BOJOVNÍK2323D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

14. 11. 2013Ročník LVIII Cena 0,44 €

DNES V ČÍSLEstr. 4

Spomienka na Duklustr. 6–7

Život SZPB po celom Slovenskuje bohatý na udalosti

str. 10

Mauthausen stále varuje

ISSN 03223-2018

V nesmiernom žiali a v hlbokom smútku rodiny i najbližších, zastali sme pred rakvou zosnulého Lacka Jaču, aby sme sa s ním na-posledy rozlúčili, aby sme sa mu hlboko po-klonili, vzdali úctu jeho životu.

Dohodli sme sa, že sa stretneme 5. novem-bra. Trochu sme sa oneskorili, stretli sme sa na jeho pohrebe... Nestávalo sa, aby sa oneskoril vo svojej práci, ako predseda bra-tislavskej oblastnej organizácie, podpredse-da Slovenského zväzu protifašistických bo-jovníkov, predseda komisie Ústrednej rady SZPB pre učiteľov, ženy a mládež, či inej svojej práci či funkcii. Vždy bol krok vpredu, nečakal na príkazy, bol aktívny, tvrdo vyža-doval plnenie úloh. Rád poradil, pomohol. S úsmevom riešil aj tie najnáročnejšie úlo-hy, vedel odpustiť, bol až nezdravo dobrý.

Náš drahý Lacko Jača zanechal za sebou mnoho vykonaného, správne využitého, čo je pre nás hodné nasledovania. Sotva z nás niekto môže tušiť, koľkokrát prežíval aj ťaž-šie chvíle, či bolesť, čo mu život prinášal. To sú tajomstvá, ktoré si berie so sebou.

Keď sa posledný raz hodnotí život člove-ka, hľadajú sa osobitné slová. Keď sa lúči-me s Lackom Jačom, stačí pripomenúť jeho život, jeho hodnoty, ktoré celý život obhajo-val, a poďakovať sa za bohatú náruč jeho rokov, ktoré sa nám zdali len krátkou chví-ľou.

Svoj život žil statočne, žil ho tak, aby spl-nil všetko, ako splniť mal. Pravdou zostáva, že svoj život naplnil vrchovato a nám zostá-va sa za všetko úprimné poďakovať.

Milý Lacko,pohladil si púčky kvetov, aby boli pekné plo-dy. Sme presvedčení, že bude krásna úroda.

Lúčime sa teda s Tebou, Lacko, v mene Ústrednej rady, v mene oblastného výboru Bratislava, v mene všetkých členov SZPB a v neposlednom rade v mene priateľov a ostatných príbuzných.

Nelúčime sa však teplým chlapským stis-kom ruky, na aký sme boli zvyknutí, nelúči-me sa ani vrúcnym slovom, lebo odpoveď by nám neprišla.

Lúčime sa potichu, lúčime sa srdcom pl-ným žiaľu. V našich srdciach ostaneš na-vždy živý.Česť tvojej svedomitej práci, česť tvojmu

statočnému životu.

Stalo sa to náhle, nik to nečakal. Veď len nedávno bol s bratislavskými od-bojármi na veľmi vydarenom zájaz-de po stopách bojov druhej svetovej vojny na dolnom Hrone a v Štúrove. S učiteľmi dejepisu a občianskej vý-chovy zase debatoval o tom, ako žiakom lepšie priblížiť históriu pro-tifašistického zápasu a ako môže k tomu SZPB prispieť. Chystal sa na tradičné stretnutie s vojnovými veteránmi, a zrazu prišla zdrvujú-ca správa. Predseda bratislavského oblastného výboru a podpredseda SZPB Ladislav Jača (14. júl 1941 – 3. november 2013) vydýchol napo-sledy.

Narodil sa do skromných pomerov uprostred druhej svetovej vojny v Ber-nolákove. Jeho otec bojoval v Povstaní s partizánmi a neskôr bol v tejto obci neďaleko Bratislavy dlhoročným pred-sedom ZO SZPB. Aj to všetko nepo-chybne vplývalo na Ladislavov názo-rový svet a po práci vo zväze mládeže a v štruktúrach bývalej i obnovenej KSS sa veľkým životným oblúkom vrátil k činnosti medzi odbojármi.

Po otcovi prevzal funkciu v rodnom Bernolákove. Tamojšia organizácia pat-rí v rámci Bratislavského kraja medzi najaktívnejšie. Okrem bežnej agendy

organizoval poznávacie zájazdy, de-jepisné kvízy pre školy, pracoval vo viacerých komisiách pri miestnej samo-správe, a tak spájal aktivity viacerých občianskych združení. Pritom kládol dôraz na prácu s mládežou a športové aktivity, istý čas bol aj futbalovým tré-nerom.

Keď sme sa 6. novembra zúčastnili v preplnenej sále domu smútku v Ber-nolákove na poslednej rozlúčke od sta-rostu Ľubomíra Poóra, ale aj od ostat-ných spoluobčanov sme o Ladislavovi Jačovi vypočuli charakteristiky: dobro-srdečný, čestný človek, vzorný manžel

Na zamyslenie:Na zamyslenie:DÉMOKRITOSDÉMOKRITOS

PAVOLSEČKÁR

Rozlúčka

Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvovšetkých nerozumných.Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvovšetkých nerozumných.

Za Ladislavom Jačom

Štrnásteho októbra predseda Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Pavol Seč-kár odovzdal v priesto-roch rezidencie veľ-vyslanca SR v Minsku pamätné medaily Jána Nálepku-Repkina štát-nemu tajomníkovi Mi-nisterstva zahraničných vecí SR p. PhDr. Petrovi Burianovi, ako aj veľ-vyslancom Slovenskej republiky v Moskve a v Minsku pp. Jozefovi Migašovi a Miroslavovi Mojžitovi. Ku gratulan-tom sa dodatočne a so všetkou srdečnosťou pripojil aj brat nášho hrdinu protifašistické-ho boja Jozef Nálepka. Vyznamenaným srdečne blahoželá aj redakcia ča-sopisu Bojovník. ls

Významné oceneniaSlávnostné otvorenie výstavy Ján Nálepka – pocta a portrét v Minsku ako reprezen-tatívne a hodnotné pripomenutie si 70. výročia skonu Jána Nálepku na území dnes už samostatnej Bieloruskej republiky, na ktorom prešiel so svojimi druhmi na stranu Sovietov, stalo sa vzácnou príležitosťou oceniť osobnosti Slovenska, ktoré významne reprezentujú Slovensko v diplomatických službách.

Sprava predseda SZPB Pavol Sečkár, štátny tajomník MZV SR Peter Burian, veľvyslanec SR v Moskve Jozef Migaš, veľvyslanec SR v Minsku Miroslav Mojžita a vedúci Organizačného odd. SZPB Viliam Longauer. Foto: ls

(Pokračovanie na str. 2)

Podpredseda SZPB L. Jača. Foto: Bojovník

BOJOVNÍK / 23 2

Za Ladislavom Jačom(49 rokov), otec a dedko (mal šesť vnúčat a jedno pravnúča), praco-vitý, dôsledný, agilný, šľachetný, pokojný typ analytik a horlivý diskutér. Vždy mal veľa plánov a cieľov, ktoré však i napĺňal a žiadal aj od iných, aby dodržali svoje slovo. „Bol vytrvalým inici-átorom pri riešení verejných vecí v obci, za čo mu aj v tejto smú-točnej chvíli z celého srdca ďaku-jem,“ povedal starosta.

Aj my v SZPB sme mali s Ladi-slavom také skúsenosti. Vo vedení oblastného výboru, od roku 2006 ako jeho podpredsedu, od roku 2009 ako predsedu. Vtedy sa stal

aj podpredsedom celoslovenskej organizácie a predsedom komisie Ústrednej rady pre učiteľov, ženy a mládež. Potvrdil to v rozlúčko-vom príhovore i predseda SZPB Pavol Sečkár: „Vždy bol krok vpredu, nečakal na príkazy, bol aktívny, tvrdo vyžadoval plnenie úloh. Rád poradil, pomohol.“

V kancelárii na predsedovom stole leží návrh zoznamu podujatí, ktoré naplánoval pre oblastnú or-ganizáciu na budúci rok. Prvý raz, čo Ladislav na pôde SZPB svoj prísľub nesplní. Naozaj? Nesplní, ak my ostatní mu v tom nepomô-žeme. Martin KRNO

podpredseda OblV Bratislava

(Dokončenie zo str. 1)

L. Jača (vľavo) na stretnutí delegácie SZPB s predsedom parlamentu Pavlom Paškom. Foto: Bojovník

23. OKTÓBERGrécky parlament schválil

zmenu zákona, ktorá zabráni fi nancovaniu politických strán zo štátneho rozpočtu, keď sú ich predstavitelia podozriví z trest-nej činnosti. Opatrenie je na-mierené proti neonacistickému hnutiu Zlatý úsvit. Jeho šiestich poslancov, stíhaných pre člen-stvo v zločineckej organizácii a účasť na teroristických akci-ách, parlament zbavil imunity. Hnutie vedie agresívnu kam-paň proti nelegálnej imigrácii a EÚ, no v drvivej väčšine sa prezentuje fyzickými útokmi na imigrantov a rasistickými vý-zvami. Jeho predseda Nikolaos Michaloliakos poprel existenciu plynových komôr v koncentrač-ných táboroch a Hitlera označil za „veľkú historickú postavu 20. storočia“.

29. OKTÓBERRakúska polícia zadržala de-

väť ľudí, ktorí spolu s ďalšími 20 neonacistami zaútočili na turecké kultúrne centrum vo Viedni. Incidentu predchádzalo zoskupenie prívržencov krajnej pravice v neďalekom parku, kde vykrikovali heslá „Heil Hitler!“, „Cudzinci, preč!“ a ukazovali fašistické gestá. Keď sa im ne-podarilo vniknúť do budovy, vrátili sa ozbrojení a jedného

Turka zranili. Výsledkom ná-sledného zásahu polície bolo zadržanie deviatich osôb, ktoré patria k zakázanému hnutiu Un-sterblich, pozostávajúceho pre-važne z fanúšikov futbalového klubu Austria.

3. NOVEMBERNemeckí colní vyšetrovatelia

v zanedbanom byte 80-ročného Mníchovčana objavili tajnú súk-romnú zbierku obrazov v cel-kovej hodnote jednej miliardy eur. Medzi 1500 maľbami sa nachádzajú aj práce Pabla Picas-sa a Henriho Matissa. Pôvodne patrili židovským zberateľom a nacisti ich zhabali v čase svo-jej vlády. Otec majiteľa bytu bol obchodníkom s umeleckými predmetmi, ktorý dané diela zís-kal v 30. a 40. rokoch. Syn ich skladoval nasledujúcich 50 ro-kov na drevených regáloch a žil z občasného ilegálneho predaja niektorého z nich.

Stovky prívržencov a odpor-

cov krajnej pravice sa stretli pred jedným z budapeštian-skych katolíckych kostolov, kde bola odhalené busta maďarské-ho diktátora z rokov 1920 až 1944 Miklósa Horthyho. Kým jeho odporcovia so židovskými Dávidovými hviezdami na ode-voch skandovali protifašistické

heslá, prívrženci vykrikovali: „Nech žije Horthy!“ Bustu od-halili na 75. výročie Viedenskej arbitráže, keď na základe doho-dy s vtedajším Nemeckom a Ta-lianskom Maďarsko okupovalo južné Slovensko. Horthy úzko spolupracoval s Hitlerom a pri-jal prísne protižidovské zákony. Dnes po ňom pomenúvajú ná-mestia, ulice a parky.

Takmer dve tony vážiacu le-

teckú bombu typu HC 4000 brit-

skej výroby z 2. svetovej vojny bez komplikácií zneškodnili v nemeckom Dortmunde. Pri-bližne 20-tisíc ľudí, ktorí museli opustiť oblasť v okruhu poldru-ha kilometra, sa popoludní vráti-lo do svojich domovov. Nebez-pečný pozostatok vojny objavili pri analýze leteckých snímok priemyselnej oblasti, ktorú spo-jenci intenzívne bombardovali. Na území Nemecka sa doteraz nachádzajú podľa odhadov de-saťtisíce kusov nevybuchnutých bômb, granátov a iných výbuš-nín.

Britský aukčný portál eBay sa ofi ciálne ospravedlnil za pre-daj približne 30 vecí patriacich ľuďom, ktorí našli svoju smrť v nacistických koncentračných táboroch. Medzi nimi bola aj uniforma poľského väzňa z Osvienčimu, predaná za 13-ti-síc eur. Portál tvrdí, že jeho zá-merom nie je také artefakty pre-dávať a že o ich prítomnosti na stránke nevedel. Upozornil na ne až denník Daily Mail. Podľa neho boli v ponuke aj zubné kef-ky a pár topánok, patriace jedné-mu z niekdajších väzňov tábora smrti.

4. NOVEMBERTisíce ruských nacionalistov

pochodovali ulicami Moskvy na protest proti prítomnosti moslimských imigrantov v kra-jine. Podľa organizátorov sa na každoročnom tzv. ruskom pochode, ktorého konanie mos-kovská mestská rada povolila, zúčastňuje okolo 10-tisíc ľudí. Účastníci niesli transparenty s nápismi ako „Dnes mešita – zajtra džihád“ alebo „Sme tu všetci Rusi, etnickí Slovania!“. Pochod zakončila rocková sku-pina Kolovart, ktorej piesne oslavujú Hitlera. Polícia zadrža-la asi 30 mladíkov za nacistické pozdravy a rozbíjanie okien na autách.

5. NOVEMBERV Buenos Aires objavili asi

1500 tajných spisov z čias ar-gentínskej fašistickej junty (1976–1983). Našli ich zabud-nuté v krídle sídla vzdušných síl. Spisy obsahujú opisy všetkých stretnutí vojenskej junty, uvá-dzajú tiež mená známych umel-cov a intelektuálov, ktorých v nemilosti klasifi kovali od F1 po F4 „v závislosti od ich hroz-by pre spoločnosť“. Zatiaľ nie je jasné, či objav prispeje k objas-neniu tisícov súdnych prípadov týkajúcich sa oponentov režimu, ktorí zahynuli alebo zmizli po-čas siedmich rokoch vojenskej vlády. Ich počet sa odhaduje na 30-tisíc osôb.

Bývalého riaditeľa programu

odškodnenia obetí holokaustu, 55-ročného Semena Domnit-sera, odsúdili v New Yorku na osem rokov väzenia za účasť na sprenevere 57 miliónov dolárov. Domnitser bol desať rokov ria-diteľom programov, ktoré spra-vovala Konferencia židovských materiálnych nárokov voči Nemecku. Po štvortýždňovom procese ho súd uznal vinným zo sprisahania s cieľom spáchať listový podvod. Súčasne ho za-viazal k úhrade škody vo výšky 57,3 milióna dolárov.

(ao)

stalo saVO SVETE23. 10.–5. 11. 2013

Liptov spomínalUž tradične si Slovenské národné povstanie pripomenuli v auguste a sep-tembri obyvatelia Liptova. Prvými v sérii liptovských osláv SNP bo výstup na Slemä nad obcou Liptovská Porúbka.

Oslavy SNP v Liptove začali výstupom na Slemä. Foto: jm

Účastníci si tým uctievajú pamiatku príslušníkov II. čes-koslovenskej paradesantnej brigády a sovietskych voja-kov prichádzajúcich na pomoc SNP, ktorí zahynuli na jeho vrchu, keď tam havarovalo dopravné lietadlo v októbri 1944. Pochodu sa zúčastnilo približne 40 ľudí. Nasledovali oslavy v obciach Ľubeľa, Dúb-rava, Liptovský Ján, Podtureň, Podbanské a Partizánska Ľup-ča. V Liptovskom Mikuláši sa oslavy začali položením ven-cov pri pamätných tabuliach na budove Kriváň a v mestskej časti Palúdzka. Na námestí osloboditeľov sa začala hlav-ná časť osláv 69. výročia SNP. Príhovor účastníkom prednie-sol primátor mesta, po ktorom sa účastníkom prihovoril aj predseda OblV SZPB Pavel

Chrapčiak. Po položení ven-cov k pamätníku na námestí sa účastníci presunuli na vo-jenský cintorín – háj Nicovô, kde primátor odhalil tabule so zoznamom 1248 pochovaných padlých československých vo-jakov a 121 neznámych voja-kov na vojenskom cintoríne Nicovô. Úvodné slovo k od-haleniu tabule predniesol doc. Oldřich Vaněk. Nasledovalo položenie vencov k odhalenej tabuli a k pamätníku na háji Nicovô.

V Demänovskej Doline si

SNP pripomenuli pri pamät-níku Jána Švermu na Ostred-ku. Pripomenúť si hrdinstvo Slovákov, ktorí povstali proti fašizmu, si prišlo 29. augusta k pomníku viac ako 100 ľudí. Po položení vencov k pamät-

níku sa účastníkom prihovoril podpredseda ZO SZPB v Lipt. Mikuláši Milan Martinka. Predseda OblV SZPB Pavel Chrapčiak bol pozvaný ob-čanmi Ploštína na slávnostné odhalenie pamätnej tabule, umiestnenej na skale v Dem. Doline padlým vojakom z Ploš-tína v SNP v Demänovskej do-line. Na Lúčkach položili vence pri príležitosti SNP k pamätnej tabuli na počesť partizánskych oddielov a skupín operujúcich počas odboja v Demänovskej doline. Po položení vencov sa účastníkom prihovoril tajom-ník OblV SZPB Ján Machovič.

Nasledoval turistický po-chod k partizánskym bunkrom do dolinky Krčahovo. Pozrieť si obnovenú kultúrnu pamiatku prišlo asi 60 ľudí.

Ján MACHOVIČ

3 BOJOVNÍK / 23

Podieľame sa narôznych akciáchČlenovia ZO SZPB v Zemianskych Kostoľanoch sa podieľali na akcii „Návrat do histórie bojov SNP“, ktorá sa uskutočnila 7. septem-bra a zabezpečila ju obec v spolupráci s našou ZO. Ukážku pred-viedli členovia Klubu vojenskej histórie Levice a vojaci miestnej posádky.

Pri Pamätníku SNP prítomní položili veniec. Odtiaľ sa odobrali na miestnu tržnicu, kde si mohli pozrieť vojenskú techniku. Po-obede sa v priestore Pod Horou konali ukážky živých bojov počas SNP, občania našej i okolitých obcí a podľa motorových vozidiel i z okolitých okresov. Parkoviská boli preplnené i vďaka krásnemu teplému počasiu, účastníkov akcie bolo vyše tisícky plus množstvo detí, ktoré sa tešili na záver kedy mohli zbierať prázdne náboje. V prítomných občanoch táto akcia zanechala zážitok a obdiv, pretože väčšia časť z nich vojnové roky nezažila. a odchádzali so želaním, aby sa už nikdy vojnové obdobie neopakovalo.

V spolupráci s Obcou, DK SNP a ZŠ usporiadala 21.septembra naša ZO 5. ročník BEH SNP. Pri-

hlásených bolo 119 účastníkov, deti z MŠ, ZŠ, vojaci z miestnej posádky, seniori muži i ženy.

Medaily za I.–III. miesto boli udelené 39 víťazom. Do tejto športovej akcie sa zapojili i naši členovia pp. Hudec, Plevka, Mo-koš, Mrtvíková, Oršulová, Koma-neková a získali i medaily.

Taktiež môžeme kladne hodno-tiť činnosť nášho najmladšieho člena ZO, študenta 3. ročníka VŠ v Nitre Mareka Boboka, ktorý sa sám podieľal na príprave a usku-točnení poznávacieho zájazdu s návštevou koncentračného tá-bora Auschwitz a Birkenau – Osvienčim – v Poľsku 5. októbra. Naša ZO túto aktivitu mladého člena vysoko kladne hodnotí, na-koľko z počtu 45 účastníkov bolo viac než polovica študentov.

Na základe spolupráce ZO

SZPB a riaditeľstva základnej školy v našej obci bola na požia-danie Terézie Pagáčovej a Ľubo-míra Mokrého vykonaná beseda so žiakmi V.–VIII. ročníka na tému SNP II. sv. vojna. Na besedu bola pozvaná členka zo ZO SZPB Handlová, Ľudmila Kalvastrová, ktorá porozprávala žiakom svoje

skutočne prežité zážitky z detstva vo vojnovom období. Bola pre-kvapená, ako žiaci v tichom dojatí počúvajú rozprávanie a tiež i to, že sa mnohí po skončení besedy hlásili a kládli jej otázky, aby sa čo najviac dozvedeli z tohto obdobia. Za túto pomoc naša ZO vyslovuje poďakovanie Ľ. Kalvastrovej, že

si našla čas a prišla medzi nás. ZO verí, že i v budúcnosti sa budeme stretávať medzi mladými ľuďmi pri podobných akciách, aby sme mohli šíriť myšlienky tých, ktorí za nás položili svoje životy a tých šťastných chvíľ sa nedožili.

A. KOMANEKOVÁ predsed. ZO SZPB Zem. Kostoľany

Pod Horou sa konali ukážky živých bojov počas SNP. Foto: ZO SZPB Z. Kostoľany

Jedenásteho októbra navštívili čle-novia ZO SZPB Oblastný výbor Ban-ská Bystrica v rámci akcie „Spoznaj ZO SZPB v regióne“ bývalé kráľovské mesto Slovenskú Ľupču.

Pekná, atraktívnymi činnosťami žijúca obec leží 10 kilometrov od Banskej Bys-trice smerom na Brezno. Obec má cca 3000 obyvateľov.

Je zjavné, že vedenie obce, ako aj ob-čania sa príkladne starajú o dobrý chod obce, v ktorej sa počas celého roka uspo-riada množstvo aktivít pre občanov.

Prítomných hostí: podpredsedníčku NR SR J. Laššákovú, predsedníčku Okres. úradu v B. Bystrici Ľ. Laššákovú, poslan-cov mestského zastupiteľstva, zástupcov OblV SZPB Banská Bystrica, predsedov a členov ZO a občanov celej obce priví-tal starosta obce Miroslav Macák, ktorý je

zároveň aj predsedom ZO SZPB v obci.Pri pamätníku padlých bojovníkov sme

si položením kvetov uctili pamiatku tých, ktorí padli za náš krajší zajtrajšok.

Starosta obce nás vo svojom príhovore oboznámil s históriou obce a s priebehom bojov a činnosťou občanov počas SNP a II. svetovej vojny, ako aj počas nasle-dujúcich rokov až po dnešok. V krátkom, ale aktuálnom príhovore vystúpila pred-sed. Okresného úradu p. Ľubica Laššáko-vá, ktorá okrem iného vyzdvihla význam a prácu Slovenského zväzu protifašistic-kých bojovníkov, ktorého členovia majú nielen v názve, ale aj v svojich mysliach a srdciach zakotvené presadzovať posla-nie a ideály SZPB, hlavne vysvetľovať mladej generácii, čo je krédom SZPB, aby sa nikdy nezabudlo na krutosti, ktoré sa udiali a ktoré sa nesmú zopakovať.

Po pietnom akte sme sa presunuli na starobylý hrad z 13. storočia, ktorý je do-minantou obce, kde nám kastelánka hradu podala obšírne informácie o jeho histórii až po súčasnosť. Hrad je čiastočne zreno-vovaný, je z neho krásny výhľad na obec a peknú okolitú prírodu.

Hoci 250 starobylých schodov, po kto-rých prešlo mnoho zaujímavých ľudí, niektorých trocha zmohlo, vydržali sme a pokochali sme sa výhľadom na obec a okolitú krásnu prírodu.

Zároveň sme si pozreli výstavu bronzo-vých sôch majstra J. Kulicha, ktorá je na hrade inštalovaná. Bol to pekný zážitok. Po úspešnom absolvovaní obhliadky hradu sme si oddýchli v kultúrnom dome, kde pre nás žiaci základnej umeleckej školy pod vedením riaditeľa školy pripravili hodnot-ný a zaujímavý program. V študentoch, ktorí vystúpili, sa skrýva veľa nadaných bábkohercov a hudobníkov. Pri programe

sme úplne zabudli na boľavé nohy a mož-no by sme si aj trocha „zakrepčili“.

Šikovné kuchárky, členky ZO, ako aj členky iných organizácií, ktoré v obci fungujú (ale nesmieme zabudnúť ani na mužov ktorí prispeli svojou prácou), pri-pravili vynikajúci guláš z diviny a napiekli lahodné tvarohovníky a zákusky. Všetkým veľmi chutilo. Prekvapením bol darček – zaujímavé propagačné materiály o obci a receptár, v ktorom sú zahrnuté ľudové jedlá z okolitých obcí.

Na záver sme si zaspievali Partizánsku hymnu a s dobrým pocitom sme odchá-dzali domov. Tajomník Oblastného výbo-ru SZPB B.B. p. Viliam Vančo poďakoval za všetkých prítomných starostovi obce a všetkým zainteresovaným za milé prija-tie, pohostenie a zaujímavý program, ktorý pre nás pripravili. Patrí Vám veľká vďaka.

Eva Brozmanová (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Spoznaj svoj región

Minulosť je pilierom budúcnostiV duchu najlepších tradícii moderného reenactmentu pripravilo občianske združenie Klub vojenskej histórie Slovensko scénickú rekonštrukciu mobilizácie trnavskej posádky v roku 1944.

Podujatie sa začalo pietnym aktom na Univerzitnom námestí pred historickou budovou areálu bývalej Trnavskej univerzity, kto-rý neskoršie slúžil ako kasárne tr-navskej posádky. Potom sa konalo v areáli barokového Káčerovho

majera v Trnave. V úvode bol prezentovaný vojenský a civilný život do vypuknutia Slovenské-ho národného povstania vrátane módnej prehliadky s dobovým ko-mentárom. Nasledovalo vyhláse-nie povstania v Trnave, obsadenie

dôležitých objektov v meste, zatý-kanie prisluhovačov režimu a od-chod trnavskej vojenskej posádky na povstalecké územie. Rekon-štrukcia vyvrcholila príchodom okupačných jednotiek a prvým bojom trnavskej posádky.

Toto kultúrne podujatie v spo-lupráci s Klubom vojenskej histó-rie Slovensko spoluorganizovalo mesto Trnava, Trnavský samo-správny kraj a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov pod záštitou predsedu samosprávne-ho kraja Tibor Mikuša. Na dobrej úrovni a s patričnou úctou pripo-menulo hrdinstvo a vlastenecký duch našich statočných bojov-níkov za slobodu a pripomenulo nám, našej verejnosti, nastupujú-cej generácii i politickej reprezen-tácii regiónu, že nikto nemá právo zabudnúť a že hrdinské dni nášho národa musia ostať hlbokým pou-čením pre všetkých, ktorí chcú žiť v mieri. Tibor DÍTE

Pre Bojovník bez nároku na honorár)Scénická rekonštrukcia mobilizácie trnavskej posádky v roku 1944. Foto: td

Po stopách partizána Jozefa ŽákaJozef Žák sa narodil 15. 2.1922

v Uhorskej (Záhorskej) Vsi okres Malacky. Pracovné povinnosti ho zaviedli na východné Slovensko do dediny Kamienka v okrese Hu-menné, kde ho zastihla II. svetová

vojna. V Humenskom okrese pô-sobila partizánska skupina „Puga-čev“, do ktorej vstúpil 24. 3. 1944.

Pugačevovci sa významne za-písali do histórie národnooslobo-dzovacieho boja na východe našej republiky. Veliteľom skupiny bol kapitán Alexej Gavrilovič Jeme-lianov. V partizánskej skupine bojoval do 30. 6. 1944. Po tomto dátume prestúpil k II. partizán-skej brigáde gen. M. R. Štefánika, oddiel Repta. Tento oddiel mal až 150 členov, pôsobil v Brezo-vej pod Bradlom do konca vojny a podieľal sa, za pomoci delostre-lectva Červenej armády, na jej oslobodení.

Jozef Žák padol 9. 11. 1944 v boji s fašistami pri obci Hlboké, okres Senica. 2. januára 1948 mu bol ministrom národnej obrany gen. Ludvíkom Svobodom udele-ný odznak Československého par-tizána in memoriam. Pochovaný je na starom cintoríne v Prietrži, okres Senica. Jozef MARUNIČFoto: archív Jozefa Žáka

BOJOVNÍK / 23 4Redakcia nezodpovedá za názory a vyjadrenia uverejnené na tejto strane.

VAŠE NÁZORY

Spomienka na DukluVyužili sme možnosť organizovaného zájazdu Oblastným výbo-rom SZPB v Nitre, ktorý za významnej pomoci poskytnutia auto-busu MO SR (od VÚ 1056 Zemianske Kostoľany) a pri postupnom pristupovaní členov SZPB v Bojniciach, Martine a Ružomberku nás vďaka majstrovskej a bezpečnej jazdy vodiča rtn. Jozefa GUĽKU bezpečne po 1000 km jazdy priviezol bezpečne späť do Nitry. Patrí mu naše poďakovanie. Rtn. Guľka dôstojne reprezen-toval OS SR a prispel k tomu, že sme po dobu dvoch dní mali bo-haté citové zážitky z miest bojov o našu slobodu pred 69 rokmi.

Prijali nás v internáte Strednej odbornej školy arm.gen. L. Svo-bodu vo Svidníku, kam sme prišli vo večerných hodinách. Večera, spánok – a ráno nás „pozdravi-lo“ mrazom. Postupne však slnko oteplilo tento priestor a my, eme-ritní vojaci, sme si opäť uvedo-movali slová z vojenskej prísahy umiestnenej pri vstupe k pamät-níku Dukly o obetovaní života pre svoju vlasť, ktoré práve v tomto kraji sú historicky veľmi aktuál-ne. Samozrejme, čítame a počuje-me v dnešnej dobe názory niekto-rých ľudí o politických chybách pri rozhodovaní oslobodzovať ČSR cez Dukliansky priesmyk pred 69 rokmi. Pre nás, emerit-ných vojakov a i vojakov OS SR, boli a sú slová vojenskej prísahy záväzné a nech si politici v mi-nulosti a možno aj v súčasnosti

pri zlých rozhodnutiach spytujú svoje svedomie. Ak vojak pri pl-není prísahy padne, je hrdinom pre svoj národ, pre svoju vlasť a nikto nemá právo spochybňo-vať jeho smrť. Zhodli sme sa na tom pri rozhovoroch počas dlhej cesty v autobuse a sme presved-čení, že máme právo na takýto názor.

Veľmi pôsobivé bolo vo Svid-níku, keď predstaviteľ mesta sa v príhovore obrátil na prítomnú dcéru generála Ludvíka Svobodu – pani Zoe Klusákovú-Svobodo-vú. Okrem iného hovoril, ako ob-čania v minulosti a aj v súčasnos-ti mali a majú radi gen. L. Svo-bodu. Zároveň pani Zoe odovzdal kyticu kvetov, ktorú po svojom príhovore menovaná položila k nohám sochy svojho otecka. Pani Zoe Klusáková-Svobodová

okrem iného v mene občianske-ho združenia Spoločnosti Ludví-ka Svobodu odovzdala medailu uznania mestu Svidník.

V tejto súvislosti je náš ZVSR, klub Nitra – Zobor, hrdý, že je skupinovým členom občianske-ho združenia SPOLOČNOSTI LUDVIKA SVOBODU a že mô-žeme rozvíjať jeho odkaz v te-ritóriu nášho pôsobenia. Pri návštevách našich priateľov

z Klubu vojenských dôchodcov v Kroměříži nezabúdame položiť na hrob L. Svobodu kyticu úcty. Keďže mesto Kroměříž nedovo-lilo postaviť sochu L. Svobodovi v meste, tak ako je tomu vo Svid-níku, prichádzame na miestny cintorín v Kroměříži, kde gen.arm. L. Svoboda spí svoj večný spánok vedľa svojej manželky a ďalšej jeho rodiny.

Dozvedeli sme sa, že autorom

sochy L. Svobodu vo Svidníku je sochár profesor Ján Kulich. So-cha je vysoká 4,2 m a stojí na Ná-mestí slobody vo Svidníku. Ďakujeme Oblastnému výbo-

ru SZPB v Nitre a všetkým, ktorí sa na tom podieľali, že sme mali možnosť opäť navštíviť tento krásny a pre našu históriu vý-znamný pamätný kraj.

František CHUDA, ZVSR, klub Nitra – ZoborKlub je skupinovým členom Spoločnosti L. Svobodu

Nitrania si z Dukly priniesli bohaté zážitky. Foto: fch

Seniori zbierajú úrodu plynucého času svojho životaKeď som sa zamýšľal, ako začať svoje zamyslenie o starobe, rozhodol som sa použiť známu myšlienku, že už v čase, kedy sme mladí a plní síl, by sme mali uvažovať o tom, ako budeme žiť, keď zostarneme. Zá-kon prírody a vývoja je totiž taký, že človek starne od narodenia, kedy sa prvým nádychom začína jeho život.

Keď sa narodíme, majú naši rodičia veľkú radosť. Svojmu potomkovi prejavu-jú nesmiernu lásku a veľkú starostlivosť. Poskytujú mu stravu, materiálne a du-chovné prostriedky a chcú mu to najlepšie. Aby mal po-kojný a šťastný život, dobrú školu a kariéru, bol zdravý a mal svoju šťastnú rodinu. Za to od neho očakávajú, že keď zostarnú, tak im trochu lásky vráti, a keď oslabnú a budú nemocní, že sa o nich postará. No mnohoráz je tak, že jedna matka vychová niekoľko detí, no viac detí sa nevie postarať o svoju zo-starnutú mamu. Rodičom sa väčšinou podarí o svoje deti postarať. No, čo sa stane, ak sa situácia obráti a oni zo-starnú. V súčasnosti sa deti pomerne skoro osamostat-ňujú, budujú kariéru, zakla-dajú si rodinu a od svojich starnúcich rodičov odchá-dzajú. Starí ľudia ostávajú väčšinou sami. A to je ešte ten lepší prípad. Sú aj deti, ktoré svojich zostarnutých rodičov odložia do domovov dôchodcov, nemocníc alebo hospicov a ich celoživotne nadobudnutý majetok si pri-vlastnia. Opustení seniori sa

so smútkom v srdci vyžalujú na nepochopenie svojich ne-vďačných potomkov, smútia, poplačú si, no nepomôžu si.

Starí ľudia zbierajú úrodu z toho, čo v živote robili. Ak robili nedobré veci, vracia sa im to. Ak počas aktívneho života rozdávali dobro, majú aj spokojnú starobu.

Bývalo tak, že ak deti nav-štívili svojich rodičov – se-niorov, spytovali sa ich na zdravie, či majú všetko čo potrebujú, ako sa cítia a po-dobne. Dnes sa stáva, že deti prídu za svojimi rodičmi iba raz mesačne a už v dverách sa pýtajú: „Prišiel ti dôcho-dok...?“ Podľa slov istého skúseného človeka tieto ne-podarené deti na peniaze svojich rodičov čakajú ako dobrý hospodár na živo-todarný dážď. Zoberú ich a odchádzajú, nechávajúc svojich predkov ich osudu. Je to smutné, ale každý si za svoje skutky zodpovedá sám. Mladí ľudia by si mali uvedomiť, že ako sa správa-jú dnes, taký príklad dávajú svojim potomkom. Môžu sa dožiť staroby podobnej tej, akú pripravili svojim pred-kom. Preto by malo byť na-šou spoločnou snahou urobiť

pre našich seniorov všetko, aby mali spokojnú starobu a netrpeli. A to nielen v me-siaci úcty k starším, ale aj počas celého roka. Aby sa v starobe nemuseli trápiť a mohli sa tešiť zo svojich deti, vnúčat a pravnúčat. Úcta k seniorom by sa mala stať prirodzenou súčasťou nášho života.

Chcel by som našim seni-orom, členom Slovenského zväzu protifašistických bo-jovníkov a čitateľom časopi-su Bojovník, zaželať všetko najlepšie, a to nielen počas mesiaca úcty k starším, ale prajem im, aby príjemné chvíle s tými, ktorých majú radi, prežívali stále. Mnoho šťastia, spokojnosti a zdra-via prajem aj všetkým starým ľuďom na našom milovanom Slovensku. Nech prežijú ešte mnoho krásnych rokov za-slúženej staroby, bez smútku a bolesti, v kruhu svojich blízkych a milovaných. Nech sú dni zaslúženého odpočin-ku v ich starobe naplnené úctou celej spoločnosti.

Zvlášť by som chcel po-zdraviť členov Oblastnej or-ganizácie SZPB združujúcej okresy Svidník a Stropkov, z ktorých je väčšina v se-niorskom veku. Prajem im pevné zdravie a spokojnosť, aby ešte dlho mohli pôsobiť v radoch našej odbojárskej spoločenskej organizácie a prispievať k jej činnosti a rozvoju. Milan MAGUĽÁK

predseda ZO SZPB vo Svidníku

Sľuby sa aj plniaOd ukončenia 2. svetovej vojny ubehlo

už 68 mierových rokov. Zub času ohlodal pamätníky a hroby tých, ktorí položili ži-voty za našu slobodu, ktorú si často ani nevážime. Porážka hitlerovského Nemec-ka a jeho spojencov si vyžiadala milióny ľudských obetí, ktorých hroby sú roztrú-sené po celej našej krásnej domovine. Je potrebné o ne sa aj starať a renovovať ich. Ľudské obete neobišli ani naše mestečko na Hornej Nitre Bojnice. Materiálne ško-dy akejkoľvek veľkej hodnoty sa dajú na-hradiť, ale ľudské straty sa ničím a nikým nahradiť nedajú. Na to stále pamätajme a podľa toho sa k sebe aj správajme.

V Dubnici, dnes časti Bojníc, na starom cintoríne sú pochovaní v spoločnom hro-be Juraj Bulla, Jozef Pavlík a Peter Kr-náč. Zub času poznačil aj ich hrob, ktorý sa začal rozpadávať. Skupina nadšencov sa podujala obnoviť cintorín, ale aj spo-ločný hrob padlých. Do tejto peknej akcie sa zapojili aj členovia ZO SZPB Bojnice, poslanci, ale najmä primátor mesta Fran-tišek Tám. Tohto roku k 69. výročiu SNP dal obnoviť tabuľu s menami padlých. Zaviazal sa, že k 70. výročiu SNP dá ob-noviť hrob do pôvodného stavu. Na tabuli je zachovaný pôvodný citát, odkaz pre nás

žijúcich: „Vy, ktorí žijete slobodu si vážte. Sloboda je drahá. Nás životy stála“. Tento odkaz bol aktuálny v minulosti, je aktuál-ny v prítomnosti, ale určite bude aktuálny aj v budúcnosti. Správajme sa a konajme tak, aby sme tento odkaz bez zvyšku plnili. Sme presvedčení, že pán primátor aj v bu-dúcom roku nájde potrebné fi nancie na dokončenie renovácie spoločného hrobu. Podobnú starostlivosť prejavujú občania Bojníc o spoločný hrob padlých na cintorí-ne v Bojniciach, kde sú pochovaní tí, ktorí padli v boji za národného povstania v roku 1944. Ján Messák, Mikuláš Rybalkov, Mi-loslav Bakovský a neznámy Ján Černek. Pod menami je tiež napísaný pekný citát: „Milujte Slovensko a jeho slobodu, pre ktorú sme položili svoje životy.“ Starost-livosť o spoločné hroby dokazuje, že keď sa chce, tak aj pamätníky a hroby sa ne-rozpadnú a budú zachované aj pre budúce generácie ako dôkaz odboja a hrdinstva nášho ľudu proti výčinom nacizmu a fašiz-mu v období 2. svetovej vojny. Hľadajme, čo nás spájalo v minulosti, ale najmä to, čo nás spája aj v prítomnosti. Potom na svete bude trvalý mier, za ktorý naši občania po-ložili svoje mladé životy. Oskar BIELIK

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

5 BOJOVNÍK / 23

Pýtajte sa ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej

Rubrika, v ktorej ministerkazdravotníctva Zuzana Zvolenská odpovedá na vaše otázky.

Tie môžete posielať na adresu bojovnik@szpb.sk.

Mohli by ste, prosím, v stručnosti infor-movať, kedy pacienti (poistenci zdravotnej

poisťovne) neplatia u lekára za preventívnu prehliadku? Zuzana Kováčová, Martin

No, pravdu povediac, bezplatných preventívnych prehliadok majú poistenci k dispozícii dosť, žiaľ, štatistiky zdravotných poisťovní sú alarmujúce, pretože pravidelne ich absolvuje len asi štvrtina po-pulácie. Pritom väčšinu závažných ochorení je možné zachytiť ešte v skorých štádiách, keď sú dobré vyhliadky na vyliečenie a preven-cia výrazne zvyšuje šancu na úspešnú liečbu.

Preventívne prehliadky upravuje zákon o rozsahu zdravotnej sta-rostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a obsah prehliadok sa určuje na základe medzinárodných odporúča-ní, pričom závisí aj od zdravotného stavu populácie. Pacient má prá-vo na vykonanie všetkých zdravotných výkonov, ktorých rozsah je upravený v uvedenom zákone. Ak zistí, že lekár niektorý zdravotný výkon nevykonal, má právo požiadať, aby ho realizoval.

Poistencom zdravotné poisťovne preplácajú tieto typy preventív-nych prehliadok: prehliadka u všeobecného lekára pre deti a dorast, prehliadka u všeobecného lekára pre dospelých (každé dva roky), prehliadka u gynekológa, s ktorým má poistenka uzatvorenú doho-du o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, preventívna prehliadka u zubného lekára (pozostáva z podrobnej prehliadky chrupu, pa-rodontu, mäkkých tkanív ústnej dutiny, kontroly zubných náhrad, medzičeľustných vzťahov a vzájomného postavenia zubov), urolo-gická prehliadka, preventívna gastroenterologická prehliadka (pre poistencov vo veku nad 50 rokov, u poistencov so zvýšeným rizikom ochorenia na rakovinu hrubého čreva a konečníka sa preventívna kolonoskopická prehliadka vykonáva bez vekového obmedzenia).

Presne určený okruh preventívnych prehliadok v zmysle uvedené-ho zákona prepláca príslušná zdravotná poisťovňa, pričom výhodou je, že každý, kto prehliadku absolvuje, sa dozvie aktuálne informá-cie o svojom zdravotnom stave. Ako vyplýva z údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, poistenci najčastejšie v rámci prevencie na-vštevujú ambulanciu stomatológa, nasledujú ambulancie detských lekárov a gynekológov. Iba veľmi málo poistencov absolvuje gast-roenterologickú a urologickú prehliadku. Napríklad na preventívnu prehliadku k všeobecnému lekárovi chodí len každý piaty dospelý Slovák! Na základe štatistík možno konštatovať, že ženy sú v tomto prípade dôslednejšie a najviac mužov, ktorí prichádzajú na preven-tívnu prehliadku, je vo vekovej kategórii nad 45 rokov.

Vodiči by sa mali na zimu včas pripraviťBlížiaca sa zima znamená zvýšené nároky na prípravu auta na zimnú prevádzku. Prípravu automobilu na zimnú sezónu by ne-mali motoristi podceniť a nechávať ju až na poslednú chvíľu a zá-roveň by mala byť komplexná, aby sa motoristi vyhli nepríjem-nostiam, ktoré sú spojené so zimnou prevádzkou.

Prvou vecou, ktorú pred štar-tom musíme urobiť, je odstráne-nie snehu a námrazy na oknách. Vidieť a byť videný. Toto pra-vidlo platí v zime dvojnásobne. Nedostatočným očistením auta od snehu a námrazy neohrozujete iba seba, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky. Odporúčame preto nepodceňovať toto riziko a radšej vstať skôr, dôkladne auto

pripraviť na cestu. V prípade za-príčinenia nehody s nesprávne vyčisteným autom môžete mať problémy nielen s políciou, ale i poisťovňou. Nezabudnite mať v aute pripravenú metličku na sneh a škrabku na ľad.

Roman Rajtár zo Škoda Auto Slovensko odporúča: „Prvou ve-cou, ktorú pred štartom musíte urobiť, je odstránenie námrazy

a snehu. Nedostatočným očis-tením auta od snehu a námrazy neohrozujete iba seba, ale aj ostat-ných účastníkov cestnej premáv-ky. K dobrému výhľadu z interié-ru automobilu patria aj kvalitné stierače. V zime sú stierače spolu s ostrekovačom oveľa viac využí-vané, a preto nezabudnite preveriť ich funkčnosť v predstihu.“

Samozrejmosťou je kontrola funkčnosti ostrekovacej sústavy a výmena letnej náplne ostreko-vača za zimnú v odporúčanej kon-centrácii.

red TASR

Našli vojnovú muníciuNášľapnú mínu, mínometný granát a jeden ručný granát objavil 22. októbra počas jesenných prác 62-ročný muž v obci Nižná Pi-saná v okrese Svidník.

Hovorkyňa Krajského riaditeľ-stva Policajného zboru v Prešove Jana Migaľová informovala, že muníciu, pochádzajúcu pravdepo-dobne z obdobia druhej svetovej vojny, objavil muž v potoku pri svojom rodinnom dome.

Miesto nebezpečného nálezu po-lícia po oznámení zabezpečila až do príchodu pyrotechnika, ktorý neskôr muníciu na mieste zaistil.

Vojnovú muníciu tiež našli v jed-nom z rodinných domov v obci Da-

vidov, okres Vranov nad Topľou, v polovici septembra. Prehliadku rodinného domu v obci Davidov vykonali policajti. Zaistili pri nej niekoľko desiatok kusov zbraní a muníciu z druhej svetovej vojny.

Informácie o munícii v Davi-dove získali policajti na základe vlastnej operatívno-pátracej čin-nosti. „Vyšetrovateľ začal v tomto prípade trestné stíhanie pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania,“ uzavrela Migaľová. red TASR

Pamätná tabuľa na SitneV dvojtýždenníku antifašistov Bojovník číslo 12 na strane 6 a 7 bol uverejnený článok o výlete členov Slovenského zväzu proti-fašistických bojovníkov v Žiari nad Hronom v máji tohto roka.

V závere článku sme uviedli, že návštevníci legendárneho Sitna boli nemilo prekvapení, že nejaký vandal ťažko poškodil kameňom text na pamätnej tabuli venova-nej zakladateľovi jednej z prvých bojových jánošíkovských družín, z ktorej neskoršie vznikla parti-zánsky oddiel Sitno – Ladislavovi Exnárovi. Podľa slov odborníka – kamenára sa nedal opraviť. Vtedy sme sa z bývalým predsedom ZO SZPB v Banskej Štiavnici pánom Antonom Gregussom spoločne dohodli, že budeme hľadať mož-nosti na osadenie novej pamätnej dosky. Veď najmä mladým turis-tom, ktorí hojne navštevujú tento vrch, treba pripomínať históriu protifašistického odboja, na kto-rom i legendárne Sitno a Ladislav Exnár majú svoju zásluhu.

Dobré dielo sa podarilo. Vďaka kontaktom z bývalých zamestnaní oslovili sme jednu IT fi rmu z Bra-tislavy, ktorá je zakladateľom na-dácie Pantheon Foundation a ktorá pomohla aj Občianskemu združe-niu Zachráňme hrad Šášov. Našli sme u nich pochopenie a hlavne fi nančnú podporu. Trocha nám skomplikovalo situáciu, že kame-nár, ktorého sme pôvodne oslo-

vili, odmietol realizovať objed-návku. Za pomoci ďalších členov SZPB z okolia Štiavnice našli sme toho pravého – Jozefa Hudeca, kamenára zo Štiavnických Baní, ktorý našej požiadavke vyhovel a zhotovil a osadil novú pamätnú dosku na Sitne aj napriek ťažké-mu terénu. Predpokladali sme, že sa to stihne do augustových osláv SNP. To nám nevyšlo. Darovacia

zmluva medzi nadáciou Pantheon Foundation a Obecným úradom v Iliji bola podpísaná koncom ok-tóbra 2013 a pamätná doska má aj svojho majiteľa.

Na záver treba už len dodať, že dobré dielo sa podarilo a zároveň ďakujeme všetkým, ktorí pomohli – nadácii, kamenárovi, členom SZPB v Banskej Štiavnici, pánovi Tonkovi Gregussovi a starostovi obce Ilija p. Milanovi Jokelovi.

Ľubomír JANČOpredseda ZO SZPB v Žiari nad Hronom

Nová pamätná tabuľa na Sitne. Foto: ľj

Muníciu z obdobia druhej svetovej vojny nachádzajú ľudia dodnes po celom Slovensku. Ilustr. foto: TASR/polícia

Minuloročná zima vodičov poriadne preskúšala. Ilustr. foto: Bojovník

BOJOVNÍK / 23 6

Život SZPB po celom SlovenSpomienka v PrašníkuPodobne ako po celom Slovensku, aj v povstaleckej obci Praš-ník sa konali oslavy 69. výročia SNP, ktoré organizačne zabez-pečovali SZPB, obec Prašník, mesto Vrbové a Trnavský samo-správny kraj.

Hoci okrúhle jubileum pripadá až na budúci rok, aj tohtoročné oslavy boli pripravené dôstojne. Spomienkový akt prebiehal pri pamätníku Dibrova. Po prího-vore člena ÚR SZPB a predsedu OblV SZPB v Piešťanoch Ľubo-míra Pastuchu delegácie polo-žili kvety a vence k pamätníku a poklonili sa odvahe všetkých účastníkov SNP, najmä tých, ktorí sa pripojili k Povstaniu z Trnavského kraja.

Slávnostné kladenie vencov pokračovalo pri hrobe padlých partizánov na cintoríne v Pus-tej Vsi. Odkaz SNP pre dnešnú

generáciu zaznel zo slávnostné-ho príhovoru podpredsedníčky NR SR Renáty Zmajkovičovej. V kultúrnom programe vystúpil ženský spevácky súbor Holeš-ka z Prašníka. Atmosféru dňa umocnili ľudové tance a piesne v podaní folklórneho súboru Sl-nečnica pri Strednej elektrotech-nickej škole v Piešťanoch. Záver slávnostného popoludnia patril dychovej hudbe Dubovanka. Po ukážke partizánskych bojov zá-stupcovia organizátorov osláv zapálili symbolickú partizánsku vatru. Božena MOCKOVÁ

predsedníčka ZO SZPB Prašník

Pamiatka zosnulýchPred pár dňami kroky väčšiny

z nás smerovali na miesta po-sledného odpočinku našich blíz-kych. Cintoríny ozdobili kvety a vence a my sme s pohľadmi upretými na plamene sviec spo-mínali na všetkých, ktorí už nie sú medzi nami. Pietnu spomien-kovú slávnosť pri príležitosti Pa-miatky zosnulých zorganizovali spoločenské organizácie a den-né centrá. Konala sa 31. októb-ra pri hroboch vojakov padlých

v II. svetovej vojne. Úvodom pietnej spomienky bola pieseň Aleluja a po nej nasledovala báseň a príhovor primátorky Prievidze Kataríny Macháčko-vej. Po príhovore minútou ticha, zapálením sviečok a položením kvietkov sme si uctili padlých vojakov. Táto pekná spomien-ka sa uskutočňuje každoročne a každým rokom sa jej zúčastňu-je viacej ľudí. Soňa PINKOVÁ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Ukáž, čo viešVo svojom pláne práce na rok

2013 ZO SZPB Cinobaňa si stanovila aktivitu, ktorá má po-tvrdiť životaschopnosť členskej základne. V spolupráci so ZO SZZP sme pripravili 28. 9. kul-túrny večer s názvom – Ukáž, čo vieš. V dvojhodinovom programe sa predstavili mladí aj starí občania obce so svojimi talentami. Boli medzi nimi aj členovia obidvoch menovaných organizácií. Spev, tanec, hra na rôznych hudobných nástrojoch, hovorené slovo, vyšívanie, háč-kovanie, maľovanie na hodváb, to boli ukážky účinkujúcich. So svojím umením sa predstavilo 40 ľudí. Najstaršími účastníčka-mi boli ešte stále šikovné dámy, 90-ročná Emíla Halajová, ktorá na scéne háčkovala. a 89-roč-ná Anna Sujová, ktorá vyší-vala v ráme. Zlatým klincom programu bola aj recitácia bás-ne Milana Rúfusa Modlitbička za Slovensko v podaní Emílie Halajovej.

Nezaostali ani mladé talenty. Bolo veselo, spievali aj tanco-vali. Program prišiel obohatiť aj vzácny hosť, majster a výrobca ľudových hudobných nástrojov Tibor Kobliček. Zahral na fuja-re, gajdách a píšťalke. V ukáž-ke spoločenských tancov sa v elegancii predviedol Dominik

Kubaník s partnerkou. Ladislav Deme nám spevom pripomenul legendu Karola Duchoňa. Otec harmonikár a dcéra speváčka, to boli Borošovci. Heligonkári boli v obsadení Janko Podhora a Vladimír Furman s dcérami a synom. Cigánske piesne a tan-ce v podaní dospelých aj malých boli nádherným vienkom do ve-černého programu. Bolo sa na čo pozerať a počúvať.

Gitaristi, klavír a hovorené slovo mali tiež v programe zele-nú. Všetko bolo krásne a s pre-hľadom pripravené. Sprievodné slovo ku každému vystúpeniu s citom predviedla konferencier-ka, naša členka Lýdia Lauková. S pocitom dobre vykonanej prá-ce sme sa vracali domov. Už dnes máme ďalšie námety na budúce aktivity. Aj touto cestou by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí nám pomohli zorganizo-vať tento krásny večer a ktorí s láskou naplnili celý program. Ukáž, čo vieš bol len začiatok a ak budeme zdraví, určite nám ešte veľa skutočností potvrdí, že na to máme. Bez sponzorov by sme to asi nedokázali, a pre-to vďaka a úcta aj im. Kontakty a spolupráca so Základnou or-ganizáciou Slovenského zväzu zdravotne postihnutých sa uká-zali, že sú len na prospech.

Zájazdu sme sa zúčastnili čle-novia z okresov Žiar nad Hronom a Žarnovica. Hlavným bodom bola návšteva Národnej rady SR, potom prehliadka Bratislavského hradu a dôležitý akt dňa – polože-nie venca na Slavíne.

Spolu nás bolo až 51. Teda ne-úrekom, a preto trochu trvalo, pokiaľ nás vo vstupnej hale par-lamentu všetkých prezreli a „pre-

svietili“. Tam nás čakala naša po-slankyňa Viera Šedivcová, ktorá hneď pri vstupe pre nás vybavila prednášku o NR SR a štátnych znakoch. Mala pre nás už pri-pravenú miestnosť, v ktorej sme dostali dobré občerstvenie i su-veníry. Zakrátko medzi nás pri šla podpredsedníčka NR SR Jana La-ššáková i poslankyňa NR SR Eva Hufková. Podpredsedníčka NR

SR nás oboznámila s aktuálnou situáciou a konajúcimi sa roko-vaniami v parlamente, no najviac bola zvedavá na naše otázky. Tým venovala veľa času. S predsedom OblV SZPB v Žiari nad Hronom Jaroslavom Bulkom, plk.v.v., sa vzájomne informovali o súčasnom postavení SZPB v spoločnosti, zá-konoch, ktoré prijali v prospech odbojárov, a ich činnosti. Musím konštatovať, že všetci sme cítili úprimnosť a záujem o naše prob-lémy. Všetkých nás potešilo, keď

Piati členovia našej ZO SZPB sa 30. októbra zúčastnili zájazdu do Bratislavy. Jeho organizátorom bol Oblastný výbor (OblV) SZPB Žiar nad Hronom, ktorý poctivo rozdelil miesta v autobuse.

V Bratislave neobišli par

Členovia SZPB z okresov Žiar nad Hronom a Žarnovica položili kvety pri pamätníku na Slavíne.

Zasadnutie OblV SZPB Rimavksá Sobota v Tornali. Foto: jp

V parlamente (zľava) V. Šedivcovpočas debaty Žiarčanov a Žarnovi

7 BOJOVNÍK / 23

nsku je bohatý na udalosti

Pod Lysou sa hovorilo o odboji

Pod Lysou horou v Petrovciach sa uskutočnilo stretnutie asi 500 účastníkov, na ktorom si pripo-menuli 69. výročie Slovenské-ho národného povstania. Sobota 10. augusta bola venovaná premie-taniu fi lmov s vojnovou temati-kou. Nedeľňajší program spestrili folklórne súbory Železiar z Košíc, Bystrančan z Bystrého, ľudový rozprávač Jožko Jožka, hasiči, pa-rašutisti, chovatelia koní, folklór-ne spevácke skupiny z Petroviec, Skrabského a Vechca a ďalší účin-kujúci. Účastníkov 41. ročníka stretnutia Pod Lysou, medzi ktorý-mi boli zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovní-kov, vojaci zo Zväzu vojenského klubu z Prešova, privítal starosta obce Michal Peter. V príhovore pripomenul, že práve na týchto miestach pred 69 rokmi pôsobil partizánsky zväzok Čapajev, kto-rého veliteľom bol Ivan Koko-novič Baľuta a náčelníkom štábu mjr. Ľudovít Kukorelli. Táto par-

tizánska skupina operovala nielen v priestoroch Slanských vrchov, ale prakticky na území celého vý-chodného Slovenska. V lete 1944 partizáni v snahe narušiť zásobo-vanie nemeckých jednotiek pre-rušovali dopravu a spojovacie za-riadenia, vyhadzovali do vzduchu železničné trate a mosty, prepadá-vali vojenské sklady a transporty a vykonávali trestné akcie proti aktívnym žandárskym staniciam. 27. júla 1944 šesťčlenná skupina partizánov zneškodnila medzi Re-meninami a Matiaškou 2 nemecké nákladné autá a troch nemeckých vojakov. 6. augusta partizáni vy-hodili koľajnice na trati Košice – Kysak, v dôsledku čoho bol vyko-ľajený vlak naložený vojenskými autami. Starosta Petroviec v prí-hovore zdôraznil význam takéhoto stretnutia, ktoré je usporiadané na pamiatku tých, ktorí bojovali za oslobodenie našej vlasti od fašis-tickej poroby a v tomto boji nevá-hali položiť aj svoje životy.

M. JENDRUŠÁKOVÁtaj. OblV SZPB Vranov n/T.

V Tornali bilancovaliPätnásteho októbra zasadalo predsedníctvo Oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote. Osvedčilo sa volenie miesta zasadnu-tia rotačne podľa pôsobiska jednotlivých členov predsedníctva. Tentoraz sa konalo v meste Tornaľa, ktoré bolo oslobodené ako prvé na Gemeri.

V Tornali je aj prvý pamätník osloboditeľom, ktorý bol odhalený už 15. apríla 1945, a v meste mal štáb náčelník 2. ukrajinského fron-tu maršal ZSSR Rodion Jakovlevič Malinovskij. Na počesť oslobode-nia mesta sa v meste organizuje tento rok v decembri už 8. ročník odberu krvi „Kvapka slobody“ a memoriál maršala Malinovského v streľbe zo vzduchovky, ktorého bude v decembri už 5. ročník. Or-ganizuje sa pre žiakov ZŠ a stred-ných škôl v meste Tornaľa.Člen predsedníctva OblV SZPB

v Rim.Sobote a predseda ZO SZPB v Tornali Marián Zelina privítal účastníkov zasadnutia. Predsedníc-tvo viedol predseda OblV SZPB v Rim. Sobote. Po vyhodnotení pl-nenia uznesení a informácií zasad-nutí Ústrednej rady SZPB v Brati-slave vyhodnotil účasť členov SZPB z našej organizácie na celonárod-ných spomienkových oslavách. Okrem iného informoval o osprave-dlňujúcom liste náčelníka GŠ OSSR genpor . Petra Vojteka ohľadne ne-pristavenia autobusov k preprave účastníkov osláv SNP v Banskej Bystrici 29. 8. 2013.

Po prvý raz sa spomienkové oslavy SNP oslavovali na Gemeri spoločne s okresmi Rožňava, Revú-ca a Rim. Sobota v meste Tisovec a pietnym aktom položením vencov v mieste najtuhších bojov na Dieliku na hranici okresu Revúca a Rim.So-bota. V rámci osláv vykonávali pred ofi ciálnymi aktmi priami účastníci

odboja besedy so žiakmi ZŠ z Ti-sovca, Muráňa, Hnúšte. Oslavy boli zabezpečené aj po stránke kultúrne-ho vyžitia, keď vystupovali folklór-ne súbory z Rejdovej, Muráňa, Rim. Soboty a Tisovca.

V Čiernom Potoku už tradične ZO SZPB zorganizovala už 8. roč-ník kvapky SNP, ku ktorým sa po prvýkrát pripojili aj darcovia krvi z Trebišova. Okrem toho ZO SZPB v Rim. Sobote už tradične uspo-riadali na Vyšnej Pokoradzi vatru SNP. Pietne spomienky s kladením vencov boli aj v Tornali, Hnúšti, Klenovci a Rim.Sobote.

Predseda OblV SZPB informo-val členov predsedníctva o doho-de ObV SZPB Rožňava, Revúca, Rim. Sobota, že podľa tohtoroč-ných skúseností sa oslavy SNP na Gemeri budú organizovať strieda-vo každý rok v spomenutých okre-soch spoločne. Okrúhle výročie 70 rokov od vyhlásenia SNP by sa malo uskutočniť spoločne v meste Dobšiná.

Účastníci osláv 69. výročia Kar-patsko-duklianskej operácie vo Svidníku, organizované v dňoch 4. a 5. 10., mali kritické pripomienky k nejasným písomným pokynom pri organizovaní tejto akcie (miesto ubytovania, stravovanie, čas odcho-dov k jednotlivým aktom).

V závere poďakoval všetkým organizátorom jednotlivých akcií a účastníkom na týchto akciách.

Jozef PUPALA, predseda HDK ObV SZPB v RS

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

sa nám J. Laššáková poďakovala za našu nezištnú činnosť v pro-spech pamiatky na obete a uda-losti vojny. Obdobne nás potešila V. Šedivcová, keď zhodnotila čin-nosť našej ZO SZPB v Žarnovici, pričom uviedla, že naša aktivita a výsledky sú príkladné. Potom naši členovia dávali rôzne otázky. Dominovali hlavne o dôchodkoch a poplatkoch u lekárov. Neobišli sme ani tému ľudí, ktorí sa snažia členstvo v organizácii len využiť, resp. zneužiť. Členka zo Žiaru

nad Hronom si neodpustila, aby požiadala podpredsedníčku par-lamentu, či by nebolo možné po-slancov, ktorí sa škaredo chovajú v parlamente, nejako vystrihnúť z televízneho záznamu.

Keďže diskusia s poslankyňa-mi trvala dlho, museli sme čakať na zasadnutie parlamentu až po obedňajšej prestávke. Ešte sme si to „zvrchu“ z balkóna dobre po-obzerali a šli sme na Bratislavský hrad.

Neobišli sme ani Slavín. Pokla-

dali sme si za povinnosť položiť na Dušičky veniec padlým voja-kom Červenej armády.

Deň sme zavŕšili voľným progra-mom v areáli nákupného centra. Potešením bolo aj to, že niektorých našich členov prišli pozdraviť čle-novia ich rodín z Bratislavy.

Pekný a zmysluplný deň sme prežili šťastne a všetci sme mali radosť z tohto spoločného zájazdu OblV SZPB. Nášmu predsedovi Jaroslavovi Bulkovi, plk.v.v., patrí uznanie za to, ako sa stará nielen o kvalitu a aktivitu SZPB, ale aj o nás – členov. Mária ŠTEVKOVÁ

podpredsedníčka ZO SZPB

rlament a Slavín

Foto: M. Kalman

vá, J. Laššáková, J. Bulko a E. Hufková ičanov s poslankyňami. Foto: M. Kalman Pod Lysou horou si pripomenuli SNP. Foto: mj

V Cinobani pripravili zaujímavý program. Na snímke Jozef Demjan a kolektív. Foto: ??????

BOJOVNÍK / 23 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍJozef Cíger Hronský(23. 2. 1896–13. 7. 1960) – spisovateľ, maliar

Keď Jozef Cíger Hronský, vý-znamný slovenský spisovateľ 20. storočia, zomrel, tlač v Čes-koslovensku nepriniesla o tom ani riadok. Písal sa rok 1960, na Slovensku vládli komunisti a vte-dajšie úrady by spisovateľa, ktorý emigroval, najradšej vymazali nie-len z učebníc, ale aj z pamäti náro-da. Muselo prejsť tridsaťtri rokov, aby sa všetko zmenilo a aspoň po smrti sa Jozef Cíger Hronský vrá-til na Slovensko. Jeho i manželki-ne ostatky boli uložené na martin-skom Národnom cintoríne. Vrátil sa do mesta, kde prežil najkrajšie a najplodnejšie roky života. Tam napísal svoje najznámejšie diela, tam bol najprv tajomníkom a po-tom správcom Matice slovenskej. Okrem toho sa zaslúžil o vybudo-vanie tlačiarne Neografi a, ktorá dodnes patrí k najprosperujúcej-ším na Slovensku.

Po roku 1989 sme síce bohat-ší o mnohé údaje zo života J. C. Hronského, ale aj tak o ňom ne-vieme všetko, v jeho životných osudoch je priveľa neobjasnených záhad. Narodil sa 23. februára 1896 vo Zvolene ako druhorodený zo siedmich detí. Otec dlhé roky pracoval ako tesársky robotník na miestnej píle. Rozvetvená rodina nebola majetná, ale súdržná, aj dospelé deti často navštevovali rodičov a všetci spolu prežívali chvíle šťastia a pohody i nepred-vídané smutné rodinné udalosti.

V rukopisnej autobiografi i, datovanej 10. novembra 1930, o svojom narodení spisovateľ na-písal: „Narodil som sa vo februári. Február najhoršie obišiel zo všet-kých mesiacov, lebo ukrátili ho na dňoch, a ja verím, že február pre-náša túto svoju krátkosť i na ľudí, čo sú smelí a narodia sa vo februá-ri. Áno, vtedy rodia sa ľudia krátki – či tak, či onak krátki. Žiaľbohu,

mám iba 168 cm, čo naprosto ne-stačí, aby človek vyčnieval. Vo februári býva najviac pohrebov a vtedy sú najtuhšie fašiangy. Z toho ostalo i vo mne čosi: často pochovávam dobré i zlé veci a za-vše z ničoho nič roztancuje sa mi svet a vtedy sa nebojím ani sám seba, povysmievam sa sám, že prisnili sa mi zlé veci.“

Hronský vyrastal vo vidieckom prostredí slovenskej dediny, ale ovplyvnilo ho i mestské prostre-die neďalekého Zvolena. „Otec mi napĺňal život obsahom a matka upravovala ho do formy,“ povedal po rokoch v jednom rozhovore. S láskou a vďačnosťou opísal svo-je detstvo, ktoré nebolo naplnené materiálnymi statkami, ale o to bohatšie o duchovné dary. Atmo-sféru rodiny so všetkými rados-ťami a starosťami neskôr zachytil vo viacerých prózach (napríklad v novele Tomčíkovci).

Do školy chodil Hronský najskôr vo Zvolene a potom v Krupine, kde sa rodina presťahovala kvôli otco-vej práci. V rokoch 1910–1914 štu-doval v Maďarskom štátnom ústa-ve pre školy ľudové v Leviciach a veľa nechýbalo, aby si nezmenil meno na József Csongrádi, lebo vtedajšie školstvo na Slovensku bolo len maďarské. Našťastie jeho otec bol zásadne proti. Od stredo-školských štúdií sa intenzívne ve-noval maliarskej tvorbe, maľoval kulisy, plagáty, tanečné poriadky, ba uvažoval aj o ďalšom štúdiu maliarstva. Opäť zasiahol otec, ktorý neveril, že si môže na živo-bytie zarábať štetcom. Preto sa stal učiteľom. V rokoch 1917–1918 bojoval na talianskom fronte pri Piave (svoje dojmy opísal v romá-ne Pisár Gráč), potom učil v Seno-hrade, Krupine, Kremnici a v Mar-tine, kde až do roku 1941 redigoval časopis pre deti Slniečko. Najtvo-

rivejšie a najšťastnejšie roky života prežil v Krupine, kde sa rozhodol bývať po sobáši s Annou Valériou Ružinákovou, dcérou majiteľa tla-čiarne v Krupine. V apríli 1922 sa im tam narodil i jediný syn Juraj.

Práve vtedy vznikli jeho vrcholné diela, medzi ktoré patrí Proroc-tvo doktora Stankovského (1930), Chlieb (1931), Jozef Mak (1933), Sedem sŕdc (1934), Na krížnych cestách (1939) a iné. Známy sa stal aj ako autor kníh pre deti: Zako-paný meč (1931), Sokoliar Tomáš (1932), Smelý Zajko (1931), Smelý

Zajko v Afrike (1932), Budkáčik a Dubkáčik (1932) a Tri múdre kozliatka (1940).

Peripetie v Hronského živote nastali roku 1944, keď úradoval ako správca Matice slovenskej.

Tesne po vypuknutí Povstania ho na základe udania zatkli. Potom ho nečakane prepustili, ale nezostal v Martine a radšej odišiel k rodi-ne do Krupiny. Pravdepodobne už vtedy v ňom dozrelo rozhodnutie emigrovať. Začiatkom roka 1945 sa rodina stiahla pred frontom do Bratislavy a odtiaľ koncom

marca Hronský emigroval s rodi-nou a niektorými matičiarmi do Rakúska a neskôr do Talianska.

Príčinou odchodu do emigrácie bolo sklamanie zo správania sa a postojov jeho najbližších spo-lupracovníkov, smutné zážitky z Povstania a predpokladaný vý-voj na Slovensku v povojnovom usporiadaní. Odhadoval, že obno-vené Československo bude patriť do sovietskej zóny a jeho neminie vyšetrovanie, obvinenie a ani vä-zenie, hoci sa v ničom necítil vin-ný. Preto sa pred príchodom frontu rozhodol vycestovať do Rakúska, odkiaľ prešiel do americkej zóny v Bavorsku a v októbri 1945 odi-šiel do Talianska, kde strávil tri roky. V tomto období dokončil román Andreas Búr Majster, ktorý vyšiel roku 1948 v USA.

V Argentíne začínal ako 52-roč-ný nový život za veľmi ťažkých existenčných podmienok. Pracoval ako kreslič v textilnej továrni a po-stupne sa začal venovať literárnej tvorbe a publicistike. V januári 1956 ho zvolili slovenskí kultúrni pracovníci za čestného predsedu Spolku slovenských spisovateľov a umelcov. Po smrti Františka Hru-šovského sa stal predsedom Slo-venskej národnej rady v zahraničí.

Zomrel na následky mozgovej príhody 13. júla 1960 v Lujáne a o necelý mesiac potom i jeho milovaná manželka. Osudové pu-tovanie sa navždy skončilo… Na poslednej ceste ho sprevádzali naj-vernejší priatelia. Pribudol sloven-ský hrob v cudzej zemi a museli prejsť dlhé roky, aby sa pre neho našlo miesto v milovanej rodnej zemi. Právom, veď napriek diaľke bol stále doma, žil v srdciach svo-jich verných čitateľov, ktorí naňho nezabudli a jeho knihy vždy vy-hľadávali. Jozef LEIKERT

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

ŠTEFÁNIA PÁRTOŠOVÁ

A keby zasKto seba druhým nedával,v ulite dušu schoval,kto do hviezd oči nedvíhal,schol bez teplého slova, kto miesto boja líhal sispokojne na pažiť,ach, tomu škoda, preškoda bolo na svete žiť.

Kto pravde cestu nedláždil,do búrok bál sa vkročiť,kto v teple driemuc na pecitrýznivé nemal noci,komu cez prsty pretieklazázračnosť ľudských síl,kto v iných seba nenechal – načo sa narodil?

Sú básnici, ktorí do literatúry vstupujú ticho. Ešte pred vstu-pom do poézie najskôr zostupujú do seba a do hlbín ľudských osu-dov, aby následne vydali poetické svedectvo o prežitom a pretrpe-nom. To je aj prípad poetky Šte-fánie Pártošovej.

Narodila sa 28. októbra 1913 v Trenčíne, štúdiá postupne pre-žila v Čadci, Opave a Žiline. V rokoch 1934-35 študovala na Medzinárodnom agrárnom in-štitúte v Moskve, v Bratislave absolvovala štúdium farmácie. Už v mladosti sa zapájala do po-litického života, za I. ČSR bola administrátorkou pokrokovej tlače, pracovala v ilegalite proti fašizmu. Zúčastnila sa Sloven-ského národného povstania ako zdravotníčka v brigáde M. R. Štefánika, neskôr bola väznená v Korytnici, Ružomberku a Ilave. Po vojne dala svoje sily do budo-vania novej spravodlivejšej spo-ločnosti, pôsobila na Povereníc-

tve zdravotníctva. Pre chorobu sa tejto práce vzdala, po roku 1956 postupne žila a pracovala v Lu-čivnej, Prednej Hore – Muráni,

v Sliači a v Žiari nad Hronom, od roku 1973 žila v Bratislave. Po celý čas bola aktívna v ženskom i mierovom hnutí. Ako členka Zväzu slovenských spisova-teľov sa venovala práci s mláde-žou, napr. viedla krúžky poézie. V stredoslovenskej odbočke ZSS

bola členkou výboru, pravidelne sa zúčastňovala literárneho živo-ta v celom regióne. Pre jej láska-vý a úprimný prístup k ľuďom ju oslovovali – babina.

Poézia Štefánie Pártošovej našla svoje najsilnejšie žriedlo v ľudskej skúsenosti z obdobia druhej svetovej vojny. Bolo to osudové a nanajvýš živé spoje-nie, pretože všetky nové udalosti merala skúsenosťou z minulosti. Nešlo iba o reminiscencie, ale o priamu konfrontáciu prítom-nosti s minulosťou, vieru, že iba v mene odkazu všetkého statoč-ného a čestného v minulosti tre-ba robiť korektúry tam, kde sa čo i len neúmyselne zabúda na správnu cestu.

Do literatúry vstúpila roku 1956 básnickou zbierkou Starým priateľstvám, po ktorej nasledo-vali ďalšie Vlny a brehy (1958), Tepané časom (1961), Krídlo padajúcim (1964), Hlas a ozve-na (1976), 99 sonetov (1985),

výbery z poézie Dych kremeňa (1973), Váha nehy (1978), Po stopách spomienok (1983). Svoju tvorbu nasmerovala aj novej ge-nerácii – deťom, cenia sa jej kniž-ky Rozsypané korálky (1967), Svätojánske mušky (1968), Svet otvorený pre sny (1978). Venova-la sa aj prekladom z maďarčiny, nemčiny a češtiny.

Za svoje dielo a prácu bola oce-nená mnohými poctami, medzi inými aj Radom SNP a Českoslo-venskou cenou mieru. Roku 1986 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa. O rok neskôr 10. júla 1987, zomrela vo veku nedoži-tých 74 rokov.

Poézia Štefánie Pártošovej je veľkým básnickým mementom, pôsobivým výkričníkom nad ľudskou biedou a človekom voj-ny. Takýto hlas môže presvedčivo znieť iba od človeka, čo to videl a prežil a môže to povedať nielen v mene živých, ale aj v mene pa-miatky mŕtvych. Jana Borguľová

Storočnica narodenia poetky Štefánie Pártošovej

Jozef Cíger Hronský Ilustr. foto: TASR

9 BOJOVNÍK / 23

Bratislava 16 so 70-ročnou Ivicou Jurášovou Hodruša – Hámre s 94-roč ným Jánom Maruniakom, 90-ročným Františkom Goralom a 83-ročným Jurom Vetrákom. Holčíkovce s 89-ročnou Má-riou Bochovou. Liptovský Trnovec s 88-ročnou Martou Kellovou. Selce so 62-ročnou Annou Kmiťovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Spomíname18. októbra 2013 po dlhej cho-

robe zomrel predseda Okresného výboru ČSBS a Československej obce legionárskej v Českej Lípe plk. v.v. Štefan Kotrík, rodák z obce Trhoviště. Bol vojnovým veteránom a príslušníkom 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.Česť jeho pamiatke.

mjr. Zdeněk LUDKAtaj. OV ČSBS a ČsOL, Česká Lípa

Neuplynul ani celý rok, keď sme sa nečakane museli pri otvo-renom hrobe rozlúčiť s dlhoroč-ným predsedom našej ZO Jánom Fillom ml. Odišiel nečakane po infarkte myokardu v nemocnici v Banskej Bystrici. Bol synom dlhoročného člena SZPB i jeho predsedu Jána Fillu st., ktorý bol priamym účastníkom SNP a pri-šiel v októbri 1944 na pomoc SNP ako člen 2. paradesantnej brigády zo Sovietskeho zväzu. Ján Fil-lo ml. odišiel vo veku 62, rokov

z toho 38 rokov pracoval na poľ-nohospodárskom družstve v Lud-rovej. Položením kytice k rakve zosnulého s krátkym prejavom s prianím sústrasti pozostalým sa na cintoríne dňa 19. 2. 2013 roz-lúčil tajomník ZO SZPB.

Nečakane prišla 29. 4. 2013

smutná správa, že Igor Švoš, náš dlhoročný a veľmi aktívny člen, nečakane podľahol chorobe vo veku 65 rokov. S týmto aktívnym členom a dobrým otcom a člo-

vekom položením kytice k rak-ve zosnulého, ako aj prejavom sústrasti pozostalým v rodine sa rozlúčil predseda ZO SZPB, tiež aj poďakovaním za všetku prácu, ktorú nielen pre SZPB urobil, ale aj aktivitu pre výstavbu a skráš-lenie obce.

Uplynulo len pár týždňov

a v dedina sa šírila smutná správa, že Margita Fillová, naša najstaršia členka SZPB, podľahla vo veku 85 rokov zákernej chorobe. Bola

dlhoročnou členkou ZO a aktívne sa podieľala na práci SZPB úpra-vou hrobov na našom cintoríne, kde sú pochovaní vojaci padlí v SNP neďaleko dediny. S nebo-hým manželom Jánom Fillom st. pacovali v Poľnohospodárskom družstve Ludrová. Vychovali štyri deti, z nich sú dvaja členovia ZO SZPB v Ludrovej. Zo zosnulou Margitou Fillovou, rod. Janigo-vou, sa rozlúčil 21. 6. 2013 za SZPB predseda ZO SZPB.

Daniel FILLO, ZO SZPB Ludrová

Tri spomienky na členov ZO SZPB v Ludrovej

Pavol Matejovič z Martina sa aktívne zapojil do SNP ako prí-slušník pluku útočnej vozby – motocyklová rota. Po ústupe do hôr zaistený nemeckou hliadkou bol väznený v Novom Meste nad Váhom, nasledoval útek pri transportovaní do Maďarska, návrat na Slovensko, vstup do partizánskej brigády J. Žižku, kde vykonával funkciu veliteľa prepadového družstva.

Je držiteľom viacerých zväzo-

vých vyznamenaní. Tento čulý a vitálny 94-ročný veterán ešte aj dnes chodí na besedy do škôl .

Paľka, nášho aktívneho člena zväzu, v uplynulých dňoch prijal primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar za prítomnosti vicepri-mátora Milana Malíka, aby mu osobne poďakoval za jeho ak-tivitu a odovzdal ocenenie ÚR SZPB medailu za vernosť.

OblV SZPB Martin ďakuje vedeniu mesta za vytvorenie slávnostnej atmosféry pri ocene-ní nášho veterána . Štefan TICHÝ

Ocenenie v správnych rukách

Deväťdesiatich rokov života sa 29. októbra t. r. dožil partizán, od-bojár Jozef Meluš. Ako príslušník partizánskej brigády K. Gottwald, v ktorej veliteľom bol kpt. Kvitinskij, sa zúčastnil bojov v Povstaní, za čo je držiteľom viacerých medailí.

Do ďalších rôčkov života mu želáme všetko najlepšie, najmä dob-ré zdravie a dožitie sa stovky. Priatelia

Okrúhle jubileum

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Andrejová: Viera Soroková 60 rokov.• Bardejov 1: Ján Hnat 94, Anna Roháčová 91, Juraj Polča 90 a Jo-zef Šoltýs 87 rokov.• Bardejov 2: Helena Mydliková 101, Irena Štefančíková 87, Dušan Matej 65 a Jozef Dovičák 40 rokov.• Bardejov 3: Mária Sudimáko-vá 89, Anna Fiľakovská, Anna Mackaničová a Helena Stachová 80, Andrej Lazor, Michal Prokop a Ing. Ján Šnyr 60 rokov.• Bratislava 4: Ing. Emil Flaška 93 rokov.• Bratislava 7: Samuel Koniar 90, Samuel Baran 89 a Ida Pôbišová 87 rokov.• Bratislava 12: prof. Vladimír Černušák, CSc. 92 rokov.• Bratislava 15: Herlinda Nováko-vá 75 a Darina Liptáková 60 rokov.• Bratislava 16: Dominik Jágrik 89 rokov.• Bratislava 24: František Kováčik 92 a Dr. Jozef Mazák 87 rokov.• Bratislava 46: Gustáv Suchý 94 a Ľubica Chlebová 83 rokov.• Badín: Mária Moravčíková 88 rokov.• Brezno 1: Jaroslav Houška 90, Judita Vaníková 87 a Mgr. Katarína Lapinová 65 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: On-drej Barto 86, Helena Šajtrochová 83, Anna Strmeňová 82, Ružena

Hešková 81a PaedDr. Vladimír Halaj 75 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: RSDr. Štefan Cabala 70 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda: Ján Holič 88, Edita Hlaváčová a Eugen Hlaváč 70 rokov.• Belá – Dulice: Ing. Ivan Bliska 65 rokov.• Budkovce: Anna Žofčáková 85 rokov.• Brusnica: Jozef Fecko 75 rokov.• Cinobaňa: Zuzana Moravčíková 75, Vlasta Zimániová a Katarína Salajová 70, Helena Šimuneková, Edita Podmanická a Anna Špáko-vá 65, Helena Piková a Ing. Mária Švikruhová 60 rokov.• Giraltovce: Mária Kožlejová 93 rokov.• Hrachovo: Zuzana Nvošková 89 a Vladimír Porubiak 40 rokov.• Hodruša – Hámre: Emília Eibe-nová 92, Irena Märtzová 91, Kata-rína Vasarábová 89, Miroslav Ne-cpal 84, Tibor Bohuš 83, Ing. Ján Gajdošík 70, Vojtech Turman a Oto Šály 60 rokov.• Hnúšťa: Viera Bagačová 80 a Anna Remperová 65 rokov.• Hunkovce: Mikuláš Žižák 60 ro-kov.• Hanušovce n/Topľou: Andrej Ferko 65 rokov.• Choňkovce: Anna Krenická 81 rokov.

• Jovsa: Anna Dlužaninová 90 ro-kov.• Kremnica: Dagmar Klobušická 84 rokov.• Košice – Staré Mesto: Emília Kralková 91 rokov.• Kurimka: Ján Božík 60 rokov.• Kríže: Dušan Košč 65 rokov.• Kurov: Ján Trudič 75 a Milan Jendrej 65 rokov.• Livov: Anna Molčanová 70 ro-kov.• Liptovská Teplička: Ondrej Čer-venka 91 a Mária Kováčová 90 ro-kov.• Liptovský Mikuláš: Michal Plichta 89 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Anna Be-nisková 65 rokov.• Lučenec 1: Irena Stanková 83 rokov.• Medzibrod: Milan Petrigáč 70 rokov.• Myjava: Anna Křečková 83 a Anna Strnátková 82 rokov.• Martin – Stred: Anna Hrevušová a Rudolf Eliáš 91, Viliam Karak 80 rokov.• Martin – Priekopa: Emília Šen-šelová 88 a Helena Bíziková 82 rokov.• Martin – Sever: Margita Nepe-lová 86 a Miroslav Herák 55 rokov.• Martin – Východ: Jolana Bon-dová 85, Milan Žiak 81 a Mária Mrázová 65 rokov.• Michalovce 1: Ing. Michal Ma-zur 88 rokov.• Michalovce 2: Jolana Szatmary-ová 80 rokov.• Miková: Mária Hošáková 92 ro-kov.• Pezinok: Margita Vazanová 85 rokov.• KVD Prešov: Andrej Kolesár 70 rokov.

• Považská Bystrica: Jozef Drie-nik 88 rokov.• Poltár: Mária Vaclaviková 91 a Jolana Šuleková 70 rokov.• Podhradie: Emília Vyletelová 92 a Vilma Bellová 86 rokov.• Palín: Štefan Išky-Onderko 80 rokov.• Rakovec n/Ondavou: Anna Be-lejová 93 rokov.• Rimavská Sobota 1: Zita Linco-vá 65 rokov.• Rožňava: František Mikloš a Ju-raj Očkaik 81, Helena Čuriová 80, Ing. Peter Štefanča 75, Izabela Hurajtová, Mgr. Miroslav Hurajt a PhDr. Jaroslav Kočiš 60 rokov.• Selce: Oľga Šemšelová 81 rokov.• Sliač: Anna Laskavá 90 rokov.• Senica: Gizela Fišerová 90, Má-ria Langová 85, Ján Šajánek 75 a Terézia Kadlečíková 65 rokov.• Sučany: Anna Chalupková 60 rokov.• Snina – mesto: Michal Piroš 92, Anna Petrecká a Štefan Savka 88 rokov.• Stropkov: Irena Hicová 80 ro-kov.• Svidník: Ing. Ján Holodňák 50 rokov.• Skýcov: Hedviga Gahérová 84 rokov.• Stará Turá: Emília Gregorová 86 a Elena Kovárová 84 rokov.• Stráňavy: Kamil Hruška 81 ro-kov.• Snakov: Anna Daňková 87 rokov.• Sačurov: Mária Jendruščáková 65 rokov.• Sobrance: Helena Golejová 88 rokov.• Strážske: Jozef Makar 89 a Ing. Ondrej Cemuľa 84 rokov.• Špania Dolina: Mária Gurská 90, Jozef Gurský a Stanislav Kľu-

čiarovský 86, Blažena Knoppová 82, Mikuláš Rýs 65 a Juraj Fonos 60 rokov.• Trhovište: Zuzana Varkondová 88 a Mária Papcunová 85 rokov.• Trenčín 1: Milan Mazák 82, Emília Smržíková 75 a František Mikuštiak 60 rokov.• Trenčín 2: Jozefína Brlejová 94 a Júlia Munková 81 rokov. • Trnava 2: Emília Horváthová 86, Emília Pačesová 83 a Oľga Richte-rová 81 rokov.• Tisovec: Zuzana Struhárová 92 rokov.• Turčianske Kľačany: Vladimír Ľupták 89 rokov.• Valaská: Oľga Slivková 65 rokov.• Vranov n/Topľou 1: Andrej Bak 92, Agnesa Gdovinová a Helena Farkašová 83 rokov.• Vranov n/Topľou 2: Peter Sluťák 90 a Mária Grejtáková 75 rokov.• Vyšný Tvarožec: Jozef Balaščák 45 rokov.• Vyšný Komárnik: Júlia Vašuto-vá 90 rokov.• Vagrinec: Vladislav Zápotocký 60 rokov.• Vinné: Anna Torhanová 85 ro-kov.• Vyšné Nemecké: Anna Fenciko-vá 85 a Zuzana Hurová 81 rokov.• Zalužice: Mária Paulovčíková 87 rokov.• Zbudza: Ondrej Mižo 90 rokov.• Zemianske Kostoľany: Aranka-Kabatiarová 90 rokov.• Závadka n/Hronom: Anna Nos-ková 91 rokov.• Žiar n/Hronom: Jozef Lupták 89, Elena Šulajová 75, Jozef Ba-niari a Dagmar Neshodová 65 ro-kov.

Jubilantom srdečne blahoželáme!

BOJOVNÍK / 23 10

Mauthausen stále varuje

Členovia zájazdu v Mauthausene. Foto: J. Drotár

Oblastný výbor SZPB v Žiline bol spoluorganizátorom poznávacie-ho zájazdu „Po stopách obetí fašizmu“ s návštevou KT Mauthau-sen v Rakúsku.

Videli sme a dozvedeli sme sa, že Mauthausen bol jedným z naj-starších a najdlhšie trvajúcich koncentračných táborov Nemec-kej ríše na území Rakúska. Už pár mesiacov v roku 1938, po tzv. anšlusu Rakúska k Nemeckej ríši, boli do Mauthausenu dopravovaní prví väzni z koncentračného tá-bora Dachau a začali s výstavbou koncentračného tábora.

Rozhodujúcim faktorom pre voľbu miesta koncentračného tábora bol výskyt žuly v tunaj-šom kameňolome. Väzni boli najprv využívaní na výstavbu tábora v Mauthausene, rovnako ako v pobočnom tábore Gusen, a neskôr na výrobu stavebného materiálu pre spoločnosť, ktorej vlastníkom boli SS. Podnik bol poverený výstavbou monumentál-nych a prestížnych stavieb v na-cistickom v Nemecku.

Mauthausen i Gusen boli do roku 1943 koncentračné tábory na stíhanie a väznenie politických a ideologických odporcov Ríše.

Dočasne ako jediné tábory boli zaradené do kategórie „ III. stup-ňa“. Boli tu najtvrdšie podmien-ky v rámci systému nacistických koncentračných táborov. Úmrt-nosť bola v tomto období jedna z najväčších medzi koncentračný-mi tábormi v Nemeckej ríši.

Od roku 1942 boli väzni vyu-žívaní prevažne na zbrojnú vý-robu. Zvýšil sa počet pobočných táborov a počet väzňov výrazne narastal. Koncom roka 1942 bolo v Mauthausenu a v pobočných tá-boroch uväznených 14 000 osôb a v marci 1945 až 84 000. V dru-hej polovici roku 1944 prichádza-li do Mauthausenu deportačné transporty s tisícami väzňov hlav-ne z koncentračných táborov z vý-chodu. Väčšina deportovaných pochádzala z Poľska, Sovietskeho zväzu, Maďarska, početné sku-piny z Nemecká, Rakúska, Fran-cúzska, Talianska, Juhoslávie, Španielska, Česka a Slovenska. Z Maďarska a Poľska boli od mája 1944 deportovaní vo veľ-

kom počte židovskí väzni, ktorí mali najmenšiu šancu na prežitie.

Koncentračné tábory Mauthu-sen a Gusen boli jednými z tábo-rov, kde boli posielaní občania z Protektorátu Čechy a Morava a zo Slovenského štátu. Prví poli-tickí väzni z Protektorátu boli de-portovaní do tábora v roku 1939. Výraznejšie deportácie sa však začali v októbri 1941 na základe príkazu zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha: „...všetky osoby odsúdené stan-nými súdmi zriadenými v Protek-toráte ...umiestniť výlučne v kon-centračnom tábore Mauthausen.“ Podľa toho Mauthausen zohrával zvláštnu úlohu pri decimovaní českého hnutia odporu. Od ok-tóbra 1941 do konca roku bolo do Mauthausenu deportovaných takmer 1400 Čechov. Po atentáte na Heydricha, 24. októbra bolo popravených 254 spolupracov-níkov a príbuzných Josefa Valčí-ka, Jana Kubiša, Jozefa Gabčíka a ostatných parašutistov. Táborom prešla cela rada českých vedcov a pedagógov. V rokoch 1941–1945 tu bol väznený aj neskorší československý prezident Anto-nín Novotný. V tábore zahynul aj herec a známy pesničkár Karel Hašler. Záznam o jeho úmrtí sme našli v knihe obetí.

Masové deportácie Slovákov boli od začiatku roka 1945. Podľa nacistických štatistík bolo v ro-koch 1941 až 1945 do Mauthau-senu a Gusenu deportovaných cca 7320 Čechov a Slovákov, zahynu-lo ich 4473.

Od augusta 1938 až do oslo-bodenia americkými jednotkami 5. mája 1945 bolo do koncentrač-ného tábora Mauthausen deporto-vaných takmer 200 000 osôb. Na následky ťažkej práce a rôznych foriem násilia – ubitím, zastrele-ním, lekárskymi pokusmi, hladom, utopením, zavraždením v plyno-vých komorách, atď. – zahynulo približne 100 000 väzňov. Z toho

asi polovica v posledných štyroch mesiacoch pred oslobodením.

Položením vencov k Národné-mu pamätníku Československa a ku krížu pápeža Jána Pavla II. vzdali sme úctu všetkým, ktorí neprežili peklo tohto koncentrač-ného tábora a spomínali na tých žijúcich členov našej oblastnej organizácie, ktorí mali to šťastie a 5. mája 1945 boli oslobodení.

Napriek tomu, že v Mauthau-sene sa zachoval dostatok pôvod-ných stavieb a zariadení z kon-centračného tábora, jeho vzhľad sa veľmi líši od tábora oslobode-ného v roku 1945. Koncentračný tábor najprv bol pod americkou správou a od leta 1945 niekoľko mesiacov slúžil ako ubytovne vo-jakov Sovietskej armády. V roku 1947 20. júna veliteľstvo Soviet-skych vojsk odovzdalo objekty koncentračného tábora Rakúskej republike, ktorá sa zaviazala zria-diť pamätník. Od roku 1949 je koncentračný tábor Mauthausen verejným pamätníkom. Prvý ná-rodný pamätník obetiam fašizmu pred hlavnou bránou vstupu do koncentračného tábora na počesť svojich občanov odhalilo v roku

1949 Francúzsko. Po nich vysta-vili národné pamätníky i ďalšie štáty, ktorých občania boli depor-tovaní do tohto koncentračného tábora. Centrálny monumentálny pamätník predstavuje Národný pamätník obetiam fašizmu obča-nom Sovietskeho zväzu. Po jeho ľavej strane je Národný pamätník Československa.

V pietnej miestnosti prvého ba-raku máme spoločnú tabuľu s Poľ-skou republikou. Na našej je odkaz v tomto znení: My, protifašistič-tí bojovníci v Československu, zůstaneme navždy věrni odkazu bratrů a sester, padlých v boji pro-ti fašismu, a budeme všemi svými silami bojovat proti fašismu a vál-ce, za mír a osvobodzení lidstva“. Odkaz platný pre generácie dneška i v budúcnosti.

Národné pamätníky a tabule pri „mure náreku“ pripomínajú všetkým národom Európy hrô-zy nacizmu a fašizmu. Rakúska republika sa dôstojne stará o Pa-mätník koncentračného tábora Mauthausen. Jeho prehliadka bola pre nás veľkým zdrojom informá-cií a poučením z tragickej doby Veľkonemeckej ríše. Juraj DROTÁR

Pamätná doska na stene koncentračného tábora. Foto: J. Drotár

Zasadnutie Oblastného výboru SZPB v PrievidziZa daždivého počasia sa

dňa 11. septembra zišiel Ob-lastný výbor SZPB v Prie-vidzi. Z pozvaných 32 bolo 28 prítomných členov. Za-sadnutie OblV otvoril pred-seda p. Vaňo, ktorý privítal preds. OO KSS M. Samieca. K programu zo strany členov neboli vznesené pripomien-ky. Správu o činnosti OblV, ako aj správu o hospodárení s fi nančnými prostriedkami podala taj. OblV p. Pinko-vá. Správa bola konkrétna a výstižná. O plnení úloh 15. zjazdu SZPB prítom-ných informoval predseda OblV. Bolo konštatované, že úlohy sa plnia, až na efek-tívnejšie využívanie dvoj-týždenníka Bojovník a Ro-čenky odbojárov na školách. Členovia dostali metodic-ko-organizačné zabezpeče-

nie hodnotiacich členských schôdzí a delegovanie čle-nov predsedníctva na hod-notiace členské schôdze ZO. K predloženým správam bola diskusia, v ktorej vy-stúpilo 11 členov. Diskusia reagovala na podanú sprá-vu a na stav v OblV SZPB, otázku, ako je to s majetkom SZPB, uskutočnenie akcií k 69. výročiu SNP (vystú-penie historických skupín v Zem. Kostoľanoch a Ka-nianke, športové podujatia, výstupy k bunkrom, vý-tvarné súťaže a pod.), začať spoluprácu so samosprávou na podujatiach, ktoré sa uskutočnia na budúci rok pri príležitosti 70. výročia SNP. K liečebným poukazom bola pripomienka v tom smere, že sú drahé. Jednota dôchodcov má rekondičné pobyty, ktoré

sú dotované štátom (tento rok 50 € na člena), mali by sme tlačiť cez ÚR na MZ o prinavrátenie výhod, ako prednostné vyšetrenie pre členov, keď nie pre všetkých, aspoň pre tých, ktorí majú zásluhu na protifašistickom odboji a vlastnia 255. K od-beru zväzových novín Bo-jovník bolo konštatované, že mladí, ktorých zaujíma his-tória, si ich prečítajú na in-ternete. Aj teraz sa potvrdilo, aké dôležité miesto v OblV má tajomníčka, ktorá má prehľad o činnosti a akciách, ako aj potrebách ZO a OblV. Ovláda problematiku, ve-dela odpovedať na všetky otázky. Po vyčerpaní progra-mu a schválení uznesenia zasadnutie ukončil predseda OblV. Oskar BIELIK, Soňa PINKOVÁ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Výstup na ŠimonkuOslavy s pietnym aktom pri pomníku

SNP nad obcou Hermanovce, venované-ho vojakom a partizánom zväzku Čapa-jev, pri príležitosti 69. výročia SNP sa konali 30. augusta.

Príhovor pri pomníku mal podpredse-da Oblastného výbo-ru SZPB vo Vranove nad Topľou Milan Böhmer. Po pietnom akte sa uskutočnil 33. ročník výstu-pu na najvyšší vrch Slanský ch hôr Ši-monku, ktorého sa zúčastnilo 183 účast-níkov. Po návrate ich čakalo občerstvenie a chutný guláš. Tieto oslavy sa uskutoč-ňujú každoročne za sponzorského prí-spevku Obecných úradov z Herma-noviec, Bystrého

a Čierneho nad Topľou, taktiež za pomo-ci Oblastného výboru SZPB vo Vranove n/T. Každoročne pri tejto príležitosti je vydaná vlajka s logom ročníka, dátumom a rokom výstupu.

M. JENDRUŠČÁKOVÁ, taj. OblV SZPB

Po pietnom akte sa uskutočnil 33. ročník výstupu na naj-vyšší vrch Slanských hôr Šimonku. Foto: mj

11 BOJOVNÍK / 23

PamätníkParabrigádyv Krpáčove

Súčasná podoba Pamätníka 2. čsl. samostatnej paradesantnej brigády v Krpáčove. Foto: jv

Územie Slovenska je posiate množstvom pamätných miest ve-novaných rôznym historickým udalostiam. Putovanie po sloven-ských dedinách a mestách, horách a dolinách je živou učebnicou histórie. Pri každom zastavení pred pamätníkom si vždy spo-meniem na vynikajúceho slovenského historika Ľubomíra Liptá-ka a jeho odborný článok Rošády na piedestáloch, publikovaný v roku 1998 v časopise OS a o rok neskôr vo výbere jeho prác pod názvom Storočie dlhšie ako sto rokov.

Okrem osudov viacerých sym-bolov minulosti uviedol v ňom aj počty politických pomníkov k naj-novším dejinám na Slovensku do roku 1976. Pamätníkov venova-ných SNP bolo v tom roku 1333. Jedným z tých, ktoré boli dokon-čené v roku 1976, bol Pamätník 2. československej samostatnej paradesantnej brigády (Parabri-gády) v Dolnej Lehote-Krpáčove v dnešnom okrese Brezno.

Pravidelní návštevníci Krpáčo-va a okolia sa na jeho havarijný stav pozerajú už niekoľko rokov. Vyčnievajúce drevené trámy z po-škodenej časti ukazujú, že sa sta-val skutočne z tejto zmesi. Zvyšné betónové časti sú tiež do značnej miery poškodené rozpukaním. V ostatných dvoch rokoch som sa pri pamätníku zastavil trikrát. Naposledy v júli tohto roku. Jedi-nými zmenami, ktorými za ten čas prešiel, bolo odstránenie popada-ných písmen textu pod reliéfnou stenou spôsobené odlomením be-tónovej časti a pripevnenie krát-keho oznamu na papieri o zákaze vstupu a nebezpečenstve úrazu.

Postavenie pamätníkaHistória pamätníka sa začala

v roku 1973. Pamätník je mladý a dnes ešte žije veľa ľudí, ktorí sa priamo podieľali na prácach spo-jených s jeho výstavbou. V roku 1988 zozbieral rozsiahly písomný materiál o plánoch a realizácii vý-stavby pamätníka bývalý prísluš-ník Parabrigády, veliteľ Vojen-ského gymnázia SNP v Banskej

Bystrici plukovník inžinier Pavol Graus, a zanechal ho pod názvom Krpáčovo v Múzeu SNP v Ban-skej Bystrici. Niektoré informácie o jeho výstavbe sa dočítame v or-gáne bývalého stredoslovenského KV KSS Smer z 24. septembra 1976 alebo v orgáne ÚV SZPB Bojovník z 9. októbra 1976.

Myšlienka postaviť pamätník v tejto lokalite nebola nová. Obec Dolná Lehota žiadala už vyše dvadsať rokov o postavenie dôs-tojného symbolu obetiam bojov na Krpáčove. Pre budúce generá-cie mal pripomínať prepad štábu Parabrigády na Krpáčove Nemca-mi 30. novembra 1944. Štáb sa od 13. novembra zdržiaval v bara-koch pri antimónovom lome. Po prudkom boji s Nemcami zostalo dvadsaťjeden mŕtvych – šestnásť príslušníkov Parabrigády a päť partizánov.

Svoju úlohu zohral aj zámer po-staviť monument, ktorý by vysti-hoval pomoc Sovietskeho zväzu Slovenskému národnému povsta-niu. Myslelo sa predovšetkým na leteckú prepravu príslušníkov 2. čsl. samostatnej paradesantnej brigády na povstalecké územie. Počas troch týždňov v priebehu septembra a októbra 1944 bolo z poľského Krosna presunutých na Slovensko 1885 parašutistov.

Do konca októbra 1973 boli podané štyri súťažné návrhy. Z nich 12. novembra 1973 vy-brala porota ako najvhodnejší návrh akademického sochára Ja-roslava Kubičku. Zobrazoval tri

na zem sa ukladajúce štylizované padáky symbolizujúce príchod Parabrigády. Boli zo šalovaného bieleho betónu. Na najväčšom padáku vysokom deväť metrov, ktorý prečnieval cez reliéfnu stenu, bola bronzová päťramen-ná hviezda ako symbol výcviku Parabrigády v Sovietskom zväze. Cez pätnásť metrov dlhú pieskov-covú reliéfnu stenu pod padákmi boli výjavy zo spoločného boja príslušníkov Parabrigády a civil-ného obyvateľstva. Defi nitívny model reliéfnej steny bol odsú-hlasený až v apríli 1975. Pracov-ná skupina pre prípravu návrhu na umiestnenie pamätníka vybra-la 11. decembra 1973 konkrétnu lokalitu – horný koniec horskej lúky Črmné pod Okosenou. Len pre ilustráciu dodávam, že v tom čase sa budovali aj objekty rekre-ačnej oblasti na Krpáčove a na mieste pamätníka mal stáť moto-rest a čerpacia stanica.

Pomáhali brigádniciGenerálnym dodávateľom vý-

stavby sa stal Miestny národný výbor v Dolnej Lehote. Všetky práce sa vykonávali brigádnicky.

Pomáhali brigádnici z podbre-zovských železiarní, zo strojární v Piesku, študenti posledných roč-níkov Vojenského gymnázia SNP v Banskej Bystrici a z ďalších podnikov a organizácií. Najväč-ším problémom pri výstavbe bolo, ako vytvoriť z betónu takú veľkú hmotu so zakrivenými plochami. Výtvarné návrhy Jaroslava Ku-bičku architektonicky realizovali inžinieri architekti Miloš Mojžiš a Tibor Učnay.

Po kontrolnom dni 3. mája 1976 sa začalo fi nišovať so všetkými prácami. Koncom augusta bol na stenu umiestnený reliéf, v polovi-ci septembra sa dokončili sadové úpravy. Montáž textu z bronzo-vých písmen bola urobená 20. sep-tembra. Jeho znenie bolo: „Vďaka bojovníkom II. paradesantnej brigády za pomoc v Slovenskom národnom povstaní, za hrdinstvá a obete, za šťastnú prítomnosť!“

Slávnostné odhalenie Pamätní-ka 2. československej samostatnej paradesantnej brigády sa uskutoč-nilo 26. septembra 1976. Bol to deň, kedy v roku 1944 prileteli na povstalecké letisko Tri Duby prvé sovietske lietadlá s príslušník-

mi Parabrigády. Takmer tri roky úsilia a práce na výstavbe monu-mentu dokumentujúceho vojen-skú pomoc Sovietskeho zväzu povstaleckým bojovníkom a boje 2. československej samostatnej paradesantnej brigády v Povstaní boli zavŕšené. Treba ešte pripome-núť, že 5. decembra 1977 bol po-daný návrh a 8. februára 1980 bol pamätník zapísaný do štátneho zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Dnes patrí obci Dolná Lehota.

Ak som na začiatku spomenul odborný článok Ľubomíra Liptá-ka, tak v tomto prípade len v sú-vislosti s rokom 1976. Pamätníka Parabrigády v Krpáčove sa žiadne politické rošády nedotkli. Nikto sa ho nepokúsil premiestniť alebo demontovať. Podľahol času a po-užitému stavebnému materiálu. Treba len dúfať a veriť, že sa nájde dostatok fi nančných prostriedkov pre zabezpečenie jeho opravy, aby mohol všetkým okoloidúcim návštevníkom Nízkych Tatier dôstojným spôsobom pripomínať udalosti, keď sa v bojoch proti fa-šizmu rodila naša sloboda.

Jozef JAMBRICH

Pálenica – stará budova na predmestí Liptovského Hrádku si toho veľa pamätá z čias 2. sveto-vej vojny, ako i SNP, po vyhlásení ktorého bola svedkom pravdepo-dobne prvého výstrelu aj presné-ho zásahu na Hornom Liptove.

Patril som do skupiny doras-tajúcich detí, ktorých nazývali „výrastkovia“. Ešte sme nechá-pali, čo sa okolo nás deje, pretože pred nami starší ľudia niečo taji-li. Vo večerných hodinách ma aj s bratmi otec vyháňal, aby sme obchádzali pálenicu a sledovali, či sa nepribližujú žandári alebo gardisti. Zvedavosť sa vystupňo-vala, keď sa k nám začali schá-dzať susedia. Dôvod? Otec pred pár dňami kúpil rádio z peňazí, ktoré mama šetrila na môj zim-ník. Pri obchádzaní sme sa zdrža-

li pri našom okne, kde sme začuli zaujímavé zvuky a potom – volá Londýn, počúvate správy v slo-venskom jazyku, potom sa ozý-vala aj čeština. Až po vojne sme

sa dozvedeli, že pred obsadením Čiech nemeckou armádou žili v Londýne Voskovec a Werich, ktorí dopĺňali spravodajstvo poli-tickým humorom.

Začalo sa hovoriť o povstaní a ruských partizánoch v našich horách. Pripravovali sme sa do školy, keď sa ozval banskobys-trický rozhlas, ktorý oznámil začiatok SNP. Za našou páleni-cou sa začínala Hradská hora,

ktorá sa stala domovom mladých i starších mužov, ktorí na výzvu rozhlasu sa poberali do hôr. My „výrastkovia“ sme sa okolo nich motali, až nám ukázali, ako sa od Kráľovej Lehoty približujú nemecké autá. Nestačili sme ani vbehnúť do našej pálenice a za-čala sa streľba. Ľahli sme si na zem a počúvali, ako sa guľky pís-kajúc preháňali vzduchom. Dlho to netrvalo a z Hradskej hory schádzali partizáni. V priekope bolo havarované vojenské terén-ne auto a za plotom našej záhra-dy ležalo telo majora nemeckej armády. Neskôr ho zakopali na pravom okraji hrádockého cinto-rína. Hrob bol z cesty vidno dlhé roky a okoloidúcim pripomínal začiatok SNP na Hornom Liptove v Liptovskom Hrádku – pri našej pálenici. Ladislav NEUWIRTH

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Pravdivá rozprávka z Povstania

Vľavo p álenica, za ktorou sa táto skutočná rozprávka odohrala. Foto: ln

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor kontakt: tel. 02/38 10 49 48, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.haringova@szpb.sk,fax 52 92 65 22 • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXVII (LVIII) • Podávanie novinových zásielok povolené Riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajničky z č. 21 znie: ...uskutočnil prvý let riadenej strely V2.Knihu posielame Róbertovi Fajtovi do Likavky.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

Jablkový koláč s tvarohom

Z L

AC

NEJŠ

EJ

KU

CH

YN

E

Potrebujeme: 750 g jabĺk, 1 tvaroh, 2 šálky polohrubej múky, 1 šálku kryštálového cuk-ru, 1 šálku oleja, 1 šálku mlieka, 1 prášok do pečiva, 2 vajcia, vanilkový cukor, 2 PL práškového cukru.Ako na to: Zmiešame múku, cukor, olej, vajce, prášok do pečiva, mlieko a vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Na povrch nastrúhame jablká. Rozmiešame

tvaroh s vajcom, vanilkovým a práškovým cukrom a natrieme povrch jabĺk. Upečieme. Mariana K., Poprad

pomôcky:ELMAR, CO -DEX, NUBILE, AMSTEL

výzva

voňaválúčnarastlina

ako, sťaby

EČVTvrdošína

národnéspoločen-stvo

lúka,po česky

možno

kruh

viskóznamazľavákvapalina

značkaholandské-ho piva

otázka naspôsob

1. časťtajničky

3. časťtajničky

solmizač-ná slabika

písmenogréckejabecedy

inštruktáž

zrelý, poanglicky

solmi-začná slabika

patriaciLole

dom. menoNikolasa

meno reži-séra Klosa

citoslovcežiaľu

poznala

2. časťtajničky

vábime

chôdza

druhpapagája

nanovo

drobný cudzo-pasný hmyz

nelám

pochádza-júci z husi

starorímsky boh lásky

derivátčpavku

prehrav šachu

otesanébrvno

iba

kazil

skratka doktora

hnedožltáfarba

úradneurčenépoplatky

chem. zn.aktínia

obaja

bezpred-metný

kráča

staršia ŠPZ Ostravy

zn. kon-skej sily

stredoame-rický štát

pohybujú

kódex, poanglicky

strkal

triesky

NA ANGLICKÉ MESTO COVENTRY USKUTOČNILO NÁLET... – (dokončenie v tajničke)

HISTORICKÝ KALENDÁR5. novembra 1938 – Maďarské vojenské jednotky začali obsadzo-vať južné územia Sloven-ska, ktoré na základe Vie-denskej arbitráže pripadli Maďarsku.

7. novembra 1938 – Poľský židovský mladík Herschel Gryn-szpan zastrelil v Paríži nemeckého diplomata Ernsta von Rath. Nacistic-kou odpoveďou bola tzv. Krištáľová noc v Nemecku (9. 11.).

8. novembra 1939 – V Mníchove sa uskutočnil neúspešný aten-tát na Adolfa Hitlera.

9. novembra 1938 – V Nemecku vy-pukla tzv. Krištáľová noc, rozsiahly protižidovský pogrom, ktorý si vyžiadal 91 obetí na životoch, stov-ky ťažko zranených, a zni-čených 7500 židovských obchodov a bytov a 267 synagóg. Akciu rozpútal minister propagandy Jose-ph Goebbels a zámienkou sa stal atentát židovského mladíka Herschela Gryn-szpana na nemeckého veľ-vyslaneckého radcu Ernsta von Rath vo francúzskom Paríži.

12. novembra 1948 – Medzinárodný

vojenský tribunál v ja-ponskom Tokiu vyniesol rozsudky v procese s ja-ponskými vojnovými zlo-čincami. Sedem obžalova-ných bolo odsúdených na trest smrti, medzi nimi aj vojnový premiér Japonska Hideki Tódžó. Ďalších 19 bolo odsúdených na do-životie a dvaja na kratšie tresty.

13. novembra 1942 – V oblasti Šalamú-nových ostrovov sa za-čala jedna z najväčších námorných bitiek vojny v Tichomorí. Japonské ná-morníctvo chcelo vytlačiť Američanov z Guadalca-nalu.

14. novembra 1940 – Päťsto nemeckých bombardérov uskutočnilo nálet na anglické mesto Coventry, v tom čase išlo o najväčší nálet počas druhej svetovej vojny. Ne-mecké lietadlá zhodili na mesto 500 ton zápalných bômb a vzdušných mín. Zo 75 000 budov bolo zniče-ných 65 000. O život prišlo 568 ľudí.

17. novembra 1939 – Nacisti zatvorili české vysoké školy, deväť študentov popravili a nie-koľko tisíc poslali do kon-centračných táborov.

Zdroj: TASR

Muž vidí v supermarkete peknú slečnu, podíde k nej a hovorí:

– Slečna, ste veľmi pekná, môžem sa s vami chvíľku porozprávať?

– Hmm, a to prečo?– Viete, stratila sa mi manželka

a chcem ju nájsť, a vždy, keď sa roz-právam s nejakou peknou slečnou, sa nečakane objaví.

* * *Stavebný inžinier hovorí po obe-

de svojej manželke:– Miláčik, musíš mi dať recept na

tie knedličky, myslím že spôsobíš re-volúciu v betonárstve.

* * *Vyberie sa manželský pár k studni

želaní. Najprv pristúpi manžel, nie-čo si zašomre a odíde. Pristúpi žena, viac sa nakloní a spadne do studne. Muž si po chvíli hovorí sám pre seba:

– Ty človeče, ono to funguje...* * *

Na rozvodovom súde hovorí man-želka:

– Priznávam, že nie som najlepšia kuchárka, ale dve jedlá viem doko-nale pripraviť. Fašírku a makový koláč.

Manžel sa ohradí:– Viete, pán sudca, problém bol

v tom, že ja som nikdy nerozoznal, ktoré z tých dvoch jedál mám práve na tanieri. Zdroj: Internet

Americké stíhacie lietadlo P-51 Mustang z čias druhej svetovej voj-ny sa 23. októbra zrútilo do Galves-tonského zálivu v Texase. Dvojčlen-ná posádka stroja haváriu neprežila.

Príčina nešťastia nebola bez-prostredne známa. Pilot pred havá-

riou nebol v kontakte s riadiacou vežou, oznámil Federálny úrad pre letectvo (FAA). Podľa svedkov sa stroj zrútil bez akýchkoľvek zná-mok problémov.

Lietadlo P-51 Mustang vyrobili v roku 1944 a vlastní ho letecké mú-

zeum v Texase. Podľa polície stroj riadil Keith Hibbett (51) z Dentonu v Texase a John Stephen Busby (66) z Británie bol jediným pasažierom. Múzeu za let zaplatil. Hibbett bol skúseným pilotom, tvrdia predsta-vitelia múzea. red

Zrútilo sa lietadlo z čias druhej svetovej vojny

Na vrcholci lotosového kvetuKáhira sa pýši nielen štyr-

mi stovkami mešít, ktoré udivujú architektonickými skvostami, ale aj 186 metrov vysokou vežou Borg v podo-be lotosového kvetu na níl-skom ostrove Gezíra. Domi-nanta metropoly je o päťde-siat metrov vyššia ako Che-opsova pyramída v Gíze. Verejnosti bla sprístupnená 11. apríla 1961. Rotujúca vyhliadková reštaurácia na vrcholci veže s nádhernou panorámou, máva veľa náv-števníkov. Z tejto výšky sú ako na dlani športové areály – jazdecký, plavecký, futba-lový, hádzanársky, atletický a ďalšie na južnom okruhu Zamáleku. Nad nimi sa ako strážcovia vypínajú hotely Sheraton a Marriot, obklo-pené starostlivo chránenými parkami.

Pri vchode do veže som obdivoval mozaikové výja-vy z histórie Egypta. Je po-stavená z ružovej asuánskej žuly, aká sa dávnejšie použí-vala na zhotovenie hrobiek vládcov. Výťahom som sa dostal do jej najvyššieho bodu, aby som z okna reš-

taurácie obdivoval káhirskú budovu opery a baletu, ho-tely Hilton, Semiramis, Mé-ridien a Shepard, ale najmä jedno z najkrajších nábreží

sveta v okolí Nílu. Na rieke života, už nie s modravou a čistou vodou ako voľake-dy, sa plavili nákladné, turis-tické a súkromné lode, spolu so stovkami bárok a malých lodičiek, ktoré sú často je-diným majetkom egyptskej rodiny bez trvalého miesta pobytu.

Pešo som prešiel krásnu štvrť Zamálek, ktorá je po Heliopolise azda najpríťaž-livejšia. Unesený som bol niekoľkokilometrovým zá-

hradníctvom medzi mostami 26. júla a 6. októbra, v ľavej časti ostrova. Dostatok vody umožňuje pestovať kvety a tropické rastliny po celý rok. Pôda je v Egypte naj-väčší dar. Egyptský roľník – felláh, vzdáva úctu Alahovi, aby sa jeho čierna pôda ne-zmenila nedostatkom vlahy

na červenú. Však z jedného milióna kilometrov štvorco-vých rozlohy Egypta je 93 percent neúrodnou púšťou.

Keď začalo zapadať slnko, sedel som na terase hote-la v Dokki a sledoval kŕdle bielych ibisov, ako letia sme-

rom na juh, aby sa dostali do svojich hniezd v okolí jazera Birket Karúm. Hoci u nich je to len inštinkt, spomenul som si nevdojak na človeka, ktorý tak rád cestuje po sve-te, ale vracia sa späť, lebo domov nič nenahradí.

Gustáv STOPKA(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Loďky s rodinami na Níle. Foto: gs