1

Európske správne právo a európska administratívna prax.

Prednáška

2

• História európskej integrácie

• Medzinárodnoprávne postavenie Európskej únie a Európskych spoločenstiev

• Európske správne právo a európska administratívna prax

3

História európskej integrácie

• Slovo Európa je oveľa staršie ako samotná myšlienka európskej integrácie. Od prvej zmienky vymedzujúcej názov Európa sa stala predmetom záujmu mysliteľov, filozofov, historikov, umelcov, sociológov, politológov i politikov. K najvýznamnejším šíriteľom myšlienky európskej integrácie v období stredoveku patrili napr. Pierre Dubois, francúzsky právnik a reformátor (1250-1320); Jiří z Poděbrad, český kráľ (1420-1471); Emeric Crusé (17.stor.);

4

• Idealistické koncepcie európskej integrácie prezentovali vo svojich dielach aj napr. Komenský, Immanuel Kant či Victor Hugo, ktorý v roku 1849 použil na pomenovanie cieľov každej európskej krajiny výraz „Spojené štáty európske“. Rešpektovali o.i. potrebu zjednotenia roztrieštenej Európy a túžbu po sebaurčení národov nachádzajúcich sa v rozpore s rodiacimi sa veľkomocenskými blokmi akými boli v tom čase USA a Rusko.

5

• Myšlienku zjednotenej Európy v medzivojnovom období presadzovali najmä Luigi Finaudi, budúci talianský prezident; Nemec Wladimir Woytinsky a osobitne Richard Coudenhove Kalergi a Aristied Briand. 20. storočie je charakteristické tým, že okrem vytvárania teórií sú tu už viac alebo menej úspešné pokusy o ich realizáciu.

6

Súčasný stav európskej integrácie je výsledkom veľmi komplikovaného a neľahkého vývoja, prechádzajúceho tromi základnými vývojovými etapami:

• obdobie formovania a vymedzenia základných teoretických a ideologických konceptov a foriem v druhej polovici 50. rokov 20. storočia,

• obdobie samostatnej existencie Európskych spoločenstiev (1951 – 1992),

• obdobie fungovania Európskej únie (od roku 1993).

7

• Vytvorenie Rady Európy na báze medzivládnej spolupráce vyradilo na čas z integračného procesu jeho politickú dimenziu. Prívrženci federalistickej koncepcie sa preto rozhodli začať proces európskej integrácie prostredníctvom funkcionalistickej (sektorovej) metódy.

8

• Významným impulzom pre proces európskej integrácie sa stala tzv. Schumanova deklarácia z 9.5.1950. Deklarácia obsahovala návrh francúzskej vlády adresovanej Nemecku na zachovanie európskeho mieru formou odstránenia historického protikladu medzi Francúzskom a Nemeckom a obsahoval dva základné ciele:

9

• 1.okamžitý – francúzsko-nemecké zmierenie, počnúc spoločnou kontrolou výroby uhlia a ocele Francúzska a  Nemecka pod kontrolou spoločného kontrolného úradu - Vysokého úradu, vzájomná obnova a integrita trhov týchto krajín v oblasti uhlia a ocele ako strategických surovín, ktorých nekontrolovaná výroba a vývoz by mohli viesť k prípadným konvenčným vojnám medzi týmito krajinami,

10

• 2.strategický – postupné vytváranie politickej únie, ktorá zamedzí vojnovým konfliktom, a zvýši politickú váhu Európy na medzinárodnej úrovni

11

• Prvoradým cieľom uvedených iniciatív však bola urgentná snaha vytvoriť mechanizmus multilaterálnej kontroly produkcie uhlia a ocele ako primárnych surovín pre potencionálnu výrobu zbraní podporujúcu ďalší možný vojnový konflikt na európskom kontinente. Iniciatívy Schumana a Monneta vyústili do založenia Európského spoločenstva pre uhlie a oceľ (ESUO),

12

• Európske spoločenstvo pre atómovú energiu bolo tiež vytvorené ako integračné zoskupenie sektorového typu s cieľom vytvoriť spoločný trh v oblasti atómovej energie pri jej mierovom využívaní a znížiť technologický náskok svetových veľmocí, najmä USA a ZSSR v tejto oblasti

13

• Príslušné zakladajúce zmluvy o založení EHS a Euroatómu a tzv Zlučovacia zmluva boli podpísané 25.3.1957 v Ríme a účinnosť nadobudli 14.1.1958. Druhá zmluva o fúzii orgánov troch spoločenstiev bola podpísaná 8.4.1965.

14

Ciele obsiahnuté v preambule Zmluvy o založení EHS sa dotkli významných oblastí suverenity členských štátov a zahŕňali:

• v politickej rovine snahu členských štátov o udržanie mieru a čoraz užšiu spoluprácu medzi európskymi národmi,

• v ekonomickej oblasti vytvorenie spoločných základov pre ekonomický rozvoj, ekonomický a sociálny pokrok a postupné zlepšovanie životných podmienok a zamestnanosti európskych národov v rámci spoločného trhu. Zmluva predpokladala vytvorenie colnej únie k 1.1.1970, t.j. v prechodnom období 12 rokov rozdeleného na tri čiastkové etapy a následne aj spoločný trh a hospodársku a menovú úniu.

15

Medzinárodnoprávne postavenie Európskej únie a Európskych

spoločenstiev• Jedným z najzávažnejších problémov

právnej teórie i praxe vo vzťahu k EÚ a ES je vymedzenie ich pôsobenia ako subjektov medzinárodného práva. Vychádzajúc z teórie medzinárodného práva je možné definovať subjekty medzinárodného práva ako právnické a fyzické osoby, ktoré majú medzinárodnoprávnu subjektivitu

16

• „pojmy „subjekt medzinárodného práva“ a „medzinárodnoprávna subjektivita“ sa navzájom podmieňujú a nemožno ich oddeliť. Na jednej strane neexistuje subjekt medzinárodného práva bez medzinárodnoprávnej subjektivity a na druhej strane ak má určitá jednotka medzinárodného práva subjektivitu, znamená to, že je subjektom medzinárodného práva“

17

• Za subjekty medzinárodného práva považuje právna teória dnes aj medzinárodné organizácie, aj keď v ich prípade, na rozdiel od suverénnych štátov (štáty majú úplnú medzinárodnoprávnu subjektivitu a sú nositeľmi všetkých medzinárodných práv a povinností) „nie je subjektivita medzinárodných organizácií pôvodná, ale odvodená“

18

• Medzinárodné právo vymedzuje, v zásade, tri spôsoby identifikácie medzinárodnoprávnej subjektivity:

19

1. vymedzenie vychádzajúce z explicitného znenia medzinárodnej zmluvy, ktorou bola medzinárodná organizácia založená ( tzv. zmluvná teória),

2. vymedzenie odvodené z judikatúry Medzinárodného súdneho dvora

20

3. uznanie medzinárodných organizácií ex post zo strany medzinárodného spoločenstva. V tomto prípade sa vychádza z obyčajového práva, pričom za znak existencie medzinárodnoprávnej subjektivity sa považuje existencia orgánu zastupujúceho medzinárodnú organizáciu a miera autonómie (tzv. obyčajová teória).

21

• EÚ je medzinárodnou organizáciou. „Tou sa rozumie spojenie niekoľkých subjektov medzinárodného práva, ktoré je založené natrvalo na základe medzinárodnoprávnej zmluvy, má členské štáty a podlieha medzinárodnému právu. Vlastnými orgánmi zabezpečuje spoločné úlohy, ktoré sú výsostné, nefiškálnej povahy“

22

• V prospech tvrdenia o existencii EÚ ako právnickej osoby a následnej aj jej právnej subjektivity, aj keď v limitovanej a embrionálnej, sa s použitím teórie implicitných právomocí, uvádzajú nasledujúce skutočnosti:

23

1. EÚ bola založená medzinárodnou zmluvou – Maastrichtskou zmluvou o Európskej únii. Obsah článku 2 ZEÚ vymedzujúci ako jeden zo základných cieľov - snahu o presadenie svojej identity na medzinárodnej scéne, naznačuje, že identita EÚ je prezentovaná nie prostredníctvom ES ale prostredníctvom samotnej EÚ. ZEÚ priznáva EÚ postavenie právnickej osoby v oblasti uzatvárania medzinárodných zmlúv (čl.24),

24

2.Primárne ciele európskej integrácie obsiahnuté v zmluvách o založení troch ES boli vždy ciele politické (členené z časového hľadiska na ciele krátkodobé, strednodobé a dlhodobé), spočívajúce vo vytvorení európskej federácie ochraňujúcej mier v Európe, založenej na mieri, európskej solidarite a ekonomickom a sociálnom pokroku

25

• Európska únia má jednotný inštitucionálny rámec, ktorý tvoria :

Európsky parlament, Rada, Komisia, Súdny dvor a Dvor audítorov (Účtovný dvor) ako komunitárne orgány , ktoré vykonávajú svoje právomoci.

26

Európske správne právo a európska administratívna prax

Európske právo sa člení na

• komunitárne právo

• úniové právo

27

Komunitárne právo

Komunitárne právo je súborom právnych aktov a noriem troch Európskych spoločenstiev / ES, ESUO, EURATOMU/, teda súbor pravidiel vytvorený a uplatňovaný členskými štátmi ES/EÚ.

Tvoria ho :

28

• primárne právo (právo zakladajúcich zmlúv) • všeobecné právne zásady • sekundárne právo (právne normy, vytvorené

orgánmi európskych spoločenstiev) • súdne rozhodnutia • zmluvy s tretími subjektmi • právna obyčaj • zmluvy uzatvorené členskými krajinami

v oblastiach spolupráce ES resp. EÚ

29

Úniové právo môžeme definovať ako ucelený súbor právnych pravidiel, ktoré nie sú upravené v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ a v Zmluve o založení Európskeho spoločenstva atómovej energie, ale sú uvedené v Zmluve o Európskej únii. Patria k ním medzinárodné zmluvy, rozhodnutia Európskej rady, spoločné postupy a postoje.

Úniové právo

30

Pramene európskeho práva

• primárne (všetky zmluvy o založení Európskych spoločenstiev a Zmluva o Európskej únii v znení neskorších zmien, medzinárodné zmluvy medzi ES a tretími štátmi)

• sekundárne právo - nariadenia, smernice, rozhodnutia, odporúčania a stanoviská

• rozhodnutia súdneho dvora ES

31

• Nariadenie má všeobecnú záväznosť. Je vo všetkých svojich častiach záväzné a bezprostredne použiteľné v každom členskom štáte.

• Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, so zreteľom na cieľ, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov je ponechaná na vnútroštátne orgány.

• Rozhodnutie je záväzné vo všetkých svojich častiach pre toho, komu je určené.

32

• Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.• Jurisdikcia Súdneho dvora ES vytvorila tak

systém case-law, ktorý je záväzný pre všetky členské štáty a národné súdy ho musia v plnom rozsahu rešpektovať. Mnoho právnych viet uvedených v rozsudkoch Súdneho dvora ES sa po vstupe SR do EÚ stane ako judge-made law záväzným prameňom práva, resp. dôležitým zdrojom poznania práva i z hľadiska vnútroštátnej právnej a súdnej praxe. 

33

Všeobecné právne zásady európskeho práva

• Zásada prednosti

• Zásada subsidiarity

• Zásada priameho účinku

34

• Európske správne právo je vo všeobecnosti súčasťou širšie poňatého celku európskeho práva a vo svojej podstate predstavuje právo administratívnej spolupráce štátov a iných subjektov európskeho správneho priestoru, zamerané na budovanie účinných mechanizmov umožňujúcich efektívny výkon verejnej správy, najmä v kontexte jej pribúdajúcich úloh a cieľov.

35

pojem európske správne právo v súčasnosti zahŕňa najmä tieto piliere:

• správne právo Európskych spoločenstiev (ES) a Európskej únie (EÚ) ako súčasť uceleného systému práva ES/EÚ (označované ako európske správne právo v užšom zmysle slova);

• právo administratívnej spolupráce štátov a neštátnych (medzinárodných) organizácií v zjednocujúcej sa a kooperujúcej Európe a

• spoločné správne právo demokratických európskych štátov, založené najmä na existencii všeobecných princípov správneho práva vo verejnej správe v podmienkach väčšiny európskych štátov.

36

Vývoj európskeho správneho práva je v súčasnom spoločenskom kontexte významne poznačený dominantnými tendenciami k zbližovaniu (aproximácii) jednotlivých právnych poriadkov, a to najmä:

37

– tendenciami harmonizačnými, ktoré kladú dôraz na zbližovanie a zosúladenie rôznorodých právnych postupov a kritérií;

– tendenciami štandardizačnými, zameranými na výber a doporučenie adekvátnych vzorov a princípov postupov;

– tendenciami unifikačnými kladúcimi dôraz na zjednotenie pravidiel;

38

• tendenciami kodifikačnými so zameraním na súhrnné usporiadanie zjednocujúcich pravidiel a vymedzenie ich vzťahu k iným systémom a

• tendenciami integračnými, ktorých cieľom je snaha o prepojenie všetkých uvedených aktivít s cieľom vytvárania vyšších typov (spravovacích) inovácií nielen v právnom poriadku ako takom, ale aj v spôsoboch jeho implementácie v rozdielnom sociálno-ekonomickom, politickom a inštitucionálnom prostredí.

39

Rada Európy a jej pozícia v európskom správnom priestore

Rada Európy je medzivládnou regionálnou organizáciou, ktorej primárnym cieľom je v záujme zabezpečenia slobody jednotlivcov, politických slobôd a princípov právneho štátu prispievať k väčšej (aj právnej) jednote všetkých jej zúčastnených členských štátov (dnes viac ako 45). V súlade so zakladajúcimi dokumentmi je cieľom Rady Európy najmä ochraňovať ľudské práva, pluralitnú demokraciu a právny štát; hľadať riešenia závažných spoločenských problémov, ktorým čelí európska spoločnosť a pomáhať upevňovať stabilitu demokracie v Európe podporovaním politických, legislatívnych a ústavných reforiem.

40

V európskom správnom priestore má Rada Európy nezastupiteľné postavenie, najmä v súvislosti s vytváraním spoločnej európskej legislatívy. Je nesporné, že Rada Európy zásadným spôsobom iniciovala mnohé prelomové európske dohovory a svojou činnosťou sa aj nepriamo podieľala na formovaní a zdokonaľovaní európskych právnych systémov.

41

V administratívnoprávnej oblasti normotvorná činnosť Rady Európy zahŕňa predovšetkým dohovory, týkajúce sa mediálneho a informačného práva, starostlivosti o kultúrne dedičstvo a životné prostredie, vnútornú bezpečnosť a výkon spravodlivosti. Okrem spomenutých bol vygenerovaný systém tzv. kooperačných dohovorov, zahŕňajúci napr. dohovory o postupovaní žiadosti o právnu pomoc, o notifikáciu dokumentov o administratívnych záležitostiach, o informáciách o cudzom práve, o získavaní informácií a dôkazov týkajúcich sa administratívnych záležitostí v zahraničí, či dohovory týkajúce sa administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.

42

Rada Európy má veľkú zásluhu aj na unifikácii základov práva miestnych a regionálnych samospráv a aj na monitoringu toho, ako je právo na miestnu samosprávu rešpektované v jednotlivých členských krajinách (napr. Európska charta miestnej samosprávy publikovaná pod č. 336/2000 Z. z., Európsky rámcový dohovor o cezhraničnej spolupráci medzi územnými celkami alebo orgánmi č. 78/2001 Z. z.).

43

Za kľúčový moment vytvárania správno-právneho štandardu Radou Európy možno považovať, dnes už etablovaný fungujúci mechanizmus ochrany ľudských práv a slobôd s možnosťou podania priamej individuálnej sťažnosti na porušovanie verejných subjektívnych práv vládami štátov, ich správnymi orgánmi a aj inými verejnými korporáciami na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu

44

Európska únia a Európske spoločenstvá

Významným medzníkom európskej spolupráce a integrácie bolo založenie a vznik troch európskych spoločenstiev – Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (zaniklo v r. 2002), Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu a Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Uvedené spoločenstvá boli zamerané na podporu hospodárskych cieľov členských krajín, no v rozvoji európskeho regionálneho priestoru plnili súčasne aj rozhodujúcu stabilizačnú úlohu.

45

Európske spoločenstvá, formou prehlbujúcej sa nielen hospodárskej kooperácie vytvorili základ pre konštituovanie rozsiahlejšej podoby a ďalšieho stupňa európskej integrácie, ktorá sa realizovala v roku 1993, vznikom Európskej únie (tzv. Maastrichtská zmluva o Európskej únii nadobudla platnosť 1. novembra 1993). Maastrichtská zmluva zaviedla pojem Európska únia, určila jej ciele a rozšírila formy spolupráce členských štátov o spoluprácu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v oblasti vnútra a spravodlivosti. Maastrichtská zmluva zaviedla aj dnes stále platnú tzv. trojpilierovú štruktúru Európskej únie.

46

• Osobitosťou týchto európskych integračných zoskupení je ich právna povaha a ich špecifický autonómny právny systém. Vo všeobecnosti platí, že v rámci trojpilierovej štruktúry tvoria Európske spoločenstvá prvý, tzv. komunitárny pilier EÚ, zatiaľ čo spoluprácu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v oblasti vnútra a spravodlivosti (s výnimkou častí agendy prenesenej do komunitárneho piliera – napr. azylová politika) stelesňujú zostávajúce dva, tzv. úniové piliere. Táto diferenciácia je podstatná pre poznanie konštrukcie právneho systému EÚ/ES a jeho pochopenie.

47

Neoddeliteľnou súčasťou práva Európskej únie (označované aj výrazom „európske právo“) je aj, pre nás rozhodujúce, správne právo ES/EÚ ako prostriedok realizácie úloh, cieľov a správnych politík EÚ. Európska únia tak nie je len hospodárskym a politickým, ale aj právnym a správnym spoločenstvom a v tomto zmysle sa vymedzuje aj priestor tvorby, implementácie a kontroly spoločných a koordinovaných správnych politík členských štátov Európskej únie.

48

Komunitárne právo je súčasne najvýznamnejšou súčasťou správneho práva ES/EÚ ako neoddeliteľnej súčasti európskeho správneho práva, nakoľko zahŕňa aj podstatnú časť úpravy spravovacích právnych vzťahov vnútri a navonok ES/EU. Upravuje napr. ciele a úlohy Európskych spoločenstiev, právne prostriedky, mechanizmy a procedurálne postupy ich napĺňania, sústavu nadnárodných orgánov ES/EÚ a ich verejnosprávne kompetecie, a rovnako pravidlá ich vzájomnej spolupráce v oblasti právnorealizačných a právnoaplikačných aktivít.

49

Práve syntéza uvedeného vedie k záveru, že vzniká spoločné európske správne právo, ktoré nachádza svoje základné princípy pri hľadaní rovnováhy medzi výkonom verejnej správy a ochranou ľudských práv.

50

• Neoddeliteľnou súčasťou práva Európskej únie (označované aj výrazom „európske právo“) je aj, pre nás rozhodujúce, správne právo ES/EÚ ako prostriedok realizácie úloh, cieľov a správnych politík EÚ. Európska únia tak nie je len hospodárskym a politickým, ale aj právnym a správnym spoločenstvom a v tomto zmysle sa vymedzuje aj priestor tvorby, implementácie a kontroly spoločných a koordinovaných správnych politík členských štátov Európskej únie.

• V tejto súvislosti a aj napriek rozsiahlym správnym kompetenciám, však Európska únia nedisponuje napr. legislatívnou právomocou pre úpravu spoločných základov alebo všeobecného právneho rámca správneho konania, či iných vnútroštátnych administratívnych procedúr atď..