BOJOVNÍK2020D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LX

DNES V ČÍSLEstr. 2

Irán už neželá „smrť Amerike“str. 9

Tajná zbraň Hitlera – opiáty a amfetamin100 rokov vojenských experimentov

na ľuďochstr. 11

Vyhlásenie SZPB a ČSBSk svojim členom a občanom SR a ČR

ISSN 03223-2018

Plk. Emil Kulfánek, 1. podpredseda ÚV ČSBS: – Konso-lidáciou ČSBS! Napriek tomu, že máme niektoré vnútorné problémy, tvrdím, že ČSBS sa skonsolidovala, spevnila, nabrala jasný smer, ktorým chceme ísť a ktorým aj ideme.Rudolf Wittenberg, predseda okresného výboru ČSBS Most a člen predsedníctva ČSBS (a bývalý terezínsky väzeň): – Po prvé tým, že sa nám podarilo konsolido-vať náš spolok (V Česku je „spolok“ ofi ciálna kategória – pozn. red.), v ktorom už máme všetky funkcie, okrem predsedu, v kategórii čestné. Ľudia i tak pracujú naplno! Po druhé, nedávno sme otvorili tzv. „Tesařovu stez-ku“ (Ing. Antonín Tesař, nadšený turista a zamestnanec miestneho polesia), ktorého za odboj skántrili Nemci. Rostislav Vysloužil, predseda okresnej organizácie v Olomouci: – Jednou vetou: Nám sa darí spolupráca so školami. V tejto súvislosti však ľutujeme, že nemáme do-tácie pre pracovníkov v teréne. Jan Kux, predseda ZO ČSBS Brno a predseda organi-začnej komisie ÚV ČSBS: – Po približne päťdesiatroč-nom zápase sa mi podarilo zriadenie múzea internačného tábora v Svatobořiciach. Mimochodom, po SNP sa v ňom ocitlo aj 200 Slovákov. Pričom dodnes nie je vyjasnené kde vlastne skončili, hoci tam boli dva mesiace.Konečne teda budujeme nielen múzeum internačného tá-bora, ktorý tu bol v rokoch 1942-45, ale aj vôbec celého areálu od roku 1914, kedy tam ešte Rakúsko-Uhorsko vybudovalo tábor pre utečencov z Bukoviny a z Haliča. Pre vás Slovákov je to zaujímavé aj tým, že cez vysťaho-valeckú a zdravotnícku stanicu tohto tábora prechádzali aj všetci Slováci, ktorí šli na loď z Hamburgu do Ameriky.Keď som si spočítal všetky čísla, tak za 36 rokov exis-tencie rôznych typov tohto „lágru“ (utečenecký, zdravot-nícka stanica, starobinec, tábor pre Nemcov, pre kolabo-rantov, demokratickí Gréci...) až do roku 1949, tak mi vyšlo, že ním prešlo okolo 200 tisíc ľudí a napriek tomu ich doposiaľ nikto nielen nespočítal, ale ani neurobil nič, aby sa o ňom aj čosi zisťovalo. Začal som tak, že prvú investíciu som zaplatil zo svojho a až potom sa mi prihlásil generálny sponzor s cca 5-miliónovým príspevkom, po ktorom sa začali pomaly hlásiť aj ďalší. Toto je jednoznačná iniciatíva odspodu a teraz už nie je problém, aby sa k tomu prihlásil aj ústredný výbor ČSBS.

Pred pracovným stretnutím SZPB a ČS BS vo Vrátnej (17.–18. 9.) sa konalo zasadnutie predsedníctva ÚR SZPB, kto-ré prerokovalo aktuálne organizačné otázky, diskusné príspevky zo XVI. zjaz-du SZPB, zhodnotilo plnenie rozpočtu za

8 mesiacov, v rôznom sa zjednotilo na dohode o spolupráci s Úniou žien Slo-venska, diskutovalo o odpovedi gene-rálneho riaditeľa RTVS na list predsedu SZPB P. Sečkára, riešilo prípravu pietne-ho aktu pri príležitosti Dňa obetí Dukly...

Záväzné stanovisko k týmto a ďalším prerokúvaným otázkam prijme Ústred-ná rada SZPB začiatkom decembra.

-vmi-

(Voľné pokračovanie – Vyhlásenie SZPB a ČSBS

k svojim členom a občanom SR a ČR – na strane 11.)

Na zamyslenie:Na zamyslenie:V. V. PIAKINV. V. PIAKIN

1. 10. 2015 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketaTentoraz sme anketu robili medzi funkcionár-mi Českého svazu bojovníků za svobodu, kto-rých sme sa opýtali: Čím pozitívnym sa môže za ostatné obdobie pochváliť vaša organizácia?

PerličkaTotálny raušDrogy dokážu s ľudským telom urobiť skutočné divy a zá-zraky. Norman Ohler vo svojej najnovšej knihe tvrdí, že Hitler drogami dával dopovať svojich vojakov. Informácie o tom mu poskytli americké a nemecké vojnové archívy a poznatky následne opísal v knihe s názvom Totálny rauš (Total Rush – USA, Der Totale Rausch – Nemecko). K prvým zmienkam patria injekcie zvieracích hormónov a opiát Eu-kodal, ktoré autor nazval bratrancami a sesternicami heroínu. Podľa záznamov boli vojaci pod vplyvom týchto látok 1 349 dní, najmä však pri obrovských ofenzívach. Štandardne sa využívali aj kokaín, ópium a morfi um, ale nacistický chemik Fritz Hauschild vyvinul pre potreby vojska drogu, ktorú poznáme dnes – Pervitín. Ten si získal obľubu aj u verejnosti, kým ho v roku 1941 v Nemecku nezakázali. Dokonca aj pre generála Rommela bol pervitín niečo ako denný chlieb.(Viac na str. 9) A. MIKUNDOVÁ, zdroj: usatoday.com

(Pokračovanie na str. 3)

Mnohé nechápeme nie preto, že máme slabý rozum, ale preto,že podstata vecí nezapadá do okruhu našich pojmov.Mnohé nechápeme nie preto, že máme slabý rozum, ale preto,že podstata vecí nezapadá do okruhu našich pojmov.

Výjazdové rokovanie predsedníctva ÚR SZPB

Delegácie boli tiež položiť vence k pamätníku francúzskych partizánov na Zvonici pri Strečne, kde ich privítal starosta Strečna Dušan Štadani a históriu povstaleckých bojov o Strečniansku tiesňavu im priblížil predseda oblastnej organizácie SZPB v Žiline Juraj Drotár.

Rusko a Japonsko obnovia dialóg o mierovej zmluveHlavným výsledkom septembrového rokovania japonského mi-nistra zahraničia Fumio Kisidu v Moskve bolo rozhodnutie o ob-novení dialógu ohľadne mierovej zmluvy na úrovni námestní-kov ministrov zahraničia, povedal ruský minister S. Lavrov.

Kisida vyhlásil, že jeho návšteva Ruska „fakticky hovorí o ob-

novení pozastavených rozhovorov o uzavretí mierovej zmluvy“. Lavrov poznamenal, že „severné územia neboli témou roz-

hovorov, riešila sa len otázka mierovej zmluvy“. No a posun v nej je vraj možný len v prípade ak Japonsko uzná povojnové historické reálie, vrátane štatútu OSN v jeho plnom znení.

Stanovisko Oblast ného výboru SZPB v BratislaveKrátko po oslavách 70. výročia ví-ťazstva protifašistických spojencov nad hitlerovským Nemeckom do-stali priami účastníci odboja a ich synovia a dcéry „darček“ vo forme oznámenia, že sa pre nich zruší bez-platná MHD v Bratislave. A to na základe návrhu primátora hlavného mesta SR, ktorý schválili mestskí poslanci, ako sme boli nimi uistení bez toho, aby ich ktosi upozornil na tento bod technicky orientovaného materiálu o tretej etape IDS.

Spolu s tým sa zrušila bezplatná MHD aj pre zdravotne postihnutých občanov (ZŤP) a dobrovoľných darcov krvi. Pritom nás udivuje, že pred necelým poldruha rokom – koncom roku 2013 – týmto kategóriám občanov poslanci na-

prieč celým mestským zastupiteľstvom bezplatnú MHD schválili na základe ar-gumentov, ktoré predložili samotní po-slanci. Nakoľko nás informovali ostatní účastníci rokovania o tretej etape IDS, z ich strany vôbec nebola vyvinutá ini-ciatíva na zrušenie bezplatnej MHD, presadzuje ju výlučne vedenie mesta, pritom je plne v rukách mestskej samo-správy, či v rámci územia Bratislavy pre niekoho schváli bezplatnú, či zľavenú MHD, alebo nie. Proti takémuto za-vádzaniu faktov magistrátom v tejto záležitosti dôrazne protestujeme.

Ak sa poslanci mestského zastupiteľ-stva zhodnú na tom, že aspoň čiastočne odčinia svoje rozhodnutie z júna 2015 o zrušení bezplatnej MHD pre spomí-nané skupiny obyvateľov a pristúpia na

dodatočnú extra zľavu vo výške 80 % zo zľavneného predplatného cestovné-ho lístka v rámci IDS (v zónach 100 a 101), tak potom žiadame, aby sa ta-káto zľava realizovala voči všetkým skupinám obyvateľstva, ktorým bola v roku 2013 priznaná bezplatná MHD.

Za oblastný výbor SZPB v Bratislave jeho predseda Martin KRNO, v. r.

* * *Poslanci mestského zastupiteľstva

v Bratislave na svojom rokovaní 24. 9. 2015 síce nezrušili svoje pôvodné roz-hodnutie z júna 2015 o zrušení bezplatnej MHD v hlavnom meste, ale nakoniec, zrejme aj pod tlakom, schválili pre účast-níkov protifašistického odboja aspoň 90-percentnú extra zľavu z cestovného.

(Podrobnejšie informácie nájdete v ďalšom čísle.)

BOJOVNÍK / 20 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iní10 najsilnejších armád svetaAmerickí vojenskí experti We Are The Mighty vytvorili poradie desiatich najsilnejších armád sveta.

Na prvom mieste sú USA (naj-väčší rozpočet, najväčšie letectvo a najväčšie námorníctvo. No v ná-morníctve sa trocha mýlia, pretože kvantitatívne väčšie vojnové ná-morníctvo má dnes už Čína – pozn. red.). Na druhom mieste je Rusko (najväčšie množstvá obrnenej tech-niky. Američania zabudli dodať, že krajina má najsilnejšiu PVO, naj-modernejšiu atómovú triádu a koz-mické sily – pozn. red.). Na treťom je Čína (s Indiou má v armáde naj-

viac ľudí, druhý najväčší rozpočet, tretie najväčšie letectvo).

Na štvrtom mieste je India, hlav-ne vďaka rozvinutému vojenskému priemyslu a počtom ozbr ojených síl. Jej armáda má tiež obrovské letectvo, obrnenú techniku a ná-morníctvo.

Napriek malému množstvu obr-nenej techniky, vojenského letec-tva a kvantite počtov je vraj na piatom mieste V. Británia. Stavia ju sem mohutné vojnové námorníctvo

a solídny vojenský rozpočet. Vý-hodou Britov je aj ich poloha, ktorá agresorovi komplikuje dostať sa na ostrovy.

Druhú päticu najsilnejších armád sveta tvoria – Francúzsko, južná Kórea, Nemecko, Japonsko a Tu-recko. Podľa kapital.kz

Spiegel: USA sa obávajú vystúpenia Putina na VZ OSNV predvečer vystúpenia prezidenta RF Vladimíra Putina na 70. VZ OSN sa mu USA usilujú odobrať iniciatívu riešenia sýrskej otázky, píše Der Spiegel.

Situácia v Sýrii je natoľko zamo-taná, že Washington prehodnocuje svoje smerovanie a podujíma sa na to, čo sme si ešte pred pár me-siacmi nevedeli ani len predstaviť: dohovára sa s Ruskom na diplo-matickej i vojenskej úrovni, píše nemecký časopis Der Spiegel, pri-

pomínajúc, že dialóg s Moskvou vo vojenskej oblasti bol zmrazený a vo vzťahu Sýrie, Ruska a USA boli od začiatku zastávané protikladné ná-zory.

Nečakané obnovenie dialógu má niekoľko dôvodov. Der Spiegel ne-vylučuje, že USA sa obávajú vystú-

penia Vladimíra Putina na VZ OSN v New Yorku, počas ktorého prezi-dent Ruska zrejme vyzve medziná-rodné spoločenstvo, aby vytvorilo širokú koalíciu na boj s teroristic-kým zoskupením Islamský štát.

„Zmysel prekvapujúcej spoluprá-ce s Moskvou je, pravdepodobne, v tom, aby VZ OSN neustúpilo po-zícii V. Putina,“ predpokladá list.

Podľa ria.ru, 19. 9. 2015

300 Sparťanov sa držalo mesiac,no 300 sýrskych specnazovcov sa udržalo tri rokySýrski specnazovci v plnom obkľúčení bránia leteckú základňu už tri roky. Prvý pokus o jej dobytie uskutočnila Sýrska slobodná armáda 30. 4. 2013. Podarilo sa im preraziť vonkajší

okruh základne, no útok bol odrazený. Päťkilo-metrový okruh základne bol posilnený, ale brá-niť ho bolo bez ovládania okolitých výškových bodov prakticky nemožné. Podľa topwar.ru, 19. 9. 2015

Biskup Hallábu Audo: Masový odchod obyvateľov Sýrie je účelovýPre denník Il Giornale (17. 9.) povedal: „Vy Európania by ste sa mali biť za to, aby ste zabrá-nili odchodu kresťanov zo Sý-rie. Damašek, kázanie sv. Pavla, či Antiochie sú predsa ustano-vujúcimi prvkami našej spoloč-nej kresťanskej tradície. Skôr sa

všetko javí tak, že ste zabudli na hodnoty, vieru a morálku. Avšak dávajte si pozor,“ dodá-va biskup chaldejského obradu. „Keď islamistickému fanatizmu doprajete možnosť, aby vyhnal kresťanov z Blízkeho východu, dostanete ho k presvedčeniu, že môže usilovať o dobytie Eu-rópy. Možno ste si toho dote-

raz nevšimli, ale práve to majú v pláne.“

Za týmto plánom podľa mons. Audo určite nestoja sýrski mosl i-movia, ktorí z prevažnej väčšiny nemajú nič do činenia s prena-sledovaním kresťanov. Je dielom Moslimského bratstva, salafi tských skupín a štátov, ktoré ich podpo-rujú. Radiovaticana, 20. 9. 2015 (výňatok)

Irán už neželá „smrť Amerike“Prezident Islamskej republiky Irán Hassan Rou-hani vyhlásil v rozhovore pre americkú stanicu CBS, že slogan „Smrť Amerike“, ktorý sa zrodil v Iráne v roku 1979 po víťazstve islamskej revo-lúcie, už nie je pre Teherán aktuálny.

Podľa agentúry Interfax iránsky politický líder pri tom poznamenal, že „táto fráza neznamená hrozbu násilím, je viac politickým protestom. Naši ľudia si vážia americký ľud. Iránsky národ nevyhľadáva voj-nu s nikým“, zdôraznil Rouhani konštatujúc, že „po-litika USA je v protirečení so záujmami iránskeho národa“. Podľa evrazia.org, 20. 10. 2015

O Kaddáfiho prorockom varovaní EurópanovZhorieť vám v peklePozorujúc ako utečenci zo severnej Afriky a Blíz-keho východu berú útokom európske štáty, člo-vek si musí pripomenúť vyše tisícpäťsto rokov staré dejiny. Ako v 4.–5. storočí Húnovia, Góto-via, Vandali, Frankovia, Aláni sa spočiatku usíd-lili v Rímskej ríši a neskôr zmietli antickú civili-záciu, ponorenú do cynizmu a neresti. Vtedy sa to považovalo za Boží trest – barbari sa mstili za nekonečné obsadzovanie ich krajov a lúpenie.

Dnes sa voči Európe takto správajú moslimskí mig-ranti. Ich vlastné krajiny sú zničené Západom ako vý-sledok irackej vojny a „arabskej jari“. A dnes, prichá-dzajúc do Európy, sú plní túžby po odplate, čo opäť dokazuje: dejiny Európu nič nenaučili, len ju opätovne trestajú za ich neznalosť.

V tejto situácii by sa zdalo, že „vodcovia“ EÚ aspoň teraz prejavia rozhodnosť a urýchlene prijmú opatre-

nia. Lenže oni sa namiesto toho zaoberajú jediným – ako sa vyhnúť zodpovednosti! Znamená to, že kráčajú po rovnakej ceste ako rímski patricijovia.

No a prvou je už tradične Angela Merkelová, ktorá 5. septembra pomenované poskytnutie pomoci a zapo-jenie do života utečencov nazvala „národnou úlohou“ Nemecka a v momente ju presunula na zemské vlády SRN. Ministrovi zahraničia nariadila pripraviť „požia-davky na ich vznesenie celej Európe o prijímaní a za-bezpečení utečencov v súlade s úrovňou hospodárstva a veľkosťou jednotlivých štátov“, aby mohli byť zve-rejnené na mimoriadnom 14. zasadnutí Rady Európy.

Po Nemecku si ruky hneď začala umývať Veľká Bri-tánia. Jej ministerka vnútra Tereza May otvorene vy-hlásila, že Londýn je pripravený zaviesť obmedzenia na vstup, odsúdiac „politiku Európy bez vnútorných hraníc“, ktorá vedie k úmrtiam migrantov a ponechá-va osud utečencov na vôľu nelegálnych prevozníkov.

Podľa svpressa.ru, 7. september 2015

Obama si „nobelovku“ predsa len nezaslúžilTelevízia BBC oznámila senzačnú novinku (i keď jej fakt u nás dávno vedeli aj tí najmenej rozhľadení). A síce, že bývalý riaditeľ nórskeho Nobelovho inštitútu Geir Lundestad vo svojej knihe (Ria-diteľ mieru – voľný preklad) vyhlásil, že udelenie Nobelovej ceny mieru Barackovi Obamovi bolo chybou.Americký líder vraj nenaplnil nádeje Nobelovho inštitútu, ktorý takým-to spôsobom chcel „motivovať“ Obamu na ešte väčšiu aktivitu v proce-se atómového odzbrojenia. Novinári tvrdia, že „riaditeľ nobelovky“ tým porušil tvrdé pravidlo „neodhaľovať detaily určovania nobelovských laureátov“. „Ani jedna Nobelova cena mieru nikdy nevyvolala toľko pozornosti, ako udelená Obamovi v roku 2009. Dokonca aj väčšina jeho stúpencov si myslí, že ocenenie Obamu bolo chybou. V jeho prípade sa nádeje inštitútu nenaplnili“, – čestne sa priznal bývalý direktor. Podľa politonline.ru, 18. 9. 2015

Prečo len Rusi odsudzujú neonacistov v Lotyšsku?Kedy ich odsúdi aj slovenské MZV?

Moskva je rozhorčená zo súhlasného vzťahu úradov Lotyšska voči odhaleniu pamätníka nasledovníkom nacistov. Hovorí sa o tom v komentároch splnomocnenca pre ľudské práva... Konstantina Dolgova (na stránke MZV RF od 19. 9.). Na odhalení pamätníka bolo prítomných okolo 300 ľudí, medzi ktorými boli aj predstavitelia ozbrojených síl Lotyšskej republiky. So zdravicou vystúpila predsedníčka sejmu (Ināra) Mūrniece, hovorí sa v ozname. Podľa lenta.ru, 19. 9. 2015

Kyjevskí vlastenci sú odhodlaní bojovať proti fašizmu a okupačnej moci

Líder ukrajinského Komsomolu Michail Kononovič počas konfe-rencie „Druhá svetová vojna: príčiny a následky“ v Kyjeve obrátil pozornosť na vzdorovanie nacistickej kyjevskej chunte, ktorá plní vôľu svojich amerických pánov.„Boj o Ukrajinu sa len začína. No nikto nikdy neodovzdá Ukrajinu – ani fašistom, ani americkým imperialistom, ani okupačnej administrá-cii, ktorá dnes sedí na Pečorských vŕškoch. My budeme bojovať proti fašizmu!“, ubezpečil mladý politik. Ako uvádza „Politnavigator“, líder komsomolcov vyzval mládež aby sa postavila na obranu historickej pamäte. Kyjevská chunta podľa neho núti Ukrajincov prijať za symbol 2. sv. vojny európsky symbol – čer-vený mak. „Snažia sa tým mladej generácii vytrhnúť historické kore-ne, – zdôraznil komunista. – Maky, to je symbol porazených. Nech si s makmi chodí celá Európa. Veď čo má sláviť? Porážku v 45-om? Lebo v 2. sv. vojne prehralo nielen Nemecko. Prehrali zjednotené sily fašistickej Európy. Slovensko, Rumunsko, fašistické Francúzsko – veľ-mi veľa národov sa so zbraňou postavilo proti nám pod fašistické zá-stavy. Oni nech si chodia s potupnými makmi. A my, víťazi, budeme chodiť s georgievskými stužkami!“ Podľa evrazia.org, 18. september 2015

Poliaci dosiahli symbolické víťazstvo nad Ruskom Samospráva poľského mesta Pieniežno predsa len zlikvidovala pa-mätník svojho osloboditeľa veliteľa 3. bieloruského frontu dvojná-sobného Hrdinu ZSSR generála Ivana D. Čerňachovského. Experti tvrdia, že Poliaci nemali inú voľbu lebo na urýchlenom ničení so-vietskych memoriálov trvajú USA. Pamätník Čerňachovskému bol na žiadosť poľských komunistov posta-vený 70-rokoch minulého storočia. 18. 2. 1945 bol I. Čerňachovský ťaž-ko ranený črepinami delostreleckého náboja pri východopruskom meste Melzak (teraz poľskom meste Pienienžno), na následky ktorého v ten deň aj skonal. (V roku 1944 mal 37 rokov a bol najmladším armádnym generálom Červenej armády.) V danom prípade ide o „symbolické víťazstvo nad Ruskom. Kedy likvi-dovať pamätníky spojené so ZSSR, ak nie teraz, na vrchole protiruskej propagandy“, povedal Sergej Lavrov. Podľa vz.ru, 18. 9. 2015

Príbeh, ako sa likvidujú schopní ľudiaNaša minulosť nepretržite vyvolávala snahu vyvážiť dlhé desaťro-čia sfalšovaného výkladu. Nedávno denník N uverejnil fotorepor-táž, kde všade ešte „strašia“ komunistické pomníky, napríklad so-cha komunistu Karola Šmidkeho.Šmidke bol skutočne popredný komunista. Ale titul Hrdinu Českoslo-venskej socialistickej republiky za zásluhy v Povstaní v roku 1944 do-stal až in memoriam v roku 19 67. Vyznamenal ho prezident Antonín Novotný. Ten mal v päťdesiatych rokoch minulého storočia priamy podiel na vykonštruovaných procesoch a rozsudkoch smrti nad časťou slovenských „buržoáznych nacionalistov“. Karol Šmidke mal vtedy šťastie, zomrel prirodzenou smrťou skôr, ako ho mohli zavrieť a obesiť, šuškalo sa vtedy v Bratislave. Prirodzená smrť bola šťastím...

Celý článok: www.slovenskyrozhlad.sk 15/2015

3 BOJOVNÍK / 20

Zdeňka Valouchová, predsedníčka združenia oslobodených (voj-nových – pozn. red.) politických väzňov (kolektívny člen ČSBS) a zároveň vedúca sociálnej komisie ÚV ČSBS: – Rozširujúci sa počet nemocníc, v ktorých sú politickí väzni prednostne ošetrovaní. V roku 2013 nám to zmluvne poskytovali tri vojenské nemocnice, dnes k tomu pribudlo asi 8 civilných nemocníc. Bojujeme tiež o častejšie preventívne prehliadky politických väzňov. Žiadame ich jedenkrát do roka, zatiaľ sú jedenkrát za dva roky.Máme tiež novelizovaný zákon o opatrovateľskej službe, čo znamená, že politickí väzni s „255-kou“ majú kompletnú opatrovateľskú službu zadarmo. A vzťahuje sa to aj na ich manželov a manželky.Spomínam to preto, lebo pred dvomi rokmi nám to minister fi nancií v rámci úsporných opatrení vzal, ale vďaka stykom brata J. Vodičku (ofi ciálne oslovovanie sa v ČSBS – pozn. red.) a čiastočne mojim sa to 1. januára 2015 vrátilo i rodinným príslušníkom. Václav Vaněk, predseda okresnej organizácie ČSBS v Břeclavi a člen predsedníctva ÚV ČSBS: – Ja by som sa skôr obrátil k tej smutnejšej časti – čo sa nám nepodarilo? Pretože to bežné, to sa nám darí. Ale nie celkom sa nám darí získavať mladých, nedostatočne sme tiež prenikli medzi potomkov bývalých voj-nových veteránov, odbojárov... Za dôležité tiež považujem, že sa nám nepodarilo získať ocenenie pre vojnových veteránov politických väzňov. A pritom mnohí išli do väč-šieho rizika, výraznejšie nasadzovali krk ako odbojári. Zdôrazňujem, že odbojárov tým nechcem zhadzovať. Taktiež si myslím, že aj ocenenie našej organizácie od štátnych orgánov nie je na patričnej úrovni. Úprimne vám závidím, že po dlhej dobe vás vláda zaradila medzi svoje priority, uznáva vás ako organizáciu, ktorá zabezpečuje uchovanie pamäti na vašich odbojárov.

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Uk rajinský premiér nám chce vrátiť územie?Možno schválne, možno nechtiac totiž Arsenij Jaceňjuk nedávno navrhol, aby Ukrajina odovzdala časť svojho územia Poľsku, Ma-ďarsku, Rumunsku a Slovensku.

Médiá už viackrát poukazovali, že je to „historicky a politicky negra-motný človek, ktorý nepozná his-tóriu, súvislosti a zákonitosti“. No a teraz opäť dokázal, že je „politic-ko-historický amatér“…

Pred pár dňami sa totiž stretol s poľskou premiérkou Ewou Ko-paczovou. Vo svojom emocionálnom prejave sa venoval hlavne „zločinné-

mu“ paktu Molotov – Ribbentrop, pričom zdôraznil, že v jeho dôsled-ku bola západná Ukrajina odtrhnutá od Poľska a pripojená k Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike, čiže k ZSSR. Navyše k tomu dodal, že tento pakt poškodil nielen Poľsko, ale aj Ukrajinu a preto ho treba odsú-diť a odstrániť všetky jeho následky.

Na základe toho poľské médiá

uviedli, že k ZSSR boli pripojené niektoré regióny Poľska (Ľvovská, Ternopoľská a Ivano-Frankovská oblasť), Rumunska (Bukovina), Ma-ďarska a Slovenska (Podkarpatská Rus) a uviedli, že ukrajinský pre-miér to myslí vážne a žiada nápravu a spravodlivosť.

Jaceňjuk skočil na udicu a tak poľské médiá ho už vyzývajú, že keď povedal „a“, má povedať aj „b“ a vrátiť štyrom štátom regióny, ktoré im voľakedy patrili.

11. SEPTEMBERPri príležitosti 42. výročia fa-

šistického prevratu v Čile vypukli nepokoje. Ich účastníci zapálili barikády. Bezpečnostné zložky proti nim zasiahli vodnými dela-mi a slzotvorným plynom. Výro-čia vojenského puču, keď armáda zosadila ľavicového prezidenta Salvadora Allendeho, často spre-vádzajú hromadné protesty. Vodca prevratu generál Augusto Pinochet nariadil 11. septembra 1973 bom-bardovanie prezidentského paláca La Moneda. V bezvýchodiskovej situácii spáchal Allende samo-vraždu. Čilská vláda odhaduje, že až do pádu Pinochetovho režimu v roku 1990 bolo popravených vyše 3-tisíc ľudí a ďalších viac ako 40-tisíc mučili. Pinochet zomrel 10. decembra 2006 v domácom väzení bez toho, aby ho odsúdili.

14. SEPTEMBERAreál bývalého koncentrač-

ného tábora Buchenwald sa stal dočasným domovom pre utečen-cov. Umiestňovať ich tam začalo mesto Schwerte v spolkovej kra-jine Severné Porýnie-Vestfálsko. Mesto sa rozhodlo, že v niekdaj-šom strážnom baraku, ktorý sa ako jediný zachoval, ubytuje 21 imigrantov. Sociálnodemokra-tická krajinská premiérka Han-nelore Kraftová po rokovaní so zástupcami židovských organi-zácií na predstaviteľov mesta apelovala, aby spomínaný zámer neuskutočnili. Do Buchenwaldu nacisti deportovali počas 2. sve-tovej vojny okolo 250-tisíc Židov z celej Európy. Za jeho bránami zahynulo okolo 60-tisíc ľudí.

18. SEPTEMBERRuské ministerstvo zahranič-

ných vecí si predvolalo poľskú veľvyslankyňu Katarzynu Pelc-

zynskú-Naleczovú ohľadom od-stránenia pamätníka sovietskeho generála Ivana Černjachovské-ho v severopoľskom meste Pie-niezno. Tento krok prispieva k ďalšiemu naštrbeniu vzťahov medzi oboma krajinami. Ruská ambasáda vo Varšave opakovane varovala, že demolácie pamätní-kov zo sovietskej éry porušujú bilaterálnu dohodu o ochrane

podobných lokalít z roku 1994. Černjachovskij, ktorý tu padol vo februári 1945, bol údajne jedným zo zodpovedných za odzbrojenie tisícov poľských vojakov, z kto-rých mnohých následne poslali do sovietskych väzníc alebo pra-covných táborov.

21. SEPTEMBERZ 260-tisícnásobného trestného

činu napomáhania k vražde obvi-nili v Nemecku 91-ročnú niekdaj-šiu pomocníčku príslušníkov síl SS v súvislosti s jej aktivitami vo vyhladzovacom tábore Aus-chwitz-Birkenau. Rozsudok by mal vyniesť Krajinský súd v se-veronemeckom Kiele. Občian-ka Nemecka sa v zmysle žaloby podieľala ako rádiotelegrafi stka velenia tábora od apríla do júla 1944 na systematickej likvidácii deportovaných Židov. Generálna prokuratúra spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko pozname-nala, že voči obžalovanej jestvuje dostatok dôkazov.

22. SEPTEMBERRusko je pobúrené zámerom

moldavskej vlády zriadiť tzv.

vojenské múzeum sovietskej okupácie. Moskva považuje iniciatívu moldavského minis-tra obrany Anatola Salaru za bezbožné zničenie pamiatky na hrdinov. „Skutočnosť, že mol-davské úrady robia takéto kroky v roku, v ktorom si pripomína-me 70. výročie víťazstva so-vietskeho ľudu nad fašizmom, je mimoriadnym cynizmom,“ uviedol vo vyhlásení ruský re-zort diplomacie. Podľa neho Kišiňov už niekoľko rokov ne-plní dohodu z roku 2011 ohľa-dom zachovávania pamiatky na odvahu a hrdinstvo národov členských krajín Spoločenstva nezávislých štátov počas Veľkej vlasteneckej vojny.

23. SEPTEMBERDvom mužom tvrdiacim, že

objavili bájny vlak so zlatým pokladom, ktorý na poľskom území koncom 2. svetovej vojny zanechali nacistické jednotky, hrozí 30 dní väzenia alebo poku-ta. Riaditeľka úradu na ochranu historických pamiatok Barba-ra Nowaková-Obelindová totiž na nich podala na prokuratúre podnet pre nepovolené použitie georadaru v danej oblasti. Poliak Piotra Kopera a Nemec Andreas Richter nedávno zverejnili zábe-ry z georadaru, ktoré údajne za-chytávajú skrytý poklad.

Podľa nálezcov sa vlak na-chádza v hĺbke osem metrov pod zemou na 65. kilometri trate medzi železničnými stanicami Šwiebodzice a Szczawienko neďaleko Walbrzychu. Vo va-gónoch by sa mohlo nachádzať nielen zlato a cennosti, ale aj legendárna jantárová komnata, ktorú nacisti ukradli zo ZSSR v roku 1941.

(ao)

Dobrá správa z RajcaPri príležitosti spomienkových osláv 71. výročia SNP sa stalo niekoľ-ko členov ZO SZBP v Rajci predplatiteľmi dvojtýždenníka BOJOVNIK.

Objednali si ho: Mária Tordová , Anna Franeková, Ing. Jozefína Šimíková, Vlasta Fuková, Pavol Rýpal, Oľga Imrišková, Jiří Novák, Mgr. Oľga Búdovcová, František Fraštia, Mária Cibuľková, Zuzana Pekarová a Ľumír Kardoš. -JN-

Ruská demokracia je staršia, ako demokracia USA.

Tu je dôkaz!Predseda Ústrednej volebnej komisie RF Vladimír Čurov v polovici septem-bra vyhlásil, že ruská demokracia je staršia a skúsenejšia ako americká, na-koľko prvý černošský generál sa v nej objavil omnoho skôr, ako v US Army.

„Keď sa stretáme s našimi kolegami zo Spojených štátov a keď sa už príliš začínajú chváliť so svojimi výdobytkami v demokracii, odpovedám im jednoduchou otázkou: V ktorom roku sa v US Army objavil černošský generál?“, povedal Čurov počas stretnutia so šéfmi diplomatických misií afrických štátov.

Obyvateľov USA vraj takáto otázka stavia do slepej uličky, „minimálne nikto nepovie, že takýto generál sa objavil skôr ako sa skončila 2. sv. vojna“. Čurov potom ukazuje svojim partnerom portrét prvého ruského černoš-

ského generála. „Prvý černošský generál sa v ruskej armáde objavil v roku 1740 – Abrahám Petrovič Hannibal“ (pradedo A. S. Puškina), povedal šéf ÚVK RF a dodal, že po takto vynesenom fakte o tom, ktorá demokracia je staršia a skúsenejšia – ruská alebo americká – už tieto otázky navždy končia. 23. 7. 2015 Vladimír Čurov tiež vyhlásil, že v Rusku vyše 60 % obyvateľov dôveruje volebnému systému, kým v USA len 12 %. „A oni ešte chcú niekoho učiť. To my ich skôr naučíme,“ povedal vtedy.

Talianske Politico vymenovalo „špinavý tucet“ vinníkovV európskej kríze s utečencami, ktorá spochybňuje schengenské doho-dy, je vinná Angela Merkelová a „diktátori, zločinci, obchodníci s ľuďmi mimo Európy“ a niekoľko politikov prvej triedy, vrátane Baracka Obamu a Davida Camerona, píše v časopise Politico novinár Michael Binyon.

Osoby, ktoré, podľa Binyona „zničili Schengen“, spojil do „špinavé-ho tuctu“. Do jeho zoznamu sa okrem Obamu a Camerona dostali sýrsky prezident Bašar Asad, bývalý prezident USA George Bush-mladší, šéfka francúzskeho národného frontu Marine Le Pen, predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, turecký prezident Tajip Erdogan, údajní teroristi Ajoub El-Chazzani a Mehdy Nemusch, prezident Eritrei Izaiáš Arevork, predstaviteľ zoskupenia Islamský štát Abu Bakr El-Bagdadi a zločinci zaoberajúci sa obchodom s ľuďmi.

Bašar Asad vraj rozpútal krutú občiansku vojnu v Sýrii, kvôli ktorej uteká do Európy čoraz viac utečencov. Baracka Obamu považuje za vinného, že bol príliš mäkký vo vzťahu k Sýrii a „nevyzbrojil umiernených povstalcov“...

stalo saVO SVETE

11. 9.–23. 9. 2015

BOJOVNÍK / 20 4

2. sv. vojna dnešnými očamiExistovalo pred vojnou sprisahanie maršalov? Prečo nikto neviní za porážky vedenie Francúzska a V. Británie, no Stalina vinia za všetko? Aj na tieto otázky odpovedá historik, spisovateľ a publi-cista Arsen Martyrosian.

Nikomu ani len nenapadne obviňovať Daladiera alebo Rey-nauda za rozdrvenie francúz-skej armády v Ardenách alebo za ich zlyhanie pri rozbití Fran-cúzska za dva týždne. Nikto si tiež nedovolí niečo vyčítať Chamberlainovi alebo Chur-chillovi za potupné vzdanie sa Singapuru, či za iné porážky. No Josifovi Stalinovi sa stále čosi vyčíta. Prečo?

– Táto otázka je o inom, o prin-cipiálnom vzťahu Západu voči Rusku. Pre Západ je Stalin vinný preto, lebo mu ako prvý prekazil jeho globalistické sprisahanie. Keď začal budovať socializmus, znamenalo to, že sprisahanie fi -nančnej internacionály svetovej kontrarevolúcie, v ktorej malo Rusko zhorieť, krachlo.

V 29-tom roku začali aktívne fi nancovať Hitlera, hoci rozhod-nutie o vojne bolo prijaté už skôr. Konkrétne 5.–16. 10 1925 v Lo-carne (Prijatých 7 zmlúv, ktoré boli formálne podpísané 1. 12. 1925 v Londýne. Zmluvu signo-vali zástupcovia československej, nemeckej, britskej, belgickej,

francúzskej, talianskej a poľskej vlády. Dohoda garantovala ne-mecké západné hranice prostred-níctvom Rýnskeho garančného paktu, pričom východné hrani-ce zaručené neboli. Tu, naopak, existovala možnosť ich revízie. Znamená to, že práve táto konfe-rencia je hodnotená ako rozhodu-júci moment predurčujúci svojimi dôsledkami ďalší vývoj na eu-rópskom kontinente až ku druhej svetovej vojne. – pozn. Bojovník). Locarno je teda istým prototypom Mníchovského diktátu z roku 1938. Stalin otvorene povedal, že je duchom vojny, ktorým sa pohli proti ZSSR.

Dalo sa s Hitlerom vysporia-dať?

– Pred začiatkom vojny bolo zo strany politického vedenia uro-bené všetko, aby štát zrealizoval správnu stratégiu vstupu do vojny. Lenže, žiaľ, vojenské vedenie si zvolilo veľmi nesprávnu stratégiu bezprostredného zapojenia svo-jich vojsk do vojny. Ono spôsobi-lo kolosálnu tragédiu.

Vojská dostali rozkaz uvedenia do bojovej pohotovosti 18. júna

1941. Lenže prakticky nikto ne-dvihol, prepáčte, zadok a nevyvie-dol vojská, ako sa patrí, do prvých línií. Do plnej bojovej pohotovos-ti boli privedené len pohraničné vojská a vnútorné vojská NKVD. Tie, ktoré boli podriadené Levren-tijovi Pavlovičovi Berijovi. To oni zachytili prvý tlak.

Pri prvých krokoch po soviet-skej zemi sa fašisti úžasom až du-sili od toľkej krvi, čo preliali. Pre-tože ruskí pohraničníci, sovietski pohraničníci, naši pohraničníci – nikdy neustupujú. Ustupujú len vtedy, keď ich zabíjajú.

Lenže vo veľkej globálnej voj-ne pohraničníci nebojujú.

– Správne. No čo robiť keď armádni generáli, prepáčte, ne-spravili ani ťuk?... Tak teda držali obranu do tých čias, kým generáli trošku zdvihli svoje zadky, zdvih-li vojská a doviedli ich kam bolo stanovené.

V tridsiatych rokoch bolo spri-sahanie najvyššieho vojenské-ho velenia reálne?

– Sprisahanie sa začalo od po-lovice 20-tych rokov, dokonca v prvej polovici 20-tych rokov. Od polovice 20-tych rokov už bezpečnostné služby Sovietskeho zväzu dostávali jasnú informáciu o tom, že sa formuje vojenská

frakcia, pripravená na štátny prevrat.

Prečo teda NKVD s tým otáľalo až do roku 1937? Prečo sprisahancov hneď nepozatýkalo?

– Máte zvláštne videnie orgánov štátnej bezpečnos-ti. Myslíte si, že na nejaký signál začne-te okamžite kohosi zatvárať? Prepáčte, ale aj vtedy existo-vali zákony. Možno sa niekomu nepáčili, no ľudia konali v sú-lade so zákonmi. Ak existuje dôkaz, že si vinný, budeš za-tvorený. Ak taký dôkaz nie je, tak budeš voľný.

Mimochodom, na toho Tucha-čevského (jeden z prvých troch maršalov ZSSR – pozn. Bojovník) už v 30-tych rokoch poriadne po-donášali. No v skutočnosti sa mu vinu preukázať nepodarilo a preto ho aj pustili. Stalin sa z toho do-konca tešil, že je akoby čistý.

Mne sa však zdá, že vychytralý Gruzínec ho špeciálne pustil, aby sa mohol pozerať čo sa ďalej bude diať. Čo neskôr aj videl.

Čiže v roku 1937 už nemali šancu?

– Nemali žiadnu šancu. Stalin veľmi presne vedel čím sa zaobe-rajú. Presné informácie mal už od roku 1935.

Prečo sa teda Chruščovovi po-darilo podraziť Beriju, vyhnúť sa jeho vojskám a špeciálnym službám?

– Chruščovovi sa to nepodarilo. Maršal Berija bol zastrelený vo svojom dome počas obeda. Toto je to, na čoho je schopná tá pre-kliata partokracia – len na nejakú podlosť. Na nič iné sa nehodia. Sú to netvory.

K Berijovi sa nedalo len tak prísť. No oni urobili veľmi jed-noduchú vec. „Ide k vám kuriér s tajnými zásielkami.“ Prišlo auto, za ním obrnený transportér. Z jeho guľometu vypálili dávku, na cimpr-campr rozniesli horné poschodie Malej Nikitskej, potom vošli a do-rážali. Kontrolný výstrel a koniec.

Vojaci? – Nie, bola tam špeciálna skupina

ministra vnútra Kruglova. Kruglov sa obrátil. Žukov a ďalší k tomu nemali žiadny vzťah. To, čo urobili vtedy, to je, prepáčte za výraz, pod-lé paskudstvo. Zastrelili jedného z dvoch čestných občanov Soviet-skeho zväzu – poslanca Najvyššie-ho sovietu, prvého podpredsedu vlády, tvorcu raketovo-atómového štítu ZSSR a vôbec, človeka, ktorý vniesol taký vklad do víťazstva. Ak by jeho nebolo, Kaukaz by bol stra-tený, do čertovej matere, už počas vojny. A takého človeka zastrelili ako pouličného psa. Takého činu sú schopní len podliaci z partokracie. No a oni to aj urobili.

V 37-om by to nijako nedo-kázali. Stalin mal absolútne inú

ochranku. K nemu sa nejaký ku-riér len tak nedostal.

Stalin čakal do momentu kým nezískal nezvratné dokumentač-né dôkazy, že sprisahanie naozaj existuje, že sú spojení s Nemcami.

Tieto dôkazy boli získané s po-mocou československej rozvied-ky, od ich najcennejšieho agenta v Abwehri – agenta č. A54, vte-dy majora, potom podplukovní-ka Pavla Tummela. On odovzdal tieto údaje a jasne ukázal, čo je na čo. Vtedy prišlo rozhodnutie o zatknutí vrchného velenia.

(U nás sú tieto okolnosti známe, no hovorí sa, že i tak išlo o britskú spravodajskú hru, do ktorej Briti zapojili aj priamo prezidenta Be-neša – pozn. Bojovník.)

Dejiny nepoznajú čo by bolo – keby bolo, no napriek tomu, dalo sa vyhnúť takým obrov-ským obetiam?

– Takým obetiam sa dalo vy-hnúť. Hoci nemecká armáda bola v tých časoch najlepšia. Mala skúsenosti s vedením rozsiahlych operácií. No nezabúdajte, že za najlepšiu armádu tých čias sa po-važovala francúzska.

Lenže tú úplne „rozobrali“.– Preto, lebo dostali pokyn sklo-

niť sa pred Nemeckom.A kto mohol vydať taký roz-

kaz Petainovi a iným veliteľom?No kto? Štátni činitelia. To sú

tiež dostatoční podliaci. Existova-lo dostatok pák na prinútenie ve-lenia konať absolútne idiotským spôsobom, čo aj robili.

Vo výsledku prehrali za dva týždne. Lebo ak by Francúzsko nebolo porazené, Hitlerovi by sa nedostávalo zdrojov na útok proti Sovietskemu zväzu.

Aké poučenie z toho pre nás, pre prezidenta, politikov i gene-ralitu... vyplýva?

– Predovšetkým, nikdy, za žiad-nych okolností, ani na sekundu neveriť Západu!

Podvedie?– Podvedie! To je najhlavnejšie

poučenie. Nikdy a za žiadnych okolností... Akékoľvek ich slovo je špinavosť a klamstvo. Generali-ta musí byť vždy v pozore. Presne tak, ako vojská.

Podľa pravda.ru, 5. 7. 2015

http://www.davno.ru/cards/f23/23fevralya-238.html

Belgicko

Francúzsko

Nemecko

Taliansko

Portugalsko

Španielsko

Veľká Británia

Nezávislé štáty

Buď ostražitý– nepriateľ je zákerný!

Prečo ich dnes nechcú,keď ich stáročia vykorisťovali?

Kolónie

Afrika 1914

5 BOJOVNÍK / 20

Po stopách hrdinov prešla v dňoch 19.–25. augusta i rodina Rudolfa VrbuUbehlo už 71 rokov od vtedy, ako 7. apríla 1944 z koncentračného tábora Osvienčim ušli dvaja mladí a odvážni väzni – Alfréd Wet-zler (1918) a Walter Rosenberg (1924). Za pomoci spoluväzňov si vybudovali úkryt z brvien vo vnútri tábora. Skryli sa vo vykopanej jame zahádzanej cigaretovými nedopalkami namočenými v ben-zíne a tam zostali celé tri dni. Pomáhal im pri tom aj Walterov brat Samuel Rosenberg, ktorý potom v Osvienčime zahynul.

Nacisti netušili, že kým vonku prehľadávajú so psami centimeter po centimetri, utečenci sa im skrý-vajú rovno pod nosom. Keď po tre-ťom dni odvolali pátranie, vyhra-bali sa obaja väzni v noci z úkrytu, preplazili sa von a vyrazili na svo-ju misiu cez neznáme územia.

Po strastiplnej ceste nocou a hus-tými lesmi dostali sa 21. apríla 1944 do slovenskej dediny Ska-lité a odtiaľ do Žiliny. No a spolu s nimi aj správa o masovom vraž-dení Židov, významný písomný dokument svetových dejín.

Správa, napísaná 25.–28. apríla 1944 – výnimočná v dejinách ce-lej vojny – dostala názov „Osvien-čimský protokol“ a bývalí väzni falošné doklady. Alfréd Wetzler – Jozef Lánik a Walter Rosenberg – Rudolf Vrba.

Po vyhlásení SNP, keď sa for-movali partizánske oddiely, prišli obidvaja pod Javorinu k partizán-skemu veliteľovi Milošovi Uhro-vi a bojovali až do konca vojny. Lebo – ako sa vyznal Rudolf Vrba – „Keď tma vládla na mnohých miestach Slovenska za podlého ti-sovsko-tukovského režimu, v Lu-

bine sa napriek všetkému udržala svetlá iskra...“

* * *Z iniciatívy Fedora Gála bol

v minulom roku – pri 70. výročí úteku – založený memoriál Vrba – Wetzler.

Na 140 km trasu sa vtedy vy-dalo 40 účastníkov. Pochod začali návštevou táborového komplexu Osvienčim-Brzezinka, z miesta, kde sa obaja skrývali a odkiaľ za-čali svoj útek.

V tomto roku 19.–25. augusta sa už „Po stopách hrdinov“ vy-dalo 106 účastníkov, medzi nimi i Milan Ostrovský, bývalý sta-rosta Lubiny a dobrý priateľ prof. Vrbu a rodiny Wetzlerovej.

(Pochod bol rozdelený na 6 dní, 140 km trasa bola rozdelená na 20–30 km etapy.)

Čo ťa priviedlo na myšlienku absolvovať tento náročný pochod?

M. Orlovský: – Prof. Vrba nav-štívil našu obec v r. 1999 a 2000. Strávili sme spolu veľa príjemných chvíľ, rozhovorov a nezabudnuteľ-ných zážitkov. Na druhej návšteve

ho sprevádzala i manželka Robin a poznal som i jeho dcéru z prvé-ho manželstva Zuzanu, ktorá žila v Anglicku. Stretal som sa tiež s vdovou po A. Wetzlerovi, pani Etelou a ich dcérou MUDr. Kerno-vou. Navštívili sme spolu pamätné miesta a splnili ich želanie, aby na Pamätníku SNP v Rohu, kde ležia ich spolubojovníci-partizáni, mali obaja pamätné tabuľky. Takto som si chcel uctiť ich pamiatku.

Zwardoň je hraničný prie-chod, kadiaľ vlakom viezli Židov do koncentračného tábora Aus-chwitz-Birkenau. Túto hranicu po 11. dňoch putovania prekročili 21. apríla 1944 i Vrba s Wetzlerom.

M. Orlovský: – V minulom roku tu účastníci pochodu vztýčili pamätný kameň, ktorého autorom je výtvarník Fero Guldan. Má pod-stavec na kamienky, ako židovský symbol piety. Obsahuje tubus, do ktorého organizátori vložili Vrbo-vu a Wetzlerovu správu aj účast-nícke pozdravy z memoriálu.

No tu vás čakalo aj prekvape-nie.

M. Orlovský: – Doobeda sem prišla Gerta Vrbová (89-ročná prvá manželka Rudofa Vrbu) s dcérou (z druhého manželstva), zaťom i vnučkou.

Potom ste odišli do Žiliny.M. Orlovský: – V Žiline sme

sa zúčastnili odhalenia pamätnej dosky na budove bývalého ži-dovského starobinca, v ktorom sa v máji 1944 Vrba a Wetzler ukrý-vali. Oľga HRABOVSKÁ

Prof. Vrba (1924–2006) pri Pa-mätníku SNP v Rohu v r. 2000.

Afréd Wetzler (1918–1988).

Pocta mjr. Jozefovi SerafínoviDňa 9. 8. 2015 sa uskutočnilo v Kamennej Porube slávnostné odha-lenie pamätnej tabule miestnemu rodákovi mjr. Jozefovi Serafínovi.

Organizátorom akcie bola obec Kamenná Poruba, Okresný úrad Vranov n/T., Hornozemplínska knižnica vo Vranove v spoluprá-ci s Mladou Maticou slovenskou v Kamennej Porube a oblastný vý-bor SZPB vo Vranove n/T.

* * *J. Serafín bol slovenský vojak,

účastník západného zahraničného odboja a veterán 2. svetovej vojny. Po krátkom výcviku v Slovenskej armáde bol na jar 1943 odvelený na východný front do Bieloruska pri Minsku a Slucku.

Slováci sympatizovali s bratský-mi slovanskými národmi a mali sil-né protinacistické cítenie. Sám bol svedkom situácie, keď ich jednotku Bielorusi ušetrili len preto, že boli Slovania, zatiaľ čo Nemcov pri pre-pade vlaku rozstrieľali.

Keď sa jeho divízia ocitla v Ta-liansku, v horách sa mu s viacerý-mi naskytla príležitosť prebehnúť k miestnym partizánom. Odtiaľ sa dostal až k našej obrnenej brigáde vo V. Británii. Od októbra 1944 sa zúčastnil obliehanie Dunqerkue. Po necelom roku bojov sa mu po-darilo vrátiť do vlasti a natrvalo sa usadil v Čechách.

Jozef Serafín bol za svoju čin-nosť počas vojny vyznamenaný mnohými vyznamenaniami. Naprí-klad sa stal aj rytierom Radu čestnej légie, ktorý si prevzal od preziden-ta J. Chiraca. Tesne pred smrťou v roku 2006 mu bolo udelené čest-né vyznamenanie obce Kamenná Poruba. Jozef Serafín bol symbo-licky vyznamenaný v dramatickej scénke, kde ho stvárnil prasynovec Július Serafín. Radoslav ŽGRADA

Úloha dňa: Zvýšiť informovanosť mládeže o SNPSlávnostnú členskú schôdzu k 71. výročiu SNP v bratislavskej ZO SZPB č. 7 odštartoval kultúrny program detí z MŠ Teplická. Členo-via základnej organizácie si na počesť Povstania spoločne zanôtili partizánske pesničky a predsedníčka Anna Bergerová, takmer po-sledná žijúca partizánka z brigády Čapajev, otvorila pracovnú časť.

Príjemne pôsobiaca akoby nestar-núca dáma plná energie v príhovore pripomenula prínos SNP v boji proti fašizmu. Vyjadrila hlbokú vďačnosť všetkým, ktorí sa priamo, či nepria-mo podieľali na tomto celonárod-nom vystúpení Slovákov. Pripome-nula, že je veľmi dôležité, aby sa s myšlienkami, pre ktoré bojovali účastníci SNP dôsledne oboznámila

aj naša mládež a stala sa nositeľkou tejto pokrokovej tradície v našich de-jinách. Podčiarkla pritom nezastupi-teľnú úlohu SZPB v tomto procese.

Pozitívnu úlohu SNP zdôraznil v príhovore aj starosta MČ Bratislava – Nové Mesto Rudolf Kusý a v živej diskusii aj s tajomníčkou OblV SZPB v Bratislave Katarínou Frišovou spo-ločne hľadali formy ako zvýšiť infor-

movanosť školskej mládeže o SNP, o prínose partizánskych skupín k oslobodzovaniu nášho územia od fašistických vojsk, vrátane boja proti slovenským kolaborantom.

Starosta prisľúbil svoju osob-nú pomoc pri organizovaní besied a stretnutí, na ktorých by na začiat-ku budúceho školského roku dostali priestor aktivisti SZPB.

K. Frišová pripomenula, že pre lepšiu informovanosť členskej zá-kladne je dôležité zvýšiť odber Bo-jovníka a ročeniek odbojárov.

Vladimír DOBROVIČ

Výstup na horu Marmon sa vydaril nad očakávanieAj presunutý termín výstu-pu na 11. septembra bol do poslednej chvíle na vážkach. Predpoveď počasia bola naj-skôr priaznivá, potom menej, až to zostalo na rozhodnutí ve-dúceho výstupu a jeho poznat-ku, že lesy sú predsa suché.

Základné školy zo Starej Ľubov-ne Za Vodou, Levočská a Komen-ského, celkove do sto detí a 45 detí zo ZŠ Jarabina sa vydalo kráčať 300 metrovým stúpaním k pamätnej do-ske pripomínajúcej pád sovietskeho lietadla 14. 9. 1944, keď letelo s po-mocou pre SNP na letisko Tri Duby.

Žiaci sa s výstupom popasovali, spotili, ale ku cti všetkým patrí, že

ani jeden sa nevzdal. Účastníkov privítal predseda OblV SZPB v Sta-rej Ľubovni Václav Homišan a po-tom spolu položili veniec k pamät-

nej doske. Záver spríjemnila vatra a opekačka.

Ladislav ŠLACHTOVSKÝ(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Stretnutie vďaky v KamienkeČlenovia oblastnej organizácie SZPB v Humennom sa stretli 14. augusta v Kamienke. Navštívili hroby padlých partizánov a pamätníky pripomínajúce druhú svetovú vojnu a SNP.

V súčasnosti je v Kamienke, ktorá leží na severnom úpätí Vi-horlatských vrchov a počas vojny jej obyvatelia aktívne pomáhali partizánom proviantom a ošatením, umiestnená na budove kultúrneho domu pamätná tabuľa ako výraz vďaky za životy, ktoré pre nás obe-

tovali členovia miestnych partizán-skych skupín.

Práve pri nej sme uskutočni-li pietny akt doplnený prednesom básne Mizerére proti vojne od Vik-tora Timuru v podaní siedmačky ZŠ Dargovských hrdinov Anny Márie Blahovej.

Ďalšou zastávkou bola lokalita Babej vo Vihorlatských vrchoch kde bol štáb partizánskej brigády Kriváň a kde je aj hrob partizána I. Belorusova. Tu nás privítal vedú-ci správy VO Valaškovce Ján Ma-gura a po ňom nám Andrej Škuba priblížil 11. november 1944 keď tu-najšiu partizánsku základňu prepad-li nemeckí vojaci. Na druhý deň po útoku našli občania našej obce jed-ného z partizánov, poručíka Štefana Čermáka, s omrzlinami na nohách

v údolí potoka Rika. Zniesli ho do hájenky a vyliečili.

Záver patril rozprávaniu Pavla Gre-ša z Východnej v chate Klin ako celá rodina hľadala dedovho brata Micha-la Rumana, ktorý bol v partizánskej brigáde v čase prepadu. Bol pri tom zranený, domov sa už nikdy nevrátil a rodina stále hľadá pravdepodobné miesto jeho posledného odpočinku.

Na záver vystúpila spevácka sku-pina Kamienčanka.

Benjamín BLAHA – starosta obce Kamienka

BOJOVNÍK / 20 6 7 BOJOVNÍK / 20

Komjatickí protifašisti na výlete

Niektorí politici bývalej protifašistickej koalície sú propagátormi vzkriesenia nacizmu...

Pri príležitosti 71. výročia SNP zorganizovala ZO SZPB Komjatice celodenný výlet. Ich prvou zástavkou však bol pamätník padlých v 1. a 2. svetovej vojne na miestnom cintoríne.

Výletníci, väčšinou členovia organizácie a dôchodcovia, si tu uctili obete vojny položením venca a spevácky súbor Nádej za-spieval spomienkovú pieseň, kto-rú si spievali partizáni v horách. „Ideálne by bolo, keby takéto pa-mätníky neexistovali. Ale keďže vojny boli, sú a obávam sa, že aj budú, je našou povinnosťou pa-mätať na odkaz nevinných obetí,“ – povedala vo svojom príhovore podpredsedníčka ZO SZPB Mária Derďaková.

Na prvej zastávke, v Kolárove sme si so záujmom pozreli pláva-

júci mlyn. Obdivovali sme jedi-nečnosť tejto drevenej stavby pre-pojenej s pomaly tečúcou vodou. V Gabčíkove sme si nielen prezre-li plavebné komory. M. Derďako-vá k tomu pridala zaujímavosti aj o vodnom diele a aj o hrdinovi 2. sv. vojny J. Gabčíkovi, podľa ktorého dostalo dielo a blízka de-dina pomenovanie.

Záverom vydareného výletu bolo kúpanie v termálnych vo-dách kúpaliska Veľký Meder, čo sme aj dokonale využili.

Mária RAJNOHOVÁpredsedníčka ZO SZPB Komjatice

Komjatice.

Výročie SNP v Prešovea regióne ŠarišaV Prešove oslavy organizoval okresný úrad v spolupráci s OblV SZPB. Ich súčasťou bol pietny akt pri pamätníku osloboditeľov a pamätníku obetí umučených gestapom.

Najviac tu zarezonovala účasť detí z MŠ na Bajkalskej ulici a príhovor 1. tajomníka veľvysla-nectva RF na Slovensku V. Kuli-kova.

Okresná organizácia SMER-SD zorganizovala v spolupráci s OblV SZPB a ZO SZPB Zlatá Baňa – Sekčov pietny akt aj pri pamätníku osloboditeľov v Soli-vare a posedenie pri partizánskej vatre v priestoroch prírodného areálu Delňa za účasti priameho účastníka SNP Emila Chlapečka. Podujatie spestril bohatý kultúrny program a rôzne atrakcie.

Spomienkové oslavy prebehli so všetkými vojenskými poctami vojakov 2. mb OS SR a s účasťou členov Klubu vojenskej histórie DUKLA z Prešova.

Výročie SNP sme si tiež pripo-menuli vo Veľkom Šariši, v Li-panoch, Sabinove a v obci Zlatá Baňa, ktorú fašisti vypálili. K tejto udalosti Klub prešovských turistov v spolupráci s OblV SZPB v Pre-šove a obecným úradom v Zlatej Bani, každoročne uskutočňuje mierový pochod do Zlatej Bane.

Ján KRAJKOVIČ, Ľubomír VAJČOVEC(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Prešov.

Tak, ako každý rok, aj v roku 71. výročia SNP si skupina občanov a predstaviteľov obce Cabaj-Čápor pripomenula túto udalosť pri pamätníku padlých bojovníkov proti fašizmu a pri tabuli venovanej obetiam 2. sv. vojny. Jozef HAVEL

Vence úcty a vďaky položili k vojnovým pamätníkom aj ob-čania Závažnej Poruby so starostom Pavlom Beťkom. Najskôr na Polčenom, potom k pomníku na nižnom konci obce. Zástupca starostu a predseda ZO SZPB Dušan Migaľa pri tom uviedol: „Kto sa postaví na obranu svojej domoviny pred agresorom, ten si zaslúži trvalú úctu a vďaku.“ -DM-

Výročie SNP v Klube seniorovSlávnostný príhovor v Klube záujmovej činnosti seniorov Hrnčiar-ske Zalužany predniesol predseda J. Babarík. Vyzdvihol v ňom aj ženy – matky, ktoré počas Povstania zostali doma s deťmi, pre-tože práve na ich pleciach zostalo celé gazdovstvo.Čiže aj tí, ktorí neboli priamymi

účastníkmi Povstania, pomáhali rodinám bojujúcich otcov. Takých bezmenných hrdinov bolo tiež veľa.

Našu doterajšiu spoluprácu me-dzi organizáciami JDS a SZPB sme po podpise Dohody o spolu-práci ešte zintenzívnili. Veď nie nadarmo členskú základňu našej organizácie SZPB tvoria dôchod-covia, členovia JDS, synovia a dcéry účastníkov Povsta nia.

Keďže v obci nemáme pamät-ník hrdinom padlým v SNP a v 1. a 2. svetovej vojne, položili sme

kyticu k veľkému krížu pred kostolom. Kyticu krásnych čer-vených gladiol, vypestovaných doma v záhradke, s vďakou pad-lým hrdinom priniesla naša členka Angela Bakšová.

Po ofi ciálnej časti sme pokra-čovali v strede obce, kde mladší členovia SZPB pohostili všetkých prítomných výborným gulášom. Našli sa aj harmonikári, ktorí hra-li na želanie partizánske, ale aj ruské bojové piesne, ako aj naše slovenské ľudové pesničky.E. CHOVANCOVÁ, členka SZPB a predsedníčka ZO JDS

Výročie SNP na MyjaveU nás sme si SNP pripomenuli pred Pamätníkom osloboditeľov na námestí M. R. Štefánika.

Sme právom hrdí na to, že do partizánskeho hnutia sa hneď od za-čiatku výrazne zapojil náš región tzv. Veľkej Myjavy: Podbradlansko – Podjavorinský región, v ktorom prebiehali najrozsiahlejšie partizánske boje na západnom Slovensku.

Po básni, príhovore primátora Pavla Halabrína, slávnostný príhovor predniesol zástupca ZO SZPB Ivan Šimo. Pietnu spomienku sme ukon-čili hymnou SR. Výbor ZO SZPB Myjava

Deň obce v Rimavskej PíleV Tisovci, miestnej časti Rimavská Píla, sme slávili deň obce. Hlavným programom bola spomienka na SNP.

Po hymne, básni a položení venca k pamätnej tabuli obetí vojen sa k prítomným prihovo-ril predseda občianskeho výboru a poslanec mestského zastupiteľ-stva Ľubomír Bagačka. Pripome-nul význam SNP pre povojnové formovanie Československej republiky. Upozornil však aj na nepríjemnú skutočnosť, že dnes sme svedkami aj toho, ako niek-torí politici krajín bývalej proti-

fašistickej koalície sú propagá-tormi znovu vzkriesenia fašizmu a nacizmu.

Po slávnostnom príhovore za-spieval spevácky súbor „Závad-čan“ zo Závadky nad Hronom krásnu slovenskú pesničku „Slo-vensko moje, otčina moja...“

Slávnostné zhromaždenie bolo zakončené hymnou Ruskej fede-rácie. J. PUPALA, snímka Milan Slabej

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)Tisovec-Rimavská Píla.

Odkaz SNP sa niesol aj na bicyklochCyklojazdou SNP a kvetmi k pamätníku SNP vo Zvolene, na Sliači pri pamätnej doske generála Asmolova a pri tabuli SNP v Hronse-ku sme si už po druhý rok uctili odkaz predkov a pripomenuli vy-hasnuté životy nemeckej a ľudáckej pomsty, vypálené dediny, ale aj odhodlanie slovenského národa bojovať za svoju svojbytnosť.

Únia vojnových veteránov SR v spolupráci s OblV SZPB Zvolen a klubom ZV SR Zvolen, Stredis-kom kultúrno-osvetových činnos-tí posádky Zvolen a s podporou miest a obcí Zvolen, Sliač, Ban-ská Bystrica, Hronsek a Vlkanová organizujú toto podujatie ako sú-časť ústredných osláv SNP.

Po minuloročnom nultom sa

na tohtoročnom prvom ročníku Cyklojazdy SNP zúčastnil už vyše dvojnásobok cyklistov (39) z re-giónu, z Nitry a Žiaru nad Hro-nom. Najmladším bol iba 4-ročný Lukáš Hubaček z Nitry, ktorý cca 20 km trasu absolvoval vo vozíč-ku za bicyklom otca Štefana. Naj-starším účastníkom bol 74-ročný Jozef Vajs. Pavel MARKO

Odkaz SNP sa niesol aj na bicykloch.

Kto nedrží s víťazmi?Predsa porazení!V Rimavskej Sobote predseda OblV SZPB Pavel Brndiar zdôraznil význam SNP pre zaradenie Československa a teda aj Slovenska medzi víťaznú protifašistickú koalíciu.

Logicky by sa dalo očakávať, že drvivá väčšina občanov SR bude patrične hrdá na obdobie, ktoré napr. aj britská premiér-ka M. Thatcherová svojho času označila za „obdobie zapísané v dejinách Slovenska zlatými pís-menami“.

No, žiaľ, realita je iná. Naprí-klad aj v tom, že „srdce SNP“ ria-di človek, ktorý sa otvorene hlási k tisovskému štátu, ktorý vyznáva gardizmus, presadzuje rasizmus... Aj toto je zrkadlo najnovšieho vnímania SNP. Jozef PUPALA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)Rimavská Sobota.

Rednú rady bojovníkov v SNP

Spomienkana SNP v PodolíV Podolí sa k prítomným po hymne a básni v podaní učite-ľa Bohuša Čechvalu prihovori-la starostka Anna Čechvalová, ktorá najskôr privítala dele-gácie OblV SZPB a Klubu ZV SR z Nového Mesta nad Váhom.

Za obe delegácie sa k prítom-ným prihovoril a význam SNP vyzdvihol podpredseda oblastné-ho výboru Kamil Krištofík, ktorý zároveň odovzdal Ďakovný list oblastného výboru domácej člen-ke Márii Radošinskej.

Viliam SOLOVIČ

Aj v organizácii SZPB generála Viesta Revúca sú už iba traja. Preto je potreb-né získať od nich čo najviac informácií, zverejňovať ich a oboznamovať s nimi mladých ľudí, aby poznali celú hrdin-skú etapu svojho ľudu a odkaz SNP.

V tomto duchu sa niesli aj oslavy 71. výročia SNP, ktorých sa i napriek horúčave zúčastnilo asi 120 členov ZO SZPB a obyvateľov mesta Revúca.

Tajomník ZO SZPB Igor Hock začal spo-mienkový prejav štvorverším štúrovského bás-

nika Sama Chalúpku „Mor ho“, tak ako pred 71 rokmi povstalecký vysielač. Spomenul prie-beh povstania v Revúcej, pomoc partizánskych oddielov a veliteľov Červenej armády. Po preja-ve k pamätníku a k buste generála Viesta polo-žili vence predstavitelia BBSK, mesta Revúca, strany Smer SD a členovia výboru ZO SZPB generála Viesta. Š. HAVIAR, snímka K. Žigo

Revúca.

zaznelov Tisovci-Rimavskej Píle

BOJOVNÍK / 20 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Zo študentských prácSpomienky starého otca

Tento príbeh mi rozprával môj starý otec. Fascinoval ma nielen svo-jimi zážitkami, ale aj svojským štýlom rozprávania. Škoda, že si ho ne-môžete vypočuť, ale pokúsim sa vám to prerozprávať.

Bol som pridelený na poľné letisko Zolná ako pozemný mechanik. No Nemci nás objavili a bombardovali a preto sme sa presťahovali do Rohožnej. Keď som sa vrátil potom nazad na Tri Duby, naši už odleteli. Nikoho som nenašiel ani tu ani na Zolnej, tak som sa vybral krížom cez Sliač na Donovaly, Prašivú, Kozí chrbát...

Na Donovaloch som našiel dva kone zapriahnuté do kanóna a tak som si jedného odpriahol a šiel na ňom. Ako som sa blížil už v tme k našim, koňovi (to som sa dozvedel až neskôr) vraj tak zaiskrili oči, že stráž sa s krikom „Nemci“ tak zľakla, dobre že nespustili paľbu.

S kamarátom sme stretli tehotnú dievčinu, ktorej sa už blížil pôrod. Vraj išla do hôr hľadať svojho frajera. Hovorím jej – dievča zlaté, načisto si sa pobláznila. No nič, urobili sme nosidlá a nadránom sme prišli do Liptovskej Lužnej a dali sme ju do opatery hneď v prvom dome. Nejaká babička začala pripravovať pôrod. Sadol som si na lavicu, čo mali v rohu, a zaspal som. Pamätám si, že niekto zakričal: – Chlapec sa narodil! Zdalo sa mi, že som ani oko nezažmúril, už som mal automat zapichnutý do re-bier. Nemci. Okamžite nás zbalili a odlifrovali do Ružomberka. Tam nás 1. novembra 1944 naložili a niekoľko dní viezli do Nemecka. Sprievod nám robili slovenskí Nemci. Jednému som dal hodinky a on mi dal zas kúsok chleba. Na tretí deň nás bombardovali Američani a.

Aký osud nás potom čakal? Doviezli nás do zajateckého tábora Za-gan. Z neho nás v januári 1945 premiestnili z Horného Sliezka do Wal-denburgu. Tam nás 8. mája 1945 oslobodila Červená armáda.

Dominika SKLENKOVÁ, I. E, Stredná odborná škola technická, Tlmače

Zo spomienok starej mamyJar k nám prišla v plnej kráse. Príroda sa zobúdzala zo zimného spán-

ku. Kvety začínali kvitnúť, kríky pučať, slnko vábilo ľudí do záhrad pokochať sa tej krásy. V tomto roku si pripomíname jar 1945. 70 rokov uplynulo od tých čias. Bola to víťazná jar, v ktorej sa miešala vôňa or-govánu s pachom pušného prachu a ľudskej krvi.

Stará mama mi často rozprávala o vojne. Veľmi sa bála, keď do dedi-ny prišli vojaci. Mala vtedy iba 7 rokov. Obyvatelia tejto malej dediny nevychádzali zo svojich príbytkov. Vojaci boli rozdelení po domoch. Do ich domu prišli dvaja vojaci. Boli veľmi hladní. Keď uvideli na dvore sliepky, rozkázali si navariť niečo pod zub. Tak sa aj stalo. Jeden z nich bol veľmi zlý, všetci sa ho báli. Sťažovali sa veliteľovi. Nakoniec ho vymenili za iného. Pochádzal z Ukrajiny a volal sa Tereščenko. Bol šoférom na nákladnom aute. Rodina si ho obľúbila. Každé ráno, keď štartoval vozidlo vzal si so sebou dievčatko (teraz je už starká) a posadil ju vedľa seba. Keď dostal porciu jedla, podelil sa s ňou. Pri odchode vojakov z dediny nechal starej mame na pamiatku malý koberček, ktorý mával v aute na prednom sedadle. V rodine si ho chránime, lebo na dobrých ľudí si každý rád spomenie aj po rokoch.

Spomína si aj na dvoch vojakov, ktorí prišli s veľkou fľašou. Nevede-la, čo sa v nej nachádza, až neskôr zacítila silnú vôňu. Bola to voňavka. Pýtali si poháre, do ktorých si ju nalievali a s chuťou popíjali. Prišiel za nimi ďalší vojak, ale ten bol voči nim prísny. Fľašu im vzal a nahnevaný zmizol. Boli nešťastní, že prišli o takú dobrotu.

Keď vojna skončila ľudia od radosti plakali, že je koniec utrpeniu. Uve-domujeme si, že mier musíme chrániť ako najcennejšiu vec na svete.

Martin HORVÁTH, I. D, Stredná odborná škola technická, Tlmače

Vojnové príbehyStarká môjho otca, teda moja prastarká, prežila 2. svetovú vojnu. Ne-

rada na ňu spomína, ale predsa sa o pár príbehov so mnou podelila.Na začiatku 2. svetovej vojny mala 17 rokov. S rodičmi a súrodencami

žila v malej dedinke neďaleko Želiezoviec. Jedného dňa sa v dedine usa-dilo asi 50 ruských vojakov, ktorí si privlastnili všetko, čo v dedinských domoch našli. Prastarká spomínala, že jediná žena medzi vojakmi, vysoko postavená, dostala od jednej pani z dediny informáciu, že medzi vojakmi je násilník. Vojačka dala nastúpiť do radu všetkých vojakov a povedala dievčine, nech jej toho násilníka ukáže. Keď naň dievča ukázalo, vojačka neváhala a namieste ho zastrelila. Zakopali ho, ako keby sa nič nestalo.

Spomínala aj druhý príbeh. Jedno letné ráno prala veci v železnej va-ničke a nad hlavou jej preletelo nemecké hliadkové lietadlo. Nič by sa nebolo stalo, keby pilot nevidel, ako zo šopy trčí hlaveň ruskej húfnice. Pri prvom nálete nestrieľal, ale ešte raz sa uistil. Prastarká vzala do ná-ručia svojho brata, ktorý bol ešte len v perinke. Rozbehla sa k domu, kde ju čakali rodičia. Pilot párkrát vystrelil, ale našťastie ju nezasiahol. Mala veľké šťastie, lebo jeden z guľometných nábojov zostal v betóno-vej stene vedľa dverí.

Cez vojnu ľudia nevedeli, či sa dožijú ďalšieho dňa. Nevedeli, kedy sa strašné vojnové utrpenie skončí. Svoje spomienky prastarká ukončila slovami: – Neprajem nikomu, aby na svojej koži zažil takéto kruté ob-dobie. M. BELICKÝ, I. D, Stredná odborná škola technická, Tlmače

Mohyla 10. výročia RČSv sedle PríslopPríslop (600 m n. m.), sedlo na rozhraní chotára Horná Lehota a turisticko-rekreačného centra Tále, ukrýva v húštinách lesa mohylu. Postavili ju naši predkovia pred 87 rokmi. Predstavuje symbol 10 rokov trvania Republiky Česko-Slovenskej, ktorým sa naplnili stáročné emancipačné snahy o vyslobodenie sa Slovákov z tisícročného jarma maďarského útlaku.

Po celom Slovensku sa 28. ok-tobra 1928 a najmä v zmiešaných Slovensko-maďarských obciach a mestách slávnostne otvárali no-vopostavené slovenské školy. Veľ-ké oslavy boli aj na Horehroní. Na miestach, ktoré boli viditeľné do širokého okolia najprv vysadili Ju-bilejné háje v rozlohe minimálne jeden hektár. Označili ich pamät-ným kameňom, alebo mohutnejšie – mohylou s pamätným kameňom. Mohyly mali tvar pyramíd, ktorým do vrcholu vsadili mohutný plochý kameň. Tento má na hornej časti vy-tesaný text RČS 1918–1928.

Jubilejný háj bol vysadený kom-bináciou drevín introdukovaných (novo sadených) – Tuja východná, Tuja západná, Borovica čierna, Jed-ľa Duglaska, Smrek Omorika a au-tochtónnych (pôvodných) – červený smrek, tis obyčajný, limba vysieva-ná len od roku 1929...

Vysadiť Jubilejné háje a osadiť ich pamätným kameňom mali za povinnosť všetky lesné závody na Slovensku. Na internete je známy Jubilejný háj s pamätným kameňom v Šaštíne na Gazarke.

Zub času sa však podpísal pod skutočnosť, že za 87 rokov tieto Ju-bilejné háje pohltila lesná fl óra pô-vodných lesov. Nájsť vzácne, najmä nové dreviny, je dnes už raritou, no niektoré ešte vidieť v lokalite Dob-roč – dolina Páleničnô.

Na takto pripravených miestach – pri Jubilejných kameňoch a mohy-lách boli 28. októbra 1928 založené veľké vatry a konalo sa veľké sláv-nostné ľudové zhromaždenie.

* * *Skupina dôchodcov, turistic-

kých nadšencov z Brezna sa roz-hodla prostredníctvom informá-cií, získaných najmä od starších lesníkov vyhľadávať uvedené

lokality, v ktorých sú Jubilejné kamene a mohyly, tieto opraviť so súčasnou úpravou terénu, aby znova plnili svoje výpovedné his-torické poslanie.

Zatiaľ sa nám to podarilo na sú-časnom teritóriu Lesného závodu Čierny Balog a to v lokalite osady Dobroč – dolina Páleničnô a v doli-ne Kamenistá medzi obcami Hronec a Sihla. Máme informácie o ďalších mohylách v katastre obce Lom nad Rimavicou a Osrblí.

Sme prístupní aj ďalším takýmto informáciám, nakoľko zmapovanie mohýl v našom okrese, by bolo naj-krajším príspevkom k 100. výročiu vzniku RČS, ktoré si pripomenieme 28. októbra 2018.

* * *Vo štvrtok 20. augusta 2015 sme

sa vybrali hľadať Jubilejný kameň do chotára Hornej Lehoty – sedlo Príslop (600 m n. m.). Podarilo sa nám nájsť menšiu mohylu s osade-ným pamätným kameňom. Hneď sme ju aj opravili a okolie upratali od menších porastov a buriny.

Podarilo sa nám to vďaka rodáko-vi od Tajchu (Horná Lehota) Jožko-vi Tišliarovi, bývajúcemu v činžia-ku v Brezne. Jozef sa prejavil nielen ako znalec terénu, ale aj histórie tejto lokality. Milan KOVÁČIK

Prvá obeť banderovcov27. augusta 2015 po 70 rokoch bola vzdaná úcta prvej obeti banderovcov na území Slovenska Mi-chalovi Potomovi z obce Breznica v stropkovskom okrese. Rodákovi z Brusnice, odhalili pamätnú ta-buľu na mieste brutálnej vraždy Lipová – Vysoká, v katastri obce Jakušovce.

Odhaleniu predchádzali „Spomienkový seminár ve-novaný obeti banderovského vyčíňania na východnom Slovensku Michalovi Potomovi“, k 100. výročiu jeho narodenia (3. 12. 2013). Organizovali ho oblastné výbo-ry SZPB Prešov, Vranov, Svidník a Bardejov (vedený, žiaľ, už nebohým PhDr. Milanom Sidorom CSc., ako aj členská schôdza ZO SZPB Brusnica 2015 zvolaná predsedom Jozefom Feckom, na ktorej boli prítomní aj starosta obce Breznica Slavo Brendza a starostka obce Brusnica Tatiana Szabóová.

BANDEROVCI – rok vydania 1989

Autor: B. Chňoupek

Stalo sa to ešte v lete. Vtedy, 27. augusta, o druhej hodine popoludní sa vybral Michal Potoma z obce Brez-nica v stropkovskom okrese do susednej Brusnice k ro-dičom. V noci však obec obsadili banderovci. Naokolo rozostavili stráže a tie ho zadržali.

Roľník Ján Škreptač z Kolboviec o tom vypovedal: V noci z nedele na pondelok, t. j. z 26. na 27. augus-ta 1945, banderovci obsadili našu obec. Keď sa medzi druhou a treťou hodinou rannou pripravovali na odchod, vyzvali ma, aby som im ukázal cestu do Piskoroviec. Ne-mohol som im odporovať. Odprevadil som ich na vrch lesa Vysoká. Na ich rozkaz som musel zostať spať v lese asi do štrnástej hodiny toho istého dňa. Keď všetci nastú-pili vtedy som medzi nimi zbadal Michala Potomu. Krát-ko som sa s ním aj rozprával. Zaujímalo ma, čo s nami zamýšľajú urobiť, keď nás nechcú pustiť domov. Stihol mi pošepkať, že keď ho zadržali, našli uňho legitimáciu komunistickej strany. Vtom k nám podišiel jeden z ban-derovcov so samopalom. Vyzval ma, aby som sa s ním vzdialil. Odišli sme asi na dvesto krokov a rozkázal mi, aby som mu nazbieral černice. Zo strachu, aby ma neza-strelil, keď sa nakloním dopredu, černice som nezbieral, ale sadol som si na zem a čakal, čo so mnou bude. Vtedy som začul, že Potomu, ktorého nechali pri nastúpených jednotkách, začali biť. Po každom údere zakričal: Joj! Joj! Som si istý, že to bol on. Poznal som ho po hlase. Spočiatku boli výkriky silnejšie, neskoršie slabšie, až

úplne zanikli. Keď mi asi o polhodinu strážny rozkázal vrátiť sa, Potomu som už nevidel. Nemal som však od-vahu opýtať sa kde je. Podľa počínania banderovcov som pochopil, že ho zabili a skôr než som sa k ním vrátil ho zahrabali niekde v mladine. Nato ma vyzvali, aby som dve z troch nastúpených jednotiek odviedol do Prituľan. To som aj spravil. Na hornom konci obce ma opäť vy-zvali, aby som sa ešte vrátil do lesa, kde zostala tretia nastúpená jednotka. Došli sme k nej a vtedy mi rozká-zali, aby som ju zaviedol do Poruby. Spravil som aj to a požiadal som ich, aby ma prepustili. Keď som videl, že ma nechcú pustiť vystihol som okamih, keď ma menej strážili, na útek domov do Kolboviec.

Banderovci ma celý čas nahovárali, aby som pre nich organizoval našu mládež, aby sa k ním čo najviac pri-pájala, lebo vojna sa ešte neskončila. Stalin vraj prvých päť rokov dá Slovákom bohato peňazí, chleba, jedla a všetkého viac než sám pánboh. Ale potom u nás za-vedie kolchozy, kde každých deväť ľudí bude strážiť jeden Rus s korbáčom a bude nás biť. V kolchozoch nedopustia, aby robotník prišiel do práce neskôr čo len o päť minút. A ženy budú spoločné, že teraz je ešte na všetko čas a môže sa všetko napraviť. Stalin je judáš a Hitler ľudožrút, lebo im sľúbil samostatnú Ukrajinu a podviedol ich. Žije však v Anglicku, kde už zorga-nizoval dve divízie vlastného vojska, takže sa netreba ničoho báť, lebo Anglicko ich vyzbrojí a pôjde s nimi do boja proti Rusom. Aj Turecko vypovie vojnu Rusku a bude bojovať s nimi po boku Anglicka.

Banderovcov, s ktorými som bol, bolo vyše tisíc. Mali tri jazdecké kone a dobrú výzbroj. Povedali, že prišli z Poľska, kde bojovali štyri razy proti boľševi-kom a Poliakom. Museli však odtiaľ odísť, lebo by tam všetci pomreli hladom.

Po ich odchode sme sa vybrali na Vysokú. Nehľadali sme dlho. V bukovom poraste sme našli mŕtvolu. Nahé, telo samá sinka a rana, okolo hrdla hrubý povraz, na akom sa suší bielizeň. Doň vložená zákrutka, ktorou vrahovia sťahovali a obeť barbarský zaškrtili ako stre-dovekí inkvizítori.

Bol to Michal Potoma. Komunista. Tajomník dedin-skej organizácie. Zavraždený pred očami celej bandy.

Vyjadrujem presvedčenie, že obete banderocov ne-boli zbytočné, hoci za kopcami znovu vystrájajú, ver-me, že zvíťazí zdravý rozum a slovanské porozumenie.

Spracoval: Peter KASARDA, podľa knihy Banderovci, autor: B. Chňoupek

9 BOJOVNÍK / 20

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...Červená armáda mala počas vojny aj svojské prívlastky?

Letectvo – Červené sokoly, delostrelectvo – Bohovia vojny a pechota – Cárovná polí. ...za bojové zásluhy bolo v Červenej armáde vyznamenaných 7 jazdec-kých zborov a 17 kozáckych divízií sa stalo gardovými?

Vrcholom ich ocenenia bola Prehliadka víťazov 24. 6. 1945, v ktorej boli poctení sa zúčastniť pluky 5. gardového Donského a 4. gardového Kubánskeho jazdeckého zboru.

Za odvahu a hrdinstvo získalo rady a medaile okolo 100 tisíc jazdcov, 262 z nich sa stali Hrdinami ZSSR.

Zaujímavosťou je i to, že napr. v radoch 4. gardového Kubánskeho jazdeckého zboru bojovalo začiatkom roku 1944 628 kozáčok z Kubáne.

...podľa amerického časopisu The National Interest najlepším tankom 2. sv. vojny bol...? Prepáčte, tankoví fanúšikovia, ale jedno-značne sa to nedá povedať o žiadnom tanku.

Historik Steven Zaloga v knihe „Obrnení šampióni: najlepšie tanky Druhej svetovej vojny“ určuje najlepší tank pre každý rok vojny. Pre každý rok vybral dva tanky, pričom jeden je „voľbou tankistu“ (tu sa určuje palebná sila, obrnená ochrana a manévrovosť) a druhý „voľbou veliteľa“ (všeobecné ukazovatele vhodnosti a užitočnosti tanku, vychá-dzajúce z jeho spoľahlivosti a kvality zhotovenia).

V roku 1941 vyhral v oboch kategóriách T-34. Najvýraznejší kontrast medzi technickými charakteristikami a bojovou efektivitou nastáva pri nominantoch za rok 1943. „Voľbou tankistu“ sa stal Tiger 1 a „Voľ-bou veliteľa“ T-34. V roku 1944 sa „voľbou tankistu“ stáva nemecký Panther a „voľbou veliteľa“ T-34-85.

Povedané inak, v roku 1941 bol 76 mm kanón strašnou zbraňou, no v roku 1945 to v tankovom súboji bola iba ak chňapka na komáre.

...v čečenskom Groznom odhalili pamätník „Divokej divízii“?

Je to na pamiatku čečenského jazdeckého zboru dobrovoľníckej Kau-kazskej tuzemskej jazdeckej divízie, ktorá slúžila cárovi Mikulášovi II. V jej radoch bojovalo tritisíc Čečencov.

Kaukazská tuzemská jazdecká divízia bola unikátnym vojenským zväzkom, „akej nebolo páru v dejinách Ruska“, napísal Kabardino-balkarský historik Oleg Obryška.

Prvým veliteľom divízie bol mladší cárov brat knieža Michail Ale-xandrovič Romanov.

Úplne prvý pamätník bojovníkom tejto divízie bol postavený v Inguš-sku v roku 2012, určite aj vďaka 18 ingušským jazdcom z jednej dediny – Sagopši, nehovoriac o ďalších Ingušoch.

...pred 80 rokmi použili Nemci prvú superzbraň?

Bolo to 17. septembra 1935, keď na oblohu prvý raz vypustili bom-bardér Junkers Ju 87, ktorý bol v prvých mesiacoch vojny považovaný za superzbraň. Použili ho pri útokoch na Poľsko, Škandináviu, Belgic-ko, Holandsko aj Francúzsko. Masívna propaganda sa navyše postarala aj o to, aby sa ich všetci enormne báli.

Stuky, ako ich prezývali, mali povesť neomylných likvidátorov zvo-lených cieľov. Tú stratili v Bitke o Britániu, ktorej 75. výročie aktuál-ne oslavujú za prieplavom La Manche. V konfrontácii s britským le-tectvom sa ukázali ako veľmi zraniteľné, Nemci ich však opakovane nasadili do bojov na Balkáne, v Stredomorí, či proti Rusku. Prototyp Junkersu Ju 87 poháňal motor z dielne Rolls-Royce a jeho výkon museli opakovane zvyšovať. Stroj navrhli tak, aby dokázal prudko klesať pod ostrým uhlom a zhadzovať bomby z nízkej výšky. Sériovo začali Stuky vyrábať na jeseň v roku 1938. Počas druhej svetovej vojny ich vyrobili okolo 6 000, avšak do dnešných čias sa zachovalo len zopár kusov, ktoré sú súčasťou prevažne múzejných zbierok.

...jeden synovec Adolfa Hitlera bojoval za USA a druhý s Hitlerom?

William Patrick Hitler bol synom Adolfovho brata Aloisa Hitlera, kto-rý si zobral írsku ženu menom Bridget Dowlingová. Stretli sa v Dubline v roku 1909 a o dva roky sa im narodil syn William. Rodičov však roz-delila politika a tak Williamov otec skončil v Nemecku, kde sa druhý raz oženil a mal syna Heinza Hitlera. William žil pred vojnou v Nemecku a strýko mu cez kontakty vybavil skvelú prácu v Ríšskej kreditnej ban-ke, ale so strýkom sa neskôr veľmi pohádali, najmä pre otázku nenávisti k Židom. Najprv teda William odišiel do Londýna, kde na neho nabrýzgal v novinách a následne spolu s matkou odišli do USA, kde ich zastihla už vojna. Upísal sa teda americkému námorníctvu. Jeho nevlastný brat Heinz sa pridal k vplyvnému strýkovi a bol jedným z popredných nacis-tických veliteľov, zomrel v roku 1942 v sovietskom zajatí.

...počas vojny nebol výnimkou ani kanibalizmus?

Počas druhej svetovej vojny bolo mäso nedostatkovým tovarom. Len-že pre veliteľov sa vždy nejaké našlo. Postačilo aj ľudské. Keď japonská armáda hostila japonské námorníctvo, odrazu im došlo mäso. Použili preto zajatcov a na taniere námorníkom servírovali ľudskú pečeň nebo-hých amerických vojakov. A. MIKUNDOVÁ

Takýto bol len jeden z tisíca ex-perimentov na ľuďoch, ktorý usku-točnili britskí a americkí vojaci pri rozpracúvaní chemických a biolo-gických zbraní. Cez 1. sv. vojnu bol v Británii vytvorený tajný komplex „Porton-Down“. Za dobu jeho exis-tencie prešlo cez pokusy s otravný-mi plynmi, budičmi moru... a aj narkotikami asi 20 tisíc ľudí.

Podriadení (zväčša radoví voja-ci) súhlasili s pokusmi dobrovoľ-ne, i keď nikto z nich vôbec ani len netušil čo riskuje. Britský his-torik Ulf Schmidt priblížil histó-riu „veteránov Portonu“ vo svojej knihe „Tajná veda: storočie vojny jedov a experimentov na ľuďoch“ (Secret Science: A Century of Poison Warfare and Human Ex-periments). Hlavná pozornosť sa venuje Porton Downu, no sú tam i fakty o Nemcoch.

Práve Nemci pristúpili k tej od-pornej súčinnosti vedy s vojnou, keď v zákopoch pri Ypres v aprí-li 1915 rozprášili 160 ton chlóru. Vietor túto jedovatú zmes odnie-sol na pozície Kanaďanov a Fran-cúzov.

Na druhý deň veliteľ expe-dičného zboru Dohody sir John French vyzval Londýn, aby si tiež zadovážil takúto zbraň. Briti svoj plyn nasadili už v septembri, no otrávili stovky vlastných vojakov, pretože smer vetra sa zmenil. Tak sa začali preteky v zbrojení.

V Porton-Downe pracovali fyziológovia, patológovia a me-teorológovia z najlepších brit-ských univerzít. Spočiatku robili experimenty na zvieratách, ale v roku 1917 vzniklo špeciálne la-boratórium na pokusy na ľuďoch,

pretože vplyv chemických látok na ľudské orgány sa nie vždy dá predpovedať podľa experimentov na zvieratách.

Po 1. sv. vojne, i keď panoval názor, že ukončí všetky vojny, sa výskumy dokonca urýchlili. Spo-čiatku mali obranný charakter. V roku 1929 sa uskutočnili ex-perimenty na vyše 500 vojakoch a počas 2. sv. vojny sa tento počet zvýšil desaťnásobne.

„Keď v septembri 1939 hitle-rovské vojská vošli do Poľska, Nemecko, USA a Veľká Británia boli v otázke chemickej vojny skutočnými veľmocami. Pričom všetky tri robili pokusy na ľu-ďoch. Nacisti v mnohých prípa-doch využívali trestancov, zväčša židov, Rusov a Poliakov. Lenže v Porton-Downe využívali aj cu-dzincov. No keď sa vojakov na experimenty nedostávalo, britskí vedci robili pokusy na občanoch „osi“ internovaných od začiatku vojny,“ píše sa v článku.

V medzivojnovom období do-sahoval rozpočet amerického komplexu 1–2 milióny USD, ale už v roku 1942 to bola 1 miliarda USD. Viac prostriedkov smerova-lo len na Projekt Manhattan, uvá-dza sa v článku.

„Po Druhej svetovej vojne Por-ton-Down nespomalil: začiatok studenej vojny vytvoril možnosť skúmania až nepredstaviteľného. Navyše v tomto období sa libe-rálnejšími stali aj etika a lekárske normy. I keď po Norimberskom procese bol prijatý Norimberský kódex, zakazujúci potenciálne nebezpečné pokusy čohokoľvek na ľuďoch, okrem pokusov na le-

kárske účely,“ hovorí sa v článku. Prevažná väčšina dobrovoľníkov (v 50-tych až 60-tych rokoch ich bolo okolo 16 tisíc) o Porton-Downe nič nevedela. Mnohí si mysleli, že sa na nich budú testo-vať liečivá proti chrípke.

20-ročný letecký mechanik Ro-nald Maddison súhlasil s experi-mentom len preto, aby mohol na niekoľko dní zabudnúť na vojen-skú disciplínu a mal možnosť nav-štíviť svoju nevestu, ktorá bývala blízko Portonu. Vedec povedal Maddisonovi a ostatným, že bude skúmať účinky chemických látok na odev, že oni môžu pocítiť „ľah-kú slabosť“.

Dňa 6. mája 1953 Maddison s piatimi ďalšími dobrovoľníkmi si nasadili plynové masky a vkro-čili do pokusnej komory. Ani netušili, že budú vystavení účin-ku 200 mg čistého Sarinu. O 20 minút sa Maddison zvalil na po-dlahu. Odviezli ho do nemocnice, no ešte toho dňa zomrel. „Cestou manipulácií, v čom boli zapoje-né najvyššie stupne ministerstva obrany, príbuzným a priateľom Maddisona vtĺkli do hláv, že ten zomrel na ostrú pneumóniu, prie-beh ktorej sa skomplikoval kvôli experimentu,“ uvádza sa v článku.

Od roku 1946 po rok 1979 vedci z Port-Downu uskutočnili 750 tes-tov v otvorenom priestore, pričom mnohé v britských kolóniách. 5 pokusov sa uskutočnilo na mori, s nasadením budičov moru...

„26. 7. 1963 sa vedci dopraco-vali k myšlienke rozptýliť baktérie v londýnskom metre.“ Použili na to Bacillus globigii, ktorá sa po-važovala za neškodnú. „No dnes je známe, že môže vyvolať otravu krvi,“ píše autor.

Potom sa začal prejavovať pa-cifi zmus so všetkými dôsledka-mi, na základe čoho mnohí ved-ci prechádzali na iné výskumy... Kým v 50-tych rokoch bolo do experimentov zapojených okolo 6000 dobrovoľníkov, tak v rokoch 1979-89 len dvetisíc.

Podľa El Pais, august 2015

10 0 rokov tajných vojenskýchexperimentov na ľuďochV roku 1964 sa počas cvičenia v grófstve Wiltshire 16 námorných komandos začalo správať nejako čudne, uvádza El Pais. „Jedni sa vystavovali na odkrytom poli rovno pred paľbou protivníka, druhí kŕmili vtákov, ďalší behali po kopcoch alebo liezli po stromoch, hra-júc sa na opice...“, píše novinár Miguel Criado. V tajnom hlásení sa uvádzalo, že „námorná pechota nebola schopná splniť akýkoľvek rozkaz.“ Nikto nemal ani len tušenia, že predtým dostali dávku LSD.

Tajná zbraň Hitlera – opiáty a amfetamínV Tretej ríši boli na drogách všetci – športovci, artisti, vojaci a dokonca aj ženy v domácnosti, píše Tonja Mastrobuoni v novinách La Stampa.

Jeden z najznámejších nemeckých spisovateľov 20. storočia Heinrich Böll prosí v liste z frontu, aby mu poslali čo možno najviac pervitínu. Pričom nejde o nič škandalózne: metamfetamín bol v nacistickom Nemecku v móde, osobitne v zákopoch 2. sv. vojny.

Drogy sa predstavovali ako liek, na dlhé hodiny podporujúci bodrosť a stav eufórie. Preparát vynašiel lekár Fritz Hauschild, ktorého ohromilo, aký efekt má „Benzedrin“ na amerických športovcov, ktorí pri-šli do Berlína na olympijské hry v roku 1936.

Pervitín sa v Tretej ríši rýchlo rozšíril. Užívali ho športovci, speváci a počas skúšok aj študenti. Fabri-ka na pervitín dokonca vyrábala z neho aj cukríky, aby sa aj domáce panie potešili, píše La Stampa.

Na začiatku 2. sv. vojny sa drogy rýchlo šírili me-dzi vojakmi Wehrmachtu. Norman Ohler, autor kni-hy Der totale Rauch (Totálna eufória), je presvedče-ný, že drogy zohrali hlavnú rolu nielen v blitzkriegu proti Francúzsku v roku 1940, ale aj v správaní Adol-fa Hitlera. „Lekári a narkotiká vyjasňujú mnohé vo vnútornej štruktúre nacizmu“, píše Ohler. Nacistický

šéfl ekár Otto von Ranke hovoril, že „preparát má obrovskú vojenskú hodnotu“. Keď Nemecko vpadlo do Francúzska, Rankemu nebolo za ťažké presvedčiť generálov, vrátane „púštnej líšky“ Erwina Rommela, dávať vojakom pred útokom pervitín. Rommel tento preparát poznal, veď i on ho užíval.

V polovici mája 1940 nemecké tanky uskutočni-li bez zastávky štvordňový skok a zmietli zo zeme francúzske opevnenia. Francúzski vojaci boli ohro-mení protivníkovou náladou. Nemci boli na neudrža-nie. Bol to metamfetamínový blitzkrieg.

Ale aj po roku 1941 začalo byť Hitlerove sprá-vanie nevysvetliteľným: Ohler je presvedčený, že evidentne ide o drogové následky. Za 1 349 dní totiž Hitler dostal okolo 800 injekcií s metamfetamínom, steroidmi a ďalšími preparátmi. Užil 1 100 tabletiek. Ľudia z Hitlerovho okolia mali antipatiu voči Hit-lerovmu osobnému lekárovi Teodorovi Morellovi: báli sa ho. Pričom, zdá sa, že nie bez dôvodu. V roku 1945 sa Hitler zmenil na trosku: začali mu vypadá-vať zuby, chvíľu pred kapituláciou, 17. apríla sa le-károvi vyhrážal smrťou a jedol cukor, aby prekonal abstinenčný syndróm, píše La Stampa.

La Stampa, september 2015

BOJOVNÍK / 20 10

Banská Bystrica – Obr. mieru s 90-ročným Ing. Iva-nom Pčolinským. Kremnica so 79-ročnou Ju-lianou Holičkovou. Ľubietová s Vladimírom Majnholdtom. Michalovce 1 s 80-ročnou Marcelou Pošmournou.

Trenčín 1 s 90-ročným Flo-riánom Majzelom. Závadka n/Hronom s 90-ročným Jozefom Dudášom.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú• Bratislava 3: Jozefa Železníko-vá 84 rokov.• Bratislava 7: Božena Lukáčová 94 rokov.• Bratislava 9: Eleonóra Kolláro-vá 85 rokov.• Bratislava 12: Eva Karvašová 83 rokov.• Bratislava 15: Vlasta Kra-tochvílová 92 a Oľga Boboková 85 rokov.• Bratislava 18: Jarmila Štúrová 91 a Ema Guspanová 85 rokov.• Bratislava 19: Ivan Čonka 40 rokov.• Bratislava 24: Marta Lešková 93, Ružena Drobná a Ing. Július Pavlis 89, prof. Ondrej Filo, DrSc. 88 a Ing. Ján Švigár 82 rokov.• Bernolákovo: Jaroslav Navara 35 rokov.• Badín: Jozef Sloboda 83 a Ján Pršanec 75 rokov.• Banská Bystrica – Tr. SNP: Jana Karvačková 65 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: Mikuláš Čupka 81 a Katarína Žuf-fová 70 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Emil Marci-nek 87 rokov.• Banská Bystrica – Stred: Klára Košíková 75 rokov.• Bošáca: Ján Ertl 93 rokov.• Brezno 1: Eleonóra Demianová 87, Viera Falťanová 81, Mgr. Vie-ra Pernischová 75, Viera Zemino-vá 70 a Ľubica Laciková 55 rokov.• Bežovce: Anna Nemešová 89 rokov.• Budkovce: Anna Adamová 85 rokov.• Čaňa: Michal Soták 75 rokov.• Čierny Balog: Mária Giertlo-vá 95, Viera Dobišová 92, Mária Giertlová 90, Anna Belková 86, Oľga Turňová 85 a Jozef Schön 70 rokov.• Čierny Potok: Milan Greguš 60 rokov.• Dolné Vestenice: Katarína Va-lenteje 88 rokov.• Dunajská Streda: Ján Svetlov-ský 90 a Gabriela Uváčeková 70 rokov.

• Dolný Kubín: Žofi a Janotová 94, Pavel Gonda 90, Ján Mihál 84 a Ružena Romaňáková 70 rokov.• Giraltovce: Anna Bartošová 85 rokov.• Heľpa: Mária Turčinová 93, Mária Ďuricová 88, Mária Be-ráková 85, Anna Janková, Anna Maková a Paulína Melková 83, Anna Latináková 81 a Mária Šu-lejová 60 rokov.• Hniezdne: Regína Zbušková 83 rokov. • Humenné 1: Mária Šuľaková 88 rokov.• Hatalov: Mária Pavlová 89 ro-kov.• Jasenie: Elena Kordíková 60 rokov.• Kanianka: Melánia Koreňová 83 rokov.• Liptovská Teplička: Štefan Sakmáry 94 a Mária Smolárová 65 rokov.• Lučenec 1: Ján Novák 92 rokov.• Lastovce: Ladislav Mento 65 rokov.• Lomné: Miroslav Hospodár a Dušan Vatraľ 60 rokov.• Ľubietová: Rudolf Ciaš 60, De-nisa Filadelfi ová 40, Lucia Fili-pová 35 a Martina Grofčíková 30 rokov.• Medzibrod: Stanislav Plachý 65 rokov.• Melčice – Lieskové: Anna No-vosedliaková 65 rokov.• Modra: Jozefína Kišonová 89 rokov.• Myjava: Milada Kavická 87 ro-kov.• Michaľany: Helena Hutková 90 rokov.• Michalovce 1: Michal Cibík 92, Anna Todorová 88, Pavol Šaranič 85, Miroslav Monhart 81 a Ing. Milan Krajňak 60 rokov.• Nacina Ves: Juraj Proc 89 a He-lena Horváthová 80 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Emília Šupejová a Margita Malotová 87, Štefan Pollák 83, Mária Mravco-vá 75, Marián Mesiarik 70, Edita Kopčová 65 a Simona Štepanovi-cová 30 rokov.

• Nová Baňa: Mária Nováková 95 rokov.• Nitra – Horné mesto: Emil Bušovský 94, Jolana Drábeková 91, Jozefína Maťová 87, Viliam Babka 85 a Alžbeta Kuková 84 rokov.• Pohorelá: Františka Rašiová 88, Mária Maťúšová 87, Milan Jánoška 81, Štefan Buvala 80, Milan Prč 70 a Peter Šajtroch 50 rokov.• Petrovce n/Laborcom: Franti-šek Gronovič 65 rokov.• Porúbka: Mária Tutková 86, Mária Kicová a Anna Mihaľová 83 rokov.• Rakovec n/Ondavou: Helena Sudzinová 81 rokov.• Rimavská Sobota 1: Ondrej Herčko 75 a Eva Kvaková 70 ro-kov.• Sliač: Zlatica Rybová 97 rokov.• Stará Ľubovňa: Bohumil Elu-niak 70 rokov.• Selce: Jolana Raffayová 99 ro-kov.• Stará Turá: Elena Rubaninská

65 a Emília Hvožďarová 60 ro-kov.• Spišská Nová Ves: Mária Pol-kablová 70 a MUDr. Mária Puklu-šová 60 rokov.• Senec: Mária Vražovičová 70 rokov.• Senica: Anton Holič 80, Jozef Kalamen 75 a Lýdia Voleková 70 rokov.• Stropkov: Ján Komišák 89 ro-kov.• Staškovce: Helena Gurková 55 rokov.• Svidník: Miroslav Zdenovec 65 rokov.• Strážske: Gustáv Gavaj 45 ro-kov.• Sečovce 2: Michal Gašpár 90 a Júlia Čanigová 86 rokov.• Trebišov 1: Jozef Jurko 75 a Te-rézia Takáčová 70 rokov.• Trebišov 2: Anna Bačková 87 a Mgr. Peter Bačkovský 60 rokov.• Trenčín 1: Magdaléna Kováčo-vá 85 rokov.• Trenčianske Teplice: Helena

Červená 94, Mgr. Emília Hulíno-vá 75 a Peter Párnica 55 rokov.• Trnava 1: Emília Heribanová a Jozefína Turčanová 87, Ing. On-drej Juriga 84, Mgr. Zdenka Meš-ťánková a Františka Neubauerová 80, Marta Jedličková 60 rokov.• Utekáč: Gizela Schrenková 84 rokov.• Úbrež: Michal Beganič 91 ro-kov.• Vojčice: Mária Pesteňová 86, Jolana Miškovičová 75 a Milan Adam 70 rokov.• Vráble: Koloman Hamar 93 ro-kov.• Zvolenská Slatina: Zuzana Marcineková 89 a Ján Pavlík 45 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Ladislav Kmeť 80 rokov.• Závažná Poruba: Dr. Dušan Migaľa 70 rokov.• Žiar n/Hronom: Mária Or-sághová 85 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme.

Naša predsedníčka ZO SZPB v Prašníku Božena Mocková sa v septembri dožila vzácne-ho životného jubilea 60 rokov. Svoju prácu v ZO vykonáva príkladne. Je obetavá, dobrosr-dečná a pracovitá. Jej veľkou zásluhou je, že získala spon-

Jubilantka zorov a zorganizovala brigády na obnovu kultúrneho stánku v Pustej Vsi, kde sa môžu kaž-doročne konať oslavy na po-česť SNP.

Výbor ZO SZPB jej srdečne blahoželá, praje veľa dobrého zdravia, rodinnej pohody, aby ešte dlhé roky takto príkladne viedla našu organizáciu.

Do radov SZPB ho privie-dla aktívna činnosť partizána v oravskom partizánskom od-diele Signál, pôsobiaceho počas vojny v jeho srdci v blízkom Chočskom pohorí. Partizáni z tohto oddielu nemeckým ag-resorom veľmi znepríjemňovali život na ceste vedúcej z Ružom-berka do Dolného Kubína a ďa-lej na Oravu. Za tieto bojové ak-tivity bol viackrát vyznamenaný našimi a sovietskymi vyzname-naniami.

Po skončení 2. sv. vojny sa ak-tívne zapojil do organizácie proti-fašistických bojovníkov pôsobia-cej v tých časoch na celej Orave. Organizoval zakladanie základ-ných organizácií a jeho zásluhou sa členská základňa SZPB rátala na stovky. Istý čas viedol okresnú organizáciu SZPB v Dolnom Ku-bíne. Okrem toho aktívne pôsobil aj v štátnej správe v D. Kubíne vo funkcii predsedu ONV. Aj z tej-to pozície podporoval činnosť SZPB v okrese.

Juraj Murina na všetkých postoch odvádzal zodpovednú prácu a preto sa tešil zaslúženej úcte u spoluobčanov.

V poslednom období bol predsedom ZO SZPB v Osádke. Členskú základňu i spoluob-čanov, najmä mladých, viedol v úcte k činom svojich otcov bojujúcich proti fašizmu na hlavných frontoch i v SNP.

Ako funkcionár SZPB sa Ju-raj Murina zapájal aj do aktivít mimo pôsobnosť vlastnej ZO SZPB. Dôkazom toho je naprí-klad odhalenie pamätnej tabule partizánskemu oddielu Signál v obci Srňacie.

Ján MIHÁL, predseda ZO SZPB Dolný Kubín

Zrodený v čase SNPV životných osudoch niektorých ľudí hrajú symbolické dátumy dôležitú úlohu. Napríklad aj u Emila Peterského (30. 8. 1944–30. 8. 2015), rodom zo Zohora neďaleko Malaciek.

Len čo skončil školu, odišiel do Bratislavy, aby sa vyučil za strojného zámočníka. Obľúbil si mo-torky, najmä tie terénne pretekárske. Dokázal si ich zostrojiť i opravovať. Na pretekoch potom víťazil a stal sa aj majstrom Slovenska.

Zaujala ho práca v mládežníckej organizácii, stal sa jej okresným funkcionárom. Po absolvovaní VŠ politického zamerania, zostal v nej pracovať ako asistent. Zakrátko sa stal poslancom národného vý-boru v II. bratislavskom obvode.

Osobné záujmy ho vždy ťahali k turistike. Vášni-vo rád chodil po Slovensku, poznával jeho prírodné krásy a učil tomu najmä mladých ľudí. V Lokomo-tíve Bratislava sa stal vedúcim turistického oddielu.

Keďže sa rád stre-tával so staršími, oso-bitne s účastníkmi Povstania, čoskoro ho to doviedlo do radov SZPB. Navštevoval jeho podujatia, fi l-moval a fotografoval. Snímky mu uverejňo-val aj Bojovník. Zú-častňoval sa pretekov Biela stopa SNP.

V posledných rokoch života pracoval v závode Tepláreň. Srdce mu zlyhalo v rovnaký deň, ako sa narodil – 30. augusta 2015. V bratislavskom krematóriu sa s ním rozlúčili desiatky priateľov a známych 11. 9. 2015. V pamäti nám ostáva ako skromný, neúnavný, pozorný voči ľuďom a vše-stranný človek.Česť jeho pamiatke. Martin KUČEK

Zomrel bojovník oddielu SignálVo veku nedožitých 87 rokov nás 29. 8. 2015 navždy opustil dl-horočný člen, funkcionár, naposledy predseda ZO SZPB v Osád-ke okr. Dolný Kubín Juraj Murina.

Vo veku 96 rokov nás 10. septembra 2015 na-vždy opustil náš dlhoročný člen a funkcionár OblV SZPB v Starej Ľubovni Jozef Špes.

Narodil sa v obci Jakubany, po jej oslobodení vstúpil do 1. čs. armádneho zboru, kde so zbraňou v ruke bojoval až do oslobodenia ČSR. Za svoju bojovú činnosť mu bolo priznané osvedčenie pod-ľa zák. 255, je držiteľom viacerých vyznamenaní,

posledné mu bolo udelené v roku 2015 – medaila k ukončeniu 2. sv. vojny a SNP.

Počas členstva sa aktívne zapájal do činnosti or-ganizácie, patril k zakladajúcim členom zväzu pro-tifašistických bojovníkov.

Hoci jeho srdce dotĺklo, zanecháva v našich spo-mienkach hlbokú stopu jeho poctivý, hoci neľahký život. Česť jeho pamiatke!

L. ŠLACHTOVSKÝ za ZO SZPB Jakubany a OblV SZPB v Starej Ľubovni

Lúčime sa...

11 BOJOVNÍK / 20

V dňoch 17. a 18. septembra 2015 sa vo Vrátnej konalo pra-covné stretnutie delegácií Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a Českého svazu bojovníků za svobodu, ktoré sa zaoberalo hodnotením doterajšej spolupráce oboch organizá-cií a potenciálnymi možnosťami jej ďalšieho prehlbovania.

Obe organizácie konštatujú, že po celých 70 rokov od porážky fašizmu v 2. sv. vojne ani o krok neustúpili od objektívneho hodno-tenia jej príčin, priebehu i výsledkov.

Obe organizácie sú si vedomé, že sa im nie vo všetkom darí na-pĺňať spoločné predsavzatia prijaté v septembri 2014 v Buchlovi-ciach. Uvedomujú si, že súboj s extrémistickými, neonacistickými a neofašistickými prejavmi a činmi je zo dňa na deň ťažší, pretože mnohé štáty i jednotlivci už začínajú byť voči nim rovnako rezis-tentní, ako pred 2. sv. vojnou.

Obe organizácie vidia cestu k formovaniu správnych protifašistic-kých a protinacistických postojov u obyvateľstva a osobitne u mlá-deže v prebúdzaní hlbšieho záujmu o vlastné dejiny, čím sa relatívne dá nahradiť aj neexistencia osobných skúseností. Najtypickejším prejavom dneška je totiž politicko-historická nevzdelanosť, ktorá v prípade 2. sv. vojny bráni v orientácii jej príčin a následkov.

Oba zväzy – SZPB a ČSBS konštatujú, že základ novej Európy bol vytvorený pádom fašizmu a nacizmu, na ktorom mala najväčšiu zásluhu Červená armáda. V tejto súvislosti preto opätovne trváme na tom, aby OSN ako príčinu rozpútania 2. sv. vojny a nasmerovania Hitlera proti slovanským národom pomenovala za zločinecký nie 23. august 1939 (Deň podpisu paktu Molotov – Ribbentrop), ale už 30. september 1938 (Deň podpisu zradného Mníchovského diktátu). Tzv. Európsky deň boja s totalitnými režimami totiž aj pre dnešok zostáva len nepodareným rúškom zakrývajúcim rok predtým spá-chanú britskú, francúzsku a taliansku zradu s Hitlerom.

Oba zväzy vyjadrujú podporu prehlbovaniu vzájomnej spolupráce s ďalšími zahraničnými antifašistickými a antinacistickými organi-záciami. Oba zväzy taktiež vyjadrujú podporu vládam Slovenskej republiky a Českej republiky v riešení imigračného problému.

SZPB i ČSBS spoločne vyhlasujú, že nikdy sa nevzdajú odkazu svojich hrdinských predkov, že ich najsilnejšou zbraňou je pravda a morálka. Pravda o minulosti i o dnešku. Toto je zdroj, kde pramení čistota domácej i zahraničnej autority oboch našich organizácií.

Poznanie svojich dejín vnímame ako základný stavebný kameň svojej štátnosti, pričom protifašistický a protinacistický odboj má v nej v oboch prípadoch svoje nenahraditeľné miesto.

Vo Vrátnej, dňa 18. septembra 2015

Za SZPB – Ing. Pavol Sečkár, PhD., v. r. Za ČSBS – Ing. Jaroslav Vodička, v. r.

VYHLÁSENI Ek svojim členom a občanom SR a ČR

zo dňa 18. septembra 2015

Vyhlásenie za svoje zväzy podpísali J. Vodička (vľavo) a P. Sečkár.

X. ročník Duklianskej kvapky krviOblastný výbor SZPB, územný spolok SČK a Hematologicko-transfúzne oddelenie Nemocnice vo Svidníku vás pozývajú bez-platne darovať krv v rámci X. ročníka Duklianskej kvapky krvi, ktorý sa uskutoční na KTO Nemocnice vo Svidníku v čase od 7.00do 10.00 hod v dňoch:

30. septembra 2015 (streda)7. októbra 2015 (streda)Každý darca krvi pri registrácii predloží platný občiansky pre-

ukaz, platný preukaz zdravotnej poisťovne, preukaz darcu krvi (okrem prvodarcov).

Vítaní sú prvodarci! OblV SZPB a US SČK Svidník

V uplynulých dňoch (8. septembra) sa dožil okrúhleho životného jubilea 60 rokov predse-da ZO SZPB v Istebnom Dušan Sabol.

Za svojho krátkeho pôsobenia v SZPB dokázal dať spolu s aktivistami dokopy členov organizácie a znova oživiť jej činnosť po stagnácii zväzu v obci po úmrtí jeho predsedu Ervína Zemka.

V súčasnosti ako predseda ZO SZPB v Istebnom spoluorganizuje rad zaujímavých akcií hlavne pre občanov a mládež. Vedomostné kvízy na škole k významným výročiam 2. svetovej vojny a SNP, poznávacie zájazdy a školské výlety na tieto pa-mätné miesta, k výročiam SNP, oživuje turisticko-náučnú akciu „Partizánskym chodníkom“, aktivi-zuje starostlivosť o pamätníky a pomníky hrdinom a obetiam 2. svetovej vojny, SNP a ďalšie aktivity.Činnosť a výsledky práce ZO SZPB v Istebnom

za jeho vedenia už dávno prekročili rá-mec obce, či regiónu dolnej Oravy. Svo-ju bohatú činnosť a propagáciu odka-zu protifašistických hrdinov prezentuje aj na stránkach Bo-jovníka.

Pri príležitosti životného jubilea Dušanovi Sabo-lovi úprimne ďakujeme za veľmi dobrú prácu pri vedení ZO SZPB v Istebnom a vo svojom mene i v mene ostatných členov SZPB mu želáme pevné zdravie, rodinnú poh odu, veľa energie, tvorivých nápadov a aktivít na prospech našej organizácie. Štefan NOVÁK, ZO SZPB Dolný Kubín

Poďakovanie a gratulácia

O čom je kniha Zažili sme vojnu?Táto kniha autorskej dvojice M. Šesták a J. Lomenčík sa mi do-stala do rúk keď som hľadala odpoveď na otázku ako ozvlášt-niť oslavy 71. výročia SNP?

Spojila som sa s autormi, slovo dalo slovo a tak som mohla svo-jim spoluobčanom a členom ZO SZPB Utekáč opäť ponúknuť čosi nové. Podarilo sa. Oslavy SNP s prezentáciou knihy sme si zor-ganizovali na 3. septembra. Prišli úplne všetci učitelia i žiaci, vráta-ne drobcov z MŠ! Všetci boli zve-daví, akú literatúru im po pietnom akte predstavíme.

O čom publikácia vlastne je,

ako vznikala, ozrejmil prítomným jeden z autorov, docent J. Lo-menčík. Kniha zachytáva priebeh 2. svetovej vojny v 18-tich obciach horného Novohradu. Je zostavená z autentických zápiskov obecných kronikárov. Zachytáva osudy a zá-žitky miestnych občanov. Nie ten-denčne a (len) hrdinsky, ale prav-divo vypovedá o tom, ako prežíval vojnu malý chlapec, ako sa matka bála o svoje deti, ako bol i Nemec

občas ľudský a že i Rus mohol mať zlú náladu... Jednoducho o tom, že vojnovú históriu našich obcí nepí-sali len nejaké bezmenné armády, ale skutoční, obyčajní ľudia z mäsa a kostí, občania horného Novohra-du. Kniha je teda aj akýmsi preja-vom úcty týmto ľuďom.

Je krásne v deň výročia Povstania zapáliť symbolické vatry. Tie však mladej generácii veľa nepovedia. Kniha im môže povedať omnoho viac. Prezradí mená, miesta... Len ju človek musí otvoriť.

Gabriela HUCZMANNOVÁ-ŠUSTEKOVÁ

Boli sme len číslaĽudské osudy a príbehy vždy vedeli zaujať. V každom okamihu ich prináša život. Mnohé však radšej nikdy nemuseli vzniknúť. V knihe Boli sme len čísla jej autorka Oľga Pohanková prináša mozaiku autentických výpovedí ľudí o holokauste a tragédií po-čas 2. sv. vojny, ktorá ako na bežiacom páse chrlila zlo v rôznych formách a podobách. Kniha vznikla aj vďaka plodnej spolupráci so SNM – Múzeom židovskej kultúry a osobnej angažovanosti ria-diteľa Prof. PhDr. Pavla Mešťana, DrSc.

Príbehy o osudoch ľudí, zachy-tené v knihe, sú naozaj o silných emóciách. Vypovedajú o nenávisti ľudí proti ľuďom, o nezmyselnej hre na silných a slabých, o ľuďoch chorých a zúfalých. Vypoveda-jú o bezbranných deťoch, ktoré nechápavo hľadeli vojne do očí a pritom trpeli a umierali, mnoho-krát spoločne aj celé rodiny.

Pri tvorbe knihy O. Pohanková vychádza z autentických poznat-kov, ktoré získala pri nakrúcaní 19-ich televíznych dokumentár-nych fi lmov ako ich autorka a re-žisérka.

Táto literárnovedná publikácia je venovaná pamätníkom holo-kaustu. Je návratom do čias keď človek neznamenal nič, bol iba obyčajným tetovaným číslom.

Cenné autentické rozhovory a výpovede sú doplnené obdobne cennými fotografi ami z archívu autorky. Aj vzhľadom na to, že z roka na rok pamätníkov ubúda, budú tieto svedectvá pamätníkov holokaustu naberať na hodno-te. Z historického hľadiska bude kniha trvale aktuálna.Z pohľadu ďalšej využiteľnosti je predurčená na vzdelávacie účely, je vhodná

ako doplnková alternatíva výučby histórie na školách... Je celistvou mozaikou výpovedí o holokauste s pôvodnými výstižnými svedec-tvami a myšlienkami ľudí, ktorí ho prežili na vlastnej koži v rôz-nych koncentračných táboroch.

Medzi pamätníkmi je aj množ-stvo zachránených Židov na Slo-vensku. Vyjadrujú v knihe vďaku ľuďom, ktorí riskovali vlastný život v mene záchrany nevinných obetí holokaustu.

„Je potrebné, aby mladá gene-rácia poznala také príbehy, ktoré sa naozaj stali, lebo iba tak môže lepšie pochopiť ich výpovednú hodnotu, ktorá napriek tomu, že je neobyčajne spätá s obrovskou ľudskou tragédiou, môže práve tým zaujať a prispieť k lepšiemu rozhľadu o tom, čo sa odohralo v Európe počas 2. sv. vojny,“ po-znamenala 21. 9. 2015, na verni-sáži knihy jej autorka O. Pohan-ková. Vladimír DOBROVIČ

Správne vylúštenie tajničky z č. 18 znie: ...dobrého priateľa, máš viac ako on.Knihu posielame Jozefovi Adamcovi do Trenčína.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., JUDr. Ján Fančovič, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XXXIX (LX) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

Čítaníčko

pomôcky:

PTO, SIE,KORNÚT

pálenýcukor

ostalosamo

presvedč sa o pravosti

žltkastýprášokv kvetoch

99 rímskymi číslicami

primieša-nina

2. časťtajničky

obidve

skratkaknokautu

opojalkoholom

vzorecoxiduplatiny

značkaarzénu

1. časťtajničky

predmet

lakeť,po česky

stínaj

pomäte-nosť

vyťahovalmečz pošvy

oblizuje

starorím-sky bohlásky

mastil

domáckemenoTomáša

palmyarekové

sečnái bodnázbraň

zmenšenýmodel

menoRoman-číka

hnedožltéfarbivo

prísediacičlen súdu

lomoziť,po česky

prenesenie

majstrov-stvá Európy

autor výroku:

KUZMÁ-NY

bucho-cem

zvernica

štikútal

medzinárod.kamiónovádoprava

púčik

spôsobo-val bolesť

získavajúmlieko

chumáčetrávy

šaty

koval

časť celku

ukazovaciezámeno

starostli-vosťo zvieratá

tam

papierovévrecúško

zabezpe-čuj protipohybu

znovanadobudniživot

intenzívnerobila

ona, ponemecky

Do p opukuV USA majú zaujímavú každoročnú Cenu Stelly. Pomenovaná je podľa 81-ročnej Stele Liebeckovej, ktorá sa kedysi obliala s ká-vou a vzápätí nechala za to odsúdiť McDonald. Tento prípad in-špiroval každoročné vyhodnotenie najkurióznejších úspešných súdnych prípadov v USA.

Niekto sa na to môže pozerať ako na raritu, iný ako na schop-nosť advokátov, ktorí dokážu pre svojho klienta vyhrať akýkoľvek prípad. Toto je rebríček (internet tvrdí) vraj ostatného obdobia.

5. miesto obsadilitri prípady:

a) Kathleen Robertsová z Aus-tinu v Texase vysúdila 780 tisíc USD za zlomený členok v ob-chode s nábytkom, kde zakopla o „...pobiehajúceho nezbedníka“. Majiteľov rozsudok prekvapil pretože daný nezbedník bol syn K. Robertsovej.

b) 19-ročný Carl Truman z Los Angeles v Kalifornii vysúdil 74 tisíc USD plus liečebné náklady za to, že mu jeho sused prešiel po ruke s autom. C. Truman si zrejme nevšimol, že niekto sedí za volantom práve toho auta, z ktorého kradol puklice.

c) Terrence Dickson z Bristo-lu v Pennsylvánii opúšťal dom, ktorý práve vykradol. Nepoda-rilo sa mu ale otvoriť garážové dvere pretože im vypovedalo automatické otváranie. Naspäť do domu sa vrátiť nemohol, pre-tože si zaklapol spojovacie dvere do bytu. Keďže majitelia domu boli na dovolenke, T. Dickson zostal v garáži uväznený 8 dní a prežil len vďaka zásobe Pepsi a veľkému vrecu psích granulí. Od vlastníka domu za to vysúdil 500 tisíc USD ako náhradu za duševnú ujmu.

4. miestoJerry Williams z Little Rocku

v Arkansase získal 14 500 USD plus náhradu liečebných nákla-dov za napadnutie susedovým psom Beaglom.

Pes bol na reťazi na dvore svojho pána. Vysúdená náhrada bola pomerne nízka. Porote sa totiž pes predsa len zdal vypro-vokovaný pretože J. Williams liezol cez plot na susedov dvor a po psovi opakovane pálil so vzduchovky.

3. miestoFiladelfská reštaurácia muse-

la zaplatiť Amberovi Carsonovi z Lancasteru v Pennsylvánii ná-hradu 113 500 USD za to, že sa v podniku pošmykol na rozliatej limonáde a zlomil si kostrčnú kosť. Limonáda sa na podlahu dostala niekoľko sekúnd pred týmto incidentom keď ju A. Car-son vychrstnul do tváre svojmu

priateľovi pri ostrejšej výmene názorov.

2. miestoKara Waltonová z Claymontu

v Delaware vysúdila od nočného klubu v susednom meste náhra-du za to, že pri vyliezaní z okna záchodu spadla na zem a vyra-zila si dva predné zuby. Stalo sa to preto, že K. Waltonová sa pokúšala utiecť zo záchodu bez zaplatenia poplatku 3,5 USD. Získala náhradu 12 tisíc USD plus náklady na zubára.

1. miestoMerv Grazinski z Oklahomy

si kúpil úplne nové obytné auto. Pri ceste domov z futbalového zápasu vošiel na diaľnicu, na-stavil automat na 130 km/hod, preliezol zo sedadla vodiča do obytnej časti a varil si kávu.

Pochopiteľne, že auto zišlo z diaľnice, havarovalo a prevrátilo sa. Na základe toho sa M. Grazin-ski súdil s výrobcom, že v návode na obsluhu vozidla nebolo výslov-ne uvedené, že toto sa nesmie.

Porota mu prisúdila náhra-du 1 750 000 plus celkom nový obytný automobil. No a výrobca naozaj v tomto zmysle upravil návod na ovládanie vozidla pre prípad, že by sa na svete našiel ešte jeden podobný hlu...

Doručené internetom

Ženy sú už raz také. Nepamätajú si, kde si položili

gumičku do vlasov.Pamätajú si však každú tvoju

vetu pri hádke aj spred niekoľkých rokov.

* * *„Ako sa volá tvoj pes?“

„Egypťan.“„Prečo práve Egypťan?“„Lebo za sebou zanecháva py-

ramidky...* * *

Aký je moderný manželský troj-uholník?

Žena, muž a televízor.

1.–10. október 1938 – Nemeckí vojaci a úradníci obsadzujú české po-hraničie. „Mníchovské“ mocnosti výmenou za to ČSR poskytli záruky „bezpečnosti“ nových hraníc.1. október 1939 – Jozef Tiso sa stáva predsedom HSĽS – Strany slo-venskej národnej jednoty. 26. októbra sa stáva prezidentom prvej Slo-venskej republiky.Na zjazde vyhlasu je: „Volili sme orientáciu nemeckú. A ideme za touto orientáciou, lebo jej veríme... Ja som Hitlera ubezpečil, že sa v sloven-skom štáte nikdy nesklame.“ 1. október 1944 – Za účasti slovenských a českých, sovietskych a fran-cúzskych partizánov sa v Detve koná jediná partizánska prehliadka.1. október 1944 – V rozkaze Hl. veliteľa partizánskeho hnutia na Slo-vensku (z 1. 10.) K. Šmidkeho sa hovorí o zavedení osobných legitimá-cií pre partizánov, o prijímaní nových uchádzačov do oddielov: nariaďu-jem, aby velitelia oddielov prijímali len také osoby, ktorých spôsobilosť a spoľahlivosť si dostatočne zistili a nevyhnutne ich potrebujú...2. október 1939 – Francúzsky predseda vlády Eduard Daladier a čs. veľvyslanec Štefan Osuský podpisujú dohodu o formovaní českoslo-venských vojsk vo Francúzsku.2. október 1944 – V B. Bystrici bol zriadený Hlavný stan SČK, ktorý organizoval zdravotnícko – pomocnú činnosť pre potreby povstalec-kých bojovníkov. 2. október 2010 – Nemecko podľa Versailleskej mierovej zmluvy z roku 1919 zaplatilo poslednú čiastku na úrokoch súvisiacich s obrov-skými fi nančnými reparáciami uvalenými po prvej svetovej vojne. 3. október 1944 – Na trati Hronská Dúbrava – Svätý Kríž nad Hronom je druhý z troch povstaleckých vlakov Hurban. 4. októbra bojuje pri Čremošnom. Po oprave začal 25. októbra 1944 operovať na trati Banská Bystrica – Diviaky. 5. október 1938 – E. Beneš abdikuje na funkciu prezidenta ČSR.5. október 1943 – Maršal Keitel píše slovenským predstaviteľom, že nemecká strana sa nevzdá disponovania s Rýchlou divíziou a požiadav-ku na jej stiahnutie označil za prejav nedôvery k svojmu spojencovi. Zároveň však sľúbil, že ani jedna z dvoch slovenských divízií už nebude zasadená do frontovej línie.6. október 1944 – O 6.00 hod. prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR Dukliansky priesmyk. V súčinnosti so 67. streleckým (I. S. Šmigo) a 31. tankovým zborom. Deň obetí Dukly. Ako prví vstúpili na rodnú pôdu jednotky 2. práporu 1. čs. brigády 1. ČSAZ v ZSSR.6. október 1944 – V noci na 6. októbra pristálo na letisku Tri duby 162 lietadiel s čs. oddielmi.7. október 1939 – Vyhlásená je demobilizácia slovenskej poľnej armá-dy „Bernolák“ (po ťažení v Poľsku). 7. október 1944 – Z londýnského exilu priletel divízny generál R. Viest a prebral od generála J. Goliana velenie 1. čs. armády na Slovensku, ktorý sa stal jeho zástupcom.8. október 1944 – Čs. samostatná obrnená brigáda sformovaná v An-glicku sa presunula na európske bojisko a zaujala postavenie pri nemec-kej pevnosti Dunkirchen.8.–12. október 1944 – Prebieha slávny povstalecký protiútok jednotiek 2. čs. paradesantnej brigády v ZSSR v priestore Železná Breznica – Tr-navá Hora. 10. októbra dobyli Jalnú a o dva dni na to Hronskú Dúbravu. 9. október 1944 – Na základe dohody z tohto dňa fi nancovala sloven-ská vláda okupáciu Slovenska nacistickými jednotkami, čím hitlerov-skému Nemecku umožnila pokračovať v drancovaní hospodárskych zdrojov Slovenska, násilne využívať pracovné sily na stavbu opevnení na Slovensku a v Nemecku a evakuovať výrobné zariadenia z mnohých závodov. 10. október 1938 – Podľa Mníchovského diktátu musela ČSR odstúpiť pohraničie Nemecku. Nemecké jednotky obsadzujú Petržalku.12. október 2007 – Prezident V. Juščenko udelil titul Hrdina Ukrajiny Romanovi Šuchevičovi a 20. januára 2010 Stepanovi Banderovi.14. október 1943 – Najväčšie povstanie väzňov koncentračných tábo-rov počas 2. svetovej vojny v Sobibore. Zo 600 utečených väzňov do blízkeho lesa dobehlo okolo 300. Do štyroch dní z nich bolo 100 pochy-taných. Ďalších pobili Poliaci. Vojnu ich prežilo 50–70. 14. október 1944 – Vo zvolenských železničných dielňach dokončili posledný z troch obrnených vlakov „Masaryk“.14. október 1944 – Generál Ingr oznamuje Viestovi: „Nariadil som generálovi Pikovi už 20. septembra, aby prerokoval podriadenie letec-kého pluku a 1. čs. zboru (v ZSSR) Tebe ihneď, ako dôjde k jeho spo-jeniu s vojskom na Slovensku... Súdim, že za dnešného stavu vojenskej organizácie na Slovensku by bolo účelnejšie vyňať zo zboru niektoré prvky a podriadiť ich priamo armáde (Viestovej)... Mám na mysli pre-dovšetkým parabrigádu... Rovnakým spôsobom by mohli byť použité 1. a 3. brigáda zboru, čím by mohlo byť veliteľstvo zboru zrušené...“