BOJOVNÍK55D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

Briti spolupracujúso stroskotancami

str. 4

USA Putinovi neodpustiavíťazstvo v Sýrii

str. 9

O heydrichiáde trochu hlbšie

ISSN 03223-2018

Anna Zabákov á, tajomníčka OblV SZPB Nitra: – Od voj-ny už tretia a štvrtá generácia žije v MIERI!!! Už iba našim sústavným pripomínaním budú vedieť, že na našom území niečo ako vojna v histórii bolo. Preto je našou povinnosťou stále im to pripomínať formou článkov, reláciami... Pamät-níky musia mať vždy čerstvé kvety.Deti, ktoré vyrastajú v mieri a pohode sú dôverčivé a úprim-né a nevedia odhadnúť zlo, ktoré na nich číha v podobe fašiz-mu a teraz už aj islamizácie. Aj na tú sme za ostatných 500 rokov zabudli. Preto im je treba občas zaspievať ,,Kalinku“ a zarecitovať Turčina Poničana, ako Osman starca vláči po kamení a po bodľačí. Lebo to je minulosť nášho národa. Som milo prekvapená, koľko ľudí stále povie, že Rusko je nám aj tak najbližšie, lebo je to slovanský národ. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB Čierny Potok: – Myslím si, že úprimnú vďačnosť za slobodu a úctu k bojovníkom, ktorí nám ju vybojovali, majú tí, ktorí to dávajú otvorene najavo v každodennom postoji. No a tí, ktorí nie sú v tých-to hodnotách vychovaní, tak tí zväčša „zabúdajú“ privítať priamych účastníkov protifašistického odboja aj z rečníc-kych tribún pri oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom, pri Výročí SNP...A „keďže to nič nestojí“? Vidieť to aj na účasti členov SZPB na zájazdoch na Duklu, Slavín, Kalište. Pokiaľ sa od záujemcov nepožaduje nejaký príspevok, tak záujem je do „prasknutia“ autobusu. Stačí však požiadavka na 5 eurový príspevok na dopravu a máte po záujme. Ján Šteuček, člen OblV SZPB Martin: – Moja VĎAČ-NOSŤ „...za slobodu a úcta k bojovníkom, ktorí nám ju vybojovali...“ je ÚPRIMNÁ. Myslím, že ani jeden radový člen SZPB, nemôže odpovedať inakšie.Martin Matula – predseda ZO SZPB Sučany: – Mám do-jem, že slobodu mladí ľudia nevedia zhodnotiť, lebo ju ne-majú s čím blízkym porovnať. Prevláda boj o existenciu. Iný je názor nás starších, ktorí sme sa vo vojne narodili a vyrástli v období, kedy sa sloboda – ako taká – vysoko cenila. Úcta k bojovníkom, ktorí nám ju priniesli, resp. za ňu položili život, je úprimná osobitne v obciach, priamo zapojených do SNP a do oslobodzovania, ako Sučany, ba i celý Turiec. Oskar Bielik, čestný predseda OblV SZPB Prievidza: – Vďačnosť a úcta k priamym účastníkom domáceho, ale aj zahraničného odboja, bez ktorých by sme nemali slobodu, sa postupne vytráca. Zásluhu na tomto stave majú aj účast-níci odboja – ich rodinní príslušníci. Málo sme sa venovali ich výchove. Už roky poukazujeme na nedostatočný priestor aj v učeb-niciach dejepisu. Dnes sme preto, žiaľ, svedkami toho, že

Bratislavský oblastný výbor SZPB už tradične pripravil pietnu spomienku na 250 účastníkov 5. transportu slo-venských politických väzňov, ktorý bol nešťastne spojencami rozstrieľaný pri rakúskom Melku.

Po položení venca vďaky pri pa-mätníku obetí tejto tragédie na brati-slavskom cintoríne v Slávičom údolí k účastníkom prehovoril predseda ob-lastného výboru Martin Krno, ktorý na faktoch priblížil jednu z najväčších masakier, aká postihla našich odbojá-rov v druhej svetovej vojne.

Aj tentoraz podujatie umocnila prednesom poézie Terézia Kornošo-

vá Szabová, dcéra odbojára Ladislava Szaba, ktorý bol jednou z týchto obetí.

* * *Kolóna piatich nákladných automo-bilov pokrytých celtami bez akého-koľvek ozn ačenia viezla z Bratislavy do nacistického koncentračného tá-bora v Mauthausene vyše 250 mužov strážených početným sprievodom SS. 19. februára 1945 pri mestečku Melk na nich spustili paľbu z guľo-metov a malokalibrových rýchlopal-ných kanónov spojenecké stíhače na Spitfi re, ktorí predpokladali, že je to nemecký vojenský konvoj. Esesáci z vozidiel povyskakovali a ukryli sa

za stromy pri hradskej. Na väzňov však po nemecky kričali: „Kto vystú-pi, bude ihneď zastrelený!“

Napriek tomu väzni, ktorí boli v piatom automobile (ten nebol roz-strieľaný), vybehli a keď videli, že sa už stíhače nevracajú, začali organizo-vať pomoc stenajúcim druhom. Na-cisti ich však pod hrozbou guľometov po štvrťhodine odohnali. Aj ľuďom z okolia a rakúskemu Červenému krí-žu zakázali poskytnúť pomoc. A tak tým, čo neboli zranení, ostávalo iba sa prizerať, ako ich spoluväzni v mu-kách zomierajú.

Vladimír DOBROVIČ

Na zamyslenie:Na zamyslenie:T. G. MASARYKT. G. MASARYK

3. 3. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaJe vďačnosť za slobodu a úcta k bojovníkom, kto-rí nám ju vybojovali, u nás skutočná a úprimná alebo len verbálna, keďže to nič nestojí?

PerličkaTlstučkí majú osobitú výhoduVedci odhalili perfektné pozitívum nadváhy. Tlstý človek sa vie vraj lepšie brániť infekciám. Podľa vedcov z Kalifornskej univerzity sa organizmus tučnejších myší bez liečiv sám vyrovnal so stafylokokovou infekciou. Tie chudé bez lekárskej pomoci okamžite umierali.Ukázalo sa, že tukové bunky chránia organizmus pred infekciou, nakoľko pri zrážke s patogénnou bunkou vytvoria látku, ktorá sa podobá na liek. Vedci preto radia nechudnúť príliš fanaticky – trocha tuku predsa nevadí. Podľa live-smi.net

(Pokračovanie na str. 3)

Človek veľa vydrží, ak má cieľ... Človek veľa vydrží, ak má cieľ...

Spomienka na obete masakry pri Melku

S odstupom času sa vyjavujú podrobnosti okolo predčasného odchodu V. Putina zo samitu G-20 v Brisbane. Ruský plukov-ník a absolvent jazykového inštitútu pri ruskom ministerstve zahraničia Pavel Sviridov zverejnil na svojom blogu pikantné detaily z veľmi dlhého rokovania Vladimíra Putina s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou. Píše:

Starý priateľ mi oznámil príčinu prečo sa Angela Merkelová už mesiac zmieta v protiruskej hystérii. Ako je známe, na samite mal Purin štvorho-dinové stretnutie s Merkelovou, počas ktorého mu tá povedala: „Vladi-mír, no tak, vy len blafujete, nemáte síl preťahovať sa s Amerikou. Vaše rakety jednoducho do Ameriky nedoletia.“

Ruský líder po trojminútovej pauze sa pozrel na kancelárku, z aktovky vytiahol v Pentagóne vytvorený a hlavami hlavných európskych štátov – členov NATO – potvrdený plán Barbarossa-2.

„Je to váš podpis?“, opýtal sa merkantilného anjela. Rozčúlená očerve-nela a prikývla. „Tak teda, do Ameriky možno nedoletia. Ale na základne NATO na území Nemecka doletia určite, to vám garantujem. Ale možno sa ďalšia desiatka netrafí a namiesto na základne dopadne v Mníchove alebo vo Frankfurte, podľa toho, ako to vyjde.“

Nemeckej kancelárke prišlo po týchto slovách zle a schôdzka bola ukončená. Putin odletel z Brisbane predčasne, po tejto schôdzke ho nepo-zvali ani na spoločné raňajky. Zdroj: http://pavel-sviridov.livejournal.com/283997.html

Americkým vedcom sa podarilo vynájsť revolučnú terapiu, ktorá je schopná vy-liečiť rakovinu dokonca aj v poslednom štádiu a zdolať recidívu.

Vedci vyhlásili, že na základe uskutočne-ných výskumov vyjasnili, že liečenie s dodat-kami geneticky modifi kovaných imúnnych buniek (T-limfocitov), v 90 percent prípadov spôsobilo úplné vyliečenie pacientov s rako-vinou krvi posledného štádia.

Vedúci výskumu profesor Stanley Riddell oznámil, že nová terapia zachránila tých pa-cientov, ktorých nedokázali vyliečiť nijaké preparáty a tradičné metódy liečby. Vedci však dodali, že niektorí pacienti po nasadení novej terapie zomreli, pretože tá ešte potrebu-je dopracovanie a doplnkové testy.

Pravda.ru oznámila, že „zabijak“ rakoviny sa našiel medzi orechmi. Podľa pravda.ru, 16. 2. 2016

Video: http://www.pravda.ru/news/health/yourshealth/medicalachie-vements/16-02-2016/1292398-rak-0/

Tajné plány operácieBarbarossa-2 proti Rusku

Rakovina je už vyliečiteľná v akomkoľvek štádiu(video v ruštine)

BOJOVNÍK / 5 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníSpiegel: Erdogan sa vyhráža EurópeTurecký prezident T. Erdogan pohrozil predsedovi Európskej ko-misie Jeanovi-Claude Junckerovi, že ak EÚ nebude chcieť zmeniť podmienku dohody s Ankarou, tak že absolútne otvorí hranice Turecka a zavalí Európu utečencami.

Keď sa Erdogan opýtal aká bude suma za tento obchod, tak Juncker odpovedal, že Ankara dostane podľa plánu EÚ v priebehu dvoch rokov do 3 mld. EUR. Turecký prezident však po-žadoval zvýšiť platby do 3 mld. EUR ročne, pričom zdôraznil, že na tomto obchode má záujem EÚ a nie Turecko.

Erdogan poznamenal, že jeho štát môže pre seba ľahko vyriešiť problém migrantov a preložiť ho na plecia Eu-rópanov. Stačí mu vraj otvoriť hranice

a „vyslať autobusy s utečencami pria-mo k dverám Grécka a Bulharska“.

Erdogan dal jasne najavo, že Eu-rópu čakajú veľké problémy ak ne-bude súhlasiť s jeho podmienkami a vyjadril presvedčenie, že Brusel nedokáže samostatne vyriešiť krízu, píše Der Spiegel. „Čo bude EÚ robiť s utečencami, ak sa obchod neusku-toční? „Bude ich zabíjať?“ Opýtal sa turecký prezident a veľmi jednoznač-ne skonštatoval, že lídri EÚ si zrejme

zle predstavujú rozmery blížiacej sa katastrofy: „Tu sa nebude hovoriť o jednom mŕtvom chlapcovi pri po-breží Turecka – bude ich desať, pät-násť tisíc. Ako to chcete riešiť?“

Z dokumentu je vidieť, do akej miery cíti Erdogan svoju nadvládu nad Bruselom, zdôrazňuje nemecký list. Podľa ria.ru, 10. 2. 2016

Amnesty International nazvala vojenskú pomoc RuskaSýrii „najkrikľavejším vojnovým zločinom desaťročia“Predstavitelia tejto britskej mimovládnej organizácie tvrdia, že ruské vojenské lietadlá akoby úmyselne bombardovali civilné po-zície tzv. „umiernenej“ opozície Sýrie, pričom opomína sa, že v jej radoch bola potvrdená existencia bojovníkov Islamského štátu.

AI má problém zorientovať sa v dá-tumoch, nakoľko tvrdí, že práve protite-roristická operácia ruských VKS vypro-vokovala prúd utečencov z tejto krajiny.

Amnesty International sa zaoberá len tradičnou protiruskou propagandou,

veď aj OSN slovami svojho ofi ciálne-ho predstaviteľa Farhan Haka ofi ciálne vyhlásila, že nedisponuje žiadnou infor-máciou o smrti sýrskych civilistov kvôli konaniu Ruska.

Svet sa však nepozerá na dianie oko-

lo seba len cez nedokonale vnímací or-gán AI. Napríklad francúzsky expert na otázky Stredného východu Ronald Lombardi hovorí opak, keď tvrdí, že hrozba európskym záujmom nepochá-dza z Ruska, ale z Turecka a Saudskej Arábie: „Človek musí byť slepý, alebo úplný idiot, aby si neuvedomil, že Rus-ko v Sýrii bráni Európu“. V. MIKUNDA

s využitím pravda.ru a svobodnenoviny.eu

Nemecký generál chváli Rusov za operáciu v SýriiBol to práve vojenský zásah Rusov do sýrskeho konfliktu, kto-rý dal šancu začať mierový proces, vyhlásil bývalý generálny in-špektor Bundeswehru a bývalý predseda Vojenskej rady NATO Harald Kujat pre noviny Passauer Neuen Presse.

Zdôvodňuje to tým, že do septem-bra 2015 situácia v Sýrii stagnova-la, „ani Američania, ani Európania nemali stratégiu na mierové riešenie v Sýrii a neboli pripravení na roz-

siahle činnosti“. „Boli to Rusi, ktorí takto otvorili okná dokorán na po-litické riešenie“, zdôraznil generál letectva vo výslužbe pre Deutsche Welle.

V predvečer zásahu stála sýrska armáda na hranici porážky, hovorí Kujat, zostávalo jej vraj „len nie-koľko týždňov“. „Potom by v Sýrii nastal kolaps a Islamský štát by si uzurpoval moc v štáte“, a ďalším cieľom teroristov by bol Libanon a Izrael, presvedčený je nemecký vojenský expert. Podľa vz.ru, 12. 2. 2016

Plány Ruska rozosievajú po USA panikuNajnovšie ruské prieskumné lietadlá možno začnú lety nad územím USA. Moskva mieni získať takéto povolenie v rámci zmluvy o otvorenom nebi.

Američania bijú na poplach. Rusko môže čoskoro legál-ne odhaľovať množstvo tajomstiev národnej bezpečnosti USA. Povolenie na prelety sú podľa všetkého obyčajnou formalitou, nakoľko vďaka podmienkam tejto zmluvy Rus-ko má právo uskutočňovať pozorovanie lietadlami, ktoré nenesú na palube výzbroj, uvádza Sky News.

V Pentagóne už potvrdili, že Rusko počas pozorovacích

letov môže získať informácie, týkajúce sa národnej bez-pečnosti a kľúčových otázok zabezpečenia života.

„Nedá sa ani predstaviť zraniteľnosť informácií, kto-ré Rusko získa a cena, ktorá bude stáť toto odhalenie“, nazdáva sa hlava Strategického velenia OS USA admi-rál Cecil D. Haney. Pri všetkom uspokojuje vraj len to, že Moskva sa bude musieť podeliť o údaje, ktoré sa jej podarí získať pri pozorovaní (rozumej – Američania sa nazdávajú, že to, o čo sa Moskva nepodelí, to nezistila.). Podľa dni.ru, 22. 2. 2016

Ex náčelník britského generálneho štábu: Rusi sú úspešní a Briti spolupracujú so stroskotancamiRuské aerokozmické sily bojujú veľmi úspešne, no Veľká Británia spolupracuje so stroskotancami, vy-hlásil generál Richard Dannatt, ktorý stál na čele britského generálneho štábu v rokoch 2006–2009.

„Rusi sú v koordinácii s režimom Asada a v súčas-nosti si vedú obzvlášť úspešne. Vo vzduchu i na zemi fungujú skoordinovane. Náš problém je v tom, že my

OZKB: Plány Turecka o pozemnej operácii v Sýrii hrozia prerásť do vojny„Hromadné delostrelecké obstreľovanie Tureckom Sý-rie, vyhlásenia Ankary a Er-Riádu o zámere rozpútať pozemné operácie na území Sýrie hrozia prechodom sýrskej krízy na kvalitatívne novú, veľmi nebezpeč-nú úroveň: do priamej vojenskej zrážky medzi štátmi regiónu. Následky takéhoto vývoja situácie je ťažké predvídať“, vyhlásil generálny tajomník Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti Nikolaj Borďjuža.

„Takýmto spôsobom sa otvorene porušujú adekvát-ne rezolúcie BR OSN a podkopáva sa úsilie Medzi-národnej skupiny na podporu Sýrie. Ďalšie rozpaľo-vanie ohniska vojny na území Sýrie v bezprostrednej blízkosti od zóny zodpovednosti Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti je hrozbou bezpečnosti jej členských štátov“, povedal.

(Členskými štátmi OZKB sú – Arménsko, Bielo-rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Rusko a Tadžikistan pozn. red.) Podľa ria.ru, 16. 2. 2016

spolupracujeme so stroskotancami. Poďme pracovať s týmto režimom. Tu sa taktiež dá povedať, že nepriateľ môjho nepriateľa je mojím priateľom“, poznamenal. Čo sa týka víťazstva nad Islamským štátom „to

môže byť uskutočnené len jednou cestou – vojen-skou porážkou – pokračoval. – Konfl ikty môžu byť vyriešené len na zemi, kde môžu konať vojaci záro-veň s diplomatickým a politickým procesom. To je to, čoho sa dnes v Sýrii nedostáva“. Podľa vz.ru, 16. 2. 2016

Prosba na PutinaDavid Herman sa prostredníctvom The Jerusalem Post obracia na ruského prezidenta V. Putina, aby ten oznámil pravdu o Raulovi Wallenbergovi. Švédsky diplomat Raul Wallenberg, ktorý bol záchrancom tisícov ma-ďarských židov, sa 17. januára dobrovoľne vzdal sovietskym vojskám, pripomína autor. Bol zatknutý a podľa verzie ZSSR zomrel v roku 1947 v sovietskom väzení.„Lenže až do 80-tych rokov sa objavovali správy, že iní väzni vída-li starého Švéda, ktorý o sebe tvrdil, že je Wallenberg, vo väzniciach a psychiatrických liečebniach“, uvádza sa v článku. Autor vyzýva ruského prezidenta „využiť (...) autoritu a česť, vyhovieť modlitbám tisícov ľudí v Izraeli a ďalších častiach sveta a odhaliť prav-du o osude Wallenberga, zaslúžiac si tak večnú vďaku nespočetného množstva ľudí, pre ktorých je Wallenberg – unikátnym symbolom a osl-nivým anjelom spasiteľom“. Podľa The Jerusalem Post

Ruské úrady neotvoria Centrum StalinaObdobie vlády J. Stalina si žiada všestranné štúdium, pretože na toto obdobie sa vzťahuje veľa zlomových momentov v dejinách štátu, no napriek tomu sa otvorenie „Stalinovho centra“ nedarí. Neumožňuje to zákonodarstvo, hovorí sa v odpovedi správy prezidenta RF pre spolo-čenské projekty na požiadavku poslanca za KSRF Sergeja Obuchova.Ruský poslanec svoju požiadavku opiera o precedens Centra Jeľcina, ktorý však bol otvorený v súlade so zákonom „O centrách historického dedičstva prezidentov RF, výkon plnomocenstiev ktorých bol ukončený“. V odpovedi sa teda hovorí, že „v tomto prípade návrh „Centra J. V. Stalina“ nespadá pod účinnosť takéhoto federálneho zákona“. Podľa ria.ru, 17. 2. 2016

Vo Varšave navrhujú väzniť za zmienkyo „poľských táboroch smrti“

Ministerstvo spravodlivosti Poľska vypracovalo nové právne nor-my, v súlade s ktorými budú za „verejne a faktom odporujúce“ zmienky, ktoré poľskému štátu pripisujú účasť na zločinoch nacis-tov počas 2. sv. vojny, padať trestné obvinenia. Obvinený môže za takýto zločin vyfasovať pokutu, resp. až 5 rokov väzenia. Ministerstvo spravodlivosti chce doplniť ústavu o článok, že „dobré meno Poľska a poľského národa majú právnu ochranu“. Poľsko chce takýmto spôsobom (konečne – pozn. Bojovník) bojovať predovšetkým s formuláciou „poľské tábory smrti“, čo veľmi často po-užívajú západné médiá keď hovoria o nacistických táboroch smrti, na-chádzajúcich sa na území Poľska cez 2. sv. vojnu. Strana Zákon a spravodlivosť vyšla s touto iniciatívou už v roku 2013 keď bola v opozícii. Teraz je pri moci a keďže má v parlamente väčšinu, tento zákon si asi presadí. Podľa vz.ru, 15. 2. 2016 (výňatok)

Prečo je ponovembrový režim zločinecký? Aký je rozdiel medzi arizáciou a privatizáciou? Pri arizácii okradli židov, pri privatizácii celý národ. Židov likvidovali v koncentrač-ných táboroch, národ likvidujú v jeho vlasti. Doma, v garsónke, v rodinnom dome, na nemocničnom lôžku, v zamestnaní, či na chodbe úradu práce. Bezdomovcov a žobrákov priamo na ulici. Každého inak, a pritom rovnako. ...celé naše bohatstvo, ktoré vytvárali generácie pred nami, končí von-ku. V Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Taliansku, USA, atď. Koloniál-ny systém je len sofi stikovanejší. Diskusneforum.sk, 11. 2. 2016 (výňatok)

Fašisti kričia: Pozor – fašisti! Áno, nedeľňajšia (14. 2.) relácia 168 hodín, reprízovaná aj v pon-delok dopoludnia to dokázala! Starý trik prevzatý od zlodejov je tu zase. Fašisti, aby od svojho fašizmu odvrátili pozornosť, obvinia z neho tých, ktorí na fašizmus už roky upozorňujú.Nebodaj nie je fašizmom presadzovať a ľuďom oznamovať jedinú poli-tickú pravdu a to pravdu neokonzervatívne americkú, z ktorej bola pre české pomery akoby odnož vypestovaná jediná pravda havlisticko praž-sko-kaviarenská, pričom všetky ostatné možné pravdy boli a sú pred verejnosťou násilne a systematicky zamlčované? Nebodaj naša tlač a naša televízia hlása viac právd – a teda nielen tú havlistickú, aby sme si mohli z ponúkaných právd vybrať tú, ktorá sa nám javí ako najprav-divejšia a najspravodlivejšia?V žiadnom prípade, zhora nadol je do nás natláčaná jediná pravda, taká, ako za čias nacistov do ich volkgenossen a talianskych fašistov do ich cittadinos. Žiadna iná k naším očiam a ušiam neprerazí. A pozor, ak naša nespokojnosť s takýmto nehanebným a nedemokratic-kým informovaním dosiahne pre panstvo, a azda aj vládne, už dostatoč-ne viditeľnú úroveň, všetky tie fašizoidné médiá spustia zladený krik, že naša nespokojnosť je vlastne fašizmom, čiže všetci, ktorí takúto ne-spokojnosť vyjadrujeme, sme vlastne fašistami a asi si pomaly musíme začať baliť zubné kefky. Novarepublika.cz, 15. 2. 2016

3 BOJOVNÍK / 5

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

protifašistický odboj, ale najmä SNP ako najvýznamnejší čin nášho národa v novodobých dejinách, sa oslavuje len pri výročiach. Zabúdame na obete, ktoré náš národ priniesol za tak ťažko vybojovanú slobodu. Štefan Lesný, tajomník ZO SZPB Dunajská Streda: – Starí členovia si vďač-nosť za slobodu vážia úprimne, ale s mladými je to horšie – berú to ako samo-zrejmosť – na tomto sa zhodol celý náš výbor ZO. Zlatica Mráziková, členka ZO SZPB Partizánska Ľupča: – Vďačnosť je od-jakživa úprimným citom človeka. Neúprimnú vďačnosť nepoznám. Vďačnosť k tým, ktorí dokázali odohnať bezohľadné vojnové šialenstvo a priniesli mier ľuďom, ktorí vo vojne po inom ani netúžili, je prirodzená. Patrí k nim tak, ako krása ku kvetom.Ján Krajkovič, podpredseda OblV SZPB Prešov: – V bežnom, každodennom živote ju bojovníci – priami účastníci protifašistického odboja nepociťujú vô-bec, absentuje ucelená koncepcia štátu, ale i v SZPB. Vďaka je len verbálna a aj tá sa prejavuje obmedzene len pri spomienkových akciách, aj to nie od všetkých rečníkov alebo organizátorov.Ján Kašica, tajomník OblV SZPB Zvolen: – Súčasný stav našej spoločnos-ti jasne hovorí, že vďačnosť a úcta k bojovníkom je len verbálna. Vidíme to v akom stave máme pamätníky padlých hrdinov 2. sv. vojny, aké vedomosti majú mladí ľudia o našej histórii. Preto vidím celý tento problém ako spoločenský a systémový. Naši politici by sa mali zodpovedne zaoberať vlastnými dejinami a nielen raz do roka sa uka-zovať na spomienkovej akcii. Janka Ďuricová, pokladníčka ZO SZPB Sklabiňa: – Je to úprimné, veď aj naši spoluobčania padli za slobodu. Myslím si, že aj na ich pamiatku to máme v sebe tak trochu zakódované. Už 21. augusta 1944 bola u nás na dome Samčíkovcov vyvesená českosloven-ská zástava a vyhlásená Československá republika, v Kantorskej doline sídlil štáb Veličku a naši ľudia im pomáhali. Takže my, staršia generácia, sme sa o tom aj dosť učili a tiež nám o tom rozprávali naši rodičia. Ján Bruncko, člen ZO Fončorda B, B. Bystrica: – U generácie nad 60 rokov je úprimná, u mladších, vzhľadom na úroveň výučby v školách a komplexnosť pre-zentácie dejinných udalostí v médiách, ale aj vzhľadom na správanie sa štátnych a politických predstaviteľov (vrátane súčasných vládnych) asi len verbálna. Štefan Novák, predseda HDK pri ZO SZPB D. Kubín: – Skutočná a úprimná úcta k bojovníkom za slobodu je jednoznačne u žijúcich, ktorí sami zažili hrô-zy a utrpenie vojny. Ozajstná vďaka je len vtedy, ak sa vieme dôstojne starať aj o pamätníky bojovníkov za našu slobodu a hlavne postarať sa o ešte žijúcich bojovníkov. No a tu sa musíme nad sebou zamyslieť. Lebo kto si skutočne nedokáže vážiť a ctiť bojovníkov a obete boja za našu slobodu, nezaslúži si ju ani užívať. Ján Mlynár, člen HDK pri OblV SZPB Spišská Nová Ves: – Na obete sa nemá zabúdať, ale aj žijúcim treba vzdať náležitú úctu. Neodškriepiteľnou pravdou, aj s odstupom času zostáva, že 9. mája 1945 bolo zavŕšenie oslobodzovania našej vlasti Červenou armádou od fašizmu. Spoločnými silami spojencov sme získali späť to, o čo sa naši predkovia usilovali už niekoľko storočí, že sloboda sa ľahko stratí (zradou), ale ťažko sa získa späť na bojisku. História národov je holá skutočnosť a nesmie byť deformovaná účelovou po-litikou. Smrť už nevzkriesiš, krivdu nenapravíš, ale svoje potomstvo informuj pravdivo! Jozef Marunič, predseda OblV SZPB N. Zámky: – Som presvedčený, že tí, ktorí prešli útrapami vojny a prežili ponižovanie v koncentračných táboroch sa zúčastňujú osláv víťazstva nad fašizmom nezištne a s úctou k padlým vojakom. Ako to budú vnímať tí, ktorí to nezažili, záleží aj na nás, do akej miery im to sprostredkujeme. Jozef Cerovský, predseda OblV SZPB Lučenec: – Vďačnosť za slobodu a úctu k bojovníkom, ktorí nám ju vybojovali, väčšina z nás členov SZPB hodnotí a meria cez spomienky našich rodičov, predovšetkým otcov. Som hrdý na to, že môj otec bol československý partizán a svojím bojom prispel k našej slobode. Aj týmto vyjadrujem skutočnú a úprimnú vďačnosť za našu slobodu, ako aj úctu k bojovníkom, ktorí nám ju vybojovali. Rudolf Václavík, tajomník OblV SZPB Lučenec: – Môj otec bol vojakom SNP. Bol delostrelcom. Popravený bol Nemcami v Kováčovej pri Zvolene 21. 1. 1945. Som na neho naozaj hrdý.Jaroslav Bulko, predseda OblV SZPB Žiar nad Hronom: – Na túto otázku sú dve odpovede. Prvá a verím, že väčšinová, je skutočná a úprimná vďaka za slo-bodu. Tá druhá je menšinová a nemusíme si zakrývať oči ani pred jej obsahom, že obete boli zbytočné. Jozef Výboh, podpredseda OblV SZPB Levice: – Osobne som presvedčený, že je skutočná a úprimná. Svoj názor opieram a bezprostredné zážitky z viacerých účastí na celoslovenských oslavách SNP v B. Bystrici, ukončenia 2. svetovej vojny v Liptovskom Mikuláši (ktorých som sa zúčastnil dvakrát), oslavách KDO vo Svidníku, Bratislavsko-brnianskej operácie v Kalnej n/Hronom, na podujatiach v našej ZO, v ktorej som už 10 rokov predsedom. V skupinách účastníkov som vnímal, čo ľudia okolo mňa bezprostredne preží-vajú, čo cítia. Som rád, že úctu k bojovníkom za slobodu, medzi ktorých patril i môj nebohý otec (účastník SNP a väzeň v nemeckom zajatí) vyjadruje čoraz viac príslušníkov strednej a najmä nastupujúcej mladej generácie.Žiaľ, sú i názorovo opačne zmýšľajúci. Tých je ale podstatne menej a chýba im historická pamäť. Alebo, nech prepáčia, sú potomkami ľudí z druhej strany barikády, proti ktorým bol boj proti fašizmu.

Milé naše členky, čitateľkyMarec u nás už 105 rokov patrí práve Vám, pretože je spojený s oslavou Medzinárodného dňa žien.

Keď Pán Boh stvoril svet, zamys-lel sa a zistil, že na zemi chýba člo-vek. Zobral preto hlinu, sformoval z nej muža a vdýchol mu život. Znie to trochu paradoxne, že keď osla-vujeme Vás ženy, hovorím najprv o mužovi. Robím to úmyselne, aby ešte viac vynikli atribúty, čo Vás zdobia.

Dovoľte mi povedať pár slov v podobenstvách. Potom sa zamys-lel Boh ešte raz a spojil oblosť me-siaca, chvenie trávy, štíhlosť prútia, vôňu kvetov, prítulnosť a veselosť slnečného lúča, slzy rosy, jemnosť páperia, plachosť vtáčaťa, sladkosť medu, hrkútanie hrdličky, ale i már-nivosť páva a všetky tieto vlastnosti vložil do bytosti zvanej žena.

Milé ženy, je veľa prirovnaní, kto-ré hovoria prečo ste pracovité, kama-rátske, starostlivé, trpezlivé, obetavé, láskavé, milujúce, občas kárajúce, no zároveň odpúšťajúce a stále od-dané. Lebo takto Vás vnímame my, muži, manželia i kolegovia.

Ak hovoríme o žene, ako o nosi-teľke života, tak musíme o Vás ho-voriť aj ako o pilieri rodiny.

Lebo Vy sa najlepšie viete posta-rať o malé deti, o starých a chorých, pričom aj za cenu nesmiernych obetí.

Vážime si svoje ženy! So všetkým čo k nim patrí.

Nie je rozhodujúce, či budete ale-bo nebudete oslavovať MDŽ. Vy si zaslúžite, aby sme si Vás ctili po celý rok. Som presvedčený, že ak

muž dokáže ženu pochopiť a ctiť si ju, ona mu to určite vráti. V dob-rom.

Milé naše ženy, želám Vám, aby ste boli predovšetkým zdravé, aby ste boli hrdé na to, že ste ženy, mat-ky, babičky a niektoré už aj praba-bičky, aby ste z úst svojich potom-kov počuli len milé slová „ďakujem ti za všetko“, aby Vaše oči nepozna-li slzy a Vaše dlane vždy rozdávali teplo a lásku. Nech nepoznáte, že život je niekedy ťažký, vnímajte len jeho krásu, želám Vám nech nepocítite čo je to zrada a faloš, nech Vám pri konečnom sčítaní vy-chádza výsledok krásne a spokojne prežitého života.

Dvíham pohár na Vás! Norbert LACKO, podpredseda ÚR SZPB

a predseda Komisie učiteľov, žien a mládeže

11. FEBRUÁRReinhold Hanning, dnes už

94-ročný dôchodca, bol počas 2. svetovej vojny dôstojníkom jednotiek Schutzstaffel, známejší-mi pod skratkou SS, ktorým osob-ne velil Heinrich Himmler. Teraz ho obvinili z podielu na vražde 170-tisíc ľudí. Hanning sa brá-ni, že počas výkonu svojej služ-by v tábore Auschwitz pracoval v priestoroch, kde neprebiehalo plánované usmrcovanie pomocou plynu. Slúžil ako strážca v kon-centračnom tábore pri poľskom meste Osvienčim. Na súde v ne-meckom Detmolde sa zúčastnia aj viacerí preživší tábora smrti.

Francúzska prokuratúra žiada

pokutu vo výške najmenej 30-ti-síc eur pre bývalého šéfa krajne pravicového Národného frontu Jeana-Marie Le Pena. Finančný trest má byť 87-ročnému expoli-tikovi uložený preto, že opätovne opísal nacistické plynové komory v koncentračných táboroch ako „detail“ dejín. Prvé zo série Le Penových vyhlásení o plynových komorách zaznelo 13. septembra 1987, keď uviedol, že túto proble-matiku nikdy konkrétne neštudo-val, ale že „je to len detail dejín druhej svetovej vojny“. V rokoch 1991, 1997 a 1999 čelil súdnym obvineniam za tieto výroky vo Francúzsku aj v Nemecku.

13. FEBRUÁRSrbský parlament schválil zá-

kon umožňujúci reštitúciu židov-ského majetku zhabaného počas holokaustu, ktorý nemá dedičov alebo sa k nemu nikto nehlási. Svetová organizácia pre židovské

reštitúcie (WJRO) uviedla, že Srb-sko je jednou z prvých krajín vý-chodnej Európy, kde bude majetok vrátený miestnej židovskej komu-nite. Podľa predstaviteľa WJRO Gideona Taylora ide o prvý krok k spravodlivosti a priznaniu histó-rie. V nacistických táboroch alebo pri masových deportáciách prišli počas 2. svetovej vojny o život de-saťtisíce Židov žijúcich v Srbsku.

Maďarské extrémne pravicové

organizácie si v Budapešti pripome-nuli 71. výročie neúspešného poku-su o prelomenie obkľúčenia Červe-nou armádou na Budíne zvyškami

nemeckých obrancov a maďar-ských fašistov Ferenca Szálasiho. Udalosti z 11. februára 1945, keď sa zhruba stotisíc nemeckých a ma-ďarských fanatických ozbrojencov v sprievode stoviek civilistov po-kúsili prelomiť obkľúčenie soviet-skych vojsk a cez kopcovitý terén z hradného vrchu utiecť na západ, neonacisti označujú ako Deň cti. Zhromaždenie zorganizovali ex-trémistické organizácie Magyar Nemzeti Arcvonal, Pax Hungari-ca Mozgalom a Hungária Skins. V sobotu 6. februára 2016 si stov-ky neonacistov pripomenuli Deň cti pochodom a koncertom v meste Székesfehérvár (Stoličný Belehrad).

15. FEBRUÁRVo veku 91 rokov zomrel v rod-

nom Chorvátsku Jakob Denzin-

ger, bývalý väzenský dozorca v tábore Auschwitz a ďalších koncentračných táboroch. Do jednotiek SS vstúpil v roku 1942, keď v Chorvátsku vládol pronacistický bábkový režim. Najprv bol príslušníkom jedno-tiek Totenkopf, potom dozorcom v najmenej piatich koncentrá-koch. Západní spojenci ho zajali 24. apríla 1945 vo Francúzsku, ale po vyšetrovaní ho prepus-tili. Od polovice 50. rokov žil v USA, kde sa živil ako manažér úspešnej fi rmy v štáte Ohio. Po-sledné roky života trávil v Chor-vátsku. Tamojšie úrady začali Denzingerovu činnosť počas 2. svetovej vojny vyšetrovať až v roku 2014, keď ich naňho upozornilo osobitné oddelenie nemeckej prokuratúry.

20. FEBRUÁRVo veku 93 rokov zomrel v Iz-

raeli Samuel Willenberg, po-sledný z bývalých väzňov, ktorý prežil nacistický vyhladzovací tábor Treblinka ležiaci asi sto kilometrov od Varšavy. Narodil sa v roku 1923 v poľskom mes-te Čenstochová. V roku 1942 ho nemeckí nacisti uväznili vo vy-hladzovacom tábore Treblinka. Nasledujúceho roku sa zúčastnil na tamojšej vzbure väzňov, ako jednému z mála sa mu podari-lo ujsť a zapojiť sa do činnosti poľského odboja. V roku 1944 aktívne bojoval proti nacistom v rámci Varšavského povstania. Päť rokov po vojne emigroval do Izraela, kde získal renomé najmä ako sochár, ktorého diela sa často vracali k problematike holokaustu. (ao)

stalo saVO SVETE

11. 2.–20. 2. 2016

Legionári si zvolili nové vedenieRepublikový snem Čs. obce legionárskej si v novembri 2015 zvolil nové vedenie a vytý-čil ciele na roky 2015–2019. Československá obec legionárska je najstaršou

veteránskou organizáciou v ČR. Založili ju legio-nári po návrate z bojísk v roku 1921. Napriek tomu, že v období nacistickej okupácie a za ko-munizmu bola ČsOL rozpustená, ďalej pôsobila v zahraničí, a tak ju legionári a účastníci druhého odboja mohli v roku 1991 obnoviť a pokračovať

v tradícii z prvej republiky. Dnes združuje veterá-nov druhej svetovej vojny, vojnových veteránov súčasných konfl iktov, rodinných príslušníkov legionárov, odbojárov a vojakov a ďalších sym-patizantov, ktorí sa chcú podieľať na udržiavaní a rozvoji legionárskych tradícií.

Predseda ČsOL: MUDr. Pavel Budinský, PhD.Podpredsedovia ČsOL: MUDr. Jindřich Sitta,

Emil Boček, Tichomír Mirkovič a Václav Ku-chynka. Podľa Národní osvobození 1/2016

BOJOVNÍK / 5 4

LETOM SVETOM

USA Putinovi neodpustia víťazstvo v SýriiRusko v boji s Islamským štátom v Sýrii víťazí systematicky krok za krokom. Toto víťazstvo však USA Rusku a jeho prezidentovi neodpustia. Čiže začína sa nová kampaň diskreditácie a démoni-zácie Vladimíra Putina.Jeho pevnosť a neoblomnosť privádza Západ do zúrivosti. Do takej, že už máme právo hovoriť, že opozíciu Západu a Ruska ukončí len nová vojna. No a Západ sa v každom prípade snaží aby vypukla. Práve o tomto hovorí známy a uznávaný taliansky politik, spiso-vateľ a bývalý poslanec európskeho parlamentu Giulietto Chiesa vo svojom oslovení Talianov.

„Prebieha šialená kampaň dé-monizácie prezidenta Vladimíra Putina. Mnohí to vidia – je to oči-vidné. Lenže nie všetci poznajú príčiny. Nie všetci vedia, kto ho organizuje a prečo práve teraz.“

Pozrime sa na faktyNa tie nedávne, pretože démo-

nizácia rôznej intenzity a úspeš-nosti beží už niekoľko rokov. Napríklad, „Putin – agresor na Ukrajine“, „Putin silovo anek-toval Krym“, „Putin zlikvidoval malajzijský Boeing“, „Putin za-vraždil Politkovskú“, „Putin za-vraždil Nemcova na kremeľskom moste oproti stenám Kremľa“.

V súčasnosti sa dvíha nová vlna – „Putin zavraždil Litvinenka, za-bil ho s polóniom“. Je pravdou, že ide o záležitosť spred sied-mych rokov, no teraz sa zrodila nová vlna obvinení. Hovorí o tom anglický súd. A my mu možno... môžeme veriť... Ibaže tento súd sa dopúšťa neuveriteľného, on ku svojmu výroku dodáva slovko – „pravdepodobne“ (Ak by na Slo-vensku nejaký súd vyriekol ortieľ, že Rusa Litvinenka pravdepodob-ne zavraždil „XY“, tak „XY“ by si nikdy v žalári neposedel. Čiže toto nie je o súde dokazujúcom

vinu, ale len o súde roznášajúcom žlč – pozn. red. Bojovník). Aj o údajnom Putinovom majetku sa hovorí vo fi lme BBC bez najmen-ších dôkazov.

Útoky sa zosilňujú aj zo strany americkej administrácie a schvá-lené sú predstaviteľmi Obamu.

Jedna moja známa mi napísala, a ja jej myšlienku zverejním, že: ten, kto sa takto správa, sa usiluje vyhodiť do vzduchu most. Čiže zo strany Západu a predovšetkým Ameriky nechcú zachovať žiadne možnosti na dialóg.Čoskoro môžeme očakávať

novú „bombu“, pretože Medziná-rodný súdny dvor v Haagu vyhlá-sil, že nakoniec sa začína vyšetro-vanie zločinov gruzínskej vojny 8. 8. 2008. Ako sa hovorí, práve včas. Presne osem rokov po.

Tento súd ignoruje, že RF už svoje vyšetrovanie uskutočnila pred ôsmymi rokmi a spracovala 500 zväzkov dôkazných infor-mácií. Možno si ich aspoň prečí-tajú, možno ich zoberú na zreteľ, hoci o tom pochybujem, pretože cieľom tejto operácie je dospieť k rýchlemu výsledku, že RF je zodpovedná za napadnutie Gru-zínska.

Toto je doplnková výživa na

rozpútanie rusofóbie. Objektívne sa tým sleduje cieľ podpory ru-sofóbskych nálad, rozdúchavajúc ich novým tempom. Samozrejme, že všetko bude bez vyšetrovania a dôkazov. Uhol pohľadu Ruska tu predstavený nebude, rovnako, ako neboli vzaté do úvahy závery vyšetrovania ruskej komisie zo-streleného malajzijského Boeingu nad Ukrajinou. A ak by aj boli, tak ich nebudú brať do úvahy pretože výsledok je už predurčený.

Všetkým západným médiám, nositeľom orwelovského novoja-zyka a novologiky sú dôkazy ne-potrebné. Nakoniec oni ani neve-dia, ako ich hľadať a preverovať. Pripomeniem len, ako sa Colin Powell rozháňal „dôkazom“ v BR OSN, obviňujúc Saddáma Hu-sajna, že vlastní chemické zbrane. A potom USA rozpútali vojnu, ktorá si vyžiadala 500 000 obetí, vrátane detí.

Existuje centrum...... na koordináciu tejto kampa-

ne. Kde sa fyzicky nachádza ne-vieme, no existuje a funguje ne-

pretržite. Je to niečo ako hlavný štáb imperiálnej propagandy, a tak nemá potrebu šetriť zdroje.

„Putin bombarduje teroristov v Sýrii? Nie, nie je to pravda. Pu-tin bombarduje civilistov, nemoc-nice, školy a deti“.

Kto to povedal? Západná koalí-cia, ktorá fi nancovala a organizo-vala Islamský štát. Nikto nepreve-ruje, že to povedal Erdogan. Stačí, že to hovoria milovníci nacistov v Kyjeve. Tí, ktorí sympatizujú s nacistami Poľska, Estónska, Lo-tyšska a Litvy. Hovorí to Brusel. No a tým je povedané všetko. Vý-povedné bolo už to, že Brusel pri-chádzal na „majdan“, podporujúc zmocnenie sa moci nacistami.

USA, obchádzajúc všetkyzákony...

... vyhlásili vstup vojsk do Sý-rie. Keďže im to nikto nedovolí, tak si to dovolili sami. Vpadnú do Sýrie. Ako? Uvidíme. Nepoveda-li, že to urobia ako v Afganista-ne... Na ich šťastie... Pretože tam boli porazené.

Spája sa s nimi „demokratic-ká a osvietená“ Saudská Arábia. Aj ona chce vstúpiť do Sýrie s vojskami, a taktiež aj Turecko. V skutočnosti však ide o lož, pre-tože Turecko do Sýrie už vpadlo dávno a zostáva tam.

Prečo sa to deje? Má to jedno-duchú príčinu: Rusko systematic-ky, krok za krokom, likviduje IŠ. Američania organizujú semináre, na ktorých mu rátajú straty. Stra-ty svojich ľudí, straty hrdlorezov, a tie sú naozaj značné. Také, že oni ustupujú. No a sýrska ar-máda útočí s podporou ruských

vzdušných a kozmických síl na všetkých frontoch.

Lenže vojna bude!Pri porovnaní týchto faktov

existujú podstatné odlišnosti. Rusko je tam podľa medzinárod-ného práva zákonne. Veď ho po-zvala legitímna vláda v Damašku.

Všetci ostatní, ktorí do Sýrie vpadnú, sú agresori a priatelia hrdlorezov. To je dôvod, prečo sa skončili rozhovory v Ženeve. V takejto situácii už nemôžu po-kračovať. Na ženevských rozho-voroch trvalo Rusko. To ono pre-svedčilo Asada zúčastniť sa ich, aby mohla byť vytvorená koaličná vláda. V takejto situácii rozhovo-ry nemôžu pokračovať, pretože Západ prehráva. Ten si neželá ví-ťazstvo RF a zachovanie pri moci Asada. No a to je nové porušenie medzinárodných práv.

Preto, ak Putin neustúpi, a on už povedal, že neustúpi, vypukne vojna. Nemusí byť len v Sýrii. No vojna bude!

Možno na Ukrajine, kde prezi-dent Porošenko, tento hovoriaci gunár, už vyhlásil, že dnes je na Ukrajine vojna pravdepodobnej-šia, ako včera. Alebo, neviem, v Pobaltsku, kde všetci kričia o nebezpečenstve ruského vpádu, ktorého však vôbec niet.

Neexistuje žiadny dokument, ktorý by dokazoval zámer RF pre-padnúť pobaltské republiky. Lenže NATO kričí, že Rusko sem vpadá, takže zostáva len čakať, kedy sa táto provokácia stane zámienkou vojny.

Nehovorte, že som panikár. Možno som čokoľvek iné, no nie panikár. Ja totiž nie som slepý. Všetko je až príliš jasné, uvádza v oslovení Talianov Giulietto Chiesa.

Prečo sa Erdogan hystericky vyhráža? Lebo Sýria más Ruskom zmluvu o pomoci v prípade zahraničnej agresieTurecký prezident T. Erdogan sa v poslednom období vrhá na Rusko s vlnami obvinení. Vlajkovou loďou jeho výčitiek je, že Rus-ko sa v Sýrii správa ako okupant a on preto zamedzí tejto „oku-pácii“, na čo použije všetky prostriedky. Pri tom sa špeciálne ne-chal počuť, že Turecko nezopakuje chybu z čias „Vojny v zálive“, kedy sa odmietlo pripojiť ku koalícii proti Saddámovi Husajnovi. A preto víta všetky koalície, ktoré pritlačia Asada a Rusko.

Ankaru v tomto snažení podpo-ruje Er-Riád. Saudská Arábia tiež vyhlásila, že je pripravená začať vojenskú operáciu proti Sýrii, hoci nespresnila, či tam chce bo-jovať proti Islamskému štátu ale-bo proti Asadovi.

Samozrejme, že Saudovia majú rádovo menšie vojenské možnos-ti ako Turci, navyše značná časť ich síl je viazaná konfl iktom s je-menskými hautíovcami.

S narušením zásad OSNBez ohľadu na to, či Turci budú

konať s podporou Saudov alebo bez nej, ich vojenský vpád bude narušením územia suverénneho člena OSN. Teda sa stane jedno-značnou a očividnou agresiou, ktorou sa OSN určite bude za-oberať. Turkov však niečo také

vôbec netrápi, veď majú za sebou precedens severného Cypru.Čoho sa však Turecko určite

obáva, tak to je konanie ruských ozbrojených síl, sýrskej a irán-skej armády. V prípade turec-kej agresie začne byť účinným zákon z roku 1980 o mieri a priateľstve so Sýriou, pod-ľa ktorého je ZSSR (dnes jeho právny nástupca Rusko) po-vinný poskytnúť akúkoľvek vojenskú pomoc v prípade ag-resie z vonku.

Pochopiteľne, že Turecko sa zahráva so záležitosťou, ktorá ho môže vyjsť veľmi draho.

Turecko, samozrejme, ráta s pomocou štátov NATO, ktoré-ho je tiež členom. Lenže otázne je, do akej miery sa členské štá-ty NATO (vrátane Slovenska –

pozn. red.) budú taktiež chcieť stať de jure agresorom?

Pár slov o tureckej armádeTurecko má dnes v zbrani oko-

lo 300 tisíc vojakov a dôstojní-kov pozemných vojsk, približne 80 moderných bojových lietadiel. Fakticky však nemá útočné letec-tvo, ktoré by mohlo „opracúvať“ pozemné ciele. Má však asi 1 500 tankov rôznych modifi kácií, kto-rých efektívne nasadenie však komplikuje horský zalesnený terén potenciálneho bojiska. Ne-hovoriac, že sa proti nim postavia ostrieľaní protitankoví bojovníci regulárnej sýrskej armády, dopl-není miestnou domobranou.

Pochopiteľne, že Turecko by sa v tomto prípade stretlo aj s ruským vzdušným a koz-mickým letectvom. Turecko si teda bude musieť vybrať medzi veľkou a veľmi veľkou vojnou – s absolútne nejasnou perspek-tívou.Čo núti Turecko konať takto

neuvážene a avanturisticky? Sa-

mozrejme, že v prvom rade je to obrovský geopolitický Erdoga-nov plán, ktorý sa mu dnes rúca. Plán o rozdelení Sýrie, o obnove nejakého nového veľkého Turec-ka, novej Osmanskej ríše na čele so samotným Erdoganom. Ten si predsavzal, že obnoví ríšu takmer vo veľkosti a sláve 17. storočia.

Na realizáciu tohto plánu už boli investované mnohé miliar-dy dolárov. Práve v jeho rámci Turecko fakticky rozpútalo voj-nu na území Sýrie, zapojac do toho ďalších pretendentov na rozdelenie „sýrskeho koláča“ v osobe Saudskej Arábie, Kataru atď. Lenže po aktivizácii Ruska v tomto regióne začal tento plán rýchlo krachovať.

Dnes, keď sú takmer úplne rozbité proturecké zoskupenia na severe Sýrie, keď prebieha očis-ťovanie územia okolo Halábbu a keď do plnej kontroly ofi ciál-neho Damašku nad štátnou hrani-cou zostáva už len zopár dní, pre Turecko nastáva čas „Č“.

Ak sýrska armáda preruší

zásobovacie trasy bojovníkov z Turecka, Erdogan bude musieť odísť z veľkej politiky: aj sveto-vej, aj tureckej. Preto sa tak hys-tericky vyhráža!

Ako Rusko odpovie na vyhrážky?Odpoveď na to je podľa autora

tohto článku Vladislava Šurygina absolútne očividná. Previerka bo-jaschopnosti Južného vojenského okruhu RF mala ochladiť turecký zápal. Minister obrany RF Sergej Šojgu vyhlásil, že cieľom manév-rov je previerka možností presu-nu síl a prostriedkov do rôznych regiónov a aj nasadenie všetkých najmodernejších druhov výzbro-je a bojového riadenia.

Pre tých, ktorí pozorne sle-dujú vývoj situácie a zaoberajú sa vojenskou analýzou je úplne jasné, že Rusko sa šikane Anka-ry nepodriadi a je pripravené na akýkoľvek vývoj situácie na tom-to geostrategickom smere. Čiže v prípade... sa Erdogan a spol. z nej naozaj len tak ľahko nevy-kúpia. Podľa topwar.ru, 15. 2. 2016

Giulietto Chiesa

5 BOJOVNÍK / 5

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Za veľkými ideálmi je aj veľké utrpenie...Partizánske a väzenské príbehy 90-ročného Františka Bíma

Narodil sa v Rohatcích, okr. Roud-nice nad Labem. V protektorátnych časoch sa učil u Baťu v Zlíne. S ne-meckou okupáciou Čiech a Moravy sa jeho generácia nikdy nezmierila a bola ochotná pomstiť pokorenie a likvidáciu svojho národa.

Tak sa stalo, že František Bím rea-goval na výzvy zapojiť sa do sloven-ského národného povstania a 8. sep-tembra 1944 sa hlásil do partizánskej skupiny Hurban u veliteľa Miloša Uhra. V tábore na Poriadí dostal par-tizánsky nováčik svoju prvú zbraň – poľovnícku fl intu. Prehltol mlčky sklamanie a nevzdal to. Až pri prvom bojovom strete v Hrušovských hájoch dostal riadnu pušku. Na svoju prvú stojku – nočnú strážnu službu – takto spomína: „Pořád jsem si opakoval heslo, abych ho nezapomněl – Puška, dub, puška, dub! Když mne přišli stří-dat, spanikařil jsem a zvolal: Nestří-lejte, já jsem Franta Bím!“ Ráno bolo z toho posmechu, hanby, veliteľ Uher zašomral čosi o sopliakoch. Čoskoro však ocenil iné Frantove vlastnosti a vybral si ho za svojho pobočníka. Bystrý, veselý chlapec s neobyčajným zmyslom pre kamarátstvo patril k naj-aktívnejším príslušníkom brigády – tak ho charakterizoval neskôr MUDr. B. Placák vo svojich Pamätiach.

V boji na Kopcovom vo februá-ri 1945 zasiahla Fr. Bíma črepina z míny a spôsobila mu rozsiahle poranenie poniže pravého podpažia. Spolu s ďalším raneným partizánom Svinkáskom dopravili ich po boji v hlbokom snehu do Holubyho chaty na Javorinu. Tam Dr. Placákovi asis-tovala pri zákroku partizánska spojka Eva Kristinová.

Na noc pred cetunskou bitkou spo-mína: „Byl jsem ve skupině s velitelem Milošem Uhrem v osadě U Harušťá-ků. Ráno ve 4. hod. padá výstřel od Cetune. Přibíhá spolubojovník Novot-ný a hlásí Milošovi nástup Němců ve větším útvaru. Miloš mně dává rozkaz – vyrozumět velitele Brunovského, kte-rý byl se svým mužstvem na Záhrad-ské. Počasí bylo strašné – neúprosný vítr, cesta pokrytá ledovým povrchem, každý krok byl namáhavý. Brunov-ský okamžitě jednotku nasměroval na Kopcové. Vrátil jsem se asi v 8. hod. k Milošovi, ten mně poslal na průzkum okolí. Asi za hodinu jsem se vracel a před domem, kde byl Miloš uby-tován, mně zastavila žena v černém a prosila o pomoc pro Cetunu, kde Němci berou naše přátele. Vtom Miloš vyšel z domu, viděl klečící ženu. Zeptal se, co se děje. Žena prosbu zopakova-la. Miloš byl touto zprávou zasažen – vždyť měl v Cetuni ženu s dvouletou dcerkou. Znova mně poslal k Brunov-skému, ať zaútočí od Lipovce. Brunov-ský okamžitě vydal rozkaz k útoku.

Byla to krvavá bitva, padl v ní Mi-loš Uher, Tono Jakubík a další naši kamarádi. Některé domy i stodoly hořely. Při ústupu byli raněni také někteří chlapci Brunovského. Přivedl jsem pár koní a raněné jsem dopravil na Kopcové – do ruk Dr. Placáka. Ve-čer se dostavil J. Brunovský, nechal nastoupit velitele čet a určil Marti-na Kavického jako velitele jednotky Hurban a mně jako jeho spojku.“

Po cetunskej bitke obe jednotky ustupovali smerom k Hlavine – od-počívať. No po krátkom čase ide Bím a neveľká skupina prieskumníkov na čele s veliteľom Brunovským na

bošácke kopanice. A tam sa na nich valila dobre vycvičená skupina Edel-weiss nemeckého mjr. Thúna.

„Při přískocích se sníh dostal do nábojové komory mého samopa-lu a zabránil mně v střelbě. V tom okamžiku jsem ucítil ostré jehly, kte-ré pronikly do těla. Za několik minut mně hřála v botách vlastní krev.“

Bíma ťažko ranilo do stehna a roz-kroku. Len šťastie, zhoda náhod a obetaví ľudia pomohli Frantovi prežiť. Doplazil sa po zmrznutom snehu k obydliu, kde ho uvidel gazda Jozef Tinka. Doniesol ho do domu, uložil do postele.

František spomína: „Nastala pre-kerní situace. Moje vojenské ob-lečení mohlo přinést smrt pro mé ochránce. Kousek za kouskem jsem se svlékal a pozoroval hodiny – já očekával příchod otravy. Vzpoměl jsem si, jak Dr. Placák vyprávěl, že dvě třetiny vojáků ve vojně zemřelo otravou krve... Čas prchal a bolesti se zvětšovaly. Najednou mi v mysli vyvstala vzpomínka na děvče ze mlý-na, která mi dala před 2 měsíci chle-ba. Poprosil jsem moji gazdinou, aby jí řekla o mém zranění.

...Byla noc a já již byl v horečkách a náhle jsem uslyšel její hlas. V tom okamžiku jsem si byl skálopevně jist, že ona mně nenechá umřít.“

Ako si spomína Frantova záchran-kyňa Pavlínka Ochodnícká, vyd. Tu-lisová: „Všade bolo plno Nemcov, ale ja som na to nedbala. Zobrala som nejaké jedlo a utekala za ním. Chcel, aby som ho odviezla do Bošá-ce k lekárovi. Ale ako? Utekala som do Predpolomy k Jankovi Barinému a poprosila ho o povoz. Frantíka sme naložili na voz vystlaný slamou, na hlavu som mu uviazala šatku, zaba-lila do vlniaka a s Božou pomocou sme šli cez nemecké hliadky – že veziem ťažko chorú sestru k lekáro-vi. Na Zbehovej si na voz prisadol i Nemec, v Zemianskom Podhradí

nás legitimovali a ja som sa pusti-la do plaču, že sestra mi zomiera.“

V Bošáci Pavlínka vyhľadala no-tára Bundu, ten pomohol – zariadil, aby Bíma gazda Kusenda odviezol do nemocnice v Trenčíne. Notár Bunda presvedčil nemeckého le-kára, že ide o paholka, ktorý slúži u Ochodnických a, že ho kopol kôň. Keď prišlo gazdovi Ochodnickému platiť za operáciu a liečenie 7 tisíc, notár vybavil, že nemusel platiť.

Na záchrane Fr. Bíma pracovali i ďalší obetaví ľudia. Veliteľ Brunov-ský požiadal matku bratov Sapákov-cov (Jozef a Vlado boli v jeho od-diele) a tá zariadila všetko potrebné u MUDr. Velgosa, asistenta primára Čongrádyho. Potom nasledovalo do-liečenie v Piešťanoch a oddych v Lu-bine u Martina Srnánka.

Po vojne Bím pomáhal pri prevoze a pochovávaní partizánov na vrchu Roh. Keď si splnil všetky svoje po-vinnosti partizána, odišiel domov do Čiech. V Prahe sa stretol s Evou Kris-tinovou, ktorá ho cez zimu ošetrova-la v chate na Javorine – po zranení v bitke na Kopcovom. Posťažoval si, že on, bývalý partizán, má nastúpiť na výkon základnej prezenčnej služ-by. Na príhovor gen. Kristina sa do-stal do dôstojníckej školy. Pri vojsku zostal do r. 1948.

Keďže otvorene prejavoval nesú-hlas s komunistickou diktatúrou, bol odsúdený na 27 rokov ťažkého vä-zenia. Trest si odpykával v Leopol-dove. Odsedel si 15 rokov a 29 dní, z toho 6 rokov v samoväzbe.

Logaritmické pravítko z chleba...Keď si v r. 1960 odpykával piaty

rok, dostal k sebe do cely Ing. Ota Stehlíka. Do susednej cely umiestnili Ing. Miroslava Seferoviča.

„Byli to vzácni lidé“, vzpomina Bím. „Pro moje výbušné nervy doslo-va balzám. Aby cvičili mozek, vymě-novali si různé pŕíklady integrálných počtů. Já, bohužel, postrádal tyto znalosti, tak mi Oto poradil, abych si opakoval logaritmy a tak utekl kruté realitě.“

Na základe vypočítaných hodnôt

logaritmov, rozhodol sa Bím vyro-biť logaritmické pravítko. O betóno-vú podlahu vybrúsil starú lyžicu na ostrie noža, zoškrabal omietku okolo záchodového otvoru, z dennej dávky chleba – dokonale rozžutého – vy-tvoril škrobové lepidlo a pomocou rozbitého sklíčka a kúskov celofánu modeloval. Trvalo dlho, až pravítko dostalo potrebný vzhľad.

„Za každou maličkost, kterou jsem potřeboval, hrozil trest a hlad. Tužka, papír, pravítko, kousek skla, jehla, nit, vše mělo svoji skrýš. Ota Stehlík – můj spoluvězeň – stál ho-diny a hodiny u dvěří a přes dírku po vytaženém hřebíku z plechových dveří pozoroval pohyb bachaře. Oba sme zvíťezili nad realitou, časem i despotizmem! Mně neživí nenávist ke komunistům, neboť jsem si vědom, že mnozí podlehli snům po lepším a spravedlivějším „zítřku“, ale pře-svědčil jsem se, že za velkými ideály leží veliké potoky krve...“

Z hlbokej úcty a priateľstva ho daroval svojmu spoluväzňovi Ing. Otovi Stehlíkovi. A tak sa dostal ne-vídaný a vzácny exponát do múzea v Jáchymove.

* * *Plk. František Bím žije v Zürichu

– vo Švajčiarsku. Od r. 1990 sa často vracal do Prahy a veľmi rád prichá-dzal do nášho kraja. Bol naším vzác-nym hosťom a priateľom je dodnes. I napriek vysokému veku a rôznym zdravotným problémom sme stále v kontakte – píšeme si, telefonujeme a spomíname...

Pri 50. výročí skončenia druhej svetovej vojny 7. mája 1995 udeli-la obec Lubina čestné občianstvo plk. Františkovi Bímovi za záslu-hy v boji proti nacizmu počas SNP na území našej obce i v podjavorin-skom kraji a ako prejav uznania za dlhoročný úprimný vzťah k Lubine a upevňovanie myšlienky Povstania vo vedomí mladších generácií.

Dňa 1. 9. 2004 udelil prezident republiky Ivan Gašparovič plk. Františkovi Bímovi vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža II. triedy.

Oľga HRABOVSKÁ

Na svojich cestách so Spoločnosťou M. R. Štefánika som navštívi-la Jáchymov a tábor Vojna, kde boli uväznení mnohí z nášho kra-ja. Viedla ma tam i nádej, že v múzeu uvidím logaritmické pravít-ko z chleba a omietky, ktoré vyrobil František Bím v Leopoldove počas svojho väznenia. Po 50-tych rokoch bolo už starostlivo uchovávané v depozitári múzea – skoro rozpadnuté – a tak pre čitateľov zostala iba nevýrazná fotografia a spomienka...

Spomienky rodáka na oslobodenie SoblahovaAko rodený ,,melenčár” občas nazriem do knihy o Soblahove a cítim potrebu doplniť, alebo poopraviť niektoré údaje o prechode frontu a oslobodení obce.

V knihe nie je zachytená udalosť, ktorá pred-znamenala blížiaci sa front. Bol to obrovský ra-chot, keď medzi Mníchovou Lehotou a Sobla-hovom zvláštny stroj trhal podvaly na železnici, vŕtali sa na odpal telegrafné stĺpy. No Nemci ich už nestihli odpáliť.

V nedeľu 8. apríla sme ako skupina šarvancov stretli nemeckých vojakov tlačiacich bicykle, dva-ja s guľometmi a debničkami nábojov, tretí mal dve väčšie debny, tiež muníciu. Ako gymnazista som využil, že ovládam trochu nemčinu a spýtal som sa ich kam idú. Veľmi sa im komunikovať ne-žiadalo. Odvrkli, že je to tajné, že si neželajú, aby sme šli s nimi. Tak sme sa rozpŕchli domov.

Onedlho z Chríbu pri cintoríne začal štekot nemeckých guľometov. Vzápätí reagovali guľo-mety postupujúcej Červenej armády. Obyvatelia okolo kostola sa nasťahovali do farskej pivnice a cez malé okienka pozorovali dopad granátov na protiľahlú stráň. Ohlušujúca paľba mínometov

prelietala ponad náš úkryt, lebo nemecké guľo-metné hniezda boli v tejto línii. Po ústupe Nemcov bolo chvíľu ticho. Ukončilo ho až mohutné „urá“. Šťastní občania vítali a hostili červenoarmejcov. Unavené vojsko zaľahlo kde sa dalo na krátky pol-hodinový odpočinok. Potom „garmoška’’, chvíľu spev a povel „vperiod’’ na Trenčín. Šťastný to deň.

Postupne prichádzali ďalšie jednotky Červenej armády. Na ďalší deň k nám prišiel kapitán Lutov-skij, predstavil menovaného komisára obce Jána Aku. Pýtali sa na mňa, teda na toho, čo vypomáha na gazdovstve u Gajdošíkov. Tam totiž na úlohu, ktorú žiadali, nebol nikto súci.

Rozkaz znel pripraviť všetky konské poťahy, povozy naložiť muníciou, vojenským materiálom a pod velením kpt. Lutovského pokračovať s fron-tom. Moja mamka súhlasila až vtedy, keď jej ko-misár povedal, že aj on posiela svojho syna Jána a kapitán povedal, že to budú len 2 až 3 dni. Čo však nebola pravda, nakoľko nás držali do konca vojny, 8. mája 1945.

Tu chcem poukázať na to, že v spomínanej kni-he nie je žiadna zmienka o funkcii tzv. vojenského komisára Jána Aku, ktorý po oslobodení obce za-

bezpečoval úlohu niekdajšieho starostu. V spomí-nanej knihe sa píše, ako niekomu zhabali ďatelinu, prasiatko, alebo iné veci. Autorom však akosi ušlo, že my sme 10 povozmi, 10 pármi koní slúžili v ar-máde celý posledný mesiac, až do konca vojny.

Pre úplnosť v skratke opíšem priebeh „foršpon-tu“. Desať povozov naložených muníciou a vojen-ským materiálom spolu so skupinou odmínovacej jednotky, zbrojnej dielne, a kuchyne pod velením kpt. Lutovského vyrazilo na Trenčín, samozrejme, s častými prestávkami.

Pri postupe okolo trenčianskeho cintorína spus-tili na nás paľbu z mínometov od Biskupíc. Na rozkaz sme sa skryli do objektov. Časť našej sku-piny vrazila do ohradeného priestoru záhradníctva p. Lifku, aj cez zasklené pareniská. Tu sme v chod-bách boli až do rána. Po raňajkách, o nejakej teplej „žbrnde“ a divnom chlebe, zaznel povel: Vraciame sa na Trenčiansku Turnú, pretože mosty v Trenčíne sú neschodné. Ľavou stranou Váhu sme pokračo-vali na Beckov, kde sa budoval pontónový most cez rieku. Unavení strácame pojem o čase. Ces-ta po Beckov, prerušovaná útokmi z oboch strán Váhu, nám trvala dva dni.

V predvečer ukončenia budovania mostu sa tu stretol zhluk všetkých druhov vojsk a techniky. Tu som zažil najpútavejší vojnový deň, keď sa ponad naše hlavy spustila delostrelecká paľba z dvoch kaťuší a rakety padali po oboch kopcoch Bošáce. Po prechode cez hojdajúci sa most na rozvodne-nom Váhu, som sa už cítil ako frontový vojak.

Nechcem ďalej opisovať udalosti, ako prechod miest, na ktoré dopadali rakety, niekoľko ústupov v Bošáckej doline, zabezpečovanie mäsa do ku-chyne, rad dobrodružných a nebezpečných zážit-kov.

Mal som dobrý vzťah s veliteľom, ktorý ma dá-val za vzor svojim vojakom pri plnení úloh. Naj-väčšiu radosť sme mali po prechode hraníc, keď bol ohlásený koniec vojny. Bol to krásny zážitok po návrate cez provizórny drevený most v Trenčí-ne a príchod na dvor Gajdošíkov. Tu ma slávnost-ne privítala skupina už navrátilcov, Štefana Gajdo-šíka ml., paholka a susedov. Toto všetko som zažil ako 15-ročný šuhaj.

Takto si ja spomínam na tieto vojnové časy, ktoré sa mi vryli hlboko do mojej pamäte. Dnes, keď tento príspevok píšem, mám 85 rokov. Žiaľ, na Ukrajine opäť rinčia zbrane.

Karol MRÁZIK, Trenčianske Teplice

BOJOVNÍK / 5 6 7 BOJOVNÍK / 5

Je niekto taký múdry, že sa poučí na skúsenosti iných? F.-M. A. VOLTAIRE

Uctili si osloboditeľov DetvyTohtoročnou spomienkovou slávnosťou pri Pomníku padlých na Námestí SNP opäť vzdávame úctu a vďaku všetkým, ktorí myš-lienke mieru a slobody obetovali v boji proti fašizmu vlastné ži-voty, uviedla pri otvorení pietneho aktu v Detve Anna Kucejová.

„Vážme si, že v našich konči-nách žijeme svoj život v pokoji, v demokratickom štáte so slobo-dou pre každého, ale aj so zodpo-vednosťou pre každého,“ vyzval

prítomných zástupca primátora Ladislav Bódi. Vyslovil tiež žela-nie, aby nič podobné vojne sa už neopakovalo.

Zuzana JUHANIAKOVÁ

Prvý veniec k pamätníku položil prednosta MsÚ Štefan Slemenský so zástupcom primátora Ladislavom Bódim a vedúcou oddelenia Margitou Gajdošovou. Ďalší položil predseda OblV SZPB vo Zvolene Dušan Šablatúra.

Keď tiekla krv v KrompachochNa spomienkovom podujatí k výročiu Krompašskej vzbury z roku 1921 sa v dňoch 21. a 22. februára 2016 zúčastnila aj delegácia odbojárov z OblV SZPB v Spišskej Novej Vsi, vedená tajomníkom Jánom Dzurejom.

Krompašan Ladislav Skrak, tajomník Klubu umelcov, spiso-vateľov a historikov pri SZPB položil pri tejto príležito sti kyticu kvetov k pomníku obetí Krompaš-skej vzbury, čím vyjadril, že je to síce oceľové mesto Julesa Verne-ho, aj mesto stalinských komínov a kultúry robotníkov, lenže je to aj mesto, ktoré vie veľmi jasne for-mulovať svoje – volanie k životu a nie k smrti. No a práve tomuto bol osobne vyjadriť svoju podporu.

Konkrétnou iskrou vzbury

21. feb ruára 1921 sa stalo povola-nie „četníkov“ proti protestujúcim ženám, ktoré už nemohli strpieť neúnosné znižovanie potravino-vých dávok. V Krompachoch sa to udialo po nástupe úradníckej vlády v Československu, pričom „četnícky“ zásah bol mimoriadne „pružný“ a neobyčajne brutálny. Naozaj „holé ruce“ protestujúcich robotníkov a ich žien „nakŕmili“ ostrou streľbou. Priamo počas pro-testu a na následky zranení zahy-nuli štyria robotníci. -LS-

Delegácia odbojárov, tajomník Ján Dzurej (druhý rad uprostred) vľavo Ladislav Skrak.

Zaujímavá besedaV ZŠ Vyšná Olšava sa 4. februára uskutočnila beseda o 2. sve-tovej vojne. Prišli k nám člen SZPB a Klubu českého pohraničia Peter Kasarda a Alžbeta Skubanová.

Priblížili nám ťažký život vo vojne, ktorý zažili ako deti. Teta Sku-banová nám zaujímavo porozprávala ako sa žilo v čase, keď museli opustiť svoje domovy.

Veľmi nás zaujali aj vyznamenania uja Kasardu a fotografi e, ktoré nám ukázal. Boli sme prekvapení z odpovedí na naše zvedavé otázky: „Aké ste mali hračky?“... „Čo ste jedávali?“... „Ako bolo v škole?“

Zistili sme, že v dnešnej dobe je veľa vecí samozrejmých a málo si ich vážime. Žiaci ZŠ Vyšná Olšava

Vyšná Olšava.

Muráň má 11 nových členovV dňoch 27.–28. januára 2016 prebehli oslavy 71. výročia oslobo-denia obcí v Muráni, Muránskej Lehote, Muránskej Hute a Murán-skej Dlhej Lúke.

Najviac ľudí sa zišlo práve v Muránskej Dlhej Lúke, pre-tože bezprostredne po oslavách sa uskutočnila v tamojšom kul-túrnom dome výročná členská schôdza ZO SZPB z Muráňa, na ktorej sa zúčastnilo do osemdesiat ľudí.

Prišli na ňu aj predstavite-lia okresného úradu v Revúcej prednosta Peter Balogh, okresný náčelník policajného zboru Bra-

nislav Valaštek, starostovia obcí, poslanci obecných zastupiteľstiev a obecní funkcionári JDS.

Predstavitelia okresu dostali ďakovné listy od základnej orga-nizácie za trvalú podporu jej akti-vít. Nové preukazy si prevzalo 11 nových členov.

Ofi ciálnu časť ukončila video-prezentácia fotografi í z akcií ZO SZPB v Muráni.

František LUKÁŠ, snímka Jozef Kubaško

Humenné: tradičný turnaja sezónne zápolenieJanuár v Humennom bol v znamení dvoch podujatí oblastného vý-boru SZPB. Prvým bol tradičný turnaj v stolnom tenise niektorých tunajších základných a stredných škôl, vrátane členov SZPB, a dru-hým sánkarské preteky členov SZPB a ich rodinných príslušníkov.

Pri zelených stoloch si 10. januára stolnotenisové schopnosti pre-verilo sedem štvorčlenných družstiev v troch kategóriách a v nedeľu 16. januára sa v lokalite Pod Sokolejom tešili zo zimných radovánok tak sánkari, ako aj prizerajúci sa.

Obe podujatia mali vysokú športovú úroveň. Hodnotné ceny a občer-stvenie zabezpečili sponzori. Gabriela ROSIČOVÁ

Muráň.

Odbojári z Istebnéhoopäť bodovali

V sob otu 6. februára sa členovia ZO SZPB Istebné zúčastnili V. ročníka celoslovenskej súťaže vo varení kapustnice v Oščadnici na Veľkej Rači. Spolu s členkami istebnianskeho spolku Čer-veného kríža tam predviedli svoje kuchárske umenie a celkom zaslúžene získali 2. miesto. Vzhľadom na 17 súťažiacich družstiev to bol naozaj krásny úspech. Dušan SABO

Radosť zo zisku 2. miesta bola vskutku nefalšovaná. Prvý sprava je šéf podporného tímu Pavol Stuchlý a tretia sprava nehrajúca kapitánka – starostka Istebného – Lýdia Fačková.

Gemer Malohont bude mať nový pamätníkPrvé tohtoročné predsedníctvo OblV SZPB v Rimavskej Sobo-te (9. 2. 2016) prerokovalo návrhy na činnosť oblastnej orga-nizácie v tomto roku.

Okrem tradičných akcií, ako sú miestne a okresné kolá ve-domostných súťaží základných a stredných škôl z histórie proti-fašistického odboja a informácií o aktuálnom stave informačných tabúľ „Cesty SNP – Gemer Ma-lohontom“, prijalo návrh Júliusa Molitorisa na vybudovanie in-formatívnych tabúľ aj k význam-ným miestam tunajšieho protifa-šistického odboja.

Osobitnú pozornosť venovalo návrhu na vybudovanie pamät-níka pri Rimavskej Bani, kde 19.–21. 10. 1944 prebehli naj-

ťažšie tunajšie boje s nemecký-mi a maďarskými jednotkami. Vybudovanie tohto monumentu je o to dôležitejšie, že prispe-je k povzneseniu hrdosti na odvážnych predkov. Tunajšia povstalecká obrana totiž pred nemeckým útokom neustúpila a Nemcov zadržala napriek ich technickej prevahe. Že sa potom museli stiahnuť, to je už otázka súvisiaca s celkovým pohybom tunajšieho frontu.

Zámer na vybudovanie pa-mätníka už Rimavskosoboťania predbežne prerokovali so staros-

tami dotknutých obcí a tak pred-sedníctvo vydalo rozhodnutie o vypracovaní celého projektu.

Predsedníctvo v ďalšom dopl-nilo svoju historicko-dokumen-

tačnú komisiu, schválilo zloženie komisie pre učiteľov, ženy a mlá-dež a vyslovilo poďakovanie ZO SZPB Tornaľa za organizáciu dôstojných osláv výročia svoj-ho oslobodenia a s tým spojené sprievodné podujatia. Jozef PUPALA

V časopise Bojovník č. 2/2016 sme pod týmto titulkom uviedli, že „autor nenapísal o akej obci hovorí“.

Áno, odosielateľom bola adresa z obce Gemerská Poloma, ale prečo to nebolo uvedené v článku? Nie je predsa ojedinelý prípad, že dopiso-vateľ je z obce „X“ a pritom píše o obci, alebo o osobách z obce „Y“.

Dnes teda aj redakcia Bojovník môže na základe overenia napísať, že 22-ročný J. Hatvaník, ktorý padol na Dukle, pochádzal z obce Gemer-ská Poloma. – r –

Našiel sa hrob Juraja Hatvaníka Dovetok

Pocta víťaznému boju Martinskí historici rokovaliPod vedením predsedu Martina Matulu a za účasti oblastné-ho tajomníka Štefana Tichého sa začiatkom februára v Marti-ne stretli členovia miestnej HDK pri oblastnom výbore SZPB a prerokovali svoje zámery na tento rok.

Dohodli sa, že ako prvé potre-bujú zdokumentovať aktuálny stav pamätníkov vo vybraných mestách a obciach, vrátane do-riešenia ich údržby s primátormi a starostami. V spolupráci s Mú-zeom SNP v B. Bystrici sa bude inštalovať trvalá expozícia proti-fašistického odboja v Základnej škole SNP v Sučanoch.

Martinská komisia si vytvorila

aj zbor lektorov, ktorí budú cho-diť do miestnych škôl prednášať a besedovať predovšetkým o re-gionálnom protifašistickom od-boji v Turci.

Podnetným počinom tohto stretnutia bolo aj založenie kro-niky martinskej HDK, ktorá od-zrkadlí skutočnú prácu tunajších odborných i laických historikov.

– MM –

Zástupcovia SZPB, MO SR a obce Staré Hory si 5. februára pri-pomenuli pamiatku víťazného partizánskeho boja, ktorý je známy ako Ostrý prepad pred Zelenou.

Dňa 2. februára 1945 tu par-tizánska skupina Morozova s piatimi podskupinami zlik-vidovala 40-člennú nemeckú hliadku, pričom 25 Nemcov padlo a ostatných zajali. Po tejto akcii okupanti uzavreli Starohorskú dolinu, zakázali akýkoľvek pohyb obyvateľstva a dovoz potravín do Starých Hôr, citoval starosta Ján Kováč zo starohorskej kroniky.

Zúčastnení, vrátane priameho účastníka víťazného boja Vladi-míra Strmeňa, sa najskôr stretli priamo na mieste ostrého pre-padu a následne položili vence k pamätníku v strede obce, kto-rý pripomína jej siedmich obča-nov, ktorí padli v bojoch proti fašizmu.

„Popri centrálnych či nad regio-nálnych spomienkových sláv-

nostiach, pripomínajúcich proti-fašistický odboj, sú mimoriadne dôležité aj tie na miestnej úrovni, pretože sú to príbehy ľudí, kto-rí preukázali odvahu, riskovali, bojovali a dodnes sú pre nás in-špiráciou statočnosti,“ povedal na stretnutí s občanmi v budove miestneho úradu Richard Zi-mányi z oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov a vojen-ských dôchodcov sekcie ľud-ských zdrojov MO SR.

„Ďakujem žijúcim veterá-nom, ďakujem SZPB aj minis-terstvu obrany za to, že nepri-pustia, aby sa zabúdalo na to, čím bola vojna proti fašistom, že spolu s nami nezabúdajú ani na víťazný partizánsky boj v chotári našej obce,“ zdôraznil starosta Ján Kováč.

Podľa mosr.sk, 5. 2. 2016

BOJOVNÍK / 5 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Cesta vojaka do zajatia a šťastný návratUvedený dokument je dôkazom doby. Spomienky do zápisníka obyčajnou a čer-venou ceruzou napísal povstalecký vojak Ondrej SOPUCH, rodák zo Slanej Lehoty pri Poltári, ktorý nás opustil už v roku 1998.

Ako vojak 1. čs. armády na Slovensku bo-joval pri Červenej Skale. Zajali ho 24. 10. 1944 a odvliekli do nemeckých pracovných táborov. Pri zajímaní a odzbrojovaní nemec-ký dôstojník uvidel, ako strieľal a aj zabil nemeckého vojaka. Ondrej vedel po nemec-ky a keď sa ho veliteľ nemeckého komanda opýtal: „Prečo si strieľal?“, mu odpovedal: „Preto, že som vojak!“

Cestu a udalosti v pracovnýchtáboroch opísal nasledovne: Zo Slovenska cez Balašské Ďarmoty,

Čatu, Slovenský Meder, Devínsku Novú Ves do pracovného tábora v Reichu – prechod Marcheg. 12.–13. nov. 1944 – Pracovali sme bez

jedla, hlad. 13. dec. 1944 – Pracovný tábor Neuerkir-

chen, strava lepšia, ale bez chleba. 20. dec. 1944 – Pracovný tábor Pres-

chach, kopanie zákopov. 21. dec. 1944 – Ušli dvaja chlapi, viac

nás strážia a strava sa zhoršila. 24. dec. 1944 – Štedrý deň, raňajky – sa-

láma, maslo a chlieb, obed hrach, na večeru štvrť medovníka, jedna žemľa a pol litra vína. A spoločný spev vianočných piesní, evanjelici aj katolíci. 25. dec. 1944 – Ráno žemľa, káva, pol litra

vína, na obed sladký chlieb a o 16.00 hod. obed halušky s mäsom. Prvýkrát sme nasýtení, pridali nám aj maslo, mäso a salámu. 26. dec. 1944 – Ráno budíček – káva,

celý deň pracujeme, kopeme zákopy, ani ne-vieme, že je Štefana. Večer 2,5 dcl vína. 27.–30. dec. 1944 – Kopeme zákopy. 31. dec. 1944 – Stále sme na zákopoch,

nedeľa, robí sa až do večera, nemali sme ani polievku. 1. jan. 1945 – Ráno 6.00 hod. káva bez

chleba, prajeme si šťastný Nový rok, sme hladní. Z 2. na 3. jan. 1945 – Mal som sen. Bol

som u rodičov na dovolenke, bol som v chyži a cez oblok sa na mňa usmievala moja dcéra Ulenka a brat mal auto. 4. jan. 1945 – Budíček, pracovisko – vy-

beráme zamrznuté zemiaky až do 5. januára 1945. Na Troch kráľov 1945 – odchod do lágra,

zhoršenie podmienok. 7. jan. 1945 – Barak,

obed repa, 30 dkg chlieb a večera sušená vňať. 8. jan. 1945 – Ráno

káva bez chleba, večer transport do Schteiera, vo vlaku je zima. 11. jan. 1945 – Ráno

4.00 hod. určené miesto, dostávame 2 deky, 2 misky, 1 lyžicu a polievku, obed rizoto, polievka, chlieb nie. 12. jan. 1945 – Štvrť-

ka chleba. 12.–14. jan. 1945 –

Zosilnená disciplína, strava slabá, ledva stojíme od hla-du; hlavný tlmočník Kolár, profesor na vysla-nectve, čiastočný mrzák a znalec viac rečí, ako aj iní tlmočníci, nesvedomití, všetko zožrali a my padáme hladom; desiatnik Molnár a De-moš všetci žerú a ostatní vojaci sú hladní, pri proteste všetko hovoria Nemcom; sme vysilení a hladní; v továrni Schteier si vyberajú odborní-kov a potom neodborníkov. 15. jan. 1945 – Letecký poplach, nebom-

bardovali, do konca januára práca v továrni, je veľký hlad. 1. feb. 1945 – Práca v továrni, hladujeme. 11. feb. 1945 – Fašiangová nedeľa, hlad,

strava slabá, zima poľavila. 18. feb. 1945 – Nedeľa, práca do 11.30

hod., ideme na barak, letecký poplach, uteká-me do krytu, kamarát Poliak zahynul. Poplach každý deň. 24. feb. 1945 – Bombardovanie, zahynuli

ďalší kamaráti a začína mesiac marec. Zlý čas a fujavice, trpíme hladom. 20. mar. 1945 – Odpadávame od hladu,

tábor Amstetten, prvé bombardovanie, 18 ľudí sa stratilo – ušli.

24. mar. 1945 – Kušpál a ja sme chceli ujsť; bolela ma noha; Kušpál ma nechal; našiel som si kamaráta Radiča. Prvý deň sme sa mo-tali za jedlom, boli sme veľmi hladní, noc sme strávili v lese, prišli sme k Dunaju. 27. mar. 1945 – Večer pri Dunaji. 28.–29. mar. 1945 – Chodíme na jednom

mieste, som chorý, bolia ma nohy. 31. mar. 1945 – Chy-

tili nás, bola sobota, veľ-konočné sviatky, smutné. V nedeľu sme boli v base, večer odchod do Stamslág-ru. Sme bez večere, stále v base. Veľkonočný ponde-lok – basa bez raňajok, obed – kapustová polievka s mä-som, nasýtili sme sa, večera nebola – Kremsláger – 200 gramov na 1 deň – 1. deň ráno a večer káva, 2. deň ráno káva, obed polievka (zupa); do práce nie; hlad už nebol; zajatí Rumuni,

Francúzi, Taliani – hodujú, balíky ČK, Slováci jedia odpad. 8. apr. 1945 – Francúzi usporiadali zápas

v boxe. 9. apr. 1945 – Trestanecký barak, ľudia

premiestnení na druhý barak, večer od franc. ČK balík 5 kg/3 mužov. Utorok – Odchod z Kremsu, ráno po-

lievka, celodenný pochod, nocujeme na poli, raňajky a obed neboli; chlapi sa vyvaľujú, Nem ci chcú strieľať, oddychujeme pod holým nebom; medzi sebou sa chlapi často bijú. Štvrtok – Ráno skysnutá hrachová po-

lievka, prší, večer ubytovanie v stodole. Piatok – Jesť dostávame až po 17.00 hod. Sobota – Vidíme mŕtvoly zastrelených

ruských zajatcov; pochod ďalej. 16. apr. 1945 – Pondelok, prechod k Duna-

ju, za celý týždeň sme dostali 400 gramov chle-ba a 125 gramov suchárov, v tento deň večer bol zastrelený Paľo SEBER, zblízka bol strelený do tyla, pochádzal zo Slovenskej Pokoradze. 17. apr. 1945 – Pochovaný, miesto hrobu

– Saren Bgrein B 12 in leten 10 Oberdonau.

18. apr. 1945 – Pochod na západ bez raňa-jok a obeda, smer k Braunau (rodisko Hitlera) a ďalej na Salzburg cca 45 km. 29. apr. 1945 – Došli sme na majer – uby-

tovanie, ďalej sa nedalo, prekáža II. americký front. 3. mája 1945 – Američania zajali Nem-

cov, odzbrojení a odvedení do lágra. 7. mája 1945 – Strava lepšia, nasýtení,

nechceli sme jesť, 2–3 kg mäsa na deň. ...VSTÚPENIE... – krásny deň, nechceme

jesť, sme prejedení, čakanie na odchod domov. Piatok po ...vstúpení... – Ja a Radič pra-

žíme chrapne, veľa chleba, jedla dosť, fasung neprijímame, dostali sme americké balíčky. Sobota po ...vstúpení... – 60 kg balík, roz-

dali sme Maďarom hrach. 18. máj 1945 – Berú nás na autá a prevá-

žajú, stretnutie so známymi zo Schteiera. Nedeľa – Turíce – Smutná zvesť, že Rus-

ko a Amerika majú nezrovnalosti; dozvedeli sme sa, že láger v lese mal byť druhý Katinský les, zachránil nás postup Američanov. Mesiac jún 1945 – Čakanie na transport

na Slovensko; strava konzervy od Američanov; došiel evanjelický farár Hruška z Hnúšte, kaž-dý deň nás zabáva vtipmi, čas uteká pomaly; obec, kde lágrujeme, sa volá Uberacken. 28. júna 1945 – Nasadáme na autá a ide-

me domov; Hruška je naším otcom; odchod – Salzburg, ubytovaní v nemeckých kasárňach. 29. júna 1945 – 9.00 hod. sme navagóno-

vaní do vlasti; zo Salzburgu ideme cez mesto Mníchov – Norimberg (je zbombardované), do Hofu a do Ašu; z Ašu návrat – trate rozbité. 1. júla 1945 – Nedeľa, asi 14.00 hod. pre-

chádzame hranicu a príchod do Chebu; trať aj stanica zničená; do Mariánskych Lázní sme prevezení autobusom, potom železnicou Praha, Kolín, Pardubice, Česká Třebová, Olomouc, Přerov, Břeclav, Kúty, Trnava, Leopoldov, Hlo-hovec, Lužianky, Prievidza, Handlová, Zvolen, Lučenec a domov.

Ján SOPUCH sa dožil 91 rokov a ďalej žije vo svojich deťoch, ktoré nikdy nezabudnú, za akú cenu sa rodila sloboda a čo v nej znamenali obyčajní ľudia, ktorí žili vo viere a nádeji, že raz bude budúcnosť aj krajšia.

Rozhovor viedla a zapísala Mária ŠVIKRUHOVÁ,za prítomnosti predsedu MsO SZPB v Poltári Ladislava Kamenského

a tajomníka Jána Iždinského

Spomienkové informácie poskytli dcéry Júlia Sabová a Darina Hroncová

Minulý rok usporiadal mestský úrad v spolupráci s Oblastným výborom SZPB v Humennom literárno-výtvar-nú súťaž žiakov „Vojna očami mladých“. Zvíťazilo v nej aj toto dielko 13-ročnej Júlie Buraľovej ZŠ Kudlovská.

Rozbité šťastie: Svetom vládla vojnaAž teraz sa ukázala pravá hodnota

peňazí. Sú to len bezcenné papieriky. Veď nimi predsa nemôžeme ochrániť našich milovaných. Ich hodnota sa stále znižuje a s nimi aj hodnota ľud-ského života. Vojakom bolo jedno, kto ste. Stáli ste im v ceste? Boli ste okamžite mŕtvy.

No napriek tomu chodím do ško-ly. Mama stále vraví, že vzdelávať sa musím a keby prišli vojaci, je tam bezpečnejšie. No keby prišli vojaci, ja chcem byť s rodičmi. Každý ve-čer sa modlím za to, aby som našla mamu a otca živých a zdravých. Aby prišli za mnou, objali ma a povedali: „Už je všetko dobré. Nemáš sa čoho báť. Už sa to skončilo.“

Každým dňom to je však čoraz menej pravdepodobné. Raz v noci som počula rodičov rozprávať sa o tom, že vojaci sú už veľmi blízko. Plakali. Ešte nikdy som ich takto ne-počula plakať. Bolo to strašné. Zača-la som plakať aj ja.

Keď som sa ráno zobudila, ešte som mala červené a opuchnuté oči. Presviedčala som mamu, aby som nemusela ísť do školy.

Mesto už bolo aj tak spustošené. Nechcela som, aby ešte prišli voja-ci. V škole nás bolo neobvykle málo. Mala som z toho dňa veľmi zlý pocit. Nedokázala som vnímať nič z toho, čo sa dialo okolo mňa. Keď sa skončilo vyučovanie, rozbehla som sa domov. Mesto bolo úplne prázdne. Jeden dom, ktorý bol ráno v poriadku, bol teraz zbúraný. Zľakla som sa. Čo keď...?

To som už šprintovala domov. S otvorením dverí som zvolala: „ Mami! Oci!“ Žiadna odpoveď nepri-chádzala. Veľmi som plakala a hľa-dala ich po dome.

Našla som ich.V mojej izbe. Nehybne tam ležali. Okolo nich bolo veľa krvi.V tej chvíli sa mi rozbil život na

milión kúskov. Kľakla som si k nim.

Držali sa za ruky. V náručí držali našu spoločnú fotku. Boli sme na nej takí šťastní a hlavne spolu. Zvrieskla som a ešte väčšmi sa rozplakala. Cíti-la som hnev, žiaľ a smútok. Bola som nahnevaná na celý svet, že tomu neza-bráni. Nie je to fér! Veď mám len tri-násť rokov! Bola som nahnevaná aj na seba, že som im nestihla povedať, ako veľmi ich ľúbim. Že bez nich nedoká-žem žiť. Rozmýšľala som nad samo-vraždou. Len tak potichu ukončiť svo-je trápenie. Nikto by si to nevšimol. Nikto by ma za to netrestal. No to som nemohla urobiť. Zomreli len kvôli mne. Aby ma ochránili. Dlho som tak nad nimi plakala. Zaspala som.

Na ďalší deň som sa zobudila až na obed. Slnko bolo vysoko nad obzorom. Bolo ale iné. Všetko už bolo iné. Prúdy mojich sĺz boli ne-konečné. Rozmýšľala som, čo teraz budem bez nich robiť. Ako prvé som im musela vykopať hrob. Spoločný. Chcela som, aby aj po smrti zostali

spolu. Tričko som mala celé mokré od sĺz. Ale to mi neprekážalo. Za domom som začala kopať jamu. Po chvíli som bola príliš vyčerpaná. Ale aspoň na chvíľu som myslela na niečo iné. Vrátila som sa do ku-chyne. V hlave mi vírili spomienky. Ako sme tam jedli. Smiali sa, hádali, rozprávali, varili... Všetky tie spo-mienky sa chceli dostať von z mojej hlavy. Bolo ich príliš veľa. Pomaly sa tlačili von cez moje opuchnuté, červené oči v podobe prívalu ďalších a ďalších sĺz. Ráno som vedela, že musím niečo urobiť. Nestačilo len vykopať jamu. Musela som rodičov do tej jamy aj dostať. Napadlo mi, že zavolám na pomoc susedov. Ale bála som sa, že tam nájdem len ďalšie mŕtve telá. Len ďalšie stopy po tom, že tu boli vojaci. Išla som do školy. Rovnakou cestou ako vždy. No pred-tým som vedela, že ma niekto doma s láskou privíta. Teraz už nie.

V škole som išla za učiteľkou, že jej poviem, čo sa stalo. Pre vzlyky som to ale nedokázala. Učiteľka to pochopila a utešovala ma. Vravela, že všetko bude opäť dobré. Neveri-

la som tomu. Ako to môže byť ešte niekedy dobré? Na vyučovaní ma po-sadila do úplne zadnej lavice. Hlavu som si položila na lavicu a čakala, kedy budem môcť odísť. Po vyučo-vaní so mnou a ešte s niekým išla uči-teľka ku mne domov. Za domom som im ukázala jamu. Pochopili a začali kopať. Keď už bola dosť veľká, mňa nechali samú ležať a plakať na tráve a oni išli dovnútra. Nevšimla som si, kedy priniesli mojich rodičov. Učiteľ-ka vedľa mňa položila tú fotku, s kto-rou zomreli. Ja som na ňu hľadela. Na nás. Moje slzy padali na tú fotku. Po-ložila som ju tam, kde mala byť. Do náručia rodičov. Pomodlili sme sa. Učiteľka s neznámou osobou odišli. Ostala som tam sama. No nie tak cel-kom. Rodičia boli stále pri mne. Cíti-la som ich tam. A stále cítim.

Teraz mám 89 rokov. Vojna sa skončila už pred sedemdesiatimi rok-mi. Som na pokraji smrti. Veľakrát sa sama seba pýtam, či smrť bolí. Ja si stále odpovedám: „Ja som zomrela v deň, keď mi zomreli rodičia. Horšie to už nebude.“ Júlia BURAĽOVÁ

13 rokov, ZŠ Kudlovská

9 BOJOVNÍK / 5

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...2. sv. vojna bola priestorom na realizáciu tých naj-fantastickejších projektov vojenských konštruktérov?

Preteky v zbrojení viedli k skonštruovaniu obrov-ských diel, rádiom riadených bômb, lietadlových lodí, ale aj nezvyčajných vzdušných lietadlových korábov. Od roku 1930 sa v ZSSR inžinierom Vladimírom Vachmistrovom rozpracúval projekt „Skupina“, ktorý predpokladal využitie lietadla nosiča na „hodenie do diaľky“ 1–5 stíhačov.

Okrem rozšírenia akčného rádiusu jednomotorových lietadiel sa s týmto typom techniky mienilo dosiahnuť presné bombardovanie veľkými bombami pikujúcich lietadiel.

Vzdušnými nosičmi boli Tupolevove TB-1, TB-3 a pripojenými k nim stíhačmi boli Polikarpovove I.3, I-4, I-16. Kombináciou TB-5 a I-16 sa dosah stíhačov zvyšoval o 80 percent a náklad bômb bol päťnásobný!

Bojovým krstom prešli tieto stroje 26. júla 1941. Cie-ľom boli zásobníky ropy v rumunskej Konstanci. Stí-hače sa odpájali od materskej „vzdušnej lode“ 40 km od cieľa a po splnení bojovej úlohy sa vrátili na letisko v Odese.

...sa vie o najmenej 92 „stratených“ nukleárnych bom-bách?Človek je tvor omylný, ale toto číslo skutočne naháňa

strach. Preteky v zbrojení a vývine čo najlepších, najsil-nejších a najničivejších bômb, teda atómoviek spôso-bili, že niekde na svete sú roztrúsené nukleárne nálože. Slovo stratené je však v tomto prípade chápané v dvoch významoch: Po prvé, že reálne naozaj chýbajú a po druhé, že boli príliš nestabilné na použitie.

...pes bol najlepším priateľom človeka aj v zákopoch?

Pomoc štvornohých chlpáčov bola neoceniteľná aj vo svetových vojnách. Väčšie plemená pomáhali s kla-dením telegrafných drôtov, menšie nosili tajné depeše a úplne najmenšie boli krvilačnými beštiami.

Znie to síce obrátene, ale je to tak. Teriérov využí-vali na potkany, ktorými sa to v zákopoch pre neustálu prítomnosť mŕtvol len tak hemžilo. Udatní vyšľachtení bojovníci boli efektívnejší ako jedy.

...Nariadenie (5. zasadnutie SNR)... o záležitostiach vojenských osôb (počas SNP) z počtu mužstva v činnej službe a niektorých osôb im čo do náležitostí na roveň postavených priznávalo aj fi nančné príplatky?

Mužstvu bol vymeraný poľný príplatok 3 koruny slo-venské a pre poddôstojníkov to bolo 5 Ks. V tylových podmienkach to bolo 1,50 pre mužstvo a 2,50 pre pod-dôstojníkov.

Nariadenie platilo spätne od 1. 9. 1944.

...Technológia skalárnych vĺn je svojou podstatou skôr útočným, ako obranným prostriedkom?

Dva skalárne interferometre sa zamerajú na cieľ a vy-tvorí sa energetická fľaša. V tomto okamihu je všetka hmota vnútri rozrušená účinnejšie ako lasermi. Toto je podľa mnohých odborníkov skutočným pozadím ame-rického programu Hviezdnych vojen. Je známe, že So-vietsky zväz disponoval nielen útočnou aplikáciou, tzv. Teslovými húfnicami, ale aj obrannými zariadeniami, schopnými vytvoriť Teslove štíty.

Takéto pole dokáže nepreniknuteľne obaliť nielen sa-motnú zbraň, ale aj veľké mesto. V americkom denníku The Daily Journal z mesta Kalkakee, Illinois, boli dňa 27. augusta 1986 uverejnené informácie o tejto soviet-skej technológii. Článok cituje vyjadrenia sovietskych vedcov.

Vitalij Golganskij, člen akadémie vied a Rady ved-cov za mier uviedol na tlačovej konferencii niekoľko informácií. Povedal, že zatiaľ čo USA minuli miliardy dolárov na vývoj „Strategickej Obrannej Iniciatívy“ (SDI, či inak „hviezdnych vojen“) má Sovietsky zväz oveľa lacnejšiu alternatívu, umožňujúcu lacno a účinne neutralizovať celý systém „hviezdnych vojen“.

Maršal Sergej Achromejev vyhlásil, že Kremeľ pri-chádza s prekvapujúcou odpoveďou na hviezdne vojny, ktorá pošle do šrotu celý americký systém. Sám Tes-la popísal pre noviny možnosti svojich vynálezov, ale nikto ho nebral vážne (Článok v New York Times o smr-tonosných lúčoch z 11. júla 1934). A. MIKUNDOVÁ

Dokumenty vypovedajú o heydrichiádeÚtok na Reinharda Heydricha a teror, ktorý po ňom nasledoval, bol v prie-behu rokov popísaný v mnohých knihách, filmoch a článkoch. Až teraz sa však čitateľovi ponúka pohľad na celú operáciu z inej strany a iným spôsobom: prostredníctvom stoviek dokumentov, ktoré pri pátraní po útočníkoch zaobstarala nemecká policajná a okupačná správa. Ich edí-cia má názov „Atentát na Reinharda Heydricha a druhé stanné právo na území tzv. protektorátu Čechy a Morava“. Edíciu zostavil archivár Vojtěch Šustek. Hovorili sme s ním nad jej druhým zväzkom, ktorý vydalo nakla-dateľstvo Scriptorium.

V prvom zväzku edície, ktorý vy-šiel pred vyše rokom, ste zhromaždili predovšetkým dokumenty gesta-pa, ktoré zachytávajú poľovačku na útočníkov na Heydricha. Čo nájde čitateľ v nedávno vydanom druhom zväzku?

– Sú v ňom zverejnené, okrem iného, situačné a denné správy Bezpečnostnej služby ríšskeho vodcu SS – po nemecky Sicherheitdienstu, skratka SD. Je ich 45 a majú do určitej miery charakter novi-nárskych relácií. Zaznamenávali, čo sa hovorí medzi Čechmi, čo medzi Nem-cami, aká je nálada, je v nich aj hŕba odpočúvaných výrokov v krčmách, na staniciach. Veľmi zaujímavé sú aj záznamy z kuloárnych rozhovorov čle-nov protektorátnej vlády a rôzne výroky prezidenta Háchu v polosúkromí.

Kto bol informátorom SD priamo v týchto kruhoch som nezistil, ale re-lácie sa dosť často dovolávajú výrokov E. Moravca. V okolí členov protektorát-nej vlády a prezidenta bolo zrejme nie-koľko informátorov. Mohli to byť čle-novia pomocného aparátu alebo niekto priamo z vlády. Hácha aj ministri si tohto špicľovania boli vedomí a hrali do istej miery divadlo. Vedeli, že hovoria aj k Sicherheitdienstu.

Povedali ste, že hlásenia Sicher-heitdienstu sa podobajú novinár-skym reláciám, v tých ale bývajú konkrétne odkazy na zdroje. V reláci-ách SD sú oproti tomu väčšinou vše-obecné popisy nálad medzi Čechmi a Nemcami, medzi robotníkmi a inte-ligenciou. Také „správy“ si ale mohli úradníci SD pokojne vycucať z prstu...

– Z mnohých hlásení je skutočne očividná ideologická predpojatosť. Nacistická propaganda si predchádzala robotníkov a tak aj z hlásení SD vyplý-va, že česká robotnícka trieda je lojálna a všetku neplechu v protektoráte robia tzv. inteligenti alebo, povedané slovami v reláciách často citovaného Moravca, „pražskí darmošľapovia“.

V skutočnosti robotníci neboli nacis-tom oddanejší, bola to propagandistická fl oskula. Čokoľvek iné by však proti-rečilo doterajšej Heydrichovej politike i k vytváraniu jeho posmrtného obrazu muža, ktorý miloval obyčajného pra-cujúceho človeka. SD z toho upriadla relácie o údajne lojálnych českých ro-botníkoch.

Relácie SD teda nemožno považo-vať za objektívne popisy situácie?

– To určite nie, opatrnosť pri hodno-tení týchto relácií je určite namieste. Žiaľ, veľa historikov stále vierohodnosť správ Sicherheitdienstu preceňuje. Kto s týmito reláciami pracuje, musí vziať do úvahy, že šéf SD Walter Jacobi ani jeho nadriadení nemohli chodiť do teré-nu a overovať si pravdivosť informácií, ktoré produkovali jednotliví agenti. Na-vyše sami boli v situácii, kedy potrebo-vali presvedčovať svojich nadriadených

v Berlíne, že sa dovtedajšia politika ro-bila správne.

Aj úradníci SD boli väčšinou fanatici a mali vlastné predstavy, čo by sa malo robiť. Preto manipulovali rozhodovania svojich nadriadených výberom infor-mácií, ktoré im odovzdávali.

Ako sa to konkrétne prejavovalo?– Keď mali úradníci SD pocit, že je

treba priostriť opatrenia proti Čechom, referovali, že si Česi myslia, že už neprí-du žiadne ďalšie represie. Keď usúdili, že je treba urýchliť deportácie židov-ských občanov, začali podávať hlásenia, ako sa Židia drzo a vyzývavo správajú.

Ich nátlak na rozhodovanie špičiek re-žimu je dobre vidieť na prípade kolabo-ranta V. Krychtálka. Tento aktivistický novinár vystúpil zrejme na ich popud na zasadaní syndikátu novinárov s tým, že by sa mali ako odveta za atentát urobiť represívne opatrenia voči príbuzným ľudí zasadajúcich v exilovej londýn-skej vláde. SD o jeho vystúpení obšírne informovala a vydávala ho za želanie „českých novinárov“ a takmer aj verej-nosti. Na základe toho pristúpili k tzv. akcii E, zatknutiu príbuzných všetkých emigrantov. Tí boli internovaní v Svato-bořiciach. Príslušníci rodiny prezidenta Beneša a členov vlády boli deportovaní priamo do Auschwitzu a ďalších vyhla-dzovacích táborov. Malo to vyzerať tak, že si to želali samotní Česi.

Ako vôbec hodnotíte úlohu propa-gandy pri pátraní po útočníkoch na Heydricha?

– Nebolo to gestapo ani SD, boli to propagandisti, ktorí svojou kampaňou presvedčili parašutistu Karla Čurdu (On zradil úkryt členov Antropoidu – pozn. red. Bojovník.). Nápad na beztrestnosť i v prípade páchateľov údajne pochádza podľa povojnovej výpovedi úradníka gestapa Heinza Janturu od vládneho radcu Bergera. Ten prišiel s tým, že by bolo dobré vyhlásiť amnestiu pre toho „kto si doteraz nesplnil svoju povin-nosť“ oznámiť útočníkov na Heydricha.

Jeho šéfovia tento nápad prijali a pre-to minister Moravec už pri prejave v Brne 12. júna vyhlásil, že ten, „kto nás privedie na stopu týchto ničomní-kov, zostane beztrestný, aj keby sám bol vinný“.

Až na základe tohto prejavu napísal Čurda udavačský list na „četnícku“ sta-nicu v Benešove. Keď sa od českých četníkov nedočkal žiadnej reakcie, tak sa 16. júna 1942 dostavil na gestapo, kde osobne vykonal udanie. Na jeho zá-klade sa potom Nemcom podarilo dola-piť parašutistov. Takže propaganda – na jednej strane plná vyhrážok genocídou a na strane druhej s prísľubom beztrest-nosti – mala za výsledok dopadnutie parašutistov. Čurda k tomu dostal ako odmenu aj desať miliónov korún.

Zvláštne miesto medzi propagan-distickými dokumentmi zaujímajú prejavy ministra Emanuela Moravca.

Prečo ste upriamil svoju pozornosť práve na neho?

– Minister školstva a verejnej osvety bol z protektorátnych činiteľov u Nem-cov najlepšie zapísaný. Brali ho ako hlavného ideológa kolaborácie. Jeho prejavy boli v tej dobe zásadné, od nich sa odvíjalo nasmerovanie ostatných propagandistov a kolaborantov. To sa týkalo aj predsedu vlády Krejčího, ten tiež len papagájoval Moravca. Preto som Moravcove prejavy uverejnil vlast-ne po prvýkrát v nemeckom i dobovom českom znení.

V roku 1942 síce tieto prejavy vyšli tlačou v knihe V hodine dvanástej, ale vedúci IV. (kultúrno-politického) odde-lenia pri úrade ríšskeho protektora Mar-tin Wolf ich vtedy dal skrátiť. To isté urobil v dobovej tlači, ani tam neboli prejavy Moravca uverejnené v plnom znení. Boli z nich vyčiarknuté tie naj-hlúpejšie útoky a nadávky, takže až táto edícia prináša prejavy Moravca, ako za-zneli na námestiach alebo z éteru.

Samotnému Moravcovi prejavy niekto pripravoval, alebo si ich vy-mýšľal sám?

– Boli jeho dielom, ďalej SS-sturm-bannführera Martina Paula Wolfa a ďal-ších dvoch Nemcov, ktorí vedeli po česky. Boli to Franz Stuchlik, Rakúšan z Viedne a Adolf Leitgeb, tzv. sudetský Nemec z Olomouca.

Podľa prameňov, ktoré som prešiel, sa domnievam, že oni určili Moravcovi mantinely, čo mali prejavy obsahovať. Moravec ich potom napísal. Podriadení Wolfa ich preložili do nemčiny a v nej prejavy ďalej cizelovali K. H. Frank a M. P. Wolf. Na prejavy prezidenta Há-chu zase dohliadal Moravec. Z koncep-tov Háchových prejavov človek ľahko zistí i to, čo do nich dopisoval K. H. Frank, čo M. P. Wolf. Prejavy preziden-ta Háchu a ministra Moravca tak boli vždy kolektívnym dielom.

V poznámkach pod čiarou ale zve-rejňujete i pasáže z Goebbelsových denníkov. Podľa neho bola propa-ganda v protektoráte robená dosť amatérsky.

– Myslím si, že svojou poznámkou v denníkoch Goebbels propagandistom v protektoráte krivdí, pretože boli po-stavení pred skutočne neriešiteľný prob-lém. Na strane jednej vydesiť a na smrť vystrašiť český národ, aby vydal útoč-níkov na Heydricha. Na druhej strane, a to bolo protirečenie, mali presvedčiť svetovú verejnosť, najmä nepriateľské mocnosti, a aj Nemcov v Ríši, že útok na Heydricha nemal s českou verejnou mienkou a s postojmi českého národa nič spoločné. Že je to akcia, aby som použil ich slová, „niekoľko zo zahrani-čia zaplatených agentov“.

Súčasťou zastrašovania bolo i zverej-ňovanie popráv a zároveň výhražných prejavov Moravca a ďalších kolaboran-tov v rozhlase. Keď slávnostne v rádiu vykričali do sveta aj vyvraždenie Lidíc a potom už nie rozhlasom, ale iba tla-čou likvidáciu Ležákov, tak bolo ťažké presvedčiť svetovú verejnosť, že väčši-na českého národa je lojálna. Preto od 26. júna už Nemci prestali uverejňovať popravených Čechov menovite a zve-rejňovali iba čísla o popravách.

Národní osvobození 25-26/2015 (výňatok)

BOJOVNÍK / 5 10

Bratislava 9 so 100-ročnou Emou Šajnohovou. Čičmany s 90-ročným Štefa-nom Kamasom. Hrachovo so 62-ročnou Má-riou Krňanovou. Myjava so 70-ročnou Emí-liou Kodajovou. Prašník s 96-ročnou Alžbe-tou Gavurníkovou.

Prievidza s 93-ročným Gus-távom Bl štákom. Skýcov s 89-ročnou Alžbetou Fábriovou. Trnava 1 s 94-ročnou Stelou Kovačovičovou. Žilina 1 s 92-ročným Pavlom Padyšákom.

Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Andrejová: Anna Simková 94 rokov.• Bardejov 1: Jozef Lukáč 96, Mária Hanisková a Štefan Čech 75 rokov.• Bardejov 2: Anna Kazimirová 83, Jozef Jurista 70 a Kristína Holodová 65 rokov.• Bardejov 3: Anna Kendro-vá 89, Aladár Kunst 86 a Marta Demjanovičová 80 rokov.• Bardejov 4: Anna Adamušči-nová 80, JUDr. Vladimír Cahajla a Ján Hiščár 65 rokov. • Bratislava 3: Petronela Pavlí-ková 82 rokov.• Bratislava 7: Anna Haličková a Celestín Smoleň 89, Anna Ber-gerová 86, Anna Reistterová 81 a Vladimír Frank 75 rokov.• Bratislava 15: Július Spišiak 93 rokov.• Bratislava 16: Emil Praskáč 89 rokov.• Bratislava 18: Anna Kuzmia-ková 87, MUDr. Elena Ďurišová a Anton Repík 83 rokov.• Bratislava 39: MUDr. Eva Ze-linová, CSc. a Marcelka Sagaro-vá 88 rokov.• Badín: Jozef Lepko 65 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Pavol Barth 82 a Mgr. Katarína Vargová 65 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Jozef Kostúrik 87 a Jana Letová 55 rokov.• Brezno 1: Ondrej Sitarčík 94, Mgr. Štefan Giertl 87, Karol Havlíček 86, Mgr. Helena Kli-mentová a Anna Smetanová 75 rokov.• Belá – Dulice: Tatiana Ševeč-ková 55 rokov.

• Cinobaňa: Jozefa Hašková 85 rokov.• Cigeľka: Ing. Ladislav Košč 60 rokov.• Čaňa: Ladislav Rusnák 81, Bartolomej Šoltés 70 a Viera Ko-čišová 55 rokov.• Dunajská Streda: Ján Bella 93 a Emília Novotná 86 rokov.• Dobšiná: Zlatica Bachňaková 60 rokov.• Humenné 1: Alžbeta Jakubo-vá 89 a Mária Šľachtová 86 ro-kov.• Humenné 2: Oľga Kudzejová 80 rokov.• Hniezdne: Jozefína Guregová 65 rokov.• Hatalov: Anna Lašková 84 a Ing. Stanislav Leško 60 rokov.• Hnúšťa: Ján Štefánik 94 a PhDr. Margita Féderová 60 ro-kov.• Hažlín: Anna Tomondyová 85 rokov.• Hrabské: Melánia Glittová 65 rokov.• Chmeľová: Jozef Goc 90 a Mi-kuláš Varjan 80 rokov.• Jasenie: Jozef Weisenbacher 65 rokov.• Klenovec: Pavel Antal 94, Jan-ka Cabanová 93, Mária Paľová 82 a Daniel Doboš 81 rokov.• Kanianka: Jozef Čecho 93 ro-kov.• Kríže: Anna Tejová 90 a Mile-na Micheľová 55 rokov.• Lenartov: Milan Barbuľák 55 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Fendeková 70 rokov.• Levice: Anton Šebo 83 a Mária Šimuničová 65 rokov.

• Lučenec 1: Štefan Vrábeľ 75 rokov.• Lomné: Mária Klebanová 86 rokov.• Medzibrod: Štefan Ilčík 70 ro-kov.• Melčice – Lieskové: Oľga Ho-lásková 55 rokov.• Medzilaborce: Anna Švidero-vá 75 a Miluše Sekelová 60 ro-kov.• Michalovce 1: Anna Halásová 93, JUDr. Valent Holda 90, Irena Buzinkaiová 86, Anna Kobanová a MUDr. Jozef Voskár 82, Hele-na Šaraničová 80, Mária Malíko-vá a Klára Sidorová 75 rokov.• Michalovce 2: Anna Miháliko-vá 88, Andrej Gramata 81, Jolana Hrabovská 75 a Daniela Zabada-lová 60 rokov.• Nacina Ves: Anna Levčíková a Mária Lazúrová 65 rokov.• Nitra – Horné mesto: Ing. Jo-zef Baloga 70 rokov.• Petrovce n/Laborcom: Štefan Maskaľ 93, Terézia Krajňáková 86, Dana Kuročková 55, Marián Dzvoník 45 a Ing. Štefan Rovňák 35 rokov.• Pezinok: Agnesa Vaškovičová 80 a Miroslav Kráľovič 65 rokov.

• Považská Bystrica: Margita Filípková 85 rokov.• Prešov pri ZV SR: Jozef Sabol 55 rokov.• Partizánska Ľupča: Ján Bel-la 90, Anna Polkanová 85, Mgr. Zlatica Chalupková 75, Ľudovít Hollý 60 a Ján Kráľ 55 rokov.• Púchov: Emília Mikulová 84 rokov.• Rimavská Sobota 1: Božena Mikitová 87 rokov.• Radvaň n/Laborcom: Michal Lipčák 60 rokov.• Rožňava: Mária Homolová 88, Priška Jeftušenková 86, Irena Lacková 65, František Dananaj 60 rokov.• Revúca – ZO gen. Viesta: Zuzana Profantová 92, Ladislav Tomes 90, Ján Kršňák 84, Amá-lia Sabová 81, Jozef Teličák 70 a Jozev Ševc 65 rokov.• Senec: Ján Koczka 75 a Štefan Peško 70 rokov.• Sliač: Zuzana Závacká 91, Jú-lia Nádvorníková 89 a Alexander Majtán 81 rokov.• Senica: Ctibor Vlk 84 a Božena Hradská 82 rokov.• Sučany: Božena Jamrišková 93 a Anna Holigová 91 rokov.

• Strážske: Ján Sivčo 90, Franti-šek Ihnát 80 a Gabriela Grmolco-vá 75 rokov.• Trhovište: Zlatica Moskaľová 60 rokov.• Topoľčany 1: Dušan Martoš 85 rokov.• Trenčianske Teplice: Anna Miklánková 94 rokov.• Trnava 1: Valéria Peterová 94, Štefánia Palovičová 91 a Eleonó-ra Plechlová 86 rokov.• Vráble: Seréna Vorobjovová 89, Mária Rózová 81 a Stanisla-va Balážová 65 rokov.• Vyšná Olšava: Peter Kasarda 65 rokov.• Vyšný Tvarožec: Mária Haro-mová 70 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Mária Hrončiaková 65 rokov.• Zemianske Kostoľany: Mar-gita Hudecová 86 a Jozef Hajster 83 rokov.• Želiezovce: Mgr. Mária Varko-lyová 65 a Edita Pompošová 60 rokov.• Žilina 1: Ján Gibas 95 rokov.• Žiar n/Hronom: Rozália Schmidová 80 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Smutný oznamDňa 19. 2. 2016 sme sa navždy rozlúčili s dlhoročným aktív-nym členom SZPB Ing. Júliusom Pardupom, ktorý nás opustil vo veku 88 rokov.

Zosnulý bol účastníkom SNP, kde so svojím otcom pomáhal a pre partizánske skupiny Chruščov a Šukajev donášali potraviny, lieky, oblečenie a správy. Partizánom takto pomáhali prežiť ťažké pod-mienky.

J. Pardupa bol držiteľom viacerých medailí. Naostatok dostal Pa-mätnú medailu k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. svetovej vojny a pamätný odznak MO ČR.

V ZO SZPB pracoval ako predseda, no po čase pre chorobu man-želky musel svoju činnosť obmedziť.

Július bol veľmi priateľský a spoločenský človek. Bude nám i ro-dine veľmi chýbať.

Julko, spomienka na Teba bude navždy rezonovať v našich srd-ciach.Česť Tvojej pamiatke.

Eva BROZMANOVÁ, za výbor ZO SZPB Tr. SNP B. Bystrica

Dňa 10. 2. 2016 sme si pripo-menuli 105. výročie narode-nia významného slovenského pôdoznalca Dr. Ing. Ondreja Kožucha, ktorý hrdinsky pa-dol 5. 9. 1944 pri obrane Spiš-skej Novej Vsi.

Keďže priamu účasť v SNP mali celé Sučany, dnes sme jeden veľký pamätník, ktorý si treba hrdo udržiavať a propagovať pre ďalšie generácie.

Š. TICHÝ, snímka C. Pročka

Sučany sú jedenveľký pamätník

Pri pamätnej tabuli na rodnom dome Dr. Ing. Ondreja Kožucha stoja (zľa-va) synovec Milan Kožuch, členka ZO SZPB Sučany Danica Pročková, starosta Sučian Vladimír Plžík a predseda ZO SZPB Martin Matula.

Rodák z Gbelov na Záhorí sa v roku 1944 s rodinou presťaho-val do Solivaru pri Prešove, kde sa jeho otec zamestnal ako me-chanik na zemné vrty.

Mal len 17 rokov, keď ho star-ší brat Ján vzal so sebou do le-sov. Tam na vlastné oči uvidel rôzne vyzbrojených i vystroje-ných chlapov, komunikujúcich medzi sebou rôznymi jazykmi, Čapajevovcov. Pridal sa k nim. Jeho presvedčenie vychádzalo z osobného sociálneho cítenia, predovšetkým zo životných podmienok, v akých žila jeho rodina. S čapajevovcami sa zú-častnil na všetkých prepadových akciách na východnom Sloven-sku, najmä pri Kysaku, Zlatej Bani, Hanušovciach a Bystrom. Pri prechode frontu na Ondav-skej vrchovine bol 24. novembra

1944 vážne zranený. Po vyliečení v januári 1945 vstúpil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR, s kto-rým sa zúčastnil oslobodzovania ČSR až do mája 1945.

Od roku 1945 bol členom Zvä-zu protifašistických bojovníkov a 20 rokov vykonával funkciu ta-jomníka OV ZPB v Prešove.

E. Chlapeček bol nositeľom veľkého množstva domácich a za-

hraničných vyznamenaní a oce-není. Hodno spomenúť najvyššie štátne, ako Vojnový kríž 1939, Rad práce, Za vynikajúcu prácu, zväzové Za vernosť a naposle-dy Pamätnú medailu prezidenta RF k 70. výročiu víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. sveto-vej vojny. Do posledných chvíľ sa zúčastňoval spomienkových akcií, viažucich sa k 2. svetovej vojne v meste Prešov a v blízkom okolí, ako mu to umožňoval jeho zdravotný stav.

V zosnulom Emilovi Chlapeč-kovi strácame vojnového veterá-na, účastníka národného boja za oslobodenie, človeka, ktorý bol rozhodnutý obetovať svoj život v boji proti fašizmu, za slobodu vlasti a mierový život jej obča-nov.Česť jeho nehynúcej pamiatke.S Emilom Chlapečkom sa na-

vždy rozlúčil aj člen predsedníc-tva ÚR SZPB a predseda OblV SZPB v Prešove Jozef Čorba.

Ján KRAJKOVIČ, snímka Ľubomír Vajčovec

Dňa 12. februára 2016 sme sa v Prešove navždy rozlúči-li s Emilom Chlapečkom, ktorý nás opustil 10. februára vo veku nedožitých 90 rokov.

Odišiel vzácny človek, partizán i príslušník 1. čs. arm. zboru v ZSSR

11 BOJOVNÍK / 5

Činorodý jubilant

V týchto dňoch sa dožil významného životného jubilea člen Predsedníctva OblV a predseda ZO SZPB v Kochanovciach Jo-zef Hrubovčák.

Pri tejto príležitosti mu srdečne zablahoželali a popriali všetko najlepšie, najmä pevné zdravie do ďalších rokov, ešte veľa síl, en-tuziazmu a osobnej pohody, členovia humenského predsedníctva oblastného výboru a prítomní funkcionári základných organizácií zväzu. Jubilantovi osobne zablahoželal aj starosta obce a členovia výboru základnej organizácie Kochanovce.

Predsedníctvo OblV SZPB v Humennom

Slovenský zväz protifašistických bojovníkovso sídlom Štúrova 8, 815 72 Bratislava – Staré Mesto

Právna forma: Občianske združenieIČO: 00177431

Vyzývame svojich členov, priateľov a sympatizantov, aby využilimožnosť poukázania 2 % podielu zaplatenej dane z príjmov

a poskytli tak podporu na našu činnosť v roku 2016

SZPB bol na tento účel zaregistrovaný d ňa 19. 11. 2015 v zozname prijímateľov 2 % dane v Notárskom centrálnom registri (www.notar.sk) pod sp. zn. NCRls45458/2015.

Aktuálne tlačivo je možné stiahnuť na našej webovej stránke www.szpb.sk

Za Váš príspevok a prejavenú dôveru vopred ďakujemeÚstredná rada SZPB

Kontakt: e-mail: ekonomka@szpb.sk telefón: 02/38104942, 0911 151 512 www.szpb.sk

Chcel by som spresniť niektoré údaje v príspevku v Ročenke od-bojárov 2016, v ktorom reagujete, že nedávno bol na Ukrajine prijatý zákon, podľa ktorého príslušníci tzv. Ukrajinskej povsta-leckej armády (UPA) – banderovci sa zaslúžili o slobodu tejto vskutku „podivuhodnej“ krajiny...

V plnej miere súhlasím so stano-viskom SZPB a podpisujem sa pod neho, mám však aj jedno spresnenie k otázke pôvodu seržanta Michala Strenka.

To, že predstavitelia ukrajinského štátu a žiaľ aj mnohých proukra-jinských organizácií na Slovensku nazývajú všetko, čo má niečo spo-ločné s Rusínmi za „naše“ (rozumej ukrajinské), to nie je žiadna novin-ka. Tak je to aj v prípade seržanta Michala Strenka, ktorý bol síce Američan, ale jeho rodičia boli íre-čití Rusíni z írečitej rusínskej obce Jarabina (Orjabina) v okrese Stará Ľubovňa (a i on sa narodil v Jarabi-ne v roku 1919 – pozn. red.).

Samozrejme, že z hľadiska štát-nej príslušnosti možno túto obec označiť za slovenskú, tak ako pred rokom 1993 ju bolo možné nazvať československou a pred rokom 1918 uhorskou, resp. rakúsko-uhorskou. Z jazykového a národnostného hľa-

diska ide pôvodne o takmer čisto ru-sínsku obec, hoci (aj vďaka násilnej ukrajinizácii v 50. rokoch minulého storočia) sa väčšina obyvateľov za-čala hlásiť k národnosti slovenskej, keďže ukrajinskú národnosť a jazyk (až na výnimky) neprijali za svoju.

Toľko na vysvetlenie toho, ako to je s Michalom Strenkom. Škoda, že historici zabúdajú na veľký podiel Rusínov na protifašistickom odbo-ji. Bojovali na všetkých frontoch a mali značné zastúpenie v 1. čs. armádnom zbore v ZSSR, v par-tizánskych oddieloch na východ-nom Slovensku, ako aj v členskej základni SZPB, trebárs i v okrese Bardejov. Tento nedostatok bol as-poň čiastočne napravený v auguste minulého roku, keď na pamätnú ta-buľu národov bojujúcich v SNP boli ofi ciálne uvedení aj Rusíni.

Večná pamiatka všetkým, ktorí sa nezištne zaslúžili o naše oslobode-nie! Ľ. ROMAN, Bardejov

Zažili sme vojnuNedávno občianske združenie PreHradište vydalo publikáciu s názvom „Zažili sme vojnu: Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938–1945 v hornom Novohrade a Kokavsku“.

Editor Michal Šesták o nej hovorí, že „naším cieľom bolo zachytiť pod-mienky každodenného života ľudí, ale aj prežívanie a skúsenosti jedno-duchého človeka vo víre pohnutých rokov 1938 až 1945 tak, ako ich očami kronikárov vnímali naši predkovia. Tí sa pri písaní kroník neopierali o ar-chívne dokumenty, ale len o vlastné vnímanie udalostí. Zápisy boli robené s väčším či menším odstupom, preto nečudo, že niektoré dátumy či mená uvádzajú kronikári s nepresnosťami alebo s výraznými odchýlkami medzi jednotlivými obcami.“

No a teraz príde jeho najsil-nejšie vyjadrenie, ktoré by si mal všimnúť každý Novohradčan: „Zápisy z kroník sú najzaujíma-vejšie a najhodnotnejšie pre našich krajanov, pretože viacerí z nich si v knihe nájdu rodičov, starých rodi-čov alebo iných predkov.“

Táto Šestákova veta totiž vyjad-ruje pravý dôvod, prečo by sa toto dielo malo objaviť v každej no-vohradskej rodine. Nielen šľachtici by totiž mali zbierať poznatky o de-jinách svojho rodu.

Celé dielo je rozdelené do troch kapitol (I: 1938–1943 Rozpad Československa a Slovenský štát; II: 1944–1945 Slovenské národné povstanie a oslobodenie; III: Spo-mienky), pričom M. Šesták je však ešte konkrétnejší vo svojich blogoch (I. Mobilizácie v roku 1938; II. Lu-čenec patrí Maďarsku; III. Rana po pričlenení Lučenca k Maďarsku zacelená; IV. Vznik Slovenského štátu – oslavy i odpor; V. Hlinkove gardy v Novohrade; VI. Vyhnanie Čechov; VII. Mzdy a práca počas vojny...), ktoré môže každý nájsť na internete pod menom Mišo Šesták.

-r-

Napísali nám

Základný materiál knihy vychádza z prepracovaného denníka českého legionára Františka Prudila v ruských légiách. Je to spo-veď obyčajného dedinského chasníka, ktorý po prvýkrát opustil najbližšie okolie, keď bol odvedený do armády Rakúsko-Uhorska.

Legionárska OdysseaTretie aktualizované a doplnené vydanie

Tento rok je tomu 100 rokov. Prešiel Haličským frontom, za-jatím a prácou v bani, anabázou s bojom proti boľševikom až do Irkutska. Jeho prínos je v tom, že patril k veľkej skupine legionárov, ktorí odmietli ďalej bojovať s Gaj-dom a Kolčakom. Boli internova-ní a v pevnosti vo Vladivostoku čakali pol roka, než i ch odvezú domov. Ďalší prínos je v tom, že kniha je doplnená veľkým počtom doteraz nepublikovaných fotogra-fi í vtedy vybudovaných pomníkov legionárov na Sibíri.

Prvé vydanie bolo rozobrané za

dva mesiace, druhé po dvadsia-tich rokoch ešte rýchlejšie. Tretie, celkom prepracované vydanie je aktualizované reportážou autora, ktorý prešiel v sprievode kole-gu z agentúry Novosti celú cestu anabázy v stopách legionára až po Vladivostok a hľadal stopy podľa pôvodného denníka. Navštívil tiež Jekaterinburg s veľkým českým vojnovým cintorínom a pamätní-kom, kde je pochovaných niekoľ-ko sto českých legionárov padlých na Sibíri a zomrelých v českej vo-jenskej nemocnici v meste.

Národní osvobození č. 2/2016

Washington Post k tomu upresňuje, že obnovené vy-danie obsahuje v porovna-ní s prvou Hitlerovou ver-ziou zmeny. Predovšetkým v tom, že Hitlerove názory sú doplnené o aktuálne po-známky súčasných expertov.

WP tiež uvádza, že poznám-ky slúžia na rozfúkanie mýtov, ktoré sa okolo úrovne tohto diela vytvorili. Výsledkom prečítania tohto „šlabikára ná-rodného socializmu“ má teda byť, že už samotný čitateľ po-chopí nepravosť a neprijateľ-nosť Hitlerových tvrdení.

-vmi- s využitím regnum.ru, 24. 2. 2016

WP: Mein Kampf –najpredávanejšia kniha Nemecka

Rusi nakrútia film o SobiboreMinisterstvo kultúry RF odštartovalo nakrúca-nie filmu o bývalom nacistickom koncentrač-nom tábore Sobibor v Poľsku.

Nacisti ho vybudovali na juhovýchode Poľska v máji 1942. Napriek tomu, že existoval len 1,5 roka, stal sa miestom vrážd takmer 250 tisíc židov.

Tábor Sobibor však vošiel do histórie predo-všetkým druhou najväčšou väzenskou vzburou (po

Treblinke). Pod vedením sovietskeho vojnového za-jatca Alexandra Pečorského sa tu podľa rozličných údajov vzbúrilo 500–700 tunajších väzňov.

Podľa ruského ministra kultúry V. Medinského Rusko začne na budúci rok aj výstavbu múzea v Ka-tyni a v dedinke Mednoe. „Katyň je známa... i Med-noe, Mednoe je dedinka v Tverskej oblasti, kde je tiež hromadný hrob popravených poľských vojakov a dôstojníkov, väčší ako v Katyni“, povedal.

Podľa ria.ru, 30. 1. 2016

Britská verzia Vojny a mieru skritizovaná za lapsusyNapríklad na rovnošate vikom-

ta de Mortemarta, ktorý podľa Tol stého utiekol do Ruska počas Francúzskej revolúcie (1789-99), je vidieť Rad čestnej légie, ktorý však Napoleon založil až v roku 1802. Nehovoriac už o tom, že Mortemart je vôbec absolútnym ideovým odporcom Napoleona a ešte by sa mal pýšiť jeho ra-dom??? Táto chyba je vraj ekvi-valentná tomu, akoby Margareth Thatcherová nosila červenú ružu,

ktorá je symbolom labouristov, uvádza The Telegraph. Ďalší expert Toby McLeod ho-

vorí, že Rad čestnej légie by sa vôbec nikdy nemohol stať vyzna-menaním pre monarchistu-emig-ranta, navyše monarchista-emig-rant by si ho nikdy na hruď ani nepripol.

No McLeod si všíma aj ďalší lapsus: bezchybne dokonalú uni-formu. „Títo chlapíci by v reálnom živote vyzerali ako tuláci. Ako keď

sa na bojovom poli spí v jednom odeve dva týždne. Tak, ako ich predstavil seriál, tak by vyzerali len na vojenskej prehliadke“.

Historik poukazuje na obdobie čias „Vojny a mieru“ a uvádza, že uniforma a pravidlá jej nosenia sa v tom období zmenili trikrát. Len-že v seriály je len jeden variant.

The Telegraph poukázal ešte na niekoľko nezrovnalostí, vďaka ktorým čitatelia boli so 6-dielnym seriálom nespokojní. A nešlo len o zlé obsadenie, o príliš sexu či o incest. Podľa ria.ru, 27. 1. 2016

Nový britský seriál podľa románu Vojna a mier Leva Tolstého bol skritizo-vaný za historické lapsusy a iné nepresnosti. Píše o nich The Telegraph.

Osvienčim, 1944. Maďarský žid Saul Ausländer je členom Sonderkomanda, ktoré je v mašinérii vyhladzovacieho tábora pridelené na prácu pri plynových komorách a na hromadách, kde sa pália ľudské ostatky.

Keď apatický Saul uprostred kopy mŕtvol objaví

telo svojho syna, prebudí sa v ňom naliehavá potre-ba obstarať mu riadny židovský pohreb. Bez ohľadu na nebezpečenstvo, všeobecné utrpenie a plánovanú vzburu sa vydáva na delirickú cestu koncentračným táborom s jediným cieľom – nájsť rabína. Strhujúci historický thriller, druhý fi lm maďarského scenáris-tu a režiséra Laszlo Nemesa si z lanského festivalu v Cannes odniesol Grand Prix. Obrana č. 2/2016

Saulov syn

Správne vylúštenie tajničky z č. 3 znie: ...život je doživotný trest smrti.Knihu posielame Mariánovi Krausovi do Čiernej n/Tisou.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORURU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

LAOCE,ALANO,LOPIN, HBO

zvládol

maškrta

obidvaja

americkýTV filmovýkanál

Leteckéopravovne(skr.)

obviniť,po česky

3. časťtajničky

vyhynutéplemenopsov

ľakaj,po česky

opakdobra

ohlodával

staro-anglická bájna krá-ľovná víl

ukazovacie zámeno

guľovitéplody

očividne

mestov Poľsku

veď

2. časťtajničky

jedovatýhad

červenohne-dé farbivo

českémužskémeno

najväčšia perla na svete

ozbrojený sprievod lodí

solmi-začná slabika

zničíohňom

kúsok, pofrancúzsky

mužskémeno

patriacaIvanovi

autor výroku:

W. Shake-speare

z pravejstrany

vyronil

záškodníci

časťsústruhu

letec

zabávaj

1. časťtajničky

vstrebáva-la vlhkosť

zemina

polia

ťaví kríženec

syntetickévlákno

prira-ďovacia spojka

značkadecibelu

naľavo,po česky

spletaj

odovzdalo

značkaabvoltu

chem. zn.hliníka

súrodenec

predložka

Ner ovnováha bielkovín provokuje vznik rakovinyBiológovia zistili, že rakovina sa môže objaviť nielen v dôsled-ku poškodenia DNK, nielen v v dôsledku nákazy vírusmi, ale aj v dôsledku nerovnováhy bielkoviny v bunke. Tá vyprovokuje biel-kovinu deliť sa, čo spôsobí vznik rakovinových buniek, uvádza časopis Oncogene.

Britskí biológovia z univerzity v Leedse odhalili ďalšie tajomstvo onkologických chorôb, sledujúc prípady vývoja rakoviny ženských vaječníkov.

Ukázalo sa, že jednou z príčin vzniku rakoviny sú „bunečné po-

škodenia“ génu FGFR2 v rakovi-nových kultúrach. Poškodenia tohto génu spôsobia, že bunka sa začne nekontrolovateľne deliť a nakoniec dospieva do rakovinovej formy.

Najzaujímavejšie je, že rakovina môže vzniknúť aj bez prítomnosti

poškodených génov, jednoducho v prípade, ak je v bunke porušený vzájomný vzťah dvoch bielok Plc-gamma-1 a Grb2.

Z uvedeného vyplýva, že na niektoré prípady rakoviny sa dá pozerať ako na výsledok porušenia správneho fungovania bielkovino-vých reťazcov. Vedci v súčasnosti preverujú, či majú tieto bielkoviny vzťah aj na vznik iných foriem ná-dorového ochorenia. Podľa m24.ru

Pla stické látky – „zabijaci“ libidaAmerickí vedci z univerzity v Rochesteri v New Yorku ukončili výskum relatívneho vplyvu plastických chemikátov na zdravie žien a mužov.

Zistili, že prítomnosť takých kom-ponentov v rade predmetov kaž-dodenného používania veľmi silno vplýva na zdravie mužského libida.

Prítomnosť takýchto plastických látok v našom nábytku môže zme-niť kvalitu spermatozoidov v orga-nizme mužov a spôsobiť zníženie libida, tvrdia vedci.

Osobitne nebezpečné sú chemiká-ty v bytovej výbave a nábytku, ktoré boli vytvorené pomocou ftalátov. Ich zvyškové množstvá spomaľujú

v organizme produkciu estrogénu a testosterónu, čo má za následok zníženie pohlavných pudov tak u mužov, ako aj u žien, vrátane te-

hotných, uvádza Natural News s od-volávkou sa na výsledky výskumov.

Preto treba opatrnejšie konzu-movať potraviny a nápoje z plas-tov, bez ohľadu na ich komfort,

zdôrazňujú špecialisti z ústredia reprodukcie zdravia Univerzity v Rochesteri.

Plastické nádoby na jedlá, plas-tické výrobky v sprchách a v by-tových interiéroch, ba dokonca aj v automobiloch môžu silno po-škodzovať libido, uzatvárajú vedci a vyzývajú na obmedzovanie ta-kých predmetov vo svojom okolí.

Ruská pravda.ru nedávno pou-kázala aj na iný výsledok bádania amerických vedcov, ktorí dokázali, že veľký vplyv na zachovanie po-tencie a pohlavného zdravia má aj mužská diéta. Podľa pravda.ru, 16. 2. 2016

Čítaníčko

Z rozhovoru 2 priateliek– Už ťa manžel niekedy prichytil

s cudzím mužom? – Nie. Vždy to bol jeden z jeho

kamarátov.* * *

– Jožka, neobťažuje ťa tvoj šéf? – Vôbec nie. Veď ja mám sex

rada.* * *

Šťastným človeka nerobia pe-niaze, ale ich množstvo.

– Dnes som ale roztržitá.Chcela som kúpiť mužovi krava-

tu, kúpila som však sebe kabelku.* * *

– Môj muž zomrel tri dni po svadbe.

– Aspoň dlho netrpel.* * *

– Čo si myslíš, dá sa s manže-lom hovoriť po milovaní?

– Samozrejme, ale s mobilom.

Vo vlakuV kupé je 5 cestujúcich a všetci

lúštia rovnakú kr ížovku. Jeden z nich sa pritom opýta: – nevie niekto, ako sa povie časť dámskeho tela na 4. Začína to P a končí na A.

Všetci najprv mlčia. Nakoniec staršia pani povie: – Predsa päta.

V tom sa ozve kňaz, ktorý tiež lúšti krížovku a ticho sa opýta:

– Prosím vás, nemáte niekto gumu?

7. marec 1936 – Vyše 30 tisíc nemeckých vojakov obsadzuje demilita-rizované pásmo Porýnska. 9. marca Hitler vyhlasuje Locarnský pakt za neplatný. 8. marec 1911 – V Nemecku, R-U, Dánsku a Švajčiarsku sa prvý raz oslavoval MDŽ (prijatý na Medzinárodnej ženskej konferencii 1910 v Kodani).8.–13. marec 1943 – Prvý boj 1. čs. samostatného poľného práporu v ZSSR pri Sokolove. 102 mŕtvych, 106 ranených a asi 30 nezvestných. Na jeho úseku nepriateľ stratil 19 tankov, 6 obrnených transportérov a takmer 400 vojakov.87 príslušníkov práporu je vyznamenaných čs. a 84 sovietskymi me-dailami, O. Jaroš sa stáva, ako vôbec prvý cudzinec, Hrdinom ZSSR in memoriam. Rote velil napriek dvom zraneniam a so zväzkom granátov vyhodil do vzduchu nemecký tank, ktorý sa prebil do dediny. 9. marec 1935 – Adolf Hitler vyhlasuje Versaileskú zmluvu pre Nemec-ko za neplatnú.9. marec 1939 – Ústredná čs. vláda v Prahe vyhlásila na území Slovenskej krajiny mimoriadny stav (uvádzaný ako Homolov puč). Armáda spolu s policajnými zložkami prevzala na Slovensku moc s cieľom zastaviť se-paratistické tendencie radikálneho krídla HSĽS. 9. marec 1942 – Na Slovensku vstúpila do platnosti vyhláška, podľa ktorej museli Židia nosiť viditeľné označenie – žltú hviezdu.9. marec 2013 – Na zhromaždení sa nad Múzeom bojového bratstva v Sokolove rozplápolali zástavy Ukrajiny, Česka a Slovenska, no chýbala zástava RF (ofi ciálneho následníka ZSSR), ako víťaza 2. svetovej vojny. 10. marec 1945 (hlavná etapa začala 15. marca) – Začala sa Ostravsko-opavská operácia sovietskych a československých vojsk. Hitler neraz preháňal a hovoril, že radšej dá útočníkom Berlín, ako ostravský prie-myslový potenciál. Ostrava mala totiž vyše tretiny priemyselného po-tenciálu Nemeckej ríše.11.–13. marec 1938 – Nemecký anschluz Rakúska. 200-tisícová nemec-ká armáda prekročila rakúske hranice. Západ mlčí, ZSSR navrhuje rie-šiť túto otázku v Lige národov.11. marec 1941 – Začal fungovať Lend-Lease, ktorým USA položili na misku váh aj svoju ekonomickú moc. 12. marec 1790 – Vo veku 80 rokov zomrel Rakúsko-uhorský vojvodca a poľný maršal Andrej Hadik, ktorý pochádzal z Turčianskej stolice. Pochovaný je vo Futogu vo Vojvodine, ktorý dostal ako dedičné pan-stvo. Poľným maršalom sa v roku 1796 stal aj jeho syn Karol Jozef. Najmladší Andrej dosiahol hodnosť husárskeho generála.V rokoch 2004–2008 niesla jeho meno Národná akadémia obrany mar-šala Andreja Hadika v Liptovskom Mikuláši. 12. marec 1940 – Moskovský mier (Fínsko-sovietska mierová zmluva). Končia sa vojenské operácie Zimnej vojny. V súlade s Moskovským mierom sa 13. 3. skončili vojnové operácie zimnej vojny. Fínsko odstú-pilo ZSSR Karelskú šiju, polostrov Rybačij a prenajalo prístav Hanko.12. marec 1943 – V Afrike kapitulujú posledné zvyšky nemeckých voj-sk. Vojna v Afrike sa skončila.12. marec 1951 – V ZSSR vyhlásili Zákon o ochrane mieru, ktorý zaka-zuje akúkoľvek propagáciu vojny.13. marec 1939 – Jozef Tiso a Ferdinand Ďurčanský rokujú v Berlíne s ríšskym ministrom zahraničia Joachimom von Ribbentropom a Adol-fom Hitlerom. Hitler oboznamuje Tisa so svojim zámerom, že mieni obsadiť Česko a ak Slováci nechcú byť obsadení tiež, majú okamžite vyhlásiť samostatnosť, ktorú im bude Nemecko garantovať.Tiso odmietol vyhlásiť samostatnosť prostredníctvom nemeckého roz-hlasu v Berlíne a ešte z Berlína požiadal vtedajšieho prezidenta ČSR E. Háchu, aby na 14. marca zvolal poslancov Snemu Slovenskej krajiny na mimoriadne zasadnutie. 14. marec 1939 – Snem Slovenskej krajiny prijal zákon o tzv. Sloven-skom štáte. Nový štát medzinárodne uznalo 27 štátov, vrátane ZSSR. 14. marec 1945 – Spojenci bombardujú Nové Zámky. Počas leteckých útokov zahynulo okolo 4 000 obyvateľov.15. marec 1939 – Jediný známy boj čs. vojakov proti Nemcom. Išlo o tzv. Bitku o Czajankovu kasáreň v Meziřičí. 15. marec 1939 – V slovenskej časti Podkarpatskej Rusi bola vyhlásená nezávislá republika Karpatská Ukrajina (rádiom to oznámil Augustín Vološin), no ešte v ten istý deň na ňu zaútočili Maďari, v priebehu troch dní zlomili odpor a do 18. 3. ju obsadili. Stalo sa to napriek tomu, že tam nežili žiadni Maďari a Viedenská arbitráž to zakazovala.15. marec 1941 – V ZSSR bol vydaný príkaz, že za nezvestného sa má pokladať vojak, o osude ktorého sa nevie 15 dní.15. marec 1945 – Nemeckí fašisti obsadzujú Skýcov, odvlečú 13 ľudí a na druhý deň ho menia na veľké spálenisko. Zhorelo 260 domov.17. marec 1939 – Budapešť vyhlasuje, že hranica so Slovenskom musí byť prehodnotená v prospech Maďarska.17. marec 1945 – V noci na 18. marca nemeckí vojaci vypálili (42 do-mov) a vyrabovali Kalište. Zabili pri tom 13 ľudí. Kalište je jediná vy-pálená obec, ktorá po vojne nebola obnovená.