BOJOVNÍK11D V O J T Ý Ž D E N N Í K A N T I F A Š I S T O V

Ročník LXI

DNES V ČÍSLEstr. 4

Autorské právana Mein Kampf padli

str. 8

Spomíname na generála Žingorastr. 9

Pyrrhovo víťazstvov Pearl Harbor

ISSN 03223-2018

Ľubomír Vajčovec, tajomník OblV SZPB Prešov:– Hlavne nárast členskej základne, lepšie fi nančné za-bezpečenie jednak oblastnej organizácie, ale aj našich členov, odbojárov a všetkých dôchodcov. Ďalej zak-tivizovanie všetkých našich ZO SZPB a hlavne tých členov, ktorí stagnujú. Predsedníctvo OblV SZPB v Prešove bude pre toto robiť všetko, čo je v jeho si-lách a možnostiach. Ján Dzurej, tajomník OblV SZPB Spišská Nová Ves: – Získať viac fi nančných prostriedkov na spestrenie činnosti a podporu akcií v rámci oblastnej organizácie. Zlepšiť a sfunkčniť prácu zaostávajúcich základných or-ganizácií. Omladzovať členskú základňu. Vytvárať lep-šie materiálne a fi nančné možnosti pre prácu ZO SZPB. Štefan Dubovický, tajomník OblV SZPB B. Bystrica: – Predovšetkým je potrebné poďakovať sa predsedom ZO SZPB, ako aj ostatným členom výborov základ-ných organizácií v našej oblastnej organizácií SZPB Banská Bystrica za prácu v roku 2015. Čo významné si želať a očakávať v r. 2016? V prvom rade pre našich členov dobré zdravie a veľa elánu pri napĺňaní predsavzatí nielen osobných, ale i v postup-nom premieňaní záverov XVI. zjazdu SZPB do kon-krétnych činov. Pre mňa osobne by bolo významným, ak by sa v zá-kladných organizáciách prestali presadzovať osobné záujmy niektorých členov a viac sa toleroval aj názor druhých. Možno by to prispelo k menšiemu odchodu našich členov pre nezáujem, alebo bez udania dôvo-du. Ďalším významným by bolo, ak by sme získali postupne viac mladých ľudí na prácu v SZPB, čo by prispelo hlavne k stabilizácii našej organizácie.

Na spomienkovom podujatí pri hro-be Mirka Nešpora na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí si členovia oblastnej organizácie SZPB Bratisla-va uctili pamiatku Mirka Nešpora, Hrdinu SNP in memoriam. Vysoko-školského študenta, antifašistu, kto-rého za jeho aktívny antifašistický odboj 13. decembra 1944 zatkli prí-slušníci Hlinkovej gardy a následne umučili na smrť.

V júli 1944 sa Mirko Nešpor aktívne zapojil do ilegálneho protifašistického hnutia. Chodil do vojenských posádok agitovať slovenských vojakov, aby sa pripojili k povstaniu. Osvedčil sa ako organizátor, za čo ho poverili vedením ilegálnej práce na Orave. Niekoľkokrát

pri nej prechádzal cez povstalecký front do Banskej Bystrice.

Koncom októbra 1944 sa zúčastnil par-tizánskeho boja v Nízkych Tatrách. Keďže ochorel, na odporúčanie velenia jednotky sa vrátil do rodiska, kde žil v ilegalite. Pri premiestňovaní sa do Bratislavy, ktorá mu mala byť bezpečnejšia, ho však 13. de-cembra zatkli príslušníci POHG na že-lezničnej stanici v Skalici a transportovali na II. oddelenie Hlavného veliteľstva HG v Bratislave. Nasledoval výsluch za vý-sluchom, sprevádzaný neľudským bitím a mučením. „Nevyzradil však nikoho,“ zdôraznil na pietnej spomienke Martin Krno, predseda OblV SZPB.

Z roka na rok sa pri hrobe Mirka Ne-špora schádza stále viac ľudí, povedz-

me rovno – viac seniorov! Študenti, pre ktorých je Nešpor príkladom bojovníka, tu, žiaľ, chýbali. Je si toho vedomý aj M. Krno, ako organizátor týchto poduja-tí. V príhovore sa preto verejne zaviazal, že urobí maximum, aby si v budúcnosti prišli pripomenúť hrdinstvo Mirka Ne-špora aj žiaci a študenti.

V noci zo 16. na 17. decembra 1944 vydýchol Mirko Nešpor po krutom mu-čení naposledy. V pitevnom náleze sa píše, že jeho telo bolo pokryté krvavý-mi podliatinami a odreninami na tvári, stopami po mučení horiacimi cigaretami a na krku mal ryhu od škrtidla. V ofi -ciálnej správe hlinkovských žalárnikov sa však uvádza, že to bola samovražda.

Vladimír DOBROVIČ

Na zamyslenie:Na zamyslenie:V. PUTINV. PUTIN

7. 1. 2016 Cena 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov)

Naša anketaNaša anketa

Najvýznamnejšou udalosťou roku 2015 bolo70. výročie Veľkého víťazstva.Najvýznamnejšou udalosťou roku 2015 bolo70. výročie Veľkého víťazstva.

Čo významné očakávate v tomto roku pre svoju organizáciu?

PerličkaLekárska správa o AdolfoviFakt, že Adolf Hitler mal len jeden semenník, je známy. Doteraz si však všetci mysleli, že je to preto, lebo utrpel zranenie od šrapnelu v 1. sv. vojne. Le nže nemecký ve-dec Peter Fleischmann z univerzity v Norimbergu túto teóriu hádže do koša svojím najnovším objavom. Je ňou lekárska správa z vyšetrenia v roku 1923. Spísal ju lekár vo väznici, kde zadržiavali Hitlera po neúspešnom puči v Mníchove. V správe lekára Josefa Steinera Brina sa uvádza, že zdravotný stav Adolfa Hitlera bol vynikajúci, ale pacient trpel pravostranným kryptorchidizmom, čo je absencia pravého semenníku. Ide o ne-zriedkavú poruchu, pri ktorej jeden zo semenníkov počas ranného vývoja nezostúpi a teda jeden zo semenníkov sa nevyvinie. Lekársky záznam sa podarilo objaviť pred niekoľkými rokmi v aukcii, kde ho zhabali bavorské úrady. A teda až nedávno bol podrobne preštudovaný. A. MIKUNDOVÁ, zdroj: The Daily Telegraph

Mirko Nešpor nevyzradil nikoho!

Slovensko bolo opäť „zásadové“ voči glorifikácii nacizmuZa dokument „O boji s glorifi káciou

nacizmu, neonacizmu a ďalšími druhmi praktík, ktoré napomáhajú eskalácii sú-časných foriem rasizmu, rasovej diskri-minácie, xenofóbie a s nimi spojenej ne-znášanlivosti“ hlasovalo 133 členských štátov OSN (v novembri na 3. výbore VZ OSN „len“ 126). 49 štátov, vrátane členov EÚ sa zdržalo.

V rezolúcii, ktorú na prerokovanie navrhlo Rusko v spoluautorstve ďalších

51 štátov, sa vyjadruje znepokojenie nad rastom zastúpenia extrémistických strán rasistického a xenofóbneho charakteru v parlamentoch niektorých štátov a tiež nad šírením rôznych extrémistických politických strán, hnutí a skupín, „vrá-tane skupiny neonacistov a skinhea-dov“ v mnohých častiach sveta.

Dokument vyzýva na „prijatie zákonov nevyhnutných na boj s rasizmom“ a aj na „pokračovanie v prijímaní patričných

krokov“ na „odvrátenie nenávistných vy-hlásení a podnecovania k násiliu voči oso-bám patriacich k dotknutým skupinám“.

Rezolúcia pritom zdôrazňuje, že také-to opatrenia musia byť v súlade s me-dzinárodnými normami v oblasti ľud-ských práv.Poznámka redakcie

Slovenská diplomacia sa zrejme za svoj postoj pri tomto hlasovaní hanbí, pretože informáciu o ňom neposkytla ani cez svoju webovú stránku. O „verejnoprávnej“ TASR ani nehovoriac.

Dňa 17. decembra 2015 Valné zhromaždenie OSN väčšinou hlasov prijalo rezolú-ciu o boji s glorifikáciou nacizmu. Proti hlasovali Kanada, Palau, USA a Ukrajina.

Čo verejne tvrdil hlavný zákonodarca SR?

Že nesmieme prekrúcať dejiny a glorifikovať... Je neprípustné, aby sme po 70 rokoch prekrúcali dejiny

a dávali priestor glorifi kácii predstaviteľov fašistického re-žimu, oživovali ich uniformy, pozdravy a heslá. Vyhlásil to predseda NR SR Peter Pellegrini po čas pietneho aktu

kladenia vencov na bratislavskom Slavíne, zorganizované-ho pri príležitosti 70. výročia ukončenia 2. svetovej vojny v Európe. Ďalej predseda parlamentu dodal: „Považujem za svoju povinnosť to vždy pripomínať.“

Bojovník a médiá SR, máj 2015

Vanga varovala, že Európu v roku 2016...Bulharská jasnovidka Vanga varovala, že v roku 2016 te-roristi z IŠ obsadia Európu. Tak o tom píše The Daily Mirror.

List zdôrazňuje, že proroctvá Vangy sú „desivé“. Ak sa jej dá veriť, tak už koncom tohto roku prestane Európa v súčasnej podobe existovať a kontinent sa premení na prázdne miesto. Uvedomme si, že Vanga predpovedala aj arabskú jar v roku 2010. No a toto všetko sa má skončiť v roku 2043 vytvorením kalifátu s ústredím v Ríme.

Dávnejšie sa hovorilo aj o tom, že Vanga predpovedala teroristický čin v USA 11. 9. 2001 a cunami v Thajsku.

(Pokračovanie na str. 3)

BOJOVNÍK / 1 2

H O R Ú C A Z E M E G U Ľ A Čo píšu iníČo píšu iní

My, Slovania, sme úžasný a mocný národ...!

Tri férové ruské podmienkyRF postavila Turecku tri podmienky na normalizáciu vzťahov po incidente s frontovým bombardérom Su-24, ktorý cielene zo-strelilo turecké vojenské letectvo.

Prvou je ospravedlnenie sa tu-reckých úradov za to, že úmyselne zostrelili ruský frontový bombar-dér nad Sýriou. Druhou je nájde-

nie vinníkov a postavenie ich pred zodpovednosť. Treťou je kompen-zácia za spôsobenú škodu.

Podľa regnum.ru, 14. 12. 2015

Il Giornale: NATO pokračuje provokovať RuskoPredstavitelia NATO pokračujú v starostlivom vytváraní obra-zu „agresívneho Ruska“, no tejto interpretácii už nikto neverí, píše Il Giornale.

Podľa analytikov Rusko sa sprá-va zdržanlivo, kým západný blok sa oddáva provokáciám dokonca aj v časoch mimoriadneho napä-tia a nevyhnutnosti boja s teroriz-mom. Hneď po zostrelení ruského Su-24 NATO prijíma rozhodnutia,

ktoré ešte viac posilňujú konfl ikt – pozýva do svojich radov Čiernu Horu. Čiže pre NATO je „pripo-jenie malého balkánskeho štátu“ dôležitejšie, ako zachovanie vzťa-hov, ktoré sú také dôležité na boj s Islamským štátom.

„Pri pohľade na skutočnú si-tuáciu však vidíme, že v Európe sa koná čosi iné: prebieha obkľu-čovanie Ruska zo strany Západu, na čo Rusko odpovedá pokusmi ochrániť si svoj životný priestor. Aj na ukrajinskú krízu sa dá takto pozerať“, poznamenávajú experti Il Giornale.

Podľa pravda.ru, 8. 12. 2015

„Americká“ koalícia imituje boj s IŠIL„Žiaľ, naše hodnotenia zostávajú rovnaké, sú ne-

uspokojivé. Môžeme len konštatovať, že koalícia skôr imituje boj s Islamským štátom a reálnym te-

rorizmom a pri tom si počína takým spolitizovaným spôsobom, ktorý je v protiklade s medzinárodným právom.“ Podľa ria.ru, 10. 12. 2015

Slovania, spojme sa a budeme slobodní a neporaziteľní!!! Ne-musíme slúžiť Nemcom a Američanom, je nás dosť na to, aby sme si mohli určovať vlastné zákony a pravidlá!

V dejinách sme mnohokrát ako jeden veľký národ preukázali, že dokážeme prežiť všetky strasti a zvíťaziť nad každým nepriate-ľom! Nespočetnekrát chcel niekto slovanské národy zotročiť, podro-biť si ich alebo dokonca vyhubiť. Nikdy sa to však nikomu nako-niec nepodarilo a len vďaka našej slovanskej veľkodušnosti, ktorá sa snúbi s odvahou, ktorú nosíme hlboko vo svojich srdciach spo-lu s láskou k rodine a vlasti, sme oným dobyvateľom po porazení ich vojsk, nevzali ich životy a kra-jinu tak, ako to oni chceli urobiť nám!

Naše slovanské národy zasta-vili v minulosti Turkov, Švédov, Francúzov i Nemcov, islamistov, barbarov, križiakov, napoleonské vojská i nacistické hordy a ak sa nenecháme poštvať našimi ne-priateľmi jeden proti druhému, porazíme ich znovu, a ak to bude treba, tak úplne každého, pretože niet na svete sily, ktorá by nás mohla zlomiť, ak to neurobíme my sami!

Naši nepriatelia, ktorí sa veľ-mi často pretvarujú, že sú našimi partnermi a spojencami, pozna-jú našu silu a dobre si pamätajú svoje prehry v minulosti a preto

vedú svoj boj dnes inak, vychyt-ralejšie a omnoho zákernejšie!

Rozdeľ a panuj, je terajším heslom tých, ktorí nám idú po krku! Rovnako, ako v minulosti, tŕňom v oku im je naša slovan-ská sila, náš obrovský životný priestor a naše nerastné a prírod-né zdroje!

Ak sa však konečne presta-neme krčiť pred Washingtonom a Bruselom a uvedomíme si, že nie sme len Česi, Slováci, Polia-ci, Ukrajinci, Srbovia atď., ale hlavne SLOVANIA a, že sme spoločne s Ruskom jeden obrov-ský, silný a neporaziteľný národ a začneme sa podľa toho sprá-vať, okamžite sa všetko zmení!

Blog Ladislava Kašuku, 4. 12. 2015

Washington Times: ...USA sú spolupáchateľom IŠUSA sa tak dlho vyhýbali úderom proti ropnej infraštruktúre Islamského štátu, že ich možno nazývať spolupáchateľmi teroristov, píše vo Washington Times v článku „Rusko má pravdu. Biely dom pomáhal Islamskému štátu v prie-kupníctve a predaji ropy“ novinár Todd Wood.

Ruské ministerstvo obrany vyjadrilo prekvape-nie, že USA nevidia, ako teroristi prepravujú ropu do Turecka. „Keď americkí činitelia vyhlasujú, že nevidia, ako sa priekupnícka ropa dostáva do Tu-recka, to už nie je zákernosť, to už „páchne otvore-nou podporou.“ Podľa ria.ru, 7. 12. 2015

Rezolúcia OSN na boj proti medzinárodnému terorizmuDňa 17. decembra 2015 BR OSN jednomyseľne schválila rezo-lúciu č. 2253 spoločne pripravenú Spojenými štátmi americ-kými a Ruskom, ktorá má podporiť boj proti IŠIL a iným te-roristickým organizáciám a posilniť opatrenia na zamedzenie financovania teroristov. Spoluautormi rusko-amerického pro-jektu bolo 68 členských štátov OSN.

Dokument obsahuje rad opat-rení nevyhnutných na posilnenie režimu odhaľovania a preru-šenia kanálov nelegálneho pri-krmovania IŠIL a prepojených skupín, na zdokonalenie čin-nosti príslušných monitorova-cích a sankčných mechanizmov OSN. Predpokladá sa tiež ak-tívne zapojenie do tejto činnos-ti potenciálu fi nančnej akčnej skupiny proti praniu špinavých peňazí (FATF).

Rezolúcia, prijatá na zákla-

de kapitoly VII Charty OSN, v mnohých ohľadoch nadväzuje na aktivity BR OSN v smere za-bránenia nezákonného obchodu, najmä ropy, s IŠIL, „Džabhat an-Nusra“ a ďalšími extrémis-tickými skupinami, zdôrazňuje realizáciu rezolúcie č. 2199.

Nový dokument vyzýva na všestrannú koordináciu činnosti štátov nacielenú na vyšetrovanie trestných činov súvisiacich s fi -nancovaním IŠIL, „Al-Kájdy“ a asociovaných organizácií,

vrátane vydania a potrestania vinníkov, zodpovedných za túto činnosť. Osobitne sa v tomto ohľade zdôrazňuje vzájomné pôsobenie s krajinami, na úze-mí ktorých alebo voči občanom ktorých, sú teroristické akty pá-chané.

V rezolúcii sa zdôrazňuje samostatnosť IŠIL voči „Al-Kájde“, jej činnosť sa považuje za najnaliehavejšiu teroristickú hrozbu. V tejto súvislosti sa roz-hodlo o premenovaní a korekcii právomocí profi lového výbo-ru BR OSN pre sankcie, ktorý odteraz bude mať názov Výbor BR pre sankcie proti IŠIL a „Al-Kájde“. Obdobne bol premenovaný zoznam sankcií.

Predseda maďarského parlamentu... mal zlý deň

Český minister vnútra Milan Chovanec je presvedčený, že pred-seda maďarského parlamentu László Kövér mal zlý deň, keď v rozhovore pre Rudé právo vyhlásil, že Česká republika spolu so Slovenskom nemali byť kvôli dekrétom prezidenta Edvarda Beneša do Európskej únie vôbec prijaté. „... a ak by ho azda nemal, tak postoj Českej republiky je jedno-značný. Máme iné témy, iné problémy, ktoré by sme mali s našimi maďarskými partnermi riešiť. Téma Benešových dekrétov je pre nás nemenná a nedotknuteľná“, povedal Chovanec.

Podľa parlamentnilisty.cz, 13. 12. 2015

* * *Slovenské ministerstvo zahraničných vecí si maďarskú veľvyslan-kyňu Evu Czimbalmosovú-Molnárovú v súvislosti s výrokmi pred-sedu maďarského parlamentu predvolalo už v pondelok (11. 12. 2015). Podľa aktualne.atlas.sk, 16. 12. 2015

Hrdinský potenciál Ruskaje nevyčerpateľný

V Georgijevskej sále Kremľa sa pri príležitosti Dňa hrdinov vlasti (9. 12.) konalo slávnostné prijatie vyše 350 ľudí, z toho 244 Hrdinov Ruska, 66 Hrdinov ZSSR, 17 dvojnásobných Hrdinov ZSSR a aj šesť rytierov Radu svätého Juraja (Georgija). Vladimír Putin sa osobitne venoval a ďakoval veteránom Veľkej vlasteneckej vojny za neoceniteľné hrdinstvo, ktoré budú vekmi niesť všetky generácie Rusov. „Víťazný hrdinský potenciál nášho národa je nevyčerpateľný. Dokazujú to stáročné tradície a dejiny, hrdinstvá všetkých generácií“, povedal. Podľa topwar.ru, 9. 12. 2015

Zaznela aj verejná otázkana prezidenta A. Kisku

„Vy, ako hlavný veliteľ Armády SR, ste pozvali iných vojakov, aby velili armáde na území suverénneho a zvrchovaného štátu? Vy ste prisahali na upevňovanie suverenity SR? Máte istotu, že konáte v záujme vlastných občanov? Ak nie, musíte niesť, a budete za to niesť, zrejme i osobnú občiansku a politickú zodpovednosť.“

Podľa slovenskyrozhlad.sk 21/2015

V Sýrii nie je žiadna občianska vojnaV poslednom období došlo k určitému spojeniu medzi transatlantic-kým fašizmom a náboženským fašizmom. Žiaľ, SR je súčasťou tej „aliancie zla“. Podľa slovenskyrozhlad.sk 21/2015

Vyjadrenia, čo prekračujú všetky hraniceNámestník ministra zahraničia RF Grigorij Karasin ostro skri-tizoval gruzínsku ministerku obrany Tinu Kidašeli za jej neúcti-vé slová o obrancoch obkľúčeného Leningradu.„Toto vyjadrenie (z augusta 2015 v USA) prekračuje všetky hra-nice“, vyhlásil námestník ruského ministra v Ženeve pred ďalším kolom diskusií o bezpečnosti na Kaukaze, ktoré sa konajú od roku 2008, ako Gruzínsko zaútočilo proti Južnému Osetsku. Čo konkrétne povedala na americkej pôde gruzínska ministerka? Takto vysvetľovala prečo sa protiruské sankcie míňajú účinkom: „Vždy som hovorila, treba si uvedomiť – je to štát, v ktorom ľudia počas blokády Leningradu jedli 900 dní krysy a mačky. Bola to kríza 2. sv. vojny, no oni ju prežili a zvíťazili. S takým štátom máme do činenia. Čiže všetky pojmy o chudobe a o šťastí, ktoré sú tu v USA, alebo vo Francúzsku a Taliansku, sa absolútne nehodia na Rusko“. Gruzínska ministerka sa potom svojich slov asi zľakla, pretože vraj jej slová nemajú byť nesprávne interpretované. Podľa vz.ru, 9. 12. 2015

Zomrel posledný účastník útokuna Reichstag

Vo veku nedožitých 94 rokov zomrel v Petrohrade veterán Veľkej vlasteneckej vojny Nikolaj Beľjajev. Beľjajev bol komsomolským funkcionárom 756. pluku, ktorý rozvi-nul Zástavu víťazstva nad Reichstagom v noci na 1. máj 1945.

Podľa ria.ru, 8. 12. 2015

Bojovala za vlasť93-ročnej Moskovčanke Alexandre G. Miľjukovej – cez vojnu Abakumovej odovzdali bojový rad až 70 rokov od jeho udelenia. Alexandra Gavrilovna má bojových vyznamenaní nemálo, no za odovzdanie toho posledného sa zaslúžili až jej vnuci. Na stránke „Podvig naroda“ si prečítali rozkaz z 13. 7. 1945, že staršej ošetro-vateľke 174. samostatnej autosanitárnej roty 1. armády 4. UF poru-číčke... sa udeľuje Rad Červenej hviezdy... Podľa topwar.ru, 8. 12. 2015

3 BOJOVNÍK / 1

Podpísali sme dohodu s Úniou žien SlovenskaNa záver roku 2015 podpísali za SZPB Pavol Sečkár a za Úniu žien Slovenska Irena Belohorská dohodu o spolupráci, ktorá sa už v momente podpisu stala jednou z našich najmenej formál-nych a teda aj najpevnejších. Nakoniec, svojimi vyjadreniami to po podpise dohody potvrdili aj obaja štatutári.

Pri podpise dohody bol prítomný tajomník SZPB V. Longauer.

5. DECEMBERPolicajní pyrotechnici v mes-

te Chotěboř na Českomorav-skej vysočine odpálili granát, ktorý bol čiastočne odistený v dôsledku neodbornej mani-pulácie dvoch mladých nález-cov. Pred jeho zneškodnením v obývanej oblasti, pretože prevoz už nebol možný, došlo k evakuácii obyvateľov z ne-ďalekých objektov a k her-metickému uzavretiu okolia. Ručný útočný granát vzor 34 používala čs. armáda už v ob-dobí prvej republiky.

8. DECEMBERHŕstka amerických vojen-

ských veteránov, ktorí prežili prekvapujúci útok japonských militaristov na Pearl Harbor na havajskom ostrove Oahu, si na slávnostnom kladení vencov pripomenuli 74. výročie tejto udalosti, ktorá vtiahla Spoje-né štáty do 2. svetovej vojny.

Japonský vzdušný a námorný útok zo 7. decembra 1941 si vyžiadal 2 390 amerických ži-votov. USA vyhlásili nasledu-júci deň Japonskému cisárstvu vojnu.

13. DECEMBERVo veku 90 rokov zomrel

vojnový veterán Mikuláš Kon-čický, jeden z posledných čs. tankistov 2. svetovej vojny a nositeľ Radu Bieleho leva. V máji 2014 ho povýšili do hodnosti generálporučíka. Na-rodil sa v obci Trosťanci vo Volyni, ktorej najväčšia časť leží na dnešnom severozápade Ukrajiny. Do čs. tankovej bri-gády v Sovietskom zväze dob-rovoľne narukoval v roku 1944 a s jednotkami generála Ludví-ka Svobodu bojoval i na Dukle a ako veliteľ tanku sa zúčastnil oslobodenia Ostravy. Po voj-ne zostal v ČSR. Z armády ho prepustili po roku 1968 za od-

mietavý postoj k okupácii Čes-koslovenska vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy.

14. DECEMBERZa rasovo motivovaný pod-

paľačský útok na ubytovňu v Aši, udelil Krajský súd v Plzni

dvom Čechom nepodmieneč-né tresty v trvaní šesť rokov a deväť mesiacov. Pri útoku vo februári 2012 nebol nik zrane-ný. Tomáš K. a Michal P. boli členmi neo nacistických skupín, ktoré na dom zaútočili, pretože v ňom žili Rómovia. Zaklada-teľa neonacistickej organizácie Blood & Honour Division Bo-hemia a jej dcérskej militantnej organizácie Combat 18 Jana B.

plzenský súd odsúdil k trom rokom a ôsmim mesiacom vä-zenia, šesť ďalších ľudí na pod-mienečné tresty.

15. DECEMBERHolandského extrémistické-

ho politika a lídra euroskep-tickej Strany slobody (PVV) Geerta Wildersa označili za po-litika roka. Titul, ktorý od roku 2004 udeľuje verejnoprávna televízna stanica NPO 1, získal už po tretí raz. Krajne pravi-cová PVV pod jeho vedením boduje u voličov v dôsledku prehlbovania súčasnej migrač-nej krízy. Šéf strany požaduje uzavretie hraníc a utečeneckú krízu označil za „moslimskú inváziu“.

Poľskí geológovia oznámi-

li, že nenašli žiadne stopy po nacistickom vlaku s pokladom z 2. sv. vojny na mieste, kde mal byť údajne ukrytý. Ex-

perti z Univerzity vied a tech-nológií v Krakove skúmali toto miesto vo Walbrzychu na juhozápade Poľska s použitím magnetických a gravitačných metód. Šéf tímu Janusz Madej uviedol, že podľa výsledkov prieskumu „tam môže byť tu-nel, ale nie je tam žiaden vlak“.

21. DECEMBERTisícky ľudí sa v Drážďa-

noch zúčastnili na demon-štrácii xenofóbneho hnutia Vlasteneckí Európania proti islamizácii Západu (Pegida). Účasť odhadli pozorovatelia až na osemtisíc ľudí. Na pro-tidemonštrácii iniciatívy Srdce namiesto štvania, ktorej dejis-kom bolo Divadelné námestie, sa zúčastnilo štyritisíc ľudí. Polícia nasadila v uliciach Drážďan značný počet prísluš-níkov obávajúc sa možných konfl iktov medzi sympatizant-mi oboch táborov. (ao)

Predsedníčka Únie žien Slo-venska Irena Belohorská: „Je to legalizácia súčasného stavu. Uve-domujeme si totiž, že naše členské základne sú „niekde dolu“ už dávno previazané. Touto dohodou sme si teda pomenovali rámec, mantinely doterajšej spolupráce, ktoré však te-raz ideme racionálne rozšíriť a obo-hatiť o náš i o váš plán práce. Čiže už nebudete len vy, protifa-

šistickí bojovníci – „muži“, ale aj my z únie žien to chceme pomôcť oživiť i rozširovať.“

Predseda SZPB Pavol Sečkár: „V našom zväze je už dnes väčšina žien. Máme svoju komisiu učiteľov, žien a mládeže, ale doposiaľ sme nič neposvätili tak, aby sme ženy dosta-li na úroveň, ktorá im patrí. Pričom v protifašistickom odboji vždy naj-viac trpeli a aj najviac sa obetovali matky, manželky, priateľky... Prečo si to nepripomenúť aj takouto doho-dou? Prečo aj prakticky nedokázať, že nielen slovami, ale hlavne skut-kami chceme pre spoločný prospech niečo urobiť.“ -vmi-

Naša anketaNaša anketa(Dokončenie zo str. 1)

Jaroslav Šinko, predseda ZO SZPB Martin – stred: – Naším žela-ním je: pokračovať v aktívnom naberaní nových členov v roku 2016, starať sa s ostatnými členmi o jeden menej známy pamätník ale-bo hrob vojakov 2. sv. vojny, ešte aktívnejšie spolupracovať s JDS, s klubom vojenských veteráno v a ďalšími spoločenskými organizá-ciami sympatizujúcimi so SZPB.Dušan Šablatúra, predseda OblV SZPB Zvolen: – Neviem, či je to presne odpoveď na vašu anketovú otázku. Mne to skôr pripadá ako 3 (ale nerozprávkové) priania.1. Výsledky volieb – očakávam, že z nich vzíde taký parlament a vláda, ktorej zákony a rozhodnutia budú viesť k tomu, aby sa po-stavenie nášho Zväzu (dôležitosť, podpora a vytváranie podmienok) dostalo na takú úroveň, ktorá zodpovedá jeho úlohe v spoločnos-ti – napĺňaniu odkazu jedného z najdôležitejších medzníkov našich novodobých dejín.2. Členská základňa – očakávam, že aj keď nebude nejaký masový nárast, ale bude a hlavne, že bude pribúdať viac mladších členov tak, aby sa znížil vekový priemer a stav členskej základne našej zvolen-skej organizácie sa priblíži k počtu 1000.3. Aktivita členov – očakávam, že akcie, ktoré sú naplánované na rok 2016, budú zaujímavé i pre tých členov, ktorých členstvo sa častokrát obmedzuje len na platenie členských známok. Pomocou týchto akcií snáď oslovíme i ďalších sympatizantov a rozšíria sa ča-som naše rady.

stalo saVO SVETE5. 12.–21. 12. 2015

Oblastné vedenie v Senici donedávna patrilo v riadení medzi naj-slabšie vo zväze. Na minuloročnej konferencii tam však nastali personálne zmeny. Čo priniesli?

Z. Marton: – Skvalitnila sa práca funkcionárskeho aktívu až po vý-bory základných organizácií. Zlepšením komunikácie so základnými organizáciami sa zaktivizovala celá členská základňa pri spoluorga-nizovaní i samostatnom organizovaní podujatí na podporu protifašis-tického povedomia občanov, s dôrazom na výchovu mládeže na pro-tifašistických tradíciách. Predovšetkým to boli stretnutia s priamymi účastníkmi odboja.

So záujmom sa však stretla aj výstava k 70. výročiu oslobode-nia regiónu Záhorie a úspešný turistický pochod mladých na počesť SNP. V spolupráci s Klubom vojenskej histórie a základnými ško-lami zorganizovali v senickom regióne aj výstavu kresieb školákov s tematikou národnooslobodzovacieho boja.

Oblastný výbor SZPB zvýšil aj aktivitu pri organizovaní spoloč-ných podujatí so samosprávami miest a obcí. V súlade s partnerský-mi zmluvami so ZMOS a Jednotou dôchodcov Slovenska oslovuje starostov obcí a žiada ich o podporu pri zakladaní nových ZO SZPB. V spolupráci s trnavským vyšším územným celkom má vo výhľade postaviť pamätník oslobodenia regiónu. Pripravuje knihu o proti-fašistickom odboji na Záhorí, o tých, ktorí sa významnou mierou podieľali na národnooslobodzovacom zápase. -vd-

Významný dohovor protifašistických sílOblastný výbor SZPB Bratislava zorganizoval 23. decembra 2015 už tradičné spomienkové zhromaždenie pri príležitosti 72. výro-čia prijatia Vianočnej dohody.

Pred domom na Gajovej uli-ci, v ktorom sa v decembri 1943 zjednotili protifašistické sily na Slovensku a prijali zásadný his-torický dokument, na ktorého zá-klade vznikla Slovenská národná rada a pripravovalo sa Povstanie, s príhovorom vystúpil Miroslav

Pekník, riaditeľ Ústavu politic-kých vied SAV v Bratislave.

Pripomenul požiadavku zakotve-nú v Dohode: „Jednotne a centrál-ne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci.“ Sú-

časne poukázal aj na ďalšie úlohy súvisiace s postupným prevzatím moci a jej odovzdania slobodne zvoleným zástupcom ľudu...

Významnú udalosť si opäť pri-pomenuli prevažne starší členovia SZPB. Žiaľ, mladí opäť chýbali. Je to ich neúcta k našim revoluč-ným dejinám alebo neznalosť, či nedostatočná propagácia podu-jatia? -vič-

...vedúcim organizačného oddelenia SZPBNa slovíčko s...

BOJOVNÍK / 1 4

LETOM SVETOM

Autorské práva na Mein Kampf padli

Čím je dnes führer pre Nemcov?V Nemecku, tak ako aj inde v Európe, znamená 70 rokov od smrti autora ko-niec ochrany jeho autorských práv. Logic-ky sa to vzťahuje aj na právo opätovne vydať Hitlerov „Mein Kampf“, ktorým do-posiaľ disponovalo Bavorsko. No ktoré ho odmietalo poskytovať. Buďme si však ve-domí, že od 1. januára 2016 už nikto ne-potrebuje žiadne právo na jeho reedíciu.

Tí, čo žijú za hranicami Nemecka môžu aj nepochopiť význam tohto momentu. Lebo pre nich bol „Mein Kampf“ v preklade vždy dostupný. Pre samotných Nemcov sa však tento dátum stal bodom ostrých protirečení a vášní. Nejde totiž o to, že kniha sa stane ve-rejne dostupnou, ale skôr o zistenie, čo dnes Hitler pre Nemecko vlastne znamená.

Čo je to „Mein Kampf“?„Mein Kampf“ – je zmesou autobiogra-

fi e a manifestu. Hitler ho začal písať v čase svojho pobytu v žalári po krachu puču v roku 1923. Kniha sa po prvýkrát objavila v dvoch dieloch v roku 1925 a 1926. Autor v nej má zjavné rozpory v syntaxe, gramatike i štýle. Aj preto recenzent z Hitlerových súčasníkov „Mein Kampf“ vysmial a nazval ho „Moja gramatika“.

Väčšia časť tejto knihy je nezáživná a málo pochopiteľná. Niektoré frázy dokonca pripo-mínajú paródiu: „Nech sa pozrieš kamkoľ-vek, všade sú tisíce Kolumbových tvárí, no samotných Kolumbov stretáš v živote veľmi málo“.

Do diela sú zapletené idey sociál-darwiniz-mu a antisemitizmu, ktoré našli široké pocho-penie dokonca aj za hranicami Nemecka. Sú tam aj náznaky na násilie. Po britskom che-mickom útoku cez 1. sv. vojnu Hitler napísal: „ak by niektorí z týchto „židovských vodcov“, hubiacich náš národ, boli zadusení jedovatými plynmi, tak, ako hynuli v následku jedovatých plynov stovky tisíc najlepších nemeckých pra-cujúcich rôznych profesií na frontoch, potom by miliónové obete, prinesené nami na bojo-vých poliach, neboli zbytočné“.

Kto to čítaval?Nevie sa koľko Nemcov si prečítalo toto

dielo. No po roku 1933, ako sa Hitler cho-pil moci, sa kniha stala bestsellerom. V roku

1936 ňou niektoré samosprávy obdarúvali novomanželov po zložení manželského sľu-bu a ku koncu 2. sv. vojny celkový náklad „Mein Kampfu“ činil 13 miliónov exem-plárov. Po vojne rozhodovali o osude knihy Američania, pretože Hitler súkromne napo-sledy vystupoval v Mníchove a mesto bolo v ich sektore.

Tretia ríša zmizla a SRN sa objavila v roku 1949. Američania preto autorské práva na knihu odovzdali vláde Bavorska. A tá jej reedíciu zakázala. V Nemecku prebie-hala politika denacifi -kácie.

No keď sa rozpúta-la studená vojna, keď bolo Nemecko potreb-né pre západný svet ako spojenec, začali byť do funkcií v mi-nisterstvách, do súdov a škôl opäť prijímaní bývalí nacisti.

Na konci 40-tych a v 50-tych rokoch sa Nemci vyhýbali roz-hovorom o Hitlerovi. Mnohí muži sa vraca-li zo zajatia. Mnohé ženy boli znásilňova-né. Objavilo sa veľa utečencov, presídlencov, sirôt a vdov. Nemci boli zároveň zločincami i obeťami, nenachádzali slov na vyjadrenie svojho duševného rozpoloženia. Mnohí pre-žili psychické traumy, ale nedokázali hovoriť o tom, čo zažili. Z psychologického uhla po-hľadu jednoduchšie im bolo žiť len prítom-nosťou, alebo sa aktívne zaoberať Wirtschafts- wunder – om (hospodárskym zázrakom).

Mnohí i naďalej principiálne odmietali ho-lokaust. Podľa Thomasa Sandkühlera, autora nedávno vyjdenej životopisnej knihy „Adolf H.“, opierajúceho sa o prieskum verejnej mienky z 50-tych rokov, takmer polovica obyvateľov západného Nemecka považova-la Hitlera, ak by nezačal vojnu, za „jedného z veľkých štátnikov Nemecka“.

Nová etapa sa začala v 60-tych rokoch keď Izraelčania uniesli, postavili pred súd a po-pravili jedného z popredných nacistov Adol-

fa Eichmanna. Spoločnosť sa vtedy podrobne oboznámila s okolnosťami holokaustu.

Počnúc rokom 1963 bolo vo Frankfurte za zločiny v Auschwitzi-Birkenau odsúdených 22 bývalých nacistov. Nemci pozorne sledo-vali tieto procesy: súdov sa zúčastnilo 20 ti-síc ľudí. Po prvýkrát sa v nemeckých bytoch začalo hovoriť o Vergangenheitsbewältigung (o vyrovnaní sa s minulosťou).

Tieto témy často drobili rodiny. Deti obviňo-vali rodičov i učiteľov zo spolupáchateľstva, vzdor panoval v rodinách i študentských ko-lektívoch. Starší zaujali obranné pozície, roz-právali očistené historky, ako žili a prežívali. Psychoanalytici Alexander a Margarete Mit-scherlichovci, ktorí sa zaoberali vzťahmi medzi

partnermi, nazvali vo svojej knihe, vydanej v roku 1967, túto pato-lógiu „neschopnosťou žialiť“. Predpokladali, že u Nemcov pokra-čuje morálna a psy-chologická kríza, a že všetci sú pošpinení touto patológiou.

Dve Nemecká – dve odpovede

Východné si vy-myslelo rozprávku o tom, ako pravoverní komunisti vzdorovali fašistom. Tá sa v pod-state nevyrovnala so svojou minulosťou.

Západné Nemecko si priznalo svoju vinu a verejne sa kajalo. Zmenilo sa na pacifi stic-kú spoločnosť, ktorá sa často nazýva „post-hrdinskou“, na rozdiel od bojovnej kultúry spojencov. Nemecko sa tiež stalo „postná-rodným“.

Západní Nemci sa nie príliš rozháňali so svojou zástavou a aj hymnu na športových podujatiach spievali takmer pošepky. Mládež si hľadala vlastnú identitu v subnárodnom (ako Švábi, Bavori...) alebo nadnárodnom, ako dobrí Európania.

Počnúc 70-tymi rokmi sa opäť začína pre-búdzať nadšenie z Hitlera. Vyšli dva jeho ži-votopisy i dokumentárny fi lm. V roku 1979 Nemci vysielali americký seriál „Holokaust“, ktorý šokoval celý národ a opäť ho prinútil kriticky hodnotiť vlastnú minulosť. Mnohí zmenili svoje predstavy o minulosti rovnako, ako to urobil vtedajší prezident Richard von

Weizsäcker, ktorý sa v roku 1985 predstavil s historickými slovami na počesť 40. výro-čia nemeckej kapitulácie. Povedal vtedy, že 8. máj 1945 sa stal dátumom nie porážky a krachu štátu, ale dňom jeho oslobodenia.

Po zjednotení NemeckaV 90-tych rokoch, keď sa ofi ciálne skončila

povojnová epocha, nemecké spoločenstvo za-čalo dychtivo hľadať pravdu v nových výsku-moch. Časopis Der Spiegel v 90-tych rokoch 16-krát zobrazil Hitlera na svojej obálke. Ame-rický historik Daniel Jonah Goldhagen uverej-nil knihu, v ktorej tvrdí, že jednoduchí Nemci boli „dobrovoľnými hitlerovskými katmi“.

Kniha sa stala veľmi populárnou. Na jednej múzejnej výstave o nemeckej armáde časov vojny sa tvrdilo, že do holokaustu boli zapo-jení obyčajní vojaci a teda nielen esesáci. Zá-ujemcovia o vstup na túto výstavu vytvorili rad na celú štvrť.

Hitler, nástroj reklamyExistovali však aj paralelné snahy, čo Nem-

ci nazývali „hitlerovským gýčom“. Vodca sa stal nástrojom reklamy. Všetko sa to začalo v 80-tych rokoch, keď časopis Stern uverej-nil akoby Hitlerov denník, ktorý síce vzbudil senzáciu, no časom sa ukázalo, že išlo o fal-zifi kát.

Od 90-tych rokov historický kanál nemec-kej televízie takmer denne vysiela doku-menty o Hitlerových ženách, o jeho katoch i prisluhovačoch, o posledných dňoch a ne-duhoch Hitlera, o jeho strieborných príboroch a nemeckom ovčiarskom psovi „Blondim“. Pozornosť vzbudzujú akékoľvek zábery na drobného človeka s fúzmi v podobe kefky. Hitler, spodobovaný so sexom i násilím, sa stal návnadou na predaj kníh a vábničkou na pútanie pozornosti divákov.

Táto záľuba však hovorí aj o tom, akí vzdia-lení sa stali Hitler a jeho epocha – veď väčšia časť auditória si ho už osobne nepamätá. Tým sa však vysvetľuje popularita ďalšieho žánru: satiry.

V časoch Hitlera boli parodovaní nepriate-lia Nemecka, povedzme Charlie Chaplin za jeho celovečernú satirickú komédiu „Diktá-tor“. Lenže v roku 1998 sa Walter Moers stal prvým nemeckým satirikom, ktorý vytvoril mimoriadne populárny komiks pod názvom „Adolf, nacistická sviňa“. Producent nazval hlavného hrdinu „obrovskou pop hviezdou spomedzi tých, koho sme kedy stvárňovali“.

Podľa The Economist V. Británia, december 2015

Pred 33 rokmi len náhoda rozhodla, že tu ešte zostanemeNedávno bola odtajnená správa, z ktorej vyplýva, že v novembri 1983 boli USA a ZSSR nebezpečne blízko k atómovej vojne. Sprá-vu z februára 1990 odtajnil archív národnej bezpečnosti (Univer-zita G. Washingtona).

V roku 1983 ZSSR zhodnotil veľké cvičenie USA „Šikovný lu-kostrelec“ ako súčasť ich príprav na skutočnú vojnu a zmobilizoval svo-ju armádu. No bola Moskva naozaj pripravená zaútočiť ako prvá?

Odtajnená správa na tieto otázky čiastočne odpovedá. Jej závery vy-volávajú triašku ešte aj dnes, píše The Business Insider.

„Ukazuje sa, že ZSSR dospel k poznaniu, že USA sa chystajú na predstihový atómový úder. No a USA sa zase dopustili opačnej chyby, neuverili, že ZSSR sa váž-ne pripravuje na vojnu“, hovorí sa v článku. Navyše americkým voja-kom počas cvičenia ani len nedošlo, čo sa to vlastne chystá.

Na začiatku 80-tych rokov so-

vietski analytici dospeli k názo-ru, že USA predurčujú na prvý úder nové balistické rakety. ZSSR si možno myslel, že rozhodnutie NATO o rozmiestnení 600 rakiet Pershing II a krídlatých rakiet nie je len protiváhou voči sovietskym raketám SS-20 (stredného dosahu), ale aj krokom k potenciálu prvého úderu.

„Dôstojníci KGB sa nazdávali, že USA možno atómovo zaútočia ako prví, ak dosiahnu celkovú silu, kto-rá evidentne prevýši silu ZSSR. Pri-čom mnohí súhlasili, že to k tomu aj smeruje“, hovorí sa v správe.

The Business Insider však píše, že USA v skutočnosti neuvažovali nad prvým úderom. V správe sa ho-vorí, že sovietsky počítač neustále

porovnával moc ZSSR voči moci USA. „Sovietske vedenie vraj bolo pripravené na atómový úder s pred-stihom, ak počítač zistí, že sila ZSSR o 40 a viac percent zaostáva za americkou. Pričom v niektoré momenty pred cvičením „Šikovný lukostrelec to vraj dosahovalo až 45 %“, hovorí sa v článku.

V ZSSR si tiež vyrátali, že USA vďaka svojim raketovým vojskám zničia atómový potenciál ZSSR pri prvom údere a že odvetný útok bude skôr neefektívny, či dokonca neuskutočniteľný.

„Sovietskych predstaviteľov chy-tila paranoja, keď si uvedomova-li, že rovnováha síl, ktorá celkove predurčovala správanie sa ich štátu, čoskoro skončí v minulosti“, píše autor.

* * *Čiže toto je vraj atmosféra k no-

vembru 1983 keď sa začalo cviče-

nie „Šikovný lukostrelec“. Desiatky tisíc amerických vojakov sa pre-súvalo do strednej Európy. Správa uvádza: „Počuli sme ako niektoré americké lietadlá cvičili s atómo-vými hlavicami, vrátane výjazdov z hangárov s realisticky vyzerajúci-mi atrapami náloží“.

Štáty Varšavskej zmluvy, ako od-poveď, „prevážali na helikoptérach atómové zbrane zo skladov do útva-rov, ktoré zodpovedali za ich dopra-vu do cieľa“. Od 4. do 10. novem-bra pozastavili všetky lety, okrem prieskumných lietadiel, – pravde-podobne, aby mali k dispozícii čo možno najviac lietadiel na boj“, ho-vorí sa v správe.

No v USA dokonca ani nespozo-rovali, že ZSSR sa vážne pripravuje na možnú atómovú vojnu. Preto to prezidentovi USA nehlásili.

Generálporučík Leonard Per-roots, v tom čase zástupca náčelní-

ka generálneho štábu US Air Force v Európe, nič neurobil, aby zmenil úroveň pohotovosti vojsk USA.

Autor vysvetľuje, že Perroots nedostával žiadne spravodajské in-formácie o tom, žeby mobilizácia v ZSSR bola vyprovokovaná stra-chom pred predstihovým atómo-vým útokom.

„Nečinnosť Perrootsa preto sprá-va nazýva „šťastnou náhodou, bez ohľadu na zlú informovanosť“.

„Ak by vojská USA aj zmenili svoje operačné procedúry vo vý-chodnej Európe, toto by len zostrilo napätie a zvýšilo pravdepodobnosť neúmyselného začiatku vojny“, ho-vorí sa v správe.

Situáciu, v ktorej sa nečinnosť náhodou stala odvážnym krokom a ktorý možno zachránil pozemskú civilizáciu, vytvorili vtedajšie su-perveľmoci.

The Business Insider, október 2015

5 BOJOVNÍK / 1

PRIAMO, BEZ OKOLKOV

Slovenský Absurdistan„Srdečne Vás pozdravujem. Pozri-

te si Slovenský Absurdistan aj s ko-mentárom priateľa na stanovisko MS SR“, napísal nám náš čitateľ, ktorého meno sa redakcia rozhodla nezve-rejniť:

„... posielam čerešničku na torte, rozhodnutie MS (ministerstva spra-vodlivosti SR – pozn. red.) vo veci p. Márii Novotnej. (Kópiu rozhod-nutia má redakcia k dispozícii.)

Tatko s mamkou boli v jednej par-tizánskej skupine, bojovali dlhšie než 3 mesiace. Tatka chytili Nemci, od-vliekli do koncentráku, podľa súdneho rozhodnutia bol vyhlásený za mŕtve-ho. Mamka požiadala o 255 na svoje meno, čo je logické, pretože sa to vy-bavovalo ľahšie než na mŕtveho man-žela. Vo svojej 255 má 3 dokumenty, ktoré potvrdzujú odbojovú činnosť manžela. 2 pozostalé dcéry majú, ale smolu, pretože z. 264 podľa §2, ods. 2, písmeno b) umožňuje odškodnenie iba tých, ktorí bojovali kratšie než 3 me-siace a majú tzv. iný doklad.

Absurdita je v tom, že tí, čo bojova-li dlhšie ako 3 mesiace, MUSIA MAŤ 255. Ak zahynuli a nemohli o 255 požiadať a ich manželka bojovala s nimi, teda požiadala o 255 na seba, tak takéto deti – polosiroty MAJÚ SMOLU. Matka nemala bojovať

a mala vybavovať 255 na manžela!!! SLOVENSKÝ ABSURDISTAN.“

Prípad Danka Jambora„V tomto prípade MS SR jedno-

značne odmietlo rešpektovať záznam v matrike. To je to isté, ako keby spo-chybnili matriku narodených a rodné listy, pretože k nim nie sú predklada-né pôrodné protokoly. Páni, tu pomô-že len defenestrácia!“, prečítali sme si v ďalšom liste.

V jeho prílohe bola redakcii posla-ná aj kópia matriky zomrelých Veli-teľstva 4. oblasti, uložená vo VHA Bratislava.

Prípad tokajíckych sirôtOboznámil nás s ním Ján Uhrík

z oblastného výboru SZPB vo Svid-níku.

Prípad má spojitosť s 32 zavraž-denými Tokajíčanmi, keď siroty po niektorých neboli odškodnené. Úrad-ný šimeľ podľa neho zapracoval tak, že „nepomohla ani tá najprimitívnejšia logika – že padlí otcovia boli postrie-ľaní jedným guľometom, že boli po-chovaní do jedného hrobu...“. Sloven-ský úradník sa rozhodol, že on medzi nimi nejaký rozdiel vidí a v jednom, či dvoch sirotských prípadoch to nepri-znaním dávky aj preukázal.

Veľa vecí zostalo na doriešenieSom dlhoročným členom a funk-cionárom SZPB a odberateľom nášho časopisu Bojovník. V dvoj-čísle 25–26 v ankete jej zostavo-vateľ správne použil pre skupinu dôchodcov názov starodochôd-covia. Sú to tí, čo išli do dôchod-ku ešte za socializmu (no nielen tí – pozn. redakcie). Tento názov sa dlho neobjavoval v našom Bo-jovníku. Dnes sa už používa. Pri-čom nejde len o samotný názov, ale najmä o dôsledky pre ľudí, na ktorých sa vzťahuje.

Sú to občania, ľudia, ktorí budova-li závody, továrne, poľnohospodár-ske družstvá, školstvo, zdravotníctvo a celé národné hospodárstvo. Vtedy platy a dôchodky boli primerané ce-nám, ktoré boli v celom štáte všade rovnaké. Rozdiely v platoch a dôchod-koch neboli príliš veľké, tak, ako je tomu dnes. Dôchodky starodôchodcov boli vypočítané z vtedajších nízkych platov, a hoci boli valorizované, zďa-leka nedosahujú výšku dnešných dô-chodkov. Nehovoriac o prípadoch, že starodôchodca je imobilný a odkázaný na sociálne služby, na umiestnenie do domova dôchodcov... Ak mu ne-pomôže rodina, tieto služby si nemôže dovoliť. A to aj napriek tomu, že našej ekonomike sa celkom darí, o čom vy-povedajú aj tri balíčky Róberta Fica.

Lenže nedozvedel som sa z nich, že by sa v nich pamätalo aj na starodô-chodcov, aby sa ich dôchodky priblí-žili dnešným. Sú to iba kozmetické úpravy, ktoré sa dotýkajú bezplatného cestovania na železnici, čo dôchodco-via pre svoj vysoký vek málo využí-vajú a fi nančne nepocítia. Chápem, že čo sa zameškalo v minulosti za vlád,

ktoré tu už boli, ťažko sa napráva. Všetky doterajšie vlády na starodô-chodcov zabúdajú, neberú do úvahy, že všetko, čo máme, budovala práve generácia starodôchodcov. Nemali sme nezamestnaných, ani bezdomov-cov. Zabúda sa na to, že táto generácia má už vysoký vek a s vekom pribúdajú choroby. A teda pribúdajú aj lieky, na ktoré je potrebné priplácať si, čím sa ochudobňujú naše dôchodky.

Všetky doterajšie vlády sa uniso-no vyhovárajú, že nie sú peniaze. Preto sa pýtam, kedy budú? Azda, keď nás už nebude?

Platy a dôchodky, v porovnaní s platmi a dôchodkami vo vyspelých štátoch, ku ktorým sa hrdo hlásime, sa nedajú porovnať. Preto ľudia za lepším zárobkom odchádzajú do cu-dziny. V ostatných mesiacoch aj naša vláda prijíma opatrenia v podobe troch balíčkoch opatrení, ktoré bude plniť aj budúca vláda. Podľa priesku-mu Smer SD v nej bude mať určite väčšinu. Preto bude musieť nahro-madené problémy, najmä v školstve, zdravotníctve a v sociálnej oblasti urýchlene doriešiť.

Ak nebude chcieť sklamať svojich voličov, bude im musieť nielen sľu-bovať, ale aj plniť sľuby na prospech občanov.

Nádej zomiera posledná, preto aj starodôchodcovia veria a dúfajú, že nová vláda na nich nezabudne, že aj pre nich sa blýska na lepšie časy. Pamätajme, blížia sa voľby. Preto voľme takých, ktorí nesľubujú, ale aj konajú a preto nezabudnú ani na sta-rodôchodcov.

Oskar BIELIK, OblV SZPB Prievidza

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Na rovinu

ZO ŽIVOTA REGIÓNOV

Neúcta k predkom je prvým príznakom nemorálnosti. A. S. Puškin

Spomienka na prvé slobodné Vianoce 1944V Rimavskej Sobote 18. decembra 2015 zasadalo predsedníctvo OblV SZPB. Okrem celého roku zhodnotilo aj posledné ak-cie organizované ZO SZPB v R. Sobote a v Tornali. Tieto dve mestá majú osobit-né postavenie v tom, že boli oslobodené spod fašistickej poroby už pred Vianocami v roku 1944 (Tornaľa 19. 12. 1944, R. So-bota 21. 12. 1944). Ostatné mestá kraja, ako Hnúšťa a Tisovec, boli oslobodené až koncom januára 1945.

ZO SZPB č. l v R. Sobote preto v spoluprá-ci s miestnym centrom voľného času a mest-ským úradom zorganizovali na túto počesť už VI. ročník stolnotenisového turnaja pre žiakov základných a stredných škôl z Tisovca, Hnúšte a R. Soboty. Tento rok sa do neho zapojilo 47 žiakov a dorastencov v kategóriách chlapcov a dievčat.

Víťazom v žiackej kategórii sa stal Adam Bašták zo ZŠ Hostinského v R. Sobote a žia-čok Laura Bohačiková zo ZŠ Tisovec. Z doras-tencov zvíťazili Gabriela Balciarová zo SOŠ Hnúšťa a Adrian Strýček z Obchodnej akadé-mie v R. Sobote. Víťazi okrem putovného po-hára a súťažiaci na druhých a tretích miestach obdržali vecné ceny, na ktoré prispel primátor R. Soboty Jozef Šimko.Ďalšou súčasťou spomienok na prvé slobod-

né Vianoce 1944 bol IX. ročník vedomostnej súťaže žiakov základných škôl. Medzi trojčlen-nými družstvami najviac vynikli dve družstvá ZŠ P. Hostinského, tretí boli žiaci zo ZŠ na ul. Dobšinského z R. Soboty.

Na oboch podujatiach sa od ich počiatku ak-tívne podieľala riaditeľka Centra voľného času v R. Sobote Eva Greisingerová a dnes po nej štafetu nesie Ivana Pivarníková.

Samozrejme, že ústredným podujatím kraja pri výročí oslobodenia jeho miest bol pietny akt kladenia vencov pri pamätníku padlým vojakom Červenej armády. Okrem členov SZPB a miest-nych obyvateľov sa ho zúčastnili aj študenti Gymnázia a Obchodnej akadémie v R. Sobote, pracovníci štátnej správy a samosprávy, zástup-covia Matice slovenskej, Únie žien Slovenska...

Po ďakovnej básni osloboditeľom v podaní Milany Jutkovej sa k zhromaždeniu prihovoril primátor, ktorý zdôraznil rozhodujúcu úlohu Červenej armády pri oslobodení mesta. Navyše zdôraznil, že práve dnes sme z morálnych dôvo-dov povinní si pripomínať hrôzy a obete vojny spred 71 rokov, pretože hrozba ešte horšej ka-taklizmy je aktuálna práve v týchto dňoch.

Jozef PUPALA, snímka archív autora

Primátor mesta Rimavská Sobota Jozef Šimko pri pamätníku osloboditeľov s pria-mym účastníkom oslobodzovania Maďarska a južného Slovenska, bývalým červenoar-mejcom plk. v. v. Ladislavom Sládekom, teraz obyvateľom R. Soboty.

Naša bilancia za rok 2015

Hoci sme mali veľa svojich akcií, na zá-ver roka sme sa zhodli, že aj tak máme čo zlepšovať. Preto začneme o svojich rezervách hovoriť na prvých tohtoroč-ných výborových schôdzach.

Na našej ostatnej členskej schôdzi sa ako hostia zúčastnili viceprimátor mesta B. Bystrica Martin Turčan a predseda družobnej ZO SZPB Triedy SNP J. Rýsa Ľubomír Farkaš. Viceprimátor sa vyjadril, že náš Zväz je dôležitým občianskym združením, ktoré napomáha nezabúdať na dôležité dejinné udalosti.

Predsedníčka základnej organizácie zhodnotila uplynulý rok, aktivitu jednotlivých členov a in-formovala o pripravovaných podujatiach na rok 2016. Zároveň sa poďakovala oblastnému výboru za dobrú spoluprácu. Pri príležitosti 80. narodenín odovzdala dlhoročne aktívnemu členovi výboru Pavlovi Korčokovi Pozdravný list OblV SZPB, poďakovala mu za doterajšiu prácu a zaželala pev-né zdravie.

Eva BROZMANOVÁ, predsedníčka ZO SZPB Triedy SNP B. Bystrica

(Pre Bojovník bez nároku na honorár)

Významná osobnosť žilinského krajaV roku 2015 sa ňou stal posledný žijúci vojnový veterán na Orave 95-roč-ný František Jurina, dlho-ročný predseda ZO SZPB v Zuberci.

Pamätnú plaketu za mi-moriadny spôsob rozvoja župy a za zásluhy v 2. sv. vojne mu v Slovenskom komornom divadle v Marti-ne 12. decembra 2015 odo-vzdal žilinský župan Juraj Blanár.

Návrh na toto ocenenie vzišiel od odbojárov z Isteb-ného a OblV SZPB Ružom-berok. Dušan SABOL, Istebné

Jedno zo stretnutí F. Jurinu s mládežou. Na partizánskom cinto-ríne na Zverovke si ho v júni 2015 vypočuli žiaci ZŠ z Istebného.

BOJOVNÍK / 1 6 7 BOJOVNÍK / 1

Je to divná sloboda, keď sa v nej človek necíti bezpečne. Július ŠUHAJDA

Trebišov – 71. výročie príchodu slobodyV decembri nežijú Trebišovčania len Vianocami, ale aj návratom slobody. Podľa slov primátora Mareka Čižmára sa za ňu obeto-valo 267 červenoarmejcov a 17 miestnych spoluobčanov. „Nič predtým a ani nič po tom už nemohlo predčiť a viac zvýrazniť hodnotu, ktorú nám zanechali títo hrdinovia,“ povedal pri Po-mníku osloboditeľov a zdôraznil: „Majme v úcte tých, ktorí vojnu prežili a nezabúdajme na tých, ktorí v nej padli.“

Na brehu rieky Ondava guľkou nemeckého snajpera vyhasol aj život Hrdinu ZSSR pplk. I. A. An-kudinova, ktorého si každoročne

spoločne pripomínajú tak pred-stavitelia mesta Trebišov, ako aj členovia tunajšej oblastnej orga-nizácie SZPB. Milan URBAN

Čelo delegácie Oblastného výboru SZPB v Trebišove.

Prvé slobodné Vianoce na GemeriAko prvé boli pred 71 rokmi na Gemeri oslobodené obce Petrov-ce – 15. 12, Vlkyňa, Neporadza, Cakovo – 17. 12... A ako prvé vý-znamnejšie mesto na južnom Gemeri bola Tornaľa (19. 12. 1944). Mimochodom, práve tu bol vybudovaný a 15. 12. 1944 odhalený aj prvý pamätník v ČSR venovaný osloboditeľke Červenej armáde.

Súčasná Tornaľa si výročie tohto významného dňa pripomenula 18. decembra aj za účasti predsta-viteľov veľvyslanectva RF v SR.

Po položení vencov pri Pomníku osloboditeľom sa sprievod presu-nul na ulicu Letnú, kde sa nachá-dzal štáb 2. ukrajinského frontu maršala Malinovského. Tornala sa

tak na 25 dní stala jeho „hlavným mestom“, odkiaľ riadil tzv. Buda-peštiansku operáci u. Pamätná do-ska, ktorá toto prezrádza, sem bola nainštalovaná v roku 1961.

Pred 5 rokmi k nej pribudol re-liéf maršala Malinovského od aka-demického sochára Štefana Peliká-na z Lietavskej Lúčky. Jozef PUPALA

Spomienkový sprievod na Gemeri.

X. ročník Gemerskej kvapky slobodyTýždeň pred Vianocami sa v Tornali pri prí-ležitosti 71. výročia oslobodenia mesta ko-nal už X. ročník Gemerskej kvapky slobody. Podujatie usporiadal tunajší mestský úrad, Z0 SZPB a národná transfúzna služba, stre-disko B. Bystrica.

Predseda ZO SZPB Marian Zelina v prího-vore k darcom zvýraznil vysokú hodnotu pre-pojenia tohto humánneho činu a 71. výročia oslobodenia mesta, za ktoré padlo 202 vojakov Červenej armády a 4 vojaci rumunskej armády.

Odovzdať krv prišli štyri desiatky dobrovoľ-níkov. Medzi nimi aj dvaja „stovkári“, Július Doboš z Gemerskej Panice so 145 odbermi a Ja-roslav Pinzík z Tornale so 101 odbermi. Zdra-votne boli spôsobilí na odber 30-ti darcovia, vrátane piatich prvodarcov. Všetci dostali za svoj humánny čin spomienkové darčeky.

Za desaťročnú existenciu zhromaždilo toto podujatie už vyše 350 darcov krvi. Jozef PUPALA

Spomienka na povstalecké Vianoce 1944Každoročne býva záverečným podujatím bohatej činnos-ti oblastnej organizácie SZPB v B. Bystrici spomienka na po-vstalecké Vianoce 1944. Tá mi-nuloročná sa uskutočnila 11. de-cembra 2015 v priestoroch okresného úradu. Zišlo sa tu 180 zástupcov všetkých základných organizácií a pozvaných hostí.

Predseda oblastnej organizá-cie SZPB Ján Pacek v príhovore pripomenul hrdinské dni SNP, náročnosť vtedajších podmienok a skromnosť povstaleckých Via-noc. Poďakoval sa priamym účast-níkom národnooslobodzovacieho boja za ich osobnú statočnosť a členom SZPB a sympatizantom za zachovávanie a šírenie odkazu SNP. V tejto súvislosti pripomenul aj 72. výročie Vianočnej dohody, jej význam a odkaz pre dnešok.

Ocenil, že tohto tradičného podu-jatia sa zúčastnili aj predseda SZPB Pavol Sečkár, tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer, predseda Revíz-nej komisie SZPB Juraj Odor, pred-nostka Okresného úradu, poslan-kyňa BBSK a MsZ v B. Bystrici Ľubica Laššáková, ako aj poslanci BBSK a NR SR Jaroslav Demian a Michal Bagačka.

Poďakoval sa prítomným za prá-cu v roku 2015 a všetkým zaželal pevné zdravie, veľa tvorivých síl a úspechov v roku 2016. Pri tejto príležitosti boli rôznymi zväzovými medailami ocenení: Lila Wilher-merová, Roman Hradecký, Miro-slav Macák, Pavol Nikodém, Peter Majerský, Jozef Knopp, Vladimír Kucej, Alžbeta Voskárová, Viliam Longauer a Anna Ťureková.

Slávnostnú atmosféru vydare-ného podujatia dotvorila ľudová hudba pod vedením Jána Maka.

Anton HOFFMANNSpomienka na povstalecké Vianoce 1944.

O najlep šiu zabíjačkovú kapustnicuPred Vianocami sa družstvo ZO SZPB Istebné zúčastnilo nultého ročníka súťaže o najlepšiu zabíjačkovú ka-pustnicu, organizovanú obecným úradom pre všetky miestne spolo-čenské organizácie. Až osem troj-členných družstiev chcelo dokázať, že práve ich kapustnica je najlepšia.

ZO SZPB Istebné reprezentovali Pavol Dzúrik – legendárny amatérsky šéfkuchár, Pavol Stuchlý a Vladimíra Křibská. Na všetko dozeral nehrajúci kapitán – pred-seda OblV SZPB Ružomberok – Róbert Fajta, ktorý najprv všetkým navliekol sú-

ťažné dresy s logom „Protifašisti Istebné“ a určil „taktiku varenia“. Túto zdôraznil aj povoleným dopingom – kalíškom kvalitnej domácej slivovice.

Keď vôňa špecialít zaliala celú obec, z domov sa tu zišlo okolo 300 „hladošov“ a ďalší pribúdali.

Napriek našej taktike, napriek tomu, že pri našom kotlíku sa bavilo asi najviac ľudí, naše družstvo nezvíťazilo. Porota pod vedením podpredsedníčky NR SR Eriky Jurinovej napokon rozhodla, že najlepšiu kapustnicu navarili členky červeného kríža pred seniormi a hasičmi. Dušan SABOL

K nášmu kotlíku zavítala aj predsedníčka poroty Erika Jurinová – v strede, ktorej ihneď pod-predseda ZO SZPB Istebné Pavol Stuchlý navliekol dres s našim logom (odhodenie hákového kríža do koša).

Odsudzujeme extrémizmus a teroristické útokyDňa 11. 12. 2015 sa v Senci uskutočnila členská schôdza ZO SZPB, ktorá zhodnotila svoju činnosť v roku 2015 a vydala stanovisko k dianiu vo svete:

„Sme znepokojení z udalostí posledných mesiacov a týždňov. Európu za-chvátil fanatizmus a teroristické útoky, ktoré sú symbolmi proti ľudskosti. Slová o krehkom mieri sa už nezdajú byť metaforou a vojnové konfl ikty medzi štátmi tlejú tak intenzívne, že sa nedá uhádnuť čo bude zajtra.

Po 70. rokoch je tu opäť hrozba vojenského konfl iktu, ktorý by mal pre ľudstvo katastrofálne následky, v ktorom by neboli víťazi, len porazení.

Stop vojne! Dúfame, že na oboch stranách veľmocí zvíťazí zdravý rozum a spoločnou silou porazia terorizmus v európskom prostredí. Nech aspoň v našich rodinách vládne pokoj, láska, tolerancia a radosť z blízkosti naj-milších.“ Zaznamenala L. NEDVĚDOVÁ, tajomníčka ZO SZPB Senec

Cena mesta Svidníkpre Svobodovu dcéruPri 120. výročí narodenia armádneho ge-nerála Ludvíka Svobodu si jeho dcéra Zoe Klusáková Svobodová prevzala Cenu mes-ta Svidník. Udialo sa to počas slávnostnej akadémie „Ludvik Svoboda pojem, symbol i legenda 25. 11. 1895 – 20. 9. 1979“.

Akadémiu zorganizovali mesto Svidník, OblV SZPB vo Svidníku, Podduklianska knižnica a miestna základná umelecká ško-la. S príspevkom na akadémii vystúpil aj predseda OblV SZPB Jozef Rodák.

Jozef ŽIŽÁK

Na snímke sú členovia OblV SZPB Svidník so Zoe Klusákovou Svobodo-vou, jej dcérou Luďou Klusákovou a vnukom Miroslavom Klusákom.

V Starej Ľubovni hodnotiliV piatok 11. decembra 2015 v Starej Ľu-bovni sa na rozšírenom hodnotiacom za-sadnutí zišli členovia OblV SZPB a pozva-ní predsedovia základných organizácií.

Oblastný predseda Václav Homišan v sprá-ve o činnosti konštatoval, že okrem opravy nápisu na pamätnej doske na hore Marmon boli splnené všetky zámery.

Novinkou zasadnutia boli prednesené plá-ny práce na rok 2016 historicko-dokumentač-nej komisie a komisie pre prácu s učiteľmi, ženami a mládežou. Zmyslom tohto kroku je verejné sledovanie ich činnosti.

Príjemnou súčasťou tohto stretnutia bolo odovzdanie pamätného odznaku ministra obrany ČR k 70. výročiu ukončenia 2. sv. voj-ny Jánovi Gladišovi zo Šarišského Jastrabia,

ktorý mal v čase Povstania 14 rokov a prevá-dzal vojakov a partizánov cez železničnú trať Orlov – Prešov. Keď ich pri tom zastavil ne-mecký vojak, vždy mu tvrdili, že idú do poľa. Naspäť sa ale vracali vždy inou cestou, aby si nemohli všimnúť, že ich je menej. Takto pre-viedli do Levočských hôr 9 partizánov.

Pamätnú medailu ministerstva obrany SR k 70. výročiu SNP... odovzdala členka ÚR SZPB A. Majchrovičová predsedovi a pod-predsedovi OblV SZPB V. Homišanovi a L. Šlachtovskému.

V diskusii boli nastolené otázky prijímania nových členov SZPB, zánik dvoch základ-ných organizácií a zároveň tématika splno-mocnencov na založenie nových organizácií.

– LŠ – (Pre Bojovník bez nároku na honorár)Vyznamenanie Jána Gladiša.

Maršalov memoriálDňa 17. 12. 2015 sa v Tornali konal VII. ročník Memoriálu mar-šala ZSSR Rodiona J. Malinovského v streľbe zo vzduchovky pre miestne základné a stredné školy. Tohto roku k nim pribudlo aj družstvo tunajšieho reedukačného centra.

Spomedzi 7 družstiev zvíťazilo prvé družstvo Gymnázia v Tor-nali so ziskom 239 bodov z 300 možných. Na druhom mieste sa umiestnilo družstvo reedukačné-ho centra a tretie bolo družstvo ZŠ s vyučovacím jazykom ma-ďarským. Najlepšími jednotliv-cami boli Otto Kusza z víťazného družstva so ziskom 91 bodov zo 100 možných, o druhom a treťom mieste rozhodol až rozstrel medzi Michalom Tamášom a Lukášom Savasim.

Malinovského memoriál má aj vzdelávaciu časť. Tento rok súťa-žiacich so životopisom sovietske-ho maršala oboznámil predseda HDK OblV SZPB v D. Strede Jo-zef Pupala.

Organizátori každému štartujú-cemu odovzdali aj Ročenky od-bojárov 2015 a 2016, v ktorých sa môžu dočítať aj o minulých roč-níkoch tohto tradičného podujatia.

Súťažiacich osobne pozdravil aj účastník protifašistického odboja Artúr Szobonyia. JP

Víťazné družstvo pri pamätnom reliéfe R. J. Malinovského, ktorý je na budove, kde sa nachádzal štáb 2. UF (20. 12. 1944 –15. 1. 1945). Odo-vzdania putovného pohára pri pomníku osloboditeľom mesta Tornaľa sa zúčastnili aj zástupcovia veľvyslanectva RF pod vedením M. Ma-chekina.

Brezňania na pamätných miestach Členovia ZO SZPB č. 1 Brezno sa aj v roku 70. výro-čia víťazstva nad fašizmom a ukončenia 2. svetovej vojny vybrali na zájazd „Po pamätných miestach 2. svetovej vojny“. Tentoraz do podtatranskej ob-lasti.

V Starom Smokovci nás privítal predseda miestnej ZO SZPB Jozef Pavlík, ktorý nás oboznámil s tunajším pro-tifašistickým odbojom i oslobodzovaním. Pamiatku pad-lých hrdinov sme si uctili položením kvetov k miestnemu pamätníku.

Druhou zastávkou bola obec Štôla, kde nás očakával zástupca starostu Martin Jackovič. Spoločne sme nav-štívili tretí najväčší vojnový cintorín na Slovensku, kde sú pochovaní príslušníci 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a ďalší účastníci vojenských operácií v tejto oblasti.

Pri pamätníku, za ktorým je v polkruhu 297 hrobov, sme si v sprievode melódií heligónky Ľubici Hroncovej zaspievali pieseň „O partizánovi“ a položili kyticu kve-tov. Po pietnom akte sme boli pozvaní na obecný úrad, kde sme sa oboznámili s históriou obce i vojnového cin-torína. – ĽH – (Pre Bojovník bez nároku na honorár)

BOJOVNÍK / 1 8

KEĎ PREHOVORIA SPOMIENKY

Pred 40 rokmi zomrel dramatik a scenárista Ivan Bukovčan

V tvorbe mu dominujú hrdinské dniSlovenská kinematografia i dramatická tvorba ostane vždy spätá s dejinným zápasom nášho národa za slobodu počas druhej sve-tovej vojny. Nezaškodí pripomenúť si, že osobitá a najvýznam-nejšia kapitola tohto zápasu, Slovenské národné povstanie, ktoré Ladislav Novomeský nazval „vstupenkou“ nášho národa do naj-novších dejín, je zároveň aj jedným z najvýznamnejších medzní-kov vo vývoji nášho umenia.

Napriek tomu, že Ivan Bukov-čan vyštudoval právo, celý svoj nedlhý život venoval literárnej práci. Bol nielen novinárom, sce-náristom, dramatikom a spisova-teľom – ale aj športovcom. Svedčí o tom najmä jeho fi lm „Tatranský pohár“ z päťdesiatych rokov mi-nulého storočia, ale, žiaľ, aj jeho skon. Bol totiž zrejme nepriamym dôsledkom úrazu pri lyžovaní z konca roka 1974.

Nedávno sme si pripamätali

40. výročie smrti umelca, ktorý mal v slovenskej literatúre aspoň tri prívlastky: nevšedný, plodný, všestranný.

Ivan Bukovčan sa narodil 15. septembra 1921 v Banskej Bys-trici a umrel nečakane, vo veku 54 rokov – 25. mája 1975 v Bratislave.

Divadelný kritik Ján Slivko po premiére Bukovčanovej partizán-skej drámy „Sneh nad limbou“ (autor ju napísal podľa svojho sce-nára fi lmu „Zvony pre bosých“)

napísal: – ...Sila myšlienky nebýva vždy adekvátne vyjadrená množ-stvom postáv, ale predovšetkým pravdivosťou charakterov, logic-kou motiváciou ich konania na základe triedneho zaradenia i vy-stihnutia povahových čŕt. A v tom-to smere má Ivan Bukovčan bo-haté životné skúsenosti i dostatok umeleckej invencie...

Ivan Bukovčan ako publicista za-nechal dve knihy reportáží zo zahra-ničných pobytov „Rozpačitý mier“ a „Kuba bez brady“. Patril k prvým slovenským fi lmovým scenáris-tom, ktorí povzniesli tento žáner na profesionálnu úroveň („Čertova stena“ 1948, „Rodná zem“ 1954, „Posledná bosorka“ 1958, „Pieseň o sivom holubovi“ 1965, „Medená

veža“ a „Orlie pierko“ 1972, „Deň, ktorý neumrie“ (scenár sa pôvodne nazýval „Kamaráti moji“) a ďalších osem fi lmov.

V ostatných rokoch chýbal nie-len slovenskému fi lmu, ale predo-všetkým slovenskému divadlu. To sa mu stalo svätostánkom, do kto-

rého vnášal svoje životné skúse-nosti a ktorému prepožičal i svoje umelecké nadšenie.

Do stredu svojho záujmu po-stavil dramatik Ivan Bukovčan obyčajného človeka. Len si spo-meňme na jeho „Surovô drevo“ (touto ľudovou veselohrou de-butoval 8. mája 1954 na javisku v Prešove), „Pštrosí večierok“, „Kým kohút nezaspieva“, „Lui-giho srdce“, „Slučka pre dvoch“, „Prvý deň karnevalu“ atď...

V odkaze Ivana Bukovčana zo-stalo niekoľko nerealizovaných scenárov, ku ktorým sa, žiaľ, už nikto nevráti. Až z odstupu času zistíme, aká to bola pre slovenskú kultúru škoda. Tešiť nás trochu môže aspoň ten fakt, že na televíz-nej obrazovke sa objavujú Bukov-čanove fi lmy a v divadle sem-tam inscenujú niektorú z jeho múdrych a nadčasových hier. Pavol M. KUBIŠ

Ivan Bukovčan používal aj pseu-donym Buk.

Spomíname na generála ŽingoraDň a 27. novembra 2015 bola v Račkovej doline, v bývalej urbárskej ho-rárni Liptovskej Kokavy, odhalená pamätná doska pripomínajúca 65. vý-ročie popravy partizánskeho veliteľa generálmajora Viliama Žingora.

Pietneho podujatia sa zúčastnili pozostalí po V. Žingorovi i po bý-valom urbárskom horárovi Jánovi Oravcovi, ako aj zástupcovia par-tizánskej obce, urbariátu a členo-via ZO SZPB v L.Kokave.

Viliam Žingor začiatkom au-gusta 1944 založil partizánsku skupinu a výcvikový tábor v ho-rách nad Bystričkou. Po spoje-ní so skupinou Pjotra Velička v Sklabini sa stal veliteľom

2. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Po vojne bol vyzna-menaný Radom SNP I. triedy a menovaný za jedného z hlav-ných predstaviteľov Zväzu slo-venských partizánov. V roku 1945 vstúpil do KSS, vo voľ-bách v roku 1946 bol zvolený za poslanca SNR. Po prevzatí moci

komunistami však otvorene ho-voril o mnohých falošných par-tizánoch a kvôli nespokojnosti s politikou strany sa postupne sťahoval z verejného života.

V roku 1947 vystúpil z KSS, rezignoval i na funkciu generál-neho tajomníka Zväzu sloven-ských partizánov. V marci 1948 bol pozbavený mandátu poslanca SNR a prišiel aj o miesto správ-cu štátneho majetku v Petržalke. Bol perzekvovaný a často musel meniť zamestnanie.

Od roku 1948 žil s družkou Elenou Lámošovou v Hlohov-ci. Po udaní od Lámošovej otca, v ktorom odznelo, že Hlohovec sa stal centrom protištátnej čin-nosti, bol V. Žingor označený za vodcu skupiny pripravujúcej štátny prevrat a bol nútený opus-tiť Hlohovec. Pri hľadaní ná-hradného bývania prijal ponuku od priateľa Vladislava Kováča a utiahol sa do kokavskej horárne k Jánovi Oravcovi.

ŠtB na jeho vypátranie zorgani-zovalo operáciu „Turiec“. Zača-la sa 23. novembra 1949 a už na druhý deň sa ocitlo v rukách ŠtB 35 osôb. K odhaleniu Žingorovho pobytu dopomohol až agent pod krycím menom Teplice.

Viliam Žingor bol zatknutý 27. 11. 1949. A spolu s ním v rám-ci operácie „Turiec“ aj ďalších 150 osôb. Medzi nimi bol aj urbár-sky horár Ján Oravec, ktorý bol po tvrdom vypočúvaní odsúdený na 5 ročný žalár v Jáchymove.

Viliam Žingor bol v roku 1950 obvinený z rozvratnej protištát-nej činnosti a bol odsúdený na trest smrti. Popravený bol obese-ním 18. decembra 1950 v Brati-slave. Čiastočne bol v roku 1968 rehabilitovaný na Krajskom súde v Banskej Bystrici. O úplnej re-habilitácii na politickej i občian-skej úrovni však môžeme hovo-riť až po novembri 1989.

Emília FRONKOVÁtajomníčka ZO SZPB Lipt. Kokava

Málokto však vie, že autorom rovnomennej novely a scenára tohto slávneho fi lmového príbe-hu bol Ladislav Grosman, rodák z Humenného. A, že čiernobiely fi lm nakrútili v starobylom Sabi-nove režiséri Ján Kádar a Elmar Klos.

* * *Ladislav Grosman (1921–1981)

stratil rodičov za Tisovho režimu. Prežiť prenasledovanie fašizmom sa mu podarilo len vďaka niekto-rým dobrým ľuďom.

Po skončení druhej svetovej vojny šiel mladý Grosman študo-vať do Prahy, kde sa potom natr-valo usadil. Svoju životnú dráhu začal v predajni Slovenskej knihy na Vodičkovej ulici a pokračoval

v nej ako scenárista vo fi lmovom štúdiu Barrandov.

Po prvotných poviedkach s protifašistickou tematikou vy-šiel jeho debut Obchod na korze v nakladateľstve Mladá fronta. U čitateľov sa hneď stretol s veľ-kým ohlasom. Vzápätí dostal ponuku na napísanie scenára na jeho sfi lmovanie.

Po obsadení ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy emigroval Ladislav Grosman s rodinou naj-prv do susedného Rakúska a od-tiaľ do Izraela. Tam, v rodisku svojich pra-pra-predkov napísal ďalší knižný príbeh, ktorému dal názov Z pekla šťastie. Popisuje v ňom život 12-ročného chlapca, ktorý s hlavou plnou vedomostí,

množstva dobrodružných romá-nov a sentimentálnych zážitkov zažije útek za hranice, internač-ný tábor, väzenie, všetko čo prá-ve pripraví prebiehajúca 2. sve-tová vojna. Napokon sa mu opäť podarí stretnúť sa s bratom a rodičmi, ktorí mali v mašinérii transportov smrti z pekla šťastie. No nakoniec je i toto všetko úpl-ne inak.

Tento rukopis dokončil spiso-vateľ len niekoľko dní pred náh-lou smrťou (do šesťdesiatky mu chýbalo len desať dní). V roku 2001 ho vydalo Múzeum židov-skej kultúry v Bratislave.

V pozostalosti tohto spisovate-ľa zostali rozpracované aj ďalšie životné príbehy židovských rodín.

Aby sa na nebohého majstra pera nezabudlo, Mestský úrad v Humennom sa postaral o pa-mätnú tabuľu, ktorú 21. mája 2010 za prítomnosti generálneho riaditeľa Slovenského národné-

ho múzea R. Púdelku, riaditeľa Židovského múzea P. Mešťana, zástupcov samosprávy a pozva-

ných hostí slávnostne odhalil vte-dajší primátor V. Kostilnik spolu s rodáčkou z Humenného a man-želkou majstra pani Editou Gros-manovou. J. HRUBOVČÁK

Tento rok si pripomenieme 50. výročie ako prvý česko-slo-venský film získal cenu americkej Akadémie filmových umení a vied za najlepší cudzojazyčný film (1966). Skvelý Obchod na korze perfektne zobrazil podstatu nastoleného fašizmu na Slo-vensku, arizáciu židovského majetku, prenasledovanie a depor-tácie tohto etnika do vyhladzovacích táborov.

V Humennom je pamätná tabuľa L. Grosmana

Záber z oscarového fi lmu Obchod na korze, v ktorom sa v hlavných úlohách s Jozefom Krónerom predstavila aj Ida Kamiňska.

9 BOJOVNÍK / 1

HISTÓRIA ZNÁMA AJ NEZNÁMA Viete, že...?...slovenskí vojaci riešili odpor k vojne rôzne? Simulovaním, chorobami slepého čreva a žltačkou, ako aj úmyselným po-ranením, aby sa dostali domov...

Takáto nálada sa stupňovala osobitne v druhej polovici roku 1942. Jej rozsah potvrdzuje Čatlošov armádny rozkaz z 26. 10. 1942, v ktorom nabádal slovenských vojakov k väčšej zmužilosti v boji proti boľševikom a dával im za vzor poslušných hitlerov-ských vojakov: „nemeckí kamaráti sú už štvrtý rok na vojne. My starší sme boli šesť rokov.“

...prvé prechody slovenských vojakov k bieloruským partizá-nom sa začali uskutočňovať už v prvej polovici roka 1942?

Napríklad v rozkaze veliteľstva Zaisťovacej divízie č. 71/42 bolo uverejnených 8 zatykačov na vojakov, ktorí zbehli v marci až máji 1942 od svojich jednotiek v Žitomiri...

Niektorí vojaci utekali bez toho, aby mali spojenie s partizán-mi a tak sa stávalo, že po niekoľkotýždňovom skrývaní sa boli chytení.

...najväčším tromfom, svetovým unikátom, ktorý získali Rusi pred vojnou v roku 1940 bolo automatické zváranie ocele?

Áno, v tom čase nemal túto technológiu nikto. Pochopiteľne, že najväčší efekt to prinieslo pri zváraní najnovších tankov T-34, ktorého prvý exemplár bol vyrobený 18. 12. 1941.

Uralský závod v Nižnom Tagile vyprodukoval za roky vojny celkove 30 627 tankov T-34 – 76 a T-34 – 85.

Výnosom vlády ZSSR z 20. 12. 1940 bola nová technológia zavedená do výroby 20-tich fabrík, začala sa používať pri výrobe žeriavov, vagónov, kotlov, lodí...

...že prezident Obama v auguste 2015 už siedmy rok po sebe nedodržal jeden svoj sľub?

Konkrétne, že Spojené štáty uznajú genocídu Arménov zo stra-ny Turecka.

Genocídu zatiaľ uznalo 25 štátov, vrátane SR. Najďalej však v tejto záležitosti zašlo Rusko pretože jeho parlament v závere roka 2015 navrhol zákon o trestnej zodpovednosti každého, kto popiera, že zabíjanie Arménov ottomanskými Turkami bola ge-nocída.

...ideálny muž na výcvik pilotáže musel byť kedysi dobrýjazdec?

Vo vojnách nebol čas na nejaké siahodlhé výbery pilotov, skúš-ky, testy a podobne. Platilo jednoduché a logické pravidlo. Ak vedel vojak jazdiť na koni, alebo bol dobrý šofér za volantom, automaticky mal predpoklady na výcvik pilotáže lietadiel. Práve takýchto mužov posielali na výcvik.

...existoval aj pružinový bicykel?

Gumy na pneumatiky, či kolesá bicyklov boli nedostatkovým tovarom počas prvej svetovej vojny. Zohnať ich bolo nemožné. A tak sa šikovní inovátori pustili do práce a navrhli kolesá bi-cykla, ktoré boli po celom obvode pokryté pružinami. Pružinové bicykle boli používané najmä v Nemecku.

...existovali ultrafi aloví agenti?

Mať šedý zákal mohlo byť v niektorých prípadoch pre vojnu obrovským prínosom. Najmä počas nocí druhej svetovej vojny. Všetci vojaci, ktorí trpeli týmto postihnutím, okamžite smero-vali do jednotky špeciálnych agentov. Prečo? Nuž preto, lebo sa ukázalo, že uprostred tmavej noci vidia lepšie, ako vojaci so zdravým zrakom. Ich nočné videnie sa dá dnes takmer prirovnať k moderným technickým pomôckam armády. Títo vojaci slúžili ako prieskumníci.

...heroín bol pred vojnou voľno predajný?

Heroín je slovo, pri ktorom sa nám okamžite vybaví v hlave obraz narkomana. Dnes ilegálna chemická látka bola však pred prvou svetovou vojnou bežne dostupným liečivom. Vyrábal ho farmaceutický nemecký koncern Bayer a lekári ho žehnali. Do-kázal tlmiť dusivý kašeľ, silné bolesti, či nespavosť. Dokonca ho odporúčali aj pri liečbe malých detí. Keď sa vo výraznej miere prejavili jeho vedľajšie účinky, najmä silná závislosť, liek bol na predpis a časom ho úplne zakázali.

...základňa japonských špiónov bola v Mexiku?

Druhá svetová vojna bola v plnom prúde a Japonci strácali pôdu pod nohami. Ich paranoja, že spojenci ovládnu ostrovy bola taká veľká, že sa rozhodli svojich špiónov nedržať na svojom území, ale základňu im presunuli na neutrálnejšiu pôdu do Mexi-ka. Navyše Mexiko susedí s USA, a tak to nemali špióni ďaleko na výzvedy. A. MIKUNDOVÁ

Tesne v nich zvíťazila ľavicová koalícia, tzv. ľudový front. Bolo to veľmi široké spektrum, v ktorom boli zastúpení socialisti, komunis-ti, trockisti, liberáli, republikáni... Ale aj anarchisti, čo je zaujímavý moment, pretože nepriateľom anar-chistov je štát. Od štátu sa anar-chisti dištancovali, ale v tejto chvíli podporili ľudový front.

Niektorí historici však pokladajú za začiatok občianskej vojny tzv. „červený október“ v roku 1934, keď povstanie baníkov v Asturii

bolo potlačené a pri jeho likvidácii armádou zahynulo podľa nepres-ných odhadov možno až dvetisíc ľudí. Jedným z veliteľov týchto armádnych jednotiek bol práve ge-nerál Francisco Franco.

Dlho prevládala interpretácia, že išlo o konfl ikt, ktorý dozrieval vyše 100 rokov. Podľa nej proti sebe stáli „dve Španielska“. Jed-no konzervatívne, hľadiace najmä do minulosti na veľkú dobu vlá-dy Habsburgov, predovšetkým na Filipa II., a proti nemu stáli tzv.

„pofrancúzštení“, inšpirovaní Veľ-kou francúzskou revolúciou, ktorí chceli modernejšiu, sociálne spra-vodlivejšiu spoločnosť. Tieto „dve Španielska“ sa v priebehu rokov stretávajú v dvoch občianskych vojnách a v štyroch desiatkach rôzne rozsiahlych revolučných bojoch. Práve z tohto pohľadu je španielska občianska vojna vyvr-cholením storočného vývoja a tým pádom bola nezvrátiteľná a nedalo sa jej zabrániť.

Hybridná vojnaHistorici španielsku občiansku

vojnu prezentujú ako prvú fázu eu-rópskej časti druhej svetovej vojny, čo je skutočnosť.

Je tu však aj tvrdenie historika S. de Julia, ktorý hovorí, ž e špa-nielska občianska vojna je hybri-dom, jednou nohou v 19. storočí a druhou už v tom 20-tom. Na jed-nej strane proti sebe bojujú stoti-sícové armády s najmodernejšími zbraňami, na druhej napr. dobýva-nie prebieha tak, že z Madridu po raňajkách prídu vlakom milicioná-ri, zastrieľajú si, a večer sa domov vracajú na večeru.

Španielsko je dodnes po Kam-bodži druhou krajinou vo sveto-vom rebríčku s najväčším počtom zmiznutých. Ide o vyše sto tisíc ľudí stratených v drvivej väčšine počas občianskej vojny. Uvádza sa, že obetí bolo pol milióna, ale ani to nie je konečné číslo. Nové hromad-né hroby sa stále odkrývajú.Národní osvobození 23/2015 (výňatok), snímka internet

Príčin porážky (demokratického) Španielska je veľaVšeobecne je za začiatok španielskej občianskej vojny pokladaný 17. júl 1936, keď armádne jednotky v Maroku zahájili povstanie. Predchádzali tomu spoločenské strety, ktoré sa vyostrili po voľ-bách vo februári roku 1936.

Československá Gottwaldova delostrelecká brigáda.

Japonské Pyrrhovo víťazstvo v Pearl HarborPred 75 rokmi japonské cisárske loďstvo a letectvo prekvapivo za-útočilo na námornú základňu amerického ticho oceánskeho loďstva na Pearl Harbor. Operácia bola dobre naplánovaná, sprevádzal ju útok na panstvá Ameriky a V. Británie po celom Tichom oceáne.Japonský plán...

...bol v log ike jednoduchý a priamočiary. Japonci vedeli, že v prípade ich útoku proti Anglo-sasmi kontrolovaným územiam Filipín, Guamu, Singapúru... by sa im postavilo aj americké loďstvo. Práve preto bolo jednoduchšie vopred ho z tejto „hry“ vyradiť. No a na to sa zrodil plán, jediným prekvapivým útokom zlikvidovať americké tichooceánske loďstvo rovno na jeho najväčšej základni. Japonskú prevahu na tomto bojis-ku potom už nič neohrozí.

Japonsko je chudobné na ne-rastné suroviny, no jeho vojenské a hospodárske kruhy sa zliali do extázy bláznovstva – rozhodli sa silou dosiahnuť kontrolu nad úze-miami, ktoré by „nakŕmili“ ich ambície.

„Sila“ v 20. storočí, to boli kovy a ropa. Bez nich bola každá voj-na nezmyslom. Japonskému prie-myslu jedno i druhé pred vojnou štedro dodával americký prie-mysel.

Ku koncu roka 1941 Japon-sko dostatočne efektívne okupo-valo slabo bránené šíre územia ázijských kolónií európskych mocností. Lenže vznikla potreba

prekročiť regionálne hranice: Hit-ler požadoval splniť spojenecké záväzky a čo najskorší útok proti sovietskemu Ďalekému východu.

Z dnešného pohľadu... ...sa môže zdať voľba tejto ja-

ponskej agresie očividnou chy-bou. O jej príčinách sa stále disku-tuje. Lenže bez ohľadu na príčiny, japonskí admiráli touto agresiou vyriekli ortieľ nad vlastným náro-dom, vohnali ho do utrpenia a hla-du, do ohňa spaľujúceho vlastné mestá, do atómového bombardo-vania, do sedemročnej otvorenej a do doteraz panujúcej skrytej okupácie.

Útok na Pearl Harborje ukážkou...

...triumfu taktiky nad stratégiou. Plán to bol ideálny a bol aj per-fektne uskutočnený. Väčšina ame-rických lodí bola potopená, iné boli ťažko poškodené. Zabitých bolo vyše 2 000 ľudí, ranených okolo 1 500, pri japonských stra-tách nedosahujúcich ani 100 ľudí.

No načo je takýto triumf krvilač-nosti, keď jeho následkom sa ame-rický priemysel nielen, že pozvie-chal, ale aj znásobil zostavu svojho loďstva do nevídaných rozmerov? V mene jediného cieľa – poraziť a zničiť Japonsko a Japoncov.

Skrátka, ak Japonsko malo do 7. decembra šancu udržať sa, po ňom už bolo odsúdené na poníže-nie a krach.

Podľa regnum.ru, 7. 12. 2015, snímka internet

BOJOVNÍK / 1 10

Bratislava 9 s MUDr. Vlastou Čunderlíkovou, PhMr. Vierou Fraňovou, Vojtechom Bačka-dym, Michalom Hrobárom, prof. Štefanom Chocholom, CSc., MVDr. Jozefom Gmitterom, CSc. a Zdenkom Lőffl erom. Brezno 1 s 95-ročnou Alžbe-tou Roškovou. Humenné 3 s 85-ročnou An-nou Nemčíkovou. Hnúšťa s 93-ročnou Júliou Petrokovou. Levoča s 84-ročným Pavlom Ferencom. Liptovský Mikuláš s 93-roč-nou Oľgou Kostkovou. Lomné s 83-ročným Jánom Klebanom. Považská Bystrica s 92-roč-

nou Agátou Kolkusovou a 90-ročným Karolom Dubovanom. Piešťany s 94-ročným Fran-tiškom Jankechom. Revúca – ZO gen. Viesta so 77-ročným Jozefom Borošom a 69-ročným Jánom Bendom. Selce s 92-ročným Ľudovítom Smatanom. Svidník s 86-ročnou Helenou Bartošovou. Trenčín 1 s 94-ročným Jura-jom Hermanovským. Zohor s 95-ročným Alojzom Cabadajom. Žiar n/Hronom s 85-ročnou Martou Petrušovou.

Česť ichnehynúcej pamiatke!

Navždy sme sa rozlúčili

Jubilanti ZO SZPB sa dožívajúJubilanti ZO SZPB sa dožívajú

Dňa 30. novembra 2015 nás vo veku 73 rokov opustil náš milovaný a čestný človek, tajomník Oblastného výboru SZPB v Michalovciach pplk. v. v. Ing Daniel Sidor. Česť jeho svetlej pamiatke.

S úctou Marián LUKÁČpredseda OblV SZPB Michalovce

Odišiel čestný človek

Jubilantka, 90-ročná Katarína ŠagátováKatarína Šagátová (rod. Boórová) z Podkyla-vy je členkou ZO SZPB v Krajnom od jej vzniku (1966). Nedávno sa dožila 90-tky. Medzi mno-hými gratulantmi bol i člen OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom a ZO SZPB Krajné Ján Sedí-lek, ktorý jej pri tejto príležitosti odovzdal Ďa-kovný list OblV SZPB Nové Mesto nad Váhom za aktívnu prácu a pomoc v SZPB.Čiperná pani Katarína Šagátová nám povedala:

„Momentálne žijem spokojne vo Vrbovom v sta-rostlivosti svojej dcéry Anky Igazovej a zaťa Jána Igaza. Vydala som sa v roku 1948 za Štefana Šagáta z Krajného.

Keď sa vojna preniesla na naše územie, môj otec Daniel Boór, obšíval partizánom topánky (počas vojny bol i zranený) a môj brat Ján šil pre partizá-nov čižmy. My s priateľkou Alžbetou Pagáčovou sme ich nosili spolu s potravinami cez hory k par-tizánom“, spomína jubilantka. „Veliteľom môjho manžela (vtedy tiež partizána) bol Jozef Brunovský. Po smrti kpt. Miloša Uhra prešiel na druhú stranu Váhu, dostal sa do zboru L. Svobodu a zúčastnil sa oslobodzovania ČSR. Zomrel v roku 1974, vo veku púhych 52 rokov.“ Viliam SOLOVIČ, sníma autor

Zľava: Zať Ján Igaz, dcéra Anka Igazová, Ján Sedílek s jubilantkou Katarínou Šagátovou.

Spomienky partizánaV Liptovských Revúcach sa 11. 12. 2015 ko-nala hodnotiaca schôdza ZO SZPB, ktorej sa zúčastnil aj náš posledný priamy účastník SNP, bývalý partizán 91-ročný Dominik Praženica.

Samozrejme, že sa zapojil do diskusie a spomí-nal na svoje povstalecké pôsobenie v okolí Liptov-skej Osady a Liptovských Revúc v oddiele Pobeda pod vedením kapitána Makarenka.

Veliteľ navyše rozhodol, že v jeho rodnom dome bude mať aj štáb.

D. Praženica toto svoje rozprávanie doplnil aj názorne, fotografi ou zo stretnutia v L. Revúcach po 10 rokoch. Kpt. Makarenko naň prišiel aj s niekoľ-kými ďalšími spolubojovníkmi pozdraviť babušku Pavlínu Praženicovú.

Dominik Praženica sa 1. 1. 2016 dožil 92 rokov k čomu mu želám pevné zdravie a veľa najkrajších chvíľ. Róbert FAJTA, predseda OblV Ružomberok

Na snímke: Vzadu v strede v civile kpt. Maka-renko, vpredu v strede babuška Pavlína Praže-nicová.

• Bratislava 3: Agneša Horská 92 rokov.• Bratislava 12: Štefan Kozáček 96 a Ing. Ján Hlavenka 60 rokov.• Bratislava 15: Anna Mičíková 88 a Rudolf Alker 60 rokov.• Bratislava 16: Rozália Víchová 90 a Jozefína Vašinová 86 rokov.• Bratislava 19: Ján Škorec 93, Milan Jamrich 84 a Vladimír Mi-kunda 60 rokov.• Bojnice: Eva Lukačová 82 rokov.• Belá – Dulice: Pavol Gregor 65 rokov• Badín: Ján Šúr 83 a Emília Slo-bodová 80 rokov.• Banská Bystrica – ZO gen. I. Gibalu – Fončorda: Imrich Kli-báni 89 a Mgr. Tatiana Čellárová 60 rokov.• Banská Bystrica – ZO J. Rýsa – Tr. SNP: Lýdia Bancíková 92, Mi-kuláš Palko 75, Marián Očenáš 70, Jaroslav Brozman 65 a Ján Vilhan 55 rokov.• Bardejov 1: Anna Michaličková 88 rokov.• Bardejov 2: Verona Barvirčáko-vá 89, Anna Kubišová 87, Anton Kubik a Andrej Kundrát 70, Mária Sosenková 65, Jozef Litavec 55 a Milan Klimek 40 rokov.• Bardejov 3: Anna Pacosová 94, Ing. František Rybár a Ján Zajac 75, Kristína Šmilňaková 65 rokov.• Bardejov 4: Vasiľ Hudák 75 ro-kov.• Cigeľka: Peter Zakuťanský 55 rokov.• Čaňa: Marta Bitoová a Zdenka Kravcová 60 rokov.

• Čierny Balog: Anna Sitarčiková 93, Antónia Belková 85, Štefan Kliment 70 a František Červenec 65 rokov.• Dolná Krupá: Agneša Mihalo-vičová 92 a Emília Francistová 70 rokov.• Dolné Vestenice: Mária Dvončo-vá 89, Štefan Chynoracký 84 a Jo-zef Vraňák 70 rokov.• Dunajská Streda: JUDr. Nina Leffl erová 91 a MUDr. Margita Cyprichová 75 rokov.• Galanta: Anna Rusnáková a Mgr. Ida Vallová 80, Mgr. Alžbe-ta Pongrácová 60 rokov. • Giraltovce: Ján Mihok 95 a Má-ria Kisková 86 rokov.• Humenné 1: Magdaléna Karaso-vá a Milan Srok 65 rokov.• Humenné 3: Anna Roháľová 70 a Magdaléna Macková 65 rokov.• Hrachovo: Etela Krištofová 75, Vladimír Franek 55 a Helena Fra-neková 50 rokov.• Hnúšťa: Viera Polčániová 86, Emília Šivarová 82 a Ondrej Barto 80 rokov.• Hažlín: Mgr. Anna Leškaničová 50 rokov.• Chmeľová: Ladislav Mackuľák 92 a Anna Prokipčáková 60 rokov.• Chtelnica: Božena Krajčíriková 86 rokov.• Klenovec: Pavel Jakabšic 86, Zuzana Drozdíková 82, Mária Brá-dňanová 75, Zuzana Ostricová 70 a Ing. Ján Antal 65 rokov.• Kremnica: Rozália Marková 83 rokov.• Košice 8: Karolína Korčoková

90 a Mária Žofčáková 65 rokov.• Kuzmice: Štefan Dudič 60 rokov.• Krivé: Zuzana Čičilová 92 rokov.• Kríže: Anna Saloková a Viera Smreková 45 rokov.• Kurov: Anna Repová a Michal Kost 65 rokov.• Liptovská Teplička: Anna Mu-chová 96 a Mgr. Slavomír Kopáč 45 rokov.• Liptovský Mikuláš: Jozef Neu-man 96, Anna Strculová 90, Anna Končinská 83, Milan Martinka 81 a Jana Mattelová 50 rokov.• Levoča: Štefan Sopko 96, Marta Bretzová 91, Olina Dzurková 80 a Štefan Holečko 60 rokov.• Lipany: Emília Hozová 65 ro-kov.• Lučenec 2: Helena Chlebničano-vá 90 rokov.• Lučenec 3: Emília Ličková 84 rokov.• Medzibrod: Magdaléna Sanitro-vá 87 rokov.• Nové Mesto n/Váhom: Imrich Gablech 100, Jozef Považský 94, Anna Klčovská a Jaromír Ošťádal 92, Anna Kuhajdová 90, Mária Ja-negová 88, Lýdia Zoričáková 83, Marta Miklánková 82, Vladimír Ješko 80, Rudolf Michalík a Ti-

bor Galbavý 70, Dáša Nemšáková a Danuša Michalovská 65 rokov.• Novosad: Juraj Pokrivňák 86 ro-kov.• Piešťany: Jolana Soukopová 96, Jozef Svetlík 93, Tibor Urbánek 92, Anna Plecitá 90, Mária Mina-rechová a Margita Wachtarczyko-vá 81, Helena Hurtíková 75 rokov.• Pezinok: Emília Sedláková 90, Ing. Justín Sedlák 60 a Rastislav Blaško 45 rokov.• Plechotice: Mária Hajduková 89 rokov.• Stará Turá: Anna Skalská 87 rokov.• Sliač: Zlatica Egryová 91 rokov.• Selce: Mária Škarbová 60 rokov.• Spišská Belá: Margita Rošková 75 rokov.• Stropkov: Milan Klekner 75, Jo-zef Kriško 70, Jozef Magdziak 65 a Stanislav Kolcun 50 rokov.• Sučany: Darina Laučeková a Jo-lana Goňová 75 rokov.• Snakov: Andrej Kocur 70 rokov.• Stebník: Anna Peregrimová 65 rokov.• Slovenské Nové Mesto: Anna Maďarová 89 rokov.• Streda n/Bodrogom: Ing. Rasti-slav Smaržík 65 rokov

• Trebišov 1: Mária Hadbavná 87 rokov.• Trebišov 2: Anna Vrabeľová 87 a Anna Štefanová 84 rokov.• Trebišov 3: Božena Kušniríková 81 rokov.• Trenčín 1: MUDr. Viliam Točík 101, Klára Kopecká 87, Štefánia Adamusová 81, Mária Matejková 70, Anna Šišovská 65 a Oľga Su-chá 55 rokov.• Trenčianske Teplice: Ing. Viktor Sedlák, CSc. 84 a Juraj Stebila 65 rokov.• Utekáč: Anna Becániová 80 a Monika Krahulcová 70 rokov.• Veľaty: Miroslav Kundrát 60 ro-kov.• Varadka: Anna Roháčová 65 rokov.• Zborov: Mária Šoltýsová 86 ro-kov.• Zvolenská Slatina: Mária Pavlí-ková 81 rokov.• Zvolen – Zlatý Potok: Ján Mly-nárik 55 rokov.• Zvolen – Centrum 1: Mária Hybská 92 a Oľga Veľká 80 rokov.• Žiar n/Hronom: Júlia Kamenská 89 a Valéria Kriváková 85 rokov.

Jubilantom srdečne blahoželáme.

11 BOJOVNÍK / 1

Literárna súťaž ministra obrany má svojich víťazov

V poradí už 11. ročník literárnej súťaže ministra obrany SR má svojich víťazov. Do súťaže pre študentov stredných a vy-sokých škôl bolo zaradených celkovo 295 prác, ktoré splni-li súťažné podmienky. Z prvého kola, ktoré bolo ukončené 17. novembra 2015, vybrala komisia do druhého – „faceboo-kového“ kola 10 príspevkov.

O víťazoch v jednotlivých kategóriách rozhodla verejnosť na zá-klade hlasovania za jednotlivé príspevky, pričom tie boli na sociál-nej sieti zverejnené bez uvedenia osobných údajov o autoroch. V období od 25. do 30. novembra 2015 za práce hlasovalo celkovo 4251 ľudí. Tí rozhodli o nasledovných víťazoch:

Študenti vysokých škôl:

1. miesto Pavol ZLATOVSKÝ – UK Bratislava – „Privilégium“ (954 hlasov).

2. miesto Mário SÜČ – Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach –„Život v mieri: samozrejmosť pre nás, túžba všetkých...“ (449 hlasov).

3. miesto Ivana CSALOVÁ – UK Bratislava – „Paralela“ (217 hlasov).

Študenti stredných škôl:

1. miesto Peter KROMKA – Gymnázium Komenského, Lipany –„Otec, chýbaš mi“ (937 hlasov).

2. miesto Michaela GOMBÁROVÁ – Spojená škola de La Salle,Bratislava – „Alternatíva vojny – alternatíva mieru“(672 hlasov).

3. miesto Daniela FERKOVÁ – Gymnázium Trebišovská, Košice – „Život v mieri: samozrejmosť pre nás, túžba všetkých...“(403 hlasov).

Súťaž, v porovnaní s predchádzajúcim rokom, zaznamenala o 94 súťažných prác navyše.

Podľa mosr.sk, 1. 12. 2015

Takmer ako recenzia

...S Krymom to možno bolo inakReportáž v pravý čas a v pravej dobe – tak hostia hodnotili novú knihu novinárskeho nestora Milana Syručka „Rusko-ukrajinské vzťahy – mýty a skutočnosť“.

Začudoval som sa ako málo na-šich historikov vie, že už bol sprí-stupnený Stalinov osobný archív. Stalin bol totiž jeden z mála politi-kov, ktorí si všetko písali. Existuje 300 kníh, kde sú okraje lemované jeho výpiskami. Niektoré diela prerábal, napríklad Štát a revolú-cia, niekde si robil vlastné výkrič-níky či otázniky. Na základe ame-ricko-ruskej dohody z roku 1997 Američania v Moskve digitalizo-vali celý archív, ktorý je podľa Syručka prístupný na stránkach Yalskej univerzity. „A je tam i to, ako sa vlastne Krym stal ukrajinským, pretože ani jedna z tých verzií, ktorá sa u nás roz-práva, nie je pravdivá.“

...si želal aby ukrajinská vláda zriadila pre židov Ukrajiny a Bie-loruska autonómnu republiku, ktorá by zahrňovala severnú časť Krymu, územie od Odesy po Ab-cházsko a Soči. Vtedy to Trockij, Bucharin, Kamenev podporili. Potom Sovieti dostali prvú pô-žičku, 16 miliónov dolárov a po vojne v roku 1945, kedy to neboli schopní splatiť, vyrokovali sľub, že ak bude projekt realizovaný, tak Američania im odpustia túto pôžičku i úroky. A ak to nebude realizované, tak jej splatnosť bude až v roku 1954.

V tej dobe už ZSSR šéfoval Chruščov, ktorý nechcel ani pô-

žičku splatiť, ani založiť židovskú republiku, a tak mu asi poradco-via vychytrale poradili, že dohodu schválil najvyšší orgán RSFSR, čiže pokiaľ by Krym patril k inej republike, tak nebude platná. To motivovalo Chruščova, aby Krym odovzdal Ukrajine.

Bandera versus VlasovĎalšia vec, o ktorej by som sa

chcel zmieniť, je postoj autora ku kontroverznej histórii Ban-derovcov.

Bandera založil v roku 1942 armádu, ktorá mala 200 000 vo-jakov. (Na to prítomní ukrajinskí zástupcovia nesúhlasne pokrútili hlavami a medzi sebou si poti-chu hovorili, že išlo len o 70 000 mužov v zbrani. On (Bandera) nechal zavraždiť až 20 000 Polia-kov a autor zdôrazňuje Banderov boj za nezávislú Ukrajinu, ktorú v jednej chvíli vo Ľvove aj vyhlá-sil. Z toho popisu cítim autorov určitý rešpekt k Banderovi.

Je tam tiež porovnanie Banderu a jeho boja proti Rusku s Vlaso-vom s jeho bojom za Rusko, ale proti Stalinovi, čo bolo asi jedi-ným spojivom medzi nimi.

Stigmy 2. sv. vojnyJe pozoruhodné, s akou rých-

losťou sa dá zničiť jeden štát a vytvoriť problém, ktorý bude

prenasledovať nielen generáciu, ktorá medzi sebou bojovala, ale aj tu nasledujúcu. ...všimnite si, že takmer všetky tieto konfl ikty vypukli tam, kde nie sú vyrieše-né otázky druhej svetovej voj-ny. Tam, kde bol konfl ikt počas druhej svetovej vojny, tam je konfl ikt aj dnes. Je to na Balká-ne, Srbsko, Albánsko, vrátane Kosova, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko – to je záležitosť, kde sa tí, ktorí sa bijú dnes, bili aj počas druhej svetovej vojny na oboch stranách frontu.

Na Kaukaze som potom sle-doval, že Osetinci boli na strane Červenej armády, Čečenci a In-guši boli na strane nemeckej ar-mády a tak, ako na tom Balkáne, tak aj na Kaukaze boli jednotky SS zložené z tých národnostných menšín.

Na Ukrajine je tento problém tiež nevyriešený, pretože dodnes tam zostáva fenomén Banderu.

Parlamentnilisty.cz, 5. 12. 2015

Originál: http://www.parlamentnilisty.cz/arena/monitor/Pribeh-nejvetsi-rozkradacky-ve-vychodnim-bloku-Velezkuseny-novinar-Syrucek-predstavoval-svou-knihu-o-Ukrajine-Treba-s-Krymem-to-bylo-upl-ne-jinak-nez-se-u-nas-pise-411433 search?q=rudolf+jasiok&biw=1366&bi-h=657&tbm=isch&imgil=OI5OPDMAXM4Yf-M%253A%253BWoZs7fSjhp1FVM%253Bhtt-p%25253A%25252F%25252Fwww.zeny-bojujici.cz%25252Ffotogalerie%25252Fsvatby&source=iu-&pf=m&fir=OI5OPDMAXM4YfM%253A%252CWoZ-s7fSjhp1FVM%252C_&usg=__CnvC-HwfrKrTqF-CYcvTLa1dezEM%3D&ved=0ahUKEwibhrfam__JA-hVFzxQKHV_jDNYQyjcIKQ&ei=qoOBVpuJFMWeU9_Gs7AN#imgrc=AFereyM-pKMtsM%3A&usg=__Cnv-C-HwfrKrTqFCYcvTLa1dezEM%3D

Koncom novembra 2015 sa v sále obecného úradu v Čani konal III. ročník Reprezentačného plesu SZPB.Zúčastnilo sa ho 205 osôb. Všetkých, a medzi nimi aj predsedu SZPB P. Sečkára, podpredsedu Norberta Lacka s manželkou a ukrajinských partnerov na úvod privítala organizátorka plesu tajomníčka OblV SZPB v Košiciach Monika Gergeľ ová. Bohatá bola aj tombola, medzi 50 cenami boli bicykel, televízor a balíčky v hodnote 1400 €.

Kapitoly zo života hrdinu Rudolfa JasiokaDňa 1. decembra 2015 sa uskutočnila promócia rovnomennej knihy už nebohého historika Igora Slepcova. Podujatie zorgani-zoval Vojenský historický ústav a Podduklianska knižnica vo Svid-níku pri príležitosti jeho nedožitých 70. narodenín.

Riadit eľ VHÚ Miloslav Čaplo-vič ocenil osobnosť Igora Slep-cova nielen ako výskumného pracovníka, ale predovšetkým ako človeka, ktorý svoj profesionálny život zasvätil Dukelskému múzeu vo Svidníku, neskôr Vojenskému historickému múzeu vo Svidní-ku. Knihu následne predstavil uznávaný vojenský historik Jozef Bystrický, ktorý editoval rukopis autora.

Igor Slepcov vo svojom diele priblížil zaujímavý, hoci tragický životný príbeh veliteľa tankovej roty 1. čs. samostatnej tankovej brigády ppor. pech. v zál. Rudolfa Jasioka, ktorý zahynul hrdinskou smrťou 30. septembra 1944 v boji o kótu 578 na Dukle a miesto po-sledného odpočinku našiel na voj-novom cintoríne 1. čs. armádneho zboru v ZSSR na Dukle.

Podľa vhu.sk, 10. 12. 2015

PF 2016Predseda SZPB Pavol Sečkár, tajomník ÚR SZPB Viliam Longauer a  redakcia dvojtýždenníka Bojovník ďakujú všetkým zasielate-ľom vianočných a novoročných želaní.

Adresáti zároveň  vyjad rujú presvedčenie, že obojstranne prospešná spolupráca s  osvedčenými partnermi bude úspešne pokračovať aj v tomto roku.

Most špiónovSkutočným príbehom americké-ho pilota špionážneho lietadla U-2 kapitána Francisa Garyho Powersa, zostreleného v máji 1960 nad Sovietskym zväzom, sa inšpirovali svetoznámi filmo-ví bratia Ethan a Joel Coenovci.

Svoj scenár však tentoraz nere-žírovali sami, ale ujal sa ho Ste-ven Spielberg, aby s rozpočtom 40 miliónov dolárov nakrútil drámu o vyjednávaní prepustenia Power-sa z ruského zajatia, presnejšie – jeho výmeny za Američanmi za-jatých ruských špiónov. V hlavnej role právnika Jamesa B. Donovana

účinkuje Tom Hanks. Powersa stvárnil Austin Stowell, v ďal-ších úlohách uvidíme Amy Rya-novú, Marka Rylancea, Alana Aldu a iných. Scény z dobové-ho Berlína nakrútili v poľskej Wroclawi. Obrana č. 12/2015

Správne vylúštenie tajničky z č. 24 znie: Čas uteká podľa toho, s kým sme.Knihu posielame Jozefovi Hricovi do Budče.Vylúštenie tajničky posielajte na adresu: Redakcia Bojovník, Štúrova 8, 815 72 Bratislava, alebo na e-mail: bojovnik@szpb.sk.

ZRNKÁ HUMORUU

V ydáva Slovenský zväz protifašistických bojovníkov • Šéfredaktor Dr. Vladimír Mikunda, editor Dr. Vladimír Dobrovič, redaktorka Mgr. Adriana Mikundová, tel. 02/38 10 49 48 • Internet: www.szpb.sk, e-mail redakcia: sefredaktor@szpb.sk, bojovnik@szpb.sk, zlata.haringova@szpb.sk • Redakčná rada: predseda – Viliam Solovič, tajomník Dr. Vladimír Dobrovič, členovia – Doc. PhDr. Jozef Bystrický, CSc., RSDr. Jozef Petráš, Dr. Anton Hoffmann, Mgr. Ľubomír Jančo, Doc. PhDr. Viliam Longauer, CSc., JUDr. Jozef Pupala, PaedDr. Jozef Rodák. • Sídlo vydavateľa a adresa redakcie: Štúrova 8, 815 72 Bratislava • IČO 00177431 • Neobjednané rukopisy a fotografi e sa nevracajú • Vychádza dvojtýždenne, cena jedného čísla 0,70 € (0,44 € pre predplatiteľov) • Objednávky na predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Slovenskej pošty • Objednávky do zahraničia vybavuje Slovenská pošta, a.s., Účelové stredisko predplatiteľských služieb, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava, e-mail: zahranicna.tlac@slposta.sk • Predaj v novinových stánkoch zabezpečuje MEDIAPRINT-KAPA, Pressegrosso, a.s., Vajnorská 137, 831 04 Bratislava • Tlač: DOLIS, s.r.o., Grösslingova 45, 811 09 Bratislava • Grafi cká úprava: Peter Procházka – G-T-P. Ročník XL (LXI) • Podávanie novinových zásielok povolené riaditeľom pôšt pod č. 2606/93 zo dňa 27. 7. 1993 a RPR poštou Ba 12 z 15. 12. 1993 pod č. 191/93 • Index č. 49 036, ISSN 0323-2018 • Evidenčné číslo: EV 204/08. Titul neprešiel jazykovou korektúrou.

BOJOVNÍKDvojtýždenník antifašistov

HISTORICKÝ KALENDÁR

pomôcky:

PATA, RAV,SEROV,TALIBAN

základnáčíslovka

2. časťtajničky

doktor(skr.)

hrob

ovanula

ohradapozemku

modelToyoty

3. časťtajničky

radikálneafganskéhnutie

domáckemenoOndreja

časť ruky

ruskýhudobnýskladateľ

dueto

drevenádoska

chem. zn.erbia

ženskémeno

podpisomoveroval

včelíprodukt

avšak

priestormimoihriska

kabátz obleku

MPZIndonézie

urobiludanie

dávalo zrnodo pôdy

plavidlá

severskézviera

odsekla

obec priGalante

tlapa

povinnéplatby od-vádzanéštátu

zariskoval

posunokako zna-menie

japonskálovkyňaperlo-rodiek

predložka

ochotne

poznámka na vysvet-lenie

viať

51rímskymičíslicami

mzda

prijímajtetekutinu

portlandskýslinok

značkagigavoltu

stará mama, po nemecky

plameň,blkot

prsia,po česky

existujete

vedeckýnázov krídla

šaty

solmizačnáslabika

zvieras chobotom

1. časťtajničky čin, úkon

vznášať sa vo vzduchu

JOUBERT: VÁŠNE... (dokončenie v tajničke)

11. január 1940 – Veliteľstvo slovenskej Domobrany predložilo návrh na arizáciu židovského majetku na Slovensku.11. január 1945 – Nemeckí vojaci zastrelili vo Zvolene 128 ľudí.12.–18. január 1944 – Útočná operácia na prelomenie blokády Lenin-gradu.12. január 1945 – Aby spojencom uľahčila situáciu v Ardenách, pod-nikla Červená armáda ofenzívu na celom 1 200 km fronte medzi Bal-tickým morom a Karpatami, známu ako Visliansko-oderská operácia, v priebehu ktorej bola 17. 1. oslobodená Varšava a 19. 1. Krakov. Ne-mecké velenie na ofenzívu reagovalo stiahnutím ďalších jednotiek zo západného frontu.12. január 1945 – Prezident J. Tiso vyhlásil všeobecnú mobilizáciu Do-mobrany.13. január 1942 – Spojenecké mocnosti vydávajú Spoločné spojenecké vyhlásenie o potrestaní za vojnové zločiny, známe ako Saint Jamská deklarácia. Po prvýkrát v histórii sa porušenie noriem medzinárodného vojnového práva začalo považovať za trestný čin.13. január 1943 – Adolf Hitler nariaďuje v 3. ríši totálnu mobilizáciu.14.–26. január 1943 – Franklin Delano Roosevelt a Winston Churchill sa zišli na Casablanskej konferencii. Dohoda o otvorení 2. frontu v roku 1944, o tom, že budú trvať na bezpodmienečnej kapitulách Nemecka, Talianska a Japonska.14. január 1943 – Nemeckí dôstojníci z velenia 6. armády poslali k Hit-lerovi štábního dôstojníka kpt. Winricha Behra, aby získal súhlas s ústu-pom, aby zachránil životy vojakov. No Hitler stále len „NIE“, odmieta kapituláciu.V záverečnej časti stalingradských bojov tu podľa nemeckých prame-ňov (3-dielny dokument Stalingrad) denne hynulo 1000 nemeckých a 2500 sovietskych vojakov.14. január 1945 – Červená armáda oslobodila Lučenec.15. január 1940 – Vo francúzskom Agde je sformovaná 1. čs. pešia divízia.15. január 1945 – Pri poľskom meste Jaslo sa začína Západokarpatská operácia 4. ukrajinského frontu generála I. J. Petrova. Pri Jasle sa vy-znamenali aj čs. delostrelci – 5 delostreleckých plukov 1. čs. armádneho zboru v ZSSR a udatne bojoval aj československý tankový prápor. Front sa dal do pohybu od Jasla po Košice.(Bývalý Deň čs. raketového vojska a delostrelectva)15. január 1945 – Jednotky 4. ukrajinského frontu začali ofenzívu a v jej priebehu oslobodili Prešov, Košice, Bardejov, Spišskú Novú Ves a Poprad.Počas týchto bojov boli jednotky 1. čs. armádneho zboru preradené k 18. armáde, kde zostali do konca vojny.17. január 1945 – V tento deň je príslušníkmi sovietskej kotrarozvied-ky zadržaný Raoul Wallenberg, ktorý od júla 1944 do januára 1945 uskutočňoval akcie na oslobodzovanie židov v Maďarsku. Vydávaním tzv. švédskych ochranných pasov sa mu ich pred holokaustom podarilo ochrániť tisícky. V súlade s ofi ciálnou správou zomrel na infarkt vo vä-zenskej cele na Ľubjanke 17. júla 1947.18. január 1940 – Na Slovensku je prijatý zákon o všeobecnej brannej povinnosti. 18. január 1945 – Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR vstupujú do Liptovskej kotliny, skupina hĺbkového prieskumu Javor por. Karola Kopálka je vysadená pri Závažnej Porube.19. január 1946 – Začiatok práce Medzinárodného vojnového tribunálu odsudzujúceho nemeckých vojnových zločincov.19.–20. február 1969 – V Bratislave sa konal ustanovujúci zjazd organizácie Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. 20. január 1942 – Na konferencii vo Wannsee (Berlín) je prijaté „ko-nečné riešenie židovskej otázky“.20. január 1945 – Maďarsko uzaviera v Moskve so spojencami prímerie.21. január 1945 – Počas Krvavej nedele boli špeciálnymi jednotkami SS, protipartizánskou jednotkou Edelweiss a Heimatschutz vypálené obce Kľak (zahynulo 84 civilistov) a Ostrý Grúň (zahynulo 64 civilstov). Obeťami sa stali najmä „partizánski pomocníci“ – starci, ženy a deti. 22. január 1942 – V Kujbyševe je podpísaná dohoda o pôžičke, ktorú sovietska vláda poskytne na vydržiavanie čs. brigády v ZSSR.23. január 1942 – Československí a poľskí exiloví predstavitelia pod-písali v Londýne deklaráciu o predpokladanom vytvorení konfederácie oboch štátov po vojne.23. január 1943 – Zo stalingradského kotla odletelo posledné nemecké lietadlo.23. január 1945 – Vláda a snem Slovenskej republiky vyhlásili vernosť fašistickej ideológii, Adolfovi Hitlerovi a spojenectvu s Veľkonemec-kou ríšou.23. január 1945 – Oslobodená je Rožňava a Jelšava.24. január 1945 – Adolf Hitler nechal zničiť pamätník víťazstva Nem-cov v 1. sv. vojne pri Tannenbergu.24. január 1945 – Oslobodená je Stará Ľubovňa.

Vedci preukázali otupujúci efekt televízieAmerickí vedci vyhlásili, že zvyk, tráviť v mla-dosti čas pri televízore, značne zhoršuje v zre-lom veku poznávacie schopnosti človeka. Vý-sledky rozsiahleho výskumu boli uverejnené v časopise JAMA Psychiatry, uvádza N+1.

Vedci s týmto experimentom za-čali už v roku 1985, pričom sa ho zúčastnili mladí Američania rôzneho pôvodu vo veku od 18 do 30 rokov. Pozorovania účastníkov sa uskutočňovali raz za dva a päť rokov. Do konca výskumu „dorazilo“ 3 247 ľudí.

Najvýznamnejšie potláčanie intelektuálnych schop-

ností bolo zistené u tých účastníkov, ktorí najviac času trávili pri televízore. Pričom za vysokú úroveň sledo-vania televízie sa považuje tri a viac hodín denne. Všetci tí, ktorí prevýšili tento ukazovateľ, mali znač-ne nižšie rozumové schopnosti.

Vedci predpokladajú, že tu ide o nedostatok fyzickej aktivity. Je totiž známe, že záťaž stimuluje de-lenie a diferenciáciu mozgových

buniek, čo sa môže významne dotknúť intelektuál-nych schopností v zrelom veku.

Podľa pravda.ru, 4. 12. 2015

Čítaníčko

Na slovíčko s astrológom– Najskôr si pripomeňme, – hovorí známy ruský astrológ Pavel Glo-ba, – že pre astrológov sa tento rok začína až od 21. marca. V Číne ho slávia 8. a 9. februára. Privítame teda rok Červenej opice.Čo je to za zviera?

– Opica je vychytralá a záker-ná. Čiže prichádza rok intríg, veľkých problémov, viacchodo-vých kombinácií. Uvedomme si, že v povojnovom období boli všetky sprisahania proti ZSSR v roku opice: 1956 – Maďarsko, 1968 – ČSSR, 1980 – Poľsko.

Bude to rok invektív, sprisaha-ní... No zároveň platí, že šikov-ným a podnikavým tieto časy prajú. Opica je kolektívny tvor, má rada partiu, nachádza lídra, ide za ním, fandí víťazom, pokú-ša sa úspechmi vyrovnať víťazo-vi. Silnejší v roku opice ťahajú za sebou ostatných a preto víťazia.

Bude lepšie v partii aj pora-zeným?

– Áno, lepšie. Treba sa pripo-jiť k silnejším. Rok opice, to sú aj všelijaké odhalenia, škandá-ly... Napríklad rok 1956, taktiež červená opica, odhalil Stalinov kult osobnosti.Čitatelia žiadajú predpove-dať situácie pre Rusko a Tu-recko...

– No, vojna nebude, to hovo-rím jednoznačne.

Podľa rusnovosti.ru, 29. 11. 2015

Láska nevídaná– Milujem ťa až tak, že na môj

dom by som napísal tvoje meno.– Ak ma miluješ tiež, tak ...na-

píš tvoj dom na moje meno.

* * *Nočné prebudenie

Keď sa manželka v noci pre-budila, zistila, že jej manžel ne-leží v posteli.

Išla sa preto pozrieť po byte. Muža našla v kuchyni ako tam sedel pri stole so šálkou kávy. Zdalo sa jej, že je v hlbokej de-

presii. Len neprítomne hľadel do steny. Keď si odchlipol z kávy zbadala, ako si utiera slzy z očí. Milo sa mu preto prihovorila:

– Čo sa deje, miláčik? Prečo si tu v túto nočnú hodinu?

– Pamätáš sa, keď sme mali pred 20 rokmi rande a ty si mala len 18?

– Áno, pamätám sa. – A pamätáš sa, ako nás tvoj

otec prichytil pri milovaní na zadnom sedadle môjho auta?

– Áno, pamätám. – A spomínaš si, ako mi vypálil

a povedal: „Buď si vezmeš moju dcéru alebo stráviš najbližších 20 rokov v base!“

– Áno, spomínam si. Muž si utrel slzy a povzdychol

si: – Vieš… dnes by ma pustili.

* * *Detská pravdovravnosť

– Babička, ako si sa k nám do-stala?

– Vláčikom, vnúčik môj. – Otec, a ty si pritom tvrdil , že

ju priniesli čerti.