BOJOVNÍK22D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 3

72. výročie vzniku 2. čs. pdb. v ZSSR

str. 8 – 9

(Ne)známa bitka pri Kurskustr. 11

Horoskop na 2016:Ohnivá opica prinesie veľké zmeny

ISSN 03223-2018

Ľubomír Vajčovec, tajomník OblV SZPB, Prešov: – Oblastné predsedníctvo na svojom mimoriadnom rokovaní zo dňa 4. 1. 2016 sa jednohlasne vyslovilo za to, aby SZPB inicioval jeho vybudovanie v priesto-roch dôstojných pre tento Pamätník. Jozef Petráš, predseda OblV SZPB, Trnava: – Ja uvedenú problematiku odvodzujem od najvyššej cti a povinnosti občana – vedieť si ubrániť, alebo podie-ľať sa na zabezpečení obrany svojej vlasti.Ten občan, ktorý položí život za obranu vlasti, si zaslú-ži naše uznanie aj keď je to neznámy vojak – neznámy obranca vlasti. SZPB to mal už dávno iniciovať. Jozef Pupala, predseda ZO SZPB, Čierny Potok:– Samozrejme, že som za to, aby sa vybudoval! Veď koľko len máme hrobov neznámych bojovníkov proti fašizmu? O koľkých padlých vojakoch (i partizánov) sa nevie, kde sú ich pozostatky? Myslím si, že ak sa nájdu prostriedky na odhaľovanie pamätníkov kolaborantov a fašistických prisluhova-čov, tak vybudovanie Pamätníka neznámemu vojako-vi, bez ohľadu na vyznanie a politikum, by malo byť našou morálnou samozrejmosťou!Jaroslav Bulko, predseda OblV SZPB, Žiar nad Hronom: – Je zvykom, že keď príde vysoká štátna návšteva do príslušného štátu, ide sa pokloniť, vzdať úctu a položiť veniec k Pamätníku neznámeho vojaka. Väčšina štátov v Európe, ale aj inde vo svete, takéto Pamätníky neznámeho vojaka má. Bolo chybou, keď pri vzniku SR v roku 1993 sa nezre-alizovala myšlienka vybudovania pamätníka v hlav-nom meste SR v Bratislave. Keď štátne orgány v tomto smere nekonajú, je maximálne správne, aby sa SZPB chopil tejto iniciatívy. Takýto pamätník je vyjadrením vďaky štátu všetkým vojakom, ktorí bojovali za svoju vlasť a položili za ňu i svoje životy. Je výrazom úcty a vďaky štátu i do budúcnosti za všetkých tých, ktorí položia svoje životy pri obrane SR. Mária Jendruščáková, tajomníčka OblV SZPB, Vra-nov nad Topľou: – Som za to, aby sa SZPB pripojilo k vybudovaniu pamätníka neznámemu vojakovi. Jozef Janský, predseda OblV SZPB, Galanta: – Sú-hlasíme s vybudovaním pamätníka, no zároveň navr-hujeme vypracovať štatút. Anton Pančík, člen ZO SZPB, Sereď: – Som za vybu-dovanie uvedeného pamätníka.

Po prvé, Rusko je spôsobilé nečakane spustiť masové manévre za účasti desia-tok tisíc vojakov. Štáty NATO na to po-trebujú dva roky príprav. Cvičenia typu Trident Juncture-2015, ktoré sa momen-tálne konajú na území Španielska, Por-tugalska a Talianska Rusko organizuje úplne bežne.

Po druhé, Ruská armáda získala nové technické a pre NATO nečakané mož-nosti, poznamenal generál Hans-Lothar Domröse. Ako príklad uviedol rakety „Kalibr“, odpálené z ruských lodí na ciele v Sýrii. Tieto rakety by mohli ohrozovať Berlín, ak by sa takéto ruské plavidlá ocit-li v Stredozemnom mori, povedal.

Po tretie, v NATO existujú vnútorné roz-pory, nakoľko záujmy 28 štátov sú príliš rôzne. Jedni požadujú ochranu od islam-ského teroru, druhí hovoria o nevyhnutnos-ti potreby upevnenia východných hraníc.

Po štvrté, NATO uznáva, že v rade re-giónov už nedokáže vzdorovať Rusku. Generál Domröse vyhlásil, že Rusko má potenciál schopný zakryť prístup NATO k niektorým svojím spojencom.

Podľa ria.ru, 5. 11. 2015

Na zamyslenie:Na zamyslenie:M. I. CVETAJEVOVÁM. I. CVETAJEVOVÁ

21. 1. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaSR je jedným z mála štátov, ktorý nemá svoj Pamätník neznámemu vojakovi. Ste za to, aby SZPB inicioval jeho vybudovanie?

PerličkaArtefakty z táborov smrtiZačína sa veľké pátranie po majiteľoch. Pre verejnosť sprístupnili 50 tisíc dokumentov, na ktorých sú zachyte-né predmety a listiny z koncentračných táborov. Dôvo-dom je rozsiahla iniciatíva nájsť pôvodných majiteľov. Predmety a listiny pochádzajú z táborov smrti, patrili obetiam a preživším. S pomocou organizácie, ktorú zastrešuje Červený kríž, teraz hľadajú vlastníkov, alebo ich príbuzných, keďže milióny ľudí vyvražďovanie neprežili. Medzi predmetmi sa nachádzajú zlaté prstene, retiazky, hodinky a iné šperky, vkladné knižky, či pasy. V databáze sa dá vyhľadávať podľa dátumu narodenia ro-dinných príslušníkov. A. MIKUNDOVÁ, dailymail.co.uk

Na snímke pani Dalma Špitzerová preberá Rad Ľudovíta Štúra II. triedy z rúk prezidenta SR Andreja Kisku.

Pri príležitosti štátneho sviatku Dňa vzniku SR odovzdal 7. januára prezident SR Andrej Kiska štátne vyzna mena-nia 15 osobnostiam, tri in memoriam.

V priamom prenose sa pri pani Dalme Špitzerovej, ktorá bola vyznamenaná Radom Ľudovíta Štúra II. triedy, uvádzal súvis s jej protifašistickým odbojom, čo však zdôvodnenie na stránke www.prezident.sk nepotvrdzuje. Toto uviedlo „mi-moriadne zásluhy o demokraciu a ochranu ľudských práv a slobôd“.

V tejto súvislosti sme sa preto obrátili na hovorcu preziden-

ta SR Romana Krpelana s otázkou, či by nám mohol prezra-diť, ktorá organizácia navrhla na štátne vyznamenanie proti-fašistickú odbojárku pani Dalmu Špitzerovú?

Pán Krpelan nám odpovedal, že „rozhodnutie udeliť štátne vyznamenanie je podľa zákona výslovne v rukách prezidenta Slovenskej republiky, ktorý môže a nemusí prijať odporúča-nie od komisie pre štátne vyznamenania, ktorá je zriadená zo zákona.

Komisia je poradný orgán, jej rokovanie je neverejné a pre-to nie je možné odpovedať na vašu otázku“. -vmi-, snímka TASR

Štyri príznaky, že Rusko predstihlo NATOSeveroatlantická aliancia bola zachytená nepripravenou na nové možnosti Ruskej armády, píše nemecká verzia The Huffington Post. List prináša štyri znaky dosvedčujúce, že „NATO to v pretekoch zbrojenia s Ruskom už prehralo“.

Čo je najcennejším zdrojomv kapitalizme? – HLUPÁCI!! !Čo je najcennejším zdrojom v podmienkach „trhacej“ ekonomiky? Ropa, pôda, pracovná sila, kapitál...

Najcennejším zdrojom je – HLUPÁK!!! Keďže sa však hlupákov v prírode rodí poskromne, len ne-patrný zlomok percenta, treba ich začať vyrábať vo veľkom. Dnes nám táto výroba začína fungovať už v materských škôlkach. Podľa eurasia24.cz, (Valentin Katasonov)

Video: http://www.eurasia24.cz/nazory/351-nejcennejsi-zdroj-v-kapitalismu

„Takže vy chcete vedieť, čo si myslím o nacistoch? Poviem vám to kulantne. Pripomínajú mi moha-medánov: tí tiež prídu k vám domov a najskôr sa tvária milo, ale potom vám zakážu jesť jaternice, pivo a dievčatám sukne. A vy ani neviete ako, ocitnete sa v mešite a musí-te sa modliť k Alahovi, aby vás neukameňovali.“

Ján WERICH v rozhovore pre rozhlas 23. 9. 193 8

Spravodlivosť je vlak, ktorý má, bohužiaľ,vždy meškanie.Spravodlivosť je vlak, ktorý má, bohužiaľ,vždy meškanie.

(Pokračovanie na str. 3)

BOJOVNÍK / 2 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iníA majú to, čo nechceli...!!!Iróniou je, že to boli práve nemecké aktivistky, ktoré ich už na jeseň tak nadšene vítali v Bavorsku a inde. Súdny človek si už vtedy hovoril, milé voľnomyšlienkársky založené Nemky – nevie-te, čo robíte! Vari neviete, že okrem „pravoverných moslimiek“ je každá iná žena „k dispozícii“? Že je možné sa jej dotýkať, znásilniť ju, zbiť, ale aj zabiť?

Tragikomickosť celej situácie už len dokresľuje odporúčanie primátorky, ktorá radila nemec-kým ženám chodiť po skupinkách a vyhýbať sa cudzincom. Zabudla ešte dodať: a šatku na hlavu! Tak, ako to robia britské ženy keď pre-chádzajú cez moslimskú štvrť.

Ešte však nie je všetkým dňom koniec. Milé Nemky, ak to vaša Angela nezastaví (ak ešte vôbec môže a chce), na rad prídu disko-téky, karnevaly, pláže atď, atď., či akákoľvek seriózna aktivita žien.

Takže Nemky, zvykajte si. Meň-te šatník a hlavne zvyky. Žena je

v moslimskej kultúre len o čosi viac ako ťava či oslík!

A nemeckí muži? Držte huby, tak ako Švédi – vraj potomkovia Vikingov(!?) – ktorí si už zvykli, že im znásilňujú ich blond ženy!

Je toho plný internet

Alabama žaluje vládu USAÚrady amerického štátu Alabama podali na súd žalobu na fede-rálnu vládu USA v spojitosti s plánmi rozmiestnenia utečencov.

„Vládne agentúry sú obviňované z toho, že neposkytli štátu Alaba-ma dostatočnú informáciu o ute-čencoch, ktorí boli alebo budú rozmiestnení na jej území“, hovorí sa vo vyhlásení na ofi ciál nej strán-ke guvernéra Alabamy Roberta

Bentleyho. Alabama sa vo svojom podaní odvoláva na zákon z roku 1980 o utečencoch.

Prijímanie sýrskych utečencov po teroristickom akte v Paríži od-mietli už guvernéri vyše polovičky amerických štátov. No v Bielom

dome a v štátnom departmente na-priek tomu vyhlásili, že nakoľko program príjmu utečencov realizu-jú federálne úrady, tak guvernéri nemajú právomoci brániť im v tom. Jedinou možnosťou, ako to ovplyv-niť, by malo byť prijatie špeciálne-ho zákona, proti čomu sa už Biely dom vyjadril. Podľa ria.ru, 7. 1. 2016

Saudi sa boja, že im šiiti odob erú ropuZákladom diplomatickej krízy na Blízkom východe je boj o kon-trolu ropných zdrojov, nazdáva sa analytik portálu The Intercept Jon Schwarz.

Takmer všetko nerastné palivo v Perzskom zálive leží pod územia-mi obývanými šiitmi. Platí to aj pre sunitskú Saudskú Arábiu, v ktorej sa veľké náleziská nachádzajú vo východnej provincii, väčšinu oby-

vateľstva ktorej tvoria šiiti“, píše Schwarz uvádzajúci ako argument mapu regiónu, ktorú vytvorila ame-rická Univerzita M. R. Izadiho.

Najväčšou obavou Saudskej krá-ľovskej rodiny je, že jedného dňa sa

tunajší šiiti oddelia, zoberú si svoju ropu a spoja sa so šiitmi Iránu, na-zdáva sa analytik. Tento ich strach narástol po tom, ako bol v Iraku zvrhnutý režim Saddáma Husaj-na, založený na sunitskej menšine a k moci sa dostala šiitska väčšina podporovaná Iránom.

Podľa ria.ru, 7. 1. 2016

Trump: USA priniesli na Blízky východ chaos a vojnuSvet by bol omnoho bezpečnejší ak by USA realizovali omnoho vy-váženejšiu zahraničnú líniu, vyhlásil prezidentský kandidát, republi-kán Donald Trump. Následkom americkej agresie vo vzťahu k Iraku v roku 2003 je podľa neho objavenie sa Islamského štátu (DAIŠ).

„Ak by sme nikdy nič nevystrá-jali na Blízkom východe, tak teraz by bol svet omnoho bezpečnejší.

Napríklad, zbavili sme sa Sad-dáma Husajna. Nehovorím, že on bol dobrý. On bol zlý. Ale to,

čo máme dnes je omnoho horšie. Toto všetko priviedlo k vzniku teroristického zoskupenia DAIŠ, k utečencom, k masovému zabíja-niu ľudí a k ničeniu“, cituje Trum-pa portál „Ruský mir Evrazii“.

Podľa evrazia.org, 5. 1. 2015

Poľsko: V EÚ konajú metódami 2. sv. vojnyPoľský minister spravodlivosti Zbygnev Zebro reagoval na kritiku činiteľov EÚ vo vzťahu k zavedeným úpravám zákona o médiách. Minister vraj napísal list eurokomisárovi Guntherovi Oettingero-vi, v ktorom úniu obvinil z používania metód „obdobia druhej svetovej vojny“.

Oettinger totiž nedávno vyhlásil, že Poľsko treba nasadiť pod dohľad Európskej komisie, nakoľko zavá-dzané zmeny vraj posilňujú kontro-

lu nad tlačou v krajine. Podľa Zebra však tieto úpravy majú, naopak, „vrátiť poľským médiám objekti-vitu a nezávislosť“. Poznamenal,

že slová eurokomisára o „dohľade“ nad Poľskom „vyvolávajú u Polia-kov najhoršie asociácie“.

„Som vnuk poľského dôstojní-ka, ktorý počas druhej svetovej vojny bojoval v radoch Zemskej armády proti „nemeckému dohľa-du“, cituje ministrove slová Radio Polska. Podľa ria.ru, 10. 1. 2016

Sme potomkami najstaršej európskej civilizáciePravda o histórii Slovanov je dnes ukrytá pod nánosom umelo vytvorených teórii a ideologických špekulácií. Dejiny Slovanov sú rozkradnuté a prisvojené inými etnikami. Nové objavy v histo-rických, archeologických, etymologických... vedách sa však po-súvajú k bodu, kedy bude treba prehodnotiť dejiny slovanských národov a prepísať ich.

U ideologických odporcov to vy-voláva zdesenie a priam hysterické popieranie účasti slovanského et-

nika na tvorbe európskych dejín. V chorobnej túžbe ovládať Slova-nov sa snažia zachovať deformo-

vaný obraz o nich, ako o spolo-čenstve neschopnom samostatne o sebe rozhodovať. V minulosti sa to dialo otvoreným etnickým útla-kom. Dn es podľa scenára neolibe-rálneho kozmopolitizmu. Hlavnespravy.sk, 11. 1. 2016 (výňatok)

Celý článok: http://www.hlavnespravy.sk/sme-po-tomkami-najstarsej-europskej-civilizacie/729365

Doneck: Pamätná kniha o padlých deťochDetská ombudsmanka DĽR Jana Čepikova oznámila, že v re-publike vydajú pamätnú knihu o padlých deťoch počas ob-čianskej vojny.

„Vydavateľský kolektív je už vy-tvorený, kniha bude obsahovať mená všetkých padlých detí s informácia-

mi o nich. Niekoľko exemplárov plánujeme odovzdať aj vláde Ukra-jiny a predstaviteľom európskych

štátov“, povedala. Dodala, že každý prípad zabitia detí bude postúpený európskemu súdu pre ľudské práva.

K dnešným dňom bolo na území DĽR zabitých 78 detí.

Podľa ria.ru. 6. 1. 2016

Lotyšskí žiaci s prsteňom so svastikouPrvé lotyšské gymnázium v meste Rezekne má tradíciu odovzdávať absolventom pamätnú medailu, či prsteň. Pre tento rok však bolo rozhodnuté, že tí, ktorí ukončia 12. triedu v júni, dostanú prstene s hákovým krížom. Toto rozhodnutie nebolo jednomy-seľné. Lebo dvaja (alebo – len dvaja) žiaci vyhlásili, že prsteň s háko-vým krížom si neprevezmú. Čomu sa čudovať, veď v Lotyšsku sa spomienky na ich légiu Waffen SS normálne zúčastňujú členovia vlády, v budove Národného múzea Lotyšska sa predávajú náramky s hákovým krížom...

Podľa ruskej a českej tlače, január 2016

Rusko stále s pozvánkami do vojnyLogika konania Západu sa nezmenila od druhej svetovej vojny. „Adolfa Hitlera a jeho Ríšu je možné uviesť ako hlúpu silu. Ten bojoval s jed-ným štátom, s druhým, s tretím a nakoniec sa mu skončili zdroje, skon-čili sa mu Nemci a potom mu nezostalo nič iné, len sa zastreliť. Múd-rejší ľudia vytvárajú hlúpe sily, ktoré likvidujú ich protivníkov. Hitlera vytvorili naši anglickí a americkí partneri, ktorí dúfali, že nacisti zničia Sovietsky zväz. Teraz sa na Blízkom východe vytvára kolektívny Hitler, Islamský štát“, uviedol Nikolaj Starikov. Američania podľa neho priamo pred našimi očami likvidujú medzinárodné právo: „Turecko poslalo svojich vojakov na územie Iraku a všetci pred-stierajú, že o nič nejde. Tak sa aj v roku 1939 nikto nezamýšľal nad tým, že Hitler poslal svoje vojská do Poľska s údajne humanitárnymi cieľmi.“ „Svet speje do vojny. Ani jedna veľká vojna sa nezaobišla bez našej účasti. Vojny sa vedú za preformovanie sveta, za ľahší prístup ku zdro-jom. USA sa pozerajú na mapu a premýšľajú, koho zožrať, koho veľké-ho a plného síl, aby sa nasýtili. Nejaká Juhoslávia alebo nejaká Sýria ich nenakŕmi.“ Výňatky z rueconomist.ru, 5. 1. 2016

V Nemecku sa začali predaje „Mein Kampf“Obnoveným vydaním po skončení platnosti autorských práv Hitle-rovej knihy sa zaoberá Mníchovský inštitút súčasných dejín, ktorý plánuje doplniť Hitlerove dielo komentármi, ktoré čitateľom po-môžu zorientovať sa v „reálnom stave vecí“.BBC uvádza, že osobitne úryvky chce žiakom posledných ročníkov, a starších ako 16 rokov, poskytnúť dokonca aj učiteľská asociácia. Ruska pravda.ru, uvádza, že kniha Mein Kampf je preložená do 18 ja-zykov a že do roku 1945 jej bolo len v Nemecku vydaných vyše 12 miliónov exemplárov. V Rusku sa Hitlerove dielo nachádza v zozname extrémistických materiálov. Podľa pravda.ru, január 2016

Bývalé „ženy na potechu“ z Kórey sú rozhorčenéKórejky, ktoré kedysi slúžili japonským vojakom „na potechu“, sú rozhorčené dohodou medzi Južnou Kóreou a Japonskom, ktorá po-važuje problém za nezvratne vyriešený. Japonsko priznalo zodpovednosť svojej vlády a armády v tých časoch a jeho predseda vlády sa juhokórejskému prezidentovi ospravedlnil. Na odškodnenie týchto trpiacich žien bol založený fond 10 mld. jenov (cca 8,3 mln. USD). Výmenou však Japonsko požadovalo od RK záruku, že táto otázka sa v bilaterálnych vzťahoch už nikdy nebude nastoľovať. Japonsko tiež trvalo na demontáži pamätníka obetiam systému nútenej prostitúcie, ktorý sa nachádza oproti japonskému veľvyslanectvu. Podľa juhokórejských úradov išlo o približne 200 tisíc žien, z ktorých v roku 2007 žilo len 120. Konca roku 2015 sa ich dožilo 47 a majú prie-merný vek 90 rokov. Podľa ria.ru, 29. 12. 2015

Emir Kusturica o vraždách, ktoré Európa nepriznávaZnámy srbský režisér Emir Kusturica sa počas svojho vystúpenia v Jerevane nechal počuť, že Arménsko má so Srbskom veľa spoloč-ného. Rozdiel je len v tom, že svet uznal, že Arméni si zažili genocídu.V dejinách Srbska bolo všetko inak – hoci srbský národ, tak, ako armén-sky, prežil genocídu, stále sa nezjednotil... Navyše Srbov chcú predsta-vovať nie ako obeť, ale ako zločincov. Však uvažujte, v rokoch 2. sv. vojny bolo 800 tisíc Srbov zarezaných Chorvátmi, no Európa tento fakt doposiaľ nepriznala“. „V Turecku mi jednoznačne dali na vedomie, že moja prítomnosť je tam neželaná, kvôli postoju aký mám v otázke Srbska a Chorvátov. Otvore-ne som na to vyhlásil, že postoj štátu, ktorý uskutočnil genocídu vyše milióna Arménov, ma zaujíma najmenej“, zdôraznil Kusturica. Podľa politobzor.net, 29. 12. 2015

„Pravý sektor“ oslavuje narodeniny BanderuStovky nacionalistov zo strany „Sloboda“ a radikálov z „Pravého sektoru“ uskutočnilo 1. 1. na počesť 107. narodenín Stepana Ban-deru tradičný fakľový pochod centrom Kyjeva. Okrem fakieľ a portrétov Banderu a Šucheviča niesli v rukách štátne zástavy, zástavy radikálnych strán a čierno-červené štandardy. Podobné pochody prešli v Odese, Chersone, Ľvove, Dnepropetrovsku...

Ruska a ukrajinská tlač 1. 1. 2016

3 BOJOVNÍK / 2

Pred 72 rokmi vznikla 2. čs.paradesantná brigáda v ZSSRDo histórie československých vojenských jednotiek, sformovaných počas 2. svetovej vojny v zahraničí, sa výnimočným spôsobom za-písala 2. čs. samostatná paradesantná brigáda zorganizovaná na území Sovietskeho zväzu. Ako jediná z nich sa zúčastnila nielen bojov na fronte (v Karpatsko-duklianskej operácii), ale bola nasa-dená aj na bojiskách Slovenského národného povstania. Po jeho vojenskej porážke prešla na partizánsky spôsob boja a od 20. no-vembra 1944 ako 2. československá paradesantná partizánska brigáda bojovala v slovenských horách až do 19. februára 1945, keď zvyšky jej jednotiek prešli cez front na oslobodené územie.

K základnej charakteristike tejto brigády však patrí aj to, že v rámci československého vojska, sformo-vaného v zahraničí, mala atypické národnostné zloženie, keďže vý-razná väčšina jej príslušníkov bola slovenskej národnosti.

K rozhodnutiu o výstavbe 2. čs. paradesantnej brigády došlo po ro-kovaniach prezidenta E. Beneša v Moskve v decembri 1943 a po nich nasledujúcich rokovaniach česko-slovenských vojenských predstavi-teľov o rozšírení výstavby a použití československého vojska na území Sovietskeho zväzu. Úlohy, ktoré toto vojsko malo plniť v záverečnom ob-dobí vojny a návrh na rozšírenie jeho výstavby prezident E. Beneš pre-zentoval 18. decembra na rokovaní s generálom G. S. Žukovom. O desať dní neskoršie sa rovnaká problema-tika stala predmetom rokovania spl-nomocnenca sovietskej vlády gen. G. S. Žukova s náčelníkom vojenskej kancelárie prezidenta gen. A. Niž-borským, veliteľom čs. vojenských jednotiek v ZSSR gen. J. Kratochví-lom a náčelníkom Československej vojenskej misie gen. H. Píkom.

Základné úlohy čs. vojskaV jeho priebehu gen. Píka zdô-

raznil, že základnými úlohami československého vojska v ZSSR sú: účasť v boji po boku Červenej armády, posilnenie povstania na území ČSR a zabezpečenie hraníc republiky po porážke Nemecka.

Takto vymedzeným úlohám mala zodpovedať aj nová organizácia vojska, ktoré malo mať dve sa-mostatné brigády, podriadené ve-liteľstvu vyššej jednotky, leteckú jednotku a náhradné teleso. 1. čs. samostatná brigáda v ZSSR, kto-rá v tom čase už bojovala na pra-vobrežnej Ukrajine, mala zotrvať na fronte v jej dovtedajšom zložení a 2. čs. samostatná brigáda v ZSSR sa mala organizovať tak, aby bola v čo najkratšom čase pripravená plniť výsadkové úlohy na Sloven-sku alebo spolu 1. čs. samostatnou brigádou v ZSSR bojovať na fronte v zostave vojsk Červenej armády.

Uvedené návrhy českosloven-ských vojenských predstaviteľov sa potom stali súčasťou rozhod-nutia Štátneho výboru obrany So-vietskeho zväzu o výstavbe česko-slovenskej paradesantnej brigády, tankového práporu, stíhacej perute a náhradného práporu, ktoré J. V. Stalin podpísal 30. decembra 1943.

Rýchlu realizáciu výstavby budú-cej paradesantnej brigády umožnila skutočnosť, že pred koncom roka 1943 bol k dispozícii značný počet zajatcov pochádzajúcich z jedno-tiek slovenskej 1. pešej divízie, kto-

rí do zajatia Červenej armády prešli na konci októbra a počas prvých dní novembra 1943, v priestore západne od ukrajinského Melitopoľa. Po sú-stredení 32 dôstojníkov a 1611 pod-dôstojníkov a vojakov v Timoševke sa z nich 9. novembra zorganizoval Pluk slovenských dobrovoľníkov, ktorý sa v druhej polovici novembra presunul do tábora v Usmani. Počet jeho príslušníkov postupne narastal tak, že na konci roka 1943 ich bolo celkom 2177.

Medzitým, 19. decembra, delegá-ciu zástupcov pluku, vedenú jeho veli-teľom pplk. V. Lichnerom, v Moskve prijal prezident E. Beneš, ktorému bola prednesená žiadosť o umožnenie vstupu príslušníkov pluku do česko-slovenského vojska v ZSSR. Rovna-kú žiadosť obsahovali aj telegramy, ktoré boli z Usmane pred koncom decembra 1943 odoslané náčelníko-vi Československej vojenskej misie a maršalovi J. V. Stalinovi. O niečo neskôr, 8. januára 1944, už 2028 prí-slušníkov pluku opustilo tábor v Us-mani a 9. januára došlo do Jefremova, určeného za miesto výstavby 2. čs. brigády. V Usmani zostalo 94 mužov (väčšinou slovenských Nemcov) so-vietskymi orgánmi považovaných za nespoľahlivých a 55 chorých voja-kov, ktorí boli do Jefremova odoslaní po vyliečení.

Pluk... zanikol, vytvorila sa brigádaPluk slovenských dobrovoľníkov

zanikol 13. januára 1944 vydaním posledného plukovného rozkazu a uzatvorením spisového materiá-lu. O štyri dni neskoršie bol Veli-teľstvom československých vojen-ských jednotiek v ZSSR vydaný prípravný rozkaz na vytvorenie 2. čs. samostatnej brigády. V ňom sa popri inom uvádzalo, že „organi-začným charakterom je 2. čs. samo-statná brigáda jednotkou vzdušno-výsadkovou, ktorá však po doplnení službami musí byť schopná vyko-návať normálne pozemné úlohy“. Týmto rozkazom bol za veliteľa brigády určený pplk. V. Přikryl a za jeho zástupcu bývalý veliteľ Pluku

slovenských dobrovoľníkov pplk. V. Lichner. Prvý rozkaz veliteľa 2. čs. samostatnej brigády v ZSSR vyšiel 19. januára 1943.

Pravidelný výcvik jednotiek bri-gády sa začal 20. januára 1944. Do konca januára sa vykonával základ-ný výcvik so zbraňami a od 1. febru-ára do 15. apríla 1944 prebiehal špeciálny paradesantný výcvik. O jeho náročnosti a intenzite svedčí, že v uvedenom období príslušníci brigády vykonali celkom 13 559 zoskokov, pričom 7 675 z nich bolo z balóna a 5 884 z lietadla. Každý príslušník brigády tak v priemere absolvoval 3 zoskoky z balóna a 2 z lietadla. Pri tomto vysokom počte zoskokov došlo k 177 zraneniam, z ktorých jedno bolo smrteľné, 27 bolo ťažkých, 36 stredných a 93 ľahkých. Výcvik brigády vyvrcholil 22. apríla ukážkovým cvičením vý-sadkovej jednotky zloženej z 2 dôs-tojníkov a 180 príslušníkov mužstva. Námetom bol prepad nepriateľského letiska ostrou streľbou roty zosilne-nej čatou 76 mm diel, čatou proti-tankových kanónov 45 mm a čatou 120 mm. Na druhý deň, 23. apríla, sa uskutočnila slávnostná prehliadka jednotiek, počas ktorej bola brigáde odovzdaná bojová zástava s heslom V jednote je sila.

V posledných aprílových dňoch v roku 1944 sa 2. čs. samostatná brigáda pripravovala na presun do priestoru Proskurova, ktorý jej jed-notky začali 30. apríla. Stalo sa tak na základe memoranda generálneho štábu Červenej armády o výstav-be 1. československého armádneho zboru z 10. apríla, ktorá od začiatku mája 1944 prebiehala v priestore Černovíc, Sadagury a Proskurova. V tom čase bolo v brigáde zarade-ných 2 845 osôb, pričom 70 % z nich sa hlásilo k slovenskej národnosti.

Takmer súčasne s ukončením špe-ciálneho paradesantného výcviku došlo rozhodnutím Veliteľstva čes-koslovenských jednotiek v ZSSR zo dňa 17. apríla 1944 k premenovaniu 2. čs. samostatnej brigády na 2. čs. samostatnú paradesantnú brigádu v ZSSR. Tento názov sa však mohol ofi ciálne používať až od 18. mája 1944. Od toho istého dňa platilo aj označovanie práporov a rôt ako pa-radesantných, zatiaľ čo názvy ostat-ných organizačných zložiek parade-santných práporov a organizačných zložiek paradesantnej brigády zo-stali nezmenené. Jozef BYSTRICKÝ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Výcvik príslušíkov 2. čs. paradesantnej brigády.

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Monika Gergeľová, tajomníčka OblV SZPB, Košice: – Iniciovať pa-mätník neznámemu vojakovi by bolo veľmi ušľachtilé, lebo vieme dob-re, že nie všetko v rámci 2. svetovej vojny je dostatočne prebádané. Juraj Drotár, podpredseda ÚR a predseda OblV SZPB, Žilina: – Je to dobrý nápad, lebo len Slovensko nemá pamätník neznámeho vojaka. Slovenskej republike taký pamätník patrí. Na pomoc pri presadení tohto návrhu považujem za vhodný spoločný postup SZPB, ZV SR, Klubu generálov SR a Únie vojnových veteránov SR. Rozhodujúci však bude záujem ministerstva obrany a súhlas NR SR. Tu by bolo potrebné presadiť myšlienku, aby pamätník neznámeho vojaka patril aj pre vojakov ASR a OS SR, ktorí sa zúčastňovali na vojenských misiách.Štefan Novák, predseda HDK, ZO SZPB Dolný Kubín: – Som za to, aby SZPB inicioval vybudovanie Pamätníka neznámemu vojakovi. Na našom území sa nachádza veľa hrobov neznámych vojakov i ne-známych miest, kde odpočívajú naši i zahraniční bojovníci za slobodu, ktorí padli v 2. svetovej vojne. Zaslúžia si našu úctu. Márius Podhorský, člen ZO SZPB Nový Svet: – Som za vybudovanie Pamätníka neznámemu vojakovi. Radomír Žingor, predseda OblV SZPB, Martin: – Nie je jednoduché sa k tomu vyjadriť, pretože nemám informácie či n áhodou taký Pamätník sa už niekde na Slovensku nenachádza. V prípade, že sa nenachádza, samozrejme, súhlasím, k čomu by sa mala vyjadriť HDK pri ÚR SZPB.Taktiež je potrebné v prípade súhlasu informovať, kto vypracuje pro-jekt, čo to bude stáť a koľko fi nancií to odkrojí z nášho rozpočtu.Katarína Frišová, tajomníčka OblV SZPB, Bratislava; Andrea Laszlová, členka SZPB, Galanta; Zuzana Gergelyová, HDK SZPB, Trnava; Dušan Juhás, člen SZPB Galanta; Anton Pančík, člen SZPB Sereď: – Áno!

1. JANUÁRKancelária tureckého prezidenta

Recepa Tayyipa Erdogana poprela informácie, podľa ktorých zaznel z jeho úst pochvalný výrok o niekdaj-šom nacistickom režime v Nemecku. Erdogan spomenul Nemecko pod ve-dením Adolfa Hitlera na stretnutí s novinár-mi v Ankare v súvis-losti so svojím úsilím zaviesť v Turecku pre-zidentskú formu vlád-nutia. Podľa Erdoga-novej kancelárie prezident považuje holokaust a antisemitizmus za zloči-ny proti ľudskosti.

8. JANUÁR

Nemecké kníhkupectvá zača-li predávať nové vydanie Mein Kampfu, tentoraz vybavené vy-svetlivkami k tomuto fanatickému antisemitskému manifestu Adolfa Hitlera. Kniha vyšla prvý raz v roku 1925 a prináša Hitlerove politické názory a plány na budúcnosť Ne-mecka. Píše o nadradenosti árijskej rasy a prináša argumenty pre úplné vyhladenie židovského obyvateľ-stva. Historici pripravili súčasné vydanie, ktoré má 2000 strán a ob-sahuje asi 3500 vysvetliviek a po-známok, odmietajúcich ideológiu nacistického vodcu.

11. JANUÁRBojovník ukrajinskej katanskej

jednotky Alexander Nemirovskij vyložil na svojej stránke v sociál-nej sieti fotografi e koncentračného tábora na „likvidáciu obyvateľstva Doneckej ľudovej republiky“.

Do tohto koncentrá-ku, nachádzajúceho sa v rajóne dedinky Tala-kovka pod Mariupo-lom, budú vraj zavretí všetci tí, ktorí nie sú lojálni s kyjevskou

chuntou: tak vojnoví zajatci, ako aj obyčajní civilisti.

Pod jednu svoju s nímku Nemi-rovskij otvorene napísal: „Za mojím chrbtom je koncentrák – maštaľ pre ruských svinských psov“, uvádza portál Ukrajina.ru.

12. JANUÁR

Stovky na nepodmienečné tresty odňatia slobody odsúdených pra-vicových radikálov sú v Nemecku na slobode, aj keď na nich vydali zatykače. Koncom septembra 2015 registrovali 466 zatykačov na 372 páchateľov z tohto okruhu ľudí, ktoré sa v praxi nepodarilo vyko-nať. Až 70 percent prípadov súvisí s politicky motivovanými zločinmi, napríklad používaním nacistických symbolov. (ao)

stalo saVO SVETE1. 1.–12. 1. 2016

Podľa prieskumného centra Pew dosiahol ich počet v Európe 44 miliónov, z toho v Európskej únii 19 miliónov.

Najväčšia koncentrácia moslimov je v Rusku – 14 miliónov, resp. 10 % obyvateľstva.

V EÚ majú najvyššie počty moslimov Nemecko a Francúzsko (po cca 4,7 milióna). Vo Veľkej Británii ich prebýva okolo 2,9 milióna, uvádza Daily Mail.

Zaujímavejšie sa však počty moslimov javia ak ich porovnáme s počtami domáceho obyvateľstva. Vo Francúzsku žije 7,5 % moslimov a predpoveď k roku 2030 hovorí o 10 percentách. V Holandsku dnes žije 6 % moslimov, v Belgicku 5,9 %, v Nemecku 5,8 % a vo V. Británii 4,8 %.

Hlavným európskym mestom moslimov (zrejme okrem Moskvy) môže byť Paríž, v ktorom, vrátane predmestí, žije 1,7 milióna moslimov.

Podľa euromag.ru, 23. november 2015

Koľko má Európa moslimov?

BOJOVNÍK / 2 4

REPORTÁŽNYM PEROM

Brloh pre „vlka“ láka nielen milovníkov tajomstievAk by ste chceli nájsť ďalšie z Hitlerových hniezd, vydajte sa k poľskému pobrežiu Baltického mora do lesov Gierłoż v okolí mestečka Kętrzyn. Práve tam sa vo svojom brlohu ukrýval „vlk“. Tak si totiž Adolf Hitler rád hovoril. Nečakajte žiadnu zastrčenú dieru kdesi v zemi, čaká vás vyše jeden a pol hodinová prechádz-ka na tú dobu ultramoderným vojenským areálom, ktorý sa roz-prestiera na vyše desiatich kilometroch štvorcových.

Pamätník Valkýra leží na zostatkoch bunkra, kde sa odohral atentát.

Unikátny brlohNa nejaký Vlčí brloh by svet

možno v priebehu rokov zabudol, ale toto miesto vyhľadávajú nad-šenci histórie najmä preto, že sa v ňom odohral jeden z mnohých nepodarených atentátov na Führe-ra. Operácia Valkýra z 20. júla 1944, ktorú aj sfi lmovali a žiari v nej herecká hviezda Tom Cruise (stvárňuje atentátnika Clausa von Stauffenberga) mala byť dokona-lým plánom na likvidáciu Hitlera a ukončenie druhej svetovej voj-ny. Lenže nevyšla.

Organizátori sa spoliehali, že veliteľská porada sa bude odo-hrávať v bunkri, kde by odpále-ná bomba mala oveľa väčšiu de-tonačnú silu, lenže bolo horúco a tak ju prehodili do obyčajnej budovy z dreva, ktorá detoná-ciu utlmila. Navyše posunuli čas a porady sa nezúčastnili ani ďalší obávaní muži Tretej ríše Himmler a Göring, ktorí mali byť rovnako zavraždení. A aby toho nebolo málo, namiesto naplánovaných dvoch kilogramov výbušnín sa podarilo aktivovať iba jeden kilo-gramový plát trhaviny.

Výbuch zabil 4 osoby, Hitler vyviazol len s drobnými ranami a strojcovia atentátu boli poprave-ní, išlo celkovo o 5000 ľudí. Lenže dejisko atentátu vo Vlčom brlohu nenájdete – je to jediná kompletne Nemcami zničená stavba v celom objekte.

Na návšteve u vlkaKeď sa autom, či autobusom

vzdialite od krásneho mesta Kętr-zyn a budete sa úzkymi cestami približovať k areálu, prvé, čo vás očarí, bude nádhera prírody, ktorá ponúka svoje pôvaby v každom ročnom období. Odrazu sa nena-zdáte a od areálu vás bude deliť len rampa. Za ňou už čaká nielen obrovské parkovisko pre návštev-níkov, ale aj kemp pre turistov – áno, niektorí nadšenci tu trávia aj dovolenky.

Vstup zdobia historické bojové

vozidlá a tanky. Už z parkoviska je vidieť prvé stavby nacistického kolosu bunkrov a budov. Ak sa chcete osviežiť, či najesť, zaví-tajte do reštaurácie a hotela, ktoré sú prerobené z bývalých barakov jednotiek SS a garáží.

Kam bomby nepadaliVlčí brloh mal, ako väčšina hit-

lerovských štábov, skvelú strate-gickú polohu a kamufl áž (vojenské maskovacie siete menili štyrikrát ročne podľa ročných období, steny budov boli pomaľované zelenou a sivou, prípadne obrastené ma-chom). Bunkre boli vďaka tomu v zalesnených oblastiach ťažko vi-diteľné zo vzduchu aj zo zeme. Pre istotu po výstavbe areál nasnímali z lietadla, aby sa presvedčili, že maskovanie je dokonalé.

Aj napriek tomu, že Vlčí brloh bol najväčším spomedzi veliteľ-

ských štábov (de facto to bolo malé mesto), žiadna spojenecká bomba naň nespadla. Pomohlo aj to, že nacisti ho navonok pre-zentovali ako chemickú továreň a v okolí žilo len zopár ľudí a tak hrozba odhalenia bola extrémne nízka. Miesto obkolesovali okrem mínových polí husté lesy, hory, močiare a najmä dve jazerá, teda prekážky, ktoré mali nepriate-ľa spomaliť v postupe a pomôcť získať nacistom časovú výhodu

pri obrane, evakuácii, či presune Hitlera do bezpečia. Túto výho-du využili nacisti pri poslednej návšteve a bleskovom odchode 20. novembra 1944, keď sa červe-ná armáda nachádzala len 150 km od Vlčieho brlohu.

24. januára 1945 baraky a bun-kre vyhodili nacisti do vzduchu, aby tým zahladili stopy. Rusi dorazili do „chemickej továrne“

tri dni po odpálení a našli už len rozvaliny. Odmínovacie práce prebiehali v okolí Vlčieho brlohu až do roku 1956, pričom zo zeme vytiahli špecialisti takmer 54 tisíc mín a odniesli aj nie menej ako 200 tisíc kusov inej munície.

Keď vlkovi budujú brlohAko inak postaviť Hitlero-

vi mesto než v úplnom utajení. Výstavbu väčšiny nacistických štábov mali na starosti diskrétni

pracovníci Todtovej organizácie. 80 budov dalo dokopy takmer tri tisíc robotníkov v troch fázach výstavby (1940-41, 1942-43, je-seň 1944). Hitler si svoj brloh prvýkrát obzrel 24. júna 1941, krátko po napadnutí Sovietske-ho zväzu Nemeckom. Celkovo v mestečku strávil 800 dní.

Vo vlčom brlohu sa 2000 ľudí cítilo ako v bavlnke. Nechýbali

dve letiská, elektráreň, železnica, nemocnica, čistička vzduchu ani kanalizácia, komunikačné cen-trum, pošta, kino, holičstvo a do-konca mali nacisti k dispozícii saunu aj kasíno. Pohodlný presun medzi barakmi a bunkrami dnes zabezpečujú asfaltové chodníky.

Pre Hitlera len to „naj...“Drobný diktátor si potrpel na

všetko, čo malo predponu naj... Preto aj jeho bunker bol najväčší

a tiež najbezpečnejší spomedzi všetkých. Vchádzalo sa doň šies-timi vchodmi zo severu, hrúbka stropu bola osem a pol metra. Okolo sa nachádzalo všetko, čo malo zabezpečiť jeho maximál-ne pohodlie a bezpečnosť, teda pobočníci a administratíva, súk-romné kasíno, sauna a čajovňa. Göringov dom a bunker sa na-chádzali neďaleko, v rohu areálu. Göringov bunker mal na streche tri protilietadlové veže a v blíz-kosti sa nachádzala železničná trať. Chladné dvojité steny (šír-ka prvej bola 4–5 m, druhej 2–4 metre) a dvojité stropy (celková hrúbka 5–10 metrov) ponúkali na-cistickým pohlavárom aj priestor na oddych, napríklad užiť si pose-denie na terasách.

Stretnutie svorkyVlčí brloh pre svoju vybavenosť

a pohodlie bol schopný hostiť nie-len elitu nacistického Nemecka, ale aj spriatelených európskych lídrov. V auguste roku 1941 dora-zil napríklad na návštevu Musso-lini, pozvanie k „vlkovi“ prijal aj rumunský diktátor Antonescu.

Tým, že aj pri budovaní Vlčie-ho brlohu sa v prvom rade mys-lelo na účel, mohli sa v tajnom areáli odohrávať všetky vojenské porady. Baraky a bunkre tu malo letectvo, námorníctvo, pechota, tajná služba aj minister zahranič-ných vecí Ribbentrop. Práve preto ho odboj považoval za dokonalé miesto na atentát.

A. MIKUNDOVÁ, snímky Ján Kováč

Bunker generálneho štábu. Bunker pre hostí, prírodná maskovačka po 70-rokoch. Jeden z barakov SS.

Hitlerov bunker.

5 BOJOVNÍK / 2

PRIAMO, BEZ OKOLKOV

Putinova Výzva za mier! PF 2016

Európania,naozaj chceme3. svetovú vojnu?

Európski spoluobčania! Európski politici chcú dokázať, akí užitoční sú pre EÚ, NATO a USA. Oča-kávajú, že ich „tvrdý postoj“ voči Rusku vynesie v kariérach vyššie, na ešte lepšie platené posty, ako majú dnes, preto sa predháňajú v návrhu sankcií, vo vysielaní bojových jednotiek a v iných prejavoch nekontrolovanej agresie proti Rusku, čím zo dňa na deň zvyšujú riziko 3. svetovej voj-ny. Sú takí zaslepení svojou vlastnou nekontrolo-vateľnou mocou a vidinou jej ďalšieho rastu, že rátajú s tým, že Rusko na poslednú chvíľu tlaku NATO ustúpi a k vojne nedôjde.

Ale v čom má Rusko ustúpiť? Čo má Rusko urobiť, aby boli spokojní? Má sa vzdať svojich území a odstúpiť ich dobrovoľne každému, kto má o ne záujem? Veď pravým cieľom všetkých, ktorí chcú vyvolať vojnu, či sú z Európy, alebo spoza oceánu, je bohatstvo Ruska. Má Rusko rozdať svoje bohatstvo, aby sa vyhlo vojne? Má zlikvidovať svoje vlastné obyvateľstvo, ako Ukrajina? Všetci, ktorí uvažujú triezvo, vedia, že sa to nikdy nestane! Rusko nikdy nepodľahne tlaku. Nepodľahlo mu v minulosti, nepodľahne mu ani v budúcnosti.

Dnes je už jasné, že vojna sa v plánoch jej strojcov nemá skončiť na Ukrajine, hlavným cieľom je Rusko, a vojna má zachvátiť celú Eu-rópu. Čo Spojeným štátom americkým zabez-pečí vyšší zisk, čo ich rýchlejšie vytrhne z krízy, ako vojnová výroba? Čo im účinnejšie zlikviduje konkurenciu v podobe EÚ a Ruska, ako vzájom-né vyvraždenie celých národov v Európe? Čo USA pomôže viac rozšíriť sféru svojho vplyvu, ako povojnové pôžičky, presne podľa odskúša-ného scenára 2. svetovej vojny?

Svetový vojnový konfl ikt reálne hrozí! V tejto súvislosti sa zamyslite, kto vám z vašich poli-tikov prezradil, že po prijatí Ukrajiny do NATO a po vstupe EÚ do konfl iktu odvedú vašich po-tomkov na východný front, kde veľmi pravde-podobne položia život? Kto z politikov tam pôj-de do zákopov spolu s nimi? Kto z vojnových štváčov... vám prezradil, že... sa to skončí ako 3. svetová vojna za použitia atómových zbraní? Kto vyhodnotí reálnu silu americkej armády, ktorá doteraz bojovala vždy len so slabším pro-tivníkom, veď aj Hitlera porazili Rusi! Na čo sa to vlastne vojnoví štváči spoliehajú?

Jedno je isté, v tejto vojne nebude víťaza! Kde sa schováte pred jadrovými výbuchmi? Máte dosť hlbokú jamu a dostatok potravín, aby ste v nej vydržali 1000 rokov, kým sa zníži úroveň radiácie na únosnú mieru? V mene čoho má umrieť vaše dieťa na východnom fronte...? V mene demokracie?

Rusi sú veľký, kultúrny a mocný národ, bez ktorého by Európa v dnešnej podobe nikdy ne-vznikla. Rusko nie je váš nepriateľ, nepriateľom každého občana Európy sú nenásytní politici, ktorí sa za svoju moc a peniaze chystajú zničiť všetko, čo je nám drahé.

Čo môžu urobiť obyčajní, „malí“ ľudia? Keď všetci malí a slabí robia to isté, zmenia všetko! Môžeme to zmeniť, lebo musíme!

Bojkotujme všetkých politikov, ktorí zvyšu-jú napätie, ktorí volajú po ďalších sankciách, po intervencii proti Rusku! Bojkotujme ich na všetkých úrovniach, vo všetkých voľbách! Ne-dopusťme uplatnenie zla, ktoré chcú šíriť! Boj-kotujme vstup Ukrajiny do NATO! Bojkotujme médiá, ktoré nám vojnu podsúvajú ako jediné riešenie! Verme! Rusi a Ukrajinci sú dva múdre národy, ktoré riešenie nájdu.

NEBOJME SA! Redakčne skrátené.

KSS versus SZPB, alebo naopak?Presne pod takýmto titulkom napísal Michal Vojník agre-sívny článok proti SZPB v údajne „jedinom ľavicovom mesačníku na Slovensku“ KROKY. A preto mu hneď na začiatku odpovedám na to hlavné. Váš článok je obsa-hom jednoznačný, vy naozaj úspešne staviate KSS proti SZPB! Čiže ak ste toto chceli dosiahnuť, tak ste správne vykročili. Garantujem vám, že naopak to nie je!!!

Nebudem sa v tejto reakcii zaoberať všetkými ohová-račskými klamstvami článku, niečo si chcem nechať aj na stretnutie s predsedom KSS Jozefom Hrdličkom, ktorý sa u predsedu SZPB Pavla Sečkára ohlasoval na návštevu už asi desaťkrát, no ani raz neprišiel. Naposledy to bolo práve v decembri 2015 po vyjdení predmetného článku, tak sme sa naozaj na neho „tešili“ viacerí.

Čo nám „najľavicovejší mesačník“ vyčíta? Postavil sa do role vykladača Stanov SZPB, podľa

čoho sa mu vraj zdá, že nedostatočne vystupujeme proti extrémizmu... Uvediem k tomu len jedno.

Prvý, kto verejne na Slovensku vyslovil, že neofašizmus „zakrvavil kyjevské ulice“ nebol ani predseda KSS, ani KROKY, ale predseda SZPB P. Sečkár v roku 2014 na Sla-víne a dôkazom toho je aj dvojtýždenník Bojovník! Jediný, kto neustále a každoročne systematicky bojuje proti neo-banderovcom, proti stúpencom fašistov Waffen SS v po-baltských štátoch, jediný kto sa nebojí skritizovať aj pozíciu vlastného štátu voči rezolúciám odsudzujúcim glorifi káciu fašizmu a nacizmu na pôde OSN, je opäť len SZPB a jeho Bojovník. Nehovoriac o našich jednoznačných postojoch voči naším vlastným neoľudákom...

„...dnes KSS je odsúvaná na chvost tohto sprievodu (pri kladení vencov... – pozn. red.). Čo na toto povedať? Asi naozaj platí to, čo tvrdil Saint-

Exupéry, že školených máme veľa, no múdrych málo. Veď ako inak zareagovať na tú primitívnu nevedomosť,

že všetky oslavy sa organizujú podľa protokolov. Štátnych a samosprávnych. SZPB si v nich svoje miesto vybojoval. A že si ho nevybojovala KSS? No, prepáčte...!

„Kým KSS bojuje na verejnosti proti prekrúcaniu slo-venských dejín, SZPB ticho sú hlasí.“

„V poslednom období sledujem, ako sa SZPB od-kláňa od svojho historického poslania a mám pocit, že sa hrá na mŕtveho chrobáka...“

Na diskusiu s predsedom KSS, že SZPB sa odkláňa od svojho historického poslania, že sa hrá na mŕtveho chrobá-ka, sa tešíme dvojnásobne. Naozaj veľmi pozorne budeme počúvať jeho fakty.

My mu na oplátku pripravujeme tému, ktorú SZPB a Bo-jovník prezentuje už niekoľko rokov? Prečo KSS presta-la bojovať za program, ku ktorému sa sama zaviazala vo Vianočnej dohode v roku 1943? Prečo súhlasí s nejakými úpravami dôchodkov podľa dôchodcovskej infl ácie, prečo vôbec súhlasí s niečím, čo je v príkrom rozpore s Vianoč-nou dohodou z roku 1943? Prečo tak, ako SZPB a jeho

Bojovník, nekričí na plné ústa, že hlava II. čl. 5 Vianočnej dohody nie je doteraz plnená a že sa ide proti jej duchu??? Že „myšlienku demokracie treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomer-nejšie a aby život každého občana bol ľudsky dôstojný!“

Kde sa tu hovorí o infl ácii? Tu sa nehovorí o náprave zne-hodnoteného, ale o sociálne spravodlivom rozdelení toho, čo sme si vyprodukovali. No a za tým systematicky kráča jediná sila na Slovensku – SZPB!

Práve preto nie je pravda, že sa „nežijúci účastníci mu-sia obracať v hrobe“. Neobracajú sa, lebo SZPB bojuje za ich ciele aj dnes.

„Je verejným tajomstvom, že SZPB je fi nancovaný vládnym SMERom...“.

Ak by sme sa chceli s autorom súdiť za urážku, klam-stvo..., tak by sme ho žiadali, aby súdu predložil výplatnicu SMERu, kde je toto tvrdenie preukázané čierne na bielom.

Pravda je však prozaickejšia. Na činnosť SZPB, ako ofi -ciál ne ho občianskeho združenia, prispieva štát podľa verej-ne dostupného zákona a realizuje to cez ministerstvo vnútra.

„Ústav pamäti národa sa podieľa na dehonestácii SNP tým, že prekrúca ich (skôr jeho – nie? – pozn. red.) dejiny a obhajuje ľudácky režim a jeho exponentov z rokov 1939–1945. Ústav, ktorý je fi nancovaný štátom, si do-voľuje prekrúcať dejiny našich otcov, dedov a prade-dov, ktorí svojou krvou tieto dejiny písali. KSS pouka-zuje na tieto skutočnosti. Prečo SZPB mlčí?“

SZPB predsa vôbec nemlčí! SZPB nepotrebuje byť ako tí, ktorí svoju nečinnosť alebo „neodbornú“ činnosť skrý-vajú za patetickými slovami o „prekrúcaní dejín našich ot-cov a pradedov“. My sme už niekoľkokrát zdvihli rukavicu, hodenú Ústavom... a odborne, za pomoci profesionálnych historikov, priamych účastníkov protifašistického odboja sme im rozbili ich eklektické kompiláty.

Áno, zrejme sme nezdvihli všetky hodené rukavice, ne-máme na všetko sily, no určite bojujeme systematickejšie a aj odborne fundovanejšie, ako KSS.

Podľa nás práve KSS nebojuje. Možno slovne na niečo poukazuje, možno niečo pomenúva, ale to predsa nie je boj!!! Pretože ak by do boja nasadila takých bojovníkov, akým je Michal Vojník, tak by prehrala každú bitku.

Však všimnite si systém jeho komunikácie – poloboha, Mesiáša: „v poslednom období sledujem... a mám pocit...“, „neustále ma o tom presviedčajú vyjadrenia čelných pred-staviteľov SZPB...“, „Ako mám tomu rozumieť...“, „Nepo-čul som ani raz...“, Nepočul som z ich úst ani raz...“, „Za-čínam mať dojem...“, „Keď sa pýtam súčasného vedenia SZPB...“.

No a na záver otázka. Kto odhalil slabiny a jediný od-borne skritizoval tzv. zákon o protikomunistickom odboji? KSS? Alebo jej mesačník KROKY? Vôbec nie, Urobil to SZPB so svojím Bojovníkom. Vladimír MIKUNDA

v dvojtýždenníku Bojovník č. 25/26 z 10. 12. 2015 je článok „Opäť k voj-novým sirotám“, na základe zákona 264/14 Z.z. o poskytovaní jednora-zového príspevku vojnovým sirotám.

Som členom SZPB a chcem obozná-miť čitateľov so svojimi skúsenosťami z uplatňovania zákona č. 305/1999 Z. z. platného od 1. 10. 1999 o zmiernení niektorých krívd osobám deportovaným do nacistických koncentračných a zaja-teckých táborov.

V zmysle § 4, odst. 2 uvedeného záko-na si oprávnená osoba môže uplatniť ná-rok na odškodnenie najneskôr do troch ro-kov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak jej nárok na odškodnenie za-niká. Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej doplnenie.

Toľko zákon, a teraz skutočnosť. Dňa 4. 9. 2014 na adresu mojej mame

(zomrela 19. 8. 2006) prišla z MS SR, sekcie právnych služieb, odbor rehabilitá-cie a odškodňovania, výzva na doplnenie žiadosti o odškodňovaní podľa zákona č. 305/1999, kde bolo potrebné doložiť 8 dokladov, medzi nimi aj doklad z MO SR – vojenského archívu o pravosti údajov o de-portácii môjho otca do zajateckého tábora.

MS SR na predloženie dokladov stanovi-lo lehotu 6 týždňov. Pre náročnosť získania podkladov požiadal som o predĺženie ter-mínu, MS SR nevzalo moju požiadavku do úvahy, neodpovedalo.

Touto cestou ďakujem Vojenskému archívu MO SR za podrobný rozpis vo-jenskej služby môjho otca od 1. 10. 1943 do 16. 4. 1946, kedy bol prepustený na trvalú dovolenku. V dobe od 30. 8. 1944 bol môj otec zajatý nemeckou armádou a odtransportovaný do Nemecka do za-jateckého tábora Neubranderburg, Stala-

ger II-A a zo zajatia sa vrátil 25. 7. 1945.Všetky požadované doklady som na MS

SR poslal, no žiadnu odpoveď som nedo-stal, ako bude moja žiadosť vybavená.

Je nepochopiteľné, že ak si MS SR sta-noví termín na predloženie dokladov, no samé si nestojí v slove – nevyrozumie žiadateľa, akým spôsobom je žiadosť vy-bavená. Zákon č. 305/1999 Z. z. uvádza v odstavci 3 – Ak žiadosť nie je úplná, ministerstvo vyzve žiadateľa na jej do-plnenie. Ale zákon termíny na doplnenie dokladov nestanovuje. Ešte viac je nepo-chopiteľné to, že žiadosť nebola vybavená v zákonom stanovenej dobe (1999–2002), ale až v roku 2014 si MS SR vyžiadalo do-plnenie dokladov.

Celý rok 2015 som sa nedočkal odpove-de. A o odškodnení už môžem len snívať.

Pavel PAVLÍK, Zvolenská Slatina

Poznámka redakcie: Netreba si zúfať, v právnom štáte existuje aj súd. Ak ste si istí svojou pravdou, vykročte!

Bez okolkov

Vážená redakcia,

BOJOVNÍK / 2 6 7 BOJOVNÍK / 2

Na decembrovom zasadnutí OblV SZPB v Novom Meste nad Váhom predseda Ján Hulínek odovzdal pamätnú medailu ministra obrany SR k 70. výročiu SNP a ukončenia 2. sv. vojny podpredsedovi oblast-ného výboru Kamilovi Krištofíkovi. Zároveň k 60-tke zablahoželal dlhoročnému členovi oblastného výboru Pavlovi Bahníkovi zo Bziniec pod Javorinou, ktorý je zároveň i predsedom ZO SZPB Cetuna.Na snímke zľava: Kamil Krištofík, tajomníčka OblV SZPB Simona Štepanovicová, Pavel Bahník, Ján Hu-línek. Viliam SOLOVIČ

Prednedávnom oslávila naša dlhoročná členka Mgr. Adela Soláriková 90 rokov. Dlhodobo pracovala v odboji a nezištne pomáhala partizánom v SNP. Za túto činnosť jej minister obrany SR udelil Pamätnú medailu k 70. výročiu oslobodenia, ktorú sme jej v Dome dôchodcov v Bojniciach sláv-nostne odovzdali.Ku krásnemu jubileu jej želáme pevné zdravie, šťastný a spokojný život. Členovia ZO SZPB Bojnice

K 95. výročiu narodenín všetko najlepšie a pokoj-ný život želáme MUDr. Jozefíne Darmovej z Boj-níc. Je našou najstaršou členkou vekom, ale aj dĺžkou členstva v ZO SZPB. Celé vojnové obdobie pôsobila v odboji a často bol jej život v nebezpečenstve. Vždy, keď ju navštívime, nám o tejto odvážnej činnosti cez vojnu pútavo rozpráva. Za svoju odvahu a činnosť má našu úctu a uznanie.

Členovia ZO SZPB Bojnice

Naši jubilantiÚspech je zmesou tvrdej práce a veľkých snov. Lee IACOCCA

Dobré a úspešné sa chváli samoJeden z najväčších úspechov, ktorý 113-členná ZO SZPB Martin-stred v roku 2015 dosiahla, bolo prijatie 40 nových členov SZPB.

Okrem toho sme boli na po-znávacích zájazdoch po sto-pách SNP, zúčastňovali sme sa pietnych podujatí v celom Turci, B. Bystrici, L. Mikuláši, Bratislave a inde, aktívne sme spolupracovali s Klubom Zvä-zu vojakov SR Martin-Podháj, s Klubmi vojenských veteránov, vojenských výsadkárov, senio-rov a s JDS Martin 2. Jej pred-sedníčka Júlia Bohošová a pred-sedníčka klubu seniorov Gizela Ferencová sa stali aj našimi člen-kami. Ďalším naším úspešným podujatím je súťaž Strieľa celá

rodina, o ktorej v diskusii poho-voril Milan Kožuch.

Základná organizácia si aj pre rok 2016 vytýčila zaviesť do plánu novinku. V Turci sa totiž nachádza veľa neznámych hro-bov vojakov, preto padol návrh, vziať si jeden do trvalej opatery.

Naša organizácia vydáva z ce-loročnej činnosti spravodaj, ktorý zakaždým roznášame po bydlis-kách svojich imobilných členov.

Hodnotiaceho rokovania na konci roka sa zo 113 členov zú-častnilo 88.

Jaroslav ŠINKO, predseda ZO SZPB Martin-stred ZO SZPB Martin-stred.

Trojkráľovéstretnutiev PodlaviciachStalo sa už tradíciou, že na Troch kráľov organizuje ZO SZPB a Občianska rada v Podlaviciach stretnutie členov SZPB a občanov.

Na tohtoročné prišli predsedníčka okresného úradu a poslankyňa BBSK Ľubica Laššáková, poslan-ci BBSK Katarína Čižmá-riková, Karol Konárik ml., predseda SZPB Pavol Seč-kár a tajomník OblV SZPB v B. Bystrici Štefan Dubo-vický.

Osobitne významným hosťom bol priamy účast-ník SNP Vladimír Strmeň, ktorý nielen sprítomnil udalosti spred 72 rokmi, ale obohatil ich aj partizán-skymi pesničkami a hrou na harmonike.

Spestrením bola vlastná báseň miestnej rodáčky Marty Bullovej. – ŠD – (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Ocenenie za zásluhyV zasadacej sále MeÚ v Žiline sa 16. decembra 2015 slávnost-ne odovzdávali vyznamenania MO ČR účastníkom odboja a za-slúženým funkcionárom SZPB z oblastných organizácií Martin, Považská Bystrica a Žilina.

Slávnostného aktu sa zúčastnili funkcionári oblastnej organizá-cie Žilina, tajomník OblV SZPB Martin Štefan Tichý a pozvaní hostia. S predvianočným progra-mom vystúpili žiaci ZUŠ Ladisla-va Arvaya v Žiline pod vedením učiteliek Márie Hrebeňárovej a Martiny Hamalovej. Vojenské pocty zabezpečili vojaci 5. pluku špeciálneho určenia Žilina.

Medzi vyznamenanými boli 96-ročný povstalecký vojak Pavel Matejovič a 85-ročný partizán Ju-raj Kollarík z Martina, 96-ročný partizán v Taliansku František Ma-rek, 91-roční partizáni Július Majer a Robert Přibyla zo Žiliny, 88-roč-ný partizán Ján Riso a 83-ročná pomocníčka partizánov Katarína Čmelíkova z Považskej Bystrice.

Juraj DROTÁR, snímka MeÚ Žilina

96-ročný povstalecký vojak Pavel Matejovič.

Chodník k bunkru Mor ho je obnovenýV roku 2010 bol obnovený bunker pod Jelenskou skalou, v ktorom sa za Povsta-nia tlačil partizánsky časopis Mor ho! Lenže chodník, ktorý k nemu viedol, bol už takmer nepriechodný a preto ho bolo treba taktiež zrekonštruovať.

Iniciatívy sa chopili členovia ZO SZPB, ktorú dve desiatky rokov úspešne vedie Šte-fan Paško. Ruku k dielu fyzicky priložili aj členovia OblV SZPB v B. Bystrici a KVH Dolina, pretože bunker sa nachádza v ťaž-kom, neprístupnom teréne. Na časť chodní-ka vynieslo náradie a materiál terénne auto s malou vlečkou, no asi kilometer prišlo toto všetko (štrk, piesok, drevo, pútače, tabule, smerovky...) vláčiť na vlastnom chrbte.

Dielo sa dokončilo včas a 6. decembra 2015 mohol byť chodník slávnostne otvo-rený tajomníkom ÚR SZPB Viliamom Lon-gauerom. – VL –

Snímka sa nám príliš nevydarila, no práca áno.

Dňa 15. 12 2015 zasadal Klub umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB.

V úvode zasadnutia odovzdal predseda SZPB Pavol Seč-kár vyznamenanie Za obetavú prácu pre SZPB riaditeľke Múzea Ľ. Štúra SNM v Modre Viere Jančovičovej, v rámci

Zasadal náš klub umelcov ...

V druhej polovici decembra OblV SZPB v Žiline na svojom roz-šírenom zasadaní zhodnotil, že sa výrazne zvýšila aktivita základných organizácií a zlepšila spolupráca so samosprávou pri organizovaní spomienkových stretnutí, pietnych aktov a sprievodných aktivít k výročiam oslobodenia a SNP. Pozitív-ne sa to odrazilo aj na rozširovaní členskej základne.

Počet prijatých členov opro-ti roku 2014 sa zvýšil o 100 %. V tejto oblasti najlepšie výsled-ky dosiahla ZO SZPB v Rajci pod vedením predsedu Jiřího Nováka.

Oblastný výbor SZPB pri orga-nizovaní regionálnych spomien-kových stretnutí a pietnych aktov má výraznú podporu a pomoc u predsedu ŽSSK, primátorov Žiliny, Bytče, Čadce, Kysucké-ho Nového Mesta a starostov Makova, Skalitého, Petrovíc, Stráňav, Strečna, Vysokej nad Kysucou a u spolupracujúcich združení okresnej JDS, KST, Klubu vojakov ZV SR, vojen-ských výsadkárov, Slovensko-francúzskeho priateľstva, dycho-vej hudby Fatranka a speváckych súborov Lietavanka, Makovian-ka, Stráňavka a Strečianska.

Úspešne sa rozvinula činnosť HDK oblastného výboru pod vedením Dušana Halaja a ve-domostná súťaž na základných školách, na čom má veľkú zá-sluhu vedúca metodickej komi-sie pre výučbu dejepisu Beáta Veselská, riaditeľka ZŠ Žilina Martinská.

Úspešní sme boli aj v sta-rostlivosti o pamätné miesta. Za podpory veľvyslanectva RF boli dokončené práce na obno-ve oplotenia Cintorína vojakov Červenej armády na žilinskom Bôriku a renovácia Pamätníka vojakov Červenej armády na Skalitom, ktoré boli za prítom-nosti veľvyslanca RF na Sloven-sku slávnostne otvorené pri prí-ležitosti 70. výročia oslobodenia mesta Žilina a obce Skalité.

Juraj DROTÁR, snímka MeÚ Žilina

ZO SZPB z Heľpy vo V. TatráchNaším cieľom bol Ľadový dóm na Hrebienku. Pod kupolou sme si pozreli 70 ton ľadu, ktoré na chrám v barokovom štýle pre-tvorilo sedem sochárov za dva týždne.

Po tomto umeleckom zážitku sme navštívili vianočné trhy v Poprade. ZO SZPB Heľpa

Žilina bola úspešná

Žilina.

Na rokovaní OblV SZPB v Nitre 10. decembra 2015 privítala tajomníčka organizácie Anna Zabáková tajomníka ÚR SZPB Viliama Longauera, primátora mesta Nitra Jozefa Dvonča a zástupcov samosprávy, štátnej správy a štátnych inštitú-cií – JDS, ZV SR, Klubov vojakov Nitra-Zobor, Nitra-Krškany a Topoľčany.

V hodnotení zaznelo, že sme splnili zámery o účasti na osla-vách v Hostí, Skýcove, Zlatne, na slávnostných zhromaždeniach členov SZPB, občanov a mládeže pri 70. výročí oslobodenia.

Naše rady opustilo 16 členov. No pri 71. výročí SNP sme sa zhodli, a zaväzujú nás k tomu vyznamenania z RF, ministra obrany SR, pamätné listy a čestné uznania, že získame nových nasledovníkov a spolu s nimi sa postavíme proti silám, ktoré vy-užívajú pre svoje nekalé ciele práve neskúsenosť mladých ľudí a niektorých sp oluobčanov.

V uznesení sme položili dôraz na stálu spoluprácu oblastného výboru so štátnymi a miestnymi inštitúciami, na vytvorenie ko-misie učiteľov, žien a mládeže v tomto kalendárnom roku a na skvalitnenie podujatí pri výročiach.

Gustáv STOPKA, predseda HDK

V záujme lepších dní

V Spišskej Belej sa decembrová hodnotiaca členská schôdza konala za účasti pred-sedu a tajomníka OblV SZPB v Poprade Michala Kopku a Jána Pavlovčína.Najväčším pozitívom organizácie je získanie šiestich nových členov. Nepochybne i toto má spojitosť s pozornosťou, ktorá je tu venovaná významným výročiam pro-tifašistického odboja, starostlivosti o hroby, jubileám svojich členov a pozornosti najstarším.Pri tejto príležitosti si za dosiahnuté výsledky predsedníčka Daniela Lineková pre-vzala pamätnú medailu za obetavú prácu pre rozvoj SZPB a Daniela Vargová čestné uznanie. – DL –

čoho zaznelo i pozvanie na prehliadku novovytvorenej stá-lej expozície múzea.

Klub v minulom roku usporiadal výstavy k 70. výročiu oslobodenia v L. Mikuláši a na pôde XVI. zjazdu SZPB, ako aj súbor výstav k 200. výročiu narodenia Ľ. Štúra (Prievidza, B. Bystrica, Bratislava – Úrad vlády SR a Primaciálny palác, Martin), a tiež aktivity v spojitosti s riešením havarijného stavu NKP Pamätník 2. čs. paradesantnej brigády v Dolnej Lehote – Krpáčovo. Prítomní si pripomenuli 60. narodeni-ny predsedu klubu Jozefa Leikerta a 80. narodeniny maliara M. Medúza.

V tomto roku sa zrealizuje vlastná múzejná expozícia v sídle SZPB, ktorá bude bilancovať významné etapy, uda-losti a osobnosti vývinu našich národných dejín, národno-oslobodzovacieho a protifašistického zápasu a pôsobenie spoluzakladateľských organizácií.

Na ďalší deň prijal predseda SZPB čestného predsedu Klubu umelcov, spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB poslanca NR SR Dušana Čaploviča a odovzdal mu vyzna-menanie Za obetavú prácu pre SZPB. Osobitne za pomoc, ktorú zväzu poskytol ako minister školstva SR.

Ladislav SKRAK, tajomník Klubu umelcov spisovateľov a historikov pri ÚR SZPB

BOJOVNÍK / 2 8 9 BOJOVNÍK / 2

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY Viete, že...?...percentuálne počty dezertérov v americkej armáde sú dnes vyššie, ako v časoch 2. sv. vojny?

Napríklad len počas irackej kampane ich bolo okolo 9000! V porovnaní so Sovietmi v Afganistane to je ob-rovské číslo, nakoľko ZSSR tam za celé obdobie nemal ani 500 dezertérov.

...prvá svetová vojna sa dá nazvať aj rodinnou?

Hovorí sa, že vojny o majetky sú najhoršie v rodine. A tak zrejme nikoho neprekvapí, že prvá svetová vojna bola taká desivá aj preto, že bola rodinná. Hlavnými ak-térmi boli bratranci ruský cár Mikuláš II., anglický kráľ Juraj V. a nemecký cisár Wilhelm II.

Wilhelm s Jurajom a Juraj s Mikulášom boli bratran-ci v prvej línii a Wilhelm s Mikulášom v tretej línii. Ich pra-pra-starými rodičmi boli pruský kráľ Frederick Wil-liam III. a vojvodkyňa Louise von Mecklenburg-Strelitz.

...k 1. 9. 1944 mali nemecké jednotky na území Sloven-ska silu asi 9000 mužov?

Velil im SS-obergruppenfuhrer Gottlob Berger.Výrazne im počty narástli po spustení generálnej

ofenzívy. K útoku bojovej skipny Schill a brigády SS Dirlewanger sa z priestoru Lučenca a R. Soboty prida-la 18. divízia SS Horst Wessel, z priestoru L. Mikuláša a K. Lehoty bojová skupina Wittenmeyer, z priestoru Po-pradu – Telgártu skupina vyčlenená z armádnej skupiny Heinrici, z priestoru Turca divízia Tatra a v priestore Po-nitria plnila zabezpečovacie úlohy 271. divízia tankových granátnikov.

Rozhodujúca prevaha pozemných a leteckých síl a prostriedkov, ktorú sa nemeckému okupačnému veleniu podarilo sústrediť na hlavných smeroch v polovici októb-ra 1944 predstavovala živú silu 48–50 tisíc bojovníkov, t.j. hodnotu asi 5 divízií.

...prvý pancierový vlak bol skonštruovaný za dva týždne?

Stavba IPV-1 (Improvizovaný pancierový vlak) začala 4. 9. a dokončená bola 18. 9. 1944. Jeho skúšobná jazda, pod názvom Štefánik, sa konala 20. 9. 1944.

...slovenská vláda schválila podriadenosť slovenských jednotiek na východe Slovenska nemeckému vojenskému veleniu už takmer mesiac pred Povstaním (1. 8. 1944)?

Nemecký veľvyslanec v Bratislave Hans E. Ludin však zároveň upozorňoval: „Je žiaduci pokyn skupine armád použiť Slovákov nie na boj, ale na výstavbu postavení a na zabezpečenie úloh v tylovom priestore.“

...že ľudácka vláda nie je pánom situácie na Slovensku bolo jasné už po 20. auguste 1944?

Udalosti v Sklabini, Martine, Ružomberku, Brezne... protektora v Čechách a na Morave K. H. Franka podnie-tili na razantnejšie kroky a 27. 8. telegrafuje Himmlerovi: „Môj celkový dojem je, že Slovensko sa nachádza na pra-hu rozhodujúcich udalostí...“

Protektor mal veľmi dobré informácie, intuícia ho ne-sklamala. Preto ďalej žiadal: „Podľa môjho názoru treba neodkladne konať.“ Ľudáci však mali v Bratislave jednu nezanedbateľnú

oporu – nacistického veľvyslanca Ludina, ktorý do Berlí-na oznamoval: „Prezident, ako aj minister Mach a generál Turanec žiadajú, aby sa teraz do krajiny neposielalo ne-mecké vojsko.“

...veliteľstvo povstaleckej armády vydalo 5. 9. 1944 v dô-vernom rozkaze nariadenie o ochrane osobnej bezpeč-nosti a majetku?

Konštatovalo totiž prípady lúpeží, násilia a ohrozova-nia na živote, ktoré spáchali príslušníci vojenských alebo partizánskych jednotiek na civilných osobách. Niektorí previnilci boli zastrelení, ďalší postavení pred vojnový súd. Veliteľstvo tiež zistilo, že páchateľmi boli ozbrojen-ci vo vojenských uniformách, ktorí neboli príslušníkmi ani vojenských a ani partizánskych jednotiek. Nariadenie ukladalo previnilcov zatknúťa predviesť ich pred vojnový súd, ktorý ich mal odsúdiť na trest smrti.

Podľa tohto nariadenia, ak vojenská osoba alebo bez-pečnostný orgán pristihne ozbrojenú osobu pri zločine proti bezpečnosti obyvateľov a ich majetku, sú povinní previnilca na mieste zastreliť.

A. MIKUNDOVÁ aj s použitím Deň po dni SNP

Pocta tichému hrdinoviDňa 26. 11. 2015 sa v budove OU v Rimavskej Sobote konala konferencia pri nedožitých stých narodeninách účastníka SNP (1. čs. armády na Slovensku) Júliusa Bolfíka, ktorý pre Gemer-Malý Hont bol nielen významným antifašistickým bojovníkom, ale aj vedeckým a pedagogickým činiteľom.

S hlavným referátom vystúpil prof. Leo Sokolovský, s korefe-rátmi k protifašistickému odboju hrdinu vystúpil Mgr. Július Moli-toris, k jeho osvetovej činnosti Dr. Rudolf Svoreň a k pedagogickej činnosti PaeDr. Milan Sajenko.

Medzi hosťami bol syn Dr. Ja-roslav Bolfík a vnučka Prof. Eva Bolfíková, CSc. a autor reliéfu Júliusa Bolfíka na pamätnej mra-morovej doske akademický sochár Štefan Pelikán, ktorý bol odhalený vedľa vstupu do zasadacej sály hneď po konferencii.

Kto bol Július Bolfík (1915 –1993)?

Osobne som mal tú česť spoznať (1976) tohto vzácneho a skromné-ho človeka, nezaťaženého „veľko-papalášskymi“ maniermi. V tých časoch šéfoval ním založenej Ge-merskej vlastivednej spoločnosti. Inak viedol aj štvrťročník Obzor Gemera, bol pedagógom, publi-cistom, regionálnym historikom, školským inšpektorom a výbor-ným organizátorom. Jeho životné dielo pozostáva z 539 titulov.

Július Bolfík pochádzal zo 6-detnej železničiarskej rodiny z juhomaďarského mestečka Hort. Do ľudovej školy začal chodiť už na Gemeri. Najskôr v Muránskej Dlhej Lúke, potom v Mokrej Lúke

a Revúcej, kde začal navštevovať aj gymnázium. Po ňom absolvoval učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi a začal pôsobiť ako učiteľ v Ratkov-skom Bystrom a Ratkovej.

Po vypuknutí 2. sv. vojny bol povolaný do Slovenskej armády a odvelený na východný front.

Jeho jednotka bola dislokovaná na území Bieloruska, neskôr sa ocitol v Taliansku. Svoju jednotku do-viedol na povstalecké územie ešte pred Povstaním. Po jeho vyhlásení bol npor. pechoty Bolfík ustanove-ný za vojenského veliteľa Ratkov-skej a Rákošskej doliny, neskôr za veliteľa roty Chryzantéma 10 na úseku Lubeník. Keď bol velite-ľom v Ratkovej, nadviazal kontakt s veliteľom maďarskej posádky v Jelšave a dohodol sa s ním, že maďarskí vojaci mu nebudú klásť odpor, že prejdú na stranu partizá-nov a umožnia im posunúť obran-nú líniu až k Jelšavskej Tepličke, kde bol výhodný terén na obranu proti útoku z juhu.

Lenže po prevrate v Maďar-sku tento plán stroskotal a naopak Nem ci vyslali odtiaľ na potlačenie Povstania jednotky 18. obrnenej SS divízie Horst Wessel a pri postupe na Revúcu využili nechránené úse-ky. Rota Chryzantéma 10 bola po dobytí Chyžného dňa 19. 10. 1944 vojakmi SS divízie obkľúčená pri bani Studená, z ktorej sa však vo-jaci J. Bolfíka prebili a prešli cez Tisovec až na Brádno. Tu bola rota

doplnená a nasadená na obranu Dielika pri Tisovci.

Po prechode frontu sa Július Bolfík zapojil do organizovania života na oslobodenom území. Bol napr. poverený aj prednesením slávnostného prejavu pri príleži-tosti ukončenia 2. svetovej vojny v Európe pri pamätníku padlých vojakov Červenej armády v Torna-li dňa 9. mája 1945.

* * *Július Bolfík až do dôchodku

pracoval v rôznych funkciách na odboroch školstva v okresoch Šafá-rikovo a po jeho zrušení v Rimav-skej Sobote. Popri pedagogickej činnosti sa venoval aj regionálnym dejinám, zemepisu... Svoje poznat-ky a názory publikoval v stovkách článkov o významných osobnos-tiach, pamätihodnostiach...

Pre členov SZPB je prínosná jeho monografi a „Protifašistický odboj a oslobodenie Gemera, Partizánska brigáda Rákosi a Blčiace Rudohorie. Najmä prvé dve sú faktografi ckou studnicou poznania protifašistického odboja na Gemeri-Malohonte. Predseda HDK pri OblV SZPB v R. Sobote J. PUPALA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Vľavo syn Jaroslav J. Bolfíka, v strede vnučka E. Bolfíková a vpravo primátor R. Soboty J. Šimko.

Našiel sa hrobJuraja Hatvaníka

Príbeh je to smutný, ale skutočný. 22-ročný J. Ha-tvaník padol na Dukle, no jeho rodina po dlhé desať-ročia ani len netušila, kde sa nachádza miesto jeho posledného odpočinku.

Až teraz – pri ostatnom putovaní členov ZO SZPB našej obce (autor nenapísal o akej obci hovorí – pozn. red.) sme pri kladení vencov na Dukle 4. 10. 2015 náhodne našli na pamätnej tabuli pamätníka, avšak z poľskej strany, meno nášho rodáka Juraja Hatvaníka.

Zo spomienok jeho príbuznej Juliány Breznaníko-vej sme sa dozvedeli, že nebohý Juraj bol na Dukle rozstrieľaný plnou dávkou z nepriateľskej zbrane.

Spoločne s Jurajom narukoval do vojny aj jeho brat Štefan, ktorý je pochovaný v Martine. Priženený bol

v neďalekej obci Henckov-ce, kde má aj pamätnú tabu-ľu. Zomrel ako 24 ročný.

Mama po ozname, že jej padli dvaja synovia, veľmi ochorela a neskôr aj zomre-la. Oboch synov si pravde-podobne naostatok videla, keď ich vyprevádzala na vlak do vojny.

Keď sa Juraj lúčil s vte-dy ešte len dievčaťom J. Breznaníkovou, vraj rie-kol: „Kým prídem domov, ty už budeš veľká“.

Informácie zozbieral Ondrej GREŠKO

Po mnohých rokoch sa podarilo nájsť miesto posled-ného odpočinku nášho rodáka – Juraja Hatvaníka, ktorý bol povolaný do vojny, ale už sa z nej nevrátil.

Zo spomienok dcéry odbojáraV roku 1943 mal Daniel Motko len 20 rokov. Tak, ako všetci v jeho veku, musel narukovať do Sloven-skej armády. Nastúpil do Michalo-viec k JPO2 – ťažká eskadróna mo-torizovaná. Po absolvovaní kurzu rádio-strojníka v Novom Meste nad Váhom ho odvelili do Vyšného Ko-márnika.

Pri odzbrojovaní Slovenskej armády sa však 28. augusta 1944 dostal do za-jatia. Nemecká armáda ho aj s ostatný-mi zajatcami ešte v ten deň deportovala nákladnými vozidlami do Poľska – obec Tilava. Na druhý deň boli odvezení na železničnú stanicu, kde ich naložili do vagónov a prepravili do nacistického zajateckého tábora Fallen Posten v Ne-mecku. Po šiestich týždňoch boli pre-radení na nútené práce v lesoch Holz-minden a Grunwald až do 22. 1. 1945. Z Grunwaldu ho Nemci 23. januára 1945 deportovali na Slovensko do Bratislavy na Kuchajdu. Pri kopaní zákopov pre ne-meckú armádu sa mu z Bratislavy poda-rilo utiecť domov do Popradu.

Svoje národné povedomie a vrodené vlastenectvo dokumentoval aj po oslobo-dení Popradu Červenou armádou. Okam-žite vstúpil do 1. čs. armádneho zboru v ZSSR. V pozícii vodiča tanku prešiel bojmi cez Poľsko a Moravskú bránu do ČSR. Bojoval až do ukončenia vojny.

„Od roku 1946 bol otec členom Čes-

koslovenské-ho zväzu pro-tifašistických bo jovn íkov. Získal Osved-čenie, pod-ľa zákona č. 255/1946 Zb., účastníka ná-rodného boja za oslobodenie č. 124499-Mo623-1948, registračný pre-ukaz č. 214278. Za účasť v národnooslo-bodzovacom boji proti fašizmu a aktívnu činnosť v SZPB dostal mnohé vyzname-nania a medaily (Zväzové vyznamena-nia – čestná medaila Zaslúžilý bojovník proti fašizmu II. a I. stupňa, medaily pri výročiach oslobodenia od Ruskej federá-cie a MO SR).

Úspešne si však viedol aj v civilnom živote. Za zodpovednú a aktívnu činnosť bol ocenený viacerými vyznamenania-mi, vrátane ocenenia Najlepší pracovník chemického priemyslu.

I keď som niekedy mala pocit, že na prvom mieste je preňho práca pre spoloč-nosť, vždy si našiel čas aj na rodinu. V mo-jich spomienkach zostal ako vynikajúci otec, ktorý mi je životným vzorom,“ hovo-rí o Danielovi Motkovi (6. 10. 1923 – 13. 4. 2006) dcéra Mária Bohrnová, tajomníč-ka 19. ZO SZPB v Bratislave Petržalke a členka OblV SZPB Bratislava. – vič –

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA

mu razantne oponoval: „Čo si myslíte, koľko ľudí vôbec vie, kde sa nachádza Kursk?“ Hitler si priznal, že myšlienka útoku ho tiež „rozladila“, no napriek tomu prijal rozhodnutie o jeho uskutočnení. Ba dokonca začiatok odložil o dva mesiace do doby pripravenosti nových tankov.

Historik Charles Winchester presne po-strehol: „Idea, že o osude útoku, ktorého sa zúčastní milión ľudí, bojujúcich na území o veľkosti polovice Anglicka, môže roz-hodnúť niekoľko stovák tankov, ukazuje dojemnú dôveru v techniku“.

Hitlerovské oddialenie išlo na ruku Sovietom. Stalin vnímal odporúčania zá-stupcu vrchného veliteľa Georgija Žukova a náčelníka generálneho štábu Alexandra Vasilevského, ktorí chceli odkladať soviet-sky útok do čias, kým sa Nemci nevyčer-pajú na pripravenej obrane.

Sovietska obrana pod KurskomZaslúžila si úctu i vzbudzovala strach.

Do kurského výstupku pribudlo pol mili-óna železničných vagónov nákladov, kto-ré sem dopravovali divíziu za divíziou. Z územia evakuovali celé mestá. Tristo ti-síc civilistov, hlavne ženy a deti pomáhali s kopaním okopov a opevnení. Iba na juž-nom smere bolo vyrytých 4 tisíc kilomet-rov zákopov. Hustota zamínovania bola 3 100 mín na 1 km frontu a tieto polia or-ganizačne hnali nemecký tankový útok do krížovej paľby protitankových opevnení.

Náčelník štábu 48. tankového zboru genmjr. Friedrich Wilhelm von Mellenthin sa veľmi bystrozrako vyjadril o sťaženom stave nemeckých vojsk: „Rusi vedeli čo nastane a premenili Kurský front na druhý Verdun. Nemecká armáda zahodila všetky svoje prednosti mobilnej taktiky a zrazila sa s Rusmi na území, ktoré si oni zvolili. Namiesto toho, aby vytvorilo podmienky na manéver... nemecké vrchné velenie ne-vymyslelo nič lepšie, ako šmariť naše veľ-kolepé tankové divízie proti Kursku, ktorý sa stal najsilnejšou pevnosťou sveta“. Na-vyše, Rusi mali oproti nemeckej armáde k dispozícii dvakrát viac živej sily, dva a pol krát viac delostrelectva a mínometov, o 900 viac lietadiel a o 750 tankov.

Kvantifikácia sílDva neľútostné totalitné režimy pustili

proti sebe vyše dva milióny ľudí, 35 tisíc hlavní delostrelectva, 6 250 tankov a sa-mochodiek.

Nemecký útok sa začal na juhu 4. 7. 1943 o 03.00 hod. a o 12 hodín neskôr aj zo severu. Rozviedkou upozornení So-vieti pred nemeckým útokom a jeho pa-lebnou prípravou delostrelecky „pokryli“ Modelove pozície, na čo Nemci odpove-dali leteckým bombardovaním a krátkou intenzívnou delostreleckou prípravou.

Tanky Tiger, stíhače tankov Ferdinand a prápory delostreleckých samochodiek „Brummbär“ (Medveď) z 9. armády naro-bili trhliny v sovietskej obrane a odrazili protiútoky sovietskeho Centrálneho fron-tu. Do vzniknutých trhlín sa vrhli tanky a pechotné divízie, ktoré však zistili, že majú pred sebou ďalšiu z ôsmich vopred pripravených obranných línií.

Sovietska obrana sa ukázala hlbšia, ako

boli nemecké predpoklady, navyše Hitle-rove obľúbené 67 tonové Ferdinandy jeho nádeje nenaplnili. Smrteľné síce boli proti sovietskym tankom, no nevládali ich mo-tory a chýbali im aj guľomety proti pecho-te. Čo sovietska pechota so svojimi proti-tankovými zbraňami aj využila.

Nepríjemným neočakávaným prekva-pením pre nich sa stali sovietske samo-chodky Su-152, keď jednotka 12-tich sa-mochodiek zlikvidovala Modelovi sedem Ferdinandov a 12 Tigrov. Od tých čias mala Su-152 prezývku „Zveroboj“. Takto sa stalo, že Modelove vojská nedosiahli operačný priestor ani po týždni bojov, pri-čom postúpili len o 14 km.

Sovieti niesli ťažké straty, no toto nebrá-nilo Žukovovi zaútočiť proti severnému krídlu Modela v rajóne Orla. Od tých čias Model sovietsky prielom už len zadržiaval. Žukov, ktorému sa počas dvoch predchá-dzajúcich zimných ťažení nepodarilo zničiť skupinu armád „Stred“, sa sústredil len na to. Lenže radšej si mal viac všímať južné krídlo, na ktorom Manstein úspešne a ne-bezpečne postupoval. Tu bol sovietsky front značne roztiahnutejší, Manstein sem od po-čiatku nasadil masové tankové sily. Navy-še odštartoval s takou mohutnou delostre-leckou prípravou, že počas nej vystrelil viac granátov, ako dovedna za celú poľskú a francúzsku kampaň. Vytvoril tým cestu pre Hothovu 4. tankovú armádu, čím vznik-la najväčšia koncentrácia tankovej sily pod jedným velením za všetky roky 2. sv. vojny.

4. tanková armáda prerazila obranu 1. tankovej armády a 6. gardovej armá-dy Sovietov. Lenže bojujúcich tam 200 Pantherov vyvolalo rovnaké rozčarovanie, ako Ferdinandy na severe. I keď časom bolo počuť aj názory, že išlo o najlepší tank 2. sv. vojny. Pod Kurskom sa však ukázali ako značne mechanicky porucho-vé, nedostatočne boli vycvičené aj ich ob-sluhy. Skrátka, po piatich dňoch bojov zo-stalo v nemeckej zostave len 10 Pantherov.

Hlavná časť bojovej driny pri ničení so-vietskych tankov tak pripadla na staré typy Mark III a Mark IVG so zlepšenou pancie-rovou ochranou.

Rusi mali ešte jednu výhodu. Terén v smere ku Kursku ide trošku do kopca, čo brániacim umožňovalo mať lepší výhľad...

Ako to dnes hodnotia Nemci? Bez ohľadu na niektoré neúspechy, ne-

meckí velitelia tvrdo verili vo svoje ví-ťazstvo. Lenže v Hitlerovej hlave sa zro-dili iné idey. Pozval veliteľov armád do „Vlčieho brlohu“ vo Východnom Prusku a oznámil im, že 10. 7. sa spojenci vysadili na Sicílii a, že preto treba operáciu Citade-la okamžite zastaviť a vojská presunúť do

Talianska. Tradične s ním súhlasil Kluge, navyše aj z dôvodu, že Žukov ho protiúto-kom pri Orle už spútaval.

Von Manstein (v rezerve mal čerstvý 24. tankový zbor – 112 tankov) trval na pokračovaní útoku: „Teraz zastaviť bitku znamená, odmietnuť víťazstvo“.

Von Mellenthin: „Ocitli sme sa v koži človeka, ktorý chytil vlka za uši a neosme-lil sa pustiť ho“.

Lenže Hitler už bol rozhodnutý. O 4 dni prikázal odviesť 2. tankový zbor SS...

Ako ukázali výsledky bojov nemeckých tankových zväzkov pod Obojaňou a Pro-chorovkou, Nemci spôsobili Sovietom v Kurskej bitke veľmi silné straty. Skupi-ny armád Stred a Juh počas kurských bo-jov stratili 323 tankov a útočných zbraní. Straty vojakov dosiahli 50 tisíc mŕtvych, zranených a nezvestných. Straty Červenej armády dosiahli minimálne 177 tisíc ľudí. Bojové straty sovietskych útvarov a zväz-kov dosiahli 20–70 % svojich stavov. So-vieti nenahraditeľne stratili 1 614 tankov a samochodiek. Napríklad len divízia Das Reich uvádza, že zničila 448 sovietskych tankov a samochodiek, 2. tankový zbor SS – 1 149 tankov a iných obrnencov...

Poškodenej techniky mali obe strany viac, ako zničenej.

Strategické následky „Teraz, keď sa naše neuveriteľné úsilie

skončilo neúspechom, strategická inicia-tíva prešla k Rusom. Kurská bitka bola úplným a najžalostnejším krachom“, po-znamenal von Mellenthin.

Von Manstein sa k tomu vyjadril nasle-dovne: „Keď bola Citadela zrušená, inicia-tíva na východnom bojisku prešla s koneč-nou platnosťou k Rusom“. Súhlas s ním vyjadril Guderian: „Neúspech Citadely je pre nás zdrvujúcou porážkou“.

Prirodzene, že sovietska propaganda maximálne využila víťazstvo Červenej armády, mimoriadne navýšiac nemecké straty. Žukov písal: „Tu (pod Kurskom) bolo rozbité vybrané a najsilnejšie zosku-penie nemeckých vojsk... dôvera nemeckej armády a nemeckého národa v nacistické vedenie... bola nenávratne zničená.

Maršal Vasilevskij sa chválil, že nemec-ké straty dosiahli 500 tisíc ľudí. Tie krvavé kúpele, ktoré Nemci spôsobili pod Pro-chorovkou 5. gardovej tankovej armáde Rotmistrova, boli premenené na „smrteľný pochod 4. tankovej armády“. Sovieti tvr-dili, že v tento deň bolo zničených 400 ne-meckých tankov a za celú bitku pri Kursku 3 100 nemeckých strojov. V skutočnosti to však bolo práve naopak, bojový duch Nem cov zostával vysoko medzi vojakmi na fronte i medzi civilistami v tyle.

Nedávno odtajnené dokumenty vojsk SS a sprístupnené ruské archívy preuká-zali pravý charakter Kurskej bitky: bolo to ukážkové taktické víťazstvo pre Nemcov, no rozhodujúce strategické víťazstvo pre Sovietov. Podľa inosmi zo 6. 11. 2015

Originál publikácie: http://warfarehistorynetwork.com/maga-zine/wwii-history-magazine/

Červená armáda sa po bitke o Sta-lingrad vrhla na západ a juhozápad cez rieku Donec. Zdalo by sa, že so-vietske vojská sú neprekonateľnou silou. 14. 2. 1943 oslobodili Charkov, no Erich von Manstein len vyčkával, kedy Rusi prepnú svoje sily.

Do odvetného útoku sa pustil v mo-mente, ako im začali haprovať dodávky munície a dochádzalo PHM. S čerstvými tankovými zväzkami skupiny armád „Juh“ poodrezával krídla Rusov, na kusy po-pretŕhal dva sovietske fronty. Svojím bri-lantným protiútokom obnovil južný front, kulmináciou čoho sa stal frontálny útok SS a opätovné dobytie Charkova.

V rovnakom čase zadržiaval zimné ťa-ženie sovietskych vojsk severne od Donca poľný maršal Gunther von Kluge so skupi-nou armád „Stred“. Na ostatných častiach frontu sa boje pozastavili, nakoľko pôda na jar rozmrzla a zmenila sa na bahno.

Na fronte sa tak vytvoril gigantický sovietsky výstupok o dĺžke 240 a šírke 160 km. No a práve tento kurský oblúk sa stal cieľom letného nemeckého útoku, kto-rý sa skončil legendárnymi tankovými bit-kami pri Obojani a Prochorovke. Zároveň mal Nemcom opätovne získať strategickú bojovú iniciatívu.

Operácia CitadelaJej zámyslom bolo, že 9. armáda von

Klugeho zaútočí na Kursk zo severu a 2. armáda bude brániť západnú časť ob-lúku. Mansteinova skupina armád mala zaútočiť proti Kursku z juhu spoločne so 4. tankovou armádou genplk. Hermanna Hotha a armádnou skupinou generála Wer-nera Kempfa. Po spojení týchto dvoch ne-meckých útokov by sa sovietske sily ocitli v obkľúčení, následne by boli zlikvidova-né a frontová línia by sa vyrovnala.

Nemci (konkrétne náčelník štábu gen. Kurt Zeitler) stavili na nové vychválené tanky Panther a na ťažkú delostreleckú samochodku Ferdinand, z triedy stíhačov tankov, ktorú tiež nazývali „Elefant“.

Hitler predstavil Zeitlerov plán velite-ľom armád 3.–4. mája 1943. Von Manstein sa o ňom vyjadril, že Citadela mohla za-ručiť úspech v apríli, keď Hitler podpísal bojový rozkaz, no teraz, že je „jej úspech pochybný“. Veliteľ 9. armády poľný mar-šal Walter Model vyhlásil, že plán je ne-bezpečne očividný a, že Sovieti už budujú obranu do hĺbky, vytvárajúc mohutné ob-ranné pozície.

Von Kluge, známy svojou snahou uká-zať sa pred Hitlerom, no zároveň usilujú-ci sa zaujať vyčkávaciu pozíciu, operáciu síce podporil, no postavil sa proti akým-koľvek ďalším zdržiavačkám. V podstate sa vyjadril tak, aby ho nikto nevinil z prí-padného krachu Citadely.

Tvrdo sa však vyjadril vtedajší generál-ny inšpektor obrnených síl genplk. Heinz Guderian, ktorý tento plán nazval nezmy-selným a vyhlásil, že operácia určite spô-sobí ťažké tankové straty. Ďalej poukázal na to, že Pantery a Ferdinandy nie sú na boj zatiaľ pripravené.

Keď sa náčelník štábu najvyššieho ve-lenia Wehrmachtu Wilhelm Keitel vyjadril z politických dôvodov za útok, Guderian

2. sv. vojna očami západných médií

(Ne)známa bitka pri KurskuTanková bitka, ktorá sa stala začiatkom konca Wehrmachtu

BOJOVNÍK / 2 10

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 15: Eva Richterová 82 rokov.• Bratislava 16: Ján Hornák 94 a Emília Wimmerová 91 rokov.• Bratislava 24: JUDr. Štefan Kusý 90 a Ing. Nadežda Prizeminová 75 rokov.• Belá – Dulice: Anna Rusnáková 92 rokov.• Badín: Martin Lešták 75 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gi-balu – Fončorda: Božena Bullová 89, Mária Gašparová 80, Anna Wie-singerová a Ing. Miroslav Bálint 60 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Ida Krokavcová 85 a Dalimíra Píš-ťanská 70, PhDr. Anna Muchová a Emília Bruchánková 55 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Ľubomír Miartuš 83 a Má-ria Prašovská 65 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Filip Patráš 87, Anna Horská 84 a doc. Jú-lius Lomenčík 55 rokov.• Cinobaňa: Anna Chamulová 70, Milan Denke 65 a Ing. Bohuslav Sa-laj 60 rokov.• Čičmany: Pavol Gaplovský 91 ro-kov.• Čierny Balog: Anna Zemková 86, Pavla Turňová 75 a Slávka Lehotská 50 rokov.• Čierny Potok: Štefan Kapec 85 rokov.• Čierne n/Topľou: Mária Kotulová 92 rokov.• Dunajská Streda: Irena Kršáková 88, Terézia Fojtíková 85 a Helena Chrenková 83 rokov.• Giraltovce: Zuzana Haleková 93 rokov.• Harmanec: Jozef Kupčok 81 rokov.• Hrachovo: Mariana Kýpeťová 25 rokov.

• Hnúšťa: Ing. Gustáv Knapp 87 a Jolana Boráková 82 rokov.• Holčíkovce: Helena Medvecová 70 rokov.• Kšinná: Zuzana Botková 94 a Zu-zana Adameová 89 rokov.• Kremnica: Jozef Páleník 70 a Vla-dimír Klobušický 65 rokov.• Liptovská Teplička: Františka Me-zovská 80 rokov.• Liptovská Osada: Mária Bačov-ská 91, Vilma Mráziková 83, Peter Jurgoš 82, Ján Vlnieška – Vrabec 81 a Helenka Čabová 80 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: Jozefína Tomhajzerová 75 rokov.• Lipovec: Elena Lamošová 88 ro-kov.• Lučenec 1: Oľga Pisárová 88 a Zu-zana Miešková 80 rokov.• Levice: Alžbeta Kováčová 90, Ju-dita Široká 85 a Ing. Vladimír Senov-ský 70 rokov.• Myjava: Adriana Klačanská 45 ro-kov.• Medzibrod: Júlia Prašovská 90 ro-kov.• Makov: Ľudmila Lučaničová 97 a Anna Kristanová 83 rokov.• Martin – Východ: Jolana Pivarči-ová 91 rokov.• Martin – Stred: Irena Nemčoková 81, Ľudmila Glejteková 75 a Jaro-slav Šinko 55 rokov.• Muráň: František Fabo 81 a Ing. Roman Goldschmidt 50 rokov.• Nitra – Horné mesto: Mária Va-šinová 70 a Helena Folajtárová 65 rokov.• Necpaly: Ján Frolo 65 rokov.• Pohorelá: Mária Chromčová a František Tlučák 88, Júlia Haľa-ková 83, Júlia Borloková 81, Anna Šulejová 80, Štefan Kubek a Milan Tlučák 75, Júlia Zibríková 70, Ján

Budinský 35 a Mgr. Miroslav Haľák 30 rokov.• Prievidza: Ľudmila Petrášová 92 a Bohumila Šuníková 80 rokov.• Rimavská Sobota 1: Pavel Mon-coľ 94, Ondrej trocha 93, Edita Ba-konyová 90, PaedDr. Pavel Lacko 87, JUDr. Jozef Šimko 65 a Anton Šufl iarsky 60 rokov.• Stará Turá: Alžbeta Tuková 55 rokov.• Sliač: Mgr. Zlata Čajková 65 rokov.• Slovenská Ľupča: Jarmila Szarow-ská 70 rokov.• Senica: Mária Slivková 85 rokov.• Stará Kremnička: Rozália Orsá-gová 93, Alfonz Hrmo 85, Eva Pau-čová 70, Ing. Helena Šandorová 60 a Vladimír Šimko 50 rokov.• Skýcov: Pavel Černák 88 a Ján Dá-vid 65 rokov.• Snina: Mária Grundzová 81 a Zdenka Tokarová 75 rokov.• Spišská Nová Ves: Michal Vajnági 96, Ján Ondrejkov 93, Anna Janovo-

vá a Magdaléna Kmecová 91, MUDr. Erika Zimová 70 rokov.• Svidník: Mária Dercová 91 a Peter Grešlík 84 rokov. • Slovenská Kajňa: Anna Petrišová 94 rokov.• Sučany: Veronika Babčová 88, Anna Malková 65 a Zdenka Košúto-vá 60 rokov.• Špania Dolina: Ján Orovčín 75 a Lila Wilhelmerová 65 rokov.• Tlmače: Jaroslav Éhn 40 rokov.• Turany: Paulína Muňková 89 a Ivan Ranto 70 rokov.• Topoľčany 1: Irena Hupková 86 a Anastázia Stanková 82 rokov.• Trnava 1: Anna Kubošková 96 a Anna Nováková 81 rokov.• Trenčín 1: Libuša Čatárová 85 a Anežka Samáková 84, Viera Šinko-vičová 65 rokov.• Trenčín 2: Ján Baťko 100 a Júlia Polášková 88 rokov.• Utekáč: Ján Vrábeľ 80 rokov.

• Vranov n/Topľou 1: Ján Hrižo 75 rokov.• Vígľaš: Emília Kajanová 96, Ing. Pavel Adam 82 a Peter Záchenský 81 rokov.• Zvolenská Slatina: Ondrej Brach-na 91, Veronika Škultétyová 88 a Mária Ľuptáková 81 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: JUDr. Ivan Bartl 89 a Ing. Melánia Koledová 70 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Bc. Dušan Hanka 55 rokov.• Zámutov: Štefan Višňovský 65 a Jaroslav Peržeľ 60 rokov.• Zemplínske Hradište: Anna Se-manová 91 rokov.• Žiar n/Hronom: František Ťakuš 93, Helena Cabániková 87 a Štefan Vodnák 65 rokov.• Žilina 1: František Marek 96, Ven-delín Behúň 94 a Miroslav Šavol 91 rokov.Jubilantom srdečne blahoželáme.

Zomrel hrdina od Dukly, Kurska, SokolovaV posledný deň roku 2015 vo veku 98 rokov zomrel generál-poručík českej armády Alexander Beer, nositeľ Radu Bieleho leva a hrdina z bojov na Dukle, pri Kursku, v Sokolove.

A. Beer sa narodil v roku 1917 vo Vranove nad Topľou. V roku 1939 s a mu podarilo za dramatických okolností na druhýkrát utiecť do Poľska. Po začiatku druhej svetovej vojny sa dostal do Soviet-skeho zväzu a neskôr sa stal členom tvoriaceho sa československého práporu.

Beer sa ako tankista zúčastnil Karpatsko-duklianskej operácie i oslobodenia Ostravy, uviedli novinky.cz.Český Rad Bieleho leva mu v roku 2012 prepožičal vtedajší pre-

zident Václav Klaus. (ao)

Bzince p/Javorinou – Cetu-na s 83-ročnou Martou Gašpa-ríkovou. B. Bystrica – ZO Trieda SNP s 84-ročným Ing. Františkom Ježíkom a 66-ročným Ing. Pav-lom Gregorcom. Čierny Balog s 90-ročnou Antóniou Kováčikovou. Senica so 104-ročnou Margi-tou Sadloňovou. Slovenská Ľupča s Evou Dobišovou.

Navždy sme sa rozlúčili Stará Turá s 56-ročným Dušanom Pullmanom. Turany s 90-ročným Dobro-slavom Fúčeľom. Važec s 86-ročnou Máriou Šípkovou. Závažná Poruba s 99-roč-nou Máriou Vongrejovou a 80-ročným Ing. Vladimírom Štr-kolcom.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Členkou SZPB bola od jeho za-loženia. Narodila sa v Hriňovej-Murínka 4. 5. 1927, ako najstaršia zo 4 súrodencov. Vzdelanie mala v odbore zdravotníctva a poľno-hospodárstva, aj pracovala v tých-to rezortoch. Mala ťažký život, no svojimi činmi, nie funkciami, bola veľkým človekom. Spolu s manželom vychovali 7 detí.

Počas SNP, pod krycím me-nom MAGDA, zabezpečovala zdravotnícky materiál (obväzy, lieky, mastičky a injekcie) od lekárnikov z Hriňovej a potom z Fiľakova. Partizáni ich od nej preberali a vynášali do hôr.

Manžel Pavel, rodák z Cinoba-ne, bol príslušníkom 2. čs. parade-santnej brigády v ZSSR, na pomoc SNP bol vysadený v Krpáčove. Neskôr bojoval ako partizán.

Obaja Korimovci mali vysoké domáce a zahraničné vyzname-nania za hrdinstvo počas 2. sve-tovej vojny.

Emília sa zapájala do spoločen-ského a politického života v obci, ale aj v rámci okresu. Bola nosi-

teľkou Jánskeho plakety za dar-covstvo krvi.

Posledná rozlúčka s Emíliou Korimovou sa konala 30. 12. 2015 na cintoríne v Cinobani, kde boli uložené aj jej telesné pozo-statky. V slovách rozlúčky zazneli aj argumenty zo zápisníka, ktorý si zosnulá viedla. Pri postrehoch o mladosti, vojne, manželstve, práci a výchove detí je zapísaná aj táto myšlienka: „Spravodlivosť ešte nikdy nemala šťastie“.

Odišla múdra žena, matka, sestra, starká, prastarká a naša členka, ktorá si ctila svoju rodi-nu a vo svojich prejavoch a ko-naní rozdávala aj iným zdravie, šťastie, mier a slobodu. Sme pyšní, že bola členkou ZO SZPB v Cinobani.

Odpočívajte v pokoji a sláve.

Za výbor ZO SZPB Cinbaňa Mária ŠVIKRUHOVÁ

Človek opäť stratil svojho človekaOdišla v tichosti. Vo veku 88 rokov nás 28. decembra 2015 opus-tila členka ZO SZPB v Cinobani Emília Korimová, r. Debnárová.

Oslávencovi srdečne zablahože-lali a pri tejto príležitosti mu tiež odovzdali vyznamenanie MO ČR za zásluhy v boji proti fašizmu pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.

V srdečnej besede sa pospomí-nali udalosti spojené so životom vo vojne, po nej, ako aj tie dlho nezná-me, spojené s obyvateľmi vypále-nej osady Kramárovia, nad obcou Lysica v Kysuckej vrchovine.

Ondrej Šamaj napriek svojim 93 rokom a rôznym stareckým ťaž-kostiam, sa vyznačuje rozsiahlymi vedomosťami a bohatou pamä-ťou. Úprimne sa zaujíma o dianie v SZPB, pochvaľuje si dvojtýž-denník Bojovník a neraz sa vracia k jeho článkom, ktoré ho inšpirujú v hľadaní vojnových kamarátov. „O nich by sa malo v Bojovníku písať, aby bola zachovaná pravdi-

vá pamäť na udalosti tejto doby“, povedal o novinách, s ktorými sa zoznámil už v časoch Povstania.

Starý pán žije sám vo svojom domčeku, ktorý si postavil po voj-ne. Starajú sa o neho syn a dcéra. Pri rozlúčke povedal. „Je pekné, že sa takto staráte o nás, starých ľudí.

Netrpím núdzou, ale verím, že vlá-da SR dodrží svoje slovo a zvýši nám sľúbený príspevok za odbojo-vú činnosť. Lieky sú drahé a čoraz viac nám ich lekári predpisujú,“ hovoril s úsmevom.

Vojnový veterán a protifašis-tický bojovník pán Ondrej Ša-maj oslávi 2. februára 2016 svoje 94. narodeniny. Do ďalších rokov želáme mu dobré zdravie, pevný krok a veľa slnečných dní medzi nami. – JD –

Na Ondreja navštívili predseda Juraj Drotár a tajomníčka Lýdia Ov-seníková z oblastnej organizácie SZPB v Žiline vojnového veterána Ondreja Šamaja, bývalého príslušníka 2. čs. pdb. v ZSSR v Malej Bytči.

Na Ondreja u Ondreja

11 BOJOVNÍK / 2

Ohnivá opica prinesie veľké zmenyZachráni vás len tvorivosť. Rok Opice sa stane bez výnimky osobitne ťažkým pre všetky Ryby. No šancu prežiť ho, a pritom aj čosi nadobudnúť, nestratiť, získať skúsenosti a upevniť si duch, majú tí, ktorí sa odhodlane oddajú tvorbe a svoj-mu vzdelávaniu. Vplyv planét bude zhubný pre vaše osobné šťastie a materiálne snahy. Nenad-väzujte vážne vzťahy, neupínajte sa na zárobok. Prežite toto obdobie s podporou priateľov.

Všetky vedecky známe metódy predpovedí uka-zujú, že bude len horšie – nastávajúci rok červenej „mazanej opice“ (začína na prelome januára/februára) pripravuje ľudstvu ďalšiu dávku neľahkých skúšok.

Svet nemá v programe príliš veľa projektov na svo-je nové usporiadanie. Otvorene si priznajme, že Západ ľudstvu navrhuje neofašizmus a Východ tradičné hod-noty. Východiskom by sa mohol stať nový všeľudský projekt. Ak vznikne, potom bude vyslovená aj odpo-veď na otázku – a aké je naše miesto v ňom?

BýkCelý život – čo tam po ňom! Práve takto budú roz-

mýšľať Býky v prvej polovici roku 2016. Opica im totiž ukáže svoj veľký červený zadok. Všetko, čo sa vám zdalo nádejným, sa naraz naruší a pokusy dať niečo do po riadku, budú márne. Možné sú veľké stra-ty tak materiálne, ako aj morálne. No netreba si zúfať, k jeseni sa život napraví a predstaví sa v nových far-bách a perspektívach.

Blíženci

Nabite sa trpezlivosťou a hlbšie dýchajte! Nech by ste kvôli fi nančnému úspechu robili čokoľvek, v na-stávajúcom roku nebudete úspešní.

No, čo sa týka tvorivých počinov a duchovnej voľ-by, tak toto obdobie bude pre vás naozaj hodnotné. Nájdete si odpovede na mnohé globálne otázky a neu-veriteľne narastiete ako osobnosť!

Rak

Nebojte sa zmien! Nezadržateľný víchor strastí vás rozkrúti od začiatku roku Opice. Tá sa bude nad vami smiať, bude skúšať vašu odolnosť. Nečakané zmeny sa dotknú vašej práce a sféry, v ktorej pôsobíte. Netre-ba však byť už teraz presvedčeným, že budú negatív-ne. Čiže udeje sa niečo, čo zmení vaše názory na ži-vot! Snažte sa to, čo sa bude diať, vnímať fi lozofi cky, veď aj pochopenie rodiny sa zlepší. Zdravie budete mať pevné, ako zatiaľ nikdy.

LevNajpríhodnejší čas uplatniť si svoju (kráľovskú) ko-

runu! Dávny plán, ktorý nosíte v hlave bude realizo-vaný. Levom sa proste bude diabolsky dariť. Stačí im len zachcieť a konkurenti sa vám v každom prípade vyhnú z cesty. Buďte preto pripravení na veľké ná-kupy, na búrlivé romániky, na presťahovanie sa a na zmenu životného spôsobu! Obmedzte sa len v jednom – v alkohole. V opačnom prípade sa vás nezastane ani zamilovaná do vás Opica.

PannaNeseďte na mieste! Tento rok bude pre vás perspek-

tívny za predpokladu, že budete menej sedieť doma a viac cestovať. Kľúčom k rozkvetu sú nové styky!

Lenže vo vzťahoch s druhou polovičkou vám hro-zí vážny rozpad. Prenasledovať vás budú konfl ikty a hádky so všetkými súrodencami. Zdravie vám bude tiež haprovať a preto pozorne sledujte všetky príznaky chorôb!

VáhyVarujte sa ohňa! Budete šťastní ak Vianoce nestret-

nete v nemocnici. Vyvarujte sa akýchkoľvek predme-tov, ktoré majú spojitosť s ohňom. V prvej polovici roku 2016 máte vysokú pravdepodobnosť požiarov a popálenín.

Lenže vo fi nančnej oblasti na vás čaká nevídané šťastie – hodnotný nález, výhra alebo dedičstvo vám zmenia život.

Vo vzťahoch s blízkymi buďte mäkší, inak zostane-te sám. Pričom ich pomoc sa vám ešte prihodí...

ŠkorpiónNezostávajte osamotení! Len spoločne, s hoci-

kým, dokážete riešiť akýkoľvek problém v nastáva-júcom roku. Lebo Opica vám ich predhodí nemálo. Najlepším riešením pri vašom počínaní bude kolek-tivizmus.

Naučte sa preto priateliť a potom budete mať po-kojný rok. V opačnom prípade môžete ostať bez prá-ce, bez milovaného človeka a bez akejkoľvek nádeje.

Ku koncu roka máte vysokú šancu vážne ochorieť. Radšej sa dajte preventívne vyšetriť.

StrelecUvoľnite sa a užívajte si! Len toto znamenie zve-

rokruhu sa bude radovať zo života bez osobného úsilia. Práve Strelcom prejde rok bez problémov, bez otrasov, bez prekonávania ťažkostí. Preto sa uvoľnite, keď ste si už zaslúžili také šťastie!

Začnite sa zaoberať niečím príjemným a poznáva-cím, buďte vnímavejší k rodičom, deťom, priateľom. Budú vás potrebovať ako nikdy predtým.

KozorohHlavne nepanikárte! Od samotného januára sa do-

stanete do víru udalostí. Niekedy sa vám bude zdať, že ani nestíhate žiť, stále budete musieť riešiť nejaké problémy. Na pozadí toho sa vám zhorší vzťah s mi-lovaným človekom, možné sú nevery a rozchody. Po-ruchy nervov prinesú bolenia hlavy a zubov.

Sústreďte sa na svoje zdravie a na svoj vzhľad, modlite sa a meditujte a postupne spoza mrakov vy-kukne slnko.

Vodnár

Zdržte sa cestovania! Hviezdy naznačujú hrozný žiaľ, ak sa vyberiete cestovať do cudziny. Letecké katastrofy a teroristické akty sú k vášmu osudu pri-ťahované.

Buďte rozumní. Radšej si rozvíjajte telo a um. Za-čnite športovať, prejdite na správne stravovanie – ri-ziko diabetu je veľké. Nájdite si čo najviac zamestna-ní doma v rodinnom kruhu a necestujte z mesta.

RybyVás zachráni tvorba! Rok Opice bude ťažký pre

všetky Ryby bez výnimky. Napriek tomu pre tých, ktorí sa odhodlane vrhnú na tvorbu a vzdelávanie je tu šanca prežiť ho, získať a nestratiť, nadobudnúť skú-senosti a zakaliť si duch. Vzájomné ovplyvňovanie planét bude zničujúce pre vaše osobné šťastie a ma-teriálne snaženia. Nenadväzujte preto vážne vzťahy, neupínajte sa na zárobok. Prežite toto obdobie s pod-porou priateľov.

BaranPostavte sa a dobyte svet! Baranom sú v tomto

roku otvorené všetky cesty. Nikto tým nehovorí, že im bude ľahko, no ak sa budú snažiť, padne im svet k nohám. Peniaze a autorita, láska a pochopenie, ne-konečné plány a možnosti – toto všetko je jednoducho pre vás!

Len zdravie vás môže trochu sklamať začiatkom jesenného obdobia, no chorobám sa dá vyhnúť, ak si organizmus podporíte vitamínmi, fi tnesom a ochráni-te teplým odevom.

A toto ste vedeli?Že čínsky horoskop má svoj pôvod v legende? Ako

Budha usporiadal veľkolepú hostinu, na ktorú po-zval všetky zvieratá, aby zdôraznil jednotu a rovnosť všetkých živých bytostí. Ako prvá pribehla Krysa, za ňou pracovitý Býk... Medzi poslednými sa objavili verný Pes a svedomité Prasa.

Nakoniec sa Budha rozhodol všetky zvieratá od-meniť a teda každému hosťovi venoval nadvládu nad jedným rokom.

Aká je Opica? Povahovo je opatrná, agilná a bystrá.Je to potmehúdsky šibal. Je záludná, ale družná

a budí dojem, ako by vychádzala s každým. Lenže toto je len jej taktika.

Nestor našej organizácieF rantišek Marek, jednoduchý a vzácny človek sa 4. januára 2016 dožil úctyhodných 96 rokov v dobrom zdraví a v neustá-lom záujme o všetko nové.

Vojnové roky prežil ako vojak Slovenskej armády v Taliansku, kde sa zapo-jil do odbojového hnutia. Bol za to obvinený z vele-zrady a mal byť odsúdený na trest smrti zastrelením. Trestu však ušiel.

Po vojne pôsobil v rôz-nych povolaniach. Naj-viac mu učarovala práca s mládežou, na ktorú ani v dnešnej dobe nedá do-

pustiť. Hovorí, že „mládež, to je naša budúcnosť, naši nástupcovia, o nich sa máme zaujímať a učiť ich všetkému, aby sa na naše činy neza-budlo.“ F. Marek je neustále činný. Jeho srdcovou záležitosťou je cesto-vanie a práca v záhradke.

Po deväťdesiatke sa vybral na miesta svojho partizánskeho pôsobenia v Taliansku, o rok neskôr bol vo Svätej zemi a nasledujúci chce byť v Albánsku. Všade chodí sám, bez doprovodu.

Ak ho stretnete, vždy je opálený a šťastný. Málokedy ho nájdete doma, zapája sa do všemožných aktivít, no a, samozrejme, nechýba na žiadnej členskej schôdzi ZO SZPB. Vždy prízvukuje, „viete pán pred-seda, slabo počujem, preto hovorte hlasnejšie“.

No a keď už je v meste, vždy zabehne na oblastný výbor s jeho prí-značným „Dobrý deň vám želám, čo je nového?“ Zaujíma sa o prácu Zväzu, oblastného výboru i základnej organizácie. Bojovník a ročenky odbojárov sú jeho sprievodcami.

Nie je mu ľahostajná ani starostlivosť o mesto. Často prichádza na mestský úrad s ponosou, čo sa mu nepáči, kde je neporiadok, na čo sa zabudlo. Prichádza však nie s kritikou, ale so záujmom pomôcť. Aj preto je váženým občanom v Žiline, vždy galantný, úctivý a plný optimizmu.

František Marek je nositeľom najvyšších vyznamenaní SZPB a pa-mätných vyznamenaní k výročiam SNP a oslobodenia. V roku 70. vý-ročia víťazstva nad fašizmom bol právom vyznamenaný pamätnými medailami ministra obrany SR i prezidenta RF. Vyznamenanie ministra obrany ČR si prevzal 16. decembra 2015 na slávnostnom zasadnutí ži-linského oblastného výboru z rúk vedúceho pridelenca obrany ČR na Slovensku brigádneho generála Zděnka Jakubka.

Do ďalších rokov želáme vojnovému veteránovi protifašistického odboja Františkovi Marekovi pevné zdravie, šťastie, ktoré pri svojich cestách potrebuje, aby sa mu splnilo jeho najvrúcnejšie želanie.

Juraj DROTÁR, snímka MeÚ Žilina

Na zdravie,pán JanigaTohtoročný 25. január je pre Pavla Janigu z Dolného Kubí-na významný. Spolu so svojimi blízkymi oslávi jubilejných 90 rokov. Ku gratulantom sa pri-pájajú aj členovia materskej ZO SZPB D. Kubín.

Ako študent sa s konškolákmi z gymnázia v D. Kubíne zapojil počas SNP do protifašistických ak-cií. Príkladom im boli vlastní profesori – Lettrich, Halaša a Čaplo-vič – ktorí sa spolu s mnohými študentmi pripojili k povstaleckým silám.

Pavol Janiga mal za úlohu zásobovanie povstaleckého vojska a partizánskych skupín potravinami, ktoré rozvážal do okolitých obcí na Orave: do Osádky, Leštín, Malatinej a do partizánskej obce Srňacie. Tam si ich už preberali povstaleckí vojaci a partizáni.

Mladý povstalec Janiga osobitne úzko spolupracoval s partizán-skou skupinou Signál, ktorá operovala v okolí D. Kubína. Bol vy-stavený veľkému nebezpečenstvu a musel použiť veľa dôvtipu na utajenie svojej činnosti. Veď nemeckí vojaci strážili každú cestu do okolitých dedín.

Po oslobodení sa zapojil do budovateľskej činnosti a aktívne sa zaradil do spoločenského diania v mieste svojho bydliska. Dostal mnoho ocenení a vyznamenaní. Je aktívnym členom ZO SZPB Dol-ný Kubín, ktorej bol tiež predsedom.

Pavlovi Janigovi z príležitosti jeho významného životného jubi-lea srdečne gratulujeme a želáme mu do ďalších rokov pevné zdra-vie, ktoré tak potrebuje, rodinnú pohodu a ešte veľa pekných chvíľ v kruhu rodiny a priateľov, ktorí sa tešia na spoločné chvíle.

Výbor ZO SZPB Dolný Kubín a ostatní členovia

Správne vylúštenie tajničky z č. 25/26 znie: ...prižmúri jedno oko riskuje i druhé.Knihu posielame Jane Liptákovej do Žiaru n/Hronom.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORUORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

EATON,ADAMO,SMART

domáckemenoTomáša

1. časťtajničky

mužskémeno

značkaruténia

osem,po česky

malýobchod

opracujkresaním

2. časťtajničky

obliepal

ukazovaciezámeno

umeleckýsmerv 18. storočí

riekav Rusku

americkýekonóm

sŕkajúcupil

mohutnámasa sla-nej vody

prah, poanglicky

mrhaj

pomôcky:

LIMEN, TVA,OONA, OKA,ANORAK

špicato

fúkal

cestovallietadlom

šable

obliekol

vyťahujúmeč z pošvy

strela z luku

stroj na metaniesena

rýchly, poanglicky

zvratnézámeno

EČV Detvy

zimnávetrovka

nešľahal

staršia ŠPZRužomberka

belgickýspevák

nemôžu

paznechtíkostnitý

menoChaplinovejmanželky

patriaciOtovi

popínavárastlina

usadeninaroztoku

domáckemeno Adely

predložka

ženskémeno

liehovinaz ryže

japonskýspôsobzápasu

značkahliníka

TV spoloč.Kanady

patriacaAdamovi

osobnézámeno

natierallakom

UniversalTime

A. DUMAS ml.: ODPOČINOK (dokončenie v tajničke)

25. január 1945 – Sformovanie 1. zmiešanej leteckej divízie v ZSSR v poľskom meste Przemyšl. Bojová činnosť 1. stíhacieho a 3. bitevného pluku divízie začala 14. apríla 1945. 2. stíhací pluk dokončoval preško-lovanie pilotov.26. január 1934 – V Berlíne s Poľskom uzatvorený pakt o neútočení. 27. január 1943 – 1. čs. samostatný poľný prápor v ZSSR získava svoju bojovú zástavu.27. január 1945 – Vojská 1. čs. arm. zboru v ZSSR oslobodzujú Levo-ču, 4. ukrajinského frontu Spišskú Novú Ves.27. január 1945 – Červená armáda oslobodzuje Osvienčim. 28. január 1939 – Nemecký zmocnenec pre hospodárstvo vydal smer-nicu na použitie vojnových zajatcov ako robotníkov; vopred začali byť zriaďované zajatecké tábory, ktoré mohli pojať až po 10 tisíc mužov.28. január 1943 – V Berlíne je uverejnený rozkaz o „totálnej mobili-zácii“.28. január 1945 – Oslobodený je Poprad, Starý Smokovec, Kežmarok a Svit.30. január 1942 – Adolf Hitler oznamuje, že do konca vojny zlikviduje všetkých Židov.30. január 1943 – Príslušníci 1. čs. samostatného poľného práporu v ZSSR skladajú prísahu a 1. februára 1943 odchádzajú na front. Z 974 príslušníkov (26 dôstojníkov, 10 práporčíkov, 237 poddôstojníkov a 663 vojakov) je 123 slovenskej národnosti. 30. január 1945 – Do konca januára 1945 nemeckí a slovenskí fašisti popravili v Kremničke 747 slovenských vlastencov. 31. január 1945 – Vojská 40. armády 2. UF oslobodili Brezno.1. február 1945 – V oslobodených Košiciach začína pracovať Sloven-ská národná rada.2. február 1945 – V noci na 3. február sa v koncentračnom tábore Mauthausen vzbúrilo 700 sovietskych väzňov (Nemci hovoria o 500 väzňoch). Odzbrojili stráže a utiekli. Išlo o historicky najväčší útek z koncentrákov.2. február 1945 – Partizáni z oddielov Vpred a Pomstiteľ a odriadu Operácia raketa (12 Slovákov, 6 Rusov a Ukrajincov) sa bez strát po-stavili (na Hromnice) na odpor nemeckému trestnému komandu (25 mŕtvych a 14 zajatých), aby uchránili povstaleckú obec Staré Hory, ob-čanov a ich skromné majetky.3. február 1933 – A. Hitler zdôvodňuje potrebu vybudovania mohutnej armády nevyhnutnosťou zadováženia si ďalšieho životného priestoru.3. február 1941 – Hitler v odpoludňajších hodinách, počas čítania ná-vrhu plánu Barbarossa, sa podľa Haldera nezdržal a povedal: „Keď sa akcia Barbarossa začne, svetu sa zatají dych a nepovie ani slovo“.Neskôr v marci si pozval náčelníkov všetkých troch druhov vojsk a vy-hlásil, že vojna proti Rusku nebude obyčajnou vojnou a, že „Rusko nemá žiadnu právnu ochranu podľa Haagskej konvencie, pretože ju ne-podpísalo“. 3. február 1944 – Edvard Beneš v prejave (po prijatí Vianočnej doho-dy) povedal: „Vývoj na Slovensku nás môže naplňovať obzvláštnym a pritom nečakaným uspokojením. Máme viac než dosť dôkazov o sku-točnom a pravom československom zmýšľaní tak najširších vrstiev ľu-dových, ako aj hlavného kádru slovenskej inteligencie... Faktom je, že odpor na Slovensku zo dňa na deň rastie...“ 3. február 1942 – Na doplňovanie 1. čs. poľného práporu v ZSSR vy-hlásil Štátny výbor obrany ZSSR amnestiu pre všetkých občanov Čes-koslovenska. Dňa 19. novembra 1942 vyhlásilo Prezídium najvyššieho sovietu ZSSR amnestiu aj pre všetkých väznených Ukrajincov-Rusínov a Slovákov z Maďarska, ktorí boli predtým občanmi ČSR. 3. február 1946 – V Bratislave je otvorená premávka na Starom moste, ktorý postavila Červená armáda.4.–11. február 1945 – Jaltská konferencia. Schválené je Vyhlásenie o oslobodenej Európe, ktoré požadovalo vykynoženie pozostatkov fa-šizmu v európskych krajinách a vytvorenie demokratických inštitúcií podľa voľby národov týchto krajín.Na Jaltskej konferencii boli dohodnuté i reparácie v hodnote 20 mld. USD, z čoho 10 mld. mal dostať ZSSR.6. február 1943 – J. Tiso žiada nemecké velenie o presun slovenskej divízie z východného frontu na neslovanské bojisko kvôli dezerciám slovenských vojakov. 7. február 1945 – Anglo-americké lietadlá bombardujú bratislavský zimný štadión a prímestskú časť Prievoz. 8. február – Deň mladého antifašistu. Pripomína sa od roku 1964 na pamiatku padlých – francúzskeho školáka Daniela Feriho (1962) a irac-kého chla pca Fadila Džamala (1963).9. február 1949 – Baťovany sú za zásluhy v SNP premenované na Par-tizánske.

Ako vyzeral Ježiš Kristus?Zobrazenie Mesiáša, na ktoré sme si zvykli, má len málo spoloč-ného s jeho reálnym výzorom. K takémuto záveru dospeli súdni experti z V. Británie, ktorí na to využili poznatky súčasnej vedy.

Európska tradícia zobrazuje Je-žiša Krista ako muža bielej pleti s pravidelnými a prísnymi črtami tváre, s dlhými gaštanovými vlas-mi, mäkkými leknami padajúcimi mu na plecia. Takto ho zobrazil aj Leonardo da Vinci.

Medik na dôchodku Richard Nie-ves sa rozhodol vytvoriť pravý výzor Ježiša, využijúc na to dobre mu zná-me súdno-expertné metódy. A dospel k pomerne nezvyčajnému vzhľadu Božieho syna. So širokou tvárou, so svetlohnedými očami, hustou bra-dou, s krátkymi zvlnenými vlasmi a s pomerne tmavou pokožkou.

Doktor Nieves a jeho partia vy-tvárali tento model pri analýze troch lebiek, ktoré patrili obyvateľom Ga-

lilei toho obdobia, keď sa diali uda-losti opisované v Novom zákone. Skenujúc ich metódami počítačo-vej tomografi e, vytvorili priemer-nú 3D-rekonštrukciu, ktorá sa stala základom lebky. Potom odskúšanou metódou vymodelovali nos, ústa i očné viečka, získajúc tak dôvery-hodné zobrazenie ľudskej tváre.

Na základe štúdia osobitostí leb-ky sa, samozrejme, nedá presne určiť farba očí a vlasov. A tak ich určovali na základe portrétov, kto-ré sa zachovali v starobylých histo-rických prameňoch, teda v časoch keď Biblia ešte nebola skompilo-vaná. Vo výsledku bolo stanovené, že Ježiš bol tmavooký a tmavovla-sý. Odborníci tiež dospeli k záve-ru, že Spasiteľ nosil krátke vlasy a bradu.

Podľa profesora antropológie El-lisona Halloweena z kalifornskej univerzity v Santa Cruz, toto zobra-zenie vyjadruje maximálne možnú úroveň dôveryhodnosti. Samotný R. Nieves zdôrazňuje, že pravdepo-dobne mu vyšiel portrét dospelého človeka, ktorý žil v tom čase a na tom mieste, ako aj Ježiš Kristus. No experti tvrdia, že jeho vyobrazenie je pravdepodobné a omnoho pres-nejšie, ako výzor Krista na maľbách veľkých majstrov.

Vedci tiež tvrdia, že výška Ježi-ša Krista bola pravdepodobne (ako u väčšiny jeho rodákov tých čias) približne 150 cm a hmotnosť okolo 50 kg. Spasiteľove telo muselo byť pri tom tmavé s vyvinutým sval-stvom, nakoľko do veku 30 rokov pracoval fyzicky a pod slnkom.

Čítaníčko

Babka budí v noci dedka. Ten sa vyľakne a skríkne:

– Čo sa stalo?– Nič sa nestalo. Len neviem

pochopiť, ako môžeš s tvojim ma-lým dôchodkom tak pokojne spať?

* * *– Ja nemám na celom svete ani

jedného nepriateľa, chváli sa pri

spovedi dôchodca.– No, to je úžasné! Hotový zá-

zrak, reaguje farár.– Zázrak? Ani veľmi nie, usmeje

sa starček. – Všetkých som prežil. Mám to-

tiž deväťdesiatosem rokov!* * *

Miestny lekár v príhovore na

oslavách narodenín najstaršej ob-čianky hovorí:

– Naša oslávenkyňa sa dožíva úctyhodného veku stotri rokov. Musím zdôrazniť, že do dnešného dňa nebola u nás v ambulancii.

– Možno i preto ten krásny vek, poznamenal na to jeden z prítom-ných.