1818BOJOVNÍK

D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

18. 8. 2011Ročník LVI Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 5

Štefan Pelikán obdaroval Tornaľuobrazom

str. 10

Generácia, ktorá prežilaútrapy vojny

str. 11

Sovietske vzdušné výsadkovévojská

ISSN 03223-2018

Na zamyslenie:Na zamyslenie:GOETHEGOETHE

Pamätníci skvelých fi lmov režiséra Paľa Bielika, ako boli Vlčie diery (1948) alebo Kapitán Dabač (1959), určite s ľútosťou re-gistrovali, ako fi lmy s tematikou II. svetovej vojny po revolúcii v Československu ustúpili do pozadia. Možno to bolo do istej miery spô-sobené aj vyčkávaním fi lmových tvorcov, ako sa historici vysporiadajú s novými pohľadmi na vojnové udalosti, ktoré pred rokom 1989 nebolo možné publikovať. Pravdepodobnejšie však išlo o výsledok jednoduchého faktu, že pôvodne štátna výroba fi lmových diel praktic-ky skončila a komerční producenti očakávali úspech skôr od komédií alebo pokusov o akč-né fi lmy v americkom štýle. Paradoxne, naprí-klad akčná snímka Strelec (1995) s Dolphom Lundgrenom v hlavnej roli, ktorú spoluprodu-kovali českí producenti, bola pre nich veľkým ponaučením o tom, ako sa na fi lme s veľkole-pým obsadením dajú prerobiť veľké peniaze. Nech to bolo tak, či onak, II. svetová vojna na takmer dvadsať rokov vypadla z pozornosti tvorcov celovečerných fi lmov v Čechách a na Slovensku. Tento rok sa však aj vďaka pod-pore Českej a Slovenskej televízie podarilo predstaviť verejnosti silný príbeh z histórie II. svetovej vojny, ktorý je zároveň divácky mi-moriadne úspešný. Snímku Lidice si za štyri dni od 2. do 5. júna pozrelo 46 812 divákov, čo ju radí medzi fi lmové hity. Ľudia, ktorí dielo režiséra Petra Nikolaeva, obsadené hviezda-mi ako Karel Roden, či Zuzana Fialová videli, často konštatujú, že ide o mimoriadne silný, ale zároveň nesmierne tragický fi lm. Režisér sa pokúsil podať históriu cez príbehy obyčaj-ných obyvateľov Lidíc, ktorí žili svoje životy v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Väčšina z nich nikdy nezistila, prečo Nemci v júni 1942 vtrhli do dedinky, bez milosti po-pravili 192 mužov, ženy a deti odvliekli do koncentračných táborov. Tam ich však tiež čakala smrť – 88 lidických detí poslali do ply-nu, v lágroch zahynulo 58 lidických žien. Taká bola logika nacistov – v odvete za vojenskú akciu, ktorou bol úspešný atentát na „druhého muža tretej ríše“ Reinharda Heydricha, vraž-dia civilistov a ešte sa tým chvália. Nečudo, že ľudia odchádzajú z kina so slzami v očiach... Na druhej strane, kto raz fi lm videl, nikdy ne-zabudne na to, čo sa v Lidiciach stalo a kto to spáchal. Lidice však nie sú jediné – naprí-klad slovenský režisér Matej Mináč predstavil úspešnú celovečernú snímku Nickyho rodina o záchrane 669 detí z Československa Nicho-lasom Wintonom... Bolo by dobré, aby sa tento typ fi lmovej tvorby znovu rozbehol. Delegácia SZPB si aktuálne pripomenula tragické uda-losti vo vypálenej obci Kalište. Aj tento príbeh by si zaslúžil sfi lmovanie.

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Ru-dolf Chmel si 2. augusta v Dunajskej Strede v parku na Rybnom trhu po-ložením venca pri celoslovenskom Pamätníku rómskeho holokaustu uctil pamiatku Rómov zavražde-ných hitlerovskými nacistami. Piet-na spomienka sa konala pri príleži-tosti 67. výročia likvidácie rómske-ho tábora v Osvienčime-Brzezinke.

„Téma rómskeho holokaustu bola nielen na Slovensku dlhé roky tabui-zovaná a skresľovaná a mnohé fakty o vyhladzovaní tejto menšiny nacistami a fašistami počas druhej svetovej vojny sú aj dnes majoritnému obyvateľstvu, ale, žiaľ, i mnohým Rómom ešte stále neznáme,“ uviedol. Podľa jeho slov je však veľmi dôležité poznať túto dlho ignorovanú temnú kapitolu európskej histórie, nielen z dôvodu nárastu ex-trémistických, rasistických a xenofób-nych prejavov predovšetkým u mladej generácie, ale aj z dôvodu zvyšovania národného povedomia Rómov.

„Pamätný deň rómskeho holokaustu je treba rovnako pripomínať, ako ži-dovský holokaust,“ zdôraznil podpred-seda vlády s tým, že rómsky holokaust bol dlho zabudnutý, nestretávali sme sa s ním ani v učebniciach dejepisu.

„Ešte väčší význam to má v súvislosti so zložitou situáciou viac než 10 milió-

nov Rómov v súčasnej Európe z po-hľadu dodržiavania ľudských práv,“ upozornil vicepremiér. Konštatoval, že Pamätný deň holokaustu Rómov upo-

zorňuje aj dnes, že medziľudské vzťahy sa musia vytvárať na základe solidarity, tolerancie a sociálnej inklúzie. „Vláda

Omyl možno spoznať omnoho ľahšie než nájsť pravdu.Omyl možno spoznať omnoho ľahšie než nájsť pravdu.

LUCIAILLANITZOVÁ

Znovusa točí

Pamiatka rómskeho holokaustu

Rómska spevácka skupina pózuje pri pamätnej tabuli rómskeho holokaustu. Foto: TASR – Dušan Hein

Neprípustnosť fašizmuje trvalým odkazom SNP

Prezident SR Ivan Gašparovič počas rozhovoru pre Bojovník. Foto: luc

Slovenské národné povstanie je v slo-venských dejinách jedinečné. Od chvíle, keď vypuklo, bol pohľad sveta zaos-trený aj na Slovensko. Vďaka tomu, že proti fašizmu povstali naši otcovia, starí otcovia a prarodičia so zbraňou v ruke, sme sa navždy zaradili medzi víťazné mocnosti druhej svetovej vojny. Ne-prípustnosť fašizmu v akejkoľvek jeho forme je trvale platným politickým od-kazom Slovenského národného povsta-nia. Sloboda a demokracia stála mnohé ľudské životy, rodinné tragédie, vypále-nie celých obcí a mnohé ďalšie straty, s ktorými sa bolo ťažké zmieriť a preko-nať ich. V rozhovore pre dvojtýždenník Bojovník to konštatoval prezident Slo-venskej republiky Ivan Gašparovič.

• Aký význam má udržiavanie pro-tifašistických tradícií v spoločnosti 21. storočia?

– To, čo sa odohralo počas II. svetovej vojny, bezprostredne po vojne, ešte de-

(Pokračovanie na str. 3)

(Pokračovanie na str. 2)

BOJOVNÍK / 18 2

Japonsko si pripomenulo 66. výročie zhodeniaatómovej bomby

Holubice letia pri Dóme atómovej bomby v hirošimskom Parku mieru počas spomienkovej ceremónie pri príležitosti 66. výročia zhodenia atómovej bomby na Hirošimu. Foto: TASR/AP

V japonskom meste Nagasaki si 9. augusta pripomenuli 66. vý-ročie zhodenia atómovej bomby na mesto Američanmi v posled-ných dňoch druhej svetovej vojny, 9. augusta 1945. V Nagasaki atómová bomba zabila asi 80 000 ľudí, ďalšia atómová bomba, ktorú Američania zhodili tri dni predtým na Hirošimu, zabila 140 000 ľudí.

Oba atómové útoky, ktoré pri-nútili Japonsko vzdať sa a priznať svoju porážku vo vojne, si Japonci, podobne ako v uplynulých rokoch, pripomenuli chvíľkou ticha presne o 11:02 h miestneho času (4:02 SELČ), kedy bomba v roku 1945 dopadla na Nagasaki. Tak ako v minulosti presný okamih a začia-tok modlitby ohlásil zvon a obete výbuchu, ktoré boli vtedy iba deti, zaspievali japonskú pieseň s ná-zvom Nikdy viac. Starosta Naga-saki Tomihisa Taue vyzval pri tejto príležitosti na zmenu japonskej politiky, ktorá po desaťročia dô-razne presadzuje jadrovú energiu. Vyzval Japoncov, aby za súčasnej jadrovej krízy pracovali na vývo-ji bezpečnejších druhov energie. „Nadišiel čas na dôkladnú deba-

tu o tom, akú spoločnosť chce me mať“. „Prečo musí tento národ, ktorý tak dlho bojoval za obete atómovej bomby, opäť žiť v stra-chu z radiácie?“ spýtal sa. Japon-sko má pri pobreží 54 jadrových reaktorov a rozsiahle zemetrasenie a následné cunami v marci, ktoré poškodili JE Fukušima, obnovili obavy ľudí z radiácie.

Japonský premiér Naoto Kan prisľúbil, že Japonsko sa bude usilovať o to, aby bola spoločnosť menej závislá od jadrovej energie. „Nesmieme nikdy zabudnúť,“ po-vedal o Nagasaki „a nikdy sa to nesmie zopakovať“, dodal.

USA vyslali do Nagasaki pr-výkrát svojho ofi ciálneho zástup-cu, chargé d‘ affaires Jamesa P. Zumwalta. Ten v Nagasaki po-

vedal, že prezident USA Barack Obama chce spolupracovať s Ja-ponskom na tom, aby „vytvorili svet bez jadrových zbraní“.

Hirošimu, ktorá si vlani pripo-menula 65. výročie výbuchu ató-movej bomby v meste, navštívil pri tejto príležitosti veľvyslanec

USA John Roos. Podľa informá-cie ambasády USA bol veľvysla-nec vlani aj dvakrát v Nagasaki.

luc TASR

SR sa uplatňovaním týchto hod-nôt v každodennom živote našich občanov snaží realizovať lepšie podmienky pre život menšín, konkrétne aj rómskej národnost-nej menšiny, aby sa neopakovali tragédie minulosti,“ vyzdvihol Chmel.

Pietny akt pri príležitosti Pa-mätného dňa rómskeho holo-kaustu sa 2. augusta konal aj v priestoroch Pietnej siene Múzea SNP v Banskej Bystrici. „Tento pamätný deň patrí k histórii a to, že sa v minulom storočí diali také-to hrozné veci nielen na Sloven-sku, ale vlastne na celom svete, sa nedá zabudnúť. Keby sme na to zabúdali, tak sa to zopakuje,“ uviedol splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Miro-slav Pollák. Etnológ – romista Arne Mann priblížil, že „v noci z 2. na 3. augusta 1944 bol likvi-dovaný takzvaný cigánsky tábor v Osvienčime II – v Brzezinke.“ Adela Maková z Banskej Bys-trice, ktorá sa spomienky tiež zúčastnila, si zaspomínala, že ju vychovávala mama, otec bol pre-nasledovaný za to, že bol Róm. „Doteraz som sa nedozvedela, kde je pochovaný.“ Vyzvala ro-dičov i starých rodičov, aby svo-je deti viedli k spolupatričnosti. Tiež, aby nerobili rozdiely na zá-klade farby pleti, ale podľa toho, aký je kto človek. Medzinárodný deň spomienky na holokaust Ró-mov, pripadajúci na 2. augusta, je príležitosťou, aby si obyvatelia jednotlivých európskych štátov pripomenuli a uznali, že i Ró-movia ako etnická skupina boli

v čase druhej svetovej vojny vy-stavení deportáciám a likvidácii. Na druhý augustový deň pripadá 67. výročie likvidácie „cigán-skeho“ koncentračného tábora Osvienčim-Birkenau (Brzezinka).

Zuza Kumanová v Rómskom novom liste, nezávislých kul-túrno-spoločenských novinách Rómov na Slovensku, približuje históriu rómskeho holokaustu. V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol „cigánsky“ koncentračný tábor Osvienčim-Brzezinka ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tá-bora v Osvienčime zlikvidovaný. Menšiu časť tamojších väzňov de-portovali do koncentračných tábo-rov Buchenwald a Ravensbrück – premiestnili tam približne 490 rómskych žien. Po ich odchode bolo ohlásené uzatvorenie blokov. Presne 2897 rómskych mužov a žien vrátane starcov a detí od-viezli do plynových komôr. Nikto z nich neprežil. Podľa predpokla-dov podobný osud postihol pri-bližne 21 000 európskych Rómov, ktorých do Osvienčimu-Brzezin-ky deportovali.

Každý rok sa začiatkom au-gusta na mieste „cigánskeho“ tábora konajú pietne spomienko-vé stretnutia. Najmä z iniciatívy poľských Rómov a medzinárod-ných rómskych organizácií si od začiatku 90. rokov pripomínajú nielen Rómovia 2. august ako Medzinárodný deň spomienky na holokaust Rómov. Poslanci Európskeho parlamentu v Bruse-li 31. januára 2008 vyjadrili pre-svedčenie, že rómsky holokaust by sa mal plne uznať vzhľadom na závažnosť nacistických zloči-nov a plánov zlikvidovať európ-skych Rómov rovnako ako Židov.

luc TASR

Pamiatka rómskehoholokaustu(Dokončenie zo str. 1)

26. JÚLZnámy americký rozhlaso-

vý a televízny moderátor Glenn Beck vyvolal vlnu nevôle svojím komentárom útokov v Osle a na nórskom ostrove Utöya, ktoré si vyžiadali 77 obetí. Prívrže-nec konzervatívneho hnutia Tea Party verejne uvažoval o tom, čo mladí ľudia robili na podu-jatí Nórskej strany práce: „Ten tábor znie trochu ako Hitlerova mládež. Kto organizuje pre deti tábor, ktorý je celý o politike? Je to znepokojivé.“ Sám však so svojou politickou organizá-ciou „9/12 Project“ usporiadal už niekoľko táborov pre deti. Najnovšie s programom: Ústa-va, otcovia-zakladatelia, hodnoty a princípy, na ktorých stoja USA.

27. JÚLNemecký minister vnútra

Hans-Peter Friedrich varoval, že narastajúca domáca ultrapra-vicová scéna by mohla v budúc-nosti uskutočniť podobné útoky ako Anders Breivik v Nórsku. Hoci sa celkový počet pravico-vých extrémistov v NSR znižu-je, tých, čo sú pripravení použiť otvorené násilie, je čoraz viac. Minister hovoril o približne ti-sícke mladých neonacistov, kto-rých aktivity intenzívne monito-rujú, no nemôžu vylúčiť radika-lizáciu jednotlivcov.

Polícia v južnom Nemecku prehľadala 21 domov a iných nehnuteľností súvisiacich s po-dozrivými pravicovými extré-mistami. Vyšetrovanie v Báden-sku-Württembersku sa zameralo na zloženie podozrivej zločinec-kej organizácie a na porušovanie zákonov o zbraniach. Počas razie približne 140 policajtov zadržalo zbrane, muníciu, drogy a počíta-

če 18 ľudí začlenených do organi-zácie známej ako Standarte Würt-temberg. Jej cieľom je vyhnať z Nemecka všetkých cudzincov.

3. AUGUSTRudolf Brazda, zrejme posled-

ný žijúci človek, ktorého nacisti poslali počas 2. svetovej vojny do koncentračného tábora pre homosexualitu, zomrel vo veku 98 rokov. Narodil sa v Sasku v roku 1913 českým rodičom, ktorí tam odišli za prácou. Po 1. svetovej vojne vyrastal v meste Meuselwitz a často sa pre svoju homosexualitu dostával do prob-

lémov s nacistickými úradmi. Tie ho v auguste 1942 poslali do koncentráku Buchenwald. Brazda žil po 2. svetovej vojne v Alsasku. Začiatkom tohto roka ho Francúzi vymenovali za rytie-ra Čestnej légie. Nacistické Ne-mecko vyhlásilo homosexualitu za úchylku, ktorá údajne ohrozu-je nemeckú rasu, a odsúdilo pri-bližne 50-tisíc homosexuálov ako zločincov, z nich 10- až 15-tisíc gejov deportovali do koncentrač-ných táborov. Zachránili sa iba niekoľkí.

7. AUGUSTVo veku 89 rokov zomrel býva-

lý guvernér štátu Oregon, americ-ký senátor a veterán 2. svetovej vojny Mark Hatfi eld. Pre svo-je liberálne názory sa dostával často do sporu s vlastnými re-publikánmi. Tridsať rokov patril k členom amerického Kongresu, ktorí najzásadovejšie vystupova-

li proti vojne a za obmedzenie vojenských výdavkov. Presa-dzoval odchod amerických vo-jakov z Vietnamu a bol jedným z dvoch republikánskych senáto-rov, ktorí v roku 1990 hlasovali proti účasti USA na vojenskej operácii v Perzskom zálive.

Austrálčanka Nancy Wake-ová, ktorá bola najvyššie vy-znamenanou ženou na strane Spojencov, zomrela vo veku 98 rokov v Londýne, kde žila od roku 2001. Keď v roku 1940 Francúzsko obsadili nacisti, Wa-keová a jej francúzsky manžel Henri Fiocca sa stali aktívnymi členmi hnutia odporu. Nancy za-chránila tisíce ľudských životov tým, že pripravovala únikové cesty a sabotovala nemeckú in-fraštruktúru. Briti ju zasvätili do praktík špionáže. Pripravovala 7-tisíc členov hnutia odporu na vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii a ocitla sa na vr-chole zoznamu najhľadanejších osôb gestapa. Nemci jej dali prezývku Biela myš, pretože sa jej vždy darilo vyhnúť zajatiu. Až na konci vojny sa dozvede-la, že jej manžela mučili a zabili v roku 1943.

V severomaďarskom Kömlö-de vyoral traktor kusy hliníka z vraku lietadla, letecký kanón a muníciu z 2. svetovej vojny. V okolí tejto obce v Komárňan-sko-ostrihomskej župe počas vojny havarovalo lietadlo, ktoré pred desiatkami rokov vyko-pali spod zeme. Kusy lietadla, ktoré našli teraz, sa nachádzajú približne 200 až 300 metrov od miesta pôvodného nálezu. Oko-lie zvyškov vraku uzatvorili a očakávajú pyrotechnikov, ktorí zlikvidujú výbušniny. (ao)

stalo saVO SVETE

26. 7.–7. 8. 2011

3 BOJOVNÍK / 18

Neprípustnosť fašizmuje trvalým odkazom SNP(Dokončenie zo str. 1)

siatky rokov bolo veľkým memen-tom pre každého. Ale ako sú ľudia starší, tí, ktorí priamo zažili hrôzy vojny, odchádzajú z tohto sveta a tvorí sa nová mladá generácia. Predstava o prežitých hrôzach sa stráca a že sa na to zabúda z toho pohľadu, že tieto hrôzy už na sve-te nie sú, to je celkom v poriad-ku. Lenže v dnešných dňoch sme svedkami, že ľudia (ktorí sa anga-žujú v politike, pozn. Bojovník), ktorí dokážu využiť, že sa zhoršuje sociálne postavenie občana a ich politika nacionalizmu, politické-ho šovinizmu sa potrebuje dostať znova do povedomia, majú veľký priestor znovu začať šíriť nepria-teľstvo, nenávisť. A dnešná doba je poznačená takou sebeckosťou, každý sa chce starať sám o seba a nevšíma si tieto signály, ktoré nie sú dobré, a to nielen v Európe, ale na celom svete. Zasa sa začí-na takmer boj medzi ideológiami, medzi náboženstvami, a preto ne-treba zabúdať, treba poukazovať na to, čo fašizmus znamenal pre svet, koľko miliónov mŕtvych pri-niesol. To je, myslím si, našou po-vinnosťou. Ale nemala by to byť povinnosť úradne prikázaná. Mala by to byť povinnosť, ktorú sám cítim a ktorú sám chcem prezen-tovať, tým, ktorí nechcú veriť, čo fašizmus znamenal a ktorí ho chcú oživiť. Že je to hrozba pre nás, pre všetkých. Je treba si pripomenúť tieto hrôzy a je treba na to upo-zorniť, že ani dnes nie sme až tak ďaleko, že by sa niečo podobné nemohlo stať.

• Akou formou? Keď sú vý-ročia, či už celoštátne, alebo v jednotlivých mestách, chodia delegácie štátnych, samospráv-nych inštitúcií, aj SZPB a ďalšie organizácie klásť vence k pamät-níkom. Ale stačí to? A mládež sa aj v škole veľmi málo dozvie...

– Keď som ho-voril o povinnosti, tak som myslel aj morálnu povin-nosť prísť k hrobu toho, ktorý vtedy obetoval život za to, aby sme žili v pokoji a mieri. Táto povinnosť nemá mať nič spoločné s ideo-lógiou, to je jed-noducho ľudská povinnosť prísť a možno zaspomí-nať na to, čo toľ-ko ľudí pripravilo o život. Preto ma vždy trápi, keď je výročie kon-ca vojny a už je pomaly problém prísť aj na Slavín. Ani nie z ľud-ského a morálneho hľadiska, lebo ten, kto chce, príde, ale z politic-kého. Z určitého, nepovedal by

som strachu, ale z politickej opa-trnosti. Ja som veľmi rád, keď sa na Slovensku staráme o hroby vojakov a nielen o hroby našich vojakov, sovietskych, ale že sú spoločné hroby vojakov padlých v II. svetovej vojne.

• Máte špeciálne miesto na Slovensku, na ktoré často chodí-te pri oslavách ukončenia vojny a pri výročiach SNP?

– Nie. Tohto roku som naprí-klad nebol na Slavíne, ale bol som v Rimavskej Sobote pri pamätníku padlých sovietskych vojakov z 2. svetovej vojny. Takto som nav-štívil už niekoľko miest, tu nejde z mojej strany o snahu niekde sa ukázať, ale prísť tam, kde sa ľudia naozaj sami v dobrej vôli stretnú. Myslím, že je politickou povin-nosťou vysokých štátnikov, aby ukazovali ľuďom, že zmýšľajú rovnako.

• Ako hodnotíte odhalenie búst Jánosa Esterházyho v Ko-šiciach a Ferdinanda Ďurčan-ského v Rajci?

– V zmysle platných zákonov je rozhodnutie o umiestnení akého-koľvek historického monumentu na území mesta či obce v plnej kompetencii miestnej samosprá-vy. Má to tri rozmery. Ľudský, politický a umelecký. V Ríme je Mussolliniho veľká socha. Nikto ju nezbúral, stojí doteraz. Nikto tam nedáva vence, jednoducho je tam. Ako kus Ríma, ktorý tam patrí z umeleckého pohľadu. Po-liticky ani ľudsky tam nikto ne-chodí. Čo sa týka oživenia neofa-šizmu, aj v Taliansku sa niektoré politické strany do tejto pozície dostávajú. Ale napriek tomu, nie som za to, aby sa historické sochy odstraňovali. Vytváranie nových takýchto sôch v súčasnosti, to už

je o niečom inom. Historická so-cha je umelecké dielo, nevidím dôvod, prečo ju búrať. Takisto nevidím dôvod, prečo u nás búra-li napríklad sochu Jána Nálepku v Stupave. Ale ľuďom, ktorí boli

zainteresovaní do nešťastí, ktoré v tom čase boli, nie je správne vy-tvárať nové sochy. Vystaviť sochu Esterházyho, ktorý bol vyznávač Hitlera a fašizmu v Košiciach, je nesprávne. A to sa týka aj Ďurčan-ského. Bol v tej dobe pri tom, keď sa tvorila protižidovská legislatíva, keď sa transportovali Židia a poli-tickí väzni. Ďalšie otázky vznikajú z pohľadu práva. Na súkromnom majetku (Esterházyho socha je na súkromnom pozemku, pozn. Bojovník), si každý môže robiť to, čo mu zákon umožní. Aj tam však existujú pravidlá. V trestnom zákone máme, že je trestné propa-govať fašizmus. Treba si povedať,

do akej mie-ry je možné zasiahnuť na s ú k r o m n o m majetku a do akej miery je z tohto súk-romného ma-jetku možnosť pôsobiť na okolie nega-tívne sochou alebo iným propagačným mater iá lom. Ak to má v záhrade pre seba, tam ťaž-ko dokážete, že je to šírenie fašistickej pro-pagandy. Aj v Košiciach je to súkromný pozemok. Ale

verejnosti prístupný. Je to prob-lém.

• Myslíte si, že SZPB je dosta-točným reprezentantom protifa-šistickej idey v našich podmien-kach?

– Dostatočne, podľa toho, čo myslíte, to je sila v počte ľudí. Keby som zobral ten počet ľudí, tak asi nie. Áno, bol by dostatoč-ným, keby mal za sebou občian-sku silu. Zatiaľ sa môžem aj ja k vám prihlásiť, ale to je na tom, koľko nás tam je a akú silu SZPB má. Žiaľ, taký je stav u nás. Skôr pôjdu do ulíc za homosexuálov, ako za boj proti fašizmu. To je tra-gédia spoločnosti. Som však pre-svedčený, že poslaním a cieľom SZPB je presadzovať demokratic-ký a humánny odkaz slovenského národno – emancipačného hnutia začatého štúrovcami, ktorého pro-ces, pokračujúci v rokoch druhej svetovej vojny bojom za národné oslobodenie a proti fašizmu, vy-vrcholil Slovenským národným povstaním. Vysoko si vážim prácu zväzu, prejavom získania dôve-ryhodnosti zväzu možno označiť aj prijatie predstaviteľov SZPB prezidentom SR. N tomto prijatí u mňa sa zúčastnili aj zástupco-via Združenia partizánov v SNP a v zahraničí, Združenia 1. čs. ar-mády na Slovensku v SNP, Zdru-ženia letcov bojovníkov v SNP a v zahraničí.

• Najmä staršia generácia má často rozporuplné pohľady na SNP. Zatiaľ čo niektorí ho po-važujú za zradu Tisovho sloven-ského štátu, pre väčšinu je sym-bolom boja proti fašizmu. Podarí sa podľa Vás preklenúť tento rozpor vo vnímaní histórie?

– Iste aj dnes je počuť takéto názory z jednej aj druhej strany. Našťastie už sú za nami časy, keď úzke zoskupenie malo snahy ide-ologicky si privlastniť Slovenské národné povstanie alebo zľahčo-vať jeho celospoločenský význam. Musíme však stále prízvukovať a musíme si vždy uvedomovať,

že trvale platným politickým od-kazom Slovenského národného povstania je neprípustnosť fa-šizmu v akejkoľvek jeho forme. Musíme si stále uvedomovať, že dnešná sloboda a demokracia stá-la mnohé ľudské životy, rodinné tragédie, vypálenie celých obcí a mnohé ďalšie straty, s ktorými sa bolo ťažké zmieriť a prekonať ich.

• Aký bol podľa Vás najväčší význam SNP?

– Slovenské národné povstanie je v slovenských dejinách jedineč-né z viacerých hľadísk. Je to jediné veľké ozbrojené vystúpenie slo-venskej armády na obranu vlastnej krajiny. Politickým a vojenským významom sa dá porovnať s iný-mi odbojovými hnutiami v Eu-rópe. Unikátna je tiež doba, počas ktorej povstalci dokázali vzdoro-vať nemeckej okupačnej armáde. Slovenské národné povstanie je a zostane prameňom národného a politického uvedomenia i seba-vedomia Slovákov. Od chvíle, keď vypuklo, bol pohľad sveta zaostre-ný aj na Slovensko. A nielen pre-to, že povstanie dalo príležitosť aj predstaviteľom iných národov za-pojiť sa do boja za konečné víťaz-stvo nad fašizmom. Vďaka tomu, že proti fašizmu povstali naši ot-covia, starí otcovia a prarodičia so zbraňou v ruke, sme sa navždy zaradili medzi víťazné mocnosti druhej svetovej vojny.

• Zúčastníte sa tohto roku na oslavách SNP? Kde?

– Účasť na oslavách SNP pri pamätníku v Banskej Bystrici je tradičnou súčasťou môjho au-gustového programu. Verím, že ak nenastanú nijaké mimoriadne okolnosti, budem pri bystrickom pamätníku na tieto historické uda-losti nášho národa spomínať spolu s vami. Lucia ILLANITZOVÁ

Prezident SR Ivan Gašparovič na oslavách oslobodenia v Rimavskej Sobote. Foto: archív Bojovník

Príhovor I. Gašparoviča počas minuloročných Osláv SNP v Banskej Bystrici. Foto: archív Bojovník

BOJOVNÍK / 18 4

VAŠE NÁZORY

História sa nesmie opakovaťV roku 1935 a niekoľko rokov už aj predtým sa Európou i celým svetom šíril chýr o nacizme. Má-lokto si však vedel vtedy predstaviť, ako a nakoľko skutočnosť zodpovedá chýrom. Od roku 1933, keď sa nacizmus stal oficiálnou ideológiou a politikou Nemecka, každý deň bola v novinách i roz-hlase záplava najrôznejších správ, ktoré si často vzájomne odporovali.

Išlo o to, ako sa komu fašizmus a nacizmus hodil, ako ho chcel vy-užiť pre vlastné ciele a ako kto už od vydania Hitlerovho diela „Mein Kampf“ (Môj boj) vedel, čo všetko sa za ním skrýva. Ale do roku 1933 sa väčšina pokrokových ľudí nazdá-vala, že sa netreba báť psychopata, ktorý čosi napíše a beznádejne sa pokúsi o akýsi puč. Avšak v roku 1933 a v rokoch neskorších sme sa presvedčili, že keď takýto psychopat spoločne s veľkou skupinou seberov-ných nie je za ústavnými mrežami, kde naozaj patrí, a keď sa dokonca ujme vlády v jednom z najväčších európskych štátov, potom to už nie je iba jeho bláznovstvo, ale i šia-lenstvo tých, ktorí ho podporovali a priviedli k moci. A zároveň je to neodpustiteľné zanedbanie nielen ostražitosti a bdelosti, ale aj zod-povednosti voči vlastnému národu, keď sa táto skutočnosť odbaví pokr-čením pliec, alebo keď sa pred nási-lím dokonca ustupuje. To sú aj dnes poučné slová, ktoré odzneli z úst prednášateľa v roku 1952 vo vojen-skej škole v Olomouci. Prof. Bláha bol väzňom v koncentračnom tábore Dachau od roku 1943 do roku 1945.

Dnes ešte žijú priami účastníci II. svetovej vojny a rozumní ľudia nás nabádajú a varujú, aby sme neza-budli na to, čo k tejto vojne viedlo,

aj to, že sa proti fašizmu a nacizmu nevystupovalo dôrazne od samého začiatku. Aj dnes rôznymi rafi nova-nými úvahami o slobode a demokra-cii si niektoré skupiny dovoľujú spo-chybňovať holokaust či glorifi kovať tzv. slovenský štát.

S veľkým rozhorčením členov SZPB a našich občanov sme sa stretli v súvislosti s odhalením bus-ty fašistickému politikovi z obdobia tzv. slovenského štátu Ferdinandovi

Ďurčanskému v Rajci. Je všeobec-ne známe, že Ferdinand Ďurčanský ako pronemecky orientovaný politik bol osobne zodpovedný za to, že zo Slovenska bolo do nemeckých kon-centračných táborov deportovaných takmer 58-tisíc Židov, z ktorých sa po vojne vrátilo iba niekoľko sto osôb.

Slušný človek určite nedokáže pochopiť stanovisko primátora Raj-ca Jána Rybárika, ktorý v osobe Ďurčanského „vidí viac pozitív ako negatív“. Jeho postoj je prejavom bezhraničnej drzosti! Je to neofašis-tické zneváženie všetkých účastní-kov protifašistického odboja! Všetky doterajšie protesty členov SZPB, ale

aj iných organizácií, primátor Rybá-rik aj väčšina poslancov Mestského zastupiteľstva v Rajci ignorujú. To, čo sa stalo v Rajci, je absurdnou a pred zahraničím zahanbujúcou propagáciou fašizmu. Je treba ča-kať na ešte väčšiu provokáciu a na výraznejší dôkaz našej benevolen-cie zo strany štátnych orgánov? Starý človek môže byť postihnutý hluchotou a istou stratou zraku. To je ľudské. Iba ak sa u niektorých

zodpovedných verejných a vládnych činiteľov zvyšuje hluchota a krát-kozrakosť pri upozornení občanov, žiadajúcich zakročiť voči týmto rôz-nym neofašistickým organizovaným skupinám a nič sa nedeje, to už nie je ľudské. Stačilo by, aby si orgány činné v trestnom konaní, polícia a Generálna prokuratúra SR ini-ciatívne plnili svoje povinnosti, aby bola zastavená táto medzinárodná blamáž a neofašistické ohrozovanie demokracie v Slovenskej republike. Všetci slušní ľudia čakajú od štát-nych orgánov rázne zakročenie.

pplk. v. v. Štefan BARTOŠ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Rôznymi rafi novanými úvahami o slobodea demokracii si niektoré skupiny dovoľujú

spochybňovať holokaust či glorifi kovaťtzv. slovenský štát.

Odhalená socha Ferdinanda Ďurčanského v Rajci.

Ilustračné foto TASR

Denník Pravda uverejnil 28. júla 2011 nenápadný oznam, podľa ktorého predstavitelia OKS a poslanec NR SR Ondrej Dostál iniciujú „zmiznutie“ so-chy Marka Čulena z námestia pred Úradom vlády SR v Bra-tislave.

Som jeden z už mála žijúcich občanov v rodisku Marka Čule-na v Brodskom, ktorý mal mož-nosť sa s ním osobne poznať. Nedalo mi, aby som na túto nehoráznosť nereagoval. Do-mnievam sa, že aj váš časopis by nemal bez povšimnutia ne-chať špiniť ľudí, ktorí sa v ne-malej miere zaslúžili o lepšiu budúcnosť našej vlasti, akým bezpochyby Marek Čulen bol. Jeho postoje a činy boli dosta-točne publikované. Osobitne by si zaslúžilo pozornosť jeho pôsobenie v ZSSR v čase SNP. Za svoju činnosť bol ocenený viacerými vyznamenaniami. Osobne považujem za najvyššie to, ktoré dostal in memoriam „Účastník Veľkej vlasteneckej vojny I. stupňa“, udelené Naj-vyšším Sovietom ZSSR. (Ne-viem koľkí občania Slovenska dostali toto ocenenie).

Celý svoj život (okrem emi-grácie v r. 1914 – 1917 v USA a v r. 1939 – 1944 v ZSSR) žil v Brodskom a živil sa ako maloroľník. Poznali sme ho ako pracovitého, skromného a obetavého človeka, ktorý bol ochotný obetovať svoj život za svoje presvedčenie. V povojno-vých rokoch pôsobil na úseku poľnohospodárstva a usiloval sa o zmenu biedneho poľno-hospodárstva a života malých a stredných roľníkov, v pro-spech ktorých inicioval pozem-kovú reformu.

Z obsahu stručného článku som nadobudol dojem, že ini-ciátori snahy odstrániť sochu Marka Čulena nepoznajú jeho životnú dráhu. Očividne sa ani neusilovali, aby ju spoznali. Inak by totiž zistili, že v čase boľševizácie KSČ z nej bol na tri roky vylúčený, pretože ne-bol nadšeným stúpencom tohto procesu.

Odporúčam pánom z OKS, aby si dali toľko námahy a preštudovali si životopis Marka Čulena, alebo to necha-li na historikov, ktorí dokážu objektívne a pravdivo zhodno-tiť jeho život.

Udivuje ma, že ľudia, ktorí sa podivným spôsobom dostali do NR SR, a ktorí v živote ne-riskovali svoju existenciu a po-hodlie, posudzujú človeka, kto-rého by si za jeho činy mal vážiť každý čestný občan Slovenskej republiky. Anton PUŠKÁČ, Brodské

SochaMarkaČulena

Akumulácia je hromadenie a ten-to pojem sa často používa v sú-vislosti s elektrickou energiou. Nahromadenie elektrickej energie napríklad v oblakoch sa vyrieši skratom, výbojom, bleskom.

Prenesme tento jav do spoloč-nosti. Nahromadenie presvedčení môže vyústiť v historické rozhod-nutia. Také poznáme z II. svetovej

vojny i z doby, keď po nej spoloč-nosť ovplyvňovali anomálne živly. Akumulovaná nespokojnosť sa pre-javila veľmi emotívne v čase SNP, v rokoch 1968 a 1989. Po nich na-sledovalo vždy obdobie očakávania, či a ako sa splnia predstavy ľudí. Ak sa predstavy nesplnia, začínajú sa nabíjať akumulátory.

Stalo sa to asi i u Nóra, ktorý

postrieľal desiatky ľudí, pretože nesúhlasil s existujúcou politickou realitou v krajine. Ktovie, aké mo-tívy viedli strelca z Devínskej No-vej Vsi k podobnému skratovému správaniu. Na dennom poriadku sú rôzne petičné akcie, štrajky alebo vyhrážky štrajkami, hrozby výpo-vedí, súdne žaloby, demonštrácie, vylepovanie plagátov, využívanie

internetovej siete, to všetko sú malé „elektrické výboje“ v spoločnosti.

Koľko máme u nás ľudí, ktorí na-akumulovali v sebe toľko nesúhlasu a nenávisti, že začnú reagovať skra-tom? Dôvodov na nabíjanie akumu-látorov nespokojnosťou máme u nás dostatok.Čo si asi myslí dôchodca, ktorý sa

z médií dozvie o vyplácaní štvrťroč-ných odmien, ktoré často presahujú jeho celoročný príjem? Príkladov o neprispôsobivých občanoch, haš-terení politikov, problémov v zdra-votníctve, súdnictve, doprave vieme nepreberne veľa.

Skúsme sa nad problémom aku-mulovania zamyslieť z inej strany. Veď elektrický akumulátor je náš každodenný pomocník napríklad v doprave. Ľudský akumulátor ne-musí reagovať skratom, môže to riešiť podobne. Sympatické bolo vy-jadrenie mladých ľudí na koncerte pre Nórsko, ktorí odmietli akýkoľ-vek extrémizmus a vyjadrili sa, že treba začať „od seba“.

Je rok dobrovoľníctva. Množstvo ľudí pomáhalo pri odstraňovaní ná-sledkov povodní, záchrane pamia-tok, starostlivosti o predzáhradky (vo vlastníctve obce). Vyriešením aj drobnej maličkosti odstránime malý nabíjač akumulátorov nespokojnos-ti. A to je dobrá cesta.

V Bratislave 1. 8. 2011Mgr. Ján FORGÁCS

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Akumulovanie

5 BOJOVNÍK / 18

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s radami a odpoveďami na vaše otázky týkajú-ce sa najmä oblasti sociálnych vecí či zdravotníctva, ale radi vám poradíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda Výboru NR SR pre sociálne veci

Do redakcie sme dostali list so žiadosťou o informácie ohľa-dom možnosti dostávať príspevok k dôchodku podľa zákona č. 285/2009 o poskytovaní príspevku účastníkom národného boja za oslobodenie a vdovám a vdovcom po týchto osobách. Keďže nechceme zverejňovaním poukazovať na konkrétne osoby, prinášame vám všeobecnú informáciu o tomto zákone. Veríme, že bude užitočná aj pre ďalších čitateľov. RedakciaZákon č. 285/2009 prijala Národná rada SR 19. júna 2009 s cie-

ľom zvýšiť príjmy a teda hmotné (sociálne, fi nančné) zabezpečenie účastníkov národného boja za oslobodenie (antifašistický odboj). Na rozdiel od podobných právnych noriem z nedávnej minulosti, tento zákon zvyšuje štátnu fi nančnú podporu účastníkov odboja – ale aj vdov a vdovcov po nich – nie jednorazovým, ale pravidelne vyplácaným príspevkom.

Základnou podmienkou je, že musí ísť o ľudí, ktorí poberajú dô-chodok – ak ide o samotných účastníkov, môže to byť dôchodok sta-robný, predčasný starobný, invalidný, vdovský, výsluhový, vdovský výsluhový. Ak ide o vdovy/vdovcov po účastníkoch, musia poberať vdovský alebo vdovecký dôchodok.

Tento štátny príspevok teda ľudia, ktorý naň majú nárok, dostáva-jú ako príplatok k riadne vyplácanému dôchodku. Samotní účastníci odboja majú nárok na príplatok vo výške 20 € každý mesiac a vdovy alebo vdovci majú nárok na príplatok vo výške 10 € mesačne.

Ak dostávate (vdovský alebo vdovecký) dôchodok, ktorého výš-ka vám už bola stanovená s prihliadnutím na to, že váš manžel/ka bol/a účastníkom odboja, ten, kto vám dôchodok vypláca (zväčša Sociálna poisťovňa, ale v prípade, že ide o výsluhový dôchodok to je útvar sociálneho zabezpečenia príslušného rezortu – vnútro alebo obrana), vám mal automaticky priznať spomínaný príspevok a začať ho vyplácať po nadobudnutí účinnosti zákona.

Ostatné vdovy/vdovci musia o tento príspevok písomne požia-dať na určenom tlačive. Ak dostávate „bežný“ (teda nie výsluhový) vdovský dôchodok, toto tlačivo vám dajú na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne. Tam vyplnené tlačivo aj odovzdáte.

Podľa zákona vám musí Sociálna poisťovňa do 120 dní od poda-nia žiadosti oznámiť rozhodnutie o priznaní tohto príplatku k dô-chodku. Ak vašu žiadosť zamietne, môžete sa obrátiť na súd.

Srdcovocievne ochoreniasi vyžiadali životy vyše28 000 SlovákovOchoreniam srdca a ciev podľahlo v minulom roku 28 541 Slo-vákov. Kardiovaskulárne ochorenia, ktoré sú najmä dôsled-kom fajčenia, vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny cho-lesterolu, cukrovky, stresu a vysokej telesnej hmotnosti, tak zapríčinili viac ako polovicu zo všetkých, vyše 53 000 úmrtí. Slovensko sa úmrtnosťou na srdcovocievne ochorenia radí na jedno z najhorších miest v Európe.

Najčastejšou príčinou bola chro-nická ischemická choroba srdca, ktorá si vyžiadala životy 13 422 ľudí, pričom postihovala podobne mužov aj ženy. Ako ďalej vyplýva

z údajov Štatistického úradu SR, na druhom mieste je akútny infarkt myokardu, ktorému podľahlo 3218 obyvateľov. Medzi ďalšie najčas-tejšie príčiny úmrtia v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení pat-ria i mozgový infarkt (2841 úmrtí),

srdcové zlyhanie (1627), porážka (1302), ateroskleróza (841 úmrtí), mozgové krvácanie (829), hyper-tenzná choroba srdca (654) a pľúc-na embólia (520).

Ľudia môžu riziko vzniku kar-diovaskulárneho ochorenia a vý-skytu cievnej mozgovej príhody zistiť pomocou sledovania fak-torov, akými sú tlak krvi, hladina cholesterolu a glykémie, obvod pása a BMI. Ako prevenciu preto

odborníci odporúčajú dodržiavať Kód zdravého srdca 0-30-5-120-80. Ten symbolizuje nefajčenie, 30 minút fyzickej aktivity denne, hla-dinu celkového cholesterolu nižšiu ako päť mmol/l a krvný tlak nižší ako 120/80 mmHg.

Chorobám obehovej sústavy možno predchádzať najmä pravi-delným cvičením a zdravou stra-vou bohatou na vlákniny s nízkym obsahom soli a tukov, ako aj stra-vou bohatou na zeleninu a ovocie. Za najzávažnejší rizikový faktor

srdcovocievnych ochorení sa po-važuje vysoký tlak krvi, ktorý súvisí najmä s nadmernou konzu-máciou slaných jedál. Iba desať percent slovenskej populácie nemá žiadny rizikový faktor vzniku kar-diovaskulárnych ochorení. TASR

Pacienti so srdcovocievnymi ochoreniami by mali dbať na pravidelnú kontrolu krvného tlaku. Ilustr. foto: TASR - P. Ďurčo

Štefan Pelikán obdaroval Tornaľu obrazomPrimátorka Tornale Anna Szö-

gedi prijala 2. augusta na pôde mestského úradu akademického sochára Štefana Pelikána. Držiteľ

Ceny Európskej únie umenia odo-vzdal obyvateľom mesta nepeňaž-ný dar – portrét veliteľa 2. ukra-jinského frontu, maršala Soviet-

skeho zväzu Rodiona Jakovleviča Malinovského, ktorý mal počas budapeštianskej operácie druhej svetovej vojny, v čase od 20. de-

cembra 1944 do 15. januára 1945, svoje štábne sídlo v mes-te Tornaľa. Portrét R. J. Malinovského v hodnote 2940 eur venoval Štefan Peli-kán na podporu kul-túrnych a vzdeláva-cích cieľov Tornale.

Popoludní bola v Tornali vernisáž výstavy pod ná-zvom Štefan Pe-likán: Cez Gemer k slobode. Podľa kurátora výstavy Fedora Mikoviča ju venovali padlým i žijúcim účast-níkom protifašis-tického odboja, veteránom zápasu o slobodný Gemer v slobodnej Slo-venskej republike. Druhý ukrajinský

front totiž operoval v predhorí Karpát a v Maďarsku. Po dobytí Debrecína začal Malinovskij bu-dapeštiansku operáciu, počas kto-rej Červená armáda oslobodila aj obce a mestá v Gemeri. Ako prvé oslobodila 17. decembra 1944 obce Neporadza a Vlkyňa, 19. de-cembra Tornaľu, Rimavskú Seč, Bátku a 21. decembra 1944 Ri-mavskú Sobotu. Hoci bol maršal Malinovskij vysokým vojenským funkcionárom aj po vojne, jeho meno je pre súčasníkov známe už len ako slogan z fi lmu Pelíšky pri popíjaní horiaceho alkoholu. Výstavou sa preto snažia o pripo-menutie si skutočných osobností, ktoré sa počas druhej svetovej vojny významne zapísali do histó-rie Gemera.

Autor vystavovaných diel Šte-fan Pelikán je umelec širokého zá-beru. Vo výpočte jeho umeleckých aktivít nemôže chýbať maliarska tvorba (krajina, portrét i zátišie), grafi ka (voľná kompozícia, fi gu-ratívna tvorba, krajina, úžitkové grafi cké žánre), ale i scénografi c-ké štúdie pre divadelné hry, tele-víziu či módne prehliadky. Domi-

nantou je však u neho sochárska práca. Doménou jeho techniky univerzalistickej sochárskej tvor-by je portrét. V čase Slovenského národného povstania mal Štefan Pelikán desať rokov, ale na od-chod svojho otca do hôr si živo pamätá. Keď sa otec z Pov stania šťastlivo vrátil, rozprával synovi o svojich francúzskych priate-ľoch, o veselých, roztopašných mladíkoch, ktorí aj do boja odchá-dzali s pesničkou a úsmevom na perách. Čo mali na duši, na srdci, to nevedno, tam nedovidel... Mla-dý Štefan si francúzskych partizá-nov, otcových spolubojovníkov, obľúbil, akoby sám prežil pohnuté chvíle. Do svojho skicára si pod-ľa otcovho rozprávania kreslil ich postavy, portréty, výjavy z bitiek.

Výstavná kolekcia obrazov a sôch Cez Gemer k slobode je dôkazom, že Štefan Pelikán, drži-teľ Ceny Európskej únie umenia, si nadovšetko váži a ctí padlých i žijúcich hrdinov, ktorí pred 66 rokmi aktívne prispeli k víťazstvu mierového dobra, slobody a roz-kvetu nad vojnovou zlobou, tyra-niou a nenávisťou. luc TASR

BOJOVNÍK / 18 6

Pozývame Vás na

Medzinárodné letecké dniSIAF 2011,

ktoré sa uskutočnia27. a 28. 8. 2011 o 10,45 h

v priestoroch Leteckej základne Sliač

Vojnové udalosti si pripoV Martine to žije

Koncom júla 2011 členovia ZO SZPB Martin – Stred dostali z rúk členov výboru ďalšie číslo Spravodaja svojej základnej or-ganizácie, z ktorého sa dozvedeli, čo sa aktuálne deje v organizácii ,i členovia, ktorých zdravotný stav už nedovoľuje aktívne sa zú-častňovať akcií SZPB. V spravo-daji okrem gratulácie pre našich jubilantov či zverejnenia novo-prijatých členov mala výborný ohlas aj fotogaléria zo života ZO SZPB Martin – Stred. Pozornosti neušli ani akcie na 2. polrok 2011 a Pozvánka na členskú schôdzu ZO SZPB. Nechýbali ani infor-mácie k vydanej zjazdovej znám-ke k XV. zjazdu SZPB.

Piateho augusta sa zaplnila za-sadačka Mestského úradu v Mar-tine členmi ZO SZPB Martin – Stred. Členskú schôdzu otvo-ril a prítomných uvítal predseda ZO SZPB kpt. v. v. Jaroslav Šin-ko, ktorý po schválení programu a návrhovej komisie odovzdal slovo lektorovi Slovenského Čer-veného kríža v Martine Mareko-vi Štancľovi, ktorý mal pútavú prednášku s besedou o prvej po-moci a pitnom režime.Ďalším bodom programu bolo

prijatie novej členky SZPB Sone Halmešovej, ktorá je dlhé roky aktívna sympatizantka SZPB. Za prijatie do organizácie sa Soňa Halmešová prítomným poďako-vala. Nasledovalo odovzdávanie členských preukazov členom, ktorí boli prijatí v mesiacoch máj a jún 2011. Z rúk P-ZO SZPB prebrali preukazy člena pplk. v. v. Karak Viliam a Tibor Perina.

Aj napriek tomu, že sme na-plnili uznesenie o prijatí nových členov na rok 2011 na 100 per-cent, nemôžeme zaspať na vavrí-noch, nakoľko naša organizácia v roku 2010 prijala 10 nových členov. Ďalej predseda ZO SZPB informoval o akciách, ktoré nás čakajú do ďalšieho obdobia, a na mnohé z nich pozval nielen čle-nov SZPB, ale aj ich rodinných príslušníkov a sympatizantov SZPB. Jedna z akcií, ktorej or-ganizátorom bol i náš člen Milan Kožuch sa konala 6. 8. 2011 pod názvom „Strieľa celá rodina“,

ako kvalifi kácia na „Majstrovstvá Slovenska 2011 – Strieľa celá ro-dina“.

Po správe o hospodárení, ktorú predniesol pokladník ZO SZPB Štefan Tichý, nasledovala disku-sia. Ako prvý sa prihlásil Š. Tichý a odovzdal pozdrav od nášho čle-na, priameho účastníka Ondreja Kuru, ktorého zdravotný stav už nedovoľuje sa zúčastniť členskej schôdze. Aj Magda Steinerová odovzdala pozdravy od nevlád-nych členov Dalibora Kulíška a Idy Vachúňovej.

Diskusia sa dá rozdeliť do dvoch skupín a to na problémy v meste Martin a v SZPB. Najho-rúcejšími témami v meste Martin sú nepriaznivá dopravná situá-cia v meste s dôrazom pri hoteli Turiec, bezohľadnosť vodičov, rýchla jazda, alebo chýbajúce la-vičky v Hviezdoslavovom parku, ale i rozkopanie najtichšej štvrte v Martine, keď pre polyfunkčnú-budovu v Štúrovej štvrti musela ustúpiť prekrásna zeleň a ticho i napriek nesúhlasu jej obyvate-ľov.

Na webovej stránke ÚR SZPB chýba tlačivo „Prihláška za čle-na“, ktorú by si mohol stiahnuť každý záujemca o členstvo. Už dlhodobo pretrváva slabá pozor-nosť o sociálno-zdravotné zabez-pečenie pre členov SZPB, ktorí nie sú držiteľmi 255/46 zb. a voj-noví veteráni.

Viacerí členovia vyslovili po-ďakovanie výboru ZO SZPB za jeho aktivity i odovzdávanie po-hľadníc jubilujúcim členom aj za pravidelné zverejňovanie Spra-vodaja. Ladislav Palla ponúkol aktívnu pomoc výboru ZO SZPB.

Pplk. v. v. Vladimír Hetteš oznámil smutnú správu, že nás navždy opustil p. Kotouč Ol-dřich, priamy účastník II. odbo-ja a bývalý predseda ZO SZPB Martin – Východ.

Na záver diskusie sa prihlásil P-ObV SZPB v Martine pplk. v. v. Stanislav Hronec, ktorý oboz-námil prítomných o činnosti ObV SZB i o pripravovanej konferen-cii ObV SZPB Martin v mesiaci február 2012. kpt. v. v. Jaroslav ŠINKO

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Povedz mi otec, čo je mier! To krátke a predsa magické slo-vo, skropené krvou bojovníkov bojujúcich za slobodu, šťastie, pokoj. Všetci ho jednoducho vyslovujeme, neuvedomujúc si jeho veľkosť i hodnotu. Členo-via výboru ZO SZPB č. 2 v Ri-mavskej Sobote si uvedomili, aké potrebné je slovíčko „mier“

šíriť najmä medzi mládežou a rozhodli sa zorganizovať besedy a rôzne podujatia s danou tema-tikou.

Oslovili sme zástupcu Gymná-zia v Rimavskej Sobote J. Fiľa a riaditeľku Obchodnej akadé-mie K. Mattyašovskú, ktorí boli myšlienkou uskutočniť besedy s členom našej ZO, vojnovým

veteránom pplk. v. v. Ladisla-vom Sládekom nadšení a vyšli nám v ústrety. Zúčastnilo sa na nich viac ako sto študentov aj s pedagógmi. Vypočuli si pútavé rozprávanie, spomienky na kruté vojnové časy. Na oboch školách zanechali v prítomných hlbo-ké emotívne zážitky. Študentka gymnázia K. Šurgotová svoje

Spolupráca so školamiZasadnutie ZO SZPB Martin – Stred. Foto: JŠ

ZO SZPB v Rimavskej Sobote spolupracuje so školami. Foto:VB

7 BOJOVNÍK / 18

omínajú všetky generácie

dojmy z besedy opísala v člán-ku „Beseda s vojnovým veterá-nom“. Študenti navštívili Gemer-ské múzeum v Rimavskej Sobo-te, kde si prezreli stálu expozíciu Gemer – Malohont v odboji.

Dobrú spoluprácu máme aj s riaditeľkou V. Szucsovou a zástupkyňou J. Šulekovou zo ZŠ P. K. Hostinského, ktoré sú nám nápomocné pri organizova-ní besied a rôznych výtvarných súťaží. Už po tretíkrát žiaci tejto

školy prišli medzi členov výboru ZO a v priateľskom, veku prime-ranom rozhovore sme im poroz-právali rôzne príbehy s vojno-vou tematikou a zo SNP. Vysvet-ľujeme im, akou organizáciou je a prečo vznikol Slovenský zväz protifašistických bojov-níkov, kto sú a môžu byť jeho členmi. Ale hlavne, že mier je to najvzácnejšie, čo máme a treba si ho vážiť a strážiť. Tento rok žiaci kreslili na tému „Sme deti

mieru“ pod vedením učiteľky R. Sivokovej. Bolo to veľmi milé stretnutie, na záver ktorého nám žiaci zaspievali. Ich pani učiteľ-ka neváhala a podala si prihlášku do našej ZO SZPB.

Všetci členovia výboru ZO č. 2 majú dobrý pocit z podchyte-nia mládeže, že semienko úcty k ľuďom padlým za mier bude pomaly klíčiť. Veríme, že mladí ľudia si raz nájdu cestu medzi členov SZPB. Vlasta BOTLÍKOVÁ

Spomienkovo-historické pod-ujatie pri príležitosti 96. výročia ukončenia bojov I. svetovej voj-ny na území súčasnej Slovenskej republiky sa posledný júlový ví-kend konalo v Nižnej Polianke v okrese Bardejov. „Akciu orga-nizuje Združenie obcí Mikrore-gión Makovica, Gmina Sekowa z Poľska a Klub vojenskej his-tórie Beskydy. Je fi nancovaná zo zdrojov Európskej únie v rámci Programu cezhraničnej spoluprá-ce Poľsko – Slovenská republika 2007 – 2013,“ uviedol organizá-tor podujatia Martin Drobňák.

Ako dodal, súčasťou stret-nutia je rekonštrukcia bojov na autentickom mieste. „V januári až apríli v roku 1915 sa pri hore Kaštielik odohrali tuhé boje. Na-šou snahou je čo najvernejšie pri-blížiť výjavy z frontu,“ povedal Drobňák. Záujemcovia sa tiež

mohli zúčastniť besedy na tému Prvá svetová vojna a severový-chod Slovenska a prezrieť si vý-stavu historických fotografi í.

Nedeľný program zahŕňal his-torický tábor vojsk s výjavmi zo života vojsk v prvej svetovej vojne, výstavu výstroja a výzbro-je armád, manévre a cvičenie vojsk, slávnostný nástup vojsk v dobových uniformách a pietny akt na vojnovom cintoríne v Niž-nej Polianke. „V moderovaných historicko-bojových ukážkach predvádzame prepad rakúsko-uhorskej pechoty pri presune na bojové pozície, útok predsunu-tých ruských hliadok na rakúsko-uhorské postavenie, príjazd jazdeckých jednotiek, ukážku dobového delostrelectva, ale aj vojenskú kuchyňu a výstavu Kar-patský front 1914/1915,“ spresnil Drobňák. luc TASR

Spolupráca sa naďalej rozvíja

Už viac rokov ZO SZPB Zla-tá Baňa Sekčov úspešne spolu-pracuje s odbojármi partizánskej obce Petrovce okres Vranov n/Topľou, v Matiaške, ZO SZPB Stropkov, Klubom Českého po-hraničia Východné Slovensko. Spoločná účasť na členských schôdzach, vzájomná pomoc pri organizovaní osláv významných výročí, ako je ukončenie vojny, SNP, oslobodenie obcí ,utužujú priateľské vzťahy medzi odbo-jármi našich organizácií.

Účasť na oslavách na Dukle, v Tokajíku, Dargove, v bielorus-kom Breste, štvordňový pozná-vací zájazd do Českej republiky, dvojdňový výlet na konci me-siaca jún 2011 v Osvienčime, Vieličke, Krakove nás presvedčil o tom, že ideme správnou cestou.

Štyridsať členov spomínaných organizácií koncom júna nastú-pilo do autobusu v Petrovciach, Prešove. Cesta do Osvienčimu ubehla rýchlo, zastavili sme sa aj na trhovisku v Novom Tar-gu. Cestou sme zaspomínali na podobné výlety v mladosti, vy-svetľovali, čo videli v mladosti, mladším členom výpravy, kto-rých na prekvapenie bolo dosť, porovnávali s dnešným Poľskom. Vedúci výpravy Michal Peter po-čas cesty informoval o príprave tohoročných osláv SNP v obci, dobudovaní náučného partizán-skeho chodníka medzi obcami Pavlovce na Zlatú Baňu v Slan-skych vrchoch, obnove bunkra, výhľadne, ktorú používali Ča-pajevovci počas druhej svetovej vojny, o zriadení izby revoluč-ných tradícií v budove Obecného

úradu. V Osvienčime pomocou slúchadiel výprava absolvova-la prehliadku bez rušenia inými účastníkmi. Pridelená sprievod-kyňa na vysokej odbornej úrovni zvládla svoju úlohu.

Popisovať Osvienčimské mú-zeum pre nás je nosením dreva do lesa. Na tak malom priestore, za tak krátky čas, toľko utrpenia, môže vykonať len šialená ideo-lógia – fašizmu. Prekvapuje, že to zorganizoval európsky národ, ktorý má byť vzorom pre dnešnú demokraciu. Účastníci vyjadrili nespokojnosť s postupom prísluš-ných štátnych orgánov k rozmá-hajúcemu sa neofašizmu, účasťou neofašistov vo voľbách, tolerova-nie propagácie fašizmu. Ubytova-li sme sa v Krakove. Prechádzka uličkami starobylého Krakova večer sa nedá opísať. Sprievod-covia vláčikov, kočov podávali nadštandardné informácie o kaž-dom historickom objekte. Trojho-dinová návšteva soľnej bane vo Vieličke prospela nášmu zdraviu, videli sme staré technológie ťaž-by soli, impozantný soľný kostol, kaplnky a podobne. Podľa udania sympatickej sprievodkyne, v čase otvorenia bane Poľskému kráľov-stvu zabezpečovali tržby z preda-ja soli 1/3 rozpočtu. Nostalgicky sme si spomenuli na skrachovaný Solivar v Prešove.

Cestou domou sme sa dohod-li, že v jesenných mesiacoch sa pokloníme obetiam 2. svetovej vojny na Dargove, absolvujeme plavbu po Bodrogu do historic-kého mesta Sárošpataku v Ma-ďarsku. Peter KASARDA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Frontové udalosti ožilipod Kaštielikom

Účastníci zájazdu do Osvienčimu.

Spolupráca ZO SZPB č. 2 v Rimavskej Sobote so školami. Foto:VB

BOJOVNÍK / 18 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍGorazd(okolo 830 – 14. 2. 869) ARCIBISKUP

Kultúrny svet neraz obdivuje, ako sa podarilo, napriek najrôznejším spoločenským, politickým a prí-rodným pohromám, zachovať na mape Európy malý slovenský národ. Podľa dobových písomností Slová-ci obývajú územie medzi Dunajom a Tatrami pol druha tisícročia. V dru-hej polovici 9. storočia zohrali misi-onári z kultúrne vyspelej Byzancie, ktorých priviedol Cyril – Konštantín s bratom Metodom a ich žiaci, neza-stupiteľnú rolu pri etablovaní nášho národa, ale i pri rozvoji jeho vzdela-nosti, kultúry, duchovnosti a národ-ného povedomia.

Medzi žiakmi solúnskych bratov vynikal Gorazd, ktorý sa po smrti Cyrila – Konštantína stal najbliž-ším Metodovým spolupracovníkom a poradcom. Pred smrťou sa Metoda najbližší opýtali, koho uznáva spo-medzi svojich učeníkov za hodné-ho, aby sa stal jeho nasledovníkom. Ukázal na Gorazda a povedal: „Hľa, tento muž je slobodný a z vašej kraji-ny, dobre znalý v knihách latinských, pravoverný. Staň sa vôľa Božia a vaša láska, ako aj moja…“ Bolo to v roku 885 na Veľkej Morave.

Presný dátum narodenia Gorazda nie je známy a doposiaľ nie je ani celkom presne zdokumentované miesto jeho narodenia. Niektorí naši a zahraniční historici uvádzajú, že svätý Gorazd pochádzal z okolia Nitry. Dedukujú to aj podľa mena Gorazd, ktoré môže mať slovenský pôvod. Neďaleko Nitry rod Goraz-dovcov vlastnil majetky, na ktorých pravdepodobne postavili kostol. Z majetkov tohto rodu ostal dodnes názov majera nitrianskeho biskupa Gorazda. Kostol je doteraz zasväte-ný sv. Klementovi a v lokalite Go-razdova stojí Kaplnka sv. Gorazda, ktorú v roku 1994 posvätil nitriansky diecézny biskup kardinál Ján Chry-zostom Korec.

So solúnskymi bratmi a ich sprie-vodom sa Gorazd stretol v roku 863 už ako zrelý učenec v mužnom veku.

Vzdelanie sa mu dostalo v latinských školách a mohol si ho doplniť aj v benediktínskom kláštore sv. Hypo-lita v Nitre alebo v niektorej zo škôl Franskej ríše. Podľa historických dokumentov sa dá predpokladať, že okrem vysokého vzdelania mal aj dobrú povahu, bol dobrosrdečný a morálne vyspelý. Bol aj jazyko-vo zdatný, dobre ovládal latinský,

grécky, nemecký a sloviensky jazyk. Všestranné vedomosti mal možnosť nadobudnúť aj preto, že pochádzal zo vznešeného rodu.

V roku 867 sprevádzal Gorazd svojich učiteľov do Ríma, kde ho vysvätili za kňaza. O jeho osob-nostných vlastnostiach svedčí i sku-točnosť, že Metoda neopustil ani počas takmer trojročného väzenia. V duchu učenia svojich učiteľov sa aj on usiloval o štýl medzi dvoma

liturgickými prúdmi, ktoré boli na Veľkej Morave, a to aj vtedy, keď sa Svätopluk priklonil na stranu fran-ských kňazov.

Cirkevnoslovanská pamiatka bul-harského pôvodu z konca stredoveku Skazanie o prevedenii pisania pokla-dá popredných učeníkov vrátane Go-razda za spolupracovníkov na slo-vanskom preklade Svätého písma,

pretože dobre ovládal sloviensky ja-zyk a náboženskú terminológiu. Ta-kisto je Gorazd považovaný za auto-ra životopisu Metoda Život Metoda.

Po Metodovej smrti v roku 885 sú cesty Gorazda a ostatných Meto-dových žiakov nejasné, pretože boli prenasledovaní a vyhnaní z Veľko-moravskej ríše. Je zaujímavé, že me-dzi učeníkmi, ktorí museli opustiť Svätoplukovu dŕžavu, sa Gorazd ne-spomína. Po prepustení z väzenia sa

pravdepodobne skrýval u niektorého veľmoža nakloneného slovanskej liturgii. Nitriansky biskup Wiching nemohol Gorazda vyhnať z Veľkej Moravy, lebo pochádzal zo vzneše-ného domáceho rodu.

Životné cesty Gorazda po rozpa-de Veľkomoravskej ríše sú takisto zahalené tajomstvom. V niekto-rých spisoch sa spomína jeho pobyt

v Čechách, v Poľsku aj v Bulharsku, kde ho majú vo veľkej úcte a je za-radený do zoznamu svätých Sedem-počeníkov. V Bulharsku vznikli viaceré kláštory a kostoly, ktoré sú týmto svätým zasvätené. O pobyte Gorazda v Bulharsku svedčí aj Dju-kanžova listina, uložená v Národnej knižnici v Paríži, z 13. storočia, na-písaná po grécky, v ktorej sú vyme-novaní bulharskí arcibiskupi a ako tretí v poradí sa uvádza sv. Gorazd.

Kult sv. Gorazda na bulharskom úze-mí dokazuje aj ikonopisná tradícia od 13. storočia.

Gorazdove stopy však vedú aj do Poľska, podľa odborníkov jeho pôsobenie v tejto krajine dokazu-je skutočnosť, že v 10. storočí bolo v Krakove arcibiskupstvo so staro-slovienskym bohoslužobným jazy-kom a prvým arcibiskupom mal byť Gorazd. Vraj toto biskupstvo bolo do Krakova prenesené z Nitry po vpáde Uhrov do strednej Európy.

Nielen Gorazdov život, ale aj smrť je opradená tajomstvom. Prav-depodobne zomrel za zvláštnych okolností, alebo dožil zabudnutý a opovrhnutý na neznámom mieste, kde nemohol pokračovať vo svojej učiteľskej práci. V siedmej kapitole Života Klimenta (Ochridského) je napísaný výrok Vichingových prívr-žencov: „Poďte, potlačme Gorazda a chyťme ho, lebo nepodobný nám je jeho život i jeho cesty sú rozdiel-ne od našich, vyčíta nám naše hrie-chy a ak by zostal nažive, znovu by nám ožil Metod.“ Viaceré historické pramene však uvádzajú, že sa stal pustovníkom, utiahol sa do samoty a venoval sa iba modlitbám, čo bola túžba aj jeho učiteľa sv. Metoda. Ktovie, kde je pravda, veď aj hypo-tézy o živote Gorazda po vyhnaní z Veľkej Moravy sú rôzne.

Na Slovensku sa liturgická spo-mienka na sv. Gorazda a spoloční-kov slávi podľa kalendára rímsko-katolíckej cirkvi 27. júla. Dôkazom úcty k nemu sú jemu zasvätené kostoly a umelecké diela, napríklad obraz akademického maliara Vin-centa Hložníka, báseň Svetloslava Veigla a z posledných rokov básnic-ký triptych Teofi la Klasa. Gorazda odborníci na Slovensku pokladajú za „prvého po mene známeho slo-venského pedagóga, v dnešnom po-nímaní s hodnosťou rektora vysoko-školského učilišťa v Nitre“, aj keď svedectvo o jeho živote a diele nie je dokončené. Jozef LEIKERT

Pohľad L. Kudrnu na prínosčs. letcov v 2. svetovej vojne

Letectvo bolo výrazným fenoménom v moderne vedenom konfl ikte na oboch, proti sebe stojacich stranách. Čs. letci sa prejavili najmä v bojoch o Francúzsko a o V. Britániu, ale aj v roku 1944 počas SNP a pri oslobodzovaní vlasti v závere 2. svetovej vojny na európskom kolbišti.

V mladšej generácii historikov zaujíma výrazné postavenie autor viacerých štúdií a kníh, väčšinou s leteckou tematikou čs. zahraničného odboja, ako aj s osudmi let-cov, Ladislav Kudrna. Kniha „Odhodláni bojovat“ s podtitulom Vlastenectví česko-slovenských letců v průběhu druhé světo-vé války na pozadí válečných a politic-kých událostí vyšla na základe poznania literatúry, ale i pedantného výskumu v ar-chívoch. Je doplnená bohatými zbierka-

mi autentických fotografi í. Štúdium tejto problematiky autorovi poslúžilo v tomto titule ísť do nových objavov, doteraz ob-chádzaných až nedostatočne uznávaných problémov. Podstatné je tu predstavenie čs. letcov a ich vlastenecká účasť v zlo-žitých politicko-vojenských podmienkach čs. zahraničného odboja. Historik upres-ňuje, že títo muži vložili svoj osud do sku-točne vlasteneckého prejavu, ktorý dostal neraz nepresné označenie ako benešov-ský, západný, nekomunistický a pod.Ťažiskom publikácie je opis problema-

tiky pôsobenia centra čs. zahraničného od-boja v bitke o V. Britániu. Autor píše o vý-sledkoch pôsobenia čs. letcov, postavení zahraničného odboja, sociálnom stave, nespokojnosti, problémoch s návratom do

vlasti v lete 1945. Ďalej píše o následkoch politickej orientácie, keď po čistkách v čs. armáde zostalo slúžiť len 13 letcov zo Zá-padu, rozoberá kladné a záporné otázky, ktoré súviseli s ich vojnovým a povojno-vým osudom. Pristavuje sa pri politických a vojenských osobnostiach, tiež pripomí-na činnosť generála R. Viesta.

V publikácii nám však chýba príspe-vok letcov pôsobiacich proti Nemecku z východného smeru a v SNP, najmä však preto, že 1. čs. stíhací letecký pluk tvo-rili letci predtým pôsobiaci na Západe a konečne 1. čs. zmiešaná letecká divízia prispela k oslobodzovaniu priamo, a sa-mozrejme, tiež čs. letci v SNP prejavili svoje vlastenectvo, hoci prežili iné útra-py ako tí, ktorí pôsobili v zahraničí, keď najskôr odovzdali daň za tzv. samostatný slovenský štát. I táto skutočnosť nás ve-die ku konštatovaniu, že cítime absenciu pohľadu v historiografi i zahraničného od-boja z pera slovenských dejepiscov. Do-mnievame sa, že čs. vlastenectvo bolo aj pre Slovákov od roku 1918 do roku 1993 atribútom národno-politického prezento-vania. Milan GAJDOŠ

O vojensko-politických otázkach čs. odboja v rokoch 1938 – 1945 vyšlo veľa článkov, štúdií a samostatných publikácií, vzniklo nemálo filmových a televíznych diel, dokumentárneho a umeleckého žánru. Osobitne atrak-tívnosťou priťahovali osudy čs. letcov, ktorí patrili k prvým, ktorí sa roz-hodli bojovať za obnovenie československého štátu.

Obec Kúty na Záhorí sa stala dejiskom jubilejných už XX. slávností svätého Gorazda 26. júla 2009. Sláv-nosti, ktoré majú svoju duchovnú, odbornú i spoločensko-umeleckú časť, sú súčasťou XX. svätogorazdov-ských dní na Slovensku a Dekády svätého Gorazda na Slovensku 2005-2015. Ilustračné fofo: TASR – M. Soukup

9 BOJOVNÍK / 18

Brezno 1 s 90-ročnou Máriou Brozmanovou a 83-ročnou An-nou Francistyovou. Bratislava 15 s Ing. Štefa-nom Fajnorom. Levoča s 88-ročným Micha-lom Suchým. Liptovské Revúce s 88-roč-nou Magdalénou Mikulajovou a 83-ročnou Brigitou Zrubáko-vou. Pukanec s 89-ročnou Emí-liou Műlerovou a 79-ročným Eugenom Molnárom.; Sečovská Polianka s 86-roč-nou Annou Demčákovou. Vranov n/Topľou so 100-roč-ným Štefanom Molekom.Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Odišiel navždy z našich radovVo veku 86 rokov 19. júla 2011 navždy

opustil naše rady dlhoročný člen a funkcio-nár SZPB JÁN PÁLKA z Banskej Bystrice. Narodil sa v Bzovskej Lehôtke (okr. Zvolen) v maloroľníckej rodine, ako jeden z deviatich súrodencov. V roku 1942 po absolvovaní meš-tianky pracoval na Poštovom úrade v Pliešov-ciach. Na žiadosť veliteľa vojenského tábora Lešť mjr. Alexandra Kordu mával aj nočné služby pri telefóne a zabezpečoval spojenie s ostatnými zložkami. Plnenie tejto úlohy, ale aj samotná činnosť veliteľa VT, výrazným spôsobom ovplyvnili formovanie zmýšľania a postojov Jána a podnietili jeho nenávisť voči fašizmu.

Na základe povolávacieho rozkazu v októbri 1944 narukoval v Brezne, odkiaľ bol neskôr prevelený do Kúpeľov Korytnica. Cestou do Banskej Bystrice cez Prašivú ho v obci Moš-tenica zajali Nemci a odvliekli do zajateckého tábora Mühlberg, a po mesiaci do povrcho-vých baní Ervěnice pri Moste. Zo zajatia sa dostal až po oslobodení v máji 1945 a krátko nato nastúpil do poštových služieb.

V rokoch 1948 až 1986 bol aktívne činný v odborovom hnutí, kde vykonával významnú funkciu predsedu KV OZ spojov. Bol pri za-kladaní ZO SZPB na Triede SNP v Banskej Bystrici, aj členom jej výboru a pokladníkom. V rokoch 2000 až 2004 bol členom OV SZPB v B. Bystrici, istý čas pôsobil aj v jeho pred-sedníctve. Pracoval v predsedníctve Združenia vojakov I. ČSA v SNP.

Za dlhoročnú záslužnú a obetavú prácu pre spoločnosť a SZPB dostal viacero štátnych, rezortných či zväzových vyznamenaní, a to Za vynikajúcu prácu, Za zásluhy o výstavbu, Medaily M.R. Štefánika II. a III. stupňa, od-znak a titul Vojnový veterán, Pamätnú medailu ministra obrany III. stupňa za účasť v boji proti fašizmu a za oslobodenie vlasti.

Na poslednej rozlúčke so zosnulým preho-voril aj predseda ZO SZPB Tr. SNP V. Čierny, ktorý vysoko ocenil jeho statočné postoje a zá-služnú činnosť.Česť jeho pamiatke!

Vladimír ČIERNYpredseda ZO SZPB Tr. SNP, B. Bystrica

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Banská Bystrica – Uhlisko: Alžbeta Tothová 70 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Ing. Emil Mitošinka 90, Eva Pavlíková 89 a Tatiana Slobodní-ková 60 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: JUDr. Klaudia Kallová 45 rokov.• Banská Bystrica – Obr. mie-ru: MUDr. Ivan Blaho 88 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Elena Rakytová 89 a Eva Šťavo-vá 60 rokov.• Banská Bystrica – Fončor-da/B: Matúš Crman a Ing. Jaro-slav Petrus 85 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Vla-dimír Dúbrava 65 rokov.• Bratislava 3: Mária Halašová 84 rokov.• Bratislava 9: Zora Máchová 88 a Štefan Minarovič 85 rokov.• Bratislava 12: Hedviga Nová-ková 86 rokov.• Bratislava 15: Jolana Zelená 96, Oľga Borovanová 92, MUDr. Ladislav Šimún 91, Štefánia Gašparíková 90, Jozefa Šimúno-vá, Ing. Ivan Kasanický, Július Spišiak a Svätopluk Zálešák 88, Ing. arch. Ladislav Jágerský 86, Anna Mičíková 83, Vlasta Zett-lová 82, Mária Mäsiarová a On-drej Turok 81, Viera Forgácsová 60 rokov. • Bratislava 18: Magdaléna Ré-vajová 84 a Ing. Jarmila Šlauko-vá 80 rokov.• Bratislava 24: Ing. Ján Halie-na, CSc. 89 rokov. • Bratislava 26: Ľudmila Robot-ná 87 rokov.• Bratislava 44: Ema Hudobová a Irena Salenková 82 rokov.• Bratislava 46: Klára Lúčanová 91 rokov.• Brezno 1: Anna Turňová 70 a Ing. Dušan Ďurčenka 50 rokov.• Badín: Ján Donoval 65 rokov.• Belá – Dulice: Augusta Šalago-vá 75 rokov.• Blatnica: Jozef Taraš 80 rokov.• Dolná Krupá: Jarmila Janko-vičová a Emília Šaradinová 65 rokov.

• Dunajská Streda: Jolana Baj-cárová 86 a Zuzana Bučková 55 rokov.• Donovaly: Oľga Palúchová 65 a Vladimír Vitek 60 rokov.• Dolný Kubín: Zuzana Kraj-čovičová 89, Berta Mešťanová a MVDr. Jaroslav Prokop 86, Marta Kyselová 85, Branislav Thurský 84 a Helena Hauková 80 rokov.• Hlohovec: Helena Konečná 84, Marta Sedlačeková 83, Ľubica Bakošová a Jozef Gubala 65 ro-kov.• Harmanec: Dušan Mikloš 65 a Ružena Gregorová 60 rokov.• Hrachovo: Igor Pindiak 65 ro-kov.• Hnúšťa: Marta Tatarková 82, Rozália Migaľová 70 a Ing. Sla-vomír Bálint 65 rokov.• Humenné 1: Ján Minďas 90 a Alžbeta Andrášová 84 rokov.• Kanianka: Štefan Urík 85 ro-kov.• Košice – IS: Anna Debnárová 86 rokov.• Kežmarok: Margita Koštia-ková a František Zmaržlák 90, Pirožka Krejčířová a Ľudovít Mingáč 89, Ján Mačák 88, Hele-na Poláková 86, Anna Compeľo-vá a Edita Mesarčíková 83, Na-dežda Benková 65, JUDr. Milan Janeček a Vladimír Janeček 60, Ing. Jozef Žáčik 55 rokov.• Liptovská Teplička: Mária Štrbková 86, Gizela Revajová 75 a Vladimír Bohunčák 60 rokov.• Liptovská Osada: Emília Mi-chalová 88, Magdaléna Duda-šová 85 a Mária Vlniešková 60 rokov.• Lipany: Helena Sabolíková 91, Štefan Mišenko 87 a Mária Bren-kusová 55 rokov.• Lučenec 2: Zuzana Bohušová 96 a Alžbeta Sacherová 82 rokov.• Levoča: Mária Harnišová 86 rokov.• Modra: Kazimír Brestič 86 ro-kov.• Martin – Juh: Štefan Preven-dár 85 rokov.

• Martin – Stred: Ladislav Palla 87, Anna Mikulcová 85 a Lýdia Mondoková 75 rokov.• Martin – Sever: Ján Krabáč 98, Jozef Kordoš 95, Ing. Ivan Roll 89, Ing. Milan Hríň 84 a Viera Marušková 81 rokov.• Myjava: Štefan Horniaček 90, Anna Jurášová 87 a Pavel Hodúl 85 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Margi-ta Chajmová 86, Marta Staňková 85, Anna Tomešová, Desanka Tausová, Emília Ragalová a Vi-liam Ragala 82 rokov.• Novosad: Jolana Pavlíková 80 rokov.• Pezinok: Elena Demovičová 89 rokov.• Prievidza: Vincent Obert 92 a Mária Dvorská 88 rokov.• Púchov: Františka Zemanová 84 a Jozefína Blašková 75 rokov.• Poltár: Július Ďurian 87, Anna Eibnerová 85 a Zdenka Jančká-rová 65 rokov.• Pukanec: Anna Vozárová 93, Anna Michalcová, Zuzana Fašá-neková a Zuzana Herchlová 92, Zuzana Kováčiková 90, Anna Stiková a Mária Angušová 89, Júlia Námestná 86, František Solárik 82, Božena Petrášová 80 a Gizela Kuriačková 70 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ján Antal 92 a Mgr. Elena Nebusová 65 ro-kov.• Rimavská Sobota 2: Ing. Ján Barto 83 a Lenka Kajáneková 80 rokov.• Selce: Anna Zaušková 90 ro-kov.• Senica: Anastázia Vlková 91, Ján Gáfrik a Ján Ryčovský 88, Viola Uhlárová 81, Vladimír Hromek 70 rokov.• Sučany: Ján Špirko 86 a Mgr. Milica Mázorová 60 rokov.• Spišská Nová Ves: Imrich Sa-laj 91 rokov.• Snina – mesto: Ladislav Ja-coš 93, Mária Kornuciková 87, Mária Karaščáková 85, Mária Kurťaková 82 a Mária Holotová 81 rokov.

• Sereď: Viktor Šušlik 88, Mária Ohrablová 81 a Juraj Škapa 80 rokov.• Skýcov: Paulína Zrastáková 88 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Mi-chal Kováč 95 rokov.• Tlmače: Cyril Švolik 60 rokov.• Tisovec: Jozef Pavlikovský 85, Terézia Cibuliaková 80 a Ing. Pe-ter Rukavica 50 rokov.• Trnava 3: Emília Heribanová 83 rokov.• Trenčín 1: Vincent Chvalný 92, Ružena Kováčová a Jozefína Strápeková 88, Mária Šípková 82 rokov.• Trenčianske Teplice: Helena Michalusová 90 rokov.• Trebišov: Albína Jedinaková 90, Milan Trajčík 75, František

Vojs 65, Ján Horňák a Ing. Sta-nislav Vikartovský 60, MVDr. Ľubomír Pastor 55 rokov.• Vráble: Edita Kováčiková 60 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Eva Sed-miková 93, Július Hrabušický 91 a Anna Žovinková 82 rokov.• Zvolen – Centrum 4: Ondrej Lepieš 86 rokov.• Zvolenská Slatina: Mária Bor-guľová 75 rokov.• Zlaté Moravce: Mária Valko-vičová 88, Štefan Absolon 84 a Ivan Malý 60 rokov.• Žiar n/Hronom: Anna Víglas-ká a Helena Kišová 87, Štefánia Zámorová 70 rokov.• Žilina 1: Jozef Letko 90 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

Ilustr. foto: TASR

BOJOVNÍK / 18 10

Generácia, ktorá prežila útrapy vojnySpomínam si na september v roku 1938, keď som ako 10-ročná opustila rodičovský dom, aby som pokračovala v učení na meštian-skej škole v Lučenci. Už som dobre chápala následky udalostí v Mní-chove a potom... Odstúpenie južného Slovenska horthyovskému Ma-ďarsku... Hromadné sťahovanie slovenského obyvateľstva z Levíc, Šurian, Rimavskej Soboty, Košíc i z Lučenca, kde 10. novembra 1938 vkročili Horthyho vojská a tam ich búrlivo, s košútovskými kokarda-mi, vítalo maďarské obyvateľstvo. Slováci, medzi nimi aj ja, plakali.Čoskoro som sa ocitla v evan-

jelickom dievčenskom internáte v Modre, vzdialenej 200 km od môjho rodiska. Tu som bývala a zároveň chodila do evanjelickej meštianskej školy vo veľmi pek-nom prostredí. Po vzniku tzv. slo-venského štátu sme aj my, mladí, pociťovali rozpínavosť fašistickej čižmy. Netušili sme, že medzi nami žije aj niekoľko židovských dievčat, ktoré tam s nasadením vlastného života ukrývali farár Derer a správca A. Tichý. Neistota a strach z budúcnosti rástli každým dňom, a v strachu ho prežívali aj naši rodičia. Domov sme prichá-dzali len dvakrát počas školského roka. Bola som ôsmačka, leto sa konečne ukázalo v celej svojej krá-se a radosť z blížiacich sa prázd-nin nemala hraníc. A zrazu sme sa dozvedeli hroznú vec, fašistické Nemecko 22. júna 1941 zákerne napadlo Sovietsky zväz. Hrôza, strach, zlovestné hučanie bombar-dérov, a my v tom vzdialenom sve-te bez rodičov. Predčasne ukončili školský rok, aby sme sa vlakom mohli dostať do svojich domovov.

A čo potom nasledovalo? Zatem-ňovanie okien, poplachy, úteky do krytov, nočné presuny vlakov, kto-ré odvážali na front „živý i mŕtvy“ inventár.

Vojnové pomeryAle zvykli sme si na vojnové po-

mery, na lístkový systém i na to, že sme nosili dreváky a šaty na chrb-te nás škriabali, lebo z látky trčala buničina. Skončila som dievčen-skú evanjelickú meštiansku školu v Modre a tam som aj pokračovala na Učiteľskej akadémii. V 2. roč-níku, pri mojej odpovedi na hodi-ne psychológie, sa ozvala siréna. Riaditeľ školy vyhlásil poplach. Bombardéry hrozivo hučali, plné

napätia, strachu, hrôzy sme ute-kali do krytu v školskej záhrade. Čoskoro sme sa dozvedeli, že v ten deň bola v Bratislave zbom-bardovaná „Dynamitka“ a ďalšie strategicky dôležité objekty. Aj vtedy sme prvými vlakmi utekali do našich domovov.

Leto 1944 sa nieslo v znamení príprav na to najhoršie. Slovenský národ povstal, aby celému svetu dokázal, že s fašizmom nikdy ne-súhlasil, ani s tým, aby jeho syno-

via bojovali za záujmy cudzieho štátu. 29. august 1944 sa zlatými písmenami zapísal do novodo-bých dejín nášho národa.Deň víťazstva

Prežili sme front, útrapy voj-ny, deportácie Židov a Cigánov do KT, zomieranie nevinných na frontoch, v horách i v domácom odboji. Po hroznom utrpení ko-nečne svitol Deň víťazstva. Ľu-dia vychádzali z krytov, objímali sa, plakali od radosti. Sľubovali si, že 9. máj bude ten najkrajší a najvýznamnejší sviatok. Ale, či naozaj ten sľub aj dodržali..? Mla-dí ľudia sa vracali z frontov, hôr, koncentračných táborov, v mno-hých rodinách miesto pri stole zo-stalo prázdne a žiaľ pozostalých na celý život.

Do Modry som sa nevrátila. Z krásnej budovy zostali po bom-bardovaní len holé múry. Štúdium som dokončila tam, kde som zača-la, na Učiteľskej akadémii v oslo-bodenom Lučenci. Nie nadarmo nás Vladimír Mináč vo svojej tri-lógii nazval „Generácia“. Detstvo sme prežili v kapitalizme, vybu-dovali sme socializmus, a čo sme vybudovali pohltil reálny kapita-lizmus. V tejto tvrdej realite po roku 1989 končíme svoje životy. Žijeme či prežívame? ... nuž, taká my sme GENERÁCIA...

Mária MARKEOVÁ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Študentky Učiteľskej akadémie v Modre v r.1943 vítajú delegáciu vedenú J. Tisom. Foto: archív autorky

Spomienky a s nimi spojené aktivity členov a sympatizantov SZPB, predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, spoločenských organizácií a občianskych združení a mnohých občanov starších i mlad-ších vytvárajú príjemnú atmosféru príprav na centrálne oslavy SNP 29. augusta 2011 v Banskej Bystrici.

Ako prvá významná aktivita spojená s oslavami SNP bol Prechod SNP hlavným hrebeňom Nízkych Tatier v dňoch 3. – 9. júla 2011. Po pamätných miestach SNP – Telgárt, Kráľova hoľa, Homôlka, Čer-tovica, Ďumbier, Chabenec, Latiborská hoľa, Prašivá, Donovaly, Špania Dolina spolu kráčalo 137 jeho účastníkov. Ich zastúpenie bolo zaujímavé – Česi, Nemci, Švajčiari, Angličania, Američania, Kanaďania a z ďalších krajín.

Ďalšie významné aktivity členov ZO a OblV SZPB spojené s oslavami SNP sa konali 30. 7. Lehota pod Vtáčnikom, 13. 8. B. Bystrica – Kalište Stretnutie generácií a sú pripravené ďalšie:

Oslavy SNP 2011

20. 8. Skýcov – Zlatno – o 8. h.pochod „Náučným partizánskym chodníkom“

21. 8. Spišské Bystré

24. 8. Bardejov

26. 8. Bratislava – o 10. h. Námestie SNP

26. 8. Medzilaborce

26. 8. Nitra

26. 8. Rimavská Sobota

26. 8. Zvolen

26. 8. Levice

26. 8. Strečno

26. 8. Prievidza

26. 8. Humenné

27. 8. Jankov vŕšok

27. 8. Stará Ľubovňa

28. 8. Magale – Stretnutiegenerálov

28. 8. Roh pri Lubine – Krajské oslavy o 14. h.

28. 8. Martin

28. 8. Prašník – Dúbrava – Pustá Ves

28. 8. Banská Štiavnica

29. 8. Banská Bystrica – Centrálne osla-vy pri Pamätníku SNP o 11. h.

29. 8. Trebišov

29. 8. Snina

29. 8. Trnava

29. 8. Makov

11 BOJOVNÍK / 18

Sovietske vzdušné výsadkové vojskáTak, ako každý rok, i tentoraz sa 2. august už tradične v Rusku a v bývalých postsovietskych republikách slávi ako sviatok Vzduš-ných výsadkových vojsk (VDV – vozdušno – desantnyje vojska) bývalej Sovietskej armády, ale i súčasných Ozbrojených síl Ruskej federácie. Jeho hlavnými aktérmi sú jednak veteráni vzdušných výsadkových zborov formovaných počas Veľkej vlasteneckej voj-ny, bývalí príslušníci Vzdušných výsadkových vojsk a jednotiek špeciálneho určenia Sovietskej armády a veteráni vojny v Afga-nistane, počas ktorej sa do bojov zapojili hlavne jednotky výsad-károv, ale i vojaci a dôstojníci súčasných Vzdušných výsadkových vojsk, v rámci terajšej modernej Ruskej armády.

V súčasnosti, tak ako aj v minu-losti, je tento slávnostný, tradičný deň vo veľkej obľube, či už u te-rajších adeptov výsadkových jed-notiek v Rusku, na Ukrajine alebo v Bielorusku, alebo u veteránov výsadkových vojsk z obdobia ZSSR, ich rodinných príslušníkov, priateľov a známych, ako aj u ši-rokej verejnosti, ktorá si stále prechováva veľkú úctu k ruským a bývalým sovietskym vojakom – výsadkárom.

V tento deň bývalí, ale i teraj-ší vojenskí parašutisti vychádzajú do ulíc väčších miest, hlavne tých, ktoré sú nejakým spôsobom späté s výsadkovým vojskom (najčastej-šie prítomnosť parašutistických škôl alebo posádok), ako napr. Riazaň, Moskva, Sankt Peterburg, Tula, Iva-novo, Bolgrad, Odesa, Kyjev, Ľvov, Vitebsk, Kišiňov a búrlivo až odu-ševnene oslavujú svoj pamätný deň.

Nechýbajú ani časté a štedré prípitky za všetkých slúžiacich vo výsadkovom vojsku, za para-šutistov v zálohe, za veteránov, za bojových druhov, ale i za tých, ktorí statočne položili svoje živo-ty v bojovom nasadení hlavne po-čas Veľkej vlasteneckej vojny, ale i v povojnových konfl iktoch, pre-dovšetkým v nešťastnom a stále aktuálnom Afganistane.

Typickým zvykom je kúpanie vo fontánach v parkoch a mest-ských vodných plochách, kde je to inak prísne zakázané. V tradič-ných, modro pruhovaných tričkách a svetlomodrých baretoch, ako symboloch ruských a sovietskych výsadkárov, si hrdo vykračujú po uliciach miest, aby i takýmto, mož-no trochu atypickým spôsobom, vyjadrili príslušnosť k výsadkové-mu vojsku, na ktoré sú právom hrdí.

Počas osláv spomínajú na tvrdo

a poctivo odslúžené roky v rámci riadnej vojenskej prezenčnej služ-by vo výsadkovom vojsku, ale i na rôzne zážitky a skúsenosti preži-

té spoločne v bojových akciách, o ktoré ruskí veteráni VDV nemajú ani zďaleka núdzu. Ich prežité ži-votné príbehy majú v sebe veľkú silu a myšlienky, hodné na zamys-lenie i pre dnešných ľudí, a to nie-len pre budúcich adeptov vzduš-

ných výsadkových vojsk, ale i pre bežného človeka, ktorý si v nich často nájde ponaučenie do života. Tie príbehy nie sú vymyslené a ani prikrášlené, majú veľkú devízu v tom, že sú reálne a pravdivé, sú o hodnotách života, priateľstva a súdržnosti, ktoré sú tak typické pre ruských výsadkárov.

Frekventanti vzdušných výsad-kových vojsk mali a stále majú veľmi náročnú a komplikovanú prípravu, tvrdý fyzický a psychic-ký tréning až na pokraj ľudských možností, musia prakticky ovládať

mnoho vojenských zručností s ma-ximálnou presnosťou, ovládať for-my boja so zbraňou, ale aj bez zbra-ne, náročný výsadkársky výcvik v rôznych formách zoskokov, pre-vedenie vrtuľníkových výsadkov, ale je nutnosť komplexne ovládať

i všetky prijateľné spôsoby prežitia a činnosti v nepriateľskom tyle.

Pre svoje vysoké bojové kvality, ako elitnej a špeciálne vycvičenej ľahkej pechoty, sa vojaci vzdušne výsadkových vojsk už počas 2. svetovej vojny často nasadzova-li do bojových operácií malej až strednej intenzity, vysadzovali sa hlboko do tyla nepriateľa, ale i ako súčasť úderných jednotiek a zo-skupení pozemných vojsk v rámci rôznych ozbrojených konfl iktov. Tieto jednotky sú až do súčasnosti vysoko cenené pre svoje bezkon-

kurenčné kvality, ale i kvôli vše-strannému využitiu v špecifi ckých bojových situá ciách.

Podľa známej a zaužívanej bo-jovej doktríny tankové a motorizo-vané jednotky za podpory pechoty, kavalérie, delostrelectva a bom-

bardovacieho letectva by prerazili slabými a nedostatočne bránený-mi miestami v nepriateľskej línii. Výsadkové jednotky by medzitým pristáli niekoľko desiatok kilomet-rov za nepriateľskými líniami, aby nečakane zaútočili na druhú ob-rannú líniu. Paradesantné jednotky špeciálneho určenia by boli taktiež vysadené vo väčšej vzdialenosti za frontovou líniou, v operačnej hĺb-ke na nepriateľskom území, aby sa zmocnili kľúčových objektov a zariadení, ako napr. mosty, štáby velenia, sklady a pod.

Vojensko-historický prehľad ak-tivít vzdušných výsadkových vojsk ZSSR, počas bojového nasadenia v období Veľkej vlasteneckej voj-ny a pri oslobodzovaní našej vlasti prinesie Bojovník v nasledujúcom čísle. Jozef SKALKA

Tvrdé boje o túto obec (v tom čase Nováky ešte nemali udele-ný štatút mesta) sa rozpútali 13. septembra 1944. Skutočnosť, že išlo o nerovný boj, nám dokazu-jú počty padlých povstaleckých vojakov – až šesťdesiat mužov v priebehu jedného dňa. Pod-ľa zachovaných záznamov išlo o najväčší počet mŕtvych. S po-lovičnou rotou pechoty, jednou delostreleckou batériou s tromi kanónmi, čatou ľahkých tankov a dvomi mínometmi sa dalo len veľmi ťažko zdolať húževnatých Nemcov. Nevýhodou bolo, že jednotky zaútočili z dvoch sme-rov – od Zemianskych Kostolian

a od Horných Leloviec. Veliteľ 4. TS, pplk. Ján Malár, po skú-senostiach z predchádzajúcich dní zabezpečil záchytnú čiaru v priestore Koš. Úlohu pood-chytávať ustupujúcich vojakov dostal škpt. Ján Malár, ktorý mal už svoj delostrelecký oddiel pod-statne rozbitý. Zároveň sa mala začať budovať obrana Prievidze.

Nemecké jednotky za podpory delostreleckej, mínometnej paľ-by asi s tromi či štyrmi tankami a za leteckej podpory zaútočili na povstaleckú obranu Novák. Povstalci sa dokázali brániť len niekoľko hodín. Na priechode Breziny (smer od Dolných Ves-

teníc do Horných Leloviec), kde bolo sústredených asi stoosemde-siat mužov, sa rozbila rota npor. Kolníka a batéria npor. Rosínske-ho, ktorý bol počas tohto prepadu zabitý. Vojaci potom ustupovali smerom do Prievidze, ale ani pri obci Koš sa ich škpt. J. Malárovi nepodarilo zastaviť.

Na jednej strane vojakom ne-možno vyčítať ich rýchly ústup, pretože za danej situácie to bolo jediné možné riešenie, ako ostať nažive pred silnou nemeckou presilou, na druhej strane sa po-vstalci mohli pokúsiť minimálne o dve deštrukčné akcie. Prvou deštrukčnou akciou malo byť zni-

čenie cestného mosta cez rieku Nitru. To mohli vykonať povstal-ci ustupujúci z priestoru Breziny a Horné Lelovce, zatiaľ čo po-vstalci v blízkosti Zemianskych Kostolian mali zase viac dbať na zaistenie skladu pohonných hmôt v Zemianskych Kostoľanoch, ktorého sa zmocnila iba dvadsať-členná nemecká tzv. „Schweige-rova skupina“ pozostávajúca zo ženistov a pešiakov. Prekvapi-vým útokom sa zmocnila skladu a podarilo sa im ho udržať až do príchodu ostatných nemeckých jednotiek. A tak po dobytí No-vák bol nepriateľ po materiálnej stránke vynikajúco zabezpečený.

Po strate Novák sa partizá-ni stiahli predovšetkým do hôr Vtáčnika a na Rokoš. „Bolo nám

zrejmé, že boj s Nemcami sa pre-tiahne. S puškami a guľometmi proti letectvu a tankom sme mohli ťažko obstáť. Preto sme sa roz-hodli zostať s našou partizánskou jednotkou v pohorí Vtáčnik, v tyle nepriateľa,“ spomínal František Mišeje po rokoch.

Nemeckým tankom po rozvrá-tení obrany južne od Novák nič nebránilo, aby vnikli do obce. Po vpáde nemeckí vojaci kontrolo-vali dom za domom. Kde našli ľudí, zachovali sa slušne, kde však boli dvere pozamykané, vy-lámali ich a komory vyplienili.

Ešte v ten deň vyrazili proti Košu a na druhý deň sa hnali cez Nováky motorizované oddiely, aby zabrali ďalšie mesto Prievi-dzu. Lucia HALMOVÁ

Boje o malé mestečko Nováky

Príslušníci ruských výsadkových síl pochodujú po Červenom námestí v Moskve 2.augusta 2011, v pozadí Chrám Vasilija Blaženého. Ruské vý-sadkové sily si pripomínajú 81. výročie svojho vzniku. Foto: TASR/AP

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57 20 37 34, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.ha-ringova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o.., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 16 znie: SNP zavrhlo moc Tisu aj gardistov.Knihu posielame Edite Štefanidesovej do Banskej Bystrice.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Cukinový koláč

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 1 veľkú cukinu, 2 veľké ci-bule, salámu alebo klobásku nakrájanú na kocky, 10 dkg syra (nastrúhaný), 4 vajcia, 1/2 šálky oleja, 1 šálku polohrubej múky, petržlenovú vňať, 1 čajovú lyžičku mletého korenia, 1 čajovú lyžičku soli, 1 prášok do pečiva, 5–6 strúčikov cesnaku.Ako na to: Všetko spolu zmiešame a dáme na plech. Posypeme vegetou a dáme piecť.

Cukinu treba pokrájať na malé kocky alebo nahrubo postrúhať.Zdroj: Internet

pomoc:

ARON,ZORE

ošať

stratilozdravie

rádium

ž. meno

polónium

Hviezdo-slavovhrdina

jedloz mäsaa ryže

ťažký kov

2. časťtajničky

západslnka

4. časťtajničky

M

vzdychal(zried.)

kremík

stali saživšími

kvalitnámúka

súhlas

názovpísmena

losiča

ozón,po česky

5. časťtajničky

synu Arabov

koncovkaž. mien

sibírskyveľtok

1. časťtajničky

obviň

menospisov.Šándora

hlas vrany

všetko, po rusky(hovor.)

ihneď(prívlastok)

severan

opyt.zámeno

namočil

klin,po česky

ruskárieka

predložka

choroba

obliekla

jeden zozmyslov

šport.lodica

stará sa

kočovník(Afrika)

skratkavaluty

český spe- vák (Jiří)

Eduarddoma

m. meno

meno her.Chílkovej

6. časťtajničky

3. časťtajničky

M

rénium

technickéslužby

oliati,po česky

brat Máriea Mojžiša(Biblia)

skratkacaloric-kého

tábor

5. augusta1942 – Britská vláda od-volala svoj podpis pod mníchovskou dohodou.

6. augusta1945 – Američania zvrh-li atómovú bombu na ja-ponské mesto Hirošima. Tlaková vlna zrovnala so zemou všetko v okru-hu troch kilometrov.Zahynulo 78 150 civilis-tov a 37 424 bolo rane-ných.

8. augusta1945 – Sovietsky zväz vyhlásil vojnu Japon-sku.

– Zástupcovia štyroch víťazných mocností –ZSSR, USA, Veľkej Británie a Francúzska – sa v Londýne dohodli na vytvorení Medziná-rodného vojenského tri-bunálu, ktorý mal súdiť nemeckých vojnových zločincov. Tribunál za-čal svoju činnosť 19. 1. 1946.

9. augusta1945 – Druhá svetová vojna: Atómová bomba Fat Man bola zvrhnutá na japonské mesto Na-gasaki.

12. augusta1946 – Začal sa súdny proces s bývalým náčel-níkom štábu Hlinkovej

gardy Otomarom Ku-balom. Rozsudok smrti bol vykonaný 4 dni po skončení procesu.

13. augusta1914 – Francúzsko vy-hlásilo vojnu Rakúsko-Uhorsku.

1940 – Druhá svetová vojna: Nemecké letec-tvo (Luftwaffe) spustilo sériu útokov na britské letecké základne a rada-rové zariadenia.

14. augusta1941 – Zverejnili tzv. Atlantickú chartu, ktorá bola výsledkom rozho-vorov medzi britským premiérom W. Chur-chillom a americkým prezidentom F. D. Roo-seveltom.

1945 – Japonská vláda prijala spojenecké pod-mienky kapitulácie, čím sa aj v tichomorskej ob-lasti skončila II. svetová vojna.

15. augusta1914 – Americký prezi-dent Woodrow Wilson otvoril ofi ciálne Pa-namský prieplav, ktorý spájal Atlantický oce-án s Tichým oceánom a mal veľký hospodár-sky, politický a vojen-ský význam.

TASR

HISTORICKÝ KALENDÁRDospievajúci bojovníkŠtefan Absolon mal iba

sedemnásť, keď vypuklo SNP. Osud ho čoskoro za-tiahol do neľútostného voj-nového konfl iktu. Vyrastal v osemčlennej rodine a učil sa za obuvníka. Nemci už boli roztrúsení po Sloven-sku a likvidovali každého, kto pomáhal partizánom.

31. augusta 1944 na zá-bave v Opatovciach Štefan Horváth oznámil, že Nemci majú namierené do Zlatých Moraviec a berú mužov so sebou. Asi päťdesiat chla-pov sa vybralo cez Bernát na Inovec a ráno sa dostali do Novej Bane. Ženatí sa vrátili k rodinám a slobod-ní išli vlakom do Zvolena, ktorý Nemci bombardovali. Tam sa k partizánskej jed-notke nedostal, prijali ho až v Radvanských kasárňach, kde 3. 9. 1944 zložil par-tizánsku prísahu. Po krát-kom výcviku sa presunuli do Zemianskych Kostolian, kde sa bránili proti presile tankov a pechoty a tu jeho nabíjača Mikuláša Marší-ka zranila črepina. Ustúpili do lesov, prešli do Hostia, aby sa na krátky čas dostal do rodnej obce. Po niekoľ-kých dňoch odcestoval do Bzenice a napokon do Vy-hní, kde sa stretol s kpt. Trojanom a jeho zástupcom Škriputom. Neskôr prešli do základne veľkouherec-kého kameňolomu a z tejto

pozície prepadávali nemec-ké jednotky v okolí Oslian, Veľkých Uheriec a Veľkého Poľa. Štefan bol pátračom s Karolom Furdom a Šte-fanom Kováčom. Škriputa

velil prepadovej jednotke, z ktorej Nemci troch zastre-lili a jeho ťažko raneného dobili na smrť. Kpt. Trojan po veľkých stratách dal par-tizánom možnosť vrátiť sa

k rodinám. Väčšina zostala. Pochodom v nočných ho-dinách cez Vtáčnik dostali sa do Žarnovice. Partizáni zlikvidovali most cez Hron, aby sťažili postup Nemcom. Vo Vyhniach si oddýchli a pripravovali sa na zasta-venie fašistov od Banskej Štiavnice. Do hôr spolu so Štefanom ustupovali aj dvaja Rusi, Čech a osem Slovákov. Ich cieľom bola základňa v Hliníku. Dostali sa však iba do Píly, kde ich domáci nemeckí obyvatelia prezradili. Fašisti ich bez výstrelu odzbrojili, oboch Rusov a Čecha zastrelili. Ostatných surovou bitkou vypočúvali v pivnici. Po-sadili ich na nákladné auto a viezli do Oslian, odtiaľ do leteckých kasární v Nitre a napokon vlakom do ilav-ského väzenia. Tu spoloč-ne so Štefanom Poliakom v cele čakali na svoj ortieľ. Po intervencii rodákov, o ktorej sa dozvedel neskôr, ich nečakane 16. decem-bra 1944 prepustili. Dostal sa domov k rodičom, ale domáci donášači ho chceli udať. Ušiel a dostal sa do hornonitrianskej partizán-skej jednotky kpt. Trojana.

Po vojne Štefan Absolon vstúpil do Zväzu sloven-ských partizánov a zúčastnil sa i na jeho zjazde. V prie-behu bojov dospel. Je hrdý na to, že mohol pomáhať v bojoch proti nepriateľo-vi, čo dokumentuje tridsať vyznamenaní v dlhoročnej činnosti člena a funkcionára SZPB. Ing. Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Štefan Absolon

(Spomienky partizána Štefana Absolona)

Ide ježko okolo močiara, hryzie si s chuťou do jablka a stretne bociana.

Bocian: – Čo ješ?Ježko: – Čo bocian?Bocian: – Čo ješ jež?Ježko: – Čo bocian, bocian?

* * *Lev rozdeľuje zvieratá do

dvoch skupín. „Tie, čo ste pek-né napravo, tie čo ste múdre naľavo.“ Nastane trma-vrma, rozmiestnia sa, iba žaba zostane sedieť. Lev sa jej spýta: „Prečo si sa nezaradila?“ Žaba: „Čo sa mám roztrhnúť?“

Ropucha sedí v blate na okraji močiara. Ide okolo ježko a pýta sa jej:

– Tak čo, aká je voda?– Ty debil pichľavý! – odvetí

urazeným hlasom žabka.– Ja tu sedím ako dáma a nie

ako teplomer!* * *

Príde malá Anička do obchodu so zvieratkami a pýta si zajači-ka. Predavač sa jej pýta: akého chceš, hnedého, čierneho, alebo tohto bieleho? Anička mu na to: Môjmu pytónovi je to úplne jed-no. Zdroj: Internet