medzinárodné európske inštitúcie, inštitucionálny systém eÚ

19
Medzinárodné európske inštitúcie, inštitucionálny systém EÚ A-bpSZ-009 Matúš Mišík, PhD. Katedra politológie FiF UK

Upload: others

Post on 28-Oct-2021

0 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Medzinárodné európske inštitúcie, inštitucionálny systém EÚ A-bpSZ-009

Matúš Mišík, PhD.

Katedra politológie FiF UK

Štruktúra prednášky

1.  Informácie ku kurzu

1.  Obsah kurzu 2.  Podmienky úspešného ukončenia 3.  Web stránka kurzu

2.  Dejiny európskej integrácie 1.  Európska integrácia po DSV 2.  Slovensko a EÚ

Povojnová situácia I

¤ Európa zničená vojnou n Už nemá také postavenie ako predtým n Vytvorené podmienky pre konsenzus ohľadom integrácie n Rôzne projekty

n  Spojené štáty Európske n  Európska konfederácia

¤ 1946: železná opona (Churchil) ¤ 1947: Trumanova doktrína USA (Grécko a Turecko)

Marshallov plán / RVHP

¤ 1948: zánik demokratického Československa ¤ 1949 NATO / Varšavská zmluva 1955

Povojnová situácia II

¨  Nový ekonomický systém ¨  Breton Woods 1944 ¨  Trumanova doktrína

¤ Mashallov plán n Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu

(Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj )

¨  Vytvorenie Spolkovej republiky Nemecka ¤ 3 západné zóny spojené

Povojnová situácia III

¨  Európsky kongres – Hague - 1948 ¨  Pro-európske sily ¨  Výsledkom bola Rada Európy 1949 ¨  Medzivládna inštitúcia ¨  Ľudské práva ¨  Nie je súčasťou EÚ- úplne iná organizácia

Dejiny európskej integrácie

¨  Ako zapojiť Nemecko do Európy, ale zabrániť ďalšej vojne? n  Medzivojnová skúsenosť n  Studená vojna

¨  1950 (Monetov) Schumanov plán n  Uhlie a oceľ pod spoločnú kontrolu n  Materiály potrebné pre vojnu n  Spolupráca udrží Nemecko „na uzde“ n  Spolupráca vytvorí predpoklady na rast blahobytu n  Pozvané aj ostatné krajiny – pripojili sa len 4 – Tal. + Benelux

¨  Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ (1952-2002) n  Podpísané 1951 (Parížska zmluva), ratifikované 1952 n  Energetika alebo nemecko-francúzska otázka n  6 zakladajúcich členov n  Británia sa nepridala (hoci toto bol dôležitý predpoklad úspechu)

n  Britsko-francúzsky tandem

Parížska zmluva 1951

Dejiny európskej integrácie

¨  Európske obranné spoločenstvo, Európske politické spoločenstvo (1952-4)

n  Podobné, ale neúspešné projekty n  Problém Nemecka pre Francúzsko, najmä znovuozbrojenie, potom už sa

nepokračovalo ani v EPS

¨  Messina 1955 n  Oceľ a uhlie je prepojené so zvyškom priemyslu – potreba hlbšej

kooperácie n  Komisia na čele s Paul-Henri Spaakom bola vytorená

¨  Spaakova správa (1956) ¨  Potreba rozšíriť spoluprácu, základ pre ďalšiu integráciu

¨  Európske hospodárske spoločenstvo a Euroatom (Rímske zmluvy 1957/1958)

n  Zóna voľného obchodu → colná únia → spoločný trh → HMÚ n  Spolupráca v oblasti mierového využívania jadrovej energetiky

Rímske zmluvy 1957

Dejiny európskej integrácie

¨  Malo prísť k vytvoreniu spoločného trhu do 12 rokov n  Spoločné vonkajšie clá 1968 n  Spoločná poľnohospodárska politika 1968

¨  Avšak pretrvávali vnútorné zábrany n  Rôzne prekážky pre slobodný obchod

¤  Hospodárska a menová únia dohodnutá, ale sa nestala skutočnosťou1969 ¤  Zmena medzinárodného systému: koniec zlatého štandardu, nestabilita ¤  Vytvorenie ECU a Európskeho monetárneho systému (1979) za účelom stabilizovať systém

¨  Aj politické problémy n  De Gaule- medzivládny postoj,1963- nepodporí členstvo UK- „Kríza

prázdnej stoličky“- neúčasť FRA na rokovaniach o novom rozpočte Spoločenstiev

n  Luxemburský kompromis 1966- kvalifikovaná väčšina, ale nie proti vôli n  Komisia začala byť opatrnejšia pri tvorbe návrhov n  Členské štáty sú viac naklonené rozširovaniu väčšinového hlasovania

¤  Európske spoločenstvá- zlučovacia zmluva 1967 ¤  1967- opäť GB požiadala o členstvo, FRA rovnaká reakcia

Dejiny európskej integrácie

¨  Vznik EFTA 1960 n  UK, AUT, DEN, NOR, POR, SWE n  Avšak väčšina obchodu s ES, nie s EFTA – najmä VB n  Potreba spolupráce s krajinami ES n  Dnes už len Nórsko, Lichtenštajnsko, Island a Švajčiarsko

¨  Obdobie „eurosklerózy“ – 70. a zač. 80.rokov ¨  Jacques Delors 1985-94 ¨  Jednotný európsky akt 1986

¤ 1985- Cockfield report ¤ Obsahoval zoznam bariér – napr. technické, právne a

pod. ¤ Vytvorenie spoločného trhu do konca 1992- existuje od

1993 ¨  Vznik EÚ 1993 (Maastricht 1991)

Rozširovanie ES/EÚ

¨  Rozširovanie ¤ 1973 Dánsko, Írsko, Veľká Británia (3.pokus)

n Nóri nie po zamietavoom referende 1972 ¤ 1981 Grécko – po skončení vojenského režimu ¤ 1986 Španielsko a Portugalsko – koniec diktatúr ¤ 1995 Fínsko, Švédsko, Rakúsko

n Nóri nie po zamietavom referende 1994 ¤ Východné rozšírenie:

n  Laekenský summit 2001 (ukončiť rokovania s CEEC do 2002) n  2004 krajiny strednej a východnej Európy – 8 plus Malta a Cyprus n  2007 Bulharsko a Rumunsko n  2013 Chorvátsko – najnovší člen

SR a EÚ

¨  Historický vývoj vzťahov ¤ 1989: Dohoda o obchode s priemyselnými výrobkami

=> o obchodnej a hospodárskej spolupráci ¤ 1991: Európska dohoda o pridružení ¤ 1995: podaná žiadosť o členstvo ¤ 1997: začatie rokovaní s luxemburskou skupinou (6) ¤ 1999: Helsinský summit (SR) ¤ 2002: SR ukončenie prístupových rokovaní

SR a EÚ

¨  Kondicionalita ¤  stabilita inštitúcií garantujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a uznanie a ochrana menšín

¤  existencia fungujúcej trhovej ekonomiky a schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom trhových síl v rámci únie

¤  schopnosť kandidáta prevziať na seba povinnosti vyplývajúce z členstva vrátane podpory cieľov politickej, ekonomickej a menovej únie

Lisabonská zluva I

¨  Konvent o budúcnosti Európy 1999-2000 ¤ Po konzultáciách nasledovala IGC v 2003 ¤ Ústava pre Európu (482 strán, mala nahradiť všetky

dokumenty) ¤ Odmietnutá v referendách vo Francúzsku a Holandsku v

máji 2005 ¤ Berlínska deklarácia 2007 – 50.výročie EHS ¤ 2007 – IGC, podpísaná Lisabonská zmluva

Ústava pre Európu

Lisabonská zmluva II

¨  EÚ je už jediná štruktúra (dovtedy fungovala EÚ a ES súčasne)

¨  EÚ sa nezmenila na superštát, hoci istý posun ¤ Nové a jasnejšie politiky ¤  Spolurozhodovanie – základný spôsob rozhodovania ¤  Posilnenie inštitúcií

n  EP n  Stály predseda Európskej rady n  Vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku

¤  Problémy s ratifikáciou: n  Referendum v Írsku v 2008 neúspešné, opakované v 2009

úspešné

n Nová Komisia: Jean-Claude Juncker, 1/11/2014 n Nový predseda Európskej rady Donald Tusk, 1/12/2014 n Nový predseda EP Martin Schulz 1/07/2014

Ďakujem za pozornosť

¨  [email protected] ¨  www.fphil.uniba.sk/mei