Vznam a histria psma Psmo je pomocnm prostriedkom dorozumievania medzi umi, ktorho psobnos, na rozdiel od hlavnho dorozumievacieho prostriedku rei, nie je obmedzen ani priestorovo, ani asovo. Je to grafick zznam rei. Frantiek Muzika Re a psmo s nstroje, pomocou ktorch udstvo komunikuje. Psmo je grafick zznam rei. Sli na trval zaznamenvanie mylienok, predstv a popisu skutonch dejov, predmetov a pod. Psmo je zkladnm stavebnm prvkom viny dokumentov. V oblasti grafickho prejavu loveka na rozdiel od kresby, ktor znzoruje urit vjav, je psmo ako grafick znak jazyka prejavom vyej kultry akhokovek nroda. Psmo vak nie je len prostriedkom komunikcie a uchovvania informci, m aj hodnotu estetick a je vrazom uritho vkusu. Psmo sa vrazne rozvinulo s vynlezom knhtlae v polovici 15. storoia. Tento objav sdzanch psmovch znakov, t.j. tlaovho psma, mono povaova za medznk vo vvoji udstva. Tmto objavom kon stredovek a zanaj novodob dejiny udstva, pretoe vemi vrazne zasiahol do vvoja udskej kultry a vedy. Vznam tohto objavu spsobil, e rchlos, s akou sa tla rozrila, predstihla mnoh alie objavy tej doby. Predstupne psma Vetko sved o tom, e psmo vzniklo z praktickej potreby. lovek lovec upozoroval svojich druhov o pohybe a vskyte zveriny rozlinmi primitvnymi znameniami. Naprklad: - miestne oznaenia (kamene, skupiny stromov) - predmetov oznaenia (ulomen py) - uzlov znaky (uzly, zvzky povrazov, nry perl, nry mul) - tetovanie - zrezy, vruby at. Mnoh tieto znamenia a zvyky dvnej minulosti zachovvame dodnes, hoci i v prenesenom vzname, napr. v turistike, v dopravnom znaen. In z nich dodnes niektor nrody pouvaj v pvodnom zmysle, napr. pastieri v Peru stavaj pomocou nry s uzlami. Toto ich uzlov psmo m svoj pvod v indinskom uzlovom psme kipu. Mnoh u upadli do zabudnutia napriek tomu, e sa pouvali vemi dlho: rabue v echch sa pouvali a do 16. storoia (boli to tyinky, na ktor sa robili zrezy naraz, jedna z nich potom slila ako potvrdenka), vrubov paliky vo vajiarsku a do 19. storoia. Vetky tieto formy komunikcie meme oznai ako predmetn psmo. Dej nimi nebolo mon vyjadrova, s statick, viau sa na jedin konkrtnu udalos, vyjadruj jedin informciu. Obrzkov psmo Bliie sa lovek dostal k skutonmu psmu v dobe kamennej vtedy, ke to, o chcel zaznamena, vedel zakresli alebo namaova (jaskynn maby). Hranica medzi umeleckmi mabami a medzi psmom je v tomto prpade vemi neurit a prun, ako bezpene uri, kde maba kon a kde zana psmo, i ide o estetick informciu alebo o informciu vbec.

Psmom sa stane obraz a vtedy, ke svojm podanm zaznauje mylienkov obsah a tento je kadmu vnmateovi jednoznan. Piktogramy s zjednoduen kresby, ktor maj jasn zmysel a nevyaduj znalos iadneho jazyka. S len v obraznej forme. K nim blzke s petroglyfy, tie vak obsahuj aj ist (najastejie geometrick) znaky alebo in prvky. Symboly (ideogramy) s znaky, ktor predstavuj pojem, nie hlsku. Vyaduj znalos pojmu, ktor dan symbol vyjadruje. (Piktogramy a symboly sa pouvaj dodnes ako nstroje vizulnej komunikcie.) Egyptsk psmo Najdokonalej vraz dosiahli piktogramy a ideogramy v egyptskch hieroglyfoch (asi 4000 r. pred n.l.). Boli rozlten Champollionom a v 19. storo poda npisu na Rosettskej doske. Egyptsk hieroglyfy nie s rbusy ani symboly. Napriek svojmu piktografickmu, obrzkovmu charakteru vyjadruj zvukov re. Egyptsk psmo meme rozdeli do troch vch skupn: Hieroglyfick psmo (m cca 3000 znakov) nachdzame na stench hrobiek, chrmov, na stpoch a pod. vo forme posvtnch npisov. Je to psmo dos komplikovan, pouva ho najvyia spoloensk vrstva vtedajieho Egypta. Zjednoduenm hieroglyfov zhruba na 600 znakov vzniklo psmo hieratick. Je to psmo knin, psmo kazov. Bolo ryt do kamea a psan na papyrus. Dmotick psmo ovldala iria vrstva ud. Nebolo to u psmo rdzo ideografick, lebo zahrovalo u znaky, ktor oznaovali rzne slabiky, iastone i hlsky. Star Egypania tak dospeli k slabikovo-fonetickmu zkladu. Klinov psmo Svojm vvinom je egyptskmu psmu blzke psmo Sumerov ijcich v Mezopotmii v dol riek Eufrat a Tigris (zemie dnenho Iraku, asi 4000 r. pred n.l.). Klinov chetitsk psmo rozltil esk vedec orientalista Bedich Hrozn v r. 1913. Rylo sa trojhrannmi rydlami do hlinench tabuliek, ktor sa potom vypaovali. Pvodne tieto znaky znzorovali jednotliv obrzky piktogramy, ktor sa postupne tylizciou zjednoduovali, a dospeli k hlskovmu zkladu. Dodriavali smer psania sprava doava. Fenick psmo Feniania, ijci na zem dnenej Srie a Jordnska, boli znmi moreplavci, obchodnci a cestovatelia staroveku, ktor v ulom obchodnom i cestovnom styku potrebovali rchle a jednoduch psmo. Stly styk s Egypanmi ovplyvnil ich kultru a psomnctvo. Z egyptskch hieroglyfov vybrali Feniania tie znaky, ktor znamenali lnky rei a urili pre kad svoju hlsku jeden znak. Vytvorili tak prv fenick hlskov abecedu obsahujcu 22 hlsok (pribline 14. storoie pred n.l.). Mali ustlen a pevn poradie psania spoluhlsok (vytvorili znaky len pre spoluhlsky), samohlsky vynechvali, m ich rukopis pripomnal dnen rchlopis. Prevzali sumersk spsob psania dodriavali teda smer psania sprava doava (ako aj ostatn semitsk nrody). Fenick psmo sa rozrilo aj do Palestny, prijali ho Aramejci a od nich neskr s pravami Hebrejci, Arabi a Perania. (Z fenickho psma sa vzniklo a 80% znmych abecednch sstav.)

Grcke psmo Okrem u spomnanch nrodov prijali psmo Fenianov aj Grci a zaviedli v om postupne tieto zmeny: 1. napriamenie znakov

Grci s vrodenm zmyslom pre umenie, mieru a vyvenos narovnali psmen, kreslili ich s vm zmyslom pre geometriu, vypustili vetko, o presahovalo riadok, ikm asti psmen nadobudli rovnak sklon.

2. utvorenie samohlsok Grtina je re zvun, bohat na samohlsky, a preto hrdeln hlsky a polohlsky Fenianov pretvorili na samohlsky. Vytvorili tak nov znaky pre hlsky a, e, i, o, u.

3. smer psania zava doprava Zmena smeru psania bola postupn. Okolo 6. storoia pred n.l. sa pouval postup psania nazvan bustrofedon, v ktorom sa striedali riadky psan zava i sprava. Pri tomto spsobe sa zrkadlovo obracali aj psmen poda smeru psania riadka. Tto zjavn nevhoda psania vak nemala dlh ivotnos a smer psania sa v 5. a 4. storo pred n.l. ustlil zava doprava, pretoe je to spsob prirodzenej (ruka nezakrva psmo). (Tento smer psania uril aj pravidlo psania latinskch psmen B, E, F, K, L, P, R zava je vertikla, ostatn iary smeruj doprava. Vnimkou je psmeno J, ktor nebolo ani v grckej, ani v rmskej abecede, vzniklo a v roku 1762.)

4. zaokrhovanie foriem psma Prina zaokrhovania foriem psma je v nstroji, ktor psmeno utvral. Spoiatku sa rylo do kamennch a drevench platn, psmen preto boli rovn a hranat. Neskr pouitie tetca na papieri a potreba rchlo psa spsobila zaokrhovanie rohov v znakoch psmen.

Grcke psmo malo majuskulov charakter (majuskula psmen vekej abecedy) a prevldali v om hranat tvary. V helenistickom obdob prestvalo by psmo jednoduch a v monumentlnych npisoch sa lnie psmen zaali li hrbkou, pridvali sa k nim ozdobn zakonenia, niektor psmen sa rozrili, in sa zaoblili. Tto dsledn alfabeticko-fonetick abeceda pozostvajca z 24 psmen vznikala na prelome 1. tiscroia pred n.l. V staroveku bola grtina jazykom vzdelancov a pouvala sa na ovea irom zem, ne na lokalitch obvanch Grkmi. Grcke psmo a kultra sa rchlo rilo dvoma smermi cez Rm do zpadnej Eurpy, kde vzniklo romnske psmo (latinka) a cez Carihrad do vchodnej Eurpy na zemie obvan Slovanmi, kde vzniklo slovansk psmo (cyrilika). Vvoj psma latinskho pvodu Rmske psmo Pvod rmskeho psma nie je jednoznane uren. Najstaria zpadoeurpska abeceda sa zachovala na etruskej dotike s 26 psmenami z prelomu 8. a 7. storoia pred n.l. Skuton vvoj rmskeho psma vak zaal a pribline 300 rokov pred n.l., ke sa na Apeninsk polostrov rozrilo grcke psmo. Rimania na svojich vojnovch aeniach preberali mnoh prvky inch kultr, a preto vetko nasveduje tomu, e ich latinka vznikla priamo zo starogrckej abecedy.

Star latinsk archaick abeceda pozostvala z rovnako vysokch majuskl a rovnako silnch ahov (duktus rka ahu psma). Slov neboli ete oddelen medzerou. Z nej sa vyvinulo rmske monumentlne psmo zachovan na mnohch npisoch monumentlnych stavieb (stpy, vazn oblky, steny budov a pod.). Toto psmo vynikalo krsou jednotlivch psmen, pompznou slvnostnosou a trvanlivosou vyhotovenia (bolo sekan do kamea). Je charakteristick rozdielnou hrbkou ahov a prtomnosou serifov (serif priene zakonenie ahu psmena). Nepoznali medzislovn medzeru slov od seba oddeovali bodkou v strede vky psmen. Od svojho vzniku a podnes menili sa tvary monumentlneho psma vemi mlo. Tvar monumentlneho psma bol ovplyvovan nstrojom a materilom, na ktorom sa text realizoval. Do kamea sa tesali ahy psmen hranou dlta, take vznikol zahben relif ahov v tvare V. Konce ahov sa zasekvali kolmo k smeru ahov, ktor sa preto rozrili. Tak vznikali na konci ahov tzv. serify. Serify pomhali k vej uzavretosti a stabilite psmen i celho riadka. alm dleitm initeom pri urovan tvaru psmen bol postup zhotovovania nkresu textu. pecializovan kreslii-grafici (ordintori) maovali psmo plochm tetcom, ktor za sebou vedie rzne irok stopu poda toho, ktorm smerom ho vedieme. Pri psan pravou rukou je psac nstroj pootoen asi o 20o a 30o od zkladne. Preto je rozdielna rka ahov zvislch i kolmch, ako aj pri veden tetca do oblka. Tto rozdielnos rky jednotlivch ahov je pre rmske monumentlne psmo charakteristick. Z kontrukcie psma teda vyplvaj aj ist zsady, ktor s repektovan i v dnenej dobe: 1. ikm ahy vedce zava hore doprava dole s irie, ikm ahy vedce sprava hore

doava dole s tenie. Vnimkou je iba psmeno Z, ktor latinina nepouvala. Pri neskorom obnoven tejto litery sa prihliadalo na to, e pri zachovan zsady psania vodorovnch ahov tenmi ahmi by psmeno Z so ikmm tenkm ahom psobilo v texte prli svetlo. Preto sa pristpilo k vnimke, a tak ikm ah sprava hore doava dole je ir, m sa dosiahlo, e psmeno Z je svetelne vyven s ostatnmi psmenami.

2. Vodorovn ahy s tenie a zvisl ahy s silnejie. Vnimkou je psmeno M, ktor m av zvisl ah slab a psmeno N, ktor m oba vertiklne ahy tenk. Prina je v tom, e tieto psmen mali pvodne vetky ahy ikm. alou vnimkou je psmeno U. Jeho obl forma vznikla vplyvom okrhlej uncily v neskorch storoiach. V pvodnom rmskom psme sa hlska U nahradzovala psmenom V a tto skutonos ovplyvnila aj kontrukciu verzlky U, take prav ah zostal tenk ako pri psmene V. almi psmenami, ktor sa vo vrcholnej dobe rmskeho impria nepouvali, s J, K, W a Y. Pri neskorom zaveden tchto psmen do abecedy nebolo vak nutn porui iadnu zo spomenutch zsad.

3. Jednou z najastejch chb, ktorch sa laici dopaj pri kontrukcii vekej abecedy, je kladenie serifov. Vieme u, e serify vznikli pri zakonovan ahu epeou dlta kolmo na smer ahu. Takto zakonenie nebolo nutn pri spojen ikmch ahov v psmench A, M, N, V. Ostr hroty tchto psmen vak opticky skracovali ich vku, a tm poruovali horizontlu celho riadka. Pisri si preto pomhali tak, e ostr hroty nechali prenieva nad i pod rove linajok. V niektorch prpadoch zaali naznaova serify alebo polserify, avak nikdy nie v strednej asti psmena M, vpravo dole pri psmene N a v spojnici ahov psmena V.

V dobe antickho Rma psmen malej abecedy nepoznali. Rmske psomnctvo sa vak nerealizovalo len monumentlnymi npismi tesanmi do kamea. Npisy boli psan tetcom a farbou priamo na podklad, priom v kresbe sa vychdzalo z monumentlneho psma.

Z neho bolo odvoden majuskuln psmo pouvan na psanie kninch kapitol, tzv. rmska kapitla, ktorej tvary sa menili vzhadom k psaciemu materilu (zrezan brko). Tak vznikla rmska kapitla kvadrtna (capitalis quadrata, prelom letopotov), ktorej psmen sa vpisovali do tvorca zvislo postavenm perom. Z spornch dvodov sa psmen pri benom psan zuovali a vznikla tak rmska kapitla rustick (capitalis rustica, 1. storoie n.l.), psmo thlejieho charakteru, pretiahnut do vky, psan ikmo poloenm perom. Tmto psmom boli psan dleit prejavy ako literrne diela, prvnick predpisy a verejn dokumenty akt. (Preto m toto psmo i nzov scriptura actuaria.) Psalo sa na egyptsk papyrus alebo pergamen. (Papier bol v Eurpe znmy a od 10. storoia a vyrba sa zaal ete neskr.) Menej nron texty boli ryt kovovm rydlom na ploch dotiky pokryt vrstvou vosku. Tak vznikol aksi rchlopis nazvan kurzva (z latinskho slova currere bea). Kurzva je charakteristick ikmm sklonom psma, skratkami slov (abreviatry) a splvanm niektorch asto sa opakujcich susediacich znakov (ligatry). Rmskou kurzvou je psan napr. Ravensk rukopis (5. 6. storoie n.l.), ktor je charakteristick pomerne rovnakm duktom psmovch znakov. Rukopisn tvary psmen oproti monumentlnym psmam sa pomaly a postupne menili. Psmen sa v snahe o plynulejie psanie zjednoduili, horn a spodn ohyby psmen sa znane zaoblili, pre lepiu diferenciciu jednotlivch psmen niektor zvisl ahy v kurzve zaali presahova linkov osnovu psma smerom hore alebo dolu, m sa dosiahla i lepia itatenos a vzniklo psmo uncilne rmska uncila (4. storoie), slvnostn psmo pouvan pre zvl vznamn rukopisy. Uncila tvor prechod od psmen majuskulovch k minuskulm (minuskula psmen malej abecedy). Mieanm uncilovch prvkov s kurzvnymi sa postupne utvorilo psmo nazvan rmska polouncila. Je charakteristick vraznejm predenm vertikl (u viacerch psmen) nad alebo pod normlnu vku majuskl. To vznamne uahilo itatenos, pretoe preden vertikly psobia ako nvestia signalizujce prtomnos uritho psmena. Druhou vhodou je, e to umonilo psa psmen rchlejie, jednm alebo dvoma ahmi. Po dobyt Rma v 5. storo n.l. takzvanmi barbarskmi nrodmi prevzali dobyvatelia okrem latininy ako liturgickho jazyka aj latinsk psmo. Tm sa dostala latinina na cel zemie dnenej zpadnej Eurpy. Na britskch ostrovoch pouvali v 5. storo psmo odvoden z rmskej kapitly, rustiky a uncily. V 6. storo bola rmska polouncila zkladom rskej a anglosaskej polouncily, ktor je charakteristick serifmi v tvare trojuholnka. V 7. storo dosiahlo toto psmo vrchol svojej kaligrafickej krsy. Tieto ostrovn psma nazvame jednotnm nzvom inzulrne psma. Germni a in nrody ijce na zem vdska, Nrska, Islandu pouvali runov psmo, ktorho znakom pripisovali magick silu. Bolo to psmo skladajce sa z 24 rn hranatch lni vyrezvanch noom na drevench paliciach alebo inch predmetoch. Niektor znaky oznaovali aj niekoko hlsok. Zostava rn sa nazvala futhark (poda prvch iestich rn f, u, th, a, r, k). V 4. storo z uncilovho latinskho psma a germnskych rn vzniklo gtske psmo zaveden biskupom Wulfilom (311 384). Abeceda obsahovala 27 psmen. Pre vvoj latinskho psma vak nem hlb vznam.

zemn rozsiahlos a nrodn rozmanitos spsobila, e sa pvodn rmske psmo zaalo od seba odliova, a vznikla nutnos znovu zjednoti latinsk psmo. Reformou psma Karola Vekho (rmsko-fransk cisr, 768 814, vek milovnk umenia a vedy) nadobudlo psmo nebval rozkvet. Jeho iniciatvou bola v roku 800 n.l. v kninej dielni kltora Tours vytvoren na zklade niektorch nrodnch psem abeceda, ktor nazvame karolnska minuskula. Bola psan psadlom (brkom) s uou ikmo zrezanou pikou. Karolnska minuskula je zavenm vvoja znakov malej abecedy, boli teda utvoren vetky hlsky minuskuly. V tomto psme boli medzislovn medzery prvkrt jasne a zretene dodriavan, o vznamne zlepilo itatenos. Karolnskou minuskulou boli psan rukopisn knihy a do 12. storoia. Karolnska kurzva (8. 9. storoie) je charakteristick vraznm zenm obrazu vetkch psmen. Vrchn doahy siahaj do vemi vekho medziriadkovho priestoru, zachovvaj si rovnak krivky s elegantnm prehnutm, o psob vemi dekoratvne. Karolnska kurzva sa pouvala na slvnostn texty, diplomy, v krovskch listinch a pod. Listinov mreov psmo (9. 12. storoie) sa tie povalo na slvnostn texty, diplomy a pod. Forma psmen bola vak ete uia. Psmo tak malo dekoratvnos mrieky, o vrazne zniovalo itatenos. Gotick psmo Vplyvom gotickej architektry nadobda karolnske psmo od 12. storoia lomen, hranatejie tvary, zvuje sa vka minuskl a zosiluje sa rka ahov. Charakteristickmi znakmi gotickho psma alej s: zhodn vekos k, vertiklnos ahov, rovnak, rytmick vzdialenos rozstupov medzi ahmi a serify kosotvorcovho tvaru. Majuskuly s zva vemi dekoratvne a spravidla netvoria s minuskulami jednotn celok. V neskorej gotike nadobdalo psmo ornamentlny charakter, umocovan farebnmi inicilami. Inicily boli veakrt pozlacovan a asto vybiehali svojimi ozdobnmi asami do vonho priestoru okolo textu. Gotick psmo malo niekoko druhov. Naprklad franczska textra s vemi ostrm lomom a thlou stavbou, talianska iria a okrhlejia rotunda s miernejm lomenm oblkov, zmiean psmo bastarda, v Nemecku vabach psmo irch, ovlnejch tvarov a fraktra psmo uch a picatejch tvarov s ozdobnmi ponkami. Vynlezom knhtlae (v roku 1450 Johannom Gutenbergom) sa tento druh psma vemi rozril najm v nemecky hovoriacich krajinch. (Princp knhtlae spoval v odlievan litier zo pecilnej zliatiny a z tchto litier nsledne sadzai rune zostavovali text dokumentu. Na obraz psma, ktor je zrkadlovo prevrten a vystupuje z povrchu formy, sa naniesla tlaiarensk farba a tlailo sa na papier pomocou runho lisu. Najvm Gutenbergovm dielom je 42 riadkov biblia, ktor vo dvoch zvzkoch obsahovala 1282 strn a vytlail z nej okolo 200 exemplrov. V echch sa ujalo tlaiarstvo vemi skoro. Kronika Trojansk bola vytlaen v Plzni neznmym tlaiarom u v roku 1468. Na Slovensku sa knhtla rozrila a v druhej polovici 16. storoia. Prv dkaz o tlaiarni v Komjaticiach je z roku 1573. Svetov rove dosiahla tlaiare Brevera v Levoi, kde vylo i dielo J.A. Komenskho Orbis pictus Svet v obrazoch. Mimochodom tla, i ke na inom technickom princpe, poznali ania skr, asi 400 rokov pred Gutenbergom.) Z potreby itatenejieho a prehadnejieho textu dolo postupne k zavedeniu niektorch diakritickch a interpunknch znamienok.

Renesann psmo Gotick psmo sa udralo pomerne dlho i na naom zem, kde sa knihy tlaili tmto psmom ete v polovici 19. storoia. Avak v Taliansku gotick sloh (teda aj psmo) nikdy nenaiel viu odozvu. V 15. storo talianski humanisti gotick psma pre ak itatenos a zloitos odmietli a vrtili sa k zaoblenm tvarom karolnskej minuskuly. Kee renesancia je okrem inho charakteristick nvratom k antickm idelom, nebolo to inak ani v psme. Rmske monumentlne psmo s karolnskou minuskulou spojili do jednho abecednho systmu. Zosladili kresbu a zafarbenie plochy oboch pvodne samostatnch abecied, priom kontrukn schmy oboch abecied zostali nezmenen. Tak vznikla antikva. Zkladnmi znakmi antikvy s rozdiely v hrbke hlavnch a vedajch ahov a zakonenie ahov pomocou serifov. Vynlezom knhtlae sa psmen zaali odlieva do kovu, zaali sa zostavova a tlai cel strany. Psmo teda zanalo ma aj typografick formu. Renesann (medievalov, dynamick) antikva (tvoren pre tla) je skupina psem od druhej polovice 15. storoia do prvej polovice 18. storoia a ich novodob modifikcie. Charakteristickmi prvkami tejto antikvy ako celku s pomerne mal rozdiely v hrbke hlavnch a vedajch ahov, os zosilnench oblch ahov je ikm (ikm os tiea), obl nbehy na rzne tvarovan serify a dynamick forma psma (psmov znaky s v jednom abecednom celku rzne irok). Horn jednostrann serify mnusiek s vdy ikm s vraznm nbehom. Neskororenesann dynamick antikva m okrem vyie uvedench znakov zven stredn vku psma a asto aj vraznejiu diferenciciu v tieovan psmovch ahov. Dynamick antikva sa pouva najm ako knin psmo pre krsnu literatru. K prvm vekm svetovm psmrom typografom patr Francz Nicolas Jenson (1420 1480), ktor vytvoril bentsku (venezinsku) antikvu, ktor vynik krsou, dokonalosou formy, istotou, jednoduchosou a harmonickou smernosou. Druhm nemenej slvnym renesannm tvorcom krsneho psma bol bentsky psmorytec a tlaiar Aldus Manutius (1447 1516), tvorca prvej typografickej kurzvy (v zahrani neskr pomenovan ako aldinka). Na tvorbu Jensona a Manutia nadviazal franczsky psmr 16. storoia Claude Garamond (1480 1561), ktorho krsna antikva bola vyvrcholenm psmrskeho umenia. Prklady dynamickej antikvy: Garamond, Goudy, Palatino, Times, Plantin, Caslon, Tempora, Academia a pod. Barokov (prechodov) antikva je skupina psem z 18. storoia a ich novodob modifikcie, ktor tvoria prechod od rukopisne stavanch psmen k dokonale rytecky kontruovanm. Jej charakteristick prvky s vraznejie rozdiely v hrbke hlavnch a vedajch ahov, takmer zvisl os tiea, serify s jemnejie s len nepatrnmi nbehmi, jednostrann horn serify u minusiek s menej ikm ne u renesannej antikvy. Prechodov antikva sa veobecne pouva ako knin psmo. Vznamnmi psmrmi tohto obdobia boli v Anglicku Wiliam Caslon (1692 1766) a John Baskerville, ktorch psma vynikaj istou kontrukciou. Prklady prechodovej antikvy: Baskerville, Bookman, Roman, Century, Fournier, Goudy Old Style a pod. Klasicistick (modern, statick) antikva je skupina psem vytvorench v obdob klasicizmu (18. a 19. storoie) a ich novodob modifikcie. Charakteristickmi prvkami statickej antikvy s vemi vrazn rozdiely v hrbke hlavnch a vedajch ahov, os zosilnench oblch ahov je prsne zvisl, serify s vodorovn, vlasovo tenk, geometricky kontruovan, bez oblch nbehov a statick forma psma (psmov znaky s v jednom abecednom celku rovnako irok). K tvorcom najklasickejch typografickch psmen patr franczska rodina

typografov Didotovcov (Didotovsk statick antikvu najviac charakterizuj vemi tenk (vlasov) vodorovn serify bez nbehov a zvisl serify maj geometricky kontruovan zaoblen nbeh.), taliansky psmr Giovani Battista Bodoni (1740 1813) a nemeck psmr Justus Erich Walbaum (1786 1839). Vvoj kninho psma sa ukonil v Anglicku, kde sa siln ahy ete viac rozrili, take zafarbenie textu bolo vemi tmav. Tto anglick statick antikva m iviu kontrukciu znakov, vraznejie serify (pretoe prli jemn serify by boli pri tlai chlostiv) a obl nbehy ku vetkm vedajm ahom. Psma sa vyrbali v rznych rezoch od extra irokch a po extra zke tun antikvy. Statick antikva sa pouva predovetkm ako knin psmo pre krsnu literatru. Anglick statick antikva sa asto pouva ako samostatn titulkov psmo. Prklady didotovskej statickej antikvy: Bodoni, Zapf Book, Walbaum a pod. Prklady anglickej statickej antikvy: Modern20, Modern735, New Century School Book, Scotch Roman, Normande, Torino a pod. Popri typografickej tvorbe sa vvoj psmen sstredil aj na rozvoj psanho psma a kaligrafie v oblasti listinovho pisrstva. Psan psmo, vo forme v akej ho poznme my, m svoje vlastn dejiny a od doby renesancie. Je samozrejm, e vetky historick psma boli psan psacm nstrojom na papyrus, pergamen, alebo neskr na papier. Takto vznikali po vtvarnej strnke hodnotn prce, avak na kor rchlosti psania. V prpade, e dominovala rchlos psania, zniovala sa itatenos textu. Humanistick rukopisn knin psmo - humanistick antikva, vynik krsnou a vyvenou kresbou, ale pri psan bolo nutn dra ruku v dos nepohodlnej polohe, o viedlo k nave pisra a menej rchlosti psania. Z toho dvodu pisri natali sklon psma v smere psania, ostr serify nahradili oblmi ahmi a niektor psmen deformovali do jednoduchieho tvaru. Takto humanistick kurzva (italika) mala vplyv na ben rukopisn psmo, ktor sa pouvalo na radn i skromn listy. Preto toto psmo nazvame kancelrske alebo kancelarika (lettera cancellaresca). Vyznauje sa tenm duktom, je psan plochm perom zrezanm jemne doava, iastonmi spojnicami medzi psmenami, hornmi doahmi naklonenmi doprava a spodnmi doava. Vvoj pokraoval v baroku tm, e sa zaalo pouva ostr do hrotu zrezan pero s hlbokm zrezom, ktor umoovalo psa tenk i hrub iary poda zmeny tlaku pri veden ahu. Nov monosti tvorby prinieslo (v obdob klasicizmu) i objavenie novej reproduknej techniky medirytiny, ktor umoovala reprodukciu akchkovek tenkch, aj zosilnench a krivch ahov. Tm priam nabdala krasopiscov k prehnanej dekoratvnej ekvilibristike. Charakteristick pre psan psmo tejto doby je, e horn i doln doahy u neboli zahban ako u kancelariky, ale sa zaali psa jednm ahom slukou, ako je tomu i dnes. Doahy asto vybiehali v podobe sluiek a pirl a vytvrali tak dekoratvne ornamenty fleurony, m chceli pisri asi vyjadri svoje kaligrafick majstrovstvo. Samotn itatenos a renesann triezvos tmto manierizmom vak utrpela. Na naom zem sa psalo ete v 19. storo tzv. kurentkou (vyvinula sa z gotickej kurzvy a z nemeckho kancelrskeho psma Kanzleischrift) a vabachom (svoju lohu tu zohrala evanjelick biblick etina, ktor sa zkostlivo pridriavala vabachu). A Michal Miloslav Hoda vydal v roku 1859 labikr pre liptovsk regin, kde uprednostnil latinku romnskeho typu pred vabachom. Psan latinka bola pod vplyvom anglickho skriptu bohato dekoratvne tvarovan, o zniovalo jej itatenos. Kldol sa draz na rozlenie hlavnch ahov (prtlakovch) od vedajch (stpajcich), ktor boli vlasovo tenk. Takto psmo sce zskavalo urit krsu, avak pre vyuovanie na elementrnych kolch bolo prli nron. Preto v celej Eurpe koncom 19. a zaiatkom 20. storoia vznikla snaha po zjednoduen tvarov psmen. Od

krasopisnch tieovanch foriem sa tak prelo k jednoduchm a praktickejm tvarom. Draz bol kladen na itatenos a rchlos psania. Psma 19. a 20. storoia V 19. storo sa rozvoj priemyselnej vroby odrazil nielen vo veciach psmrskych, ale hlavne typografickch. Tlaiarstvo, vymaujc sa z polohy umeleckho remesla, stva sa priemyslom, usilujc sa o najviac spa kritri obchodnej prosperity, propagcie a atraktvnosti, asto i na kor estetickej kvality. Vrobky bolo nutn nielen vyrba, ale i propagova. Pvodn knin psma, aj ich dekoratvne varianty, zdali sa by pre tieto ely mlo atraktvne. K tradinm typom psem teda pribudli tzv. akcidenn psma, uren na prleitostn sadzbu. Spoiatku sa snaia o ozvltnenie, ozdobenie alebo zvraznenie psmen, a to rznymi spsobmi. Poda toho rozliujeme: - pln psmo (zachovva sa pvodn kresba, psmeno je plne vyfarben) - obrysov psmo (psmeno psob iba iarou obrysu, zostva nevyplnen farbou) - rafovan psmo (psmeno je vyplnen horizontlnymi, vertiklnymi, alebo ikmmi

linkami) - dekorovan psmo (zkladn neporuen forma, kresba psmena je spracovan

ornamentom) - ornamentalizovan psmo (psmeno, jeho forma, kresba, je ornamentom kontrukne

deformovan) - podlon psmo (psmo le na rafovanom alebo celofarebnom, najastejie iernom

podklade) - tieovan psmo (dosahuje dojem trojrozmernosti pomocou akch iernych alebo

edch rafovanch tieov k jasnm obrysovm psmenm alebo opane) - perspektvne psmo (psmo vysunut z roviny tlaovej plochy, podloen perspektvnou

kresbou ubiehania horizontlnych lni dozadu) Pokusy s myslom pozmeni zkladn formu psmovho znaku skonili vdy nespene a tak sa hadala monos novch grafickch varici pri repektovan pvodnej kresby psma. Asi okolo roku 1806 vyhotovil anglick psmolejec Robert Thorne (alebo 1815 Vincent Figgins?) psmo, ktor dostalo nzov egyptienka. Je to psmo bez vraznho tieovania, charakteristick silnmi doskovitmi serifmi a rovnako silnmi ahmi. V sasnosti sa toto psmo uplatuje v sadzbe novn, asopisov a knh a v niektorch pecilnych prpadoch. Onedlho sa objavilo alie psmo prbuzn egyptienke, ktor dostalo meno clarendon. Li sa od egyptienky oblmi nbehmi serifov a (aj ke nie vrazne) diferencovanmi silnmi a slabmi ahmi. alou prbuznou egyptienky je tzv. italienka. Italienkou sa dovil princp egyptienkovej kresby alm zvenm vky a plochy serifov, ktor sa takto stali najvraznejm elementom psmovho znaku. Serify sa zvili a natoko, e psobia ako ak kvdre, ktor sa v psmovej kontrukcii spjaj do dvoch paralelnch a jednoliatych irokch pruhov, o spsobilo zhorenie itatenosti. Najcharakteristickejm psmom19. storoia sa stala tosknka. V jej kresbe sa stretvame s princpom tiepenia serifov, ale aj driekovch ast psmena, m m kresba psmena ornamentlny charakter. Poda hrbky roztiepench serifov meme tosknky rozdeli na antikvov, egyptienkov, prpadne italienkov.

V prvej polovici 19. storoia v snahe o maximlnu jednoduchos, ahiu itatenos a v snahe vyhn sa prestenej dekoratvnosti vznik psmo grotesk. Autormi prvch abecied s Vincent Figgins (Sans-serif) a William Thorowgood (Grotesque). Grotesk m jednoduch hol formu psmovej kontrukcie, je bez vraznho tieovania, je bez serifov a m rovnak rku ahov. Grotesky sa asto kombinuj so ivmi psmami, aby sa zmenila jednotvrnos a monotnnos celkovho obrazu ich riadkov. Vetky bezserifov typy psma umouj ahk manipulciu s hrbkou obrysu psma, a preto sa asto vyuvaj v sadzbe nadpisov, orientanch npisov, v reklame a v uitom umen. Prklady psem grotesk: Helvetica, Univers, Franklin Gothic, Avant Garde Gothic, Bauhaus, Futura, Blippo, Eurostyl, Serpentine, Frutiger, Antique Olive, Gill Sans, Fujiyama, Syntax, Erie Zaiatkom 20. storoia sa zanaj kombinova charakteristick znaky grotesku a antikvy a vznik tzv. groteskantikva. Toto psmo m rozdielnu hrbku ahov, preto vzhadom pripomna antikvu, ale je bezserifov (prpadne m jemn serify alebo skryt serify), o je zase charakteristick pre grotesk. Na prelome 19. a 20. storoia vznikaj rzne varicie secesnch psmen. Secesia negovala dovtedajie vtvarn nzory, o sa v znanej miere prejavilo i v typografickej tvorbe. Psmo podriaovali vtvarnm zsadm tej doby, m sa zniovala itatenos. Draz bol kladen viac na kompozciu textu ne na jednotn systm tvarovania abecedy. Secesn psma nerepektuj pravidl klasickej tvorby psma, vytrcaj sa z nich zkladn formy a z nich vyplvajce funkcie. Mnoh typy psma z tohto obdobia pre svoju mdnu krtkodobos a nerepektovanie klasickch vzorov preto oznaujeme za psma padkov. (Avak i secesia zanechala za sebou inpiran zdroje pre tvorbu novch neosecesnch psem, ktor maj irok uplatnenie.)

Psma nelatinskho pvodu Slovansk psmo Z eurpskych nrodov sa najneskorie nauili psa Slovania. Histria zrodu a vvinu skutonho slovanskho psma sa datuje od roku 863 prchodom uench filozofov bratov Kontantna a Metoda na zemie Vekomoravskej re. Kniea Rastislav si ich vyiadal od byzantskho cisra Michala III., aby obmedzil monos zasahovania Vchodofranskej re a jej duchovenstva do zleitost Vekomoravskej re. (Vek Morava sa rozprestierala zhruba na zem dnenej eskej republiky, Slovenskej republiky a Maarska.) Hoci boli Kontantn a Metod Grci, ovldali slovansk re. Hlaholika (glagolika) je najstarie slovansk psmo. Vytvoril ho Kontantn ete pred prchodom na Vek Moravu (asi v roku 855). Zaviedol nov znaky na vyjadrenie sykaviek a inch hlsok typickch pre slovansk re. Vychdzal z grckeho uncilneho psma a niektorch prvkov orientlnych psem. Znaky boli pomerne zloit, vyznaujce sa npadnm mnostvom krkov. Vznikli dva druhy dukty hlaholskho psma: star bulharsk zdrazujci okrhle tvary a mlad dalmtsky s psmenami hranatejmi a drobnejmi. Po rozpade Vekomoravskej re prevldol na jej zem vplyv latininy a iaci Kontantna a Metoda museli z zemia Vekej Moravy ods. Dobr podmienky pre svoju innos nali v Bulharsku, kde vytvorili poda grckych majuskl jednoduchie psmo. Nazvali ho cyrilika na poes Kontantna, ktor medzitm prijal meno Cyril. Cyrilika aj hlaholika mali pvodne 43 psmovch znakov a psalo sa nimi urit dobu sasne. Do 14. storoia sa pouvalo na slvnostn a nboensk ely knin psmo, rusk forma cyriliky ustav (ustavnoe psmo), ktor bolo zdoben, zloit a ako itaten. V 14. storo bolo nahraden psmom jednoduchm poloustav. Od 15. storoia sa zaalo rozirova benej potrebe lepie vyhovujce kurzvne psmo skoropis. Pri reforme azbuky Petrom Vekm v roku 1710 sa psmov znaky znane priblili k tvarom latinskej antikvy, priom zklad psma zostal v cyrilike. Toto psmo dostalo nzov gradanka (gradanskaja azbuka, t.j. obianske psmo). Najviu ivotaschopnos zo slovanskch psem prejavila cyrilika, ktor sa udomcnila okrem Bulharska a Srbska aj v Rusku, kde dostala meno azbuka poda prvch dvoch psmen A (az) a B (buka). V azbuke a na mal vnimky nie je rozdiel medzi minuskulami a majuskulami a len mlo psmen malej abecedy m horn alebo doln doahy. Niektor znaky s toton s latinkou, in s latinke podobn, ale foneticky sa odliuj a niektor psmen s plne odlin. Okrem Rusov pouvaj azbuku s malmi obmenami psmovch znakov Ukrajinci, Bielorusi, Bulhari, Macednci, Srbi, ba aj niektor neslovansk nrody bvalho ZSSR a Mongoli. Hebrejsk psmo Na naom zem mme monos pomerne asto sa stretn s hebrejskm psmom najm na nhrobnch kameoch alebo na synaggach. Starohebrejskch psomnch pamiatok psanch kananskou abecedou sa zachovalo do dnench dn pomerne mlo. V 5. 4. storo pred

n.l. sa presadilo kvadrtne hebrejsk psmo, ktor sa vyvinulo z aramejskho (zemie Babylonu). K dnenej podobe sa kvadrtne psmo (snaha psa psmen do tvorca) vyvinulo z toho typu psma, ktor sa pouval tesne pred zaiatkom nho letopotu. V 11. storo nho letopotu vzniklo rabnske psmo, tzv. ra, ktor bolo kurzvou tvorcovho psma. V sasnosti sa najviac pouva posko-nemeck kurzva. Kvadrtne psmo sa zachovalo takmer nezmenen aj po zaveden knhtlae. Neskorie v Eurpe vznikli dva varianty hebrejskho psma v panielskom prostred zaokrhlenejie sefardsk a v nemeckej proveniencii hranatejie akenzske. Hebrejsk psmo bolo pvodne konsonantick (spoluhlskov, m pvod v psme Fenianov). Potreba dsledne oznaova samohlsky sa prejavila a potom, ke sa hebrejina prestala pouva ako iv hovorov jazyk a stala sa iba liturgickm jazykom idov. Od 5.- 6. storoia n.l. sa samohlsky oznaovali v rmci spoluhlskovch psmen diakritickmi znamienkami (bodkami) nad alebo pod psmenom a dlh samohlsky sa oznaovali tradinmi konsonantickmi literami. Hebrejsk psmo dnes nie je len psmom nboenskm. Pouva sa v textoch v jazyku jidi, ktor m bohat literatru a aj na zpis modernej hebrejiny ivritu (ttny jazyk v Izraeli). Novohebrejsk abeceda sa sklad z 22 konsonantickch psmen. Pe sa sprava doava. Arabsk psmo Vznik arabskej abecedy sa kladie do 4. a 5. storoia n.l. Vyvinula sa z nabatejskho psma. Dve hlavn vetvy arabskho psma kf a nesch vznikli takmer sasne. Kf bolo monumentlne psmo s geometrickmi ahmi. A do 12. storoia ho s obubou pouvali aj prepisovai a kaligrafi na prepisovanie kornu. Nesch m ovea okrhlejie tvary psmen a je kurzvneho charakteru. Pouvalo sa na panovnckych dvoroch a vyvinulo sa z neho modern arabsk psmo. Korn zakazuje umelcovi zobrazova iv bytosti, lebo ak ich zobraz, mus im da aj duu, a to vie len Alah. preto jedinmi oblasami, kde umelec mohol popusti uzdu fantzii, boli ornament a kaligrafia. Kaligrafia sa stala veobecne uznvanm umenm a kaligrafi vytvorili vye stovky tlov nestalq, kst, rika, sls, icazet, divani at. Po arabsky sa pe sprava doava, ako je ben vo vetkch semitskch abecedch. Arabsk abeceda obsahuje 28 spoluhlskovch litier. Samohlsky sa vyjadruj zvltnymi znakmi, ktor sa prirauj ku konsonantom. Diakritick znamienka sa hojne pouvaj na oznaovanie samohlsok a na rozliovanie podobnch spoluhlsok (bodkami). Vplyvom islamskej expanzie sa arabsk psmo rozrilo ovea viac ne ostatn semitsk psma, dokonca niektor vytlailo, a to aj v nearabskch krajinch (Irn, iastone India, Malajsko, Indonzia, krajiny severnej zie, subsaharsk Afrika). Meme ho povaova za druh najrozrenejie psmo sveta, hne po latinke. V 20. storo sa niektor nesemitsk nrody vzdali arabskho psma. Jedin nrod arabskho pvodu, ktor pouva latinku, s Malania. Ostatn nelatinkov psma Indick psmo Indick kultra siaha aleko do histrie a prv protoindick psmo sa datuje a do 3. tiscroia pred n.l. V 18. storo pred n.l. tto pozoruhodn kultra zanikla a s ou zaniklo i protoindick psmo, ktor zostalo pre vedcov nerozltenou zhadou. V prvej polovici 1. tiscroia pred n.l. vzniklo v Indii viacero psem. Z nich najv vznam m psmo brhm. Psalo sa horizontlne najprv sprava doava a neskr (pravdepodobne pod

grckym vplyvom) zava doprava. Najstarie indick npisy sa zachovali a zo 4. storoia pred n.l. (i ke psmo vzniklo ovea skr), pretoe sa psalo na netrval materily (palmov listy, brezov kra, hodvb). V sasnosti sa pouva v Indii viacero psmovch sstav, ktor si udruj jednotliv indick oblasti, tty, niekedy i kasty. nske psmo nske psmo je na rozdiel od viny psem, ktor pouvaj fonetick zpis rei, logomorfematick, o znamen, e slov oznauj slabin slov alebo morfmy (asti slov, ako s prpony, predpony, koncovky). nske psmo obsahuje asi 50 tisc znakov (z nich len asi 4 a 7 tisc je astejie frekventovanch). Latinka sa pouva v novinch len na prepis titulkov a cudzch slov. Pe sa do stpcov usporiadanch sprava doava. nske psmo patr do alekovchodnho okruhu psem, do ktorho ete patr japonsk a krejsk. Vietnamci, ako jedin nrod Indony, prevzali psmo od ny a nie od Indie. V 17. storo portugalsk misionri zaviedli do Vietnamu latinku, ktor sa postupne rila a v 20. storo plne nahradila nske znaky (ktorm Vietnamci priradili svoje znenie). Japonsk psmo Od ny prevzali psmo aj Japonci. Do japoniny sa tak dostalo vek mnostvo nskych slov, ktor si Japonci prispsobili svojej vslovnosti. Japonsk psmo predstavuje vari najzloitejiu psmov sstavu na svete. Je to sstava skladajca sa z nskych znakov a z dvoch slabinch abecied, znmych ako hiragana a katakana. nskymi znakmi sa oznauje kore slova a morfmy sa zaznauj hiraganou. Katakana sa spravidla pouva na zpis slov prevzatch z inch jazykov ako z ntiny. Prevlda psanie do stpcov usporiadanch sprava doava na nsky spsob, ale vyskytuje sa aj vodorovn zpis zava doprava, ktor vznikol pod eurpskym vplyvom.

Psmeno, jeho stavba a truktra itatenos psma Zkladnou funkciou psma (s vnimkou niektorch ozdobnch typov psma) je itatenos. Je to itkov funkcia, ktorej snahou je, aby tanie neunavovalo itatea, aby sa itate mohol o najzrozumitenejie oboznmi s obsahom textu, a zrove, aby psmo i celkov prava psobili esteticky a dopali alebo zvrazovali informan obsah dokumentu. Je tu teda prtomn aj druh poiadavka kladen na psmo tvarov dokonalos. Je to estetick strnka psma, ktor pri dodran uritch pravidiel a podmienok tvorby psma podporuje itatenos a sasne utvra celkov charakter psma. Najdleitejie faktory, ktor ovplyvuj itatenos psma, s: druh psma, vekos psma, preklad psma (vzdialenos medzi riadkami), rozpal psma (medzery medzi jednotlivmi znakmi), dka hornch a dolnch doahov, rozdiel v hrbke vertiklnych a horizontlnych ahov (duktus), rka znaku, medzislovn medzery, dka riadku a pod. Kresba psma Pri tvorbe psma, textovej plochy sa riadime pravidlami kresby psma tak, aby sa docielil harmonicky vyven celok zapsanej plochy. Medzi zkladn pravidl kresby psma patr: Zkladn tvar (plocha psma) me ma tvar obdnika, ovlu, tvorca a pod. Je smerodajn pre tvorbu ostatnch psmen (z hadiska proporci psmen, ich vntornej svetlosti a pod.). Duktus vrazne ovplyvuje vraznos kresby psma. Definuje sa ako pomer hrbky psmovch ahov k vke psmena. Je hlavnm initeom, ktor psob na tvrnos psma, sfarbenie zapsanej plochy a na spjanie a rozsadzovanie psma, o m vplyv aj na itatenos plochy. (Naprklad reklamn druhy psma s odvoden od typografickch druhov, s upraven a prispsoben na svoj el. Musia by itaten na diaku, o si vyaduje hrubie ahy. Preto sa pri reklamnch npisoch pouva prevane grotesk.) Vntorn svetelnos psmen je svetelnos vntri tvarov psmen. Svetelnos psmen O, H, ako svetlos zkladnej plochy pre kontrukciu psma, m vplyv na urenie mernch proporci vetkch ostatnch psmen. Vekos vntornej svetelnosti psmen je mern vekosti vonkajej svetelnosti psmen, medzerm medzi psmenami. (Psmen s VEKOU vntornou svetlosou maj merne VEK medzery medzi psmenami, psmen s MALOU vntornou svetelnosou maj merne MAL medzery medzi psmenami.) Obojstrann uzavretos formy psmen psmen, ktor zava zanaj a sprava konia kolmicou na zkladu, svoju formu teda uzatvraj kolmmi priamkami, s uzavret. Pri medzerovan psmen nerobia akosti, radme ich od seba v rovnakch vzdialenostiach. S to psmen H, I, M, N. Otvorenos formy psmen z jednej strany psmen, ktor maj z jednej strany uzavret formu kolmicou a z druhej strany s otvoren. m maj psmen otvorenejiu formu, tm via iastka ich rky sa pri raden psmen zahruje do plochy medzi psmenami. S to psmen B, D, E, F, K, L, P, R.

Symetrick otvorenos formy psmen patria sem psmen s viac alebo menej symetricky otvorenou formou. S to psmen A, O, S, T, U, V, W, X, Y, Z. Asymetrick otvorenos formy psmen psmen, ktor s z avej strany otvoren menej ako z pravej strany. S to psmen C, G. Svetlos a tmavos jednotlivch psmen svis s hustotou zapsanej plochy psmena. Psmen C, D, G, L, O, Q, T s psmen proporciami a tvarovo svetl. Psmen B, E, M, S, ... pre ich vntorn ikm alebo vodorovn ahy, najm pri zosilnenom dukte, psobia tmavie. Optick klamy psmen geometricky rovnak sa nm javia ako nerovnak. Preto psmen oblkovitch tvarov (C, G, O, Q, S) sa musia psa tak, aby mierne presahovali zkladn i vrcholov priamku psmovej osnovy. Tak isto psmen, ktor vybiehaj do ostrch uhlov (A, M, N, V), opticky zanikaj, preto ich musme psa mierne cez linkov osnovu, aby sa zachoval dojem sprvnej miery. Kresba psmovho znaku je dan hlavnmi a vedajmi ahmi, ktor tvoria kontrukn prvky kresby psma. 1 kolm ah 2 ikm ah 3 vodorovn ah 4 spinlny ah 5 oblkov ah 6 ostroha 7 chvost 8 bruko 9 nbeh serifu 10 poloserif 11 serif 12 zvisl serif (klinov serif, zseka) 13 horn doah 14 doln doah 15 av oblk 16 prav oblk 17 ikm poloserif 18 slza 19 pta 20 ucho 21 sluka 22 chvost so slzou 23 oko 24 spojnica ahov 25 prieka 26 vbeh Serify s alm vraznm kontruknm prvkom kresby psma. Serify priene zakonenia ahov uruj rodov prslunos danho psma. S jednotn pre urit typ psma. Ich tvar

a nadvznos na zkladn ah nebva u vetkch psmen danej abecedy rovnak. Musme si vma ich tvar a aj to, kam serify patria a kam nie. Tvar serifov a ich napojenie na ah mus by v slade s kresbou ostatnch serifov. Hrbku serifov vinou udva horizontlny ah psma. Svojim tvarom a spsobom napojenia na zvisl ah psma (nbeh serifu) vytvraj pecifick tvar danho typu psma a vrazne ovplyvuj itatenos psma. Serify rozoznvame priene, zvisl a klinov. Serify antikvovch psem maj trojuholnkov tvar a nbeh, ktor sa vvojom menil. Linerne serifov psma (egyptienka, clarendon, italienka) maj ploch obdnikov alebo trojuholnkov serify s oblm nbehom alebo bez nbehu. U linernej antikvy (groteskantikva) nahradila normlne serify skrten kresba (jemn serify), alebo s ich koncov ahy rozren (do tzv. skrytch serifov). Driek je hlavn priamy ah psmena. Je to kolm alebo ikm ah, avak nikdy nie je obl ah. Obl ahy psmen s nbeh alebo oko. Oko je uzavret ovlny alebo kruhov ah psmena. Nbeh je tie prepojenie oblho ahu s priamym ahom (spojnica ahov). Tieovanie psmovch ahov sa prejavuje zosilnenm ast ahov alebo aj celch ahov psmena. Spsob tieovania je jeden z najdleitejch rozliovacch znakov psma. Tieovanie najlepie pozorujeme u psmen oblch tvarov a u minusiek c a e. Pre dynamick renesann psma je typick ikm tieovanie (ikm os tiea) a pre psma statick klasicistick je typick zvisl tieovanie (zvisl, kolm os tiea). Forma psma Rozoznvame dynamick, prechodov, statick a zmiean formu. Dynamick forma je charakteristick rozdielnou rkou psmovch znakov. Hovorme tak o psmench irokch (M, O, Q, W), o psmench strednej rky (A, C, D, G, H, K, N, U, V, X, Y, Z) a o zkych psmench (B, E, F, J, L, P, R, S, T). Psmeno I m rozmer hrbky ahu. Statick forma je charakteristick rovnakou rkou psmovch znakov (a na pochopiten vnimky v psmench M, W a I). Prechodov forma vznikla ako historick i tvarov prechod medzi formou dynamickou a statickou (vi Barokov prechodov antikva). Zmiean forma s prevldajcimi zmieanmi prvkami je charakteristick pre linerne serifov psma a pre linernu antikvu. Bodov typometrick sstava, stupe a vekos psma, rka psma Dleitou vlastnosou psmovho znaku je jeho vekos. Bodov typometrick sstava je pozostatok vvoja psma v minulch storoiach. Prv knhtlaiari si spravidla zhotovovali psmov odliatky sami. Po vylenen psmolejrstva ako samostatnho odboru vznikla nutnos vekos kovovch matrc normalizova. Prv sa o to poksili v 17. storo Angliania, ktor vychdzali z anglickej stopy, a preto sa na eurpskom kontinente nepresadili. V roku 1737 publikoval Francz Pierre Simon Fournier duodecimlnu (dvanstkov) sstavu typografickch mier. Vychdzal z vtedy platnej krovskej franczskej stopy (32,48 cm), lebo metrick systm ete neexistoval. Fournierova sstava bola uznvan a dlho pouvan, avak po ase typografovia zistili, e m mnoh nedostatky. O ich npravu sa poksil koncom 18. storoia (1775) franczsky psmolejec Franois A. Didot (17201804), a to celkom spene, pretoe tto sstava plat dodnes.

V roku 1878 uviedol psmolejec Berthold pvodn Didotov typometrick systm do sladu s metrickou sstavou. Zkladnou mernou jednotkou tejto sstavy je Didotov typografick bod (skrtene b alebo bodka za slom) rovnajci sa 0,3759 mm pri 20C. Zkladnou typografickou dkovou mierou je 12 typografickch bodov = 1 cicero = 4,513 mm. 1 bod = 0,3759 mm 12 bodov = 1 cicero = 4,513 mm 26,6 b = 1 cm 2660 b = 1 meter V anglosaskch krajinch a v Severnej Amerike sa pouva tzv. monotypn systm (britsk, angloamerick mern systm), ktor vychdza z anglickej stopy (30,47 cm). Stopa (foot) sa del na 12 palcov, palec (inch) na 6 picas. Jedna pica (taj pajka) sa del na 12 bodov (points). Jeden point meria 0,3528 mm (tento typografick bod je teda men ako Didotov typografick bod). Stupe psma nazvan pica je v prepote 11,25 typografickch bodov poda Didotovho systmu, o je 4,21 mm. Pre porovnanie jedno cicero meria 4,513 mm. 1 point = 0,3528 mm 12 points = 1 pica = 4,23 mm 72 points = 6 picas = 1 inch = 2,54 cm Didotove body (b) sa prepotavaj na body v picach (pt) vynsobenm koeficientom 1,0655. Pre opan prevod (pt b) sa pouva koeficient 0,9385. Udvan vekosti v bodoch neudvaj vak skuton vekos psmena (znaku), ale zodpovedaj vekosti kueky. Kueka je kovov odliatok, hranolek v kovovej sadzbe, na ploche ktorej je umiestnen zrkadlovo otoen psmov znak. Stupe psma je rozmer kueky (vka kueky) udvan v bodoch. Vekos kueky udva vzdialenos, odstup jednotlivch riadkov v sadzbe. Preklad psma je vekos medzier medzi riadkami. Vekos psma je vekos (vka) vlastnho psmovho znaku v milimetroch. rku psmen meriame v jednotkch tvoreka a v jeho nsobkoch a podieloch. tvorek (em) je rozmer tvorca, ktorho strana sa rovn vekosti kueky v bodoch. Do formtu tvoreka sa vojde prve verzlka M, preto aj skratka pre tento pojem je em. rka kueky pre jednotliv znaky je dan potom jednotiek, ktor s jej pridelen. Jednotky zskame tak, e tvorek rozdelme na vertiklne asti. Najastejie sa pouva systm 18 jednotiek na tvorek. Tieto jednotky s relatvne vzahuj sa ku konkrtnemu stupu a typu psma. Pre tzv. proporcionlne psmo je typick rzna rka kueliek jednotlivch znakov psma. Neproporcionlne psmo (napr. psmo Courier, alebo psmo psacch strojov) m rky vetkch kueliek (znakov) rovnak, ako najir znak m. Obdobne pouvame aj pojmy poltvorek (en), tvrtvorek a pod. Od jednotiek em a en s odvoden tie pomlky a medzery. Zkladnou a najrozrenejou jednotkou v praxi: pre meranie stupa psma (vekosti) a prekladu psma (medzery medzi riadkami), hrbky

iar a vpln je Didotov bod pre meranie rky sadzby, rozmerov strnok, dok iar, vpln a ostatnch prvkov sadzby

(naprklad obrzkov) s milimetre alebo cicer pre meranie hodnoty prestrkvania (vzdialenosti medzi znakmi) je Didotov bod, prpadne

percento pre meranie vekosti psma (vky psmovho znaku) s milimetre alebo percento.

Jednotliv vekosti psma maj aj svoj historick nzov, ktor pomenoval ete Fournier. S niektormi nzvami sa meme stretn najm pri komunikcii s typografmi starej genercie. briliant (3 body) diamant (4 body) perl (5 bodov) nonpareille (6 bodov) sadzba zoznamov, slovnkov, niektor lnky novn kolonel (7 bodov) petit (8 bodov) sadzba prevanej viny, novn a asopisov, knh malho formtu borgis (9 bodov) sadzba rozsiahlych knh a asopisov garmond (10 bodov) sadzba prevanej viny kninej produkcie breviar (11 bodov) cicero (12 bodov) sadzba detskej literatry a knh vieho formtu Na sadzbu titulkov a plagtov sa pouvaj vie typy: stredn (14 bodov) tercia (16 bodov) parangon (18 bodov) text (20 bodov) a ich nsobky: dvojcicero (24 bodov) dvojtercia (32 bodov) dvojtext (40 bodov) trojcicero at. Akcenty a interpunkn znamienka Akcenty s diakritick (rozliovacie) znamienka bodka, dvojbodka, mke, de, vok, krok at. Latinina a na mal vnimky akcenty nepouvala. Z nho pohadu trochu kurizne bolo oznaovanie dlhho . v antickom Rme. Jednoducho sa vyhotovilo o nieo vyie ne ostatn psmen. Neskr sa zaala pouva zloka EI. Prv akcent, ktor sa stal sasou psmovho znaku, bola bodka nad psmenom i. Objavuje sa u na zaiatku gotickho obdobia. Pvodne nem tvar bodu, ale iarky, ktor nem za lohu meni kvantitu tejto hlsky, ale odli ju v texte od podobne psanch psmen m, n a u. Adekvtne sa tento akcent ustlil aj nad psmenom j. Majster Jan Hus pri reforme eskho jazyka zaviedol pouvanie diakritickch znamienok, hoci ete nie v takej podobe, ako ich poznme teraz. Mkk spoluhlsky oznaoval, namiesto terajieho hka bodkou nabodenko krtk. Jeho vynlezom bolo aj nabodenko dlh, teda dnen de. Akcent je neoddeliten sas abecednho znaku. Mus tvori so zkladnm abecednm znakom tlovo jednotn celok. Nem by npadnou dominantnou asou psmovho znaku, ale len jeho funknm doplnkom. Nesprvny tvar akcentu nara jednotu textu, preto mus o najviac splva s psmenom, ku ktormu patr. To sa dosahuje primeranou vekosou a rkou voi zkladnmu znaku, sprvnou polohou nad znakom, zhodnm optickm sklonom, sprvnym tieovanm uplatovanm pre cel abecedu a zhodnm tlovm a kresbovm rieenm s danm rezom psma.

Kresba akcentov je spravidla rozdielna pri pouit minuskulovch alebo verzlkovch znakov. Nad verzlkami bvaj obyajne z technickch, ale i z grafickch dvodov kreslen plochie ne nad minuskulami. Zvltnym problmom je kresba mkiaceho znaku pre psmen , , , , ktor sa riei spravidla pouitm apostrofu (pokia autor abecedy nevyrieil tento problm inak u v nvrhu). pecifickmi akcentmi sloveniny s dne nad slabikotvornmi spoluhlskami a , kde musme da pozor, aby de bol dostatone odlen od zmkujceho akcentu pri tchto literch. Niekedy zmenou tvaru psmena, ale najm pouitm akcentov sa poet doplnkovch litier vo vetkch abecedch na latinskom zklade zvil a presahuje tak poldruha stovky, oproti dvadsiatim iestim, ktor sa pouvaj v anglitine. Tak naprklad z psmena i vzniklo ete dev alch znakov (grafm), z a desa, z e trns a z psmena o estns plus tri varianty znakov v niektorch africkch abecedch. Vzornky psem zva akcenty neobsahuj, pretoe takmer kad nrodn abeceda m svoje charakteristick psmen s akcentmi. Preto sa tento problm riei pre kad nrodn jazyk zvl (prpadne pre skupinu jazykov). Interpunkn znamienka (bodka, iarka, bodkoiarka, dvojbodky, otznik, vkrink, ztvorky, vodzovky, apostrof, pomlka a spojovnk) vznikali tie postupnm vvojom. V antickom Rme sa oddeovali od seba slov bodkami uprostred psmovej vky. Oddeovanie slov medzerami sa zaalo pouva v karolnskych rukopisoch a od 11. storoia nie je vzcnosou delenie slov na konci riadkov deliacim znamienkom. Interpunkn znamienka, na rozdiel od akcentov, nie s sasou psmovho znaku, s to samostatn znaky. Podobn grafick zsady ako u akcentov platia i pre interpunkn znamienka. Kad autor abecedy ich mus riei v slade s kresbou danho psma, jeho rezom, duktom, rkou a vkou. slice slice s neoddelitenou sasou kadej abecedy. Star Rimania (preto rmske slice) pouvali pre vyjadrenie potu psmov znaky, z ktorch zkladn s: I 1, V 5, X 10, L 50, C 100, D 500, M 1000. Ostatn sla sa vyjadrovali radenm tchto znakov veda seba pripotavanm alebo odpotavanm. Znaky sa spotavali, ke mali rovnak alebo meniu hodnotu za sebou, napr. MMDCLXII 2662. Odpotavali sa znaky s menou hodnotou od nasledujceho s vou hodnotou, napr. IV 4, CM 900. V starej forme psania sel 4, 9, 40 at. prevldalo stanie, teda IIII, VIIII, XXXX, ale od 14. storoia prevldalo odtanie, teda IV, IX, XL. V poet sa vyjadroval v rznych dobch dos odline. V texte sa slice odliovali od psmen abecedy tak, e sa kldli medzi bodky, alebo sa zvrchu a zospodu dvali vodorovn iary. Tento spsob je iv dodnes a asto sa v psanom texte pouva. Dnes rmske slice pouvame len na oznaovanie menieho potu, ako je naprklad oslovanie kapitol, odsekov, mesiacov v dtume, na psanie storo a pod. V ostatnch prpadoch pouvame tzv. arabsk slice. Meno dostali poda Arabov, prostrednctvom ktorch sa dostali do Eurpy. Pvod tchto znakov je pravdepodobne v Indii, kde ich pouvali u v 3. storo pred n.l., Arabi ich poznali v 8. storo n.l. a v Eurpe sa rozrili a v priebehu 12. storoia, ale ich pouvanie bolo vymedzen len v matematike. Iba zavedenm knhtlae v 15. storo sa zaali uplatova vo vej miere. Ich tvar sa stabilizoval v minuskulovej forme tzv. medievalov slice. Tieto slice, podobne ako minuskuly, maj rznu vku (s skkav). Zkladn minuskulov vku maj slice 1, 2, 0,

s hornm doahom s sla 6, 8, a s dolnm doahom s sla 3, 4, 5, 7 a 9. Akkovek in striedanie tvarov je nesprvne. V obdob klasicizmu, na prelome 18. a 19. storoia, sa kresba slic upravila do majuskulovej formy. Medievalov slice s vhodn v minuskulovom texte, klasicistick forma zasa vo verzlkovom, v tabukch a v matematike. Klasifikcia psma V medzinrodnom meradle sa typografick psma triedia do niekokch skupn. (Tieto triedenia s asto odlin, ale pribline sa zhoduj na niie uvedench skupinch.) Ber sa pritom do vahy charakteristick tvarov a kresbov prvky (tieovanie, jeho smer, vlastnctvo serifov, ich tvar,...) a in kritri. Typ psma tak rozoznvame dvoma vzjomne sa podporujcimi spsobmi: - analzou kontruknch prvkov psma - porovnvanm proporci predlohy Vchodisk pre klasifikciu psma Klasifikcia psma je zaloen na podstatnch kontruknch astiach psma. leni psma meme zjednoduene poda troch kritri: - poda kontrukcie formy psma (dynamick a statick psmo) - poda zakonenia ahov psma (serifov, bezserifov a kaligrafick kresebn psmo) - poda medziznakovch medzier (proporcionlne a neproporcionlne) Tieto zkladn kritri ovplyvuj tvar i kontrukn prvky psma, ako s tieovanie ahov, smernos oblch znakov poda zvislej alebo naklonenej osi, tvary serifov a ich nbehy. K vyie uvedenm kritrim sa vzahuje pojem druh psma. Je to pomenovanie skupiny psmen (aj psem) so spolonmi znakmi, t.j. hovorme naprklad o serifovom psme, dynamickom psme at. Typ psma je u pomenovanie konkrtneho psma jeho presnm nzvom. Je to oznaenie pre urit psmo s charakteristickou kresbou, kde psmen tvoria tlovo jednotn tektonick celok. Naprklad Garamond, Bodoni, Sans Serif, Futura a pod. Charakteristika jednotlivch skupn psma 1. Dynamick (renesann) antikva (vi Vvoj psma) 2. Prechodov (barokov) antikva (vi Vvoj psma) 3. Statick (klasicistick) antikva (vi Vvoj psma) 4. Linerne serifov psmo

Do tejto skupiny patria psma vytvoren v prvch desaroiach 19. storoia a ich sasn modifikcie. V tchto psmach sa zluuj prvky antikvy a linernych psem. Tto skupina sa ete len na linerne serifov psmo clarendon, lin. serif. psmo s trojuholnkovmi serifmi a lin. serif. psmo s rovnmi serifmi. Charakteristick prvky clarendonu s tvorhrann serify v hrbke spojovacch ahov a zvisl (kolm) os tiea oblch psmen. Linerne serifov psmo s trojuholnkovmi serifmi je charakteristick okrem vyie uvedench znakov predovetkm vraznmi klinovitmi serifmi, ktor s vodorovne nasaden v rznom uhle zrezania. Linerne serifov psmo s rovnmi serifmi charakterizuje minimlny alebo iadny rozdiel v hrbke hlavnch a spojovacch (vedajch) ahov, tvorhrann serify bez nbehov v hrbke hlavnch ahov. Linerne serifov psmo vzniklo ako akcidenn psmo, ale v sasnosti sa uplatuje aj v sadzbe novn, asopisov a knh a v niektorch pecilnych prpadoch. Typick linerne serifov psma:

...clarendon: Clarendon, Impressum, American Typewriter, Memorandum

...s trojuholnkovmi serifmi: Latin, Barcelona

...s rovnmi serifmi: Rockwell, Memphis, Courier

5. Linerne bezserifov psmo Vetky bezserifov typy psma umouj ahk manipulciu s hrbkou obrysu psma, a preto sa asto pouvaj napr. v reklame a v itkovom umen. Linerne bezserifov statick psmo Toto psmo vychdza zo statickho princpu klasicistickej antikvy. Patria sem psma vytvoren v 19. storo a ich novodob modifikcie. Charakteristick prvky s nepatrne diferencovan ahy psma, zvisl (kolm) os tiea, zven stredn vka psma a vodorovne zakonen vbehov obliky u psmen c, e, s. Toto psmo m univerzlnejie uplatnenie v typografii. Najviac sa pouva v sadzbe nadpisov, orientanch npisov a v reklame. Typick linerne bezserifov statick psma: Helvetica, Univers, Franklin Gothic Linerne bezserifov geometricky kontruovan psmo Do tejto skupiny patria psma vytvoren v dvadsiatych rokoch 20. storoia a s ovplyvnen kontruktivizmom tohto obdobia. Vtedy bola snaha maximlne sa odkloni od psmrskej tradcie. Charakteristick pre tieto psma s ahy psmovch znakov, ktor s koncipovan do geometrickho tvaru (kruh, tvorec a pod.) a chba tieovanie a serify. Tieto psma sa uplatuj najm v sadzbe reklamnch dokumentov a titulkov, mu posli aj ako zklad pre tvorbu firemnch znaiek a pod. Typick linerne bezserifov geometricky kontruovan psma s: Avant Garde Gothic, Bauhaus, Futura, Blippo, Eurostyl, Serpentine Linerne bezserifov dynamick psmo Toto psmo nadvzuje na dynamick tvarov schmy renesannch antikvovch psem. Charakteristick prvky tejto skupiny s diferencovan rkov proporcie psma a mierne tieovanie ahov. Psma sa uplatuj pri tvorbe akcidennch dokumentov a knh. Typick bezserifov dynamick psma s: Frutiger, Antique Olive, Gill Sans, Fujiyama, Syntax, Erie

6. Linerna antikva (groteskantikva)

Linerna antikva zaha psma, ktor s zlenm psem antikvovch a abezserifovch. Rozoznvame linernu antikvu s jemnmi serifmi krtke serify len uzatvraj kresbu znaku, mal rozdiely v tieovan psmovch ahov, linernu antikvu so skrytmi serifmi vrazn zakonenie ahov, znan rozdiely v tieovan psmovch ahov a linernu antikvu s rozrenmi koncovmi ahmi znane kontrastn psmov ahy so zretenm rozrenm, avak menm, ne v predchdzajcej skupine. Linerna antikva sa uplatuje hlavne pri sadzbe novn, asopisov, knh a reklamnch dokumentov. Typick psma linernej antikvy: ...s jemnmi serifmi: Coopperplate, Serf Gothic ...so skrytmi serifmi: Fritz Quadrata, Flange ...s rozrenmi koncovmi ahmi: Optima

7. Skripty (psan psma) Skripty vychdzaj z rukopisnch skriptov, ktorch korene siahaj do doby renesancie, kedy vzniklo tzv. kancelrske psmo cancellaresca. Neskr v emprovom obdob dostalo toto psmo tvar, ako ho v podstate poznme dnes pod pojmom psan psmo (vi Vvoj psma). Charakteristickou rtou pre tieto psma je, e sa viac alebo menej podobaj rukopisu. S spravidla naklonen doprava, o vak nie je podmienkou a maj asto

spojnice, ale ani tto vlastnos nie je pravidlom. Patria sem aj tzv. vihovky psan tetcom, picatm, plochm alebo redisovm perom, prpadne inm psacm nstrojom. Kaligrafick psmo nadvzuje na renesann psan psma z 15. storoia. Charakteristick s tvary odvoden z psma psanho plochm perom postavenm ikmo k zkladni. Sklon je asto v ako sklon kurzvy. Pouva sa v akcidennch tlaovinch a vtedy, ke chceme vyjadri prslun dobov atmosfru. Typick kaligrafick psma s: Zapf Chancery, Park Avenue, Zurich Calligraphic, Ariston, Shelley, Allegro. Vone psan psmo sa uplatuje predovetkm v reklamnej sadzbe, v kratch reazcoch, pri sadzbe titulkov a mien v osobnch akcidennch tlaovinch. V dlhom texte nepsobia tieto psma dobre, niekedy s aie itaten. Typick vone psan psma s: Brody, Brush Script, Freestyle Script, Kaufman.

8. Lomen psma

Tto skupina zahruje psma od obdobia gotiky a po sasnos. Charakteristickmi znakmi s lomen ahy, vrazn rozdiel v hrbke hlavnch a vedajch ahov. Verzlky maj obyajne komplikovan tvar (aj na hranicu itatenosti) a netvoria s minuskulami jednotn vtvarn celok. Typick lomen psma s: Chaucer, Mariage, Manuscript Gotisch, Weiss Rundgotisch, Alte Schwabacher, Zentenaur Fraktur, Honda Display.

9. Zdoben psma

Je to vemi rozsiahla skupina zahajce vetky predchdzajce psma, ktor s nejakm spsobom dekorovan. Me sa to dia ornamentlnou kresbou, tieovanm, kontrovanm, deformovanm kresby, imitciou priestoru a plastinosti a pod. Zdoben psma najviac podliehaj mde, mnoho ich vznik a vzpt zanik. Ale ak s zaujmav, mu spestri vzhad reklamnch a akcidennch tlaovn.

Linkov osnova psma Kresba psmovch znakov je umiestnen v myslenej linkovej osnove. Je to sstava pomocnch vodorovnch lni, tzv. doanc, ktor uruj priestor pre kresbu jednotlivch ast psmovho znaku. Linkov osnova je dleit pri meran, nvrhu, kresbe i modifikcii psma. Postavenie doanc uruje vkov proporcie kresby psma a tie umiestnenie akcentov. Rozvrhnutie linkovej osnovy je pri kadom type psma in a uruje jeho vzhad, itatenos a charakter. Akcentovou doanicou je dan uloenie akcentov verzlok. Akcenty minusiek sa vinou umiestuj pod horn doanicu (pokia nemaj vlastn akcentov doanicu). Horn doanica uruje vku hornch doahov psmovch znakov (predovetkm zvislch ahov minusiek b, d, f, h, k, l). Horn doanica vinou uruje aj horn zakonenie verzlok, take vka verzlok je potom dan vzdialenosou zkladne a hornej doanice. Niektor psma avak maj znen verzlky. V tomto prpade je vka verzlok definovan tzv. verzlkovou doanicou, ktor je umiestnen pod hornou doanicou. Stredn doanica uruje vku minusiek. Preto pojem stredn doanica meme nahradi pojmom minuskulov doanica, pretoe tto spravidla nele na geometrickom strede a v rznych abecedch je odline umiestnen. Vzdialenos strednej doanice od zkladne (stredn vka psma) vrazne ovplyvuje itatenos psma. Psma s vou strednou vkou a menmi hornmi a dolnmi doahmi s itatenejie, aj ke maj meniu vekos. Stredn vka psma men psmov osnovu a ovplyvuje aj celkov zafarbenie a rozsah plochy sadzby.

Zkladn iara (zklada, arie) je linka, na ktorej s uloen vetky jednotliv psmen. Zaruuje tak horizontlne vyrovnanie vetkch znakov v riadku. Doln doanica uruje zakonenie dolnch doahov psmen (zvislch ahov minusiek g, j, p, q, y). Vzdialenos hornej doanice od dolnej doanice nazvame svetl vka psma. Na zver ostvaj ete horn indexov arie (umiestnen tesne pod strednou doanicou) a doln indexov arie (umiestnen tesne nad dolnou doanicou) na umiestnenie hornch a dolnch indexov (napr. H2O, m2 a pod.). Radenie psma Radenie psma je rovnako dleit ako tvorba psma. Je to optick vyvenie svetelnosti medzi psmenami v slovch v texte. Ako serizny prklad radenia psma v npise mono uvies npisy z Trajanovho stpu v Rme, ktor napriek mnohm pokusom o zmeny v tvorbe psma v neskorch obdobiach ostali v podstate nezmenen a pre ns stle prkladn. Psmen musia by raden (medzerovan) tak, aby svetelnos medzi uzavretmi psmenami bola opticky vyrovnan so svetelnosou medzi otvorenmi psmenami, ako aj medzi psmenami rzneho zoskupenia. Svetelnos medzery medzi psmenami m merne zodpoveda vntornej svetelnosti konkrtneho psma. V podstate ide o to, aby sme docielili vyven truktru textu, rovnomern sfarbenie zapsanej alebo vysdzanej plochy. Povedan inmi slovami, aby nevznikli zhluky tmavch alebo prli jasnch parti v npise, texte. V digitlnej sadzbe sa zauval pre tto innos pojem kerning (vytvorenie opticky rovnako vekch medzier medzi psmenami). Ak chpeme psmov znak (psmeno) ako samostatn blok (napr. obdnik), tak pri rovnakom, vzjomnom odstupe tchto blokov s medzery medzi uzavretmi psmenami svetelne mal a medzery medzi otvorenmi psmenami svetelne vek. Preto musme vedie ustli (vytvori) tzv. minimlnu medzeru. Minimlna medzera je kontruovan poda svetelnosti medzi dvoma psmenami VV. Von priestor medzi tmito psmenami je definovan ako trojuholnk ABC. Pomocou horizontlnej lnie, ktor je v geometrickom strede medzi zkladou a hornou doanicou, je tento trojuholnk premenen na obdnik DEFG, priom plat rovnica: obsah trojuholnka ABC = obsah obdnika DEFG. seka DE je rka minimlnej medzery, ou meriame rozsadzovanie psmen. Stratov diel je ten diel psmena, ktor otvoren psmeno strca, resp. zasva do minimlnej medzery (na obrzku ierne asti psmen). Tmto stratovm dielom vyvauje psmeno otvorenej formy prnos svetelnosti do medzery. Tvar medzery sa pri kadom psmene men, opticky ale ostva vyrovnan s minimlnou medzerou. rku minimlnej medzery mono zmeni, ak v npise nie s zoskupenia z vemi otvorench psmen VY, TY, LA, LJ, TV, KA, AJ a pod. Naopak, ak v npise tieto spojenia s, vekos medzier v npise takmto obtianym spojeniam prispsobujeme. (Metda radenia psma, ktor tu spomnam, pochdza zo systmu F. Moravka eskoslovenskho vynlezu .116258 patentovanho v roku 1965.) Treba pripomen, e knihy, noviny a in dokumenty s rozsiahlejm textom s sdzan minuskulou. S itatenejie, pretoe vertikly hornch a dolnch doahov s ako signly oznamujce prtomnos uritho psmena. Verzlky, kee maj rovnak vku, s itaten aie. Radenie verzlok je nronejie, pri rovnomerne vyvenej svetelnosti medzi psmenami potrebuj vek rozstup, pri ich tan unavuj zrak. Na knin titulky, plagtov npisy, monumentlne npisy na budovch, pomnkoch, na reklamn firemn npisy (kee maj mlo slov) sa osvedili verzlky, preto sa na tento el aj pouvaj. Kresebn chyby

a chyby radenia s na nich npadnejie, preto radenie psmen v nich je nronejie. Minusky sa v takchto npisoch pouvaj menej. Minusky sa s obubou radia s vemi malmi medzerami, na doraz, niekedy a cez seba. Vytvra sa tak svisl lnia psmen, vntorn svetelnosti a medzery vytvraj rytmick svetielka a psobia dekoratvne. V niektorch prpadoch s psmen rozloen na ploche nad sebou, asto sa preto zniuje itatenos a text psob nejasne a nestabilne. al spsob radenia psmen veda seba je prestrkovanie (rozpaovanie). V elektronickej sadzbe ho poznme pod nzvom tracking (zmenovanie alebo zvovanie u vytvorench pravidelnch medzier medzi psmenami). Nadmern zriedenie textu spsobuje jeho neprehadnos, m sa zoslabuje itatenos. Niekedy z vtvarnch dvodov pristupujeme tie na zhustenie textu a do takej miery, e sa jednotliv psmen dotkaj, alebo i prekrvaj. Aj tu je itatenos silne potlaovan, preto sa tento spsob d poui len na krtke npisy: znaky, logogramy, monogramy a pod. Svetelnos textu je zvisl na hustote radenia a rke psmen. Musme si zvoli vopred optimlnu hustotu, ktor pouijeme v celom texte. Poet psmen v riadku, ich rku a rozpa urujeme vopred. Pri dlhom texte alebo vch psmench (napr. transparent) sa vdy oplat trochu matematiky. Medzeru medzi slovami urujeme rkou psmena H, resp. rkou stredne irokho psmena danej abecedy. Pri menej medzere mu slov v texte splva, pri medzere vej mu vznikn (najm vo viacriadkovom texte) sveteln diery. Radenie slov (resp. ich zasunutie do medzislovnej medzery), aby sa opticky vyrovnala svetelnos v riadku i celom texte, je obdobn ako pri raden psmen (resp. ich zasunut do minimlnej medzery). Ten ist princp mono poui aj na optick vyrovnanie zaiatku a ukonenia viacerch riadkov pod sebou.

Pravopis a typografia Psanie vekch psmen, skratky a znaky Psanie vekch psmen v texte je veobecne znme: - na zaiatku vety - uprostred vety v priamej rei a v cittoch - v tvaroch prslunch zmen v listoch a psomnostiach (Ty, Tvoj, a, V...) - vo vlastnch mench - v zemepisnch nzvoch - v oficilnych nzvoch intitci (Mestsk rad Trnava, ale! v Trnave na mestskom rade, alebo! na trnavskom mestskom rade) - pomenovania niektorch vznamnch udalost (Vek franczska revolcia) - nzvy umeleckch diel (Predan nevesta) - dleit historick dokumenty (Postupimsk dohoda) - nzvy a znaky niektorch technickch vrobkov a dopravnch prostriedkov (Sunar,

Orient expres) - nzvy vznamnch dn a sviatkov (Medzinrodn de ien) - niektor znaky, znakov slov a inicilov skratky (SR, R, Ms, K, kWh, C dur, ale!

c mol, kg, log, cos, at), za znakami nedvame bodku, niektor znaky a znakov slov meme skloova (v SUKu, v Benzinole)

Zloen nzvy niektorch miest a obc meme psa i v skrtenej podobe: Bnovce nad Bebravou, Bnovce nad Bebr., Bnovce n. B., Bnovce n/B (ke pouijeme za skrtenm vrazom zlomkov iaru, vtedy za skratkami bodku nedvame). Skratky titulov: Bc., Dr., Ing., Ing. arch., MUDr., MVDr., JUDr., RNDr., PaedDr., PharmDr., PhDr., ThDr., PhMr., Mgr., Mgr. art., peme pred menami tak, ako ich vidme, bez ohadu na to, i ide o verzlkov alebo minuskulov text. Vnimku tvoria iba tituly dr., ing., in., ktor sa vntri vety pu minuskulami. Vedeck a akademick hodnosti DrSc., CSc., PhD. a ArtD. sa pu za menom, kde s vo funkcii vonho prstavku, a preto sa oddeuj iarkou. Taktie niektor vysokokolsk tituly sa pu za menom a priezviskom a oddeuj sa od nich iarkou: akademick maliar, akademick sochr, promovan pedagg, promovan prvnik, akademick architekt. Vedeck hodnos akademik sa pe pred menom, neskracuje sa a ostatn tituly sa pred menom neuvdzaj. Skratky uiteskch a vojenskch hodnost sa pu pred menom malm zaiatonm psmenom: prof., doc., pplk., mjr. at. Ke je pred menom viac skratiek titulov, neskorie zskan sa presadzuj. Za skratkami na rozdiel od znaiek (ustlench symbolov a inicilovch skratiek) dvame bodku. V prpade, e veta kon skratkou, pe sa len jedna bodka, ktor plat pre skratku i pre vetu. Skratka sa na zaiatku vety nevyskytuje, ale pouije sa cel vraz. Skratky a znaky nikdy nedelme do dvoch riadkov.

Interpunkn znamienka Patr sem: bodka, iarka, bodkoiarka, dvojbodka, otznik, vkrink, ztvorky, vodzovky, tri bodky, pomlka, spojovnk a apostrof. Pouvanie tchto znamienok uruj pravopisn pravidl. Interpunkn znamienka kladieme tesne za slovom. Vkrink za heslami na transparentoch meme oddeli medzislovnou medzerou. V texte medzislovn medzeru kladieme a za interpunkn znamienko. Vynechvanie medzery za bodkou alebo iarkou nie je sprvne. Medzery za bodkou nedvame iba v hodinovch dajoch, poradovej sadzbe, e-mailovch adresch, nzvoch potaovch sborov a za iarkou vtedy, ke oddeuje desatinn miesto. lohou bodky, otznika a vkrinka je rozleni text na jednotliv vety. Niekedy sa dvaj vkrink i otznik (niekedy dva alebo tri otzniky alebo vkrinky za sebou), ktor neuruj rozkazovac i opytovac spsob, ale hlb cit, vkrik, zvolanie a pod. Bodkoiarka je nieo medzi bodkou a iarkou. Pe sa poda zmyslu v dlhch vetch, ke stavba vety je vemi zloit a iarka nelen dostatone. Dvojbodka je znamienko, ktor uvdza priamu re alebo citt. Inokedy za dvojbodkou len bliie spresnme a doplnme predchdzajci oznam, alebo ju dvame pred vypotavanm a ke dvojbodka nahradzuje astice a spojky (teda, toti, t.j., ktor s a pod.). Vtedy za dvojbodkou vek psmeno nepeme. Dvojbodka sa pouva v matematickch textoch na oznaenie delenia, na oznaenie pomeru, skre v portovch stretnutiach a v asovch dajoch. V matematike a pri oznaen pomeru sa dvojbodka oddeuje od slic medzislovnou medzerou, v skre sa dvojbodka neoddeuje. vodzovky rmuj priamu re alebo citt. asto sa do vodzoviek pu neoakvan slov, nespisovn a ironizujce vrazy alebo inak zvl pozoruhodn asti textu. Interpunkn znamienka na konci uvdzanho vrazu s pre vodzovkou vtedy, ke je v vodzovkch cel veta. Ak je vak v vodzovkch len posledn as vety, je deliace znamienko za druhou vodzovkou. Ztvorky vo vete uzatvraj vone vloen text, ktor nie je jej syntaktickou asou, a preto me by z nej vypusten bez toho, aby naruil stavbu vety. V ztvorkch uvdzame bliie doplnenie alebo vysvetlenie, vkladov alebo prekladov synonymum, napr.: Verzlky (psmen vekej abecedy) peme na zaiatkoch viet. Miesto ztvoriek meme niekedy poui i iarky alebo pomlky. Rozdiel je v tom, e ztvorky odleuj ostrejie, preto sa viac vyskytuj v nunch, vedeckch a administratvnych textoch. Ztvorky pouvame okrhle (-), hranat [-] alebo svorky {-}, ale jednotne v celom texte. Meme poui i ikm zlomkov iary /-/. Medzi ztvorky a vylenen text medzery nedvame. Ak kon veta ztvorkou a v ztvorke je len as vety, je bodka za ztvorkou. Ke je v ztvorke cel veta, je v ztvorke i bodka. Tri bodky (...) sa v beletrii a v pozii pouvaj ako expresvny prostriedok. Naznauje sa nimi prervan re alebo nevysloven text. Psa viac ne 3 bodky je nesprvne (pokia to nie je vslovne autorov zmer). Na konci vety meme poui namiesto 3 bodiek pomlku. V takomto prpade bodku za pomlku nedvame. Pomlku meme poui i v zmysle a, od-do , z-do. V asovom a miestnom rozpt a v rozpt potu sa pomlka od slov a slic medzerou neoddeuje, a nesmie osta na konci

alebo zaiatku riadka. Pri nevyhnutnom delen vrazu rozptia sa pomlka nahrdza prslunm slovom. Pomlka sa alej pouva vo vzname verzus. V takomto prpade sa pomlka oddeuje medzerou. V prpade delenia vznamu zostva pomlka na konci riadka a na zaiatku druhho riadka sa neopakuje. Pomlka sa bene pouva v skratkovch vetch, v zmysle vznamu ,,je. Pokia pomlka nahrdza priamu re, zaraz sa nazaiatku seku jednm tvorekom (m-medzerou) a od textu sa oddel pevnou medzerou (nie variabilnou). Pomlka je dlhia ne spojovnk. Pre spojovnk a pomlku bva na klvesnici psacieho stroja jedin znak. Rozliuj sa tak, e spojovnk sa zaleuje do vrazu bez medzier a pomlka oddeuje vrazy medzerami. Pri dvojitom stlaen spojovnka sa automaticky nape pomlka. Ke nemme v naej psmovej sade znamienko mnus, pouijeme radej znak pomlky, ako znak spojovnka. Spojovnk (-) nazvame ho i divis (alebo rozdeovnk). Pouva sa bu na oznaenie delenia slov, alebo ako spojovacie znamienko v zloench vrazoch. Je krat ako pomlka (jedna tretina tvoreka). Kladieme ho tesne k spojovanm vrazom. Pokia je nutn rozdeli spojovan vraz v mieste spojovnka do 2 riadkov, opakujeme spojovnk na zaiatku druhho riadka. Odsuvnk (apostrof) sa v naom jazyku pouva len zriedka, a to vtedy ke chceme nahradi psmeno. V cudzch slovch me by uprostred vrazu, vtedy sa pe bez medzier medzi odsunutmi asami. Vo vtvarnej tvorbe sa pouva apostrof pred skratkou letopotu. Interpunkn znamienka sa pouvaj na lenenie textu. V kratch oznamoch (informcich, heslch, nzvoch, titulkoch a pod.) platia pre interpunkn znamienka tieto zsady: Ak je npis osobite typograficky upraven, tj. od ostatnho textu jasne oddelen tak, e jeho samostatnos je oividn, nepeme za nm bodku. V dlhch npisoch, ktor s lenen iarkou, pouije sa iarka i v prpade, e za nm bodku nedvame. Cel adresu treba chpa ako jedin vetu. daje adresy psane v riadku za sebou musia by preto oddelen iarkami. Ke sa kad daj pe do osobitho riadka, iarky na konci riadkov nedvame. Niekedy sa interpunkn znamienka sdu v menom stupni (najm v titulkoch), aby nepsobili robustne tzv. reducing punctation marks. Zvltne znaky a symboly Znaka & sa pouva asto na firemnom oznaen a znamen spojku ,,a. Je to vlastne ligatra latinskho ,,et. Od oboch spojovanch vrazov sa oddeuje zenou medzerou. Hviezdika * a krik sa pouvaj ako symboly narodenia a mrtia. Spjaj sa vdy s dtumom a menom. Znaky sa od dtumu oddeuj zenou medzerou. Copyright - a Registred - a Trademark - a bullet - a krok oznaujci stupe - . Paragraf - Matematick znaky ( + - : = > ). @ - at, zavin. ikm zlomkov iara ( / ) lomka (lomtko, slash).

Delenie slov, slovnch spojen a odsekov Slov sa delia poda gramatickch pravidiel. Zrove sa musia dodriava urit estetick a typografick zsady. V jednom riadku nesmie zosta len jedno psmeno. Jednoslabin slov sa samozrejme nedelia. Viacslabin slov delme poda slabk so zreteom na stavbu slova. Vo viacslabinch slovch so skupinou spoluhlsok uprostred sa pri delen nechva jedna spoluhlska na prvom riadku, ostatn sa klad na druhy. Musme vak repektova slovn skladbu alebo rozhranie morfm predpona, zklad (kme), prpona. Zloky dz, d, ch a cudzojazyn grafmy oznaujce jednu hlsku sa nerozdeuj. Dvojhlsky ia, ie, iu sa v slovenine nikdy nedelia. V cudzch slovch to ale nie s dvojhlsky. Zloen slov sa mu rozdeli vo vkoch. Zloen vrazy so spojovnkom sa delia v mieste spojenia tm spsobom, e spojovacie znamienko sa v druhom riadku opakuje. Predlokov spojenia s jednohlskovmi predlokami nekladieme do dvoch riadkov. Podobne ani spojku i nenechvame na konci riadka. Typografick norma vak spojku a na konci riadka v uej stpcovej sadzbe povouje. Do dvoch riadkov nekladieme ani skrten titul a meno, skrtene meno a priezvisko. Do dvoch riadkov neoddeujeme ani slicu a skrten nzov potanho predmetu, prpadne jeho znaku alebo skratku. V prpade, e je nutn takto spojenie rozdeli, vyjadruje sa mern jednotka celm slovom na zaiatku alieho riadka. seln daj, pokia je nzov pred slom, mus by aspo 2-cifern. Skratky a znaky nikdy nerozdeujeme do dvoch riadkov, podobne ani telefnne sla, taktie asov a dtumov daje vyjadren len slami. Prv riadok odseku me by bez zarky, meme ho odsadi za zarku, alebo predsadi pred ostatn text. Odsekov zarky prvho riadka stanovme v dostatonej vzdialenosti (aspo 1 m-tvorek), aby boli odseky (odstavce) od seba oddelen, ale nie viac ako tri tvoreky. Dka vchodovho (poslednho) riadka odseku nem by kratia, ako je vekos zarky nasledujceho odseku. Vchodov riadok mus by krat od plnho riadka aspo o tvorek. Pri lman stpcov alebo strn nesmie by posledn riadok odseku (vchodov) na zaiatku druhho stpca alebo strany, tzv. sirota. Takisto by nemal zosta na poslednom riadku predchdzajceho stpca, alebo strany zarkov prv riadok odseku, tzv. vdova. Musme da pozor aby nevznikli vek medzery a tzv. rieky medzi viacermi riadkami nad sebou. slice, sla, slovky slica je znak, ktorm sa oznauje poet od 0 do 9. Je to logogram alebo ideogram v plnom zmysle slova. slo vyjadruje hodnotu alebo mnostvo zaznamenan selnmi znakmi, me by vyjadren jednou slicou alebo neohranienm spojenm slic. Ke slo posudzujeme z hadiska jazykovednho, vtedy hovorme o slovke. slice pouvame zva arabsk, vnimon rmske. V beletrii sa seln daje vyjadruj slovne. Neskloovan tvary zloench sloviek meme psa dovedna alebo oddeujeme miliny, tiscky a stovky, najm pri dlhch vrazoch. Skloovan tvary zloench sloviek peme oddelene. Pri spojen slic a slov do jednho vrazu peme: 25-krt (dvadsapkrt) 8-bitov (osembitov) 50-nsobok (pdesiatnsobok) 10-percentn (desapercentn) 2 razy (dva razy) 2,5 rz (dva a pol rz)

Znak percento % a promile sa oddeuje od selnej hodnoty medzerou, ale ke sa udva percento ako prdavne meno, sde sa (i pe) tesne k selnej hodnote. Viacmiestne sla sa vyjadruj bu len slami, alebo len slovami. Kombincia slov a slic sa me poui len pri celch tiscoch, milinoch... alebo skrtene. Desatinn sla oddeujeme desatinnou iarkou. slice od desatinnej iarky napravo sa oddeuj po trojmiestnych skupinch medzerou podobne ako tiscky a miliny. Medzera sa poda potreby nedva v peanch dokladoch pri vyjadren tiscok v tom prpade, ke ich je menej ako desa. Medzerou sa neoddeuje ani tiscroie v dtumovch dajoch a popisnch slach adries domov. Pri raden sel do stpcov, tabuliek a grafov sa jednotky , desiatky, stovky at., ako i desatinn iarky radia pod seba. Pri desatinnom vyjadren celch peanch iarok meme poui za desatinnou iarkou pomlku. Meme da pomlku i miesto nuly pred desatinn iarku u peanch iastok mench, ne je zkladn jednotka meny. V texte sa cel sla s desatinnou iarkou a s nulami neudvaj. asov daje sa obvykle neuvdzaj v desatinnej sstave, ale v esdesiatkovej, a preto necel hodnoty nepouvame iarku, ale bodku. Necel asov daj v hodinch vo vedeckch textoch meme uvies i v desatinnej sstave, vtedy necel hodinu oddeujeme desatinnou iarkou. Musme ma vak na zreteli, e za hodinami nenasleduj minty, ale desatinn zlomky. Na oznaenie asovch dajov meme poui znaky h a min alebo skratky hod. a min. Pri vyjadren asovho rozptia meme poui pomlku bez medzier medzi dajmi. V slovenine je tento daj uveden radovmi slovkami( za slovkami sa dvaj bodky). Je nesprvne v takomto daji poui predloku od a pomlku. Pomlka medzi asovmi dajmi( taktie i medzi dtumovmi dajmi) plne nahrdza vraz od a do. asov daje sa nesm deli do dvoch riadkov. Pri nevyhnutnom delen sa pomlka nahrdza prslunm slovom. asov daj v portovch textoch sa oddeuje dvojbodkami bez medzier. Dtum mono definova ako radov sla, u ktorch sa vvojom upustilo od psania bodky za poradovm slom udvajce poradie roka. Okrem toho na letopoet sa nevzahuje zsada oddeli tiscky- pe sa bez medzery. Mesiac v dtume sa me vyjadri aj slovne alebo rmskymi slicami. Jednotliv dtumov prvky oddeujeme od seba medzerami. Slovom vypsan mesiac radej skloujeme. Dtum s udanm miesta je bez iarky. Skrten rok je mon poui len s vtvarnm zmerom a pri vyjadren rozmedz. Dtum vyjadren len slicami neslobodno deli do dvoch riadkov. V blzkej budcnosti si budeme musie asi my zvykn v benom psomnom styku na zmenu psania dtumu. V dtume sa uvdzaj najprv roky, potom mesiace a nakoniec dni. as v mesiacoch i doch sa uvdza vdy v dvojcifernch slach. Radov sla peme s bodkou. Nie je sprvne k nm pridva rzne koncovky. Pri vpote najm v stpci sa niekedy nahradzuje bodka ikmou alebo okrhlou ztvorkou. Telefnne alebo faxov sla sa pu poda ka: Trojmiestne dohromady 427 tvormiestne 2+2 50 31 Pmiestne 3+2 236 87 esmiestne 32 58 23 62 Sedemmiestne 3+2+2 723 26 34 Osemmiestne 42 22 33 44 88 Srie sel so spojovnkom 723 26 34- 7 sla mobilnch tel. 4+2+2+2 0905 10 95 92 ale zauvalo sa aj 4+3+3 0903 109 592 V automatickom telefnnom styku sa odpora oddeli medzimestsk a medzittnu vobu, prpadne i automatick vntorn linku, od vlastnho tel. sla ikmou zlomkovou iarou: 02 / XX XX XX XX / 127, 00421 2 / XX XX XX XX,

+421 / (0) 2 / XX XX XX XX, +421 / (0) 905 XXX XXX Potov smerovacie sla sa pu ako 5-misetne telefnne sla a v medzittnom styku sa predrauje kd krajiny: CZ 170 14. Korektrne znamienka Korektra je vyznaenie pravopisnch chb, nepresnost alebo nezrovnalost s rukopisom, prpadne oznaenie technickch a typografickch nedostatkov na korektrnom vtlaku. Korektra podlieha presne stanovenm pravidlm, zhrnutch v prslunch ttnych normch. Prpadn chyby sa opravia a skontroluje sa cel odsek alebo stpec, pretoe po oprave chb sa zvyajne posunie text, a tak sa mu posun i vynten deliace znamienka a asti rozdelench slov, ktor sa dostan do jednho riadka. Prca korektora je vemi zodpovedn a nron a nesmie sa na neho nalieha ani v asovej tiesni. Opraven vtlaky zodpovedn pracovnk potvrd svojim podpisom (imprimuje), pretoe tieto vtlaky mu sli ako doklad pri prpadnom reklamanom konan. Chyby sa oznauj korektrnymi znamienkami, o s normalizovan znaky a pouvaj sa bez slovnho vyjadrenia.

Formty dokumentov Ak chceme stanovi formt dokumentu, riadime sa predovetkm estetickm psobenm a elom dokumentu. U pri nvrhu dokumentu je vhodn, a to predovetkm z ekonomickch dvodov, repektova normalizovan formty papiera a snai sa vyhn stratm (ku ktorm by dolo, keby sme zvolili netandardn formt). Vsledn formt dokumentu je teda uren vrobnmi rozmermi archu papiera alebo rkou kota papieru pre rotan tla. Pri vobe formtu dokumentu musme prihliada k navrhnutej kompozcii dokumentu, alebo naopak, podriadi kompozciu zvolenmu formtu (a to najm pri vobe potu a rky stpcov a vzhadom k potu znakov v riadku). Zkladn pojmy Arch je pojem, ktor znamen akkovek list papiera formtu vieho ako je A4, alebo ktor sa pouva ako plnovacia mern jednotka v polygrafickom priemysle a u vydavateov. Autorsk arch (AA) je mern jednotka autorovho rukopisu sliaca predovetkm na vpoet honorra. U bench textov je to 36 000 tlaovch znakov vrtane medzislovnch medzier. Vydavatesk arch (VA) je prepotov jednotka rozsahu knihy, do ktorej je zahrnut veda autorskej asti aj as redakn a pod. Plnovac arch (PAP) je arch papiera formtu A1 (610x860 mm), t.j. 0,5246 m2. Tto jednotka sa pouva pre vpoet a plnovanie spotreby papiera. Vrobn (hrub) arch (HA) je arch papiera vo formte dodanom z vroby. Po orezan dostaneme ist arch (ist formt dokumentu). Tlaov arch (TA) je arch papiera vo formte, v akom sa po orezan tla. Knin arch (KA, signatra) je potlaen arch papiera zloen do 16 strn normlneho formtu A4 (alebo do 12 strn tvorcovho alebo zkeho formtu). Mono ho tlai ako napr. dvojnsobn knin arch (32, resp. 24 strn) alebo ako polarch (8, resp. 6 strn). Formty akcidennch dokumentov Formty akcidennch (prleitostnch) dokumentov vychdzaj z normy, ktor uvdza ist formt papiera (ist arch) v radch A, B a C. Hlavn rad A vychdza z vekosti plochy jednho tvorcovho metra (x .y = 1 m2). Doplnkov rad B m dku kratej strany jeden meter. Formty doplnkovho radu B s v geometrickch stredoch medzi formtmi hlavnho radu A. Doplnkov formty radu C s v geometrickch stredoch medzi formtmi radu A a B. Vetky formty danho radu s geometricky podobn, t.j. maj rovnak pomer strn: x : y = 1:2 (druh odmocnina z sla 2). Jednotliv formty vznikaj postupnm delenm dlhej strany. Vekos papiera udvame oznaenm radu formtu pripojenm arabskej slice, ktor uruje poet delen vchodiskovho formtu. Pri oznaen vekosti papiera plat zsada, e prv slo udva vdy zkladu papiera, naprklad stojat papier formtu A4 m rozmer 210297 mm a leat 297210 mm. Hlavn rad (mm) Doplnkov rady (mm) A B C A0 841 x 1189 B0 1000 x 1414 C0 917 x 1297 A1 594 x 841 B1 707 x 1000 C1 648 x 917 A2 420 x 594 B2 500 x 707 C2 458 x 648 A3 297 x 420 B3 353 x 500 C3 324 x 458 A4 210 x 297 B4 250 x 353 C4 229 x 324

A5 148 x 210 B5 176 x 250 C5 162 x 229 A6 105 x 148 B6 125 x 176 C6 114 x 162 A7 74 x 105 B7 88 x 125 C7 81 x 114 A8 52 x 74 B8 62 x 88 C8 57 x 81 V polygrafickej vrobe sa asto pouvaj formty, ktorch pomer strn nezodpoved pomeru jeden k druhej odmocnine z dvojky. Tieto formty oznaujeme tak, e pred zkladn formt, z ktorho vychdzame, uvdzame podiel, akm je delen jedna strana formtu. Druh strana zkladnho formtu zostva nezmenen. Pri tomto je zauvan zsada, e dlhia strana zkladnho formtu sa del na neprny poet dielov a kratia strana na prny poet dielov. Oznmenia, pozvnky a in merkantilov tlaiv sa tlaia na formt 1/2 A4 (297x105 mm), alebo 1/3 A4 (210x99 mm). Dvojnsobkom jednej tretiny vznikne pribline tvorcov formt 2/3 A4 (210x198 mm). Rzne skladaky, katalgy a prospekty sa vyhotovuj na formt, ktor je nsobkom kratej strany zkladnho formtu. Pri oznaen takhoto formtu nsobok umiestnime pred oznaenm zkladnho formtu. Naprklad, pnsobok zkladnho formtu A4 ozname 5 A4 (1050x297 mm). Vrobn vchodiskov formty, ktor sa pouvaj v tlaiarach, vak musia by o nieo vie, pretoe tlaov vrobky sa obvykle po tlai orezvaj a knihrsky spracovvaj. Formty knh ist formty kninho bloku z hrubch formtov papiera v milimetroch. (Rozmery v ztvorkch platia pre pozdne formty.) 860 x 1220 700 x 1000 1/8 B4 245 x 340 1/16 A4 210 x 295

(300 x 205) B5 170 x 240

(245 x 165) 1/32 A5 147 x 205

(210 x 143) B6 120 x 165

(170 x 115) 1/64 A6 102 x 142

(147 x 97) B7 82 x 115

Formty periodk ist formty periodk z hrubch formtov papiera v milimetroch. S ohadom na vrobn technolgie v konkrtnych tlaiarach je vak nutn si overi presn rozmery. 860 x 1220 700 x 1000 1/8 A3 297 x 420 B4 245 x 340 1/16 A4 210 x 297 B5 170 x 240 1/32 A5 145 x 205

Kompozcia textu Vzah psma a obsahu textu Poznanie druhov psma, ich vstavby, vlastnost a spsobov pouitia je zkladnm predpokladom vyjadri pomocou psma obsah informci. Vber a aplikovanie konkrtneho druhu psma, jeho radenie a kompozcia na ploche me psobenie a vznam slova (alebo obsahu textu) naznai, uahi, podpori alebo naopak plne rui. Poda toho rozliujeme neutrlne psobiace psmo, ktor o najmenej zasahuje do obsahu textu, je vyven, tvarovo ist, itaten, univerzlne. V prpade silia vtlai textu ist charakteristiku, zdrazni tvarov vnimonos, napr. viu dstojnos, honosnos, krsu, starobylos a pod., musme zasiahnu do stavby, kontrukcie psma, avak vetko volme s celkovm kompozinm rieenm. Takto vytvoren psmo je vak menej itaten a je priestorovo nron. Psmo a obraz NEDOKONEN

Navrhovanie dokumentu Prvm krokom je dkladn analza cieov tvorby konkrtneho dokumentu a pecifikcia vpovede (informcie), ktorej bude tento dokument nositeom. Je dleit ujasni si, kto, kde a kedy bude itateom, pre koho je dokument uren. V tejto poiatonej etape s u zhromaden a prehadne organizovan vetky zdrojov materily (texty a obrzky). al krok je voba vhodnho formtu dokumentu a rozmyslenie celkovho dizajnu dokumentu, t.j. celkov vzhad, vekos, rozsah, poet stpcov, poet farieb, nadvznosti textovch a grafickch prvkov, nadvznosti jednotlivch strnok a pod. Hlavn informcie je mon ete stle poda predovetkm pomocou titulkov (nadpisov) a zkladnho textu. Dobr dizajn spova vo vobe primeranho typu a stupa (vekosti) psma. Titulky a nadpisy by mali priahova pozornos a zkladn text by mal by ahko itaten. Popritom sa sname dopa alebo aj nahrdza text grafickmi prvkami, pretoe tie nm uahuj podanie informci, upozoruj, ptaj. alou lohou dobrho dizajnu je udra zujem itatea v celom rozsahu dokumentu. Tomu napomhaj predovetkm truktra a prehadnos dokumentu. Mal by ma logick truktru, vek dokumenty by mali by primerane lenen, vek textov bloky by sa mali oivova a rozdeova podtitulkami (podnadpismi), ilustrciami alebo grafickmi symbolmi na okrajoch textu. Nrt, nvrh a alia tvorba dokumentu Prvm grafickm stvrnenm budceho dokumentu s hrub nrtky (skici). S nrtkom prichdza spravidla zadvate, poprpade grafik, alebo ho tvoria obaja spolone. V nrte sa schematicky naznauje rozloenie textu a priblin umiestnenie viny ilustrci. Pri tvorbe nrtku vznik aj hrub predstava o rozsahu a formte dokumentu. Zkladom grafickho nvrhu dokumentu je nrt, rukopis a obrazov predlohy. Nvrh je presnejm prepracovanm nrtku a je v om u zretenejia typografick prava dokumentu. Nemus by bezpodmienene v mierke 1:1. Grafik vinou vypracuje niekoko nvrhov na dokument, ktor s predkladan na schvlenie. Nvrh, ktor zodpoved predstave zadvatea, sa po jeho schvlen rozpracuje do podoby zrkadla (resp. makety) a do predpisu sadzby. Zrkadlo alebo maketa sli ako predloha pre sadzbu. Nsledne kontroln vtlaky dokumentov sa po sadzbe vracaj ku grafikovi a k autorovi. Po pravch sa dokon sadzba a mont dokumentu a takto dokonen dokumenty sa dvaj do polygrafickej vroby. Sadzobn obrazec Sadzobn obrazec vymedzuje priestor pre grafick stvrnenie obsahu dokumentu. Sadzobn obrazec presne pecifikuje plochu sadzby na istom formte papiera. Vekos sadzobnho obrazca mono poui na vpoet potu riadkov na strnke, a tm aj na vpoet predbenho rozsahu dokumentu. Umiestnenie sadzobnho obrazca je dan pradvnym zkladnm pravidlom umiestnenia plochy sadzby, t.j. vdy nad geometrickm stredom strnky a v slade s optickm stredom strnky. Optick stred strnky nie je toton s geometrickm stredom strnky. Optick stred je najvhodnejie miesto pre umiestnenie nadpisov, krtkeho textu v niekokch riadkoch, alebo obrazovho prvku, ktor m vrazne pta pozornos. Poloha sadzobnho obrazca je nesmierne dleit. Ak je sadzobn obrazec prli nzko pod alebo vysoko nad optickm stredom strnky, vznik dojem, e cel sadzba pad alebo naopak odlieta, t.j. prejavuje sa nestabilita plochy sadzby. Sadzobn obrazec sa zakresuje pri viacstrnkovch dokumentoch vdy sasne pre obe protiahl strany.

Tradin kontrukcia sadzobnho obrazca vychdza z pomeru okrajov strnok 3:4:5:7. Je ale mon poui kontrukciu uhloprienu, kde postavenie sadzobnho obrazca uruje postavenie uhloprieok strnky a dvojstrnky. Tlaov plochu, ktor tak vznikne, meme po uhlopriekach zvova smerom k okraju, alebo zmenova smerom do stredu. Uhloprienu kontrukciu nememe poui v pozdnych, tvorcovch a zkych formtoch. Variantom zkladnho uhlopriekovho rieenia je pouitie vychlenej uhloprieky dvojstrany. Pri kontrukcii sadzobnho obrazca je nut