Za vyše 60 rokov odznelo obrovské množstvo argu-mentov proti fašizmu. Zdalo sa, že pokusy spochybňovaťtieto argumenty sú tak okrajové, že sa s nimi nemusímevážnejšie zaoberať. Norimberský proces odsúdil celos-vetovú nebezpečnosť fašizmu a od neho sa mali odvíjaťprávne systémy jednotlivých štátov. Samo Nemecko pritejto sebareflexii prežilo veľmi ťažký a zložitý proces.Nastúpilo na cestu celosvetovo uznávaného systému de-mokracie. Norimberský proces odsúdenia fašizmu sa stalzákladom pre budovanie štátnosti vo všetkých štátoch podruhej svetovej vojne na celom svete.

Napriek tomu sa v našom okolí vynárajú v čoraz väč-šom množstve pokusy hľadať iné cesty či cestičky pririešení aktuálnych problémov. Demokracia to vlastneumožňuje. Niektorých to zvádza až do slepých uličiek.Demokracia, to je vôľa väčšiny. Nemusí byť vždy správ-na, ale je to zatiaľ jediná alternatíva, s ktorou sa dá pra-covať. O druhej možnosti sme sa presvedčili a stále sapresvedčujeme pri sklonoch diktátorov akýmkoľvek spô-sobom zachovať ICH.

Tak sa otvára otázka „Prečo“. Prečo sa časť obča-nov nestotožňuje s odsúdením fašizmu. Je to záležitosťich rodiny, schopnosť chápať problematiku, presadzo-vanie sily či mnohé ďalšie. Hľadajú cestu či cestičku,po ktorej neprejdú všetci. Len oni a nimi tolerovaní. Čas-to sa uvádzajú argumenty o blahobyte vo vojnou vynú-tenom štáte, tresty za nekresťanské úroky časti židov-ského obyvateľstva či hrozby neznámeho – komunizmu.

Tak sa dostávame do situácie, že bez demokratickyzdôvodniteľnej diskusie nevieme pochopiť, prečo vzni-kajú problémy glorifikovania ľudí ako boli Hitler, Sta-lin, Hess, Tiso, Ďurčanský, Esterházi a pod. O mnohýchz nich diskusia prebehla alebo prebieha. Zdá sa, že niek-toré z mien sú v súčasnosti používané na politické cie-le. Komu a čomu majú slúžiť? Sú to ulice, po ktorýchprejdeme všetci, kam chceme, alebo je to ulička len preniekoho. Smutná slepá ulička.

Počas oslobodzovania Bratislavy pred66 rokmi sa najtuhšie bojovalo 4. aprílao Bratislavský hrad. Odtiaľ mali nacisti nadostrel časti centra a kontrolovali cestu po-pri Dunaji. Povedal to zástupca náčelníkagenerálneho štábu Ozbrojených síl SR ge-nerálmajor Jaroslav Vývlek na spomien-kovej slávnosti pri pamätníku oslobodenia.

Bratislavu oslobodili vtedajšie soviets-ke a rumunské divízie. „Bezprostrednéboje o Bratislavu sa začali 2. apríla, keďprvé oddiely Sovietskej armády oslobodi-li Vajnory. Hrad sa podarilo získať 4. aprí-la večer,“ priblížil Vývlek. Ruský veľvy-slanec v SR Pavol Kuznecov v príhovoreosobitne privítal skupinu veteránov druhejsvetovej vojny z Moskvy, ktorí sa osobnezúčastnili bojov o Bratislavu. Táto sláv-nosť svedčí o tom, že v Rusku i na Slo-vensku rovnako vnímame boj proti naciz-mu, naše spoločné dejiny, konštatoval ru-ský diplomat.

Podpredseda parlamentu Robert Fico(Smer-SD) upozornil, že tým, ako si váži-me nezávislú SR, výročie Slovenského ná-rodného povstania či oslobodenie Bratis-lavy, „vydávame svedectvo sami o sebe“.Predseda Bratislavského samosprávnehokraja (BSK) Pavol Frešo (SDKÚ-DS)uviedol, že regionálni komunálni politicisa majú snažiť o prehlbovanie povedomiao významných udalostiach. Preto budepodporovať takéto aktivity na školách.

Bratislavský primátor Milan Ftáčnik(nezávislý s podporou Smeru-SD) konšta-toval, že fašizmus bol síce porazený, alejeho niektoré formy pretrvávajú. „Sme tupreto, aby sme si uctili obete, aby sme ďa-

lej niesli odkaz slobody a demokracie a bu-dovali spolu tolerantné mesto 21. storo-čia,“ uviedol. Predseda Ústrednej rady Slo-venského zväzu protifašistických bojovní-kov Pavol Sečkár pripomenul, že je zará-žajúce, ak 66 rokov po páde fašizmu sav SR nájdu skupiny ľudí, ktorí sa neštítia

velebiť ho a pýšia sa nacionalizmom, šo-vinizmom a xenofóbiou.

Na slávnosti sa zúčastnili aj vedúci Kan-celárie prezidenta SR Milan Čič, parla-mentní poslanci, zástupcovia diplomatic-kého zboru, vojenskí pridelenci, starosto-via mestských častí a ďalší. tasr

DNES V ÈÍSLEstr. 5

Možnosť novej liečbystr. 6–7

História letov do kozmu osláviv tomto roku päťdesiatku

str. 10

Podpísali dohodu o verejnompartnerstve

ISSN 0323-2018Všetko krásne sa na svete zrodiloz lásky k žene. Všetko krásne sa na svete zrodiloz lásky k žene. MAXIM GORKIJMAXIM GORKIJNa zamyslenie:Na zamyslenie:

JÁNFORGÁCS

Ulicea uličky

Najtuhšie boje boli o hrad

BOJOVNÍKD V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Roèník LVI Cena 0,44 €14. 4. 2011 99

Organizácia SZPB v Štúrove obnovila svoju činnosťustanovujúcou schôdzou 10. januára 2011. Po zvolení vý-bor prijal plán práce, ktorým chce presadzovať poslanieSZPB podľa jeho stanov. Jednou z prvých akcií boli osla-vy MDŽ 8. marca. Predseda navštívil dlhoročné členkyzväzu a kytičkou im poďakoval za dlhoročnú prácu.V spolupráci s MO Matice slovenskej si SZPB v Štúrove28. marca pripomenul 66. výročie oslobodenia mesta pripamätnej tabuli umiestnenej na priečelí Mestskej galérie.Stretnutie svojou prítomnosťou podporil Július Kaman-ca, prednosta ObÚ v Štúrove, Jaroslav Janok, predsedaMO MS. Program pripravil Peter Kaplán. Róbert Šimur-ka v prejave zdôraznil, že pri oslobodzovaní mesta padlovyše 4500 sovietskych vojakov zo 7. gardovej armádygen.plk. Šumilova zo zostavy 2. ukrajinského frontu. Ape-loval hlavne na mladých ľudí, aby nezabúdali na najväč-šie obete, ktoré priniesli mladí sovietski vojaci. Po polo-žení venca bolo zhromaždenie ukončené. J. MARUNIÈ

Štúrovo obnovilo èinnos� Položením vencov na Námestí baníkov si delegácia Hand-lovej pripomenula 66. výročie oslobodenia mesta. „Podobnéstretnutia sa dnes zdajú mladej generácii nudné a stereotypné.No ja pevne dúfam, že keď im to my budeme pri takýchto prí-ležitostiach nenásilne pripomínať, tak pochopia a nezabudnú.Nezabudnú, už len preto, lebo sloboda nášho mesta bola po-siata krvou nielen vojakov, ale aj občanov Handlovej,“ skon-štatoval vo svojom príhovore primátor Rudolf Podoba.

Ako pre TASR uviedla hovorkyňa mesta Jana Paulínyová,úctu padlým vojakom, ale aj občanom položením vencov a ky-tíc vzdali aj zástupcovia Základnej organizácie Slovenskéhozväzu protifašistických bojovníkov, Handlovského baníckehospolku, Základnej organizácie Slovenského zväzu zdravotnepostihnutých či zástupcovia Matice slovenskej.

Handlová bola oslobodená 3. apríla 1945 jednotkami Mi-škovského pešieho pluku Sovietskej armády, ktorého velite-ľom bol Andrej Vladimirovič Kozľakovskij a plukovný komi-sár Konstantin Ivanovič Savin. Priamy útok sa začal 3. aprílaráno, na nepriateľa zakopaného pod Veľkým Gričom. Nemciboli zatlačení na ústup. tasr

Handlová si pripomenula66. výroèie svojhooslobodenia

Po stopách partizánovpod Beckovom

Vo vyše 800-ročnom Beckove majú k histórii ľudia blízko. Dô-kazom tohto tvrdenia sú aj obľúbené letné slávnosti, ktoré sa podCtiborovým hradom konali minulý rok už po desiaty raz. Keďže súale dejiny tohto malebného kraja plné nielen rytierov, ktorým súzväčša miestne slávnosti venované, obec Beckov sa tento rok roz-hodla záver fašiangovej sezóny spestriť usporiadaním prvého roč-níka zimných beckovských slávností so zameraním na pripomien-ku partizánskych tradícií a obdobie druhej svetovej vojny. V slneč-nú sobotu, 5. marca, ste tak mohli v samom srdci obce už od sko-rého rána v blízkosti parku pod hradom stretnúť partizánov, ne-meckých či povstaleckých vojakov. Priaznivci vojenskej technikymali zároveň možnosť dotknúť sa viacerých historických vojen-ských vozidiel americkej armády, ktoré pamätajú na boje o fran-cúzsku Normandiu v lete roku 1944. V rámci hlavného programudivákom predviedlo pod vedením klubu vojenskej histórie (KVH)Čapajev dovedna 50 účinkujúcich zo 6 klubov, vrátane jednéhoz Čiech, štyri polhodinové ukážky výjavov zo začiatku SNP. Divá-ci tak boli na vlastné oči svedkami prepadu nemeckej hliadky, fa-šistických represálií voči civilnému obyvateľstvu či dokonca po-pravy partizánov. Dianie na bojisku sprevádzal zároveň komentárpodpredsedu KVH Čapajev Martina Barana, popisujúci priebehukážok, ako aj historické súvislosti. Pavol HORÒÁK

Minister na kladení vencovMinister obrany Ľubomír Galko sa zúčastníl na pietnom akte kladenia vencov pri Pa-

mätníku víťazstva na Námestí Eugena Suchoňa v Bratislave. Podujatie sa konalo pripríležitosti výročia oslobodenia hlavného mesta. Oslobodenie Bratislavy sa uskutočni-lo v roku 1945 v dvoch etapách. Počas priamych bojov padlo približne 800 príslušní-kov oslobodzovacích jednotiek sovietskej Červenej armády. Na strane nepriateľa bolozabitých približne 3000 vojakov a viac než 5000 ich padlo do zajatia. Šéf rezortu ob-rany Ľubomír Galko sa zároveň zúčastnil aj osláv oslobodenia mesta Stupava. tasr

Na oslavách 66. výročia oslobodenia Bratislavy sa zúčastnil primátor Milan Ftáčnik(v strede) a tajomník Ústrednej rady SZPB Roman Hradecký (vľavo). Foto: tasr

BOJOVNÍK / 9 2

Ballek oslávilsedemdesiatinyJubilujúci spisovateľ, politik a diplomat, sedemdesiatnik LadislavBallek bol hosťom stretnutia Kruhu priateľov českej kultúry v Bra-tislave. Pod názvom Ladislav Ballek a jeho lásky a nelásky sas členmi klubu podelil o svoje životné zážitky zo spisovateľskej ajdiplomatickej dráhy.

Podľa jeho úvodných slov patrí slovenská a česká kultúra me-dzi jeho najväčšie lásky, na druhej strane neláskou je nekultúr-nosť. Zvlášť príjemné spomienky má na západné a južné Čechy,kde absolvoval vojenskú službu. Je propagátorom Slovenskaa slovenskej kultúry, zároveň si myslí, že by sme mali vedieť viaco európskych dejinách.

„Povedal by som, že sa cítim byťpredovšetkým spisovateľom a taksom pôsobil aj v tých dvoch ďal-ších profesiách, v politickej aj di-plomatickej. A v tej diplomatickejsom často zdôrazňoval, že najlep-ším diplomatom na svete je kultú-ra,“ uviedol Ballek.

Spisovateľom bol celý čas, ajv politickej a diplomatickej služ-be. „Nebolo by druhej knihy bezprvej, a keď boli dve, tak mohlaprísť aj tretia. Nebyť tých troch,tak by nevznikli ani knižky Južnápošta, Pomocník, Agáty a ďalšie.Ten môj rozmer sa začínal v rodi-ne, rozširuje sa do širších priesto-rov až do africkej púšte. To je krokza krokom, to je totiž pokrok. Nieprevrat za prevratom, ale krok zakrokom, to je pokrok a tým pre-chádza aj spisovateľ,“ dodal jubi-lant.

K svojej dráhe poslanca Národ-nej rady SR spisovateľ dodal: „Šielsom do parlamentu v hlbokom pre-svedčení, že po každej zmene bymala byť predovšetkým v popredíkultúra. Pochybujem o akomkoľ-vek politickom kroku bez rešpek-tu voči kultúre, pretože vlastne onaurčuje vzťahy v spoločnosti. Privšetkej úcte k zákonu si myslím,že o našich činoch rozhoduje pre-dovšetkým kultúra. Zákon prichá-dza po čine, ale aký čin urobíme,o tom rozhoduje naše svedomiea naša kultúra. Bez svedomia dob-rých činov niet.“

Sedem rokov pôsobil LadislavBallek ako veľvyslanec v Českejrepublike. „Možno je to prekvapu-júce, ale ja si nepamätám na zlýdeň. Prežil som v Prahe vyše 2600dní, ale každý bol výzvou urobiťvšetko pre dobré česko-slovenské

vzťahy vo vedomí, že sme naozajdva najbližšie národy na svetea ten príbuzenský vzťah musímerešpektovať. Najčastejšou otáz-

kou, ktorú som od kolegov diplo-matov dostával, bola: Prečo ste savlastne rozdelili? Aby sme sa maliešte radšej a aby sme z majstro-

vstiev sveta v hokeji nosili dve me-daily – odpovedal som s úsme-vom,“ uviedol na záver jubilujúcispisovateľ. tasr

Spisovateľ, politik a diplomat Ladislav Ballek(*2. 4. 1941, Terany, okres Krupina) vyštudoval slo-venský jazyk, dejepis a výtvarnú výchovu na Peda-gogickej fakulte v Banskej Bystrici. Od roku 1966bol redaktorom Československého rozhlasu v Ban-skej Bystrici, od roku 1972 pôsobí v Bratislave. Pra-coval vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, bolvedúcim literárneho oddelenia Ministerstva kultúrySR, námestníkom riaditeľa Slovenského literárnehofondu, tajomníkom Zväzu slovenských spisovate-

ľov. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Národ-nej rady SR, v rokoch 2001 až 2008 veľvyslancomSlovenskej republiky v Českej republike.

Literárnu tvorbu začal v roku 1967 novelou Útekna zelenú lúku, po nej prišla novela Púť červená akoľalia (1969), román Biely vrabec (1970), novelaJužná pošta (1974), romány Pomocník (1977), Agá-ty (1981), Lesné divadlo (1987), Čudný spáč zo Slo-venského raja (1990) či Trinásty mesiac (1995).

tasr

Za nového predsedu OV SZPB vo Svidníku bol zvolený Jozef Rodák

Predsedníctvo OV SZPB voSvidníku vysoko zhodnotilo čin-nosť dlhoročného člena organizá-cie Vasiľa Siňara a hlavne jehoosemročné pôsobenie vo funkciípredsedu, za čo mu aj touto ces-tou vyslovuje úctu a poďakova-nie. Dňa 10. apríla 2011 sa doží-va 77 rokov a dostáva medailuMilana Rastislava Štefánika II.stupňa. Na návrh predsedníctvaOV SZPB vo Svidníku bol na-vrhnutý a zvolený za novéhopredsedu PaedDr. Jozef Rodák.

Jozef Rodák bol celý svoj ak-tívny profesionálny život histori-kom a múzejníkom, zaoberajú-cim sa hlavne vojenskou históri-ou národnooslobodzovaciehohnutia v Karpatoch so zvláštnymzreteľom na boje v Duklianskompriesmyku počas Karpatsko-du-klianskej operácie v roku 1944a udalosťami a osobnosťami sú-visiacimi s touto historickou ka-pitolou našich dejín. Keď sme lis-tovali jeho životopis, tak námbolo jasné, že toto jeho celoži-votné poslanie bolo priam pred-určené jeho súkromným životom.Veď už ako úplne malé dieťa (na-

rodil sa 13. júna 1943 v KrajnejPoľane pod Duklou) ho muselirodičia zobrať a pred blížiacimi

sa bojmi v duklianskom priesmy-ku utekať až na opačný koniecSlovenska, kde pri Piešťanochžili u príbuzných jeho otca. Povojne sa vrátil s rodinou do rod-ného podduklianského kraja, kde

po ukončení Pedagogickej fakul-ty v Prešove začal ako mladý ab-solvent kombinácie slovenčina -dejepis pracovať v novozalože-nom vojenskom múzeu vo Svid-níku. A skončil až odchodom nazaslúžený odpočinok do dôchod-ku. Vo Vojenskom múzeu voSvidníku prešiel, ako sa hovorí,od piky až po najvyššiu riadiacufunkciu. Počas svojej práce sa

stretal s rôznymi osobnosťamispojenými s Karpatsko-duklians-kou operáciou, absolvoval zahra-ničné stáže, zúčastňoval sa od-borných historických akcií a vy-dal väčšie množstvo publikácií

s uvedenou tematikou. Za svojuprácu bol ocenený viacerými vy-znamenaniami.

Je len logické, že sa Jozef Ro-dák v roku 1992 stal členom Slo-venského zväzu protifašistickýchbojovníkov. A prakticky od prvé-ho dňa aj členom OV SZPB voSvidníku a predsedom historickeja dokumentačnej komisie. Svoji-mi skúsenosťami a prácou výraz-

ne prispel ku skvalitňovaniu čin-nosti OV SZPB i celej regionál-nej organizácie protifašistickýchbojovníkov v užšom a širšomokolí pod Duklou. A to nielenu nás, ale i v Poľsku a iných kra-

jinách. Nezastupiteľná je jehočinnosť medzi mládežou, kde ajdnes chodí po školách a výchov-ných zariadeniach a hovorí s mla-dými ľuďmi o účasti Slovákovv našom a zahraničnom odboji.

PaedDr. Jozef Rodák je dnes vosvidníckom regióne a v jeho šir-šom okolí všeobecne uznávanouosobnosťou a človekom, ktorývýrazne prispel k zmapovaniuvojenskej histórie tohto kraja.A v tejto činnosti pokračuje ajv súčasnosti. Je predsedom Zdru-ženia pre zachovanie vojenskejhistórie vo Svidníku. Stále obja-vuje a dokumentuje nové veci,javy a osoby s tým spojené a zis-tené skutočnosti publikuje. Tovšetko je predpokladom, že akonový predseda OV SZPB voSvidníku prispeje k ďalšiemuzviditeľňovaniu organizáciea skva litňovaniu jej činnosti.Veď, ako sám hovorí, funkciu pri-jal preto, lebo chce pomôcťSZPB a jeho regionálnej organi-zácií vo Svidníku. Prezradil námaj svoje motto, s ktorým vstupu-je do novej činnosti: „Chcem byťotvorený pre každého človeka,ktorý nám pomôže a bude náspodporovať v našej činnosti.“ Vy-slovujeme presvedčenie, že mu tovyjde a v jeho práci pre Sloven-ský zväz protifašistických bojov-níkov a jeho svidnícku regionál-nu organizáciu mu želáme mnohoúspechov. PhDr. František D�ALA

V utorok 29. marca tohto roku sa vo Svidníku stretli členoviapredsedníctva oblastného výboru Slovenského zväzu protifa-šistických bojovníkov. Okrem iných bodov programu, v ktorýchriešili aktuálne problémy regionálnej organizácie, prerokovaližiadosť doterajšieho predsedu OV SZPB Vasiľa Siňara. Vasiľ Siňarz vážnych zdravotných dôvodov požiadal o uvoľnenie z tejtozodpovednej funkcie. Po zvážení všetkých okolností členoviapredsedníctva s jeho uvoľnením vyslovili súhlas.

Jozef Rodák Foto: autor

Ladislav Ballek Foto: TASR

3 BOJOVNÍK / 9

Počtom neveľká, ale aktívna orga-nizácia SZPB na Donovaloch bilan-covala 13. marca na výročnej člen-skej schôdzi. V úvode boli odovzda-né ocenenia a vyznamenanie. Ta-jomník oblastného výboru ŠtefanPaško odovzdal pozdravný list jubi-lantom Oľge Mydlovej a Ivanovi Pa-lúchovi k 70-ke a Mirovi Mydlovik 80-ke. Starosta obce MiroslavDaňo prevzal pamätnú medailu mi-nistra obrany SR pre obec Donova-ly „za účasť v boji a oslobodenievlasti“.

V tejto súvislosti je vhodné po-znamenať, že v organizácii je eštepäť členov účastníkov odboja a SNP,všetci vyše 80-roční.

V správe o činnosti za rok 2010predseda ZO Miroslav Mydlo hod-notil uplynulý rok ako veľmi dobrý.Vzhľadom na priemerný vek členov– 75 rokov – bola činnosť mimo-riadne úspešná, o čom svedčí 13 zor-ganizovaných akcií. Spomeniemeaspoň niektoré – dôstojné oslavyoslobodenia obce a víťazstva nad fa-šizmom, oslavy výročia SNP, účasťna stretnutí generácií na Kališti, pre-chod SNP Nízkymi Tatrami, prijatieúčastníkov na Donovaloch, tradičnýfutbalový turnaj SNP za účasti 10mužstiev. Mimoriadne sa hodnotíveľmi dobrá spolupráca s obecnýmúradom, ktorý aj vďaka starostoviMiroslavovi Daňovi a poslancommaximálne podporuje činnosť našejorganizácie. Členovia sa zas aktívnezapojili do verejno-prospešných ak-cií organizovaných vedením obce,ako je jarné upratovanie, údržba pa-mätníkov SNP a II. svetovej vojny,stretnutia klubu dôchodcov. Účasťna akciách oblastného výboru bolaskromnejšia najmä vzhľadom naniekedy náročné cestovanie. Mimo-riadne možno hodnotiť účasť našichčlenov na Dni učiteľov a MDŽa účasť na tradičnom stretnutí „Po-vstalecké Vianoce“.

Diskusia bola veľmi dobrá, kon-štruktívna, okrem hostí vystúpiloosem členov s návrhmi na ďalšiezlepšenie činnosti a aktivitu pri zí-skavaní nových členov. Po schvále-ní uznesenia nasledovalo spoločens-ké posedenie s občerstvením, kdeprítomní v neformálnej debate hod-notili veľmi dobre pripravenú vý-ročnú schôdzu aj aktívny prístupvšetkých členov. Virgil FARKAŠOVSKÝ

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

ZO na Donovalochbilancovala

Pred 66 rokmi vojaci Červenej armádyoslobodiliBratislavu

Od oslobodenia hlavného mestaSlovenska Bratislavy uplynulov pondelok 4. apríla 66 rokov.V bojoch o Bratislavu zahynulo742 sovietskych, 470 nemeckýcha maďarských vojakov a 121 civi-listov. Počas bojov zhorelo a bolopoškodených viacero budov, aleoproti iným zničeným mestám ne-boli tieto škody až také výrazné.

Koncom marca 1945 mesto voveľkej miere opúšťali profašistickípríslušníci Hlinkovej gardy a Hlin-kovej slovenskej ľudovej strany.Pronemecká vládna reprezentáciavojnovej Slovenskej republiky saspolu s prezidentom Jozefom Ti-som a úradmi presídlila do Holíčaa neskôr utiekla do Rakúska.

V prvých aprílových dňoch roku1945 sa prestalo pracovať v úra-doch a vo fabrikách. Nefungovalamestská hromadná doprava a 2.apríla toho roku zostalo mesto bezdodávok elektriny a plynu. Dune-nie kanónov avizovalo blížiaci safront. Fašistické vojská vyrabova-li významnejšie továrne, zničilimost Milana Rastislava Štefánikana mieste, kde neskôr Červená ar-máda postavila súčasný Starýmost. Podpálili niekoľko admini-stratívnych budov. Nemecké vojs-ká napriek vedomiu, že budú núte-né ustúpiť, nechceli vydať metro-polu Slovenska bez boja. Z prie-storu južne od Dunaja prisunulinové útvary 96., 711. a 23. pešejdivízie. Zo záloh 8. armády zauja-li 43. a 153. divízia a 27. maďars-ká divízia obranné postavenie navýchodných svahoch Malých Kar-pát.

� 23. MAREC

Pamätník a múzeum holokaustuv USA sa usiluje zistiť totožnosťvyše tisíc detí na fotografiách, kto-ré vznikli v čase, keď chlapcova dievčatá na konci 2. svetovej voj-ny rozposlali do celej Európy, kdesi ich do starostlivosti vzali huma-nitárne organizácie.

� 24. MAREC

Deväťročné dievčatko zomrelopo výbuchu bomby z 2. svetovejvojny, ktorá zostala na poli v juž-nom Poľsku. Ide o druhú obeť ex-plózie, ku ktorej došlo v dedineKoňskowola. Výbuch zabil priamona mieste aj jej desaťročného bra-čeka, s ktorým sa hrali na poli.

Syn bývalého zastupujúcehoríšskeho protektora Čiech a Mora-vy Reinharda Heydricha chceopraviť chátrajúci zámok v stredo-českých Panenských Břežanoch.Vzniknúť by tu mohlo múzeumalebo Pamätník národného odbo-ja. Heydrichov 76-ročný syn Hei-der, ktorý tam býval s matkou a sú-rodencami až do konca 2. svetovejvojny a potom odišiel do Nemec-ka, teraz ponúka obci, že zoženiena rekonštrukciu zámku peniaze.

� 25. MAREC

Železničnú stanicu v rakúskomGrazi a jej široké okolie muselievakuovať po tom, ako pri výko-pových prácach našli 250-kilogra-movú nevybuchnutú leteckú bom-bu z 2. svetovej vojny. Privolaníšpecialisti zistili, že rozbuška sanedá zneškodniť inak ako kontro-lovaným odpálením. Polícia vy-hlásila evakuáciu v okruhu jedné-ho kilometra,všetko prebehlobez vážnejšíchproblémov.

Dve desiatkyútokov na domyRómov, pri kto-rých v rokoch 2008 a 2009 zahy-nulo v strednom a východnom Ma-ďarsku najmenej šesť ľudí, bolinaplánované s vojenskou precíz-nosťou. Z vrážd obvibnili tri oso-by, štvrtý sa mal dopustiť menšíchzločinov v súvislosti s týmito vraž-dami. Skupina je ideovo blízkamaďarskej neonacistickej scéne.

� 27. MAREC

Pápež Benedikt XVI. navštívilArdeatínske jaskyne na juhu Ríma,kde nemeckí nacisti 24. marca

1944 popravili 335 civilistov. Natoto pamätné miesto prišiel na po-zvanie organizácie pozostalýchobetí, medzi ktorými bolo aj 75 Ži-dov. Pápež spoločne s vrchnýmrímskym rabínom Riccardom DiSegnim pokľakol pred masovýmhrobom obetí represálií. Nacisti satak mstili za útok trhavinami, kto-rý uskutočnili partizáni deň predtým v centre Ríma.

� 31. MAREC

Gettyho mú-zeum v Los An-geles ako prvév USA vrátilo na-cistami zhabanýobraz - Krajina

s domom a postavami majstra Pie-tera Molijna z roku 1640 dedičkepôvodného majiteľa Jacqua Goud-stikkera, zberateľa umenia židov-ského pôvodu z Holandska. Mno-hé diela z cennej zbierky sa našliu predsedu ríšskeho snemu Her-manna Göringa. Pred takmer 40rokmi losangelské múzeum obrazkúpilo na aukcii.

� 2. APRÍL

Proti „rómskemu teroru“ de-monštrovalo v obci Hejöszalonta

na severovýchode Maďarska 200až 300 priaznivcov extrémne pra-vicového Hnutia za lepšie Ma-ďarsko - Jobbik. Zhromaždilo satam aj 150 antirasistov, ktorí vy-tvorili okolo rómskej osadyochrannú živú reťaz. Asi 60 poli-cajtov legitimovali a od začiatkuoddelili protichodných stúpencovod seba. Jobbik zorganizoval pro-testný pochod po tom, čo sa zisti-lo, že z vraždy staršej ženy pri in-cidente spred dvoch týždňov ob-vinili dvoch mladých Rómov.

� 4. APRÍL

Päťdesiat rokov po proceses nacistickým zločincom AdolfomEichmannom Izrael zverejnil taj-né dokumenty o jeho únose a pro-cese. Sú medzi nimi aj protokolyrozhovorov s jeho nemeckým ad-vokátom. Izraelskí agenti zatklijedného z hlavných nacistov zod-povedných za vyvražďovanie Ži-dov v táboroch smrti 11. marca1960 v Buenos Aires, po verej-nom procese v Jeruzaleme ho 31.mája 1962 popravili. Na otázku,či svoje činy ľutuje, Eichmannpodľa protokolov odvetil: „Mojesvedomie je úplne čisté.“

(ao)

Stalo saVO SVETE(23. 3.–4. 4. 2011)

Na priamu obranu mesta okremrôznych, najmä nemeckých vojen-ských zložiek a malej skupiny gar-distov a príslušníkov Hlinkovýchpohotovostných oddielov, bolisformované tzv. festungsbatalióny,do ktorých zmobilizovali aj staršieročníky bratislavských Nemcov.Na petržalskej strane zaujala ob-ranné pozície 6. nemecká a 3. ma-ďarská armáda. Priame bojeo mesto sa začali 2. apríla 1945,keď oddiely sovietskych vojsk 2.ukrajinského frontu oslobodili Vaj-nory. Na druhý deň nastala hlavnáofenzíva Červenej armády. V sko-

rých ranných hodinách po krátkejleteckej príprave a prudkej raketo-vej a delostreleckej paľbe vyrazilijej pozemné sily do útoku.

V priestore Dynamitky, Vajnor-skej cesty, Trnavskej cestya Trnávky vytlačili nemeckú obra-nu a dosiahli výhodné pozície preboj o celé mesto. Ráno 4. apríla1945 zaútočila proti Nemcom so-vietska pechota podporovaná 27.tankovou brigádou a 2. rumun-ským tankovým plukom, ale aj bo-jovými plavidlami Dunajskej floti-ly sovietskej armády. Fašistická ar-máda sa pod náporom presily dala

na útek a v meste pokračovali po-uličné boje s niekoľkými gardis-tickými a esesáckymi skupinami.V popoludňajších hodinách do-siahli vojaci Červenej armády zá-padné okraje mesta a nemeckévojská boli z neho vytlačené. Po-sledné boje definitívne utíchli 4.apríla 1945 vo večerných hodi-nách.

Hlavné mesto Sovietskeho zvä-zu Moskva si podľa rozkazu č. 330zo 4. apríla 1945 dvadsiatimi sal-vami z 220 diel pripomenulo ví-ťazstvo v bojoch o Bratislavu a jejoslobodenie. tasr

Na archívnej snímke z 22. apríla 1945 sa obyvatelia Bratislavy lúčia pred Mestským divadlom, dnešnýmSlovenským národným divadlom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, s vojakmi Červenej armády, kto-rí oslobodili Bratislavu . Foto: archív TASR - J. Teslík

Oslobodenie TrnavyPrvý aprílový deň sa v Trnave ne-

sie už viac ako šesť desaťročí v zna-mení pripomienky oslobodenia v 2.svetovej vojne. Aj tento rok si oby-vatelia mesta uctili pamiatku pad-lých vojakov pri Pomníku oslobodi-teľov na Námestí SNP. S kyticamikvetov sa na pietnej slávnosti stret-li zástupcovia mestskej i krajskej sa-mosprávy, štátnej správy i členoviaoblastnej organizácie Slovenskéhozväzu protifašistických bojovníkov.Trnava bola oslobodená 1. apríla1945. Okrem nej v ten deň boli oslo-bodené v Trnavskom kraji aj Du-najská Streda, Šamorín, Sereďa Hlohovec. tasr

BOJOVNÍK / 9 4

VAŠE NÁZORY

Ukončila sa 2. svetová vojna, podlhých rokoch sme sa prepracovalik demokracii. Demokracia je vraj ajpravdivé zverejňovanie informácií,ako o vojne na východnom fronte,tak aj na západnom fronte. Vzoromby nám aj podľa súčasných politi-kov mali by byť Spojené štáty ame-rické, kde nie je diskriminácia, kdenie sú skreslené informácie.

So záujmom som sledoval film bit-ka o Britániu. Čakal som ďalšie in-formácie z iného frontu a iného po-hľadu. Tvorcovia pochádzali z USA,vyspelej svetovej demokracie, avšakkeď som počas filmu zachytil v da-bingu, že majú vo výcviku ešte pilo-tov poľskej perute a českej, bral somto ako chybu – chybu dabingovejspoločnosti (dabing bol český). Len-že bol to môj omyl, na konci filmuv titulkoch som sa dočítal, že film bolnatočený z vďaky pilotom, ktorí bo-jovali o Britániu. Bola tam vypísanápríslušnosť a počet pilotov bojujú-cich v letectve Británie. Zostal som

Cena životaO nešťastiach a tragédiách sa

píše predovšetkým v bulvarnejtlači. Je to téma, ktorá bude maťvždy dostatok čitateľov a ak ju jejtvorcovia vedia aj správne naor-dinovať, nemusia sa báť o preži-tie. Z času na čas sa ňou však mu-sia zoberať aj seriózne noviny,pretože aj smrť je súčasťou nášhoživota, vždy je nablízku a objavu-je sa nečakane. Tak tomu bolo na-príklad pri výbuchu v Novákoch,zasypaní baníkov v Handlovej,ale aj vtedy, keď zakosila v ra-doch vojakov, vracajúcich saz balkánskej misie. Je to bezcitnápani, je nedisciplinovaná a nene-cháva človeka ani len dokončiťprácu. Po nej prichádzajú na radštatisti, robia sa oznámenia, vý-počty, sankcie, vyratúvajú sa ná-klady, predpovedá sa pravdepo-dobnosť jej ďalšieho výskytu. Pri-chádzajú však na rad aj novinári,aby nás podrobnejšie informova-li o tom, čo a prečo sa tak stalo,vypátrajú veci, o akých sme dote-raz ani len netušili a nikdy smeo nich ani neuvažovali. Suddeut-sche Zeitung napr. vďaka tomu in-formoval nedávno svojich čitate-ľov aj o tom, ako to dopadne, aknapr. v Afganistane pri nejakejprestrelke zahynie nevinná obeťa koľko dostanú jej pozostalí akoodškodné. Ako príklad uviedli no-viny prestrelku, pri ktorej zahynu-la matka s dvomi deťmi. Vládamusela pozostalým vyplatiť od-

škodné 20 tisíc eur. Nebudemhodnotiť, či je to veľa alebo málo,no mohlo by nás zaujať, že ne-mecká vláda má pre takéto prípa-dy, ako sme sa dozvedeli, vypra-cované tzv. kompenzačné tabuľky,

podľa ktorých sa vypláca odškod-né. Za afganskú stranu vystupujúv takýchto prípadoch klany a tieurčujú výšku odškodného, podľasvojich tradícií a predstáv. Podľanich má napr. muž stokrát väčšiucenu ako žena, starší brat má väč-šiu cenu ako mladší..., o deťochsom sa nič nedozvedel, hoci aj tiezomierajú, napriek tomu, že ešteani zhrešiť nestačili.

Neteší ma, keď počúvam o tom,ako aj naši vojaci v tejto krajineso zbraňou v ruke riešia svojevlastné a svetové problémy. Nadruhej strane však cítim, že ak ne-budeme dusiť terorizmus a fana-tizmus v mieste jeho trvalého byd-liska, môže prísť za nami. Rovna-ko ma znepokojujú udalosti v Lí-byi, kde sa dnes zomiera a strieľaviac ako inde vo svete. Ak sa všaklepšie prizrieme, strieľa sa tu zozbraní vyrobených u nás, u našichsusedov..., v tých najdemokratic-kejších krajinách vo svete, ktorépripustili, aby sa dostali do rúkčloveka, o ktorom sa všeobecnevedelo, že má diktátorské manie-re. Peniaze a kšefty proste doká-

žu zahlušiť a uspať každé svedo-mie. Informácie a dôvody náletovna túto krajinu, ma zatiaľ nepres-vedčili o tom, že jediným dôvo-dom zásahu proti Kaddáfímu jeskutočnosť, že tento muž je gau-nerom. Zo všetkého, čo sa v Líbyideje, je cítiť ropa, plyn, peniazea kšefty. V takýchto prípadochcena ľudského života nie je to naj-

dôležitejšie. Čo ma však najviacprekvapilo v tejto súvislosti, bolovyhlásenie Václava Havla eštepred začiatkom náletov, že na Lí-byu by bolo potrebné čo najskôrzaútočiť. Pripomenulo mi to iné-ho známeho spisovateľa J. Stein-becka, ktorý svojho času vyleteldokonca s vojenskou helikoptérousi zastrieľať na Vietnancov, počasamericko-vietnamskej vojny. Stá-le však platí, že slovo je rovnakosilné ako pušný prach a v ústachtak veľkého humanistu sa mení nanebezpečnú zbraň. Rudolf SLEZÁK

Peniaze a kšefty proste dokážu zahlušiťa uspať každé svedomie.

Prezerajúc svoj osobný archív,našiel som poznámky k počiatkomťaženia slovenskej armády na vý-chodný front a našiel som menápadlých vojakov z okresov Ilava,Púchov a Považská Bystrica.Nuž, napadlo ma ich zverejniťa priblížiť súčasnej mladej gene-rácii ich mená a autorom mono-

grafií obcí a miest, aby na týchtoľudí nezabúdali. Dôvodov na ta-kéto konanie je viacero.

Jedny pamätné tabule stŕhame,iné vešiame, len na tých padlýchakosi zabúdame. Na hrobochpadlých si ideológovia rôznehozafarbenia a názorovej rozmani-tosti urobili neraz výnosné trafiky,

ale na bôle, žiaľ a utrpenie ma-tiek padlých, ich blízkych sa nik-to neopýtal – veru aj neraz – ne-podal pomocnú ruku.

Vo vojne jedni padlých vyzna-menávajú ako hrdinov, iní ich po-važujú za vrahov. A tí tretí? Dob-re bohatnú! – tak to bolo vždy, od-kedy sa vojny viedli.

Priznávam, že sa mi páči snahagenerála Naďoviča a spisovateľaDrahoša Machalu o objaveniezabudnutých alebo zanedbanýchvojenských hrobov našich rodá-kov. Ak som si dobre nižšie uve-dený menoslov padlých prečítal,všetko to boli skôr v skromnejšíchpomeroch vychovaní mladí muži,

majúci vo svojich príbytkoch nastole chleba poskromne, ale túžbupo živote mali veľkú. Preto by smenemali na nich zabúdať, najmä akaj v súčasnosti pozorujeme, žetúžbou mocných a bohatých toh-to sveta je mať stále viac a viac,pričom na ich zvrátenosť doplatívždy prostý človek.

Adolf KOBELA

1. Strelník Michal Gurín *06. 04. 1919 Ľuborča†25. 11. 1941 Novaja Nadežda

2. Strelník Ambróz Gramblička *10. 12. 1919 Valašská Belá†04. 09. 1942 Imeritenskaja

3. Strelník Ján Hraňo *27. 11. 1920 Záskalie†24. 07. 1941 Winica

4. Strelník v.z. Ján Hronka *08. 04. 1918 Beluša†30. 05. 1942 Kursk

5. Slobodník Pavol Hlaváč *12. 10. 1918 Visolaje†22. 07. 1942 Sawčenka

6. Strelník Hajaš-Jankulík *13. 02. 1919 Košecké Rovné†29. 09. 1942 Chatypsa - Maikop

7. Strelník Emil Kučera *11. 12. 1919 Zliechov†06. 01. 1942 Jusowka

8. Desiatnik v.z. Pavol Mikuš *04. 07. 1917 Mestečko†10. 09. 1942 Imeretinskaja

9. Slobodník Karol Ománik *08. 09. 1919 Maríková†24. 11. 1941 Kamčatskij

10. Strelník Peter Pružinec *24 .06. 1918 Tŕstie†23. 07. 1942 Generalskoje

11. Sterlník Ondrej Poljach *18. 05. 1920 Mostište†03. 08. 1942 Brinievo

12. Strelník v.z. Ignác Sato *24. 07. 1919 Koš. Malé Podhradie†17. 06. 1942 Pesočín

13. Strelník Štefan Štrbáň *31. 07. 1918 Lazy pod Makytou†22. 07. 1941 Lipowiec

14. Strelník František Taraba *23. 11. 1920 Lúky pod Makytou†19. 03. 1942 Mozir

15. Strelník Anton Vacho *09. 10. 1919 Košecké Rovné†25. 11. 1941 Nowaja Nadežda

16. Stelník Jozef Zubárik *01. 08. 1919 Kopec†22. 07. 1941 Szcasliva

17. Strelník Ondrej Zuzík *27. 08 .1920 Zubák†16. 09. 1942 Katajskaja

18. Strelník Ján Zábojník *20. 10. 1920 Praznov†24. 09. 1942 Kutajskaja

19. Slobodník Pavol Zlatoš *30. 07. 1919 Pruské†30. 07. 1942 Rostov

20. Strelník František Zoreník *22. 08. 1919 Horná Maríková†13. 03. 1942 Parekalje

Padlí slovenskí vojaci na východnom fronte ostali zabudnutí

Padlí vojaci zo stredného Považia od r. 1941 do 25. 11. 1942

prekvapený, keď som čítal Czech 86.Od roku 1918 sme boli Českoslo-venská republika do začiatku 2. sve-tovej vojny a od roku 1945 do roku1993 taktiež. Keď nás rozdelili veľkídemokrati z USA pri natáčaní filmu,čo im potom hovoria mená JozefFrantišek, Ján Ambruš, Otto Smik,Mikuláš Grofčík. To sú iba niekoľkí,je ich oveľa viac. Boli menovaní lenČesi, ale pokiaľ viem, boli tam ajSlováci. V spomínanom filme ich za-radili medzi Czech? Alebo pod ne-jaký iný národ? Je pravda, že bojo-vali v rôznych perutiach, ale boli toSlováci. Isté je, že ich nezaradilik Izraelu, lebo odtiaľ bol iba 1 pilot.

Takže neviem, ako mám spomína-ný film chápať. Neviem, čo je prav-da. Kto, čo skresľuje, lebo už som sadočítal, že na Dukle bojovali spoje-necké vojská, čo je označenie z his-torického hľadiska pre vojska na zá-padnom fronte.

Takže, čo je pravda v tejto demo-kracii? Ján Jurèík

Bitka o Britániu

5 BOJOVNÍK / 9

PORADŇAOpäť vám prinášame rubriku s ra-dami a odpoveďami na vaše otázkytýkajúce sa najmä oblasti sociálnychvecí či zdravotníctva, ale radi vámporadíme aj v ďalších oblastiach.

Na vaše otázky odpovedáBraňo Ondruš, podpredseda VýboruNR SR pre sociálne veci

� Mám dospelú dcéru, ktorá išla na materskú dovolenku. Ke-

ďže kvôli tomu má s manželom nižší príjem, majú problém so

splácaním hypotéky. Je pravda, že si môžu znížiť splácanie?

Funguje to ako voľakedy pri mladomanželských pôžičkách,

keď mladí získavali úľavu podľa počtu detí?

Svetlana Horečná, Bardejov

– Splátky si vaša dcéra znížiť môže, ale je to inak, než kedysi s mla-domanželskými pôžičkami.

Nový zákon o bankách skutočne umožňuje mladým manželoms dieťaťom znížiť si aktuálne splátky hypotéky. Jednou zo základnýchpodmienok však je, aby o zníženie mesačnej splátky požiadali dotroch mesiacov od narodenia dieťaťa. Nie je to možné pred narode-ním, ani neskôr po narodení. K žiadosti treba priložiť kópiu rodnéholistu dieťaťa.

Banka môže na základe tejto žiadosti znížiť mesačnú splátku až napolovicu pôvodnej výšky. Takéto znížené splátky môžete mať až naobdobie dvoch rokov. O toto zníženie mesačnej splátky hypotékymôžu mladí ľudia požiadať po uplynutí tých dvoch rokov aj opako-vane. Tu sa však výhody končia.

Zásadnou nevýhodou je to, že celková suma hypotéky aj s úrokmisa takto neznižuje. Nie je to tak, ako bolo kedysi s mladomanžel-skými pôžičkami – štát nezníži celkovú výšku úveru ani podľa poč-tu detí, ani nijak inak. V skutočnosti sa tak môže celková suma pô-žičky aj s úrokmi ešte zvýšiť. Po ukončení zníženia totiž banka zvý-ši splátku nie na pôvodnú sumu, ale pridá k nej to, čo človek za tiedva roky nesplácal.

Okrem toho možno o zníženie mesačnej splátky požiadať iba doobdobia 5 rokov, odkedy si hypotéku zoberiete, neskôr už nie. A tátonová možnosť sa týka tých mladých čerstvých rodičov, ktorí majú tzv.štátom zvýhodnenú hypotéku, pri ktorej štát prepláca časť úrokov.Napokon musím upozorniť, že tieto nové pravidlá sa týkajú iba týchhypotekárnych úverov, ktoré banka prizná po 1. apríli 2011.

Napokon musím upozorniť, že podľa odporúčaní samotných bánknie je táto možnosť pre mladých ľudí veľmi výhodná najmä preto,lebo celkovo hypotéku predražuje. Ak sa človek dostane do problé-mov so splácaním úveru, nech je dôvod akýkoľvek, je najlepšieokamžite sa obrátiť na banku, lebo banky môžu aj v iných prípadochprehodnotiť spôsob a trvanie splácania úveru.

Možnosť novej liečbyPre pacientov s chronickou ob-

štrukčnou chorobou pľúc je odapríla na slovenskom trhu k dis-pozícii nový liek, ktorý sa zame-riava na zníženie počtu náhlychpríhod zhoršenia ochorenia. „Zá-kladom liečby je v súčasnostisnaha dosiahnuť roztiahnutiepriedušiek, takže sa podávajú lie-ky, ktoré rozťahujú priedušky,ale nezasahuje sa tým príčinaochorenia, a to chronický zápal.Teraz prichádza nový liek, ktoré-ho cieľom je práve ten zápal, kto-rý spôsobuje zužovanie priedu-šiek,“ povedal primár oddeleniafunkčnej diagnostiky Špecializo-vanej nemocnice sv. Svorada Zo-bor v Nitre MUDr. Bohumil Ma-tula.

Ozrejmil, že chronická ob-štrukčná choroba pľúc je chro-nický zápal, ktorý spôsobuje zu-žovanie priedušiek. Na Slovens-ku ním trpí asi 90000 až 100000pacientov. „Postihuje v drvivejväčšine ľudí, ktorí dlhé roky faj-čia, bez ohľadu na to, či sú tomuži alebo ženy,“ priblížil Matu-la. Základným prejavom ochore-nia je podľa jeho slov sťaženédýchanie. V prípade náhlehozhoršenia ochorenia sa prieduškyzužujú ešte viac a často preto tre-ba vyhľadať lekára, pričom bývanutná aj hospitalizácia.

Chronická obštrukčná chorobapľúc je celosvetovo štvrtou naj-častejšou príčinou úmrtia a každúhodinu si vyžiada viac ako 250

životov. Každoročne jej tak pod-ľahne viac ľudí ako rakovinepľúc a prsníka dohromady. Ocho-renie, ktorému sa dá predchádzaťa v počiatočných štádiách sa dáúspešne liečiť, sa u väčšiny pa-cientov diagnostikuje neskoro.Podľa odhadov viac ako polovicapacientov o svojom ochorení ne-vie a nelieči sa, keďže v začiat-koch nemusí spôsobovať výraz-né problémy. V pokročilých štá-diách dochádza ale k chorobnýmnezvratným zmenám na pľúcach.

Pacienti aj ich blízki sa môžuviac informácií dozvedieť na no-vej webovej stránke www.plu-ca.sk. K dispozícii je tu aj porad-ňa odborného pľúcneho lekára.

luc TASR

Na snímke spirometrické pľúcne vyšetrenie. Foto: TASR - Jozef Ïurník

Stanislav Harangozó vystavuje v NemeckuPätnásteho marca slávnostne otvo-

rili výstavu originálov výtvarnýchdiel akademického maliara Stanisla-va Harangozóa pod názvom Farebnésny v Englische Kirche v Bad Hom-burgu. Výstava sa koná ako súčasťDní slovenskej kultúry, ktoré v ob-dobí od marca do novembra tohtoroku na území celého Nemecka or-ganizuje honorárny konzul Sloven-skej republiky v Hesensku ImrichDonáth ako súbor významných a at-raktívnych kultúrnych a umeleckýchpodujatí.

Výstava výtvarných diel Stanisla-va Harangozóa má v stredoeuróp-skom prostredí pripomenúť úspechy,ktoré dosiahol v minulom roku pre-zentovaním rozsiahleho súboru dielna EXPO 2010 v Šanghaji. Výstavnýcelok tvorí 51 výtvarných diel. Narozdiel od doterajších výstav autora,ktoré prezentovali tvorbu na bázeviacerých žánrov, ide tentoraz o die-la abstrahujúce od reality, s dôrazomna štrukturálne kvality a výraz maľ-by. Prekvapil však tromi dielami,ktoré spodobili historické dominantyBad Homburgu ako pozoruhodného

a významného kúpeľného mestav Nemecku. Výstavu za účasti vy-stavujúceho autora spoluotvárali in-tendantka mesta pre oblasť kultúryBeate Flaige a honorárny konzul SRv Hesensku I. Donáth a z odbornéhohľadiska kurátor výstavy LadislavSkrak. Oceňme, ak už na druhý deňhesenská tlač informovala o dôleži-tých reáliách v slovenskom výtvar-nom umení – Warhol zomrel, Stani-slav Harangozó žije. Škoda, že je totak, že osud Warholovi nedoprial vi-dieť aspoň svoju pravlasť.

Dni slovenskej kultúry otvorili 13.

marca v Paulskirche vo Frankfurte zaúčasti veľvyslanca SR v NemeckuI. Slobodníka a predsedu hesenské-ho parlamentu Norberta Kartmanna.Ako širšiu súčasť týchto Dní otvori-li však 3. marca tohto roku aj výsta-vu nazvanú Pop meet’s Pop v špe-cializovanom múzeu Beatlemaniav Hamburgu, kde zverejnili tentorazdiela A. Warhola zobrazujúce osob-nosti hudobnej skupiny Beatles akoslávne hviezdy popu. TohtoročnéDni kultúry sa konajú pod záštitouSlovenskej komisie pre UNESCO.

Ladislav SKRAK

Vystavované obrazy Stanislava Harangozóa. Foto: LS

Pancierový vlak HurbanStavaniu plastových modelov sa

venuje jeden z členov SZPB ĽuboPinter. Už rok pracuje na Panciero-vom vlaku Hurban. „Robím ho odzákladov, od podvozku. Chcel sommať doma niečo zo SNP, tak som za-čal skladať,“ uviedol modelár, kto-rého zaujíma hlavne povstalecká his-tória a zbiera aj knihy s tematikouSNP a partizánov. „Mám ich už pek-

nú zbierku a tiež fotím pamätníkySNP po celom Slovensku,“ dodal.Ľubo Pinter sa začal modelárstvu ve-novať v štrnástich rokoch. Skladalplastové modely lietadiel 2. svetovejvojny. O svoju zbierku však prišielpri jednom sťahovaní. Po rokoch saznova rozhodol, že bude vo svojejzáľube pokračovať, tentoraz pancie-rovým vlakom Hurban. luc

Pancierový vlak Hurban Foto ¼. Pinter

BOJOVNÍK / 9 6

História letov človeka do kozmu Prvý let človeka do kozmu sa uskutočnil pred 50 rokmi– l2. apríla 1961. Major sovietskeho letectva Jurij Alexe-jevič Gagarin (1934-1968), v tom čase 27-ročný, obletelv kozmickej lodi Vostok 1 zemeguľu vo výške 181 až 327kilometrov a po 108 minútach pristál pri Saratove naúzemí bývalého Zväzu sovietskych socialistických re-publík. Nik netušil, že sa to stane v tak krátkom čase –po vôbec prvom lete telesa do kozmu družice Sputnik 1v septembri 1957.

Gagarinovmu letu predchádzali experimenty, pri kto-rých sa vypúšťali do kozmického priestoru hermetickékabíny s pokusnými psami. Nie všetky sa skončili úspeš-ne, takže let J. Gagarina bol do značnej miery riskantný.Preto správu o jeho lete uvoľnili, až keď loď mala polo-vicu cesty za sebou a pripravovala sa na zostup. Gagari-nov let dokázal, že je možný pobyt a pohyb človekav kozme. Znamenal začiatok éry pilotovaných kozmic-kých letov, ktoré vyvrcholili pristátím amerických astro-nautov na Mesiaci v roku 1969.

Jurij Gagarin sa týchto veľkých úspechov nedožil. Za-hynul 27. marca 1968 pri havárii prúdového lietadla. Najeho pamiatku sa 12. apríl stal Svetovým dňom kozmo-nautiky a zároveň symbolom snáh dostať sa bližšie kuhviezdam.

Gagarin navždyzostane prvý

Po úspešnom zavŕšení letupresnej kópie rakety Vostok štát-na komisia prijala uznesenie po-voľujúce štart človeka do vesmí-ru. Šéfovia príprav na let, zvlášťkonštruktér Sergej Koroľov, sastarali o to, aby pred vypustenímrakety boli na kozmodróme lennajvýznamnejší odborníci. Pri-cestovalo šesť kozmonautov,z ktorých mal byť tesne predštartom vybraný jeden. Boli in-formovaní, že raketu na rampuvyvezú 8. apríla a štart sa usku-toční medzi 10. – 12. aprílom. Natechnickej porade 9. apríla, zaúčasti hlavných konštruktérovmotorov, riadiaceho systémua zainteresovaných špecialistov,podpísali príkaz na prvý kozmic-ký let s ľudskou posádkou členo-via Štátnej komisie pre kozmickélety. Iba otázka, kto poletí, zostá-vala otvorená. Preto si šiesti koz-monauti skúšali skafandrea upravovali závesný systém pa-dákov.

Na poslednom zasadnutí štát-nej komisie pred štartom bolschválený za veliteľa lode nad-poručík sovietskeho vojenskéholetectva Jurij Alexejevič Gagarin.S. Koroľov vzápätí oznámil, žeďalšie lety sa uskutočnia eštev tom roku.

Keď sa na kozmodróme Baj-konur 12. apríla 1961 uzavrelotvor kabíny Vostoku 1, Gagarinbol neobyčajne rozrušený, ale anina chvíľu nestratil sebaovláda-nie. Oveľa viac, hoci nedával prí-kazy a neoznamoval časovú po-hotovosť, bol napätý konštruktérrakety S. Koroľov. Bolo počuťGagarinov vzdialený hlas, trochuzanikajúci v praskaní elektric-kých výbojov: – Po-je-cha-li!

Prvý človek z tretej planétyhviezdy triedy G-2 vyletel dokozmu a smeroval k súhvezdiuHerkula.

Jurij Gagarin bol a zostalskromným človekom aj poúspešnom lete, čo potvrdzujú ajjeho kolegovia. Nebol všestrannevzdelanou osobnosťou, ale stálesa niečím zamestnával – prácou,ľuďmi, knihami, myšlienkami.Uvedomoval si svoj podiel, ale ajpodiel ostatných zainteresova-ných na úspechu, čo priniesolslávu, úctu a uznanie. Rezonova-li v ňom slová veľkého L.N. Tol-stého: „Od nás nepožadujú do-konalosť, ale len priblíženiek nej!“ Milióny ľudí ho obdivo-vali na televíznej obrazovkea ďalšie tisíce sa s ním stretliosobne. Preto ho neoficiálne na-zvali „poslom mieru“. Odišielnečakane 27.3. 1968. Tragickyzahynul pri cvičnom lete.

Mal som možnosť položiť ky-ticu kvetov k pamätníku JurijaGagarina vo Hviezdnom mesteč-ku neďaleko Moskvy po lete ná-šho kozmonauta Vladimíra Re-meka a Alexeja Gubareva na lodiSojuz 28. Spriatelil som sa nie-len s nimi, ale aj s V. Tereškovo-vou, A. Nikolajevom, G. Tito-vom, P. Klimukom, A. Leono-vom a ďalšími hrdinami kozmu.Gagarin bol a zostal stále s nimi.Stal sa nielen prvým človekom,ktorý otvoril okno do vesmírudokorán, ale aj symbolom ľud-ského génia, lebo prispel k reali-zácii tajných snov a túžob ľud-stva. Slová vedca a konštruktéraK. E. Ciolkovského znejú priamprorocky: – Verím, že ľudstvozdedí nielen Zem, ale pretvorí ajsvet iných planét!

Gagarin pochádzal z jednoduchej vi-dieckej rodiny. Narodil sa 9. marca 1934v Klušine, pri Gžatsku v Smolenskej ob-lasti. Po vojne sa učil za zlievača v mes-te Ljubercy pri Moskve a pokračovalv štúdiu na technickej škole v Saratove.Už počas stredoškolského štúdia sa stalčlenom saratovského aeroklubu a začallietať na športových lietadlách. V roku1955 ho prijali na leteckú školu v Oren-burgu a stal sa vojenským pilotom.V období rokov 1957-1959 slúžil akostíhací pilot na základni za polárnymkruhom pri Murmansku.

Na jeseň 1959 sa dostal do užšiehovýberu budúcich kozmonautov. V ro-koch 1960 a 1961 prešiel náročným vý-

cvikom a nakoniec ho šéf sovietskehokozmického programu Sergej Koroľovnavrhol poveriť pilotovaním prvej koz-mickej lode.

Jurij Alexejevič Gagarin, sovietskyletec a kozmonaut uskutočnil let poobežnej dráhe okolo Zeme a stal sa takprvým človekom, ktorý sa dostal dovesmíru. Let odštartoval 12. apríla1961 z kozmodrómu Bajkonur a v rám-ci misie Vostok 1 obletel Zem jeden-krát. Po 109 minútach sa Gagarin vrá-til na Zem nezranený po tom, čo vy-skočil z návratového modulu a pristálpadákom v Saratovskej oblasti, pri Se-melove. Z neznámeho vojenského let-ca sa počas hodiny stal najpopulárnejší

človek planéty. Sovietska vláda hapríla triumfálne privítala v Moa v nasledujúcich dňoch a mesiaho povodila po celom svete.

Gagarin zomrel 27. marca 196havárii cvičnej dvojmiestnej stíhtypu MiG, ktorá odštartovala z vského letiska neďaleko Moskvy.

Gagarin, mladý muž so žiariúsmevom, sa vďaka bezprostrednsprávaniu a odvahe stal pre milľudí na celom svete príkladom sluho človeka, ktorý niečo pozoruhv živote dosiahol, za čo si získaúprimný obdiv. Svet však nevo jeho boji s vtedajšou sovietskou tickou reprezentáciou. Gagarino

Vidiecky chlapec, ktorý

12. apríl, Svetový deň letectva a kozmonautiky sa oslavuje od roku 1969 na základe rozhodnutia Medzinárodnej letecprvého človeka – Jurija Alexejeviča Gagarina do vesmíru (1961).

Socha J. Gagarina vo Hviezdnom mestečku.

7 BOJOVNÍK / 9

oslávi v tomto roku päťdesiatku

Pred 43 rokmi, dňa 27. marca1968 doobeda odštartovala z vo-jenského letiska neďaleko Mo-skvy cvičná dvojmiestna stíhačkatypu MIG. Pilotoval ju prvý koz-monaut sveta, plukovník Soviet-skych leteckých síl Jurij Gagarina vedľa neho sedel inštruktor Vla-dimír Serjugin. Za 12 minút lie-tadlo zmizlo z obrazoviek rada-rov. Za oficiálny dôvod tragédie,ktorá sa odohrala 18 kilometrovod mesta Kiržač označilo soviets-ke vedenie príliš prudké klesaniestroja. Žiadne ďalšie podrobnostisa nezverejnili. Pohreb prvéhokozmonauta bol 30. marca 1968so všetkými vojenskými i štátny-mi poctami a Gagarinov popoluložili ku Kremeľskému múru.

Dodnes existuje mnoho nevy-riešených nejasností a teda aj vše-lijakých fám o posledných chví-ľach života Gagarina. Okrem ofi-ciálnej verzie o zlyhaní motora saroky šírili aj iné, že Gagarinv skutočnosti nezahynul v stíhač-ke, ale na palube kozmickej lodepočas tajného letu, že ho trafilaďalšia stíhačka, že ho zostrelili,že bol opitý a mnohé iné nezmy-selné.

Podľa nových záverov profeso-ra Sergeja Belocerkevského a bý-valého kozmonauta Alexeja Leo-nova Gagarinovej stíhačke hrozi-la bezprostredná kolízia s inýmlietadlom. Gagarin sa pokúsil vy-hnúť katastrofe prudkým klesa-ním, ale pre zlú viditeľnosť spô-sobenú počasím sa počas manév-ru ocitol príliš blízko zemea strmý let už nevybral.

Člen tímu vyšetrovateľovz roku 1968 Igor Kuznecov zasavyhlásil pred novinármi, že vte-dajšie skúmanie príčiny nešťastiasa uskutočnilo povrchne a vo veľ-kom zhone. Výsledná tridsať-stránková správa nezahŕňala všet-ky potrebné informácie. Kuzne-cov sám je presvedčený, že havá-riu zapríčinila pokazená klimati-zácia. Tá podľa neho spôsobilav kabíne prudký pokles tlakua viedla k pádu lietadla. Otázneje, či to bol výsledok nedôslednejpráce leteckých mechanikov, ale-bo zámerná sabotáž. Ak sabotáž,podozrenie by padlo na objed-návku Leonida Brežneva, ktorýGagarina využíval len na propa-gandistické účely ZSSR a ktoréhoGagarin verejne vinil z viacerýchnedostatkov v oblasti sovietskejkozmonautiky.

Názor, že vyhýbací manéverpred hroziacou zrážkou s inýmlietadlom, po ktorom tlaková vlnaGagarinov stroj prevrátila a lie-tadlo sa v malej výške dostalo doneovládateľnej vývrtky, obhajo-vali dvaja bývalí sovietski koz-monauti Vladimir Šatalov a Ale-xej Leonov. Pravdu o Gagarino-vej smrti sa však už asi nikdy ne-dozvieme.

Dcéra prvého kozmonauta �iadao registráciu znaèky „Gagarin“ho 14.

oskveacoch

68 prihačkyojen-

ivýmnémuliónyušné-

hodnéal ichvedelpoli-vi sa

nepáčilo, že ho využívali len na propa-gandistické účely ZSSR. Mladý mužbol priam posadnutý túžbou lietať, lie-tanie bolo pre neho všetkým, chcel ísťznovu do vesmíru, čo mu nebolo umož-nené. Namiesto toho absolvoval neus-tále ďalšie a ďalšie reprezentačné ná-vštevy. Navyše štátne a politické vede-nie verejne vinil z viacerých nedostat-kov v kozmonautike. Jeho fanatickátúžba zúčastniť sa na lete na Mesiac sauž nikdy nesplnila.

Smrť Jurija Gagarina je dodnes veľ-kou záhadou. Existuje viacero verziíjeho smrti, niektoré dokonca tvrdia, žezomrel na objednávku Leonida Brež-neva. Jeden z členov tímu vyšetrovate-

ľov tragédie z roku 1968 Igor Kuzne-cov pred novinármi vyhlásil, že vtedaj-šie skúmanie príčiny nešťastia bolo po-vrchné a výsledná správa nezahŕňalavšetky potrebné informácie.

Po Gagarinovi je pomenovaná pla-nétka č. 1772 a kráter na odvrátenejstrane Mesiaca. Mesto Gžatsk blízkoJurijovej rodnej dediny nesie od roku1968 na jeho pamiatku meno Gagarin.

Na počesť prvého letu kozmonautado vesmíru, ktorý sa uskutočnil 12. ap-ríla 1961 zo sovietskeho kozmodrómuBajkonur, Medzinárodná letecká fede-rácia rozhodla, že tento deň sa bude nacelom svete oslavovať ako Svetový deňletectva a kozmonautiky.

ý sa stal legendouDcéra prvého kozmonauta

planéty požiadala o registrá-ciu obchodnej značky JurijAlexejevič Gagarin. Šéf ru-skej vesmírnej agentúry Ro-skozmos Anatolij Perminovto potvrdil 31. januára 2011.

„Nevidím v tom nič ha-nebné vzhľadom na to, žekaždý na Gagarinovommene zarába. Prečo by ne-mohla jeho rodina?“ pove-dal Perminov podľa tlačovejagentúry RIA Novosti.

Gagarinova najmladšiadcéra Julia podala žiadosť

na Ruskom federálnom úra-de pre duchovné vlastníctvo,patenty a obchodné značky26. januára.

V tomto roku sa v Ruskubudú konať oslavy 50. výro-čia letu prvého človeka dovesmíru. Gagarin obletelZem 12. apríla 1961. Juliasa narodila mesiac pred tým-to historickým letom.

Experti odhadujú, že znač-ka Gagarin má hodnotu mi-liardu rubľov (24500 milió-nov eur), uviedla RIA No-vosti.

Posledný let

ckej federácie (FAI, 1968) na výročie letuŠtart kozmickej lode Vostok 1, ktorá vyniesla do vesmíru prvého kozmonauta.

Pocta astronautoviPri správe o Gagarinovom lete napísal brniansky dirigent a hudobný sklada-teľ Gustav Brom k pocte prvého kozmonauta pieseň s názvom „Pocta astro-nautovi“ známejšiu pod nepôvodným názvom „Dobrý den, majore Gagarine“,narýchlo zložená Jaromírom Hniličkom a Pavlom Páclom. Pieseň sa stala veľ-mi populárnou ako svojou melódiou, tak aj textom.

Celý svět slyšel tu zprávu TASSu,celý svět zanechal hovoru,celý svět vyskočil od rozhlasua zdvihl pohledy nahoru.Dobrý den, majore Gagarine,tak jsme se tedy už dočkali,celý svět připil vám rudým vínem,lidé vám ze zdola mávali.

Vyřiďte, prosím, na Měsíci,vyřiďte mezi hvězdami,co chceme všichni dneska říci,že přijdem brzo za vámi.Já to tak zazpívat nedovedu,trémou se třese mi dneska hlas.Máte prý, majore, dvacet seduma svět je mladý podle vás.

Stranu pripravili: Gustáv STOPKA, Lucia ILLANITZOVÁ, TASR, foto: TASR a Internet

BOJOVNÍK / 9 8

OSUDY ZNÁMYCH SLOVENSKÝCH OSOBNOSTÍCyril-KonštantínNašimi dejinami sa cyrilo-metodská tradícia tiahne stáročia akozlatá niť a bola posilou najmä v najťažších obdobiach národa.Prvými šíriteľmi tejto idey boli žiaci slovanských apoštolov Cy-rila-Konštantína a jeho brata Metoda. Aj slovanská liturgia, kto-rú solúnski bratia zaviedli, výrazne prispela k prijatiu týchtomyšlienok, pretože liturgické texty sa mohli ďalej rozvíjať. Cy-rilo-metodské myšlienky a spomienky na Veľkú Moravu bolia sú v pozornosti historikov, ale šírili a šíria sa ústnym i pí-somným podaním z generácie na generáciu aj u bežných ľudí.

Spomienky èlena ilegálnej organizácie KSS a úèastníka SNP (6)Ondrej Danko pokračuje v spomínaní na ilegálnu organizáciu KSSa SNP. V minulom čísle sme sa s ním rozlúčili počas jedného bom-bardovania. Bojovník vám prináša ďalšiu časť jeho rozprávania.

Naše nové palebné postaveniebolo vybudované asi 1,5 km na se-ver v bažinatom teréne, ktorý násčiastočne chránil od nepriateľskýchďalekonosných batérií. Tieto malipalebné postavenie na spojnicihradskej Oremov Laz – Senohrad.Posilnené fašistické jednotky zapodpory tankov asi 13. októbra ob-sadili horný koniec obce DobráNiva pri Zvolene.

Hlavný štáb vedomý si tohto zvra-tu a po postupnej preprave II. para-desantnej brigády presunul jej I. rotuna náš obranný úsek, čím sa zvýšilabojová aktivita aj I. čs. armády.

Súčasťou roty parabrigády bolaaj batéria 120 mm mínometov, kto-ré boli pre fašistov skutočným po-strachom, taktiež mali dve 45-mmprotitankové delá a protitankovépušky.

Uvedené zbrane parabrigády boliprepravené letecky z Krosna akosúčasť mužstva.

Šestnásteho októbra sa začal nášprotiútok za spolupráce I. roty pa-rabrigády. Z počiatku bol z pozoro-vateľne daný príkaz pre zamerova-če diel dĺžka 3 700 m a do večerabola postupne predlžovaná na9 600 m. Počas útoku len naša

3. batéria z každého dela vypálilana nepriateľa 114 delostreleckýchgranátov. Nepriateľ bol pri tomtoprotiútoku vytlačený z obcí DobráNiva, Sása a Pliešovce. Straty naoboch stranách boli značné. Našejednotky zaujali nové obrannépostavenia na návrší pred obcouBabiná a na úpatí Šibeničnéhovrchu.

Tento úsek sme s úspechom brá-nili pomocou delostreleckých pa-lebných priehrad až do večera 25.okóbra 1944, kedy sme dostaliz hlavného vojenského štábu roz-kaz k ústupu na mesto Zvolen.

Ráno 26. októbra sme zaujali pa-lebné postavenie na štrkoviskuHrona pri moste v Hájnikách. Sú-

časne sme sa dozvedeli, že ústupbol nariadený z dôvodu nedosta-točného zabezpečenia obrany prie-storu Kriváň – Lučenec, odkiaľz Maďarska prenikala kompletnáfašistická motorizovaná divízia.Náš pokus o vybudovanie pozoro-vateľne nad pahorkom Sliač sa užneuskutočnil, nakoľko túto časť užmali pod kontrolou rýchlo postu-pujúce fašistické jednotky. Z pa-lebných postavení v Očovej a Víg-ľaši odstreľovali priestory Zvolenaa návršie nad Sliačom. PriestorHájniky, Rybáre a Sliač bol povsta-leckou armádou prehustený.

Na letisku Tri duby zapaľovalivzletu neschopné lietadlá, vyha-dzovali sklady s muníciou a po-

honnými hmotami, aby sa tieto ne-dostali do rúk nepriateľa. Detoná-cie otriasali celým okolím. Našabatéria dostala rozkaz ustúpiť naBanskú Bystricu. Po krátkom od-dychu a doplnení proviantu bol na-riadený smer Poniky, Ponická Hutaa Povrazník. Náš presun trval doneskorých večerných hodín. Z ne-dostatočnej orientácie bez spojeniaa tlaku fašistických jednotiek zosmeru Dúbravica – Poniky bolanaša jednotka v dezorganizovanomstave a ako celok neschopná boja.Niektorí sme prešli na spôsob pe-šieho boja. Veliteľov v uvedenomchaose nebolo.

Ondrej DANKO, ZO SZPB Badín

(Pokračovanie v nasledujúcom čísle)

(okolo 826 – 14. 2. 869) – ZAKLADATE¼ SLOVIENSKEHO PÍSOMNÍCTVA

Činnosť Cyrila - Konštantína,mladšieho zo solúnskych bratov,prispela k vytvoreniu základovslovanskej kultúry a slovanskéhopísomníctva. Podrobné údajeo jeho živote a pôsobení obsahujeŽivot Konštantína (Cyrila), ktorývznikol onedlho po jeho smrti,a Život Metoda, ktorý bol napísanýneskôr, okolo roku 885. Bol naj-mladším zo siedmich detí plukov-níka Leva. Rodina bývala vo vte-dajšom druhom najväčšom mesteByzantskej ríše, v Solúne, ktorýbol strediskom provincie obývanejprevažne Slovanmi. Traduje sa prí-beh, že keď mal Cyril - Konštantínsedem rokov, prisnil sa mu seno dievčatách z mesta, z ktorých simal vybrať jednu za družku svojhoživota. Vybral si tú najkrajšiu, sožiarivou tvárou – volala sa Sofia –múdrosť. Rodičia dali syna doškôl, vyššie vzdelanie získalv Konštantínopole. Bol veľmi vní-mavý, bystrý, usilovný a za nie-koľko mesiacov sa naučil základygramatiky, potom aj geometrie,dialektiky a filozofie, študoval ré-toriku, astronómiu a všetky ostat-né grécke umenia. Onedlho vyni-kal nielen múdrosťou, ale i poho-tovosťou.

Po vysvätení za kňaza sa nakrát-ko stal knihovníkom a osobnýmsekretárom patriarchu Ignatia, kto-rý zastával svoj úrad v rokoch 847až 857. Mal iba dvadsaťštyri rokova svoju prácu pre kresťanskú vierubral ako najvyššie poslanie. Po ne-jakom čase sa zriekol tohto života,zahĺbil sa väčšmi do seba a zverildo opatery Boha, vediac, že ten sakaždý deň stará o všetkých. Uchý-lil sa do kláštora k bratovi Meto-dovi. Žili v ústraní a ich spolo-čenské a sociálne postavenie sazlepšilo po nastúpení učiteľa Fotia

za konštantínopolského pa-triarchu. Bolo to roku 858,ale Cyril-Konštantín vtedyuž nechcel vykonávaťfunkciu jeho sekretára, vy-menovali ho za učiteľa fi-lozofie v cisárskej dvornejškole. Veľmi dobre ovládalrétoriku, dialektiku a pridišputách bol mimoriadnepohotový. Z poverenia ci-sára mal prvú úspešnú diš-putu s bývalým patriar-chom Jannesom Gramma-tikom, ktorý bol hlavnýmpredstaviteľom hnutia pro-ti uctievaniu náboženskýchobrazov. V tých časoch do-stal Cyril-Konštantín pre-zývku Filozof.

Približne v polovici 50-tych rokov ho vyslal cisárKonštantín do Samarry priBagdade na dišputus Arabmi o sv. Trojici, kdeim údajne správnosť kres-ťanského učenia dokazovalodvolávaním sa na výrokMohameda. Potom rokzasa žil v kláštore, až do-vtedy, kým ho cisár MichalIII. neposlal ku Kozárom,ktorí sa zaujímali o kres-ťanstvo. Na tejto ceste hosprevádzal aj brat Metod.Životopisci sa domnievajú,že cestou ku kozárskemukaganovi v Chersone na-šiel pozostatky pápežaKlementa I., ktorých časťodvtedy stále nosil so se-bou. V Chersone našiel ajevanjelium a žaltár. Počasďalšej cesty sa údajne po prvý razstretol s Uhrami, ktorí vtedy býva-li medzi Dneprom a Donom. Aju kozárskeho kagana v diskusii soŽidmi bola hlavnou témou otázka

sv. Trojice a hoci z dišputy vyšielCyril - Konštantín ako víťaz, Ko-zári kresťanstvo neprijali.

O nejaký čas zastihlo Cyrila -Konštantína posolstvo od morav-ského kniežaťa Rastislava cisároviMichalovi, v ktorom sa píše: „Ke-ďže náš ľud pohanstvo odvrhola drží sa kresťanského zákona,

nemá učiteľa, ktorý by nám v na-šom jazyku vysvetlil pravú kres-ťanskú vieru, aby aj iné krajiny, vi-diac to, nás napodobnili, pošli námteda, vladár, takého biskupa a uči-

teľa. Lebo od vás na všetky stranyvždy dobrý zákon vychádza.“ Ci-sár roku 863 vyslal ako učiteľovKonštantína s bratom Metodom.Pred odchodom na Veľkú MoravuCyril - Konštantín v krátkom časezostavil nové písmo hlaholiku,ktorým sa dali zachytiť všetky hlá-sky slovanského jazyka, a stihol

preložiť do slovienskeho jazyka ajEvanjelium podľa Jána a tie častievanjelií, ktoré sa čítali pri svätejomši. Viaceré liturgické texty maluž predtým preložené a pred prí-

chodom na naše územie preložil ajžalmy a spovedné formuly.

Po príchode na Veľkú Moravuzaložili bratia Veľkomoravské uči-lište, ktorého poslaním bolo vy-chovávať domácich kňazov, ktorímali dovtedy latinské vzdelanie.Cyril-Konštantín aj tu pokračovalv prekladaní, v čom mu pomáhali

aj domáci učenci. Najprvpreložil zvyšné texty štyrochevanjelií, na oslavu čoho na-písal báseň Proglas – naj-staršiu báseň napísanú v slo-vienskom jazyku, ktorou vy-zýval národy, aby dbalio knihy písané vo svojomnárodnom jazyku. Za jehoživota preložili aj niektorétexty Starého zákona. Potriapolročnom pôsobení naVeľkej Morave odišli bratiaroku 867 do Ríma, aby dalivysvätiť svojich žiakov zakňazov. Cestou sa zastaviliv Blatnohrade u kniežaťaKoceľa, ktorý žiadal, aby ajpre neho vyškolil Cyril -Konštantín kňazov.

V tom istom roku solún-skych bratov prijal so všet-kými poctami nový pápežHadrián II. najmä preto, žeprinášali ostatky pápežaKlementa I., pritom pápežocenil i slovienske prekladybohoslužobných kníh a dalvysvätiť za kňazov ich žia-kov. Pre zlú situáciu v By-zancii, kde sa chceli bratiapôvodne vrátiť, sa dlhšiezdržali v Ríme. MedzitýmCyril -Konštantín, ktorý maldlhodobo zdravotné problé-my, vážne ochorel. V roku868 vstúpil do kláštora a pri-jal meno Cyril, ale približneo tri mesiace, v polovici fe-bruára, zomrel. Svojmu uče-niu zostal verný skutočne aždo smrti, ešte aj na smrteľ-nej posteli dôrazne žiadal

brata Metoda, aby pokračovalv diele, ktoré začali na Veľkej Mo-rave. Slávnostne ho pochovaliv Bazilike sv. Klementa v Ríme.

Jozef LEIKERT

Na snímke je zobrazený sv. Cyril a Metod. Foto: TASR - Milan Kapusta

9 BOJOVNÍK / 9

� Banská Bystrica – Rudlová-

Sásová s 90-ročnou Annou Vi-gašovou.� Banská Bystrica – Obr. mie-

ru s 94-ročným Teodorom Šlaj-chartom a 82-ročným Františ -kom Sujom.� Breznička s 90-ročnou AnnouHutňanovou a 89-ročným Mi-chalom Hutňanom.� Cinobaňa s 90-ročnou ElenouBauerovou.� Donovaly s 88-ročnou EtelouHanesovou.� Chmeľová s 92-ročnou An-nou Kolárovou.� Liptovský Mikuláš s 89-roč-ným Milanom Šlachtom, 88-roč-nou Blaženou Bistiakovou a 83-ročnou Paulou Feherpataky.� Makovce s 95-ročnou JúliouVaššovou, 88-ročným Michalom

Trebišovským a 86-ročnou An-nou Semančíkovou.� Okrúhle s 85-ročnou AnnouLacikovou a 83-ročnou ZuzanouDigoňovou.� Rožňava s 87-ročnou Alžbe-tou Makovníkovou, 85-ročnýmOndrejom Kolesárom a 58-roč-nou Margitou Plošnicovou.� Sliač s 84-ročnou Máriou Sá-melovou.� Sučany s 82-ročnou AmáliouSvintekovou a 68-ročnou Mári-ou Hajdučíkovou.� Svätý Jur so 63-ročnou Silvi-ou Šulekovou.� Senec s 89-ročnou Máriou Ja-blonskou.� Štúrovo s Jánom Obšutoma Štefanom Rovňaníkom � Vyšný Komárnik s 87-roč-ným Michalom Jurčišínom.Česť ich nehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúèili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Jubilant z HriňovejViliama Kršteníka

z Hriňovej môžeme zara-diť medzi tých, ktorí sav tomto roku dožívajú ži-votného jubilea 80-tich ro-kov. Pri tejto príležitosti siprevzal z rúk tajomníkaOblV SZPB vo ZvoleneP. Nigríniho Medailu M.R. Štefánika III. stupňa zavýznamnú činnosť a mi-moriadne záslužnú prácuv SZPB. Jubilant pochá-dza z dedinky Osuské naZáhorí. Po štúdiách praco-val ako majster a neskôrtechnik pri výrobe tankovv Martinských strojár-ňach. Neskôr pracovalv POÚ v Ružomberku akoodborný učiteľ a aj riadi-teľ. V roku 1966 sa začalajeho ďalšia životná dráhavo vtedajších Podpolian-skych strojárňach Hriňo-

vá, kde pracoval v rôz-nych technických funk-ciách.

Do SZPB vstúpilv roku 1996. Od roku2004 je členom výboruZO SZPB v Hriňovej a zá-roveň aj členom P OblVSZPB vo Zvolene. Napí-sal súbor pamätí a spo-mienok občanov Hriňovejz boja proti fašizmu ,,Po-ľana nepokorená“. Pri-spieval aj ako dopisovateľdo časopisu Bojovníka Ročenky odbojárov.Okrem písania spomienokna protifašistický odboj savýznamne podieľal aj nazachytení udalostí z Pod-poľania vo forme fotogra-fií, za čo dostal ocenenieod primátora HriňovejPlaketu HRIŇOVSKÉDOROTKY. Ing. TRES�ANSKÝ

• Bratislava 3: Margita Šurdová 90rokov.• Bratislava 7: Juraj Krahukec 89,Juraj Nemec 88 a Štefan Plagan 85rokov.• Bratislava 9: Martin Smetana 92rokov.• Bratislava 12: Zdenka Lapáková80 rokov.• Bratislava 24: Ing. Karol Kuna 83rokov.• Bratislava 46: JUDr. Jozef Mi-kloško 84 rokov.• Banská Bystrica – Fončorda:

Mgr. Lívia Novosadová 70 rokov.• Banská Bystrica – Radvaň: JozefBocko 93 a Ján Slobodník 65 rokov.• Banská Bystrica – Obr. mieru:

Alena Hudecová 50 rokov.• Banská Bystrica – Rudlová-Sá-

sová: Mária Styková 86 rokov.• Belá – Dulice: Ján Kapusta 85a Ján Sumka 82 rokov.• Brezno 1: Anna Šušorová 87,Anna Leitnerová 86, Melánia Krčo-vá a Jozef Engler 83, Ondrej Ištván82, Margita Bukovinová 81 a PavolBelko 55 rokov.• Bzince p/Javorinou – Cetuna:

Alžbeta Poláková 88 a Emília Po-tfajová 80 rokov.• Bojnice: Mgr. Oskar Bielik 84a Milan Beliansky 70 rokov.• Bežovce: Juraj Sofilkanič - Iľkiv87 rokov.• Bracovce: Ján Tatár 85 rokov.• Bardejov 1: Mária Huková 89,Marta Halžová 55 a Ľuboš Holodik30 rokov.• Bardejov 2: František Holeva 90rokov.• Bardejov 3: Mária Stašková 87,Juraj Balaščák 86 a Božena Vanto-vá 60 rokov.• Cigeľka: Mária Richvalská 82 ro-kov.• Čierna n/Tisou: Ing. Mária Geo-reoghová a Anna Podhájecká 60 ro-kov.• Čadca: Františka Pajerová 81 ro-kov.• Dunajská Streda: AlexanderFeldmár 96 rokov.

• Donovaly: Anna Čilíková a Au-gustín Štubňa 84 rokov.• Gemerská Poloma: Zuzana Šom-šáková 70 rokov.• Hlohovec: Adela Chorvátováa Ján Kováčik 91, Miroslav Ivan 86,Kveta Gažíková 65 a Viktor Tuma60 rokov.• Humenné 1: Anna Farkašová 88rokov.• Humenné 3: Alžbeta Kalaninová81 rokov.• Hnúšťa: Pavlína Kvaková a Šte-fan Polčáni 89, Margita Klenovská82 rokov.• Hriňová: Ing. Viliam Kršteník 80rokov.

• Hatalov: Michal Adamčík 88 ro-kov.• Hažlín: Juraj Surgent 85 a PavelMarcinov 82 rokov.• Hrabské: Mária Draganová 80 ro-kov.• Chmeľová: Demeter Mikuľák 65rokov.• Jasenov: Bernardína Turcovská80, Andrej Krajník 70 a Mária Ru-jaková 60 rokov.• Jasenie: Pavlína Núterová 85a Mária Horváthová 80 rokov.• Jovsa: Mária Krišková 88 rokov.• Kojšov: Mária Lešková 90 rokov.• Kurov: Katarína Pituchová 70 ro-kov.• Livovská Huta: Mária Trojanovi-čová 86 rokov.• Lehota p/Vtáčnikom: KatarínaVidová 85 a Mária Mitašová 82 ro-kov.• Lipany: Mária Tomková 87 ro-kov.

• Levoča: Rudolf Brincko 75 rokov.• Liptovský Mikuláš: Emília Os-trovská a Juraj Fekete 91, Ján Iľa-novský 89, Juraj Jusko 86, ŠtefanKordoš 84, Elena Golanová 80a Šarlota Janeková 75 rokov.• Liptovská Kokava: Janka Uličná50 rokov.• Myjava: Emília Bielčíková 83a Ján Mocko 60 rokov.• Modra: Rudolf Jakubec 60 rokov.• Melčice – Lieskové: VladimírOndrejička 70 rokov.• OblV Martin: Ing. Ján Bujdošík86 rokov.• Martin – Stred: Margita Brcková81, Helena Šimková 80, Dušan Čar-vaga 75 a MUDr. Viera Strmeňová65 rokov.• Medzilaborce: Lýdia Škovranová87, Ivan Čabala 75 a Mirko Kaliňak65 rokov.• Malcov: Maria Kramarová 88 ro-kov.• Marhaň: Anna Vozniaková 87 ro-kov.• Michalovce 1: Ján Pozník 85, Má-ria Kovbašinová 81, Anna Gedero-vá 65 a Ing. Marián Lukáč 55 rokov.• Michalovce 2: Barbora Gnorová83 a Mária Zdenovcová 81 rokov.• Nacina Ves: Ján Kušnir 60 rokov.• Nižný Žipov: Júlia Ďugošová 80rokov.• Novosad: Anna Štefanová 82 ro-kov.• Nižná Olšava: Paula Hudáková70 rokov.• Okrúhle: Michal Biloruský 75 ro-kov.• Očová: Mária Stankovičová 90rokov.• Pezinok: Dana Jurecká 70 rokov.• Pavlovce n/Uhom: Mária Lanco-šová 81 rokov.• Petrovce n/Laborcom: JurajDzvoník 70 rokov.• Porúbka: Andrej Tkáč 85 rokov.• Parchovany: Anna Mišková 83a Renáta Mrazová 40 rokov.• Selce: Veronika Rusková 82 ro-kov.• Sliač: RSDr. Juraj Bobor 70 rokov.

• Spišská Nová Ves: Anna Ruma-nová 82 rokov.• Skýcov: Štefánia Matejová a Bar-tolomej Matejov 83, Rozália Beličí-nová 82 a Gabriela Herdová 35 ro-kov.• Svätý Jur: Pavel Kusý 87 a MáriaStráňavská 82 rokov.• Strážske: Mária Lenártová 80 ro-kov.• Stropkov: Michal Demčo 85 ro-kov.• Svidník: Jozef Barna 80, MáriaFečiková 70 a Anna Šmelková 60rokov.• Slovenské Nové Mesto: MáriaKucková 87 rokov.• Trebišov: Anna Vajdová 82a Ing. Ladislav Lippai 50 rokov.• Tlmače: Zuzana Rosinová 81a Anežka Coloňová 60 rokov.• Trnava 1: Metod Babirát a PavolJurkas 90, Ing. Michal Botík 75a Gabriela Palánková 65 rokov.• Trnava 2: Mária Remišová 88,Irena Šišková 87, Filoména Pudel-ková a Rudolf Baláž 83, Mgr. Da-niela Kohýlová 70 rokov.• Tisovec: Anna Dianišková 92a Mariana Kruntorádová 70 rokov.• Topoľčany 1: Jolana Kubová 82rokov.• Trenčín 1: Karol Steklý 90, AnnaGolská 87, Ján Brndiar 84, MáriaVraždová a MUDr. Bohuslav Rehák80 rokov.• Trhovište: Miroslav Ortutai 60 ro-kov.• Ulič: Ján Peček 55 rokov.

• Veľké Teriakovce: Emília Gre-gorcová 85 rokov.• Volica: Anna Timuľaková 82 ro-kov.• Vagrinec: Anna Krempaská 60 ro-kov.• Vyšný Orlík: Michal Liga 75 ro-kov.• Veľaty:Anna Nemethová 83 rokov.• Vinné: Helena Tomovčiková 84rokov.• Vyšné Nemecké: Juraj Mitro 88a Mária Pallajová 81 rokov.• Vojčice: Juraj Fedor 89 a MáriaBačová 55 rokov.• Zbudza: Matilda Ferková 82a Magdaléna Mandžáková 70 rokov.• Zemplínske Hradište: Štefan Ľu-devít 90 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Margita Ha-verlová 93 rokov.• Zvolen – Centrum 2: Ján Baliak93, Ján Kulich 87 a Irena Hulinová85 rokov.• Zvolen – Centrum 4: Jana Ďuri-šová 45 rokov.• Zemianske Kostoľany: MargitaPeklanská 84 rokov.• Závadka n/Hronom: JaroslavNosko 50 rokov.• Zlaté Moravce: Ružena Štiftová85 a Jozef Bíbel 60 rokov.• OblV Žilina: Veronika Hrabošováa Pavol Michalovič 85 rokov.• Žiar n/Hronom: Mária Hrušovs-ká 88, František Vívoda 87, MilanSmutka 81 a Emília Snopková 70rokov.Jubilantom srdečne blahoželáme!

S kytičkou kvetov chcemeVám dnes priať, Nech sa Vám splní všetko,po čom túžite a môžete sa stále smiať.

Všetko najlepšie k narodeninám!

S kytičkou kvetov chcemeVám dnes priať, Nech sa Vám splní všetko,po čom túžite a môžete sa stále smiať.

Všetko najlepšiek narodeninám!

Ilustr. foto: TASR F. Iván

BOJOVNÍK / 9 10

Neuveriteľný príbeh z obdobiaholokaustu vyrozpráva už vyše 90-ročný Juraj Szántó vo filme s ná-zvom Toda – Ďakujem. Jeho pre-miéra bola 23. marca v Múzeu Voj-techa Löfflera v Košiciach. V no-vom dokumentárnom filme preve-die hlavný hrdina diváka po mies-tach, kde sa odohrali kľúčové si-tuácie jeho záchrany počas fašis-tického slovenského štátu.

Navštívi Prešovské kasárne, kdesa ukrýval, a po rokoch sa vráti doPapradna, malej obce na Považí,kde sa odohral zázrak, vďaka kto-rému sa židovský občan Juraj Szán-tó druhý raz narodil. Szántó sa porokoch stretáva s potomkami rodín,ktoré sa priamo zúčastnili záchra-ny a boli potom po vojne za to ajocenení titulom Spravodlivý medzinárodmi.

„Sú to dojímavé stretnutia plnélásky a milých spomienok na ľudí,ktorí si možno ani sami neuvedo-movali, akú veľkú vec konajú. Vied-la ich len ich jednoduchá a prostáviera v Boha,“ vysvetlila produ-centka filmu Eva Kratochvílová.

Dodala, že na príbehu človeka,ktorému sa podarilo zachrániť vďa-ka pomoci ostatných, chceli tvorco-via ukázať nielen odraz doby dru-hej svetovej vojny, ktorá bola plnáprejavov diskriminácie, intoleran-cie a antisemitizmu. „Našou sna-hou bolo aj ukázať, ako sa ľudiadokázali zjednotiť na záchranu ľud-ského života, a to aj napriek vplyvudoby, okolia a politiky,“ zdôraznilaKratochvílová. Súčasťou filmu súaj odborné komentáre historičkyKataríny Hradskej, ktorá sa špe-cializuje na toto obdobie a ktorázasadzuje jeden ľudský osud do šir-šieho spoločenského kontextu, akoaj riaditeľa Židovského múzeav Bratislave Pavla Mešťana.

„Film Toda – Ďakujem môže byťcenným príspevkom k poznaniu na-šej minulosti a vyzdvihnutím sve-tlého príkladu ľudského správaniasa v temnej a neprajnej dobe,“ do-dala Kratochvílová.

Snímka bola vyrobená a produ-kovaná Nadáciou Alexandra Ec-kerdta, odvysielať ju má Slovenskáaj Česká televízia. TASR luc

Podpísali dohoduo verejnom partnerstve

V piatok 25. marca uplynulo 66rokov od oslobodenia Banskej By-strice vojskami sovietskej a ru-munskej armády. Oblastný výborSZPB zvolal pri tejto významnejpríležitosti slávnostné zasadanie,rozšírené o predsedov základnýchorganizácií a zástupcov partner-ských oblastných výborov v Brez-ne a vo Zvolene.

Zasadania sa zúčastnil aj primá-tor mesta Peter Gogola, poslancimestského zastupiteľstva, zástup-ca kancelárie prezidenta republiky,predstavitelia zastupiteľských úra-dov Bieloruska, Českej republiky,Rumunska, Ruska, Ukrajiny, po-slanci a pracovníci Banskobystric-kého samosprávneho kraja a ďalšíhostia.

Priebeh samotného slávnostnéhozasadania v reprezentačných prie-storoch historickej Radnice na Ná-mestí SNP odzrkadľoval nielenuctenie si pamiatky osloboditeľovmesta, ale najmä pohľad do budúc-

nosti. Dôkazom toho je, že po sláv-nostnom príhovore primátor mestaPeter Gogola a predseda Oblastné-ho výboru Slovenského zväzu pro-tifašistických bojovníkov VladimírKucej podpísali a vzájomne si vy-menili Dohodu o verejnom partner-stve medzi mestom Banská Bystri-ca a Oblastným výborom SZPBBanská Bystrica, za súhlasného po-tlesku prítomných účastníkov, do-mácich a zahraničných hostí.

Slávnostné zasadanie pozdravilv mene zahraničných delegáciíveľvyslanec Ruskej federáciev Slovenskej republike Pavel Ma-ratovič Kuznecov.

Predseda Slovenského zväzuprotifašistických bojovníkov PavolSečkár vo svojom príhovore vy-zdvihol úlohu Banskej Bystricev historicky rôznych obdobiachboja slovenského ľudu za slobodu,národnú a sociálnu emancipáciu,najmä však v období boja proti fa-šizmu, ako kolísky SNP.

Z tohto pohľadu zdôraznil aj vý-znam jej oslobodenia 25. marca1945 a pripomínanie si tejto vý-znamnej udalosti v kontexte odka-zu národnooslobodzovacieho bojapre dnešok a budúcnosť v práciSZPB. Za príklad hodný nasledo-vania označil podpísanú dohodumedzi mestom Banská Bystricaa Oblastným výborom SZPBBanská Bystrica.

V závere tohto slávnostného za-sadania prevzali jubilujúci priamiúčastníci národnooslobodzovacie-ho boja, členovia a funkcionári ob-

lastnej organizácie zväzové vy-znamenania z rúk predsedu SZPBPavla Sečkára a predsedu Oblast-ného výboru SZPB Vladimíra Kuceja.

Slová uznania na adresu orga -nizátorov podujatia, ktoré odznelivo vzájomných diskusiách účast-níkov pri malom občerstvení, bolivari tým najúprimnejším a naj -väčším ocenením spolupráce Ob-lastného výboru Slovenského zvä-zu protifašistických bojovníkova mesta Banská Bystrica.

Anton HOFFMANN

Podpis Dohody o verejnom partnerstve medzi mestom Banská By-strica a OblV SZPB Banská Bystrica. Foto: AH

P.GOGOLA: ¼udia majú niekedy tendenciu poklada��ivot v mieri za samozrejmos�

Po stopách Èapajevovcov

Mladá partizánka z KVH Čapajev vzdáva hold pri pamätníku na Pus-tom Poli. Foto: Pavol A. Horòák

Pod týmto heslom sa v nedeľu 13. marca vybrala skupinka nie-koľkých členov Klubu vojenskej histórie Čapajev na pamätný po-chod do miest, kde zdarne pôsobila partizánska brigáda Čapa-jev. Ide o legendárne miesta bojových, diverzných a prieskum-ných aktivít, ktoré táto odbojová skupina vykonávala aj na tom-to území Šariša, ešte pred samotným započatím SNP.

Náš pamätný pochod sa začalv obci Zlatá Baňa, neďaleko Pre-šova, ktorá hrdinsky znášala vyčí-ňanie fašistov v podobe jej vypá-lenia a odvedenia niekoľkých jejobyvateľov do koncentračných tá-borov a na nútené práce do Ne-mecka. Na pamiatku a zároveň vý-strahu tejto smutnej a zákernejudalosti, slúži pamätník obetiamvypálenia obce v parčíku v strededediny, pri ktorom prítomní účast-níci pochodu položili kyticu kve-tov a historickou čestnou strážouvzdali hold obetiam tohto strašné-ho činu.

Následne sa naša skupinka vy-brala smerom do srdca Slanskýchvrchov – horského podcelku Ši-monka, do oblasti Pustého Poľa.Na tomto mieste sa nachádza pa-mätník, venovaný partizánom –Čapajevovcom, ktorí cez tentoúsek často prechádzali na bojo-vých výpravách do okolitého kra-

ja. Z úcty k hrdinským činom par-tizánov ho dali vystavať účastnícizrazu turistov v roku 1970. I pritomto pamätníku členovia KVHČapajev vykonali historickú čest-nú stráž a kyticou kvetov vzdaliúctu padlým partizánom – bojov-níkom protifašistického odboja zaslobodu nášho národa.

Týmto aktom sa náš pamätnýpochod ukončil. Prítomní ešte nachvíľu zostali na tomto legendár-nom mieste s už spomínaným, niepríliš prívetivým názvom, ktoré alev skutočnosti ani zďaleka nie jetaké „pusté“, nakoľko sú tu krásneprírodné scenérie a rozprávkovébrezové hájiky, ako niekde v ďale-kých končinách Ruska. Možno ajpreto sa aktérom pamätného po-chodu akosi nechcelo odísť z tý-chto miest, kde pôsobili „našipredchodcovia z Čapajeva“, poktorých stopách sme sa práve vy-dali. J. SKALKA

Film Toda –Ďakujemvyrozpráva príbeh záchrany pred deportáciou

Na banskobystrickom NámestíSNP si 25. marca pripomenuli 66.výročie oslobodenia mesta. Na spo-mienke sa zúčastnili primátor mestaPeter Gogola a predseda Banskoby-strického samosprávneho kraja Vla-dimír Maňka, ako aj početná dele-gácia SZPB. Podľa slov primátora jeveľmi potrebné a dôležité si takétoudalosti pripomínať, pretože ľudiamajú niekedy tendenciu pokladať to,že žijeme v demokracii a mieri, zasamozrejmé.

„Ale nie je to bohužiaľ bežné.V mnohých krajinách na svete vlád-

nu totalitné režimy, v mnohých kra-jinách sa bojuje a ľudia trpia.“ Pretoje potrebné hovoriť o tom, že Bans-ká Bystrica bola pred 66 rokmi oslo-bodená od fašizmu, že pri tom zahy-nulo mnoho vojakov z Červenej čirumunskej armády. „A že si veľmivážime, že nám tú slobodu prinieslia nesmieme na to zabúdať. A musí-me to pripomínať hlavne kvôli mla-dým ľuďom,“ dodal Gogola.

V súvislosti s podpisom Dohodyo verejnom partnerstve medzi mes-tom Banská Bystrica a OblV SZPBBanská Bystrica uviedol, že zmluva

„má pomôcť k tomu, aby sme siudržiavali a zachovávali v dobromtechnickom stave pamätníky a pa-mätné tabule na území mestaa v jeho okolí.“ Prvým konkrétnymkrokom je tabuľa upozorňujúca napamätník obetí fašizmu v Kremnič-ke, ktorá tu pribudla pred dvomadňami. „Vzhľadom na to, že ten pa-mätník je už obrastený stromami,verejnosť ani nevedela o tom, že tambol masový hrob, v ktorom ležalo700 ľudí,“ dodal Gogola. Tieto obe-te objavili až po vojne. Tabuľuumiestnili z iniciatívy primátorav spolupráci s vyšším územným cel-kom.

Na pietnom akte boli prítomní tiežzástupcovia veľvyslanectiev Ruska,Ukrajiny, Bieloruska, Rumunska

a Českej republiky a predstavite-lia Slovenského zväzu protifašistic-kých bojovníkov. luc TASR

Pietna spomienka kladenia vencov v Banskej Bystrici. Foto: PH

11 BOJOVNÍK / 9

Úspešný špión v AfrikeNa lodi, ktorá ráno 21. júla

1941 priplávala do Alžíra, je Po-liak, major Mieczyslaw Slowi-kowski. Má pri sebe depeše s vý-zvednými úlohami, šifrovaciuknihu a pol milióna frankov. Malšťastie, francúzski policajti mubatožinu neprezerali. Major, prí-slušník poľskej vojenskej roz-viedky, pseudonym Rygor, môžezačať svoju prácu.

Ešte predtým, po kapituláciiFrancúzska, sa mu z južnej častikrajiny, kde vládol vichystickýrežim, podarilo previesť cez ne-utrálne Španielsko do Veľkej Bri-tánie 2,5 tisíca poľských vojakov.V decembri 1940 získal mimo-riadne cennú informáciu: Nemcipremiestňujú do Líbye oddiely,ktoré majú posilniť talianskychvojakov a vytlačiť Britov zo se-vernej Afriky. Generál ArchibaldWawell, veliteľ britských vojskna Blízkom východe, výstrahuignoroval. V marci 1941 AfrikaKorps pod velením generálaRommela začal ofenzívu a v ďal-ších mesiacoch sa nebezpečnepribližoval k Suezskému kanálu.Bolo jasné, že na osudy vojnyv Európe budú mať veľký vplyvudalosti v Afrike. Prvého mája

1941 Slowikowského menovališéfom Výzvednej expozitúry se-verná Afrika so sídlom v Alžíri.Pôvodne tam mal byť britský dô-stojník, ten však na začatie prácevyžadoval ročnú dobu. Poliak mázačať ihneď.

Alžír bol vtedy politickým cen-trom celej francúzskej severnejAfriky. Miestne úrady boli pod-riadené vláde vo Vichy. Hnutieodporu ešte neexistovalo. Na ce-lom území bolo aktívne gestapoaj služby fašistického Talianska.Briti ani Američania tam agentovnemali. Slowikowski sa v novýcha neznámych podmienkach rých-lo zorientoval. Spolu s predse-dom miestnej Polonie (organizá-cia poľských emigrantov) rozto-čili továreň na výrobu ovsenýchvločiek. Ako vážený podnikateľsa môže slobodne pohybovať.Má šťastie na ľudí a vie si ich zís-kať. Na pomoc mal niekoľkopoľských dôstojníkov, ale takmercelá výzvedná sieť, ktorú tvorí, saskladá z Francúzov. Je v nej na-príklad Jean Lacaze, hlavný ria-diteľ koncernu Shell v severnejAfrike a ku kolaborácii s Nemca-mi nepriateľsky sa stavajúci ko-misári miestnej polície.

Rygorova expozitúra vo fran-cúzskej severnej Afrike obsa-dzuje najdôležitejšie prístavy, ad-ministratívne a vojenské centrá,väčšie mestá, železničné uzlya banské strediská. Londýn do-stáva mimoriadne cenné údaje:opisy letísk, prístavov, baní, skla-dov pohonných hmôt, zásobymunície a leteckých bômb, plányobrany pobrežia, informácieo pohyboch vojnových lodí, sprá-vy o náladách obyvateľstva. Nazáklade týchto informácií Ameri-čania a Briti vypracovali plán in-vázie do francúzskej severnej Af-riky. Na plážach Maroka a Al-žírska sa 8. novembra 1942 vylo-dili spojenecké vojská pod vele-ním generála Dwighta Eisenho-wera. Začala sa operácia Torch,vtedy najväčšia výsadková akciav histórii. Za ledva 24 hodín bolafrancúzska severná Afrika v ru-kách západných spojencov. Bolto ich prvý taký veľký úspech.Nemecké vojská generála Rom-mela boli obkľúčené a v priebehupol roka boli úplne zničené.Američania a Briti potom z Afri-ky podnikli vydarenú inváziu naSicíliu a ďalej na Apeninský po-lostrov. (všk)

Vojenská zotavovòa Smrekovica pre èlenov SZPB

Vojenská zotavovňa a hotel ** na Smrekovici sa nachádza v Národnom parku Veľká Fatrav nadmorskej výške 1 428 m. Lôžková kapacita je 130 postelí + prístelky,

turistická ubytovňa, reštaurácia, bufet.

UBYTOVANIE: – hotelové ** - 1, 2, 3-lôžkové izby, apartmány komplet vybavené– turistické - 2 a 4-lôžkové izby vybavené teplou vodou, sprchou, sociálnym

zariadením, spoločenská miestnosť s TV, sušiareň– fínske zrubové domy, 5 lôžok, kuchynka, sociálne zariadenie

STRAVOVANIE: – jedáleň – raňajky (švédske stoly), obedy, večere– reštaurácia– bufet– Koliba – nočný bar – štýlové posedenie

CENA POBYTU: – v hoteli ** - osoba a jedna noc s raňajkami 12 € pre člena SZPB– celodenná strava 10 € pre člena SZPB

Záujemcovia o rekreáciu z radov členov SZPB majú uvedenú zľavu na pobyt v tom prípade, keď najmenej dvatýždne dopredu záväzne nahlásia svoju účasť, prípadne svojej najbližšej rodiny na sekretariát Ústrednej radySZPB. Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová.

1. – prísť do Ružomberka (vlakom, autobusom) a odtiaľ autobusovým spojom smerom na Donovaly na zastávku Podsuchá(reštaurácia Bodega)

– prísť do Banskej Bystrice a odtiaľ autobusom z AS smerom do Ružomberka na zastávku Podsuchá (reštaurácia Bodega)2. Od reštaurácie Bodega osobným autom alebo mikrobusom, na základe Vašej požiadavky, smerom na Smrekovicu (9 km). Tá istá

trasa platí aj späť.3. Je možnosť už z Ružomberka i z Banskej Bystrice zabezpečiť odvoz na Smrekovicu a späť.4. Náklady na dopravu nie sú zahrnuté v cene pobytu.

AKO SA DOSTAŤ NA SMREKOVICU?

Ústredná rada Slovenského zväzuprotifašistických bojovníkov

ponúka do prenájmu

chatu Partizánv Liptovskom Jáne

Bližšie informácie o možnosti prenájmu,prípadne odkúpenia chaty dostanú

záujemcovia na ÚR SZPBŠtúrova 8, 81572 Bratislava,

prípadne na telefónnom čísle 02/57203724alebo mailom: sekretariat@szpb.sk

Kontaktná osoba: Eleonóra Dudová

Major Mieczyslaw Slowikowski Foto: internet

Vydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktorka Mgr. Lucia Illanitzová, tel. 57203734, e-mail sefredaktor@szpb.sk • Internet: http/www.szpb.sk, e-mail sekretariát ÚR SZPB: sekretariat@szpb.sk, redakcia: zlata.harin-

gova@szpb.sk, fax 52 92 65 22 • Redakcia: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • Neobjednané rukopisy a fotografie sa nevracajú • Vychádza dvoj týždenne, cena jedného čísla 0,44 € • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slo-

venskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Stredisko predplatného tlače, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje

MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Dostojevského rad 1, 811 09 Bratislava. Ročník XXXV (LVI) • Podávanie novinových zásielok povolené Ria diteľom pôšt Bratislava pod č. 2606/93

zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV204/08

BOJOVNÍKdvojtýždenník antifašistov

Správne vylúštenie tajnièky z è. 7 znie: SNP je žriedlom našich dejín.Knihu z vydavateľstva Ikar posielame Mariánovi Pekníkovi z Bratislavy.

pomoc:AKRIL,EBOLA.

1. časťtajničky

je navodovode(v byte)

obrnenýtranspor-tér

žal

�kód zapospiaom(všeob.)

hora

predvia-nočnéobdobie(kresťan.)

Slavomíra,doma

premiest-ňovalsilou,ťahom

hlaskvočky

2. časťtajničky

ukaz.zámeno

názovpísmena

strácalahustotu

obchodnýdom

idant

selén

umelákrytina

šikmýterén

zvesť

odbor záloharmády

prvá žena

menoZátopka

4. časťtajničky

činil

produktvčiel

írska oslob.armáda

lekár, ponemecky

bezmeškania(vždy)

predložka

poľnámiera

skôr

riečnydelfín

potravavčiel (alebosurovina)

symetrála

�ostrozahriakol

africkárieka

bezduchývýcvik

norma, zvyk- losť (hist.)

kysličníkolovnatý

nerád,po česky

dná

nízkadrevina

plešivá

mních,kňaz

kartováhra

váhal

kabát,Jánošíka(červený,básnička)

českápredložka

osobnézámeno

rozpráv-kovýhrdina

obilnina

patriaciLajovi

3. časťtajničky

ZRNKÁ HUMORU

Potrebujeme: 6 l vody, 1,8 l octu, 1 kg cuk-ru, 20 dag soli, 1 bal. čierneho korenia, 3 PLhorčicového semena, ½ bal. bobkového listu,30 g pyrosiričitan (Borkén v drogérii).Ako na to: Nálev prevaríme a necháme vy-chladnúť. Postupne celé leto pridávame ze-leninu, ako: mrkva, petržlen, uhorky, karfiol,kaleráb – plátky, patizón, cukina, malá ku-kurička, zelená paprika a kápia na rezance,baranie rohy, malá cibuľa, cesnak – strúči-

ky, zeler – plátky, brokolica, kapusta – malé hlávky (možno rozkro-jiť). Nikdy nedávame paradajky! Udržujeme v chlade. Je to výbor-ná pochúťka. P. KOLDAN

Zelenina v sude (15 l)

Z LA

CN

EJŠE

JKU

CH

YNE

Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

Neurológ vyšetruje pacienta.Hovorí mu: „Zdvihnite pravúnohu“. Pacient zdvihne. Lekárhovorí: „A teraz zdvihnite dru-hú“. Pacient sa ozve: „Prosíma na ktorej nohe budem potomstáť?“

* * *Lekár hovorí pacientke:- Na vašu chorobu je jediný liek.

Denne musíte zjesť jedno vajce.- Ale ja vajcia neznášam.- Však ja hovorím zjesť a nie

zniesť.

Sestrička vojde do ordináciea pýta sa doktora, čo robí.

Doktor na to:„Vypisujem recept!“„Ale veď máte v ruke teplo-

mer!“„A kde, v ktorom zadku je moje

pero?“* * *

- Pán doktor, pán doktor, rých-lo potrebujem okuliare...

- No to vidím, ale toto je stánoks hranolčekmi!

Zdroj: internet

Na juhu polostrovaGranada (v antike Illiberis) je

síce provinčným mestom dnešné-ho Španielska (150 tisíc obyvate-ľov), ale má neobyčajnú históriua obdivuhodné staviteľské pamiat-ky. Niet sa čomu čudovať, lebo užv 12. storočí sa moci ujali Almo-hadovci, čím sa skončila vládaOmejovcov a kordobského kalifá-

tu. Po dve storočia odolávali tlakukresťanov. Almohadovci si osvoji-li kultúru Maurov, ktorí boli prí-slušníkmi arabských kmeňova ovládali severozápadnú Afrikua Španielsko. V 14. a 15. storočí savláda Almohadovcov obmedzilana panstvo granadské.

V roku 1469 sa sobášom spojiladynastia kastílska a aragónska, čímvzniklo Španielske kráľovstvo.Isabela I. Katolícka ako kastílskakráľovná sa musela brániť náro-

kom na trón Jany la Bertraneji,podporovanej Portugalskom. Ponástupe Ferdinanda II. na aragón-sky trón sa obaja manželia stalispoluvládcami vo svojich kraji-nách. Od pápeža dostali titul kato-líckych kráľov. Isabela I. pre po-silnenie absolutistickej moci zria-dila krutú inkvizíciu – proti kací-

rom a všetkým, ktorí prejaviliv cirkvi slobodnejšie zmýšľanie.

Granada sa rozprestiera na úpä-tí pohoria Sierra Nevada. Od roku1238 bola hlavným mestom gra-nadského emirátu a rezidenciouemirov v pevnosti Alhambra. Ne-skoršie v nej nachádzali občasnésídlo aj španielski králi.

V dobe, kedy sa Krištof Kolum-bus vydal na veľké zámorské plav-by, aby rozšíril moc španielskejkoruny, dobyli Granadu aragónske

a kastílske vojská (2. 1. 1492). Isa-bela I. Katolícka vošla slávnostnedo mesta a obsadila pevnosť Al-hambru. Pod vplyvom španielskejkoruny nastal však úpadok mestav dôsledku prenasledovania a utlá-čania Maurov a Moriskov. Kastíl-sky trón zdedila Isabelina dcéraJana Šialená.

Dnešné honosné bulváre mesta,pamätníky minulosti a živý ruchobyvateľov svedčí o úspešnej ob-lasti priemyslu, poľnohospodár-stva, remesiel, obchodu a cestov-ného ruchu. Granadu možno na-zvať perlou juhu Pyrenejského po-lostrova. Vedel to aj diktátor Fran-co, ktorý na začiatku fašistickéhoprevratu v r. 1936 z nej urobil jed-no z hlavných centier vzbury pro-ti republikánskej vláde. G. STOPKA

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

23. III.– 1901 sa narodil český politickýpracovník, ideológ a novinár JanŠverma, účastník SNP.– 1944 prezident E. Beneš poverildočasným velením vojenského od-boja na Slovensku gen. J. Goliana.

25. III.– 1942 z Popradu bol vypravenýprvý transport Židov do nacistic-kého koncentračného tábora vOsvienčime. Začali sa deportácieslovenských Židov.– 1945 sovietskou ČA a rumun-skými vojakmi boli oslobodenéBanská Bystrica a Podbrezová.

27. III.– 2006 zomrel vo Vancouveri pro-tifašistický bojovník, prof. RudolfVrba, ktorý utiekol z KT Osvien-čim a poskytol Spojencom infor-mácie o masových vraždách, kto-ré sa vykonávali počas holokaus-tu.

28. III.– 1942 náletom britského letectvana Lübbeck sa začalo prvé plošnébombardovanie nemeckých miest,medzi letcami boli aj Slováci aČesi z 311. čs. bombardovacej pe-rute RAF.

30. III.– 1945 v rámci jarnej ofenzívy 2.ukrajinského frontu je oslobodenáNitra.

1. IV.– 1945 sovietska ČA oslobodilaTrnavu a Hlohovec.

2. IV. – 1945 ČA oslobodila Modru, Pe-zinok, Topoľčany, Partizánske aKT v Seredi.

4. IV.– 1945 ČA oslobodila Bratislavu,Handlovú, Piešťany a spolu s čs.jednotkami Liptovský Mikuláš.

HISTORICKÝ KALENDÁR

Slnečné lúče, jak nite striebristétiahnu sa rovno do lesa.Zdá sa mi? Či je to isté,že zima jarou trasie sa.

Snehový baldachýn,či závej teplom sa topí,čo visel rovno nad skalou,po ľade v jarkuniet ani stopy,pri vode vidieťotlačky kopýt,diviaky prišli za vlahou.

Mráz ešte niekdezapraští silouaj líca mrznú na tvári,chcel by som vidieťv potoku pstruhov,keď sa mi trošku podarí.

Ach tá jar života,znak novývracia sa k stráňam,do záhrad,už víťazí teplonad zimou v boji,to vedie nás v radosť, do nálad.

OSKAR ŠALKO

Prichádza jarObranné zbrane pevnosti. Foto: GS