BOJOVNÍKD V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LX

DNES V ČÍSLEstr. 5

Židia na Slovensku v rokoch 1938–1948str. 9

Čierny zoznam talianskych donášačovHlavný veliteľ a víťazstvo

(netradične o Stalinovi)str. 11

Tri pozvánky na výnimočnépodujatia SZPB

ISSN 03223-2018

Dušan Sabol, predseda ZO SZPB Istebné: – V prvom rade, aby ešte dlho boli medzi nami priami účastníci SNP a zdieľali mladej generácii svoje zážitky z bojov proti fašistickej zlovôli. Ďalej by som nám zaželal zá-sadné omladenie členskej základne, viac peňazí pre základné organizácie a hlavne obmenu funkcionárske-ho aktívu za mladších. Pretože úcta k šedinám je jedno a elán vyvíjať nové aktivity pre iných je druhé. Ľubomír Vajčovec, tajomník OblV SZPB Prešov:– Predovšetkým zdravie a bezproblémový život pre členov SZPB, osobitne pre priamych účastníkov od-boja. Adekvátnu zdravotnú starostlivosť pre starších, viac peňazí pre SZPB, aby sa mohli bez problémov zvládnuť všetky aktivity zväzu. Otvorene treba pove-dať, že peniaze sú v dnešnej spoločnosti určujúce. Monika Gergeľová, tajomníčka OblV SZPB Košice: – Mávnutím čarovného prútiku by sme chceli na pro-spech SZPB zmeniť postoj a pohľad v očiach verej-nosti a predovšetkým mladej generácie. Aby sa v nej našla úcta, empatia, pochopenie, ale aj žiaľ za našimi už nežijúcimi hrdinami. No predovšetkým dostatoč-ná a úprimná snaha o objektívne vedomosti o SNP, o 2. sv. vojne, ale aj o tom čo je extrémizmus... Len takto sa nastupujúca generácia nestane ľahko ovlád-nuteľnou bábkou iných.Hodnoty, kto ré SZPB bezpečne stráži sa fi nančne na-hradiť nedajú. Žiaľ, nie všetci si to dostatočne uvedo-mujeme. Ján Šulej, tajomník OblV SZPB Brezno: – Po prvé, aby sa do učebných osnov v školách čo najskôr dostali v zodpovedajúcom rozsahu seriózne informácie o ná-rodnooslobodzovacom boji na Slovensku. Po druhé, aby sa prijímaním čo najväčšieho počtu mladých ľudí znížil vekový priemer členskej základne SZPB. Po tretie, aby ekonomické zabezpečenie činnosti SZPB nezáviselo iba od politickej orientácie vlády, ale bolo samozrejmosťou pre všetky vládne garnitúry. Stanislav Chytka, predseda HDK OblV SZPB Ru-žomberok: – Mládež do členskej základne, „bič boží“ na náckov.

Boje z 25. až 27. marca 1945 na Hrone si čle-novia klubov vojenskej histórie zo Slovenska, Rumunska, Česka, Maďarska, Ruska, Ukrajiny a jeden aj z Talianska pripomenuli v poslednú júlovú sobotu. Na tohtoročný 10. ročník rekon-štrukcie historických bojov sa prišlo do Staré-ho Tekova pozrieť vyše 5 000 návštevníkov.

Podujatie začalo symbolickým položením ven-cov k pamätníku Bojov na Hrone 1945. Veniec vďaky položili aj členovia SZPB. Podpredseda SZPB Norbert Lacko zdôraznil historický význam týchto bojov a dôležitosť pripomínania si bojového hrdinstva našich osloboditeľov. Vyjadril tiež poďa-kovanie Jozefovi Hostinskému, zakladateľovi tejto tradície, ktorý na vlastné náklady v Starom Tekove vybudoval aj pamätník venovaný všetkým obetiam prielomu frontovej línie na Hrone.

„V Starom Tekove stál front tri mesiace. Toto miesto si zasluhuje, aby sa na pamiatku týchto bojov a prielomu frontovej línie, ktorou bol vtedy Hron, tieto spomienky oživili a udržiavali. Dnešná mladá generácia nevie nič o druhej svetovej voj-ne, oni dokonca nevedia už ani rozoznať, ktorý je ruský a ktorý nemecký vojak,“ hovorí o motivácii usporadúvaniu rekonštrukcie bojov na Hrone ich autor J. Hostinský.

norakúskeho mestečka na brehu Dunaja s príjemne znejúcim názvom Mauthausen, dialo peklo? Peklo zin-scenované predstaviteľmi národa, ktorý dal svetu toľko významných humanistov, filozofov, básnikov a výtvarných umelcov?

Možno aj takéto myšlienky sa tlačia do hlavy návštevníkom niekdajšieho

geografi cky najbližšieho veľkého kon-centračného tábora od Bratislavy, v kto-rom našli svoj hrob aj Slováci. Podľa nacistických štatistík v rokoch 1941 až 1945 sem deportovali 7 320 Čechov a Slovákov, z nich zahynulo 4 473. Na nemeckú precíznosť sa však v tomto prípade nedá celkom spoliehať.

Na zamyslenie:Na zamyslenie:D. DIDEROTD. DIDEROT

6. 8. 2015 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

16–1716–17

Keby ste mali čarovný prútik, čo by ste s ním vykúzlili na prospech SZPB?

PerličkaZápalné fľaše sú problém,hajlovanie nieBežný medzinárodný futbalový zápas v Belgicku mal neobyčajnú mediálnu dohru. Strhla sa tam totiž bitka. Áno, ani to nie je pri športe medzi rozhorčenými fanú-šikmi nič nové, dokonca aj zápalné fľaše a podpálené sedadlá sme pri napínavých stretnutiach už videli. Na trávniku si to s loptou rozdali dva tímy – Beitar Jerusalem a Charleroi z Belgicka. Zápas sa skončil výhrou izraelského tímu a po niekoľkých dňoch obrovskou hanbou pre Belgicko. Pôvodne si všetci mysleli, že fanúšikovia Beitaru nedokážu udržať vášne na uzde, avšak ich hádzanie zápalných fl iaš bola len reakcia na sprá-vanie fanúšikov Charleroi. Belgickí neonacisti po hosťoch kričali urážlivé antisemitské po-známky a neváhali ani hajlovať. Ako sa priznali fanúšikovia z Je ruzalemu, ataky sa začali už pred zápasom. Dôkazom je aj množstvo videozáznamov z rôznych uhlov. Na celej veci je však najsmutnejšie, že antisemitské gestá a heslá kričali nielen tzv. „vyholené hlavy“, ale aj ženy a deti.

A. MIKUNDOVÁ, zdroj: israelnationalnews.com

Vzdelanie dodáva človeku dôstojnosť, veď aj otrok si začínauvedomovať, že nie je zrodený na otroctvo.Vzdelanie dodáva človeku dôstojnosť, veď aj otrok si začínauvedomovať, že nie je zrodený na otroctvo.

Hron opäť ožil bojom

(Pokračovanie na str. 3)

Nie? Lenže podľa tohtoroč-ného rebríčka Global Peace Index (organizuje ho austrál-sky inštitút pre ekonomiku a mier) je to tak!

Rusko sa totiž nachádza zo 162 štátov v prvej desiatke (152. pozícia) a Ukrajina s občianskou vojnou je na tom o dve miesta lepšie 150. pozícia).

Zaujímavé je aj to, kto je na čele nebezpečnosti tohto „od-borného“ rebríčka. Je to Sýria, Irak a Afganistan. Čiže krajiny, ktorým vojnu do krajiny „lás-kavo“ priniesli Spojené štáty americké, Západ a svojho času aj Slovenská republika.

Najbezpečnejšími štátmi sú Island, Dánsko a Rakúsko. -r-

Boli to vojenské sily spojencov, tu v Osvienčime jednotky Červenej ar-mády, ktoré vojensky porazili fašis-tický Wehrmacht a jeho spojencov. Za to im musíme poďakovať.

Je na nás, zastupujúcich dnešné gene-rácie, aby sme pri tejto spoločnej akcii prevzali zodpovednosť za zachovanie pa-miatky od posledných preživších očitých svedkov. My, a najmä vy, ako následná generácia, by ste mali vedomosti, ktoré ste v príprave na túto cestu získali, ucho-vávať nielen pre seba, ale odovzdávať ich svojim priateľom, známym alebo v škole.

Osvienčim je medzinárodný sym-bol rasistickej vyhladzovacej politiky, namierenej proti Židom, Sintom a Ró-mom, proti slovanským národom, kto-ré boli považované za podradné. Oni boli tu v Osvienčime vraždení plynom a iný-

mi prostriedkami hromadného ničenia, ale tiež neľudským využívaním ich práce pre zisk, napríklad koncernu IG Farben.

My si však nemôžeme len pamätať. Musíme si tiež uvedomiť, že dnes neofa-šizmus, rasizmus, xenofóbia a pravicový populizmus sa v rade európskych krajín znovu oživuje.

Príčiny tohto oživenia sa líšia. Existujú skutočné politické a hospodárske problé-my v mnohých európskych krajinách, pri ktorých tieto skupiny presadzujú rasistic-ké, nacionalistické a extrémne riešenie.

My sa, a teraz hovorím za šesťdesiat členských zväzov Federácie odbojových bojovníkov z 25 európskych krajín, Izra-ela a Latinskej Ameriky, spoliehame na vás. Heslo, „fašizmus nie je názor, ale zločin!“, zostáva pre nás aktuálne.

Národní osvobození 13/2015 (výňatok)

Viete, že v Rusku je nebezpečnejšie akona Ukrajine?

„Fašizmus nie je názor, ale zločin!“(Generálny tajomník Ulrich Schneider (FIR) v Osvienčime 10. mája 2015)

Z návršia sa otvára krásny výhľad na široké okolie, na dedinky s kos-tolíkmi v priľahlom údolí Dunaja, na polia, z ktorých farmári zberajú úrodu, háje na nevysokých kopcoch, ktoré sa na juhu dvíhajú a dajú tu-šiť, že sa tam kdesi za mrakmi týčia Alpy. Ako sa mohlo stať, že sa tu, zo štyri kilometre od malebného hor-

Pridrahé mýto na ceste do večnosti

(Pokračovanie na str. 4)

BOJOVNÍK / 16–17 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iní V Chabarovsku zreštaurujú obydlie

posledného čínskeho cisára Vedenie mesta chce zreštaurovať dom (na území bývalého pionier-skeho tábora Dzeržinec), v ktorom žil niekoľko mesiacov po zajatí ruskými vojskami v roku 1945 cisár Pu Yi. So žiadosťou o obnovu sa na samosprávne úrady obrátil čínsky konzu-lát, ktorého čínski partneri už majú sponzorov a aj niekoľko exponátov pre budúce múzeum. Podľa ria.ru, 28. júl 2015

Čína varovala JaponskoČínska diplomacia 23. júla varovala japonského premiéra Šinzóa Abeho, aby sa vo svojom vyhlásení k nadchádzajúcemu 70. výročiu skončenia druhej svetovej vojny v Ázii nesnažil zbavovať Japoncov zodpovednosti za vojnovú agresiu.„Akékoľvek zľahčovanie alebo vyhýbanie sa zodpovednosti Japonska by sa rovnalo otvoreniu rán obetí a ich potieraniu soľou,“ povedal čín-sky veľvyslanec Čcheng Jung-chua na tlačovej konferencii.Zatiaľ najjednoznačnejšie ospravedlnenie Japonska obetiam vojnovej agresie vyslovil v roku 1995 vtedajší premiér Tomiiči Murajama. Abe naproti tomu opakovane pobúril susedné krajiny svojimi názormi obha-jujúcimi konanie Japoncov počas vojny. Podľa TASR, 23. júl 2015

Z ukrajinského zápisníkaZ nečakaného víťaza prezidentských volieb v Poľsku – Andrzeja Dudu, urobili niektoré médiá u našich východných susedov Ukrajinca. Aby sme však boli spravodliví, prvú takúto informáciu priniesla poľská tlač. Duda vraj pochádza z rodiny Lemkov (ide o veľmi blízku príbuz-nosť s našimi Rusínmi), ktorí žili na juhovýchode Poľska, teda pri hra-niciach Poľska s Ukrajinou. Lemkovia boli po 2. svetovej vojne násilne vysťahovaní zo svojej domoviny, časť presídlili do bývalého Sovietske-ho zväzu, ďalších na nové poľské územie pri rieke Odra. Nový poľský prezident sa netají svojím pozitívnym vzťahom k Ukrajine, dokonca ho má vraj lepší, než jeho predchodca Bronislaw Komorowski. V Kyjeve očakávajú, že Duda a Porošenko veľmi rýchlo nájdu spoločný jazyk, ale je tu predsa len jeden problém: pôsobenie nacionalistickej Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) počas 2. svetovej vojny, ktorá terorizovala Poliakov, mnohých z nich zavraždila iba pre ich pôvod. Politológovia sú však presvedčení, že Duda bude v celosti dodržiavať líniu, ktorú vy-týčili bývalí poľskí prezidenti Lech Walesa a Lech Kaczinski. Na jej zá-klade Poľsko naďalej zostáva najvýznamnejším politickým spojencom Ukrajiny a jej advokátom v Európe. Podľa Slovenský rozhľad 15/2015

Francúzi majú pamätník maršala ŽukovaDňa 19. júna sa v Remeši v Múzeu podpisu aktu (Musee de la Reddi-tion) udialo ustanovenie pamätníka maršala ZSSR Georgija Žukova. Busta od sochára Andreja Tyrtyšnikova, ktorú Francúzom podarovalo Ruské vojensko-historické spoločenstvo, obnovuje podľa vedeckého riaditeľa spoločenstva Michaila Mjagkova historickú spravodlivosť, pretože v Remeši podpísaný kapitulačný akt bol uznaný len za predbež-ný. Ten skutočný akt bezpodmienečnej kapitulácie bol podpísaný o deň neskôr za účasti Georgija Žukova v Berlíne-Karlshorste. (Za ZSSR v Remeši bol 7. mája generálom Susloparovom na vlastnú zodpovednosť a riziko /Bez dočkania sa stanoviska z Moskvy. Zákaz podpisu z Moskvy prišiel až potom./ podpísaný predbežný akt o bez-podmienečnej kapitulácii nemeckých vojsk. No a na tom, že išlo o „predbežný akt“, sa spojenci zhodli na základe Stalinovej požiadavky. Remešská kapitulácia bola v podstate pokusom dosiahnuť tajný cieľ za chrbtom Sovietskeho zväzu.) Podľa izvestia.ru, 19. jún 2015

DĽR: Ukrajinská mína trafila Múzeumbojovej slávy v Donecku

Delostrelecká mína priamo trafi la 18. júla Múzeum 62. (8.) bojovej gardovej slávy armády maršala V. I. Čujkova a poškodila nielen jeho vonkajšiu stenu, ale aj expozíciu.Ministerstvo kultúry DĽR oznámilo, že v rámci expozície boli poškode-né panely s fotografi ami a jednotlivé exponáty. Podľa ria.ru, 20. júla 2015

Ako sa testovala prvá atómová bomba?Obyvatelia dedinky Tularoza pocítili 16. júla 1945 až neprirodzený strach keď počuli mohutný zvuk a videli obrovské salvy dymu. Bolo im však povedané, že išlo o obyčajný výbuch munície na jednom z neďalekých skladov a tak sa upokojili.Americkí vedci z národného onkologického ústavu doteraz študujú prí-činy objavenia sa rakoviny v tejto oblasti a hľadajú možnú súvislosť s tunajším testovaním atómovej zbrane. „Toto nie je o jadrových protestoch,“ povedala bývalá obyvateľka osady Tina Cordova. „My len chceme, aby vláda priznala a vysvetlila, prečo tento test uskutočnila vtedy tajne.“ Podľa pravda.ru, 16. 7. 2015

Ruské S-400 okamžite podlomia hlavné sily NATORusko vysiela zdokonalené protilietadlové raketové kom-plexy S-400 Triumf a protilie-tadlové kanónové komplexy Pancir-S k hraniciam NATO, čoho by sa mali Spojené štáty varovať, píše National Inte-rest. Vojenskí špecialisti za-čínajú hovoriť o spochybnení vzdušnej nadvlády NATO.

„S-400 je najmodernejším sys-témom protiraketovej obrany a jeho rozmiestnenie pozdĺž hraníc NATO stavia otázku spochybnenia dominancie aliancie v prípade kon-fl iktu s Ruskom,“ píše sa v článku.

Vojenský expert R. Farley vy-svetľuje, že oddiel S-400 má vo výzbroji rakety troch druhov. Každá likviduje cieľ v inej výške na vzdialenosť do 400 km. Pri-čom rakety s menším dosahom majú vyššiu rýchlosť i efektivitu zásahu cieľa. S-400 bude likvi-dovať aj balistické rakety. Expert tvrdí, že komplexy S-400 v Kali-ningrade vôbec ohrozia vzdušné operácie NATO v Európe. „V prípade vojny S-400 a podobné systémy vedia neutralizovať le-tectvo NATO a podlomiť hlavné sily Západu vo vojne,“ pozname-nal Farley.

V tejto súvislosti si treba tiež

spomenúť na (zatiaľ málo ko-munikované) slová ruského pre-zidenta na fóre Armáda-2015 keď vyhlásil, že nové ruské me-dzikontinentálne balistické ra-kety, ktoré v roku 2015 doplnia strategické atómové sily Ruska, dokážu prekonávať akékoľvek systémy protiraketovej obrany (aj tie, ktoré sú ešte len v nákresoch – pozn. red.)! Podľa ria.ru, 26. 6. 2015

Pravda o juhokórejskom Boeingu azda pomôže i pravde o malajzijskom MH17Bývalí agenti americkej rozviedky, členovia hnutia „Veteráni rozvied-ky za zdravé myslenie“ (Veteran Intelligence Professionals for Sanity) vyzvali prezidenta USA Baracka Obamu na nepredpojaté vyšetrovanie katastrofy malajzijského Boeingu MH17, píšu nemecké Junge Welt.

Z listu vyplýva, že neopod-statnené obvinenia domobrancov Donbasu len zhoršujú vzťahy me-dzi Moskvou a Washingtonom. Podľa bývalých rozviedčikov na zníženie napätia medzi štátmi tre-ba uskutočniť úplné vyšetrenie tra-gédie, odhaliť príčinu pádu lietadla a prestať používať informácie zo sociálnych sietí ako dôkazy.

„Ak americká vláda vie, kto úto-čil na lietadlo, tak musí poskytnúť dôkazy. Ak to vláda USA nevie, tak to musí vyhlásiť“, uvádza sa v liste.

Veteráni špeciálnych služieb sú rozhorčení neochotou vlády USA organizovať skoordinované vyšet-rovanie tragédie, a taktiež nevylu-čujú, že katastrofu malajzijského Boeingu mohli spôsobiť kyjevské úrady a vplyvní ukrajinskí oligar-chovia. Americkí občania si podľa autorov listu aj sami môžu urobiť potrebné závery, potrebujú na to len úplné informácie.

Bývalí rozviedčíci amerických služieb si tiež všímajú, že Spo-jené štáty tragédiu zostreleného

lietadla využívajú na propagandis-tické ciele a zdôrazňujú, že niečo také sa nedeje po prvý raz. A ako dôkaz poukazujú na 1. september 1983 keď administrácia Ronalda Reagana obvinila Sovietsky zväz z úmyselného zostrelenia juhokó-rejského Boeingu-747.

„Ak čestne, tak juhokórejský Boeing bol zostrelený po tom, ako sa odklonil stovky míľ od určené-ho kurzu a narušil vzdušný priestor ZSSR, nachádzajúc sa blízko dôle-žitých objektov. Sovietsky pilot neraz požadoval od letcov civil-ného lietadla zmeniť kurz a opus-tiť vzdušný priestor ZSSR, lenže piloti juhokórejského lietadla na upozornenia nereagovali,“ hovorí sa v liste. Podľa ria.ru, 27. júl 2015

Rusko zlikvidovalo 90 % zásob chemických zbraníRusko k 13. júlu zlikvidovalo 35 972 tisíc ton chemických látok z celého objemu 39 967 tisíc ton, čo znamená, že na likvidáciu mu ich zostá-va okolo 10 percent.

Genplk. Valerij Kapašin o známil, že k dnešku sú kompletne zlikvidované zásoby v štyroch skladoch

a tento rok sa dokončí likvidácia na ďalších štyroch (Leonidovka, Maradykovskij, Počep a Ščučie). Na objekte Kizner v Udmurtskej republike bude likvidá-cia pokračovať aj po roku 2015 pretože dnes je tam zlikvidovaných len 34,41 % zásob.

Podľa nvo.ng.ru, 17. júl 2015

Expert: Linku MH17 pripravili ako„jahňa na podrezanie“

„Závery... na základe holandských dôkazov sú úbohé. Ak hovoriť, na-príklad, že lietadlo bolo zostrelené Buk-om, že bojová hlavica, čo je 70 kg výbušniny, mala podľa nich vybuchnúť 5 metrov od lietadla. No prepáčte, ale v takom prípade by Boeing roztrhlo na „cimpr-campr“ (Anochin použil ruský výraz roztrh-

lo ako „tuzikom grelku“, čo taktiež znamená, že sa to už nedá poskla-dať.),“ povedal pre rádio Sputnik.

Vinu podľa neho nenesú domo-branci, ale ukrajinská strana. „Všet-ky rozhovory o Buk-u považujem za zahmlievanie, ktoré bráni dôjsť k pravde. Prebieha tu politická hra na mŕtvolách. Začína sa žonglovanie

s nebohými. No a to je hrozné. Toto hovorí o úplnej degradácii európske-ho spoločenstva,“ myslí si expert.

Vladimír Anochin je presvedče-ný, že vzdušný priestor nad bojovou zónou nebol na moment skazy Bo-eingu otvorený náhodou. „Myslím si, že to bol úmysel – je to 20 ki-lometrov. No dispečer zrazu navá-dza toto lietadlo práve do bojovej zóny severnejšie o 14 km. To už hovorí o tom, že (malajzijskú) linku (MH17) pripravovali na podrezanie ako jahňa. Čiže ide o najčistejšiu vraždu,“ dodal vojenský expert.

Podľa ria.ru, 16. 7. 2015

Viceprezident akadémie geopolitických otázok a vojenský expert Vladimír Anochin považuje závery expertízy o príčinách leteckej katastrofy, ktoré uverejnila CNN, za nezodpovedajúce skutočnosti.

Zeit: Kyjev nechce vedieť o vlastných padlýchOd začiatku bojov na východe Ukrajiny tam dob-rovoľníci riešia veľa otázok, ktoré sú v skutočnosti úlohou štátu, píšu nemecké noviny Die Zeit.

Napríklad vyhľadávaním a vývozom tiel vojakov sa zaoberá humanitárna misia „Čierny tulipán“. Tá však od štátu nedostáva žiadnu podporu a tak dobrovoľníci s tým museli kvôli nedostatku peňazí prestať. Pre príbuzných nezvestných sa tak stratila jediná nádej ako sa dozvedieť o osude svojich synov, manželov, detí, bratov...

Podobné organizácie sú dôležité aj pre novinárov, po-znamenávajú Die Zeit: dobrovoľníci môžu poskytnúť

omnoho presnejšie informácie o počtoch padlých, ako ukrajinské úrady. Nemecký list si vôbec myslí, že Ky-jev presný údaj o počtoch svojich padlých vlastne ani nechce vedieť.

„Možno je to cynizmus zrodený bezmocnosťou. Načo sa znepokojovať o mŕtvych, ak sa štát nedokáže postarať ani o živých,“ píšu noviny.

Ukrajinskí novinári si zistili, že Kyjev nevyčleňuje žiadne prostriedky na návrat tiel padlých. Ofi ciálne sa za nezvestných považuje 1 330 ľudí, no reálne počty sú asi omnoho vyššie. Podľa ria.ru, 23. júl 2015

3 BOJOVNÍK / 16–17

18. JÚLBuckinghamský palác vy-

jadril sklamanie z bulvárneho denníka The Sun za to, že zve-rejnil snímku princeznej Alžbe-ty, dnešnej britskej kráľovnej, ako v roku 1933, keď sa dostal k moci Adolf Hitler, predvádza v rodinnom sídle na škótskom zámku Balmoral, obklopená svojím strýkom, matkou a ses-trou zdvihnutím pravej ruky na-cistický pozdrav. Vojenský his-torik James Holland pre The Sun povedal, že členovia kráľovskej rodiny si robili len žarty.

19. JÚLMestá Hannover a Langenha-

gen v nemeckej spolkovej kraji-ne Dolné Sasko postihla masová evakuácia občanov v súvislosti s hrozbou nevybuchnutých le-teckých bômb z 2. sv. vojny. Pri dlhodobo naplánovanej akcii sa v jednej lokalite podozrenie síce nepotvrdilo, v ďalšej sa však na-šla bomba britskej proveniencie s hmotnosťou okolo 250 kilo-gramov. Od rána muselo svoje príbytky v oblasti opustiť okolo 16-tisíc ľudí.

20. JÚLVzorky odobraté z ešte ži-

vých tiel obetí holokaustu, ktoré zrejm e vystavili lekárskym ex-

perimentom nacistických leká-rov, sa našli v patologickom vý-skumnom ústave vo francúzskom Štrasburgu. K ich objaveniu do-šlo na základe listu niekdajšieho riaditeľa ústavu, v ktorom písal o pokusoch vedených anatómom Augustom Hirtom. List obsaho-val podrobnosti ohľadom mies-

ta, kde sú uložené vzorky tkanív odobratých Židom, ktorých za-vraždili neskôr v plynových ko-morách.

Spoločnosť Mitsubishi usku-

točnila bezprecedentný krok, keď sa ako prvá japonská fi rma ospra-vedlnila za využívanie americ-kých vojnových zajatcov na nú-tené práce počas 2. sv. vojny. Jej predstaviteľ Hikaru Kimura vy-jadril na ceremoniáli v Centre Si-mona Wiesenthala v Los Angeles ľútosť nad tým, že väzňov z USA nasadili na práce v baniach pre-vádzkovaných jeho fi rmou. V ba-niach prevádzkovaných Mitsu-bishi Mining Company pracovalo asi 500 amerických vojnových

zajatcov a ďalšie tisíce Filipín-cov, Kórejcov a Číňanov.

22. JÚLBranko Lustig, jeden z pro-

ducentov Oscarmi ovenčeného fi lmu režiséra Stevena Spielber-ga Schindlerov zoznam, veno-val svoju sošku počas návštevy chorvátskej prezidentky Kolin-dy Garbarovej Kitarovičovej v Izraeli tamojšiemu múzeu Jad Vašem. Medzičasom 83-ročný rodák z Chorvátska, ktorý na vlastnej koži zažil peklo niekdaj-šieho vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, povedal, že podľa jeho názoru sa soška dostala na dôstojné miesto.

24. JÚLMoskovský najvyšší súd udelil

doživotný trest pre vodcu mili-tantnej neonacistickej skupiny po tom, ako ho uznal vinným z nariadenia piatich brutálnych vrážd, vrátane zabitia popred-ného ľudskoprávneho aktivistu. Porota v priebehu júla obžalova-la 33-ročného Iľju Goriačeva aj z prevádzkovania extrémistickej bunky a ilegálnej držby strelných zbraní. Niekoľko členov Goria-čevovej skupiny s názvom Mili-tantná organizácia ruských naci-onalistov už tento rok odsúdili na trest odňatia slobody. (ao)

stalo saVO SVETE

18. 7.–24. 7. 2015

Medvedev kritizuje Západza politizáciu dejín„Áno, žiaľ, čoraz častejšie narážame na pokusy prepisovania histórie, vrátane Veľkej vlasteneckej vojny. Názorne sa to prejavuje v niektorých európskych štátoch, v ktorých sa zhovievavo správajú voči otvorenej propagande nacistických myšlienok a kde sa nacionalistickí radikáli cítia čoraz slobodnejšie a po uliciach môžu pochodovať ľudia v ese-sáckych uniformách,“ povedal predseda vlády RF Dmitrij Medvedev.

Podobné konania podľa neho urážajú pamiatku miliónov obe-tí fašizmu a ohrozujú základné princípy demokracie a ľudských práv.

„Dožili sme sa toho, že s po-mocou manipulácie historickej pamäte sa pokúšajú riadiť me-dzinárodné vzťahy. Toto všetko vytvára predpoklady na vznik

medzietnických a medzištátnych konfl iktov,“ dodal Medvedev.

Pripomenul tiež hlasovanie v OSN pri rezolúcii „Boja s glori-fi káciou nacizmu...“, keď sa proti nej postavili USA, Kanada, Ukra-jina a Palau. A poukázal na morál-ny opak, ako Rusko prijalo zákon o trestnej zodpovednosti za rehabi-litáciu nacizmu. Podľa vz.ru, 25. júla 2015

Vojenský historický ústav 30. júna 2015 ukončil projekt pod názvom

Digitalizácia kultúrneho dedičstv a VHÚHlavným cieľom projektu bolo – digitalizácia, uchovávanie a sprí-stupňovanie archívnych fondov VHÚ ako kultúrneho dedičstva SR.

Pomocou projektu sa vytvoril zá-klad pre systematické narábanie so zdigitalizovanými archívnymi ob-jektmi vojensko-historického cha-rakteru na Slovensku vo formátoch konformných s európskymi štan-dardmi. Zachráni vybranú časť kul-túrneho dedičstva pred mechanickou deštrukciou, či ďalším znehodnote-ním, uľahčil prístup k efektívnemu využívaniu zdigitalizovaných objek-tov na edukačné, vedecko-výskumné a osvetové účely. Projekt priamo napomôže k zdigitalizovaniu špeci-fi ckého segmentu kultúrneho dedič-stva, a síce vojensko-historických archívnych objektov.

Digitalizáciou archívnych doku-

mentov a materiálov VHÚ zabezpe-čil zrýchlenie prístupu užívateľov, či už laickej alebo odbornej verej-nosti k archívnym dokumentom. Vytvoril tiež podmienky na zabez-pečenie zvýšenia úrovne vedec-kého poznania v oblasti vojenskej historiografi e. V neposlednom rade sa výrobou vysoko kvalitných digi-tálnych obrazov, dostupných elek-tronicky, redukuje opotrebovanie krehkých a ľahko poškoditeľných archívnych dokumentov.

Prístup k zverejneným zdi-gitalizovaným objektom sa na-chádza na:http://ebadatelnavha.vhu.sk/

Podľa vhu.sk, 23. 7. 2015

Hron opäť ožil bojom(Dokončenie zo str. 1)

Nemecké velenie počas 2. sv. vojny vybudovalo na rieke Hron päť- až sedemkilometrové obran-né pásmo. V marci 1945 začali vojská 53. a 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu pod vele-ním maršala R. J. Malinovského mohutnú ofenzívu známu aj ako Bratislavsko-brnianska operácia. Na úseku od obce Starý Tekov po Žemliare v dňoch 25. až 27. mar-ca 1945 násilným prechodom rieky Hron prelomili obranné postavenia nemeckého nepriate-ľa. Útok sa začal 25. marca 1945 v skorých ranných hodinách, pričom mu predchádzala takmer hodinová delostrelecká príprava. Z oblasti Tekova strieľalo tisíc diel a 17 kaťuší. Spolu s červe-

noarmejcami sa útoku zúčastnili aj Rumuni i kozáci genpor. Issu A. Plijeva. Bolo to však posledný krát keď útočili na koňoch, potom sa už stali mechanizovanými jed-notkami.

Rekonštrukcia historických bojov v Starom Tekove pat-rí podľa hlavného organizátora podu jatia Jozefa Hostinského k najväčším svojho druhu v stred-nej Európe. Aj tohto roku pri-pravili ukážku z vedenia bojovej činnosti na ploche približne osem hektárov. Presne tak, ako sa to odohralo pred 70 rokmi.

V rámci celodenného programu si mohli návštevníci pozrieť defi lé historickej a súčasnej vojenskej techniky, bojovú činnosť klubu ČSĽA, ktorá už tiež patrí minu-

losti, výcvik Červenej armády a Wehrmachtu, ukážky výcviku Policajného zboru SR, vojenský výsadok z vrtuľníka, mohli si siahnuť aj na raketový komplet S-300 a samozrejme na všetku bojovú techniku, ktorú tu prezen-tovali kluby vojenskej histórie. Spestrením tohtoročnej rekon-štrukcie bojov na Hrone bola aj aktívna účasť lietadiel RetroSky-Team-u z Košíc.

V Starom Tekove bolo poriad-ne rušno. Vojenská dobová tech-nika, príslušne oblečení vojaci i tanky pripomenuli ťažké chvíle ľudí žijúcich v nepriaznivých ča-soch 2. svetovej vojny. Diváci, všetkých vekových kategórií si prišli na svoje.

Vladimír DOBROVIČ

Prizná si Kyjev genocídu Poliakov vo Volyni?Podpredseda Európskeho parlamentu Ryszard Czarnecki pred-pokladá, že nepriznanie si Ukrajinou genocídy poľského obyva-teľstva počas Volynského masakru v roku 1943 (desiatky tisíc

poľských obetí – pozn. red.) zbavuje Kyjev nádeje na partnerské vzťahy tak s Varšavou, ako aj s celou Európou.

„Pre nás je odsúdenie genocídy Poliakov dôležitou otázkou, ktorá sa udiala v 40-tych rokoch minulého storočia. Reč nie je o tom, aby sme niekoho postavili „k stene“ alebo mu predjavili nejaké ultimáta – my len jasne hovoríme, že nemôžeme obetovať pamiatku našich rodákov za dobré súčasné vzťahy medzi Varšavou a Kyjevom“, cituje Czarniec-keho agentúra Charkov. Podľa evrazia.org, 28. júl 2015

Dňa 30. júla navštívila predsedu SZPB Pavla Sečkára predsedníč-ka Únie žien Slovenska Irena Belohorská a pozvala ho na sláv-nostné zhromaždenie (26. 9.) pri príležitosti 70. výročia založenia Slovenského zväzu žien, ktorého je únia pokračovateľom.Obaja štatutári sa vzájomne informovali o svojich podujatiach a do-hodli sa na potrebe ich obojstrannej podpory, čo sa zrejme pretaví do ofi ciálnej zmluvy o spolupráci. -vmi-

Norbert Lacko, podpredseda SZPB, poukázal na dôležitosť pripomínania si bojového hr-dinstva našich osloboditeľov.

Raketový komplet S-300.

BOJOVNÍK / 16–17 4

Pridrahé mýto na ceste do večnosti(Dokončenie zo str. 1)

Spoločný pomník s ČechmiPiaty, posledný transport vyrazil

z Bratislavy 31. marca 1945, teda štyri dni pred jej oslobodením. Na-cisti nechali väzňov stáť na dvore Mauthausenu štyri hodiny. Všetkých odviedli rovno do plynovej komory. Bez akejkoľvek písomnej evidencie. Sem na poslednú chvíľu zviezli aj osemtisíc maďarských Židov (niek-torí mali priestupnú stanicu v pra-covnom tábore v Petržalke). Mnohí z nich pochádzali z južného Sloven-ska, ktoré po Viedenskej arbitráži v novembri 1938 obsadili horthy-ovské vojská. Ich prežitie bolo mi-nimálne.

Im všetkým venoval v roku 1959 pomník pražský sochár Antonín Nykl. Dva pilony a medzi nimi vy-chudnutý muž so zdvihnutými ru-kami a s kŕčom v tvári. Autor vedel, čo so sochou chce povedať. Po roku 1939 sa zapojil do protifašistické-ho boja v rámci organizácie Obrana národa. Ktosi ho udal. Cez Pankrác a Terezín poputoval do Mauthausenu s poznámkou v kartotéke RU – ná-vrat nežiaduci. Napriek tomu sa dožil mája 1945.

Zložitý systém koncentrákov

Prvý nacistický koncentračný tábo-rov mimo nemeckého územia vzni-kol v Mauthausene 8. augusta 1938, niekoľko mesiacov po anšluse Ra-kúska. Mauthausen so susednou ob-cou Gusen sa stali centrom siete päť desiatok táborov na území takmer ce-lého Rakúska a susedného Bavorska. V tomto komplexe neľudskej práce ako otrokov využívali najmä pred-staviteľov inteligencie, domnelých i skutočných politických a ideových oponentov Tretej ríše, umelcov, Ži-dov, homosexuálov – najprv mužov z Nemecka a Rakúska, neskôr aj žien z ďalších spojeneckých či okupova-ných krajín.

V januári 1945 tu nútene praco-valo okolo 85-tisíc ľudí. Celkovo bránami týchto táborov počas vojny prešlo vyše 200-tisíc osôb, zhru-ba polovica prišla o život (niektoré zdroje uvádzajú 122 766).

Pani Eugénia Grznáriková, ktorá našu skupinu aj s vnukom sprevá-dzala v Mauthausene, sa dozvedela o skonaní svojho otca až po novem-bri 1989 prostredníctvom Medziná-rodného Červeného kríža. Keď sme prechádzali hádam najpietnejším miestom koncentráku – kremató-riom, trasúcou rukou zapálila svieč-ku, položila ju k peci a po 70 rokoch sa znovu rozplakala...

Na stenách susednej miestnos-ti visia pamätné tabuľky nacistic-kých obetí z troch desiatok štátov. Z bývalého Československa sme tu našli ministra zahraničných vecí Karla Kopeckého (zomrel 14. ok-tóbra 1942) a známeho pesničkára, herca a režiséra Karla Hašlera. Po-čas okupácie Čiech napriek zákazu spieval vlastenecké piesne, na čo ho v auguste 1941 zatklo gestapo a v ten istý rok 22. decembra zomrel v Mauthausene. Jeho Tá naše písnič-ka česká, či Po starých zámeckých schodech ostali však nesmrteľné.

Obete nacistickej mašinérieNa bočnom nádvorí má tabuľu

Československý sokol, ďalej spo-lu s Poliakom Władisławom Cza-plińským brnenský profesor Josef Podlaha, ako lekári zachránili tisíce spoluväzňov (obaja sa dožili oslo-bodenia), ale aj právnik Ján Bulík z Kovačice, prvý predseda Matice slovenskej v Juhoslávii, ktorý sa zapojil do česko-slovenského zahra-ničného odboja, za čoho vo Viedni zatkli a 15. decembra 1942 zomrel v Mauthausene.

Medzi tými, čo zajatie prežili, bol napríklad Antonín Novotný, ktorého tu v rokoch 1941 až 1945 väznili za účasť v ilegálnom hnutí. V septem-bri 1953 sa stal prvým tajomníkom KSČ a o štyri roky na to ho zvolili i za prezidenta republiky.

Šesťdesiatdva spôsobovvraždenia

Jedným z najobávanejších miest v Mauthausene boli príkre Schody smrti, po ktorých väzni museli bez odpočinku vynášať 50-kilogramo-vé nahrubo vytesané žulové kvádre (podľa nacistickej evidencie väzni v dôsledku permanentného hladu dosahovali priemernú hmotnosť 40 kilogramov). Stačilo, aby sa jeden pošmykol, ako domino popadal celý rad. Neraz im k tomu dopomohli sami dozorcovia SS a bachari. Medzi ich zábavky patrila tzv. parašutistická stena, keď zajatcov („parašutistov“) jednoducho zhodili zo steny kameňo-lomu, čo uvádzali ako samovraždu.

K ďalším metódam usmrcovania patrilo zastrelenie či obesenie za aké-koľvek porušenie disciplíny, nahnanie do ostnatých drôtov nabitých vyso-kým elektrickým napätím (ďalšia for-ma „samovraždy“). Výnimočné nebo-lo ani vpichnutie injekcie s petrolejom alebo benzínom rovno do srdca.

Prinajmenšom 3 455 ľudí, ktorí boli chorí alebo krutou prácou úpl-ne vyčerpaní, zabili prostredníctvom Cyklonu B.

Svoju prácu odviedla aj „klinika“ na 40 kilometrov vzdialenom zámku Hartheim, kde sa vykonávali nebez-pečné lekárske pokusy. Napríklad Karl Gross pri testovaní experimen-

tálnej vakcíny zámerne nakazil stov-ky väzňov cholerou a týfusom. Me-dzi februárom 1942 a aprílom 1944 tak usmrtil vyše 1 500 „pacientov“.

Mauthausen-Gusen patril medzi koncentračné tábory, kde Nemci zrealizovali systém Vernichtung durch Arbeit (likvidácia prácou) najbrutálnejším spôsobom. Ďalšou „špecialitou“, ktorá si vyžiadala asi 3 000 obetí, bola smrť na následky podchladenia, keď väzňov prinútili vysprchovať sa ľadovou vodou a po-tom ich ponechali vonku v mraze.

V pobočke Gusen II topili vyčer-paných väzňov vo veľkých sudoch s vodou. Alebo ich prinútili ísť za hranice tábora a potom ich zastrelili akože pri pokuse o útek. Vo vedec-kých kruhoch sa hovorilo o 62 spô-soboch zabitia. Presné počty mŕt-

vych sa nedajú určiť aj preto, lebo väčšinu záznamov a dôkazov nacisti zničili a novo prichádzajúcim často priradili číslo už zabitého väzňa.

Osudy slovenských väzňovObete nacistického besnenia zo

Slovenska pripomína schátrané dielo architekta Ivana Salaya a akademic-kého sochára Tibora Bártfaya na bra-tislavskom cintoríne v Slávičom údolí, ktorého opravu sa už dlhodobo pokúša iniciovať SZPB. Na čiernom podstav-ci sú uvedené mená 28 mužov. Nejde len o symbolický pamätník. Sú pod ním uložené telesné pozostatky poli-tických väzňov, ktoré hneď po vojne previezli z Mauthausenu na Slovensko v cínových truhlách.

Boli medzi nimi profesori, fi nanč-níci, inžinieri, ale aj robotníci, Slo-váci, nemeckí i maďarskí antifašisti, sovietski partizánski velitelia, kto-rých slovenská tajná polícia zatkla a zväčša ich aj odsúdili na šesť až desať rokov. Začiatkom roku 1945 ich so súhlasom premiéra Štefana Tisu prevzalo do svojej kompetencie gestapo.

Keď kolóna piatich nákladných áut pokrytých celtami bez akéhokoľ-vek označenia viezla 19. februára 1945 z Bratislavy do nacistického koncentračného tábora viac ako 250 mužov strážených početným sprie-

vodom z neslávneho SS, v rakúskom Melku sa rozozneli poplašné sirény. Šoféri dupli na plyn. Keď sa k nim priblížili na dostreľ anglo-americké stíhačky, spojenci nemohli tušiť, že ide o transfer väzňov. Predpoklada-li, že sa presúva nemecký vojenský konvoj. V štyroch vlnách spustili doň paľbu z guľometov a malokalib-rových rýchlopalných diel.

Priamo na mieste ostalo nehybne ležať 29 mužov. Medzi prvými zabi-tými bol Ladislav Sára, profesor na Vyššej priemyselnej škole v Banskej Bystrici, ktorý po vypuknutí SNP pôsobil ako prvý hlásateľ Slobod-ného slovenského vysielača. Ďalšou obeťou bol jeho rovesník a profesio-nálny kolega Alexander Markuš, za-kladateľ partizánskej skupiny Janko Kráľ v Malých Karpatoch. Pri Melku

naposledy vydýchol aj Vojtech Kohn, ktorý od roku 1940 v Trenčíne vy-dával a kolportoval ilegálny časopis Iskra, nemecký antifašista Jozef Rei-chel, či Maďar Zoltán Szóbel, ktorý spolupracoval s prvým ilegálnym ústredím KSS najmä na technickom úseku pri zhotovovaní falošných do-kladov.

Dátumom 19. februára 1945 sa skončil život aj Karola Grüna, ktorý v hodnosti rotmajstra Slovenskej ar-mády na východnom fronte ako jeden z prvých prešiel na sovietsku stranu. V polovici roka 1944 ho zahraničné čs. vojenské velenie vyslalo so spra-vodajskou skupinou na stredné Slo-vensko, kde zabezpečoval spojenie medzi Golianovým vojenským ústre-dím a generálom Heliodorom Píkom v ZSSR. Okrem troch desiatok odbo-járov, ktorí skonali priamo pri Mel-ku, bolo ďalších približne päťdesiat zranených. Po niekoľkých hodinách ich nahádzali do auta a previezli do Mauthausenu. Umiestnili ich v ba-raku bez toho, aby im poskytli ošet-renie. Napríklad Štefan Szabó, pô-vodom krajčírsky pomocník, neskôr ilegálny pracovník v Bratislave, mal iba prestrel nohy, no na vykrvácanie ešte v ten istý deň zomrel. Podobne Karol Černocký, ktorý v roku 1940 v Sovietskom zväze absolvoval pa-radesantný výcvik. Zakrátko po tom,

čo ho na Orave v novembri 1941vy-sadili, polícia ho chytila. Deň po tra-gédii v ohromných mukách zomrel Ján Osoha, zasiahnutý do brucha. Bol členom prvých troch ilegálnych ústredí KSS. Inicioval rokovania s občianskym odbojom o vytvorení Ústredného národného revolučného výboru.

Tých, čo prvý deň prežili, privítali v Mauthausene esesáci so škodora-dostným smiechom: „Vidíte, ako vás vaši americkí kamaráti pozdravili...“ Museli sa napriek veľkej zime vy-zliecť donaha a stáť vonku od rána až do večera, pričom ich polievali studenou vodou. Zaradili ich do blo-kov, kde pre ťažkú prácu, nedostatok potravín a chlad úmrtia pokračovali. Medzi tých, ktorí ešte do oslobode-nia v Mauthausene zahynuli, patril Ladislav Exnár. V septembri 1942 založil ozbrojenú jánošíkovskú družinu, základ budúceho partizán-skeho oddielu Sitno. Po presune do Mauthausenu zomrel 20. marca.

Tí, ktorí prežili útrapyTo, čo mnohí z bývalých politic-

kých väzňov neskôr v Českosloven-sku dosiahli, svedčí o tom, že tvori-li významnú časť pokrokovej elity nášho národa a krajiny. Napríklad Šte-fan Dubček, pôvodom robotník, ktorý až kým ho nezatkli, pracoval v prvých troch ilegálnych ústrediach KSS, bol otcom najvýraznejšej osobnosti Čes-koslovenskej jari Alexandra Dubčeka. Karol Markovič sa v roku 1944 ako riaditeľ fi liálky Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici podieľal na ekonomickom zabezpečení SNP. Po vojne sa zúčastnil na príprave nového bankového systému ČSR.Ľudovít Benda, člen 1. ilegálneho

ústredného vedenia KSS, v rokoch 1958 až 1960 bol predseda, potom ešte štyri roky podpredseda SNR. Stredoškolský profesor v Kežmar-ku Karol Stráňai, veliteľ rajeckého partizánskeho oddielu, sa stal za-kladateľom slovenskej vedy o telo-výchove a športe, neskôr dekanom FTVŠ Univerzity Komenského. Hrô-zy Mauthausenu prežil aj Dragutin Šmidke, alias Ivan Kulík, ktorého skutočné meno sa podarilo zatajiť. Inak by so synom Karola Šmidke-ho, spolupredsedu povstaleckej SNR a veliteľa Hlavného štábu partizán-skych oddielov nacisti nemali zľu-tovanie. Po vojne Dragutin praco-val ako redaktor časopisu Bojovník a v Slovenskej akadémii vied.

Dosiaľ sú na žive dvaja účastníci krvavého kúpeľa pri Melku: funk-cionár SZPB Oto Wagner a fi lmový teoretik a prekladateľ Pavel Branko, ktorý vo februári vystúpil pred od-bojármi a mládežou na spomienko-vom zhromaždení v Slávičom údolí. Škoda, že už nemohli s nami ísť na zájazd do Rakúska. Napriek mape a vysvetleniu pracovníčky múzea v Mauthausene sa nám nepodarilo nájsť miesto tragédie. Nepomoh-la ani polícia a miestnym občanom naša otázka na slovenský pamät-níček nič nehovorila. A tak máme o jeden dôvod navyše, prečo si toto podujatie v budúcnosti zopakovať.

Martin KRNO

Bratislavskí protifašisti pred Niklovou sochou venovanou obetiam z Československa.

5 BOJOVNÍK / 16–17

František Vnuk: Židia na Slovensku v rokoch 1938–1948LÚČ, Ústav dejín kresťanstva, Bratislava 2014Už v samotnom titule brožúrky sa črtá isté prekvapenie, lebo František Vnuk prilepil k tradičnému obdobiu existencie Tisovho slovenského štátu i tri povojnové roky obnoveného Českoslo-venska s jeho ľudovodemokratickým smerovaním. V podtitulku autor sľubuje, že sa chce vyjadriť „k otázke budúceho pokojného spolunažívania“ Slovákov a Židov, ale z obsahu publikácie sála zlostný výhražný tón. Podčiarkuje ho aj výrok S. H. Vajanského použitý na záver: „Židia, pozor na zadné kolesá!“ (s. 81)

Vnuka ako s národom cítiaceho Slováka znepokojuje súčasný stav našej historiografi e a publicistiky: „Konajú sa konferencie a sym-póziá, píšu sa knihy, hry, štúdie, články o tom, akých previnení sa prezident Tiso a predstavitelia Slovenskej republiky i jednotliví Slováci dopustili voči Židom, ale úmyselne sa v ynecháva a obchá-dza, čo podnikli na ich záchranu, čomu zabránili a čo odmietali vy-konať napriek veľkému nátlaku zvonka. Nezohľadňujú sa okolnos-ti a parametre vtedajšej doby, ale uplatňujú sa kritériá súčasnosti. To nie je správne ani spravodlivé, ani čestné. A najkrutejšie je, že doma i za hranicami v tom všetkom majú nadmernú účasť slovenskí histo-rici a publicisti židovského pôvo-du“. (s. 80) Vnuk „vyzdvihuje“ dvoch: Ivana Kamenca, vedec-kého pracovníka Historického ústavu SAV a Pavla Mešťana, riaditeľa Múzea židovskej kul-túry SNM.

Mešťana doslova lustruje za jeho vedecké a pedagogické pôsobenie pred novembrom 1989, pričom čerpá z osobných invektív morál-ne zdiskreditovaného chartistu, exkomunistu Miroslava Kusého. Z tohto duchovného prepojenia asi pramení emotívny a smiešny vý-rok, že v čase, keď sa emigranti po páde totality vracali na Slovensko, Mešťan „zo strachu pred hnevom ľudu zutekal do Izraela“.

Terčom Vnukovho hnevu sú predovšetkým dve publikácie: Antisemitizmus v politickom vývoji Slovenska (1989–1999) a Anti-Semitism in Slovak Poli-tics (2003–2005). Označuje ich za hanopisy, lebo je v nich „neu-veriteľné množstvo faktov z kníh, článkov a vystúpení súčasných slovenských publicistov a verej-ných činiteľov, ktoré (Mešťan) potom kvalifi kuje ako prejavy antisemitizmu“. Citované výro-ky sú vraj „vo svojom pôvodnom kontexte také neutrálne, že by sa mohli bez akejkoľvek zmeny pub-

likovať v západnej tlači ba i v sa-motnom Izraeli bez toho, že by vyvolali protest alebo pohoršenie“. (s. 71–72)

Vnuk takto obhajuje i sám seba, lebo viaceré kauzy z uvedených publikácií sa týkali aj jeho osobne a nemali ďaleko od trestnoprávnej kvalifi kácie. Ľudácka exilová gar-nitúra – Vnuk patrí k jej hlavným ideológom a „hovorcom“ – vyu-žila ponovembrovú vlnu anti-komunizmu, živelného prehod-nocovania minulosti, nezrelosť slovenskej demokracie a najmä rozčarovanie, sociálnu neistotu,

hodnotovú dezorientáciu, čo sa prejavovalo v celej slovenskej spo-ločnosti na propagáciu slovenské-ho klérofašizmu a jeho predstavi-teľov, predovšetkým prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa. To, čo od svojho úte-ku v roku 1945 do novembra 1989 splodila v emigrácii, neraz i na objednávku antikomunistických ideologicko-diverzných centrál „hostiteľských“ krajín, zrazu moh-la doviezť domov a beztrestne, dokonca so štedrou podporou šíriť v slovenskej spoločnosti, napríklad aj s prispením Matice slovenskej a Ústavu pamäti národa.

Múzeum židovskej kultúry si len plnilo svoje poslanie, keď sa kritic-ky, ale objektívne postavilo nielen

k vojnovej histórii, ale aj k pono-vembrovému „očisťovaniu“ Tisov-ho režimu, k oživovaniu ľudáckej ideológie i k rôznym odnožiam pravicového extrémizmu. Napo-kon samotný Vnuk priznáva, že „antisemitizmus – u nás i glo-bálne – v jeho pasívnej i aktívnej forme je aj dnes skutočnosťou, ktorú nemožno poprieť“. (s. 72)

Vnuk si uvedomuje, že oslabe-né historické vedomie slovenskej spoločnosti je síce náchylné ak-ceptovať kadečo z jeho ľudácke-ho starinárstva, ale nie špekulácie a výmysly ospravedlňujúce tragé-diu slovenských Židov za druhej svetovej vojny. Preto ich v publi-kácii Židia na Slovensku v rokoch 1938–1948 doplnil o povojnovú kapitolu dehonestujúcu slovenské i svetové židovstvo. Navodzuje predstavu, že Židia si svoj osud v mnohom zavinili sami a že sa z neho vôbec nepoučili. A tak jeho tradičná obrana vojnového sloven-

ského štátu prechádza do protiži-dovskej fi lipiky.

Vnuk neúnavne a úporne opakuje...

...svoje absurdné tvrdenia, že slo-venskí Židia obišli pomerne dobre, lebo v iných krajinách ich súverci tr-peli viac než oni za Tisovho režimu. Prejavuje pochopenie pre ľudácke protižidovské opatrenia, najmä pre arizáciu a vylúčenie Židov z verej-ného života. Klasifi kuje to ako spra-vodlivú odplatu za krivdy spáchané na slovenskom ľude – za jeho vy-korisťovanie a okrádanie, za účasť na maďarizácii a za nelojálnosť Ži-dov voči majoritnému národu. (s. 6) So Židovským kódexom zaobchá-dza opatrnejšie, hoci ho stále pripi-

suje ľudáckym radikálom (Tukovi a Machovi) a Nemcom. Zahmlieva zodpovednosť režimu a jeho prezi-denta za deportácie a ich zastavenie vyzdvihuje ako politické a morál-ne hrdinstvo. Opatrne priznáva, že „príčiny, ktoré viedli slovenskú vládu k zastaveniu deportácií, nie sú dostatočne vysvetlené“. (s. 20) Velebí slovenskú rímskokatolícku hierarchiu za jej smelý odpor voči prenasledovaniu Židov, hoci tú už usvedčili dokumenty a svedectvá z pasivity a dvojtvárnosti. V roz-hodujúcich chvíľach konala iba na výzvy a upozornenia pápežskej kú-rie a pod tlakom obavy, že za prislu-hovanie fašistickému režimu národ jej po vojne vystaví patričný účet.

Vnuk však objavuje aj židov-ských vinníkov, keď sa rozpisuje o „menej známej verzii dôvodu zastavenia deportácií“, o dohode židovskej podzemnej organizácie Hatzalah s nemeckým poradcom D. Wislicenym o zastavení depor-tácií za 50 000 dolárov. S neskrý-vaným zadosťučinením konštatu-je, že ani medzinárodná židovská organizácia Joint, ani Sionistické hnutie v Ženeve neboli ochotné poskytnúť túto sumu. Predstavi-teľ Sionistického hnutia Nathan Schwalb údajne odkázal na Slo-vensko, že iba krvou možno vydo-byť židovský štát a že je nemysli-teľné, aby iné národy vylievali krv a Židia zo svojej strany by nepriná-šali nijaké obete. Vnuk dochádza k záveru, že Schwalbov cynizmus je protikladom úsilia slovenskej vlády zastaviť deportácie a pýta sa, prečo sa tento zákrok slovenských vládnych orgánov nikde nezazna-menáva aspoň slovíčkom uznania. (s. 21–22)

V otázke deportácií rozširuje Vnuk svoju argumentáciu o obvi-nenie Spojencov, predovšetkým Američanov a Britov, že na prahu vojny odmietali prijať židovských emigrantov a nečinne vyčkávali s intervenciou na záchranu Židov, hoci boli včas oboznámení s plá-nom Hitlerovho konečného rieše-nia židovskej otázky. (s. 20–21)

Čo Tiso povedal v Holíči?Špekuláciami je naplnená pasáž

o protižidovskom výroku prezi-denta Jozefa Tisa na dožinkovej slávnosti v Holíči 15. augusta 1942. Vnuk sa pohybuje v tradič-nej argumentačnej škále: Tiso nič nepovedal, Tiso to povedal ináč alebo keď to aj povedal, tak ide

iba o „smutné a poľutovaniahod-né prerieknutie tohto rozvážneho štátnika, kňaza a teológa“. (s. 23) Prekrúca svedecké výpovede ar-cibiskupa Karola Kmeťka a prof. Imricha Karvaša pred Národným súdom na procese s Tisom. Kmeť-ko si nič také „nepamätal“ a Kar-vaš (aj podľa Vnukovej citácie) potvrdil, že „celková tendencia bola asi tá, že odôvodňoval správ-nosť protižidovských opatrení, ktoré vyvierajú z podstaty sloven-ského národa“. (s. 24)

Vnuk opakuje svoje nezmyselné tvrdenia o „idylke“ v pracovných tá-boroch pre Židov v Novákoch, v Se-redi a vo Vyhniach, ktoré „nemožno nijako porovnávať s nacistickými koncentrákmi, so sovietskymi gu-lagmi alebo zbernými a pracovnými tábormi v ľudovodemokratickom Česko-Slovensku po skončení voj-ny v r. 1945“. O tom, že tieto tábory boli prestupnou stanicou na ceste do vyhladzovacích koncentračných tá-borov a aké heroické úsilie museli vyvinúť židovskí predáci, aby ich vôbec udržali a urobili internáciu znesiteľnejšou, Vnuk mlčí.

Ako „chuťovku“ pripájadôkaz...

...o tom, že s Nemcami kolaboro-vali nielen Slováci, ale i Židia. Ci-tuje zo správy II. (spravodajského) odboru londýnskeho Ministerstva národnej obrany z 26. júna 1944: „...pro dočasné osobné výhody je mnoho Židů ochotno zaprodat se Němcům a udávat jim i naše lidi. Židé ve službách ÚŠB a Gestapem placeni Židovští agenti jsou dnes ještě stále nejvýkonnější“. Vnuk nezabúda dodať, že by sa v tejto súvislosti malo pamätať i na „roz-sah spolupráce židovských obča-nov s boľševickým totalitným re-žimom“. (s. 28–29)

* * * Namiesto toho, aby sa Vnuk

objektívne zaoberal zodpovednos-ťou prezidenta Tisa za deportácie a smrť tisícov Židov, upriamuje pozornosť na postoj medzinárod-nej židovskej organizácie Joint a na Sionistické hnutie v Ženeve. Tým váľa vinu za deportácie na iných a opäť očisťuje prezidenta Tisa a vtedajších slovenských po-litických činiteľov. Svojimi klam-livými tvrdeniami skresľuje dané obdobie a falšuje slovenské dejiny.

Prof. PhDr. Pavol MEŠŤAN, DrSc., riaditeľ SNM – Múzea židovskej kultúry

Medzititulky a zvýraznenie textu – redakcia.

Deportácia židov 1942 foto: internet

Deportácia židov 1942 foto: internet

foto: internet

BOJOVNÍK / 16–17 6 7 BOJOVNÍK / 16–17

Cesta k úspechu vedie cez obrovské a odhodlané činy. Tonny Robbins

53. ročník turnaja o putovný pohár kpt. Miloša UhraDňa 19. 7. 2015 TJ Lubina kopanice, OcÚ Lubina, MOS Miškech Dedinka, usporiadali spoločne už (na Slovensku možno najstarší) 53. ročník futbalového turnaja o putovný pohár veliteľa partizán-skeho oddielu Hurban kpt. Miloša Uhra (Padol 27. 1. 1945).

Pred turnajom sa k prítomným prihovorili: prezident TJ Lubina kopanice a člen ZO SZPB Lubi-na Milan Dunajčík, starosta obce a predseda ZO SZPB Lubina Mar-tin Beňatinský a predseda OblV

SZPB Nové Mesto nad Váhom Ján Hulínek.

Poradie turnaja: 1. MFK Stará Turá, 2. PŠK Bzince p. J., 3. TJ Lubina kopanice, 4. OŠK Lubina.

Text a foto: Viliam SOLOVIČ

Poznámka redakcie:Keďže tento turnaj je možno najstarší na Slovensku, organizátori by

ho radi nahlásili do Guinessovej knihy rekordov. V minulosti tu hrala i prvoligová Žilina, druholigové mužstvá: ŠKP Bratislava, Bytča, Nové Mesto nad Váhom a aj mnohé krajské mužstvá. Najčastejším víťazom turnaja je Stará Turá, ktorá hrá v súčasnosti 5. ligu v ZsFZ.

Ak poznáte nejaký starší turnaj, dajte nám vedieť.

Hore zľava: Peter Mikláš (vedúci Lubina kopanice ), Tomáš Hulínek, Ján Truhlík (rozhodcovia), Martin Beňatinský, Milan Dunajčík ( s putovným pohárom kpt. Miloša Uhra), Ján Hulínek, Vladislav Mikláš (podpredseda ZO SZPB Stará Turá),Viliam Harušťák (riaditeľ MOS Miškech Dedinky), Rastislav Klimo (asistent trénera Bzince p.J.), Rudolf Gajdoš (športový spravodajca Kostolné), dole zľava kapitáni: Dávid Stacho (Bzince p.J.), Dušan Gulán (Lubina kopa-nice), Jozef Jaroš (Stará Turá), Michal Michalec (Lubina).

Polročná bilancia ZO SZPBZemianske KostoľanyUž len pri bežnom pohľade vidieť, že mesačne organizujeme, resp. sme účastní v priemere dvoch podujatí.

Napríklad v tomto roku sme po-žiadali ministra obrany SR o ude-lenie pamätnej medaily in memo-riam organizátorovi SNP na Hornej Nitre kpt. Adolfovi Weinholdovi; zúčastnili sme sa 39. ročníka Po-chodu vďaky v Cigli; zorgani-zovali sme oslavy MDŽ, besedu k 70. výročiu ukončenia 2. sv. voj-ny pre žiakov ZŠ, zúčastnili sme sa brigád na čistení priestranstva pred Pamätníkom SNP a hrobov pad-lých na obecnom cintoríne... No a pracujeme už aj na ďalších akci-ách, napr. na usporiadaní 7. roční-ka Behu SNP...

Z rôznych dôvodov sme sa ne-mohli zúčastniť celoslovenských osláv Dňa víťazstva nad fašiz-mom na Háji-Nicovô. Preto sme sa tam vydali až na konci júna. Domáci tajomník oblastného vý-boru SZPB Ján Machovič i pred-seda HDK Oldřich Vaněk však videli, akí sme boli prekvapení, že areál je zarastený takou vyso-kou trávou, akoby cintorín nemal pána.

Keď sme sa potom zastavili vo Važci (boli sme sa pokloniť vo Východnej nášmu rodákovi Jáno-

vi Kováčovi pri jeho nedožitých 100. narodeninách) a porovnali si ako vyzerá cintorín padlých ne-meckých vojakov, mohli sme si len vzdychnúť.

Rozdiel, ako uchovávajú po-tomkovia pamiatku agresorov a ako my uchovávame pamiatku svojich osloboditeľov je okamžite viditeľný.

A. KOMANEKOVÁ, predsedníčka ZO SZPB

Snímky: M. Víziková

Prípravy osláv SNPna Sekaninách finišujúOslavy SNP v Lehote pod Vtáčnikom v prírodnom amfiteátri na Sekaninách sú obyvateľom Horného Ponitria známe. Nielen tým, že tu pôsobil veliteľský štáb Hornonitrianskej partizánskej bri-gády a jej oddiel Vtáčnik, ale že oslavy SNP v týchto priestoroch dosahujú vysokú kultúrno-spoločenskú úroveň.

Nemalou mierou sa na prí-pravách podieľajú členovia ZO SZPB. Napríklad 24. júla sa pät-násť našich členov a sympatizan-tov zúčastnilo brigády na úprave veliteľského bunkra. Upravili sme mu interiér, doplnili exponá-

ty, vyčistili prístupový chodník a okolie, osadili nové lavičky so stolom...

Veríme, že i tento rok bunker navštívi počas osláv 250 až 300 ľudí.

Michal BENISKA, tajomník ZO SZPB

Život a odkaz Cyrila DaxneraJedného z hrdinov Malej vojny a organizátora SNP na východnom Slovensku Dr. Cyrila Daxnera (Na následky mučenia zomrel len štyri týždne po vojne.) sme si vo Vranove nad Topľou pripomenuli 5. až 7. júna 2015 počas mnohovrstvového podujatia. O niekoľko myšlienok ho obohatil aj člen OblV SZPB vo Vranove nad Topľou Milan Bohmer.

V prednáške vystúpili predseda Mladej Matice slovenskej Marián Gešper, ev. zborový farár Slavomír Gallo, primátor mesta Vranov n. T. Ján Ragan a historik Peter Šafranko. Podujatie symbolicky nadväzova-lo na minuloročnú akciu z júla 2014 venovanú 110. výročiu narodenia tejto významnej osobnosti a 70. výročiu SNP.

Záver patril odhaleniu busty Cyrila Daxnera, ktorá je dielom akade-mického sochára Tomáša Polonského z Modry. Marián GEŠPER

V Galante zapálili tradičnú vatru zvrchovanostiPri príležitosti prijatia deklarácie SNR o zvrchovanosti SR sme aj tento rok 17. júla podporili podujatie organizované Domom Matice slovenskej v Galante, symbolom ktorého je už dlhodobo vatra zvrchovanosti a tóny ľudových melódií.

V átriu Domu MS za účasti asi 150 ľudí z okresu podujatie otvo-rila riaditeľka Zlatica Gažová, po ktorej sa slova ujal predseda TTSK Jozef Mikuš. Vyzdvihol podstatu tohto dátumu, že vyhlá-sením zvrchovanosti sa naplnilo úsilie Slovákov o vlastnú štátnosť.

Po príhovoroch ďalších hos-

tí nasledoval kultúrny program, v ktorom vystupovala ľudová hudba – Duliho kapela s mladou talentovanou speváčkou Viktóriou Stachovou, spevácke zbory Roz-marín zo Šintavy a Pustakerčanka z Pustých Sadov.

Alžbeta PONGRÁCOVÁ, tajomníčka OblV SZPB Galanta

Život a odkaz Cyrila Daxnera: Zhromaždeniu sa prihovára partizánka Anna Bergerová.

Spomienka na slovenského parašutistu

Prešovčania súťažili v RakúskuKonkrétne na 27. ročníku medzinárodnej streleckej súťaže v priesto-roch Leteckej školy Lagenlebarn. Zápolenia sa zúčastnilo 5 krajín – SRN, ČR, Holandsko, SR a Rakúsko. Nás reprezentovali tri družstvá – Vojenský obvod Záhorie, ZV SR Klub Nové Mesto nad Váhom a OblV SZPB Prešov (Ľ. Vajčovec, I. Cienik, J. Dorsko a M. Maras).

Súťažilo sa v streľbe z pištole P-80 (na presnosť 3+10 rán a 10 rán rýchlo-paľba); v hode granátom na diaľku a na cieľ (16 hodov s podstatne ťažšími atrapami, ako sú naše); v poskytnutí prvej pomoci s použitím tlakového obväzu na čas a poslednou disciplínou bola streľba z luku na 20 metrov. Každý súťažiaci mal k dispozícii 7 šípov.

Vyhlásenie výsledkov ukázalo, že väčšinu cien zobrali Slováci a Česi. Vrátane poháru pre absolútneho víťaza, ktorého držiteľom sa stal P. Paška z Nového Mesta nad Váhom. Ľubomír Vajčovec (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Športové i umelecké popoludnieV polovici júla pripravila ZO SZPB v Strážskom pre svojich členov športové súťaže. Zápolili sme v hode granátom na cieľ, v hode loptičkami do vreca, v hode krúžkami na cieľ a v hode so šípkami.

Predseda KVV Jozef Krajčír privítal rodinných príslušníkov vojnového výsad-kára, starostu obce Jozefa Kluku, predse-du Klubu vojenských výsadkových vete-ránov Josefa Krausa zo Zlína, delegáciu SZPB z Trenčína a ďalších hostí.

Trojnásobný výsadokdo nepriateľského tyla

V auguste 1944 sa z rotmajstra – úč-tovníka stal partizán oddielu Sergej. Onedlho v Červenej armáde absolvo-val spravodajský a parašutistický kurz a začal pôsobiť v skupine hĺbkového prieskumu Javor, podriadenej veleniu Spravodajského od de lenia 4. ukrajin-ského frontu. Jozef Jablonka bol jedným z najúspešnejších frontových českoslo-venských parašutistov-prieskumníkov, ktorí boli v čase druhej svetovej vojny vysadení do tyla nepriateľa.

Od 19. januára do 26. marca 1945 bol tri razy vysadený do nepriateľského tyla, po splnení úloh prešiel frontovú lí-niu a vrátil sa do vlastnej jednotky.

Jednou z posledných úloh bola ochra-

na plk. Jana Satoria a spojenie sa s jed-notkami 1. čs. armádneho zboru. Tým bola 6. mája 1945 bojová činnosť skupi-ny Javor ukončená. Po vojne slúžil v ar-máde do roku 1959. Zomrel 4. decem-bra 1982, pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.

Oľga KAJABOVÁ, snímka autorka

Na podnet Klubu vojenských výsadkárov (KVV) z Posádkového klubu OS SR v Trenčíne sa v obci Drietoma uskutočnilo spomienkové stretnutie na rodáka Jozefa Jablonku, parašutistu a prieskumníka v druhej svetovej vojne.

Prvýkr át sa našich súťaží zúčastnili aj zástupcovia JDS z Humenné-ho. Víťazi boli odmenení medailami.

Na záver sme si vypočuli poetické slovo a za sprievodu harmoniky aj ľudové pesničky. Jozef KORMANIK, ZO SZPB Strážske

BOJOVNÍK / 16–17 8

Partizánska horáreň akohistorický dokument

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

V Becherove sa vytráca spomienka na Juraja z UkrajinyV jeseni 1944, keď sa východný front priblížil k Dukle, oby-vateľstvo Ondavskej pahorkatiny sa pripravovalo na nútenú evakuáciu. Prezrádzal to aj rýchly zber a spracovanie úrody.

Jedného dňa štyria červenoar-mejci, zrejme počas prieskumu, prešli front a ocitli sa v beche-rovskom chotári – v lesnom ma-síve vrchu s miestnym názvom „Verch“ (Smilnianský vrch), ktorý rozdeľuje obec Becherov od Smilnej. Prvý, na koho nara-zili, bol asi môj bratanec Vasiľ Taragaš. Ďalším bol strýko Jozef a spo-

lu sa rozhodli, že ich ukryjú v obci. Pričom jednotlivo boli umiestnení v dome pravoslávne-ho farára Alexeja Omeľanoviča, Ivana Kochanika, Jozefa a Šte-fana Mihalika.

V našom dome sa ocitol Juraj zo Žitomiru, mladý Ukrajinec vo veku 20–24 rokov, dôstoj-ník Červenej armády, tesne po maturite, ktorý pochádzal z in-telektuálskej rodiny. Na rozdiel od ostatných zaujímala ho aj situácia v rodine a dianie v re-gióne. Kým jeho spolubojovníci nevychádzali z úkrytu Juraj sa legálne zúčastňoval domácich prác ako jeden z nás.

Nemeckým vojakom, ktorí boli ubytovaní v našom dome sme vysvetľovali, že ide o brata môjho otca, ktorý sa vrátil z ne-mocnice. Podobnosť nášho ru-sínskeho nárečia s ukrajinským jazykom mu dovoľovala voľný pohyb v prostredí. Malé jazyko-vé odlišnosti si Nemci nemohli ani všimnúť.

No jedného dňa stále mrzutá a závistlivá suseda Suchanička svoju nepriazeň k našej rodine prejavila tým, že nemeckému vojakovi, ktorý rozprával láma-nou česko-nemčinou oznámi-

la, že Juraj nie je brat otca, ale partizán. Keďže však nemecký vojak mal určité pochybnos-ti o udavačke, žiadal od otca potvrdenie, či sa naozaj jedná o brata. Otec ho ubezpečil, že je to pravda. Vojak na to, že susede pohrozil a že ak ešte raz..., že ju zastrelí.

Bolo veľké šťastie, že oným vojakom bol čestný, pracovitý a jednoduchý „sudeťak“, vyčle-nený v armáde len na manuálne práce. Veľmi dobre si spomí-nam, ako vždy precízne poza-metal cely dvor, vrátané cesty oproti nášmu domu.

Otec prostredníctvom pracov-níka okresného úradu v Bardejo-ve vybavil pre všetkých štyroch červenoarmejcov občianske preukazy Slovenskej republiky, vrátané vtedy povinnej priepust-ky na voľný pohyb v regióne.

V tomto období už boli časté partizánske prepady vojenských posádok. V našom regióne pôso-bila jednotka Karasieva. Známy bol prepad nemeckých vojakov na ceste medzi Zborovom a Dl-hou Lúkou. Preto bola sprísnená nemecká kontrola pred vstupom a výstupom z obce, pričom sa vy-žadovala špeciálna priepustka.

Obec musela každodenne pre Nemcov zabezpečovať pracov-níkov, ktorých výber a počet určoval vtedajší starosta Vasiľ Šlipák. Funkciu vykonával za-nietene, čím si získal uznanie aj veliteľa nemeckej jednotky.

Jedného dňa poradie pripadlo aj na môjho otca, ktorý sa musel s povozom zúčastniť terénnych prác na poľskom území. Kvô-

li prechladnutiu sa mu objavili vredy na sediacom svale, čo mu bránilo pracovať. Lenže starosta i tak trval, že otec musí ísť. Keď to počul Juraj, sám sa prihlásil, že on pôjde za otca.

Rodina namietala, že neovlá-da kone, on však, že je to veľmi jednoduché: „tudi i sjudi“, čo vyjadril aj pohybom rúk doprava a doľava. Všetci sme sa zasmiali a neskôr sa táto príhoda a slová „tudi i sjudi“ stala predmetom veselých spomienok na Juraja. Rodina nakoniec rozhodla, že nie, že také riziko mu nedovo-lí podstúpiť. Nakoniec sa našlo náhradné riešenie.

Všetko klapalo kým sa Juraj nestretol so známou slečnou od nich zo Žitomiru. Cez vojnu bolo zvykom, že v radoch ne-meckých jednotiek, ktoré ope-rovali na Ukrajine, boli aj dob-rovoľne alebo násilne odvlečení Ukrajinci.

V dome Hanusčika bola uby-tovaná veľmi pekná ukrajinská krásavica. Spravidla upratovala izby, kde boli ubytovaní dôstoj-níci, dá sa predpokladať, že im plnila aj iné služby. V Žitomire pracovala v kine ako uvádzačka a Juraj ju dobre poznal. Bol pre-svedčený, že i ona ho pozná. Od tých čias si reálne uvedomil ne-bezpečenstvo prezradenia a pre-to sa prestal voľne pohybovať.

Po získaní potrebných dokla-dov bolo rozhodnuté dislokovať červenoarmejcov na Kríže, kde bolo sídlo partizánskej brigády Čapajev. V pohorí Čergova od augusta 1944 bolo sídlo štábu partizánskeho zväzku Alexan-dra Nevského. Predpokladám, že kontakt s partizánmi a spôsob prepravy bol sprostredkovaný

mojim strýkom Jozefom, ktorý mal pravidelné kontakty s parti-zánmi. Známe sú najmä jeho ak-tivity v zásobovaní potravinami.

Prevoz sovietskych vojakov na voze vykonal môjmu otcovi oddaný Plevčak. Vychádzalo sa z toho, že pre svoju telesnú vadu bude menej podozrivý.

Všetko dopadlo dobre, soviet-ski vojaci sa koncom októbra 1944 ocitli v partizánskom od-diele v chotári obce Kríže.

Boli sme prekvapení, keď jed-nej noci, asi dva týždne po od-chode na Kríže, sa Juraj, už ako partizán, prišiel pozrieť ako žije-me. Pamätám si, že mal na sebe dlhy nepremokavý kabát tmavo sivej farby a na krku bubnový samopal. Bolo to posledné stret-nutie, viacej sme ho už nevideli.

DovetokPo vojne sa môj otec stretol

v Bardejove s lesníkom Mar-cinkom, ktorý za vojny pôsobil v polesí Kríže. Ten mu ukázal fotografi u, na ktorej bol otec so psom Lapajom. A pridal k tomu príbeh, ako bol zastrele-ný náš Juraj. Časť partizánov vraj navrhla

Juraja vymenovať za veliteľa, no jeden z nich ho zastrelil. Pri šetrení sa zistilo, že išlo o tajne dosadeného gardistu, ktorý ana-logickým spôsobom likvidoval viacerých sovietskych partizá-nov.

Marcinko, ako lesník, dôverne poznal lesný masív obce Kríže i jeho okolie, ale aj lokalizáciu partizánov. Preto pre partizán-sky oddiel plnil dôležitú úlohu vyhľadávania najmä ruských partizánov, ktorí boli v noci zha-dzovaní na tomto teritóriu. Jeho

úlohou bolo poskytnúť im po-moc a zabezpečiť kontakt s par-tizánmi.

Viacerí partizáni, ktorým po-mohol, mu poďakovanie vyjad-rili aj písomne. Videl som mu vyše tucet takýchto ďakovných listov. Po vojne sa nedočkal žiadnej slávy a ani uznania. Ba naopak. V päťdesiatych rokoch bol zatvorený a bez rozsudku dl-hodobo väznený v Prešove.

Je pozoruhodné, že na požia-danie sovietskych partizánov, ktorí sa zúčastnili bojov na vý-chodnom Slovensku a špeciál-ne v okolí Bardejova, vyslala redakcia novín Izvestia (alebo Pravda?) na Slovensko špeciál-neho dopisovateľa na reportáž o partizánskej činnosti. V druhej polovici päťdesiatych rokoch zverejnila aj rozsiahlu reportáž o partizánskom hnutí z okolia Bardejova.

V reportáži sa uvádzali aj mená ruských partizánov, me-dzi ktorými bolo aj meno Utkin a ďalší, ktorí boli uvedení aj na Marcinkových listoch. Slováci však sovietskemu reportérovi stretnutie s Marcinkom neu-možnili. No rozhovor s ním vy-šiel.

Kto ho poskytol, nevieme. Nevedel to ani Marcinko, no podstatné je, že nakoniec bol ofi ciálne rehabilitovaný a jeho činnosť v partizánskom hnutí bola po zásluhe ocenená. Treba tiež poznamenať, že nikto z ob-čanov, ktorí týchto sovietskych partizánov ukrývali, nebol nikdy verejne ocenený.

No a dnes je to ešte horšie, väčšina obyvateľov Becherova už o tom ani len nevie.

Ivan MICHALÍK, Nitra

Horáreň na Hrnčiarkach v Cinobani si pamätá veľa. Vojnu, partizánov, aj bývalého horára Jána Roštára a jeho manželku Margitu, ktorí im prinášali správy o pohybe nemeckých voj-sk. Dnes sú už pod zemou, ale ich činy sú súčasťou spomien-ky, ktorá ani po rokoch nestratila silu živej pravdy.

Partizánsky domček je dnes v starostlivosti iných ľudí. Všetko je v ňom zachované tak, ako kedysi. Okná, dvere, ba aj ornament na pozdĺžnej stene. Len časť zariadenia vo vnútri je trochu zmenená.

Bohuslav Chňoupek a René Picard v knihách: „Lámanie pečatí“ a „Znovu sme stretli ne-priateľa“, opísali udalosti parti-zánskej histórie 1944-45 aj na tomto malom kúsku Slovenska a aj v tejto horárni.

Dediny Cinobaňa, Turíčky aj Katarínska Huta boli od decem-bra 1944 až do 27. januára ob-sadené Nemcami a Maďarmi. Front sa sem blížil od Poltára a Lučenca. Poslednou možnos-

ťou na ústup Nemcov na Det-vu, Vígľaš a Zvolen boli obce Hrnčiarky a Žihľava. Bojovalo sa úporne. Raz Sovieti vytla-čili Nemcov, raz ich tí zatlačili späť. V okolitých lesoch boli zároveň partizánske boje. Za-pojilo sa do nich okolo 150 až 160 partizánov.

Ján a Margita Roštároví im, ako aj mnohí iní, poskytova-li nocľah, stravu i priestor na prácu štábu. No a Margita, prieskumníčka, nosila aj sprá-vy. Nie bez nebezpečenstva. Napríklad, keď sa v jeden deň vracala s informáciami, spo-zorovala dvojčlennú nemeckú hliadku. Nezbadali ju. Našla si vhodné miesto a spustila dávku

zo samopalu. Títo Nemci už na Hrnčiarky nedorazili.

Od tých čias začali nemecké jednotky chodiť do usadlostí nielen na Hrnčiarkách, ale aj na Prieraze, Dúdorove, Palíkove, Lazoch, Šutovej jame, Žihľave a iných. A tak sa v nich strie-dali raz partizáni a raz nemeckí vojaci. Len jedno mali všetci spoločné, chceli sa zohriať pri

peci, niečo zjesť a potom si na chvíľku zdriemnuť.

Horáreň Jána a Margity Roš-tárových zažila niekoľko par-tizánskych oddielov a brigád. Napríklad štáb vojenskej a par-tizánskej skupiny nadporučíka Jozefa Želenského, partizánsky oddiel Dub s veliteľom majo-rom Jurajom Dubským, 9 fran-cúzskych partizánov, brigádu

Alexeja M. Sadilenka, brigádu Chruščov... Do oslobodzova-cieho boja o Cinobaňu sa zapo-jili ľudia 9 národností.

Výpoveď o tunajšom parti-zánskom boji nie je zachytená ani v kronikách obce. Práve preto sa ju snažíme sceliť z vý-povedí a spomienok pozosta-lých. Mária ŠVIKRUHOVÁ

predsedníčka ZO SZPB Cinobaňa

9 BOJOVNÍK / 16–17

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...Švajčiari sú neutrálni, ale pripra-vení?

Experti na kamufl áž, aj tak by sa dali pomenovať Švajčiari. Sú síce politicky neutrálni, avšak veľmi dobre pripravení, ak by ich územie chcel ktokoľvek naru-šiť.

Po celej dĺžke švajčiarskych Álp sa na-chádzajú bunkre, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako obrovské kamene, vilky, či sýpky. Nenechajte sa ale oklamať, pre-tože takú extrémne vybavenú sýpku ste istotne ešte nevideli. Kanóny, veľké pa-lebné systémy sú v budovách umiestne-né v takom počte, aby dokázali odraziť akýkoľvek pozemný, či vzdušný útok.

Okrem iného, v horách vybudova-li množstvo základní, ktoré sú šikov-ne ukryté v jaskyniach. Nachádzajú sa v nich hangáre pre vzdušnú techniku. Každý most, tunel, či cesta v krajine sú tak navrhnuté, že ich zničenie zhatí po-hyb nepriateľa v priebehu sekúnd. Diaľ-nice môžu slúžiť ako pristávacie dráhy a to nie je všetko.

Krajina má 300 tisíc bunkrov a vyše 5 tisíc prístreškov, vďaka ktorým dokáže ochrániť VŠETKÝCH svojich obyva-teľov. Nehovoriac o veľkosti armády. Tá je na počet obyvateľov jednou z naj-väčších na svete. Aktívnych síl je dve-sto tisíc, pričom zálohy sa pohybujú na úrovni 3,6 milióna vojakov a vojenské-ho personálu.

...aj tanky majú svoje cintoríny?

Toto nie je rozprávka pre deti o tom, kam chodia tanky spať? Faktom však je, že cintoríny pre tanky skutočne existu-jú a je ich poriadna kopa. A okrem nich existujú aj „krematóriá“ pre tanky.

Poďme však k tým cintorínom, pretože tie vznikajú vždy krátko po každej vojne úplne spontánne. Napríklad jeden z naj-úchvatnejších sa nachádza v Rusku blíz-ko opustenej vojenskej základne, ktorá sa nepoužíva od 2. sv. vojny. Fotografi e z celého sveta dokumentujú ako obávaná vojenská technika chátra. Zarastá poras-tom, zasypáva ju piesok, či prerastá ňou džungľa.

Miesta duchov sa stali pre turistov po-pulárnou atrakciou, pretože mnohé z ko-vových kolosov miestne obyvateľstvo prikrášli a adoptuje si ich. K najpútavej-ším cintorínom patria dejiská najväčších bojov.

...keď 28. júna 1914 spáchali na ar-civojvodu Franza Ferdinanda a jeho ženu atentát, viezli sa autom, ktoré malo poznávaciu značku v tvare A 111 118, čo mnohí chápu ako predzvesť ukončenia krvavej prvej svetovej vojny?

Kombináciu A 111 118 totiž môžete vidieť aj v detailnejšom rozpise ako Ar-mistice 11 november ʼ18, čo je vlastne v preklade Prímerie 11. 11. 1918.

...Zoja Kosmodemjanska nebola oby-čajnou partizánkou, ale diverzantkou a špiónkou?

V roku 1941 bolo len z Moskovskej oblasti vyslaných do nepriateľského tyla okolo 5,5 tisíca špeciálne vycvičených špiónov.

Dňa 20. 11. mala so spolubojovníkmi za úlohu preniknúť do nemeckého tyla a „spáliť vojenské objekty a miesta dis-lokácie“. Ocitli sa pri dedinke Petrišče-

vo, kde bol rozložený štáb 322. pluku 197. divízie hitlerovcov.

Večer 26. novembra v nej veliteľ Kraj-nov a Zoja podpálili štyri domy s ubyto-vanými nemeckými spojármi. Po splne-ní úlohy sa Krajnov vrátil na dohodnuté miesto a čakal Zoju.

Tá sa tam však nemohla dostaviť pre-tože Nemci pálili na všetky strany. A tak sa vydala späť do lesa. Krajnov však medzitým zapálil stoh slamy, čo si Zoja vysvetlila ako signál, že tam má prísť lebo sa s ním čosi stalo. Čo sa jej stalo aj osudným.

...do partizánskej vojny sa v ZSSR za-pojilo okolo 1 100 000 ľudí? A že oni spôsobili niekoľko stotisícové straty ne-meckej armády? Nehovoriac o počtoch kolaborantov...Ľudoví pomstitelia majú na štíte naj-

menej 40 tisíc nemeckých dôstojníkov, vrátane 67 generálov (plus 5 zajatých).

O efektivite partizánov svedčí aj to, že na ich elimináciu museli Nemci vyčleniť každého desiateho vojaka pozemných vojsk!

...z 250 partizánskych a ilegálnych Hr-dinov Sovietskeho zväzu až 124 získalo titul in memoriam? Čiže každý druhý.

Celkovo získalo za vojny titul Hrdina ZSSR 11 657 ľudí, z nich 3 051 in memo-riam. Čiže každý štvrtý... Dvojnásobnými Hrdinami ZSSR boli medzi partizánmi len dvaja – Sidor Kovpak a Alexej Fedorov.

65 Hrdinov ZSSR dostalo tento titul až po roku 1945. Pri 20. výročí víťazstva si ho prevzalo 46 partizánov a naposledy boli tituly hrdinov priznané 5. mája 1990 v Taliansku bojujúcemu Fore Mosulišvi-limu a riadiacemu „Mladou gardou“ Iva-novi Turkeničovi. Obom in memoriam.

Zaujímavosťou medzi partizánskymi hrdinami je i to, že každý deviaty nositeľ je žena. Žiaľ iba 5 z nich si mohlo titul prevziať osobne. Ostatné len in memo-riam.

Málokto vie, že medzi partizánmi – Hrdinami ZSSR – boli aj dvaja Nemci: prieskumník Fritz Schmenkel (ocenený v roku 1964) a veliteľ prieskumnej roty Robert Klein.

Posmrtne bol titulom Hrdina ZSSR v roku 1954 ocenený aj Slovák Ján Ná-lepka.

Po rozpade ZSSR získali titul Hrdina Ruskej federácie 9 partizáni, z toho traja in memoriam.

Medaila „Partizán Veľkej vlasteneckej vojny“ sa dostala 127 875 partizánom. Ako jeden z prvých ju v roku 1943 získal strelmajster Jefi m Osipenko za hrdinstvo v roku 1941.

...historici hodnotia, že prvý partizán-sky boj Veľkej vlasteneckej vojny usku-točnil proti Nemcom (28. júna 1941) Pinský partizánsky oddiel (neskôr bri-gáda), ktorý vytvoril kádrový dôstojník NKVD Vasilij Zacharovič Korž?

...najmohutnejšími skoordinovanými ak- cia mi sovietskych partizánov boli di-verzné operácie – „Železničná vojna“ a „Koncert“?

Výsledkom „Železničnej vojny“ sa znížila operatívna preprava Nemcov o 40 percent a „Koncertu“ o 35 percent.

Adriana MIKUNDOVÁ

Nezriedka sa z tábora „liberálov“ ozýva: ak by nebolo Stalina, nebolo by ani vojny...

– Toto už nie je ani len smiešne! Dá sa totiž povedať, že nacistické Nemecko bolo vytvorené práve na vojnu s boľševickým Ruskom. Európski a americkí bankári práve na to fi nancovali nacistickú stranu v 20-tych rokoch 20. storočia. Hitler by sa nikdy nedostal na čelo Nemecka, ak by „páni sveta“ nepotrebovali lídra bez talentu, schopného mobilizovať nemecký národ na ďalšie „ťaženie na východ“.

Nie je tajomstvom, že v druhej polovi-ci 30-tych rokov britská rozviedka Mi-6 sa veľmi pousilovala, aby sa v Nemecku neudial prevrat, aby sa k moci nedostali generáli Wehrmachtu orientovaní na spo-jenectvo s Moskvou. Podľa jednej z hy-potéz (v bývalej ČSĽA sa o tom hovorilo úplne otvorene – pozn. red.) zatknutie maršala Tuchačevského a jeho druhov sa nezaobišlo bez účasti Angličanov, ktorí využili dávne spoje nia vojenských roz-viedok ZSSR a ČSR a sympatie českého prezidenta E. Beneša voči Moskve (toto ruský spisovateľ zjavne prepálil. Pravdou je, že Beneš bol jednou z obetí britskej

spravodajskej hry, ktorý rád Stalinovi po-sunul správy o kolaborácii sovietskych maršalov z nacistickým Nemeckom – pozn. red.).

Nemálo rečí je o tom, že Stalinov ZSSR nebol pripravený na vojnu.

– Objektívne údaje o obrannom prie-mysle krajiny Sovietov k roku 1941od-kopávajú túto lož do ďaleka. Môžem spomenúť desiatky ukazovateľov, cha-rakterizujúcich razantný rast nášho vo-jenského a ekonomického potenciálu.

Samozrejme, že môžeme sa sporiť o metódach industrializácie, o cieľavedo-mosti prijatia pomoci od Rockefellerov-cov v tejto záležitosti, no v skutočnosti sme za desať rokov prešli cestu, ktorou Západ kráčal stovky rokov.

Podľa redstar.ru, 28. 4. 2015

Hlavný veliteľ a víťazstvo(Netradične o Stalinovi – výňatok z rozhovoru so spisovateľom a historikomAlexandrom Bondarenkom)

Šoa, čierny zoznam talianskychdonášačov: „Zrádzali židov Nemcom“Židovská obec Ríma uverejňuje mená tých, ktorí napomáhali deportáciám počas 2. sv. vojny. Boli medzi nimi do-movníci, bývalí snúbenci i susedia, píše Gabriele Isman v článku talianskych novín La Repubblica.

Dva roky sa zisťovalo čo sa stalo s rím-skymi židmi počas razie v gete 16. 10. 1943 a v ďalšom období až do mája na-sledujúceho roku. Objavili sa prípady Šoa v Ríme, ktorých hlavnými aktérmi boli obete a ich kati. Našiel sa zoznam Talianov, ktorí donášali na iných Talia-nov: tento zoznam majú teraz vyšetrova-telia, no majú ho aj predstavitelia rímskej židovskej obce, hovorí sa v článku.

Celkovo bolo deportovaných 1 769 ľudí: 1 022 v onú čiernu sobotu a 747 v nasledujúcich mesiacoch. Podľa histo-rika Amedea Osti Guerrazzi, ktorý nad tým pracoval spolu s demografom Danie-lem Spizzichinom, týchto 747 židov bolo vo väčšine prípadov zatknutých na zákla-de udaní iných Talianov. „Zrekonštruova-li sme históriu 383 prípadov, no asi ich bolo omnoho viac. Vieme, kde a kedy boli dolapení, kto pomohol ich zatknutiu a čo sa dialo potom.“ Čo sa týka udava-

čov, tak išlo o jednotlivcov i o celé bandy, slúžiace Nemcom. Prichádzali do väze-ní, vydávali sa za advokátov a presvied-čali zatknutých aby im poskytli údaje o miestach nachádzania sa príbuzných. Vie sa, že len tisíc z 13-tisíc rímskych židov konvertovalo na inú vieru. Ostatní si ubránili identitu bez ohľadu na riziko života, píše autor článku.

Podľa faktov, 80 % z tých, čo sa vyhli prenasledovaniu, sa zachránili v Ríme a v jeho okolí. 83 % z tých, čo našli úkryt v súkromných domoch, si nemuseli platiť za ubytovanie.

Inak to bolo s náboženskými štruktú-rami: Z tých, ktorí tam našli útočisko si 56 % zaň aj platili, 4 % si to nejako od-rábali, napriek tomu, že pápež vyzýval na otváranie dverí kláštorov a kostolov pre všetkých, bez ohľadu na vek, pohlavie alebo vierovyznanie.

Nemci, ktorým velil SS-Obersturm-bannführer Herbert Adolf Kappler (ná-čelník SD mesta Rím), zverejnili ceny židov: za muža 5 000 lír, za ženu 3 000 lír a za dieťa 1 500 lír.

Lenže v meste, trpiacom od hladu, ne-boli peniaze tým hlavným na zradu žida:

„Známe sú prípady, keď sa udavačmi stali vrátnici, bývalí snú-benci alebo obyčajní susedia“, hovorí Osti Guerrazzi. Ofi ciálny predst aviteľ židovskej obce Fabio Perugia hovorí: „Z vyšetrova-ní vyplýva, že Taliani majú omnoho viac na svedomí za Šoa v na-šom štáte, ako sa do-teraz zdalo. Mnohí za-chraňovali, ale mnohí aj spolupracovali“.

Podľa La Repubblica (inopressa.ru, 2. 6. 2015)

BOJOVNÍK / 16–17 10

Bratislava 44 s 92-ročným Jozefom Prochácom. Belá-Dulice s 88-ročným Já-nom Plavcom. Lučenec 1 s 89-ročným Dr. Karolom Bartoňom. Lučenec 2 s 91-ročnou An-nou Chlpošovou, 67-ročným Iva nom Matúškom a 62-ročnou Elenou Sabovou.

Medzilaborce s 56-ročným Jozefom Kavalcom. Pohorelá s 57-ročným Joze-fom Klimom. Sučany s 93-ročným Milo-slavom Miertom a 75-ročnou Máriou Novákovou. Trenčín 1 s 83-ročnou Má-riou Nováčkovou.Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Je známe, že Trnavská vo-jenská posádka v sile 3 500 bo-jovníkov, ako jediná zo zápa-doslovenského regiónu odišla 30. augusta 1944 do Povstania. Nechýbal medzi nimi ani vojak Šipkovský.

Prirodzene, pamätná medai-la udeľovaná ministrom obrany pri príležitosti 70. výročia SNP a ukončenia 2. svetovej voj-ny, mu právom patrí. Keďže sa však slávnostného odovzdávania v zrkadlovej sieni divadla Jána Palárika v Trnave zo zdravot-ných dôvodov nemohol zúčast-niť, v júli mu ju boli odovzdať predseda a tajomníčka oblastnej organizácie SZPB Jozef Petráš a Emília Díteová. Okrem nich sa odovzdania zúčastnil starosta Ján Hrčka a príbuzní.

Anton Šipkovský si pri tejto príležitosti zaspomínal na po-

vstalecké časy, osobitne ako jeho jednotka mala zabrániť postupu fašistov v smere Baťovany (Parti-

zánske) – Žarnovica. Konkrétne na 37 svojich spolubojovníkov, ktorí vďaka zrade miestneho ne-meckého obyvateľstva uk ončili život v boji o Horné Hámre.

J. PETRÁŠ, snímka E. Díteová

Medaila doručená adresátoviPribližne 20 km severne od Trnavy v obci Horné Dubové, prežíva jeseň života v harmonickej rodine dcérky Anny Šuri-novej 93-ročný priamy účastník SNP Anton Šipkovský.

Zľava dcérka Anna Šurinová, dedko veterán Anton Šipkovský a predseda oblastného výboru SZPB Jozef Petráš.

Prispeli na Konto BojovníkNa konto nášho časopisu prispeli:

Štefan Novák, člen ZO SZPB Dolný Kubín – sumou 20,– eur. Darcovi srdečne ďakujeme!

Chcete aj vy prispieť na Konto Bojovník? Číslo nášho účtu: 63831012/0200, v. s. 035.

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Mária Halašová 88 rokov.• Bratislava 7: Laura Špániková 93, Ľudmila Robotná 91 a Anna Chrťa-nová 85 rokov.• Bratislava 9: Zora Máchová a Šte-fan Minarovič 92, Jarmila Lištiaková 75 rokov.• Bratislava 15: Vlasta Kozačková 93 a Valéria Dullová 82 rokov.• Bratislava 16: Ľubomíra Lilová 89, Anastázia Repová 84 a Anna Dzuriaková 81 rokov.• Bratislava 18: Ing. Soňa Kozačko-vá a Ing. Jarmila Šlauková 84 rokov.• Bratislava 24: Ivan Votruba 96, Ing. Oto Wagner 91 a Gabriela Da-nišová 82 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna: Oľga Malečková a Mária Stachová 81 rokov.• Badín: Július Lešták 80 rokov.• Bernolákovo: Anna Ballayová 75, Marta Brunovská 65 a Eva Antonio-vá 50 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Pavol Korčok 80, Eva Syručeková 75, Eri-ka Vránová 50 a Janka Marušková 45 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Vladimír Strmeň 87, An-drej Hudec 85, Vladimír Sendecký 84, Radko Jambrich 70 a Tatiana Vilhanová 65 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Ľu-dovít Bystran 94 a Eva Pavlíková 92 rokov. • Banská Bystrica – Obr. mieru: MUDr. Ivan Blaho 92 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gi-balu – Fončorda: Elena Rakytová 93, Mária Uličná a Viera Papcunová 86, Božena Kubíková 84 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Zuzana Šupová 81 a František Farkaš 60 ro-kov.• Blatnica: Ján Lako 85 rokov.• Budkovce: Mária Džunková 86 rokov.• Brezno 1: Mária Mikluščáková 88, Mária Šiminská 86, Bartolomej Holinďák 80, Anna Majeríková 75, Božena Štefušová 70 a Vlasta Kiani-cová 55 rokov.• Bardejov 2: Milan Talár 70, Mi-chal Mirdalik 65 a Ján Bobovčák 50 rokov.• Bardejov 3: Mária Grivňová 93, Anna Jureková 83, Ján Pavlišin 82, Gita Rentková a Peter Maňko 81, Emília Klingová 75, Peter Pituch 70, Angela Šnyrová a Ľubica Rybárová 60 rokov.• Bardejov 4: Salomea Deaková 88 rokov.• Beloveža: Mária Balenčinová 85

a Anna Feckaninová 70 rokov.• Cigeľka: Marta Zoľáková 89 ro-kov.• Cinobaňa: Anton Schwamberger 75 rokov.• Čierny Balog: Mária Klimentová 88 a František Kováčik 70 rokov.• Čadca: Elena Baculová a Ing. Ale-xander Bukový 70 rokov.• Čaňa: Mária Buzová a Pavol Ko-váč 82, Jolana Obšitošová 60 a Erika Sajková 40 rokov.• Dolné Vestenice: Ida Šoková 85 a Helena Straková 75 rokov.• Dunajská Streda: PhMr. Oľga Al-földiová 80 rokov.• Harmanec: Vladimír Mydlo 65 a Ján Grajzer 60 rokov.• Hostie: Helena Komárová 70 a Mgr. Martin Benček 40 rokov.• Hatalov: Anna Dorčaková 86 ro-kov.• Hrabské: Jozef Kolcun 50 rokov.• Chmeľová: Demeter Korba 95 ro-kov.• Jovsa: Andrej Beluš 91 rokov.• Klenovec: Zuzana Dovalová 93, Janka Cabanová 92, Júlia Lichanco-vá 90, Mgr. Július Molitoris 88, Júlia Chudicová 84, Anna Mlkvíková 81, Anna Fábryová a Darina Mocná 70 rokov.• Kláštor pod Znievom: Ján Balážia 88 rokov.• Kaľamenová: Valéria Košarišťa-nová 70 rokov.• Kurov: Štefan Dzamba 70 rokov.• Kolačno: Marián Belis 80 rokov.• Livov: Jozef Reviľák 90 a Helena Švedová 88 rokov.• Liptovská Teplička: Gabriela Go-rošová 60 rokov.• Lipany: Helena Sabolíková 95 ro-kov.• Lehota p/Vtáčnikom: PhDr. plk. Ľudvík Šesták 94 a Helena Benisko-vá 81 rokov.• Lučenec 1: Jaromíra Hanesová 83 rokov.• Lučenec 2: Mária Bradová 84 ro-kov.• Myjava: Anna Jurášová 90, Anna Kročianová 89, Emília Pikartová 83 a Peter Krecháč 60 rokov.• Medzibrod: Mária Longauerová 50 rokov.• Medzilaborce: Mgr. Gabriel Kan-tuľak 60 rokov.• Malinová: Ľudovít Harbut 70 ro-kov.• Melčice – Lieskové: Ján Moriš 80 rokov.• Martin – Stred: Ladislav Palla 91 a Katarína Hettešová 55 rokov.• Martin – Juh: Štefan Prevendár 89 rokov.

• Martin – Sever: Pavol Mate-jovič 96, Oľga Šlepcová a Miloš Ruppeld 87, Viera Marušková 85, Elena Majerová 83 a Emil Kunert 81 rokov.• Martin – Východ: Želmíra Ham-ráková a Stanislav Veselý 88, Hele-na Balková 87 a Anna Holigová 65 rokov• Muráň: Oľga Sklenáriková 75 a Tibor Fazekas 60 rokov.• Michalovce 1: Ján Saxun 84, Má-ria Stuľaková a PaedDr. Michal Va-taha 81 rokov.• Michalovce 2: Imrich Galský 89 rokov.• Nacina Ves: Jozefína Rudačová 90, Ružena Šucová 60 a Iveta Kirve-jová 45 rokov.• Nová Baňa: Ing. Július Uhrecký 75 rokov.• Očová: Valéria Vojteková 81 ro-kov.• Pohorelá: Jozef Kuklica a Franti-šek Šajša 65, Ján Kubanda 60 rokov.• Prašník: Alžbeta Mosná 87 rokov. • Prievidza pri HBP: Margita Kim-ličková 86 a Františka Bogáňová 80 rokov.• Prešov 7: Jozef Škurla 89 rokov.• Prešov pri ZV SR: Milan Gereg 70 a Ing. Igor Cienik 60 rokov.• Partizánske: Oľga Kováčová 88, Milan Geci 70 a Ján Godora 60 ro-kov.• Pliešovce: Zuzana Valentíková 83 rokov.• Príbovce: Marta Bročková 84 a Emília Kováčová 81 rokov.• Púchov: Ondrej Martiško 95 ro-kov.• Podhradie: Emília Poloncová 75 rokov.

• Podolínec: RSDr. František Cso-mor 81 rokov.• Petrovce: Daniel Vrlík 93 a Ján Repjak 65 rokov.• Porúbka: Helena Miňová 84 ro-kov.• Rakovec n/Ondavou: Alžbeta Matiová 90 rokov.• Rajec: Jozef Letko 94 rokov.• Radvaň n/Laborcom: Juraj Ka-peľuch 84 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ján Antal 96, Júlia Černáková 94, PhDr. Mgr. Jozef Rajziger 70, Anna Bolhová 60 a Marta Jánska 55 rokov.• Rimavská Sobota 2: Lenka Kajá-neková 84 rokov.• Rožňava: Katarína Šimonová 91, Mária Dovalová 90, Margita Né-methová 88, Anna Breznenová 87, Mária Halková a Magdaléna Fedo-rová 80, Darina Gemerská 60 a Mgr. Norbert Lacko, ml. 40 rokov.• Stará Turá: Mgr. Vlasta Robeková 80, Ladislav Grambál 75 a Dr. Mari-án Mesiarik 70 rokov. • Senica: Anastázia Vlková 95, Šte-fan Uhlár a Ján Gáfrik 92, Milan Zburín 60 rokov. • Sliač: Albín Filo 89 rokov.• Selce: Anna Zaušková 94 rokov.• Sučany: Ján Špirko 89 rokov.• Senec: Zuzana Bacigálová 85 a Milan Zlejší 65 rokov.• Sobrance: Helena Pajdičová 85, Michal Čigaš 60 a Peter Filip 35 ro-kov.• Strážske: Mária Peťková 75, Hele-na Dankaninová 70 a Mária Sidoro-vá 65 rokov.• Turčianske Teplice: Oľga Kráľo-vá 82 rokov.• Trenčín 1: Jozefína Strápeková

a Anton Kotleba 92, Marta Trebatic-ká 90, Štefan Balaj 84 a Ing. Magda Košútová 60 rokov. • Tlmače: Mária Černá 83 a Jarosla-va Horváthová 55 rokov.• Trnava 2: Vilma Pulingerová 81, Mária Novotná 75 a Helena Fričová 70 rokov.• Utekáč: Rozália Bystrianská 75 rokov.• Úbrež: Marta Hromjaková 92 ro-kov.• Valaská: Ružena Chudíková 84, Emília Kubove a Jolana Švantnerová 81, Emília Ilievová 70 rokov.• Vranov n/Topľou 1: František Šum-bera 70 a Mgr. Jozef Kuba 60 rokov.• Vranov n/Topľou 3: Marta Krivá-ková 70 rokov.• Vyšný Tvarožec: Rudolf Bubela 65 rokov.• Zborov: Ján Lukáč 60 rokov.• Závadka n/Hronom: Anna Mi-chalisková 96, Mária Behuliaková 91, Jozef Dudáš 80, František Kováč 82, Mgr. Mária Kvoriaková a Ján Dudáš 70 rokov.• Zvolenská Slatina: Miroslav So-káč 70 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Ľubica Daubnerová 60 a Ján Kašica 55 ro-kov.• Zámutov: Mária Balogová 45 ro-kov.• Žiar n/Hronom: Alojz Rajčan 82, Božena Šulajová a Viktória Gibaso-vá 80 rokov. • OblV Žilina: Margita Kovalčiková 95 rokov.• Žabokreky: Leonard Žilinský 85 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme.

11 BOJOVNÍK / 16–17

Propozície XXXVIII. ročníka Behu Gaderskou dolinouUsporiadateľ: OÚ Blatnica a ZO SZPB Blatnica

Termín: 22. augusta 2015 (sobota)

Časový rozpis: 08.00 – 10.00 hod. (Prezentácia pri OÚ)Slávnostné otvoreniea štart pretekov: 10.15 hod.

Preteky: 15 km trať Gaderskou dolinou v Blatnici

Cieľ: Obecný úrad Blatnica

KATEGÓRIE PRETEKÁROV:

Kategória A muži do 39 rokov, ročník 1976 a mladší.Kategória B muži 40 – 49 roční, ročník 1966 až 1975.

Kategória C muži 50 – 59 roční, ročník 1956 až 1965. Kategória D muži 60 a viac rokov, ročník 1955 a starší.Kategória E ženy do 34 rokov, ročník 1981 a mladšie.Kategória F ženy nad 35 rokov, ročník 1980 a staršie.

Štartovné 3,00 € uhradiť pri prezentácii

Pretekári štartujú na vlastné náklady, resp. na náklady vysielajúcej organizácie.

Pretekári štartujú na vlastné nebezpečenstvo!

ORGANIZAČNÝ VÝBOR PRETEKOV:

Riaditeľ pretekov: OblV SZPB v Martine

Predseda: Ing. Ivica Súkeníková, starostka obce

Podpredseda: Dušan Kňazko, predseda ZO SZPB

Členovia: Dušan Zacharovský, majster športu, členovia DHZ, členovia Blatnických seniorov

Hospodár: Ing. Ján Kohútka

Hlavný rozhodca: Milan Hoferica

Zdrav. zabezpečenie: Slovenský Červený kríž

Prihlášky: Obecný úrad, 038 15 Blatnica; tel. 043/4948101

Doprava: SAD Martin – Blatnica 07.40 hod. (Odchod z nástupišťa č. 13 pri železničnej stanici)

Tešíme sa na vašu účasť!

Zači atok je pri pamätníku SNP v obci Skýcov, pokra-čuje sa peším 12 km pochodom do obce Zlatno, kde oslavy vyvrcholia pri pamätníku SNP o 14.00 hod. kul-túrnym programom.

Zraz účastníkov z Nitry je o 06.45 hod. na Župnom námestí v Nitre 22. 8. 2015.

Preprava do Skýcova je dvomi autobusmi: Prvý po trase Nitra – Jelenec – Skýcov, druhý po trase Nitra – Zlaté Moravce – Skýcov. Odchod autobusov z Nitry o 07.00 hod.

V Skýcove budú oba autobusy využité na prepravu do Zlat-na tých účastníkov, ktorí neabsolvujú peší pochod.

Návrat zo Zlatna do Nitry o 17.00 hod.

Okrem zoznámenia sa s históriou protifašistického odboja v  kraji pod Tríbečom účastníkom pochodu ponúkame pekné zážitky z nádhernej prírodnej scenérie.

Pravidelní účastníci sa tu budú môcť stretnúť s  priateľmi z rôznych kútov našej krajiny, ale aj zo zahraničia.

Obec Skýcov, obec Zlatno, Oblastný výbor

SZPB v Nitre, ZO SZPB Skýcov a Zlatno,

Klub slovenských turistov Zlaté Moravce

v spoluprácis Nitrianskym samosprávnym Krajom

HLAVNÍ ORGANIZÁTORI: Oblastný výbor SZPB Banská Bystrica, Múzeum SNP Banská Bystrica

SPOLUORGANIZÁTORI: Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany SR – Regrutačná skupina Banská Bystrica, Ministerstvo vnútra SR – Záchranná brigáda HaZZ Žilina, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Banská Bystrica, Štátne lesy SR, Lesný závod Slovenská Ľupča, Obec Baláže, Obec Moštenica, Obec Podkonice, Obec Priechod, Obec Slovenská Ľupča.

9.00 KULTÚRNY PROGRAM (PÓDIUM) SENIORI OPTIMISTI spevácka skupina pri JDS v Žiari nad Hronom, Tanečná country skupina ARIZONA pri Komunitnom centre B. Bystrica-Sásová, VTAČNIK spevácka skupina z Ostrého Grúňa

10.30 EKUMENICKÁ POBOŽNOSŤ (PAMÄTNÍK)

11.00 PIETNA SPOMIENKA (PAMÄTNÍK)

Položenie vencov OtvorenieHymna Slovenskej republiky Príhovory a pozdravy hostí Báseň Prechádzka Sadom života

11.45 UKÁŽKY KLUBU VOJENSKEJ HISTÓRIE GOLIAN Z BANSKEJ BYSTRICE (PARTIZÁNSKA NEMOCNICA)

12.30 KULTÚRNY PROGRAM (PÓDIUM) DYCHOVKA PODBREZOVÁ; CAMEA SLAVICA TRIO; SPEVOKOL HRON z B. Bystrice; Detský folklórny súbor VÁNOK zo Seliec; Folklórny súbor OČOVAN z Očovej; Heligonkár PATRIK LUKÁČ z Budimíra, okres Košice; Heligonkári z KORYTÁROK; ROBO KAZÍK – koncert

PROGRAM:

ĎALEJ SME PRIPRAVILI:BÁBKOVÉ DIVADLO NA RÁZCESTÍ; ZÁBAVNÉ DETSKÉ IHRISKO – športové, vedomostné a zábavné hry a súťaže pre deti; SKÚŠKA ZDATNOSTI – športovo-branné súťaže pre mládež a dospelých; PRECHÁDZKY PARTIZÁNSKOU REPUBLIKOU; TURISTICKÉ POCHODY – Donovaly – Kalište, Špania dolina – Kalište, Lučatín – Hiadeľ – Kalište.

Ako sa dopraviť na Kalište a späť ?B. Bystrica – odchod zo žel. stanice: 08.00 hod., 08.30 hod., 09.00 hod.Odchod z Kališťa: 17.00 hod., 18.00 hod. Autobusy budú označené „KALIŠTE 2015“ a číslom autobusu s tým, že účastníci budú prepravení späť autobusom, ktorým sa na podujatie doviezli.

Vás pozývajú na

27. ročník turistického pochodu„Náučným partizánskym chodníkom“

SKÝCOV – ZLATNO

22. augusta 2015o 8.00 hod.

Správne vylúštenie tajničky z č. 14 znie: Neber od otca, čo je zlé.Knihu posielame Mgr. Miroslavovi Ľubovi do Leopoldova.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., JUDr. Ján Fančovič, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XXXIX (LX) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

NARAI, IRE, ROI,AVA

zrakovýorgán

1. časťtajničky

ženskémeno

časť dňa

osobnézámeno

všetkov poriadku

prudko jedovatá horká bylina

povraz za-končenýsľučkou

obidve

12mesiacov

EČVBratislavy

druhzeleniny

ženskémeno

súhlas

2. časťtajničky

somizačnáslabika

echo

odsekni

domácezviera

autor výroku:

EPIKU-ROS

zakaľujete

dielo,po česky

zrúcanina

plodobilnín

povrchovávrstvadrevín

posielala

kráľ, pofrancúzsky

riekav Japonsku

ženské meno

sídlov USA

odbornéčlánky

reverenda

EČVLevoče

slinil

obyvateľÍrska

pohľadnica

nádobana jedlo

používalazámeno ty

časť ruky

úžitkovárastlina

staro-grécka pohrebnáobeť

voš,po česky

týkajúca sa psa

chem. zn.selénu

hnev, poanglicky

EČV Ná-mestova

vývrt

plošnámiera

EČVRevúcej

časťtenisovéhozápasu

roztržka

písmenogréckejabecedy

nepríjem-nosť

3 . august 1941 – V tento deň mal podľa Hitlerovho plánu padnúť Kyjev, 8. augusta sa tu mala za jeho prítomnosti uskutočniť prehliadka víťazov. Plán rátal aj s prítomnosťou Musolliniho a Tisa. 3. a 5. august 1946 – V Bratislave (Reduta) sa konal 1. zjazd Zväzu slovenských partizánov. „Prípravný výbor“ bol vytvorený v apríli 1945.4. august 1944 – Do Moskvy odlieta K. Šmidke a pplk. M. Ferjenčík s Čatlošovým memorandom (pripojenie slovenskej armády k jednotkám ČA na území Slovenska a vykonanie vojenského prevratu).Podľa G. Husáka týmto krokom bol zlomený informačný monopol Lon-dýna voči ZSSR. Keď sa Pika dozvedel o odlete Šmidkeho, hneď i on informoval sovietske miesta obšírnejšie. 5. august 1942 – Britská vláda odvolala svoj podpis pod tzv. Mníchov-skou dohodou. 6. august – Deň Hirošimy – Svetový deň boja za zákaz atómových zbraní.Tlaková vlna z atómovej bomby zrovnala so zemou všetko v okruhu troch kilometrov. Zahynulo 78 150 civilistov, ďalších 37 424 bolo zranených.8. august 1945 – Sovietsky zväz vyhlásil vojnu Japonsku. 9. augusta vojská Červenej armády prešli do útoku proti japonskej Kuantungskej armáde nachádzajúcej sa v severných oblastiach Číny a zničil ju (42 di-vízií) do 23. 8. 1945. 12. august 1944 – Tisova vláda vyhlasuje na celom Slovensku stanné právo. Noviny Slovák ešte 15. augusta píšu: „Verejnosť už vie, že na východnom Slovensku boli zhodení ruskí parašutisti, aby operovali ako partizáni a agenti a podnietili našich spoluobčanov k sabotáži... Stanné právo bude výstrahou tým naším obyvateľom, ktorí by sa snáď odvážili – vari za plat – pomáhať týmto zločincom“. 18.–19. august 1947 – Celoslovenská konferencia Zväzu slovenských partizánov v Bratislave, ktorá predložila ultimatívne požiadavky na očis-tu politického a verejného života. ...Súčasne žiadala vyzbrojenie partizá-nov, aby sa mohli zúčastniť na bojoch proti banderovcom... 21. august 1944 – Beneš telegrafuje na Slovensko: „Je to posledný oka-mih, aby ste zmyli všetko, čo quislingovská vláda a tzv. samostatné Slo-vensko proti spojencom napáchalo. Bude to mať ďalekosiahle následky pre Slovensko a budúce Československo“.25. august 1939 – Málokto vie, že na tento deň Hitler pripravoval svoj-ho najbližšieho človeka Hermana Göringa na cestu do Londýna na uza-tvorenie britsko-nemeckého paktu nasmerovaného proti ZSSR. Komu ani teraz nie je jasný zmysel paktu Molotov-Ribbentrop? 25. august 1944 – Ludin s Machom zakročujú u Tisa, ktorý pochopil, že svoj režim už vlastnými silami neudrží a rozhodol sa povolať na Sloven-sko nemeckú armádu.No 26. augusta Mach vystupuje v rozhlase: „Ubezpečujem vás, že nebol urobený nijaký pokus, aby Slovensko bolo obsadené, a keď si my budeme vedieť poriadok udržať, máme všetky záruky..., že Slovensko ostane v na-šich slovenských rukách... O obsadení Slovenska tu doma niet ani reči.“ 27.–29. august 1948 – Konali sa prvé samostatné zjazdy Zväzu vojakov Slovenského národného povstania, Zväzu slovenských partizánov, Zväzu protifašistických politických väzňov a ilegálnych pracovníkov a Čs. obce legionárskej, ktoré na spoločnom ustanovujúcom rokovaní v Košiciach prehodnotili a schválili návrh na ich zlúčenie do jednej organizácie a pri-jali názov Zväz ľudových protifašistických bojovníkov. 29. august 1944 – Začiatok SNP. Na základe rozkazu veliteľa Vojenské-ho ústredia sa pre armádu ešte 29. augusta 1944 večer vydal rozkaz pre jednotlivé posádky s heslom na začiatok branného odporu armády. Vyda-ním rozkazu a splynutím regionálnych aktivít s branným odporom armády sa povstanie stalo národným povstaním. V jednotlivých regiónoch bola vyhlásená mobilizácia. Všetky jednotky, ktoré sa postavili na protinemecký odpor, boli predpoludním 30. augusta 1944 pplk. gšt. J. Golianom vyhlásené za súčasť československej armády.Na druhý deň vzniklo Veliteľstvo 1. čs. armády na čele s pplk. gšt. J. Go-lianom, jeho zástupcom (náčelníkom štábu) bol mjr. gšt. J. Nosko.Spätosť domáceho a zahraničného vojenského odboja sa na povsta-leckom území prejavila príchodom a hrdninskými bojmi 1. čs. stíha-cieho leteckého pluku (priletel 17. 9.) a 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR (od 25. 9.).30. august 1944 – Sformovalo sa veliteľstvo 1. čs. armády na Slovensku a prevzalo velenie nad povstaleckými jednotkami.1. september 1939 – „Fall Weiss“ začal sa nemecký útok (1,5 milióna mužov) proti Poľsku. Nemci pri ňom stratili 44 tisíc vojakov (vo Fran-cúzsku 154 tisíc). Medzinárodný deň mieru1. september 1940 – Slovenský snem prijal zákon, ktorý vylúčil Židov z hospodárskeho a sociálneho života.2. september 1945 – Podpisom kapitulácie Japonska na lodi Missouri (súhlas s ňou vyslovili už 14. augusta 1945) sa skončila 2. svetová vojna. 4. september 1939 – USA vyhlasujú vo vojne v Európe neutralitu.

Najhľadanejšia päťkaSú stále na slobode, hoci patria za mreže. Centrum Simona Wie-senthala po ich stope vyslalo tých najlepších pátračov. Aj napriek tomu, že miesto aktuálneho pobytu už vedia, pred spravodlivosť sa za svoje zverstvá ešte stále nepostavili. Odsúdili ich v neprí-tomnosti, no zo svojich trestov si dosiaľ neodpykali ani deň.

Gerhard Sommer: Bývalý prí-sl ušník jednotiek SS má dnes 93 rokov, pokojne si žije v opatrova-teľskom dome na sever od mesta Hamburg. Keď mal 22 rokov pomo-hol zmasakrovať 560 civilistov, vrá-tane 119 malých detí v toskánskom meste Sant-Anna di Stazzema. Väčšina z obetí bola ubitá na smrť, alebo upálená zaživa. Taliansky súd Sommera a jeho 9 kolegov odsúdil v roku 2005 v neprítomnosti, no ne-mecké úrady ho do Talianska nikdy nevydali. Podľa nemeckého proku-rátora, ktorý prípad zmietol v roku 2012 zo stola, bol prípad „chudob-ný“ na dôkazy. V auguste 2014 pro-ces síce opätovne otvorili, avšak pre zdravotný stav Sommera sa v ňom nič nezmenilo. Páchateľa pred súd fyzicky postaviť nemohli pre jeho pokročilú demenciu. Súd ho nako-niec uznal vinným zo 432 prípadov vraždy a krutosti.

Alfred Stark: 92-ročný Stark bol príslušníkom špeciálnej pechoty vycvičenej na boj v horách, rov-nako ako Sommer bol v Taliansku v roku 2012 odsúdený v neprítom-nosti za príkaz na zavraždenie 117 talianskych väzňov na ostrove Ke-falónia (Grécko) v roku 1943. Vraž-denie bolo súčasťou masakru diví-zie Acqui, pri ktorej našlo smrť až 9 500 talianskych mužov. Aj Starka mali z Nemecka vyhostiť a poslať do Talianska odpykať si doživotie, avšak stále žije v Nemecku.

Johann Robert Riss: Rovnako ani 92-ročný Riss si dosiaľ neodpy-kal svoje doživotie, ktoré mu v roku

2011 ako trest uložil taliansky súd v Ríme pre masaker z roku 1944, kedy vyvraždil 184 civilistov. Kr-viprelievanie sa odohralo v toskán-

skom meste Padule di Fucecchio. Podľa dokumentov k prípadu, ktorý dal dokopy britský seržant Charles Edmonson rok po vraždení, sa na smrti nepodieľal Stark sám, ale spo-lu s kolegom. Vojenský súd, ktorý Rissa uznal vinným, uložil nemec-kej vláde zaplatiť aj odškodné vo výške 14 miliónov eur ako kompen-záciu pre 30 pozostalých rodinných príslušníkov zabitých civilistov. Ne-mecká vláda však odmietla zaplatiť kompenzácie i vydať zločinca.

Algimantas Dailide: Do zozna-mu sa dostal aj 94-ročný Litovčan Dailide, ktorý počas vojny slúžil

v tajnej polícii pod kontrolou na-cistov. Podľa spisu zadržal 12 Ži-dov, ktorým sa podarilo ujsť z geta vo Vilniuse v roku 1940. Všetkých dvanásť neskôr popravili.

Podľa obžaloby Dailide klamal o svojom pôsobení, keď sa sna-žil po vojne emigrovať do USA. V roku 1990 mu na klamstvá prišli a o desať rokov neskôr ho deporto-vali do Nemecka, kde stále žije so svojou ženou z jej penzie v mesteč-ku Kirch berg. Súd v litovskom Vil-niuse ho odsúdil za vojnové zločiny, ale výkon trestu mu najvyšší litov-ský súd v roku 2008 zrušil pre cha-trné zdravie.

Helmut Oberlander: 91-ročný Ukrajinec tiež dosiaľ spravodlivosti nečelil. Vo vojne slúžil v Einsatz-gruppe D na okupovaných úze-miach. Podľa Wiesenthalovho cen-tra má mať na svedomí účasť na zavraždení najmenej 23 000 Židov. Aktuálne žije v kanadskej Otave, kam emigroval v roku 1954. Dvad-sať rokov sa živil ako developer, avšak posledné roky bojuje s úrad-mi o svoje občianstvo. V prípade, že bitku o občianstvo prehrá, Ober-landera deportujú.

A. MIKUNDOVÁ, zdroj: time.com

Čítaníčko

Páni, pozor na chytré manželkyManželka odcestuje do kúpeľov.

Po troch dňoch dostane od manžela sms-ku:

„Kde sú lyžičky, nože a vidličky?“Manželovi na to odpíše: „Spávaj

doma!“O týždeň jej manžel pošle opäť

sms-ku:„Kde sú lyžičky, nože a vidličky?“Jej odpoveď je opäť rovnaká:

„Spávaj doma!“Keď sa po mesiaci vráti domov,

manžel jej začne vyčítať:

„Prečo si mi nemohla slušne od-povedať?“

„Lebo, keby si spával doma, boli by tvoje sms-ky zbytočné.“

Manželka ho potom zavolala do spálne.

Kto vie čo mu prebehlo hlavou pri tejto pozvánke. Možno už myslel na to najkrajšie, čoho sa môže muž doč-kať po dlhšo m odlúčení.

Manželka ho však vzápätí riadne šokovala. Odhrnula prikrývku z po-stele, pod ktorou boli lyžičky, nože i vidličky.