príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike · 2015. 3. 9. · • banky...

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Úvod

1

EURÓPSKA KOMISIA GENERÁLNE RIADITEĽSTVO Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike

Stredisko pre

Strategické a hodnotiace služby EURÓPSKA KOMISIA Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku Júl 2004


2

O tejto príručke 1. Táto príručka je uverejnená na internetovej stránke Európskej komisie. Je

dostupná vo všetkých jazykoch Spoločenstva. http//europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docgener/guides/guide_en.htm

2. Príloha G príručky obsahuje zoznam prípadových štúdií, ktoré sa nachádzajú v samostatnom dokumente uverejnenom v anglickom jazyku na tej istej internetovej stránke. Od záujemcov sa očakáva, že poskytnú nové prípadové štúdie alebo aktualizáciu existujúcich prípadových štúdií. Postupujte pritom, prosím, podľa vzoru na prvej strane zoznamu prípadových štúdií a prípadovú štúdiu zašlite v elektronickej forme v originálnom jazyku Európskej komisii, DG REGIONAL POLICY, Thematic Development and Impact, ktorá potvrdí žiadosť a rozhodne o zverejnení.

3. Číselné údaje uverejnené v tejto príručke, týkajúce sa pomoci Spoločenstva,

národnej pomoci a regionálnej pomoci, sú čísla získané v čase prípravy príručky. Ich zmena je vyhradená. Indikatívne však vyjadrujú dôležitosť účasti rôznych orgánov na každom opatrení financovania rizikovým kapitálom.

Brusel 1. júla 2004

Autorstvo Táto príručka bola uverejnená z iniciatívy koordinačného útvaru DG REGIONAL POLICY pod vedením Eddy Hartoga Koordinátor projektu: Johann Sollgruber Členovia zmiešanej riadiacej skupiny Európskej komisie: GR pre regionálnu politiku: E. Hartog, E. Roller, V. Kotsoni, Ph. Owen, E. Carlsson, A. Schrag, J. Gonzalez Alonso, A. Rainoldi, J. Gren, R. Ridolfi, F. Rawlinson GR pre vnútorný trh: J.M. Arteagoitia Landa GR pre hospodársku súťaž: B. Slocock GR pre podnikanie: V. Vanhanen GR pre hospodárske a finančné záležitosti: G. Chiarion Casoni GR pre výskum: Ph. Martin GR pre poľnohospodárstvo: J.M. Courades GR pre rybolov: M. Bentivegna Uverejnená príručka je piatym revidovaným vydaním. Príručku vypracovalo CSES – Stredisko pre strategické a hodnotiace služby, Spojené kráľovstvo. Kolektív CSES tvorili Michael Gardiner, Mark Whittle a Jack Malan. www.cses.co.uk


3

EURÓPSKA KOMISIA GENERÁLNE RIADITEĽSTVO REGIONÁLNA POLITIKA Generálny riaditeľ Uverejnenie novej Príručky financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike predstavuje odraz trvalého úsilia Komisie zlepšiť prístup MSP k finančným prostriedkom prostredníctvom intenzívnejšieho využívania všetkých druhov nástrojov financovania rizikovým kapitálom. Komisia už dlhú dobu podporuje diverzifikáciu verejne financovaných opatrení finančnej podpory. Existuje mnoho príkladov iniciatív, ktoré to dosvedčujú, napríklad iniciatívy GR pre podnikanie a GR pre výskum, ako aj iniciatívy podporované Európskou investičnou bankou (EIB) a Európskym investičným fondom (EIF). Tieto nielen investujú do vlastných rizikových investičných fondov, ale tiež spravujú fondy podporované v rámci programov Spoločenstva vrátane Štartovacieho fondu ETF a Záručnej schémy pre MSP. Tieto programy možno považovať za príklady pre vhodné využitie štrukturálnych fondov, ktoré možno zopakovať v širšom meradle vo všetkých regiónoch. Niektoré druhy priamej grantovej pomoci na podporu MSP by sa mohli využívať účinnejšie, ak by sa peniaze namiesto toho investovali do schém rizikového kapitálu, financovaných spoločne verejným sektorom a súkromným sektorom. Verejné fondy investované do schém rizikového kapitálu majú nielen významný vplyv na intenzívnejšie financovanie súkromným sektorom, ale tiež umožňujú ťažiť z finančných znalostí a vedomostí súkromného sektora. Okrem toho, ak sa verejné fondy nasmerujú do využívania v podporných opatreniach financovania rizikovým kapitálom, finančné prostriedky možno recyklovať. Komisia ako súčasť programovacieho rámca štrukturálnych fondov vyzývala členské štáty, aby diverzifikovali škálu nástrojov verejného financovania určených pre MSP. Komisia prvýkrát navrhla používanie verejne financovaných opatrení na báze rizikového kapitálu v r. 1987 ako súčasť experimentálnych rozvojových programov v rámci Integrovaných stredozemných programov. Uverejnenie Príručky metód finančného inžinierstva v r. 1994 bolo pokračovaním týmto smerom. Napriek tomu, že počas súčasného programovacieho obdobia 2000 – 2006 sa výdavky na opatrenia financovania rizikovým kapitálom v porovnaní s predchádzajúcim programovacím obdobím takmer zdvojnásobili, podiel zostáva nízky v porovnaní s celkovými výdavkami štrukturálnych fondov. To je vypuklé najmä z hľadiska pokračujúcich vysokých súm grantovej pomoci a potenciálu opatrení financovania rizikovým kapitálom nahradiť priamu grantovú pomoc ako udržateľnejšej formy zlepšenia prístupu MSP k finančným zdrojom.


4

V roku 2004, strednodobé hodnotenie ponúklo príležitosť zvýšiť objem výdavkov zo štrukturálnych fondov na opatrenia financovania rizikovým kapitálom. Medzi ďalšie dôležité udalosti v r. 2004 patrili úspešné spustenie nových programov v nových členských štátoch ako aj príprava reformy kohéznej politiky na obdobie po roku 2007. Nové nariadenie pre Európsky fond regionálneho rozvoja má zamerať pomoc v rámci nového cieľa pre „Regionálnu konkurencieschopnosť a zamestnanosť“ medzi inými horizontálnymi témami aj na vznik nových finančných nástrojov. Komisia brala do úvahy tieto aspekty pri vypracovaní novej Príručky financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike. Dúfam, že táto príručka bude užitočným nástrojom pre riadiace orgány programov štrukturálnych fondov, orgány verejnej správy a finančné inštitúcie, a uľahčí zavádzanie a implementáciu nových opatrení financovania rizikovým kapitálom podporovaných zo štrukturálnych fondov, a v prípade potreby modifikáciu existujúcich opatrení. Ubezpečujem Vás, že iniciatívy v oblasti financovania rizikovým kapitálom sa budú naďalej tešiť silnej podpore generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku. Graham Meadows


5

EURÓPSKA KOMISIA GENERÁLNY DIREKTORIÁT PRE REGIONÁLNU POLITIKU Generálny riaditeľ

Uverejnenie novej Príručky financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike predstavuje odraz trvalého úsilia Komisie zlepšiť prístup MSP k finančným prostriedkom prostredníctvom intenzívnejšieho využívania všetkých druhov nástrojov financovania rizikovým kapitálom. Komisia dlho podporuje diverzifikáciu verejne financovaných opatrení finančnej podpory. Existuje mnoho príkladov iniciatív, ktoré to dosvedčujú, napríklad iniciatívy, ktoré začal GR pre podniky a nedávno GR pre výskum, ako aj iniciatívy podporované Európskou investičnou bankou (EIB) a Európskym investičným fondom (EIF). Tieto nielen investujú do vlastných rizikových investičných fondov, ale tiež riadia fondy podporované v rámci programov Spoločenstva vrátane Štartovacieho fondu ETF a Záručnej schémy pre MSP. Tieto programy možno považovať za príklady správnej praxe používania štrukturálnych fondov, ktoré možno širšie replikovať v regiónoch, ktorým sa poskytuje pomoc. Je jasné, že niektoré druhy priamej grantovej pomoci na podporu MSP by sa mohli využívať účinnejšie, ak by sa peniaze namiesto toho investovali do schém rizikového kapitálu, financovaných spoločne verejným sektorom a súkromným sektorom. Verejné fondy investované do schém rizikového kapitálu majú nielen významný vplyv na intenzívnejšie financovanie súkromným sektorom, ale tiež umožňujú ťažiť z finančných znalostí a vedomostí súkromného sektora. Okrem toho, ak sa verejné fondy nasmerujú do využívania v podporných opatreniach financovania rizikovým kapitálom, finančné prostriedky možno recyklovať. Komisia ako súčasť programovacieho rámca štrukturálnych fondov vyzývala členské štáty, aby diverzifikovali škálu nástrojov verejného financovania určených pre MSP. Komisia prvýkrát navrhla používanie verejne financovaných opatrení na báze rizikového kapitálu v r. 1987 ako súčasť experimentálnych rozvojových programov v rámci Integrovaných stredozemných programov. Uverejnenie Príručky metód finančného inžinierstva v r. 1994 bolo pokračovaním tohto druhu. Bez ohľadu na skutočnosť, že počas súčasného programovacieho obdobia 2000 – 2006 sa výdavky na opatrenia financovania rizikovým kapitálom v porovnaní s predchádzajúcim programovacím obdobím takmer zdvojnásobili, podiel zostáva nízky v porovnaní s celkovými výdavkami štrukturálnych fondov. To je vypuklé najmä z hľadiska pokračujúcich vysokých súm grantovej pomoci a potenciálu opatrení financovania rizikovým kapitálom nahradiť priamu grantovú pomoc ako udržateľnejšej formy zlepšenia prístupu MSP k finančným zdrojom. V roku 2003, po preskúmaní v strede obdobia, bude nová príležitosť zvýšiť výšku výdavkov zo štrukturálnych fondov na opatrenia financovania rizikovým kapitálom. Medzi dôležité udalosti v r. 2003 patria blížiace sa rokovania o štrukturálnych fondoch medzi kandidátskymi štátmi a Komisiou, ktoré nadobudnú platnosť po pristúpení do EÚ. Dúfam, že nové štrukturálne fondy budú úplne zohľadňovať prednosti využívania nástrojov na báze rizikového kapitálu ako udržateľného prostriedku zlepšenia prístupu MSP k finančným zdrojom. Komisia brala do úvahy tieto aspekty pri vypracúvaní novej Príručky financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike. Dúfam, že táto príručka bude užitočným nástrojom pre riadiace orgány programov štrukturálnych fondov, orgány verejnej správy a finančné inštitúcie, a uľahčí úvod a implementáciu nových opatrení financovania rizikovým kapitálom podporovaných zo štrukturálnych fondov, a v prípade potreby zmenu existujúcich opatrení. Ubezpečujeme, že iniciatívy v oblasti


6

financovania rizikovým kapitálom sa budú naďalej tešiť veľkej podpore generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku.

Graham Meadows

Obsah

ČASŤ PAGE

1. ÚVOD

Cieľ a predmet príručky Používanie tejto príručky Čo je to financovanie rizikovým kapitálom? Úloha financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Iniciatívy Spoločenstva v oblasti rizikového kapitálu Hlavné pravidlá štátnej pomoci, týkajúce sa financovania rizikovým kapitálom

1

11

2245

2. FINANCOVANIE MSP

Financovanie MSP Finančné nástroje obsiahnuté v tejto príručke

8

88

3. RIZIKOVÝ AKCIOVÝ INVESTIČNÝ KAPITÁL

Súhrn Ako akciové investičné fondy fungujú v praxi Výhody a nevýhody akciových investičných fondov Súčasná podpora EÚ Faktory, ktoré treba preskúmať pri založení podielového fondu Pravidlá štátnej pomoci Príklady rizikových akciových investičných fondov

10

10101212121315

4.. OBCHODNÍ ANJELI

Súhrn Ako siete obchodných anjeli fungujú v praxi Výhody a nevýhody sietí obchodných anjelov Súčasná podpora EÚ Faktory, ktoré treba preskúmať pri podpore siete obchodných anjelov Pravidlá štátnej pomoci Príklady sietí obchodných anjelov

16

16161617181819

5. ÚVEROVÝ KAPITÁL

Súhrn Ako úverové fondy a schémy príspevkov na úroky fungujú v praxi Výhody a nevýhody úverových schém Súčasná podpora EÚ Faktory, ktoré treba preskúmať pri zakladaní úverovej schémy Pravidlá štátnej pomoci Príklady úverových schém

20

20202323242424

6. MIKROPÔŽIČKY

Súhrn Ako mikropôžičky fungujú v praxi Výhody a nevýhody mikropôžičiek Súčasná podpora EÚ Faktory, ktoré treba preskúmať pri zakladaní schém mikropôžičiek

25

2525262627

Pravidlá štátnej pomoci Príklady schém mikrofinancovania

2727

7. ZÁRUČNÉ SCHÉMY

Súhrn Ako záručné schémy fungujú v praxi Výhody a nevýhody záručných schém Súčasná podpora EÚ Faktory, ktoré treba preskúmať pri zakladaní záručnej schémy Pravidlá štátnej pomoci Príklady záručných schém

28

28283131323233

8. ZAKLADANIE NOVÝCH SCHÉM

Prehľad Príspevok k cieľom regionálneho rozvoja (etapa I) Realizovateľnosť schém financovania rizikovým kapitálom (etapa II) Implementačná etapa (etapa III)

34

34353536

9. SPRÁVNA PRAX FUNGOVANIA

Prehľad Odborné riadenie Zintenzívnenie podpory súkromným sektorom Spojene financovania rizikovým kapitálom so službami podpory podnikania Meranie dosiahnutých výsledkov

38

3839394041

PRÍLOHY

A. ŠABLÓNY 43

B. PRAVIDLÁ ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOV, TÝKAJÚCE SA FINANCOVANIA RIZIKOVÝM KAPITÁLOM

53

C. POMOC DE MINIMIS 57

D. SLOVNÍK POJMOV 59

E. VYHĽADÁVACIA SLUŽBA INFOREGIO 61

F. ZDROJE A KONTAKTY 62

G. ZOZNAM PRÍPADOVÝCH ŠTÚDIÍ 65

H. SCHÉMY PROGRAMOVACIEHO OBDOBIA 2000 – 2006 66

I. ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 73


Časť 1

1

Úvod V tejto časti sa opisuje cieľ a predmet tejto príručky, a ďalej východiská a súvislosti financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike vrátane otázok politiky hospodárskej súťaže. 1.1 Cieľ a predmet tejto príručky Táto príručka má za cieľ pomôcť subjektom zainteresovaným v tvorbe alebo vykonávaní programov regionálnej pomoci podporovaných štrukturálnymi fondmi Európskej únie. Medzi tieto subjekty môžu patriť: • príslušné regionálne orgány, • partnerské organizácie z verejného sektora a súkromného sektora, • organizácie na podporu MSP, • banky a iné finančné inštitúcie. Táto príručka opisuje metódy financovania rizikovým kapitálom, ktoré umožňujú, aby sa finančné prostriedky pridelené na rozvoj MSP periodicky recyklovali, a tým sa potenciálne zvýšil vplyv verejnej podpory. Obsahuje informácie o druhoch nástrojov, ktoré možno použiť, ako ich možno zakladať a prevádzkovať, informácie o zdrojoch pomoci a ďalšie informácie. Uvádzajú sa odvolávky na prípadové štúdie existujúcich schém, ktoré predstavujú príklady správnej praxe. Príloha obsahuje šablóny so súhrnom charakteristík hlavných druhov nástrojov. 1.2 Používanie tejto príručky Jednotlivé časti tejto príručky sú určené pre rôznych používateľov. Používatelia by mali používať tie časti príručky, ktoré sú primerané pre ich potreby. Tieto časti sú: Časť 1 Poskytuje prehľad financovania rizikovým kapitálom a

niektoré hlavné pravidlá, napríklad pravidlá politiky hospodárskej súťaže

Časť 2 Dáva do spojitosti potreby financovania MSP s rôznymi formami rizikového kapitálu

Časti 3 až 7 Obsahujú súhrn rizikových akciových investičných schém, obchodných anjelov, úverových schém, schém mikropôžičiek a záručných schém

Časť 8 Odporúča kroky, ktoré treba vykonať pri zakladaní schémy

Časť 9 Odporúča správu prax pri vykonávaní schémy


Časť 1

2

K dispozícii sú aj prílohy venujúce sa týmto témam: Príloha A Obsahuje šablóny schém. V týchto šablónach sú zhrnuté

hlavné charakteristiky schém Prílohy B a C Obsahujú výňatky z predpisov a metodických usmernení

Komisie Príloha D Slovník pojmov

Príloha E Opisuje vyhľadávaciu službu Inforegio

Príloha F Obsahuje adresy a údaje o ďalších zdrojoch a kontaktoch

Príloha G Obsahuje zoznam prípadových štúdií. Podrobné prípadové štúdie sú uverejnené na internetovej stránke GR pre regionálnu politiku

Príloha H Obsahuje zoznam opatrení financovania rizikovým kapitálom v programoch štrukturálnych fondov (2000-2006)

Príloha I Zoznam použitej literatúry

1.3 Čo je financovanie rizikovým kapitálom? Financovanie rizikovým kapitálom1 je termín, ktorý sa v tejto príručke používa na opísanie schém, ktoré sprístupňujú verejné finančné zdroje pre MSP spôsobom, ktorý umožňuje ich recykláciu a vyvoláva aj investovanie dodatočných finančných zdrojov súkromným sektorom. Tieto schémy obsahujú úvery, poskytovanie rizikového akciového investičného kapitálu a podobných finančných zdrojov, záruky a ďalšie nástroje. Na podporu ponuky finančných prostriedkov, ako aj na investičnú pripravenosť malých a stredných podnikov možno používať ďalšie metódy. Všetky systémy financovania rizikovým kapitálom musia spĺňať požiadavky Európskej komisie na štátnu pomoc, zhrnuté ďalej v tejto príručke. Schémy budú zvyčajne mať investičné kritériá, ktoré vyžadujú, aby investovali len do projektov, pri ktorých príslušné MSP nezískali prístup k primeraných komerčným finančným prostriedkom. 1.4 Úloha financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa financovanie rizikovým kapitálom stále viac považuje za alternatívu grantovej pomoci v regionálnej politike EÚ. Po prvé, napriek mnohým rokom poskytovania grantovej pomoci zo štrukturálnych fondov vo veľkom meradle sa nerovnosti medzi regiónmi podstatne nezmenšili, a preto treba skúmať 1 V tejto príručke zahŕňame verejne podporované financovanie vo forme akciového kapitálu, úverov , mikropôžičiek a záruk. Toto je širšia definícia ako definícia, ktorá sa používa v Akčnom pláne rizikového kapitálu Komisie.


Časť 1

3

alternatívy. Po druhé, metódy financovania rizikovým kapitálom lepšie vyhovujú potrebám „znalostného hospodárstva“, ktoré sa teraz uznáva ako kľúčové pre vytváranie pracovných miest a zabezpečenie zdravia. Nemenej dôležité však tiež je, že s rastúcim dopytom na zdroje EÚ v dôsledku pristúpenia štátov strednej a východnej Európy existuje potreba dosiahnuť, aby dostupné finančné zdroje „pracovali tvrdšie“.

Z týchto a ďalších dôvodov predpisy o štrukturálnych fondoch na r. 2000 – 2006 kladú zvýšený dôraz na využívanie nástrojov financovania rizikovým kapitálom, napríklad rizikových akciových investičných schém a inovačných úverových schém, ako rentabilnejších a udržateľnejších nástrojov verejnej politiky než je tradičná pomoc vo forme grantov. Tieto predpisy dávajú členským štátom možnosť poskytnúť o 10 % vyššiu pomoc pre MSP za tie časti investičného projektu, ktoré sú financované inými spôsobmi ako grantovou pomocou.

Komisia v súlade s politikou potreby obmedzovať intervenciu verejného sektora na oblasti ekonomickej činnosti, kde zlyháva trh, navrhla, že v regiónoch oprávnených na pomoc zo štrukturálnych fondov sa kofinančná podpora pre financovanie rizikovým kapitálom môže poskytovať prostredníctvom rizikových investičných fondov a iných negrantových foriem financovania MSP. Príslušné výňatky z nariadení sa ustanovujú v prílohách.

Počas obdobia 1994 – 1999 boli v jednotlivých členských štátoch EÚ značné rozdiely v úrovni využívania štrukturálnych fondov pre nástroje financovania rizikovým kapitálom Podľa odhadu vypracovaného pre Komisiu celkové výdavky dosiahli 570 mil. EUR. Medzi členskými štátmi boli veľké rozdiely a päť štátov vôbec nevyužívalo programy štrukturálnych fondov pre nástroje financovania rizikovým kapitálom. V zostávajúcich desiatich členských štátoch sa podiel výdavkov na financovanie rizikovým kapitálom pohyboval medzi 0,5 % až 13,2% z celkových výdavkov štrukturálnych fondov.

Odhadované výdavky na financovanie rizikovým kapitálom v programoch štrukturálnych fondov (2000 - 2006)

(mil. EUR) Krajina EÚ Národné Súkromné Spolu

Rakúsko 0,2 0,2 1,1 1,5 Belgicko 35,5 35,7 1,4 72,6 Dánsko 0,0 0,0 0,0 0,0 Nemecko 54,9 49,8 3,2 107,9 Španielsko 230,1 100,3 0 330,4 Fínsko 5,5 8,4 6,5 20,4 Francúzsko 94,4 165,8 216,1 476,3 Grécko 103,5 50,1 39,7 193,3 Írsko 0,0 0,0 0,0 0,0 Taliansko 71,3 80,2 146,7 298,2 Luxembursko 0,0 0,0 0,0 0,0 Holandsko 24,4 38,2 43,1 105,7


Časť 1

4

Portugalsko 274,6 92,9 691,2 1 058,7 Švédsko 0,0 0,0 0,0 0,0 Spojené kráľovstvo 267,2 187,8 168,6 455,0 Cezhraničné 2,3 0,8 0,4 3,5 Spolu 1 163,9 810,2 1 318,0 3 292,1 Percento 35,4 24,6 40,0 100

Zdroj: Európska komisia. Opatrenia oznámené členskými štátmi do júla 2002. Databáza SFC: kódy 155, 165, 1304

V porovnaní s obdobím 1994 – 1999 v súčasných programoch 2000 - 2006 nastal výrazný nárast výdavkov štrukturálnych fondov na financovanie rizikovým kapitálom. Analýza uvedená nižšie, založená na informáciách poskytnutých Generálnemu riaditeľstvu pre regionálnu politiku členskými štátmi do júla 2002, vyjadruje, že spolufinancovanie z ERDF plánované pre financovanie rizikovým kapitálom sa zdvojnásobilo z odhadovaných 570 mil. EUR počas r. 1994 – 1999 na približne 1 200 mil. EUR v súčasnom programovom období. Celkové výdavky k dnešnému dátumu sú približne 3 300 mil. EUR, z čoho 35 % pochádza zo zdrojov EÚ, 25 % z národných zdrojov a 40 % zo súkromných zdrojov.

Celková suma za národné zdroje, súkromné zdroje a zdroje EÚ uvedená v tabuľke vyššie predstavuje plánované výdavky v rámci programov štrukturálnych fondov na všetky druhy financovania rizikovým kapitálom, a to v rámci všeobecných programov, ako aj v rámci zvláštnych schém pre vidiecke oblasti a osobitné cieľové skupiny. Okrem toho mnohé schémy sú financované z národných alebo iných zdrojov.

V prílohe H sa uvádzajú podrobné údaje o skutočných a plánovaných výdavkoch štrukturálnych fondov (ERDF, ESF, EAGGF, FIFG) počas programových období 2001 – 2006 podľa jednotlivých regiónov.

Existuje mnoho ďalších zdrojov podpory EÚ pre financovanie rizikovým kapitálom. Okrem štrukturálnych fondov sem patrí Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond (EIF), podpora z ktorých je niekedy kombinovaná s pomocou zo štrukturálnych fondov.

Zdroje podpory EÚ pre financovanie rizikovým kapitálom • EIB poskytuje miestnym bankám a finančným ústavom úverové linky na financovanie

menších investícií. Toto tzv. globálne úverové financovanie sa používa na zlepšenie dostupnosti dlhodobých financií pre klientov z radov MSP. Maximálne individuálne prídely EIB v rámci týchto schém sú vo všeobecnosti 12,5 mil. EUR (do 50 % investičných nákladov), ale zvyčajne sú omnoho menšie. Všeobecné informácie o EIB možné nájsť na jej internetovej stránke www.eib.org, kde sú vymenovaní sprostredkovatelia EIB, na ktorých sa MSP môžu obracať.

• Nástroje rizikového kapitálu EIF tvoria priame investície do rizikových akciových investičných fondov a obchodných inkubátorov, ktoré podporujú MSP, najmä tie, ktoré sú v skorej etape, alebo sú technologicky orientované. Všeobecné informácie o EIF možné nájsť na internetovej stránke EIF www.eif.org. Na tejto internetovej stránke sú vymenovaní sprostredkovatelia EIF pre rizikové investície do akciového kapitálu, ktorých MSP môžu kontaktovať so žiadosťou o ďalšie informácie o kritériách oprávnenosti a postupoch spojených so žiadosťou.


Časť 1

5

• Záručné nástroje EIF tvoria portfóliové záruky poskytované širokej škále protistrán (napr. bankám, lízingovým spoločnostiam atď.). Tieto protistrany zasa kryjú úvery poskytované MSP. Všeobecné informácie o portfóliovej záručnej činnosti EIF možné nájsť na internetovej stránke www.eif.org. Na tejto internetovej stránke sa uvádza zoznam národných sprostredkovateľov EIF a záručné facility EIF.

• Predovšetkým treba uviesť, že EIF implementuje finančné nástroje Viacročného programu EÚ pre podniky a podnikanie (MAP 2001-2005)2. Medzi tieto finančné nástroje patria:

- Záručná facilita pre MSP na poskytovanie záruk (alebo spoluzáruk, resp. zaisťovacích záruk) na portfólia bankových úverov pre MSP,

- Štartovacia facilita ETF pre investície do rizikových akciových investičných fondov alebo inkubátorov špecializujúcich sa na financovanie malých a stredných podnikov v skorých etapách,

- Akčná facilita pre zárodkový kapitál, ktorá má za účel podporovať prijímanie investičných manažérov pre tie zárodkové investičné fondy, do ktorých EIF investuje.

• EIF využíva banky, rizikové akciové investičné fondy a záručné inštitúcie ako sprostredkovateľov vo vzťahu k MSP. Podrobné informácie možno nájsť na internetovej stránke Komisie EÚ: (http://europa.eu.int/comm/enterprise/index_en.htm)

Existuje tiež mnoho špecializovaných schém na podporu konkrétnych cieľov, napríklad výskumu a vývoja. Na internetovej stránke CORDIS (Community Research & Development Information Service: http://www.cordis.lu/en/home.html) je k dispozícii zoznam aktuálnych výziev na podávanie návrhov pod názov „European Union funded research". Stránky týkajúce sa finančnej inovácie pod internetovou stránkou CORDIS poskytujú podnikateľom a investorom informácie týkajúce sa rizikového kapitálu na investovanie do akcií, bankového a obligačného financovania, neformálnych investorov, akciových trhov, ako aj informácie o širokej škále súvisiacich podporných schém EÚ a výzvach na podávanie návrhov.

1.5 Iniciatívy Spoločenstva v oblasti rizikového kapitálu

Dôraz na financovanie rizikovým kapitálom v regionálnej politike treba posudzovať v širšom kontexte politiky Spoločenstva vo vzťahu k poskytovaniu rizikového kapitálu. Akčný plán pre rizikový kapitál 3 (RCAP – Risk Capital Action Plan) sa prijal na Kardiffskom samite v júni 1998 a následne sa vydali tri správy o dosiahnutom pokroku4.

Výročné správy o RCAP poukazujú na rýchly rast rizikového kapitálu v EÚ do obdobia pokrytého poslednou správou (2000). V správe sa uvádza:

Celkový objem investícií rizikového akciového investičného kapitálu v Európe, zahŕňajúci zárodkovú etapu, štartovaciu etapu, etapu expanzie a etapu výmeny rozvoja podniku, vzrástol pozoruhodne z asi 10 mld EUR (0,14% HDP) v r. 1999 na viac ako 19,6 mld EUR (0,23 % HDP) v r. 2000.

2 2000/819/ES, Ú. v. ES 333, 29.12.2000, s. 84. 3 Založený na oznámení Komisie „Rizikový kapitál – kľúč k tvorbe pracovných miest v Európskej únii”, SEC(1998) 522, apríl 1998. 4 COM(1999) 493 z 20.10.1999 a COM(2000) 658 z 18.10.2000 a COM(2001) 605 z 25.10.2001


Časť 1

6

RCAP obsahuje opatrenia na odstránenie prekážok v poskytovaní rizikového kapitálu vrátane cezhraničných prekážok, a opatrenia v oblasti daní, kde sú medzi členskými štátmi veľké rozdiely. Akčný plán prináša osoh pre podniky všetkých veľkostí, ktoré chcú získať kapitál. Veľká časť dôrazu však leží na formálnom sektore, v ktorom priemerná veľkosť obchodov je relatívne veľká (v priemere 5 mil. EUR). Na miestnej úrovni treba zabezpečiť, aby výhody RCAP plynuli aj pre menšie spoločnosti, ktoré nie sú cieľovými subjektmi veľkých rizikových investičných fondov. Práve tu možno hľadať úlohu štrukturálnych fondov. 1.6 Dodržiavanie predpisov o štátnej pomoci

Pri zakladaní akejkoľvek schémy financovania rizikovým kapitálom treba dodržiavať predpisy o štátnej pomoci. Podľa predpisov o spoločnom trhu Zmluvy o založení ES:

Každá pomoc poskytnutá členským štátom alebo zo štátnych zdrojov v akejkoľvek forme, ktorá deformuje, alebo hrozí, že by mohla deformovať hospodársku súťaž uprednostňovaním určitých podnikov alebo produkcie určitých tovarov, je nezlučiteľná so spoločným trhom, ak sa dotýka obchodu medzi členskými štátmi5.

Zmluva o založení ES tiež stanovuje podmienky pre výnimky, kedy je štátna pomoc zlučiteľná so spoločným trhom. Výnimku z predpisov o štátnej pomoci možno poskytnúť za rôznych okolností. Pomoc možno poskytnúť napríklad na pomoc zaostalejším regiónom, t. j. „na podporu ekonomického rozvoja oblastí, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka, alebo v ktorých je vážna úroveň nezamestnanosti“. Podobne je so spoločným trhom tiež zlučiteľná „pomoc na uľahčenie rozvoja určitých ekonomických činností alebo určitých ekonomických oblastí, ak táto pomoc nemá negatívny vplyv na obchodné podmienky v miere, ktorá je v rozpore so všeobecným záujmom“.6

Komisia je povinná podľa Zmluvy o založení ES spoločne s členskými štátmi stále skúmať všetky systémy pomoci a navrhovať opatrenia na zabezpečenie postupného rozvoja a fungovania spoločného trhu.7 Ak Komisia zistí, že pomoc je v rozpore s predpismi o štátnej pomoci, môže rozhodnúť, že „príslušný štát musí zrušiť alebo zmeniť túto pomoc“.8 Ak členský štát nesplní rozhodnutie Komisie, Komisia môže predložiť prípad pred Európsky súdny dvor.

Členské štáty musia Komisii oznámiť opatrenia financovania rizikovým kapitálom, ktoré dostali štátnu pomoc, pred ich začatím. Skôr, ako Komisia udelí schválenie regionálnej schéme financovania rizikovým kapitálom, členské štáty musia poskytnúť dôkaz o poruche trhu.

Komisia v priebehu rokov vypracovala podrobné zásady, čo sa týka okolností, za ktorých štátna pomoc môže byť povolená s uplatnením výnimiek ustanovených v 5 Článok 87 odsek 1 Zmluvy o založení ES (ex článok 92 odsek 1) 6 Článok 87 odsek 3 Zmluvy o založení ES (ex článok 92 odsek 3) 7 Článok 88 odsek 1 Zmluvy o založení ES (ex článok 93 odsek 1) 8 Článok 88 odsek 2 Zmluvy o založení ES (ex článok 93 odsek 2).


Časť 1

7

článku 87 odseku 3 Zmluvy o založení ES. Tieto zásady sa ustanovujú v predpisoch a usmerneniach. V nich sa špecifikujú možní prijímatelia pomoci konkrétneho druhu a na konkrétne účely, stanovujú sa limity výšky alebo percentuálnej výšky pomoci v pomere ku konkrétnym nákladom a ďalšie podmienky. Hlavné ustanovenia týkajúce sa financovania rizikovým kapitálom sa uvádzajú nižšie.

1.5.1 Hlavné pravidlá štátnej pomoci, týkajúce sa financovania rizikovým kapitálom

Pravidlá štátnej pomoci až donedávna neboli dobre prispôsobené pre niektoré bežné druhy opatrení financovania rizikovým kapitálom, najmä rizikové akciové investičné fondy. Aby štátna pomoc bola zlučiteľná s predpismi, musí byť spojená s určitými druhmi výdavkov, ako sú investície do fixných aktív, VaV, výchova a vzdelávanie atď., známe ako „oprávnené náklady“. Pre mnohé schémy rizikového kapitálu bolo ťažké splniť túto požiadavku.

Generálne riaditeľstvo pre hospodársku súťaž na vyjasnenie stanoviska národných a regionálnych orgánov k štátnej pomoci a rizikovému kapitálu prijalo v auguste 2001 Oznámenie o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli. V ňom sa ustanovujú kritériá, na základe ktorých bude hodnotiť a schvaľovať opatrenia určené na podporu rastu trhov rizikového kapitálu9 Komisia určila úlohu verejného financovania opatrení na báze rizikového kapitálu ako obmedzenú na riešenie identifikovateľných porúch trhu. Na vyjadrenie všeobecnej politiky Komisie v prospech podpory rizikového kapitálu, ktorá sa opisuje v dokumente z r. 1998 s názvom Rizikový kapitál - kľúč k tvorbe pracovných príležitostí v Európskej únii, boli vypracované usmernenia, ktoré boli ďalej hlbšie rozpracované v RCAP.

Oznámenie o rizikovom kapitáli zahŕňa rizikové akciové investičné fondy. Nezahŕňa rizikový kapitál dostávajúci verejnú pomoc vo forme úverov z iných zdrojov. V takýchto prípadoch však stále môžu platiť ostatné nariadenia, rámce alebo usmernenia o štátnej pomoci. Napríklad do predmetu nariadenia o blokovom oslobodení MSP10 alebo smerníc o regionálnej pomoci11 často spadajú schémy zvýhodnených úverov. V zvláštnych predpisoch sa ustanovuje, ako treba merať hodnotu pomoci („ekvivalent poskytnutého finančného príspevku“) zvýhodnených úverov.12 Čo sa týka záruk, Komisia v marci 2000 uverejnila podrobné usmernenia o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci vo forme záruk..13

V týchto usmerneniach sa ustanovujú podmienky, ktoré treba splniť, aby sa schéma poskytovania záruk nedostala do rozporu s predpismi o štátnej pomoci, a ako treba merať hodnotu („ekvivalent poskytnutého finančného príspevku“) záruk. Tieto podmienky sa v tejto príručke súhrnne uvádzajú v časti o zárukách. Zvláštne

9 Štátna pomoc a rizikový kapitál, uverejnené v Úradnom vestníku ES C 235, 21.8.2001, s. 3. 10 Nariadenie (ES) č. 70/2001 z 12 januára 2001: Ú. v. ES, L 10, 13.1.2001, s. 33. 11 Smernice o národnej regionálnej pomoci: Ú. v. ES, C 74, 10.3.1998, s. 3, a Ú. v. ES, C 258, 9.9.2000, s.5. 12 Výpočet finančného príspevku v hotovosti, ktorý predstavuje ekvivalent zvýhodnených úverov. 13 Oznam Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na štátnu pomoc vo forme záruk, Ú. v. ES, C 71, 11.03.2000, s. 14.


Časť 1

8

oslobodenie sa vzťahuje na malé sumy pomoci. Pravidlo de minimis, ktoré sa ustanovuje v nariadení Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. januára 2001, stanovuje, že verejnú pomoc vo výške 100 000 EUR alebo menej pre podnik počas obdobia troch rokov netreba Komisii oznamovať vopred.14.

14 Ú. v. ES, L 10, 13.1.2001, s. 30.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Financovanie MSP

Časť 2

9

Financovanie MSP Táto časť príručky zhrnuje úlohu finančných nástrojov rizikového kapitálu v širšom kontexte otázok týkajúcich sa rozvoja MSP.

2.1 Financovanie MSP

Zdroje financovania MSP môžu byť odlišné podľa etapy rozvoja a podľa krajín. Definície, ktoré používa Európska asociácia rizikového investičného kapitálu, rozlišujú nasledujúce etapy rozvoja podniku. Uvádzajú sa aj možné finančné zdroje v každej etape. Tieto definície platia pre rýchlo rastúce spoločnosti – ostatné spoločnosti môžu mať stabilnejší profil financovania.

Finančné zdroje malých a stredných podnikov podľa etapy rozvoja

Zárodková etapa Neformálny vlastný kapitál zakladateľa a spoločníkov. Bankový úver, ak je dostupný a potrebný

Štartovacia etapa Neformálny vlastný kapitál zakladateľa, spoločníkov a prepojených osôb. Bankový úver, ak je dostupný. Lízing na zariadenia

Etapa rozširovania Vlastný kapitál z pôvodných zdrojov plus obchodné investície alebo rizikový kapitál. Úvery od bánk. Ostatné zdroje financovania vrátane lízingu a faktoringu

Výmenný kapitál Obchodné investície, rizikový akciový investičný kapitál alebo IPO.

Hoci sa Komisia nedomnieva, že vo vzťahu k poskytovaniu finančných prostriedkov pre MSP existuje všeobecná porucha trhu, existuje dôkaz o nedostatkoch vo vzťahu k niektorým skupinám MSP, čo môže znamenať, že nie sú schopné získať prístup k primeraným finančným zdrojom. Obchodná banka nemusí byť schopná poskytnúť finančné prostriedky životaschopnému MSP napríklad z dôvodu:

• neexistencie minulých výsledkov profesionálnej činnosti,

• nedostatočnej bezpečnosti,

• porušenia hraničného limitu,

• úverového ratingu mimo akceptovateľného pásma. To sa často spája s „informačnou poruchou“; dokonca aj tam, kde existujú primerané (verejné alebo súkromné) schémy, MSP nemusia byť o nich informované. Okrem toho proces žiadania o finančné zdroje môže byť niekedy tak zložitý a časovo náročný, že aj keď sú MSP informované o schémach, nie sú ochotné využívať ich. 2.2 Finančné nástroje zahrnuté v tejto príručke

Táto príručka zahŕňa hlavné prvky negrantových nástrojov financovania MSP, ktoré by sa mohli skúmať z hľadiska podpory zo štrukturálnych fondov a ďalších nástrojov EÚ. Niektoré druhy financovania (lízing a faktoring) sú vylúčené, pretože tu existujú dobre vyvinuté komerčné zdroje, a preto neexistuje dôvod na verejnú intervenciu.


Časť 2

10

Táto príručka sa podobne nezaoberá osobnými investíciami vlastníkov do vlastných podnikov. Hlavné finančné nástroje, ktoré sú zahrnuté v tejto príručke, sú preto nasledujúce:

Typ nástroja Typické zdroje

Formálne vlastné imanie – rizikový akciový investičný kapitál

Rizikové akciové investičné fondy, banky

Neformálne vlastné imanie – obchodní anjeli

Siete investorov a individuálnych investorov

Úverové financovanie Banky a fondy prevádzkované rozvojovými agentúrami

Mikropôžičky Špecializované fondy

Záruky Záručné fondy a vzájomné záručné združenia

MSP budú samozrejme vyžadovať škálu finančných nástrojov vrátane nástrojov uvedených vyššie a ďalšie zdroje, ktoré sa neopisujú v tejto príručke, ako lízing a faktoring, prekročenie úverového rámca atď. Aby finančné zdroje podporované verejnými orgánmi spĺňali potreby MSP, často poskytujú škálu finančných riešení a nesústreďujú sa len na jeden nástroj. Organizácie poskytujúce finančné zdroje sa podobne často sústreďujú na pomoc konkrétnym druhom MSP (napr. firmám v rôznych etapách rozvoja). Tabuľka nižšie dáva do spojitosti druhy finančných nástrojov opisované v tejto príručke s finančnými potrebami MSP v každej etape rozvoja. Vzťah medzi finančnými nástrojmi a etapou rozvoja MSP

V nasledujúcich častiach tejto príručky sa opisuje každý z hlavných druhov nástrojov uvedený v hornom riadu – formálne imanie (rizikový akciový investičný kapitál),

Formalequity

InformalEquity Loans Guarantees

Micro credits

Seed capital

Start up

Replacement

Expansion

Formalequity

InformalEquity Loans Guarantees

Micro credits

Seed capital

Start up

Replacement

Expansion

Venture Financing Methods

MFormálne

imanie Neformálne

imanie Úvery Záruky

Mikropôžičky

Zárodkový kapitál

Štart

Expanzia

Výmena


Časť 2

11

neformálne imanie (obchodní anjeli), úvery, mikropôžičky a záruky. Organizácie zaoberajúce sa financovaním MSP v praxi využívajú kombináciu týchto metód.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Rizikový kapitál

Časť 3

12

Rizikový akciový investičný kapitál Súhrn

Vlastné imanie predstavuje dôležitú zložku financovania MSP. Vlastné imanie môže prichádzať z mnohých zdrojov – od podnikateľa a jeho spoločníkov, obchodných anjelov, finančných inštitúcií a z iných zdrojov. Táto časť sa zaoberá rizikovými investičnými fondmi, ktoré okrem akciového kapitálu často poskytujú úvery alebo iné formy financovania. Sústredíme sa na rizikové investičné fondy investujúce na báze akciového kapitálu. Úvery a obchodní anjeli sa skúmajú v ďalšej časti.

Akciový kapitál predstavuje najrizikovejší prvok štruktúry financovania MSP. Dostatočné vlastné imanie môže zlepšiť úverový rating spoločnosti, umožňujúc jej získať prístup k obchodným úverom alebo iným formám financovania.

Z pohľadu regionálneho rozvoja treba určiť, či existuje deficit v poskytovaní akciového kapitálu, a to buď úplná absencia alebo nedostatok pod určitú veľkosť – mnohé komerčné rizikové investičné fondy budú mať minimálnu veľkosť investícií a úlohou intervencie s podporou EÚ bude riešiť túto poruchu trhu.

Šablóna so súhrnom hlavných charakteristík sa nachádza v prílohe A.

3.1 Ako akciové fondy fungujú v praxi

Obrázok 1 znázorňuje, ako akciový fond funguje v praxi. V skratke:

• MSP požiada o finančné zdroje. MSP už mohol vyčerpať komerčné zdroje financovania. Jeho finančná štruktúra bude taká, že potrebuje dodatočný akciový kapitál k investíciám vlastníka, aby získal prístup k ďalším formám kapitálu, napríklad úverom.

• Fond nadobudne akcie spoločnosti. Tieto akcie zvyčajne budú nové akcie emitované spoločnosťou, zisk z ktorých ide pre spoločnosť na splnenie niektorých jej potrieb financovania.

• V niektorých prípadoch sa akcie môžu emitovať s prémiou k nominálnej hodnote. Môžu byť tiež spojené s poskytnutím ďalších finančných zdrojov, napríklad úverov. Použiť sa môžu aj hybridné nástroje, ako úver s neskoršou možnosťou prevedenia na akcie.

• Počas obdobia investovania fond bude monitorovať investíciu, niekedy s poskytovaním poradenstva pre MSP v oblasti riadenia.


Časť 3

13

• Vo vhodnom čase sa fond bude snažiť predať svoj podiel v MSP. V prípade úspešných spoločností spôsob vystúpenia môže byť prostredníctvom súkromného predaja investície obchodnému investorovi, alebo prostredníctvom IPO. Takýto odchod môže priniesť vysoký výnos odrážajúci súvisiace vysoké riziko. V prípade menej úspešných MSP vystúpenie môže byť pre fond problematické.

• Vo veľkom počte prípadov MSP môže prejsť finančnou reštrukturalizáciou spôsobenou zlými výsledkami a celý akciový kapitál sa stratí.

• Ak rizikový investičný fond je spolufinancovaný Európskym fondom regionálneho rozvoja (ERDF), investíciu ERDF treba vyúčtovať na konci obdobia programu, keď program, na základe ktorého bol fond financovaný, treba uzavrieť. Pri uzavretí sa kapitál investovaný do MSP alebo úvery poskytnuté MSP považujú za výdavky oprávnené na spolufinancovanie. Finančné zdroje ERDF pridelené rizikovému investičnému fondu, ale neinvestované ani nepožičané, sa zrušia. Rizikový investičný fond však môže pokračovať v existencii a nemusí sa okamžite zlikvidovať. Výnos z príspevku ERDF možno znovu použiť vo fonde alebo na iné činnosti rozvoja MSP v regióne.

Ako akciové fondy fungujú v praxi

SMESME

Seed/VentureCapital Fund

Seed/VentureCapital Fund

OtherFinancialSources

2 3SME sellsshares toventure

capital fund

Investment byVenture

Capital Fundused to

finance SMEsdevelopment

Expansion ofSME

increasesvalue ofshares

ExitMechanism

VentureCapital Fund

sells itsshares in

SMEs

Private saleto third party

IPO via stockexchange

Shares soldback to SME

4

SME fails to obtain‘traditional’ finance

on acceptableterms

1

EU RiskCapital

Support

(1) Support for settingup Venture CapitalFund(2) Investment inVenture Capital Fund

Profit?

National Publicor PrivateSupport

Mechanizmus vystúpenia

Zárodkový / rizikový investičný fond

MSP

Iné finančné zdroje

MSP nezíska „tradičné“ financie za prijateľných

podmienok

MSP predáva akcie

rizikovému investičnému

fondu

Investícia rizikového invest.

fondu sa použije na financovanie rozvoja MSP

Rizikový investičný fond predáva svoje akcie v MSP

Expanzia SME zvyšuje

hodnotu akcií

Súkromný predaj tretej strane

Akcie predané späť MSP

IPO cez burzu cenných papierov

Podpora EÚ pre rizikový

kapitál

Zisk? Národná verejná alebo súkromná

podpora

(1) Podpora pri zakladaní rizikového investičného fondu (2) Investovanie do rizikového investičného fondu


Časť 3

14

Existujú samozrejme obmeny tohto základného modelu – niektoré schémy majú veľmi zvláštne kritériá oprávnenosti a cieľové trhy, kým iné sú otvorené pre väčšinu MSP. Líšiť sa môžu aj druhy poskytovania akciového kapitálu, a celkový súbor zvyčajne zahŕňa úvery a prípadne aj iné druhy finančných zdrojov.

3.2 Výhody a nevýhody akciových fondov

Akciové fondy majú pre rôzne zainteresované subjekty výhody, ako aj nevýhody. V nasledujúcej tabuľke sa uvádza súhrn:

Výhody Nevýhody

• Pre MSP, zdroj rizikového kapitálu, ktorý zlepší bilančnú štruktúru a môže pre spoločnosť získať prístup k ďalším zdrojom prostredníctvom úverov atď.

• Pre investičný fond, vysoko riziková investícia, ktorá môže priniesť možnosť vysokých ziskov

• Pre verejné orgány, vysoko riziková investícia, ktorá môže priniesť dobrý finančný efekt na ostatné zdroje kapitálu s vyhliadkami zisku z investícií

• Pre MSP, predaj časti podniku, čo zníži podiel majiteľa a prinesie menšinového vlastníka, ktorého záujem sa musí rešpektovať

• Pre investičný fond, menšinový podiel v podniku, ktorý môže byť ťažké predať, keď sa fond bude snažiť vystúpiť zo svojej investície, ak spoločnosť nezaznamená rast.

3.3 Súčasná podpora EÚ

Podľa akčného plánu EÚ pre rizikový kapitál sa vykonalo mnoho krokov na zlepšenie ponuky rizikového kapitálu vrátane opatrení na zlepšenie regulačného rámca. Okrem toho na investovanie do rizikových investičných fondov možno využiť pomoc z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF).

3.4 Faktory, ktoré treba preskúmať pri zakladaní akciového investičného fondu

Pri zakladaní všetkých opatrení financovania rizikovým kapitálom hrá úlohu mnoho všeobecných faktorov, ktoré sa skúmajú v časti 8 tejto príručky. Čo sa týka akciových investičných fondov, verejné orgány budú musieť brať do úvahy niektoré ďalšie zvláštne faktory, a to:

Investičná politika - rizikové akciové investičné fondy budú musieť mať investičnú politiku a musia zriadiť mechanizmus na jej správu. Niektoré úspešné fondy spravovali svoju investičnú politiku s využitím manažérov súkromného sektora, ktorí


Časť 3

15

dostali rozhodovaciu právomoc vyberať investície podľa dohodnutých kritérií, ale čo najviac na komerčnom základe, bez vonkajších obmedzení a spôsobom, ktorý je v súlade so všeobecnými verejno-politickými cieľmi.

Spôsob vystúpenia – musí existovať mechanizmus vystúpenia, t. j. spôsob ukončenia investície na konci existencie fondu. Spôsoby vystúpenia sa líšia podľa úspešnosti investície. Najúspešnejšie investície sa stanú predmetom obchodného predaja alebo IPO. Je však pravdepodobné, že fond zostane s viacerými malými akciovými podielmi v MSP, ktorých sa nemožno zbaviť týmto spôsobom. Niektoré fondy zabezpečili tieto investície tak, že sa na konci existencie fondu prevedú do zvláštneho subjektu a že sa investície budú riadiť k prospechu príslušného regiónu.

Záruky – v mnohých prípadoch verejné orgány poskytujú záruku na krytie finančných prostriedkov poskytnutých na nákup akcií namiesto poskytnutia finančných prostriedkov samotných. Takáto záruka samozrejme poskytuje verejným orgánom možnosť vysokého finančného efektu, ale tiež vysoké riziko.

3.5 Pravidlá štátnej pomoci

Predpisy EÚ o štátnej pomoci, platné pre rizikový kapitál

Tak ako všetky finančné nástroje s prvkom verejného financovania, aj rizikové investičné fondy musia spĺňať predpisy EÚ o štátnej pomoci.

Komisia vydala v októbri 2001 usmernenia o „štátnej pomoci a rizikovom kapitáli“ 15 na vyjasnenie stanoviska k uplatňovaniu predpisov o štátnej pomoci ustanovených v článku 87 odseku 1 Zmluvy o založení ES vo vzťahu k opatreniam financovania rizikovým kapitálom. Tieto usmernenia obsahujú nové kritériá na zlučiteľnosť opatrení financovania rizikovým kapitálom so spoločným trhom.

Komisia pri hodnotení aspektov súťaže navrhovaných opatrení financovania rizikovým kapitálom najprv preskúma, či navrhované opatrenie prináša štátnu pomoc. To sa hodnotí na troch úrovniach, a to či dané opatrenie predstavuje:

• pomoc investorom,

• pomoc ktorémukoľvek fondu alebo inému prostredníkovi, cez ktorého sa opatrenie vykonáva (v prípade fondu fondov sa pomoc môže poskytovať na viacerých úrovniach),

• pomoc pre spoločnosti, do ktorých sa investuje, t. j. pre konečných príjemcov.

15 Štátna pomoc a rizikový kapitál uverejnený v Úradnom vestníku ES, C 235, 21.8.2001, s. 3, a pozri prílohu F nižšie.


Časť 3

16

3.5.1 Hodnotenie zlučiteľnosti opatrení financovania rizikovým kapitálom na základe pravidiel štátnej pomoci

Ak sa opatrenie financovania rizikovým kapitálom pokladá za obsahujúce štátnu pomoc, Komisia musí vyhodnotiť, či táto pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom podľa článku 87 odsekov 2 a 3. Komisia v spojitosti s regionálnou politikou prijala testy, na základe ktorých štátnu pomoc pre opatrenia financovania rizikovým kapitálom možno schváliť a pokladať za zlučiteľnú so spoločným trhom. Zlučiteľnosť sa do značnej miery akceptuje na základe článku 87 odseku 3 pododsekov a) a c).

Článok 87 odsek 3 Zmluvy o založení ES – pododseky týkajúce sa opatrení financovania rizikovým kapitálom

• Článok 87 odsek 3 pododsek a) pomoc na podporu ekonomického rozvoja oblastí, v ktorých je životná úroveň mimoriadne nízka alebo v ktorých je vážna úroveň nezamestnanosti

• Článok 87 odsek 3 pododsek c) pomoc na uľahčenie rozvoja niektorých ekonomických činností alebo niektorých ekonomických oblastí, ak pomoc nemá negatívny vplyv na obchodné podmienky v miere, ktorá je v rozpore so všeobecným záujmom

Podľa predpisov pre MSP a regionálnu pomoc pomoc možno schváliť do úrovne reprezentujúcej grantový ekvivalent fixného percenta určitých nákladov prijímateľského podniku. Tieto náklady sú známe ako oprávnené náklady a predstavujú v zásade fixné investície do pozemkov, budov, nových výrobných zariadení a nehmotných aktív (patenty, know-how atď.), mzdové náklady spojené s investíciami do fixných aktív a náklady na poradenské služby.

V praxi sa však zistilo, že niektoré opatrenia financovania rizikovým kapitálom nie sú zlučiteľné so všeobecnými predpismi. Problémy sa týkajú:

• určenia „grantového ekvivalentu“ akciového kapitálu,

• komplikácií určenia spojenia s oprávnenými nákladmi,

• neexistencie právneho základu pre schvaľovanie takejto pomoci pre opatrenia, ktoré poskytujú pomoc na úrovni investorov.

3.5.3 Základ schvaľovania opatrení financovania rizikovým kapitálom

V ozname o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli sa uvádza, že Komisia sa nedomnieva, že trh rizikového kapitálu vykazuje všeobecné zlyhanie. Uznáva však, že existujú trhové deficity pri niektorých druhoch investícií v niektorých etapách existenčného cyklu MSP. Komisia v spojitosti s regionálnou politikou tiež uznáva, že existujú osobitné ťažkosti v regiónoch, ktoré sa uchádzajú o pomoc podľa článkov 87 odsek 3 pododseky a) a c) Zmluvy o založení ES (podporované oblasti).


Časť 3

17

Podľa článku 87 odseku 3 pododsekov a) a c) Zmluvy o založení ES rozhodujúcim základom, na ktorom Komisia môže schvaľovať opatrenia financovania rizikovým kapitálom, ktoré nepatria do rámca všeobecných predpisov, je, že určité druhy MSP, ktoré sa snažia získať investície počas štartovacej etapy a etapy skorého rozvoja cyklu existencie podniku, predovšetkým inovačné, resp. high-tech začínajúce podniky, sa stretávajú s veľkými prekážkami pri získavaní kapitálu predajom akcií v menších sumách. Medzi hlavné faktory, ktoré vysvetľujú tento „deficit finančných prostriedkov na nákup akcií“, patria nedokonalé informácie, averzia investorov k riziku, najmä vo vzťahu k MSP a začínajúcim podnikom, obmedzené záruky a predošlé obchodné výsledky, ktoré MSP môžu poskytnúť potenciálnym investorom. Medzi ďalšie prekážky poskytovania akciového kapitálu sú vysoké transakčné náklady a náklady povinnej starostlivosti vo vzťahu k akciovému kapitálu, ktorý sa poskytuje.

3.5.4 Čo Komisia vyžaduje na dokázanie, že trh vykazuje nedostatky

Komisia vyžaduje dôkaz o nedostatkoch trhu skôr, ako bude pripravená schváliť opatrenia financovania rizikovým kapitálom, ktoré sú mimo rámec existujúcich predpisov. Môže byť však pripravená akceptovať nedostatky trhu, ak každé kolo financovania z opatrení financovania rizikovým kapitálom financovaných vcelku alebo sčasti prostredníctvom štátnej pomoci obsahuje maximálne 500 000 EUR všeobecne, 750 000 EUR v regiónoch oprávnených na pomoc podľa článku 87 odseku 3 pododseku c), a 1 milión EUR v regiónoch oprávnených na pomoc podľa článku 87 odseku 3 pododseku a).

Komisia bude vyžadovať poskytnutie dôkazu o nedostatkoch trhu, ak sa prekročia stropy pre veľkosť transakcie, uvedené vyššie.

3.5.5 Kritériá hodnotenia zlučiteľnosti

Existuje škála kritérií hodnotenia zlučiteľnosti opatrení financovania rizikovým kapitálom s predpismi pre štátnu pomoc, ktoré Komisia ustanovila v Štátnej pomoci a rizikovom kapitáli. Tieto kritériá sa vyhodnocujú podľa kladných a záporných prvkov. Nie všetky prvky majú rovnakú váhu, a žiadny jednotlivý prvok nie je podstatný, ako ani žiaden súbor kritérií nemožno považovať za dostatočný sám osebe na zabezpečenie zlučiteľnosti. V niektorých prípadoch ich použiteľnosť a váha im pripísaná môžu závisieť od formy opatrenia. Hodnotenie Komisie bude brať do úvahy existujúci regionálny sociálno-ekonomický kontext navrhovaných opatrení.

3.6 Príklady rizikových akciových investičných fondov

Príklady rizikových akciových investičných fondov zriadených s pomocou štrukturálnych fondov sa uvádzajú v prílohe G. Táto príloha obsahuje internetové linky na prípadové štúdie fondov a kontaktné údaje na fondy. Predpokladá sa, že počas platnosti tejto príručky sa pridajú ďalšie prípadové štúdie.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Obchodní anjeli

Časť 4

18

Obchodní anjeli Súhrn

Obchodní anjeli („neformálny rizikový investičný kapitál“) môžu hrať dôležitú úlohu pri poskytovaní akciového kapitálu v skorej etape pre MSP. Poskytujú podnikom tiež rady a inštrukcie (neformálne, ako aj formálne) – ktoré môžu priniesť dôležitý príspevok k rozvoju MSP.

Obchodní anjeli sú zvyčajne významné fyzické osoby, ktoré chcú investovať časť svojich prebytočných finančných prostriedkov do nových podnikov. Príslušnými osobami sú často vysoko motivovaní podnikatelia, ktorí majú rozsiahle skúsenosti s vedením svojich vlastných podnikov.

Siete obchodných anjelov poskytujú služby kontaktovania potenciálnych investorov s MSP. Zvyčajne neskúmajú potenciál na investovanie – je vecou investora a MSP preskúmať ho a uzatvoriť dohodu. Siete môžu účtovať poplatok pri úspešnosti alebo registračný poplatok.

Schémy regionálneho rozvoja môžu hrať dôležitú úlohu pri zlepšovaní mechanizmov kontaktovania MSP, ktoré potrebujú kapitál alebo rady, s obchodnými anjelmi, ktorí majú záujem investovať. V niektorých oblastiach siete poskytujúce služby kontaktovania už fungujú – a niektoré sú financované regionálnymi orgánmi. EÚ poskytla pomoc pri zriaďovaní sietí obchodných anjelov a existujú rôzne národné schémy, ktoré poskytujú pomoc.

Podniky, do ktorých investujú obchodní anjeli, niekedy získavajú rizikový kapitál aj z iných zdrojov podporovaných EÚ, napríklad z rizikových investičných fondov.


4.1 Ako siete obchodných anjelov fungujú v praxi

Na obrázku 2 sa znázorňuje, ako siete obchodných anjelov fungujú v praxi. V skratke:

• Sieť sa zriadi a reklamuje sa ako kontaktné miesto pre investorov a podnikateľov – sieť bude riadiť jeden alebo viacerí ľudia.

• Sieť organizuje priamy kontakt potenciálnych investorov s MSP. Za túto službu môže investor aj obchodný anjel platiť poplatok.

• Investor a MSP rokujú o dohode, na základe ktorej obchodný anjel dodá kapitál a v mnohých prípadoch poradenskú podporu za majetkový podiel v


Časť 4

19

spoločnosti. Je záležitosťou oboch strán, aby dospeli k dohode a aby vykonávali potrebnú povinnú starostlivosť.

• V mnohých prípadoch obchodný anjel nedostane zaplatené za svoj čas, ale dostane zisk z rastu hodnoty podniku. V iných prípadoch možno dohodnúť poplatok.

• Obchodný anjel na záver môže predať svoju investíciu do spoločnosti, najmä ak podiel kúpi obchodný investor.

Ako siete obchodných anjelov fungujú v praxi

Niektoré členské štáty poskytujú daňové stimuly na podporu, aby obchodní anjeli nadobúdali akciové podiely v MSP. Príslušné orgány Spojeného kráľovstva napríklad umožňujú investorom uplatniť na niektoré svoje investície povinnosť platiť daň z príjmov a dostať oslobodenie od dane z kapitálových ziskov. V USA veľké daňové prázdniny pre daň z príjmov, ako aj daň z kapitálových ziskov pomohli vyvinúť tento druh financovania MSP.

4.2 Výhody a nevýhody sietí obchodných anjelov

Siete obchodných anjelov majú pre rôzne zainteresované subjekty výhody, ako aj nevýhody. V nasledujúcej tabuľke sa uvádza súhrn:

Výhody Nevýhody

• Pre MSP, zdroj kapitálu a poradenstva v skorej etape rozvoja spoločnosti. Správne

• Pre MSP, musia predať časť majetkového podielu v spoločnosti. Niektoré spoločnosti

SMESME

Business Angels

Business Angels

Other Financial Sources

2 3SME sells shares to Business

Angel

Investment by Business

Angel used to finance SMEs development

Expansion of SME

increases value of shares

Exit Mechanism

Business Angel sells its

shares in SME

Private sale to third party

IPO via stock exchange

Shares sold back to SME

4

SME fails to obtain ‘traditional’ finance

on acceptable terms

1

EU Support for Business Angels

Networks

Profit?National Public Support

NetworkNetwork

e.g. Tax breaks for Business Angels

Network puts SMEs and Business Angels in

touch

SME contacts Business Angels

Network

e.g. Start up funding

Mechanizmy vystúpenia

Obchodní anjeli

MSP


MSP nezíska „tradičné“ finančné prostriedky za prijateľných podmienok

MSP predáva akcie

obchodnému anjelovi

Investícia obchodného anjela

sa použije na financovanie

rozvoja MSP

Obchodný anjel predáva svoje akcie

v MSP

Expanzia

SME zvyšuje hodnotu

akcií

Súkromný predaj tretej strane

Akcie predané späť MSP

IPO cez burzu cenných papierov

Podpora siete obchodných anjelov

z EÚ

Zisk? Národná verejná alebo súkromná

podporanapríklad financovanie

štartovacej etapy

Sieť

MSP kontaktuje sieť obchodných

anjelov

napríklad daňové prázdniny pre obchodných anjelov

Sieť zorganizuje kontakt MSP s obchodným

anjelom


Časť 4

20

poradenstvo môže posilniť spoločnosť.

• Pre investičný fond, príležitosť získať vysoký výnos z investovania v skorej etape do MSP, spolu s prípadnými daňovými prázdninami

• Pre verejné orgány, schémy obchodných anjelov môžu zvýšiť ponuku rizikového kapitálu a poradenstvo pri malých nákladoch pre verejné fondy

nie sú ochotné prijať externého investora

• Pre investičný fond, vysoká úroveň rizika. Výskum svedčí, že len jedna investícia z piatich prináša veľký zisk. Menšinový podiel v MSP ďalej zabezpečuje malú kontrolu a môže byť ťažké predať ho.

• Pre investora, ako aj MSP, existuje riziko, že vzťah medzi investorom a manažérom MSP môže stroskotať


Na stimuláciu rozvoja koncepcie obchodných anjelov sa zriadil malý počet sietí na regionálnej a národnej úrovni na podporu tejto myšlienky v regiónoch, v ktorých táto koncepcia ešte nefunguje. Tieto siete predstavujú platformu na vzájomné skontaktovanie MSP a obchodných anjelov a poskytujú podnikom potenciálny prístup k novým zdrojom financovania.

4.4 Faktory, ktoré treba preskúmať pri podpore siete obchodných anjelov

Pri zakladaní všetkých opatrení financovania rizikovým kapitálom hrá úlohu mnoho všeobecných faktorov, ktoré sa skúmajú v časti 8 tejto príručky. Čo sa týka sietí obchodných anjelov, verejné orgány budú musieť brať do úvahy niektoré ďalšie zvláštne faktory, a to:

Úloha verejných orgánov pri poskytovaní finančných zdrojov – úloha verejných orgánov v pomoci pri zriaďovaní sietí obchodných anjelov sa bude zrejme obmedzovať na finančnú pomoc pri riadení a na náklady na zriadenie siete, a nie príspevok pre investičné fondy samotné. Verejné orgány môžu vyvinúť iniciatívu a kontaktovať národné združenie obchodných anjelov, aby spolupracovalo pri zriadení siete v regióne, v ktorom neexistuje.

Vytvorenie kultúry podnikania – opatrenia pri zriaďovaní siete obchodných anjelov môžu zlepšiť fungovanie trhu pri poskytovaní financií a poradenstva, ale takéto iniciatívy budú zrejme úspešné, len ak existuje kultúra podnikania, ktorá podporuje rozvoj nových podnikov. Zriadenie siete obchodných anjelov by malo pokiaľ možno predstavovať súčasť integrovaného balíka opatrení na podporu rozvoja nových podnikov a „pripravenosti investorov“.


Neexistujú žiadne zvláštne predpisy o štátnej pomoci, platné pre zriaďovanie sietí obchodných anjelov, ale samozrejme budú platiť všeobecné predpisy týkajúce sa štátnej pomoci. V mnohých prípadoch výška štátnej pomoci môže byť nižšia ako 100 000 EUR, a preto sa na ňu vzťahuje pravidlo de minimis.


Časť 4

21

4.6 Príklady sietí obchodných anjelov

Príklady sietí obchodných anjelov zriadených s pomocou štrukturálnych fondov sa uvádzajú v prílohe G. Táto príloha obsahuje internetové linky na prípadové štúdie sietí a kontaktné údaje na fondy. Predpokladá sa, že počas platnosti tejto príručky sa pridajú ďalšie prípadové štúdie.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Úverový kapitál

Časť 5

22

Úverový kapitál Súhrn

Úvery sú najdôležitejším zdrojom externého financovania MSP a sú často dostupné s verejnou podporou z rizikových investičných fondov alebo úverových fondov, alebo v rámci schém príspevkov na úroky, čo sú relatívne bežné nástroje regionálneho rozvoja.

Tak ako rizikové akciové investičné fondy (ktoré tiež často poskytujú úverové finančné zdroje), čistý úverový fond podporovaný štrukturálnymi fondmi môže byť zosilnený použitím súkromného kapitálu, aby sa dosiahol väčší vplyv. Pozornosť treba venovať lehote úverov a ich využívaniu, úrokovým sadzbám a pravdepodobným úverovým stratám z neschopnosti splácať. V schémach príspevkov na úroky sa prvok príspevku neplatí spoločnému fondu spolu s istinou úveru, ale sa platí samostatne v splátkach, keď sa stanú splatné splátky istiny a úrokové platby, čo môže byť rozložené na obdobie mnohých rokov. Tieto príspevky sa splácajú buď požičiavajúcej banke alebo vypožičiavateľovi ako úroková „zľava“.

Veľkosť individuálnych úverov bude mať zrejme vplyv na administratívne náklady fondu alebo schémy príspevkov na úroky. Malé úvery budú drahšie z hľadiska správy, ale môžu mať mimoriadne významnú úlohu pri vyplnení deficitu vo financovaní.

Úverové fondy môžu byť zamerané na konkrétne skupiny a je pravdepodobné, že budú predstavovať jeden z hlavných prostriedkov podpory rozvoja mikropodnikov.

Rozhodujúcou otázkou je vyhodnotenie úverovej schopnosti vypožičiavateľa. Úverový fond sa bude snažiť vyhnúť, aby sa stal náhradou komerčného poskytovania úverov – ak vypožičiavateľský MSP môže získať finančné zdroje z komerčného zdroja. nech ich získa odtiaľ. Preto MSP s najnižším úverovým rizikom (vrátane MSP poskytujúcich zábezpeku) budú zrejme vylúčené. Cieľom je nájsť najvhodnejších vypožičiavateľov zo zostávajúcej skupiny.

Šablóna s hlavnými charakteristikami sa nachádza v prílohe A.

5.1 Ako úverové fondy a schémy príspevkov na úroky fungujú v praxi

V oblastiach, ktoré sú oprávnené na pomoc zo štrukturálnych fondov, úverové schémy utvorené buď ako úverové fondy alebo ako schémy príspevkov na úroky sa zameriavajú na prijímateľské MSP a majú za cieľ stimulovať rozvoj MSP, podporovať miestny a regionálny ekonomický rast, a čo je rozhodujúce, podporovať vznik nových pracovných miest.


Časť 5

23

Na trhu úverov, v časti úverov malého rozsahu, úverové schémy prechádzajú do oblasti mikropôžičiek slúžiacich pre mikropodniky a konkrétne sociálne skupiny zvyčajne za menej komerčných podmienok ako segment úverov väčšieho rozsahu.

Diagram na nasledujúcej strane znázorňuje, ako úverový fond alebo schéma príspevkov na úroky môže fungovať v praxi. V skratke:

• Úverový fond alebo schéma príspevkov na úroky sa zriadi na pevné obdobie, financovaná kombinovane z národných zdrojov a zdrojov EÚ, s doplnením o financovanie zo súkromných zdrojov (1). Súkromné finančné zdroje možno získať z bankových výpožičiek alebo z iných zdrojov.

• Fond alebo schéma môžu byť spolufinancované zo štrukturálnych fondov a zaručené Európskou investičnou bankou alebo Európskym investičným fondom (2).

• Fond alebo schéma budú mať jasné investičné ciele, ktoré budú zahŕňať identifikáciu vypožičiavateľov, ktorí môžu prispievať k cieľom regionálneho rozvoja a majú primeraný úverový profil, ktorí však nie sú schopní získať finančné prostriedky z komerčných zdrojov (3).

• MSP požiadajú o úver z fondu alebo banky, ktorá prevádzkuje alebo sa zúčastňuje v schéme príspevkov na úroky, a urobí sa vyhodnotenie úverového profilu, obchodného plánu a cieľov žiadateľa (4).

• Úroková sadzba účtovaná fondom bude buď na komerčnom základe, zvyčajne pri sadzbe ekvivalentnej nákladom fondu plus 4 % až 6 %, alebo pri trocha nižšej sadzbe umožnenej investíciami verejného kapitálu do fondu. V prvom prípade efektívna úroková sadzba, ktorú vypožičiavateľ zaplatí, sa môže znížiť o úrokový príspevok alebo zľavu (5).

• V schémach príspevkov na úroky úroková sadzba účtovaná bankou môže byť podobná komerčnej sadzbe a vypožičiavateľ dostane úrokovú zľavu na zníženie skutočnej splatnej sadzby, alebo môže byť o niečo nižšia ako komerčná sadzba, pretože sa dohodne, že banka bude dostávať úrokový príspevok na to, aby sa úroky, ktoré dostáva, dostali na komerčnejšiu úroveň. (5)

• Počas lehoty investovania fond alebo banka, ktorý, resp. ktorá spravuje schémy príspevkov na úroky, bude sledovať investíciu, a niekedy bude poskytovať rady MSP v oblasti riadenia (6).

• V primeranom čase MSP buď splatí úver, alebo nesplatí, ak finančne neuspeje (7). Ak sa banke platia úrokové príspevky na zníženie úrokovej sadzby, ktoré


Časť 5

24

účtuje vypožičiavateľom, schéma môže byť podoprená mechanizmom záruk, na základe ktorého banka dostane čiastočnú náhradu za úverové straty spôsobené neschopnosťou splácať.

Na konci existencie úverového fondu sa splatia výpožičky a všetky zostávajúce finančné zdroje sa budú držať na opakované investovanie v súlade s pôvodnými cieľmi (pravidlo 8 pravidiel oprávnenosti štrukturálnych fondov, príloha B). To isté platí pre schémy príspevkov na úroky, s výnimkou, že Komisia vyžaduje, aby sa príspevky, ktoré zostávajú splatné na konci obdobia programu z nie celkom splatených úverov, kapitalizovali a splácali v prospech viazaného účtu alebo v prospech vypožičiavateľa.

Príspevky na úrokovú sadzbu, financované Európskou úniou, resp. národnými grantmi a zaplatené v prospech banky alebo vypožičiavateľa ako úroková zľava, znižujú skutočnú úrokovú sadzbu, ktorú MSP spláca, zvyčajne o 1 % až 3 %. Riadiace orgány zodpovedné za implementáciu takýchto schém sú povinné podľa predpisov o štrukturálnych fondoch držať údaje zo sledovania, týkajúce sa počtu spoločností, ktorým sa poskytla pomoc, vytvorených nových pracovných miest atď. Ak sú úrokové zľavy spolufinancované zo štrukturálnych fondov, sú zvyčajne podmienené tým, aby prijímateľské MSP spĺňali určité ciele, týkajúce sa napríklad tvorby pracovných miest alebo úrovne nových investícií. Za tejto situácie zľava vo výške tretiny úrokových nákladov nie je nezvyčajná.

Diagram nižšie znázorňuje, ako úverové fondy a schémy príspevkov na úroky zvyčajne fungujú v praxi.

Ako úverové fondy a schémy príspevkov na úroky fungujú v praxi

SMESME

Loan fundLoan fund or bank


5 4

Repayments of interest and capital

Loan to SME following Assessment

SME fails to obtain other loan on

acceptable terms 3

Funding from EU, national or

private sources

SME meets job creation

or other targets

Possible guarantee by

EIF

Monitoring of loan by loan fundor bank

2

6

1

Interest rate rebate

Úverový fond alebo banka

MSP


MSP nezíska iný úver za prijateľných podmienok

Splátky úrokov

a kapitálu

Úver pre MSP

po vyhodnotení

Monitorovanie úveru

úverovým fondom alebo

bankou

Financovanie zo zdrojov EÚ, z národných zdrojov

alebo súkromných zdrojov

Možná záruka z EIF

MSP splní ciele tvorby pracovných míiesto alebo iné

ciele

Úroková zľava


Časť 5

25

Tento základný model má samozrejme mnoho obmien:

• Úverové fondy často dostávajú súkromné investície z bankových výpožičiek. Európske kapitálové trhy sa zavedením eura stali hlbšie a úverové fondy môžu zvažovať emisiu dlhopisu – skončenie sprostredkovania môže pomôcť znížiť kapitálové náklady úverových fondov.

• Niektoré schémy majú veľmi špecifické kritériá oprávnenosti a cieľové trhy, napríklad podnikateľky ženského pohlavia, mladí podnikatelia, mikropodniky, kým iné sú otvorené pre všetky MSP.

• Niektoré fondy dajú k dispozícii časť svojich finančných prostriedkov na mikropôžičky. Správa mikropôžičiek vytvára osobitné problémy a týmto sa zaoberáme v nasledujúcej kapitole.

• Druhy úverovej facility môžu byť rôzne a poskytovať sa môžu aj prostriedky na nákup akcií. Čo sa týka väčších úverov, fondy môžu poskytovať úvery s možnosťou neskoršieho prevedenia na akcie, na základe ktorých fond môže byť schopný zmeniť celý úver alebo jeho časť na akcie, ak MSP bude úspešný.

5.2 Výhody a nevýhody úverových schém

Úverové schémy majú pre rôzne zainteresované subjekty výhody, ako aj nevýhody. V nasledujúcej tabuľke sa uvádza súhrn:

Výhody Nevýhody

• Úverové schémy predstavujú významný zdroj kapitálu pre MSP, ktoré chcú získať rozvojový kapitál

• Niektoré úverové schémy môžu poskytovať nezaistené úvery, čím uľahčia MSP prístup k financiám

• Pre verejné orgány stredne riziková investícia, ktorá môže mať dobrý finančný efekt na iné zdroje kapitálu s perspektívou, že všetky alebo niektoré pôvodné investície budú k dispozícii na opakované použitie.

• Veritelia budú zvyčajne vyžadovať kolaterál alebo vykonajú postup hodnotenia úveruschopnosti, ktorý môže znevýhodňovať začínajúce podniky, ktoré často nemajú kolaterál, a budú preto zrejme musieť zaplatiť záručnú prémiu, aby získali úver

• Úvery treba skúmať v spojitosti s inými formami finančných zdrojov vrátane primeranej výšky akciového kapitálu


V regiónoch oprávnených na pomoc zo štrukturálnych fondov môže byť podpora z ERDF k dispozícii pre úverové fondy, ako aj pre schémy príspevkov na úroky na dosiahnutie konkrétnych alebo všeobecných cieľov, napríklad zlepšenie pomeru zúčastnených žien – podnikateliek alebo podpora investícií malých a stredných podnikov, ktoré vedú k vzniku nových pracovných miest.


Časť 5

26

Európsky investičný fond (EIF) tiež spolufinancuje niektoré druhy úverových schém, napríklad týkajúce sa úverových fondov, ktoré sa zameriavajú na začínajúce spoločnosti.

5.4 Faktory, ktoré treba preskúmať pri zakladaní úverovej schémy

Na opatrenia financovania rizikových kapitálov má vplyv mnoho všeobecných faktorov. Tieto sa preberajú na iných miestach tejto príručky. Čo sa týka úverových fondov a schém príspevkov na úroky, verejné orgány budú musieť brať ohľad na niektoré ďalšie faktory ustanovené nižšie:

• komerčná dostupnosť úverov na regionálnej úrovni pre rôzne druhy MSP a potreba zamedziť deformácii trhu,

• úloha verejných orgánov pri poskytovaní úverových finančných zdrojov,

• miera, v akej možno získať intenzívnejšie financovanie súkromným sektorom.


Podľa pravidiel štátnej pomoci bude potrebné určiť, či ide o štátnu pomoc, preskúmaním, či sa účtuje trhová úroková sadzba. Ak úvery obsahujú pomoc, musia byť spojené s oprávnenými nákladmi a platia maximálne sadzby ustanovené v predpisoch o MSP a regionálnej pomoci (pozri kapitolu I).

5.6 Príklady úverových schém Príklady úverových schém zriadených s pomocou štrukturálnych fondov sa uvádzajú v prílohe G. Táto príloha obsahuje internetové linky na prípadové štúdie schém a kontaktné údaje na schémy. Predpokladá sa, že počas platnosti tejto príručky sa pridajú ďalšie prípadové štúdie.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Mikropôžičky

Časť 6

27

Mikropôžičky Súhrn

Obchodný segment „mikropôžičky“ je relatívne nový na európskej finančnej scéne, ako produkt určený na uľahčenie prístupu k malým finančným sumám pre samostatne zárobkovo činné osoby a pre mikropodniky. Tieto podniky spravidla nie sú schopné získať prístup k zvyčajnej bankovej distribučnej sieti z dôvodu malej výšky pôžičky, vysokých nákladov na hodnotenie úveruschopnosti a vysokého rizika spojeného so štartovacou etapou životného cyklu podniku. Mikropôžičky – zvyčajne pod 10 000 EUR – môžu byť zamerané na veľmi špecifické cieľové skupiny osôb alebo veľmi malých podnikov. Medzi typické schémy patria:

• Schémy pre mikropodniky – tieto zahŕňajú širokú škálu nástrojov, z ktorých niektoré sa opisujú v iných častiach tejto príručky (napríklad úvery a vzájomné záruky). Spoločnou črtou je, že financie sú určené pre individuálne podnikajúce osoby alebo malé podniky s menej ako 5 zamestnancami.

• Finančné zdroje pre sociálne znevýhodnené skupiny – napríklad úverové schémy pre mladých ľudí, nezamestnaných, ľudí so zvláštnymi potrebami, národnostné menšiny atď. (niekedy označované ako „sociálne“ financie).

Mikrofinančné nástroje nie sú zásadne odlišné od nástrojov opisovaných v predchádzajúcich častiach tejto príručky – najmä úverových schém a vzájomných záruk. Rozdielom je, že sa sústredia na veľmi špecifické cieľové skupiny a zvyčajne sú spojené s menšími peňažnými sumami. Tak ako pri inom financovaní rizikovým kapitálom, dôraz sa kladie na splatné finančné alebo revolvingové schémy, nie na granty.


6.1 Ako mikropôžičky fungujú v praxi

Z prevádzkovej stránky má sektor mikropôžičiek mnoho podobností so sektorom úverov. Hlavnými rozdielmi sú:

• vysoké náklady na hodnotenie úverov v spojitosti s veľkosťou úverov a

• vysoké náklady na správu úverov v spojitosti s veľkosťou úverov.

V dôsledku toho mnoho schém mikrofinancovania implementujú špecializované agentúry. Tieto agentúry môžu byť zriadené na zvláštny účel, alebo môžu byť pripojené k existujúcej finančnej inštitúcii, napríklad banke. Súhrn týchto faktorov sa uvádza nižšie:


Časť 6

28

Ako schémy mikropôžičiek fungujú v praxi

6.2 Výhody a nevýhody mikropôžičiek

Mikropôžičky majú pre rôzne zúčastnené subjekty výhody, ako aj nevýhody. V tabuľke nižšie sa uvádza ich súhrn:

Výhody Nevýhody

• Riešia zlyhanie trhu pri začiatkoch a pri rozvoji mikropodnikov

• Niektoré schémy mikrofinancovania môžu poskytovať úvery bez zaistenia, čím uľahčujú MSP prístup k financiám

• Pre verejné orgány prostriedok na rozvoj mikropodnikov a podporu znevýhodnených ľudí

• Náklady na zriadenie a správu úverov budú vysoké v porovnaní s príslušnými úverovými sumami

6.3 Súčasná podpora EÚ Schémy mikropôžičiek sú podporované v rámci niektorých programov štrukturálnych fondov hlavného prúdu a tiež v rámci programov „inovačných akcií“ financovaných z ERDF. EIF v r. 2001 zaviedol program poskytovania mikropôžičiek (pre pôžičky do 25 000 EUR) v rámci Facility pre MSP, ktorú riadi EIB. Tá podporuje záručné schémy pre schémy mikropôžičiek.

MicroEnterprise

Loan fund for micro loans

Loan fund or bank


Micro enterprise fails to obtain other loan on

acceptable terms

Funding from EU, national or

private sources

Possible guarantee by

EIF

Management by specialist

managers

Possible file assessment subsidy of

€200 per fileFrom EIF or others

Assessment against credit criteria and

applicability of target groups, eg Mentrepreneurs

Úverový fond alebo banka

Mikro-podniky


Mikropodniky nezískajú iný úver za prijateľných

podmienok

Splátky úrokov

a kapitálu

Úver pre MSP od úverového fondu

alebo banky po vyhodnotení

Vyhodnotenie na základe úverových kritérií

a oprávnenosti cieľových skupín, napr. podnikatelia

Financovanie zo zdrojov EÚ, z národných zdrojov

alebo súkromných zdrojov

Možná záruka z EIF

Možný príspevok na vyhodnotenie prípadu vo

výške 200 EUR na prípad od EIF alebo od iných subjektov

Riadenie špecializovanými

manažérmi


Časť 6

29

EIF tiež nedávno zaviedol záručnú schému pre mikropôžičky, ktorá refunduje náklady na analýzu obchodných prípadov (200 EUR na prípad) a zaisťuje hlavného ručiteľa zárukou do výšky 75 %. Cieľom tejto schémy je prekonať hlavné ťažkosti mikrofinancovania, týkajúce sa nákladov na správu úverov a získania zábezpeky. 6.4 Faktory, ktoré treba preskúmať pri zriaďovaní schémy mikropôžičiek

Existujú viaceré konkrétne faktory, ktoré treba preskúmať pri zriaďovaní schémy mikropôžičiek (všeobecné aspekty sa preberajú v časti 8).

Prevádzkové náklady – ako možno minimalizovať pomer prevádzkových nákladov k úverom – zjednodušením postupov vyhodnocovania úverov alebo inými prostriedkami?

Špecializovaná agentúra – v niektorých štátoch existuje ďalšia legislatívna komplikácia pri prevádzkovaní schém mikropôžičiek. Keďže obvyklá výška úveru v prípade schém mikropôžičiek je zvyčajne príliš nízka, aby sa považovala za komerčne realizovateľnú (z dôvodu vysokých transakčných nákladov a nákladov na spracovanie), finančné inštitúcie, ktoré poskytujú úverové finančné zdroje, často delegujú riadenie, správu a vyplácanie mikropôžičiek na organizácie, ktoré nemajú právne postavenie ako finančná inštitúcia. V niektorých krajinách národná legislatíva bráni, aby úvery vyplácali nefinančné inštitúcie. Treba preveriť stav v každom štáte.

Záruky – je vhodné podporovať schému zárukou verejného orgánu, eventuálne podoprenou zárukou EIF?


Schémy mikropôžičiek môžu predstavovať štátnu pomoc pre podnik. V prípade väčšiny mikropôžičiek však výška príslušnej štátnej pomoci bude nižšia ako 100 000 EUR, a preto sa na ňu bude vzťahovať pravidlo de minimis.

6.6 Príklady schém mikrofinancovania Príklady schém mikrofinancovania zriadených s pomocou štrukturálnych fondov sa uvádzajú v prílohe G. Táto príloha obsahuje internetové linky na prípadové štúdie schém a kontaktné údaje na schémy. Predpokladá sa, že počas platnosti tejto príručky sa pridajú ďalšie prípadové štúdie.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Záručné schémy

Časť 7

30

Záručné schémy Súhrn Záruka predstavuje právny záväzok poskytnutý treťou stranou zaplatiť zostávajúce saldo úveru vrátane nezaplatených úrokov v prípade neschopnosti hlavného dlžníka splácať. Záručné fondy alebo záručné združenia vydávajú záruky pre MSP, aby uľahčili prístup k externým finančným prostriedkom (na báze úveru, ale aj akciového kapitálu) za poplatok na krytie rizika, ako aj administratívnych nákladov a nákladov na spracovanie. Záruky predstavujú vhodný finančný nástroj v prípadoch, ak MSP nie sú schopné poskytnúť veriteľovi – zvyčajne banke alebo lízingovej spoločnosti – kolaterál potrebný na získanie prístupu k financiám za primeraných podmienok. Záručný nástroj sa zvyčajne používa pri zakladaní nových podnikov a pri rýchlo rastúcich podnikoch orientovaných na inováciu. Existujú dva hlavné druhy záručných schém, medzi ktorými je určitá podobnosť:

• Záručné fondy – tieto sú zvyčajne financované regionálnymi alebo národnými orgánmi z verejných zdrojov. Poskytujú záruky buď priamo malým a stredným podnikom, alebo nepriamo zaisťujú úverové záväzky prijaté vzájomnými záručnými združeniami. Niektoré záručné fondy poskytujú aj úvery určené pre MSP/mikropodniky.

• Vzájomné záručné združenia – zriaďujú ich MSP, podnikateľské zväzy alebo obchodné komory, niekedy v partnerstve s bankami. Keď sa vzájomné záručné združenia spoja a vytvoria družstvo, sú schopné dohodnúť bankové úvery za preferenčných finančných podmienok a sú často schopné poskytovať klientom odborné služby podnikateľskej podpory, pričom sa opierajú o svoje hlboké špecializované vedomosti o podnikateľskom sektore, v ktorom pracujú.

Záruky fungujú na princípe spoločne znášaného rizika medzi úverovým ústavom a záručným združením, ktoré zvyčajne kryje 40 až 80 % hodnoty úveru, čím sa podstatne znižuje úroveň rizika pre úverový ústav. V spojitosti s regionálnou politikou záručné schémy môžu hrať významnú úlohu v zlepšovaní prístupu k financiám, keďže pôsobia na zintenzívnenie financovania súkromným sektorom a podporujú rozvoj MSP a odvodené výhody, ako ekonomický rast a tvorba nových pracovných miest. Čiastočné záruky na úverové straty sa niekedy dojednávajú v rámci schém príspevkov na úroky (pozri Úverový kapitál).


7.1 Ako záručné schémy fungujú v praxi Diagram na nasledujúcej strane znázorňuje, ako záručné fondy a záručné združenia fungujú v praxi. V skratke:


Časť 7

31

• MSP požiada finančný ústav o úver.

• Ak finančný ústav požiada MSP, MSP sa môže snažiť získať od vzájomného záručného združenia alebo záručného fondu záruku na podiel z úveru.

• Po komplexnej analýze perspektívnosti obchodného plánu a vyhodnotení rizík na základe súboru kritérií záručné združenie alebo záručný fond poskytne záruku banke, čím umožní MSP prístup k finančným prostriedkom.

• MSP zaplatí záručnému združeniu alebo záručnému fondu prémiu (zvyčajne 1 % ročne z nesplateného zostatku záruky). V prípade záruky vydanej vzájomným záručným združením MSP upisuje akciový kapitál spoločnosti. Ten možno na požiadanie na konci záväzku preplatiť.

• V niektorých štátoch (napr. Španielsko, nemecký systém „nebankových“ záruk, talianske „štartovacie schémy“) MSP môžu získať záruku od záručnej inštitúcie predtým, ako si vyberú veriteľa podľa svojej úvahy.

• V prípade záruk pre MSP, krytých zaistením poskytnutým Európskym investičným fondom, riziko sa delí medzi záručné združenie alebo záručný fond a zaisťujúceho ručiteľa, bez akejkoľvek ďalšej analýzy rizík. Vo väčšine prípadov si zaisťujúci ručiteľ neúčtuje od záručného združenia alebo fondu žiadny poplatok.

• V prípade, ak MSP nie je schopný splácať úver – a na základe podmienok jasne určených v zmluve – ručiteľ zaplatí veriteľovi okamžite po oznámení neschopnosti splatiť splátku. Kolaterál podnikateľa sa potom predá a všetky vzniknuté straty znáša záručné združenie alebo záručný fond. V prípade záruk krytých zaistnou zárukou záručné združenie alebo fond si môže kompenzovať podiel zo svojich strát prostredníctvom svojho zaisťujúceho ručiteľa a znížiť riziko svojej neschopnosti splácať.


Časť 7

32

Ako záručné schémy fungujú v praxi

Tento základný model má mnoho obmien:

• Niektoré schémy sa zameriavajú na konkrétne skupiny (mladých podnikateľov, ženy – podnikateľky), konkrétne druhy investícií (napr. do inovácie, zlepšovania dostupnosti rizikového kapitálu), kým iné sa zameriavajú na konkrétne sektory (napr. lodiarsky priemysel atď.).

• Percento istiny úveru kryté zárukou sa pohybuje od 40 % do 80 %. Poplatky, ktoré sú MSP povinné zaplatiť za záruku, sa líšia podľa mnohých faktorov – dĺžky záruky, analýzy rizikových faktorov a podielu úveru krytého zárukou. Ostatné podmienky sa tiež rôznia.

• Typ sponzorských organizácií je tiež rôzny: čisté záručné fondy závisia od financovania organizáciami verejného sektora, napríklad národnými alebo regionálnymi orgánmi, kým súkromné alebo zmiešané záručné združenia vlastnia a riadia zástupcovia MSP spolu s bankami a inými sprostredkovateľmi.

• Rozsah a povaha podpory dostupnej od verejných orgánov sú odlišné v jednotlivých krajinách, ako aj v jednotlivých regiónoch.

• Stupeň poradenskej podpory a pomoci poskytovanej MSP sa značne líši. V niektorých prípadoch sa úloha záručného združenia alebo fondu obmedzuje na samotné poskytnutie záruky, kým v iných prípadoch sa záruka poskytuje ako súčasť súboru služieb vrátane obchodnej podpory a monitorovania pokroku.

SME SME

Mutual Financial Institution Financial Institution

Loan or equity investment

Záruka

Fee+

Investment in shares of mutual

National or regional authority

National or regional authority

European Investment

Fund

European Investment

Fund

Loan Guarantee

Fund

1

MFinančný ústav

MSP

Úver alebo investícia do akcií

Úverový záručný

fond

Poplatok +

investícia do akcií vzájomného záručného

združenia

Vzájomné záručné

združenie

Národný alebo

regionálny orgán

Európsky investičný

fond


Časť 7

33

Pre záručné združenia zvyčajne platia národné finančné predpisy. Ak záručné združenia dostávajú verejnú podporu, musia tiež dodržiavať pravidlá EÚ pre štátnu pomoc. 7.2 Výhody a nevýhody záručných schém V tabuľke nižšie sa uvádza súhrn z hľadiska rôznych zainteresovaných subjektov.

Výhody Nevýhody

• Uľahčujú prístup k úverovým finančným zdrojom za lepších finančných podmienok pre tie MSP (napr. SZČO, mikropodniky, začínajúce podniky), ktoré nemôžu ľahko získať prístup k financiám (nedostatočná úverová história, malý alebo žiadny kolaterál, nedostatok minulých obchodných úspechov).

• Princíp podieľania sa na riziku medzi záručným združením alebo fondom a úverovou inštitúciou znižuje riziko a zintenzívňuje poskytovanie úverov súkromným sektorom. Taktiež znižuje ich kapitálové požiadavky podľa bazilejských pravidiel.

• Pre verejné orgány, záručné združenia a záručné fondy pomáhajú zintenzívniť financovanie súkromným sektorom na podporu MSP a širší regionálny rozvoj.

• Prísne postupy kontroly a detailná znalosť obchodných sektorov, v ktorých klienti pracujú, znižuje riziko zlyhania MSP.

• Záručné združenia a záručné fondy poskytujú miestne informácie, ako aj obchodnú podporu a poradenstvo prispôsobené konkrétnym podmienkam.

• Záručné združenia a záručné fondy opakovane využívajú svoje vlastné prostriedky. Majú vysoký pomer vypožičaného kapitálu (priemerný pomer cudzích zdrojov predstavuje 10-násobok záručného kapitálu) a nízku mieru defaultu.

• Záručné združenia a záručné fondy zvyčajne kryjú len časť úverového rizika a často sa využívajú len pre obmedzený rozsah finančných nástrojov.

• Schémy kryté Európskym investičným fondom nemožno používať na prevádzkový kapitál a existuje len málo schém na krytie investícií do akciového kapitálu.

• Záručné schémy znížením rizikovej angažovanosti bánk môžu tiež znížiť rozsah, v akom banky preverujú nové žiadosti o úvery.

• Miera, v akej záručné združenia a záručné fondy dostávajú podporu od verejných orgánov, sa v štátoch Európskej únie líši a závisí hlavne od existujúcej bankovej kultúry (napr. Spojené kráľovstvo, Írsko, Švédsko, Grécko).

7.3 Súčasná podpora EÚ Európsky investičný fond (EIF) poskytuje podporu záručným združeniam vo forme zaistenia záväzkov prijatých záručnými fondmi a vzájomnými ručiteľskými spoločnosťami. V období rokov 1998 – 2001 Záručná facilita pre MSP ponúkala na krytie 50 % strát utŕžených záručnými fondmi. Od záručných fondov sa zas očakáva, že zvýšia svoj rizikový profil podporovaním rizikovejších investícií MSP s cieľom podporovať „rast


Časť 7

34

a zamestnanosť“. Pomoc sa poskytovala buď priamo záručným združeniam, alebo prostredníctvom sprostredkovateľov, ako sú verejne financované záručné schémy. Viacročný program na obdobie rokov 2002 – 2006 stojí na výsledkoch práce predchádzajúceho programu a poskytuje dodatočnú podporu vo vzťahu k zaisťovacím zárukám pre mikropôžičky a investície do ICT. Tento záručný program je teraz otvorený aj pre krajiny pripravujúce sa na pristúpenie k EÚ. EÚ v príprave na pristúpenie k EÚ tiež sprístupnila finančné dotácie na pomoc pri zakladaní nových vzájomných záručných združení v nových členských štátoch EÚ, resp. v nových oblastiach činnosti. Tie pokrývajú do 50 % nákladov na realizačné štúdie. 7.4 Faktory, ktoré treba preskúmať pri zakladaní záručnej schémy Na zakladanie opatrení financovania rizikovým kapitálom v spojitosti s regionálnou politikou má vplyv mnoho prierezových faktorov – tieto sa skúmajú na rôznych miestach príručky. Čo sa týka záručných združení a záručných fondov, verejné orgány musia skúmať tieto otázky: Realizačná štúdia – realizačná štúdia sa musí zaoberať nasledujúcimi otázkami vrátane analýzy nedostatkov trhu, zamedzenia narušenia hospodárskej súťaže vo vzťahu k existujúcim operátorom súkromného sektora poskytujúcim úverové finančné zdroje, potreby dokonalej štruktúry corporate governance na zabezpečenie určenia osobnej zodpovednosti a potreby hlbokých miestnych znalostí miestneho pracovného prostredia/bankovej kultúry pred začatím činnosti záručného fondu.

Druh záručnej schémy – majú verejné orgány podporovať vznik verejne financovaného záručného fondu spravujúceho záruky pre MSP priamo, alebo sa verejná podpora má vykonávať cez sprostredkovateľa, napr. cez vzájomné záručné združenie? Regulačný rámec – musia sa zaviesť konkrétne mechanizmy a postupy na kontrolu žiadostí, hodnotenie a pravidelné monitorovanie rizika, a na reguláciu transakcií medzi MSP a úverovými ústavmi. Predpisy EÚ o štátnej pomoci – záruky, tak ako všetky finančné nástroje s prvkom verejného financovania, musia vyť v súlade s predpismi EÚ o štátnej pomoci. Okrem ustanovení, ktoré platia pre schémy financovania rizikovým kapitálom všeobecne, existujú mnohé predpisy, ktoré sú špecifické pre záručné schémy. 7.5 Pravidlá štátnej pomoci

Komisia v marci r. 2000 uverejnila podrobné usmernenia o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci vo forme záruk.16 Nasledujúce podmienky treba 16 Oznam Komisie o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES o štátnej pomoci vo forme záruk, Ú. v.

ES C 71, 11.03.2000, s. 14, a pozri prílohu F nižšie.


Časť 7

35

splniť, ak sa úverová záručná schéma nemá pokladať za obsahujúcu štátnu pomoc; inak platí povinnosť oznamovania, okrem v prípade de minimis.

Oznam EÚ o štátnej pomoci pre záručné schémy

• Záruky nemožno poskytovať vypožičiavateľom s finančnými ťažkosťami

• Prijímatelia pomoci (t. j. dlžníci) musia byť v zásade schopní získať úver za komerčných trhových sadzieb z finančných trhov bez akejkoľvek intervencie štátu

• Záruky musia byť spojené s konkrétnou finančnou transakciou, musia znieť na pevnú maximálnu výšku, nesmú kryť viac ako 80 % každého nesplateného zostatku úveru alebo iných finančných záväzkov (okrem dlhopisov a podobných nástrojov) a nesmú byť otvorené

• Podmienky schémy sa musia zakladať na realistickom hodnotení rizika, aby prémie platené prijímateľmi pomoci zabezpečovali, so všetkou pravdepodobnosťou, jej schopnosť financovania z vlastných prostriedkov

• Schéma musí ustanoviť finančné podmienky pre budúce záruky a celkové financovanie schémy sa musí skúmať aspoň raz ročne

• Prémie musia kryť riziká spojené s poskytnutím záruky, ako aj administratívne náklady schémy vrátane, ak štát poskytuje začiatočný kapitál na začatie činnosti schémy, komerčnej návratnosti kapitálu

Ak je prítomná pomoc, treba určiť, kto je prijímateľom (dlžník/veriteľ). Potom treba určiť, či pomoc možno považovať za zlučiteľnú, s použitím tých istých predpisov ako pre iné druhy opatrení pomoci. Okrem toho mobilizácia záruky musí byť zmluvne spojená s konkrétnymi podmienkami, ktoré môžu ísť až po povinné vyhlásenie úpadku. Členské štáty musia informovať Komisiu o štátnej pomoci s hodnotou grantového ekvivalentu prevyšujúcou 100 000 EUR prostredníctvom oficiálneho postupu oznamovania pred začatím činnosti schémy. Komisia potom preskúma, či návrh je zlučiteľný s predpismi o štátnej pomoci. 7.6 Príklady záručných schém Príklady záručných schém zriadených s pomocou štrukturálnych fondov sa uvádzajú v prílohe G. Táto príloha obsahuje internetové linky na prípadové štúdie schém a kontaktné údaje na schémy. Predpokladá sa, že počas platnosti tejto príručky sa pridajú ďalšie prípadové štúdie.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Zakladanie schém

Časť 8

36

Zakladanie schém V tejto časti sa opisujú hlavné kroky zakladania schémy financovania rizikovým kapitálom. V časti 9 sa potom opisuje správna prax týkajúca sa prevádzky schém.

8.1 Prehľad

Existujú viaceré všeobecné kroky, ktoré by mali prijať regionálne orgány a ich partneri pri zakladaní nových schém financovania rizikovým kapitálom podporovaných EÚ:

• Etapa 1 – Treba vykonať posúdenie, ako schéma financovania rizikovým kapitálom prispeje k cieľom regionálneho rozvoja,

• Etapa 2 – Ak sa získajú kladné závery, mala by nasledovať realizačná štúdia, ktorá skúma možnosti, ako by schéma financovania rizikovým kapitálom mohla fungovať, možné zdroje finančných prostriedkov, ciele, zlučiteľnosť s predpismi EÚ o štátnej pomoci atď.,

• Etapa 3 – Ak sa získajú kladné závery z realizačnej štúdie a po diskusii s hlavnými partnermi (EÚ, národné a regionálne orgány, súkromný sektor, organizácie podnikateľskej podpory atď.), nasledujúcim krokom bude vypracovať úplný obchodný plán vedúci k implementácii schémy.

V diagrame nižšie sú zhrnuté tieto etapy a väzby medzi nimi: Skúsenosti ukazujú, že môže byť potrebných viac rokov od začiatku po etapu, v ktorej sa prijímajú finančné prostriedky a vymenúvajú sa manažéri na skutočné začatie činnosti schémy financovania rizikovým kapitálom. Dôležitosť dôkladného skúmania je podčiarknutá skutočnosťou, že viaceré iniciatívy sa museli ukončiť počas posledného programovacieho obdobia štrukturálnych fondov z dôvodu komplikácií,

R egiona l A ppra isa l

R eg io nal

A ppra isalF easib il ity

Stud y

Sta ge 1 Sta ge 2 Sta ge 3

D ev elop in g SM E s

SM E f in anc ing n eed san d m ark et fa il ure

Co n sis ten cy w it h

Pro gram m e D ocu m en t

S t ra tegi c o b jec tiv es

Po s sib le so u rc es o f

fu nd in g

T arg e ts

L eg a l feasib ili ty

Im pl emen ta t ion g ro u p

B us in ess p lan

N eg ot ia tio n s an d ag reem ent

P ut f in an c ing an do the r n eeds in p lac e

Is a sch eme ap pro pria te?

Is a scheme feasible?

Im p lem en ta tion stage

Im pl em e ntRealizačná štúdia

1. etapa

Regionálne posúdenie

Implementácia

2. etapa 3. etapa

Je schéma vhodná?

Je schéma realizovateľná?

Etapa implementácie

• Rozvoj MSP • Potreby financovania

MSP a trhová porucha • Súlad s programovým

dokumentom

• Strategické ciele • Možné zdroje

financovania • Ciele • Právna realizovateľnosť

• Implementačná skupina • Obchodný plán • Prerokovanie a zmluva • Ustanoviť finančné a iné

potreby


Časť 8

37

ktoré bolo treba predpokladať v etape plánovania. Odborné poradenstvo bude potrebné v mnohých otázkach a môže byť vhodné v skorej etape kontaktovať niektoré organizácie vymenované v tejto príručke. Mohla by sa využiť možnosť zistiť podobné schémy, ktoré sú už implementované, a viesť s nimi rozhovory. Ďalej opisujeme podrobnejšie každú etapu procesu rozvoja nových schém financovania rizikovým kapitálom. 8.2 Napomáhanie k cieľom regionálneho rozvoja (1. etapa) Predpisy o štrukturálnych fondoch kladú dôraz na financovanie rizikovým kapitálom ako na nástroj regionálneho rozvoja, ale existujú viaceré konkrétne otázky, ktoré treba preskúmať na potvrdenie argumentov v prospech zavedenia schémy:

• Je jedným z cieľov programu štrukturálnych fondov rozvoj MSP? Existujú konkrétne ciele, ako podpora konkrétnych sektorov potenciálom rastu, alebo pomoc ľuďom zo znevýhodnených komunít založiť vlastné obchodné firmy?

• Je financovanie MSP jednou z prekážok, ktoré treba prekonať, alebo existujú rôzne prekážky v rozvoji MSP?

• Ak financovanie MSP je požiadavka, budú ktorékoľvek zo schém ustanovených v tomto dokumente spĺňať túto požiadavku?

• Čo sa ustanovuje v programových dokumentoch ohľadne schémy a je (indikatívny) prídel finančných prostriedkov EÚ a národných finančných prostriedkov primeraný?

• Aký dôkaz existuje o „zlyhaní trhu“? Deficit súčasného poskytovania finančných prostriedkov by mohol predstavovať určitý dôkaz na podporu domnienky zlyhania trhu.

Ak sa opatrenie týkajúce sa financovania rizikovým kapitálom zahrnie do programového dokumentu, treba v ňom venovať pozornosť niektorým, ak nie všetkým týmto otázkam. Vzhľadom na možné meškania v prijatí a implementácii programu však takmer určite bude potrebné aktualizovať hodnotenie buď na základe poznatkov minulého skúmania, alebo vykonaním nového skúmania. To môže zvyčajne zahŕňať skúmanie na určenie obchodných potrieb vo vzťahu k metódam financovania.

Výsledkom tejto etapy musí byť strategická štúdia na potvrdenie (v prípade vhodnosti) argumentov v prospech schémy a druhu alebo druhov schém, ktoré sa majú použiť.

8.3 Realizovateľnosť schémy financovania rizikovým kapitálom (2. etapa) Keď sa určia argumenty v prospech schémy financovania rizikovým kapitálom z pohľadu regionálneho rozvoja, existuje potreba určiť technickú realizovateľnosť


Časť 8

38

postupu. Cieľom tejto etapy je rozhodnúť, či prejsť k etape implementácie alebo nie. Medzi hlavné otázky patrí: • Na základe vyhodnotenia „zlyhania trhu“, aký druh strategických cieľov

treba definovať – ktorý druh (druhy) rizikového financovania treba poskytovať, cieľoví prijímatelia atď. – a je to zlučiteľné s predpismi o štátnej pomoci?

• Aká úroveň financovania je potrebná o odkiaľ by mohla pochádzať – zdroje EÚ, národné/regionálne orgány, súkromný sektor atď.?

• Aké sú možné varianty podnikovej štruktúry a riadenia, berúc do úvahy rady ustanovené v predpisoch o štrukturálnych fondoch (pozri prílohu B)?

• Aké finančné ciele a iné ciele možno primerane očakávať a – vzhľadom na rôzne predpoklady (napr. čo sa týka nedobytných dlhov, úrovne dotácií) – bude schéma financovania rizikovým kapitálom finančne životaschopná?

• Je pravdepodobné, že schéma splní všetky právne požiadavky vrátane problémových národných právnych otázok a problémových otázok Spoločenstva vrátane štátnej pomoci?

• Aké sú názory regionálnych a národných orgánov a aké eventuálne otázky bude treba prerokovať s Európskou komisiou?

• Aký druh orgánu by mohol implementovať schému – a ako treba zvoliť tento vhodný orgán?

Výsledkom tejto etapy by mala byť realizačná štúdia obsahujúca jasné závery o technickej realizovateľnosti pokračovania v schéme a vyhodnotenie rizík, spolu s plánom implementácie. Pri príprave štúdie pravdepodobne budú potrebné odborné rady – právne aj finančné. Potrebné budú aj rokovania s externými stranami vrátane manažérov možnej schémy.

8.4 Etapa implementácie (3. etapa)

Keď predpokladáme kladné závery realizačnej štúdie, nasledujúcim krokom bude etapa implementácie. Táto etapa vyžaduje veľa práce, ale bude viesť k fungujúcej schéme. Predbežným krokom by mohol byť výber orgánu, ktorý vykoná implementačnú etapu – v niektorých prípadoch by to mohol byť existujúci verejný orgán, ale v iných prípadoch by sa mohla vyžadovať verejná súťaž. Kroky plánu implementácie sa vypracujú ako súčasť realizačnej štúdie, ale mohli by obsahovať nasledujúce body:


Časť 8

39

• Ustanoviť implementačný tím – hlavné prvky zrejme interne v rámci samotného orgánu, ktorý bude zodpovedať za prácu, ale mnoho práce možno obstarať externe a určite bude potrebné mať tím odborných poradcov.

• Vypracovať obchodný plán – otázky, ktoré treba zahrnúť, by mohli

obsahovať:

Možný obsah obchodného plánu

• Konkrétne ciele schémy, t. j. ciele, čo sa týka počtu a druhu prijímateľských subjektov, priemerná veľkosť úverov/investícií, cieľová návratnosť atď.

• Prevádzkový rámec vrátane kritérií posudzovania projektov, štandardných podmienok pomoci (napr. dĺžka úveru, podmienky splácania), ako sa bude monitorovať portfólio atď.

• Štruktúra financovania – vrátane možných investorov, príspevkov zo štrukturálnych fondov atď.

• Podniková štruktúra – ktorá bude musieť spĺňať požiadavky investorov a ostatných • Mechanizmus riadenia, t. j. kto bude prevádzkovať schému a za akých podmienok atď. • Výkonnostné ukazovatele – týkajúce sa čisto finančných aspektov schémy, ako aj

výsledkov regionálneho rozvoja (napr. počet vytvorených alebo zachránených pracovných miest)

• Stanoviť, ako schéma má spĺňať požiadavky Komisie týkajúce sa štátnej pomoci • Prerokovať a odsúhlasiť obchodný plán so zainteresovanými stranami vrátane

potenciálnych investorov a orgánov ústrednej štátnej správy a miestnej samosprávy. Konzultácia s generálnym riaditeľstvom pre regionálnu politiku Európskej komisie (alebo iným generálnym riaditeľstvom štrukturálnych fondov) sa odporúča, ale nie je povinná. Direktoriát pre hospodársku súťaž Komisie treba informovať, ak je prítomná štátna pomoc vyššia ako úroveň de minimis, a jeho schválenie sa musí získať pred implementáciou schémy.

• Implementovať obchodný plán – vrátane určenia podnikovej a právnej štruktúry, prerokovania a odsúhlasenia financovania, získania personálnych a investičných manažérov a iných krokov, ktoré boli určené v obchodnom pláne.

Rozsah práce v tejto etape – a najmä čas venovaný jej implementácii – nemožno podceniť. Založenie schémy financovania rizikovým kapitálom môže byť zložitá úloha vyžadujúca veľký počet partnerov a veľký rozsah odborného poradenstva.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Správna prax fungovania schémy

Časť 9

40

Správna prax fungovania schémy Skúsenosti ukazujú, že pri prevádzkovaní schém financovania rizikovým kapitálom existuje mnoho kľúčových poznatkov „správnej praxe“. 9.1 Prehľad Skúsenosti ukazujú, že existuje mnoho kľúčových poznatkov správnej praxe, ktoré si treba osvojiť vo vzťahu k riadeniu činnosti schém financovania rizikovým kapitálom: • úroveň profesionálneho riadenia schém finančného inžinieringu je hlavným

faktorom predurčujúcim úspešnosť intervencie,

• pritiahnutie podpory súkromným sektorom je dôležité nielen ako prostriedok zvýšenia zdrojov dostupných pre investície, ale tiež ako spôsob zabezpečenia, aby sa skúsenosti súkromného sektora odrazili v spôsobe, akým sa schémy riadia,

• poskytovanie finančnej pomoci MSP sa musí kombinovať s ďalšími finančnými službami a službami obchodnej podpory na dosiahnutie najlepších výsledkov,

• prístup prijatý pre monitorovanie a meranie výsledkov musí kombinovať finančné ukazovatele s metódou hodnotenia príspevku schém financovania rizikovým kapitálom podporovaných EÚ k regionálnemu rozvoju.

Typický prevádzkový rámec schémy financovania rizikovým kapitálom – spájajúci všeobecnú štruktúru riadenia štrukturálnych fondov s prvkami, ktoré sú špecifické pre konkrétnu schému – je zhrnutý v diagrame nižšie.

Board

Management Team

Management Team

Operating Framework

Beneficiaries

Sets overall objectives in light of regional development priorities

Board represents public and private sector partners, appoints/monitors management team, and agrees business plan

Management team has operational responsibility based on business plan targets

Operating framework may include other partners, e.g. business support organisations

Performance indicators used to assess progress towards financial and regional development priorities

Structural Fund Management

Structure

Structural Fund Management

Structure

Štruktúra riadenia štrukturálnych

fondov

Stanovuje všeobecné ciele z hľadiska priorít regionálneho rozvoja

Predstavenstvo reprezentuje partnerov verejného a súkromného sektora, vymenúva/monitoruje manažment a odsúhlasuje obchodný plán

Manažment má prevádzkovú zodpovednosť na základe cieľov obchodného plánu

Prevádzkový rámec môže obsahovať iných partnerov, napríklad organizácie podnikateľskej podpory

Ukazovatele dosahovaných výsledkov používané na hodnotenie pokroku pri dosahovaní priorít finančného a regionálneho rozvoja

Predstavenstvo

Manažment

Prijímateľské subjekty

Prevádzkový rámec


Časť 9

41

Tento základný model bude mať samozrejme obmeny odrážajúce miestne podmienky a priority, inštitucionálnu štruktúru a povahu schémy financovania rizikovým kapitálom (napríklad úverové schémy budú prevádzkované verejnými orgánmi s väčšou pravdepodobnosťou ako rizikové investičné fondy). 9.1 Odborné riadenie Skúsenosti z posledného programovacieho obdobia štrukturálnych fondov presvedčivo vyjadrujú, že schémy financovania rizikovým kapitálom fungujú úspešnejšie, ak:

• verejné orgány rozhodujú o celkových prioritách, ale za každodenné riadenie zodpovedajú profesionálni manažéri,

• dodržiavajú sa striktné normy posudzovania projektov a existuje dobre definovaná orientácia na vybrané trhy, ktorá umožňuje manažérom špecializované znalosti z daného sektoru,

• vykonávanie schémy sa pozorne monitoruje vzhľadom na ciele obchodného plánu s konečnou sankciou výmeny manažérov, ak výsledky sú trvalo pod normou.

Schémy financovania rizikovým kapitálom podporované EÚ budú samozrejme podrobované celkovému skúmaniu monitorovacími výbormi programových riadiacich jednotiek, ktoré zodpovedajú za riadenie programov štrukturálnych fondov. Je však dôležité, aby manažéri schém mali na prevádzkovej úrovni rozhodovaciu voľnosť zavádzať postupy, ktoré odrážajú ich osobný úsudok o najlepšej profesionálnej praxi. Rizikoví finanční manažéri budú často musieť zosúlaďovať konfliktné požiadavky: na jednej strane potrebu dokazovať pozitívny sociálny a ekonomický vplyv v krátkodobom horizonte na uspokojenie regionálnych orgánov (ktoré môžu inklinovať k skorému vystúpeniu z investícií), a na druhej strane potrebu maximalizovať rentabilnosť schém (ktorá v mnohých situáciách môže znamenať odkladanie vystúpenia, aby investície mohli dosiahnuť svoj úplný potenciál). Zladenie týchto požiadaviek môže byť ťažké, a opäť sú potrebné jasné pravidlá pre vystupovanie, ktoré udržiavajú v rovnováhe záujmy všetkých partnerov. 9.2 Zintenzívnenie podpory súkromným sektorom Kľúčom k úspechu väčšiny foriem financovania rizikovým kapitálom je, že verejná intervencia má pákový efekt a vedie k získaniu ďalších finančných prostriedkov od súkromného sektora. Existuje mnoho dôvodov, prečo súkromný sektor by mal podporovať schémy financovania rizikovým kapitálom vrátane:

• Súkromný sektor môže minimalizovať svoj rizikový profil prácou v partnerstve s verejným sektorom, aby vytvoril inovačné finančné nástroje.


Časť 9

42

Princíp spoločného znášania rizika umožňuje úverovým ústavom uvoľniť zdroje zo súvahy na investovanie inde.

• Úverové ústavy môžu znížiť svoju celkovú úroveň rizika združením malých a stredných podnikov do bloku ako súčasť väčšieho a vyrovnanejšieho portfólia, napr. v prípade záručných schém.

• Financovanie rizikovým kapitálom umožňuje získať prístup k finančným prostriedkom pre MSP, ktoré by inak neboli schopné investovať do inovácie a rozvoja, predstavujúcich hlavné faktory pôsobiace na zrýchlenie rastu a prispievajúce k vytváraniu pracovných miest, čo z dlhodobého hľadiska zasa znamená výnosnejšie obchody pre úverové ústavy.

• Veľké firmy často potrebujú miestny zásobovací reťazec. Preto je v ich záujme podporovať verejné intervencie, ktoré sa usilujú posilniť základňu MSP a podporovať regionálny ekonomický rozvoj a rast pracovných miest.

Hoci existujú presvedčivé argumenty pre účasť súkromného sektora, treba dosiahnuť rovnováhu medzi maximalizáciou využitia finančných prostriedkov súkromného sektora na jednej strane a zabezpečením, aby si schéma financovania rizikovým kapitálom na druhej strane zachovala v jadre svoj charakter verejného záväzku voči cieľom regionálneho rozvoja. 9.3 Spojenie financovania rizikovým kapitálom so službami podpory

podnikania

Dôležitou črtou väčšiny schém financovania rizikovým kapitálom je, že zvyčajne spájajú poskytovanie finančnej pomoci s obchodným poradenstvom a podporou. To môže nadobudnúť mnoho foriem:

• V prípade akciových nástrojov investor môže byť zastúpený v predstavenstve spoločnosti a poskytovať rady v postavení poradcu.

• Mnohé schémy vytvárajú užšiu sieť s organizáciami obchodnej podpory a navádzajú svojich klientov na vhodné zdroje rád. V niektorých prípadoch to môže byť požiadavka.

• Pri obchodných anjeloch a mikropôžičkách poskytovanie poradenskej podpory môže byť menej formalizované, napriek tomu však môže byť dôležitou črtou.

Hoci financie sú dôležité, skúsenosti ukazujú, že mnohé začiatky činnosti a mnohé MSP nebudú úspešné, ak nie sú podporované inými spôsobmi. Mnohí perspektívni podnikatelia napríklad začínajú s dobrou myšlienkou o novom výrobku a môžu mať potrebné technické know-how, ale nemajú základné obchodné skúsenosti potrebné na premenu myšlienky na dosiahnuteľný komerčný úspech. Podobne zavedené podniky


Časť 9

43

často stroskotajú, keď nastúpia do fázy konverzie z veľmi malých firiem na stredne veľké podniky, zvyčajne z dôvodu nedostatkov v riadení.

V prípade mikropôžičiek úroveň znalostí potrebných na radenie klientom môže byť relatívne nesofistikovaná. Na rozdiel od toho akciové fondy môžu mať potrebu získať oveľa špecializovanejšie znalosti o konkrétnom sektore, aby fungovali účinne. 9.4 Meranie dosiahnutých výsledkov

Hodnotenie schém financovania rizikovým kapitálom podporovaných EÚ vykonané koncom 90. rokov dospelo k záveru, že:

Tam, kde boli stanovené ciele, mali tendenciu vzťahovať sa skôr na finančné vstupy a ukazovatele činnosti (napr. počet MSP, ktorým treba poskytovať pomoc), ako na finančné výsledky, výstupy a vplyvy. V dôsledku toho je ťažké presne zistiť, aký prínos sa čakal od mnohých opatrení finančného inžinieringu na rozšírenie cieľov SPD nad rámec jednoduchého zvýšenia dostupnosti finančných prostriedkov pre MSP (Ernst & Young, ‘Evaluation of Financial Engineering Schemes’, 1998)

Schémy financovania rizikovým kapitálom podporované EÚ treba hodnotiť s použitím dvoch súborov kritérií – po prvé finančné výsledky, a po druhé, ich prínos k širším cieľom regionálneho rozvoja.

9.3.1 Finančné ukazovatele

Hoci sa kritériá budú líšiť podľa charakteru finančného nástroja a konkrétnych cieľov zainteresovaných subjektov, možno definovať viaceré základné ukazovatele, ktoré budú spoločné pre väčšinu schém. Medzi ne patria:

• zintenzívnenie financovania súkromným sektorom,

• v prípade úverových schém úroveň nedobytných dlhov,

• v prípade akciových fondov miera návratnosti finančných zdrojov, ktoré sa investovali,

• vo všetkých prípadoch miera, v akej sa prostriedky reinvestujú do nových projektov.

Hlavný rozdiel medzi schémami financovania rizikovým kapitálom vo vzťahu k finančným ukazovateľom bude medzi úverovými schémami a iniciatívami spojenými s akciovým kapitálom. 9.3.2 Ukazovatele regionálneho rozvoja


Časť 9

44

Schémy financovania rizikovým kapitálom, ktoré dostanú podporu EÚ, musia byť tiež schopné dokázať prínos, ktorý sa dosiahol vo vzťahu k cieľom regionálnej politiky. Tu sa musí dosiahnuť rovnováha na jednej strane medzi prevádzkovaním schém financovania rizikovým kapitálom na základe, ktorý je komerčne správny, a na druhej strane zabezpečením, aby boli podporované ciele verejnej politiky. Základné kritériá, ktoré by sa mohli použiť, sú zhrnuté nižšie:

• počet a druh podnikateľov a jestvujúcich MSP, ktorým sa poskytuje pomoc,

• na úrovni firiem miera, v akej sa demonštruje „pridaná hodnota“, t. j. projekty, ktoré by nenapredovali na tom istom základe/v tom istom čase bez podpory (to treba vyhodnotiť v etape posudzovania projektu),

• dosiahnuté vplyvy – medzi ne môže patriť počet vytvorených alebo zachránených pracovných miest, vyšší obrat MSP alebo dôkaz o vyššej úrovni investícií do VaV – a rentabilita týchto výsledkov (napr. náklady na pracovné miesto),

• ako výsledky prispievajú k regionálnym prioritám – napríklad podpora rozbehu nových činností v sektoroch miestneho hospodárstva s potenciálom rastu alebo pomoc fyzickým osobám zo znevýhodnených skupín pri založení vlastnej živnosti alebo firmy.

Presné ciele pre tieto a ďalšie ukazovatele výkonnosti musia samozrejme odrážať konkrétne okolnosti schém financovania rizikovým kapitálom a prostredie, v ktorom pôsobia. Existujú aj metodické problémy pri získavaní informácií o ukazovateľoch činnosti, napríklad či sa opierať len o spätné informácie od prijímateľov pomoci, alebo využívať metódy kontrolnej skupiny.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Šablóny

Príloha A

45

Šablóny Táto príloha obsahuje šablóny so súhrnom základných charakteristík foriem finančných nástrojov, ktoré možno použiť pri poskytovaní finančných zdrojov pre MSP.

RIZIKOVÝ AKCIOVÝ INVESTIČNÝ KAPITÁL

1. Rámcový opis schémy

Poskytovanie finančných prostriedkov malým a stredným podnikom investovaním do ich akciového kapitálu. Schémy budú často ponúkať tiež úverové financie alebo budú prevádzkované spolu s úverovými schémami.

2. Zdroje financovania schémy (Spoločenstvo, národné zdroje, súkromné zdroje)

Medzi zvyčajné zdroje financovania patria: • akciový kapitál zo zdrojov regionálnych fondov • súkromný akciový kapitál • úvery zo súkromných zdrojov 3. Návratnosť súkromného kapitálu

Čo sa týka návratnosti súkromného kapitálu, môže byť rovnocenný s verejným kapitálom, alebo môže dostať určitú preferenciu, v prípade čoho cieľom bude udržiavať túto preferenciu a podriadenosť verejných fondov na minime. V prípade fondov, ktoré poskytujú akciový a úverový kapitál, sa prednosť často dáva návratnosti úverového kapitálu.

4. Cieľové skupiny

Cieľové skupiny sa budú obmedzovať na MSP v oblasti patriacej do pôsobnosti fondu. Takéto MSP môžu mať sídlo v miestnej oblasti alebo väčšinu zamestnancov v miestnej oblasti.

5. Celkové ciele (za bežné obdobie) Existuje súbor kvantifikovaných cieľov. Medzi ne patrí: • počet podnikov, ktorým sa poskytla pomoc, • počet vytvorených/zachránených pracovných miest, • finančné prostriedky vrátené na opätovné použitie. 6. Podmienky pomoci (obvyklá suma, čas, podmienky financovania)

Ako sa uvádza vyššie, typická schéma rizikového kapitálu investovaného do akcií podnikov bude často obsahovať úvery, ako aj akciový kapitál. Čo sa týka akciového kapitálu, nebude existovať maximálne obdobie investovania, ale zámerom bude, aby schéma mala mechanizmus vystúpenia.

Medzi spôsoby vystúpenia môže patriť: • obchodný predaj alebo IPO úspešných spoločností, • umiestnenie majetkových účastí stredne výkonných spoločností do priebežnej správy až do odpredaja, • strata investície v zle prosperujúcich spoločnostiach. 7. Mechanizmy riadenia

Pravidlo 8 pravidiel oprávnenosti štrukturálnych fondov poskytuje odporúčania o mechanizmoch riadenia (pozri prílohu B). Akciové fondy musia byť riadené nezávislými profesionálnymi manažérmi fondu a musia byť založené ako nezávislá právnická osoba upravená dohodami medzi podielnikmi, alebo ako oddelená finančná jednotka v rámci existujúceho finančného ústavu. Skôr, ako možno schváliť akciový fond, spolufinancujúce subjekty alebo sponzori fondu musia predložiť obchodný plán, v ktorom sa špecifikuje cieľový trh, kritériá oprávnenosti, podmienky financovania, prevádzkový rozpočet, vlastníctvo a spolufinancujúci partneri. Treba tiež určiť odôvodnenie použitia štrukturálnych fondov a ako sa bude


Príloha A

46

využívať komponent štrukturálnych fondov.

8. Hlavné výhody schémy

Medzi hlavné atribúty schémy patrí:

• schopnosť recyklovať finančné zdroje po splatení úveru alebo predaji akcií,

• štruktúra fondu, ktorá umožňuje, aby sa financovanie z ERDF zintenzívnilo použitím finančných zdrojov súkromného sektoru,

• portfólio rôznych finančných zdrojov zamerané na potreby podnikov rôznej veľkosti,

• profesionálny a nezávislý manažment fondu fungujúci na komerčnom základe,

• jasné investičné smernice určené na nasmerovanie investícií do oblasti, ktorej sa poskytuje pomoc, a koncentrácia pomoci na spoločnosti, ktoré by inak nezískali finančné prostriedky, t. j. na zlyhanie trhu,

• Vyhradenie prostriedkov pre komunitné/sociálne podniky v zaostalých oblastiach, ktoré podporuje podnikanie ako formu regenerácie a katalyzátor sociálnej inklúzie.

9. Otázky týkajúce sa hospodárskej súťaže

Táto schéma, ako všetky ostatné schémy, musí plniť požiadavky predpisov o štátnej pomoci. Bude potrebné určiť, či sa schéma nachádza v oprávnenej oblasti (napr. článok 87 odsek 3 písmená a) a c)), či schéma obsahuje prvok štátnej pomoci a či ktorákoľvek štátna pomoc je zlučiteľná s príslušnými pravidlami (pozri najmä Oznam o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli).


Príloha A

47

OBCHODNÍ ANJELI 1. Rámcový opis schémy

Poskytovanie neformálneho rizikového kapitálu do akcií MSP, často spojené s poradenskou a inštruktorskou pomocou. Môže obsahovať aj poskytovanie úverov alebo kombináciu úverového financovania a financovania na báze akciového kapitálu.

2. Zdroje financovania schémy (Spoločenstvo, národné zdroje, súkromné zdroje) Finančné zdroje poskytujú osoby vysokej osobnej hodnoty, konajúce buď sami, alebo ako súčasť siete obchodných anjelov. Účasť verejného sektora sa obmedzuje na podporu založenia a prevádzky sietí, ktoré spájajú investujúcich obchodných anjelov a MSP. Podniky, do ktorých investujú obchodní anjeli, môžu tiež dostávať financovanie rizikovým kapitálom z iných schém, ktoré dostávajú príspevky verejných prostriedkov, napríklad z rizikových akciových investičných fondov. 3. Návratnosť súkromného kapitálu

Nie je aktuálna, keďže verejný sektor podporuje siete anjelov a nespoluinvestuje s obchodnými anjelmi, hoci financovanie rizikovým kapitálom s príspevkom verejných prostriedkov sa môže poskytovať v rámci osobitných dohôd.

4. Celkové ciele Druhy ukazovateľov, ktoré používajú „anjelskí investori“, môžu obsahovať: • návratnosť investícií (ROI), • dosiahnutie všeobecných alebo zvláštnych sociálnych cieľov, v závislosti od cieľov a motívov

anjelských investorov, • siete, ktorých prevádzkové náklady sú podporované verejnými financiami, môžu mať ciele z hľadiska

počtu podporovaných spoločností alebo tvorby pracovných miest. 5. Cieľové skupiny

Vysoko rastové MSP alebo MSP s vysokým potenciálom rastu v širokom spektre sektorov. Niektorí anjelskí investori budú mať konkrétne znalosti v danom sektore, takže môžu sústrediť svoje investície v tom sektore.

6. Podmienky pomoci (obvyklá suma, čas, podmienky financovania)

Ako sa uvádza vyššie, neformálny rizikový kapitál môže obsahovať úvery, ako aj akciový kapitál. Čo sa týka akciových investícií, anjelský investor bude hľadať realizovateľný mechanizmus vystúpenia pre svoju investíciu – hoci čas toho sa zrejme nebude špecifikovať vopred a bude závisieť od mnohých faktorov.

Medzi spôsoby vystúpenia môže patriť: • obchodný predaj alebo prvotná verejná ponuka (IPO), • umiestnenie majetkových účastí stredne výkonných spoločností do priebežnej správy až do odpredaja, • strata investície v zle prosperujúcich spoločnostiach. 7. Mechanizmy riadenia

Anjelskí investori zvyčajne preberajú aktívnu úlohu v dohľade nad výsledkami svojich investícií, aby dosiahli svoje komerčné, resp. sociálne ciele. Zvyčajne budú mať miesto v predstavenstve spoločnosti, do ktorej investovali, resp. budú poskytovať poradenskú pomoc manažérom spoločnosti.

Verejné orgány môžu mať pri podpore sietí účasť v sieťach, ale nie v spoločnosti prijímajúcej investíciu.


Medzi hlavné atribúty investícií obchodnými anjelmi patrí:

• Anjelskí investori sú silnejšie orientovaní na riziko ako tradiční komerční veritelia – vyhľadávajú investície s vysokým pomerom riziko/odmena, preto budú zrejme investovať do inovačných sektorov, ako high-tech priemysel alebo biotechnológie, v ktorých sú problémy s prístupom k financiám tradične vypuklejšie.

• Dopĺňajú formálne schémy rizikového kapitálu investujúce do akcií, čím prispievajú k všeobecnému


Príloha A

48

cieľu Komisie zvyšovať poskytovanie rizikového kapitálu v Európe.

• Anjelskí investori sú skúsení podnikatelia v pravom zmysle slova – často plnia inštruktorskú a poradenskú úlohu, čím pomáhajú transferu znalostí a tvorbe nového bohatstva.

• Niektorí anjelskí investori sa snažia dosiahnuť svojimi investíciami sociálne, ako aj finančné ciele. Koncepcia anjelských investorov prinášajúcich spätný prínos Spoločenstvu sa v posledných rokoch silne presadzuje v USA (napr. prostredníctvom priaznivého fiškálneho zaobchádzania). Tento jav je relatívne bežný aj v Európe, hoci menej rozvinutý.

• Pre verejné orgány schémy obchodných anjelov môžu zvýšiť ponuku rizikového kapitálu a zlepšiť poradenstvo s malými nákladmi pre verejné financie.


Anjelskí investori nedostávajú verejné financie. Úloha verejného sektoru sa obmedzuje na podporu rozvoja sietí anjelských investorov a kontaktovanie potenciálnych anjelských investorov s vhodnými spoločnosťami. Na podporu siete investorov sa preto vzťahujú záležitosti týkajúce sa štátnej pomoci.


Príloha A

49

ÚVEROVÉ SCHÉMY 1. Rámcový opis schémy

Poskytovanie úverových finančných zdrojov malým a stredným podnikom.


Medzi obvyklé zdroje úverových finančných prostriedkov patria: • úverové fondy založené s kapitálom z ERDF a zo súkromných zdrojov, • úverový kapitál z finančných ústavov, podoprený príspevkami na úroky (a niekedy zárukami). 3. Návratnosť súkromného kapitálu

V úverových fondoch súkromný kapitál môže byť rovnocenný s verejným kapitálom, alebo môže dostať určitú preferenciu, v prípade čoho cieľom bude udržiavať túto preferenciu a podriadenosť verejných fondov na minime. V prípade fondov, ktoré poskytujú akciový aj úverový kapitál, sa prednosť často dáva návratnosti úverového kapitálu. V prípade úverových schém podoprených príspevkami na úroky súkromný kapitál z finančných ústavov dostáva prednosť, keďže ich úvery sú splatné, ale príspevky na úroky nie. Úverový kapitál môže byť zaistený ručením Európskym investičným fondom (EIF) v oblastiach oprávnených na prijímanie regionálnej pomoci zo štrukturálnych fondov.


Ak je úverová schéma oprávnená na pomoc zo štrukturálnych fondov v rámci regionálneho programu štrukturálneho fondu, prijímateľské MSP sa musia nachádzať v oblasti, ktorej sa poskytuje pomoc. Prijímateľské MSP majú určitú voľnosť, ako spĺňajú kritériá oprávnenosti – napríklad môžu mať sídlo v miestnej oblasti alebo väčšinu zamestnancov v oblasti.

5. Celkové ciele (za bežné obdobie) V schémach príspevkov na úroky vo forme úrokových zliav je zľava podmienená splnením vopred určených kvantifikovaných cieľov prijímateľskými spoločnosťami. Prijímateľský MSP musí spĺňať tieto ciele predtým, ako sa stane oprávneným na zľavu. Medzi tieto ciele môže patriť: • počet vytvorených/zachránených pracovných miest,

• úroveň nových investícií.

Manažéri schém príspevkov na úroky podporovaných štrukturálnymi fondmi budú musieť tiež spĺňať určité ciele. Medzi ne zvyčajne patria:

• počet podnikov, ktorým sa poskytla pomoc,

• počet vytvorených/zachránených pracovných miest.

6. Podmienky pomoci (obvyklá suma, čas, podmienky financovania) Zvyčajná výška úverového financovania je veľmi odlišná podľa obchodnej potreby a veľkosti úverového fondu alebo schémy príspevkov na úroky. Úverové schémy môžu prevádzkovať viaceré odlišné fondy, z ktorých každý sa zameriava na firmy s rôznymi druhmi finančných požiadaviek, napr. úverové schémy pre malé firmy, úverové schémy zamerané na väčšie expandujúce firmy atď. Čokoľvek pod 10 000 EUR bude zvyčajne patriť do kategórie mikropôžičiek, ktoré sa analyzujú v samostatnej šablóne. Zvyčajný časový rámec úverov pre MSP sa tiež značne líši, ale zvyčajne je rozložený na minimálne tri roky a maximálne 25 rokov. Podmienky financovania a metódy dodania sú tiež rôzne – spoločnou črtou však je, že podmienky sú zvyčajne preferenčné v porovnaní s úvermi získanými na komerčnom základe. V prípade úverových fondov sa príspevok dáva priamo dlžníkovi vo forme nižšej úrokovej miery v porovnaní s rizikom, ktoré dlžník predstavuje. V prípade schém s príspevkami na úroky existujú dve metódy dodania. Buď veriteľská banka poskytuje úvery za preferenčných podmienok a dostáva príspevok na úroky (a niekedy záruku), alebo dlžník dostáva úrokovú zľavu na komerčný bankový úver. V prípade úverových fondov a schém príspevkov na úroky, v ktorých sa príspevok platí finančnému sprostredkovateľovi, manažéri fondov a úveroví sprostredkovatelia musia spĺňať kvantifikované ciele z hľadiska rozvoja zamestnanosti, stabilného rastu a


Príloha A

50

úrovne investícií firiem dostávajúcich pomoc atď. V prípade schém s úrokovou zľavou prijímateľské MSP, ktoré sami dostávajú zľavu (do jednej tretiny), musia dokázať dosahovanie určitých cieľov, predovšetkým cieľov tvorby pracovných miest a nových investícií. 7. Mechanizmy riadenia

Na riadenie úverových fondov sa vzťahuje pravidlo 8 pravidiel oprávnenosti štrukturálnych fondov na roku 2000 – 2006 (pozri prílohu B).17 Úverové fondy musia byť riadené nezávislými profesionálnymi manažérmi fondu a musia byť založené ako nezávislá právnická osoba upravená dohodami medzi zainteresovanými subjektmi alebo ako samostatný blok finančných zdrojov v rámci existujúceho finančného ústavu. Skôr, ako možno schváliť úverový fond, spolufinancujúce subjekty alebo sponzori fondu musia predložiť obchodný plán, v ktorom sa špecifikuje cieľový trh, kritériá oprávnenosti, podmienky financovania, prevádzkový rozpočet, vlastníctvo a spolufinancujúci partneri úverového fondu. Treba tiež odôvodniť použitie štrukturálnych fondov a ako sa bude využívať komponent štrukturálnych fondov.

Hoci na schémy príspevkov na úroky sa nevzťahuje pravidlo 8, vyžadujú sa porovnateľné normy riadenia. Existuje zvláštna požiadavka na poskytnutie nezaplatených príspevkov na konci programového obdobia (pozri kapitolu 5 a metodickú poznámku reprodukovanú v prílohe B).

Manažéri úverového fondu aktívne monitorujú svoje investície – určujú tiež prístup fondu k riadeniu rizík, ktorý sa bude líšiť v závislosti od cieľov fondu a jeho hlavných zainteresovaných subjektov.


Medzi hlavné atribúty úverových schém patri:

• schopnosť recyklovať finančné zdroje po splatení úverov,

• hlavný zdroj kapitálu pre MSP usilujúce sa získať finančné prostriedky na rozvoj,

• niektoré úverové schémy môžu poskytovať úvery na nezaistenom základe, čím uľahčujú MSP prístup k financiám,

• pre verejné orgány stredne riziková investícia, ktorá môže mať dobrý finančný efekt na iné zdroje kapitálu s perspektívou, že všetky alebo niektoré pôvodné investície budú k dispozícii na opakované použitie.


Táto schéma, ako všetky ostatné schémy, musí plniť požiadavky predpisov o štátnej pomoci. Bude potrebné určiť, či sa schéma nachádza v oprávnenej oblasti (napr. čl. 87 odsek 3 písmená a) a c)), či schéma obsahuje prvok štátnej pomoci a či ktorákoľvek štátna pomoc je zlučiteľná s príslušnými pravidlami.

17 Nariadenie Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, týkajúceho sa oprávnenosti výdavkov na činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi.


Príloha A

51

MIKROPÔŽIČKY 1. Rámcový opis schémy

Poskytovanie mikropôžičiek MSP, mikropodnikom a samostatne zárobkovo činným osobám. Mikropôžičkové schémy predstavujú pôžičky kapitálu malej veľkosti, ktoré sú pod hraničnou veľkosťou obvyklých bankových úverov (zvyčajne menej ako 10 000 eur).


Medzi obvyklé zdroje úverových finančných prostriedkov môžu patriť: • mikropôžičkové fondy založené s kapitálom z ERDF a zo súkromných zdrojov, • mikropôžičkové finančné zdroje z finančných ústavov, podoprené príspevkami na úroky, • EIF nedávno zaviedol záručnú schému pre mikropôžičky, ktorá refunduje náklady na analýzu prípadu

(200 EUR na prípad) a poskytuje zaisťovaciu záruku pre hlavného ručiteľa vo výške 75 %. 3. Návratnosť súkromného kapitálu

V mikropôžičkových schémach podporených príspevkami na úroky súkromný kapitál z finančných inštitúcií dostáva uprednostnenie. Úverový kapitál môže byť zaistený zaisťovacou zárukou Európskeho investičného fondu (EIF) v oblastiach, ktoré sú oprávnené na prijímanie pomoci zo štrukturálnych fondov.


Mikropôžičkové schémy sa zameriavajú na konkrétne druhy MSP, zvyčajne mikrofirmy s menej ako 5 zamestnancami a SZČO. Mikropôžičkové schémy sa tiež snažia poskytovať prístup ku kapitálu pre osoby, ktoré z rôznych dôvodov sú tradične finančne, resp sociálne vylúčené – medzi príklady znevýhodnených sociálnych skupín, pre ktoré mikropôžičkové schémy môžu byť určené, patria osoby so slabou úverovou históriou, dlhodobo nezamestnaní, osoby bez tradičnej kvalifikácie/vzdelania, mladí nezamestnaní ľudia, ženy – podnikateľky, podnikatelia z národnostných menším, osoby so zdravotným postihnutím atď.

Ak fond mikropôžičiek dostane pomoc zo štrukturálnych fondov v rámci regionálneho programu, prijímateľské MSP sa musia nachádzať v oblasti, ktorej sa poskytuje pomoc. Prijímateľské MSP majú určitú voľnosť, ako spĺňajú kritériá oprávnenosti – napríklad môžu mať sídlo v miestnej oblasti alebo väčšinu zamestnancov v oblasti.

5. Celkové ciele (za bežné obdobie) V mikropôžičkových schémach vo forme úrokových zliav platených dlžníkovi je zľava podmienená dosiahnutím vopred určených kvantifikovaných cieľov prijímateľskými spoločnosťami. Medzi tieto ciele môže patriť: • počet vytvorených/zachránených pracovných miest.

Manažéri mikropôžičkových schém, v ktorých existuje príspevok na úroky podporovaný štrukturálnymi fondmi, budú musieť tiež spĺňať určité ciele. Medzi ne zvyčajne patria:

• počet podnikov, ktorým sa poskytla pomoc,

• počet vytvorených/zachránených pracovných miest.

6. Podmienky pomoci (obvyklá suma, čas, podmienky financovania) Zvyčajná výška úverových finančných zdrojov bude vo všeobecnosti nižšia ako 10 000 EUR. Zvyčajný časový rámec pre splácanie mikropôžičiek sa značne líši, ale je zvyčajne od 1 do 10 rokov. Priemerné obdobie splácania mikropôžičiek je zvyčajne kratšie ako pri veľkých úveroch. Podmienky financovania a metóda dodania sa líšia, ale spoločnou črtou je, že podmienky sú zvyčajne preferenčné v porovnaní s úvermi získanými na komerčnom základe. V prípade úverových fondov sa príspevok dodáva priamo dlžníkovi vo forme nižšej úrokovej miery v porovnaní s rizikom, ktoré dlžník predstavuje. V prípade schém s príspevkami na úroky existujú dve metódy dodania. Buď veriteľská banka poskytuje úvery za preferenčných podmienok a dostáva príspevok na úroky (a niekedy záruku), alebo dlžník dostáva úrokovú zľavu na komerčný bankový úver. V prípade schém, v ktorých sa príspevok platí finančnému sprostredkovateľovi, úveroví sprostredkovatelia musia spĺňať kvantifikované


Príloha A

52

ciele z hľadiska rozvoja zamestnanosti, stabilného rastu a úrovne investícií firiem dostávajúcich pomoc atď. V prípade schém s úrokovou zľavou malé podniky, ktoré dostávajú zľavu, musia dokázať dosahovanie určitých cieľov, predovšetkým tvorby pracovných miest. 7. Mechanizmy riadenia

Na riadenie úverových fondov sa vzťahuje pravidlo 8 pravidiel oprávnenosti štrukturálnych fondov na roky 2000 – 2006 (pozri prílohu B).18 Úverové fondy (vrátane schém mikropôžičiek) musia byť riadené nezávislými profesionálnymi manažérmi fondu a musia byť založené ako nezávislá právnická osoba upravená dohodami medzi zainteresovanými subjektmi, alebo ako samostatný blok finančných zdrojov v rámci existujúcej finančnej inštitúcie. Skôr, ako možno schváliť úverový fond, spolufinancujúce subjekty alebo sponzori schémy mikropôžičiek musia predložiť obchodný plán, v ktorom sa špecifikuje cieľový trh, kritériá oprávnenosti, podmienky financovania, prevádzkový rozpočet, vlastníctvo a spolufinancujúci partneri fondu. Treba tiež určiť odôvodnenosť použitia štrukturálnych fondov a ako sa bude využívať komponent štrukturálnych fondov.

Hoci sa na schémy mikropôžičiek financované prostredníctvom dohôd o príspevkoch na úroky nevzťahuje pravidlo 8, vyžadujú sa porovnateľné normy riadenia. Existuje zvláštna požiadavka na poskytnutie nezaplatených príspevkov na konci programového obdobia (pozri kapitolu 5 a metodickú poznámku reprodukovanú v prílohe B).

Z hľadiska stratégie riadenia sú mikropôžičky silnejšie orientované na dosahovanie sociálnych cieľov ako komerčných cieľov. Mikropôžičkové schémy budú s väčšou pravdepodobnosťou poskytovať úvery, ktoré by neboli akceptované na obvyklej komerčnej báze z dôvodu pociťovaného vyššieho rizikového profilu.

V niektorých štátoch existuje ďalšia legislatívna komplikácia pri prevádzkovaní schém mikropôžičiek. Keďže zvyčajná výška úveru v prípade schém mikropôžičiek je zvyčajne príliš nízka, aby sa považovala za komerčne realizovateľnú (z dôvodu vysokých transakčných nákladov a nákladov na spracovanie), finančné inštitúcie, ktoré poskytujú úverové finančné zdroje, často delegujú riadenie, správu a vyplácanie mikropôžičiek na organizácie, ktoré nemajú právne postavenie ako finančná inštitúcia. Národná legislatíva však bráni, aby úvery vyplácali nefinančné inštitúcie. Budete musieť preveriť stav vo vašej krajine.


Medzi hlavné atribúty úverových schém patrí:

• schopnosť recyklovať finančné zdroje po splatení úverov,

• kompenzuje zlyhanie trhu spočívajúce v tom, že komerční poskytovatelia sa aktívne neangažujú v poskytovaní finančných prostriedkov pod určitú minimálnu hranicu,

• poskytuje prístup k finančným zdrojom pre tie MSP, zvlášť mikrofirmy a SZČO, ktoré majú tradične problémy s vypožičiavaním finančných prostriedkov – často s malou alebo žiadnou požiadavkou na kolaterál,

• poskytuje prístup k finančným zdrojom a podporuje podnikateľskú činnosť medzi znevýhodnenými sociálnymi skupinami a finančne vylúčenými – často s malou alebo žiadnou požiadavkou na kolaterál,

• pre verejné orgány prostriedok rozvoja mikropodnikov a podpory znevýhodnených osôb.


Schémy mikropôžičiek zvyčajne obsahujú štátnu pomoc pre podnik. V prípade mikropôžičiek však výška prítomnej štátnej pomoci bude zvyčajne nižšia ako 100 000 EUR na obdobie troch rokov, preto sa na ňu bude vzťahovať pravidlo de minimis.

18 Nariadenie Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, týkajúceho sa oprávnenosti výdavkov na činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi.


Príloha A

53

ZÁRUKY

1. Rámcový opis schémy

Poskytovanie záruk na úvery a na investície do akcií pre MSP na uľahčenie prístupu k úverovým finančným zdrojom (alebo menej bežne k finančným zdrojom z predaja akcií). Záručné fondy a vzájomné záručné združenia vydávajú záruky za poplatok na krytie rizika, ako aj administratívnych a spracovateľských nákladov. Mnohé záručné schémy v regionálne podporovaných oblastiach sú zaistené nástrojmi EIF, napríklad Záručnou facilitou pre MSP, ktoré hradia 50 % strát vzniknutých záručným fondom. Od záručných fondov a združení sa zas očakáva, že zvýšia svoj rizikový profil podporovaním rizikovejších investícií MSP s cieľom podporovať „rast a zamestnanosť“.


Medzi zvyčajné zdroje financovania môže patriť:

• kapitál zo štrukturálnych fondov Spoločenstva,

• kapitál z národných a regionálnych zdrojov súkromného sektora,

• súkromný kapitál,

• úvery zo súkromných zdrojov,

• podiely vložené malými a strednými podnikmi do vzájomných záručných fondov.

3. Návratnosť súkromného kapitálu

V záručných fondoch súkromný kapitál môže byť rovnocenný s verejným kapitálom, alebo môže dostať určitú preferenciu, v prípade čoho cieľom bude udržiavať túto preferenciu a podriadenosť verejných fondov na minime. V prípade fondov, ktoré sú financované akciovým aj úverový kapitál, sa prednosť často dáva návratnosti úverového kapitálu.


Cieľové skupiny sa budú obmedzovať na MSP v oblasti patriacej do pôsobnosti záručného fondu alebo združenia. Záruky predstavujú mimoriadne vhodný nástroj pre MSP, ktoré pociťujú ťažkosti so získaním prístupu k finančným zdrojom zvyčajnými komerčnými cestami, napr. v dôsledku chýbajúceho kolaterálu, predchádzajúcich podnikateľských výsledkov atď.

5. Celkové ciele Medzi hlavné ukazovatele, ktoré používajú záručné fondy, môžu patriť: • počet spoločností, ktorým sa poskytla pomoc, • počet vydaných záruk a celkové záručné záväzky, • celková hodnota úverov, ktoré sa získali prostredníctvom záruk, • verejné finančné zdroje vrátené na opätovné používanie.

6. Podmienky pomoci (obvyklá suma, čas, podmienky financovania) Záruky sú zvyčajne v dĺžke rovnajúcej sa dobe splatnosti úveru, odlišujúc sa podľa povahy úverovej schémy prevádzkovanej finančným ústavom, ktorý spravuje úvery. Záruky sa zvyčajne vydávajú na 40 až 80 % celkovej veľkosti úveru. MSP zaplatia za záruku poplatok na krytie rizika ručiteľa, ako aj administratívnych nákladov a nákladov na spracovanie. Ten zvyčajne predstavuje 1 % až 2 % celkovej výšky transakcie, niekedy s odstupňovaním záručnou inštitúciou podľa úrovne rizika. Záruka znižuje rizikovú angažovanosť veriteľskej inštitúcie – MSP žiadajúce o úver, ktorý je krytý zárukou, môžu preto dostať finančné prostriedky pri preferenčných sadzbách na premietnutie zníženého rizika.


Príloha A

54

7. Mechanizmy riadenia

Na riadenie záručných fondov sa vzťahuje pravidlo 9 pravidiel oprávnenosti štrukturálnych fondov na roky 2000 – 2006 (pozri prílohu B)19 Fondy môžu byť spoločné fondy dostávajúce príspevky verejných prostriedkov, do ktorých vložili podiely MSP, obchodne prevádzkované fondy s partnermi zo súkromného sektoru, alebo fondy plne financované z verejných prostriedkov. Náklady na riadenie nesmú presiahnuť 2 % ročného priemeru vloženého kapitálu počas trvania pomoci, ak sa po verejnej súťaži neukáže byť potrebné vyššie percento. Záručné fondy musia byť založené ako nezávislá právnická osoba upravená dohodami medzi podielnikmi, alebo ako samostatný blok finančných zdrojov v rámci existujúcej finančnej inštitúcie. Skôr, ako možno schváliť záručný fond, spolufinancujúce subjekty alebo sponzori fondu musia predložiť obchodný plán, v ktorom sa špecifikuje cieľové portfólio záruk, kritériá oprávnenosti, podmienky financovania, prevádzkový rozpočet, vlastníctvo a spolufinancujúci partneri fondu.

Financovanie zo štrukturálnych fondov a národných/regionálnych zdrojov môže byť dostupné na poskytnutie podpory pre záručné fondy v podporovaných regionálnych oblastiach. Záručné fondy okrem sledovania čisto komerčných cieľov môžu tiež sledovať sociálno-ekonomické ciele, ako tvorba nových pracovných miest alebo uľahčenie prístupu k finančným zdrojom pre znevýhodnené skupiny atď. Postoj záručného fondu k riziku a ochota požičiavať rizikovejším MSP sa preto bude líšiť v závislosti od cieľov hlavných podielnikov.


Hlavné atribúty záručných schém sú zhrnuté nižšie:

• schopnosť dosiahnuť vysoký pákový efekt z hľadiska financovania verejným/súkromným sektorom (zvyčajne 10-krát),

• uľahčuje prístup k úverovým finančným zdrojom za lepších finančných podmienok pre MSP, ktoré by neboli inak schopné ľahko získať prístup k finančným zdrojom (slabá úverová história, malý alebo žiadny kolaterál, absencia výsledkov podnikania z minulosti),

• princíp podieľania sa na riziku medzi záručným fondom alebo združením a úverovou inštitúciou znižuje riziko veriteľa a zabezpečuje intenzívnejšie poskytovanie úverov súkromným sektorom. Znižuje tiež kapitálové požiadavky veriteľa podľa bazilejských pravidiel, čím sa oslobodzujú zdroje.

• Pre verejné orgány – záručné fondy a združenia pomáhajú získavať vyššie financie zo súkromného sektora na podporu MSP a širší regionálny rozvoj.

• Prísne postupy skúmania a podrobná znalosť obchodných sektorov, v ktorých klient vykonáva činnosť, znižuje riziko zlyhania MSP.

• Záručné fondy a združenia poskytujú miestne informácie a presne uspôsobenú poradenskú podporu pre podnikateľskú činnosť.


Tieto schémy, ako všetky ostatné schémy, musia spĺňať požiadavky predpisov o štátnej pomoci. Bude potrebné určiť, či sa schéma nachádza v oprávnenej oblasti (napr. článok 87 odsek 3 písmená a) a c)), či schéma obsahuje prvok štátnej pomoci a či ktorákoľvek štátna pomoc je zlučiteľná s príslušnými pravidlami 19 Pravidlo 9, nariadenie Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28. júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, týkajúceho sa oprávnenosti výdavkov na činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi.


Príloha A

55

(najmä oznámenie o zárukách – pozri kapitolu 7).

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Predpisy štrukturálnych fondov

Príloha B

56

Predpisy štrukturálnych fondov o financovaní rizikovým kapitálom

Nasledujúca časť predstavuje text pravidiel 8 a 9 nariadenia Komisie (ES) č. 1685/2000 z 28 júla 2000, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999, týkajúceho sa oprávnenosti výdavkov na činnosti spolufinancované štrukturálnymi fondmi, a metodickú poznámku Komisie ohľadne schém zvýhodnených úverov

Pravidlo č. 8 – Rizikové investičné fondy a úverové fondy

1. VŠEOBECNÉ PRAVIDLO Zo štrukturálnych fondov možno spulufinancovať kapitál rizikových investičných fondov a/alebo úverových fondov, alebo rizikových investičných holdingových fondov (ďalej „fondy“) v súlade s podmienkami ustanovenými v bode 2. Na účely týchto pravidiel „Rizikové investičné fondy a úverové fondy“ znamenajú investičných sprostredkovateľov založených osobitne na poskytovanie akciového rizikového kapitálu alebo iných foriem rizikového kapitálu vrátane úverov pre malé a stredné podniky ustanovené v odporúčaní Komisie 96/280/ES20. „Rizikové investičné holdingové fondy“ znamenajú fondy založené na investovanie do viacerých rizikových investičných fondov a úverových fondov. Účasť štrukturálnych fondov vo fondoch môže byť spojená so spoluinvestíciami alebo zárukami z iných finančných nástrojov Spoločenstva. 2. PODMIENKY 2.1. Spulufinancujúce subjekty alebo sponzori fondu predložia obozretný obchodný plán, v ktorom okrem iného určia cieľový trh, kritériá, podmienky financovania, bežný rozpočet fondu, systém vlastníctva a partnerov v spoluvlastníctve, odbornosť, právomoci a nezávislosť manažmentu, interné predpisy fondu, zdôvodnenie a plánované využívanie príspevku zo štrukturálnych fondov, politiku vystúpenia z investície a pravidlá týkajúce sa likvidácie fondu, vrátane opätovného využitia výnosov priraditeľných k príspevku zo štrukturálnych fondov. Obchodný plán musí byť starostlivo posúdený a jeho vykonávanie musí kontrolovať riadiaci orgán, alebo musí byť za túto kontrolu zodpovedný. 2.2. Fond sa musí založiť ako nezávislá právnická osoba, ktorá sa riadi dohodami medzi jeho podielnikmi, alebo ako oddelená finančná jednotka v rámci existujúcej finančnej inštitúcie. V tomto druhom prípade musí byť fond predmetom zvláštnej dohody o vykonávaní, v ktorej sa ustanoví najmä vedenie samostatných účtov, ktoré rozlišujú nové zdroje investované do fondu (vrátane zdrojov z príspevkov zo štrukturálnych fondov) od zdrojov, ktoré mala inštitúcia k dispozícii na začiatku. Všetci prispievatelia do fondu musia hradiť svoje príspevky v hotovosti.

20 Ú. v. ES 107 z 30.4.1996, s. 4.


Príloha B

57

2.3. Komisia sa nemôže stať partnerom alebo podielnikom fondu. 2.4. Príspevok zo štrukturálnych fondov je viazaný na limity ustanovené v článku 29 odsekoch 3 a 4 všeobecného nariadenia. 2.5. Fondy môžu investovať do MSP len pri ich zakladaní, v skorých etapách (vrátane zárodkového kapitálu) alebo rozširovaní, a to len do činností, ktoré správcovia fondu posúdia ako ekonomicky životaschopné. Pri posudzovaní životaschopnosti treba vziať do úvahy všetky zdroje príjmov príslušných podnikov. Fondy nesmú investovať do firiem s ťažkosťami v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem s ťažkosťami21. 2.6. Treba postupovať opatrne, aby sa nenarušila súťaž na trhu rizikového investičného kapitálu a úverov. Predovšetkým výnosy z investícií do akciového kapitálu a z úverov (mínus pomerný podiel nákladov na riadenie) možno prednostne prideliť podielnikom súkromného sektora do výšky odmeny ustanovenej v dohode medzi podielnikmi, a po tom sa musia rozdeliť proporcionálne medzi všetkých podielnikov štrukturálnych fondov. Výnosy fondu, ktoré možno priradiť k príspevkom zo štrukturálnych fondov, sa znovu použijú na činnosti rozvoja MSP v tej istej oprávnenej oblasti. 2.7. Náklady na riadenie nesmú byť vyššie ako 5 % ročného priemeru vloženého kapitálu po dobu trvania pomoci, ak sa neukáže potrebné zvýšiť toto percento na základe verejnej súťaže. 2.8. V čase skončenia činnosti oprávnené výdavky fondu (konečného prijímateľa) zodpovedajú kapitálu fondu, ktorý bol investovaný do MSP alebo požičaný MSP, pri zohľadnení nákladov vynaložených na riadenie. 2.9. Na príspevky do fondov zo štrukturálnych fondov a z iných verejných zdrojov, ako aj na investície urobené fondmi do jednotlivých MSP sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci. 3. ODPORÚČANIA 3.1. V prípade fondov, do ktorých prispievajú štrukturálne fondy, Komisia odporúča normy správnej praxe ustanovené v bodoch 3.2 až 3.6. Komisia bude pri skúmaní zlučiteľnosti fondu s pravidlami štátnej pomoci považovať dodržiavanie týchto odporúčaní za pozitívny prvok. Na účel oprávnenosti výdavkov však odporúčania nie sú záväzné. 3.2. Finančný príspevok súkromného sektoru musí byť zásadný, a vyšší ako 30 %. 3.3. Fondy musia byť dostatočne veľké a musia pokrývať dostatočne širokú cieľovú skupinu, aby príslušné činnosti boli ekonomicky životaschopné a časový kalendár investícií bol zlučiteľný s obdobím prispievania zo štrukturálnych fondov, a mali by sa sústrediť na oblasti, v ktorých trh vykazuje problémy.

21 Ú. v. ES 288 z 9.10.1999, s. 2


Príloha B

58

3.4. Časový rozvrh vkladania kapitálu do fondu musí byť pre štrukturálne fondy a podielnikov rovnaký, a musí byť v pomere k upísaným podielom. 3.5. Fondy musia byť riadené nezávislými tímami odborníkov s dostatočnými skúsenosťami, ktoré ich robia dôveryhodnými a zaručujú potrebnú odbornú spôsobilosť spravovať rizikový investičný fond. Riadiace tímy by sa mali vyberať v konkurznom konaní, ktoré bude prihliadať na predpokladanú úroveň platov. 3.6. Fondy by v zásade nemali nadobúdať majoritné podiely vo firmách. Ich cieľom by malo byť zrealizovať všetky investície počas doby trvania fondu.


Príloha B

59

Pravidlo č. 9 – Záručné fondy 1. VŠEOBECNÉ PRAVIDLO Zo štrukturálnych fondov možno spolufinancovať kapitál záručných fondov za podmienok ustanovených v bode 2. Na účel tohto pravidla „záručné fondy“ znamenajú finančné nástroje, ktoré zaisťujú rizikové investičné fondy a úverové fondy v zmysle pravidla č. 8, a ostatné rizikové schémy financovania MSP (vrátane úverov) proti stratám vznikajúcim z ich investícií do malých a stredných podnikov tak, ako sa ustanovujú v odporúčaní 96/280/ES. Tieto fondy môžu byť spoločné fondy prijímajúce verejnú pomoc upísané malými a strednými podnikmi, obchodne prevádzkované fondy s partnermi zo súkromného sektora, alebo fondy plne financované verejným sektorom. Prispenie štrukturálnych fondov do týchto fondov môže byť doprevádzaná čiastočnými zárukami poskytovanými ďalšími finančnými nástrojmi Spoločenstva. 2. PODMIENKY 2.1. Spulufinancujúce subjekty alebo sponzori fondu predložia obozretný obchodný plán, podobne ako v prípade rizikových investičných fondov (pravidlo č. 8), v ktorom sa ustanoví cieľové záručné portfólio. Obchodný plán musí byť starostlivo posúdený a jeho vykonávanie musí kontrolovať riadiaci orgán, alebo musí byť za túto kontrolu zodpovedný. 2.2. Fond musí byť založený ako nezávislá právnická osoba upravená dohodami medzi jeho podielnikmi, alebo ako oddelená finančná jednotka v rámci existujúcej finančnej inštitúcie. V druhom prípade musí byť „fond“ predmetom zvláštnej dohody o vykonávaní, v ktorej sa ustanoví najmä vedenie samostatných účtov, ktoré rozlišujú nové zdroje investované do fondu (vrátane zdrojov z príspevkov zo štrukturálnych fondov) od zdrojov, ktoré mala inštitúcia k dispozícii na začiatku. 2.3. Komisia sa nemôže stať partnerom alebo podielnikom fondu. 2.4. Fondy môžu poskytovať záruky len na investície do činností, ktoré sa považujú za ekonomicky životaschopné. Fondy nesmú poskytovať záruky podnikom s ťažkosťami v zmysle usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu podnikov s ťažkosťami. 2.5. Každá časť príspevku zo štrukturálnych fondov, ktorá zostane po vyplatení záruk, sa opätovne použije na činnosti rozvoja MSP v tej istej oprávnenej oblasti. 2.6. Náklady na riadenie nesmú byť vyššie ako 2 % ročného priemeru vloženého kapitálu počas trvania pomoci, ak sa neukáže po verejnej súťaži, že je nutné vyššie percento. 2.7. V čase skončenia činnosti oprávnené výdavky fondu (konečného prijímateľa) zodpovedajú výške vloženého kapitálu fondu, ktorá sa po vykonaní nezávislého auditu javí ako potrebná na krytie poskytnutých záruk, a to vrátane nákladov vynaložených na riadenie. 2.8. Na príspevky do záručných fondov zo štrukturálnych fondov a z iných verejných zdrojov, ako aj na záruky poskytované týmito fondmi jednotlivým MSP sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Pomoc de minimis

Príloha C

60

Pomoc de minimis Nasledujúci text predstavuje výňatok z nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001, ktoré sa týka pomoci malej výšky pre podniky Článok 1 – Predmet úpravy

Toto nariadenie platí pre pomoc poskytovanú podnikom vo všetkých sektoroch, s výnimkou: (a) sektoru dopravy a činností, ktoré sa týkajú výroby, spracovania alebo marketingu produktov uvedených v prílohe I Zmluvy o ES,

(b) pomoci pre činnosti spojené s vývozom, najmä pomoci priamo spojenej s vyvážaným množstvom, so zakladaním a prevádzkovaním distribučnej siete, alebo s inými bežnými výdavkami pri vývoznej činnosti,

(c) pomoci podmienenej používaním domáceho tovaru na úkor dovážaného tovaru. Článok 2 – Pomoc de minimis

1. Ak opatrenia pomoci spĺňajú podmienky ustanovené v odsekoch 2 a 3, rozumie sa, že nespĺňajú všetky kritériá článku 87 odseku 1 Zmluvy o ES a nepodliehajú preto oznamovacej povinnosti podľa článku 88 odseku 3 Zmluvy o ES.

2. Celková výška pomoci de minimis poskytnutej jednému podniku nesmie v období troch rokov presiahnuť 100 000 EUR. Tento limit platí bez ohľadu na formu pomoci alebo cieľ, ktorý sa sleduje.

3. Limit ustanovený v odseku 2 sa vzťahuje na príspevok vyplatený v hotovosti. Všetky použité čísla predstavujú hrubé sumy, to znamená pred zrážkou priamej dane. Ak sa pomoc poskytuje v inej forme ako vo forme finančného príspevku, jeho výška sa stanoví podľa hrubého ekvivalentu poskytnutého príspevku. Pomoc splatná vo viacerých splátkach sa diskontuje na svoju hodnotu v okamihu pridelenia. Úroková sadzba, ktorá sa použije na účel diskontovania a na výpočet výšky pomoci vo forme zvýhodneného úveru, je referenčná sadzba platná v čase pridelenia pomoci.

Článok 3 – Kumulácia a sledovanie

1. Ak členský štát poskytne niektorému podniku pomoc de minimis, musí ho

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Pomoc de minimis

Príloha C

61

informovať o povahe pomoci de minimis a vyžiadať od neho úplné informácie o ďalšej pomoci de minimis, ktorú počas predchádzajúcich troch rokov získal.

Členský štát môže poskytnúť novú pomoc de minimis až po preskúmaní, či celková výška pomoci de minimis v rozhodnom období troch rokov nepresiahne úroveň limitu ustanovenú v článku 2 odseku 2. 2. Keď členský štát zriadil centrálny register pomoci de minimis, ktorý obsahuje úplné informácie o všetkej pomoci de minimis, ktorú poskytol ktorýkoľvek orgán daného členského štátu, požiadavka prvého pododseku odseku 1 sa neuplatní od chvíle, keď register zahrnie obdobie troch rokov.

3. Členské štáty evidujú a spracúvajú všetky informácie týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia. Tieto záznamy musia obsahovať všetky informácie, ktoré dokážu, že sa dodržali podmienky tohto nariadenia. Záznamy týkajúce sa jednotlivej pomoci de minimis sa uchovávajú 10 rokov od dátumu poskytnutia pomoci, a v prípade schémy pomoci de minimis predstavuje táto lehota 10 rokov od dátumu, ku ktorému bola poskytnutá posledná jednotlivá pomoc v rámci tejto schémy. Príslušný členský štát na písomnú žiadosť Komisie poskytne do 20 pracovných dní, alebo v dlhšej lehote, ktorá je stanovená v žiadosti, všetky informácie, ktoré Komisia považuje za potrebné na dokázanie, že sa dodržali podmienky tohto nariadenia, najmä celková výška pomoci de minimis, ktorú podnik prijal.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Slovník pojmov

Príloha D

62

Slovník pojmov Obchodní anjeli: Súkromné osoby, ktoré investujú priamo do mladých nových a rastúcich

nekótovaných obchodných spoločností (financovanie zárodkovej etapy). V mnohých prípadoch tiež uľahčujú financovanie nasledujúcej etapy životného cyklu mladých spoločností (štartovacia etapa). Obchodní anjeli zvyčajne poskytujú finančné prostriedky náhradou za majetkový podiel v obchodnom podniku, ale môžu tiež poskytovať iné dlhodobé financie. Tento kapitál môže dopĺňať sektor rizikového investičného kapitálu poskytovaním menších finančných súm (vo všeobecnosti pod 150 000 EUR) v skoršej etape, než je väčšina firiem zaoberajúcich sa investovaním rizikového kapitálu schopná investovať.

Kapitálový trh: Trh, na ktorom priemysel, obchod a orgány ústrednej štátnej správy a miestnej samosprávy získavajú dlhodobý kapitál. Súčasťou kapitálového trhu sú burzy cenných papierov.

Rozvojový kapitál: Finančné prostriedky poskytované na rast a expanziu firmy.

Kapitál začiatočnej etapy:

Finančné prostriedky poskytované spoločnostiam skôr, ako začnú komerčnú výrobu a predaj a skôr ako prinesú zisk. Obsahuje zárodkový kapitál a štartovací kapitál.

Vlastné imanie: Kapitál spoločnosti v obyčajných akciách.

IPO (Initial Public Offering):

Prvotná verejná ponuka (prvé vydanie akcií spoločnosťou na burze nebo na trhu akcií, kde sa akcie nekótujú; prvá ponuka akcií na burze): proces spustenia verejne obchodovanej spoločnosti vyzvaním verejnosti, aby upisovala jej akcie.

Kúpa spoločnosti vlastným podnikovým vedením:

Finančné prostriedky poskytnuté na umožnenie súčasnému prevádzkovému manažmentu a investorom získať existujúcu skupinu výrobkov alebo obchodný podnik. Známa ako MBO (Management buy-out).

Súkromný akciový kapitál:

Na rozdiel od verejného akciového kapitálu, investície do akcií spoločností, ktoré nie sú kótované na trhu cenných papierov. Obsahuje rizikový akciový investičný kapitál a investície na kúpu podielu vo firme.

Prospekt: Formálna písomná ponuka na predaj cenných papierov, ktorá oznamuje plán pre navrhovaný obchodný podnik alebo skutočnosti týkajúce sa existujúceho plánu, ktoré investor potrebuje, aby prijal kvalifikované rozhodnutie.

Výmenný kapitál: Nákup existujúcich akcií v spoločnosti od inej rizikovej investičnej organizácie alebo od iného akcionára alebo akcionárov.

Trhy rizikového kapitálu:

Trhy poskytujúce finančné zdroje na nákup akcií spoločnosti počas jej skorých etáp rastu (zárodková etapa, štartovacia etapa a etapa rozvoja). Obsahuje tri druhy financovania: • neformálne investovanie obchodnými anjelmi a spoločnosťami („rizikové

investovanie spoločnosťami“), • rizikový akciový investičný kapitál, • akciové trhy špecializujúce sa na MSP a rýchlo rastúce spoločnosti.

Sekundárny trh: Trh, na ktorom sa cenné papiere kupujú a predávajú následne po pôvodnej emisii. Existencia prosperujúceho likvidného sekundárneho trhu vytvára podmienky pre zdravý primárny trh.

Cenný papier: Finančné aktívum vrátane akcií, štátnych cenných papierov, dlžobných úpisov, dlhopisov, podielov v podielových fondoch a práva na požičané alebo uložené peniaze.

Zárodkový kapitál: Finančné prostriedky poskytnuté na výskum, vyhodnotenie a vývoj prvotného návrhu.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Slovník pojmov

Príloha D

63

Štartovací kapitál: Poskytnutý spoločnostiam na vývoj výrobku a začatie marketingu.

Burza cenných papierov alebo trh cenných papierov

Trh, na ktorom sa kupujú a predávajú cenné papiere. Jeho základnou funkciou je umožniť verejne obchodovaným spoločnostiam, orgánom ústrednej štátnej správy a miestnej samosprávy získať kapitál predajom cenných papierov investorom.

Rizikový (akciový) investičný kapitál:

Investície do nekótovaných spoločností rizikovými investičnými firmami, ktoré riadia vlastné alebo cudzie zdroje. Zahŕňa financovanie začiatočnej etapy, financovanie expanzie a výmeny kapitálu, ale neobsahuje financovanie nákupu podielov vo firme.

Rizikové (akciové) investičné fondy

Uzavreté investičné fondy, vytvorené na poskytovanie rizikového akciového investičného kapitálu.

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Vyhľadávacia služba Inforegio

Príloha E

64

Vyhľadávacia služba Inforegio Internetová stránka Inforegio obsahuje informácie o všetkých programoch v rámci štrukturálnych fondov a tiež obsahuje vyhľadávací nástroj, ktorý umožňuje používateľom robiť vyhľadávanie podľa štátu, regiónu a druhu programu. Táto vyhľadávacia služba poskytuje súhrnné údaje o programoch a webové linky na príslušný región alebo program.

Na túto vyhľadávaciu službu sa môžete pripojiť cez nasledujúcu linku: http://europa.eu.int/comm/regional_policy/country/prordn/index_en.cfm Prístup k informáciám o schémach dostupných v každom štáte je tiež k dispozícii aj na nasledujúcej linke: http://europa.eu.int/comm/regional_policy/country/gateway/index_en.cfm

Príklad vyhľadávacieho okna sa uvádza nižšie:

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Zdroje a kontakty

Príloha F

65

Zdroje a kontakty A. Informácie Európskej komisie zahŕňajúce väčšinu druhov schém Internetová stránka generálneho riaditeľstva pre regionálnu politiku poskytuje najnovšie informácie o opatreniach Európskej únie na podporu regionálneho rozvoja http://europa.eu.int/comm/regional_policy/index_en.htm Internetová stránka generálneho riaditeľstva pre podniky obsahuje informácie o prístupe a správne postupy prístupu malých podnikov k finančným zdrojom v skoršej etape, a k finančným zdrojom pre expandujúce a hi-tech firmy. Predstavuje adresár opatrení na prospech podnikania a hospodárskej súťaže. http://europa.eu.int/comm/enterprise/enterprise_policy/best-directory/en/finance/index.htm Generálne riaditeľstvo pre výskum poskytuje na internetovej stránke CORDIS (Community Research & Development Information Service) stránky pre finančnú inováciu. Poskytuje informácie pre podnikateľov a investorov, týkajúce sa rizikového kapitálu, bankového financovania a financovania dlhom, neformálnych investorov, trhov cenných papierov, ako aj informácie o širokej škále súvisiacich schém s podporou EÚ a výzvy na zasielanie návrhov. http://www.cordis.lu/en/home.html Na internetovej stránke generálneho riaditeľstva pre hospodársku súťaž sa uvádzajú príslušné dokumenty týkajúce sa politiky hospodárskej súťaže, štátnej pomoci a regionálneho rozvoja. Medzi ne patrí:

- Vademecum o štátnej pomoci. http://europa.eu.int/comm/competition/state_aid/others/vademecum/vademecum_en.pdf) - Oznam Komisie o štátnej pomoci vo forme záruk (Ú. v. ES C71 z 11.03.2000) http://europa.eu.int/comm/competition/state_aid/legislation/state_guarantees/notice_19991124_en.pdf - Oznámenie z oblasti rizikového kapitálu, týkajúce sa štátnej pomoci a rizikového kapitálu (Ú. v. ES C235, 21.08.2001, s. 3-1) http://europa.eu.int/comm/competition/state_aid/legislation/aid3.html#D


Príloha F

66

B. Informácie týkajúce sa konkrétnych druhov schém Európsky investičný fond je špecializovaná finančná inštitúcia Európskej únie, ktorá poskytuje rizikový investičný kapitál a záručné nástroje na zakladanie, rast a rozvoj malých a stredných podnikov (MSP).

EIF bol poverený generálnym riaditeľstvom pre regionálnu politiku Európskej komisie, aby rozpracoval poradenskú činnosť pre riadiace orgány programov štrukturálnych fondov s cieľom pomôcť im zakladať fondy, vrátane prevádzkových, právnych a finančných otázok, investičných postupov a personálnych otázok. Táto podpora je k dispozícii aj pre regióny, krajiny a interregionálne fondy.

43, avenue J.F. Kennedy L-2968 Luxembourg LUXEMBOURG Tel: +352-42 66 88 – 1

Fax: +352-42 66 88 – 200 e-mail: [email protected] www.eif.org

C. Ostatné príslušné organizácie European Venture Capital Association Minervastraat 4 B-1930 Zaventem (Brussels) Belgium Tel +32 2 715 00 20 Fax +32 2 725 07 04 e-mail [email protected] www.evca.com

FEBEA, Fédération Européenne de Finances et Banques Ethiques et Alternatives Rue du Progrès 333, bte 5 1030 Brussels, Belgium tél +32(0)2-274 14 55 fax +32(0)2-205 17 39 e-mail [email protected]

European Business Angel network EURADA / EBAN Avenue des Arts,12 Bte 7 B-12 10 BRUSSELS Belgium Tel.: 32 2 218 43 13 Fax: 32 2 218 45 83 e-mail: [email protected] www.eban.org

INAISE, International Association of Investors in the Social Economy Rue Haute 139, bte 3 1000 Brussels, Belgium tel: + 32 2 234 5797 fax: + 32 2 234 5798 e-mail: [email protected]

European Mutual Guarantees Association 40, rue de Washington B-1050 Brussels BELGIUM Tel: +32 2 640 51 77

MFC-CEE & NIS, Micro-Finance Centre for Central and Eastern Europe and the New Independent States ul. Koszykowa 60/62 m. 52 00-673 Warsaw, Poland tel.: (48-22) 622 34 65


Príloha F

67

Fax: + 32 2 640 51 77 e-mail: [email protected] http://www.aecm.be,

fax: (48-22) 622 34 85 e-mail: [email protected]


Príloha F

68

Micro credits CDFA, Community Development Finance Association 80-84 Bondway Vauxhall London SW8 1SF, UK Tel: +44 20 7820 1282 Fax: +44 20 7587 5347 e-mail: [email protected]

MFC (Western Europe), Micro-Finance Centre, Western Europe C/o ADIE 14 rue Delambre 75014 Paris, France Tel (33) 01 42 18 57 87 Fax (33) 01 43 20 19 50 Email: [email protected]

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Zoznam prípadových štúdií

Príloha G

69

Prípadové štúdie V nasledujúcej tabuľke sa uvádzajú prípadové štúdie vykonané počas prípravy príručky. V príručke robíme odvolávky na niekoľko príkladov najlepšej praxe spomedzi prípadových štúdií. Úplné posudky na prípadové štúdie vo forme šablóny sú k dispozícii online na internetovej stránke Európskej komisie: http://europa.eu.int/comm/regional_policy/sources/docgener/guides/guide_en.htm Od zainteresovaných orgánov sa žiada, aby poskytovali nové prípadové štúdie alebo aktualizovali existujúce prípadové štúdie. Pri tom dodržiavajte, prosím, formát uvedený na prvej stránke zoznamu prípadových štúdií a zašlite prípadovú štúdiu v elektronickej forme v jej pôvodnom jazyku Európskej komisii, koordinačnej jednotke [email protected], ktorá potvrdí žiadosť a rozhodne o uverejnení. .

Prípad.

štúdia č.

Druh nástroja Názov schémy Internetová stránka inštitúcie

1 Rizikový akciový investičný kapitál, úvery, mikropôžičky

Merseyside Special Investment Fund - UK

www.msif.co.uk

2 Zárodkový kapitál a rizikový akciový investičný kapitál

Enterprise Ireland www.enterprise-ireland.ie

3 Akciový kapitál a úvery Enterprise Ireland www.enterprise-ireland.ie

4 Záruky Finnvera - Finland www.finnvera.fi

5 Úvery Finnvera-Finland www.finnvera.fi

6 Akciový kapitál a úvery Finance Wales-UK www.financewales.co.uk/

7 Úvery Bank für Sozialwirtschaft AG Germany

www.sozialbank.de

8 Záruky Portuguese Mutual Guarantee System (SPGM)

www.spgm.pt

9 Úvery Instituto de Fomento de Andalucia (IFA) - Spain

www.central.ifa.es

9bis Príspevky na úroky Instituto de Fomento de Andalucia (IFA) - Spain

www.central.ifa.es

10 Rizikový akciový investičný kapitál

Instituto de Fomento de Andalucia (IFA) - Spain

www.central.ifa.es

11 Záruky Eurofidi -Italy www.eurocons.it

12 Mikropôžičky a zárodkový kapitál

Brussel /Bruxelles micro-credits and seed capital fund -Belgium

www.srib.be

13 Záruky Hitelgarancia -Hungary www.hitelgarancia.hu

14 Rizikový akciový investičný kapitál

Franche-Comté - France n.a.

15 Mikropôžičky Fundusz Mikro -Poland http://www.funduszmikro.home.pl/

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Zoznam prípadových štúdií

Príloha G

70

16 Obchodní anjeli LINC Scotland

http://www.go.uk.com/business_angels.html

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Schémy programovacieho obdobia 2000 – 2006

Príloha H

71

Schémy programovacieho obdobia 2000 - 2006 Výška v EUR

PROGRAM

OPATRENIA

NÁKLADY SPOLU

VEREJNÉ NÁKLADY

ŠTRUKTURÁL-NE FONDY

NÁRODNÉ FONDY

SÚKROMNÝ SEKTOR

1

(2+5) 2

(3+4) 3

4

5

EEUR RAKÚSKO

Steiermark Gründung von Unternehmen 1,526,130 381,532 228,920 152,613 1,144,597RAKÚSKO SPOLU 1,526,130 381,532 228,920 152,613 1,144,597

BELGICKO Hainaut Ingénierie financière 59,444,864 59,444,864 29,722,432 29,722,432 0Bruxelles Capitale Ingénierie financière 11,335,100 10,000,000 5,000,000 5,000,000 1,335,100BELGICKO SPOLU 70,779,964 69,444,864 34,722,432 34,722,432 1,335,100

NEMECKO

Mecklenburg - Vorpommern Stärkung unternehmerischer Potentiale der KMU 4,300,540 4,300,540 3,103,117 1,197,423 0

Mecklenburg - Vorpommern Finanzinstrumente bei KMU 255,648 255,648 191,736 63,912 0

Saarland Wirtschaftsnahe und touristische Infrastruktur in den Übergangs-gebieten 8,533,000 8,533,000 4,266,500 4,266,500 0

Nordrhein-Westfalen Beteiligungskapital 77,715,254 77,715,254 38,857,627 38,857,627 0


Príloha H

72

Výška v EUR

PROGRAM OPATRENIA NÁKLADY SPOLU

VEREJNÉ NÁKLADY

ŠTRUKTURÁLNE FONDY

NÁRODNÉ FONDY

SÚKROMNÝ SEKTOR

NEMECKO (pokračovanie)

Nordrhein-Westfalen Fonds für Gründer/innen aus den Hochschulen 3,068,042 3,068,042 1,534,021 1,534,021 0

Hessen

Beteiligung des Landes am Aufbau eines oder mehrerer regionaler Risikokapitalfonds für junge Unternehmen und Existenzgründungen 6,608,484 4,956,363 3,304,242 1,652,121 1,652,121

Bayern

Förderung der Leistungssteigerung durch Kooperati-on, Beratung und Vernetzung von KMU 7,390,724 5,912,579 3,695,362 2,217,217 1,478,145

NEMECKO SPOLU 107,871,692 104,741,426 54,952,605 49,788,821 3,130,266 ŠPANIELSKO

Andalucia Mejora de las condiciones de financiación de las empresas (FEDER) 175,580,983 175,580,983 131,685,738 43,895,245 0

Canarias Mejora de las condiciones de financiación de las empresas 12,861,659 12,861,659 9,646,244 3,215,415 0

Castilla la Mancha Mejora de las condiciones de financiación de las empresas. (FEDER) 14,144,286 14,144,286 9,901,000 4,243,286 0

Castilla la Mancha Mejora de las condiciones de financiación de las empresas. (FEDER) 21,426,371 21,426,371 14,998,460 6,427,911 0

Castilla la Mancha Desarrollo endógeno de zonas rurales, relativo a las actividades agrarias (FEOGA-O) 1,224,338 1,224,338 795,820 428,518 0

Castilla y León Mejora de las condiciones de financiación de las empresas. (FEDER) 8,654,290 8,654,290 6,058,003 2,596,287 0

Extremadura Mejora de las condiciones de financiación de las empresas 4,207,087 4,207,087 3,155,314 1,051,773 0

Extremadura Mejora de las condiciones de financiacion de las empresas 19,200,000 19,200,000 14,400,000 4,800,000 0

Murcia Mejora de las condiciones de financiación de las empresas 14,418,571 14,418,571 10,093,000 4,325,571 0

Pais Vasco Mejora de las condiciones de financiación de las empresas 58,728,274 58,728,274 29,364,137 29,364,137 0

ŠPANIELSKO SPOLU 330,445,859 330,445,859 230,097,716 100,348,143 0


Príloha H

73

Výška v EUR


VEREJNÉ NÁKLADY


NÁRODNÉ FONDY

SÚKROMNÝ SEKTOR

FÍNSKO

Fínsko – oblasti cieľov 1 a 2

Finnvera – mikrofinancovanie (pôžičky pre mikropodniky a ženy – podnikateľky), pôžičky pre podnikateľov a pôžičky na financovanie rastu (investície a prevádzkový kapitál) 20,446,400 13,913,600 5,555,200 8,358,400 6,532,800

FÍNSKO SPOLU 20,446,400 13,913,600 5,555,200 8,358,400 6,532,800

FRANCÚZSKO Corse Favoriser le développement des entreprises 9,542,271 7,474,681 2,898,580 4,576,101 2,067,590 Guyane Ingénierie financière 4,807,083 4,596,246 2,951,718 1,644,528 210,837 Martinique Garantie financière 17,189,500 17,189,500 7,660,500 9,529,000 0 Martinique Plates formes d'initiative locale 13,718,000 6,858,000 1,523,000 5,335,000 6,860,000 Martinique Bonification d'intéret 3,968,000 3,968,000 1,834,000 2,134,000 0 Auvergne Soutien aux projets des entreprises 15,460,000 4,370,000 2,080,000 2,290,000 11,090,000

Lorraine Soutenir les investissements matériels et immatériels des PME-PMI 12,665,967 10,275,063 5,137,532 5,137,532 2,390,904

Pays de le Loire Soutenir les projets de développement des entreprises 46,357,089 20,881,687 4,635,709 16,245,978 25,475,402

Poitou-Charentes

Soutien à la création et au développement des entreprises industrielles, artisanales et commerciales, touristiques et des services aux entreprises 11,395,529 3,965,644 1,937,240 2,028,404 7,429,885

Basse-Normandie Favoriser la création, le développement et la transmission d'entreprises 11,499,884 5,024,884 2,225,053 2,799,831 6,475,000

Haute-Normandie Améliorer la compétitivité et soutenir la création des entreprises et de services 40,402,842 14,447,185 5,527,479 8,919,707 25,955,656

Champagne-Ardenne Soutenir la création d'activités 1,695,000 1,185,000 510,000 675,000 510,000 Champagne-Ardenne Accompagner l'expansion des entreprises 8,976,473 4,100,249 2,050,125 2,050,124 4,876,224


Príloha H

74

Výška v EUR


VEREJNÉ NÁKLADY


NÁRODNÉ FONDY

SÚKROMNÝ SEKTOR

FRANCÚZSKO (pokračovanie) Champagne-Ardenne Anticiper les mutations industrielles 6,000,000 1,500,000 750,000 750,000 4,500,000

Champagne-Ardenne Reconquérir la valeur ajoutée de notre production agricole 0 0 0 0 0

Provence-Alpes-Côte d'Azur Accroître la compétitivité des entreprises 170,140,053 96,054,413 24,698,700 71,355,713 74,085,639

Franche-Comté Structurer un environnement compétitif et attractif pour les entreprises 2,715,517 2,317,453 688,143 1,629,310 398,063

Aquitaine Ingénierie financière 26,599,999 21,900,000 10,100,000 11,800,000 4,699,999

Bourgogne

Accompagner la modernisation des entreprises, le développement des PMI-PME et du commerce de l'artisanat 14,201,515 4,187,515 2,093,757 2,093,757 10,014,000

Centre Accroître la compétitivité des entreprises 5,415,780 1,354,080 677,040 677,040 4,061,700 Ile-de-France Soutien à la création d'activités 27,972,000 13,986,000 6,993,000 6,993,000 13,986,000

Ile-de-France Renforcement des moyens humains et financiers des entreprises (PME/TPE) 14,008,000 7,004,000 3,502,000 3,502,000 7,004,000

Picardie Ingénierie financière, création et développement d’entreprises » 9,146,940 6,402,858 3,201,429 3,201,429 2,744,082

Rhône-Alpes Soutient à la création et à la reprise d'entreprise 0 0 0 0 0 FRANCÚZSKO SPOLU 473,877,442 259,042,458 93,675,005 165,367,454 214,834,981

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO Normanton in Derby Podpora miestnych podnikov 1,178,228 895,219 424,162 471,057 283,009 Cornwall and the Isles of Scilly Finančný inžiniering pre MSP 15,997,000 15,997,000 7,997,000 8,000,000 0 Cornwall and the Isles of Scilly Infraštruktúra pre vzdelávanie 15,997,000 15,997,000 7,997,000 8,000,000 0

South Yorkshire Podpora adaptácie a rozvoja vidieckych oblastí 4,515,000 3,612,000 1,806,000 1,806,000 903,000 South Yorkshire Zlepšenie prístupu k financiám pre MSP 108,698,000 59,783,000 43,478,000 16,305,000 48,915,000 West Wales and the Valleys Finančná podpora pre MSP (ERDF) 46,768,250 37,379,500 23,079,750 14,299,750 9,388,750

Highlands & Islands Stimulácia investícií súkromného sektora do existujúcich a nových podnikoch 75,019,910 61,330,950 27,192,500 34,138,450 13,688,960


Príloha H

75

Výška v EUR


VEREJNÉ NÁKLADY


NÁRODNÉ FONDY

SÚKROMNÝ SEKTOR

SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO (pokračovanie) GIBRALTAR MSP a elektronické obchodovanie 414,600 334,600 167,300 167,300 80,000

East Midlands Finančná podpora pre MSP a sociálne hospodárstvo 13,268,400 11,508,200 4,814,200 6,694,000 1,760,200

North East of England Poskytovanie prístupu k finančným prostriedkom pre podnikateľov 51,926,000 37,813,000 23,299,000 14,514,000 14,113,000

North East of England Poskytovanie prístupu k finančným prostriedkom pre MSP 207,128,000 150,758,000 93,207,000 57,551,000 56,370,000

North West England Prístup k investičným zdrojom pre rast MSP 11,897,200 7,976,000 3,988,000 3,988,000 3,921,200 London Financovanie rastu 52,010,000 43,912,000 21,956,000 21,956,000 8,098,000 SPOJENÉ KRÁĽOVSTVO SPOLU 604,817,588 447,296,469 259,405,912 187,890,557 157,521,119

GRÉCKO

Attique Infraštrukturálne a osobitné opatrenia pre MSP druhého a tretieho sektora 5,975,402 4,415,402 3,311,552 1,103,851 1,560,000

Egée du Nord Stimuly – služby – infraštruktúra pre podniky 2,486,880 1,488,510 1,116,383 372,128 998,370 Iles de l'Egée du sud Zlepšenie výrobného prostredia, inovácia 1,410,000 970,000 727,500 242,500 440,000 Competitivité Finančná úverová podpora pre MSP a VSE 183,404,343 146,731,343 98,310,000 48,421,343 36,673,000 GRÉCKO SPOLU 193,276,625 153,605,255 103,465,435 50,139,822 39,671,370

TALIANSKO

Calabria Crescita e competitività delle imprese industriali, artigiane, del commercio e dei servizi 21,042,000 21,042,000 10,521,000 10,521,000 0

Calabria Ingegneria finanziaria 9,118,000 9,118,000 4,559,000 4,559,000 0

Puglia

Interventi per la capitalizzazione e il consolidamento finanziario del sistema delle PMI dei settori Artigianato, Turismo, Commercio. 184,178,000 64,000,000 32,000,000 32,000,000 120,178,000

Sardegna Sostegno alla nascita ed allo sviluppo di nuove imprese 36,569,680 18,284,840 9,142,420 9,142,420 18,284,840

Lazio Aiuti alle PMI 8,862,933 8,740,410 3,375,031 5,365,379 122,522 Lazio Strumenti finanziari per l'innovazione 15,225,963 12,309,661 3,995,982 8,313,679 2,916,302


Príloha H

76

Marche Servizi di ingegneria finanziaria 16,528,467 11,363,898 5,681,950 5,681,948 5,164,569


Príloha H

77

Výška v EUR


VEREJNÉ NÁKLADY


NÁRODNÉ FONDY

SÚKROMNÝ SEKTOR

TALIANSKO (pokračovanie)

Friuli-Venezia-Giulia Servizi finanziari per il rafforzamento del capitale sociale 5,658,302 5,658,302 1,697,490 3,960,812 0

Friuli-Venezia-Giulia Servizi per favorire lo start up di nuova imprenditorialità 255,146 183,420 55,026 128,394 71,727

Friuli-Venezia-Giulia Consolidamento e sviluppo dell'imprenditoria nelle zone montane 769,726 769,726 230,918 538,808 0

TALIANSKO SPOLU 298,208,217 151,470,257 71,258,817 80,211,440 146,737,960 HOLANDSKO

Amsterdam Versterken bedrijfsleven en stimuleren ondernemerschap 161,979 133,779 46,488 87,291 28,200

Flevoland Financial engineering 33,275,000 25,025,000 8,250,000 16,775,000 8,250,000 Noord-Nederland Stimulering marktsector 49,333,600 20,266,400 8,400,000 11,866,400 29,067,200

Stedelijke Gebieden Nederland Versterking concurrentiepositie bedrijfsleven en stimuleren ondernemerschap 13,204,273 10,451,790 4,597,091 5,854,700 2,752,483

Zuid-Nederland Versterking concurrentiepositie bedrijfsleven 5,988,819 3,778,569 1,827,250 1,951,319 2,210,250

Oost-Nederland Versterking concurrentiepositie bedrijfsleven (MKB) 3,762,712 2,919,627 1,254,064 1,665,564 843,085

HOLANDSKO SPOLU 105,726,383 62,575,165 24,374,893 38,200,274 43,151,218

PORTUGALSKO

Programa Operacional Agricultura Engenharia Financeira 56,323,158 49,907,972 37,430,979 12,476,993 6,415,186

Programa Operacional PESCA Estruturas de Apoio á Competividade 3,891,800 3,891,800 2,920,600 971,200 0 Programa Operacional Economia

Consolidar e alargar as formas de financiamento das empresas 992,468,802 309,574,552 232,182,161 77,392,391 682,894,250

Programa Operacional Madeira Competitividade e Eficiência Económica 6,049,232 4,196,007 2,156,416 2,039,591 1,853,225 PORTUGALSKO SPOLU 1,058,732,992 367,570,331 274,690,156 92,880,175 691,162,661


Príloha H

78

Výška v EUR


VEREJNÉ NÁKLADY


NÁRODNÉ FONDY

SÚKROMNÝ SEKTOR

INTERREG CEZHRANIČNÉ

Österreich-Slowenien Rozvoj vidieka 141,362 113,906 70,668 43,238 27,456

Österreich-Ungarn Rozvoj a pomoc pre infraštruktúru v hraničných regiónoch 845,200 580,600 422,600 158,000 264,600

Österreich-Ungarn

Cezhraničná spolupráca na úrovni podnikov (MSP) a podpora a poradenstvo pre cezhraničné činnosti 166,160 137,000 83,080 53,920 29,160

Espana - Marruecos Dinamización socioeconómica y empresarial 2,308,796 2,308,796 1,731,597 577,199 0 CEZHRANIČNÉ SPOLU 3,461,518 3,140,302 2,307,945 832,357 321,216

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Zoznam použitej literatúry

Príloha I

79

Zoznam použitej literatúry Dátum

uverejnenia Názov publikácie

1994 Utilisation of the Structural Funds by SMEs (GR pre regionálnu politiku) 1994 Guide to Financial Engineering techniques in the context of Regional Policy (GR pre

regionálnu politiku) 1995 SME Financing in Assisted Regions (GR pre regionálnu politiku) 1998 Evaluation of Financial Engineering Measures (GR pre regionálnu politiku) 1998 Guidelines on National Regional Aids, Ú. v. ES C74 z 10/3/1998 (GR pre hospodársku

súťaž) 1999 Thematic Evaluation of Structural Fund Impacts on SMEs (GR pre regionálnu politiku) 1999 Risk Capital – a key to job creation in the European Union (GR pre hospodárske a

finančné záležitosti) 1999 Risk Capital Action Plan (RCAP) (GR pre hospodárske a finančné záležitosti) 1999 Predpisy štrukturálnych fondov 2000-06, Nariadenie Rady (ES) č. 1260/1999 z 21 júna

1999, ktorým sa ustanovujú všeobecné predpisy týkajúce sa štrukturálnych fondov (GR pre regionálnu politiku)

1999 Standard notification for regional aid schemes (Nov. 1999) (GR pre hospodársku súťaž) 2000 Reform of the Structural Funds – a comparative analysis (GR pre regionálnu politiku) 2000 Progress Report on the Risk Capital Action Plan (RCAP) – Okt. 2000 (GR pre

hospodárske a finančné záležitosti) 2000 Cost of Capital to European Firms (GR pre regionálnu politiku) 2001 Global Entrepreneurship Monitor (GEM) - section on Venture Capital and international

cross-comparison of penetration rates (The Kaufman Centre for Entrepreneurship/ Ernst & Young)

2001 Ninth Survey on State Aid in the European Union COM (2001) 403(01) (GR pre hospodársku súťaž)

2000 Oznámenie Komisie o štátnej pomoci a rizikovom kapitáli (2001/C 235/03) (GR pre hospodársku súťaž)

2000 Multiannual PROGRAM for Entreprise and Entrepreneurship, and in particular for small and medium-sized enterprises (2001-2005) (2000/819/EC) (Generálne riaditeľstvo pre podniky) http://europa.eu.int/comm/enterprise/enterprise_policy/mult_entr_PROGRAM/PROGRAM_2001_2005.htm

2001 Commission Staff Working Paper – Enterprises’ Access to Finance (SEC2001)1667 – 19.10.01 (Generálne riaditeľstvo pre podniky) http://europa.eu.int/comm/enterprise/entrepreneurship/financing/index.htm

2001 Mutual Guarantees – Financial Engineering Techniques Available to SMEs – AECM (Európske vzájomné záručné združenie)

2002 Le Financement des enterprises – typologie des instruments, implications au niveau regional – EURADA (Európske združenie pre regionálny rozvoj)

2002 Finances Solidaires – Guide à l’usage des collectivités territoriales. Finansol, dossier coordonné par E. Antoniolli et al. Editions Charles Léopold Mayer, (Paríž 2002).

2002 Kredite für Kleinunternehmen. Evers, Jan. BAnkakademie Verlag Frankfurt a.M., 2002 2001 Banking and Social Cohesion: alternative responses to a globalised market. Guene

Christophe & Mayo Edward. Jon Carpenter Publishing (2001). 2001 Finance for Local Development, new solutions for public-private action. New

Economics Foundation et al. Books on Demand (Frankfurt, 2001) 2001 Reducing cost and Managing Risk in Lending to Micro Enterprises – Handbook for

Micro-Lending in Europe. Evers, Jack, Loeff, Siewertsen: 1999, tretie vydanie, december 2001, Hamburg (voľný download na: www.facetbv.nl/download/micro_lending_handbook.pdf)

2000 Banking on Culture – New financial instruments for expanding the cultural sector in Europe. Hackett K. et al (2000), správa napísaná pre Európsku komisiu, GR V (3rd System & Employment Programme), uverejnil North West Arts Board (Manchester,

Príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike Zoznam použitej literatúry

Príloha I

80

Spojené kráľovstvo).

príručka financovania rizikovým kapitálom v regionálnej politike · 2015. 3. 9. · • banky...

Documents