EURÓPSKE PRÁVO

Možno ho definovať v troch smeroch:- je to súhrn právných noriem upravujúcich fungovanie a činnosť medzinárodných org. v

Európe- je to súhrn právnych poriadkov, právo v Európe

- najdôležitejší: je to súhrn právnych noriem upravujúcich vznik a fungovanie jednotného trhu členských štátov ES, hospodárskej a menovej únie + spolupráca členských štátvo EÚ v oblasti vnútra, spravodlivosti, spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Najzakladnejšie delenie EP je delenie na 1. komunitárne právo - vývojovo najvyššie, najbohatšie, silnejšie

2. úniové právo - menšia a mladšia podskupina, vznik od r. 1992 (maastrichtská zmluva)

Pod komunitárnym právom rozumieme hore uvedenú definíciu, teda: je to súhrn pr. noriem uprav. vznik a fung. jedn. trhu člen. štátov ES, hosp. a men. ÚniePod úniovým právom rozumieme druhú časť definície, kt. znie: spolupráca člen. št. v obl. vnútra, spravodl., spol. zahr a bezp. politiky

EP možno ďalej rozdeliť na:

a) formálne EP - ide o inštitucionálne fungovanie EU - vznik, existencia, fungovanie inštitúcií EU (Eur. rada, E. súdny dvor, ....)

b) materiálne EP - ide o hmotnoprávne normy, kt. realizujú ciele spoločenstva

EP vzniká na pôde Medz. Pr. Verejného. Neskôr prechádza postupným vývojom, kedy už nezasahuje len do verejného práva, ale vstupuje aj do roviny súkromného práva ( najmä oblasť hospodárskej súťaže). S EP sa možno stretnúť na všetkých úrovňach práva (ústavné, správne, obchodné, finančné......)

Vzťah EP k národnému (vnútroštánemu právu(VP))Definoval ho ESD(eur. súdny dvor) vo veci Van Gend&Loss - európske spoločenstvom vytvára medzinárodnou zmluvou (zmluva o EHS) nový právny poriadok MP v prospech ktorého členské štáty obmedzili svoje suver. práva, a ktorého subjektami nie sú len členské štáty, ale aj ich príslušníci (občania).Súd išiel ďalej, vo veci Costa/Enel - hovorí, že je to samostatný právny poriadok vytvorený medzinár. zmluvou, ktorý je integrálnou súčasťou vnútroštátneho práva. Vnútroštátne súdy sú povinné ho aplikovať. Právo právneho poriadku je v zakldajúcich zmluvách. Vnútroštátna norma nevylučuje normu Europ. Spoločenstva.

EP nechce nahrádzať VP, ani ho nechce zrušiť, má vytvoriť jeho súčasť a preto VP mu nemôže odporovať, ani ho nemôže zrušiť vnútrošt. normou, lebo by sa spochybňovalo fungovanie EÚ.

3 znaky právneho poriadku, ktoré platia aj pre EP1. ma jednotný výklad (zabezpečuje ho ESD)2. má jednotný prameň (vyplýva zo zmlúv)

3. je sebestačný- sú to podmienky právneho poriadku

V prípade, že má EP v nejakej otázke vákuum, najskôr čerpá z VP, až potom z MP.Odlišnosť EP od MP:

- zásada - exemptio non adimpleti contractus v MP(výhrada nesplnenej zmluvy) - ak od zmluvy jedna strana odstúpi, zmluva prestáva platiť, neplatí to v EP

- povinnosť vyčerpať vnútroštátne prostriedky pred domáhaním sa na súde- princíp supranacionality v MP- prenos časti kompetencií na spoloč- né orgány, ktoré

v MP nemôžu rozhodovať na základe väč- šiny - ak štát hlasuje proti, nie je zmluvou viazaný

- supranacionalita(nadnárodnosť, nadštátnosť) v EÚ - prenos kompetencií na spoločné orgány - oni rozhodujú na základe väč- šiny - ak štát hlasuje proti a je prehalsovaný, musí sa podriadiť - inak by porušil EP

- charakter prameňov práva - nariadenie prijaté na úrovni EÚ zaväzuje každého v členskom štáte, aj napriek tomu, že sa nariadenie neimplementovalo

- metóda extenzívneho výkladu - uplatňuje ju ESD, v MP sa uplatňuje reštriktívna interpretačná metóda záväzku štátu v MP

princípy:- princíp prednosti- princíp zodpovednosti za škody- princíp bezprostredného účinku- princíp nepriameho účinku- princíp náhrady škody

EÚ tvorí trojpilierová štruktúra, teda EÚ tvoria 3 medzinárodné organizácie, kt. majú právnu subjektivitu:EHS (Európske hospodárske spoločenstvo)EURATOM (Európske spoločenstvo atómovej energie)ESUO (Európske spoločenstvo uhlia a ocele) - zaniklo v júli 2001Z týchto troch subjektov vznikla EÚ.EHS sa premenovalo na ES (Európske spoločenstvo)

Európska Únia - trojpilierová štruktúra

I. - komunitáne právo

II. - úniové právo - spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

III. - úniové právo - spravodlivosť a oblasť vnútorných záležitostí

ES, EURATOM - právnu subjektivitu odvodzujú od zakladajúcich zmlúv, kde je výslovne uvedevá. O právnej subjektivite EÚ zakldajúca zmluva nehovorí - z toho plynie otázka, či má EÚ právnu subjektivitu?

- podľa väčšiny nie - ide len o spoluprácu štátov v určitej oblasti- podľa niektorých má pr. sub., lebo spĺňa požiadavky kladené MPV

Aj napriak väčšinovému názoru EÚ uzatvorila 2 medzinárodné zmluvy.

Vznik a vývoj

Po II. svetovej vojne vznikla otázka ako naložiť s Nemeckom. V roku 1945 vzniká OSN. Významnú úlohu zohral aj Marshalov plán Kongregácia pre .... OEEC (neskôr OECD). Ďalej významná je aj zmluva, ktorou vznikla Všeobecná dohoda o clách a obchode GATT, neskôr WTO. Podstatou tejto dohody bolo zjednotenie trhu a liberalizácia svetového obchodu. V roku 1949 vzniká NATO. Ďalej vzniká v roku 1949 Rada Európy, ktorá v roku 1950 prijala Chartu základných práv a slobôd. Rada E. zakladá parlamentné zhromaždenie RE.Význam pojmom tu je INTEGRÁCIA. Možno ju charakterizovať ako proces, zbližovanie európskych štátov na ekonomickom, sociálnom, kultúrnom, politickom i bezpečnostnom poli. Dôsledkom integrácie je formovanie a vývoj EÚ. Európska integrácia je špecifická kooperácia suverénnych subjektov MPV.

Robert Schuman - minister zahr. vecí FR. - jeden z otcov „Európy“Stručná genéza vývoja EÚ:18.4.1951 Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Nemecko a Holandsko podpísali Parížsku dohodu o vzniku ESUO, ktorá nadobudla platnosť 25.7.1952. Dňa 25.3.1957 týchto 6 štátov podpísalo Rímske dohody o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) a Eur. spol. atóm. Energie (ESAE-Euroatom). Tieto dohody nadobudli platnosť 1.1.1958. Tak vznikli tri európske spoločenstvá. Na rozdiel od ESUO bolo EHS založené na dobu neurčitú. Ako reakcia na vznik EHS vzniká EFTA (európska zóna voľného obchodu. Neskôr jej štáty vstupujú do EHS:

- Írsko, VB, Dásnko - od 1.1.1973 - „deviatka“- Grécko - od 1.1.1981- Španielsko, Portugalsko - od 1.1.1986

V roku 1973 bolo prijaté aj Nórsko, ale referendum v Nórsku prijatie zamietlo- Rakúsko, Švédsko, Fínsko - od 1.1.1995- 10 nových štátov - od 1.5.2004

Zlúčením inštitucionálnych orgánov ESUO, Euroatomu a EHS tzv. Bruselskou dohodou o zlúčení z 8.4.1965 sa prijal zastrešujúci názov Európske spoločenstvá ES. Dňa 1.7.1987 nadobudol platnosť Jednotný európsky akt (JEA), ktorý určil zásady pre vytvorenie Hospodárskej a menovej únie s tým, ža do 31.12.1992 musia členské štáty prijať opaterenie na vytvorenie jednotného trhu. Vo februári 1992 bola podpísaná Zmluva o Európskej únii (Maastrichtská zmluva), ktorá nadobudla platnosť po jej ratifikácií všetkými členskými štátmi v roku 1993. V roku 1996 bola pozmenená Amsterdamskou zmluvou, neskôr zmluvou z Nice. Má ich nahradiť Európska ústava. V roku 1999 bola medzi 11 členskými štátmi Európskej únie

zavedená jednotná spoločná mena Euro. Významná je aj zmluva o pristúpení uzavretá medzi členskými štátmi a vstupujúcimi krajinami.

Modelová situácia

A B Clo - ochrana výrobcu y pred dovážaním výrobkov od x

5% 10% x,y - výrobcovia rovnakého druhhu výrobkov

C

1. zóna voľného obchodu - oba štáty sa dohodnú, že na určitý výrobok nebudú vyberať žiadne clo (navzájom). Problém - Štát C vyváža výrobky do A za clo 5% a odtiaľ do B, čím ušetrí, lebo B má clo 10%. Z toho vyplýva, že štát nemôže kontrolovať, či neprichádzajú výrobky z iných krajín potreba dať rovnaké clo pre cudzie štáty

2. colná únia - na rozdiel od zóny VO majú spoločný colný sadzobník - je prechodné riešenie k: (3.) (ak by totiž jeden štát mal lacnejšiu pracovnú silu (teda nemajú spoločný trh), vytlačil by druhý štát z trhu

3. spoločný trh:- voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl i kapitálu- štát nekladie žiadne prekážky príslušníkom partnerskej krajiny pri vstupe na trh- ešte stále však nemajú spoločnú centrálnu banku a iné menové kurzy, ktoré by

zabezpečili rovnováhu 4. hospodárska a menová únia - buduje sa jednotná mena, centrálna banka

INŠTITÚCIE EÚ

EÚ je subjektom sui generis. Na inštitúcie sa vzťahuje iná deľba moci ako v štáte, ja keď existujú všetky tri zložky - zák.(parlament), výk., súdna(ESD).Jednotný inštitucionálny rámec (ES a EÚ). Upravuje ho:Zmluva o založení ES (ZES)Zmluva o založení EÚ (ZEÚ)- demokratický deficit - fungovanie inštitúcií je vzdialené ľuďomInštitúcie: Európska rada (od roku 1975)

Európsky parlament Rada EÚ Európska komisia Súdny dvor ES Účtovný dvor

Tieto všetky sú formálne vyjdrené v článku 7 ods . 1 ZES.Ďalej je to Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európska centrálna banka, Európska investičná banka, Európsky ombudsman

Európska Rada (the European Council) - je to najvyššia politická autorita, sú v nej zastúpene všetky štáty, zakladá mantinely, v ktorých môžu európske inštitúcie fungovať - je to šedá eminencia- “hrá centrálnu úlohu v stanovovaní tempa a povahy politík spoločenstva zakladajúc mantinely, v rámci ktorých môžu ostatné inštitúcie fungovať” - Graig, de Burca- 1975 - oficiálne fungovanie, prvá ER sa konala v Dubline- čl. 4 ZEÚ - právny základ ER- združuje hlavy štátov alebo vlád, ktorým asistujú ministri zahr. vecí, členom je aj predseda EK, ktorému asistuje 1 člen európskej komisie (32ľudí)- úloha ER: určovanie celkového smerovania únie a všeobecného politického rámca pre toto fungovanie, všeobecne politicky viesť Európu, prinášať podnety k rozvoju EU, rokovať a potvrdzovať politické inštitucionálne zmeny, koordinácia hospodárskeho a menového zjednotenia, riešenie konfliktov, rozvíjanie konkrétnych politických stratégií, vonkajšie vzťahy, slávnostnú ratifikáciu dokumentov, rokovanie o žiadostiach o vstupe tretích krajín do EU- samity - 2x do roka

Európsky parlament - demokratický deficitSpočiatku len nominovaný orgán, členmi boli členovia domáceho parlamentu až do roku 1979 - odvtedy ide o zhromaždenie priamo volených reprezentantov - už nie len supervízne a poradné, ale i rozpočtové a legislatívne právomoci- čl. 189 - 201 upravuje EP, čl. 195 - ombudsman- je to jediná priamo volená inštitúcia v EÚ, má 626 členov, volenie v priamych voľbách členkých štátov, je to zastupiteľský orgán- občan EÚ je každý občan niektorej členskej krajiny, občianstvo EÚ dopĺňa občianstvo členkého štátu - voľný poyb osôb (cestovanie, štúdium, práca)- konzulárna ochrana - ak je občan EÚ mimo EÚ, kde nie je zastupiteľský orgán jeho štátu, majú povinnosť pomôcť mu orgány iných štátov EÚ- zákon č. 331 z roku 2003 upravuje voľby do EP (kandidátov je 14), sú volení na 5 rokov- počet poslancov by nemal prevýšiť 732 ani po vstupe nových krajín podľa zmluvy z Nice, Nemecko 99 poslancov (81 mil. obyv.), Luxembursko 6 poslancov (420.000 obyv.)- poslanci sú združovaní na princípe politických strán (Európska ľudová strana, Strana európskych socialistov, Európsky demokrati...)- parlament zasadá v pléne (všetci zvolení poslanci), 2. marcový utorok, zasadania sú v Štrasburgu a sú verejné, trvá 3-4 dni- EP má 16 výborov - sídlia v Bruseli, administratíva - Luxemburg- právomoci: 1. legislatívne/rozhodovacie

2. rozpočtové3. supervízne/kontrolné

1. legislatíva - právo zákonodarnej iniciatívy de iure EP nemá(má de facto), čl. 192 ZES - EP môže požiadať komisiu o podanie návrhu, komisia sa zaviazala reagovať na návrhy- právo zúčastňovať sa na zákonodarnom procese: účasť

1. konzultačná2. kooperačná3. koliázna? kodecízna (spolurozhodovacia)4. súhlasná

1. Európska rada musí pri určitých procedúrach konzultovať s EP, inak Súdny dvor vyhlási procedúru za neplatnú

2. čl. 252 ZES - spoluprácou Rady a Parlamentu by sa mal prejaviť konsenzus, ak nie je konsenzus vyžaduje sa jednohlasné prehlasovanie EP euróskou radou

3. čl. 251 ZES - ak EP nesúhlasí s prijatím nejakého aktu, tento akt je neplatný - spolurozhodovanie

4. čl. 49 ZEÚ - schvaľovanie vstupu nových č lenov do EÚ2. rozpočtové právomoci - vyjadruje sa k rozpočtu, právo nadpolovičnou väčšinou poslancov spoluschvalovať alebo 2/3 väčšinou odmieta rozpočet3. supervízne (kontrolné) právomoci- prerokúvanie správ o činnosti viacerých inštitúcií, pred menovaním predsedu EK sa vyžaduje súhlas EP, právo interpelovať komisiu a jej členov, právo vysloviť nedôveru komisii, právomoci kontrolné k nesprávnemu úradnému postupu - parlament má právo zriadiť osobitný výbor, aby to kontroloval, právo obyvateľa EÚ obrátiť sa na EP s Petíciou, EP menuje európskeho ombudsmana

RADA EÚ (Concil of the European Union), hovorí sa jej tiež Rada Ministrov.Právny základ Rady EÚ tvorí čl 202-210 ZES. Je to hlavná zákonodarná inštitúcia EÚ, bez nej nemožno prijať žiaden záväzný právny akt. Poslanie: zabezpečiť koordináciu hospodárskych politík členských štátov (ČŠ), právomoc príjmať rozhodnutia, právomoc aktami poveriť komisiu na implementáciu pravidiel (uvádzanie do života), tiež aj vyslovenie súhlasu s prijatím medzinárodnoprávnych záväzkov ESZloženie: (čl. 203 ZES) - zástupcovia členských krajín na ministerskej úrovni, Rada sa stetáva vo formáciách - konkrétni ministri príslušný pre oblasť o ktorej sa rozhoduje, napr.: životné prostredie, Rada sa stretáva v krajine, ktorá predsedá EÚ názov (napr.: Helsinská Rada, Dublinská Rada), maximálny počet oblastí(formácií) je 15 napr.: Rada všeob. záležitostí (ministri zahr. vecí), Rada ministrov hospodárstva a financií (ECOFIN), poľnohospodárstvo, životné prostredie, sociálna politika, rybolov, výskum, vzdelanie, dopravaPredseda - krajina, ktorá v danom polroku predsedá EÚ, trvá 6 mesiacovStretnutí je asi 100 za pol rokaCOREPER - je to výbor stálych zástupcov, členmi sú ľudia na úrovni veľvyslancov v Bruseli, spracovávajú návrhy z komisie, má dve úrovne: Coreper 1Coreper2Má asi 200 pracovných skupínGenerálny sekretariát - na čele je generálny tajomník, gen. sekre. má na starosti organizačné a servisné zabezpečenieHlasovanie: existuje viacero možností, kedysi bolo jednomyseľné, teraz to neplatí: dnes sa hlasuje jednomyseľne len o závažných otázkach: harmonizácia zdaňovania, bezpečnosť - možnosť vetovať rozhodnutie, ďalej sa može rozhodovať 2/3 väčšinou - iba 1 príklad (keď rada prijíma opatrenie proti štátu, ktorý porušil ustanovenia o povolenom deficite), podľa čl. 205 ZES - pokiaľ v zmluve ZES nie je uvedené inak, rozhoduje sa nadpolovičnou väčšinou svojich členov (členov 15, takže aspoň 8) - je to tzv. kvalifikovaná väčšina a používa sa tzv. vážené hlasovanie - 87 hlasov, ktoré majú reflektovať počet obyvateľstva v krajine, na prijatie treba 62 hlasov, po vstupe SR do únie bude spolu 345 hlasov, SR bude mať 7 hlasov

EURÓPSKA KOMISIA

Upravuje ju čl. 211 - 219 ZESPrávomoci: spadajú do piliera ES

1. legislatívna2. výkonná, administratívna3. kontrolná (strážkyňa zmlúv)- dozeranie na dodržiavanie zásad

Zloženie: Má 20 komisárov, každá krajina má jedného, okrem Fr., Tal., Nem., V.B., Špani. - oni majú dvochPo rozšírení bude mať komisia 25 členov volených na 5 rokovRada zastupuje záujmy štátov. Komisia koná nezávisle, len so záujmami spoločenstva, každý komisár je zodpovedný za inú oblasť. Komisia koná ako kolektívny orgán, má aj tým stálych zástupcov, ktorých vedie generálny sekretár + každý komisár má kabinet.

PRAMENE EURÓPSKEHO PRÁVA

- pramene - def.: formy, v ktorých sú obsiahnuté normy práva, zdroje, z ktorých sa dozvedáme, aké pravidlá sú platné na určitom území, v určitom zoskupení ( v tomto prípade v EÚ a Európskych spoločenstvách)

- treba však rozlišovať pramene komunitárneho práva a pramene únijného práva; X! „ Právo, ktoré je spôsobilé, aby sa ho dovolávali jednotlivci na národných súdoch členských štátov a pred Súdnym dvorom EÚ, je hlavne tou časťou práva Európskej únie, ktorú tvorí právo Európskych spoločnstiev.“ (Arnull, Dashwood, Ross, Wyath: Wyath’s and Dashwood’s European Law, Sweet and Maxwell, 2000)

1. PRAMENE KOMUNITÁRNEHO PRÁVA

1. Zmluvy zakladajúce Európske spoločenstvá + ich zmeny, doplnky, protokoly a deklarácie k nim pripojené (primárne pramene) -

- Parížska - ESUO - 1952 (do 2002 - obmedzená časová pôsobnosť)- 2 Rímske (1957. platnosť 1958) - EURATOM, EHS (dnes ES)- Zmluvy o fúzii (1965) - vytvorenie jednotného inštitucionálneho rámca- Jednotný Európsky akt (JEA, 1986) (dôl. Inštitucionálne + obsahové zmeny)- Maastrichtská zmluva o EÚ (platnosť 1.11.1993) - EHS sa premenovalo na ES- Amsterdamská zmluva - dôl. Zmeny + prečíslovanie článkov ZES (1996)- z Nice (2000, platnosť 1.2.2003)

2. Sekundárne pramene (musia byť v súlade s primárnymi - čl. 249 ZES (predtým 189 ZES) (čl.249 sa neupína na kategoricky uzavretý okruh pr. aktov (Colotka)):

- nariadenia (regulations)- smernice (directives)- rozhodnutia (decisions)- odporúčania a stanoviská (recommendations + opinions)

3. súvisiace zmluvy uzavreté medzi členskými krajinami4. medzinárodné zmluvy uzavreté medzi Spoločenstvom a tretími krajinami

5. opatrenia pochádzajúce od orgánov, ktoré boli založené medzinárodným dohovorom medzi Spoločenstvom a tretími krajinami, a ktoré boli poverené zodpovednosťou na ich implementáciu6. medzinárodné zmluvy, ktoré zaväzujú všetky členské štáty, kde Spoločenstvo tieto záväzky členských štátov predpokladá7. rozhodnutia čl. štátov, ktoré majú právne účinky v oblasti pôsobenia zakladajúcich zmlúv8. rozsudky súdneho dvora ES a Súdu prvej inštancie9. všeobecné právne zásady, a základné práva, na ktorých sú postavené ústavné zákony členských štátov10. odporúčania prijaté na základe ZES, pokiaľ môžu objasniť interpretáciu práva čl. štátov alebo komunitárneho práva + iné pr. nezáväzné pr. akty - rôzne pomenovania napr. rezolúcie, akčné programy, spoločné vyhlásenia 11. obyčajové právo - v obmedzenom rozsahu - napr. zaužívaná prax urč. aspektov fungovania inštitúcií

2. PRAMENE ÚNIJNÉHO PRÁVA

a) primárneb) sekundárne

a) primárne prameneZEÚ (považovaná za najvyšší prameň eur. práva) + k nej patriace protokoly!!! čl. 48 + 49 ZEÚ - čl. 48: zmeny zmlúv, na ktorých je založená Únia (teda ja zmlúv zakladajúcich Spoločenstvá) - na návrh vlád čl . štátov al. Komisie (návrhy Rade) - zmeny vstupujú do platnosti po ratifikácii všetkými čl. štátmi v súl. s ich ústavnými požiadavkami- čl. 49: podmienky prijatia nových členov do EÚ - podmienky prijatia a zmeny zmlúv, na kt. je únia založená a kt. má prijatie nových členov za následok - podmienené zmluvou medzi čl. štátmi a štátom, kt. sa o členstvo hlási - táto zml. musí byť ratifikovaná všetkými zmluvnými štátmi

b) sekundárne prameneprávne akty zviditeľnené Eur. Radou a Radou EÚ - najmä druhopilierová agenda (všeob. smery a spoločné stratégie - skôr polit. posolstvá)

+ Charta základných práv EÚ - špecifické postavenia, de iure nezáväzný prameň X! mnohé inštitúcie sa odvolávajú (Ombudsman, Komisia.. aj keď Súdny dvor ES sa ešte neodvolal); v budúcnosti - Charta pravdepodobne bude mať záväzný charakte.);

Priamy účinok, priama aplikovateľnosť

Právne účinky Zmluvy o založení ES a sekundárnych právnych aktov:a) priamy účinok (Direct effect) - je charakteristický pre konkrétne ustanovenia, nie

pre celý právny predpis, umožňuje obyvateľom EÚ, aby sa práva dovolávali priamo na vnútroštátnych súdoch. Tieto konkrétne ustanovenia musia byť jasné, precízne, zrozumiteľné, bezpodmienečné, neumožňuje diskrečnú právomoc pri implementácii na vnútroštátnej úrovni a prenáša práva na jednotlivca, môžu sa ho dovolávať FO a PO.

e) priama aplikovateľnosť - vlastnosť právnych predpisov ako takých, nie konkrétnych ustanovení; (transpozícia - akt prenosu európskeho prameňa do vnútroštátneho právneho poriadku, napr. u smerníc, nariadenia transpozíciu nevyžadujú -> sú v štáte záväzné bez osobitnej činnosti štátu -> sú priamo aplikovateľné; môžu sa jej dovolávať štáty, nie súkromné osoby

Právne účinky ustanovení ZES:- COSTA vs. ENEL - ZES si vytvorila vlastný poriadok, ktorý sa stal integrálnou súčasťou právnych poriadkov členských štátov (ZES je teda priamo aplikovateľná, výnimky - ak ustanovenia ZES nie sú priamo účinné, štát ich implementuje- KOMISIA vs. ŠPANIELSKO - tam, kde je nevyhnutné, aby boli ustanovenia ZES bližšie špecifikované vnútroštátnym právom a aby boli jasné a zrozumiteľné - štát ich musí implementovať- KOMISIA vs. HOLANDSKO - to, čo je uvedené v priamo účinných ustanoveniach je len minimálna záruka, štát má na starosti, aby sa ustanovenia mohli využiť v praxi

Priamy účinok:- vertikálny (priamy efekt) - jedinec sa práva domáha voči štátu- horizontálny - jedinec sa domáha práva voči jednotlivcovi (prípad DEFRENNE

vs. SABENNA)

- nariadenia - všeobecne a priamo aplikovateľné, platia pre všetkých a sú záväzné v celosti, ak nariadenie priamo neuvedie, že ustanovenia treba implementovať v danom štáte, transpozícia (ak nie je autorizovaná) je zakázaná (aby jednotlivci nemali pochybnosti o komunitárnom charaktere ustanovenia - čl. 10 ZES - štáty musia robiť všetko preto aby ustanovenia v členskom štáte fungovali- smernice- treba ich implementovať, sú adresované členským štátom a sú záväzné z hľadiska výsledku, ktorý treba dosiahnúť, je na štáte, aké formy a metódy si zvolí(ESD stanovil, že to musia byť len predpisy všeobecne záväzného charakteru(zákony, nariadenia vlády)) -> smernice nie sú priamo aplikovateľné- všeobecné princípy komunitárneho práva (tvoria sa najmä činnosťou ESD) - zásada úzkej spolupráce medzi inštitúciami a členskými štátmi, inštitúciami navzájom a členskými štátmi navzájom, sú to najmä:

- princíp subsidiarity- princíp proporcionality- zásada právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní- zákaz diskriminácie (zásada nediskriminácie)- rešpektovanie ZĽP a S- ostatné: rešpektovanie práva na obhajobu, dôvernosť komunikácie medzi advokátom a

jeho klientom, právo vykonávať ekonomickú aktivitu, princíp „dobrej“ administrácie, princíp transparentnosti

EÚ, ES sa líšia od ostatných organizácií (OSN, Rada Európy) najmä supranacionalitou.Podľa článku 49 ZEÚ, každý európsky štát, ktorý rešpektuje zásady v čl. 6 ods. 1 ZES, môže požiadať o členstvo v EÚ. Žiadosť sa zasiela Rade, ktorá o nej rozhoduje jednomyseľne, Rada konzultuje s Komisiou a s Európskym parlamentom (absolútnou väčšinou). Podmienky prijatia sú predmetom dohody medzi členskými štátmi a pristupujúcimi krajinami. Táto dohoda podlieha ratifikácii všetkých zmluvných strán.

Členský štát vs. Spoločenstvo- čl. 10 ZES - členské štáty uľahčujú plnenie úloh ES, prijímajú potrební akty..., čiže

hovoríme o princípe lojality členského štátu k spoloč- enstvu:Členský štát je povinný urobiť všetko, aby splnil záväzky vyplývajúce zo zmlúv - záväzok konať - FACERE (pozitívny záväzok)Čl. 10 obsahuje aj negatívny záväzok - zdržať sa konania, ak by to mohlo ohroziť plnenie cieľov spoločenstva - NON FACEREČl. 10 sa stanovuje extenzívny výklad záväzkov štátuČl. 6 ods. 3 ZEÚ - Únia má záväzok rešpektovať národnú identitu členských štátovČl. 6 ods. 2 - Únia rešpektuje ZP, ktoré zaručuje Európsky dohovor o ĽPČl. 6 ods. 3 - zásady EÚ: sloboda, demokracia, ĽP, zásady právneho štátu, zásady spoločné všetkým štátom (všeobecné právne zásady)Ak by nejaký právny predpis odporoval zásadám v čl. 6, bude spochybnený jeho právny základ.Článok 6 sa považuje za ústavný základ spoločenstvaV čl. 299 ods. 1 je klauzula, ktorá zaväzuje všetky členské štáty EÚ rešpektovať túto zmluvuČlenské štáty sú si v zásade rovnéZmluva o pristúpení obsahuje akt o pristúpení v čl. 3 povinnosť SR uplatňovať európske práva všetko, čo bolo doteraz prijaté a pristúpiť k medzinárodným dohodám, ktoré sú otvorené na podpis (aj keď sme pri ich tvorbe nemali žiadne slovo a rešpektovať ichPrechodné opatrenie - na jeho základe sa udeľuje časovo vymedzená výnimka z viazanosti právom. Prech. opatr. porušujú rovnosť členských štátov, ale vyžadujú to praktické otázky.V čl. 24 Aktu o pristúpení (v prílohe 14 - výnimky vzťahujúce sa na SR) sú explicitné prechodné výnimkyČl. 37 Aktu o podmienkach pristúpenia obsahuje možné (potenciálne) výnimky napr. Ochranné opatrenia.

Užšia spolupráca - ak chcú členské štáty medzi sebou spolupracovať, môžu využiť inštitúty v ZES a ZEÚ. Podmienky:

1. musí ísť o spoluprácu, ktorá je za dosahovanie cieľov EÚ2. musí rešpektovať zmluvy a rámec EÚ3. musia sa rešpektovať ACQUIS COMMUNAUTAIRE (súhrn právnych predpisov (aj

nezáväzných) EÚ a ES, aj súhrn hodnôt, je to najširší pojem pre EP)4. zostáva v medziach právomoci EÚ a ES, nesmie sa týkať výluč5. nej právomoci spoloč6.

enstva7. nesmie narušovať vnútorný trh8. nesmie narúšať súdržnosť obchodu a hospodársku súťaž9. musí spolupracovať najmenej 8 členských štátov11. musí rešpektovať práva štátov, ktoré sa jej nezúčastňujú13. musí byť otvorená všetkým členským štítom

15. nesmie sa týkať ochrany vonkajších hranícUžšiu spoluprácu si štáty hradia sami.-----------------------------------------------------------------------------------------------Ukončenie členstva v EÚ.Súčasné zmluvy sú na dobu neurčitú a neobsahujú klauzulu odstúpenia.

Princíp subsidiarity - dotujú sa málo rozvinuté regióny, aby sa dosiahol vývoj -> hospodárske problémy štátu by nemali smerovať k vystúpeniu.. Rovnako ani konflikty by nemali viesť k vystúpeniu - existujú iné mechanizmy ich riešeniaPrávomoci a ciele EÚ a ESCiele ES sú obsiahnuté v článku 2 ZES, a síce, úlohou spoločenstva je vytvorenie spoločného trhu, hospodárskej a menovej únie, s cieľom zabezpečiť harmonický rozvoj, trvalo udržateľný a neinflačný rast, rovnosť mužov a žien, zvyšovanie zamestnanosti, solidarita medzi členskými štátmi, zvyšovanie kvality ŽP.V čl. 3 sú nástroje na dosiahnutie cieľovV čl. 5 - 3 základné princípy:

- princíp legality- princíp subsidiarity- princíp proporcionality

PRINCÍP LEGALITYSpoločnosť koná v medziach právomocí jej daných, v súlade s jej úlohami a cieľmi (na konanie spoločenstva treba právny základ)Teória prenesených právomocí (definovaná v COSTA v. ENEL) - právomoci sú delegované od členských štátov.Právomoci:

a) výlučné - v týchto už č lenský štát nesmie vykonávať žiadnu normotvorbu (najmä v obchodnej a menovej politike...) - týchto právomocí sa štát dobrovoľne vzdal

d) zmiešané - konkurujúce - je ich väčšina - štát môže vykonávať normotvorbu, pokiaľ spoločenstvo danú oblasť neupraví (vtedy padá právomoc členského štátu)

Právomoci:a) horizontálne - medzi orgánmi Spoločenstva - rieši to ESDc) vertikálne - medzi Spoločenstvom a členskými štátmi

Právomoci:a) explicitné (vyjadrené priamo v zmluve)b) implicitné (zmluva hovorí o účele a cieli, ale nezmocňuje Komisiu na prijímanie opatrení

Každá existencia cieľa v zmluve predpokladá právomoc

Čl. 308 ZES - flexibilná klauzula v prospech spoločenstva - ak je to na dosiahnutie cieľov spoločenstva potrebné...

Vonkajšie právomoci - právomoci spoločenstva voči nečlenským štátom.

Teória paralelizmu - vonkajšie právomoci sú dané, keď sú dané vnútorné právomoci

PRINCÍP SUBSIDIARITYV čl. 5 ZES - v oblastiach, ktoré nepatria do výlučnej právomoci Spoločenstva, zasahuje Spoločenstvo v súlade s princípom subsidiarity - spoločenstvo musí zdôvodniť, prečo by nebolo lepšie riešiť to na nižšej úrovni; spoločenstvo pri každom navrhovanom akte musí zdôvodniť, prečo akt prijať a musí to byť podložené kvalitatívnymi a kvantitatívnymi ukazovateľmi. Aby bol princíp subsidiarity uplatnený, musia byť splnené dve podmienky:

1. ciele nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov3. možno tieto ciele lepšie dosiahnuť na úrovni spoločenstva

Ak činnosť Spoločenstva prinesie výhody a ak by Spoločenstvo nekonalo, poškodilo by to záujmy členských štátov, forma činnosti musí byť čo najjednoduchšia; uprednostňuje smernice pred nariadeniami

PRINCÍP PROPORCIONALITYSpoločenstvo neprekročí rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľov. Na rozdiel od princípu subsidiarity sa vzťahuje aj na výlučné právomoci.

EUROOBČIANSTVOJe zaradené v zmluve o ES v čl. 17 - občan EÚ je každá osoba, ktorá má štátne občianstvo členského štátu. Euroobčianstvo nenahrádza občianstvo členského štátu len ho dopĺňa.Práva: volebné právo v komunálnych voľbách členského štátu za rovnakých podmienok ako občania tohto štátu; aktívne a pasívne volebné právo do Európskeho parlamentu; právo pohybu a pobytu (existujú však obmedzenia); právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu - právo občana EÚ obrátiť sa na ktorékoľvek zastúpenie členského štátu EÚ, ak tam jeho štát zastúpenie nemá; petičné právo; právo obrátiť sa ombudsmana EÚ; právo na informácieČlánok 7 ZEÚ - možnosť sankcie členského štátu až do zastavenia hlasovacích práv (1/3 členských štátov/ Európsky parlament) Komisia môže navrhnúť Rade, aby prijala zistenie, že existuje nebezpečenstvo porušenia zásad čl. 6 ods.1 ZES; ak to Rada prijme (pred tým musí vypočuť členský štát a vyberať nezávislé osoby, aby vypracovali posudok). Ak sa prijme zistenie, že došlo k závažnému a pretrvajúcemu porušeniu zásad, Rada môže pozastaviť danému členskému štátu niektoré práva (pričom povinnosti tohto štátu nie sú dotknuté). Sankcie za porušenie zmluvy sú realizované väčšinou formou pokuty (napr. v Nemecku - 54000 ECU až do odstránenia porušenia)Sankcie voči jednotlivcom: pri hospodárskej súťaži udelenie pokuty až do 10% z obratu firmy); sankcie sa vymáhajú podľa vnútroštátnych právnych predpisov

LEGISLATÍVNY PROCES EÚ

Dôležité sú tu tri orgány:

Európsky parlamentKomisia Rada ministrov

Európsky parlament mal najskôr len konzultačnú, neskôr (od roku 1986) spolurozhodovaciu právomoc.Komisia (zástupcovia štátov - komisári) - legislatívna iniciatíva, komisári by mali zastupovať záujmy Spoločenstva, nie ich štátovRada ministrov(zástupcovia štátov) (čl. 208 ZEÚ) - môže Komisii navrhovať všeobecné legislatívne neformálne návrhy

Článok 192 - E. parlament môže požiadať o podanie návrhu určeného na plnenie cieľov zmluvy (Komisia však nemá povinnosť návrh podať)

Formy rozhodovania v EÚ:1. Komisia rozhoduje sama (len zriedkavo) (v čl. 86 ZEÚ) - smernice alebo rozhodnutia pri

používaní financií vo vzťahu k verejným podujatiam 2. Komisia spolurozhoduje s Radou, napr. o pohybe pracovných síl a kapitálu ..; Komisia

návrh iniciuje, Rada ho odobrí3. konzultačný postup - pred tým ako Rada prijme návrh komisie musí konzultovať s

Parlamentom (ktorého závery však nezaväzujú), najmä v rámci 2. a 3. piliera (bezpečnostná a zahraničná politika, vnútorné veci a súdnictvo, atómová politika...)

4. čl. 252 ZES - kooperačný postup, najmä v oblasti hospodárskej a menovej únie - v budúcnosti by mala byť nahradená --------->

5. spolurozhodovacím postupom (podľa čl. 251 ZES) -> posilnená právomoc E. parlamentu; faktická deľba moci medzi EP, K, RM - Komisia pôsobí ako iniciátor a mediátor medzi RM a EP

Ak EP nemá pripomienky k 1. čítaniu, k druhému čítaniu nedôjde, ako náhle nastane odlišné stanovisko RM, nastupuje druhé čítanie, kedy sa majú dohodnúť.Pre osobitne významné oblasti môže Rada prijať akt len so súhlasom EP (čl. 49 ZEÚ).Delegované legislatívne právomoci (COMITOLOGY SYSTEM (comites - výbory) (čl. 202 ZEÚ) - Rada splnomocnila v špeciálnych oblastiach (najmä poľnohospodárstvo) Komisiu vydávaním nariadení

Primárne únijné právo je v čl. 1-7, 11.-53 ZEÚ a týka sa spolupráce štátov v 2. a 3. pilieri.Sekundárne únijné právo - predstavujú ho medzinárodné dohody atď. ich záväznosť vyplýva z skôr z MPV, nie zo ZEÚČl. 34 ZEÚ - v oblasti spolupráce (trestné veci - polícia, súdnictvo) rozhodnutia nemajú priamy účinok (priamy účinok je vlastnosť komunitárneho práva, ktorá neplatí pri únijnom práve, nepodlieha špecifickému procesu (schválenie, ratifikácia...) ako úniové právo).Únijné právo - princíp reprezentatívnosti (štát musí prejaviť súhlas)Komunitárne právo - rozhoduje sa väčšinou a platí to pre všetkých členov, aj keď vyjadria súhlas.

Prednosť práva ES - vyjadruje povinnosť štátu zosúladiť vnútroštátne právo s právom ES -> absolútna dominancia práva ESSIMMENTHAL II - veľmi zaujímavý prípad, ESD prikázal talianskému sudcovi neaplikovať vnútroštátne právo, ak je komunitárne právo jasné4 princípy vyplývajúce s prednosti komunitárneho práva:

1. výklad vnútroštátnej normy v súlade s komunitárnym právom

2. ak je norma v nesúlade s právom ES, je povinný ju neaplikovať3. náhrada normy, ktorá je v nesúlade s právom ES, príslušnou normou z práva ES4. štát je povinný napraviť porušené právo ES, ak sa jednotlivec nedovolá komunitárneho

práva

Všeobecné princípy komunitárneho práva - slúžia ako interpretačné vodítko, niektoré z nich sú súčasťou zakladajúcich zmlúv, iné sú formované najmä judikatúrov, sú to:

1. princíp ochrany ZP a S2. princíp proporcionality3. princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní (súvisí so zákazom retroaktivity)5. princíp nediskriminácie6. princíp transparentnosti - ako jediný nebol deklarovaný ESD za všeobecný princíp7. princíp subsidiarity

princíp proporcionality - 3 faktory:- vhodnosť prostriedku k určitému cieľu- nevyhnutnosť prostriedku- princíp proporcionality STRICTO SENSU (primeranosť reštrikcie)

Žiadny prostriedok nesmie ísť nad rámec cieľov vytýčených v zmluve.1049/2001 - veľmi podstatné nariadenie, posilnilo prístup k informáciám

SÚDNY SYSTÉM EÚ

Európsky súdny dvor - existuje od založenia ES. Pôvodne kvôli sporom o výklad zmluvy, pôvodne mal úlohu arbitra (rozhodcu)Článok 220 ZES - ESD zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmluvy.Revízie súdneho systému - 1988 (zriadený bol súd prvého stupňa(SPS), ktorý mal odbremeniť ESD (bol preťažený)). Postupne bol preťažený aj tento súd -> po zmluve v Nice dochádza k zriadeniu súdnych panelov, ktoré ešte nevznikli.ESD, SPS, súdne panely (senáty) - tri samostatné súdne orgány v EÚČlánok 220 po zmluve z Nice umožňuje vytvorenie súdnych panelov, ktorých pôsobnosť vymedzí zmluva o ich zriadení.Mali by mať najjednoduchšie prípady.Po reforme z Nice sa SPS dostáva na úroveň ESD (má len veľmi úzku jurisdikciu - otázky komunitárnej dimenzie zásadného charakteru).ESD v zmysle zmluvy z Nice bude mať ESD 25 sudcov. (doteraz 15). Sudcovia budú z každého členského štátu a musí spĺňať potrebné kvalifikačné predpoklady požadované v členskom štáte na výkon najvyšších sudcovských funkcií alebo musia to byť teoretici uznávaný v oblasti práva.Sudcovia sú menovaní na 6 rokov na základe dohody členských štátov.Pre zabezpečenie kontinuity - každé 3 roky voľby (nových 12-13 členov; pri prvých voľbách rozhodne žreb)Za nás navrhnutý docent Kľučka.Volia si na 3 roky predsedu.Možnosť opätovného zvolenia. Protokol o Štatúte ESD tvoril súčasť zakladajúcich zmlúv. Je to najvyšší dokument.

Rokovací poriadok si pripravuje sám súd, no schvaľuje ho Rada. ESD a SPS ho tvoria samostatne, po dohode s ESD.Rozhodovanie na základe kvalifikovanej väčšiny. (donedávna jednomyselnosť)8 generálnych advokátov - pomáhajú ESD. Ich počet možno zvýšiť na základe rozhodnutia ESD. Sú to nestranný znalci práva, ktorí sa na výzvu sudcu písomne vyjadrujú o právnom odporúčaní pre súd (právna subsumpcia).V zrejmých prípadoch nie je treba generálnych advokátov - rovnako ako u sudcov.Nie je nutné, aby členský štát navrhol na sudcu svojho občana (ani občan sa nespráva ako občan, ale ako sudca, ktorého zaväzuje a ovplyvňuje len právo)SPS musí tam byť aspoň 1 sudca pre každý štát (zmluva z Nice akoby očakávala, že bude potrebné zvyšovať počet sudcov). Aj im môžu pomáhať generálni advokáti.Sudca SPS na rozdiel od ESD musí spĺňať len podmienky členského štátu na vysoké sudcovské funkcie. Na ESD sa kladie väčší dôraz ako na SPS.Zmluva z Nice - ESD aj SPS zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade (zmluva z Nice povyšuje SPS na garant výkladu zmluvy)Súdne panely - Rada môže jednomyseľne na návrh ESD alebo Rady zriadiť súdne panely, ktoré budú rozhodovať v prvom stupni o určitom druhu žalôb (ešte nie sú vymedzené).Proti ich rozhodnutiu bude možné podať odvolanie možné na SPS (v právnych otázkach; v skutkových otázkach však bude možné odvolanie len tam, kde to pripustí zmluva o zriadení SP).Požiadavky na sudcu SP - stačí spôsobilosť na výkon sudcovskej funkcie ako takej (no sudcom byť nemusí)SP budú priznávať po dohode s ESD rokovací poriadok - bude ho schvaľovať Rada kvalifikovanou väčšinou.ESD - najvyšší orgán súdnej moci EÚ, je príslušný rozhodovať o priamych žalobách - DIRECT ACTIONS, ktoré podáva ECB (európska centrálna banka), členské štáty alebo inštitúcie ES (privilegovaní žalobcovia); žaloby pre porušenie zmlúv; pred zmluvou z Nice mal výlučnú právomoc na konanie o predbežnej otázke, teraz už o nich niekedy môže rozhodovať aj SPS - ak sa SPS domnieva, že ide o zásadnú otázku, môže ju postúpiť ESD (postúpenie EX ANTE - pred rozhodnutím), ak tak SPS neurobí a rozhodne, je možná kontrola EX POST - ak existuje vážne nebezpečenstvo narušenia práva ES, môže rozhodnutie ESD preskúmaťKonanie o predbežnej otázke je teda podriadené ESD (zmluva toto konanie neriešila a bolo zriadené praxou.SPS môže rozhodovať o opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam SP (vo výnimočných prípadoch môže byť ešte rozhodnutie SPS preskúmané ESD, ak existuje vážne nebezpečenstvo narušenia práva ES) - ide o to, aby bolo právo vykladané uniformne. Konanie o neplatnosť právnych aktov, konanie o neúčinnosti, konanie o náhradu škody, zamestnanecké žaloby, spory rozhodované na základe rozhodcovských doložiek v súkromno- alebo verejnoprávnych zmluvách medzi ES a tretími subjektami + v prípadoch neprivilegovaných žalobcov.Úloha ESD - používa teleologický výklad na úkor hermeneutického(jazykového) výkladuESD - má právomoc v 1. pilieri, no v 2. pilieri nie, v 3. pilieri má jurisdikciu vtedy, ak mu ju členský štát pri podpise amsterdamskej zmluvy priznal alebo mu je poskytol dodatočne písomne.Konanie sa upravuje Štatútom a rokovacím poriadkom. Štatút poskytuje sudcom imunity (nesmú byť stíhaný za to, čo vyjadrili pri výkone funkcie). Musia byť nestranný (zákaz účasti v politických stranách). Majú právo na rezignáciuSúdny tajomník - má na starosti administratívu súdu. Aj sudcovia skladajú prísahu. Musia trvalé bydlisko v sídle súdu.

Súd zasadá stále (s výnimkou prázdnin). Zasadá v 3 alebo 5 členných komorách, Veľká komora - 11 sudcov.Rozhodnutie je platné len ak je nepárny počet sudcov.Ak má zasadať celý súd, musí tam byť minimálne 11 sudcov.Je možné vylúčiť sudcu pre zaujatosť.Konanie je písomné(dôležitejšie) alebo ústne.Na súde sa štáty nechávajú zastupovať agentom (konkrétne FO), ten môže vyhľadať právnikaOsoby sa nechávajú zastupovať právnikom (ten, kto môže zastupovať v členskom štáte, teda advokáti, ktorý urobili skúšky, no i docenti)Písomné konanie musí označovať stranu, ktorá návrh urobila; voči komu smeruje; právne stanovisku sporu, čo sa navrhuje.(toto sú aj náležitosti návrhu)Okrem návrhu - posúdenie, obrana, prípadne stanoviská a odpovede na ne).Ústne konanie - prečítanie správy sudcom spravodajcom, vypočutie zástupcov strán, vypočutie generálneho advokáta, prípadne svedkov a znalcov.Konanie je verejné, robí sa z neho zápisnica podpisovaná predsedom senátu a súdnym tajomníkomHlasovanie je tajné - k rozhodnutiu je pripojené odôvodnenie.Voči rozhodnutiu ESD nie je prípustný opravný prostriedok (výnimka: obnova konanie v 18 ročnej prekluzívnej lehote, ak sa vyskytne závažná skutočnosť, ktorá by mala vplyv na rozhodovanie vo veci samej a nebola známa súdu ani strane)Ak je rozsudok zmätočný, súd je ho povinný na návrh strany sporu objasniť.Nedostatok právomocí, nedodržiavanie procesných pravidiel - ak mali vplyv na rozhodnutie, je možné ich namietať (3. dôvod - porušenie EP).Žaloby na ESD nemajú odkladný účinok (na rozdiel od SR). V zásade, ale môžu ak tak rozhodne ESD.Ak ESD rozhoduje o odvolaní, môže rozsudok zrušiť a vydať nové alebo zrušiť a vrátiť SPS, alebo zamietnuť odvolanie.