BOJOVNÍK1111D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 2

NATO sa blíži k Rusku ako Hitlerstr. 6, 7 a 11

Deň víťazstva nad fašizmom(Spravodajstvo zo Slovenska)

str. 9

Prečo na prehliadke Víťazstvanepochodovali partizáni?

ISSN 03223-2018

Mária Jendruščáková, tajomníčka OblV SZPB, Vranov n/T: – Ja osobne by som privítala, ak by občania SR mohli slobodne a priamo komunikovať s predsedom vlády o rôznych veciach. Mohli by sa slobodne vyjadriť ku všetkému čo ich zaujíma a čo sa ich dotýka. Radomír Žingor, predseda OblV SZPB, Martin: – Nemôžeme porovnávať prezidenta Ruskej fede-rácie s predsedom vlády SR a preto neodporúčam, aby takáto komunikačná linka bola zriadená. Skôr by som takúto linku odporučil pre prezidenta SR. Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: – Ur-čite by som privítal takúto možnosť – za predpo-kladu, že otázky nebudú cenzurované. Pán premiér by sa dozvedel to, čo mu tí, čo robia okolo neho nepriestrelný múr, zatajujú.Spomínam si na slová Paľa Kanisa na poslednom zjazde SZPB! Pán predseda Fico má srdce na ľa-vej strane, ale netuší, čo vyprodukujú ministerskí úradníci! Lýdia Ovseníková, tajomníčka OblV SZPB, Ži-lina: – Áno, súkromne súhlasím s komunikačnou linkou pre predsedu vlády, predišlo by sa rôznym nedorozumeniam v diskusiách občanov. Jozef Cerovský, predseda OblV SZPB, Lučenec: – Určite by som privítal, keby aj náš predseda vlády organizoval priamu komunikačnú linku s občanmi. Ja však pokladám za dôležitejšie, aby sa plnilo programové vyhlásenie vlády. Aby sa konečne po 26 rokoch začala vláda zaujímať a starať sa o cel-kom obyčajných ľudí našej vlasti. Ján Páleš, člen ZO SZPB, B. Bystrica – Rudlová: – Privítal! Verím, že by sa premiér týmto spôsobom dozvedel od ľudí informácie, ktoré sa k nemu po „fi ltrácii“ úradníkmi nedostanú. Prajem mu pevné zdravie a menej „úradníckej“ práce. Tú nech si ro-bia tí, čo sú za ňu platení. Marián Lukáč, tajomník OblV SZPB, Michalovce: – Je to dobrá otázka. Len či naši novinári by neboli hanbou tohto podujatia. Ináč súhlasím a nech je to čím skôr! Umožnilo by to ukázať sa ako nejaký ve-likán a, na druhej strane, preukázať také vlastenec-tvo, aké dokáže iba prezident RF Vladimír Putin.Jozef Výboch, podpredseda OblV SZPB, Levice: – Ja takúto formu komunikácie považujem za efek-tívnu a účinnú, najmä ak politik hovorí čo najotvo-renejšie a k veci, s cieľom získať pre svoju politiku čo najviac občanov. Preto by som ju privítal.

Predseda SHS Dušan Kováč odštar-toval podujatie témou Etika vo vede a historiografi i. Hovoril teda o tom, „ako sa s vedeckým bádaním nakla-dá“, o omyloch, o nekorektnom čítaní dokumentov a o ich interpretácii.

Veľkým problémom je vraj najmä falšovanie a manipulovanie s výsled-kami vedeckého výskumu. Zdôraznil, že historik sa musí odosobniť od rôz-nych politických tlakov, ktoré ho nútia

zamlčovať, jednostranne vyberať, či pre krucovať dôležité fakty.

Žiaľ, krutým dôkazom jeho slov je aj dnešné prekrúcanie dejín ná-rodnooslobodzovacieho zápasu, boja proti fašizmu. Naši politici vo svojich prejavoch, až na výnimky, sa priam boja povedať, že hlavnú zásluhu na našom oslobodení má Sovietsky zväz a jeho Červená armáda. Pomenova-niu zverstiev, spáchaných na sloven-

skom národe nemeckým nacizmom a fašizmom, vrátane ich prisluhova-čov, sa vyhýbajú a hľadajú rôzne iné výrazy, ktoré vonkoncom nezodpove-dajú skutočnosti. Obávam sa, že jed-ného dňa zájdu až tak ďaleko, že sa v záujme amerikanizácie nášho oby-vateľstva bude tvrdiť, že nás oslobo-dili Američania a Nemci boli obeťa-mi 2. sv. vojny, ktorú vyvolali.

Účastníci zjazdu počas prvého ro-kovacieho dňa prijali výzvu SHS – Humanitné a spoločenské vedy v sú-časnom svete. (Nachádza sa na www.szpb.sk) -vič- (Voľné pokračovanie na str. 3)

Na zamyslenie:Na zamyslenie:

26. 5. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaPrivítali by ste ak by predseda vlády organizo-val rovnakú priamu komunikačnú linku s ob-čanmi ako ruský prezident Putin?

Nami oživené hrdinstvo zostane ukážkou vlastenectva, lásky a vernosti národu.Nami oživené hrdinstvo zostane ukážkou vlastenectva, lásky a vernosti národu. XVI. zjazd SZPBXVI. zjazd SZPB

PerličkaPotrestaný HitlerPredal ho za milióny eur, hoci pôvodne ho chcel zničiť. Taliansky umelec Maurizio Cattelan vytvoril sochu Adolfa Hit-lera, ktorá sa v aukčnom dome Christie’s predala v rekordnom čase, presnejšie po piatich minútach. Za sochu kľačiaceho Adol-fa Hitlera s prepletenými prstami stvárneného ako potrestané dieťa s názvom „On“ zaplatil kupec takmer 17 miliónov eur. Známy sochár nepatrí medzi umelcov, ktorý by svoje diela predávali v takýchto závratných sumách. Zväčša sa jeho sochy pohybujú v cenách od 10 po 15 miliónov.

A. MIKUNDOVÁ, zdroj: fortune.com

Pri oslavách Dňa víťazstva nad fašizmom vo Vranove nad Topľou sa stretli členovia SZPB tunajšej oblastnej orga-nizácie. Každý osobne i všetci spolu sa hlásia k myšlienke, vyjadrenej na pamätníku: „Večná sláva bojovníkom proti fašizmu za slobodu našich národov“. M. Jednruščáková

Historici chcú celospoločenskú diskusiuNa druhý deň 15. zjazdu Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV (11.–13. mája 2016 v Skalici) sa za účasti maďarských a poľských historikov uskutoč-nila vedecká konferencia na tému História, historiografia a etika. Zúčastnil sa na nej aj podpredseda SZPB, predseda HDK pri ÚR SZPB Juraj Drotár.

„Nesmrteľný pluk“ sa môže stať jadrom protifašistickej jednotyNaozaj len zriedka dokáže byť človek svedkom zrodu tradície – no táto generácia to má priamo pred očami. „Nesmrteľný pluk“ už zhromažďuje milióny ľudí, poduja-tie sa tak v pravom zmysle slova stáva ľudovým a ná-rodným. Oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom tým zís-kavajú nielen novú formu, ale aj nový národný význam.

Akcia, ktorá bola vymyslená na Sibíri (2012 – spočiatku v Ťumeni a potom v Tomsku) sa všeruskou stala pri 70. výročí

Víťazstva. Avšak práve v tomto roku, keď sa pod „zástavy“ „Nesmrteľného pluku“ zhromaždilo niekoľko miliónov ľudí, začalo byť jasné, že nová tradícia sa zrodila.

Minulý rok podujatie podporil Kremeľ, no V. Putin sa nie-koľkokrát špeciálne vyslovil, že tu nesmie byť žiadna ofi cia-lita, žiadna „poštátnená“ idea. Má to byť a aj zostať čistou národnou ideou napriek akémukoľvek „snaženiu“ politikov.

Podľa vz.ru, 10. 5. 2016 (výňatok)

Britský generál

o atómovej vojne s RFAk západná aliancia neposilní svoju obranyschopnosť v Pobaltsku, medzi NATO a Ruskom môže ešte v tomto roku vypuknúť atómová vojna, vyhlásil britský generál vo výslužbe Richard Shirreff.Podľa „vysokej pravdepodobnosti“, sa cieľom „útoku“ môžu stať Estónsko, Litva alebo Lotyšsko a že Západ musí „odvrátiť možnú katastrofu“. Generál je pri tom presvedčený, že boj to bude atómový, nakoľko je to vraj založené v doktríne Ruska, uvádza Independent. Podľa ria.ru, 18. 5. 2016

Čo na to Rusi?Predseda zahraničného výboru Dumy Alexej Puškov na svojej stránke na Twitter napísal:„Bývalý zástupca vrchného veliteľa NATO pripustil možnosť atómovej vojny s Ruskom počas najbližšieho roka. Zdá sa, že na túto prácu berú samých hlupákov“. Podľa regnum.ru, 18. 5. 2016

BOJOVNÍK / 11 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníCohen: Približovanie sa NATOk hraniciam Ruska pripomína kroky nacistického NemeckaNATO pristupuje čoraz bližšie k hraniciam Ruska, podkopá-vajúc spoluprácu s Moskvou, myslí si americký politológ, expert na Rusko Steven Cohen.

Aliancia na čele s USA prudko zvyšuje svoju silu vedľa Ruska na súši, na vode i vo vzduchu. Reakcia Moskvy, ktorá v tých-to podmienkach vysiela lietadlá na pozorovanie americkej vo-jenskej lode, nachádzajúcej sa neďaleko od vojenskej základ-ne v Kaliningrade, nie je pre-kvapivá, poznamenáva Cohen.

Washington i Brusel pri tom viditeľne posilňujú vojen-skú prítomnosť vo východnej Európe, obviňujúc Moskvu z „provokácií proti NATO“. Lenže v tomto prípade je pro-vokatérom práve aliancia, píše politológ.

„Obyvateľom Ruska môže ta-kéto konanie pripomínať vpád

nacistického Nemecka v roku 1941, čo bolo ostatný raz keď sa nepriateľské sily koncentro-vali pri jeho hraniciach,“ zdô-razňuje Cohen.

Otázkou je len jedno. Do akej miery sa NATO blíži k vojne s Ruskom cieľavedome alebo sa správa ako „zo sna“, uzatvára analytik. Podľa ria.ru, 6. 5. 2016

Víťazstvo Hillary privedie k 3. svetovej vojneDiana Johnstonová, autorka životopisu Hillary Clintonovej varuje: táto prezidentská kandidátka môže vyprovokovať 3. sv. vojnu.

„Ak existuje vojenský va-riant riešenia, ona ho podporu-je. Hlasovala za vpád do Iraku v roku 2003, pýši sa tým, že má zodpovednosť za ničivú vojnu v Líbyi, pretože bol zlikvido-vaný diktátor: Ak sa v Líbyi situácia vyvíjala zle, tak to vraj bolo preto, že USA mali urobiť viac a nie menej. Ona vždy po-žadovala agresiu proti Asadovi v Sýrii a jej nepriateľstvo voči Iránu nemá hraníc. Toto všetko z nej urobilo miláčika Izraela,“ cituje ruská Inopressa rozho-

vor Johnstonovej pre taliansky Il Giornale.

Bývalá štátna tajomníčka je podľa Johnstonovej výraznou stúpenkyňou protiruskej poli-tiky, slúžiacej záujmom vojen-sko-priemyselného komplexu a fi nančníkov.

Hillary Clintonová využíva tak fantáziu, ako aj realitu... To, čo hovorí, vyvoláva po-plach: vyhráža sa nárastom amerického zasahovania do Sýrie, čo vyvoláva konfl ikt s Ruskom. Vyhráža sa roztrh-

nutím normálnych vzťahov s Iránom, poskytovaním plnej podpory Izraelu proti Palestín-čanom, vyhráža sa nekompro-misným nepriateľstvom voči Rusku. Čiže je to budúcnosť plná prekvapení.

Hillary bude zvyšovať vojen-skú moc USA proti Rusku do tých čias, kým sa z nejakého in-cidentu nestane 3. sv. vojna. Ja jej to neveštím, len sa pokúšam varovať Európu. Lebo len vaše odmietnutie vojny môže mať rozhodujúci význam, varuje au-torka životopisu.

Podľa kp.ru, 29. 4. 2016

USA sa boja, že prehliadnu nové ruské ponorkyPonorky typu „Jaseň“ popierajú a hádžu rukavicu nadvláde amerického ponorkového loďstva, uvádza CNN.

„Opäť sme sa vrátili do čias keď musíme rátať s existenciou protiv-níka, ktorý je schopný hodiť nám pod vodou rukavicu. Zaručená prevaha už neexistuje,“ povedal kapitán US NAVY Oliwer Lewis, uvádza RIA Novosti.

Nové americké ponorky triedy „Virginia“ sa považujú za „švaj-čiarsky nožík“ medzi ponorkami: spôsobilé sú plniť široké spektrum úloh, od prieskumu po odpaľova-nie torpéd na pozemné ciele. Len-že čoskoro narazia na novú výzvu

– na ruské ponorky triedy „Jaseň“.Medzi všetkými ponorkovými

krížnikmi, ktoré majú súperi USA, je ponorka „Jaseň“ najtichšia, po-znamenal expert washingtonské-ho Wilsonovho ústredia Michael Kofman. „US Navy si nie je cel-kom isté, či ich dokáže sledovať,“ povedal. Podľa vz.ru, 6. 5. 2016

Sily rýchleho nasadenia NATO sú proti Rusku bezmocnéV prípade možného konfliktu s Ruskom seve-roatlantická aliancia nedokáže vo východnej Európe rozvinúť sily rýchleho nasadenia, uvá-dza Financial Times s odvolaním sa na dvoch vysoko postavených predstaviteľov NATO.

Rizikom sú vraj protilietadlové a protilodné komplexy i bojové lietadlá Ruska v Kaliningrad-skej oblasti, ktoré dokážu prikrývať obrovské priestory, uviedol pre noviny predstaviteľ NATO.

Podľa vz.ru, 16. 5. 2016

Trump očakáva nový 11. september

USA nevedia prinútiť sýrsku opozíciuodčleniť sa od teroristov

nych síl. V skutočnosti je príči-nou provokatívna aktivita tero-ristov, ktorí sa všetkými silami snažia prekaziť režim zastavenia bojov,“ povedala.

Správy západných médií sú podľa nej ďaleké od toho, čo sa v Aleppo naozaj deje. Založené sú na pochybných zdrojoch.

Podľa kp.ru, 6. máj 2016

Spojeným štátom sa nedarí ovplyvniť sýrsku opozíciu a prinú-tiť ju odčleniť sa od Džabhat an-Nusri. S takýmto vyhlásením vystúpila oficiálna predstaviteľka ruského ministerstva zahra-ničia Maria Zacharova.

Provokácie bojovníkov vraj priviedli k súčasnému zostreniu

situácie v Aleppo. „Súčasnému zostreniu poslúžili nie činy vlád-

Prezidentský kandidát za republikánov v USA Donald Trump si myslí, že migranti z Blízke-ho východu sú bezprostrednou hrozbou pre národnú bezpečnosť Spojených štátov.

„Udeje sa veľa zlého. Budú útoky, ktorým sa ne-bude dať ani uveriť. Útoky budú páchať ľudia, kto-rí prichádzajú do nášho štátu práve teraz. Nemám o tom žiadne pochybnosti,“ zdôraznil Trump.

„Pozrite sa koľko majú mobilných telefónov! Peniaze nemajú, vôbec nič nemajú, ale mobilné telefóny áno. Kto im platí za mobilné spojenie, há? Na ich mobilných telefónoch sú vyobraze-né zástavy Islamského štátu. No a my sa tomu máme radovať a vykrikovať aké je to úžasné prijímať utečencov,“ cituje Trumpa IA „Novo-rossija“. Podľa evrazia.org, 16. 5. 2016

S. Lavrov počas stretnutia s M. Lajčákom Radi vás vítame v Moskve na pracovnej návšteve... Tiež by som vám rád zablahoželal ku Dňu Víťazstva – je to náš spoločný sviatok. Vieme, ako pozorne na Slovensku vnímajú našu spoločnú históriu. Opatera pamiatok je vo vašej krajine na veľmi vysokej úrovni, takmer dokonale sa udržujú vojnové hro-by, pomníky padlým hrdinom, ktorí položili život za oslobodenie Európy. Je to pre nás veľmi dôležité, najmä za súčasných okol-ností, keď sa ukazuje množstvo tých, ktorí by radi zabudli alebo prepísali dejiny druhej svetovej vojny. Moskva, MZV RF, 10. mája 2016

„Nesmrteľný pluk“ v Rusku – 24 miliónov ľudí

Do tohtoročných osláv sa zapojil aj „Nesmrteľný pluk“ v ôs-mich tisícoch mestách a dedinách (Moskva – 7,4 milióna ľudí), Sant-Peterburg a Leningradská oblasť – 1,2 milióna), Sverdlovská oblasť (1,01 milióna)...Iniciatíva „Nesmrteľný pluk“ sa zrodila v roku 2012 v Tomsku. V minulom roku sa pochodu zúčastnilo 12 miliónov ľudí.

Podľa ria.ru, 10. 5. 2016

USA nechystajú ospravedlnenieza Hirošimu

Úrady USA sa nebudú ospravedlňovať japonskej strane za americké atómové bombardovanie Hirošimy v roku 1945, vy-hlásila poradkyňa prezidenta Obamu Susan Riceová. Návšteva B. Obamu v Hirošime je naplánovaná počas stretnutia štátov G7 26.–27. mája 2016. „Japonci nás nežiadali, aby sme sa vyjadrili o múdrosti tohto ko-nania alebo sa ospravedlnili za to. V každom prípade by sme sa neospravedlňovali,“ povedala poradkyňa pre CNN.

Podľa ria.ru, 15. 5. 2016

Európou sa opäť šíri vírus fašizmu Badať, že „zaočkovanie od vojny“, urobené v rokoch 1939-45, už neúčinkuje a vírus talianskeho fašizmu a nemeckého nacizmu sa opäť prejavil v sociálnom organizme európskych štátov. Prejavil sa symptómami chronickej choroby, na ktorú treba liek ešte len vymyslieť, potom zostaviť anamnézu a al-goritmus liečby, a pozvať kvalifi kovaných lekárov.Treba povedať, že táto stará choroba sa neprejavila hneď. Spo-čiatku bola diskreditovaná „skupina lekárov“, ktorí ju porazili v 20. storočí, vrátane Stalina. Pokúsili sa démonizovať a prirov-návať ho k Hitlerovi. Potom boli v rámci programov dekomunizácie sovietskeho priestoru prepísané dejiny, a súčasné generácie si len ťažko ve-dia predstaviť čo sa vlastne udialo v tých časoch, a cenou akého množstva krvi sa podarilo zbaviť od hnedého moru.Potom sa dostali k slovu politické dôsledky toho všetkého: mladí ľudia ochotne dvíhajú ruku na nacistický pozdrav, urážajú vete-ránov (u nás zatiaľ nie – pozn. Bojovník). Beztrestne a so súhla-som mlčiacich demontujú pamätníky epochy, ktoré boli vztýčené na poučenie potomkov. Obyvateľstvo niektorých štátov pripomína školákov, zrazu sa ocitnuvších v triede po zmene hodín, na ktoré sa i tak nepripra-vili... Sú príčinou politických rozhodnutí, za ktoré sa potom pri-chodí ospravedlňovať, ako sa to stalo v prípade Baracka Obamu ohľadne Líbye. Ibaže Líbyjcom sa po týchto ospravedlneniach neuľahčilo – štát majú v ruinách, v občianskej vojne, obyvateľ-stvo je podhodené na roztrhanie teroristom a tzv. „široká koalí-cia“ sa s riešením neponáhľa a ani ho neovláda. My dnes žijeme vďaka padlým, ktorí v polovici minulého sto-ročia zaplatili najvyššiu cenu vo vojne. Preto tí, ktorí zakrývajú pred tým oči, robiac sa, že nič podstatného sa nestalo, páchajú zločin nielen v priestore, ale aj v čase. Zdroj: izvestia.ru, 6. 5. 2016 (výňatok)

Z osláv 71. výročia... v Spišskej novej Vsi Po skončení slávnostného prijatia na radnici sa účastníci presunuli do kina Mier, kde sa uskutočnilo otvorenie výstavy fotografi í z oslobodzovania Slovenska, ktoré poskytlo ruské veľvyslanectvo. Vladislav Kulikov prítomné deti požiadal, aby mu povedali, koľ-ko obyvateľov žije v Spišskej Novej Vsi. Po niekoľkých odpove-diach sme sa dopracovali k číslu 36 000. Potom deťom povedal, aby si predstavili ešte dvojnásobok ľudí. Na takomto príklade deťom ozrejmil, koľko sovietskych vojakov zahynulo pri oslo-bodzovaní Slovenska. Srspol.sk, 8. 9. 2016 (výňatok)

(Pokračovanie na str. 4)

3 BOJOVNÍK / 11

Čí m nás ešte oslovila konferencia SHS pri SAV?(Voľné pokračovanie zo strany 1)

Konferencia sa zaoberala širokým spektrom tém od etiky his-torikov, plagiátorstva až po šírenie názorov, ktoré spochybňu-jú holokaust. Nezabudla ani na dôležitosť historického pove-domia obyvateľstva.

– Výzva SHS upozorňuje na to, že mladá generácia podlieha vply-vu rôznych extrémistických a xe-nofóbnych ideológií a nedokáže sa orientovať v dnešnom svete a jeho zložitých spoločenských vzťahoch. „Je to už alarmujúci stav,“ píše sa v nej. „Ľudia ovlá-

dajú informačné technológie, ale o tom, ako funguje spoločnosť, ideológie a agitácie, o tom nič ne-vedia. To je tragické.

– Stretnutie vedcov má mimo-riadny význam, keďže po parla-mentných voľbách sa do NR SR dostala extrémistická strana.

Niektoré učebnice dejepisu ospravedlňujú pôsobenie Tisa počas holokaustu. Podľa via-cerých oslovených učiteľov sú napísané tak, aby skreslili histo-rické fakty, očistili osobu Jozefa Tisa a zjemnili tragédiu vtedaj-šej doby. Pedagógovia pripomí-najú, že ak sa s tým niečo neuro-bí a žiaci sa budú učiť z týchto kníh, vyrastie nám generácia neonacistov. Takto to napísa-la Daniela Balážová v článku

5. MÁJNa pamiatku šiestich milió-

nov židovských obetí holo-kaustu v celom Izraeli zneli sirény. Krajina sa na dve mi-núty úplne zastavila. Doprav-né prostriedky zostali stáť v strede ciest, vodiči a cestu-júci z nich vystúpili a skloni-li hlavy v tichej spomienke. V najväčšom nacistickom tá-bore smrti v Európe, na území dnešného Poľska, absolvova-lo asi 10-tisíc mladých Židov trojkilometrový Pochod ži-vých z hlavného koncentrač-ného tábora v Auschwitzi do Birkenau. Keď prechádza-li neslávne známou bránou s nápisom Arbeit macht frei, sprevádzali ich preživší väz-ni, pričom niektorí z nich boli oblečení v pásikavých unifor-mách väzňov.

Dvaja potomkovia býva-

lého fašistického diktátora Benita Mussoliniho sa budú v júni uchádzať o kreslo v mestskej rade Ríma, repre-zentujúc konkurenčné poli-tické strany. Rachele Mus-soliniová, vodcova vnučka, kandiduje za pravicovú stra-nu Bratia Talianska, kým Mussoliniovej nevlastná sestra Alessandra sa o funk-ciu v magistráte uchádza za stredopravú stranu Forza Italia. Mussolini vládol v Ta-liansku od roku 1922 a pod jeho vedením krajina vstúpi-la do 2. svetovej vojny ako spojenec nacistického Ne-mecka.

8. MÁJRakúska spolková vláda

si pripomenula 71. výročie oslobodenia spod nacizmu a konca 2. svetovej vojny. Kancelár Werner Faymann v prejave v priestoroch svoj-ho úradu vo Viedni konšta-toval, že ôsmy májový deň by mal byť dňom, v ktorý je potrebné si zopakovať, že nikdy viac a nikdy neslobod-no zabudnúť. Pri tejto príleži-tosti zdôraznil nevyhnutnosť poučenia sa z histórie. Dejiny nás učia, že spoločenský po-koj nie je trvalým javom, pri-pomenul a dodal, že pre his-tóriu, ale často aj súčasnosť platí skôr opak.

9. MÁJRusko si Dňom víťazstva

pripomenulo 71. výročie kapi-tulácie nacistického Nemecka v 2. svetovej vojne. V mno-hých mestách sa konali vojen-ské prehliadky a slávnostné podujatia. Na hodinu trvajúcej vojenskej prehliadke na Čer-venom námestí v Moskve de-fi lovali zástupcovia všetkých zložiek armády, ako aj naj-modernejšia technika ruských ozbrojených síl, vrátane tankov typu Armata a medzikontinen-tálnych balistických striel RS-24 Jars. Prezident Vladimir Pu-tin, ktorý vystúpil s prejavom, po prehliadke položil veniec k hrobu neznámeho vojaka.

12. MÁJNemecká tajná služba za-

znamenala za prvé tri mesiace tohto roka 15 koncertov or-ganizovaných neonacistický-mi zoskupeniami. Ide dosiaľ o najviac takýchto podujatí zaevidovaných v sledovanom časovom úseku za uplynulé štyri roky. Najnovšie údaje len potvrdzujú vlaňajší trend, keď úrady prvýkrát za uplynulé roky konštatovali nárast počtu krajne pravicových rockových podujatí v Nemecku. Vlani sa v Nemecku uskutočnilo 71 neo-nacistických koncertov.

13. MÁJStovky ľudí v anglickom

meste Bath strávili noc mimo svojich domovov po tom, ako stavbári objavili v bývalej strednej škole len meter pod ihriskom 228-kilogramovú bombu z 2. svetovej vojny. Polícia evakuovala do tisíc bytov, ľudí presunula na dosti-hový štadión. Bombu objavili v priestoroch bývalej školy, ktorá sa už niekoľko rokov ne-využíva, robotníci s bagrom. Na miesto privolali pyrotech-nický policajný tím.

Súd v bavorskej metropo-

le nariadil majiteľovi pivár-ne Hofbräukeller, kde v roku

1919 údajne predniesol svoj prvý politický prejav neskor-ší nacistický vodca Adolf Hitler, aby umožnil proti-imigračnej strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) uspo-riadať v jeho podniku stra-nícku schôdzu. Na mítingu má s prejavom vystúpiť aj líderka strany Frauke Petry-ová. Z obáv pred protestmi, ku ktorým by mohlo dôjsť pred pivárňou, však jej maji-teľ Rickey Steinberg dohodu o prenájme podniku vypove-dal. Okresný súd v Mníchove mu však nariadil, aby zmlu-vu, podpísanú s AfD, dodržal a konanie akcie umožnil.

17. MÁJVyjadrenie bývalého lon-

dýnskeho starostu Borisa Johnsona, podľa ktorého sú ciele EÚ podobné cieľom Hitlera, svedčí o politickej amnézii, uviedol predseda Európskej rady Poliak Do-nald Tusk. Johnson, ktorý je jednou z najznámejších tvárí kampane za vystúpenie Veľ-kej Británie z EÚ, pre denník Daily Telegraph povedal, že Európska únia sa podobne ako nacistický vodca Adolf Hitler pokúša vytvoriť európ-sky superštát.

V českom meste Přelouč

exhumovali telesné pozostat-ky francúzskeho skladateľa Casimira Oberfelda, ktorý v Česku zahynul v januári 1945 počas transportu z na-cistického koncentračného tá-bora v Auschwitzi neďaleko vtedy Nemcami okupované-ho poľského mesta Osvien-čim.

Oberfeld patril v 30. rokoch minulého storočia k najpopu-lárnejším umelcom vo Fran-cúzsku. Po jeho pozostatkoch dlhé roky pátral syn Gregoire Dunant. V hromadnom hrobe na přeloučskom cintoríne le-žalo deväť ľudí. Všetko väz-ni, ktorí neprežili transport smrti. Mŕtve telá, ktoré vy-hodili z vlaku v Přelouči, po-choval miestny farár do dôs-tojného hrobu. Ešte predtým však zapísal ich vytetované čísla a práve vďaka tomuto mohol Oberfeldov syn svojho otca nájsť. (ao)

„Učebnice nesmú byť ako to-var“ v Pravde 12. mája 2016

– „....Myslím si, že dejepis je vynikajúci predmet na to, aby nútil žiakov rozmýšľať“ hovorí Dušan Kováč, predseda SHS pri SAV „Kto pochopí čo sa stalo v minulosti, nezablúdi“ napísa-la Daniela Balážová v Pravde 16. mája 2016.

Na pomoc môžeme prispieť i my činnosťou komisií pre prácu s učiteľmi a historickou

a dokumentačnou komisiou pri rozvíjaním spolupráce so ško-lami, prípravou seminárov pre učiteľov dejepisu a občianskej výchovy či napomáhaním pri or-ganizovaní vedomostných súťa-ží a mimoškolských aktivít žia-kov a študentov na rozširovanie vedomia o boji za národnú slo-bodu. Doterajšie skúsenosti po-tvrdzujú, že cesta spolupráce so školami je správna a obojstranne prospešná. Juraj DROTÁR

stalo saVO SVETE

5. 5.–17. 5. 2016

Pamätníky vojnového násilia zbližujú

Už po 10-ty krát sa členovia Klubu českého pohraničia Východ-né Slovensko (15. 5. 2016) stretli pri pomníku posledných obe-ti banderovských bojov. Pomník sa nachádza pri malebnom potôčiku Sopotnica.

4. 5. 1948 pri obci Veľká Lodina, neďaleko Kysaku boli ukrajin-skými nacionalistami, hrnúcimi sa na Západ, kruto umučení dvaja mladí príslušníci Zboru národnej bezpečnosti.

Repliku historickej zástavy partizánskej skupiny Čapajev doniesli členovia Klubu českého pohraničia z Petroviec, nechýbala delegácia OblV SZPB Svidník s podpredsedom Jánom Uhríkom, predsedom ZO SZPB Giraltovce Vladimírom Osifom. Po prvýkrát sa nášho stretnutia zúčastnili zástupcovia Matice slovenskej z Košíc.

Peter KASARDA (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Líšov hádže rukavicu Tornale

Najstarší pamätník osloboditeľom majú...?Doteraz to o sebe tvrdili protifašisti z Tornale a oblastnej organizácie SZPB v R. Sobote. „Ich“ pamätník bol totiž po-stavený už 15. apríla 1945.

Po tohtoročných oslavách dňa víťazstva nám však napísa-la Margita Palíniová zo ZO SZPB v Líšove, ktorá tvrdí, že jej rodáci vítali svojich osloboditeľov už 24. decembra 1944 a že „z vďaky za najdrahšie obete lišovskí občania už vo februá-ri 1945 postavili v strede obce osloboditeľom pamätník, ktorý je prvým postaveným pomníkom hrdinom sovietskej armády na území Slovenska i vtedajšej ČSR“. A že „traja sovietski vojaci boli pochovaní pri pamätníku v strede obce“, ostatní na miest-nom cintoríne. Neskoršie vraj boli ich telá exhumované a odve-zené na vojenský cintorín do Zvolena. Čo na to povedia naši historici? Komu teda patrí toto čestné

prvenstvo? – r –

Líšov, 8. 5. 2016.

BOJOVNÍK / 11 4

Britský veterán venoval vyznamenaniaškolákom Murmanska

Veterán polárnych konvojov z V. Británie Peter Skinner, kto-rý zomrel už pred vyše rokom, sa rozhodol zanechať všetky svoje vyznamenania murmanským školákom.Všetky vyznamenania boli podľa závetu odovzdané 10. mája múzeu polárnych konvojov murmanského gymnázia č. 9. Nachá-dza sa medzi nimi aj Rad britského impéria, uviedol FlashNord. Neskôr sa ukázalo, že Skinner si dlho dopisoval s murmanským múzeom a v roku 2005 aj pricestoval do polárneho mesta, aby múzeum osobne navštívil. Podľa vz.ru, 8. 5. 2016

A. DANKO: Prejavy fašizmu a nacizmu sa objavujú aj dnes

Prejavy fašizmu a nacizmu sa objavujú aj v súčasnosti. Mno-hí majú pocit, že história je zabudnutá, avšak nie je. Pri prí-ležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom to uviedol predseda NR SR Andrej Danko, podľa ktorého je nutné poučiť sa z minu-losti pre lepšiu prítomnosť a budúcnosť.Propaganda rasizmu, fašizmu či xenofóbie podľa jeho slov nie je prípustná. Udalosti vo svete totiž naznačujú, že mierové spoluna-žívanie národov a štátov nie je samozrejmosťou. „Druhá svetová vojna v Európe sa skončila 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka. Vojnu však rozpútal režim, ktorý si nevážil ľudský život. Režim, ktorý preferoval ,čistotu rasy‛ a posielal do plynových komôr ne-vinných ľudí,“ uviedol Danko.Ako podotkol, tento režim vznikal nenápadne, svojím spôsobom legálne a nakoniec rozpútal „najväčšie peklo“ v dejinách ľud-stva. „Ktoré pripravilo o život asi 60 miliónov ľudí,“ upozornil. „Nesmieme zabúdať na to, čo sa stalo,“ pripomenul Danko.

Podľa TASR, 7. mája 2016

Štát odškodnil 1 042 sirôt......ktorých rodičia padli alebo boli popravení počas druhej svetovej vojny ako príslušníci československých zahranič-ných vojsk alebo účastníci domáceho odboja. Informovalo o tom ministerstvo spravodlivosti.Svoj nárok mohli vojnové siroty prihlásiť do konca roku 2015, inak zanikol. Podľa hovorcu rezortu Petra Bublu prijali celkom 2 397 žiadostí. K 1 042 žiadateľom, ktorým bol doteraz príspevok priznaný, ešte môžu pribudnúť ďalší. Podľa TASR, 8. 5. 2016

„Matka vlasť volá!“ –objekt kultúrneho dedičstva

Predseda ruskej vlády D. Medvedev podpísal nariadenie, na základe ktorého sa socha volgogradskej „Matky – vlasť“ sta-la osobitne hodnotným kultúrnym dedičstvom Ruska. Toto rozhodnutie vytvára právne podmienky na zaradenie tohto unikátneho pamätníka dejín do celosvetového zoznamu kultúr-neho dedičstva UNESCO. V momente svojho vystavenia bola socha „Matka vlasť“ naj-vyššou sochou sveta: výška – 52 m, dĺžka ruky – 20 m, dĺžka meča – 33 m. Celková výška sochy činí 85 metrov.

Podľa ria.ru, 8. 5. 2016

Medzištátne vzťahy Ruska a Japonska Dvojstranné diplomatické a konzulárne vzťahy medzi ZSSR a Japonskom boli ustanovené Konvenciou... z 20. 1. 1925. Popretŕhané boli 9. 8. 1945 keď ZSSR vyhlásil Japonsku voj-nu. 19. 10. 1956 Moskva a Tokio podpísali deklaráciu, ktorou sa zastavil stav vojny a obnovili sa diplomatické vzťahy. 27. 12. 1992 japonská vláda uznala Ruskú federáciu za nástupnický štát ZSSR. Podľa ria.ru, 6. 5. 2016

V čínskom Čžanbeji zvečnili mená 16 sovietskych vojakov

Ide o vojakov padlých vo vojne s Japonskom pri oslobodzo-vaní severovýchodu Číny. Na tomto mieste sa už nachádza komplex pamiatky na padlých 66 sovietskych a 13 mongolských vojakov.„Dodatočne chceme zvečniť mená 16 sovietskych vojakov boju-júcich za oslobodenie severovýchodu Číny od japonských oku-pantov,“ povedal predstaviteľ MO RF Bazar Damdinov. Celkové bojové straty vtedajšieho Zabajkalského frontu dosiahli 2 228 vojakov, Mongolskej ľudovo-revolučnej armády – okolo 200 vojakov. Podľa ria.ru, 5. 5. 2016

Čo píšu iníČo píšu iní(Dokončenie zo str. 2)

ZO ŽIVOTA REGIÓNOV

Tibor Spitz – Čestný občan mesta Dolný KubínV sobotu 7. mája pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom zorganizovali združenie Femina a spol., OblV SZPB Ružombe-rok, MO Matice slovenskej a ZO SZPB Istebné, Mierový pochod po stopách Spitzovcov z Dolného Kubína do Srňacieho.

Tibor Spitz ochotne a s dojatím nad vlastnoručne vykopanou skrýšou.

V horách nad touto obcou sa totiž 7 vojnových mesiacov ukrývala jedna rodina. Boli to Spitzovci, ktorí sa takto vyhli transportu do koncentračného tá-bora. Po celý čas žili v neveľkom bunkri, čo však bola ručne vyko-paná jama.

Na veľkú radosť organizáto-rov sa tohto podujatia zúčastnil aj samotný 87-ročný Tibor Spitz spolu s manželkou Noemi, za slobodna reprezentantkou Čes-koslovenska v stolnom tenise, ktorí pricestovali z Kingstonu, mestečka neďaleko New Yorku.

Na miesto vykopaného bunkra priviedol všetkých sám a pri bun-kri sa dojemne rozhovoril o svo-jom vtedajšom žití.

Hlavný program pokračoval v rozkošnom anfi teátriku v Srňa-com, ktorý umocňovali členovia folklórnej skupiny Orava.

Najväčšie prekvapenie však čakalo pri vystúpení primátora Dolného Kubína Romana Ma-tejova, ktorý rodákovi Spitzovi udelil v mene mestského zastupi-teľstva Čestné občianstvo mesta Dolný Kubín. Popri ňom mu člen oblastného výboru SZPB v Ru-žomberku a predseda MS v Is-tebnom Pavol Stuchlý odovzdal Pamätný list OblV SZPB za vý-nimočnosť, ktorú vďaka jeho ne-zlomnosti a húževnatosti dostáva Srňacie, Dolný Kubín a protifa-šistický odboj do povedomia nie-len na Orave, ale aj za hranicami Slovenska. Hosťa potešil aj Šte-fan Novák zo ZO SZPB Dolný Kubín, ktorý mu za Zväz daroval vzácne staré knižky. Dušan SABOL

Dňa 12. 5. 2016 ZO SZPB Stará Turá opäť rozšírila svoju členskú základňu o 4 nové členky, po-chádzajúce z neďalekej obce Vaďovce. Na snímke sprava: Dlhoročná predsedníčka ZO SZPB Stará Turá a členka OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom Elena Kovárová v prítomnosti starostky obce Alžbety Tukovej (je tiež členkou SZPB), odovzdala preukazy: Oľge Martákovej, Dagmare Ďurišovej, Janke Masárovej a Lenke Hučkovej a prihlášku záujemkyni o členstvo v SZPB Alene Hrušovej. Text a foto: Viliam SOLOVIČ

Pod záštitou primátora mesta Ružombe-rok Igora Čombora zorganizoval 18. mája oblastný výbor SZPB v spolupráci s MÚ a tunajším centrom voľného času veľké fi-nále vedomostnej súťaže základných škôl a 8 ročných gymnázií s názvom „Medzníky 2. svetovej vojny“.

Súťažilo 7 dvojčlenných družstiev – víťazov ob-lastných kôl z Liptova, Považia a Oravy, ktorí odpo-vedali na témy: Druhá svetová vojna v Európe a vo

svete, Slovensko počas 2. svetovej vojny a holokaust. Najzaujímavejšia bola praktická časť kvízu, keď

tému holokaust spracovali žiaci v samotnej audio prezentácii – powerpointe.

Odborná porota s predsedom Karolom Dzuriakom mala veľmi ťažkú úlohu, lebo súťažiaci mali výborné vedomosti a bolo zjavné, že sa pod vedením svojich učiteľov dejepisu zodpovedne pripravovali.

Prvenstvo si napokon zaslúžene vybojovali žiaci ZŠ z Liptovskej Osady pred súťažiacimi zo ZŠ Zare-vúca – Ružomberok. Na treťom mieste sa umiestnila dvojica zo ZŠ Istebné na Orave. Dušan SABOL

Veľké finále

Spoločná snímka víťazov sprava: 1. miesto -Timea Majzelová, Matúš Chmelan zo ZŠ Liptovská Osa-da, ktorých pripravo val učiteľ Anton Panis, 2. miesto – Lucia Patrícia Štetáková a Simona Callová zo ZŠ Zarevúca Ružomberok, ktorých pripravovala učiteľka Lýdia Mlynčeková a 3. miesto – Kristián Janiga, Tomáš Bražina zo ZŠ Istebné, ktorým sa venoval učiteľ Tomáš Kuracina.

5 BOJOVNÍK / 11

ZO ŽIVOTA REGIÓNOV

Dejiny jedného malého pomníkaDvadsiaty štvrtý raz sme sa zišli hlboko v lesoch nad bratislav-skou Račou. Dvadsaťštyri rokov. To je vlastne tretina obdobia od času, kedy sa tu odohrali udalosti, pre ktoré sem, na Malý Slavín, každoročne začiatkom mája chodíme.

O Malé Karpaty zvádzali sa boje na prelome marca a apríla 1945. Zintenzívnili 3. apríla, keď Červená armáda oslobodila Raču a Nemci sa s bojovou technikou presúvali cez horský masív na Záhorie. Tu niekde sa stretli úsečky životných osudov dvoch červenoarmejcov Ivana Gorjuno-va a Nikolaja Fimuškina. Jeden mal 29 a druhý 30 rokov, obaja zahynuli 4. apríla. Nevieme, či boli spolubojovníci v druhej sve-tovej vojne, alebo sa náhodou ich

bezduché telá ocitli na tom istom mieste. Údajne boli ranení a pri transporte zomreli. Zrejme išlo o príslušníkov predsunutých jed-notiek 25. gardového zboru, kto-rý operoval pri Bratislave. Opa-kovane sa vyskytujú tvrdenia, že išlo o letcov. Ale nedočítal som sa, že by v tom čase bolo nad Malými Karpatami zostrelené sovietske lietadlo.

V sobotu 14. mája prišlo vyše 200 ľudí napriek tomu, že celú noc pršalo a obloha bola ráno

zamračená, dokonca aj potom na Malom Slavíne chvíľu spŕch-lo. Po slovenskej hymne, ktorú zaspieval sólista Opery SND Ivan Ožvát, sa k účastníkom pri-hovorili predseda OblV SZPB Bratislava Martin Krno, bývalý primátor Bratislavy M. Ftáč-nik a vo dvojici vystúpili ruský a bieloruský veľvyslanec Alexej Fedotov a Vladimir Serpikov. Novomeského verše predniesla zaslúžená umelkyňa Terézia Sza-bová-Kornošová.

Na lúke sa už v neofi ciálnej časti predstavil so svojimi šan-sónmi vedec, básnik a skladateľ, bard z Petrohradu Alexandr Go-

rodnickij a štvorica ruských spe-váčok s častuškami. Napokon sa nad lesami rozlialo slnko, a tak sa prítomní už nemuseli schová-vať pred dažďom pod strechami.

Tradične sa každému ušiel guľáš, špekáčik, aj čo-to z ruskej kuchy-ne. Nálada bola výborná, ťažko sa účastníci podujatia poobede rozchádzali. MK, foto: Denisa Žiaková

Na Gemeri je protifašistický odbojvedomostným lákadlomDňa 6. 5. 2016 sa v R. Sobote konal už V. ročník okresnej ve-domostnej súťaže žiakov ZŠ o dejinách protifašistického odbo-ja v rokoch 1938 až 1945. Súťaž tradične pripravuje OblV SZPB v R. Sobote v spolupráci s miestnym mestským úradom a Cen-trom voľného času Relax.

Z ôsmich prihlásených súťa-žilo päť družstiev na témy: me-

Víťazné družstvo ZŠ V. Clementisa z Tisovca so svojou vedúcou a vľavo oblastným predsedom SZPB P. Brndiarom.

dzinárodná situácia pred 2. sv. vojnou, vypuknutie 2. sv. vojny,

SNP, vojnové konfl ikty po 2. sv. vojne a SZPB.

Víťazom sa po prvýkrát stalo družstvo ZŠ Vladimíra Clemen-tisa z Tisovca v zložení Nika Vengrínová, Bianka Guzmová a Andrej Hronček. Do súťaže ho pripravila učiteľka Anna Kele-tiová.

Z odpovedí žiakov je zrejmé, že témam sa venovali nad rámec učebných osnov. A už len za to im patrí nielen poďakovanie, ale aj vecné darčeky.

Po skončení vedomostnej sú-ťaže organizátori vyhodnotili aj výtvarnú súťaž žiakov ZŠ okre-su, ktorých výtvarné práce boli vystavené s mottom: „Vážme si slobodu“. Prvé tri miesta obsadi-li žiaci ZŠ z obce Jesenské.

Jozef PUPALA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

V Rožňave napĺňame koncepciu vzdelávaniaMusíme si uvedomiť, že otázky pamäti tohto národa nemôžu byť záležitosťou aktivity jednej organizácie, ale že to musí byť záležitosťou štátneho výchovno-vzdelávacieho systému! Pre-to musíme vyvíjať tlak na jeho fungovanie.

A keďže pri tom ani my nesmie-me byť pasívni, tak sme sa v aprí-li a máji zamerali s komisiou pre prácu s učiteľmi, ženami a mláde-žou pri OblV SZPB v Rožňave na rôznorodé aktivity.

V spolupráci so ZO SZPB gen. Viesta v Revúcej sme 7. apríla usporiadali seminár s predmetovou komisiou dejepisu, etickej výcho-vy a občianskej náuky na otázky pripravovanej vedomostnej súťa-že „Medzníky 2. svetovej vojny“,

samostatnou témou čoho boli aj dejiny protifašistického odboja v revúckom okrese. Následne sme 20. apríla uskutočnili stretnutie komisie dejepisu, etickej výchova a občianskej náuky v Rožňave. Veľ-mi zaujímavo tu prednášal nadše-nec histórie, spisovateľ a pedagóg Ferenc Ambrús, ktorý svoju prezen-táciu orientoval na židovskú otázku a holokaust v okolí Rožňavy.

Dňa 3. mája 2016 sa žiaci 9. roč-níkov na ZŠ akad. Juraja Hronca

v Rožňave zúčastnili na besede s príslušníkom Červenej armády, plk. v. v. Ladislavom Sládekom, ktorý nezabudol poukázať, že sú-časná mládež je vystavená mnohým nástrahám. Lenže tak, ako v čase vojny, tak aj dnes záleží na každom z nich, ako si budú plniť svoje sny.

V rámci koncepcie nezabúda-me ani na spoločenské aktivity. Komisia usporiadala stretnutie členiek OblV SZPB Rožňava z príležitosti Dňa Matiek. Naše mamič ky, členky SZPB, prišli po-zdraviť žiaci zo ZŠ akad. J. Hron-ca a s programom aj súbor Dubina.

Irena LACKOVÁ

Plány hlavných úloh a plány práce pléna a predsedníctva sú-streďujú pozornosť na mládež, na spoluprácu s učiteľmi, vy-učujúcimi dejepis o 2. svetovej vojne a SNP, na rozširovanie členskej základne, na odber zväzovej tlače a zviditeľňovanie sa v regionálnej tlači, ako aj na účasť na celoslovenských osla-vách ukončenia 2. svetovej vojny a výročia SNP.

Z oblastného pléna v Leviciach

Rokovania sa zúčastnil predseda SZPB Pavol Sečkár, ktorý spolu s predsedom oblastného výboru SZPB Jánom Hamarom odovzdali členke predsedníctva OblV a pred-

sedníčke ZO SZPB Antónii Ďur-kovskej, ako aj členovi pléna OblV a výboru ZO SZPB v Želiezovciach Jozefovi Kanyukovi k ich životným jubileám zväzové vyznamenania.

V diskusii, v ktorej odzneli oba-vy a kritické hlasy k výsledkom marcových parlamentných volieb sa vyjadril aj predseda SZPB. Po-menoval kde vidí príčiny tohto ne-žiadúceho javu a zvýraznil úlohy nášho zväzu na najbližšie obdobie. Pripomenul aj úspechy, ktoré zväz zaznamenal a ktoré sú povzbude-ním do ďalšej práce. Jozef VÝBOCH

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Badín a Malachov už spoločnePri príležitosti 71. výročia Dňa víťazstva nad fašizmom usporia-dali miestni protifašisti a základná škola prvý spoločný turistic-ký pochod Badínčanov a Malachovčanov k pamätníku šiestich sovietskych letcov, ktorí v októbri 1944 havarovali a zahynuli v lesnom katastri obce Badín v časti Vysočina – Dolná skala.

Akcie, do ktorej sa zapojilo asi 80 ľudí, sa zúčastnili aj členovia OZ Malachovská dolina z Mala-chova a predstavitelia veľvysla-nectva RF.

Pri pamätníku si pripomenuli históriu z obdobia SNP, osobitne vzdušný most sovietskeho letec-tva na pomoc Povstaniu. Prepra-voval sa ním vojenský materiál, ale aj vojaci 2. čs. paradesant-nej brigády z poľského letiska pri Krosne na letisko Tri Duby, dnešný Sliač.

Sprievodnou akciou bolo od-

halenie tabule na pamiatku par-tizánskeho oddielu pôsobiaceho v Kremnických vrchoch, ktorú vy-hotovili členovia ZO SZPB z Ba-dína s nasledovným textom: „Po potlačení SNP od decembra 1944 do marca 1945 pôsobil na týchto miestach od Skalky po Sielnic-kú Poľanu 2. oddiel brigády kpt. J. Nálepku, pod velením npor. V. A. Georgijevského“.

Na záver podujatia členovia ZO SZPB usporiadali výstavku voj-nových artefaktov na poľovníckej chate. Ondrej DANKO, predseda ZO SZPB

Strelecká súťaž ku Dňu víťazstvaPri príležitosti 71. výročia ukončenia 2. sv. vojny a 97. výročia tra-gickej smrti gen. M. R. Štefánika začiatkom mája športovo-strelec-ký klub MAGNUM pri ZTŠČR a ZO SZPB v Želiezovciach usporiadal športovú streleckú súťaž. Strieľalo sa z malokalibrovej pušky na 50 metrov v ľahu s dioptrom bez opory.

Všetkých 34 súťažiacich privítala podpredsedníčka ZO SZPB Eva Šimková. Súťažiacim z celého západoslovenského regiónu pripomenula aktuálny význam udalostí spred 71 rokov a zaželala im športové šťastie.

Prvé miesta v jednotlivých kategóriách obsadili: Muži – Ján Kováč, ženy – Barbora Čudaiová z Pohronského Ruskova, seniori do 59 rokov – Ivan Bublák z Lutile a seniori nad 60 rokov – Mária Maturkaničová zo Želiezoviec. J. VÝBOCH, snímka Ľ. Vanek (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 11 6 7 BOJOVNÍK / 11

Naši predkovia fašizmus pred 71 rokmi porazili. Kto ho porazí dnes?

Revúca.

Nezabudnime na vojnové obeteTýmito slovami sa 9. mája na slávnostnom zhromaždení Re-vúčanov pri príležitosti 71. výročia víťazstva nad fašizmom v príhovore obrátila k zhromaždenej mládeži, členom SZPB gen. Viesta a všetkým prítomným, primátorka mesta, poslan-kyňa BBSK Eva Cireňová.

Poukázala na obrovské obete, materiálne škody, ktoré vojna napáchala, na utrpenie a bolesť, ktoré ju sprevádzali aj v povoj-novom období. Svoje vystúpe-nie ukončila myšlienkou: Člo-vek žije, pokiaľ žije spomienka na neho a preto všetci padlí

v týchto bojoch za našu slobodu zostanú v našich mysliach.

Slávnostné zhromaždenie ukon-čil predseda ZO SZPB gen. Viesta Ján Kochan, ktorý zároveň prí-tomných pozval na „Pochod vďa-ky“ na Veľkej lúke pri Muráni.

Š. HAVIAR, člen výboru ZO SZPB

Sym bol oslobodenia káže nezabudnúťV Spišskej Belej sme si 71. výročie ukončenia 2. svetovej voj-ny pripomenuli na mestskom cintoríne pri hrobe neznámeho sovietskeho vojaka. So spoluobčanmi sa tu stretli primátor Štefan Bieľak, členovia miestnej organizácie SZPB, žiaci zo ZŠ J. M. Petzvala a ZŠ na Štefánikovej ulici.

Primátor zdôraznil, že práve hrob neznámeho sovietskeho vojaka je symbolickým miestom, ktoré nám káže nezabúdať na hrôzy a ná-sledky, ktoré po sebe zanechala 2. sv. vojna. A že je smutné, ak je téma fašizmu (neofašizmu) aktuálna aj po 71 rokoch. Pripomenul, že dnes sa medzi nami otvorene pohybujú ľudia, ktorí takéto názory a myšlienky oživujú a šíria a že na nedostatočné riešenie spoločen-ských problémov by sa takýmto spôsobom poukazovať nemalo.

V závere primátor dodal, že v meste máme aj dve ďalšie pietne miesta. Pamätnú tabuľu padlým počas 2. svetovej vojny na budove mestského úradu a sochu Partizána v parku pri evanjelickom kostole.

O období konca 2. sv. vojny pohovorila aj predsedníčka miestnej organizácie SZPB Danka Lineková.

Následne bola na hrob neznámeho sovietskeho vojaka položená kytica a zapálená symbolická svieca. – DL –

Spomienkového stretnutia v Turí sa zúčastnili aj pamätníci, medzi nimi aj 94-ročný p ovstalecký vojak Maximi-lian Tvrdý.Spišská Belá.

Turie nezabúdaV Turí (pri Žiline) si občania na obecnom cintoríne pripomenuli Deň víťazstva nad fašizmom pri hroboch partizánov Jána Skamra-lu z Vrútok, Laca Kucku z Veľkého Sariša, Alexandra Zábojníka z Turia, partizánov Jána Mišianga a Ivana Nikolaja z Ruska, ktorí padli v SNP a oslobodenia sa nedožili.

Po privítaní starostom Mirosla-vom Chovancom básňami vzda-li hold padlým hrdinom žiačky ZŠ. Predseda oblastného výboru

SZPB v Žiline Juraj Drotár pripo-menul, že do boja proti fašizmu sa postavilo niekoľko desiatok povstaleckých vojakov a partizá-nov z Turia. Aj preto je potrebné zachovávať im pamiatku.

Okrem toho sa poďakoval miestnej samospráve za dlho-ročné zachovávanie tradície spoločného stretávania sa a úcty povstaleckým vojakom, parti-zánom a obyvateľom, ktorí im bez ohľadu na vlastné nebezpe-čenstvo, v protifašistickom boji pomáhali. – JD – , snímka OÚ Turie

Oslobodenie Žarnovice si 6. mája 2016 pripomenuli členovia miestnej ZO SZPB s deťmi zo školského klubu „Včielka“ pri ZŠ Fraňa Kráľa.

Mária ŠTEVKOVÁ, snímka Alena Bartoková

Dňa 8. mája si ZO SZPB spoločne s Dobrovoľným hasičským zborom v Heľpe a zástupcami obce, pri Pamätníku padlých v 1. a 2. sv. vojny, pripomenuli ukon čenie 2. sv. vojny v Európe. Mariana LATINÁKOVÁ

Regionálne oslavy na JavorineZa zvukov smútočného pochodu a pred takmer dvetisíc prítom-nými vence k pamätníku vojakov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR na Javorine položila delegácia NR SR vedená predsedom ŽSSK Ju-rajom Blanárom, veľvyslanec Bieloruska Alexander Serpikov, prvý tajomník veľvyslanectva RF Nikolaj Ryžov a vedúci misie obrany ČR na Slovensku brig. gen. Zdeněk Jakubek. Ďalej delegácia MO SR vedená genmjr. Ondřejom Novosadom, de-

legácie ŽSSK, mesta Žilina, OblV SZPB Žilina, OblV SZPB Martin, ČSBS Ostrava, družobných obcí z ČR a Poľska, okolitých samospráv, spolupracujúcich združení a politických strán, obyvatelia obce Stráňa-vy a turisti z hviezdicového pochodu z Višňového, Stráňav a Strečna.

Všetkých privítal starosta Stráňav Jozef Papán. Po ňom Juraj Blanár zdôraznil nutnosť pripomínania si oslobodeneckého boja pre súčasné generácie. Na hrdinstvo vojakov Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR pri oslobodzovaní severozápadného Slovenska pouká-zal podpredseda ÚR SZPB Juraj Drotár. Osobitne pri tom vyzdvihol pomoc obyvateľov Turca a Žingorových partizánov oslobodzovacím vojskám pri prekonávaní hrebeňov Malej Fatry... 18. armáda gen. Gas-tiloviča tu napriek tomu stratila 25 tisíc vojakov a dôstojníkov, z toho 1. čs. AZ štyritisíc päťsto. „Taká vysoká bola daň za slobodu tohto regiónu“, dodal. – JD –, snímka M. Duchoň, Stráňavy

Javorina.

Fašistické vraždy v Chrasti varujúPri pamätníku zavraždených antifašistov v žilinskom Chrasti 28. apríla 2016 položili vence vďaky podpredseda ŽSSK Jozef Štrba, viceprimátor Žiliny Anton Trnovec, delegácie OblV SZPB v Žiline, JDS a Klubu vojakov ZV SR posádky Žilina, pozostalí a občania mesta.

Predseda oblastného výboru SZPB Juraj Drotár priblížil prítomným re-presívnu činnosť Einsatzkommanda 13, oporného bodu Žilina, proti účast-níkom povstania, rasovo prenasledovaným a ďalším občanom žilinského regiónu na jeseň a v zime 1944/45. Vo vražedných akciách tohto komanda zahynulo 404 protifašistických bojovníkov nájdených po vojne v 29 hro-madných hroboch. Z nich tridsaťdva sa nachádza v tunajšom spoločnom hrobe lesíka Chrasť. Dušan HALAJ

Oslavy v regióne ŠarišaOblV SZPB v Prešove v súčinnosti s PSK a orgánmi štátnej sprá-vy zorganizovali pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom pietne akty v Prešove, Sabinove, Lipanoch a vo Veľkom Šariši.

Okrem predstaviteľov štátnych a samosprávnych orgánov, politic-kých strán a miestnych spoločen-ských organizácií sa ich zúčastnili aj priami účastníci protifašistické-ho odboja, členovia SZPB, široká verejnosť, ale aj predstavitelia veľvyslanectva RF a Ukrajiny.

Oslavy so všetkými vojenský-mi poctami podporila 2. mecha-nizovaná brigáda OS SR a Klub vojenskej histórie Dukla. Spes-trením boli aj prelety ultraľah-kých lietadiel fi rmy TOMARK z Prešova, hlavne v Sabinove a v Lipanoch.

Je chvályhodné, že sa nám darí

na tieto pietne akty priťahovať už predovšetkým stredoškolskú mládež. Jej účasť je skutočným oživením, hoci účasť priamych účastníkov protifašistického od-boja sa dá i v Šariši, žiaľ, spočí-tať na prstoch jednej ruky.

Rečníci sa v príhovoroch sú-stredili na dve témy. Po prvé, na historické súvislosti vzniku a prejavu fašizmu a nacizmu a, po druhé, na výzvy súčasným politikom i občanom, aby boli ohľadne našej bezpečnosti vždy predvídavo zodpovední.

Ján KRAJKOVIČ a Ľubomír VAJČOVEC(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Oslavy v regióne Šariša.

Potešila nás prítomnosť mládeže

Prítomní boli aj hostia zo su-sedného mesta Užhorod s vedú-cim delegácie genplk. Mikola-jom Mikolajevičom Kozlovskim a genplk. Igorom Ivanovičom Zinčukom za oblastnú organizá-ciu ukrajinského a zahraničného kozáctva a mestskej organizácie MUSUV. Prítomní tiež boli po-slanci NR SR Emil Ďurovčík, Elemer Jakab a honorárny kon-zul RF Ladislav Štefko.

Po ukončení pietneho aktu boli čestnými uznaniami a pa-

mätnými medailami RF odme-není pplk. v. v. Jozef Bloščičák, nprap. v. z. Andrej Gramata zo ZO SZPB MI-1. Čestné uznania si tiež prevzali členovia SZPB Margita Minčičová a Miroslav Prega, prednostka Jana Cibere-ová, primátor mesta Michalovce Viliam Zahorčák a ďalší.

Tento rok nás veľmi potešilo, že sme na tieto oslavy pritiahli dostatok žiakov, mládeže a ob-čanov zo širokého okolia.

Marián LUKÁČ, tajomník OblV SZPB Michalovce

Michalovce.

Pietneho aktu na cintoríne vojakov Červenej armády Pod Hrád-kom v Michalovciach sa za hlavného usporiadateľa zúčastnili prednostka OÚ Michalovce Jana Cibererová a predsedníctvo ob-lastného výboru SZPB na čele s predsedom Miroslavom Pregom.

Po položení vencov sa zhromaž-denie presunulo k pamätníku naj-väčšej tankovej bitky v Českoslo-vensku v Kameníne. Slávnostnú chvíľu umocnili hostia z Kalinin-gradu, rodinní príslušníci tankistu Borisova, ktorý bojoval pri oslo-bodzovaní Kamenína. Jeho 8-roč-ný pravnuk predniesol dojemnú báseň. Zvláštnosťou osláv bola prítomnosť ruského klubu „Noční vlci“.

K hladkému priebehu osláv prispeli vojaci 3. mechanizovanej roty z Levíc, historickej skupiny v dobových rovnošatách z múzea v Pohronskom Ruskove, študenti stredných škôl a obyvatelia Štúro-va a Kamenína.

Po ofi ciálnej časti nasledovali oslavy v neďalekom lese pri guľá-ši a harmonike. Spevácky súbor Nádej zasp ieval vojenské piesne.

Jozef MARUNIČ, snímka Denisa Žiaková

V Štúrove pripravil oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom OblV SZPB v Nových Zámkoch. Po hymne, básni gymnazistu Filipa Srnku a pri-vítaní hostí, moderátorka podujatia privítala aj okolo 120 učiteľov a stredoškolákov. Potom zazneli príhovory so slovami vďaky oslo-boditeľom a výzvy študentom, aby zachovali pamiatku padlých.

Pamiatka na najväčšiu tankovú bitku

Na semetešskú vraždu sa nezabúda!

Pri pamätníku obetí semetešskej tragédie sa koncom apríla zišli stovky ľudí, aby si uctili pamiatku obetí fašistického zverstva na konci druhej svetovej vojny. Organizátorom spomienkového stretnutia boli Obecný úrad a ZO SZPB Vysoká nad Kysucou v spo-lupráci OÚ Čadca a OblV SZPB Žilina.

Po pietnom akte a vystúpení starostu obce Vysoká nad Kysucou Jozefa Varechu, prítomných pozdravil podpredseda ŽSK Jozef Štrba. Zvýraznil dôležitosť úsilia samosprávneho kraja o zachovávanie pamiatky bojov proti fašizmu, ako súčasti našich národných a regionálnych dejín. Podpredseda OblV SZPB v Žiline Milan Paršo k tomu zdôraznil potrebu pripomínania si obetí fašistickej zlovôle, ako odpovede na snahy novodobých stúpen-cov nemeckého nacizmu, fašizmu a slovenských ľudákov, usilujúcich sa o zmierňovanie trestuhodnosti vražedných činov svojich predchodcov.

Spomienkového stretnutia sa zúčastnili pamätníci a občania osady Se-meteš a obce Vysoká nad Kysucou, delegácie okolitých kysuckých a byt-čianskych miest a obcí, zastúpených ich starostami, delegácia oblastnej organizácie SZPB Žilina a členovia ZO SZPB z Kysúc, delegácie spo-lupracujúcich združení Klubu vojenských výsadkárov a Klubu vojakov posádky Žilina a Jednoty dôchodcov Slovenska.

Vojenské pocty zabezpečili vojaci 5. pluku špeciálneho určenia zo Žili-ny a členovia Hasičského zboru z Vysokej nad Kysucou.

Juraj DROTÁR, snímka Ján Gordík

Vzdaj úctu tým, čo zomreli, aby si ty žil!Je to aj pre dnešok aktuálny odkaz z pamätníka v Dobšinej, pri ktorom 9. mája zazneli slávnostné príhovory primátora Jána Slováka a predsedu ZO SZPB Františka Novotného.

Predseda F. Novotný priblížil historické súvislosti ukončenia druhej svetovej vojny, pričom zvýraznil: „71 rokov je dostatočná doba na to, aby sa ľudstvo poučilo, že vojenské konfl ikty vedú len k veľkému utr-peniu. Len vtedajšie Československo stáli 360 000 obetí... Pomaly na tieto skutočnosti zabúdame, lebo priamych účastníkov ubúda. V našom meste máme iba jedného, ktorý v tomto mesiaci oslávi 90 rokov“.

Primátor J. Slovák vyzval dnešné generácie, aby si spomenuli na to, čo sa stalo v minulosti, lebo mier je stále krehký a ľudí, snažiacic h sa ho narušiť, neubúda.

Po celý čas pri pamätníku padlých hrdinov držali stráž aj štyria členo-via baníckeho združenia Bratstvo – Brüderschaft. Atmosféru umocňo-vala miestna dychová hudba. Juraj KARIKA

BOJOVNÍK / 11 8

Vo vojne neumierali len vojaciProblémy rodín pri oslobodzovaní obcí Budča a TŕniePri spomienkach na koniec 2. svetovej vojny sa aj ja vraciam k tragickej udalosti, ktorá postihla našu rodinu práve 14. marca 1945. Zvlášť ma zlostí, keď niekto napíše, že moja mama, ob-čianka Budče Emília Šalková zahynula pri oslobodzovaní obce.

Samozrejme, že to tak nebo-lo. Obec Budča bola oslobode-ná 21. marca 1945. Z východ-nej strany sovietskou armádou a z južnej strany rumunskou ar-mádou.

Ako to teda bolo? Moja mama nezomrela pri pre-

strelke medzi Rumunmi a Nem-cami zásahom ručného granátu, ale zásahom črepiny delostre-leckého granátu, ktorý vystreli-la rumunská armáda, ktorá bola dislokovaná južne od Budče za riekou Hron v katastri obce Ostrá Lúka a Bacúrov. Na spomínanej pahorkatine, vzdialenej od obce Budča asi tri kilometre vzdušnou čiarou, boli rozmiestnené ďale-konosné delá rumunskej armády. Sovietska a rumunská armáda pripravovali generálnu ofenzívu na vytlačenie Nemcov z podhor-ských obcí Kováčova, Budča, Turová, Tŕnie, Železná Brezni-ca, no a rumunská armáda sa tzv. zastreľovala.

Bolo ráno 14. marca 1945 oko-lo 9:30 hod. V kuchyni sme boli s mamou ja, otcova sestra a slúž-ka. Starý otec bol v tej miest-nosti, v ktorej v okennom ráme vybuchol delostrelecký granát. Keďže ležal v posteli, bol chrá-nený, či obalený troma pápe-

rovými perinami. Moji mladší bratia sa nachádzali v drevárni na dvore a otec pracoval s bratom v mlyne. Jednu našu izbu obýval vyšší nemecký dôstojník.

Panovalo neobyčajné ranné ti-cho, iba z ďaleka sa ozývala de-lostrelecká paľba. Spomínam si, že mama žehlila detskú bielizeň. Zrazu niečo zapískalo, nastal náraz do okenného rámu a po dvoch sekundách mohutný vý-buch, prach, lietanie páperia, čo trvalo približne 10 minút. Jedna z črepín delostreleckého granátu preletela priečne do dverí kuchy-ne a zasiahla srdce mojej mamy. Pri páde na zem stačila povedať: „Jaj, Bože môj, čo sa... a pri slo-ve ...robí dostala zásah.

Behom pár minút bol pri mame starý otec, ja, otcova sestra a čoskoro prišiel z mlyna aj otec. Okamžite poslali po lekára. Ten keď prišiel, hoci býval od nás len tristo metrov, už nebolo pomoci. Ja si z toho najviac pamätám, ako som sa mame snažil zastaviť striekajúcu krv.

A čo nemecký dôstojník? Asi ani netušil čo sa deje, len vysko-čil z okna do preddomovej zá-hradky a okamžite to dal vedieť komandatúre. Myslel si, že bol na neho spáchaný atentát.

Veru prišla k nám komisia

vyšetrovateľov, lenže zistila, že granát vypálilo rumunské delo.

Pohreb a útekMiestny stolár do večera zho-

tovil z obyčajných dosák truhlu a pohreb sa konal večer na druhý deň.

Spomínam si, ako organista priamo z chóru zakričal: „Pán farár, chlapov berú!“. Určite mal povedať, že Nemci. Keď to otec počul, nepozeral sa ani vpravo ani vľavo, schmatol ma za ruku a doslova ma vytiahol z kostola. Asi som celú vec nechápal.

Po ceste domov sme stretli pár chlapov, ktorí počuli výzvu obec-ného sluhu a vydali sa dobrovoľ-ne, či nasilu Nemcom. V ten deň a na druhý deň Nemci odvliekli z dediny aj pod samopalom 111 mužov.

Jeden z nich bol otcov brat Ján, ktorému sa však podarilo ujsť z vlaku, ktorý smeroval do Nemecka. Stalo sa to pri Kútoch, keď spojenci vlak bombardovali. V Sekuliach sa schovával až do oslobodenia.

Doma nás už čakal starý otec, mal všetko pripravené na eva-kuáciu. Otec si vzal len ruksak, v ktorom bola umne uložená sedačka na sane, v ktorej mal sedieť brat Milo, ktorý mal po-ranenú nohu. Starý otec pomohol otcovi naložiť brata na chrbát, pričom povedal: „Poručeno pánu Bohu! Rýchlo upaľujte, niekde

na ceste počuť brechot psov!“ Ako nám starý otec otváral zad-

ný vchod, zjavil sa nadporučík v uniforme tankistu, ktorý býval u nás. Bol to Rakúšan a hovoril lámanou češtinou. Vedeli sme, že nie je fašista, čo aj teraz potvrdil. Povedal: „Schnell, schnell, neotá-čajte sa, bežte hore smer les, tam je zákop a hneď sa doň schovaj-te. Keď po vašom odchode znova otvorím tieto dvere, môžete zo zá-kopu vstať a pokračovať v ceste smerom na Tŕnie.“

Len čo sme sa v zákope pri-krčili, zadné dvere na dome sa otvorili a v nich sa objavil poľ-ný nemecký žandár so psom. Po chvíli sa dvere zavreli, o chvíľu opäť otvorili a my sme si skutoč-ne vydýchli. Pred nami bola už len jediná prekážka, potok a ces-ta na Tŕnie, ktorú sme museli prejsť priečne, lebo na Tŕnie sme museli ísť skratkou cez les.

Na Tŕni u Darerovcov a Mistríkovcov

Keď sme prišli k sestre našej mamy Darerovcom, teta nás už netrpezlivo čakala. Ubytovala nás v škole u rodiny Mistríkov-cov, kam nám potom donášala jedlo a vajíčka.

V jedno ráno však neprišla. Lebo zahynula ako jej sestra, naša mama. Ako sa to stalo, nám vyrozprával otcov brat Jozef, ktorý sa aj s manželkou ukrýval v rodine u Barcíkov.

Teta zahynula dávkou z troch rán z nemeckého guľometu, ktorý strieľal na ruské lietadlá. Strelec z guľometu dostal zásah z lietadla a tak jeho guľomet do-

strieľal dávku aj tam kde nemal. Do tety, do kurína...

Rumunskí vojaci, hlavne traja ich dôstojníci sa zdržovali v ško-le do poslednej chvíle. O jednej po pol noci z 25. na 26. marca sa Červená armáda dostala až do dedinských záhrad. Až vtedy Ru-muni školu opustili.

Asi o druhej v noci nám však niekto silno zabúchal na zadný vchod domu. Teta Mistríková otvorila dvere a v nich sa zjavil ranený rumunský dôstojník. Ešte ho ani neošetrila a už tam bol druhý. No a po asi piatich minú-tach znovu niekto búchal na dve-re a teta povedala, čo sme počuli aj my v pivnici: „Títo budú cho-diť ku mne ako na oferu, čo ak sa postrelili sami?“

Naraz sa ozvalo: „Odkrojte, odkrojte!“ Teta otvorila a vo dve-rách stáli prví ruskí vojaci.

Jeden sa pýta: Jesť zdes Ger-máni? Teta na to, že Germáni nie, ale bývalí rumunskí vojaci áno. Ani to nestihla dopovedať, ďalší ruský vojak už pod samo-palom držal tých dvoch ranených Rumunov. Tretieho, rumunského dôstojníka, potom našli Mistrí-kovci zabitého v záhrade.

Po týchto dvoch Rusoch prišli ďalší dvaja a boli veľmi smädní. Na polici na chodbe mala teta paradajkový pretlak vo fľašiach. Rusi sa nepýtali na obsah fľašiek (A načo by sa pýtali – keď pri niečom takom vyrastajú od mala – pozn. Bojovník), ale aj teraz vi-dím, ako im paradajkový pretlak tiekol po vojenských plášťoch. Takto bola 26. marca 1945 oslo-bodená dedina Trnie. Oskár ŠALKO

Memento 2. svetovej vojnyVyznanie 80-ročného odbojára

Pred 71 rokmi, keď zúrila 2. svetová vojna, sme boli malé deti a preto sme ju až tak nepreciťovali. No dotýkala sa každého, každej domácnosti. Nás, deti, pri prechode fron-tu i tak, že sme nechodili do školy, lebo v nej bývali vojaci.

Pochádzam z obce Brezov, ktorá leží na juhu okresu Bar-dejov. Aj do našej obce v tom čase prišli evakuovaní ľudia, väčšinou z dedín kraja pod Duklou. Každá rodina mu-sela prijať toľko evakuantov, koľko sa dalo. Pamätám si, že v našom dome bývala rodina z obce Soboš vo Svidníckom okrese. Boli to dobrí ľudia a my sme sa s nimi delili so všetkým, čo sme mali.

No bolo nás mnoho. V jed-nej izbietke a malej kuchyni nás vtedy žilo 9 dospelých ľudí a 6 detí. Hygiena bola minimálna, mydlo sme ne-mali a voda bola iba studená, pretože sa šetrilo aj teplom. Trápili nás také pliagy ako svrab, blchy, hnidy a rôz-ne kožné problémy. Dnešná mladá generácia by nám to už ani neuverila. V posteli spali

iba dospelí a my, deti, len na zemi na otiepkoch slamy.

Je dôležité, aby sme o tých-to ťažkých časoch hovorili hlavne našej mládeži. Aby to bolo pre ňu poznaním, čo bola vojna, vojnová bieda, veľký hlad. Zdá sa mi, že niekedy ako keby ani neveri-li, aké utrpenie vojna prináša.

Dnes, keď už 71 rokov ži-jeme v mieri si často ani ne-uvedomujeme, že vo svete stále zúria nezmyselné voj-nové konfl ikty, prinášajúce tisíce nevinných obetí. Preto ma už ani neprekvapuje, keď sa obrátime na školy so sna-hou fakticky pripomínať túto ťažkú minulosť, že sa často stretávame s nevšímavosťou, nezáujmom... Akoby sa nás to už netýkalo. Lenže toto je obrovský omyl.

Ján GDOVIN, 80 ročný, dlhoročný člen SZPB

Neveselé spomienky

Chotár obce Slivník v Trebi-šovskom okrese pretína želez-ničná trať z Košíc do Čiernej nad Tisou. Prechádza mostom, ktorý asi 10-ti nemeckí vojaci koncom augusta 1944 prišli strážiť, aby ho partizáni nevy-hodili do vzduchu. O niekoľko dní sa do obce nasťahovali ďal-ší asi tridsiati Nemci aj s Ru-munmi (pravdepodobne trestná jednotka), ktorí mali dobudo-vať obranné postavenie. Miest-ni muži sa stiahli na okraj lesa z obavy, že Nemci ich budú nútiť pracovať, no nakoniec im i tak prišlo podvoliť sa. Naj-šťastnejšie boli zo všetkého deti, pretože Nemci im zatvori-li školu a nastali prázdniny.

Približovaním sa frontu tu pribúdalo aj viac nemeckých vojakov. Na veži kostola zria-dili pozorovateľňu, kone ustaj-nili v kostole. Železničný most, ktorý najskôr strážili, si nako-niec sami podmínovali a zni-čili. Rovnako dopadol dre-

vený most cez potok Terebľa. Obec bola v priamom ohro-

zení, preto poľní žandári nútili občanov na evakuáciu. 2. de-cembra 1944, po oslobodení Trebišova a Sečoviec, ich vyhá-ňali z domovov a nútili nastúpiť do pripraveného vlaku, poskla-daného z pár vagónov, ktorý smeroval do Maďarmi zabrané-ho územia obce Ruskov.

Málo rodín tento rozkaz po-slúchlo. Väčšina ušla v noci do blízkeho lesa peši, na vozoch, v zime, v blate a daždi v sna-he zachrániť si holé životy. V lese si z čečiny urobili koli-by, v ktorých na mokrom lístí spali i so svojimi deťmi. Doma zostala len ťažko chorá Helena Kandráčová, no keď sa ostatní po dvoch týždňoch vrátili, na-šli ju v posteli mŕtvu.

Nemcom sa v tých časoch podarilo zajať ruského vojaka Alexeja Mironoviča Betljuka. Keďže pri výsluchu o posta-vení svojej armády nič nepre-zradil, odrezali mu nos a uši. V oranisku ho ešte živého našli spolubojovníci, ktorí ho dopra-vili do bezpečia.

Rozhodujúci oslobodzovací útok nastal 16. decembra 1944 na celom fronte od Breznice na Ondave, až po Slivník. 17. de-cembra sa konečne mohli vrá-tiť do svojich vojnou poško-dených domovov aj občania z lesov a z Ruskova. Ulica, po ktorej sa vracali, sa dodnes na-zýva ulicou Oslobodenia.

Milan URBAN, predseda OblV SZPB Trebišov

Tohtoročného Dňa víťazstva nad fašizmom sa spolu s nami dožil aj pplk v. v. Ján Sokol zo Slivníka, ktorému v mene svojom a v mene POblV SZPB v Trebišove srdečne prajeme „mnohaja blahaja lita“ náš Ján.

Pplk. v. v. Ján Sokol v dobe činnej služby.

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

9 BOJOVNÍK / 11

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...Berlín Sovieti prvýkrát bombardovali už v auguste 1941?

Dosiahli to mladí sovietski letci a ich veliteľ do Moskvy hlásil: „Bomby sú zhodené, Berlín horí: poručík Molodčij.“

Ešte počas letu dostáva odpoveď – no teraz už kapitán Molodčij, Hrdina Sovietskeho zväzu.

...v úvodníku novín Krasnaja zvezda z 1. decembra 1942 sa písalo: „Húževnatosť 62. armády, ktorá ohromila celý svet, umožnila náš-mu veleniu zmobilizovať sily, prejsť do útoku a spôsobiť nemec-kým fašistickým hordám ťažkú porážku“?Ďalej sa v úvodníku uvádzalo: „Sláva 62. armády pretrvá veky.

Prejdú roky, granátmi zjazvené bojiská zarastú zelenou trávou, v slobodnom Stalingrade vyrastú nové pekné domy a bývalý vojak hrdo povie: – Áno, bojoval som pod zástavami slávnej šesťdesiatej druhej armády!“

...keby sa Mansteinovi predsa len podarilo odblokovať stalingrad-ský kotol a Paulusova armáda by sa vrhla do trhliny v sovietskom obkľúčovacom kruhu, osud 6. armády Paulusa by to nijako ne-zmenilo?

V knihe V. I. Čujkova „Od Stalingradu po Berlín“ sa o tom píše, že tento fakt musia priznať aj západonemeckí teoretici vojenského umenia.

Napríklad F. Mellenthin odpovedá na túto otázku takto: „Šiesta armáda bola vydaná napospas a Paulusa už nič nemohlo zachrániť. Aj keby sa dajakým zázrakom podarilo získať Hitlerov súhlas na to, aby sa pokúsila prebiť z obkľúčenia, a keby vyčerpané a vyhladnuté vojská boli schopné prelomiť obkľúčovací kruh Rusov, nemali do-pravné prostriedky, aby po zľadovatenej stepi mohli ustúpiť k Ros-tovu. Armáda by zahynula na pochode tak, ako Napoleonovi vojaci na ústupe od Moskvy k rieke Berezine“.

...16. apríla 1943 Hlavný stan najvyššieho velenia premenoval 62. armádu (stalingradskú) na 8. gardovú?

62. armáda tým prešla z obrany do útoku v zostave 1. Bieloruské-ho frontu a začala nový život gardovej armády, nasadenej na hlavný smer útoku a teda predurčenej na dobytie Berlína.

...velitelia 3. tankovej a 6. armády P. S. Rybalko a F. M. Charitonov upozornili na jednu pomerne málo známu, no dôležitú okolnosť? Že po Stalingrade sa Nemci priam panicky začali báť obkľúčenia a najmä sovietskych tankov v svojom tyle.

Práve vtedy sovietsky armádny prieskum na Severskom Donci priviedol „jazyka“. Zajatec uviedol, že je zo 6. poľnej armády.

Pochopiteľne, že sovietski prieskumníci mu spočiatku neverili. Veď táto armáda v Stalingrade zanikla. Nemec sa však rozhovoril a vysvetlil, že Hitler osobitným rozkazom znovu vytvoril 6. armádu a pomenoval ju armádou pomstiteľov. Jej veliteľom sa stal generál-plukovník Karl Adolf Hollidt.

...pred letnou a jesennou ofenzívou v roku 1944 bol východný front dlhý 4 450 kilometrov a tiahol sa od Barentsovho po Čierne more? A že na počiatku útoku proti ZSSR mal front dĺžku len 1 100 km?

Operujúca Červená armáda mala pred ofenzívou v roku 1944 šesť miliónov šesťsto tisíc príslušníkov. Do útoku mohlo naraz páliť 98 100 diel a mínometov, 7 100 tankov a samohybných diel. Letec-tvo tvorilo asi 12 900 bojových lietadiel.

Hitlerovská koalícia dokázala postaviť len armádu so stavom 4 300 000 príslušníkov. Mobilizácia všetkých priemyselných prostriedkov umožnila hitlerovskému veleniu sústrediť na soviet-sko-nemeckom fronte 59 000 diel a mínometov, 7 800 tankov a útoč-ných diel a 3 200 bojových lietadiel.

...vo Francúzsku cez prvú svetovú vojnu zomrelo 630 Čechov a Slovákov?

V apríli 2016 TASR uviedla, že Česi a Slováci, ktorí bojovali na francúzskej strane, neboli dostatočne vycvičení. Že väčšinou išlo o remeselníkov a mnohí zahynuli v prvý deň bojov v máji 1915.

„Ofi ciálne to boli Rakúšania alebo Maďari, čo znamená, nepriate-lia, ale chceli dokázať, že sú Francúzi a chcú bojovať. Preto sa anga-žovali, preto bojovali. A preto to bola pre nich katastrofa. Vo Vouziers v Ardenách bojovali posledný týždeň vojny v novembri 1918, zomrelo ich tam 320. Majú tam cintorín, kde Čech alebo Slovák má napríklad nemecky vyzerajúce meno, bojoval vo francúzskej armáde a tam padol za Česko-Slovensko, ktoré nikdy nevidel. To je silne emocionálne, ak sa nad tým zamyslíme,“ povedal francúzsky historik.

...vlastná armáda stojí USA denne 1,95 mld. USD?

Spojené štáty majú totiž 2,6 milióna aktívnych vojakov a záloh, 761 ofi ciálnych a odhadovo vyše tisíc neofi ciálnych základní.

A. MIKUNDOVÁ

Front, ktorý nepochodoval na Prehliadke víťazstva

Prehliadka Víťazstva na Červenom námestí sa kona-la 24. júna 1945. Slávnostným pochodom prešlo 12 zložených plukov bojujúcich frontov, ná-morníkov, Vojská poľského a Moskovskej posádky. Pluky pozostávali z piatich práporov (a tie z dvoch rôt)... teda boli tu aj roty pechoty, delostrelectva, tankistov, kavalérie, ženistov, spojárov a samozrejme i letcov.

Lenže ani v zostave samostat-ných plukov, ani v zostave zlo-žených rôt frontov sa neobjavili partizáni, ktorí bojovali na celej šírke bojovej línie od 4. ukra-jinského po Karelský front. Partizáni akoby boli vyňatí z týchto celonárodných osláv, akoby na nich ktosi „náhodou“ pozabudol.

Skutočný druhý frontPartizánsky front sa začal

formovať od prvých dní vojny. Práve Stalin, ako spomínal dvoj-násobný Hrdina ZSSR genmjr. Sidor Kovpak, nazval partizá-nov „naším druhým frontom“.

Nebolo to žiadne zveličenie, veď štyri mesiace po nemeckom vpáde vydali Hitlerovci direktí-vu „Hlavné zásady boja s parti-zánmi“, ktorá stanovila normy na ochranu železničných ma-gistrál (prápor na 100 km trate). Takto partizáni v roku 1941 via-zali 5 % a v roku 1944 až 30 % nemeckých síl.

Bol to teda ozajstný 2. front? Bol! Pritom nie vinou partizá-nov neboli v plnej miere využité jeho obrovské bojové možnosti.

Z pohľadu nemeckých strát 10 % spôsobili partizáni. Podľa prepočtov bývalého náčelníka Ústredného štábu partizánskeho hnutia Pantelejmona Ponoma-renka, sovietski partizáni a ile-gálni pracovníci vyradili z boja 1,6 milióna hitlerovcov a ich miestnych pomocníkov, stiahli z frontu vyše 50 divízií. Pričom na jedného zabitého okupanta minuli v porovnaní s vojakmi na fronte nie 200 tisíc, ale 500 krát menej nábojov.

Vyzerá to tak, že neexisten-cia partizánov na Prehliadke Víťazstva asi predsa len nebo-la náhodná. Vedeniu štátu sa asi nechcelo pripomínať obča-nom začiatok vojny, kedy širo-kospektrálna príprava na možnú okupáciu bola v rokoch 1937–1938 zredukovaná. Špeciál ne partizánske školy boli rozpus-tené, základne a tajné skrýše so zbraňami pre budúcich partizá-nov boli zlikvidované, starost-livo vyberané diverzné skupiny a partizánske oddiely boli roz-

pustené, väčšina ich vedúcich bola stíhaná. Partizánsky boj na okupovaných územiach sa teda musel začať od nuly za cenu ťažkých strát, bez strategického plánu, bez jasne určených úloh, bez pripravených kádrov a bez materiálnej základne. Partizáni na Prehliadke Víťazstva by sa teda stali veľmi živou a nemiest-nou výčitkou tohto stavu.

Spochybnená oddanosťDruhým dôvodom neprítom-

nosti partizánov v slávnostnej zostave mohli byť pochybnosti o ich politickej spoľahlivosti. I keď by sa zdalo, že kto, ak nie partizáni, prakticky preukázali svoju oddanosť vlasti.

Na okupovanom území ZSSR žilo 45 % obyvateľstva Soviet-skeho zväzu. Ono kŕmilo oku-pantov z takmer celej Európy, vrátane kolaborantských zrad-cov a aj partizánov. Pomáhalo dokonca aj „Veľkej zemi“ (ne-okupovanému územiu ZSSR), pomáhajúc potravinami bloko-vanému Leningradu.

Okupanti ukladali miestnym obyvateľom množstvo pracov-ných povinností: kopanie zá-kopov a výstavbu obranných objektov, odmínovanie, rôzne opravy, zbor trofejí, úpravu ko-munikácií, prepravu nákladov, prácu v administratívnych or-gánoch, v priemyselných a poľ-nohospodárskych závodoch atď. Len na železnici, ktorá slúžila okupantom, pracovalo vyše pol milióna miestnych obyvateľov.

Približne dvojnásobok slúžil v policajných a pomocných orgá-noch nemeckých formácií. Spory o tom, ktorých bolo viac – ich alebo sovietskych partizánov, sa vedú dodnes. Napríklad, v mo-mente zlúčenia s Červenou ar-mádou bolo v partizánskych bri-gádach Bieloruska od štvrtiny do tretiny bojovníkov, donedávna spolupracujúcich s okupantmi.

Nesmieme tiež zabudnúť, že v čase Prehliadky Víťazstva ešte stále prebiehal boj s banderov-cami na Ukrajine, s „lesnými bratmi“ v Pobaltsku... Azda aj to spôsobilo minimalizovanie pozornosti k partizánom a ban-ditom.

Bojovali bez veliteľaZdá sa, že nie náhodou malo

význam aj to, že partizáni ne-mali svojho ústredného veliteľa. Pravdou je tiež to, že nie dlho (máj–júl 1942) pobudol v tejto funkcii maršal Kliment Voroši-lov. Lenže čoskoro bol tento post zrušený akoby „v mene väčšej pružnosti velenia partizánskeho

hnutia“. V skutočnosti však tým bola zlikvidovaná možnosť jed-notného velenia všetkým bojov-níkom nepriateľského tyla.

Skúsenosti už prvého roku vojny ukázali vysokú efektivitu formácií, vytvorených na zákla-de špeciálne pripravených di-verzných skupín. Tieto skupiny rýchlo rástli vďaka utečencom zo zajatia, vojakom z obkľú-čenia, miestnym komunistom, komsomoľcom a aktivistom. Súbor nemnohých vojenských profesionálov a masy znalcov miestnych pomerov sa ukázal optimálne bojaschopným.

Najväčšiu efektivitu parti-záni dosiahli pri diverziách na železnici. Zničili 1 232 rušňov a 13 181 vagónov, cisterien a ná-kladných platforiem. Diverzné skupiny Červenej armády zlik-vidovali vyše 2 000 fašistických konvojov.

A čo vyznamenania?V roku 1942 boli zavedené

odznaky „Odstreľovač“, „Vy-nikajúci minér“, „Vynikajúci prieskumník“, „Vynikajúci de-lostrelec“, „Vynikajúci tankista“, Vynikajúci ponorkový námor-ník“, „Vynikajúci torpédoborec“ a aj „Vynikajúci pekár“, Vyni-kajúci kuchár“, „Vynikajúci šo-fér“..., no na partizánov sa opäť „zabudlo“.

„Radšej teraz, ako nikdy!“, hovorilo sa pri 65. výročí Víťaz-stva keď bol v Rusku ustanove-ný sviatok Deň partizána a ile-gálneho pracovníka.

Dňa 2. februára 1943 bola založená dvojstupňová medaila „Partizán vlasteneckej vojny“. Prvý stupeň získalo 56 000 ľudí a druhý 71 000. Čiže počet vy-znamenaných partizánov zjavne zaostával za počtom bojujúcich v tyle nemeckých fašistických vojsk.

Omnoho väčšiu váhu dali so-vietskym partizánom Hitlerovci. Ustanovili efektný náprsný znak za účasť na boji s partizánmi. Vyjadroval ho meč so svasti-kou na špici, prebodajúci lebku so skríženými hnátmi a obvinu-tý mnohohlavou hydrou. Právo na bronzový odznak získaval vojak, ktorý bol na partizánov nasadený 20 dní, na strieborný – 50 dní a na zlatý – 100 dní. Iba na porovnanie – Luftwaffe ich získavala za 30, 75 a 150 bojo-vých letov.

Všetci chcú byť odlíšení. Kaž-dý sa rád hlási k svojmu bratstvu – pechotnému, tankovému, vý-sadkárskemu..., no partizánom nebolo ani to dopriate. Existujú len oblastné rozlišovacie znaky.

Dňa 9. mája 2016 sa za sláv-nostnými bojovými formáciami zjavil „Nesmrteľný pluk“, ktorý sa tiež stal dôkazom, že ľudová tvorivosť národa je stále živá.

Podľa topwar.ru, 1. 5. 2016

Táto správa bude veľmi zaujímavá aj pre slovenského čitateľa. V podstate sme ju mali pred očami stále, no, ruku na srdce, kto si to vôbec uvedomil?

BOJOVNÍK / 11 10

Bratislava 37 s 92-ročným Vasilom Gobanom. Bardejov 1 s Annou Foťko-vou, Magdou Micovou, Annou Roháčovou, Jolanou Švirko-vou, Helenou Vabnovou a Jo-zefom Šoltýsom. Bardejov 2 so Žofi ou La-dickou. Bardejov 3 s Annou Mac-kaničovou, Máriou Grivňovou a Annou Jurekovou. Bardejov 4 s Margitou Ratvajskou, Alžbetou Bašti-galovou, Máriou Mihálikovou a Boženou Vantovou. Becherov s Máriou Bálinto-vou a Máriou Zubrejovou. Heľpa s 89-ročnou Katarí-nou Lilkovou.

Hrabské s Veronou Draga-novou. Krivé s Jozefom Nirkom. Mikulášová s Andrejom Roztockým. Nacina Ves so 69-ročnou Margitou Šandorovou. Očová so 70-ročným Já-nom Šimiakom. Sliač s 92-ročným Titusom Satmarom. Ulič s 93-ročnou Gizelou Lipovskou a 79-ročnou Má-riou Kosťovou. Úbrež s 93-ročným Jánom Šabakom. Vyšný Tvarožec s Emilom Babejom.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Jaroslav Me-heš 83 rokov.• Bratislava 7: Rudolf Malek 92 rokov.• Bratislava 18: PhDr. Dušan Podhorský 75 rokov.• Bratislava 19: Darina Mol-nárová 65 rokov.• Bratislava 29: Edita Sala-jová 94, Helena Havranová 84 a Edita Kostroňová 82 ro-kov.• Bojnice: Norbert Šimko 85 rokov.• Belá – Dulice: Milan Ku-bizňa 65 a Dagmar Mundie-rová 55 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Ing. Marcela Kaliská a Štefan Ba-log 70 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Bernardína Bartho-vá 82, Marta Fodorová 70 a Mgr. Soňa Longauerová 65 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Sylvia Slú-ková 70 rokov.• Brezno 1: Anna Gulovičo-vá 70 rokov.• Čaňa: Marta Rozlilková a Dušan Eliáš 60 rokov.• Čierny Balog: Anna Dono-valová 92 rokov.• Čierny Potok: Ing. Peter Hriň 60 rokov.• Dolné Vestenice: Ján Ho-mola 65, Zlatica Šušmáková a Veronika Reiselová 60 ro-kov.• Dobšiná: Mária Vilimová 70 rokov.• Gemerská Poloma: Bar-tolomej Spišiak 89, Zuza-na Šomšáková 75, Jaroslav Madáč 65, Jozef Ďuriček 60 a Ondrej Bronďoš 55 rokov.• Giraltovce: Ján Štefanik 91 a Antónia Šaviová 88 rokov.• Hatalov: Mária Dobranská 70 rokov.• Humenné 1: Božena Kozá-ková 80 rokov.

• Chtelnica: Želmíra Abra-movičová 89 rokov.• Kremnica: Oľga Fialová 80 rokov.• Kordíky: Anna Bírešová 92 rokov.• Košice 16: Oskar Winkler 75 rokov.• Lipany: Júlia Krenická 91 rokov.• Lučenec 1: Antónia Schne-ková 93 rokov.• Liptovská Kokava: Ing. Ján Nemsila 65 rokov.• Liptovský Mikuláš: Voj-tech Rázus 90, Irena Borbi-sová 85 a Mária Jurášová 75 rokov.• Ľubietová: Daniel Kenický 65 rokov.• Myjava: Mária Dugová 80, Anna Mertelová 75, Štefánia Jankovičová 70 a Milan So-viš 60 rokov• Medzibrod: Viera Compe-lová 70 rokov.• Medzilaborce: Jozef Miha-lič a Ivan Moroz 81, Sergej Prokopčák 60 rokov.• Miezgovce: Pavol Sečan-ský 60 rokov.• Michalovce 1: JUDr. Ján Košičan 84, Alexander Kuch-tarov 45 a Ing. Dušan Skonc 40 rokov.• Michalovce 2: Emil Hr-dinský 96, Pavel Kirila 86, Mária Firdová 80 a Ľudmila Krátka 65 rokov.• Nacina Ves: Irena Dankani-nová 84 rokov.• Nová Lesná: JUDr. Milan Pavlák 65 rokov.• Nová Baňa: Ladislav Haj-duch 84 rokov.• Nižný Žipov: JUDr. Miro-slav Bereš 55 rokov.• Novosad: Ján Mačuga 55 rokov.• Pohorelá: Františka Kuk-licová 91, Mária Virúsová 85, Ján Rochovský 70 a On-drej Syč-Ruman 50 rokov.• Považská Bystrica: Alois

Dubec 87 a Marta Prasličá-ková 65 rokov.• Partizánska Ľupča: Mária Kollárska 92, Gizela Matu-lová 89, Elena Vieriková 75 a Božena Kohútová 65 rokov.• Prievidza: Helena Mesiari-ková 85 rokov.• Prešov pri ZV SR: Ján Minčík 87 rokov.• Revúca – ZO gen. Viesta: Ján Roško 83, Rudolf Siman 82 a Ľubica Sabová 60 rokov.• Rimavská Sobota 1: Etela Pavlíková 89 a Ľudmila Beli-cová 65 rokov.• Senica: RSDr. Milina Ro-sová 83 a Alexander Schild 70 rokov.• Stará Ľubovňa: Antónia Benková 65 rokov.• Svidník: Ján Kundrát 87 rokov.• Svit: Anna Šoltésová 86 ro-kov.

• Sečovce 2: Tatiana Furma-nová 35 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Janka Garanská 86 rokov.• Strážske: Margita Kočano-vá 80 rokov.• Trhovište: Božena Semja-nová 40 rokov.• Turecká: Margita Makov-níková 88, Pavel Funiak 55 a Zuzana Tisajová 25 rokov.• Trenčianske Teplice: Jo-lana Šipošová 70 a Božena Glamošová 65 rokov.• Trnava 1: Juraj Biľo 93, Eva Štefániková 89 a Ivan Mička 70 rokov.• Trebišov 1: Marián Jaššo 60 rokov.• Trebišov 2: Božena Gulovi-čová 86 rokov.• Trebišov – Milhostov: Ing. Jozef Tóth 50 rokov.• Ulič: Ján Peček 60 a Jozef Danko 45 rokov.

• Valaská: Angela Madaro-vá 84, Helena Duriaková 75 a Peter Turňa 65 rokov.• Vráble: Alžbeta Luleyová 95 rokov.• Veľaty: Matúš Ihnát 35 ro-kov.• Veľké Kapušany: Helena Štíková 65 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Ing. Bohumil Kosa 60 rokov.• Závadka n/Hronom: Dra-huša Bartošíková 65 rokov.• Žiar n/Hronom: Marta Ka-rulová 80 rokov.• Želiezovce: Jozef Kanyuk 70 rokov.• Žilina 1: Mária Drabiková 89 rokov.• OblV Žilina: Robert Přibila 92 rokov.

Jubilantomsrdečne blahoželáme.

Za jeho dôstojným výzorom sa skrývala duša nielen čisté-ho, ale asi aj veselého člove-ka, lebo boli chvíle keď akoby znenazdajky vedel utrúsiť nie-čo, čo pobavilo jeho samého i nás okolo.

Osobitne si pamätám na je-den prípad keď som sa s ním zhováral o jeho pôsobení v kra-ji, ktorý bol jemu partizánskym a mne rodným. Hovorím o Ra-jeckých Tepliciach, o Konskej, Kamennej Porube, o Kune-ráde i o Martinských holiach.

Hovorím o kraji, ktorý mu na osudoch spolubojovníkov dal spoznať, aký krátky dokáže byť život a aká rýchla vie byť smrť.

Keď sme sa v spomienkach dostali na koniec jeho partizán-čenia, tak mi povedal: „Oslo-bodenie, teda prechod frontu ma zastihol pri Necpaloch. Od-tiaľ sme prišli do Bánoviec nad Bebravou a tam sme sa rozišli. Dali mi nejakú „bumašku“, tú mám dodnes, a k nej 500 korún“.

No a vzápätí, akoby mimo-chodom, k tomu s už srdečným

úsmevom dodal: „A bolo vy-platené!“

Vážený pán Takáč, bolo nám cťou byť spolu v jednej protifa-šistickej organizácii.

Odpočívajte v pokoji. V. MIKUNDA

Je to ťažké, keď odchádza človekDňa 11. mája sme sa za 19. ZO SZPB v Petržalke rozlúčili s našim členom Jozefom Takáčom (zomrel 5. 5.), priamym účastníkom protifašistického odboja, bývalým členom čes-koslovenskej partizánskej brigády Jána Žižku.

Opustili nás dvaja zo Svitu

Ján Brozman vstúpil do radov odbojárov v roku 1946. Žil v Lučivnej, kde vykonával funkciu predsedu základnej orga-nizácie. Po znížení počtov materskej členskej základne sa táto pridala k pobočke vo Svite. To už bol J. Brozman v dôchodko-vom veku, funkciu odmietal, ale aktívnym členom SZPB zostal do konca.

Zomrel nečakane. Bol vzácnym človekom so zmyslom pre humor a sociálne cítiacim. Všetci ho poznali ako čestného, priateľského a mimoriadne skromného človeka.

Takým pre nás aj ostane.

Zo štyroch žijúcich nám zostali už len dvaja priami účastníci SNP. Opustili nás 92-ročný Ján BROZMAN a deväťdesiatnik Ján HUBAČEK.

Ján Hubaček bol dlhoročným funkcionárom základnej, aj ob-lastnej organizácie SZPB. Bol aktívny až do smrti. V základnej or-ganizácii vykonával funkciu podpredsedu, v oblastnej organizácii bol členom predsedníctva. Miloval prírodu, bol zanietený letec, hoci teraz už len ako pozorovateľ.

Ako priamy účastník Povstania sa zúčastňoval besied na ško-lách, kde kládol na srdce mladým, aby nezabúdali na našu minu-losť a na odkaz hrdinov bojujúcich za slobodu.

Za svoju prácu, ako aj účasť v SNP obaja naši veteráni obdržali niekoľko vyznamenaní, posledné v roku 2015 z rúk zástupcu mi-nisterstva obrany „Pamätnú medailu k 70. výročiu SNP a ukonče-nia 2. svetovej vojny“.

Obidvaja nám budú chýbať. Česť ich pamiatke!Výbor ZO SZPB vo Svite

11 BOJOVNÍK / 11

DEŇ VÍŤAZSTVA NAD FAŠIZMOM, pokračovanie spravodajstva

Spomienková slávnosť v TlmačochSpomienková slávnosť 71. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe bola v Tlmačoch spojená aj so spomienkou na gene-rála M. R. Štefánika.

V tomto roku sa jej zúčastnila aj delegácia družobného mesta Saint Just enChaussée z Fran-cúzska, ktorá prišla do Tlmáč aj na športové podujatie a podpísa-nie novej zmluvy o spolupráci.

Ofi ciálnu časť otvorila pred-sedníčka ZO SZPB Anežka An-drikovicsová, potom sa ujal slova primátor Miroslav Kupči, ktorý poukázal na význam oslobodenia pre mesto Tlmače a jeho obyva-teľov. Tretím rečníkom bol pria-my protifašistický odbojár Ján

Krutý, ktorý apeloval, aby sa ne-zabudlo na to čo spôsobila vojna a najmä, aby sa o týchto veciach hovorila našej mládeži vždy len neskrývaná pravda.

Pri pamätníku SNP zaspieval spevokol PO-KU-S (po kúsku srdca). V ich repertoári sú tiež partizánske a vojenské piesne z obdobia 2. svetovej vojny.

Pri buste generála M. R. Šte-fánika slávnostný príhovor pred-niesol predseda MO Matice slo-venskej Július Žubor.

Spomienková slávnosť potom pokračovala v kultúrnom dome, kde sa nám predstavili deti z materskej školy a školský sú-bor ZUŠ v Tlmačoch Zuškáčik. Okrem toho boli v kultúrnom dome vystavené aj výtvarné prá-ce detí MŠ a žiakov ZŠ na tému vojna a Štefánik. Túto výstavu, ako aj písanie literárnych prác žiakov na tému vojny, v spo-lupráci so školami, organizuje miestna ZO SZPB.

Na úplný záver slávnosti si prevzal ďakovné listy primátora a ZO SZPB odbojár Ján Krutý.

Jaroslav BURJANIV, snímka autorPadlým osloboditeľom sa prišli pokloniť aj hostia z Francúzska.

Trebišov opäť so študentským špalieromTak ako po iné roky, aj tohto roku špalier študentov s pedago-gickým dozorom lemoval priestor pred pomníkom Oslobodi-teľov na Mestskom cintoríne v Trebišove.

Na pietnom akte sa zúčastnili pracovníci štátnej správy, samo-správy, zložky ministerstva vnút-ra, armády a inštitúcie pôsobiace na území mesta. V čele sprievodu spolu s Trebišovskými odbojármi pochodovali a k pomníku Oslo-

boditeľov veniec položili aj naši priatelia z Užhorodu genplk. v. v. Mikolaj Mikolajevič Kozlovskij, genpor. v. v. Igor Ivanovič Zinčuk a genpor. v. v. Mikolaj Ivanovič Kravčak.

Po slovenskej a ruskej hymne

a básni sa k prítomným prihovoril prednosta OÚ v Trebišove Ras-tislav Petrovič. Za povšimnutie stoja jeho slová, že „fašizmus ne-hanebne určoval, kto má byť vy-voleným občanom, kto má patriť do nižšej kategórie a kto vôbec nemá právo na existenciu“.

Potom si položil otázku: „Ako sa mohlo stať, že v parlamente SR sa usadili pravicoví extré-misti? Slovenská spoločnosť by mala jasne demonštrovať svoj antifašistický a antirasistický postoj“.

Tieto slová zazneli na posvät-nom mieste mestského cinto-rína, kde 34 dôstojníkov, 223 poddôstojníkov a mužstva spolu s 10-timi neznámymi vojakmi Červenej armády sú symbolmi, ktoré i dnes spájajú SR a RF. „Skloňme sa teda v úcte pred pamiatkou hrdinov! Česť vašej pamiatke, vojaci!“, dodal pred-nosta.

Milan URBAN, predseda OblV SZPB v Trebišove

Delegácia OblV SZPB s prednostom OÚ Rastislavom Petrovi-čom, primátorom mesta Marekom Čižmárom a užhorodskými ge-nerálmi pred pomníkom Osloboditeľov.

Ani Čadca nezabúdaPred Mestským domom pri pamätnej doske padlých hrdinov a obetí 2. sv. vojny sa zišlo vedenie mestskej samosprávy, de-legácia OblV SZPB zo Žiliny, vedená Jurajom Drotárom, delegá-cia miestnej organizácie SZPB, vedená Milanom Paršom, žiaci, študenti a občania mesta Čadca.

Všetci medzi sebou srdečne privítali bývalú väzenkyňu kon-centračného tábora Auschwitz Birkenau a dlhoročnú funkcionár-ku tunajšej mestskej organizácie a oblastného výboru SZPB Dag-mar Dvorskú a predsedu Židov-skej obce v Žiline Pavla Frankla.

Spomienkové stretnutie s piet-nym aktom kladenia vencov bolo prejavom úcty osloboditeľom a poďakovania tým, ktorí za naše oslobodenie obetovali vlastné ži-voty, zdôraznil vo svojom vystú-

pení primátor Čadce Milan Gura. J. Drotár poukázal na historickú nevyhnutnosť spoločnosti za-chovávať pamäť národa na časy oslobodenia, čo je základom pro-ti prekrucovaniu dejín a výchovy generácií k vlastenectvu.

K dôstojnej atmosfére spo-mienkového stretnutia prispeli dievčatá ZUŠ svojimi pesnička-mi. Spomienkové stretnutie bolo ukončenie položením kvetov pri pamätníku židovskej komúny v Parku zmierenia. – JD –

Ľudia so svedomím: nedopustite...Skutočný vzťah k oslavám 71. výročia Dňa víťazstva nad fa-šizmom organizátori v R. Sobote vyjadrili už stanovením ich optimálneho termínu a času, aby sa ich mohli zúčastniť nielen miestni obyvatelia, ale aj školská mládež. Tá oslavy odštar-tovala vedomostnou súťažou žiakov základných škôl okresu.

Prednosta okresného úradu v R. Sobote Pavol Struhár na zhromaždení privítal dvoch žijú-cich účastníkov protifašistické-ho odboja, účastníka SNP Júliu-sa Molitorisa a červenoarmejca Ladislava Sládeka. Zároveň spo-lu s nimi vzdal hold aj padlým

červenoarmejcom, rumunským vojakom a partizánom.

Prednosta Struhár tiež pripo-menul, že nástup fašizmu bol dôsledkom celosvetovej hos-podárskej krízy. Porovnal jej atmosféru pred 2. sv. vojnou s dneškom, snahy súčasnej oli-

garchie rehabilitovať nacizmus prostredníctvom „oddaných“ ne-ofašistických skupín, glorifi ko-vať fašistických hrdlorezov, čoho najvypuklejším úkazom je súčas-ná Ukrajina a pobaltské štáty.

Zdôraznil, že ľudia, ktorí majú svedomie, morálku a etiku v srdci, by nemali dopustiť reš-tauráciu fašizmu, nacizmu a roz-pútanie európskeho, či celosve-tového vojnového konfl iktu.

Jozef PUPALA

Dejiny si nedáme prekrúcaťV Pohorelej vence k pamätníku padlých v 1. a 2. sv. vojne spo-ločne s Klubom vojenskej histórie Antropoid z Mýta pod Ďum-bierom položila starostka Jana Tkáčiková, delegácia miest-nych protifašistov na čele s tajomníkom OblV SZPB v Brezne Jánom Šulejom a posledným žijúcim účastníkom hrdinských osloboditeľských čias Františkom Tlučákom.

Po hymne, básňach a speve žiakov a spevákov z folklórneho sú-boru Kráľova hoľa privítala zhromaždených starostka Jana Tkáči-ková. V príhovore poukázala na nespočetné obete a hrdinské činy obyčajných ľudí, ktorí položili svoje životy za oslobodenie našej vlasti. Pripomenula aj vyhrotenú situáciu v Európe.

Predseda ZO SZPB Ján Lakanda k tomu doplnil údaje o celkových počtoch padlých v 2. sv. vojne a osobitne vyzdvihol fakt, že celú východnú a strednú Európu, vrátane Slovenska, oslobodila Červená armáda za pomoci nášho 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a partizá-nov, čo sa však niekto snaží bagatelizovať a prekrúcať. Zdôraznil, že sú to tí istí, ktorí sa dnes snažia bieliť neprezieravú politiku USA a jej podporu Nemeckom, V. Britániou a Francúzskom na Blízkom východe, zakrývať pravú podstatu imigrantskej krízy...

Súčasťou osláv bola ukážka zbraní, streliva a uniforiem čsl.armády. – JL –

Deň plný zážitkovTaký bol 2. máj pre základnú školu vo Vyšnej Olšave. Najskôr sme spolu so starostom Jurajom Kasardom a predsedom ZO SZPB Petrom Kasardom položili veniec k pamätníku našich osloboditeľov.

Potom sme pokračovali kvízom, ktorý nám preveril vedomosti o rôznych oblastiach nášho regiónu, k čomu sa neskôr hodila i be-seda o slávnom rodákovi Michalovi Baluďanskom, prvom rekto-rovi Sankt-Petersburskej univerzity. Pripravila ju pre nás Katarína Chvastašová.

Veľmi príjemným záverom celého dňa bola prehliadka vojen-skej techniky, odevu a iných súčastí potrebných v čase vojny, kto-rú pripravil Klub vojenskej histórie Čapajev.

ZŠ Vyšná Olšava

Správne vylúštenie tajničky z č. 9 znie: Oddych je korením práce.Knihu posielame Matúšovi Jancovi do Stupavy.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

ALIM,AMECA,INN, PAN

predložka

chem. zn.argónu

podnožník

batoh

skratkalimity

nech,po česky

obliekol si

1. časťtajničky

riekav Rakúsku

stekala pokvapkách

opojalkoholom

4. časťtajničky

jednotkymerania

chumáčtrávy

autorvýroku:

P. SYRUS

zhora

3. časťtajničky

budova na obývanie

červenohne-dé farbivo

môj, ponemecky

znovanadobu-dol život

škaredýčlovek

energia

českémužskémeno

darček

omotá

nachádza-júce sa na 6. mieste

MPZ Chor-vátska

vysoký stĺp zakončenýihlanom

vyperiem

pohovkybez ope-radiel

náhly útok

aha, hľa

práca

premiešava

starogréckyboh lesova pastierov

sídlov Mexiku

predložka

minulý rok(skr.)

meno českej speváčkyElefteriadu

ostrovv NovejGuinei

osobnézámeno

predmet

EČVLevoče

zázrak

zbožnáúcta

omotaj

chem. zn.molybdénu

čupel

2. časťtajničky

patriaciockovi

mužskémeno

Prekvapivo presné predpovede StalinaČasť z predpovedí J. V. Stalina o Rusku – ZSSR, o ruskom národe a o Východe sa už naplnila.

V predvečer vojny s Fínskom si Stalin pozval na besedu vý-znamnú revolucionárku Alexan-dru Michajlovnu Kollontaj, dcé-ru cárskeho generála (v rokoch 1930–1945 bola veľvyslankyňou vo Švédsku). Stretnutie bolo veľ-mi dôverné a pôsobivé.

„Vyjdúc z Kremľa som nekrá-čala, ale rozbehla som sa, aby som nezabudla na to, čo Stalin hovoril. Zapisovať som si to začala hneď za dverami bytu... Úplne inak som sa začala pozerať na okolitý svet. V mysliach som sa (k besede) vracala veľakrát počas vojny i po nej. Prečítavala som si svoje po-známky a vždy som v nich nachá-dzala čosi nové... Aj dnes, ako vo sne, vidím Stalinovu kanceláriu v Kremli, v nej dlhý stôl a Stali-na... Pri rozlúčke povedal:

Posilňujte sa. Prichádzajú ťaž-ké časy. Treba ich prekonať... Prekonáme. Určite prekonáme! Upevňujte si zdravie. Zakaľujte sa v boji“.

Záznam tejto besedy s J. V. Stalinom sa našiel v denníkoch A. M. Kollontaj, ktoré si viedla po dlhé roky. Po prvýkrát uve-rejnil tieto archívne výťažky historik a životopisec M. I. Truš v spolupráci s profesorom R. I. Kosolapovom v časopise „Dia-lóg“ v roku 1998. Stalin vtedy povedal:

„Mnohé záležitosti našej stra-ny a ľudu budú prekrútené a po-pľuvané, predovšetkým za hra-nicami. Ale v našej krajine tiež. Sionizmus, trhajúci sa o svetovú

nadvládu, sa nám bude kruto mstiť za naše úspechy a výdo-bytky. On sa stále pozerá na Rus-ko ako na barbarský štát, ako na surovinový prídavok. Aj moje meno bude tiež poohovárané. Pripíšu mi množstvo zločinov.

Svetový sionizmus sa bude všetkými silami snažiť zlikvi-dovať náš Zväz, aby Rusko už nikdy nepovstalo. Sila ZSSR je v priateľstve národov. Ostrie boja bude smerovať predovšetkým na roztrhnutie tohto priateľstva, na odtrhnutie okrajov od Ruska. Tu si treba priznať, že sme ešte nie všetko urobili. Tu je ešte veľké pole neorané.

S osobitnou silou dvihne hla-vu nacionalizmus. Na nejaký čas dokonca pridusí internacionaliz-mus a vlastenectvo, no len na istý čas. Vo vnútri národov vzniknú národné skupiny a konfl ikty. Ob-javí sa veľké množstvo vodcov – pigmejov, zradcov vo vnútri vlastných národov.

Celkový vývoj pôjde osobit-ne zložitými, ba až besnými cestami, zvraty budú obzvlášť

ostré. Smerovanie vedie k tomu, že osobitne sa vybudí Východ. Vzniknú ostré protirečenia so Západom.

No i tak, nech by sa udalosti vyvíjali akokoľvek, po istom čase začnú byť pohľady nových gene-rácií obrátené k práci a výsled-kom našej socialistickej vlasti. Rok čo rok budú prichádzať nové generácie. Budú to oni, kto opäť vztýči zástavu svojich otcov a de-dov a zloží nám plnohodnotnú poklonu. Celú svoju budúcnosť budú stavať na našej minulosti“. Ďalej vraj Stalin povedal:

„Toto všetko sa navalí na plecia ruského národa. Lebo ruský ná-rod je veľký národ! Ruský národ je dobrý národ!

Ruský národ má oproti všetkým ostatným národom najväčšiu tr-pezlivosť! Ruský národ má jasný úsudok. Akoby bol zrodený na pomoc iným národom! K ruské-mu národu tiež patrí veľká sme-losť, osobitne v ťažkých a nebez-pečných časoch. On je iniciatívny, má pevný charakter.

Je to snivý národ. Má cieľ. Preto je mu ťažšie, ako iným ná-rodom. Dá sa naň spoľahnúť pri akýchkoľvek ťažkostiach. Ruský národ je neprekonateľný a nevy-čerpateľný!“

Podľa pravdoryb.info, 5. 1. 2016

Čítaníčko

Manželka na súde:– Priznávam, že nie som naj-

lepšia kuchárka, ale dve jedlá viem dokonale pripraviť. Fašír-ku a makový koláč.

Manžel sa ohradí:– Viete, pán sudca, problém

bol v tom, že som nikdy nero-zoznal, ktoré z tých dvoch jedál mám práve na tanieri.

22. mája 1939 – Hitler a Mussolini podpisujú tzv. oceľový pakt o 10-roč-nej politickej a vojenskej aliancii.23. máj 1939 – Hitler zdôvodňuje opodstatnenie operácie Weiss. Otázka vraj nestojí o zľutovaní sa nad Poľskom, ale len o útoku pri prvej vhod-nej príležitosti. 23. máj 1939 – ZSSR žiada v Spoločnosti národov odsúdenie agresie nacistického Nemecka proti ČSR a nasadenie sankcií voči agresorovi.23. máj 1942 – Slovenský snem odobruje deportácie Židov z územia Slo-venska zákonom č. 68/1942. Tie sa však začali už 26. marca 1942 do Osvienčimu a Majdaneku. Vojnový štát platil za každého 500 ríšskych mariek. 26. máj 1942 – Rommelov prekvapujúci útok na severnom a strednom úseku britskej obrany pri El Gazale. Potom obišiel mínové pole pri Bir Hakeimu, zničil britskú brigádu a rozvinul svoje tankové sily.Dňa 13. júna 1942, ktorý Churchill nazval „čiernou sobotou“, zničil Rommel všetky nasadené britské tanky, okrem 65, ktoré unikli. Nemci prenasledovali Britov až do Egypta k El Alamejnu. No a tu sa namiesto odvolaného generála Alexandra stal veliteľom 8. britskej armády gene-rál Montgomery. No ešte pred reorganizáciou britských síl Rommel obnovil ofenzívu a prenikol až 40 km na východ od El Alamejnu smerom na Káhiru. Potom však jeho tanky vošli do mínového poľa a polovica bola zničená. Rommel žiada Hitlera o posily, no tie neprišli kvôli ofenzíve na Kauka-ze. Východný front tak uchránil Britom Egypt i Suezský prieplav. 27. máj 1942 – Slovák Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš uskutočňujú aten-tát na R. Heydricha (na následky zranení zomrel 4. júna). V protektoráte je nastolené stanné právo. 18. júna sú parašutisti z operácie Antropoid zlikvidovaní. 28. máj 1940 – Nemecko stratilo nórsky Narvik. Prvé víťazstvo spojen-cov vo vojne. 28. máj 1943 – V Martine uzavreli čs.-sovietsku dohodu o materiálnom zabezpečení československej brigády z prostriedkov Sovietskeho zväzu.29. máj 1944 – V Bratislave sa konala schôdzka ilegálnej SNR, na ktorej sa hovorilo o príprave vojenského vystúpenia proti bábkovej vláde a fa-šistickému Nemecku a o vyslaní delegácie do Moskvy. 30. máj 1938 – V direktíve Fall Grün (prípad zelená) Hitler vyhlásil: „Mojím pevným rozhodnutím je zničenie Československa vojenskou akciou v najbližšej budúcnosti“. Podľa náčelníka štábu hlavného vele-nia Wehrmachtu W. Keitela, splnenie tejto direktivy malo byť „zrealizo-vané najneskôr 1. októbra 1938“. 30. máj 1942 – 1000 britských bombardérov zhadzuje bomby na Kolín nad Rýnom, boj sa tak po sovietskom bombardovaní Berlína z augusta 1941 druhý raz za 2. svetovú vojnu prenáša na nemecké územie. 30. máj 1942 – V hlavnom stane sovietskeho vrchného velenia bol vy-tvorený ústredný štáb partizánskeho hnutia, ktorý priamo velil partizán-skym jednotkám v tyle nepriateľa. Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia bol vytvorený 20. júna 1942.30. máj 1942 – V Anglicku bolo sformované čs. stíhacie krídlo, zložené z príslušníkov čs. perutí 310. a 312. RAF a britskej stíhacej perute 154. RAF. 30. máj 1944 – Ľudový komisár obrany ZSSR vydal povolenie sformo-vať čs. letecký stíhací pluk v ZSSR.30. máj 1966 – X. zjazd SZPB odmieta všetky útoky na pamiatku SNP, na povstaleckých vojakov a partizánov. 1. jún 1940 – Podpis čs.-francúzskej dohody o zriadení samostatného čs. letectva vo Francúzsku.1. jún 1944 – Na Britských ostrovoch je na inváziu do Európy sústrede-ných 2 876 439 spojeneckých vojakov, z toho 1,5 milióna Američanov. 2. jún 1940 – V skupine armád „A“ Adolf Hitler vyhlásil, že po fran-cúzskej kampani a očakávanej „rozumnej mierovej dohode“ Nemecko nakoniec získa „slobodu konania“ na svoju „veľkú a skutočnú úlohu, zrážku s boľševizmom“. 2. jún 1943 – Poľný súd zaisťovacej divízie vyniesol rozsudok, ktorým boli stotník pechoty Ján Nálepka, nadporučík Imrich Lysák-Jacko a po-ručík v zálohe Michal Petro, ktorí s ním prebehli na stranu nepriateľa, odsúdení, okrem prepustenia z hodnosti, straty medailí a vyznamenaní, na trest smrti povrazom.3. jún 1940 – Čs. pešia divízia vo Francúzsku mala 11 400 príslušníkov, z toho 5 107 Slovákov.3. jún–6. jún 1942 – Bitka pri Midway – obrat vo vojne v prospech USA. 5. jún 1942 – Partizánska skupina v Malých Karpatoch bola premenova-ná na partizánsku skupinu Janka Kráľa.6. jún 1944 (až 24. júl) – Deň „D“ – otvorenie 2. frontu (Operácia Over-lord) a vylodenie v Normandii. Aj keď Nemci mali k tomuto dňu v zbro-ji okolo 300 divízií, na obranu Francúzska z nich mohli vyčleniť najviac 50, vrátane 6 tankových.Deň zahájenia invázie, tzv. „deň D“, bol generálom Eisenhowerom sta-novený na 1. mája 1944, no tento termín bol niekoľkokrát odsunutý.