ekonomickÁ univerzita v bratislave obchodnÁ fakulta · inštitucionálny rámec podpory msp a...
TRANSCRIPT
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA
DIPLOMOVÁ PRÁCA
2007 JÁN HARGAŠ
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE
OBCHODNÁ FAKULTA Katedra medzinárodného obchodu
Podporné programy a konkurencieschopnosť malých a stredných
podnikov v SR za roky 2002-2006
Diplomant: Ján Hargaš Vedúci diplomovej práce: Dr. Miloslav Rosenberg, PhD.
Akademický rok 2006/2007
PREHLÁSENIE
Prehlasujem na svoju česť, že diplomovú prácu som vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru.
Dátum: ...................................................... (podpis študenta)
POĎAKOVANIE Rád by som sa touto cestou poďakoval vedúcemu mojej diplomovej práce Dr. Miloslavovi Rosenbergovi, PhD. za čas, ktorý mi venoval. Rovnako patrí moja vďaka Mgr. Pospíšilovi z NARMSP za odborné rady a ochotu spístupniť mi informácie potrebné na písanie práce, Ing. Tomovčíkovi zo Slovenskej energetickej agentúry a Ing. Antolíkovej zo SARIO za pomoc pri realizácií výskumu. V neposlednom rade patrí moja vďaka všetkým blízkym, ktorí ma počas písania práce podporovali a pomáhali mi.
OBSAH
OBSAH...................................................................................................................................1
ZOZNAM GRAFOV, SCHÉM, TABULIEK A OBRÁZKOV .............................................3
ÚVOD.....................................................................................................................................5
1. CHARAKTERISTIKA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV A ICH POSTAVENIE V HOSPODÁRSTVE SR A EÚ ...................................................................8
1.1 Teoretické vymedzenie MSP............................................................................................8 1.2 Postavenie MSP v hospodárstve SR ...............................................................................11
1.2.1 Počet malých a stredných podnikov ....................................................................12 1.2.2 Podiel MSP na zamestnanosti..............................................................................13 1.2.3 Malé a stredné podniky a HDP............................................................................14
1.3 Postavenie MSP v hospodárskom priestore EÚ .............................................................15 1.4 MSP a konkurencieschopnosť EÚ a SR .........................................................................15
1.4.1 Konkurencieschopnosť - definícia a druhy..........................................................16 1.4.2 Zdroje zvyšovania konkurencieschopnosti ..........................................................19 1.4.3 Politika podpory malých a stredných podnikov v EÚ .........................................24 1.4.3 Politika podpory malých a stredných podnikov v SR..........................................30
2. PODPORA MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV V SR.........................................34
2.1 Inštitucionálne zabezpečenie podpory MSP v SR ..........................................................34 2.1.1 Ústredné orgány štátnej správy............................................................................35 2.1.2 Špecializované agentúry ......................................................................................37 2.1.3 Bankové inštitúcie, fondy a iné podporné organizácie ........................................39 2.1.4 Záujmové, profesijné a stavovské organizácie ....................................................41
2.2 Všeobecná charakteristika podpory MSP.......................................................................41 2.2.1 Klasifikácia podpory poskytovanej MSP ............................................................41 2.2.2 Legislatíva podpory MSP ....................................................................................42 2.2.3 Zameranie pomoci malým a stredným podnikom ...............................................44
2.4 Vybrané podporné programy pre MSP v rokoch 2002 - 2006 .......................................45 2.4.1 Podporné programy NARMSP ............................................................................46 2.4.2 Prostriedky čerpané z EÚ ....................................................................................49 2.4.3 Programy štátnej pomoci centrálnych orgánov štátnej správy ............................63 2.4.4 Finančné inštitúcie, fondy a ich programy...........................................................66 2.4.5 Ostatné podporné inštitúcie .................................................................................67
3. KONKURENCIESCHOPNOSŤ SR A SEKTORA MSP................................................68
3.1 Východiská hodnotenia konkurencieschopnosti.............................................................68 3.1.1 Konkurencieschopnosť SR ..................................................................................68 3.1.2 Konkurencieschopnosť slovenských MSP ..........................................................71
3.2 Hodnotenie prínosu schém štátnej pomoci .....................................................................73 3.2.1 Ex-ante hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci .........................73 3.2.2 Ex-post hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci .........................74
3.3 Výskum prínosu podporných programov ...................................................................80
1
3.3.1 Účel, ciele výskumu.............................................................................................81 3.3.2 Konceptuálny rámec ............................................................................................82 3.3.3 Voľba metódy výskumu ......................................................................................82 3.3.4 Stratégia výberu ...................................................................................................83 3.3.5 Validácia údajov ..................................................................................................83 3.3.6 Výskumná otázka.................................................................................................84 3.3.7 Výber štatistickej vzorky .....................................................................................86 3.3.8 Komplikácie výkonu výskumu ............................................................................86
3.4 Empirický výskum..........................................................................................................88 3.4.1 Postup získavania údajov.....................................................................................88 3.5.1 Výsledky výskumu ..............................................................................................88
ZÁVER ...............................................................................................................................102
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV ..............................................................107
P R Í L O H Y .....................................................................................................................114
2
Zoznam grafov, schém, tabuliek a obrázkov
Graf č. 1: Vývoj počtu živnostníkov...................................................................................115 Graf č. 2: Počet podnikov MSP v rokoch 2002 - 2006.......................................................115 Graf č. 3: Odvetvové členenie MSP v čase ........................................................................115 Graf č. 4: Celková zamestnanosť a podiely u MSP............................................................116 Graf č. 5: Podiel jednotlivých zložiek MSP na zamest. vo vybraných odvetviach ............116 Graf č. 6: Podiel MSP na pridanej hodnote ........................................................................116 Graf č. 7: Podiel MSP na exporte .......................................................................................117 Graf č. 8: Podiel MSP na importe.......................................................................................117 Graf č. 10: Rozdelenie MSP podľa počtu zamestnancov .....................................................89 Graf č.11: Odvetvie podnikania podľa OKEČ .....................................................................89 Graf č.12: Podniky podľa kraja sídla ....................................................................................90 Graf č.13: Počet rokov existencie podnikov.........................................................................91 Graf č.14: Ročný obrat podniku ...........................................................................................91 Graf č. 15: Priemerný ročný obrat realizovaný so zahraničím .............................................92 Graf č.16: Zmena exportu.....................................................................................................93 Graf č.17: Zmena pridanej hodnoty......................................................................................94 Graf č. 18: Faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu a zahr. trhoch ......................96 Graf č.19 : Prínosy podporných programov .........................................................................98 Graf č.20 : Podpora zdrojov konkurencieschopnosti s najvyšším prínosom........................99 Graf č.21 : Inovačné aktivity MSP .....................................................................................100 Tabuľka č. 1: Limity pre posudzovanie MSP.........................................................................9 Tabuľka č. 2: Opatrenia a schémy v rámci SOP PS a ich implementačné agentúry ............58 Tabuľka č. 3 : Otázky používané v dotazníku ......................................................................85 Tabuľka č. 4: Porovnanie podniku s rastom PH a bez zmeny PH........................................95 Tabuľka č.5: Konkurencieschopnosť a jej zdroje.................................................................97 Schéma č. 1: Proces tvorby rastu kvalitatívnej náročnosti ekonomiky ................................20 Schéma č. 2 : Štruktúra predvstupovej pomoci EÚ..............................................................49 Schéma č. 3 : Riadenie projektového cyklu predvstupovej pomoci EÚ...............................50 Schéma č. 4: Prehľad orgánov štrukturálnych fondov v SR v období 2004-2006 .............117 Obrázok č. 1: Sieť RPIC a BIC v SR....................................................................................38 Obrázok č. 2: Piliere konkurencieschopnosti SR a ich plnenie v roku 2006........................70 Obrázok č. 3: Vzťahy prvkov výskumu................................................................................81
3
ABSTRAKT HARGAŠ, Ján: Podporné programy a konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov v SR za roky 2002-2006 – Ekonomická univerzita v Bratislave. Obchodná fakulta; Katedra medzinárodného obchodu. – Vedúci diplomovej práce: Dr. Miloslav Rosenberg, PhD. – Bratislava: OF EU, 2007, 113 s. Cieľom záverečnej práce bolo analyzovať systém podporných programov pre malé a stredné podnikanie za roky 2002 až 2006 so zameraním na programy realizované formou nenávratného finančného príspevku a na základe prieskumu zistiť, či prispievajú ku konkurencieschopnosti prijímateľov pomoci. Práca je rozdelená do troch kapitol. Obsahuje 21 grafov, 5 tabuliek, 4 schémy, 3 obrázky a 13 príloh. Prvá kapitola je venovaná definovaniu malých a stredných podnikov, analýze ich pozície v hospodárstve EÚ a SR, získaniu prehľadu o hlavných politikách podpory, ako aj definovaniu chápania konkurencieschopnosti, jej faktorov a zdrojov jej rastu. V ďalšej časti je bližšie skúmaný inštitucionálny rámec podpory MSP a samotné podporné programy. V rozbore podporných programov sa autor osobitne zameriava na programy realizované formou nenávratného finančného príspevku, ktoré boli MSP k dispozícii počas rokov 2002 až 2006. Záverečná kapitola je zameraná na zhodnotenie konkurencieschopnosti SR ako prostredia, v ktorom MSP pôsobia a na zhodnotenie konkurencieschopnosti samotných MSP vo všeobecnosti i konkrétne formou prieskumu. Výsledky uskutočneného prieskumu poukázali na schopnosť programov zvyšovať konkurencieschopnosť v niektorých faktoroch, ale rovnako aj na medzery, ktoré stále existujú pri cielení podpory pre MSP v SR. ABSTRACT HARGAŠ, Ján: Support programmes and competitiveness of small and medium enterprise in SR for period of 2002-2006 - University of Economics in Bratislava. Faculty of Commerce; Department of international trade - Thesis supervisor: Dr. Miloslav Rosenberg, PhD. - Bratislava: OF EU, 2007, 113 p. The aim of final thesis was to analyse the system of support programmes for small and medium enterprises (SMEs) for period of 2002 - 2006 with the focus on programmes implemented by means of non-repayable financial contributions(NFC) and to find out their contribution to the competitiveness of recipients based on the survey. Thesis consists of three chapters. It contains 21 graphs, 5 tables, 4 schemes, 3 pictures and 13 appendixes. The first chapter is dedicated to the definition of small and medium enterprises, analysis their position in economy of EU and SR, gaining overview of the main support policies as well as the definition of opinions about competitiveness, its factors and sources of its growth. In the next chapter, closer view over the institutional framework of SMEs support is being made as well as introduction of support programmes. In their analysis, author pays special attention to those implemented by the means of NFC, available during 2002-2006 period. The final chapter is dedicated to the evaluation of competitiveness of SR as the enviroment in which SMEs operate, as well as evaluation of SMEs competitiveness in general and specifically based on the survey. The results of the survey pointed out the ability of support programmes to raise competitiveness in some aspects, but in the same time it pointed out gaps, that still remain in field of targeting the support to SMEs in SR.
4
Úvod
Tému svojej diplomovej práce som si vybral z dôvodu, že ju považujem v dnešnom
období za veľmi aktuálnu. Význam malých a stredných podnikov v posledných dekádach
rastie spolu s rýchlosťou akou sa mení turbulentné konkurenčné prostredie, v ktorom
pôsobia. Ich predispozície ich určujú na flexibilné pôsobenie v týchto podmienkach a preto
sa domnievam, že význam ich inovačného potenciálu bude do ďalších rokov iba narastať. Z
toho dôvodu považujem prácu na danej téme za prínosnú nielen pre obdobie, v ktorom je
písaná, ale aj pre nastávajúce roky.
Podpora malých a stredných podnikov je záležitosťou, na ktorú existujú v laickej
verejnosti, ale aj v odborných kruhoch rôzne názory. Jej efektivita, prínos a návratnosť sú
často predmetom sporov a dohadov. Na druhej strane je nepopierateľné, že malé a stredné
podniky majú určité špecifiká, ktoré ich znevýhodňujú v porovnaní s veľkými podnikmi vo
viacerých aspektoch. Či už sa jedná o možnosti financovania svojich rozvojových aktivít
alebo o výskumnú kapacitu a následne aj implementačné schopnosti v oblasti výsledkov
výskumu a vývoja atď. Preto sa domnievam, že skúmanie prostredia, v ktorom malé a
stredné podniky pôsobia je esenciálnym predpokladom toho, aby bolo možné vykonať
kroky, ktoré budú viesť k vyššej konkurencieschopnosti. Iba ak budeme mať dostatok
informácií o tom, ako táto skupina podnikov funguje, čo sú špecifiká, ktoré sú v ich prípade
významné, aké sú efekty krokov v oblasti podpory MSP dnes, len vtedy budeme vedieť
upriamiť kroky na podstatné skutočnosti a podporiť MSP v oblastiach, ktoré budú
znamenať prínos.
Cieľom mojej práce bolo analyzovať systém podporných programov pre malé a
stredné podniky, ktorý prebiehal v rokoch 2002-2006 so zameraním na programy, ktoré sa
realizovali formou nenávratného finančného príspevku (NFP) a následne na základe
výskumu a analýzy dostupných materiálov zistiť, ako tieto prostriedky prispeli ku
konkurencieschopnosti ich prijímateľov. Cieľovým stavom, ktorý by sa mal prácou
dosiahnuť, je poznanie stavu podpory MSP v SR a EÚ z teoretického hľadiska, podrobné
zanalyzovanie podporných programov a systému, ktorým sú implementované a následne
vedomosť a prínose týchto programov pre konkurencieschopnosť MSP. Na dosiahnutie
cieľového stavu sú stanovené nasledovné hypotézy:
5
Zadefinovanie malých a stredných podnikov a ich pozície pri budovaní
konkurencieschopného európskeho a národného hospodárskeho priestoru formou
definovania prístupov ku konkurencieschopnosti a ich implementácie na MSP.
Analýza základných politík, ktoré sú pri podpore MSP uplatňované v európskom a
národnom hospodárstve.
Podrobná analýza podporného systému MSP v SR založená na rozbore
inštitucionálneho rámca, zamerania a spôsobov implementácie základných
podporných programov, ktoré sú predmetom výskumu, ako aj ich bližšia analýza.
Výskum realizovaný na základe dostupnej literatúry a prieskumu medzi
prijímateľmi pomoci, ktorý identifikuje hlavné prínosy podporných programov a
politík smerovaných na vyššiu konkurencieschopnosť MSP v európskom a
národnom rámci.
Práca je rozdelená do troch kapitol. Prvá kapitola je venovaná teoretickému
vymedzeniu malých a stredných podnikov a ich klasifikácií, ktorá je používaná v EÚ a v
SR. Na základe teoretického vymedzenia bude preskúmaná pozícia MSP v ekonomickom
priestore EÚ a národného hospodárstva SR. Druhá časť prvej kapitoly je venovaná
definovaniu pohľadov na konkurencieschopnosť v národnom a podnikovom meradle a
následne rozbor politík na európskej a slovenskej úrovni, ktorých cieľom je danú
konkurencieschopnosť sektora MSP dosiahnuť.
Druhá kapitola sa zaoberá definovaním základných prvkov a následnou analýzou
systému podpory malých s stredných podnikov v SR. Bude predstavený vývoj tohto
systému a jeho súčasný stav. Následne obsahuje druhá kapitola rozbor podporných
programov, ktoré sú predmetom práce z časového a realizačného hľadiska, definovanie
spôsobov akými sú tieto programy implementované a následne ich podrobný rozbor
zahŕňajúci genézy vývoja, štruktúru a smerovanie jednotlivých implementačných nástrojov.
Pozornosť v tretej kapitole je sústredená na preskúmanie konkurencieschopnosti tak
národnej, ako aj podnikovej. Konkurencieschopnosť bude porovnávaná s okolitými
krajinami a hospodárskym priestorom celej EÚ, s cieľom dosiahnuť benchmarking pozície,
ktorú jednak SR a jednak podniky v nej pôsobiace dosiahli. Pozornosť bude sústredená aj
na vývoj skúmaných kategórií počas predmetného obdobia. Druhou časťou tretej kapitoly
bude konkrétny výskum zameraný na poberateľov pomoci charakterizovanej v druhej
6
kapitole a za pomoci monitorovacích správ poskytovateľov pomoci bude zhodnotený
prínos týchto programov pre konkurencieschopnosť jej adresátov. Zameriam sa aj na
zhodnotenie krokov, ktoré boli v danej snahe priblížiť efekt programov vykonaných zo
strany ich poskytovateľov s ohľadom na ich možné vylepšenie pre lepšiu implementáciu
budúcej pomoci z národných alebo európskych zdrojov.
Diplomová práca je súčasťou výskumu Katedry medzinárodného obchodu OF:
VEGA 1/26405/05 interné číslo EU Bratislava 141 - zlepšenie systémových predpokladov
na efektívnejšiu realizáciu výhod členstva SR v EÚ na podnikovej a regionálnej úrovni.
Vedúci projektu - doc.Ing. Igor Kosír, CSc., zástupca vedúceho - Dr. Miloslav Rosenberg,
PhD.
7
1. Charakteristika malých a stredných podnikov a ich postavenie v hospodárstve SR a EÚ
1.1 Teoretické vymedzenie MSP Počiatky záujmu o skupinu malých a stredných podnikov možno datovať do druhej
polovice 20. storočia, kedy sa „sústredila pozornosť ekonómov na také ekonomické
subjekty, ktorých prínos pre národnú ekonomiku má rastúce tendencie”.1 Prelomom pre
uznanie malých a stredných podnikov (ďalej len MSP) bola Boltonská konferencia v roku
1971, ktorá položila základy teoretických postupov v oblasti skúmania MSP.2
Základom pre vymedzenie malého a stredného podniku je zadefinovanie pojmu
podnik. Európska únia vo svojom odporúčaní3 definuje podnik ako “každý subjekt, ktorý
vykonáva hospodársku činnosť, bez ohľadu na jeho právnu formu.”4 Do kategórie MSP tak
podľa slovenského práva spadajú tak fyzické, ako aj právnické osoby.
V podmienkach samostatnej Slovenskej republiky neexistovala do roku 1995
samostatná definícia malých a stredných podnikov, nakoľko tie boli zahrnuté v širšej
definícii podnikania, tak ako ju uvádzal Obchodný zákonník5. Rastúci význam MSP pre
národné hospodárstvo však postupom času vytvoril tlak na zavedenie samostatnej definície
malých a stredných podnikov. Od roku 1995 v znení Zákona o štátnej podpore malým a
stredným podnikom6 nájdeme definíciu na základe kvantitatívneho kritéria, t.j. podľa počtu
zamestnancov. Toto vymedzenie však podliehalo časom silnejúcej kritike pre jeho
nedostatočnú vypovedaciu schopnosť o skutočnej sile podniku. Preto bol v roku 1999
prijatý Zákon o štátnej pomoci7, ktorý do pôvodnej definície vniesol viacero zmien. Od
1.1.2000 sa malým podnikom rozumel podnikateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50
zamestnancov, dosahuje ročný obrat najviac 7 000 000 € alebo vykazuje v účtovnej
závierke hospodársky výsledok najviac 5 000 000 € a je ekonomicky nezávislý.
1 STRÁŽOVSKÁ, E. a kol.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Ekonóm, 2004, s. 11 2 STRÁŽOVSKÁ, E. a kol.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Ekonóm, 2004, s. 12 3EUROPEAN COMISSION : 2003/361/EC: Commission Recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises. 2003. [online] Dostupné na WWW: < http://europa.eu/eur-lex/pri/en/oj/dat/2003/l_124/l_12420030520en00360041.pdf > 4 tamtiež 5 Zákon 513/91 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov 6 Zákon č. 100/95 Zb. o štátnej podpore MSP v znení neskorších predpisov 7 Zákon č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov
8
Stredný podnikateľ bol definovaný ako podnikateľ, ktorý zamestnáva menej ako
250 zamestnancov, dosahuje ročný obrat najviac 40 000 000 € alebo vykazuje v účtovnej
závierke hospodársky výsledok najviac 27 000 000 €, je ekonomicky nezávislý.
Hodnotenie MSP sa tak stalo plne kompatibilným s odporúčaním Európskej
komisie8 a zabezpečovalo porovnateľnosť dát o vývoji MSP v Slovenskej republike a EÚ.
V roku 2003 došlo v Európskej komisii k revízii platných kritérií na hodnotenie
malých a stredných podnikov a bolo vydané odporúčanie9 ktoré posunulo hranice
hodnotenia MSP v kvantitatívnej rovine a zaviedlo nový pojem „mikropodnik“. Revízia sa
uskutočnila najmä z dôvodu „ekonomického pokroku od roku 1996, inflácie a rastu
produktivity“10, ako aj z dôvodu snahy zjednotiť pravidlá čerpania finančnej a nefinančnej
pomoci určenej pre MSP. Prehľad zavedených kritérií uvádza Tabuľka č. 1:
Tabuľka č. 1: Limity pre posudzovanie MSP
Kategória Počet zamestnancov Obrat alebo
Celková ročná
bilančná
hodnota
Stredný <250 = 50 mil. € = 45 mil. €
Malý <50 = 10 mil. € = 10 mil. €
Mikro <10 =2 mil. € =2 mil. € zdroj: Európska komisia
Na základe zavedenia nového systému hodnotenia a porovnávania MSP bolo
zrušené ustanovenie zákona 231/1999 Zb.11, ktoré pojednávalo o kategorizácií podnikov na
malé, stredné a veľké a uplatňuje sa už len členenie podľa uvedeného odporúčania
Európskej komisie.
8 EUROPEAN COMISSION: 96/280/EC: Commission Recommendation of 3 April 1996 regarding the definition of small and medium sized enterprises. 1996. [online] [citované 2007-2-8] Dostupné na WWW: < http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=CELEX:31996H0280:EN:HTML > 9 EUROPEAN COMISSION: 2003/361/EC: Commission Recommendation of 6 May 2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises. 2003. [online] [citované 2007-2-8] Dostupné na WWW: < http://europa.eu/eur-lex/pri/en/oj/dat/2003/l_124/l_12420030520en00360041.pdf > 10 EUROPEAN COMISSION: 170/2005/SEC: The activities of the European Union for small and medium-sized enterprises (SMEs), SME Envoy Report. Brussels. February 2005[online] Dostupné na WWW: < http://ec.europa. eu/enterprise/entrepreneurship/sme_envoy/pdf/sec_2005_170_en.pdf > 11 konkrétne §10 bol zrušený zákonom č. 203/2004 Zb.
9
Jedným z hlavných dôvodov, prečo bola nová definícia prijatá, bola aj snaha o
zjednotenie pohľadu na MSP z hľadiska ich finančnej prepojenosti na iné podniky. Snahou
je „zabezpečiť poskytovanie podpory pre podniky, ktoré ju skutočne potrebujú. Boli
stanovené jasné pravidlá o tom, ako posudzovať vzťah medzi dvoma podnikmi pri
kalkulovaní úrovne zamestnanosti a finančnej sily.“12 Vo všeobecnosti tak nové pravidlá
bližšie určujú potrebu podniku žiadať o vonkajšie zdroje rozvoja a rozdeľujú tak podniky
do troch kategórií, ktoré sa dajú zjednodušene formulovať nasledovne:
autonómny podnik - drží najviac 25% hlasovacích práv v inom podniku, resp. iný
podnik drží najviac 25% hlasovacích práv v ňom
partnerský podnik - drží 25-50% hlasovacích práv v inom podniku, resp. iný
podnik drží 25-50% hlasovacích práv v ňom
prepojený podnik - drží viac ako 50% hlasovacích práv v inom podniku, resp. iný
podnik drží viac ako 50% hlasovacích práv v ňom
V prípade partnerských a prepojených podnikov dochádza k pomernému, resp.
úplnému započítaniu dát podnikov. Až potom je možné jednoznačne určiť príslušnosť ku
konkrétnej skupine podnikov na základe stanovených kritérií zamestnanosti a
obratu/bilančnej hodnoty.
V uvedenej klasifikácií sa na základe výnimky vytvorenej v záujme podpory
inovácii a investícii do rozvoja MSP považuje za autonómny podnik aj v tom prípade, že je
25%-ná hranica prekročená u subjektov ako:13 verejné investičné spoločnosti, spoločnosti
rizikového kapitálu, či business angels14, univerzity a neziskové výskumné centrá,
inštitucionálny investori vrátane regionálnych rozvojových fondov, orgány miestnej
samosprávy s ročným rozpočtom menším ako 10 mil. € a najviac 5000 obyvateľmi.
I napriek snahe o zjednotenie kritérií na jednoznačné určenie MSP sa tie v
podmienkach SR líšia v závislosti od daného podporného programu. Používa sa tak napr.
členenie na základe Prílohy I Nariadenia komisie (EK) č. 70/2001 z 12. januára 200115,
12 EUROPEAN COMMISION: The new SME definition - user guide and model declaration. 2005. [online] Dostupné na WWW: < ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/sme_definition/ sme_user_guide.pdf >13 tamtiež 14 fyzické osoby, resp. skupiny fyzických osôb s obvyklou investičnou činnosťou do rizikového kapitálu, ktoré investujú vlastný kapitál do podniku 15 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2006, str. 96 [online] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//spriev06.pdf >
10
resp. na základe členenia platného do roku 200516 a podobne. Nová kategorizácia MSP
platná od 1.1.2005 tak má význam hlavne v štatistickom vykazovaní.
1.2 Postavenie MSP v hospodárstve SR Malé a stredné podniky tvoria v slovenskom národnom hospodárstve jeden z
pilierov zamestnanosti a svojim počtom predstavujú skupinu podnikov, ktoré nie je možné
ignorovať. Táto časť práce je zameraná na zhodnotenie postavenia MSP v ekonomike SR
na základe vybraných kritérií. Ako hranice rozdelenia podnikov sú použité tie, ktoré
vyplývajú z Odporúčania komisie 361/2003/EC účinného od 1.1.2005. Počet zamestnancov
budem používať ako jediné kritérium zaradenia MSP. V prípadoch, kde sa nerozlišuje
kategória mikropodnik, sú zaradené do skupiny malých podnikov do 49 zamestnancov.
Grafy hodnotiace stav MSP v SR sú uvedené v Prílohe č. 1 tejto práce.
V súvislosti s hodnotením postavenia MSP v hospodárstve SR je potrebné
spomenúť, že jedným z najdôležitejších faktorov ovplyvňujúcich štruktúru a stav malých a
stredných podnikov je podnikateľské prostredie, ktorého zmeny „sa s určitým časovým
odstupom premietajú aj do kvantitatívnych charakteristík podnikateľského sektora.“17 Tieto
skutočnosti nastávajú hlavne pod vplyvom novej legislatívy. Jej zložitosť, „časté zmeny18
a vysoké administratívne zaťaženie vplývajú vo zvýšenej miere negatívne na malých
podnikateľov a pôsobia domotivujúco aj vo vzťahu k potenciálnym záujemcom o
podnikanie.“19 Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že sa podnikateľské prostredie na
Slovensku zlepšilo „v mnohých oblastiach ovplyvňujúcich podnikanie, napríklad pri
zakladaní nových firiem, zlepšila sa legislatíva trhu práce, zefektívnil sa proces konkurzu a
16 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2006, str. 100 [online] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//spriev06.pdf > 17 NARMSP: Stav malého a stredného podnikania 2005. Bratislava, 2006, str. 19. Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/StavMSP_2005_final.pdf > 18 v roku 2005 bolo v SR prijatých až 27 novelizácií a nových zákonov ovplyvňujúcich podnikateľské prostredia MSP 19 NARMSP: Stav malého a stredného podnikania 2005. Bratislava, 2006, str. 9. Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/StavMSP_2005_final.pdf >
11
vyrovnania a v závere roka 2005 vláda prijala transparentné pravidlá na poskytovanie
štátnej pomoci vo forme tzv. investičných stimulov.“20
1.2.1 Počet malých a stredných podnikov Malé a stredné podniky pozostávajú z fyzických a právnických osôb.
A) Fyzické osoby
Skupinu fyzických osôb tvoria živnostníci21, slobodné povolania22 a roľníci. Ich
podiel bol v roku 2005 v poradí ako sú uvedené 94%, 3% a 3% pre roľníkov. Vývoj celej
kategórie živnostníkov dokumentuje Graf č.1 v prílohe č. 1 tejto práce.
Z uvedeného je zrejmý trend rastu počtu živnostníkov za posledné roky. V roku
2005 pôsobilo najviac živnostníkov v odvetví obchodu (113 544), ktorý však od roku 2000
zaznamenáva pokles podielu na celkovom počte tejto skupiny, stavebníctva (62 436), ktoré
zaznamenalo rast podielu na celkovom počte živnostníkov o cca. 4,3% (nárast počtu o
60%) a priemyslu (58 591). Najsilnejšie kraje sú Bratislavský, Žilinský a Prešovský.
Naopak najmenej živnostníkov podniká v Košickom kraji. Slobodné povolania, ako druhá
skupina fyzických osôb je charakterizovaná takmer neutrálnou zmenou počtu v porovnaní
rokov 2002 a 2006. Po počiatočnom raste z 12 379 prišiel pád z vrcholu (13 683) v roku
2004 na dnešných 12 752.
B) Právnické osoby
Ku koncu roku 2005 evidoval Štatistický úrad spolu 126 777 právnických osôb. Z
tohto počtu sa jednalo v 66% o podniky a v 33% o neziskové organizácie. V skupine
podnikov dominovali 83%-ami mikropodniky s počtom zamestnancov 0-9. Nasledovali
malé podniky s počtom zamestnancov 10-50 s podielom 12,8% na celkovom počte. Stredné
20NARMSP: Stav malého a stredného podnikania 2005. Bratislava, 2006, str. 9. Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/StavMSP_2005_final.pdf > 21 sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku za podmienok stanovených zákonom. Zdroj: http://portal.gov.sk/Portal/sk/Default.aspx ?CatID=17&type=1&eventid=309 [citované 2007-2-15] 22 príslušníci slobodných povolaní poskytujú na základe osobitnej kvalifikácie osobne, na vlastnú zodpovednosť a nezávisle, duševno-ideové služby v záujme svojich objednávateľov a verejnosti. Ich odborné vzdelanie podlieha spravidla špecifickým, odborne právnym normám podľa určenia štátneho zákonodarstva, alebo podľa autonómne stanovenej normy príslušného rpofesionálneho zväzu, ktoré garantujú a ďalej rozvíjajú profesionalitu, kvalitu a vzájomnú dôveru k dodávateľovi. Zdroj: FOLTÍNOVÁ, A.: Slobodné povolania. Bratislava : NARMSP, 2000, str. 9 [citované 2007-4-20] Dostupné na WWW: < http://www. nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/slobodne_povolania.pdf >
12
podniky (50 - 250 zamestnancov) predstavovali 3,5% a veľké podniky (viac ako 250) len
0,7% podnikov.
Absolútne je možné na základe Grafu č. 2 vidieť rast sektora MSP v počte
podnikov. Je to spôsobené hlavne rastom počtu podnikov kategórie „mikro“, ktoré vzrástli
o takmer polovicu. Porovnaním podielov jednotlivých skupín podnikov v rokoch 2002 a
2006 zisťujeme, že podiel mikropodnikov sa zvýšil z 81% na 83% v roku 2006. Podiel
malých podnikov sa takmer nemenil: 14% na 13,9% v roku 2006. Stredné podniky poklesli
podielom zo 4,5% na 3,5%.
V prípade odvetvového členenia (Graf č. 3) nastala najväčšia zmena v podiele na
podnikoch MSP v prípade obchodu z 39,7% na 38,7%. Rovnako o cca. jedno percento
poklesol aj podiel priemyslu zo 14,6% na 13,4%. Pokles podielu zaznamenali verejné
služby, keď sa z 3,5% podielu dostali na 3,1 % v roku 2006.
1.2.2 Podiel MSP na zamestnanosti
Z predchádzajúcej analýzy vyplýva, že malé a stredné podniky predstavujú až 99%
všetkých podnikov v slovenskom hospodárstve. Zároveň stále predstavujú skupinu
poskytujúcu najviac pracovných miest v slovenskom hospodárstve. Od roku 1999 je podiel
zamestnanosti v tejto skupine podnikov vrátane živnostníkov svedkom rastúcej tendencie,
keď sa posunul z hranice 56 % pracujúceho obyvateľstva na 70,8 % v roku 2005.
Pokles, ktorý v absolútnom podiele na zamestnanosti zaznamenali veľké podniky,
bol nahradený rastom počtu živnostníkov a malých podnikov (viď Graf č. 4). Jedným z
dôvodov môže byť aj reštrukturalizácia ekonomiky od neefektívnej veľkej výroby k
menším formám podnikania. Jedným z dôvodov podnecujúcich „odvahu“ jedinca na
podnikanie je aj možnosť čerpania prostriedkov z EÚ, ktorá určite motivovala viacero ľudí
k akciám a založeniu podniku.
Podiely jednotlivých zložiek MSP na zamestnanosti odvetviach dokumentuje Graf
č. 5. V priemysle je evidentný rast podielu živnostníkov na úkor poklesu podielu veľkých
podnikov. Stavebníctvo zaznamenalo podobný trend. Dôvodom pre tento jav môže byť už
spomínaná reštrukturalizácia podnikov, keď viacero zamestnancov odišlo z veľkých firiem
a začalo podnikať samostatne. Podiel veľkých podnikov sa zvýšil v prípade odvetvia
obchodu, kde narástol aj počet stredných podnikov. Dôvodom pre to môže byť príchod
13
veľkých obchodných reťazcov, ktoré stiahli určitý počet zamestnancov, resp. živnostníkov
do svojich radov.
1.2.3 Malé a stredné podniky a HDP „Ekonomika Slovenskej republiky v minulom roku reálne vzrástla o 8,3 %...V
období od januára do konca decembra minulého roka pritom slovenské hospodárstvo
vyprodukovalo v bežných cenách HDP vo výške 1,636 bil. Sk. V bežných cenách to
znamenalo medziročný nárast objemu HDP za celý rok 2006 o 11,2 %.“23
Podiel na pridanej hodnote narástol najmä u veľkých podnikov (viď Graf č. 6).
Rastovú tendenciu má aj podiel malých podnikov. Po roku 2003, keď podiel MSP na
pridanej hodnote zaznamenal prepad o 13,5 % sa vývoj opäť vracia k smerovaniu, kde
podiel pridanej hodnoty MSP stúpa. Celkový rast pridanej hodnoty zaznamenáva pozitívny
vývoj.
Exportná výkonnosť slovenského hospodárstva je stále na pleciach veľkých
podnikov (Graf č. 7). V roku 2004 však nastal zaujímavý posun. Podiel veľkých podnikov
sa znížil o 1,6% a rast bol zaznamenaný u mikropodnikov, ktoré tak dokázali
pravdepodobne flexibilne reagovať na otvorenie trhov EÚ. Tento trend sa ešte výraznejšie
prejavil o rok neskôr, keď podiel veľkých podnikov poklesol o 5,7 % a rast sa prejavil u
všetkých ostatných zložiek MSP. Treba vak pripomenúť, že tento jav nie je úplne
obhájiteľný a pripísateľný MSP. Vstup do EÚ priniesol so sebou aj zmenu metodiky
výkazníctva a podniky s nezisteným počtom zamestnancov sa podľa tohto nového systému
zaraďujú k mikropodnikom. „Práve vysoké objemy exportu a importu prislúchajúce v roku
2005 podnikom s nezisteným počtom pracovníkov znižujú dôveryhodnosť medziročných
porovnaní. Uvedený fenomén sa prejavuje po zmene systému zberu údajov o zahraničnom
obchode po vstupe SR do EÚ a jeho vysvetlenie si vyžaduje hlbšiu analýzu.“24
V prípade importných pomerov (Graf č. 8) sa prejavuje ten istý fenomén ako v
prípade exportu, t.j. nárast podielu MSP a pokles podielu veľkých podnikov po roku 2004.
Najdynamickejšou kategóriou sú aj v tomto prípade mikropodniky.
23 http://ekonomika.sme.sk/clanok.asp?cl=3180486, [citované 2007-3-10] 24 NARMSP: Stav malého a stredného podnikania 2005. Bratislava : NARMSP, 2006, str. 27. [online] Dostupné na WWW: <http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/StavMSP_2005 _final.pdf >
14
1.3 Postavenie MSP v hospodárskom priestore EÚ Malé a stredné podniky predstavujú rovnako ako v slovenskej ekonomike, najväčšiu
skupinu podnikov a sú najväčším zamestnávateľom. Údaje o stave MSP v EÚ boli
predstavené pomocou iniciatívy Pozorovanie malých a stredných podnikov25. Výsledky
ôsmej edície boli publikované v rokoch 2003 a 2004 a obsahovali informácie o prístupe
MSP ku kapitálu, internacionalizácii MSP a ich medzinárodnej spolupráci a podobne.
Základné štatistické údaje o stave MSP v EÚ poskytuje Eurostat. Podľa nich je
podiel mikropodnikov 91% na celkovom počte podnikov. Malé podniky sa podieľajú 7%-
mi a stredné 1%. Celkovo tak skupina MSP tvorí 99% (23 mil. podnikov) všetkých
podnikov v krajinách EÚ.
Podiel na pridanej hodnote je napriek nízkemu počtu veľkých podnikov až 42,7%-
ný. Skupina MSP tvorí 57,3% pridanej hodnoty v zložení 20,5% mikropodniky, 19,1%
malé podniky a 17,8% stredné podniky.
Malé a stredné podniky predstavujú najdôležitejšieho zamestnávateľa EÚ, keď
prácu poskytujú až 66,1% pracujúcim. Najviac pracovných pozícií poskytujú mikropodniky
(až 29,5%), malé podniky nasledujú s 20%-mi a stredné podniky 16,5%-mi všetkých
pracujúcich. Pričom v jednotlivých krajinách je rôzny podiel tzv. samozamestnáveteľov,
ktorí vo všeobecnosti tvoria asi 16% na celkovej zamestnanosti. Existujú krajiny, kde tento
podiel dosahuje dokonca 31,9% (Grécko), či 28,7% (Taliansko).
1.4 MSP a konkurencieschopnosť EÚ a SR
Ako je zrejmé z analýzy postavenia MSP v hospodárstve SR, každoročne rastie ich
podiel na zamestnanosti a čo je ešte dôležitejšie, rastie aj ich podiel na vytvorenej pridanej
hodnote. Európska komisia si stanovila cieľ stať sa do roku 2010
najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou ekonomikou sveta.26 Plnenie tohto cieľa sa
zatiaľ javí ako neúspešné. O podstate konkurencieschopnosti, o tom, akú úlohu hrajú pri
plnení lisabonskej agendy MSP a ako je upravená problematika malých a stredných
25 http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/analysis/observatory_en.htm, [citované 2007-3-20] 26viď. Lisabonská stratégia
15
podnikov v základných strategických dokumentoch EÚ a SR, bude informovať nasledujúca
časť práce.
1.4.1 Konkurencieschopnosť - definícia a druhy Slovo konkurencieschopnosť je pravdepodobne jedno z najčastejšie používaných
slov v dnešnej dobe pri tvorbe politík rozvoja a budúceho napredovania. Tento pojem sa
spomína v súvislosti s hospodárskymi zoskupeniami štátov, štátmi samotnými, ich
regiónmi, podnikmi, či produkciou. Čo je však podstatou konkurencieschopnosti?
Samotný výraz konkurencieschopnosť27 má základ v slove konkurenčný28, ktoré je v
literatúre29 definované ako súťaživý. Význam slova konkurencieschopnosť tak voľným
prekladom reprezentuje schopnosť daného subjektu súťažiť, či konkurovať na trhu. Podľa
Freebaina je konkurencieschopnosť definovaná ako „schopnosť ponúkať tovary a služby
dopytované nakupujúcimi v čase, na mieste a v úprave, ktorá je aspoň na takej úrovni, ako
ponúka konkurencia, pričom návratnosť výrobných faktorov je na úrovni ich
príležitostných nákladov.“30 Definícia teda indikuje, že konkurenčné sú také produkty,
ktoré dokážu súťažiť na zahraničných trhoch minimálne tak dobre ako tam pôsobiace
produkty. Znamená to stanovenie určitej latky, ktorú musí každý podnikateľ so záujmom o
predaj svojho produktu zvládnuť. V tomto prípade ide o definíciu konkurencieschopnosti
podniku. M. Porter31 sa prikláňa k manažérskemu definovaniu konkurencieschopnosti a
chápal ju ako schopnosť podniku využiť príležitosť na trhu získať pozíciu, v ktorej sa môže
brániť, resp. využívať zdroje na ďalší rast. Externé prostredie tak chápe ako hlavný
determinant schopnosti podniku konkurovať. Pavlík vidí konkurencieschopnosť ako
„schopnosť podniku ponúknuť rovnaké alebo lepšie podmienky zákazníkovi, ako ponúkajú
iné podniky.“32 Je však zrejmé, že pojem konkurencieschopnosť sa nedá zúžiť len na
27 eng.= competitiveness 28 eng.= competition 29 ELMAN J.: Anglicko - český skonomický výkladový slovník. Praha: Sobotáles, 2004, str. 103 30 Freebain(Freebain, 1986) 31 http://en.wikipedia.org/wiki/Porter_5_forces_analysis, [citované 2007-4-7] 32 PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky - kategorizácia a charakteristika. In: Konkurencieschopnosť slovenských malých a stredných podnikov v hospodárskom priestore integrovanej Európy. Bratislava: Ekonóm, 2006, str. 13
16
podnikovú sféru. Konkurencieschopné musia byť aj národy, resp. odvetvia. Preto je
skúmanie konkurencieschopnosti potrebné rozšíriť na viacero úrovní:33
firemná konkurencieschopnosť - predstavuje schopnosť podniku poskytovať
výrobky a služby rovnako, alebo viac efektívne a účinne ako relevantný konkurenti.
odvetvová konkurencieschopnosť - predstavuje schopnosť firiem určitej krajiny
dosiahnuť trvalý(udržateľný) úspech proti zahraničným konkurentom, bez použitia
ochranných alebo substitučných nástrojov.
národná konkurencieschopnosť - predstavuje schopnosť občanov danej krajiny
dosahovať vysokú a rastúcu životnú úroveň.
Národná konkurencieschopnosť je podľa World Economic Forum definovaná ako
schopnosť národnej ekonomiky realizovať rýchle a trvalé zvyšovanie životnej úrovne. Táto
definícia je orientovaná na zvyšovanie kvality života. Len zdravá a konkurencieschopná
ekonomika môže zaručiť svojim občanom trvalý rast ich životnej úrovne.34
Význam konkurencieschopnosti spočíva najmä v jej schopnosti prinášať
nadpriemerný profit pre jej držiteľov. Národná konkurencieschopnosť a životná úroveň do
značnej miery závisí od schopnosti jednotlivých firiem konkurenčne uspieť na
zahraničných trhoch. V posledných dekádach je zjavný rast objemu medzinárodného
obchodu a zahraničných investícií. Konkurencieschopnosť v tomto prostredí predstavuje
dodatočnú výhodu v konečnom dôsledku platformu na ďalší ekonomický rast. Tento jav je
obzvlášť zrejmý u malých krajín, kde je konkurencieschopnosť podnikov cestou na
prekonanie obmedzenia vyplývajúceho z relatívne malého domáceho trhu. Využitím
konkurencieschopných stratégií, politík, produktu, či aktivít môže podnikateľ naplno
zužitkovať svoj potenciál.
Iným prípadom využitia konkurencieschopnosti a jej opodstatnenosti je konfrontácia
s obrannými politikami iných krajín, ktoré značne sťažujú vstup zahraničných predajcov na
trhy. V tomto prípade je konkurencieschopnosť jedným z prvkov, ktoré dokážu bariéry
prekonať. Snahou o vytvorenie produktu, ktorý svojou podstatou dokáže prežiť a úspešne
pôsobiť na týchto trhoch sa dá dospieť do stavu, keď bariéry nie sú podstatným ohrozením.
33 BLUNCK F.: What is competitiveness?, 2006 [online]. Dostupné na WWW: < http://www.competitive ness.org/article/articleview/774/1/32/ > 34 PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky - kategorizácia a charakteristika. In: Konkurencieschopnosť slovenských malých a stredných podnikov v hospodárskom priestore integrovanej Európy. Bratislava: Ekonóm, 2006, str. 10
17
Avšak nielen konkurencieschopnosť v komerčnom sektore je podstatná. Jej
fungovanie je totiž do značnej miery ovplyvňované konkurencieschopnosťou štátneho
aparátu a neziskového sektora, ktorý tvorí podpornú kostru všetkých komerčných
subjektov. Preto je potrebné pozerať sa na konkurencieschopnosť aj z pohľadu efektívnosti,
inovatívnosti, podpory a fungovania štátnej správy a nekomerčného sektora. Vtretej časti
práce preto bude do analýzy zahrnuté aj hodnotenie konkurencieschopnosti Slovenska.
Veľmi dôležité je spomenúť, že chápanie konkurencieschopnosti nie je vždy
správne a dôsledné. Je mylné domnievať sa, že vývozy, ktoré sú subvencované nejakou
formou štátnej pomoci sú skutočne konkurencieschopné. Je samozrejme nepopierateľné, že
tak získavajú určitú výhodu a subvencie môžu byť nápomocné pri vstupe na zahraničné
trhy, na druhej strane je však nepopierateľné, že subvencovanie produkcie deformuje
ekonomické výmenné relácie, vzťahy a samotnú podstatu konkurencie a „zvýšenie
konkurencieschopnosti je ... väčšinou dočasné a slúži len na oddialenie času, kedy chránené
odvetvie podľahne konkurencii.“35 Je na zváženie, či subvencovanie napr.
poľnohospodárskej produkcie smeruje k dlhodobejším pozitívnym efektom v jej pestovaní
a obchodovaní. Preto je dôležité chápať konkurencieschopnosť ako kategóriu, ktorá môže
vzniknúť a rozvíjať dokonale sa len v prostredí bez aditívnej podpory.
Konkurencieschopnosť na úrovni jednotlivých odvetví je taktiež predmetom
viacerých diskusií. Je lepšia špecializácia na jedno odvetvie, alebo generalizácia na všetky
odvetvia? Prikláňam sa skôr k názoru, že konkurencieschopnosť by sa mala najviac
rozvíjať v odvetviach, ktoré disponujú už vopred určitými komparatívnymi výhodami a
dokážu tak pri správnej stimulácii „ťahať“ národné hospodárstvo, tak ako to v
jednoduchosti popisuje David Ricardo vo svojej teórii komparatívnych výhod. Treba
podotknúť, že aj v SR rezonuje potreba orientácie v dlhodobom poňatí na také sektory,
ktoré dokážu produkovať výrobky s vyššou pridanou hodnotou. Takáto produkcia je
predpokladom konkurenčnej schopnosti podnikov v dlhodobom meradle, nakoľko faktory,
z ktorých pramení, teda inovácie a výskum a vývoj, dokážu odolávať tlakom trhu dlhšie a
efektívnejšie ako sú faktory produkcie s nižšou pridanou hodnotou (nákladové vodcovstvo,
mzdové faktory a pod.) To pre potreby tejto práce znamená toľko, že nebude hodnotené
35 SERENCES R.: Medzinárodná ekonomika, 2005 [online] Dostupné na WWW: < http://www.fem.uniag.sk/ Roman.Serences/part1.doc>
18
ako negatívum sústredenie podpory do jednej oblasti a určitú špecifikáciu na danú oblasť a
zároveň bude v poslednej časti práce zverejnená analýza podnikov, ktoré zaznamenali rast
pridanej hodnoty po čerpaní podporných programov.
1.4.2 Zdroje zvyšovania konkurencieschopnosti Na každej z úrovní konkurencieschopnosti je možné identifikovať jej zdroje v
príslušných subjektoch, teda hlavné pramene, ktoré prispievajú k zvýšeniu, resp. udržaniu
konkurencieschopnosti. Ich úspešné napĺňanie vedie k rastu konkurencieschopnosti. V
nasledujúcich riadkoch sa zameriam jednak na zdroje konkurencieschopnosti v
makroekonomickom pohľade a jednak na jej zdroje v podnikateľskej sfére.
A) Na národnej úrovni je ako zdroj konkurencieschopnosti z ekonomického
hľadiska u Fifekovej považovaná úroveň kvalitatívnej náročnosti ekonomiky. Tá, „založená
na poznatkovo náročných aktivitách ... umožňuje identifikovať potenciál pre rast
konkurenčnej schopnosti ekonomiky a udržateľnosti jej ekonomického rozvoja.“36
Ekonomický rozvoj je možné následne vyjadriť prostredníctvom stability
makroekonomického prostredia a kvality podnikateľského prostredia, resp. schopnosti
ekonomiky využívať kvalitatívne rastové faktory. Všetky tieto ukazovatele vyjadrujú v
dlhodobom meraní k flexibilitu ponuky a jej štruktúr a tým pádom i zvyšovanie spomínanej
kvalitatívnej náročnosti ekonomiky.
Čo je však hlavným motorom týchto rastových tendencií? Odpoveď je možné nájsť
analýzou hlavných kvalitatívnych zmien, ktoré sa dajú považovať za merítko ďalšieho
úspechu. Sú reprezentované37:
rastom podielu aktivít náročných na výskum a vývoj,
vyššou kvalifikáciou a zamestnanosťou,
vyššou produkciou,
rastúcim vývozom a pridanou hodnotou.
36 FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, September 2006, Číslo 3, ročník 5, str. 33 37 spracované podľa: FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Číslo 3, September 2006, ročník 5.
19
Aby sa tieto ukazovatele rozvíjali v pozitívnom smere, je potrebné uvedomiť si, že
sú podmienené najmä „rozsahom inovačnej aktivity a technologickej pripravenosti
krajiny.38“ Z uvedeného je zrejmé, že platí nasledujúca implikácia:
Schéma č. 1: Proces tvorby rastu kvalitatívnej náročnosti ekonomiky
Rast kvalitatívnej náročnosti ekonomiky
Rast flexibility ponukových
štruktúr a vyšší ekonomický
rozvoj
Pozitívny smerovanie
kvalitatívnych zmien
Rast inovačnej aktivity a
technologickej pripravenosti
zdroj: vlastné spracovanie
Inovačná aktivita tak hrá kľúčovú úlohu pri budovaní konkurencieschopného
národného hospodárstva. „Inovačné aktivity ako výsledky výskumu a vývoja vo
všeobecnosti sú podobne ako v Európskej únii, tak aj na Slovensku, hybnou silou rozvoja
ekonomiky, rozvíjajú možnosti budúcej konkurencieschopnosti vo forme nových
poznatkov, zvyšujú efektívnosť ekonomiky a jej akcieschopnosť, najmä prostredníctvom
MSP. Štáty, ktoré v minulosti do týchto aktivít investovali vyšší objem finančných
prostriedkov, sú v súčasnosti na ekonomicky vyspelej úrovni a zmnohonásobujú efekt
vložený do vedy a techniky. Slovenská republika nemôže ísť inou cestou.“39 Platí teda, že
„konkurenčne najúspešnejšie ekonomiky majú hospodársky rast založený na vlastnej
inovačnej aktivite a úrovňou technologického rozvoja sa približujú k hranici
technologických možností.“40 V zjednodušenom poňatí by sme tak mohli tvrdiť, že
konkurencieschopnosť jednotlivých ekonomík sa dá odvodiť od ich snahy zachytiť
najnovšie trendy v inováciách a súčasne podpory technologického rozvoja. Natíska sa však
otázka: „Ako vyjadriť spomínanú inovačnú aktivitu/výkonnosť a technologický rozvoj?“ V
prvom rade je potrebné uvedomiť si vzťah medzi inovačnou výkonnosťou a
technologickým rozvojom. Schopnosť ekonomiky zvyšovať svoju inovačnú výkonnosť je
38 tamtiež, str. 33 39 MH SR: Inovačná stratégia pre SR na roky 2006-2013, marec 2006 [online] Dostupné na WWW: < http://www.economy.gov.sk/pk/128-2006-1000/ma.htm > 40 FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Číslo 3, September 2006, ročník 5, str. 33
20
definovateľná ako technologická pripravenosť danej ekonomiky. Táto pripravenosť sa
skladá z jednotlivých zložiek technologického rozvoja danej krajiny41:
technologická kapacita (výdavky na vedu a výskum, technologická otvorenosť,
technologická autonómia)
ponuka kvalitatívnych faktorov (vedci a technici, vedecko-výskumné inštitúcie,
vedecko-technická spolupráca, transfer technológií)
politika vlády (podpora vedy a výskumu, nákup technológií)
Predstavené zložky vychádzajú z metodiky Svetového ekonomického fóra a
hodnotenie každej sa pohybuje v stanovených intervaloch. Výsledné hodnotenie je
dosiahnuté neváženým priemerom jednotlivých ukazovateľov.
V Európskej únii je zaužívaným nástrojom na hodnotenie inovačnej schopnosti a
inovačnej činnosti inovačný index. Ten v sebe zahŕňa hodnotenie inovačných vstupov
(ľudské zdroje, podmienky pre tvorbu poznatkov, inovácie a podnikanie) a inovačných
výstupov (duševné vlastníctvo, využitie inovácií). Tento index sa používa na hodnotenie a
porovnávanie jednotlivých členských štátov EÚ, slúži na hodnotenie plnenia Lisabonskej
stratégie, ale aj na porovnanie nečlenských štátov EÚ.
Príkladom uplatňovania konceptu analýzy a následného zlepšovania
konkurencieschopnosti na národnej úrovni , a dá sa konštatovať, že úspešného, je iniciatíva
Írskej republiky nazvaná The National Competitiveness Council (NCC), ktorý informuje o
„otázkach konkurencieschopnosti, ktorým Írska ekonomika čelí a navrhuje možné riešenia
a postupy v politickej oblasti so záujmom zlepšenia írskej konkurenčnej pozície.“42 V tejto
iniciatíve je zaujímavý nielen jej samotný účel, ale aj to, že špeciálny pozornosť sa venuje
malým a stredným podnikom a napĺňa sa tak krédo, o ktorom ešte budem hovoriť: „Mysli
najprv v malom“, ktoré si očividne Íri osvojili od Komisie EÚ a implementáciu politík, ale
aj benchmarking43 s ostanými krajinami vo výročných správach o konkurencieschopnosti
realizujú aj s ohľadom na MSP.
41 spracované podľa: FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika - Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Číslo 3, September 2006, ročník 5. 42 http://www.competitiveness.ie/ncc/index.html, [citované 2007-3-12] 43 NCC: Annual Competitiveness Report 2006. [online] [citované 2007-3-12] Dostupné na WWW: < http://www.competitiveness.ie/ncc/reports/ncc_annual_06/ch03/ch03_01.html#p311 >
21
B) Na úrovni podnikov je možné brať ako referenčné hodnotenie to, ktoré vzišlo z
prieskumov44, ktoré realizovala NARMSP v rokoch 2004 a 2005 v spolupráci s Infostatom
a Ústavom pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR. Jeho cieľom bolo
oboznámenie sa a priblíženie problematiky inovácií malých a stredných podnikov v SR.
Údaje boli získané ako odpoveď na otázku: „Ktorý z nasledujúcich zdrojov
konkurencieschopnosti považujete za najdôležitejší pre vašu firmu?“
Graf č. 9: Zdroje konkurencieschopnosti podľa MSP v SR v rokoch 2004 a 2005 45
56
55
44
32
11
48
60
61
45
13
0 10 20 30 40 50 60 70
Pružná reakcia napožiadavky zákazníka
Vysoká kvalita produktu
Dodržanie zmluvnýchpodmienok
Nízka cena produktu
Inovácia produktu
% respondentov
20042005
zdroj: NARMSP
Ako je zrejmé z uvedeného grafu, zmenilo sa najmä chápanie dôležitosti
dodržiavania zmluvných podmienok, ktoré v očiach MSP zaznamenali cca. 20%-ný nárast
prikladaného významu. Ako hlavný atribút bola práve spoľahlivosť zaznamenaná u
podnikov s obratom od 50 mil. Sk do 100 mil. Sk (až 73%) a taktiež u firiem, ktoré sa
aktívnejšie zapájajú do medzinárodnej výmeny tovarov a služieb, čiže firiem, ktorých
podiel exportu sa pohyboval v úrovni od 51 do 70% (69%).
Spomínané faktory konkurencieschopnosti podniku v sebe integrujú dva prístupy.
Jednak sa u slovenských podnikov prejavuje istá línia, ktorú definujú viacerí autori46, a je
44 NARMSP: Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Bratislava : NARMSP, 2005, str. 30 [online] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/inovacna_kapacita_msp_2004 .pdf > 45 kategória „Pružná reakcia na požiadavky zákazníka“ bola v roku 2005 posudzovaná ako kategória s názvom „Flexibilita“ 46 SALINGER, B.L.: Productivity, comparative advantage and competitiveness in Africa - Discussion paper No. 35. 2001 [online] Dostupné na WWW: < http://www.eagerproject.com/discussion35.shtml >
22
charakteristická posudzovaním konkurencieschopnosti na základe produktivity (nízka cena
produktu). Slovenské podniky majú rovnako ako ich kolegovia z EÚ tri spôsoby
dosahovania konkurencieschopnosti v globálnom konkurenčnom prostredí47. Ide buď o
zníženie platov a tým dosiahnutie vyššej produktivity, alebo o zmenu pomeru kapitálu a
práce v tom istom záujme, alebo o outsourcing intenzívnych častí dodávateľského reťazca
do „low cost“ regiónov“ v snahe o zníženie celkových nákladov produkcie. Všetky tieto
prístupy sú však len krátkozrakým pohľadom na problematiku.
Viacerí analytici a vedci48 na druhej strane zdôraznili možnosť posilňovania
inovačných kapacít cez investície do tvorby poznatkov ako cestu k dlhodobému udržaniu
konkurencieschopnosti. V tomto prístupe je dlhodobé udržanie konkurencieschopnosti
založené na schopnosti podnikov inovovať a priebežne sa učiť (tieto skutočnosti
identifikujú slovenskí podnikatelia v zdrojoch konkurencieschopnosti ako inovácia,
flexibilita alebo kvalita produktu). Ako ukazuje výskum realizovaný v roku 2005 v
Taliansku49, konkurencieschopnosť podnikov je do značnej miery podmienená aj ich
veľkosťou. Vedci dokázali, že v prípade mikro podnikov existuje tzv. „innovation gap“,
čiže inovačná medzera, ktorá sa časom zväčšuje a nedovoľuje podniku zvyšovať svoju
konkurencieschopnosť nad určitú hranicu. Na druhej strane sa v tomto výskume
preukázalo, že konkurencieschopnosť MSP skutočne závisí od ich schopnosti inovovať,
investovať do ľudského kapitálu a zapájať sa do medzinárodných projektov a
kolaboratívnych skupín. Faktor spolupráce vyzdvihuje vo svojej správe aj Európska
komisia, ktorá vo svojej správe na túto tému poznamenáva: „Pomocou kooperácie môžu
MSP získať kontrolu na externými zdrojmi, ktoré inak veľké podniky ovládajú cez svoje
hierarchické štruktúry. Takto je možné pre MSP dosiahnuť podobné podmienky na tvorbu
hodnôt aké majú veľké podniky.“50 Potvrdzuje sa tak to čo niektorí autori prízvukujú: v
47 THE OECD MINISTERIAL CONFERENCE: Enhancing SME’s competitiveness. Bologna, 2000, p. 54 [online] Dostupné na WWW: < www.economia.gob.mx/pics/p/p2760/cipi_1FOCDE_BOLOGNA.pdf >48 COOKE, P.: Knowledge economies: Clusters, Learning and CoOperative Advantage. London : Routledge, 2001, p. 31 49 MORONE, P.; TESTA, G.: What makes small and medium enterprise competitive. Universita degli studi di Foggia: Dipartimento di scienze economiche, matematiche e statistiche, 2005, str. 33 [online] Dostupné na WWW: < http://www.dsems.unifg.it/q1805.pdf > 50 EUROPEAN COMISSION: Observatory of european SMEs 2003, No.5 - SME and Co-operation. Luxemburg : Office for Official Publications of the European Communities. 2004, str. 13 [online] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/analysis/doc/smes_observatory_2003_report5 _en.pdf >
23
prípade malých a stredných podnikov je potrebné pozerať sa na faktory
konkurencieschopnosti vo svetle charakteristík, ktorými je tento sektor význačný. Malé a
stredné podniky sú charakterizované určitými špecifikami v porovnaní s veľkými
podnikmi, ktoré treba zohľadniť pri tvorbe podporných programov konkurencieschopnosti.
Viac o tomto prístupe hovorí štúdia Roberta R. Rice-a51, ktorý identifikuje externé a interné
faktory konkurencieschopnosti, ktoré je nutné zohľadňovať špeciálne v prípade MSP.
Z oboch pohľadov, makroekonomického i mikroekonomického, vychádza jeden
spoločný menovateľ, ktorý môžme brať ako merito konkurencieschopnosti krajiny alebo
podniku a tým je schopnosť vytvárať inovácie a implementovať ich do podnikateľskej
praxe. Z tejto schopnosti následne pramenia všetky ostatné atribúty, teda na národnej
úrovni platí uvedená implikácia a na úrovni podnikovej je pod vplyvom inovácií možné
ďalej rozvíjať jednak kvalitatívne charakteristiky produktu, jednak znižovať nákladové
položky a tým prispievať k nižšej cene produkcie. Je možné flebilnejšie reagovať na dianie
na trhu i pripraviť podnik do takej štruktúry, aby jeho činnosti boli natoľko spoľahlivé, že
je zabezpečená schopnosť dodržiavania zmluvných podmienok. Inovácie sú o zmene a o
schopnosti zvládať zemny v čase. „Inovácie môžu byť o úspešnom využívní nových
nápadov formou vylepšovania produktov alebo služieb ale taktiež to môže byť
charakterizovaná spôsobmi akými sú tieto produkty poskytované. Rovnako, inovácie môžy
byť reprezentované kreatívnym marketingom alebo zmenou modelu podnikania“52
1.4.3 Politika podpory malých a stredných podnikov v EÚ Politika podpory malých a stredných podnikov siaha až do samotného počiatku
Európskych spoločenstiev. Už v článku 157 Zmluvy o Európskych spoločenstvách je
vytýčený záväzok vytvárať prostredie, v ktorom sa môžu rozvíjať podniky, priemysel a
51 RICE, R.R.: Factors affecting the competitiveness of small and medium enterprises. [online] Výsledok výskumnej štúdie. 2000. Partnership for Economic Growth. [citované 2007-4-10] Dostupné na WWW: < http://www.pegasus.or.id/Reports/19)%20Factors%20Affec ting.pdf > 52 EUROPEAN COMMUNITIES: European Innovation Progress Report 2006 - Trendchart [online] Luxenbourg : Office for official publications of the European Communities. [citované 2007-4-11] Dostupné na WWW: < http://trendchart.cordis.lu/Reports/Documents/EIPR2006-final.pdf >
24
inovácie. Tento záväzok je následne prenesený do troch oblastí politiky53: malé a stredné
podnikanie, inovácie a konkurencieschopnosť. Prvé Akčné programy zamerané na podporu
MSP boli v EÚ prijaté v roku 1983, neskôr i v rokoch 1987, 1997 a v roku 2000.
Na zasadnutí Európskej rady vo Feire v júni 2000 bola prijatá Európska charta pre
malé podniky ako rozpracovanie záväzkov v oblasti politiky MSP vyplývajúcich z
Lisabonskej stratégie prijatej v tom istom roku.
A) Európska charta pre malé podniky
Text Charty pripomína dôležitú skutočnosť: “konkurencieschopnosť Európy závisí
od našich malých podnikov. Na to, aby sme splnili lisabonské ciele, musíme sa im i naďalej
prioritne venovať a myslieť v prvom rade v malom.“54 Celkovo sa Charty zúčastňuje 35
krajín, vrátane krajín Západného Balkánu. Slovenská republika pristúpila k Charte na
konferencii CC BEST v Maribore dňa 23. apríla 2002.
Nakoľko sú malé podniky „oporou európskej ekonomiky,...kľúčovým zdrojom
pracovných príležitostí a živnou pôdou podnikateľských nápadov“55, signatárske štáty sa v
Charte zaviazali zohľadňovať v maximálnej možnej miere potreby malých podnikov pri
tvorbe svojich politík. Na to, aby sa tento výsledok podarilo dosiahnuť, rozhodli sa
signatárske štáty56 posilniť ducha inovatívnosti a podnikania, čo umožní európskym
podnikom čeliť budúcim výzvam, dosiahnuť regulačný, fiškálny a administratívny rámec,
ktorý by podporoval podnikateľskú činnosť a zlepšil postavenie podnikateľov, zabezpečiť
prístup na trhy na základe najmenej zaťažujúcich požiadaviek, napomáhať prístupu k
najlepšiemu výskumu a technológiám, zlepšiť prístup k financiám počas celého životného
cyklu podniku, neustále zlepšovať našu výkonnosť tak, aby EÚ ponúkala najlepšie
prostredie pre malé podniky na svete, počúvať hlas malých podnikov a presadzovať
podporu špičkovým malým podnikom.
53 HOLEŠOVÁ, H.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Grafis, 2003, str. 8 54 EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky. Luxemburg : Úrad pre oficiálne publikácie európskych spoločenstiev, 2004,str. 5 [online] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/ enterprise_policy/charter/docs/charter_sk.pdf > 55 EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky. Luxemburg : Úrad pre oficiálne publikácie európskych spoločenstiev, 2004,str. 5 [online] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/ enterprise_policy/charter/docs/charter_sk.pdf > 56 tamtiež, str. 9
25
Ďalej sa signatárske krajiny a medzi nimi aj Slovenská republika zaviazali
uskutočniť konkrétne opatrenia v desiatich oblastiach, ktoré boli vytýčené ako rozhodujúce
pre úspech politiky podpory MSP s cieľom dosiahnuť lisabonskú víziu57:
Vzdelávanie a odborná príprava na podnikateľstvo - povzbudzovanie a podpora
podnikateľského úsilia mládeže, vypracovanie primeraných vzdelávacích programov
pre manažérov v malých podnikoch
Lacnejší a rýchlejší začiatok podnikania - dobiehanie najúspešnejších štátov v tejto
oblasti a podpora on-line registrácie podnikov
Lepšia legislatíva a regulácia - jednoduchšia administratíva podnikania,
prehodnotenie konkurznej legislatívy, zmeny v regulácii hospodárskej súťaže
Dostupnosť zručností - podpora školiacich inštitúcií v oblasti podnikania,
celoživotné vzdelávanie
Zlepšenie on-line prístupu k informáciám - verejné portály elektronizácia podávania
žiadostí a získavania informácií
Viac výhod vyplývajúcich z jednotného trhu - dodržiavanie pravidiel slobodnej
súťaže, pokračovanie v reformách s cieľom dobudovať spoločný trh
Zdaňovanie a finančné otázky - uplatňovanie daňových nástrojov podporujúcich rast
malých podnikov a vznik nových podnikov; implementácia Akčného plánu pre
finančné služby a Akčného plánu pre rizikový kapitál; zlepšenie prístupu k
rizikovému kapitálu pomocou užšej spolupráce bánk a MSP
Posilnenie technologickej kapacity malých podnikov - podpora výmeny technológií,
vytvorenie systémov kvality a certifikácie v súlade s potrebami MSP, podpora
spolupráce MSP s výskumnými a vzdelávacími inštitúciami, podpora iniciatív na
vytváranie lokálnych a medzinárodných clustrov58
Úspešné modely elektronického podnikania a podpora špičkových malých podnikov
- vytváranie informačných systémov na podporu podnikania, využívanie databázy
MSP, podpora technologického rozvoja MSP pomocou podnikateľských anjelov a
mentorov.
57 tamtiež, str. 10 58 cluster = lokálny produktívny systém
26
Vytvorenie silnejšieho, efektívnejšieho zastúpenia záujmov malých podnikov na
úrovni únie a na národnej úrovni
Európska únia takto jasne deklarovaným zámerov dala zelenú rozvoju
podnikateľského prostredia pre MSP. Na hodnotenie plnenia záväzkov z Charty Komisia
používa jednak každoročné Správy o implementácií Európskej charty pre malé podniky a
jednak na základe dohody zo zasadania Rady o konkurencieschopnosti z marca 2003 sa
Komisia rozhodla venovať každoročne väčšiu pozornosť vybraným bodom Charty, aby tak
dokázala bližšie identifikovať postup v danej problematike. Aplikácia Charty sa
každoročne prerokúva na Výročných konferenciách o Európskej charte, ktoré „úspešne
prispievajú k stimulácii interaktívnejšej výmeny skúseností“59 a plnenie cieľov Charty je
podporené každoročným zverejnením Výberu osvedčených postupov60 na daný rok, ktoré
umožňujú jednotlivým členským krajinám aplikovať úspešné modely podpory MSP vo
svojich národných intenciách a predstavujú tak prenos úspešného know-how v oblasti
politiky podpory MSP.
B) Postavenie MSP v súčasnej politike rozvoja EÚ
V Európskej únií prebieha revízia cieľov Lisabonskej stratégie. Európska komisia na
čele s J.M. Barossom iniciovala viaceré zmeny týkajúce sa napĺňania cieľov revidovanej
Lisabonskej stratégie. Dva hlavné nástroje na implementáciu novej Lisabonskej stratégie sú
lisabonský program Spoločenstva stanovujúci to, čo je najlepšie urobiť na úrovni
Spoločenstva, a 25 národných reformných programov: odpoveď každého členského štátu
na kľúčové výzvy, ktoré identifikovali. Všetky aktivity jednak na európskej úrovni a jednak
na úrovni národnej sa nesú v znamení Partnerstva pre rast a zamestnanosť, ktoré na
odporúčanie Komisie na jarnom zasadnutí Európskej rady v marci 2005 zaradili
predstavitelia členských štátov ako prioritu do najbližšej budúcnosti. Práve toto partnerstvo
má priniesť prosperitu do budúcnosti. Implementácia spomínaného partnerstva je
zabezpečená štyrmi krokmi, pričom jedným z nich je aj uvoľnenie podnikateľského
59 EURÓPSKA KOMISIA: KOM(2005) 30 v konečnom znení : Oznámenie komisie Rade a Európskemu parlamentu - Správa o implementácii európskej charty pre mapé podniky. 2005 [online] Dostupné na WWW: < http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/com/2005/com2005_0030sk01.pdf > 60 EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky - Výber osvedčených postupov na rok 2006. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2006
27
potenciálu, hlavne potenciálu MSP.61 MSP sa tak stávajú prioritou rozvoja EÚ a napĺňania
Lisabonskej stratégie pri jej novom začiatku.
Organizačne je politika podpory MSP jednou zo štyroch oblastí v politike
Podnikania, ktorú zabezpečuje Európska komisia62. Komisárom pre oblasť podnikania a
priemyslu je v súčasnosti Günter Verheugen, ktorý je zároveň viceprezidentom Európskej
komisie. Pod jeho vedením bola prijatá na úrovni Komisie prijatá politika podpory MSP v
desiatich oblastiach, ktoré prispejú k zvýšeniu prosperity skupiny malých a stredných
podnikov a sledujú tak ciele stanovené v Charte. Tieto oblasti tvoria chrbtovú kosť celej
politiky podpory malých a stredných podnikov v súčasnom období:63
1. Vzdelávanie pre podnikanie
2. Zlepšenie prístupu k financiám
3. Thinking big on funding
4. Uľahčovanie života malých a stredných podnikov
5. Zabezpečenie férového konkurenčného prostredia
6. Oceňovanie zodpovedného podnikania
7. Podpora štandardizácie
8. Pomoc pri internacionalizácií aktivít MSP
9. Podpora výskumu a inovácií
10. Ochrana nápadov
Na naplnenie uvedených predsavzatí existuje niekoľko aktivít v každej z oblastí.
Príkladom naplnenia bodu číslo 4: Uľahčovanie života malých a stredných podnikov je
napríklad iniciatíva „Mysli najprv v malom“(eng.: Think small first), ktorej cieľom je
zabezpečiť takú tvorbu legislatívy, ktorá bude v najmenšej možnej miere negatívne
zasahovať MSP. „Snahou je pristupovať k iniciatívam z pohľadu menších podnikov a tak
zabezpečiť, že potreby MSP budú uprednostňované.“64 Nemenej dôležitým krokom k
61 spracované podľa: EURÓPSKA KOMISIA: Čas zaradiť vyššiu rýchlosť - Nové partnerstvo pre rast a zamestnanosť. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií európskych spoločenstiev, 2006 62 http://ec.europa.eu/enterprise/policy_en.htm, [citované 2007-3-3] 63 http://ec.europa.eu/enterprise/smes/index_en.htm, [citované 2007-3-3] 64 EUROPEAN COMISSION: Facts - information material about european SMEs. 2006. [online] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/smes/index_en.htm, čerpané dňa 3.3.2007 >
28
naplnenia spomínaného bodu číslo 4 je aj koordinácia jednotlivých aktivít vznikajúcich pri
tvorbe legislatívy. „Koordináciu spoločnej politiky pre MSP zabezpečuje "zástupca MSP"65
a jeho spolupracovníci v rámci Európskej komisie. Má dvojitú funkciu. Na jednej strane
zabezpečuje dohľad a horizontálnu koordináciu rôznych politík, programov a činností EÚ,
ktoré majú vplyv na MSP. Na druhej strane udržiava stály dialóg s organizáciami, ktoré
zastupujú MSP, s cieľom zabezpečiť, aby sa ich hlas dostal k európskym zákonodarcom.“66
Napĺňanie bodu číslo 9: Podpora výskumu a inovácií je zabezpečené napríklad formou
zapojenia MSP do Akčných plánov na podporu inovácií alebo zapojením do Rámcových
programov výskumu a technického rozvoja, ktoré každoročne vyhlasuje Európska komisia.
Spomínané kroky v rámci cieľov číslo 4 a 9 sú zamerané len na tieto body.
Rámcovými aktivitami, ktoré smerujú svoje pôsobenie do viacerých bodov zoznamu sú
programy prijímané na horizont plánovacieho obdobia EÚ. Takýmto, prvým konkrétnym
na naplnenie Charty, je i Viacročný program pre podniky a podnikanie so zameraním na
malé a stredné podniky na roky 2001-200667 (ďalej len MAP), ktorý bol prijatý na základe
rozhodnutia Rady č. 2000/819/EC z 20. decembra 2000.
Tento program nezahŕňa v sebe priamu podporu MSP. Je orientovaný na nepriamu
(sprostredkovanú) podporu v troch hlavných bodoch, ktoré sú jeho základnými cieľmi68:
zvýšenie rastu a konkurencieschopnosti podnikov v znalostnej medzinárodnej
ekonomike
podpora podnikavosti
zjednodušovanie a vylepšovaní administratívneho a regulačného rámca v záujem
podpory výskumu inovácií a rozvoja podnikania
zlepšenie finančného prostredia pre podniky, zvlášť malé a stredné
sprostredkovanie ľahšieho kontaktu MSP na európske inštitúcie, programy a
podporné služby a zlepšenie koordinácie týchto iniciatív
Tieto ciele sa snaží MAP napĺňať pomocou tvorby siete Euro Info centier,
finančných inštrumentov a schém, politiky - Projekty najlepších postupov69. 65 eng.= SME Envoy 66 http://ec.europa.eu/youreurope/nav/sk/business/shortcuts/information-sme/index.html, [citované 2007-3-3] 67 eng.= Multiannual Programme for Enterprise & Eenterpreneurship, in particular for Small and Medium-sized Enterprises 2001-2006 (MAP Programme), Dostupné na WWW:< http://ec.europa.eu/enterprise/ enterprise_policy/mult_entr_programme/programme_2001_2005.htm > 68 http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/mult_entr_programme/programme_2001_2005.htm, [citované 2006-11-28]
29
V súčasnosti je už pripravený na realizáciu Rámcový program pre
konkurencieschopnosť a inovácie 2007-201370 (ďalej len CIP), ktorý bol vytvorený na
základe rozhodnutia Rady č. 1639/2006/EC z 24. októbra 2006. Základom tohto programu
budú tri podriadené programy:
Program pre podnikanie a inovácie
Program podpory politiky Informačno-telekomunikačných technológií
Program inteligentnej energie Európy
„V rámci programu sa zdôrazňuje potreba podporovať produktivitu a schopnosť
inovácie MSP..., podporuje najmä opatrenia, vďaka ktorým sa na trh uvádzajú inovačné
technológie v oblasti informácií a komunikácie, životného prostredia a obnoviteľných a
účinných zdrojov energie.“71 CIP tak v sebe bude kombinovať doterajší prístup k podpore
malých a stredných podnikov pomocou podobných elementov aké boli zavedené v MAP a
environmentálny rozmer rozvoja podnikania na platforme informačného veku a znalostnej
ekonomiky.
1.4.3 Politika podpory malých a stredných podnikov v SR Hlavným garantom a koordinátorom pri tvorbe programov a politiky podpory MSP
je Ministerstvo hospodárstva SR. V minulosti, no ani v súčasnosti neexistuje na Slovensku
jednotný dokument, definujúci politiky, stratégie a konkrétne opatrenia na podporu sektora
malých a stredných podnikov.
Náznakom tvorby politiky podpory MSP bol materiál72, ktorý vláda prerokovala na
svojom rokovaní 15.5.2002, a ktorého hlavným cieľom bolo vytvorenie nového systému
podpory MSP. Tento dokument s prihliadaním na dovtedajší vývoj sektora MSP na
Slovensku (najmä jeho silný rast po roku 1990) a taktiež na základe analýzy efektívnosti,
udržateľnosti a transparentnosti vytvoril systém podpory MSP, ktorý na Slovensku platí
69 http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/best/best_procedure.htm, [citované 2006-11-28] 70 eng.= Competitivness and Innovation Framework Programme 2007-2013 (CIP Programme), Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/cip/index_en.htm > 71 http://ec.europa.eu/youreurope/nav/sk/business/shortcuts/information-sme/index.html, [citované 2007-3-3] 72 MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania 15.5.2002 [online] Dostupné na WWW: < http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/ 0/CC8A94EDD33EEBD9C1256BB200405C67/$FILE/Z droj.html >
30
dodnes. Súčasťou predkladaného dokumentu bola i analýza stavu politiky podpory MSP a
návrh na jej zlepšenie.
Ako už bolo konštatované, v slovenskej ekonomike počas transformácie prišlo
k rýchlemu rozmachu malého a stredného podnikania, ktoré bolo v priebehu transformácie
90-tych rokov sprievodným javom reštrukturalizácie veľkých priemyselných podnikov,
ktoré dominovali v slovenskej ekonomike pred desiatimi rokmi. Vtedajšia politika podpory
bola orientovaná predovšetkým na rozvoj MSP ako sektora, na rozvoj jednotlivých
existujúcich malých a stredných podnikov. S dokončením reštrukturalizácie väčších
podnikov sa tento hlavný zdroj tvorby MSP skončil s prišla požiadavka na zmenu politiky
MSP. Prišiel dôraz na rozvoj podnikateľského potenciálu obyvateľstva a tým pádom na
najrannejšie štádiá rozvoja podnikateľských aktivít.73
Nová politika podpory MSP sa orientovala oveľa viac zdôrazňovanie potreby
vytvárania takého prostredia a podmienok, ktoré budú motivovať a stimulovať jednotlivcov
k tomu, aby sa stali podnikateľmi. Nevyhnutnou súčasťou tejto politiky bolo vytvorenie
podmienok pre získanie potrebných zručností a znalostí, ako aj poskytnutie vhodnej
„príležitosti“, t.j. prístup k finančným zdrojom, ktoré im umožnia rozvoj ich podnikania.
Nakoľko bolo zrejmé, že znižovanie priemernej veľkosti podnikov je globálnym trendom,
ktorý je reakciou na pokles významu úspor z rozsahu v mnohých činnostiach v dôsledku
nástupu nových technológií a globalizácie, dalo sa očakávať zintenzívnenie problémov,
ktoré sa dovtedy týkali len MSP. Politika podpory podnikania si preto stanovila vzájomne
koordinované a previazané opatrenia v oblastiach:74 posilňovania motivácie jednotlivcov
na začatie podnikania prostredníctvom zlepšovania podmienok pre podnikanie, zvyšovania
potrebných schopností (zručností a znalostí) prostredníctvom zvýšeného dôrazu na
podnikanie v celej vzdelávacej sústave a rozširovania možností podnikania prostredníctvom
znižovania finančného zaťaženia a zlepšenia prístupu k finančným zdrojom.
Táto formulácia politiky podpory MSP je zrejme jedinou, ktorá sa v rokoch 2002-
2006 navrhla. Strategickým a rámcovým dokumentom teda ostáva Európska charta pre
malé podniky, ktorá je však koncipovaná veľmi všeobecne. O jej uplatňovaní v
73 MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania 15.5.2002 [online] Dostupné na WWW: < http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0 /CC8A94EDD33EEBD9C1256BB200405C67/$FILE/Z droj.html > 74 tamtiež
31
jednotlivých rezortoch a pri tvorbe jednotlivých politík v SR každoročne informuje Správa
o implementácii Európskej charty pre malé podniky ako súčasť Správy o stave
podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšenie. Hodnotenie implementácie
Charty pozostáva “z odpovedí spolupracujúcich subjektov štátnej správy a tiež neštátnych
inštitúcií participujúcich na politike malého a stredného podnikania.“75 Týmto spôsobom sa
zabezpečuje objektívnosť hodnotenia a jeho komplexnosť. Sledovanie jednotlivých cieľov
Charty je teda zabezpečené zavádzaním politík a nástrojov na podporu MSP do
strategických dokumentov SR tak, aby boli v súlade so základnými princípmi Charty. Po
vstupe SR do Európskej únie sa stali ustanovenia strategických dokumentov EÚ kritickými
pre rozvoj nášho hospodárstva vo vzťahu k tomuto zväzku štátov. Tak ako hospodárska
politika EÚ sleduje dosiahnutie cieľov revidovanej Lisabonskej stratégie, tak aj
hospodárska politika SR v súčasnosti sleduje dosiahnutie cieľov Národnej lisabonskej
stratégie76, ktorá bola prijatá vo februári 2005, a to pomocou viacerých Akčných plánov
zameraných na jednotlivé priority Národnej lisabonskej stratégie a s podporou Národného
programu reforiem Slovenskej republiky na roky 2006-2008, ktorý v septembri roku 2005
pripravilo Ministerstvo financií SR, resp. Koncepcie územného rozvoja Slovenska z roku
2001, Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja z roku 2001/Akčný plán TUR na roky
2005 - 2010, Inovačná stratégia SR na roky 2007-2013 atď. To sú zároveň hlavné
strategické dokumenty riadiace hospodársku politiku SR. Podpora malých a stredných
podnikov nadväzuje na politiku, ktorá je uplatňovaná v EÚ a jej hlavné riadiace dokumenty
sú koncipované v súlade s cieľmi riadiacich dokumentov politiky podpory v EÚ.
Jedným zo záväzkov, ktorý prijala SR v rámci prístupových rokovaní do EÚ bolo aj
vytvorenie dokumentu riadiaceho čerpanie pomoci z EÚ po vstupe, t.j. čerpanie
Štrukturálnych fondov77. Tento záväzok SR bol splnený vytvorením jednotného dokumentu
pod názvom Národný rozvojový plán, ktorý vznikol pod hlavičkou Ministerstva výstavby a
regionálneho rozvoja a bol schválený uznesením vlády č. 166/2003. „Na Národný
rozvojový plán (NDP) nadväzuje Operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI) 75 MH SR: Správa o implementacii Európskej charty pre malé podniky, 2006 [online] Dostupné na WWW: < www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/5A85413AF20514DCC125725F00346961/$FILE/sprava.doc >76 MIKLOŠ I.: Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, 2005 [online] Dostupné na WWW: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/94ECDFEF0E61564AC1256FA50033DFB9/$FILE/ Zdroj.html > prijatá vo februári 2005 77 Európsky fond regionálneho rozvoja(ERDF), Európsky sociálny fond(ESF), Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond(EAGGF), Finančný nástroj na usmerňovanie rybolovu(FIFG)
32
spoločný pre tri jednotky NUTS II78 a tri sektorové operačné programy (SOP): SOP
Priemysel a služby; SOP Ľudské zdroje; SOP Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.
Príprava všetkých operačných programov bola prepojená na proces prípravy NDP.“79
Politika podpory malých a stredných podnikov je najviac rozpracovaná v Sektorovom
operačnom programe Priemysel a služby, nakoľko garantom tohto programu je
Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré, ako už bolo spomenuté, riadi aj celú politiku podpory
a rozvoja sektora MSP.
78 NUTS – Nomenclature des Uniteés Territoriales Statistiques – ide o klasifikacný systém štatistických územných jednotiek zavedených Štatistickým úradom Európskych Spolocenstiev (EUROSTAT) v spolupráci národnými štatistickými úradmi. Úroveň NUTS II predstavuje Západné, Stredné a Východné Slovensko. 79 MVaRR SR: Národný rozvojový plán. Bratislava, marec 2003. [online] Dostupné na WWW: < http://www.fns.uniba.sk/~cps/dokumenty/Narodny%20rozvojovy%20plan.pdf >
33
2. Podpora malých a stredných podnikov v SR
2.1 Inštitucionálne zabezpečenie podpory MSP v SR
Cieľom tejto podkapitoly je oboznámenie čitateľa so systémom, ktorý
inštitucionálne zabezpečuje podporu MSP, tvorbu hlavných programov, ich plnenie, či
kontrolu. „Je možné konštatovať, že súčasný systém podpory je pomerne neprehľadný,
zahŕňa množstvo aktérov, ktorí sa problematikou podpory MSP zaoberajú a je tiež
charakterizovaný zložitými väzbami“80. Z rozdelenia podporných inštitúcií často vznikajú
najmä komunikačné šumy a nejasnosti, ktoré síce odborníci dokážu identifikovať, no pre
laickú verejnosť je systém značne neprehľadný. „Identifikácia príležitostí podpory sa v
posledných rokoch zlepšila najmä vďaka sieti podporných stredísk prvého kontaktu, no
samotný systém podpory je stále rozdrobený medzi viacero poskytovateľov,
sprostredkovateľov, či gestorov.“81
Pozornosť je venovaná ústredným orgánom štátnej správy, ktorých úlohy sa
koncentrujú prevažne okolo tvorby politiky a získavania zdrojov (aj keď uvedené nemožno
zovšeobecňovať) a zvlášť špecializovaným agentúram, bankovým inštitúciám a fondom,
ktoré slúžia najmä na realizáciu uvedených politík, aj keď ich iniciátorom a zakladateľom
môžu byť orgány štátnej správy a ďalej záujmovým, profesijným a stavovským
organizáciám. V systéme sa tak stretáva rezortný prístup s prístupom prierezovým, ktorý si
vyžadovalo čerpanie európskych fondov. Výsledkom toho je fakt, že často dochádza k
duplicite v činnosti sietí určených na realizáciu cieľov politiky štátu. Ako konkrétny príklad
možno uviesť činnosť regionálnych rozvojových agentúr paralelne popri činnosti
regionálnych poradenských a informačných centier na podporu malého a stredného
podnikania, ktoré sa vo veľkej miere prekrývajú. Predstavený systém len sťažka spĺňa tri
základné atribúty, ktoré sú na podobné schémy kladené a to jednak efektívnosť,
reprezentovaná takým systémom, kde je implementácia politiky podpory MSP zabezpečená
bez zbytočných byrokratických zdržaní, transparentnosť, ktorá by mala zabezpečiť to, že
prostriedky určené na podporu nebudú zneužívané a vylúčia sa do maximálnej miery
možnosti korupčného správania a udržateľnosť, ktorá predstavuje schopnosť systému
80 http://www.nadsme.sk/?article=134, [citované 2007-2-25] 81 tamtiež
34
fungovať bez zbytočného rozširovania kapacít, ktoré by v konečnom dôsledku ovplyvnili aj
efektívnosť, aj transparentnosť procesov.82
Návrhy na zefektívnenie procesov v podpore, ktoré boli predložené na rokovanie
vlády v roku 200283 a uznesením vlády č. 494 boli návrhy Ministerstva hospodárstva prijaté
mali byť premietnuté do Štátnej strednodobej politiky podpory MSP do roku 2005. Tento
dokument však nepostúpil do ďalšieho schvaľovania a preto systém pomoci pre MSP
môžme charakterizovať súborom nasledovných inštitúcií:
ústredné orgány štátnej správy
špecializované agentúry
bankové inštitúcie a fondy a iné podporné organizácie
záujmové, profesijné a stavovské organizácie
2.1.1 Ústredné orgány štátnej správy Ústredné orgány štátnej správy plnia najmä koordinačnú funkciu v systéme podpory
MSP. Sú vyhlasovateľmi schém štátnej pomoci, gestormi podporných programov a
zabezpečujú aj monitoring viacerých aktivít, ktorá zväčša decentralizujú na implementačné
agentúry spadajúce pod daný orgán.
A) Ministerstvo hospodárstva SR
Predstavuje najdôležitejší orgán riadenia politiky podpory MSP a pôsobí ako garant
a koordinátor mnohých aktivít. Do kompetencii rezortu MH SR spadá priemysel, obchod
a cestovný ruch. Štátna podpora je prostredníctvom ministerstva realizovaná v oblastiach84
stratégie a rozvoja malého a stredného podnikania, tvorby inštitucionálneho prostredia na
podporu MSP, oblasť spolupráce s medzinárodnými inštitúciami, zabezpečuje spoluprácu
s organizáciami v oblasti MSP, predovšetkým OECD, SEI, UNIDO a EHK OSN, oblasť
legislatívy a regulatórnych opatrení na podporu podnikateľského prostredia ako takého,
oblasť zabezpečovania finančných zdrojov pre MSP.
82 spracované podľa: MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania 15.5.2002 [online] Dostupné na WWW: < http://www.rokovania.sk/ appl/ material.nsf/0/CC8A94EDD33EEBD9C1256BB200405C67/$FILE/Z droj.html > 83 viď. Príloha č. 2 84http://www.nadsme.sk/?article=134, [citované 2007-2-25]
35
V predvstupovom období bolo MH SR „na základe podpísaných Finančných
memoránd medzi Európskou komisiou a Slovenskou republikou, v rámci Finančného
memoranda Národného programu PHARE 2002 gestorom Grantovej schémy rozvoja
priemyslu a Grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu a v rámci Finančného memoranda
Národného programu PHARE 2003 gestorom grantovej schémy Podpora inovatívnych
malých a stredných podnikov a Grantovej schémy rozvoja cestovného ruchu.“85
V období po vstupe SR do EÚ „bolo uznesením vlády SR č. 133/2002 Ministerstvo
hospodárstva SR určené ako Riadiaci orgán pre Sektorový operačný program Priemysel a
služby“86, ktorý som definoval a bližšie predstavil v predchádzajúcej kapitole(viď. 1.4.3
Politika podpory MSP v SR)
B) Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR
Agenda rozvoja MSP patrí do gescie MVaRR SR najmä z dôvodu, že podpora
rozvoja regiónov je zameraná aj na vlastné zdroje, ktorými regióny disponujú, teda na
rozvoj pomocou MSP. Do pôsobnosti MVaRR SR patrí aj podpora regionálnych
rozvojových agentúr (RRA), ktorých činnosť je v niektorých výkonoch podobná činnosti
regionálnych poradenských a informačných centier (RPIC).
MVaRR SR ako hlavný orgán v SR, ktorý je zodpovedný za efektívne a účinné
riadenie a čerpanie štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu, spracovalo dokument
Národný strategický referenčný rámec Slovenskej republiky na roky 2007 - 2013,
ktorý predstavuje referenčný nástroj na prípravu programovania fondov a stanovuje
národné priority, ktoré budú spolufinancované zo štrukturálnych fondov a Kohézneho
fondu v programovom období 2007 - 2013, rovnako ako aj „predchodcu“ tohto dokumentu,
t.j. Národný rozvojový plán, ktorý tvoril základ pre tvorbu jednotlivých sektorových
operačných programov pre čerpanie prostriedkov Štrukturálnych fondov v skrátenom
programovacom období 2004-2006.
85 MH SR: Informácia o stave implementácie grantových schém Národného programu PHARE FM 2002 a 2003. Bratislava, 2005 [online] Dostupné na WWW: < http://www.economy.gov.sk/files/europskaunia/ implementacia2.doc > 86 http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2541, [citované 2007-2-25]
36
C) Ministerstvo financií SR
Podporná funkcia MF SR spočíva najmä v oslobodení a uskutočňovaní ďalších
finančno-ekonomických nástrojov v oblasti podnikania. Táto podpora je teda realizovaná
nepriamou formou.
D) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Podpora MSP z rezortu je uskutočňovaná nepriamo, prostredníctvom Ústredia
práce, sociálnych vecí a rodiny. „Z hľadiska MSP ide najmä o nenávratné, v prevažnej
miere účelovo viazané príspevky zamestnávateľom na úhradu miezd a poistných odvodov,
ako aj príspevky na samozamestnanie.“87
E) Ministerstvo pôdohospodárstva SR
„Podpora podnikateľských subjektov v rezorte pôdohospodárstva de facto
predstavuje podporu malých a stredných podnikov, pretože až 97 % podnikateľských
subjektov v uvedenom rezorte spadá do kategórie MSP.“88 Podpora je jednak nefinančná,
formou konzultácií a workshopov, ale aj finančná cez podporné programy orientované
najmä na poľnohospodársku prvovýrobu. Nakoľko sú však tieto podporné programy
riadené úplne inou systematikou ako podpora zvyšných MSP, a to najmä cez priame
dotácie a platby, nebudeme sa podporou podnikateľov v odvetví poľnohospodárstva bližšie
zaoberať, ani analyzovať jej štruktúru a dopad.
2.1.2 Špecializované agentúry A) Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
NARMSP „spolu so sieťou Regionálnych poradenských centier (RPIC) a
Podnikateľských inovačných centier (BIC), tvorí základný inštitucionálny nástroj podpory
a rozvoja malého a stredného podnikania, ktorý koordinuje aktivity na jeho podporu na
medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni.“89 Spomínanú štruktúru dopĺňajú od roku 2002
Centrá prvého kontaktu.
Podporu MSP zabezpečuje realizáciou podporných programov pre malých a
stredných podnikateľov v regiónoch Slovenska a finančných návratných a nenávratných
výpomocí, ktoré v rámci týchto programov prideľuje podnikateľom. 87 http://www.nadsme.sk/?article=134,[citované 2007-2-26] 88 tamtiež 89 HOLEŠOVÁ H.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava: Grafis, 2003, str. 23
37
- Regionálne poradenské a informačné centrá boli založené ako záujmové združenia
právnických osôb s cieľom podporovať hospodársky rozvoj na regionálnej úrovni
prostredníctvom rozvoja MSP.
- Podnikateľské inovačné centrá boli založené s poslaním aktívne podporovať vybrané
podnikateľské zámery v danom regióne a poskytovať im dlhodobú starostlivosť. Orientujú
sa najmä na firmy s inovatívnym charakterom. Prostredníctvom Európskej siete
inovatívnych centier (EBN), ktorej sú členmi, sprostredkúvajú kontakty s firmami
pracujúcimi v rámci tejto siete.
Obrázok č. 1: Sieť RPIC a BIC v SR
zdroj: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania 15.5.2002
- Centrá prvého kontaktu (CPK) boli založené ako združenia právnických osôb, v ktorých
má zastúpenie miestna samospráva, ako aj vybrané inštitúcie (napr. RPIC/BIC, SOPK,
organizácie podnikateľov a pod.). Iniciatíva na založenie vznikla ako potreba priblíženia sa
MSP aj v menších mestách. Obrázok č. 1 reprezentuje stav s nedostatočnou regionálnou
podporou. Odpoveďou boli práve CPK.
Napriek odlišnostiam medzi jednotlivými centrami poskytujú RPIC a BIC spoločné
spektrum služieb ako napríklad poskytovanie informácií, poradenské služby, vypracovanie
správ, posúdenie podnikateľských plánov a rozvojových projektov, vzdelávanie,
sprostredkovanie kontaktov a poskytovanie ďalších služieb.
38
C) Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, š.p.o.
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO), š.p.o. je od 1. októbra
2001 príspevkovou organizáciou MH SR, ktorá si za svoju misiu stanovila podporu rozvoja
slovenskej ekonomiky a zlepšenie kvality života na Slovensku. Tento cieľ napĺňa
prostredníctvom prezentácie hospodárskeho prostredia Slovenska, zviditeľňovania krajiny
pre zahraničných investorov a pomocou rozvoja investičných projektov.
Jednou z aktivít je najmä podpora exportného úsilia slovenských podnikov, a teda aj
MSP, pomocou novovzniknutého portálu zameraného na podporu „operatívnej
komunikácie medzi zahraničím a podnikateľskými subjektmi v ekonomickom prostredí
Slovenska.“90 Takýmto spôsobom sa podpora dostáva aj MSP, nepriamou formou.
Priama podpora MSP zo strany SARIO bola realizovaná zo Štrukturálnych fondov,
cez opatrenia Sektorového operačného programu Priemysel a služby, Schémami pomoci de
minimis, kde bola podpora zameraná najmä na „rozvoj medzinárodnej spolupráce, zvýšenie
zapojenia slovenských podnikov do medzinárodnej deľby práce, ich stimulovanie
k internacionalizácii svojej činnosti, zvýšenie efektívnosti pri realizácii obchodných
činností, výsledkov výroby a služieb.“91 SARIO bolo taktiež implementačnou agentúrou
pre podporný program podpory konkurencieschopnosti, ktorý vyhlásilo MH SR.
2.1.3 Bankové inštitúcie, fondy a iné podporné organizácie V tejto skupine prevláda podpora MSP cez rôzne úverové programy, záručné
programy, či technickou pomocou, teda väčšinou nepriame formy podpory MSP.
A) Slovenská záručná a rozvojová banka, š.p.ú.
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., (SZRB) je špecializovanou bankovou
inštitúciou, ktorej zakladateľom je Ministerstvo financií SR. SZRB je prvou bankou vo
východnej Európe, zameranou na podporu malého a stredného podnikania. Svoju činnosť
začala 1. 9. 1991.
Podporu malého a stredného podnikania SZRB zabezpečuje prostredníctvom
záručných programov, príspevkových programov a úverových programov a produktov
90 http://www.sic.sario.sk/?o-projekte, [citované 2007-2-26] 91 http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2550, [citované 2007-2-26]
39
finančného sprostredkovania. SZRB pôsobila ako implementačná agentúra pre program
podpory konkurencieschopnosti a viaceré schémy pomoci v predvstupovom období.
B) Eximbanka SR
Jediným vlastníkom Eximbanky SR je štát, ktorý ručí za jej záväzky vzniknuté pri
získavaní finančných prostriedkov na zahraničných finančných trhoch a za ostatné záväzky
vzniknuté pri financovaní a poisťovaní vývozných úverov.
Hlavným cieľom inštitúcie je „podpora maximálneho objemu vývozu sofistikovanej
produkcie najmä do krajín EÚ a OECD pri zabezpečení návratnosti prostriedkov
minimalizáciou rizík vznikajúcich z poistných, úverových, záručných a finančných
operácií.“92
C) Slovensko-americký podnikateľský fond
Slovensko - americký podnikateľský fond (SAEF) ponúka financovanie projektov
spojené s technickou a poradenskou pomocou perspektívnym slovenským súkromným
malým a stredným podnikom. Pracuje na komerčnom základe, avšak s cieľom podporiť
hospodársky rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť podnikov v prostredí voľného
trhu. Zdroj fondu tvoria finančné prostriedky vyčlenené Kongresom Spojených štátov
amerických.
D) Frankofónne stredisko obchodu
Pomoc podnikateľovi spočíva vo vytipovaní niekoľko (najmä malých a stredných)
podnikateľov vo frankofónnej krajine, ktorí zodpovedajú jeho požiadavkám, a priamo od
lietadla ho privezie do vybraných podnikov. FSO tiež ponúka komplex služieb na
uľahčenie vývozu, poskytuje zoznam podnikov, výskum obchodných partnerov, obchodné
informácie, technickú asistenciu, právne, finančné a administratívne poradenstvo pri
vytváraní podniku na Slovensku a pod.
E) Slovenská asociácia rizikového kapitálu
Slovenská asociácia rizikového kapitálu SLOVCA (Slovak Venture Capital
Association), je združenie právnických osôb, ktorého cieľom je podpora priemyslu
rizikového kapitálu na Slovensku.
92 http://www.nadsme.sk/?article=134, [citované 2007-2-26]
40
2.1.4 Záujmové, profesijné a stavovské organizácie Tieto združenia zabezpečujú hlavne nepriamu podporu MSP formou konzultácií,
vyjednávania, poradenstva, vzdelávania a iných foriem nepriameho vplyvu na hospodárske
výsledky podnikov.
A) Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ)
Je jedným z členov v trojstranných rokovaniach v Rade hospodárskeho a sociálneho
partnerstva (tripartita). Presadzovanie záujmov AZZZ sa uskutočňuje aj prostredníctvom
bilaterálnych vzťahov s NR SR a s vládou SR.
B) Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ)
Spolu s AZZZ zastupuje zamestnávateľov v Rade hospodárskeho a sociálneho
partnerstva a tvorí ju 21 zväzov a 8 individuálnych členov, zamestnávajúcich vyše 300 tisíc
zamestnancov, združuje cca 1300 podnikateľských subjektov , pokrývajúcich všetky
segmenty hospodárstva.
C) Hospodárska rada vlády
Má 21 členov, medzi ktorými figurujú okrem predstaviteľov ústredných orgánov
štátnej správy aj zástupcovia inštitúcií, ktoré plnia významné úlohy v oblasti hospodárskej
politiky a renomovaní odborníci z oblasti ekonomickej teórie a praxe. V rokoch 1999-2001
zastúpenie malého a stredného podnikania bolo priamo inštitucionalizované vo forme Rady
vlády pre malé a stredné podnikanie, avšak uvedený poradný orgán bol zrušený.
D) Najdôležitejšie záujmové a profesijné združenia (stavovské organizácie)
v oblasti malého a stredného podnikania, ktoré pôsobia na území SR
predstavujú:93Združenie podnikateľov Slovenska, Slovenská živnostenská komora,
Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenský živnostenský zväz, Slovenský zväz
výrobných družstiev, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora.
2.2 Všeobecná charakteristika podpory MSP
2.2.1 Klasifikácia podpory poskytovanej MSP Podpora malých a stredných podnikov, rovnako ako iné druhy podpory, sa dá
teoreticky rozdeliť poľa viacerých kritérií. Klasifikácia lepšie pomáha k pochopeniu účelu
podpory, jej cieľov a spôsobov , akými ovplyvňuje sektor MSP.
93 http://www.nadsme.sk/?article=134, čerpané dňa 25.2.2007
41
Z hľadiska smerovania podpory, môžme podporu rozdeliť na priamu, teda
nasmerovanú priamo na podnikateľské subjekty a nepriamu, teda takú, ktorá je primárne
určená na podporné inštitúcie a ich činnosť a týmto spôsobom je nápomocná v konečnom
dôsledku aj pre podnikateľov z radov MSP.
Z hľadiska odvetvového zamerania podpory je možné identifikovať podporu
zameranú na jednotlivé sektory hospodárstva podľa členenia OKEČ, t.j. Priemyselná
výroba, Poľnohospodárstvo a potravinárska výroba, Obchod, Hotely, reštaurácie,
pohostinstvo, Stavebníctvo, Doprava, pošta, telekomunikácie, Peňažníctvo, Obchodné
služby, Ostatné verejné služby, Ostatné odvetvia.
Z hľadiska sektora, je možné podporu rozdeliť na súkromnú, ktorá plynie do oblasti
privátneho sektora hospodárstva a štátnu, ktorá je orientovaná na podporu štátom
zriadených, resp. ovládaných subjektov.
Podľa predmetu podpory, je možné túto rozčleniť na finančnú (nenávratné finančné
prostriedky, úverové programy či granty) a nefinančnú (poradenstvo, konzultácie,
vzdelávania, záruky a pod.). V rámci finančnej podpory následne rozlišujeme podporu
nenávratnú a podporu návratnú.
Podľa zdrojov podpory poznáme súkromnú podporu, ktorú realizujú najmä privátne
fondy, združenia, či asociácie a verejnú(štátnu), ktorá je reprezentovaná štátnymi zdrojmi,
či už vo forme národnom, alebo medzinárodnom (európske fondy). Takáto pomoc je pod
prísnym dohľadom európskej únie. Klasifikácia na základe pôvodu podpory na domácu a
zahraničnú nadväzuje na predošlé rozdelenie.
V prípade štátnej pomoci ďalej identifikujeme jej delenie na klasickú pomoc a
pomoc na úrovni de minimis.
Z hľadiska časového je možné identifikovať krátkodobú pomoc(max. trvanie 1 rok)
a pomoc dlhodobú, ktorej časový rámec môže presiahnuť i niekoľko rokov.
2.2.2 Legislatíva podpory MSP Podpora, ktorá je poskytovaná malým a stredným podnikom zo zdrojov súkromných
inštitúcií nie je nijak obzvlášť právne regulovaná. Pokiaľ sa však jedná o podporu, ktorá
smeruje z verejných zdrojov, ergo zo štátneho rozpočtu, v tomto prípade existujú v
Európskej únií jednotné a pomerne prísne pravidlá. Jedná sa totiž o štátnu pomoc, ktorá je v
legislatíve EÚ upravená v Maastrichtskej, resp. Amsterdamskej zmluve v časti 2, konkrétne
42
v článkoch 87 (92) až 89 (94) Zmluvy. Podľa článku 87 Zmluvy o založení ES je zakázaná
„každá pomoc poskytnutá členským štátom alebo štátnymi zdrojmi v akejkoľvek forme,
ktorá akýmkoľvek spôsobom narušuje alebo ohrozuje hospodársku súťaž zvýhodňovaním
určitých podnikateľov alebo výroby určitého druhu tovaru, ak nepriaznivo ovplyvňuje
obchod medzi členskými krajinami, je nezlučiteľná so spoločným trhom“94.
Zo zákazu sú však vyňaté určité formy pomoci, medzi ktoré patrí aj pomoc malým a
stredným podnikom, pod podmienkou ich presného monitorovania a súladu s platnou
legislatívou daného štátu a EÚ. Legislatívne normy upravujúce štátnu pomoc v období
rokov 2002 až 2006 sektora MSP sú:
Nariadenie Komisie (ES) č.70/2001 o aplikácii článkov 87 a 88 Zmluvy o založení
ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom z 12. januára 2001,
Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. 1. 2001 o aplikácii článkov 87 a 88
Zmluvy o založení ES na pomoc de minimis
Zákon NR SR č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov
Najčastejšie používané formy štátnej pomoci v EÚ za roky 2003-2005 sú granty s
51% a daňové úľavy (41%). Ostatné formy ako napríklad garancie, majetkové podiely a
podobne dosahujú podiely v rozmedzí 1-3%.95
„Štátna pomoc sa môže poskytnúť podľa schém štátnej pomoci alebo ako
individuálna štátna pomoc.“96 Schémy štátnej pomoci presne „stanovujú pravidlá a
podmienky, na základe ktorých môže poskytovateľ štátnej pomoci poskytnúť príjemcovi
pomoc. V súlade so všetkými podmienkami schémy pomoci môže poskytovateľ štátnej
pomoci poskytnúť štátnu pomoc v rámci schémy pomoci bez jej predchádzajúcej
notifikácie. Schému štátnej pomoci je poskytovateľ povinný notifikovať. Európska komisia
musí schému schváliť.“97 Existujú však aj výnimky z notifikácie a to buď v prípade
skupinových výnimiek (napr. sektor MSP) alebo pomoci de minimis. Pomoc na úrovni de
minimis98 nepodlieha takému prísnemu schvaľovaniu, jej výška je však obmedzená na 200
94 http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3713 [citované 2007-4-15] 95 DG COMPETITION: State Aid Scoreboard - autumn 2006 update. COM(2006)761 final, 11.12.2006, str. 27 [online] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/competition/state_aid/studies_reports/2006_autumn _en.pdf > 96 § 5 odsek 3 zákona č. 203/2004 Zb. 97 http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3714, [citované 2007-4-15] 98 Podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15.decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na pomoc de minimis, ktoré vstúpilo do platnosti 1.1.2007
43
000 EUR99 (v prípade sektora dopravy 100 000 EUR) počas troch po sebe nasledujúcich
rokoch. Pri pomoci de minimis taktiež platí oznamovacia povinnosť na Ministerstve
financií SR u subjektov, ktoré takúto formu podpory čerpajú i subjektov, ktoré túto pomoc
poskytujú.
Zhrnutie je nasledovné: štátna pomoc poskytovaná malým a stredným podnikom
nepodlieha notifikácií v EÚ, musí sa však riadiť uvedenou legislatívou EÚ a SR. Pomoc de
minimis musí byť oznamovaná na Ministerstve financií SR a musí sa riadiť legislatívou EÚ
a SR platnou pre pomoc de minimis.
2.2.3 Zameranie pomoci malým a stredným podnikom Podporné programy pre MSP sa zameriavajú na viacero oblastí. Nakoľko je podpora
MSP v SR značne rozdrobená medzi jednotlivé rezorty, je ťažké bližšie identifikovať a
obsiahnuť detailne všetky formy pomoci poskytované MSP. Ako však vyplýva z rozdelenia
a inštitucionálneho mechanizmu podpory MSP v SR, centrálne miesto jednak
koordinačného charakteru, ale aj miestom zhromažďovania informácií. Každoročne tak
NARMSP vydáva súhrnný dokument informujúci o podpore smerovanej na malé a stredné
podniky s názvom Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike -
Sprievodca iniciatívami. Jeho štruktúra zodpovedá snahe o zachytenie a zhrnutie podpory
jednak zo štátneho rozpočtu SR, jednak z fondov EÚ. Rovnako sa materiál zaoberá
informačnými službami poskytovanými malým a stredným podnikom, možnosťami
vzdelávania, či iných iniciatívach, ktoré sú pre MSP pre daný rok pripravené. Štruktúra
Sprievodcu iniciatívami je rozdelená na viacero okruhov:
1. Národná agentúra pre malé a stredné podnikanie - táto časť Sprievodcu
informuje o programoch, ktoré NARMSP vykonáva z poverenia ústredného orgánu, ktorý
je zároveň poskytovateľom pomoci. Pomoc v rámci tejto sekcie zahŕňa finančné programy
zamerané na ponuku zvýhodnených finančných nástrojov(pôžičky, podpora rizikového
kapitálu), špecifické podporné programy, ktoré predstavujú pomoc priamu i nepriamu
pomoc či už cez schémy podpory, alebo formou zabezpečenia organizačných kapacít
(euroinfo centrum, www. stránka pre MSP a pod.). Euroinfo centrum a databáza pre 99 do 1.1.2007 bola horná hranica stanovená všeobecne na 100 000 EUR, tak ako to uvádza Nariadenie Komisie (ES) č. 69/2001 z 12. 1. 2001 o aplikácii článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES na pomoc de minimis
44
spoluprácu podnikateľov sú dva nástroje v rámci informačného zabezpečenia MSP, ktoré
agentúra realizuje. Poslednou skupinou podporných aktivít realizovaných NARMSP sú
vzdelávacie a poradenské služby, ktoré sú k dispozícií v celej sieti regionálnych zastúpení
pridružených centier.
2. Druhá časť predstavuje obsažnú kapitolu pomoci Európskej únie. Informácie o
predvstupovej pomoci, štrukturálnych fondoch, či pomoci z kohézneho fondu tvoria jej
náplň.
3. Tretia časť je venovaná počtom najširšej ponuke podpory, ktorú realizujú centrálne
orgány štátnej správy. Jednotlivé ministerstvá v tejto časti Sprievodcu predstavujú
schémy štátnej pomoci, či iné formy podpory, ktoré sú implementované cez ich
implementačné agentúry, podobné NARMSP (napr. Slovenská energetická agentúra,
Slovenská agentúra cestovného ruchu a pod.) alebo priamo z týchto orgánov.
4. Finančné inštitúcie a fondy ako napríklad EXIMBANKA alebo Slovenská záručná
a rozvojová banka poskytujú pomoc jednak formou finančných nástrojov (najmä úverových
a záručných), ale aj cez školenia, či poistné programy.
5. Poslednú časť tvoria podporné programy, ktoré reprezentujú ostatné inštitúcie
zaoberajúce sa problematikou MSP. Ide najmä o konzultačné a vzdelávacie činnosti
rôznych komôr, združení, zväzov a vzdelávacích inštitúcií.
2.4 Vybrané podporné programy pre MSP v rokoch 2002 - 2006
V nasledujúcej podkapitole nasleduje analýza jednotlivých foriem pomoci MSP,
ktoré sa realizovali, resp. vyhlásili v rokoch 2002-2006. Pre výber podporných programov
boli zvolené nasledovné kritériá, aplikované podľa klasifikácie podpory MSP uvedenej v
podkapitole 2.2.1 tejto práce:
- predmetom analýzy bude priama podpora MSP, teda podporou, ktorá je priamo
nasmerovaná na konečných prijímateľov z radov MSP,
- analyzovaná bude pomoc nasmerovanú tak na súkromnú ako aj na štátnu sféru. To
znamená, že sa nebude rozlišovať medzi štátnymi MSP a súkromnými MSP,
- z hľadiska odvetvového bude zameranie na všetky odvetvia hospodárstva okrem
poľnohospodárstva a potravinovej výroby. Dôvodom pre tento výber je na jednej strane
vysoká fragmentácia tohto odvetvia, t.j. vysoká náročnosť na realizáciu výskumu a taktiež
45
prevaha podpory MSP v tomto odvetví formou priamych platieb, ktoré sú založené na
iných pravidlách poskytovania. Dá sa konštatovať, že rozsahom je tematika podpory
poľnohospodárstva taká rozsiahla, že by si vyžadovala samostatnú prácu.
- predmetom hodnotenia budú finančné formy podpory MSP a v rámci tejto kategórie
podporu, ktorá bola realizovaná na nenávratnom základe,
- zdroje podpory budú tak privátne ako aj štátne. Avšak v hodnotení sa preukáže, že
privátne formy podpory len zriedkakedy pôsobia formou priamej a nenávratnej podpory.
- pomoc bude aj domáceho pôvodu aj medzinárodná, najmä zo štruktúr a fondov EÚ,
- zahrnutá bude aj pomoc v plnej výške, aj pomoc de minimis,
- časový horizont bude ohraničený na programy, ktoré nadobudli platnosť po 1.januári
2002 a ich platnosť sa skončila pred 31. decembrom 2006.
Na základe takto zvoleného systému kategorizácie následne vznikne výber
programov, ktoré spĺňajú zadané kritériá. Použitá bude systematiku zamerania pomoci, tak
ako bola načrtnutá v podkapitole 2.2.3. Základné delenie podporných programov MSP je
nasledovné:
1. Podporné programy NARMSP
2. Prostriedky čerpané z EÚ
a) Predvstupová pomoc
b) Štrukturálne fondy - Sektorové operačné programy, Operačné programy
3. Programy štátnej pomoci centrálnych orgánov štátnej správy
4. Finančné inštitúcie, fondy a ich programy
5. Ostatné podporné inštitúcie
2.4.1 Podporné programy NARMSP Národná agentúra pre podporu malého a stredného podnikania uvádzala v období
2002 - 2006 do praxe viaceré podporné inštitúty. Jednak to bolo organizovanie finančnej
podpory úverovej povahy cez Fond štartovacieho kapitálu alebo Mikropôžičkový program.
Druhou skupinou boli špecifické programy a v ich rámci vzdelávacie a konzultačné
programy pre MSP ako Program monitoringu a výskumu MSP alebo Program vzdelávania,
školení a poradenstva pre vybrané skupiny záujemcov o podnikanie. Do skupiny
špecifických programov patrili aj schémy podpory MSP, ktoré sú predmetom analýzy. Ich
46
spoločným menovateľom je ich vyhlasovateľ, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR a
vykonávateľ, ktorým je NARMSP:
A) Program podpory transferu technológií a implementácie systémov riadenia
kvality (de minimis)
Tento program vznikol v roku 2002 a prvotne bol vyhlásený len pre ten rok.
Orientovaný bol prioritne na zvýšenie konkurencieschopnosti a priamou finančnou formou
podporoval zavádzanie systémov manažérstva kvality v podnikoch (formou vzdelávania
alebo certifikačného procesu) a taktiež dovoz špičkovej technológie. Program sa stretol s
úspechom a hneď v roku 2002 bolo prostredníctvom neho podporených 29 projektov a v
roku 2003 ďalších 26. Jeho pokračovanie preto bolo zabezpečené aj po roku 2003 ale v
pozmenenej forme ako:
A.1) Schéma podpory nákupu inovatívnych technológií a budovania systémov
manažérstva kvality
Predmetom schémy bolo poskytovanie nenávratných finančných prostriedkov
malým a stredným podnikom v záujme zvyšovania ich konkurencieschopnosti pomocou
cielenej podpory projektov, ktoré budú orientované na:100 nákup inovatívnych technológií,
podporu špecializovaného poradenstva a vzdelávania v etape prípravy a budovania
systémov manažérstva kvality, podporu externého predcertifikačného, certifikačného, resp.
recertifikačného procesu súvisiaceho so zavedením systému manažérstva kvality.
Z podpory boli vylúčené sektory ako poľnohospodárstvo, doprava a oceliarsky
priemysel. Schéma bola účinná od 13.1.2004 do 31.12.2006.
B) Program podpory poradenstva a vzdelávania pre malých a stredných
podnikateľov(schéma pomoci de minimis)
Program podporoval MSP formou dotovaných poradenských služieb a školení a
taktiež cez pomoc pri vypracovávaní podnikateľských plánov pre začínajúcich
podnikateľov. Tento program sa následne v roku 2003 pretransformoval na nasledujúcu
schému:
100KUBRICKÁ, M.: Podpora malého a stredného podnikania - sprievodca iniciatívami. Bratislava : NARMSP, 2004, str. 22 [online] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles// spriev04.pdf >
47
B.1) Schéma podpory poradenstva a vzdelávania pre malých a stredných
podnikateľov(schéma pomoci de minimis101)
Schéma sa zameriava na podporu vzdelanosti malých a stredných podnikov,
podnikateľov a ich zamestnancov. Cieľom schémy je popri zvýšení vedomostného
potenciálu zabezpečiť i zvýšenie miery prežitia MSP, zvýšenie konkurencieschopnosti
MSP, udržanie zamestnanosti a podpora rastu tvorby nových pracovných miest v
jednotlivých regiónoch. Poradenské a vzdelávacie služby sa uskutočňujú v zazmluvnených
inštitúciách pod patronátom NARMSP(napr. RPIC). Informačné služby sú realizované
najmä konzultáciami o podporných programoch pre MSP, poradenské služby obsahujú
kurzy s tematikou marketingu v MSP, verejného obstarávania, ochrany duševného
vlastníctva a podobne. Vzdelávanie sa realizuje na úrovni kurzov účtovníctva,
manažmentu, ochrany duševného vlastníctva a pod. Pomoc sa realizuje formou
nenávratného finančného príspevku na hradenie poplatkov za vzdelávanie, či konzultácie.
Účinnosť schémy bola od 11.8.2003 až do 31.12.2006.
C) Podpora MSP prostredníctvom siete inkubátorov a metódy Research-based
spin-off102
Cieľom podpornej schémy je podnietenie podnikateľskej aktivity a dosahovanie
produkcie s vyššou pridanou hodnotou, ktorá vznikne za použitia metódy research-based
spin-off v podnikateľských inkubátoroch, či mimo nich. Určená je podnikateľom, ktorý
vykonávajú svoju činnosť maximálne po dobu 1 roka a zamestnávajú menej ako 10
zamestnancov. Projekt inovačného zamerania je podporený formou kapitálového vstupu
(rizikového kapitálu) do začínajúceho podniku, resp. projektu, v maximálnej výše 4 mil.
Sk. Program bol časovo obmedzený do konca roku 2006.
101 Podľa Nariadenia Komisie (ES) č. 69/2001 z 12.01.2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o založení ES o pomoci de minimis, minimálna pomoc (pomoc de minimis) predstavuje pomoc, ktorá počas troch po sebe nasledujúcich rokov neprekročí súhrnne v prepočte 100 000 EUR pre jedného podnikateľa 102 research-based spin-off spoločnosti sú tie spoločnosti, ktoré vznikajú ako výstupný produkt v oblasti komercionalizácie výsledkov vedy a výskumu (MH SR: Manuál na aplikáciu zákona č.565/2001 Z.z. o investičných stimuloch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v Slovenskej republiky. Bratislava, 2002, str. 38 [online] Dostupné na WWW: < http://www.sario.sk/swift_data/source/dokumenty/Manual_k_565_2001_ SJ.pdf >)
48
2.4.2 Prostriedky čerpané z EÚ V rokoch 2002 - 2006 zaznamenali podporné programy pre MSP v oblasti čerpania
zdrojov z európskych štruktúr prechod od predvstupovej pomoci realizovanej najmä z
fondov ako PHARE, SAPARD a ISPA k pomoci, ktorá priamo plynula z možnosti SR
čerpať Štrukturálne fondy EÚ. Podporné programy preto môžme rozdeliť na predvstupovú
pomoc a na pomoc zo štrukturálnych fondov po vstupe SR do EÚ.
A) Predvstupová pomoc z fondov EÚ
Predvstupová pomoc Európskeho spoločenstva bola Slovenskej republike
poskytovaná od roku 1993 a jej objem medziročne neustále rástol. Pomoc sa realizovala z
troch základných fondov: Phare, SAPARD a ISPA.
Schéma č. 2 : Štruktúra predvstupovej pomoci EÚ
zdroj: http://www.vlada.gov.sk/phare/
Z programov predvstupovej pomoci bolo možné pri realizácii projektov
spolufinancovať iba tzv. oprávnené aktivity, ktoré sú definované pre jednotlivé programy
v nariadeniach a usmerneniach prijatých Európskym spoločenstvom a v prípade národných
programov bližšie špecifikované vládou Slovenskej republiky v jednotlivých
programových dokumentoch pre využitie pomoci z predvstupovej pomoci ES, teda pre
predvstupové fondy Phare, SAPARD a ISPA. Nakoľko na pomoc MSP bol najviac
orientovaný program Phare, bude predmetom ďalšej analýzy len tento predvstupový
nástroj.
49
Základom pre prijatie prostriedkov zo spomínaného fondu bolo každoročné
predkladanie Národného programu Phare. Hlavný nástroj využívaný pri príprave národného
programu a jednotlivých projektov je riadenie projektového cyklu. Tento nástroj zaviedla
Európska komisia s cieľom zlepšiť kvalitu návrhov projektov a ich riadenia, a takto zvýšiť
efektívnosť pomoci poskytovanej zo strany Európskej komisie. Riadenie projektového
cyklu má 6 základných fáz, ktoré bližšie predstavuje nasledovná schéma103:
Schéma č. 3 : Riadenie projektového cyklu predvstupovej pomoci EÚ Programovanie
Vyhodnotenie
Implementácia
Identifikácia
Hodnotenie
Financovanie zdroj: MH SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci poskytovanej európskym spoločenstvom
Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie.
Po splnení stanovených podmienok, boli na základe národného programu prijaté
Finančné memorandá, ktoré predstavujú zmluvu o poskytnutí nenávratnej finančnej pomoci
Slovenskej republike uzatvorená medzi Úniou a Slovenskou republikou v prospech
Slovenskej republiky pre vybranú skupinu projektov schválených Komisiou a vládou
Slovenskej republiky v rámci programu Phare.104 Implementácia jednotlivých Finančných
memoránd v SR bolo zabezpečené vytvorením grantových schém. V období 2002-2006
boli prijaté finančné memorandá v rokoch 2002 a 2003 a v ich rámci boli podporené
projekty pomocou 3 grantových schém.
103ÚRAD VLÁDY SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci poskytovanej európskym spoločenstvom Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie. Materiál Vlády SR, 2002. [online] Dostupné na WWW: < www.vlada.gov.sk/phare/manual_predvstupovej_pomoci.doc >104 ÚRAD VLÁDY SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci poskytovanej európskym spoločenstvom Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie. Materiál Vlády SR, 2002. [online] Dostupné na WWW: < www.vlada.gov.sk/phare/manual_predvstupovej_pomoci.doc >
50
Grantová schéma rozvoja priemyslu - IDGS
Grantová schéma sa skladala z dvoch komponentov, pričom na podporu MSP bol
zameraný Komponent 1, ktorý bol nasmerovaný na podporu vytvárania nových výrobkov,
zlepšenie technológie výroby, zakúpenie nových výrobkov, priemyselných práv a podobne,
spracovanie technických expertíz potrebných na zavedenie novej technológie atď. Grantová
schéma IDGS bola realizovaná na základe finančného memoranda Phare 2002. Trvanie
výzvy bolo od 2.9.2003 do 3.11.2003.
Grantová schéma rozvoja cestovného ruchu TDGS
Čerpanie prostriedkov v rámci tejto schémy bolo zabezpečené jednak na základe
finančného memoranda 2002, ako aj o rok neskôr, prostredníctvom finančného memoranda
2003. Podporované boli jednak aktivity MSP, ako aj aktivity neziskového sektora a
samospráv. V časti venovanej MSP boli prostriedky zamerané na výstavbu ubytovacích
kapacít, výstavbu alebo rekonštrukciu stravovacích zariadení, rozvoj zariadení voľného
času a výstavbu turistických atrakcií s ohľadom na kultúrne dedičstvo daného regiónu.
Grantová schéma podpory inovatívnych malých a stredných podnikov - SISME
Schéma SISME nadviazala na úspešný začiatok v podaní grantovej schémy IDGS
implementovanej na základe FM 2002. Program pozostával z dvoch častí. Prvá časť
podporovala projekty, ktoré sa zameriavali na rozvoj konkrétnych výrobkov, výrobných
kapacít a kvality, rozvojových aktivít pre podporu výskumu a vývoja a na zvýšenie
povedomia o pozitívnych dopadoch inovácií. Druhá časť sa zameriavala na zvýšenie
dostupnosti prostriedkov rizikového kapitálu (tzv. Inovačný fond) pre špecifické potreby
rýchle sa rozvíjajúcich priemyselných podnikov.
„Grantová schéma SISME má pomôcť úspešným uchádzačom pri zvyšovaní
podielu vysokokvalifikovanej výroby na celkovom objeme slovenskej výroby, zvýšiť
efektívnosť riadenia; zvýšiť produktivitu priemyslu a zlepšiť poznatky o pozitívnych
prínosoch investovania do školenia a inovácie v priemyselnom prostredí.“105 Výzva bola
platná od 12.1. do 15.3.2005.
105 MH SR: Podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME) - smernice pre žiadateľov o grant k verejnej výzve na rok 2005. Bratislava, 2005, str. 3 [online] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.sk/ mediafiles//PHARE/SISME/Smernice%20pre%20žiadateľov%20o%20grant.rtf >
51
B) Štrukturálne fondy EÚ
Štrukturálne fondy predstavujú jeden z nástrojov štrukturálnej politiky EÚ slúžiaci
„na podporu štrukturálnych zmien v oblastiach, ktoré považuje európske spoločenstvo za
kľúčové. Týmito oblasťami sú najmä zamestnanosť, kvalifikovanosť a vzdelanosť
obyvateľstva a poľnohospodárstvo.“106 Keďže malé a stredné podniky spadajú do každej z
týchto oblastí, je potrebné zamerať sa na široké pole fondov, ktoré mali MSP k dispozícií
cez Štrukturálne fondy v SR. Ich čerpanie bolo v skrátenom programovacom období 2004-
2006 zabezpečené na základe Národného rozvojového plánu. „Na Národný rozvojový plán
nadväzuje 1 operačný program, 3 sektorové operačné programy a 2 jednotné programové
dokumenty“107, ktoré sú následne rozdelené na jednotlivé priority a opatrenia.
Čerpanie prostriedkov cez jednotlivé programy zabezpečuje organizačne Riadiaci
orgán pre daný program. Ten následne prenecháva implementáciu jednotlivých opatrení na
Implementačný orgán, ktorý má na starosti zavedenie programu do praxe pomocou
konkrétnych nástrojov a dohliada aj na čerpanie fondov. Sústavu riadiacich a
implementačných orgánov predstavuje Schéma č. 4, ktorá je súčasťou Prílohy č. 1 tejto
práce. Do schémy je ešte potrebné zahrnúť Riadiace orgány pre Jednotný programový
dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 2 a Cieľ 3. V prvom prípade ide o Ministerstvo
výstavby a regionálneho rozvoja SR v druhom o Ministerstvo práce sociálnych vecí a
rodiny SR. Informačné toky a vzťahy medzi orgánmi zapojenými do štrukturálnych fondov
približuje Príloha č. 3 uvedená na konci tejto práce.
Keďže väčšina čerpaných prostriedkov zo Štrukturálnych fondov sa realizuje
formou spadajúcou pod poskytnutie štátnej pomoci, musí každý uchádzač prejsť tzv. testom
štátnej pomoci, ktorého výsledkom je rozhodnutie, či ide o subjekt, na ktorý sa vzťahuje
štátna pomoc, teda, či ide o subjekty súkromného charakteru s účelom dosahovania zisku.
Následne sa na vypočítanie stropu štátneho príspevku používa regionálna mapa štátnej
pomoci Slovenskej republiky. Podrobné pravidlá poskytovania takejto štátnej pomoci
definujú jednotlivé schémy štátnej pomoci. Na naplnenie cieľov, resp. opatrení jednotlivých
programov následne príslušné orgány zverejňujú výzvy na predkladanie projektov, ktoré
106 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str. 9 107 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : NARMSP, 2004, str. 79
52
predstavujú posledný krok, ktorým sa dostane cieľ príslušného programu ku konečnému
adresátovi. Prehľad opatrení a výziev v rámci nich orientovaných na MSP je nasledovný:
B.1) Sektorový operačný program Priemysel a služby (SOP PS)
Sektorový operačný program Priemysel a služby je kvantitatívne počtom opatrení
zameraných na podporu podnikateľskej sféry, resp. priamo sféry MSP, najviac orientovaný
na podporu malých a stredných podnikov. Jeho riadiacim orgánom je na základe uznesenia
vlády č. 133 z 13.2.2002 Ministerstvo hospodárstva SR. „Pomoc poskytovaná na základe
SOP PS sa vzťahuje na regióny, ktoré zodpovedajú úrovni NUTS II, t.j. ktorých HDP na
obyvateľa meraný paritou kúpnej sily za posledné roky je menší ako 75 % priemeru
spoločenstva. Z geografického hľadiska pokrýva celé územie Slovenskej republiky, okrem
Bratislavského kraja. SOP PS je podporovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja
(ERDF).“108
Priorita 1: Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb s využitím rozvoja
domáceho rastového potenciálu. Úloha MSP je chápaná ako cesta k naplneniu stanovenej
vízie: „Naplneniu bude napomáhať zlepšenie mobilizácie inovačných, vývojových a
výskumných kapacít, zapájanie MSP do inovatívneho podnikania a rozvoj fungujúcej
flexibilnej infraštruktúry odborného vzdelávania zamestnancov.“109
Priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu. MSP tvoria jeden zo základných pilierov
sektora cestovného ruchu. „Keďže produkty CR sa skladajú a budú skladať z ponuky
mnohých subjektov a aktérov na poli CR, najmä z radov MSP, je nevyhnutná cielená
podpora subjektom MSP, a to najmä pri základných investíciách či rekonštrukcii
infraštruktúry a služieb CR v pripravovaných produktoch CR národného významu.“110
Na naplnenie spomínaných priorít bolo prijatých 8 opatrení (5 opatrení pre Prioritu
1 a 4 opatrenia pre Prioritu 2), ktorých cieľom je v konkrétnych krokoch napĺňať stanovené
ciele. „Jednotlivé opatrenia SOP PS sa realizujú prostredníctvom schém štátnej
pomoci (predstavujúcich základný rámec na predkladanie projektov) alebo formou
108http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2553, [citované 2007-3-25] 109 MH SR: Sektorový operačný program Priemysel a služby. Bratislava, október 2004, str. 27 [online] Dostupné na WWW: < http://www.strukturalnefondy.sk/Documents/SOP_Priemysel_Sluzby_181203.doc > 110 tamtiež, str. 28
53
projektov verejného sektora“111, teda podporou nepriamou. Realizáciu opatrení
zabezpečujú taktiež schémy podpory de minimis112.
V nasledujúcom súhrne uvádzam len opatrenia priamej podpory, t.j. podpory, ktorá
je realizovaná formou schém štátnej pomoci a schém podpory de minimis:
Opatrenie 1.1: Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb
Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci podpory malých a stredných
podnikateľov
Snahou schémy je pomocou podpory existujúcich alebo vznikajúcich MSP
zabezpečiť rozvoj zaostalých regiónov SR. Schéma je určená pre dva druhy oprávnených
projektov:113 projekty zamerané na investície (vytvorenie nového podniku; rozšírenie
existujúceho podniku alebo zavedenie nových technológií a činností) a druhým sú projekty
zamerané na poradenské a konzultačné služby (implementácia moderných systémov
riadenia podniku a progresívnych metód v marketingu, budovanie značky a dobrého mena,
technologické poradenstvo, organizácia a riadenie podniku).
Schéma podpory de minimis: Schéma podpory existujúcich a začínajúcich
podnikateľov
Pomoc je zameraná na podporu konkurencieschopnosti nových – začínajúcich, ale
aj existujúcich malých, stredných a veľkých podnikateľov (do 1000 zamestnancov) vrátane
živnostníkov. Určené na prenájom priestorov v podnikateľských a technologických
inkubátoroch pre začínajúcich podnikateľov do 3 rokov od založenia spoločností (živností),
prenájom prevádzkových priestorov a pod.
Opatrenie 1.3: Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu
Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci priemyselného výskumu a
predsúťažného vývoja
Cieľom schémy je zvýšenie konkurencieschopnosti výrobkov pomocou
priemyselného vývoja, ktorého výsledky budú implementované vo výrobe. Cieľom je
taktiež podpora budovania a udržiavania vzťahov medzi realizátormi a užívateľmi
priemyselného a predsúťažného vývoja. Podporované sú projekty v oblastiach
111 http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2553, [citované 2007-3-26] 112 schémy podpory de minimis sa nevzťahujú na odvetvia poľnohospodárstva, rybárstva, kultúry, vodohospodárstva, oceliarskeho priemyslu, lodiarskeho priemyslu a automobilového priemyslu. 113 MH SR: Schéma podpory malých a stredných podnikateľov. Bratislava, 2004. [online] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/schema_1_1.doc >
54
priemyselného výskumu („systematická činnosť zameraná na získanie nových poznatkov
a ich praktické využitie pri vývoji nových výrobkov, procesov, technologických postupov
a zariadení alebo služieb alebo pri podstatnom zdokonalení existujúcich výrobkov,
procesov, technologických postupov a zariadení alebo služieb“114), predsúťažného vývoja
(„usmernenie výsledkov výrobného výskumu do plánu, projektu, úpravy alebo návrhu
nového, zmeneného alebo vylepšeného výrobku, postupu alebo služby určených na predaj
alebo používanie a ich systematické využívanie pri výrobe materiálov, zariadení, systémov,
metód a procesov. Výstupom tohto procesu môže byť aj zhotovenie prvého nekomerčného
prototypu a jeho overenie“115), technických štúdií realizovateľnosti („slúžia ako príprava
priemyselného výskumu alebo predsúťažného vývoja“116)
Schéma podpory de minimis: Schéma na podporu výskumu a vývoja, zavádzania
systémov manažérstva kvality, ochrany priemyselných práv a zavádzania
technických noriem do výrobnej praxe a služieb
Cieľom schémy je podpora výrobného a predkonkurenčného výskumu, zavádzania
systémov manažérstva kvality (napr. podľa ISO, EMAS a pod.), ochrany priemyselných
práv (ochranné známky, označenie krajiny pôvodu a pod.), akreditácie a certifikácie a
implementácie technických noriem do výrobnej praxe a služieb.
Opatrenie 1.4: Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie
Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci na podporu úspor energie a
využitia obnoviteľných energetických zdrojov
Cieľom schémy je realizácia projektov zameraných na úspory energie a využitie
obnoviteľných energetických zdrojov za účelom zníženia energetickej náročnosti
výrobných a technologických procesov v jednotlivých odvetviach hospodárstva
(s výnimkou poľnohospodárstva, rybárstva, uhoľného priemyslu, oceliarskeho priemyslu,
lodiarskeho priemyslu, priemyslu syntetických vlákien, automobilového priemyslu
a dopravy) a zvýšenia využitia regionálne dostupných energetických zdrojov.117
Schéma pomoci de minimis: Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja
114 MH SR: Schéma na podporu prieyselného výskumu a predsúťažného vývoja. Bratislava, 2004, str. 4 [online] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/schema_1_3.doc > 115 MH SR: Schéma na podporu prieyselného výskumu a predsúťažného vývoja. Bratislava, 2004, str. 4 [online] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/schema_1_3.doc > 116 tamtiež, str. 4 117 http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2551, [citované 2007-3-23]
55
Cieľom schémy je podporou oprávnených projektov prispieť k zvýšeniu
konkurencieschopnosti MSP a veľkých podnikov prostredníctvom úspor energie a
využívaním obnoviteľných zdrojov energie v záujem trvalo udržateľného rozvoja.
Oprávnené projekty sú „investičné projekty zamerané na úsporu energie (rekonštrukcia
zdrojov a rozvodov energie, zavádzanie meracích systémov za účelom znižovania spotreby
energie, rekonštrukcia , resp. náhrada energeticky náročných technologických zariadení),
investičné projekty zamerané na kombinovanú výrobu elektriny a tepla na báze fosílnych
palív, investičné projekty zamerané na využívanie obnoviteľných energetických zdrojov,
poradenská činnosť, technické štúdie realizovateľnosti, energetické audity pre prípravu
investičných projektov podľa predchádzajúcich bodov.118
Opatrenie 1.5: Rozvoj zahraničnej spolupráce a image SR
Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci podpory medzinárodnej spolupráce
Cieľom schémy pomoci je podpora internacionalizácie slovenských podnikov, ich
zapojenia do medzinárodnej deľby práce, zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov na
medzinárodných trhoch (trhoch EÚ a trhoch tretích krajín), podpora prezentačných a
predajných zručností podnikateľov a ich informovanosti o zahraničných trhoch, rovnako
ako aj o trendoch na týchto trhoch. Pomoc v rámci tejto schémy a rovnako i v rámci
schémy de minimis (viď. nižšie) je podmienená pôsobením podniku vo výrobnej sfére, resp.
môže ísť aj o podnik obchodného zamerania, ktorých predmetom činnosti „je zastupovanie
iných spoločností pri speňažovaní ich výsledkov výroby alebo služieb“ a oprávnené sú aj
podniky „zaoberajúce sa tvorbou a vývojom softvérových riešení, informačných
a internetových technológií, projektovania, designu, biotechnológiami a komunikačnými
technológiami“119
Za oprávnené projekty sa považuje prvá účasť podniku na výstavách a veľtrhoch
v Slovenskej republike a v zahraničí, prvá účasť podniku na obchodných misiách
v zahraničí, poradenské a konzultačné služby poskytované jednorazovo v oblasti podpory
marketingových a investičných informácií ako aj podpory internacionalizácie obchodu
(spracovanie rešerší o zahraničných trhoch, zavádzanie progresívnych informačných
118 MH SR: Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja (schéma pomoci de minimis). Bratislava, 2004, str. 4 [online] Dostupné na WWW: <http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/deminimis/de_minimis_1_4.doc> 119 MH SR: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce. Bratislava, 2004 [online] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/deminimis/de_minimis_1_5.doc >
56
technológií s cieľom analýzy zahr. trhov, certifikáciu výrobkov a prieskum stavu
duševného vlastníctva na trhoch EÚ ako aj na trhoch tretích krajín, a pod.) 120
Schéma pomoci de minimis: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce
Ciele pomoci v rámci predstavenej schémy sú veľmi podobné cieľom
predchádzajúcej schémy, rovnako i selekcia oprávnených podnikov a oprávnených
projektov je tá istá.
Priorita 2: Rozvoj cestovného ruchu
Opatrenie 2.2: Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu
Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci podpory podnikateľských aktivít
cestovného ruchu
Cieľom pomoci je podpora malých a stredných podnikateľov, zvýšenie kvality
a komplexnosti nimi ponúkaných služieb v oblasti cestovného ruchu, a v rámci neho
podpora obnovy kultúrneho, historického a prírodného dedičstva súvisiaceho s aktivitami
cestovného ruchu. Pomoc je zároveň zameraná na rozvoj regiónov s vysokou mierou
nezamestnanosti a nízkou životnou úrovňou, čo sleduje cieľ rozvoja aj menej rozvinutých
častí Slovenska. Podporované sú projekty zamerané na investície, t.j. investície do nových
alebo existujúcich kapacít cestovného ruchu s cieľom zlepšenia poskytovaných služieb,
zatraktívnenie historických budov a ich rekonštrukcia, obstaranie dlhodobého hmotného
majetku slúžiaceho na poskytovanie služieb cestovného ruchu, výstavba nových alebo
rekonštrukcia existujúcich prvkov priestorového znázorňovania alebo označenia strediska
cestovného ruchu a pod.
V prípade spomínaného opatrenia, nebola v gescii MH SR vyhlásená žiadna schéma
pomoci de minimis.
Spoločným znakom všetkých schém štátnej pomoci v prípade SOP PS je to, že
pomoc je poskytovaná až formou refundácie, t.j. uhradením doložených daňových
dokladov. Jednotlivé schémy boli následne vykonávané formou vyhlásenia výziev na
stránkach MH SR a príslušných implementačných orgánov spolu s kritériami pre výber
projektov, formulárom na podávanie žiadosti o nenávratné finančné príspevky, záväznou
120 MH SR: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce. Bratislava, 2004 [online] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/deminimis/de_minimis_1_5.doc >
57
osnovou projektu, zoznamom povinných príloh, návrhom zmluvy o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku a príručkou pre žiadateľa.
Tabuľka č. 2: Opatrenia a schémy v rámci SOP PS a ich implementačné agentúry
Priorita Opatrenie Schéma štátnej pomoci
Schéma pomoci de minimis
Implementačný orgán
1.1 Podpora rozvoja nových a existujúcich podnikov a služieb
Schéma štátnej pomoci podpory malých a stredných podnikateľov
Schéma podpory existujúcich a začínajúcich podnikateľov
NARMSP
1.3 Podpora podnikania, inovácií a aplikovaného výskumu
Schéma štátnej pomoci na podporu priemyselného výskumu a predsúťažného vývoja
Schéma na podporu výskumu a vývoja, zavádzania systémov manažérstva kvality, ochrany priemyselných práv a zavádzania technických noriem do výrobnej praxe a služieb
SEA
1.4 Podpora úspor energie a využitia obnoviteľných zdrojov energie
Schéma štátnej pomoci na podporu úspor energie a využitia obnoviteľných energetických zdrojov
Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja
SEA
Prio
rita
1: R
ast k
onku
renc
iesc
hopn
osti
prie
mys
lu a
služ
ieb
s vyu
žitím
rozv
oja
dom
áceh
o ra
stov
ého
pote
nciá
lu
1.5 Rozvoj zahraničnej spolupráce a image SR
Schéma štátnej pomoci podpory medzinárodnej spolupráce
Schéma podpory medzinárodnej spolupráce
SARIO
Prio
rita
2:
Roz
voj
cest
ovné
ho
ruch
u
2.2 Podpora podnikateľských aktivít cestovného ruchu
Schéma štátnej pomoci podpory podnikateľských aktivít cestovného ruchu
n/a SACR
zdroj: vlastné zhrnutie
58
B.2) Operačný program Základná infraštruktúra (OP ZI)
Operačný program Základná infraštruktúra je zameraný na odstránenie existujúcich
regionálnych disparít, ktoré boli identifikované a popísané v NDP pre oblasti dopravnej,
environmentálnej a lokálnej infraštruktúry. Príprave Operačného programu Základná
infraštruktúra predchádzala príprava návrhov troch samostatných dokumentov: Sektorový
operačný program Doprava, Sektorový operačný program Životné prostredie a Regionálny
operačný program Slovenská republika. Zlúčením pôvodných návrhov do jedného
operačného programu bolo dosiahnuté zníženie administratívnej náročnosti pri
implementácii OP ZI.121 Spracovanie OP ZI bolo pridelené Ministerstvu výstavby a
regionálneho rozvoja SR, ktoré je jeho Riadiacim orgánom na základe uznesenia vlády SR
č. 175 z 12. marca 2003.
Operačný program Základná infraštruktúra je charakterizovaný troma strategickými
cieľmi, ktoré korešpondujú s troma prioritami programu. Nakoľko je OP ZI zameraný
prednostne na podporu subjektov štátnej správy, resp. verejného sektora, je podnikateľská
sféra a teda aj MSP zahrnutá len do Priority 2: Environmentálna infraštruktúra a v rámci
tejto priority v Opatrení 2.2: Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry na ochranu ovzdušia a v
Opatrení 2.3: Zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Prioritu 2 a teda
aj spomínané Opatrenia delegovalo MVRR SR na Ministerstvo životného prostredia SR na
základe Splnomocnenia o delegovaní právomocí z 28. mája 2003.
Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre zlepšenie ovzdušia
Cieľom schémy, ktorá upravuje poskytovanie prostriedkov z Opatrenia 2.2 OP ZI je
„prispieť k zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie k splneniu záväzkov
vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov,
k využívaniu environmentálne priaznivých palív a energetických zdrojov a k podpore
výraznejšieho využívania obnoviteľných zdrojov energie (napr. biomasa) a racionálneho
využívania neobnoviteľných zdrojov energie (napr. zemný plyn).“122 Schéma je platná až
do roku 2008.
121 MVaRR SR: Operačný program Základná infraštruktúra. Bratislava, 2003 [online] Dostupné na WWW: < http://www.strukturalnefondy.sk/Documents/OP_ZI_2004-2006_06042004.pdf > 122 MZP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre zlepšenie ovzdušia. Bratislava, 2003. [online] Dostupné na WWW: < http://www.enviro.gov.sk/servlets/files/10139 >
59
Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového
hospodárstva
„Cieľom pomoci je podpora projektov zameraných na opätovné využitie rôznych
druhov odpadov prostredníctvom ich triedenia a zhodnocovania, čím sa zníži množstvo
odpadu zneškodňovaného na skládkach a spaľovaného v spaľovniach, a v konečnom
dôsledku dosiahne zlepšenie kvality rôznych zložiek životného prostredia.“123 Schéma je
namierená na projekty ako napríklad budovanie infraštruktúry zberu separovaného odpadu,
budovanie zariadení pre zhodnocovanie odpadov a podobne. Platnosť schémy je do
31.12.2008.
B.3) Sektorový operačný program Ľudské zdroje (SOP ĽZ)
Sektorový operačný program Ľudské zdroje sa svojim obsahom zameriava na
podporu subjektov pôsobiacich v oblasti formovania trhu práce. Jeho tvorba nadväzovala
na Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, ktoré vypracovala Európska komisia v roku
2000 o komplexnej stratégii v oblasti dlhodobého vzdelávania jednotlivcov i inštitúcií.
Orgánom povereným na vypracovanie a riadiacim orgánom SOP ĽZ sa stalo Ministerstvo
práce, sociálnych vecí rodiny na základe uznesenia vlády SR č. 476/2002.
SOP ĽZ stanovuje globálny cieľ programu „Rast zamestnanosti založený na
kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile.“124 Na zabezpečenie cieľa boli určené tri
priority: Rozvoj aktívnej politiky trhu práce, Posilnenie sociálnej inklúzie a rovnosti
príležitostí na trhu práce, Zvýšenie adaptability a kvalifikácie zamestnancov a osôb
vstupujúcich na trh práce. Dosiahnutie jednotlivých priorít je zabezpečené príslušným
počtom opatrení v každej z nich. Podpora súkromných subjektov, na ktoré sa vzťahujú
schémy štátnej pomoci, je upravená v Opatrení 3.2 Zvýšenie rozsahu, zlepšenie a
poskytovanie ďalšieho vzdelávania s cieľom zlepšiť kvalifikáciu a adaptabilitu
zamestnancov. V rámci tohto opatrenia bola vyhlásená výzva, na ktorú sa následne v
oblasti financovania vzťahovala Schéma štátnej pomoci na vzdelávanie a Schéma na
podporu rozvoja samostatnej zárobkovej činnosti a vzdelávania samostatne zárobkovo
činných osôb (schéma pomoci de minimis). Cieľmi predstavovanej výzvy boli hlavne
123 MŽP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového hospodárstva. Bratislava, 2003 [online] Dostupné na WWW: < http://www.enviro.gov.sk/servlets/files/10142 > 124 MPSVaR: Sektorový operačný program Ľudské zdroje. Bratislava, 2004, str. 5 [online] Dostupné na WWW: < http://www.strukturalnefondy.sk/Documents/SOP_LZ/SOP_LZ_010604.pdf >
60
aktivity smerujúce na podporu zamestnávateľov v implementácií systémov vzdelávania
zamestnancov, resp. vytváranie stratégie vzdelávania zamestnancov a jej uvádzanie do
praxe formou školení a pod.
B.4) Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 2
Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 2 (ďalej len JPD 2)
predstavuje základný dokument riadiaci čerpanie Štrukturálnych fondov v období 2004-
2006 v regióne Bratislava, teda v regióne, kde HDP na obyvateľa meraný paritou kúpnej
sily za posledné roky je väčší ako 75% priemeru EÚ. Z toho dôvodu bol Bratislavský
región vyčlenený z podpory formou Operačných, resp. Sektorových operačných programov
v rámci Cieľa 1125 a bol zaradený do JPD 2, resp. JPD 3.
„Ciele JPD 2 možno definovať ako zlepšenie podmienok na rozvoj malého a
stredného podnikania, prílev kapitálu a transfer technológií, využívanie miestneho
potenciálu (najmä v oblasti cestovného ruchu), dobudovanie infraštruktúry a zvýšenie
kvality života na vidieku.“126 Riadiacim orgánom JPD 2 je Ministerstvo výstavby a
regionálneho rozvoja SR.
Prioritou JPD 2 je Podpora hospodárskej činnosti a trvalo udržateľného rozvoja
cieľového územia. Na danú prioritu nadväzujú následne jednotlivé opatrenia, pričom
podpora podnikateľského sektora a aj MSP je zabezpečená v Opatrení 1.1: Rozvoj malého a
stredného podnikania a Opatrení 1.3: Rozvoj podnikateľských aktivít a služieb v oblasti
cestovného ruchu a rekreácie. Na naplnenie spomínaných opatrení bola pre každé
vytvorená schéma štátnej pomoci a navyše vznikla schéma štátnej pomoci de minimis, ktorá
je spoločná pre obe opatrenia.
Opatrenie 1.1: Rozvoj malého a stredného podnikania
Schéma štátnej pomoci: Schéma podpory malého a stredného podnikania JPD 2
Cieľom schémy je oživenie hospodárskej činnosti a tvorba nových pracovných
príležitostí v cieľovom regióne pomocou na začatie podnikania, resp. na zlepšenie
existujúcich podnikateľských aktivít. Cieľovými projektmi sú investičné akcie, prvá účasť
125 Cieľ 1 = cieľ štrukturálnej politiky EÚ na obdobie 2000-2006, ktorý si dáva za úlohu poskytovať pomoc regiónom, v ktorých je HDP na obyvateľa nižšie ako 75% priemeru EÚ 126 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str. 15
61
na veľtrhoch a výstavách, prvá účasť na obchodných misiách v zahraničí, konzultácie a
poradenské služby.
Schéma pomoci de minimis: Schéma podpory malých a stredných podnikov JPD
2(schéma pomoci de minimis)
Cieľom schémy je podpora MSP formou nenávratného finančného príspevku na
prenájom priestorov v priemyselnej zóne, vedecko-technologickom parku alebo inovačnom
centre, resp. na uhradenie nákladov na štúdie projektovej dokumentácie a pod. Táto schéma
je spoločná tak pre opatrenie 1.1 ako aj 1.3 JPD 2.
Opatrenie 1.3: Rozvoj podnikateľských aktivít a služieb v oblasti cestovného
ruchu a rekreácie.
Schéma štátnej pomoci: Schéma podpory rozvoja cestovného ruchu JPD 2
Schéma, ktorá je koncipovaná ako schéma na podporu MSP, je zameraná na
podnecovanie aktivity, resp. pomoc v oblasti cestovného ruchu cieľového regiónu.
B.5) Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava Cieľ 3
Rovnako ako JPD 2, tak aj Jednotný programový dokument NUTS II - Bratislava
Cieľ 3 (ďalej len JPD 3) je zameraný na podporu subjektov verejného i súkromného sektora
v Bratislavskom regióne, v ktorom už HDP na obyvateľa presahuje referenčnú hranicu pre
zaradenie regiónu do Cieľa 1, t.j. 75% priemeru EÚ. Riadiacim orgánom pre JPD 3 je
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a programový dokument bol schválený
Európskou komisiou Rozhodnutím komisie K(2004) 2508 dňa 8. júla 2004. JPD 3 „je
zameraný na rozvoj aktívnej politiky trhu práce a sociálnej integrácie, zlepšenie výkonnosti
služieb zamestnanosti, zlepšenie znevýhodnených sociálnych skupín na trhu práce, rozvoj
celoživotného vzdelávania a pod.“127 „Globálnym Cieľom je zvýšenie
konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov,
ktorý sa bude postupne dosahovať realizáciou špecifických Cieľov, priorít a opatrení JPD
Cieľ 3.“128
Malé a stredné podnikanie je podporované v rámci Priority 2: Rozvoj celoživotného
vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania ľudských zdrojov.
Táto priorita je zložená z dvoch opatrení, pričom ich zabezpečenie je realizované pomocou
127 127 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str. 15 128 http://www.esf.gov.sk/new/esf/index.php?SMC=1&id=33, [citované 2007-3-23]
62
jednej schémy štátnej pomoci platnej pre obe opatrenia a jednej schémy pomoci de
minimis.
Opatrenie 2.1: Stimulovanie a skvalitnenie poskytovania kvalifikácií pre
potreby zamestnávateľov a podnikateľskej sféry
Schéma štátnej pomoci: Schéma štátnej pomoci na vzdelávanie
Cieľom tejto schémy, ktorá je platná aj pre Opatrenie 2.2, je podpora všeobecného a
špecifického vzdelávania zamestnancov zamestnávateľa za účelom zvýšenia ich
vzdelanostnej úrovne, pracovného potenciálu a adaptability. Do schémy nie sú zahrnuté
projekty, ktorých výsledkom je zvýšenie stupňa vzdelania zamestnanca. Podpora je
realizovaná formou nenávratného finančného príspevku na vzdelávanie do výšky a v
spoluúčasti tak, ako to stanoví aktuálna výzva na predkladanie projektov.
Schéma pomoci de minimis: Schéma na podporu rozvoja samostatne zárobkovej
činnosti a vzdelávania samostatne zárobkovo činných osôb
„Príjemcami pomoci sú fyzické osoby oprávnené na podnikanie v zmysle § 2 ods. 2
Obchodného zákonníka, ktoré po predchádzajúcej príprave a vzdelávaní začínajú
vykonávať alebo prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť a/alebo v priebehu jej
vykonávania sa budú v tejto činnosti vzdelávať. Účasť na vzdelávaní predchádzajúcom
začatiu prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti sa netýka
SZČO, ktoré sú zdravotne postihnutými občanmi.“129
Opatrenie 2.2: Zlepšenie kvality zamestnania a konkurencieschopnosti
Bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti
výskumu a vývoja
V rámci tohto opatrenia je platná Schéma štátnej pomoci na vzdelávanie, ktorá je
aplikovateľná rovnako na Opatrenie 2.1 ako aj na Opatrenie 2.2 JPD 3. Rozdiely sa
prejavujú jedine v aktuálnych výzvach ku konkrétnemu opatreniu.
2.4.3 Programy štátnej pomoci centrálnych orgánov štátnej správy Programy štátnej pomoci zo strany centrálnych orgánov štátnej správy sa realizujú
na základe Zákona č. 231/1999 Z.z. formou schém štátnej pomoci a schém štátnej pomoci
129 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2006, str. 206-207
63
de minimis. Podpora, spĺňajúca kritéria stanovené pre výber schém do hodnotenia je
realizovaná z Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
SR
A) Ministerstvo hospodárstva SR
Schéma na podporu začínajúcich malých podnikateľov - ŠTART (schéma pomoci de
minimis)
Oprávnenými projektmi sú individuálne projekty zamerané na priemyselnú výrobu a
remeselnú výrobu alebo na činnosti, ktoré napomáhajú rozvoju služieb priemyselnej
povahy a sú financované z úveru. Podpora sa realizuje formou nenávratného finančného
príspevku určeného na úhradu časti istiny z investičného úveru.130
Platnosť schémy bola do 31.12.2006. Schéma začínala ako pokračovanie
Príspevkového programu ŠTART 2000, ktorý podobne ako ŠTART podporoval začínajúce
podnikateľské subjekty v regiónoch, kde HDP na hlavu nedosahovalo 75% priemeru EÚ.
Schéma podpory zavádzania elektronického podpisu (schéma podpory de minimis)
Cieľom pomoci je podpora MSP, ktoré majú záujem zapojiť sa do systému
elektronizácie a informatizácie podnikania formou využívania elektronického podpisu.
Pomoc je realizovaná cestou poskytovania nenávratného finančného príspevku na
konzultácie a poradenstvo. Platnosť schémy končila 31.12.2006
Schéma podpory rozvoja cestovného ruchu v SR č. 6
„Cieľom schémy je prispieť k zvýšeniu kvality, rozsahu a k zlepšeniu štruktúry
ponuky služieb CR v Slovenskej republike.“131 Podpora je smerovaná do výstavby, resp.
rekonštrukcie kapacít cestovného ruchu (ubytovacie a stravovacie zariadenia) alebo
podporných kapacít cestovného ruchu (kúpaliská, bazény, športovo rekreačné zariadenia,
lyžiarske vleky a pod.), ktoré môžu v konečnom dôsledku napomôcť zlepšeniu kvality
služieb. Platnosť schémy bola od jej začiatku 4.8.2003 až do ukončenia platnosti
31.12.2006. Predchodcom tejto schémy bol Program podpory rozvoja cestovného ruchu v
SR č. 5. Jeho ciele boli korešpondujúce s cieľmi Schémy č.6.
130 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2004, str. 93 131 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2004, str. 102
64
Schéma podpory medzinárodnej spolupráce - SUBKONTRAKTÁCIA (schéma
podpory de minimis)
Cieľom podpory je zabezpečenie nadviazania výrobnej kooperácie so zahraničnými
subjektmi formou účasti slovenských podnikov na subkontraktačných veľtrhoch a
výstavách v zahraničí v rámci aktivít Subkontraktačnej burzy Slovenska ako aj samostatnou
účasťou na podobných podujatiach v zahraničí i na Slovensku za účasti zahraničných
mainkontraktorov a slovenských subkontraktorov. Pomoc sa poskytuje buď formou úľavy
(náklady na výstavnú plochu, cestovné náklady, prevádzkové náklady stánku, účastnícky
poplatok) alebo formou dotácie. Schéma nadobudla účinnosť 23.10.2002 a jej platnosť
skončila 31.12.2006
Štátna grantová schéma podpory konkurencieschopnosti - Schéma A - SZRB
(schéma pomoci de minimis)
Schéma vznikla ako transformácia štátneho príspevkového programu podpory
exportu výrobkov a predkladaná schéma je účinná od 3.10.2002. Cieľom schémy je
zvýšenie konkurencieschopnosti a zefektívnenie výroby vo výrobnej sfére v zmysle
konfrontácie produkcie na zahraničných trhoch. Dosiahnutie cieľa má byť zabezpečené
úhradou časti úveru formou nenávratného finančného príspevku. Úver musí byť čerpaný na
nákup inovatívnej a špičkovej techniky, ktorá dokáže zvýšiť hodnotu pridanú spracovaním
tovarov minimálne na úroveň 25%. Schéma nadobudla účinnosť 3.10.2002 a jej účinnosť
končí 31.12.2006
Štátna grantová schéma podpory konkurencieschopnosti - Schéma B - SARIO
(schéma pomoci de minimis)
Schéma je rovnako ako predchádzajúca účinná od 3.10.2002, prevzala úlohy
„programu podpory rozvoja elektronického obchodu, programu podpory účasti na
medzinárodných výstavách a programu podpory marketingových informácií.“132 Cieľom
schémy je zefektívnenie výrobných a obchodných aktivít slovenských podnikov a zvýšenie
konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch aj formou zlepšenia prezentačných aktivít
pri dosahovaní strategických cieľov. Podpora je nasmerovaná na podporu projektov ako
prvá účasť podnikateľa na medzinárodných výstavách a veľtrhoch v SR a v zahraničí, účasť
132 KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike - Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2004, str. 116
65
na medzinárodných obchodných misiách, príprava tlačených a elektronických materiálov
súvisiacich s účasťou na medzinárodnej výstave a veľtrhu, účasť na všeobecných
vzdelávacích programoch zameraných na exportný marketing, medz. platobný styk,
legislatívne podmienky v zahraničí, poradenské a konzultačné služby v rôznych oblastiach
medzinárodného obchodu. Schéma nadobudla účinnosť dňa 30.10.2002 a koniec platnosti
schémy bol 31.12.2006.
B) Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR
Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR v súčinnosti so Slovenskou
záručnou a rozvojovou bankou, a.s., vyhlásilo aktualizáciu Programu podpory rozvoja
kombinovanej dopravy v Slovenskej republike. Pri poskytovaní štátnej pomoci v rámci
programu bolo uznesením vlády SR č. 215/2004 schválené použitie Schémy rozvoja
kombinovanej dopravy v Slovenskej republike. Schéma je však zameraná len na uhrádzanie
úrokov z úveru, resp. časti úrokov z úveru, preto nebude bližšie analyzovaná, nakoľko
nejde o tradičnú formu NFP.
2.4.4 Finančné inštitúcie, fondy a ich programy Podpora MSP zo strany fondov je vo väčšine prípadov riešená len podporou
úverového alebo nepriameho charakteru. Podporné programy napr. Eximbanky, alebo
Slovensko-amerického podnikateľského fondu sú zamerané predovšetkým na nepriame
formy financovania formou úverov, či iné formy podpory, napr. záručné produkty.
A) Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB)
Podpora MSP zo strany SZRB v formou NFP sa realizovala formou spolupráce s
vládnymi rozvojovými programami, ktoré mali pod patronátom jednotlivé ministerstvá.
SZRB spolupracovala na príspevkových programoch ako napr.: Program podpory rozvoja
cestovného ruchu v SR č.6, Schéma na podporu úspor energie a využitia obnoviteľných
energetických zdrojov, Schéma na podporu začínajúcich malých podnikateľov ŠTART a
mnohé iné. Prínosom financovania týchto programov je hlavne zníženie úrokového, a
všeobecne i finančného zaťaženia podniku v súvislosti s realizáciou projektu.
66
2.4.5 Ostatné podporné inštitúcie Podpora malých a stredných podnikov v tejto skupine subjektov je zameraná na
podporu nefinančného charakteru, t.j. formou konzultácií, vypracovávania expertíz,
poradenstva, školení a podobne. V tejto skupine neevidujeme žiadne podporné programy
formou NFP orientované na podnikateľské subjekty.
67
3. Konkurencieschopnosť SR a sektora MSP
3.1 Východiská hodnotenia konkurencieschopnosti
Konkurencieschopnosť ako kategória je veľmi náročná na definovanie. V prvej
kapitole tejto práce bolo vykonané jej čo najpresnejšie vymedzenie, aby tak bolo
možné následne podľa vybraných kritérií zhodnotiť stav konkurencieschopnosti
ekonomiky SR a v jej rámci aj sektora MSP. Hodnotenie je zamerané na Slovenskú
republiku a sektor MSP všeobecne.
3.1.1 Konkurencieschopnosť SR Existuje viacero iniciatív, ktoré si dávajú za cieľ zhodnotiť
konkurencieschopnosť krajín. Jednou z týchto iniciatív je aj Global Competitiveness
Index (GCI), ktorý každoročne vydáva a publikuje World Economic Forum (WEF) vo
svojej správe o svetovej konkurencieschopnosti. Index pozostáva z hodnotenia
viacerých faktorov, ktoré ako piliere podporujú konkurencieschopnosť krajiny. Jedná
sa o inštitúcie, infraštruktúru, makroekonómiu, zdravotníctvo a primárne vzdelávanie,
vyššie vzdelávanie, trhovú efektívnosť, technologickú pripravenosť, obchodnú
sofistikovanosť a inovácie. Tieto sú následne zoskupené do troch skupín faktorov:
Základné požiadavky, Stimulátory efektivity a Inovačné faktory. Rebríčky
konkurencieschopnosti vznikli kombináciou verejne dostupných štatistických údajov a
výsledkov celosvetového prieskumu názorov riadiacich pracovníkov.
Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa už štvrtý rok kontinuálne zlepšuje.
„Hodnota Indexu globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky vzrástla
medziročne zo 4,48 na 4,55 bodu na škále od 1 do 7 a v rebríčku 125 hodnotených krajín sa
SR umiestnila na 37. mieste“133 za rok 2006, čo síce oproti predošlému roku predstavuje
pokles o 1 miesto. Bolo zapríčinené aj zaradením nových krajín do hodnotenia, z ktorých
Barbados sa zaradil na miesto č. 31. Z ostatných krajín v regióne sa na Česká republika
umiestnila na 32. mieste, ktoré jej patrilo aj pred rokom, Maďarsko na 44. mieste, po tom
čo zaznamenalo pád o šesť priečok a Poľsko na 51. mieste s prepadom o päť miest. 133 http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencieschopnost_2006.htm, [citované 2007-4-12]
68
Najkonkurencieschopnejšou krajinou sveta v roku 2006 sa stalo Švajčiarsko, ktoré sa na
vrchol posunulo zo 4. miesta.
V hodnotení GCI za obdobie rokov 2002 až 2006 vyznieva posun SR vpred
jasnejšie. Je potrebné upozorniť, že v priebehu týchto rokov došlo k zmene metodiky
hodnotenia konkurencieschopnosti aj k zmene názvu indexu. V roku 2002 sa SR umiestnila
v hodnotení podľa indexu Growth Competitiveness Index na 49. mieste. Za obdobie štyroch
rokov sme tak zaznamenali posun o 12 miest. Česko si polepšilo o 7 miest, Maďarsko
zaznamenalo prepad o 12 miest a Poľsko poskočilo o dve miesta. Z krajín V4 tak
Slovensko dosiahlo najvýraznejší posun vpred.
Správa o globálnej konkurencieschopnosti134 za rok 2006 zaradila SR medzi
krajiny, ktorých konkurencieschopnosť závisí od schopnosti zvyšovať efektívnosť
využívania výrobných faktorov a schopnosti zlepšovať podnikové procesy. Znamená to, že
v prípade Slovenska majú najvyšší význam faktory v skupine Stimulátorov efektivity (v
hodnotení tejto skupiny sme obsadili 34. miesto). SR ťaží predovšetkým z realizovaných
reforiem, ktoré sa významnou mierou podpísali pod zlepšenie podnikateľského prostredie v
uplynulých rokoch.135 Na druhej strane v Inovačných faktoroch SR zaostáva, umiestnilo sa
na 43. mieste, pričom z V4 je za nami len Poľsko na 51. mieste. Inovácie pritom znamenajú
perspektívu do budúcnosti. Mapu plnenia ukazovateľov GCI predstavuje Obrázok č. 2 :
134 WORLD ECONOMIC FORUM: The Global Competitiveness Report 2006/2007 - Country/Economy profiles(Slovakia). September 2006 [online] Dostupné na WWW: < http://www.alianciapas.sk/menu_pravide lne_ globalna_konkurencieschopnost_2006_profil_sr.pdf > 135 http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencieschopnost_2006.htm, citované [2007-4-12]
69
Obrázok č. 2: Piliere konkurencieschopnosti SR a ich plnenie v roku 2006
zdroj: http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencieschopnost_2006_profil_sr.pdf
Správa taktiež identifikuje hlavné výhody SR v konkurencieschopnosti podľa
jednotlivých oblastí, rovnako ako miesta, v ktorých pretrvávajú najväčšie nedostatky.
Ako bolo v prvej kapitole identifikované, oblasť inovácií zohráva kľúčovú úlohu pri
budovaní konkurencieschopného hospodárstva s potenciálom do budúcnosti. Na základe
analýz je možné tvrdiť že, „v oblasti inovácií existuje celý rad nedostatkov negatívne
pôsobiacich na napĺňanie priority vlády v oblasti inovácií, ktoré boli charakterizované v
analýze nástrojov podpory inovatívnosti a analýzy prostredia spojeného s podporou
inovácií, ktorú realizovalo Ministerstvo hospodárstva SR v roku 2005. Jedným
z rozhodujúcich negatívnych prvkov vyplývajúcich z analýzy je absencia ucelenej podoby
inovačnej stratégie. Zároveň neexistuje ani žiadny centrálny orgán, ktorý by problematiku
inovácií zastrešoval. O konkrétnych opatreniach rozhodujú a implementujú ich rôzne
orgány štátnej správy, najmä Ministerstvo školstva SR a Ministerstvo hospodárstva SR
a nimi riadené agentúry. Takáto fragmentácia kompetencií spôsobuje nízku efektívnosť
inovačného systému, ktorého charakteristickým znakom sú nedostatočne rozvinuté
koordinačné a konzultačné mechanizmy zodpovedných inštitúcií... Proinovatívne opatrenia,
okrem priamej realizácie výsledkov aplikovaného výskumu, sa začali implementovať až po
roku 2000, pričom išlo skôr o implicitné ako o explicitné nástroje. Počet explicitných
inovačných opatrení je veľmi nízky v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Jednou
z doterajších priorít bolo prilákať čo najväčšie množstvo zahraničných investorov v snahe
70
riešiť problém vysokej nezamestnanosti a rastúcej nerovnováhy ekonomickej sily regiónov.
Podpora vzniku nových technológií nebola považovaná za naliehavý problém
a predpokladalo sa, že tento problém vyrieši prílev priamych zahraničných investícií. Ako
ukazuje prax, zahraniční investori prispeli skôr k transferu technológií ako k tvorbe nových
inovácií investovaním do výskumu a vývoja.“136 V súčasnosti čaká Inovačná stratégia SR
na roky 2007-2013 na svoje schválenie. Predloženie na rokovanie vlády vo februári 2007
bolo stiahnuté z dôvodov prepracovania stratégie.
3.1.2 Konkurencieschopnosť slovenských MSP Konkurencieschopnosť slovenských MSP je predmetom viacerých štúdií, ktoré
realizovala NARMSP pod názvom „Konkurencieschopnosť malých a stredných
podnikov“ resp. „Inovačná kapacita malých a stredných podnikov“. Výstupom týchto
štúdií bolo zhodnotenie zdrojov konkurencieschopnosti u MSP, zdrojov inovačnej
kapacity, realizácia inovačných politík a podobne.
Ako už bolo spomenuté v teoretickej časti práce, kľúčovú úlohu pri vytváraní
konkurencieschopného podniku hrá jeho schopnosť inovovať a zapájať sa do
medzinárodných projektov, resp. všeobecných sietí podnikov. „Nízka inovačná
schopnosť sa môže stať veľkou prekážkou konkurenčnej schopnosti v spoločnom trhu EU,
kde schopnosť flexibilne sa prispôsobovať meniacim sa potrebám zákazníkov je jedným z
najdôležitejších faktorov v konkurenčnom boji. Firmy však pôsobia v prostredí, ktoré nie je
naklonené a motivujúce pre ich inovačné aktivity. Nedostatok finančných prostriedkov tak
vo verejnom ako aj súkromnom sektore výskumu a technologického rozvoja a slabé
medzifiremné väzby, celkove roztrieštený inovačný systém neposkytuje dostatok stimulov
v oblasti inovácií.“137
136 MH SR: Inovačná stratégia pre SR na roky 2006-2013. Materiál na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady vlády SR z 31.3.2006 [online] Dostupné na WWW: < http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/ 0/62FDFD7B2A4B29AAC1257299002ED1B7/$FILE/vlastnymat.doc > 137 PÁSTOR, R.; REHÁK, Š.: Politika podpory MSP v procese globalizácie. In: Národná a regionálna ekonomika VI. Bratislava : Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja NHF EU, 2006. [online] Dostupné na WWW: < http://www3.ekf.tuke.sk/work/Konferencia%20Herlany/zbornikCD/doc/Pastor_Rehak.pdf >
71
Hodnotenie týchto atribútov je možné nájsť v publikácií Annual Innovation Policy Trends
and Appraisal Report138, ktorú každoročne vydáva Európska komisia pre každý členský
štát. Na základe analýz získaných z celoeurópskeho hodnotenia inovačnej politiky
European Innovation Scoreboard139 identifikuje hlavné výzvy, ktoré je potrebné splniť v
záujme dosiahnutia trvalého rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky. Jednou z týchto
výziev je aj nízka konkurencieschopnosť slovenských podnikov, ktorá pramení z nízkej
miery inovácií.
„Slovenské MSP majú jednu z najnižších úrovní inovácií v 25-ke EÚ čo sa týka
frekvencie.“140 V roku 2006 len 13,1% MSP inovovalo na základe vlastných zdrojov (čo
predstavuje 60% priemeru EÚ-25). Oproti roku 2002 je to pokles o takmer 4% (pomer k
EÚ-15 bol v tom čase 37%, čiže rast pomeru k EÚ je pozitívnym faktom). Zlepšenie sa
podarilo v parametri spolupráce inovatívnych MSP s ostatnými podnikmi. V roku 2006
spolupracovalo 6,8% inovatívnych malých a stredných podnikov, kým v roku 2002 to bolo
len 3%. Aj napriek pozitívnemu vývoju však treba povedať, že tento ukazovateľ stále
dosahuje len úroveň 33% EÚ. Na druhej strane sú silnou stránkou slovenských MSP
výdavky na inovácie, ktoré v roku 2006 dosahovali svojou úrovňou 160% priemeru EÚ(čo
je však pokles oproti roku 2002, keď bol tento pomer ešte 255%). Druhým aspektom, v
ktorom dosahujeme pozitívne výsledky sú výdavky na informačno-komunikačné
technológie. Výdavky v roku 2006 predstavovali 95% priemeru EÚ, v roku 2002 to však
bolo 108%. Akokoľvek sú niektoré čísla stále v pozitívnom poli, je potrebné si uvedomiť,
že počet inovatívnych a spolupracujúcich MSP je stále hlboko pod priemerom EÚ. „Vláda
v rokoch 2002-2006 preferovala podporné rámce politiky MSP oproti
intervencionistickým. Podporné rámce prispeli k makroekonomickej stabilite a generovali
aj viaceré zlepšenia v podnikateľskom prostredí. Na druhej strane nemali žiaden
138 EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia 2006. [online] Dostupné na WWW: < http://trendchart.cordis.lu/reports/documents/Country_Report_Slovak%20 Republic_2006.pdf > 139 systém hodnotenia funguje na základe sledovania inovačných indikátorov, ktoré sú zaradené do dvoch hlavných skupín, podľa ich charakteru: input(vstupné) a output(výstupné). Vstupným indikátorom je napríklad % podiel výdavkov na V&V na HDP, príkladom outputu je podiel exporu high-tech produkcie na celkovom exporte. Tento systém je veľmi dobre nvrhnutý, nakoľko umožňuje sledovanie vplyvu vstupov na výstupy v inováciách a ich vzťah. Spolu s hodnotením Innobarometer predstavuje nástroj na popis stavu inovácií a identifikáciu výziev v inovačnej politike. 140 EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia 2006. [online] Dostupné na WWW: < http://trendchart.cordis.lu/reports/documents/Country_Report_Slovak%20 Republic_2006.pdf >
72
signifikantný pozitívny vplyv na konkurencieschopnosť slovenských MSP. Podiel
inovatívnych podnikov, exportu high-tech výroby a zamestnanosť v high-tech odvetviach
boli na nízkej úrovni a stagnovali v období 1999-2004“141
3.2 Hodnotenie prínosu schém štátnej pomoci Schémy štátnej pomoci, ktoré boli predstavené v predchádzajúcej kapitole boli
hodnotené veľmi rôzne. Štátna pomoc sa realizuje jednak schémami štátnej pomoci
alebo ako individuálna pomoc. V druhej kapitole boli zhrnuté všetky formy podpory
MSP cez NFP, pričom všetky tieto formy boli realizované schémami štátnej pomoci.
Ich uplatnenie je možné dvoma spôsobmi:
výzva na predkladanie projektov
schéma pomoci s možnosťou predkladať projekty od dňa jej účinnosti142
Schém, ktorých plnenie bolo zabezpečené zo zdrojov štátneho rozpočtu boli
realizované spôsobom priameho predkladania projektov bez predchádzajúcej výzvy.
Schémy, ktoré boli realizované so spolufinancovaním fondov EÚ boli uplatnené
formou vyhlásenia výzvy (jednej alebo viacerých), ktorých účelom bolo zozbieranie
projektov na danú schému.
Zhodnotiť skutočnosť, či prostriedky, ktoré sú určené na alokáciu do
programov štátnej pomoci prinesú rast konkurencieschopnosti, sa dá dvoma spôsobmi.
Jednak je možné zhodnotiť tento vplyv na základe predpokladu, ktorý sa dá
identifikovať pri rozhodovaní o udelení prostriedkov, t.j. ex-ante hodnotenie. Druhým
spôsobom je hodnotenie implementácie už pridelených NFP pomocou monitoringu v
období čerpania, resp. v následnom časovom horizonte niekoľkých rokov po
zrealizovaní projektu, t.j. ex-post hodnotenie.
3.2.1 Ex-ante hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci Zhodnotenie prínosu spôsobom ex-ante je možné zrealizovať už pri samotnom
výbere projektov. Každá schéma má stanovené presné kritériá výberu projektov, 141 EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report - Slovakia 2006. [online] Dostupné na WWW: < http://trendchart.cordis.lu/reports/documents/Country_Report_Slovak%20 Republic_2006.pdf > 142 schémy štátnej pomoci nadobúdajú účinnosť dňom ich uverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku
73
ktorými sa riadi výberová komisia. Už v tejto fáze je možné na základe týchto kritérií
identifikovať projekty s najväčším potenciálom rastu konkurencieschopnosti.
Predpokladom je identifikácia tých správnych podmienok, od ktorých
konkurencieschopnosť v danom podniku závisí. Podmienkou ex-ante hodnotenia je
tak dostatočná znalosť podmienok podniku. V prípade schém aplikovaných
centrálnymi orgánmi štátnej správy sa vo väčšine prípadov o ťažko dostupné kritériá,
podľa ktorých boli projekty vyberané. V prípade, že boli uvedené, boli formulované
vo väčšine prípadov vo všeobecnej rovine. Na ilustráciu sú uvedené kritériá výberu
projektu, ktoré sa uplatňovali pri Schéme nákupu inovatívnych technológií a
budovania systémov manažérstva kvality ako Príloha č. 4 tejto práce.
V prípadoch schém, ktoré boli spolufinancované cez fondy EÚ, boli kritériá
stanovené rozdielne v prípade predvstupovej pomoci a rozdielne v prípade
štrukturálnych fondov. Predvstupová pomoc bola charakterizovaná najmä podporou
na základe vopred stanovených cieľov FM a konkrétnych cieľov pre Komponenty v
jednotlivých schémach grantovej pomoci. V prípade programov Phare sa uplatňovala
hodnotiaca tabuľka uvedená ako Príloha č. 5 tejto práce
Štrukturálne fondy boli spracované iným spôsobom. Opatrenia v jednotlivých
programoch boli realizované formou schém a tie sa napĺňali cez verejné výzvy. Výber
projektov z každej výzvy je úlohou hodnotiacej komisie. Tá projekty hodnotí jednak z
formálneho hľadiska (správnosť vyplnenia žiadosti, úplnosť dokumentácie a pod.),
následne z hľadiska technického a na záver prichádza finančné hodnotenie.
„Hodnotenie v rámci hodnotiacej komisie by sa malo riadiť kritériami na výber projektov,
ktoré sú definované vo výzve na podávanie projektov. Tieto kritériá sa po vydaní výzvy a
počas procesu hodnotenia nesmú meniť.“143 Príklad hodnotiacich kritérií v prípade výzvy
na predkladanie projektov v rámci Opatrenia 1.1 SOP PS je uvedený ako Príloha č. 6 tejto
práce.
3.2.2 Ex-post hodnotenie prínosu vykonané poskytovateľmi pomoci Monitoring (ex-post hodnotenie) pri jednotlivých schémach bol vykonávaný
podľa toho, o akú schému išlo, resp. odkiaľ plynuli prostriedky na jej naplnenie.
143 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str. 24
74
Povinnosťou štátu je pri schémach štátnej pomoci prostredníctvom Ministerstva
financií ako orgánu zodpovedného za evidenciu štátnej pomoci informovať o
prijímateľoch štátnej pomoci a uverejňovať ich zoznam rovnako ako aj účel a výšku
pomoci v Obchodnom vestníku najneskôr do 30 po uplynutí kalendárneho polroka.144
Ostatné skutočnosti sú pri schémach hradených zo štátneho rozpočtu len ťažko
dostupné, vrátane hodnotenia vplyvu jednotlivých programov vyhlásených orgánmi
štátnej správy. Tieto skutočnosti nespadajú do roviny obchodného tajomstva, takže ich
zverejnenie je možné na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Zb. v znení
neskorších predpisov. Monitoring jednotlivých schém však nie je povinnosťou a preto
nebolo možné dostať sa k žiadnemu dokumentu informujúcom o výsledku tej-ktorej
schémy. Jediné informácie boli tie, ktoré vo svojej výročnej správe zverejnila
NARMSP a ktoré sa týkali programov, ktoré implementovala. Tieto informácie sú
však minimálneho charakteru a nehovoria nič o efektívnosti prostriedkov, resp. ich
prínosu ku konkurencieschopnosti poberateľov. Národná agentúra bola následne
oslovená aj mailom, ktorý bol formulovaný všeobecne na všetky programy pomoci,
ktoré NARMSP implementovala, odpoveď však bola smerovaná najmä s ohľadom na
štrukturálne fondy. Vyjadrenie k implementácii ostatných schém mimo ŠF tak nebolo
možné získať.
Hodnotenie a monitoring programov, ktoré sú spolufinancované zo zdrojov EÚ je
oveľa detailnejší.
Predvstupová pomoc realizovaná v SR v rámci programu Phare bola monitorovaná
formou monitorovacích správ, ktoré museli prijímatelia zasielať v predpísaných
intervaloch. Pomocou nich je zabezpečené získavanie základných informácií o priebehu
realizácie projektov a ich prínosu. Informácie poskytované v rámci týchto monitorovacích
správ sú však neverejné, nakoľko sa jedná o vnútropodnikové ukazovatele výkonov.
FM IDGS 2002 - monitorovacia správa je zameraná na zhodnotenie rastu objemu
výroby, zavedenie nových výrobkov alebo služieb, vytvorenie nových pracovných miest, a
podobne. Jednou z otázok je aj ohodnotenie rastu konkurencieschopnosti výrobkov na
trhoch aj s bližším popisom tejto skutočnosti. Túto otázku môžme považovať za obzvlášť
144 podľa zákona č. 231/1999 Zb. v znení neskorších predpisov
75
dobre položenú a prínosnú. Vzor monitorovacej správy pre grantovú schému IDGS
predstavuje Príloha č. 7 tejto práce.
FM TDGS 2002, 2003 - grantové schémy podpory cestovného ruchu sa zameriavajú
na zhodnotenie počtu návštevníkov daného zariadenia, priemernú dĺžku ich pobytu, podiel
zahraničných návštevníkov na celkovej návštevnosti zariadenia, úroveň spolupráce s
cestovnými kanceláriami, všeobecnú spokojnosť s realizáciou projektu a možnosti jeho
rozvoja a podobne. Záverečná správa TDGS 2003 je koncipovaná viac v rovine
všeobecného hodnotenia. Dôraz je najmä na posúdenie vzťahu prostriedkov Phare k
výkonom, ktoré podnik dosahuje, nie na samotné výkony a ich charakter.
FM 2003 SISME - hodnotenie je vykonávané formou realizácie záverečnej správy.
Tá je orientovaná na zhodnotenie prínosu projektu pri napĺňaní podnikových cieľov, na
zhodnotenie dodávateľských vzťahov pri implementácii projektu, zhodnotenie toho, ktoré
skupiny konkrétne mali prospech z projektu a podobne. Program SISME je svetlou
výnimkou zo všetkých predvstupových, nakoľko jeho Záverečná správa145 je dostupná na
internete a v pomerne širokom spektre hodnotenia vypovedá o realizácii programu.
Hodnotiaca tabuľka je uvedená ako Príloha č. 8 tejto práce. Napriek jej pomerne širokému
záberu sú niektoré ukazovatele zhodnotené veľmi všeobecne. Pridaná hodnota sa napríklad
podľa tejto správy zvýšila, avšak nie je uvedené v akej miere, v akom odvetví a s akým
dôsledkom napríklad na rast produkčnej/exportnej výkonnosti a pod. Hodnoteniu chýba
aspekt konkrétnosti.
V rámci Štrukturálnych fondov je poskytovanie informácií o celom procese
čerpania programov zabezpečené na základe akčných plánov, ktoré nadväzujú na
Komunikačný akčný plán pre CFS.146 Schému jednotlivých informácií, ktoré by mali byť
prístupné v konkrétnych fázach projektov uvádza Príloha č. 3. Každý program a v jeho
rámci aj každé opatrenie má stanovený určitý cieľ. Na naplnenie tohto cieľa sú určené
kritéria na výber projektov, ktoré sú prístupné spolu so zverejnením schémy. Pre celkové
hodnotenie vplyvu programov na jednotlivé podniky je najdôležitejšia fáza monitoringu.
„Vo fáze monitorovania by sa mala sledovať aktuálna implementácia verzus plánovaná
145 DUBROVAYOVÁ, J.: Záverečná správa - podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME). 2006 [online] Dostupné na WWW: < http://www.economy.gov.sk/index/open_file.php?file=europskaunia/B_ S_SISME_ZSPicha_verej.doc > 146 Komunikačný akčný plán pre CSF je dostupný na: http://www.build.gov.sk/index.php?sekcia=fondy_ eu/kap
76
implementácia, a tak kontrolovať, či stanovené priority a ciele sú napĺňané prostredníctvom
definovaných opatrení a aktivít. Ak alokované prostriedky nie sú efektívne využité,
respektíve plánovaná implementácia zaostáva za očakávanými výsledkami, výsledky
monitorovania by mali byť podkladom na uskutočnenie zmeny.“147 Na sprístupnenie
informácií o priebehu plnenia programov slúžia priebežné a výročné správy o
implementácii, ktoré sú povinné riadiace orgány zverejňovať na svojich internetových
stránkach. V ich rámci informujú aj o stave napĺňania indikátorov, t.j. míľnikov, resp.
kritických bodov úspechu opatrenia. V prípade hodnotenia vplyvu programov čerpaných zo
zdrojov EÚ na konkurencieschopnosť príjemcov pomoci budeme vychádzať aj z
jednotlivých priebežných, resp. záverečných správ a z úrovne napĺňania indikátorov, resp.
ich štruktúry, ktorá môže byť veľmi nápovedná v zhodnotení systému smerovania pomoci.
Sektorový operačný program Priemysel a služby
Stav implementácie programu najlepšie hodnotí Priebežná monitorovacia správa148
z 13.októbra, ktorá informuje o období do júna 2006. Jej relevancia je preto dostatočná.
Opatrenie 1.1, ktoré bolo špeciálne orientované na podporu MSP bolo v období
hodnotenia hlboko pod cieľovými hodnotami. Len 24,6%-né plnenie cieľa v podobe
percenta všetkých MSP, ktoré úspešne implementovali projekt po 24 mesiacoch je
varovaním. Počet podnikov, ktoré navyše dostali podporu (49) je oproti plánu (560) ďaleko
za očakávaním. Napriek tomu je to opatrenie, ktoré v absolútnej ako aj v relatívnej hodnote
čerpalo suverénne najviac prostriedkov. Absolútne je to viac ako 0,6 mld. Sk, relatívne sa v
prípade verejných zdrojov jedná o naplnenie alokácie v pomere 57,9%. Takú vysokú
absolútnu ani relatívnu hodnotu čerpania nedosahuje žiadne opatrenie. Za neúspechom
daného opatrenia sa teda nedá vidieť nedočerpanie prostriedkov, skôr naopak.
Ako vyplýva ďalej z hodnotenia, spokojnosť s implementáciou môže byť jedine v
prípade Opatrenia 1.3, kde jednak plánovaným objemom investovaným do inovácií (83,7%
úspešnosť), ale hlavne počtom podporených projektov (183,3% plnenie plánu) spĺňa
implementácia plán. Je však diskutabilné, či prekročenie počtu schválených projektov je
pozitívom, nakoľko to v konečnom dôsledku znamenalo roztrieštenie podpory do menších 147 BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str. 32 148 MH SR: Priebežná monitorovacia správa o implementácii sektorového operačného programu priemysel a služby za január až jún 2006. Bratislava, október 2006. [online] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk /files/europskaunia/Monitorovanie/sprava.doc >
77
celkov. Inovovať tak mohli síce viaceré firmy, ale inovovať mohli hlavne v „malom“. Pri
pohľade na počet inovujúcich podnikov a na objem poskytnutých prostriedkov nám
vychádza záver, že priemerná výška jednej inovácie v rámci Opatrenia 1.3 bola 228 363,-
EUR avšak ak by bol dodržaný plán, priemerná výška inovácie by bola 500 000,- EUR.
Opatrenie 1.4 je možné kritizovať, nakoľko síce počtom podporených projektov
presahuje plán o 56,6%, ale na výstupe v podobe zníženia nákladov na energiu sa to zatiaľ
neprejavilo. Dôležité je v prípade hodnotenia konkurencieschopnosti, a to najmä tej na
zahraničných trhoch, všímať si bližšie Opatrenie 1.5 zamerané na podporu exportu. Počet
podporených podnikov, ktoré sa stali novými exportérmi, resp. expandovali na nové trhy je
len 5, čo predstavuje iba 7,14%-né plnenie stanoveného cieľa pre rok 2006, ktorým bolo 70
podnikov. Tento fakt však treba pripísať na vrub aj nedostatočnej naplnenosti kapacity
Opatrenia, nakoľko podporených bolo len 19 projektov namiesto plánovaných 90. Hľadanie
príčin tohto stavu je ponechané na zodpovedné inštitúcie, ale faktom ostáva, že práve toto
Opatrenie, ktoré by malo najviac vypovedať o konkurencieschopnosti podnikov v zahraničí
je v zlom stave napĺňania. Perspektíva zlepšenia už v rámci SOP PS nie je, nakoľko
prijímanie žiadostí bolo zastavené.
Posledným skúmaným opatrením je Opatrenie 2.2, nasmerované na podporu v
sektore cestovného ruchu. Aj v tomto prípade možno konštatovať nedostatočné plnenie
cieľov. Aj napriek tomu, že počtom podporených projektov (41) je plán splnený na 82%, je
výsledok Opatrenia v podobe % vytvorených alebo skvalitnených vďaka získanej pomoci
veľmi slabý. Len 3,42%-né plnenie plánu nie je dôvodom na radosť. Jedinou útechou v
tomto smere ostáva možnosť nedočerpania prostriedkov a ich dlhšieho času potrebného na
prejavenie sa v podnikovej praxi.
Operačný program základná infraštruktúra
Hodnotenie Operačného programu Základná infraštruktúra nie je možné realizovať,
nakoľko na webovej stránke riadiaceho orgánu pre tento program: Ministerstva výstavby a
regionálneho rozvoja nie je možné nahliadnuť do výročných alebo aspoň priebežných správ
o implementácií programu. Rovnako aj na stránkach implementačného orgánu pre Prioritu
2, v rámci ktorej sú podporované aj MSP, nie je možné túto správu stiahnuť a analyzovať.
Príslušné orgány Ministerstiev už boli o tejto skutočnosti upovedomené.
78
Jednotný programový dokument - Bratislava Cieľ 2
V prípade JPD Bratislava Cieľ 2 je problémom v prvom rade to, že do obdobia, kedy
bola vydaná zatiaľ posledná výročná správa149, nebola doručená žiadna monitorovacia
správa, podľa ktorej by sa mohli robiť závery hodnotenia plnenia indikátorov. Nasvedčoval
tomu už prvotný malý záujem o podporu z prvej výzvy, ktorá skončili len s jedným
schváleným projektom. V rámci druhej a tretej výzvy už síce bolo podporených 13
projektov, avšak od žiadneho z nich v období tvorby výročnej správy neuplynula 3
mesačná lehota na doručenie monitorovacej správy. Zazmluvnenie prostriedkov však
vypovedá o tom, že v prípade Opatrenia 1.1 bolo k 31.12.2005 zazmluvnených len cca. 5%
celkových alokovaných prostriedkov na obdobie 2004-2006 a v prípade Opatrenia 1.3 to
bolo niečo viac ako 17%. To nasvedčovalo pomalému tempu plnenia plánu.
Jednotný programový dokument - Bratislava Cieľ 3
Hodnotenie JPD Bratislava Cieľ 3 bolo realizované na základe Výročnej správy
analyzujúcej obdobie do 31.12.2005. Na základe tejto správy bola podobne ako u iných,
vydaná správa o realizácii indikátorov, ktorá je Prílohou č. 9 tejto práce.
Opatrenie 2.1 JPD 3 bolo realizované zmiešane s úspechom i neúspechom.
Úspechom je fakt, že na 84% sa podarilo naplniť cieľ počtu organizácii majúcich priamy
prospech z realizácie pomoci. Menej úspešné už boli ukazovatele počtu programov
vzdelávania zamestnancov (46%-né plnenie), či počtu vytvorených študijných miest v
rámci týchto programov (24%-né plnenie). Programy kariérneho poradenstva sa do roku
2005 nerealizovali a ich plán (5) bude musieť byť naplnený v ďalšom období. Nakoľko nie
je možné oddelené hodnotenie súkromného sektora a verejného sektora, ktoré oba z daného
opatrenia profitovali, je možnosť identifikácie vplyvu na konkurencieschopnosť značne
obmedzená. Zazmluvnenosť projektov je na úrovni takmer 28%, no čerpanie je len na
úrovni cca. 2%. Znamená to potenciál budúceho čerpania zazmluvnených prostriedkov.
Negatívom však je, že zazmluvnených je cca. toľko projektov, ktoré boli schválené.
Znamená to, že v roku 2005 bolo stále voľných 72 % alokovaných prostriedkov, resp. na
tieto prostriedky neboli ani schválené projekty.
149 MVaRR SR: Výročná správa o implementácii jednotného programového dokumentu NUTS II - Bratislava Cieľ 2 za rok 2005. Bratislava, apríl 2006 [online] Dostupné na WWW: < http://www.build.gov.sk/mvrrsr/ source/document/002405.zip >
79
Opatrenie 2.2 je charakterizované jedným podstatným faktom. A tým je naviazanosť
výskumu na prax. Aj napriek tomu, že vo faktore tvorby miest pre postgraduálnych
pracovníkov, mladých študentov či kvalifikovaných vedeckých pracovníkov bol plán
naplnený na 99% a plán tvorby programov vzdelávania pre týchto študentov bol naplnený
na 88%, stále sa nepodarilo tieto pozitívne faktory preniesť do praxe. Programy, ktoré by
mali za cieľ podporu výskumu a prenos nových špičkových technológií do podnikateľskej
praxe, resp. programy na zvýšenie záujmu a zaangažovanosti podnikateľskej sféry na
výsledkoch výskumu a vývoja takmer nevznikali a ich celkový počet 1 je len 10%-ným
naplnením predpokladu. Počet organizácii profitujúcich z aktivít v rámci Opatrenia
dosiahol počet 3, čo je len 30%-né splnenie odhadov. Zazmluvnenosť zdrojov dosiahla
42%, čerpanie prostriedkov však bolo len na úrovni 0,51%. To značí potenciál rozbehnutia
JPD 3 do ďalších rokov, keď začnú prijímatelia čerpať prostriedky a realizovať svoje
projekty, ktoré ešte nie sú zazmluvnené, ale boli schválené.
3.3 Výskum prínosu podporných programov V tejto podkapitole sa budeme venovať postupom, ktoré boli zvolené pre vykonanie
výskumu, použitého na získanie údajov potrebných pre dosiahnutie cieľov práce. Podľa
Jana Hendla je plánovanie výskumu faktorom, ktorý je podmieňujúci pre dosiahnutie
preukazného výsledku výskumu. Opierajúc sa o ďalšie práce z oboru výskumu vytvoril
model vzťahov medzi prvkami plánu výskumu, ktorý je uvedený nižšie ako obrázok č. 5.
Uvádzam ho na vyjasnenie jednotlivých krokov plánovania prieskumu, ktoré boli vykonané
a sú popísané v ďalšom texte.
80
Obrázok č. 3: Vzťahy prvkov výskumu
Zdroj: HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha: Portál. 2005 (vydanie 1.), s. 146
3.3.1 Účel, ciele výskumu Účelom výskumu je získanie empirických údajov, ktoré bližšie predstavia prínos
podporných programov vyčlenených v kapitole 2 ku konkurencieschopnosti príjemcov tejto
pomoci, k ich pridanej hodnote a výške exportu realizovaného zo zahraničím. Výskum má
najprv zabezpečiť, že anonymných respondentov bude možné kategorizovať podľa
viacerých faktorov, aby bola možná prípadná analýza prínosov u jednotlivých skupín
(veľkosť podniku, predmet činnosti, objem obratu, druh podporného programu, inovačná
aktivita, atď.). Ďalej by mal zistiť čo sú faktory, ktoré dopytované podniky chápu ako
faktory zvyšovania konkurencieschopnosti v národnom meradle a v medzinárodnom
poňatí. Toto hodnotenie bude vykonané tak, aby bolo kompatibilné s podobným
výskumom, ktorý realizuje NARMSP a výsledky ktorého vydáva v dokumente s názvom
„Konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov“ resp. „Inovačná kapacita malých a
stredných podnikov“. Po identifikácií základných faktorov konkurencieschopnosti v
národnom a medzinárodnom meradle by mal výskum identifikovať hlavné zdroje, ktoré
pozitívne pôsobia na tieto faktory a ktorých pozitívny vývoj by mohol zvýšiť úroveň
konkurencieschopnosti v danej oblasti. Po identifikovaní daných zdrojov
konkurencieschopnosti je výskum zameraný na zhodnotenie prínosy podporných
programov pre rozvoj týchto prameňov konkurencieschopnosti. Takýmto spôsobom bude
81
možné identifikovať prínos prostriedkov z podporných programov pre
konkurencieschopnosť MSP. Doplňujúce otázky v dotazníku budú analyzovať taktiež
zmenu tvorby pridanej hodnoty a exportnej výkonnosti v súvislosti s čerpaním NFP. Všetky
tieto informácie, vrátane odpovedí na otázky týkajúce sa podnikovej nákladovej štruktúry,
budú pravdepodobne poznačené subjektívnym názorom respondenta, keďže nie sú detailne
špecifikované. Toto však je výhodné na jednej strane pre zjednodušenie možností výkladu
údajov a na druhej strane je takto získaný prehľad o tom, do akej miery vnímajú
zástupcovia MSP procesy vnútri svojho podniku, či jeho okolie.
3.3.2 Konceptuálny rámec Účelom konceptuálneho rámca je určiť aký rozsah informácií je nutné, aby boli
známe zadávateľovi výskumu ako aj jeho účastníkom. V prípade zadávateľa je hlavným
rámcom teoretická časť tejto práce uvedená v kapitolách 1 a 2. Referenčnými pri tvorbe
otázok dotazníka boli otázky, položené v rámci prieskumu, ktorý vykonáva NARMSP.
Respondenti výskumu boli informovaní o cieľoch výskumu a jeho zameraní v rozsahu, aký
je uvedený v oslovovacom e-maile, ktorý je Prílohou č. 11 tejto práce a v úvode dotazníka,
ktorého vzor je Prílohou č. 12 tejto práce. Cieľom je, aby dotazník pôsobil jednoducho a aj
za cenu určitej účelovej subjektivizácie odpovedí zistil aké sú momentálne poznatky
a preferencie zástupcov MSP. Zjednodušenú schému dotazníka a spôsobu hodnotenia
konkurencieschopnosti predstavuje Príloha č. 13.
3.3.3 Voľba metódy výskumu Pri rozhodovaní o metóde výskumu sa určuje médium, ktoré bude využité na zber
údajov a metóda analýzy získaných údajov. Výskum bude mať formu dotazníka a ako
médium na jeho doručenie aj vyplnenie bude použitý internet. Vybrané podniky budú
oslovené formou emailu, ktorý okrem textu zhrňujúceho ciele výskumu bude
obsahovať odkaz na dotazník umiestnený na webovom serveri umožňujúcom on-line
vypĺňanie. Tento spôsob bol zvolený najmä pre jeho nenáročnosť pre respondenta
výskumu. Vyplnenie dotazníka zo sebou neprináša žiadne dodatočné úkony(posielanie
poštou) a je administratívne nenáročný na realizáciu zo strany dopytovateľa, nakoľko
82
nevyžaduje osobný kontakt. Ten samozrejme môže byť deficitný, ale v dôsledku vyššej
úrovne štandardizácie otázok nie je do takej miery potrebná kvalitatívna štatistika a
hodnotenie za prítomnosti dopytovateľa.
3.3.4 Stratégia výberu V prípadoch ako je tento je možné použiť buď kvalitatívne a kvantitatívne metódy
výskumu. Pod kvalitatívnou sa myslí štúdia, keď sa volí čo najbližší kontakt
s respondentom. Vyberajú sa malé skupiny respondentov a pracuje sa väčšinou formou
osobných rozhovorov. Výhodou je možnosť získať podrobnejšie údaje, nevýhodou je ale
veľká odlišnosť odpovedí a tým aj možná nekonzistentnosť zistených údajov (kladené sú
otvorené otázky). Na druhej strane kvantitatívne metódy využívajú nepriamy kontakt
s omnoho väčším počtom respondentov. Kvantitatívne metódy zberu údajov znižujú vplyv
subjektivity na závery, keďže ponúkajú len malý priestor na odpovede (uzavreté alebo
krátke otvorené otázky), pravdaže ak už samotné otázky v dotazníku nie sú poznačené
subjektivitou zo strany vykonávateľa výskumu150. Vo veľa prípadoch sa volí kombinovaná
metóda, keď sa vyplňuje dotazník, ale za asistencie anketára, ktorá je ale náročná na zdroje.
V tomto prípade bola ako najvhodnejšia zvolená kvantitatívna metóda výskumu, no
niektoré otázky budú formulované kvalitatívne, aby tak bolo možné získať názory
respondentov na oblasti, ktoré nie sú primárnym cieľom výskumu (návrhy na zlepšenia,
pozitíva a negatíva podporných programov). Pre výber kvantitatívnej metódy je dôvodom
zámer získať väčší počet štandardizovaných odpovedí, aby bolo uľahčená
interpretovateľnosť výsledkov.
3.3.5 Validácia údajov Podľa Lincolna a Guba151 je možné overiť validitu údajov ich kontrolou zo štyroch
uhlov pohľadu:
Pravdivostná hodnota (truth value, dôveryhodnosť) – či bol zabezpečený dostatok
času na odpovedanie, či dotazník prešiel kontrolou osoby nezávislej ale
150 HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha: Portál. 2005 (vydanie 1.), s. 46 - 56 151 LINCOLN, Y. S. – GUBA, E. G.: Naturalistic inquiry. London: Sage, 1985, s. 290 - 293
83
oboznámenej s problematikou, či bol vykonaný prvotný test formy výskumu (bližšie
ďalej), kontrola neutrality posudzovania, krížová konfrontácia s inými zdrojmi, atď.
Využiteľnosť (applicability) – či sú údaje použiteľné aj ako súčasť iných
výskumov, či by boli rovnaké výsledky dosiahnuté aj pri opakovaní výskumu,
vhodnosť vybranej štatistickej vzorky (respondentov), atď.
Konzistencia (consitency) – využitie triangulácie – konfrontácie s inými zdrojmi
(ešte podstatnejšie ako pri teste pravdivostnej hodnoty), audit výsledkov
a spracovania údajov, štatistické overenie výsledkov, atď.
Neutralita (potvrditeľnosť) – overovanie objektivity nielen zisťovateľa ale aj
výskumu, či dotazník obsahuje dostatok informácií na odpoveď a pritom nie je
poznačený subjektivitou postoja jeho tvorcu.
3.3.6 Výskumná otázka V rozpracovávaní výskumnej otázky sa hľadá presná formulácia otázok a média na
ich doručenie k respondentom, tak aby boli naplnené ciele výskumu.
V prípade opisovaného výskumu boli v prvej časti dotazníka zvolené otázky
kategorizačné, ktorých cieľom je predstaviť v základných charakteristikách respondentov
prieskumu. Následne boli položené štandardizované otázky týkajúce sa
konkurencieschopnosti podnikov s viacerými možnosťami odpovede, ktorých účelom bolo
zistiť, čo chápu respondenti ako faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu a na trhu
zahraničnom. Nasledovali otázky, ktoré pri každom faktore konkurencieschopnosti
identifikovali jeho zdroje, t.j. respondenti uvádzali skutočnosti, ktoré podľa ich názoru
najviac prispievajú k pozitívnemu vývoju daného faktora konkurencieschopnosti. V
poslednej časti dotazníka boli otázky škálovacie, t.j. respondenti uvádzali mieru svojho
súhlasu, resp. nesúhlasu s daným tvrdením. V tejto časti dotazníka boli respondenti
dopytovaný na mieru ich súhlasu s tvrdením, že čerpanie podporných programov pozitívne
vplýva na rozvoj vybraných zdrojov rozvoja faktorov konkurencieschopnosti. Jednotlivé
otázky charakterizujúce oblasť konkurencieschopnosti (faktory, zdroje, plnenie zdrojov) a
ich znenie používané v tejto práci predstavuje Tabuľka č. 3. Na záver dotazníka boli
zvolené dve otvorené otázky na vyjadrenie názorov respondentov k pozitívam a negatívam
podporných programov, aby tak mohli slobodne prezentovať ich dodatočné postrehy, ktoré
84
v dotazníku neboli skúmané. Systematiku dotazníka lepšie predstavuje schéma v Prílohe č.
13 tejto práce.
Tabuľka č. 3 : Otázky používané v dotazníku
Číslo Znenie otázky Označenie v práci Popis otázky
9. Aká bola približná % zmena Vášho exportu po čerpaní prostriedkov z podporných programov?
Zmena exportu Výber - jedna možnosť
10. Aká bola % zmena v tvorbe pridanej hodnoty po čerpaní prostriedkov z podporných programov?
Zmena pridanej hodnoty
Výber - jedna možnosť
11. Ktoré z nasledujúcich faktorov konkurencieschopnosti považujete za kľúčové na domácom trhu?
Faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu
Výber - viac možností
13. Ktoré z nasledujúcich faktorov konkurencieschopnosti považujete za kľúčové na zahraničných trhoch?
Faktory konkurencieschopnosti na zahraničnom trhu
Výber - viac možností
15.
Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "schopnosť podniku dodržať podmienky" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne
Zdroje schopnosti podniku dodržať podmienky
Škála - jedna možnosť
17.
Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "flexibilitu podniku" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne
Zdroje flexibility podniku
Škála - jedna možnosť
19.
Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "kvalitu produktu" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne
Zdroje kvality produktu
Škála - jedna možnosť
21.
Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "cenu produktu" 1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne
Zdroje ceny produktu Škála - jedna možnosť
23.
Prosím ohodnoťte nasledovné faktory, podľa toho ako podľa Vás vplývajú na "Inovácie produktu a procesov podniku"1 = najmenej pozitívne, 5 = najviac pozitívne
Zdroje inovácií produktu a procesov podniku
Škála - jedna možnosť
25. Čerpanie podporných prostriedkov pomáha nášmu podniku v oblasti:
Prínos NFP pre podniky
Škála - jedna
85
možnosť
27. Uskutočnila Vaša firma inováciu za posledných 5 rokov?
Inovácie podnikov Výber - jedna možnosť
28. Zapojil sa Váš podnik do medzinárodného projektu za posledných 5 rokov?
Medzinárodná spolupráca
Výber - jedna možnosť
29
Čo hodnotíte ako najviac pozitívnu skutočnosť v súvislosti s čerpaním podporných prostriedkov?(organizáciu, komunikáciu, prehľad, jasné kritériá a podobne)
Pozitíva čerpania prostriedkov
Otvorená otázka
30.
Čo hodnotíte ako najviac negatívnu skutočnosť v súvislosti s čerpaním podporných prostriedkov?(čo by sa malo zmeniť?)
Negatíva čerpania prostriedkov
Otvorená otázka
zdroj: vlastný výskum
3.3.7 Výber štatistickej vzorky Cieľom výskumu bola analýza vplyvu podporných programov na MSP, ktoré sú do
daných schém zapojené, štatistickú vzorku tvorili práve tieto subjekty. Na základe
verejných zoznamov prijímateľov vybraných schém boli pomocou internetovej služby
Google zistené ich webové stránky a e-mailové adresy. V prípade schém štátnej pomoci,
ktoré realizovala Slovenská energetická agentúra boli prijímatelia pomoci vo vybraných
opatreniach oslovení priamo agentúrou, ktorej zástupca Ing. Tomovčík ochotne
spolupracoval pri preposielaní oslovovacieho mailu. Celkovo bolo takýmto spôsobom
oslovených cca. 700 spoločností.
3.3.8 Komplikácie výkonu výskumu Výskum je založený na zbere empirických údajov získavaných prostredníctvom
dotazníkov zasielaných vybraným respondentom. V tomto prípade je nevyhnutné poukázať
na niekoľko základných nedostatkov spomínanej formy získavania údajov, keďže tieto
môžu byť kľúčové pre validitu zistených údajov. Uvediem rovnako aj spôsob akým sa
prejavili a ako bol pri výkone výskumu ich vplyv znižovaný.
86
A) Nízka návratnosť dotazníkov
Vo všeobecnosti je pri oslovovaní potenciálnych respondentov, iným ako osobným
spôsobom, nízke percento návratnosti dotazníkov. Respondenti, ktorí sú oslovovaní, nie sú
zväčša vôbec priamo zainteresovaní vo výskume a preto nie sú motivovaní sa doň zapojiť.
Ďalším dôvodom môže byť neochota investovať čas, strach z prezradenia citlivých
informácií, náklady spojené s odpoveďou (ak majú napríklad dotazníky posielať späť), či
technické prekážky (ak sa jedná o výskum s využitím IT). Proti niektorým z týchto
ohrození existujú protiopatrenia, ktoré môžu prispieť k úspešnosti výskumu.
Najschodnejšou z ciest je maximalizácia ústretovosti (user-friendliness) formy odpovede.
V tomto prípade sa jedná o vytvorenie a vypĺňanie dotazníka online vo webovom rozhraní.
Ďalšími opatreniami môže byť určenie a zdôvodnenie obmedzeného času na odpoveď,
využitie referencií potvrdzujúcich ciele výskumu a ďalšie. Napriek využitiu týchto
postupov však v prípade tohto výskumu dosahovala návratnosť 8,7 % z oslovených.
Oslovených bolo cca. 700 podnikov, pričom do výskumu sa zapojilo 61 z nich.
Návratnosť dotazníkov som sa snažil zvýšiť motivovaním podnikateľov aj druhým
e-mailom, ktorý ich upozorňoval na stále trvajúcu možnosť vyjadriť svoj názor a ovplyvniť
tak budúcnosť smerovania podporných programov. Osloveným podnikom bola
demonštrovaná aj možnosť poskytnutia výskumu NARMSP, aby tak jeho výsledky mohli
byť vzaté v úvahu na miestach, kde je reálna možnosť ovplyvnenia skúmanej politiky
podpory a jej nasmerovania.
B) Ťažko zabezpečiteľná adresnosť
Ak sú dotazníky vypĺňané bez prítomnosti anketára, je ťažké zabezpečiť, aby na ne
odpovedala osoba kompetentná, ktorá má na tento účel dostatok informácií. Z tohto dôvodu
bola pri oslovovaní cez email preferencia posielať ho na osobné kontá riaditeľov podniku,
konateľov, či obchodných manažérov. Vo väčšine prípadov síce nie je možné získať e-mail
priamo na manažment, ale text e-mailu obsahoval žiadosť o preposlanie osobe, ktorá by
mohla mať najviac informácií o predmete skúmania. Takto aspoň do určitej miery bolo
znížené riziko skreslenia výsledkov z dôvodu zahrnutia odpovedí nekompetentných osôb.
C) Nezrozumiteľnosť dotazníka
Je častým javom, že dôjde k zverejneniu dotazníka, ktorí je pre adresátov nezrozu-
miteľný, alebo príliš zložitý na odpovedanie. Aby som tomu predišiel, bol dotazník
87
konzultovaný s mojim vedúcim diplomovej práce a s odborníkom z oblasti psychológie,
ktorý mi poskytol cenné rady k jednotlivým otázkam a štruktúre dotazníka. Na základe
týchto prvých reakcií som upravil jeho celkovú štruktúru do formy, ktorá už je súčasťou
tejto práce (dotazník je Prílohou č. 12) a ktorý bol poskytnutý všetkým respondentom.
3.4 Empirický výskum
3.4.1 Postup získavania údajov Údaje pre výskum boli získavané, ako už bolo spomenuté, formou dotazníka
uverejneného na internete. Odkaz na tento dotazník bol zasielaný cieľovej skupine
výskumu, teda poberateľom podporných programov opísaných v kapitole 2. Oslovených
bolo cca. 700 spoločností. Poruchovosť e-mailovej adresy dosiahla 2,5%. Návratnosť
dotazníkov bola 8,7%, čo je pomerne málo aj vzhľadom na viacnásobné oslovenie
poberateľov pomoci. Vypĺňanie dotazníkov prebiehalo od piatku 13.4.2007 do štvrtku
19.4.2007. Vzhľadom na zaužívaný princíp odpovedania na mail do troch dní, je moôné
považovať tento časový horizont za dostatočný. Pred uskutočnením výskumu bolo ešte
potrebné vyselektovať z databázy odpovedí veľké podniky(1) a odpovede, ktoré boli
nekompletné(5), t.j. konečný počet hodnotených dotazníkov bol 55.
3.5.1 Výsledky výskumu Výsledky výskumu boli spracované do jednotlivých grafov aj s percentuálnymi
hodnotami podielu položiek na celkovom počte skúmaných podnikov. Výsledky sú
rozdelené na dve časti: kategorizácia a faktory a zdroje konkurencieschopnosti
Kategorizácia
V tejto časti kapitoly budú odprezentované výsledky výskumu v oblasti
kategorizačných otázok, ktoré lepšie pomôžu analyzovať stav prostredia MSP, ktoré čerpali
podporné programy.
88
Graf č. 10: Rozdelenie MSP podľa počtu zamestnancov
40 %
26 %
34 %
0 5 10 15 20 25 30 35 40
%
Mikro (0 - 9)
Malý (10 - 50)
Stredný (51 - 250)
Počet zamestnancov
zdroj: Vlastný výskum
Na výskume sa podieľalo najviac podnikov s počtom zamestnancov nad 250, t.j.
stredných podnikov, na druhom mieste sú malé podniky z počtom zamestnancov do 50.
Spoločne tieto dve skupiny tvoria až 66% respondentov. Je to pomerne vysoké číslo,
nakoľko súhrnný podiel týchto skupín podnikov na celkovom počte MSP v SR bol v roku
2005 len 7,4%. Môže to naznačovať fakt, že podporné programy sú vo väčšine prípadov
atraktívne len pre túto skupinu. Na druhej strane to môže byť spôsobené skutočnosťou, že
táto skupina podnikov je o krok vpred v používaní IKT ako je celoslovenský priemer a tým
pádom je vyššia pravdepodobnosť zodpovedania dotazníka. Podiel jednotlivých skupín
podnikov nie je možné chápať ako reprezentatívnu vzorku zloženia poberateľov pomoci. Je
potrebné si uvedomiť, že napríklad v schéme podpory cestovného ruchu je väčšina
žiadateľov spomedzi radov mikropodnikov, ktoré sú však len sťažka zastihnuteľné emailom
a elektronickou formou dotazníka.
Graf č.11: Odvetvie podnikania podľa OKEČ
8%8%
7%10%
11%2%
54 %
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
%
PriemyselPoľnohospodárstvoHotely a reštaurácie
StavebníctvoDoprava a telekomunikácie
Obchodné službyIné
Odvetvie činnosti
zdroj: vlastný výskum
89
Jednoznačným dominantom výskumu boli podľa grafu č. 11 podniky priemyselnej
povahy. Tento fakt vypovedá o smerovaní podpory hlavne do tohto odvetvia. Nakoľko
odvetvie poľnohospodárstva sa podieľa na výsledkoch len 2%-mi bude v ďalšom výskume
zaradená do kategórie „iné“.
Graf č.12: Podniky podľa kraja sídla
8%7%
13%10%
13%7%
5%38%
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
%
BanskobystrickýBratislavský
KošickýNitrianskyPrešovský
Trenčinsky Trnavský
Žilinský
Kraje sídla
zdroj: vlastný výskum
Ako je vidno z predchádzajúceho grafu, najväčší podiel na respondentoch mali
podniky sídliace v Banskobystrickom kraji. Objektívnym dôvodom môže byť vyššie
percento(82%) podnikov používajúcich IKT ako je slovenský priemer. Tento fakt môže byť
dôvodom vyššej odozvy dotazníka v tomto regióne. Bratislavský kraj je na hodnotené
zastúpený takým malým podielom najmú z dôvodu, že pre región Bratislava NUTS II boli
určené len dva programy ŠF152, pričom podporených bolo v rámci týchto programov len 62
podnikov. Ostatné kraje boli zastúpené viac-menej rovnomerne.
152 JPD Bratislava Cieľ 2, JPD Bratislava Cieľ 3
90
Graf č.13: Počet rokov existencie podnikov
11%2%
18%13%
15%11%
30 %
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
%-ny počet podnikov
0 - 23 - 56 - 8
9 - 1112 - 1920 - 29
30 a viac
Počet rokov existencie podniku
zdroj: vlastný výskum
Najviac, až 30% podnikov, existuje pomerne krátko. Ostatné skupiny sú vyrovnané.
Pri bližšom pohľade na skupinu podnikov s existenciou do 2 rokov zistíme, že až v 61% sa
jedná o priemyselné mikropodniky zamestnávajúce najviac 9 ľudí. Až v 83% prípadov sa
jedná o podniky z banskobystrického kraja. V prípade druhej hraničnej skupiny, podnikov s
činnosťou 30 rokov a viac sa jedná vo všetkých prípadoch o stredné podniky
zamestnávajúce viac ako 50 a menej ako 250 ľudí.
Graf č.14: Ročný obrat podniku
33%7%
10%
11%
2%
38%
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
%-ny počet podnikov
0 - 5
6 - 10
11 - 20
21 - 50
51 - 100
viac ako 100
obra
t v m
il. S
k
Obrat podniku
zdroj: vlastný výskum
Je zrejmé, že pri výskume sa vytvorili v respondentskej vzorke dve skupiny
podnikov podľa obratu. Jedná sa o dominantnú skupinu podnikov (38%), ktorých obrat
dosahuje maximálne 5 mil. Sk a o skupinu podnikov, ktorých obrat dosahuje viac ako 100
mil. Sk. Pri bližšom pohľade na prvú skupinu sa dozvieme, že je zo 73% tvorená podnikmi
91
s trvaním do dvoch rokov. Podniky do dvoch rokov a súčasne s počtom zamestnancov do 9
tvoria až 47% tejto skupiny. Na druhej strane skupina podnikov, ktorých ročný obrat
dosahuje viac ako 100 mil. Sk je z 85% tvorená podnikmi, ktoré zamestnávajú viac ako 50
zamestnancov a 60% z nich je starších ako 12 rokov.
Graf č. 15: Priemerný ročný obrat realizovaný so zahraničím
10%15%
8%7%7%
5%47%
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
%-ny počet podnikov
menej ako 5%5 - 10
11 - 3031 - 5051 - 70
viac ako 71%náš podnik neexportuje
% p
odie
l obr
atu
v za
hran
ičí
Obrat podniku v zahraničí (%)
zdroj: vlastný výskum
Podľa predošlého grafu 47% podnikov je činných v zahraničí len veľmi málo.
Podiel exportu na ich obrate dosahuje menej ako 5%. Pritom tieto podniky sú tvorené 60%
podnikmi, ktorých obrat dosahuje menej ako 5 mil. Sk, t.j. skupinou prevažne
mikropodnikov. Ďalších 20% tvoria podniky s obratom nad 100 mil. Sk, čo je tretina ich
celkového počtu. Záverom teda je, že tretina podnikov, ktoré dosahujú obrat nad 100 mil.
Sk exportuje menej ako 5% svojej produkcie. Na druhej strane 60% podnikov, ktoré
exportujú viac ako 71% svojho obratu sú taktiež podniky s obratom nad 100 mil. Sk, ich
druhá tretina. Spoločným znakom podnikov, ktoré nerealizujú žiaden export je skutočnosť,
že ani jeden nepatrí do odvetvia priemyslu. Ide o podniky obchodných služieb, iných
odvetví, či hotelových a reštauračných služieb.
92
Graf č.16: Zmena exportu
10%0
2%7%
20%41%
2%2%
00
0 5 10 15 20 25 30 35 40 45
%-ny počet podnikov
viac ako -30- 30- 20- 10
0+ 10+ 20+30
viac ako +30nerealizovali
% z
men
a ex
port
u
Zmena exportu (%)
zdroj: vlastný výskum
Až 41% podnikov nezaznamenalo žiadnu zmenu exportu po začiatku čerpania
prostriedkov z podporných programov. Táto skupina je z 59% tvorená podnikmi, ktorých
podiel exportu na tržbách dosahuje menej ako 5%. Nasleduje skupina podnikov, ktoré
realizujú svoj export v rozsahu väčšom ako 71% obratu. Tieto podniky nezaznamenali
žiadnu zmenu exportu a tvoria 13% tejto skupiny.
20% podnikov zaznamenalo rast exportnej výkonnosti o 10%. Táto skupina je
tvorená z tretiny podnikmi, ktorých podiel exportu na obrate bol vyšší ako 71%. Druhú
tretinu tvoria podniky s podielom exportu na obrate pod 30%.
7% podnikov zaznamenalo rast ich exportu o viac ako 20%. Sú to všetko podniky,
kde má export podiel na obrate viac ako 30%. Čo je však spojitom týchto podnikov je fakt,
že 75% z nich má obrat vyšší ako 100 mil. Sk. Ak sa pozrieme na obrat podnikov
predchádzajúcej skupiny(podniky s rastom exportu o cca. 10%), kde 60% má obrat vyšší
ako 100 mil. SK, môžme súhrnné potvrdiť, že rast exportnej výkonnosti zaznamenali najmä
podniky, ktorých obrat bol viac ako 100 mil. Sk, t.j. finančne silné podniky. Pri snahe o
charakterizovanie podnikov, ktoré zvýšili svoj export nie je možné opomenúť ďalší
dôležitý spojovací bod a tým je podiel exportu na obrate. Na základe analýzy je možné
zhodnotiť, že skupina podnikov, ktorých export rastie o viac ako 10% sa z nadpolovičnej
väčšiny skladá z podnikov, kde export presahuje 50% podielu obratu.
93
Graf č.17: Zmena pridanej hodnoty
18%29%
4%7%7%
27%5%
2%00
0 10 20 30 40 50 60 70 80 90 100
%-ny počet podnikov
viac ako -30- 30- 20- 10+ 10+ 20+30
viac ako +30žiadna zmena PH
nesledujeme
% z
men
a PH
Zmena pridanej hodnoty (%)
zdroj: vlastný výskum
Z grafu vyplýva, že len 7% podnikov zaznamenalo pokles pridanej hodnoty po
čerpaní podporných prostriedkov. Jedná sa o stredné podniky, ktoré v troch štvrtinách
dosahujú obrat nad 100 mil. Sk a exportujú v troch štvrtinách viac ako 71% obratu, pričom
u nich platí, že čím menší podiel exportu na obrate, tým väčší pokles v tvorbe pridanej
hodnoty.
Podniky, ktoré zaznamenali pozitívnu zmenu pridanej hodnoty (je ich 45%) sa
skladajú z mikro podnikov (20%), malých podnikov (30%) a stredných podnikov (42%).
Platí teda, že čím viac zamestnancov podnik zamestnáva, tým má väčšiu šancu na rast
pridanej hodnoty. Ďalej sa jedná o podniky „stredného veku“, nakoľko sa v tejto skupine
nenachádza ani jeden podnik s históriou do dvoch rokov, naopak, skupina pozostáva z
50%nej časti z podnikov, ktoré sú staršie ako 9 rokov a len pätina podnikov je mladšia ako
5 rokov. 61% podnikov s rastúcou pridanou hodnotou sú podniky, kde je obrat väčší ako 20
mil. Sk. Len 11% podnikov s rastúcou pridanou hodnotou tvoria podniky s malým obratom
do 5 mil. Sk. Podiel obratu so zahraničím na celkovo obrate je v prípade podnikov, kde
rastie pridaná hodnota rôzny, nedá sa preto nájsť závažná korelácia medzi podielom
exportu na obrate a rastom pridanej hodnoty. Na druhej strane je potrebné pripomenúť, že
77% podnikov s rastúcou pridanou hodnotou sú podniky, ktoré zaznamenali aj rast exportu.
Pričom ani jeden z podnikov, kde rástla pridaná hodnota nezaznamenal pokles exportnej
výkonnosti. Charakteristika typického podniku, ktorého pridaná hodnota vzrástla je možná
94
na základe spriemerovania všetkých ukazovateľov váženým aritmetickým priemerom.
Priemerný podnik, ktorého PH vzrástla v tomto prípade zamestnáva 82 ľudí, existuje
približne 12 rokov, jeho priemerný obrat dosahuje 65 mil. Sk, 32% svojho obratu realizuje
v zahraničí formou exportu a rast jeho exportu bol 7,2%.
Žiadnu zmenu v pridanej hodnote nezaznamenalo 29% podnikov. Až 43% tejto
skupiny sú mikro podniky, ktoré pôsobia na trhu do dvoch rokov, ich ročný obrat dosahuje
menej ako 5 mil. Sk a podiel exportu na obrate je menej ako 5%. Ak by sme mali
charakterizovať podnik, ktorého pridaná hodnota nevzrástla ani nepoklesla, tak je to možné
spriemerovaním jednotlivých ukazovateľov, rovnako ako v prípade podnikov, kde pridaná
hodnota rástla. Potom platí, že typickým podnikom bez zmeny PH je podnik, ktorý
zamestnáva 55 zamestnancov, existuje 11 rokov, má ročný obrat 55 mil. Sk, približne 15%
svojho obratu realizuje v zahraničí a jeho export nezaznamenal žiadnu zmenu.
Tabuľka č. 4: Porovnanie podniku s rastom PH a bez zmeny PH
Podnik Počet zamestnancov
Počet rokov existencie
Ročný obrat (mil. Sk)
Export/obrat(%) Zmena exportu(%)
S rastom PH 82 12 65 32% 7,2% Bez zmeny PH 55 11 55 15% 0% zdroj: vlastný výskum a prepočty
Z uvedeného hodnotenia vyplýva záver, že pridaná hodnota rastie skôr v podnikoch,
ktoré zamestnávajú viac ľudí, majú vyšší obrat, výrazne viac exportujú a ich export aj rastie
po čerpaní podporných prostriedkov.
Faktory a zdroje konkurencieschopnosti
V tejto časti práce sa budeme zaoberať analýzou faktorov a zdrojov
konkurencieschopnosti podľa toho, ako ich vidia samotní podnikatelia čerpajúci pomoc.
Týmto spôsobom sa pokúsim o čo najbližšie zhodnotenie konkurencieschopnosti z ich
pohľadu, nakoľko budú odpovedať na otázky, ktoré použila vo svojom prieskume153 aj
NARMSP.
153 NARMSP: Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Bratislava, 2005 [online] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/inovacna_kapacita_msp_2004.pdf >
95
Graf č. 18: Faktory konkurencieschopnosti na domácom trhu a zahr. trhoch
1713
4434
5544
4831
2530
0 10 20 30 40 50 60
% podiel podnikov
Inovácie
Cena produktu
Kvalita produktu
Flexibilita podniku
Schopnosť dodržať podmienky
Faktory konkurencieschopnosti na domácom a zahraničných trhoch
ZahraničieDomáci trh
zdroj: vlastný výskum
Z predchádzajúceho grafu je veľmi jasne porovnateľné, ako chápu samotné podniky
faktory konkurencieschopnosti na domácom a zahraničných trhoch. Najväčším rozdielom v
chápaní konkurencieschopnosti doma a v zahraničí je dôraz na schopnosť podnikov
dodržať podmienky. V prípade ostatných podmienok je v chápaní podnikov približne
rovnaký dôraz na ich spĺňanie aj doma aj v zahraničí. V ďalšom výskume budeme brať ako
merito faktory, ktoré vplývajú na konkurencieschopnosť v zahraničnom prostredí.
Hodnotenie vplyvu jednotlivých zdrojov na faktory konkurencieschopnosti bolo
vykonávané formou škálovacích otázok, t.j. podniky mali vyjadriť úroveň svojho súhlasu,
resp. nesúhlasu s daným tvrdením (pozitívnym vplyvom zdroja na konkurencieschopnosť)
na určenej škále bodov 1 až 5, tieto priradené body zároveň hovorili o váhe jednotlivého
hlasu. Zhodnotenie vplyvu bolo vykonané priemerným hodnotením, ktorý daný faktor v
hlasovaní podnikov dosiahol spomedzi tých, ktorí svoj hlas udelili (40), t.j. priemerné
hodnotenie určí poradie dôležitosti daného zdroja na vybraný faktor. Následne
vynásobením váhy faktory u podnikov a váhy zdroja pre daný faktor bude možné zistiť tie
najpodstatnejšie faktory konkurencieschopnosti, ktoré by mali byť rozvíjané.
96
Tabuľka č.5: Konkurencieschopnosť a jej zdroje
FAKTOR Váha
faktora154 (1)
ZDROJ Váha zdroja
(2)
Príspevok ku konkurencie-schopnosti
(1)x(2) Technológia 4,0 120 Dodávatelia 3,725 111,8 Úver/financovanie 3,275 98,3 IKT 3,3 99
Schopnosť dodržať podmienky 30
Kvalitné právne služby 3,0 90 Ľudský kapitál 4,35 134,9 Technológia 4,025 124,8 IKT 3,725 115,5 Kvalitná market. štúdia 3,675 113,9
Flexibilita podniku 31
Dodávatelia 3,55 110 Ľudský kapitál 4,225 185,9 Technológia 3,875 170,5 Vstupné elementy 3,775 166,1 Možnosť inovácie 3,6 158,4
Kvalita produktu 44
Certifikáty 3,325 146,3 Technológia 4,15 141,1 Vstupné elementy 3,925 133,5 Ľudský kapitál 3,375 114,8 Možnosť prezentácie 3,075 104,5
Cena produkcie 34
Možnosť vstupu na zahr. trh 3,025 102,8
Ľudský kapitál 4,225 57,5 Zahraničné know-how 3,55 46,2 Vlastné kapacity V&V 3,0 39 Inovácie 13 Napojenie na akademický výskum 2,675 34,7
zdroj: vlastný výskum a prepočty
Z uvedenej tabuľky je možné identifikovať hlavné zdroje konkurencieschopnosti,
ktoré podniky preferujú. Sčítaním jednotlivých hodnôt posledného poľa tabuľky pre zdroje,
ktoré sa objavujú u viacerých faktorov zisťujeme, že z pohľadu celkovej
konkurencieschopnosti podnikov sa javí ako najdôležitejšia podpora technológie podniku
(556,4 b.), ľudského kapitálu (493,1 b.), vstupných elementov (299,6 b.). Nasledujú
dodávatelia (221 b.) informačno-komunikačné technológie (214,5 b.), možnosť inovácie
154 váhu faktora reprezentuje jeho dôležitosť pre podniky podľa grafu č.18
97
(158 b.), certifikáty (143 b.), marketingová štúdia (113,9 b.), možnosť prezentácie (104,5
b.), možnosť vstupu na zahr. trh (102,8 b.), úver/možnosti financovania (98,3 b.), kvalitné
právne služby (90 b.) prístup k zahraničnému know-how (46,2 b.), vlastné kapacity V&V
(39 b.) a napojenie na akademický výskum (34,7 b.).
V nasledujúcej časti výskumu boli hodnotené prínosy podporných programov pre
jednotlivé zdroje konkurencieschopnosti. Hodnotenie bolo vykonávané formou škálovacej
otázky, v ktorej vyjadrovali mieru svojho súhlasu s tvrdením, že podporný program
pozitívne ovplyvnil úroveň skúmaného zdroja. Následným porovnaním príspevku
podporných programov k pozitívnemu rastu vybraných zdrojov, a zdrojov ktoré sú u
podnikov považované za kľúčové, zistíme ich reálny prínos ku konkurencieschopnosti
MSP.
Graf č.19 : Prínosy podporných programov
1,52,0
2,32,3
2,72,82,8
3,03,0
3,13,23,23,23,2
0,0 0,5 1,0 1,5 2,0 2,5 3,0 3,5 4,0 4,5 5,0
priemerné hodnotenie
Certifikácia a štandardizáciaTechnológiaDodávatelia
Ľudské zdrojePrezentačné aktivity
Možnosti vstupu na zahr. trhyFinancie a čerpanie úveru
Vlastné kapacity V&VPrístup k zahr. know-how
Marketingová štúdiaIKT
Vstupné elementyNapojenie na akademický výskum
Právne služby
Prínos podporných programov
zdroj: vlastný výskum
Z uvedeného vyplýva fakt, že podniky vidia najväčší prínos podporných programov
v certifikácii a štandardizácii, zlepšení technológie, dodávateľských vzťahov a ľudských
zdrojov. Nad priemernou známkou 3 sa ešte umiestnila podpora prezentačných aktivít a
podpora možnosti vstupu na zahraničné trhy.
98
Graf č.20 : Podpora zdrojov konkurencieschopnosti s najvyšším prínosom
Podpora zdrojov konkurencieschopnosti s najväčším prínosom
0% 20% 40% 60% 80% 100%
Technológia
Ľudský kapitál
Vstupné elementy
Dodávatelia
IKT
úplne nesúhlasímskôr nesúhlasímneviem posúdiťskôr súhlasímúplne súhlasím
zdroj: vlastný výskum
Z uvedeného grafu vyplýva niekoľko skutočností. Jednak fakt, že viac ako 50%
podnikov súhlasí s tým, že podporné programy im pomohli vylepšiť stav technológie.
Nakoľko je technológia hlavným zdrojom konkurencieschopnosti, je tento fakt pozitívom.
V prípade rozvoja ľudského kapitálu je súhlas podnikov ešte markantnejší. Na druhej strane
podpora kvality vstupných surovín, ktoré sú tretím najvýznamnejším zdrojom
konkurencieschopnosti, je nedostatočná, keď len 25% respondentov uviedlo, že podporné
programy mali pre nich v tomto smere prínos. Fakt, že podporné programy pomohli zlepšiť
dodávateľské vzťahy a možnosti potvrdilo 54% respondentov. Informačno-komunikačné
technológie sú na tom horšie. Aj keď je tu miera nesúhlasu jemnejšia, nakoľko je
početnejšia skupina respondentov, ktorí sa vyjadrili neutrálne.
Celkovo na základe predloženej analýzy môžme usúdiť, že podpora MSP je
zacielená správne v prípade podpory technologického rozvoja, ľudského kapitálu a tvorby
pozitívnych dodávateľských vzťahov. V ostatných prípadoch sa jedná buď o nedostatočnú
podporu, tam kde je potrebná (napr. IKT) alebo sa jedná o podporu v miestach, kde nemá
podľa podnikov zásadný vplyv na ich konkurencieschopnosť, t.j. podpora prezentačných
aktivít, certifikácie výrobkov a pod.
99
Na záver dotazníka boli skúmané ešte dve skutočnosti. Jednak šlo o inovačnú
aktivitu podnikov poberajúcich podporu a na druhej strane o zapojenie do medzinárodných
projektov. Tieto dva faktory chápu viacerí autori ako kľúčové faktory
konkurencieschopnosti, preto sa nimi budeme v tejto časti práce zaoberať.
Graf č.21 : Inovačné aktivity MSP
Inovačné aktivity
18,75%
34,38%
6,25%
1,56%
0 5 10 15 20 25 30 35 40
Zaviedli sme úplne novú technológiu
Podstatne sme vylepšili existujúcu technológiu
V našom podniku sme nerealizovali žiadnu inováciu
Povaha našej produkcie neumožňuje akúkoľvek inováciu
% podnikov
zdroj: vlastný výskum
Potešujúcou správou je, že až 34% podnikov za posledných 5 rokov podstatne
vylepšilo svoju technológiu. Svedčí to o ich inovačnej schopnosti a aktivite, ktorá je
potrebná pre ďalší rast podnikov. 63% podnikov, ktorí podstatne vylepšili svoju
technológiu tvorili veľké podniky. 54% inovujúcich podnikov dosahovalo obrat vyšší než
100 mil. Sk, čo nasvedčuje tomu, že inovujú prevažne silné a stabilné podniky. V 32%
prípadov sa jednalo o podniky s exportom pod 5% obratu. Na druhej strane však treba
spomenúť, že takmer 60% podnikov dosahuje podiel exportu na obrate vyšší ako je 30%.
Neinovuje len niečo viac ako 1,5% podnikov. Kvôli objektivite však treba podotknúť, že
počet podnikov, ktoré danú otázku zodpovedali bol len 34.
Druhou otázkou bolo sledované zistenie stavu medzinárodnej spolupráce našich
podnikov. Výsledkom je, že 30% podnikov v posledných piatich rokoch spolupracovalo na
medzinárodnom projekte. Až 70% podnikov sa na žiadnom medzinárodnom projekte
nezúčastnilo. Spomedzi tých, ktorí na projektoch spolupracovali, je až 89% stredných
podnikov. Rovnako platí, že 63% podnikov spolupracujúcich so zahraničím zároveň
100
zaznamenalo rast exportu. Ani jeden podnik nezaznamenal pokles exportnej výkonnosti.
Podiel exportu na obrate je v prípade podnikov zapojených do medzinárodných projektov
až v 81% prípadov vyšší ako je 30%. Znamená to v súhrne, že do medzinárodnej
spolupráce sa zapájajú najmä stredné podniky, ktorých podiel exportu na tržbách je
pomerne vysoký s rastovou tendenciou.
Poslednou analýzou bude zhodnotenie toho, aké podniky zaznamenali rast pridanej
hodnoty, resp. rast exportu. Už bolo uvedené, že charakteristickým podnikom, ktorý
zaznamenal rast pridanej hodnoty je hlavne podnik, ktorého exportná výkonnosť
presahovala priemerné hodnoty a jeho export aj rástol. V tejto časti analýzy sa zameriame
na to, čo považujú tieto podniky za kľúčové pre ich konkurencieschopnosť a ktoré zo
zdrojov konkurencieschopnosti im pomohli podporné programy rozvinúť.
V prípade podnikov, ktoré zaznamenali rast pridanej hodnoty (39%) je za kľúčový
faktor v 80% považovaná kvalita produkcie. Na druhom mieste v poradí dôležitosti je
flexibilita podniku, ktorú označilo za dôležitú 68% podnikov s rastom pridanej hodnoty.
Podniky s rastom pridanej hodnoty označili ako zdroje konkurencieschopnosti, ktoré sa
najviac rozvinuli pod vplyvom podporných programov najmä technológiu (priem. známka
3,3), certifikáciu a štandardizáciu (3,3) a možnosť vstúpiť tak na zahraničný trh (3,2). Nie
je však známa korelácia medzi týmito skutočnosťami a ich vplyvom na tvorbu pridanej
hodnoty. Súhrnom je, že v podnikoch kde rástla pridaná hodnota je do popredia stavaná
kvalita produkcie, ktorá sa rozvíja s pomocou podporných programov v oblasti certifikácie,
technologického procesu a vstupu na zahraničné trhy.
Podniky, ktoré zaznamenali rast exportnej výkonnosti (29% počtu podnikov) je za
kľúčový faktor konkurencieschopnosti považovaná rovnako ako v predchádzajúcej skupine
kvalita produkcie, ktorú uviedlo až 93% podnikov. 73% podnikov uvádza, že je pre nich
kľúčovou cena produktu. Súvisí to pravdepodobne so snahou presadiť sa na zahraničných
trhoch v prípade týchto podnikov, nakoľko ich export rastie. Dá sa predpokladať, že export
týchto podnikov rastie aj vďaka cenovej konkurencii, ktorú so sebou prinášajú na
zahraničné trhy a preto je pre nich cena produkcie kľúčovým faktorom
konkurencieschopnosti. Podporné programy najviac rozvinuli v prípade exportérov ich
dodávateľské vzťahy a štruktúry, oblasť vzdelávania zamestnancov a možnosti participácie
na zahraničných trhoch.
101
Záver Malé a stredné podniky predstavujú pilier hospodárstva. Toto tvrdenie je podporené
ich počtom, podielom na zamestnanosti alebo tvorbou pridanej hodnoty. Všetky tieto
ukazovatele v rámci SR aj v rámci EÚ zaznamenávajú hodnoty, ktoré predurčujú MSP do
úlohy zamestnávateľa, tvorcu hodnôt, reprezentanta flexibility.
Prečo je však dôležité podporovať MSP? Je ich podstata tak odlišná od ostatných
skupín? Podľa viacerých štúdií uvedených v práci je tomu tak. Malé a stredné podniky sa
vyznačujú charakteristikami, ktoré sú špecifické, nenapodobiteľné. Ich rozvoj, resp. útlm
tých negatívnych je predpokladom ich schopnosti konkurovať veľkým podnikom.
Konkurovať sa však dá len tam, kde je dostatočný počet zdrojov konkurencieschopnosti. Tá
predstavuje výhodu, ktorú akýkoľvek podnik získava oproti ostatným a tým spôsobom mu
dáva priestor na realizáciu svojich cieľov.
Pojednanie o konkurencieschopnosti v prvej kapitole práce nás priviedlo k záverom,
že tak národná ako aj podniková konkurencieschopnosť sú často chápané ako krátkodobé
kategórie. Akoby ich vznik bol samozrejmý. Nie je tomu tak. Konkurencieschopnosť, ak
má byť udržateľná, musí prameniť zo zdrojov, ktoré nie sú ľahko napodobiteľné, nie sú
krátkodobé a obsahujú v sebe element tvorby pridanej hodnoty, ktorá nebude ľahko
dosiahnuteľná. To sú atribúty, ktoré musí vo svojej snahe o dlhodobú prosperitu spĺňať tak
národné hospodárstvo, ako aj najmenší podnik bez výnimky. Konkurencieschopnosť musí
byť postavená na zdrojoch, ktoré sú špecifické a ktoré znamenajú potenciál pre rozvoj aj do
budúcnosti. Nie je však ľahké takéto zdroje identifikovať. Ako bolo prezentované, viacerí
autori majú rozdielne názory na zdroje konkurencieschopnosti, či už národnej alebo
podnikovej. Niektorí sa prikláňajú k chápaniu zdrojov z nákladového hľadiska, z hľadiska
efektívnosti výroby. Druhí vidia zdroje konkurencieschopnosti skôr v rovine poznatkovej,
inovačnej. V práci sme sa priklonili k druhej skupine. Ako hlavné faktory
konkurencieschopnosti boli vzaté do úvahy najmä inovácie, technologická pripravenosť a
obdobne. V prípade podnikov sa tieto faktory dajú aplikovať podobne. Schopnosť podniku
inovovať, predstavovať technologicky a intelektuálne náročnejšiu produkciu (aj cez
kvalifikovanejšiu pracovnú silu) mu poskytuje zdroje na tvorbu pridanej hodnoty a v
konečnom dôsledku zabezpečuje dlhodobú udržateľnosť konkurencieschopnosti. V prípade
MSP je dôležitým ešte jeden faktor a tým je zapájanie sa do medzinárodných štruktúr.
102
Týmto spôsobom môžu aj malé podniky prekonať nevýhody plynúce z ich nízkej
kapitálovej vybavenosti, inovačnej medzery a mnohé iné.
EÚ si tieto skutočnosti začala uvedomovať a na najbližšie programovacie obdobie
pripravila Competitiveness and Innovation Programme, ktorý je zameraný na MSP.
Predstavila viacero iniciatív, ktoré riešia problémy malých a stredných podnikov plynúce
práve z ich špecifík. Pracuje na odstraňovaní prekážok podnikavosti, inovatívnosti a
výskumu a vývoja.
V prípade Slovenskej republiky nie je možné hovoriť o podobných aktivitách.
Politika podpory MSP je v našich podmienkach stále ideovo zakrpatená, čo sa najviac
prejavuje v absolútnej absencii jednotného dokumentu záväzného pre kroky vlády SR,
ktorý by ideovo a strategicky načrtol smerovanie, ktorým sa má politika podpory MSP
uberať. Politika je tak rozdrobená do viacerých strategických iniciatív. Ak chceme
dosiahnuť výsledky, musíme vedieť aké výsledky to majú byť a vedieť, kde sme a ktorými
prostriedkami sa k nim dosiahneme. V oblasti podpory MSP tento element chýba. Je možné
to hodnotiť ako vážny deficit.
Podpora malých a stredných podnikov v podmienkach SR je zabezpečovaná
inštitucionálnym aparátom, ktorého neefektívnosť je potrebné brať v úvahu. Viacero
inštitúcií plní duplicitné funkcie a fakt, že doteraz neexistuje žiadna stratégia pre MSP len
potvrdzuje to, že táto problematika je príliš rozdrobená v schémach a komplikovaných
vzťahoch panujúcich v tomto systéme. Samozrejme je na druhej strane potrebné kvitovať
zvýšenie dôrazu na regionálny aspekt, ktorý sa prejavil najmä založením viacerých
regionálnych stredísk NARMSP. Aj tu však panuje všadeprítomná duplicita funkcií, ktorá
nepôsobí pozitívne na efektivitu vykonávaných úloh. Domnievam sa, že jedným z prínosov
tejto práce je aj fakt, že poukazuje na tento problém, ktorý môže byť predmetom ďalšieho
skúmania.
Podporné programy, ktoré boli predmetom skúmania sa rozlišovali do značnej
miery svojim zameraním. Pokrývali pomerne široké spektrum odvetví, široké spektrum
činností. Ich iniciátormi boli viaceré inštitúcie štátnej správy, implementácia bola
realizovaná cez viaceré implementačné agentúry. V druhej kapitole práce som sa venoval
ich zameraniu a spôsobom implementácie.
103
Tretia kapitola bola venovaná zhodnoteniu konkurencieschopnosti. A to jednak v
širšom poňatí hodnotenia konkurencieschopnosti SR aj v užšom poňatí hodnotenia
konkurencieschopnosti celého sektora MSP v SR za skúmané obdobie. V prvom prípade je
záverom analýzy konštatovanie, že slovenská ekonomika sa v hodnotené
konkurencieschopnosti posúva nahor počas celého skúmaného obdobia. Z hľadiska zdrojov
konkurencieschopnosti patríme medzi krajiny, ktoré čerpajú najmä z možností efektívneho
využívania výrobných faktorov. Táto skutočnosť je prítomná najmä vďaka realizovaným
reformám, ktoré zlepšili podnikateľské prostredie v smere efektívnosti, nákladovosti a
ekonomickej udržateľnosti rastu. Na druhej strane je zrejmé, že v oblasti, ktorá by nám
dokázala zabezpečiť dlhodobý rast konkurencieschopnosti, t.j. v inováciách stále
zaostávame. Plynie to najmä zo zamerania hospodárskej politiky vlády, ale aj z absencie
koordinačných a smerodajných inštitútov v oblasti inovácie. Podpora inovatívnych riešení
je tak do značnej miery roztrieštená.
Konkurencieschopnosť slovenských MSP je úzko naviazaná najmä na
inštitucionálny poddimenzovanosť oblasti inovácií. V ukazovateľoch ako frekvencia
inovácií a spolupráca inovatívnych podnikov zaostávame za priemerom EÚ. Silnou
stránkou sú výdavky na inovácie, ktoré sa však nepremietajú do reálnych výsledkov, ktoré
by boli pozitívne hodnotiteľné. U slovenských MSP tak prevláda najmä chápanie
konkurencieschopnosti z hľadiska efektívnej výroby, kvality produkcie, dodržiavania
zmluvných záväzkov, nie však z hľadiska inovatívnosti a technologického napredovania k
produkcii s vyššou pridanou hodnotou.
Schémy, ktoré boli predstavené v kapitole 2 mali za cieľ podporiť MSP v záujme
zvyšovania ich konkurencieschopnosti. Hodnotenie toho, akým spôsobom bude čerpanie
prostriedkov prínosné pre prijímateľa sa vykonávalo tak ex-ante, ako aj ex-post. Treba však
pripomenúť jednu závažnú skutočnosť. V prípade schém, ktoré boli vyhlasované
centrálnymi orgánmi štátnej správy a neboli spolufinancované zo zdrojov EÚ je značný
deficit ich monitoringu a analýzy vplyvu. To je najväčší rozdiel oproti schémam so
spoluúčasťou EÚ. Monitoring by mal slúžiť na zhodnotenie vplyvu prostriedkov, avšak v
prípade spomínaných schém nebolo možné dopátrať sa monitorovacích správ alebo
akéhokoľvek hodnotiaceho dokumentu, ktorý by bližšie predstavoval prínos prostriedkov k
výkonom poberateľov. Hodnotenie z externého prostredia je tak veľmi obtiažne, ak vôbec
104
možné. V prípade schém, ktoré boli spolufinancované zo zdrojov EÚ je badať smerovanie
k transparentnejšiemu poskytovaniu prostriedkov aj k ich hodnoteniu formou monitoringu.
Je však nepopierateľné, že monitorovacie správy boli zväčša taktiež veľmi všeobecné a
neskúmali problematiku konkurencieschopnosti detailne. Vplyv na zamestnanosť je síce
dôležitý, ale nemôže byť stotožňovaný s meritom úspechu alebo neúspechu schémy.
Záverom hodnotenia zo strany poskytovateľov je teda skutočnosť, že stále existuje priestor
na jeho spresnenie a detailnejší prístup k faktorom konkurencieschopnosti, ktoré má
rozvíjať.
Hodnotenie jednotlivých schém je však možné vykonať aj prieskumnou metódou.
Tento spôsob bol predmetom druhej časti tretej kapitoly. Napriek nízkej návratnosti
dotazníkov v odvetviach mimo priemyslu považujem výskum za prínosný. Dokázal
identifikovať zmeny v kľúčových ukazovateľoch výkonov podniku, ktoré by mali byť
cieľové (zmena exportnej výkonnosti a zmena pridanej hodnoty) ako aj spokojnosť
podnikov s čerpaním jednotlivých schém. Výskum identifikoval vzťahy medzi obratom
podniku a jeho exportnou výkonnosťou. Taktiež sa podarilo zistiť aké je zloženie podnikov,
ktoré zvýšili svoju exportnú výkonnosť, čo je ich spoločným znakom. Na základe výskumu
bolo možné identifikovať charakteristiky, ktoré má priemerný podnik s rastom pridanej
hodnoty oproti podniku bez rastu. Najdôležitejším záverom tohto porovnania je fakt, že rast
pridanej hodnoty je sprevádzaný aj rastom exportu.
V ďalšej časti sa pomocou výskumu podarilo zistiť, aké rozdiely panujú u podnikov
v chápaní konkurencieschopnosti na domácom a zahraničných trhoch. Po zhodnotené
zdrojov jednotlivých faktorov konkurencieschopnosti bolo možné identifikovať
najdôležitejšie z nich, teda tie, ktorých podpora by znamenala rast konkurencieschopnosti v
očiach podnikov. Prvých 5 z nich (technológia, ľudský kapitál, vstupné elementy výroby,
dodávatelia a IKT) boli následne podrobené analýze ich splnenia. Predchádzalo jej
identifikovanie hlavných prínosov podporných programov. Tie vidia podniky najmä v
oblasti certifikácie, technológie, dodávateľských vzťahov, ľudských zdrojov a
prezentačných aktivít na podporu predaja.
Z porovnania cieľových zdrojov konkurencieschopnosti s úrovňou ich naplnenia
vznikol záver, že podpora MSP formou schém uvedených v kapitole 2 bola zacielené
správne v prípade rozvoja ľudského kapitálu, technológie výroby a dodávateľských
105
vzťahov. Potvrdením tohto faktu je skutočnosť, že všetky podniky, ktoré videli prínos v
technológiách zaznamenali rast pridanej hodnoty, aj pozitívny pohyb podielu exportu na
obrate. Rovnaký záver je možné vyjadriť aj v prípade rozvoja kvality ľudských zdrojov,
kde rástla pridaná hodnota u 69% podnikov. V prípade dodávateľských vzťahov je tento
fakt potvrdený v menšej miere, keď nárast pridanej hodnoty zaznamenalo len 55%
podnikov, ktoré uviedli tento faktor ako prínosný v súvislosti s čerpaním podporných
programov.
Záver práce bol venovaný inovačným aktivitám MSP čerpajúcich podporné
programy a zapojenie MSP do medzinárodných projektov. Identifikoval, že inovujú najmä
silné a stabilnejšie podniky, pričom až 60% z nich dosahuje podiel exportu nad 30% obratu.
V prípade zapájania sa do medzinárodných projektov je záverom skutočnosť, že do týchto
štruktúr sa zapájajú najmä veľké podniky, ktorých podiel exportu na tržbách je pomerne
vysoký s rastovou tendenciou.
Posledným záverom bola analýza podnikov, ktoré dosahujú rast pridanej hodnoty a
rast exportu. Skúmané bolo ich vnímanie faktorov konkurencieschopnosti a tým aj
identifikácia tých oblastí, ktoré by mali byť rozvíjané v ich prospech. Výsledkom je
zistenie, že podniky, ktoré zaznamenávajú rast pridanej hodnoty vidia ako najdóležitejší
faktor konkurencieschopnosti kvalitu produktu a flexibilitu podniku. Tí respondenti, ktorí
zaznamenali rast exportu vidia ako najdôležitejšie faktory konkurencieschopnosti rovnako
kvalitu produktu a jeho cenu, čo súvisí zrejme so snahou presadiť sa na zahraničných
trhoch cenovou konkurenciou.
Verím, že predkladaná práca dokázala zanalyzovať systém podpory MSP v SR, jeho
silné aj slabé stránky a zhodnotiť vplyv podporných programov na konkurencieschopnosť.
Cieľ, za ktorým bola vytvorená bol naplnený.
106
Zoznam bibliografických odkazov Knižné publikácie 1. BABITZ, M. - HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich
transparentnejšieho využívania. Bratislava : Adin, 2005. 77 s. ISBN 80-89244-00-9 2. COOKE, P.: Knowledge economies: Clusters, Learning and CoOperative Advantage.
London : Routledge, 2001. 220 s. ISBN 04-151-6409-5 3. ELMAN, J.:Anglicko - český ekonomický výkladový slovník. Praha: Sobotáles, 2004.
629 s. ISBN 80-868-1705-9 4. EURÓPSKA KOMISIA: Čas zaradiť vyššiu rýchlosť. Nové partnerstvo pre rast a
zamestnanosť. Luxemburg : Úrad pre vydávanie úradných publikácií európskych spoločenstiev, 2006. 35 s. ISBN 92-79-00933-8
5. EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky - Výber osvedčených
postupov na rok 2006. Luxemburg: Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev, 2006. 49 s. ISBN 92-79-00475-1
6. HENDL, J.: Kvalitativní výzkum. Praha: Portál. 2005 (vydanie 1.), 408 s. ISBN 80-
7367-040-2 7. HOLEŠOVÁ H.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Grafis, 2003. 61 s. ISBN 80-
968789-9-9 8. LINCOLN, Y. S. – GUBA, E. G.: Naturalistic inquiry. London: Sage, 1985, 416 s.
ISBN 08-0392-431-3 9. STRÁŽOVSKÁ, E. a kol.: Malé a stredné podnikanie. Bratislava : Ekonóm, 2004. 234
s. ISBN 80-225-1788-7 Články v zborníkoch 10. FIFEKOVÁ E.: Kvalitatívna náročnosť slovenskej ekonomiky. In: Nová ekonomika -
Vedecký časopis Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Nové Zámky : SECOS, Roč. 5, č. 3 (September 2006) s. 33-38. ISSN 1336-1732
11. PAVLÍK, A.: Malé a stredné podniky - kategorizácia a charakteristika. In:
Konkurencieschopnosť slovenských malých a stredných podnikov v hospodárskom priestore integrovanej Európy - Zborník k výskumnému projektu č. 2316052 OF EU. Bratislava: Ekonóm, 2006. ISBN 80-225-2274-0
107
Elektronické publikácie 12. BLUNCK F.: What is competitiveness?, 2006 [online] [citované 2007-3-18]. Dostupné
na WWW: < http://www.competitiveness.org/article/articleview/774/1/32/ > 13. DG COMPETITION: State Aid Scoreboard - autumn 2006 update., 11.12.2006.
[online] COM(2006)761 final [citované 2007-4-15] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/competition/ state_aid/studies_reports/2006_autumn _en.pdf >
14. DUBROVAYOVÁ, J.: Záverečná správa - podpora inovatívnych malých a stredných
podnikov (SISME). 2006 [online] [citované 2007-4-10] Dostupné na WWW: < http://www.economy.gov.sk/index/open_file.php?file=europskaunia/B_S_SISME_ZSPicha_verej.doc >
15. EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report -
Slovakia 2006. [online] [citované 2007-4-5] Dostupné na WWW: < http://trendchart.cordis.lu/reports/documents/Country_Report_Slovak%20Republic_2006 .pdf >
16. EUROPEAN COMISSION: Annual Innovation Policy Trends and Appraisal Report -
Slovakia 2002. [online] [citované 2007-4-5] Dostupné na WWW: < http://trendchart.cordis.lu/reports/ documents/Slovakia_CR_October_2002.pdf >
17. EUROPEAN COMISSION : 2003/361/EC: Commission Recommendation of 6 May
2003 concerning the definition of micro, small and medium-sized enterprises. 2003. [online] [citované 2006-12-11] Dostupné na WWW: < http://europa.eu/eurlex/pri/en/oj/dat/2003/ l_124/l_12420030520en00360041.pdf >
18. EUROPEAN COMISSION: 96/280/EC: Commission Recommendation of 3 April 1996
regarding the definition of small and medium sized enterprises. 1996. [online] [citované 2007-2-8] Dostupné na WWW: < http://eurlex.europa.eu/LexUriServ /LexUriServ.do?uri =CELEX:31996H0280:EN:HTML >
19. EUROPEAN COMMUNITIES: European Innovation Progress Report 2006 -
Trendchart [online] Luxenbourg : Office for official publications of the European Communities. [citované 2007-4-11] Dostupné na WWW: < http://trendchart.cordis.lu/Reports/Docume nts/EIPR2006-final.pdf >
20. EUROPEAN COMISSION: Facts - information material about european SMEs. 2006.
[citované 2007-2-10] [online] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/ smes/index_en.htm >
21. EUROPEAN COMISSION: Observatory of european SMEs 2003, No.5 - SME and Co-
operation. Luxemburg : Office for Official Publications of the European Communities. 2004. [online] [citované 2007-2-9] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/ enterprise/enterprise_policy/analysis/doc/smes_observatory_2003_rep ort5_en.pdf >
108
22. EUROPEAN COMISSION: 170/2005/SEC: The activities of the European Union for
small and medium-sized enterprises (SMEs), SME Envoy Report. Brussels. February 2005[online] [citované 2007-3-17] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/ entrepreneurship/sme_ envoy/pdf/sec_2005_170_en.pdf >
23. EUROPEAN COMMISION: The new SME definition - user guide and model
declaration. 2005. [online] [citované 2007-1-5] Dostupné na WWW: < ec.europa.eu/enterprise/ enterprise_policy/sme_ definition/sme_user_guide.pdf >
24. EURÓPSKA KOMISIA: Európska charta pre malé podniky. Luxemburg : Úrad pre
oficiálne publikácie európskych spoločenstiev, 2004. [online] [citované 2007-1-6] Dostupné na WWW: < http://ec.europa.eu/enterprise/ enterprise_policy/charter/docs/ charter_sk.pdf >
25. EURÓPSKA KOMISIA: KOM(2005) 30 v konečnom znení : Oznámenie komisie Rade
a Európskemu parlamentu - Správa o implementácii európskej charty pre malé podniky. 2005 [online] [citované 2007-3-18] Dostupné na WWW: < http://eur-lex.europa.eu /LexUriServ/site/sk/com/20 05/com2005_0030sk01.pdf >
26. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie komisie (ES) č. 1998/2006 z 15.decembra 2006 o
uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis. 2006. [online] [citované 2007-4-3] Dostupné na WWW: < http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/site/sk/oj/2006/l_379/l_379 20061228sk 00050010.pdf >
27. EURÓPSKA KOMISIA: Nariadenie komisie (ES) č. 69/2001 z 12.januára 2001 o
uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis. 2001. [online] [citované 2007-4-3] Dostupné na WWW: < http://www.esf.gov.sk/documents/69_2001_es.doc >
28. FOLTÍNOVÁ, A.: Slobodné povolania. Bratislava : NARMSP, 2000. [online] [citované
2007-3-15] Dostupné na WWW: <http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/ slobodne_ povolania.pdf>
29. KUBRICKÁ M.: Podpora malého a stredného podnikania v Slovenskej republike -
Sprievodca iniciatívami. Bratislava : Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania, 2006. [online] [citované 2007-3-28] Dostupné na WWW: <http://www. nadsme.proxia.sk/ mediafiles//spriev06.pdf >
30. KUBRICKÁ, M.: Podpora malého a stredného podnikania - sprievodca iniciatívami.
Bratislava : NARMSP, 2004. [online] [citované 2007-4-10] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme .proxia.sk/mediafiles//spriev04.pdf >
31. MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme
podpory - materiál vlády z rokovania 15.5.2002 [online] [citované 2007-2-15] Dostupné na WWW: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/CC8A94EDD33EEBD9C125 6BB 200405C67/$FILE/Z droj.html >
109
32. MH SR: Informácia o stave implementácie grantových schém Národného programu
PHARE FM 2002 a 2003. Bratislava, 2005 [online] [citované 2007-4-9] Dostupné na WWW: < http://www. economy.gov.sk/files/europskaunia/ implementacia2.doc >
33. MH SR: Inovačná stratégia pre SR na roky 2006-2013, marec 2006 [online] [citované
2007-4-15] Dostupné na WWW: < http://www.economy.gov.sk/pk/128-2006-1000/ma.htm >
34. MH SR: Manuál na aplikáciu zákona č.565/2001 Z.z. o investičných stimuloch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v Slovenskej republiky. Bratislava, 2002, str. 38 [online] [citované 2007-3-20]Dostupné na WWW: < http://www.sario.sk/swift_data/source/ dokumenty/Manual_k_565 _2001_SJ.pdf >
35. MH SR: Podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME) - smernice pre
žiadateľov o grant k verejnej výzve na rok 2005. Bratislava, 2005. [online] [citované 2007-4-12] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.sk/mediafiles//PHARE/ SISME/Smernice%20pre%20 žiadateľov%20o%20grant.rtf >
36. MH SR: Priebežná monitorovacia správa o implementácii sektorového operačného
programu priemysel a služby za január až jún 2006. Bratislava, október 2006. [online] [citované 2007-4-12] Dostupné na WWW: <http://www.mhsr.sk /files/europskaunia/ Monitorovanie/sprava.doc>
37. MH SR: Sektorový operačný program Priemysel a služby. Bratislava, október 2004.
[online] [citované 2007-3-22] Dostupné na WWW: < http://www.strukturalnefondy.sk/ Documents/SOP_ Priemysel_Sluzby_181203.doc >
38. MH SR: Schéma podpory malých a stredných podnikateľov. Bratislava, 2004. [online]
[citované 2007-3-21] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/ schema_1_1.doc >
39. MH SR: Schéma podpory medzinárodnej spolupráce. Bratislava, 2004 [online]
[citované 2007-3-21] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/europskaunia/deminimis/ de_minimis_1_5.doc >
40. MH SR: Schéma na podporu priemyselného výskumu a predsúťažného vývoja.
Bratislava, 2004. [online] [citované 2007-3-21] Dostupné na WWW: < http://www.mhsr.sk/files/ europskaunia/schema_ 1_3.doc >
41. MH SR: Schéma na podporu trvalo udržateľného rozvoja (schéma pomoci de minimis).
Bratislava, 2004. [online] [citované 2007-3-22] Dostupné na WWW: <http://www.mhsr.sk/ files/europskaunia/deminimis/de_minimis_1_4.doc>
42. MH SR: Správa o implementácii Európskej charty pre malé podniky, 2006 [online]
[citované 2007-3-9] Dostupné na WWW: < www.rokovania.sk/appl/ material.nsf/0/5A85413AF20514DCC1 25725F00346961/$FILE/sprava.doc >
110
43. MIKLOŠ I.: Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, 2005 [online]
[citované 2007-4-12] Dostupné na WWW: < http://www.rokovania.sk/appl/ material.nsf/0/94ECDFEF0E 61564AC1256FA50033DFB9/$FILE/Zdroj.html >
44. MORONE, P.; TESTA, G.: What makes small and medium enterprise competitive.
Universita degli studi di Foggia: Dipartimento di scienze economiche, matematiche e statistiche, 2005. [online] [citované 2007-3-15]Dostupné na WWW: < http://www.dsems. unifg.it/ q1805.pdf >
45. MPSVaR: Sektorový operačný program Ľudské zdroje. Bratislava, 2004[online]
[citované 2007-3-22]Dostupné na WWW:<http://www.strukturalnefondy.sk/Documents/SOP_LZ/ SOP_LZ_010604.pdf >
46. MVaRR SR: Národný rozvojový plán. Bratislava, marec 2003. [online] [citované 2007-
2-10] Dostupné na WWW: < http://www.fns.uniba.sk/~cps/dokumenty/Narodnyrozvojo vyplan.pdf >
47. MVaRR SR: Operačný program Základná infraštruktúra. Bratislava, 2003 [online]
[citované 2007-3-22] Dostupné na WWW: < http://www.strukturalnefondy.sk/ Documents/ OP_ZI_2004-2006_06042004.pdf >
48. MVaRR SR: Výročná správa o implementácii jednotného programového dokumentu
NUTS II - Bratislava Cieľ 2 za rok 2005. Bratislava, apríl 2006 [online] [citované 2007-4-13]Dostupné na WWW: < http://www.build.gov.sk/mvrrsr/source/document/002405 .zip >
49. MŽP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry pre zlepšenie
ovzdušia. Bratislava, 2003. [online] [citované 2007-4-16] Dostupné na WWW: < http://www.enviro.gov.sk/ servlets/files/10139 >
50. MŽP SR: Schéma štátnej pomoci pre zlepšenie a rozvoj infraštruktúry odpadového
hospodárstva. Bratislava, 2003 [online] [citované 2007-3-18]Dostupné na WWW: < http://www.enviro.gov.sk/ servlets/files/10142 >
51. NARMSP: Inovačná kapacita malých a stredných podnikov. Bratislava : NARMSP,
2005, str. 30 [online] [citované 2007-4-14] Dostupné na WWW: < http://www.nadsme.proxia.sk /mediafiles// Publikacie/inovacna_kapacita_msp_2004.pdf >
52. NARMSP: Stav malého a stredného podnikania 2005. Bratislava, 2006. Dostupné na
WWW: <http://www.nadsme.proxia.sk/mediafiles//Publikacie/StavMSP_2005 _final.pdf >
53. NCC: Annual Competitiveness Report 2006. [online] [citované 2007-4-18]Dostupné na
WWW: < http://www.competitiveness.ie/ncc/reports/ncc_annual_06/ch03/ch03_01 .htm l#p311 >
111
54. NR SR: Zákon 513/91 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. [citované
2007-3-13] Dostupné na WWW: < http://www.zbierka.sk/search-res.asp?ti=no&slovo= 13%2F1991 >
55. NR SR: Zákon č. 100/95 Zb. o štátnej podpore MSP v znení neskorších predpisov.
[citované 2007-3-14] Dostupné na WWW: <http://www.zbierka.sk/search-res.asp?ti=no& slovo=100%2F1995 >
56. NR SR: Zákon č. 231/1999 Zb. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov. [citované
2007-3-25] Dostupné na WWW: < http://www.zbierka.sk/search-res.asp?ti=no& slovo=231%2F1999 >
57. PÁSTOR, R.; REHÁK, Š.: Politika podpory MSP v procese globalizácie. In: Národná
a regionálna ekonomika VI. Bratislava : Katedra verejnej správy a regionálneho rozvoja NHF EU, 2006. [online] [citované 2007-4-18] Dostupné na WWW: < http://www3.ekf.tuke.sk/work/Konferencia%20Herlany/zbornikCD/doc/Pastor_Rehak.pdf >
58. RICE, R.R.: Factors affecting the competitiveness of small and medium enterprises.
[online] [citované 2007-4-18]Výsledok výskumnej štúdie. 2000. Partnership for Economic Growth. [citované 2007-4-10] Dostupné na WWW: < http://www.pegasus.or.id/ Reports/19)FactorsAffecting.pdf >
59. SALINGER, B.L.: Productivity, comparative advantage and competitiveness in Africa -
Discussion paper No. 35. 2001 [online] [citované 2007-2-18]Dostupné na WWW: < http://www.eagerproject. com/discussion35.shtml >
60. SERENCES R.: Medzinárodná ekonomika, 2005 [online] [citované 2007-3-
18]Dostupné na WWW: < http:// www.fem.uniag.sk/ Roman.Serences/part1.doc> 61. THE OECD MINISTERIAL CONFERENCE: Enhancing SME’s competitiveness.
Bologna, 2000. [online] [citované 2007-4-20] Dostupné na WWW: < www.economia.gob.mx/pics/p /p2760/cipi_1FOCDE_BOLOGNA.pdf >
62. ÚRAD VLÁDY SR: Informačná príručka o možnostiach využitia finančnej pomoci
poskytovanej európskym spoločenstvom Slovenskej republike pred vstupom do Európskej únie. Materiál Vlády SR, 2002. [online] [citované 2007-4-10] Dostupné na WWW: < www.vlada.gov.sk/phare/ manual_predvstupovej_pomoci.doc >
63. WORLD ECONOMIC FORUM: The Global Competitiveness Report 2006/2007 -
Country/Economy profiles(Slovakia). September 2006. [online] [citované 2007-4-20] Dostupné na WWW: < http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencie schopnost_2006_profil_sr.pdf >
112
Internetové stránky http://www.alianciapas.sk/menu_pravidelne_globalna_konkurencieschopnost_2006.htm, [citované 2007-4-12] - Podnikateľská aliancia Slovenska http://www.competitiveness.ie/ncc/index.html, [citované 2007-3-12] - Portál o konku-rencieschopnosti a clustroch http://ekonomika.sme.sk/clanok.asp?cl=3180486, [citované 2007-3-10] - denník SME http://www.esf.gov.sk/new/esf/index.php?SMC=1&id=33, [citované 2007-3-23] - Infor-mačný portál o štrukturálnych fondoch EÚ v SR http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/analysis/observatory_en.htm, [citované 2007-3-20] - Európska únia http://ec.europa.eu/enterprise/smes/index_en.htm, [citované 2007-3-3] - Európska únia http://ec.europa.eu/youreurope/nav/sk/business/shortcuts/information-sme/index.html, [citované 2007-3-3] - Európska únia http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/mult_entr_programme/programme_2001_2005.htm [citované 2007-11-28] - Európska únia http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/best/best_procedure.htm, [citované 2006-11-28] - Európska únia http://ec.europa.eu/enterprise/enterprise_policy/cip/index_en.htm [citované 2006-11-27] - Európska únia http://en.wikipedia.org/wiki/Porter_5_forces_analysis, [citované 2007-4-7] http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3713 [citované 2007-4-15] - MF SR http://www.mfsr.sk/Default.aspx?CatID=3714, [citované 2007-4-15] - MF SR http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2541, [citované 2007-2-25] - MH SR http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2550, [citované 2007-2-26] - MH SR http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2553, [citované 2007-3-25] - MH SR http://www.nadsme.sk/?article=134, [citované 2007-2-25] - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania http://www.sic.sario.sk/?o-projekte, [citované 2007-2-26] - Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania
113
P R Í L O H Y
ZOZNAM PRÍLOH
PRÍLOHA č. 1: Grafy, schémy, tabuľky ............................................................................115
PRÍLOHA č. 2 : Návrh inštitucionálneho usporiadania podpory MSP..............................118
PRÍLOHA č. 3 : Informácie v rámci programov Štrukturálnych fondov EÚ pre SR.........120
PRÍLOHA č. 4 : Kritériá hodnotenia Projektu a spôsob určenia výšky pomoci ................121
PRÍLOHA č. 5: Hodnotiaca tabuľka Phare pre TDGS 2002, 2003 a IDGS 2002, 2003....122
PRÍLOHA č. 6: Hodnotiaca tabuľka na projekty Opatrenia 1.1 SOP PS...........................123
PRÍLOHA č. 7: Monitorovacia správa IDGS 2002 a SISME ............................................124
PRÍLOHA č. 8: Indikátory a ich plnenie v grantovej schéme SISME ...............................125
PRÍLOHA č. 9: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 2 - napĺňanie indikátorov ........126
PRÍLOHA č. 10: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 3 - napĺňanie indikátorov ......127
PRÍLOHA č. 11: Oslovovací e-mail...................................................................................128
PRÍLOHA č. 12: Dotazník................................................................................................. 127
PRÍLOHA č. 13: Schéma dotazníka ...................................................................................135
114
PRÍLOHA č. 1: Grafy, schémy, tabuľky Graf č. 1: Vývoj počtu živnostníkov
Vývoj počtu živnostníkov
274 630 306356 336 640 344870 364185
0
100 000
200 000
300 000
400 000
2002 2003 2004 2005 2006
rok
poče
t
zdroj: NARMSP Graf č. 2: Počet podnikov MSP v rokoch 2002 - 2006
Počet podnikov MSP
92 972
73 554
63 837
58 930
0 10 000 20 000 30 000 40 000 50 000 60 000 70 000 80 000 90 000 100000
2002
2003
2004
2005
2006
Rok
mikromalystredny
83 089
zdroj: NARMSP
Graf č. 3: Odvetvové členenie MSP v čase
Odvetvové členenie MSP v čase
92 782
58 930
63 837
73 554
83 089
0 10000 20000 30000 40000 50000 60000 70000 80000 90000 100000
2002
2003
2004
2005
2006
rok
priemysel stavebníctvoobchod hotely a reštauráciedoprava, pošta, telekom. obchodné službyverejné služby ostatné odvetvia
zdroj: NARMSP
115
Graf č. 4: Celková zamestnanosť a podiely u MSP
Celková zamestnanosť a podiely na MSP
510 000 578500 610000 636250 657500373480 385907 412384 424410 461494362 080 371650 382474 407871 403376763 343 688935 619490 606457 626812
0%20%40%60%80%
100%
2002 2003 2004 2005 2006
rokzivnostnici malé (0-49) stredné (50 - 249) veľké (>250)
zdroj: NARMSP
Graf č. 5: Podiel jednotlivých zložiek MSP na zamest. vo vybraných odvetviach
Podiel MSP na zamestnanosti vo vybraných odvetviach
0%
20%
40%
60%
80%
100%
2006200220062002200620022006200220062002
PriemyselStavebníctvoObchodCestná anákladná
Trhovéslužby
veľké (>250)
stredné (50-250)
malé (0-49)
živnostníci
zdroj: NARMSP, vlastné prepočty
Graf č. 6: Podiel MSP na pridanej hodnote
Podiel zložiek MSP na pridanej hodnote (mil. Sk)
28,5%29,2% 26,1% 25,4% 27,3%
20,3%19% 19,1% 19,4% 21,5%
51%
50,7% 54,6% 55%51%
0
200000
400000
600000
800000
2002 2003 2004 2005 2006
veľké (>250)stredné(50-249)malé (0-49)
zdroj: NARMSP
116
Graf č. 7: Podiel MSP na exporte
Podiel MSP na exporte
7,7 6,7 7,3 9,7 10,47,2 5,9 6 6,7 10,3
13,3 12,4 13,3 13,9
71,7 75 74,2 70,3 65,3
12,5
0%
20%
40%
60%
80%
100%
2002 2003 2004 2005 2006mikro (0-9) malé (10-4) stredné (50-250) veľké (>250)
zdroj: NARMSP
Graf č. 8: Podiel MSP na importe
Podiel MSP na importe
16,2 15,2 15,7 18,4 17,313,3 12,5 13,1 13,5 11,717,1 16,8 16,2 17,2
53,4 55,5 54,6 51,9 53,8
16,6
0%
20%
40%
60%
80%
100%
2002 2003 2004 2005 2006mikro (0-9) malé (10-4) stredné (50-250) veľké (>250)
zdroj: NARMSP
Schéma č. 4: Prehľad orgánov štrukturálnych fondov v SR v období 2004-2006
zdroj: BABITZ, M.; HAVRAN, R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin,
2005, str. 18
117
PRÍLOHA č. 2 : Návrh inštitucionálneho usporiadania podpory MSP
zdroj: MH SR: Analýza vývoja malého a stredného podnikania a návrhy na zmeny v systéme podpory - materiál vlády z rokovania 15.5.2002 [online] Dostupné na WWW: < http://www.rokovania.sk/ appl/ material.nsf/0/CC8A94EDD33EEBD9C1256BB200405C67/$FILE/Z droj.html > Nový systém inštitucionálneho zabezpečenia vychádza z potreby zníženia fragmentácie, zvýšenia transparentnosti a koordinácie v systéme podpory MSP. Jeho rámcový návrh udáva Schéma 7. Navrhovaný model vychádza z nasledujúcich predpokladov:
1. Hlavným garantom a koordinátorom pri tvorbe programov a politiky podpory MSP je Ministerstvo hospodárstva SR. MH SR formálne vystupuje pri jednaniach s ostatnými subjektmi vrátane medzinárodných inštitúcií pri zabezpečení zdrojov a pod.
2. MH SR zabezpečuje podporu MSP prostredníctvom Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, ktorá predstavuje hlavnú inštitúciu na realizáciu podpory MSP. NARMSP ostáva Implementačnou agentúrou Phare pre programy podpory MSP. Okrem prostriedkov Phare a štátneho rozpočtu nie je vylúčené, aby agentúra svoje ciele realizovala aj z iných zdrojov. Kontrolu hospodárenia NARMSP vykonáva MH SR.
3. Výnimočné postavenie v systéme podpory MSP má aj Slovenská záručná a rozvojová banka. Ako žiaduca sa ukazuje transformácia SZRB z doterajšej formy š.p.ú. na akciovú spoločnosť vo vlastníctve MF SR (plánovaná od 30. 06. 2002), čoho výhoda by okrem vyššej flexibility v oblasti managementu spočívala (pri realizácii súčasných aktivít) aj v možnosti založenia dcérskej spoločnosti typu „capital venture fund“, t.j. fondu, ktorý pôsobí v oblasti investícií do rizikového kapitálu.
ostatné rezortnéministerstvá, medzinárodné inštitúcie,
MH SR
Národná agentúra pre rozvoj MSP
regionálny aspekt
MVRR SR
ostatné inštitúcie na podporu MSP
SARIO EXIMBANKA
CEPAC,...
Komerčný sektor:
komerčné banky
Slovenská asociácia
Slovenská záručná a rozvojová banka
daňové úľavy a pod.
aspekt decentralizácie
118
4. Politiku MSP realizuje NARMSP aj prostredníctvom siete RPIC a BIC. Úlohou každého RPIC je okrem poskytovania podporných programov tak ako doteraz aj zhromažďovanie a poskytovanie informácií o všetkých ostatných podporných programoch určených pre MSP, ktoré ponúkajú iné inštitúcie. RPIC tak isto môže zhromažďovať žiadosti o týchto programoch, čím budú slúžiť ako miesta prvého kontaktu aj ako sprostredkovatelia.
5. Decentralizácia politiky MSP je zabezpečená prostredníctvom siete RPIC, ktoré musia byť minimálne prístupné v každom vyššom územno-správnom celku (kraji), a ktoré sú samostatné v oblasti rozhodovania. Uvedené však nie je možné uskutočniť bez súčasnej delegovanej zodpovednosti RPIC, najmä pri rozhodovaní rizikových foriem podpory ako sú priame úvery. Toto je nutné riešiť vhodným kontrolným mechanizmom. Forma RPIC ako združenie právnických osôb umožňuje participáciu a tým aj kontrolu širokého spektra zúčastnených subjektov: NARMSP, SZRB, obce, VÚC atď.
6. Súčasné rozmiestnenie siete RPIC/BIC, resp. detašovaných pracovísk NARMSP nie je z hľadiska regionálneho rozvoja vyhovujúce. V súčasnosti regióny, kde nezamestnanosť prevyšuje 25% zaberajú cca 1/3 územia SR: avšak z 12 RPIC (+ centrála NARMSP+detašované pracovisko NARMSP) len 3-4 RPIC spadajú do uvedených zaostalých regiónov; zo 4 BIC na najzaostalejšie regióny pripadá len 1-2. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné na základe zvláštnej analýzy, ktorú vyhodnotí MH SR v spolupráci s MVRR SR prehodnotiť existujúce rozmiestnenie siete RPIC/BIC.
7. V prípade SZRB a jej pobočiek aspekt decentralizácie nie je nevyhnutný vzhľadom na prevládajúce zameranie tejto inštitúcie – poskytovanie pôžičiek a záruk. Pôsobenie SZRB bude výlučne prierezového charakteru. Z regionálneho hľadiska bude SZRB, podobne ako aj ostatné inštitúcie využívať sieť RPIC na propagáciu svojich produktov, resp. na prvý kontakt s potenciálnymi zákazníkmi z regiónov (pozri bod 4)
Ostatné inštitúcie, ktoré uskutočňujú štátnu pomoc (SARIO, EXIMBANKA, NÚP, CEPAC, fondy MP SR a pod.) ostávajú podporné organizácie rezortného charakteru. V prípade, ak ich programy sú určené na podporu MSP je nutná koordinácia realizátorov uvedených programov s NARMSP, tak aby RPIC mohli minimálne poskytovať aktuálne informácie o týchto programoch, ako aj slúžiť ako miesto prvého kontaktu. Všade tam, kde niektoré ministerstvo realizuje programy na podporu MSP je nevyhnutné, aby na ich realizáciu využilo inštitúciu NARMSP (resp. v prípade nevyhnutnosti SZRB).
119
PRÍLOHA č. 3 : Informácie v rámci programov Štrukturálnych fondov EÚ pre SR
zdroj: Babitz M., Havran R.: Štrukturálne fondy na Slovensku a možnosti ich transparentnejšieho využívania. Bratislava: Adin, 2005, str. 32
120
PRÍLOHA č. 4 : Kritériá hodnotenia Projektu a spôsob určenia výšky pomoci
Schéma podpory nákupu inovatívnych technológií a budovania systémov manažérstva kvality – časť Inovatívne technológie
A. Kritériami na hodnotenie Projektu sú: 1. Inovatívnosť technického riešenia (Ide o hodnotenie technických a kvalitatívnych parametrov hmotného a nehmotného investičného majetku.). 2. Ekonomický efekt (Hodnotí sa najmä zvýšenie produktivity práce, prírastok tržieb, nárast objemu výroby, podiel pridanej hodnoty spracovaním.). 3. Zabezpečenie odbytu produkcie. 4. Očakávaná návratnosť investičných nákladov (v rokoch). 5. Ekologický efekt (Hodnotí sa dopad na životné prostredie. V prípade, že podnikateľ v súčasnosti využíva technológiu, ktorú plánuje nahradiť inou technológiou – realizácia Projektu, hodnotenie zahŕňa aj porovnanie oboch technológií z pohľadu ich dopadu na životné prostredie.)Pri hodnotení sa vychádza z odborného posudku Projektu, t. z. hmotného a nehmotného investičného majetku, pričom sa porovnávajú technické parametre nakupovaného hmotného a nehmotného investičného majetku (inovatívnej technológie) s technickými parametrami štandardnej technológie využívanej v príslušnej oblasti; vplyv technických parametrov inovatívnej technológie na zvýšenie produkcie a ďalších ekonomických ukazovateľov. zdroj: Obchodný vestník SR č. 7/2004 z 13.1.2004
121
PRÍLOHA č. 5: Hodnotiaca tabuľka Phare pre TDGS 2002, 2003 a IDGS 2002, 2003
Maximálny počet bodov
Formu-lár
žiadosti Časť
1. Finančné a prevádzkové schopnosti 20 1.1 Má žiadateľ a partneri dostatočnú skúsenosť s manažmentom projektov? 5 1.2 Má žiadateľ a partneri dostatočnú odbornú zdatnosť (hlavne pokiaľ ide o oblasti, kde sa vyžadujú
znalosti k problematike.)? 5
1.3 Má žiadateľ a partneri dostatočné manažérske schopnosti (vrátane pracovníkov, zariadenia a schopnosti pracovať s rozpočtom pre daný projekt)?
5
1.4 Má žiadateľ stabilné a dostatočné zdroje financovania? 5 2. Relevantnosť 25 2.1 Ako relevantná je žiadosť vo vzťahu k cieľom a k jednej alebo viacerým prioritným oblastiam
grantovej schémy? Poznámka: Počet bodov 5 (veľmi dobré) dostane len tá žiadosť, ktorá špecificky rieši aspoň jednu prioritu.
5
2.2 Do akej miery vystihuje žiadosť konkrétne potreby a obmedzenia cestovného ruchu v lokalite projektu? (a to aj z hľadiska vyhýbania sa duplicite, prípadne z hľadiska synergie s inými iniciatívami EÚ.)
5
2.3 Sú ciele projektu jasne stanovené? Oslovuje projekt vhodným spôsobom medzinárodný resp. národný trh? Sú stanovené vhodné postupy pre uplatnenie projektu na trhu (cestovné kancelárie a pod.)? Je predpokladaný štruktúrovaný objem turistov uvedený?
5
2.4 Oslovuje projekt cieľové trhy a skupiny vhodným spôsobom? Je marketingový plán a rozpočet dostatočný?
5
2.5 Obsahuje návrh špecifické prvky pridanej hodnoty, ako napríklad inovatívne prístupy, špecifický resp. regionálny charakter vrátane architektúry a vybavenia, vzory dobrých skúseností, podpora rovnosti pohlaví a rovnosť príležitostí, ochrana životného prostredia, prístupnosť pre telesne postihnuté osoby? Prispeje projekt k dosiahnutiu medzinárodne akceptovanej úrovne služieb?
5
3. Spôsob priebežného hodnotenia projektu žiadateľom 25 3.1 Sú navrhované aktivity vhodné, praktické a zosúladené s cieľmi a očakávanými výsledkami? 5 3.2 Do akej miery je vnútorná štruktúra projektu skĺbená? Do akej miery zohľadňuje komplexnosť
výsledku, následnú prevádzku, externé faktory? 5
3.3 Je úroveň účasti a zaangažovanosti partnerov na realizácii projektu uspokojivá? Zodpovedá potrebám rozvoja cestovného ruchu lokalite (regióne)?
Ak žiadateľ neuvedie žiadnych partnerov obdrží 1 bod.
5
3.4 Je plán aktivít jasný a uskutočniteľný? Počíta s vyhodnocovaním? 5 3.5 Obsahuje návrh jasné indikátory výstupov projektu? 5 4. Udržateľnosť 20 4.1 Do akej miery bude mať projekt hmatateľný dopad na cieľové trhy? 5 4.2 Do akej miery obsahuje návrh projektu možné multiplikačné účinky, vrátane možností ďalšieho
zopakovania a rozširovania prístupov projektu? 5
4.3 Do akej miery sú výsledky navrhovaného projektu finančne trvalo udržateľné (bude projekt komerčne životaschopný aj po skončení projektu)?
5
4.4. Do akej miery sú výsledky navrhovaného projektu trvalo udržateľné: - inštitucionálne (bude po skončení projektu existovať štruktúra, ktorá zabezpečí prevádzku projektu a umožní pokračovanie v aktivitách)? - úroveň prínosu pre cestovný ruch (aký štrukturálny dopad budú mať aktivity, napr. povedú k zlepšenej kvalite produktu, k efektívnejšiemu riadeniu, k zlepšeniu prístupov pri poskytovaní služieb návštevníkom, marketingu cestovného ruchu a pod., na miestnej resp. regionálnej úrovni)
5
5. Rozpočet a efektívnosť nákladov 10 5.1 Je pomer medzi odhadovanými nákladmi a očakávanými výsledkami uspokojivý? 5
5.2 Sú navrhované výdavky potrebné na realizáciu projektu? 5 Maximálny počet bodov 100 zdroj: http://www.nadsme.sk/mediafiles//PHARE/TDGS%2003/FM%202003%20%20TDGS%20Smernice%20pre%20ziadat-elov%20K1.doc
122
PRÍLOHA č. 6: Hodnotiaca tabuľka na projekty Opatrenia 1.1 SOP PS P. č. Kritérium Skóre Formulár
žiadosti 1. Rozhodujúce kritérium pre hodnotenie projektu a jeho ďalšiu prípustnosť 1.1 Dodržanie Zákona o verejnom obstarávaní č. 523/2003 Z.z., resp. Obchodného zákonníka č.
513/1991 Zb. § 281 - 288 (žiadateľ dostane 0 bodov v prípade, ak: - verejné obstarávanie nevykoná v súlade s vyššie menovanými zákonmi. V tom prípade bude z ďalšieho hodnotenia vylúčený - verejné obstarávanie nevykoná pred podaním žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku (ďalej NFP). V tomto prípade mu bude pri schválení projektu pridelený prísľub o poskytnutí NFP s tým, že po ukončení verejného obstarávania sa prísľub o poskytnutí NFP mení na riadne rozhodnutie o pridelení NFP)
1
2. Príspevok projektu 18 2.1 Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka rozvoja zamestnanosti? max 6 2.2 Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka ochrany životného prostredia? max 4 2.3 Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka rovnosti príležitostí mužov a žien? max 1 2.4 Prispeje projekt k zlepšeniu situácie v regióne, čo sa týka využívania informačných a
moderných výrobných technológií? max 7
3. Prevádzkové schopnosti 4 3.1 Má žiadateľ, resp. partner, dostatočné skúsenosti s implementovaním projektov a technické
skúsenosti v oblasti, na ktorú sa projekt vzťahuje? max 4
4. Vhodnosť projektu 42 4.1 Nakoľko relevantné sú ciele Projektu vo vzťahu k Priorite a Opatreniu, na ktoré sa viaže? max 5 4.2 Prispeje Projekt k rozvoju regiónu (socio-ekonomický dopad projektu), v ktorom sa realizuje? max 10
4.3 Nakoľko spĺňa predložený Projekt výberové kritériá uvedené v schéme štátnej pomoci a Programovom doplnku pre SOP PS?
max 8
4.4 Vhodnosť projektu pre daný región z hľadiska disponibilnej kvalifikovanej pracovnej sily (tvorba nových pracovných miest).
max 6
4.5 Aký je vplyv realizácie Projektu na zvýšenie konkurencieschopnosti MSP a zníženie importnej závislosti?
max 5
4.6 Ako bude vplývať realizácia projektu na zvýšenie rozvoja spolupráce so zahraničnými subjektmi (napr. zvýšenie odbytu)?
max 8
5. Metodológia 34 5.1 Do akej miery sú logicky prepojené jednotlivé časti Projektu a aká je jeho celistvosť? max 5 5.2 Sú navrhované aktivity vhodné, praktické a dostatočne previazané s činnosťami, cieľmi
a očakávanými výsledkami? max 5
5.3 Sú plánované aktivity uskutočniteľné? max 5 5.4 Obsahuje návrh jasné indikátory výstupov projektu? max 5 5.5 Vhodnosť umiestnenia navrhovanej výroby / služby na realizáciu Projektu? max 7 5.6 Sú v projekte definované riziká projektu a ich riešenia? max 7 6. Udržateľnosť 6.1 Aký bude mať Projekt dopad na cieľové skupiny v regióne a zabezpečenie odbytu výrobkov
a služieb po jeho skončení? max 4
6.2 Do akej miery obsahuje Projekt možné multiplikačné efekty? max 6 6.3 Sú očakávané výsledky projektu dlhodobo udržateľné:
- finančne (ako bude projekt pokračovať po ukončení financovania zo zdrojov EÚ) - technologicky (budú sa používať progresívne technológie) - inštitucionálne (bude po skončení Projektu vybudovaná štruktúra, ktorá umožní pokračovanie aktivít)
max 5
7. Rozpočet a efektívnosť nákladov 10 7.1 Je pomer medzi odhadovanými nákladmi a očakávanými výsledkami uspokojivý? max 5 7.2 Sú navrhované výdavky potrebné na realizáciu Projektu? max 5 Maximálne celkové skóre 123
Bod z kritéria 1 sa do celkového hodnotenia nezarátava. Bodovanie: 0 – najnižší počet bodov Pre získanie finančnej podpory je nutné, aby projekt získal minimálne 65 bodov z celkového možného počtu 123 bodov. zdroj: MH SR: Záväzná osnova projektu pre žiadateľa zo súkromného sektora v rámci Opatrenia 1.1 SOP Priemysel a služby http://www.mhsr.sk/index/go.php?id=2575
123
PRÍLOHA č. 7: Monitorovacia správa IDGS 2002 a SISME Dopad projektu: 1.
- na objem výroby (ak áno, uveďte zvýšenie výroby v % a počtu výrobkov v ks)
□ áno □ nie zvýšenie objemu výroby v %: zvýšenie počtu výrobkov v ks: celkový objem výroby teraz:
2.
- na zavedenie výroby nových výrobkov/poskytovanie nových služieb ( ak áno, uveďte konkrétne ktorých)
□ áno □ nie nové výrobky/služby:
3.
- na rozšírenie sortimentu výrobkov/služieb (ak áno, uveďte konkrétne ktorých)
□ áno □ nie rozšírenie sortimentu o:
4.
- na vytvorenie nových pracovných miest v súvislosti s realizáciou projektu (ak áno, uveďte počet vytvorených prac. miest)
□ áno □ nie počet vytvorených pracovných miest:
5.
- na zvýšenie konkurencieschopnosti výrobku na cieľovom trhu □ áno □ nie (ak áno, uveďte ako) -
□ áno □ nie 6.
- na zvýšenie počtu odberateľov (ak áno, uveďte počet nových odberateľov a zvýšenie počtu odberateľov v %) počet nových odberateľov:
zvýšenie počtu odberateľov v %: □ áno □ nie
7. - na umiestnenie výrobkov/služieb na nové trhy/ do nových regiónov (ak áno, uveďte na ktoré) -
8.
- na vývoz výrobkov do zahraničia (ak áno, uveďte do ktorých krajín)
□ áno □ nie - krajiny vývozu na nové trhy (v dôsledku projektu):
9. - iný (ak mal projekt iný dopad, uveďte aký)
-
10.
- mal projekt v sledovanom období očakávaný dopad (splnil vaše očakávania) □ áno □ nie
11. Dĺžka prevádzkovania technológie (v mesiacoch): 12. Priemerná vyťaženosť technológie: 13.
Poruchovosť technológie: - ak áno, uplatnili ste reklamáciu? - aká bola rýchlosť odstránenia poruchy?
□ áno □ nie
14.
Dosiahnutý obrat za sledované obdobie (príp. za posledné obdobie sledované v účtovníctve):
15.
Spolupracujete so zahraničnými spoločnosťami? (ak áno, z ktorých krajín)
□ áno □ nie -
16.
Vyvážate výrobky do zahraničia? (ak áno, do ktorých krajín a v akom % pomere k celkovému objemu výrobu)
□ áno □ nie krajiny vývozu: % vývozu:
17.
Máte vypracovanú marketingovú stratégiu? □ áno □ nie
18.
Akým spôsobom propagujete výrobky/služby?
- - -
zdroj: NARMSP
124
PRÍLOHA č. 8: Indikátory a ich plnenie v grantovej schéme SISME
Indikátor
Objektívne overiteľné ukazovatele
Poznámky
1. Pridaná hodnota v odvetviach podporovaných EFRR
1.Príjemcovia posilnili svoju pozíciu na domácom a zahraničnom trhu, zvýšila sa kvalita vyrábaných výrobkov a efektívnosť výroby. U viacerých spoločností bol zavedený systém manažérstva kvality, čo znamená nové možnosti ich uplatnenia. Zlepšili sa sociálne a pracovné podmienky zamestnancov, vytvorili sa nové pracovné miesta, zvýšila sa pridaná hodnota. Uvedené faktory majú vplyv na zvýšenie konkurencieschopnosti.
Celkový cieľ
2.Zvýšený obrat a výkonnosť slovenských firiem v r. 2006
2. Príjemcovia vykazujú zvýšený obrat. U niektorých sa to prejaví až po uplynutí určitého času, tak ako to uvádzali vo svojich žiadostiach o grant.
1. Plné využitie rozpočtu
1. Z celkovej alokovanej sumy 3 600 000 EUR bolo čerpanie
3 220 658,89 EUR, čo predstavuje plnenie 89,46,%.
2. 30 investícií do inovatívnych spoločností
Účel projektu 2. Bolo ukončených a vyplatených 73
projektov 3. Zvýšenie povedomia o aktivitách realizovaných MH SR/EÚ
3. Príjemcovia sú prostredníctvom grantových schém informovaní o možnostiach čerpania finančných prostriedkov zo strany európskych spoločenstiev ako príprave pre čerpanie prostriedkov z štrukturálnych fondov.
Výsledky Ku koncu grantovej schémy evidujeme 73 ukončených a vyplatených projektov v celkovej výške: 2 415 494,24 EUR – Phare zdroje,
1. Vytvorenie fondu inovatívnych podnikov
schopných prevádzky prostredníctvom rizikového kapitálu
90 nových výrobkov, technológií a služieb vyvinutých, alebo modernizácia existujúcej rady
805 164,65 EUR – národné spolufinancovanie,
* Investičná podpora individuálnym inovačným projektom * Zlepšené schopnosti priemyselných podnikov pri získavaní financií z EÚ
2 143 409,64 – vlastné zdroje . Väčšina projektov bola zameraná na nákup nových technológií, malá časť využila finančné prostriedky na vývoj nového výrobku, resp. zavedenie ISO. Pomocou nových technológií majú výkonnejšie výrobné linky, môžu zlepšovať kvalitu svojich výrobkov, sú viac konkurencieschopné na domácom ale aj zahraničných trhoch.
* Zlepšené plánovanie a schopnosti riadenia v úspešných priemyselných podnikoch Pozitívne dopady projektu sa šíria do iných, príslušných organizácií
Doručených 300 oprávnených žiadostí o udelenie grantu
Ku dňu 15.3.2005 bolo doručených 369 žiadostí o grant.
Dopady GS bude NARMSP monitorovať 2x ročne. Po roku bude možné zosumarizovať GS v konkrétnych číslach.
zdroj: Dubrovayová, J.: Záverečná správa - podpora inovatívnych malých a stredných podnikov (SISME). 2006 [online] Dostupné na WWW: < http://www.economy.gov.sk/index/open_file.php?file=europskaunia/B_GS_SISME_ZSPicha_ verej.doc >
125
PRÍLOHA č. 9: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 2 - napĺňanie indikátorov
Názov priority, opatre-
nia, podopatrenia
typ indikátora Názov indikátora Merná
jednotka
Východiskový stav
indiká-tora
Cieľový stav
indikátora 2006
(2008)
Priebežný stav ku
koncu 2005, (2006,2007,2
008)
Priebežný stav v %
v porovnaní cieľovým stavom
Počet podporených podnikateľských subjektov / ženy majiteľky počet 0 130 / 45 14/4 10,77 / 8,89 Priorita 1 výstup
Počet podporených subjektov verejného sektora počet 0 35 39 111,42
výsledok Nové / zvýšené tržby MSP mil. SK 0 375 0 0 Opatrenie 1.1
výstup Počet podporených projektov MSP počet 0 75 0 0 výsledok Počet MSP vrátane živnostníkov
využívajúcich spoločné služby pre podnikateľov
počet 0 20 0 0 Opatrenie 1.2
výstup Veľkosť investične pripravených plôch (ha) / vybudovaná (renovovaná) podlahová plocha (m2)
ha / m2 0 20 / 7500 0 0
výsledok Zvýšenie kapacity ubytovacích zariadení % 100 115 0 0 Opatrenie 1.3
výstup Počet podporených projektov v oblasti rozvoja cestovného ruchu a rekreácie počet 0 60 0 0
výsledok Počet MSP vrátane živnostníkov využívajúcich spoločné služby pre podnikateľov v CR
počet 0 50 0 0 Opatrenie 1.4
výstup Počet podporených projektov v súvislosti s infraštruktúrou CR a zariadeniami pre rekreáciu
počet 0 25 0 0
výsledok Počet ľudí žijúcich v renovovaných vidieckych oblastiach počet 0 100 000 0 0 Opatrenie 1.5
výstup Počet obnovených / rekonštruovaných objektov počet 0 70 0 0
Horizontálna priorita: Trvalo-udržateľný rozvoj
výsledok Počet podnikov uplatňujúcich environmentálny program počet 0 0
Horizontálna priorita:
výsledok Počet podporených projektov
Vplyv na rozvoj informačnej spoločnosti
počet 0 0
zdroj: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR K 31.12. 2005 v rámci programu JPD 2 nebol ukončený žiadny projekt a nebola predložená žiadna monitorovacia správa, na základe ktorej by bolo možné stanoviť hodnoty indikátorov (K 31.12.2005 bolo v realizácii 13 projektov, avšak ani u jedného z nich neuplynula 3 – mesačná doba na doručenie monitorovacej správy)
126
PRÍLOHA č. 10: Stav implementácie JPD Bratislava Cieľ 3 - napĺňanie indikátorov stav k 31.12.2005
Názov priority, opatrenia, podopatrenia
Typ indikátora Názov indikátora Merná
jednotka
Výcho-diskový stav
indiká-tora
Plánovaný stav
indikátora 2008
Meraný stav ku koncu 2005
% plnenie plánu
ukazovateľ výstupu
1. Počet vytvorených študijných miest v programoch vzdelávania zamestnancov, odborných tréningových programoch za účasti zamestnávateľov a sociálnych partnerov, programov ďalšieho vzdelávania
Počet 0 2000 480 24%
ukazovateľ výstupu
2. Počet programov vzdelávania zamestnancov, odborných tréningových programov za účasti zamestnávateľov a sociálnych partnerov, programov ďalšieho vzdelávania
Počet 0 100 46 46%
Priorita 2. Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov Opatrenie 2.1 Stimulovanie a skvalitňovanie vzdelávania pre potreby zamestnávateľov a podnikateľského sektora - MŠ SR
ukazovateľ výstupu
3. Počet realizovaných programov kariérneho poradenstva. Počet 0 5 0 0%
4. Počet žiakov/študentov študujúcich podľa modernizovaných učebných osnov a metód alebo v modernizovaných programoch vzdelávania a odbornej prípravy
ukazovateľ výstupu Počet 0 7000 329 4,7%
5. Počet vzdelávacích inštitúcií majúcich priamy prospech z realizácie pomoci
ukazovateľ výstupu Počet 0 150 127 84,66%
ukazovateľ výstupu
1. Počet vytvorených miest v programoch vzdelávania a podpory postgraduálnych študentov, mladých vedeckých pracovníkov a kvalifikovaných odborníkov výskumu a vývoja.
Počet 0 250 249 99,6%
ukazovateľ výstupu
2. Počet programov vzdelávania a podpory postgraduálnych študentov, mladých vedeckých pracovníkov a kvalifikovaných odborníkov výskumu a vývoja.
Počet 0 50 44 88%
ukazovateľ výstupu
3. Počet programov na podporu výskumu a prenosu nových technológií a špičkovej odbornosti medzi inštitúciami výskumu a podnikateľskej sféry a programov na zvýšenie záujmu podnikateľskej sféry o výsledky výskumu a vývoja
Počet 0 10 1 10%
Priorita 2. Rozvoj celoživotného vzdelávania a podpora rozvoja výskumu a vývoja v kontexte zvyšovania kvality ľudských zdrojov Opatrenie 2.2 Zlepšenie kvality vzdelávania a konkurencieschopnosti Bratislavského regiónu prostredníctvom rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výskumu a vývoja
4. Počet organizácií výskumu a vývoja v Bratislavskom samosprávnom kraji, priamo požívajúcich prospech z aktivít v rámci opatrenia.
ukazovateľ výstupu Počet 0 10 3 30%
zdroj: Ministerstvo práce, socialnych vecí a rodiny SR; autor
127
PRÍLOHA č. 11: Oslovovací e-mail Vážený pán/pani, moje meno je Jan Hargas a som studentom 5. rocnika Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave. Dovolte aby som Vam predostrel moznost, akou mozete ovplyvnit buducnost svojho podniku a vyjadrit svoj nazor. Oslovujem Vas, so ziadostou o pomoc poskytnutim informacii o Vasej spolocnosti a tym pri tvorbe mojej diplomovej prace zameranej na hodnotenie konkurencieschopnosti slovenskych podnikov a cerpania podpornych programov vlady SR a EU. Vasa spolocnost bola vybrana hlavne z dovodu relevantnosti Vasho nazoru na danu tematiku. Cielom prieskum, ktory bude tvorit prakticku cast mojej prace, je najma identifikovanie hlavnych smerov, ktorymi by sa mala podpora v buducnosti uberat, aby dokazala podniky lepsie pripravit na konkurencny boj. Budem sa snazit zhodnotit sucasny stav podpory podnikatelov v SR a navrhnut take riesenia, ktore budu prinosne pre sukromny sektor v SR - pre Vas. Vysledky prieskumu budu prezentovane Narodnej agenture pre rozvoj maleho a stredneho podnikania, aby tak mohli byt zavedene do praxe! Preto by som rad poprosil Vas, alebo inu kompetetntnu osobu vo Vasej firme, o vyplnenie cca. 15-20 minutoveho dotaznika. Pre kratkost casu, ktory mam na prieskum vycleneny, budem moct do zaverov zahrnut len odpovede, ktore dostanem do stvrtku 18.4.2007 do 17:00 hod. Chcem Vam dopredu uprimne podakovat za precitanie tychto riadkov a za ochotu ak prejavite svoj nazor ohladom Vasho podniku. Vase postrehy su pre uspech prieskumu nepostradatelne. Anonymny dotaznik sa nachadza na adrese: http://www.dotaznik.net/?qid=29218&ln=cze S pozdravom Jan Hargas _________________________________________________________________________ Jan Hargas Fakulta: OF EUBA Odbor: Medzinarodne podnikanie Rocník: 5. Tel.: 0908 134 763 _________________________________________________________________________ Tymto cestne prehlasujem, ze vysledky nebudu pouzite na komercne ucely.
128
PRÍLOHA č. 12: Dotazník
129
130
131
132
133
134
PRÍLOHA č. 13: Schéma dotazníka
135
PRÍLOHA č. 13: Schéma dotazníka
135