SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

2122470

UŽÍVANIE PODPORNÝCH VÝŽIVOVÝCH PROSTRIEDKOV

VO FITNESS A KULTURISTIKE

2011 Bc. Ľudmila Tomečková

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

UŽÍVANIE PODPORNÝCH VÝŽIVOVÝCH

PROSTRIEDKOV VO FITNESS A KULTURISTIKE

Diplomová práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188800 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra výživy ľudí

Školiteľ: prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc.

Konzultant: PaedDr. Ing. Jaroslav Jedlička, PhD.

Nitra, 2011 Bc. Ľudmila Tomečková

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Ľudmila Tomečková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému:

„Užívanie podporných výživových prostriedkov vo fitness a kulturistike“ vypracovala

samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú

pravdivé.

V Nitre 11. apríla 2011 ...........................

Poďakovanie

Týmto sa chcem úprimne poďakovať vedúcemu diplomovej práce prof. Ing.

Ivanovi Turianicovi, DrSc. a konzultantovi PaedDr. Ing. Jaroslavovi Jedličkovi, PhD. za

ich pomoc, cenné rady, odborné usmernenie a pripomienky, ktoré mi poskytli pri riešení

tejto práce.

Moje poďakovanie patrí tiež všetkým respondentom, ktorí sa zúčastnili

prieskumu.

Abstrakt

TOMEČKOVÁ, Ľudmila: Užívanie podporných výživových prostriedkov vo fitness

a kulturistike. [Diplomová práca]/ Ľudmila Tomečková. – Slovenská poľnohospodárska

univerzita v Nitre. Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Katedra výživy ľudí.

– Vedúci: prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc. – Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier.

Nitra: FAPZ SPU, 2009. 74 s.

Doplnky výživy sú súčasťou jedálnička každého vrcholového športovca, no stále

viac prenikajú aj do rekreačného športovania. V diplomovej práci sme sa zamerali na

rôzne druhy dovolených aj zakázaných podporných prostriedkov, ktoré sa používajú

v kulturistike a fitness, na ich rozdelenie, zloženie, užívanie a na ich pozitívny ale aj

negatívny účinok u športovcov.

Cieľom našej záverečnej práce bolo zistiť rozšírenie užívania dovolených

doplnkov u športovcov, ich postoj k zakázaným podporným prostriedkom a tiež dôvody

na ich užívanie a výber.

Kľúčové slová: suplementy, gainery, proteíny, aminokyseliny, doping, kulturistika

Abstract

TOMEČKOVÁ, Ľudmila: Use of nutritional supplements in fitness and bodybuilding.

[Diploma thesis]/ Ľudmila Tomečková. – Slovak University of Agriculture in Nitra.

Faculty of Agrobiology and Food Resources, Department of human nutrition. – Leader:

prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc. – Degree of technical qualification: Engineer. Nitra:

FAFR SUA, 2009. 74 p.

Nutritional supplements are part of the diet of every top athlete, but increasingly

penetrate into recreational sport. In the thesis we have focused on different types of

permitted and restricted support preparations that are used in bodybuilding and fitness,

their allocation, composition, using and their positive but also negative effects for

athletes.

The main of our thesis was to determine prevalence of permitted supplements for

athletes, their attitude to the prohibited preparations of support, and the reasons for their

selection and use.

Key words: suplements, gainers, proteins, amino acids, doping, bodybuilding

Použité značky:

• AMK – aminokyselina

• ATP – adenozíntrifosfát

• BCAA – branched chain amino acids, vetvené aminokyseliny

• CNS – centrálna nervová sústava

• CoA – koenzým A

• CP – kreatínfosfát

• DLPA – zmes L- a D-fenylalanínu

• DNA – deoxyribonukleová kyselina

• HDL – lipoproteíny s vysokou hustotou

• LDL – lipoproteíny s nízkou hustotou

• NaCl – chlorid sodný

Obsah

ÚVOD 10

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY 11

1.1 Výživa 11

1.2 Výživa a šport 12

1.2.1 Energetická potreba 14

1.2.2 Makronutrienty 15

1.2.3 Mikronutrienty 17

1.3 Podporné výživové prostriedky 18

1.4 Dovolené podporné výživové prostriedky 21

1.4.1 Gainery 21

1.4.2 Proteínové doplnky 22

1.4.2.1 Kazeíny a kazeináty 25

1.4.2.2 Srvátka 26

1.4.2.3 Vaječný bielok 27

1.4.3 Aminokyseliny 29

1.4.3.1 Arginín 31

1.4.3.2 Asparagín 32

1.4.3.3 Fenylalanín 32

1.4.3.4 Vetvené aminokyseliny (BCAA) 33

1.4.3.5 Lyzín 34

1.4.3.6 Glutamín 35

1.4.3.7 Metionín a taurín 37

1.4.3.8 Karnitín 37

1.4.3.9 Kreatín 41

1.5 Zakázané podporné výživové prostriedky 43

1.5.1 Anabolické steroidy 46

1.5.2 Peptidové hormóny 46

1.5.3 Beta antagonisti 47

1.5.4 Diuretiká 47

2 CIEĽ PRÁCE 48

3 METODIKA PRÁCE 49

4 VÝSLEDKY 50

5 DISKUSIA 65

6 ZÁVER 66

POUŽITÁ LITERATÚRA 67

PRÍLOHY 71

10

ÚVOD

Ľudské telo ako také je zvyknuté na určitý príjem potravy a dokáže s ňou

hospodáriť. Niekedy lepšie a inokedy horšie. Všetko záleží na našich stravovacích

návykoch. K zdravému životnému štýlu každého z nás patrí šport a neoddeliteľnou

súčasťou športu je výživa. Kvalita výživy je v kulturistike a fitness omnoho dôležitejšia

ako v akomkoľvek inom športe. Dnes už nikto nepochybuje o tom, že výživa je jedným

z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich športový výkon. Strava pravidelne športujúcich ľudí

by mala byť v určitej miere odlišná od stravy nešportujúcej populácie. Organizmus

podávajúci fyzický výkon potrebuje viac energie, vitamínov aj minerálnych látok.

Stále viac ľudí navštevuje posilňovne a fitnescentrá, kde trávia podstatnú časť

svojho voľného času. Šport je pre mnohých ľudí doslova životným štýlom, drogou, bez

ktorej by si už nedokázali život vôbec predstaviť. V mnohých prípadoch návštevníci

posilňovní tiež využívajú výživové prípravky, ktoré majú vplyv na ich výkon, rast svalovej

hmoty, rýchlosť regenerácie, rýchlosť spaľovania tuku a pod.

V minulosti nebolo užívanie výživových doplnkov príliš časté, no v posledných

rokoch sa ich užívanie stalo bežnou súčasťou posilňovania. Na zvyšovanie fyzickej

výkonnosti športovci využívajú rôzne podporné prostriedky, ktoré im pomáhajú pri

prekonávaní inak nezvládnuteľných hraníc. Výživové doplnky sú súčasťou jedálnička

každého vrcholového športovca.

Problematika športovej výživy pre výkonnostný šport je úzko spojená s extrémnymi

nárokmi na organizmus, a preto sa musia neustále hľadať nové postupy a použitie rôznych

špeciálnych podporných prostriedkov, bez ktorých sa tréning športovca už neobíde.

Ako už ich názov napovedá, sú iba doplnkom bežnej stravy, nie jej náhradou.

Každý športovec si preto musí uvedomiť, že ani ten najkvalitnejší doplnok nie je schopný

nahradiť bežnú stravu.

Niektorí športovci utratia za výživové doplnky neuveriteľné čiastky a sú dokonca

ochotní pre rast svalovej hmoty siahnuť aj po zakázaných dopingových látkach, a to aj

napriek tomu, že dobre poznajú možné negatívne dôsledky.

Môže sa stať, že neinformovaný človek prestane s užívaním až vtedy, keď začne

mať zdravotné problémy. Tieto zmeny však môžu byť len špičkou ľadovca, pričom

organizmus je už dávno v nezvratne poškodenom stave. Takáto zdravie podkopávajúca

skratka by nemala byť cestou k úspechu pre žiadneho športovca.

11

1 SÚČASNÝ STAV RIEŠENEJ PROBLEMATIKY

Kedysi bolo bežné, že športovci jedli vyváženú stravu založenú na prírodných

potravinách – banánoch, pomarančovom džúse, cestovinách, špenáte, kuracom mäse. Dnes

tvoria základ stravy mnohých športovcov energetické tyčinky, proteínové prášky, športové

nápoje a potravinové doplnky. Prežívajú na sacharidoch, bielkovinách, aminokyselinách

a vitamínových tabletách (Clark, 2009).

1.1 Výživa

Výživa je významný faktor, ktorý ovplyvňuje rast a vývoj, školskú aj pracovnú

výkonnosť a pocit pohody. Vhodná výživa sa uplatňuje pri prevencii niektorých chorôb,

inokedy uľahčuje a podporuje liečenie. Nesprávna výživa človeku škodí. K poškodzovaniu

zdravia dochádza pri nedostatočnej výžive, nevyváženej výžive, prejedaní alebo pri

psychicky podmienenej poruche príjmu potravy. Nevhodná výživa je závažným rizikom,

ktorý sa podieľa na vzniku neinfekčných hromadných ochorení (tzv. civilizačných chorôb).

Na vzniku civilizačných chorôb má podiel predovšetkým nadmerný energetický príjem,

veľké množstvo živočíšnych tukov, cholesterolu a cukrov v potrave (Machová a Kubátová,

2009).

Medzi zdravím, ku ktorému by mal smerovať náš životný štýl, a kvalitou výživy je

veľmi úzky vzťah. Ukazuje sa, že viac ako 40 % všetkých civilizačných ochorení je

spôsobených dlhodobo nevyhovujúcou a nevhodnou stravou. Mnoho faktorov, ktoré

ovplyvňujú naše zdravie, nie sme schopní príliš ovplyvniť. Výživa je tým faktorom, ktorý

máme možnosť ovplyvniť a využiť ho pre podporu svojho zdravia. Záleží ale na nás

samých, do akej miery si túto skutočnosť uvedomujeme a ako ju hodláme využiť

(Kukačka, 2008).

Náš organizmus potrebuje na zaistenie všetkých svojich funkcií energiu, ktorú

získava z potravy. Podľa toho, aké výkony požadujeme, mení sa aj množstvo potrebnej

energie a jej zdroje – buď využiteľné rýchlo alebo dlhodobo (Starnovská a Chocenská,

2006).

Je veľmi dôležité čo jeme, koľko toho jeme a aké je denné rozloženie príjmu. Aj

konzumácia výhradne zdravých potravín vo veľkom množstve môže viesť k zdravotným

12

problémom. Napríklad k obezite so všetkými následkami. Konzumácia nezdravých

potravín vo veľkom množstve povedie priamo k poškodeniu zdravia. Nesprávny stravovací

režim má tiež svoje negatívne pôsobenie (Grofová, 2007).

Energetické požiadavky organizmu na jeden deň sa nazývajú celkový (denný) výdaj

energie. Táto hodnota sa skladá z bazálneho výdaja a z aktívneho výdaja. Denný výdaj

energie je značne individuálna záležitosť a je daný vekom, telesnou výškou, hmotnosťou,

pohlavím, pohybovou činnosťou v práci a typom a mierou pohybovej aktivity vo voľnom

čase (Roschinsky, 2006).

1.2 Výživa a šport

Výživa športovcov je diferencovaný typ racionálnej výživy. Táto predstavuje

syntézu množstva vedeckých, preukázateľných zásad a drobnejších návodov. Prísna

diferenciácia sa uplatňuje aj v samotnej infraštruktúre športových odvetví, až po

rešpektovanie športovca ako individuality samotnej, so svojím typom metabolizmu.

Výrazným spôsobom sa podieľa na úspešnosti resp. neúspešnosti športovca v športovom

súťažení (Jedlička a Janko, 2007).

Základným princípom správnej výživy športovcov musí byť úplná náhrada

vzniknutých strát pri vysokom energetickom výdaji, čím sa dosiahne úplná náhrada

vzniknutých strát a vytvorí sa určitá rezerva pre ďalší výkon. Neexistuje žiadna špeciálna

strava, ktorá by dokázala podstatne a preukázateľne zvýšiť športovú výkonnosť. Naopak

ale, nevhodná a najmä energeticky nedostatočná strava znižuje telesný výkon. Preto strava

športovca má byť vyvážená a optimálna, čo do energetickej hodnoty. Príjem energie

potravou má kryť výdaj energie svalovou činnosťou. Okrem toho, musí dodať organizmu

aj základné živiny, a to v stanovenom pomere a v správnej štruktúre (Maľa a Dudriková,

2000).

Každý fyzicky pracujúci človek, a tým viac športovec, sa odlišuje od nešportovca po

stránke stravovania predovšetkým (Magula, 2001):

1. vyšším výdajom energie, ktorý je kompenzovaný jej vyšším príjmom

2. zmeneným pomerom troch základných živín v prospech hlavne sacharidov

a primerane aj bielkovín a regulovaním, resp. miernym znížením tukov

3. zvýšenými požiadavkami na kvalitu živín

13

4. zvýšenými nárokmi na množstvo minerálnych látok, vitamínov a ďalších

ochranných látok

5. zvýšenými nárokmi na príjem zodpovedajúcich tekutín v závislosti od druhu

a formy telesnej záťaže

Vysokosacharidová strava je dôležitá pre optimálny športový výkon, pretože

poskytuje najväčšie zásoby svalového glykogénu. Konzumované sacharidy sa ukladajú

v podobe glykogénu vo svaloch a pečeni. Malé množstvo sacharidov (asi 5 gramov) sa

nachádza v krvi. Pri intenzívnom športovaní sa vo svaloch mení glykogén a glukóza na

energiu. Pri nízkej športovej záťaži môže telo spaľovať tuk, ale pri namáhavejšej činnosti

je tento zdroj energie príliš pomalý. So zvyšujúcimi sa zásobami glykogénu a glukózy sa

odďaľuje únava. Zásoby sacharidov sú, na rozdiel od neobmedzeného zdroja v podobe

tukových zásob, obmedzené. Po intenzívnom výkone sa dopĺňajú v priebehu dvoch až

troch hodín. Po vyčerpaní zásob sacharidov sa hladina krvnej glukózy znižuje. Pri

pokračujúcom cvičení klesne glukóza na hodnoty, ktoré ohrozujú mozgovú činnosť

a prejavujú sa dezorientáciou a stratou vedomia. Niektorí športovci nazývajú tento stav

hypoglykémia (Brand-Miller a i., 2004).

Potreba bielkovín je priamo úmerná stupňu a trvaniu záťaže. Zvýšená fyzická záťaž

prináša aj nároky na kvalitu bielkovín, najmä živočíšneho pôvodu. Denná potreba

bielkovín sa pohybuje od 2,0 do 3,0 g/kg telesnej hmotnosti. Prívod bielkovín je dôležitý,

pretože bez bielkovín nie je možný nárast svalovej hmoty, aj keby bol tréning akokoľvek

tvrdý. To znamená, že dôležitý je denný príjem potravín typu mäsa, vajec, syrov, mlieka

a tvarohu (Maľa a Dudriková, 2000).

Anabolizmus je pojem, ktorý je sprevádzaný celým radom nedorozumení, a preto si

zasluhuje špeciálne vysvetlenie. Pojem anabolický znamená v tom najširšom význame

slova budujúci. Ide o také biochemické procesy v organizme, ktoré vedú k tvorbe

a hromadeniu určitých látok (napr. tvorba svalovej bielkoviny z aminokyselín, tvorba

zásobného glykogénu z glukózy). Všeobecne povedané, je to premena látok jednoduchších

na zložitejšie. Samozrejme musí existovať aj proces opačný, kedy dochádza k rozpadu

látok zložitejších na jednoduchšie – katabolizmus. Takýmto typickým procesom je

uvoľňovanie a tvorba energie, kedy sa energetické zdroje (cukry, tuky a núdzovo aj

bielkoviny) rozkladajú na látky jednoduchšie, v konečnom dôsledku až na tie

najjednoduchšie anorganické látky. Pri tomto procese sa uvoľňuje energia, ktorá je

potrebná pri všetkých procesoch prebiehajúcich v organizme. Pre oba tieto procesy

14

používame súhrnné označenie metabolizmus. Organizmus sa snaží udržať oba tieto

procesy v tzv. dynamickej rovnováhe, to znamená, že ani jeden z nich neprevažuje. Je to

štandardná situácia, ktorú vnímame ako taký zotrvačný stav, kedy ani nepriberáme ani

nestrácame na váhe. Kulturisti sa snažia (často všetkými možnými prostriedkami)

„preladiť“ organizmus do anabolického stavu – teda budovať svalovinu, vytvoriť si čo

najviac energetických zdrojov, a obmedziť katabolické procesy (v ich prípade hlavne

zabrániť akýmkoľvek stratám svalovej hmoty). Samozrejme posilňovací tréning znamená

katabolický proces, ktorý ale v sebe skrýva následnú adaptačnú anabolickú reakciu

(Smejkal a Rudzinskyj, 1999).

Hlavným cieľom špeciálnej športovej výživy je (Fořt, 1998):

1. umožniť a podporiť optimálny rozvoj fyzickej zdatnosti a až v druhom rade

docieliť zvýšenie výkonnosti prirodzeným, zdravie nepoškodzujúcim spôsobom

2. umožniť dokonalú regeneráciu s cieľom zvýšenia „trénovateľnosti“

3. docieliť a udržať dobrý zdravotný stav

Na efektívne stimulovanie rastu svalov je potrebné prijímať stravu častejšie, a to

v 5-6 porciách denne, čo znamená približne 3-hodinové intervaly medzi jednotlivými

dávkami. Takto sa organizmus udržuje v stave pozitívnej dusíkovej bilancie, ktorá je pre

svalový rast rozhodujúca. Dôležitou zásadou je pri tomto type športu nehnať sa za

dramatickými prírastkami hmotnosti. Optimálny je prírastok 1 - 1,5 kg mesačne. Dá sa

naberať objem aj oveľa rýchlejším tempom, a to za predpokladu príjmu veľkého množstva

energie. V takomto prípade ale časť prírastku bude vo forme tukových zásob (Maľa

a Dudriková, 2000).

Výrazným špecifikom stravovania športovcov je možnosť, mnohokrát dokonca

nutnosť využitia špeciálnych prípravkov športovej výživy a tzv. výživových doplnkov

(Magula, 2001).

1.2.1 Energetická potreba

Organizmus človeka je otvorený systém v ustálenom stave medzi príjmom

a výdajom energie. Jej zdrojom je energia chemických väzieb jednotlivých živín

prijímaných v potrave. Tá je v organizme použitá na tvorbu nových chemických väzieb

(napríklad vo forme molekúl glykogénu, proteínov, triacylglycerolov a ATP), pre prácu

15

(práca kostrového, hladkého a srdcového svalstva), pre vznik elektrickej energie

(membránový a akčný potenciál) a pre tvorbu tepla (Holeček, 2006).

Prvou požiadavkou správnej výživy športovca je jej plnohodnotnosť.

Z energetického aspektu musí spĺňať podmienky, ktoré si vyžadujú veľké telesné výkony

pri tréningoch a pretekoch. Energetická potreba športovca závisí v prvom rade od jeho

tréningového zaťaženia. Čím je v určitom čase viac tréningových jednotiek, tým je väčší

rozsah tréningu, t.j. jeho časové trvanie, a čím je tréning intenzívnejší, tým vyššia je

energetická potreba. Veľkosť energetickej potreby v tréningu ovplyvňujú veľmi zložité

faktory, ako napríklad stav trénovanosti, okolitá teplota, vonkajšie podmienky pri zaťažení

a podobne. Preto sú údaje o kalorickej potrebe športovcov rozdielne.

Vyššiu energetickú spotrebu musí športovec hradiť aj vyššou dávkou tukov,

nakoľko krytie energie sacharidmi spôsobuje, že potrava má spravidla veľký objem. Pri

dostatočnej fyzickej námahe vyššia dávka tuku neprekáža, nakoľko spravidla nevedie

k zvýšeniu hladiny cholesterolu v krvi. Ak dávame do súvislosti dávku tukov a svalový

výkon, nesmieme zabúdať, že tuky sa trávia veľmi pomaly a môžu takto poskytnúť energiu

až na dosť dlhý čas, za päť a viac hodín. Lepšie sa trávia tuky emulgované, napr. v mlieku,

alebo vo vajci.

Energetický príjem športovcov závisí od druhu športu. Napríklad denný energetický

príjem pri intenzívnom cvičení v posilňovni (kulturistika) by mali tvoriť z 25 %

bielkoviny, z 55 - 60 % sacharidy a z 5 – 20 % tuky. Najlepšími zdrojmi bielkovín

z hľadiska kulturistiky sú kuracie a morčacie mäso, ryby, vajíčka a chudé hovädzie mäso.

Ďalším zdrojom plnohodnotných bielkovín je mlieko a výrobky z neho (Maľa

a Dudriková, 2000).

1.2.2 Makronutrienty

Sacharidy

Sacharidy sú hlavným zdrojom energie. Tie, ktoré sú pre naše telo využiteľné,

rozdeľujeme na monosacharidy, oligosacharidy (disacharidy), polysacharidy a rozpustnú

vlákninu. Nerozpustná vláknina je nevyužiteľný sacharid (Piťha a Poledne, 2009).

Sacharidy, ktoré konzumujeme, sú výsledne premenené na glukózu, jednoduchý

cukor, ktorý zásobuje energiou všetky telesné tkanivá. Pokiaľ táto energia nie je využitá, je

ukladaná vo forme glykogénu, zložitejšieho cukru (Brown a i., 2008).

16

Tabuľka 1 Rozdelenie sacharidov (Piťha a Poledne, 2009)

Hlavné druhy sacharidov Najčastejšie zdroje

Monosacharidy ovocie, hrozno, med

Oligosacharidy cukrová repa, mlieko, slad, strukoviny, potravinárske výrobky obsahujúce

cukor, sladené nápoje

Polysacharidy zemiaky, obilniny, strukoviny, ovocie, zelenina

Monosacharidy – obsahujú 1 cukornú jednotku. Ich hlavnými zástupcami sú predovšetkým

glukóza (hroznový cukor) a fruktóza (ovocný cukor).

Oligosacharidy – obsahujú 2 – 10 rovnakých alebo rôznych monosacharidov – ich

hlavnými zástupcami sú maltóza (slad), sacharóza (cukrová repa a trstina) a laktóza

(mliečny cukor). Ďalej do tejto skupiny zaraďujeme sacharidy nachádzajúce sa

v strukovinách (rafinóza, stachyóza a i.).

Polysacharidy – skladajú sa z viac ako 10 monosacharidov – ich hlavnými zástupcami sú

škrob (obilniny, zemiaky, zelenina), celulóza, pektín a inulín – posledné 2 položky

zaraďujeme medzi tzv. rozpustnú vlákninu.

Zložené (komplexné) sacharidy – obsahujú aj iné látky/zlúčeniny, napríklad bielkoviny,

lipidy a ďalšie (Piťha a Poledne, 2009).

Tuky

Tuky sú zlúčeniny glycerolu a mastných kyselín. Mastné kyseliny sa delia na

nasýtené (saturované) a nenasýtené. Nenasýtené ďalej na jednoducho nenasýtené

(monoénové) a viacnásobne nenasýtené (polyénové).

Nasýtené mastné kyseliny väčšinou pôsobia nepriaznivo – zvyšujú hladinu

cholesterolu v krvi (väčšinou sa nachádzajú v živočíšnych tukoch ako je maslo, sadlo,

hovädzí tuk).

Monoénové mastné kyseliny pôsobia priaznivo na zdravie. Napriek tomu, že

hladinu celkového cholesterolu nemenia, znižujú jeho nebezpečnú (LDL) frakciu a zvyšujú

prospešnú (HDL) súčasť. Zdrojom je olivový olej a olivy, avokádo a orechy.

Polyénové mastné kyseliny musíme prijímať stravou, pretože naše telo si ich

nedokáže vyrobiť. Hladinu cholesterolu v krvi väčšina nich znižuje, niektoré zabraňujú

vzniku krvných zrazenín (trombov). Zdrojom sú rastlinné oleje (repkový, slnečnicový,

sójový), margaríny z nich vyrobené a tuk nachádzajúci sa v rybacom mäse.

Tuk je najbohatším zdrojom energie. Energetická hodnota 1 g tuku je 38 kJ. Tuky

dodávajú nepostrádateľné mastné kyseliny (organizmus si ich nedokáže sám vytvoriť), sú

17

potrebné k vstrebávaniu vitamínov rozpustných v tukoch (vitamíny A, D, E, K), niektoré

z nich priamo tieto vitamíny dodávajú. Sú zdrojom cholesterolu, ktorý v malom množstve

náš organizmus tiež potrebuje, alebo fytosterolov, ktoré môžu pôsobiť priaznivo pri

zvýšenej hladine cholesterolu v krvi (Kunová, 2004).

Bielkoviny

Bielkoviny – proteíny (z gr. protos = prvý) sú stavebné kamene celého tela, kože,

hormónov, enzýmov, protilátok a krvi. Tvoria asi 20 % telesnej hmoty, čo je po vode

najviac. Ich stála potreba sa zabezpečuje neustálym prísunom. Proteíny v ľudskom tele sa

neustále rozkladajú a neustále tvoria (Žák, 2005).

Bielkoviny sú esenciálnou zložkou potravy a sú hlavným zdrojom aminokyselín

a dusíka. Priemerný obsah dusíka v bielkovinách je 16 % (prepočtový koeficient je 6,25)

(Kyselovič, 2002).

Proteíny vytvárajú a obnovujú životne dôležité hormóny, ako je inzulín, adrenalín

a tyroxín, ktoré regulujú našu váhu, sexuálnu aktivitu a celý metabolizmus (Sharon, 1994).

Bielkoviny sa delia podľa biologickej hodnoty na kompletné (s vysokou

biologickou hodnotou) a nekompletné (s nízkou biologickou hodnotou) v závislosti na tom,

či obsahujú alebo neobsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Živočíšne bielkoviny

(nachádzajúce sa vo vajciach, mäse, rybách) obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny,

a preto sú označované za kompletné. Bielkoviny rastlinného pôvodu všetky aminokyseliny

neobsahujú, a sú označované za nekompletné. Preto je potrebné potraviny rastlinného

pôvodu vhodne kombinovať, aby sme obsiahli všetky aminokyseliny (Brown a i., 2008).

1.2.3 Mikronutrienty

Vitamíny a minerálne látky sú nazývané mikronutrienty, ktoré napomáhajú rôznym

telesným funkciám a biochemickým procesom, vrátane svalovej kontrakcie. Vitamíny sú

organické látky, čo znamená, že obsahujú uhlík, ale neobsahujú kalórie (energiu), ich

funkciou je spúšťanie reakcií v tele. Delia sa do dvoch skupín na rozpustné vo vode

a rozpustné v tuku. Vitamíny rozpustné vo vode nemôžu byť v tele skladované. Patrí medzi

ne rad vitamínov B a vitamín C. Vitamíny rozpustné v tuku sú uchovávané v tukových

tkanivách a patria medzi ne vitamín A, D, E a K. Vitamíny majú nenahraditeľnú funkciu

pri energetickom metabolizme a tvorbe tkaniva (Brown a i., 2008).

18

Minerály sú anorganické látky vyskytujúce sa vo vode a pôde. Do nášho tela sa

dostávajú prijímanou potravou. Delia sa na makro a mikrominerály. Medzi makrominerály

(hlavné minerálne látky) patrí vápnik, fosfor, horčík, síra, sodík a draslík. Medzi

mikrominerály (stopové prvky) patrí železo, jód, fluór, zinok, selén, meď, kobalt, chróm,

mangán, molybdén, arzén, nikel a vanád. Pri metabolických procesoch a syntéze

glykogénu, tukov aj bielkovín sú potrebné ako makro, tak aj mikrominerály. Deficit týchto

látok môže zmenšiť silu a zhoršiť kvalitu priebehu tréningu. Športovcom sa teda

odporúčajú multivitamínové prípravky, ktoré zaisťujú prísun adekvátneho množstva ako

vitamínov, tak aj minerálov, čím organizmus chránia pred nedostatkom (Brown a i., 2008).

1.3 Podporné výživové prostriedky

Svet športu je zaplavený výrobkami, ktoré sľubujú dlhšiu vytrvalosť, lepšie

zotavenie, zníženie množstva telesného tuku, zvýšenie svalovej hmoty, obmedzenie rizika

ochorenia alebo dosiahnutie iných vlastností, ktoré zvyšujú športový výkon. Športovci sú

hlavnými konzumentmi doplnkov stravy a sú dôležitou cieľovou skupinou pre

mnohomiliardový priemysel doplnkov stravy. Rozlíšenie doplnkov stravy a potravín pre

športovcov je niekedy náhodné. Pokiaľ je odlíšenie založené na forme výrobku, môžeme

považovať za doplnky tablety, extrakty, tobolky alebo prášky, zatiaľ čo športové potraviny

majú obvykle podobu energetických tyčiniek, nápojov a iných požívateľných výrobkov.

Definícia sa však v jednotlivých štátoch líši podľa spôsobu registrácie potravín

a farmaceutických výrobkov. Toto odlíšenie môže mať významné praktické dôsledky pre

spôsob, akým sú tieto výrobky vyrábané a predávané (Maughan a Burke, 2006).

Pokiaľ chceme, aby naše snaženie bolo čo najefektívnejšie, vyplatí sa použiť

niektoré doplnky výživy. Ide o doplnky klasickej stravy, nie o náhrady jedál (Osten, 2005).

Doplnky stravy sú látky slúžiace na doplnenie výživy. Už z názvu je teda zrejmé, že

ide o látky, ktoré slúžia iba na doplňovanie výživy a to aj v športovej praxi. Športový svet

je dnes zaplavený obrovskou ponukou najrôznejších viac či menej účinných doplnkov

výživy, ktoré by mali slúžiť na dopĺňanie energie, rast svalovej hmoty, zvyšovanie

výkonnosti, znižovanie hmotnosti a na mnoho ďalších účelov (Mandelová a Hrnčiříková,

2007).

Doplnky výživy pôsobia predovšetkým v prevencii zdravotného poškodenia. Ide

o to, že profesionálny športovec je vystavený oveľa väčšiemu riziku ochorenia alebo

19

zranenia, pretože je systematicky preťažovaný. Doplnky výživy tiež prispievajú

k optimalizácii procesu regenerácie a v špecifických prípadoch slúžia kvalite súťažného

výkonu ako legálne stimulanty (Fořt, 2005).

Mnoho športovcov sa pýta, či záťaž zvyšuje potrebu vitamínov. Vo väčšine

prípadov nezvyšuje. Cvičením sa nespaľujú vitamíny. Vitamíny sú katalyzátory potrebné

pre metabolické procesy (Clarková, 2000).

Ďalším dôvodom používania doplnkov výživy je skutočnosť, že niektorí jedinci

majú vyššie nároky na prísun vitamínov a ostatných látok ako iní. Zatiaľ čo u niekoho sa

vstrebávajú vitamíny rýchlo, niekto ich vstrebáva tak pomaly, že môže vzniknúť ich

nedostatok (Sharon, 1998).

Medzi aspekty, ktoré je treba brať do úvahy pri zvažovaní, či užívať doplnok

stravy, patrí v prvom rade účinnosť výrobku, je potrebné vedieť dávku a časové rozloženie

jej podávania, a špecifické podmienky záťaže, pri ktorých je dosiahnutý maximálny účinok

dávky. Ďalej je nutné vedieť, či užívanie prípravku nie je v rozpore s oficiálnym

antidopingovým kódexom, pretože to môže viesť k vylúčeniu zo súťaže. Tretia a možno

najdôležitejšia otázka je zdravotná bezpečnosť doplnku. Tá by mala byť primárnym

záujmom športovcov, ale užívanie farmaceutických prípravkov s dobre známymi

škodlivými vedľajšími účinkami dokazuje, že tomu tak často nie je. Všeobecne je pre

istotu dobré predpokladať, že väčšina doplnkov, ktoré ponúkajú priamy účinok na zvýšenie

výkonnosti, je proti športovým pravidlám: do tejto kategórie patria lieky a hormóny.

Väčšina látok, ktoré nie sú zakázané, nie sú ani účinné: sem patrí väčšina vitamínových

prípravkov s minerálmi a bylinné výrobky predávané v predajniach zdravej výživy.

V tomto zovšeobecnení ale existujú určité výnimky: do tejto skupiny je možné zahrnúť

kreatín, bikarbonát a antioxidačné živiny.

Užívanie doplnkov stravy je v športe rozšírené. Športovci užívajú doplnky stravy

oveľa častejšie (asi v 50 %) než zvyšok populácie (35 – 40 %), pričom vrcholoví športovci

uvádzajú užívanie doplnkov stravy v 60 %. Prieskumy zistili, že prevalencia a typ

užívaných prípravkov sa líši podľa druhu športu, pohlavia športovcov a úrovne, na ktorej

súťažia. Podľa niektorých prieskumov užíva niektorú formu z doplnkov stravy 100 %

kulturistov a športovcov, ktorí chodia do posilňovne (Maughan a Burke, 2006).

Špeciálne doplnky výživy chápe športová verejnosť predovšetkým ako podporu

výkonu, prípadne ako pomôcky cielené k urýchleniu vzostupu výkonnosti a v neposlednom

rade aj ako prostriedok umožňujúci prekročiť (vrodené) fyziologické hranice. Dali by sa

20

tiež charakterizovať ako účelná nadstavba. Až na posledný prípad – nie sú totiž

pochybnosti o tom, že porušovanie fyziologických bariér je rizikové.

Tým však rozsah pôsobenia doplnkov nekončí. Je možné ich totiž využiť tiež pre

zlepšenie celkovej kondície, k tvarovaniu postavy, na redukciu tukovej nadváhy - teda

k cieľom, ktoré nemajú súvislosť so súťažným športom.

Špeciálne doplnky zásadným spôsobom zvyšujú kvalitu výživy, a tak zaručujú, že

organizmus dostane všetko, čo potrebuje k dokonalému zdraviu a k tréningu (v základnom

zmysle slova). Radu z nich je možné použiť aj s celkom konkrétnym cieľom, ktorým je

aktívne ovplyvnenie fyziologických procesov. K tomu slúžia tie najšpecializovanejšie

(Fořt, 1998).

Pozitívny efekt doplnkov je docielený celým radom mechanizmov (Fořt, 1998):

• priamych – zvýšením príjmu dobre využiteľných foriem základných živín

• nepriamych – podporou alebo ovplyvnením regulačných procesov riadiacich

premenu látok, predovšetkým v procesoch anabolizmu

Možné riziká použitia doplnkov výživy (Fořt, 2005):

• neznášanlivosť prírodnej suroviny alebo inertného (nezasahuje do žiadnych

fyziologických procesov) aditíva (prídavnej látky)

• dlhodobé používanie, ktoré nie je súčasťou doporučenia výrobcu

• masívne akútne predávkovanie, ktoré nie je súčasťou doporučenia výrobcu

• výnimočná interakcia doplnkov so súbežne používanými liekmi

Tabuľka 2 Stručný prehľad a kategorizácia doplnkov športovej výživy (Fořt, 1998) Produkt (typ) Účel Účinné látky Športové nápoje doplnenie tekutín, energie

a minerálov voda, cukry, minerály, stimulanty (kofein, guarana)

Športová výživa, komplexné a anabolizujúce látky

doplnenie živín a energetických látok

cukry a ich deriváty, tuky, proteíny

Energizéry optimalizácia výkonu a regenerácia

ginseng, steroly, AMK glutamín, guarana, taurín, kofeín, atď.

Aminokyseliny a ich deriváty anabolizácia, ochrana svalovej hmoty, stimulácia

každá AMK má iný efekt

Lipolytické látky optimalizácia premeny na energiu L-karnitín, lecitín, tuky, chróm, arginín, OH-citrát

Anabolizéry urýchlenie regenerácie, novotvorba energie, rast svalovej hmoty

vitamíny (B12), rastlinné steroly (DHEA), niektoré AMK

21

1.4 Dovolené podporné výživové prostriedky

1.4.1 Gainery

Gainery sú prípravky s vysokým podielom sacharidov (okolo 75 %) a nízkym

zastúpením bielkovín (10 – 25 %). Slúžia predovšetkým na doplnenie zásob energie.

Podporujú rast svalovej hmoty a regeneráciu organizmu po ťažkom tréningu. Ich použitie

je vhodné, pokiaľ sa usilujete o naberanie svalovej hmoty a zvýšenie telesnej hmotnosti

(gain – pribrať, zväčšiť). Vďaka vyváženému pomeru živín môžu slúžiť ako čiastočná

náhrada bežnej stravy. Väčšina gainerov je obohatená o zmes vitamínov a minerálov.

Okrem toho môžu obsahovať vetvené aminokyseliny (BCAA), rôzne druhy špeciálnych

stimulantov (kreatín, taurín) a MCT olej. Podávajú sa vo forme prášku, z ktorého sa po

rozpustení vo vode mixuje kokteil. Na trhu je dostupný celý rad výrobkov, ktorých cena sa

môže značne líšiť (Pavluch a Frolíková, 2004).

Prínos gainerov spočíva aj vo zvýšení energetického príjmu, pokiaľ ho nemôžete

zaistiť vo forme stravy. Majte ale na pamäti, že gainery majú často pomerne vysoký

energetický obsah (500 až 1000 kcal). Samozrejme môžu byť tieto kalórie naviac

nápomocné pri naberaní hmoty, ale táto môže mať tiež formu tuku. Je oveľa ľahšie

sledovať vašu telesnú kompozíciu sledovaním pomeru jednotlivých živín, sacharidov,

bielkovín a tukov v strave (Kleiner, 2010).

Zloženie týchto nápojov je rôzne výrobok od výrobku, ale všetky obsahujú dostatok

bielkovín na rast svalového tkaniva a sacharidov pre kvalitný silový tréning. Kombinácia

rôznych druhov bielkovín a sacharidov vedie k postupnému dlhodobému vstrebávaniu

a takýto nápoj má dlhotrvajúci efekt – podobný, aký získavame z prirodzených potravín

(Clark, 2009).

Tieto prostriedky sú v športe používané na (Fořt, 1996):

1. zvýšenie objemu celkovej hmoty v silových športoch

2. zvýšenie rýchlosti regenerácie energetických zásob a svalovej hmoty v športoch

zameraných na silovú vytrvalosť, rýchlostnú vytrvalosť alebo iba vytrvalosť

Sú pre športovcov výkonnostného a vrcholového športu prakticky nepostrádateľné.

Tiež ich možno s úspechom používať u pravidelne športujúcich avšak neregistrovaných

22

športovcov. Nemožno ich používať ako doplnok stravy v období znižovania telesného tuku

a tzv. odvodňovania organizmu. Ich nadmerné užívanie môže okrem nárastu svalovej

hmoty zapríčiniť aj nárast tuku. Podporné prostriedky tohto typu existujú v dvoch

základných formách:

1. zmesi živín, kde obsah bielkovín sa pohybuje od asi 8 % až do cca 30 %, pričom

použité základné bielkoviny sa môžu líšiť svojim pôvodom. Väčšina týchto

doplnkov obsahuje tiež základnú zmes všetkých vitamínov a minerálnych látok

2. výrobky zostavené rovnakým spôsobom ako v bode 1., ale s prídavkom niektorých

ďalších špeciálnych látok, väčšinou „anabolizujúcich“, prípadne tonizujúcich alebo

„stimulujúcich“

Nápoje pripravované z uvedených podporných prostriedkov sú riedené buď mliekom alebo

vodou. Neodporúča sa riediť ich ovocnou šťavou. Gainery sa odporúčajú užívať ako

náhrada jedla v priebehu dňa, ako druhá večera, prípadne ako občerstvenie asi 60 minút

pred tréningom. Používame ich tiež ako druhú večeru v prípade, že absolvujeme niekoľko

dní po sebe náročný objemový tréning a chceme sa dokonale zregenerovať (Jedlička

a Janko, 2007).

1.4.2 Proteínové doplnky

Počas veľkého svalového zaťaženia, s ktorým sa stretávame vo výkonnostnom

a vrcholovom športe, dochádza neustále k drobným poškodeniam jednotlivých tkanív,

hlavne svalov, ktoré musia byť okamžite reparované. Touto cestou dochádza

k rýchlejšiemu a väčšiemu odbúravaniu bielkovín a preto je nutný taktiež ich vyšší príjem

(Jirka, 1990).

Potreba bielkovín je v skutočnosti potrebou aminokyselín. Všetky bielkoviny sú

tvorené aminokyselinami, ktoré telo potrebuje pre tvorbu tkaniva – preto sa im niekedy

hovorí „stavebné kamene“. Existuje 21 aminokyselín a každá bielkovina v ľudskom tele je

tvorená ich kombináciou. Ľudský organizmus dokáže niektoré aminokyseliny vytvoriť

sám, avšak 8 aminokyselín si vytvoriť nedokáže. Tie musia byť prijaté v potrave. Týchto

osem aminokyselín sa nazýva esenciálne aminokyseliny (Clark, 2009).

Pokiaľ hovoríme o bielkovinách ako o živine, tak každého napadne, že asi môžu

slúžiť ako zdroj energie. Áno, môžu. Ale na rozdiel od cukrov a tukov je použitie bielkovín

ako zdroja energie doslova to najhoršie, čo môže organizmus stretnúť. Tento stav sa

nazýva proteokatabolizmus. Cieľom každého kulturistu je naopak docieliť

23

proteoanabolizmus, čiže stav, pri ktorom sa konzumované bielkoviny použijú

predovšetkým na novotvorbu bielkovín telu vlastných. Stav proteoanabolizmu sa však

nedá docieliť nadmernou konzumáciou bielkovín. Naopak. To si musí uvedomiť každý,

kto zvažuje zloženie stravy vo vzťahu k svojej športovej aktivite. Pochopiteľne vhodnou

aktivitou sa dá zvýšiť schopnosť novotvorby svalových bielkovín, k čomu prispieva aj

správny výber potravinových zdrojov a ich odpovedajúce množstvá a v neposlednom rade

aj použitie tzv. anabolizujúcich potravinových doplnkov.

V prípade, keď je konzumovaných viac bielkovín než je schopný organizmus využiť na ich

novotvorbu, dochádza k dvom závažným negatívnym procesom:

a) tvorba toxických produktov premeny bielkovín negatívne pôsobí na stav pečene

a na funkciu obličiek

b) z časti katabolitov sa tvorí tuk

Spracovanie nadmerného objemu bielkovín ochudobňuje organizmus o energiu. To preto,

že bielkoviny majú tzv. špecificko-dynamický efekt. Ten je daný dôsledkom nutnosti

vynaloženia energie na spracovanie a hlavne zabudovanie prijatých bielkovín, pričom

vzniká nevyužiteľné teplo. Ľudia konzumujúci veľa bielkovín majú dosť energie na

udržanie telesnej teploty, čo je priaznivé iba v situácii, keď je teplota okolia nízka. V lete

naopak dochádza ľahko k prehrievaniu (Fořt, 1996).

Bielkovinové koncentráty majú výhodu v tom, že dodávajú dôležité aminokyseliny

pre výstavbu svalstva, enzýmov a hormónov bez ďalších nežiaducich látok ako je tuk,

cholesterol a kyselina močová (Konopka, 2004).

Dôvody pre použitie proteínových koncentrátov sú jasné - mimoriadne vysoký

príjem proteínov nie je možné zaistiť iba formou ich obvyklých zdrojov v bežnej strave.

Teoreticky to síce možné je, ale za cenu rizika vedľajších efektov. Okrem toho prinášajú

potraviny živočíšneho pôvodu zdravotné riziko (cholesterol, konzervačné látky, kuchynská

soľ). Proteínové koncentráty naopak poskytujú istotu príjmu mimoriadne kvalitných

zdrojov aminokyselín, čiastočne tiež vo forme biologicky účinných peptidov, a to naviac

v malom objeme a spolu s potrebnou tekutinou (Fořt, 2005).

Tieto doplnky väčšinou neobsahujú iba a jedine čistú bielkovinu, aj keď existujú aj

také. Ich použitie je vhodné pre športovcov silových disciplín. Tie z nich, ktoré obsahujú

veľmi vysoké percento bielkovín sú určené špeciálne všetkým kategóriám profesionálnych

športovcov v silových športoch. Pre športy rýchlostno-silové a silovo-vytrvalostné platí

pravidlo použitia iba pri mimoriadnej záťaži určenej na budovanie svalovej hmoty a sily

24

a pre športovcov vytrvalostných športov sú výrobky obsahujúce len čistú bielkovinu úplne

nevhodné (Fořt, 1996).

Výber proteínového koncentrátu je daný faktormi (Jedlička a Janko, 2007):

• skladbou použitých proteínov

• ich absolútnou koncentráciou vo výrobku

• obsahom prípadných zmesí voľných aminokyselín alebo hydrolyzátu

• obsahom prípadných špeciálnych anabolizujúcich látok

Proteínové koncentráty sa delia na dve, resp. na tri skupiny (Fořt, 1996):

1. stredne koncentrované – bielkoviny od min. 30 % až do cca 60 %

2. vysokokoncentrované – bielkoviny cez 60 % do cca 80 %

3. bielkovinové izoláty – bielkoviny cez 80 % až do cca 96 %

Ide o koncentráty s vysokým obsahom proteínu. Jeho podiel v 100 gramoch

výrobku sa pohybuje v rozmedzí 50 – 90 %. Z hľadiska praktického využitia sa ako

najvhodnejšie javia preparáty obsahujúce 70 % proteínov. Vysokoproteínové (90 %)

prípravky majú špecializovaný účel pri rysovacích diétach a nachádzajú uplatnenie

v súťažnej kulturistike alebo fitness. Tieto proteíny sa konzumujú formou kokteilov. Slúžia

ako kvalitná náhrada bielkovín pri ich nedostatku v strave. Podporujú výstavbu svalovej

hmoty pri objemových tréningoch, ale hrajú dôležitú úlohu aj pri redukčných programoch,

kde zabraňujú strate svalov. Na trhu je celý rad výrobkov. Výrobky sa líšia hlavne

zdrojom, z ktorého je bielkovina získavaná. Prípravky sú vyrábané na báze živočíšnych

a rastlinných bielkovín. Jednotlivé bielkovinové zdroje sa odlišujú biologickou hodnotou.

Rovnako ako gainery aj proteíny sú obohatené o radu vitamínov a minerálov

a stimulačných látok (Pavluch a Frolíková, 2004).

Nevyhnutné použitie proteínových suplementov (v prípade špičkovej kulturistiky)

vyžaduje predovšetkým predbežné hodnotenie zloženia jednotlivých špeciálnych

výrobkov. Väčšina výrobcov používa zmesi proteínov, prípadne obohatených

hydrolyzátmi, neuvádza však presné pomery použitých surovín. Vyšší podiel sójových

a pšeničných bielkovín môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Prínosom je naopak prídavok

niektorých voľných aminokyselín a tráviacich enzýmov. Dôležité teda je, aby zmes

proteínov mala relatívne nízky obsah kazeinátov a rastlinných bielkovín a naopak bola

25

obohatená o kvalitný hydrolyzát a niektoré voľné aminokyseliny. Na druhej strane nové

typy proteínových hydrolyzátov rastlinného pôvodu sú veľmi zaujímavé – obsahujú totiž

vždy vyšší podiel kyseliny glutámovej a glutamínu, alebo aj vetvených aminokyselín. Až

na malé výnimky nie je vhodné konzumovať väčšie množstvo proteínových izolátov, čiže

proteínov s koncentráciou nad 80 % (Fořt, 1998).

Mierne nadbytočný príjem bielkovín (Fořt, 1996):

• u mužov - zvyšuje tvorbu svalstva a pohlavnú aktivitu

• u žien - znižuje pohlavnú aktivitu a spôsobí útlm

1.4.2.1 Kazeíny a kazeináty

Podľa Fořta (Fořt, 1998) je kazeín špecifická mliečna bielkovina, tvoriaca

najvýznamnejší podiel bielkovín mlieka. Kazeín bol pred rokmi prakticky jediným

mliečnym proteínom používaným pre zvýšenie príjmu bielkovín u športovcov. Nedokonalá

technológia bola brzdou jeho použitia a príčinou problémov jeho konzumentov. Kvalita

kazeínu je závislá od spôsobu jeho výroby – možno ho získať zrazením mlieka kyselinami,

syridlami alebo použitím zákysu. Z originálneho kazeínu sa následne vyrábajú kazeináty,

kedy sa kazeín neutralizuje a súčasne prevádza na odpovedajúcu soľ (kazeinát sodný,

draselný, vápenatý, amónny,...).

Základné typy kazeínu (Fořt, 1998):

• kyslý kazeín

• kazeináty

• kryokazeín

• natívny kazeín

• kazeínový makropeptid

Kazeín je spolu s beta-laktoglobulínom a alfa-laktalbumínom možným zdrojom

alergie na mlieko alebo na produkty sušenej mliečnej výživy. Pokiaľ sa však kazeín ošetrí

proteolytickými enzýmami, vzniknú oligopeptidy, ktoré prestávajú byť alergizujúce. Už

preto je použitie proteínových hydrolyzátov veľmi perspektívne, ale jeho brzdou je

špecifická, mnohokrát veľmi nepríjemná pachuť. Výrobcovia športovej výživy však stále

26

používajú ako základný zdroj bielkovín na výrobu koncentrátov a produktov na zvyšovanie

celkovej hmoty rôzne druhy kazeínov (Fořt, 1998).

1.4.2.2 Srvátka

Srvátka je tekutý zbytok mlieka po odstránení tuku a kazeínu (tvarohu). Niekedy sa

označuje ako „mliečne sérum“, a bielkoviny z nej získavané bývajú nazývané „bielkoviny

mliečneho séra“. Tekutá demineralizovaná srvátka obsahuje 10 -15 % bielkovín. Po

usušení sa používa pri výrobe niektorých potravín a ako náhrada sušeného odstredeného

mlieka, je totiž lepšie stráviteľná a nealergizuje. Nevýhodou je vysoký obsah mliečneho

cukru – laktózy, ktorú niektorí dospelí neznášajú.

Pri výrobe srvátkových bielkovín sa tekutá srvátka zbaví časti tuku a filtruje sa

(odstráni sa väčšia časť laktózy a minerálov, predovšetkým NaCl). Sušením sa bielkoviny

koncentrujú, ale súčasne denaturujú. Výsledkom je 65 – 75 % bielkovín, 20 % laktózy, asi

5 % tuku a približne 6 % minerálnych látok, medzi ktorými vyniká draslík, vápnik

a horčík. Zásadná je technológia spracovania tekutej srvátky, pretože len šetrný postup

zachová „biologickú aktivitu“ (Fořt, 2006).

Srvátka má vysoký obsah vitamínov skupiny B, selénu a vápnika. A naviac sa

ukázalo, že zvyšuje hladinu antioxidantu glutatiónu v tele. Spolu s kolostrom patrí

srvátkový proteín k tým najkvalitnejším zdrojom proteínov dostupných v suplementoch. Je

rýchlo trávený a tým zaisťuje rýchlu dodávku aminokyselín. Je dostupný tiež ako

srvátkový hydrolyzát, srvátkový izolát pripravovaný metódou iónovej výmeny a srvátkový

izolát pripravovaný procesom mikrofiltrácie. Medzi nimi sú nepatrné rozdiely

v aminokyselinovom profile, obsahu tuku, laktózy a v schopnosti zadržiavať glutamín. Nie

je isté, či sa tieto rozdiely môžu prejaviť v ich účinku na športový výkon. Konzumácia

srvátkového izolátu je na mieste, pokiaľ chcete znížiť príjem sacharidov v strave. Táto

forma má však nižší obsah vápnika a ďalších minerálov (Kleiner, 2010).

Tento zdroj proteínov bol ešte nedávno ignorovaný ako zdroj ľudskej výživy.

V posledných rokoch sa situácia zmenila a tak v súčasnosti sú srvátkové bielkoviny

využívané veľmi často. Dokonca existujú produkty obsahujúce výhradne bielkoviny

mliečneho séra (Fořt, 1998).

27

Prehľad bielkovín srvátky:

• Beta-laktoglobulín

• Alfa-laktoalbumín

• Proteoso-peptón

• Imunoglobulín

• Bovinný sérový albumín

• Rozpustný kazeín

Srvátka je pre väčšinu kulturistov v predtréningovej fáze prvoradým zdrojom

bielkovín, pretože predstavuje ich najrýchlejší zdroj, aký len môžete mať. Aminokyseliny

sa z nej rýchlo dostanú do krvného obehu, takže môžu už pri samotnom tréningu potlačiť

odbúravanie svalov a rýchlo naštartovať svalový rast po tréningu. Popri rýchlej

vstrebateľnosti má srvátka vynikajúce zloženie aminokyselín. Zo všetkých zdrojov

obsahuje srvátka najviac vetvených aminokyselín (BCAA), t.j. leucínu, izoleucínu

a valínu. BCAA, hlavne leucín, stimulujú biochemické deje vo vnútri svalových buniek,

ktoré vedú k nárastu koncentrácie inzulínu (anabolický hormón, ktorý tlačí krvný cukor

a aminokyseliny do svalových buniek) a maximalizácii jeho hladiny. Srvátka taktiež

obsahuje menšie stavebné jednotky bielkovín, tzv. peptidy, ktoré pomáhajú rozťahovať

priemer ciev, čo znamená, že môžete počas tréningu napumpovať do svalov viac živín,

kyslíka aj hormónov (Stoppani, 2007).

1.4.2.3 Vaječný bielok

Sušený vaječný bielok väčšiny výrobcov obsahuje v 100 g produktu „iba“ 77 g

čistej bielkoviny. Nie 95 - 99 % ako si väčšina ľudí myslí. Tento fakt je nutné zohľadniť

pri výpočtoch príjmu bielkovín. Neobsahuje cholesterol ani tuky. Jeho výhodou je

v porovnaní so srvátkou, že neobsahuje mliečny cukor (laktózu). Na druhej strane však

obsahuje nezanedbateľné množstvo chloridu sodného (kuchynskej soli – NaCl). Na rozdiel

od mliečnych výrobkov neobsahuje vápnik ani draslík, čo je do istej miery nepriaznivé, ale

len v prípade, že neuvažujeme o konzumácii iných potravín na ne bohatých (mliečnych

a ovocných). Bielok obsahuje plné spektrum aminokyselín, vrátane tzv. aromatických.

Práve ony sú niekedy označované ako rizikové pre pečeň. Celkový obsah aromatických

aminokyselín (histidín, tyrozín, fenylalanín a tryptofán) je v bielku 12,4 % z celkového

28

obsahu aminokyselín. Vaječným bielkom sa bežne zvyšuje nutričná hodnota rôznych

gainerov alebo proteínových koncentrátov (Fořt, 1998).

Z bielkovín tu nájdeme najmä (www.kulturistika.sk):

• ovoalbumín

• ovofransferín

• ovomukoid

• ovomucín

• lysozým

• gama-2-globulín

• gama-3-globulín

Tabuľka 3 Zloženie aminokyselín srvátky a vaječného bielka (g/100g) (Fořt, 1998) Aminokyselina Srvátkový proteín Vaječný bielok

Lyzín hydrochlorid 9,8 5,0 Serín 4,6 6,5 Valín 5,3 6,9 Histidín hydrochlorid 3,0 1,9 Kys. glutámová 14,8 12,1 Metionín 2,1 3,5 Arginín hydrochlorid 3,6 5,0 Prolín 5,1 3,5 Izoleucín 5,3 5,6 Kys. asparágová 10,1 8,0 Glycín 1,6 3,9 Tyrozín 3,8 3,6 Treonín 5,9 4,1 Alanín 5,0 6,2 Leucín 10,7 7,8 Fenylalanín 3,5 5,5 Cystín 4,2 2,2 Tryptofán 1,6 1,4

Dôsledky nevhodného, to znamená nadmerného použitia bielkovinových produktov (Fořt,

1998):

a) preťaženie, prípadne až poškodenie pečene

b) preťažovanie až poškodenie obličiek

c) artérioskleróza vyvolaná zvýšenou hladinou cholesterolu v krvi

d) zažívacie ťažkosti

e) strata energie

29

f) zvýšená tvorba nitrozamínov a biogénnych amínov ako produktov hnitia bielkovín

v čreve, so zvýšeným rizikom nádorov hrubého čreva, prípadne poškodenie

nervovej sústavy

g) zvýšená tvorba tuku podkožného aj útrobného

h) aminokyselinová nerovnováha

i) osteoporóza vyvolaná stratami vápnika

j) dna

1.4.3 Aminokyseliny

Aminokyseliny predstavujú vysoko špecializovanú formu výživy. Ide vlastne

o základné stavebné jednotky peptidických väzieb. Na rozdiel od klasických proteínových

práškov, ktoré musíte dlho tráviť, aminokyseliny sa po konzumácii dostávajú prakticky

rovno do krvi a vstavajú sa do svalov. Hlavnou výhodou je teda vysoká využiteľnosť

a veľmi rýchla absorpcia (Pavluch a Frolíková, 2004).

Bielkoviny sú základnou a životne dôležitou živinou, ktorá dodáva organizmu

aminokyseliny. Tieto nižšie stavebné jednotky, vznikajúce rozkladom bielkovín, sú

v organizme rozhodujúce pri tvorbe živej hmoty a podmieňujú všetky životné prejavy.

Zúčastňujú sa na vývoji, výstavbe a obnove všetkých telových tkanív, sú nevyhnutné pre

mnohé životné funkcie, nachádzajú sa v každej bunke, zúčastňujú sa látkovej premeny, sú

súčasťou mnohých hormónov (Béder, 2005).

Tabuľka 4 Esenciálne a neesenciálne aminokyseliny (Beňo, 2003) Esenciálne aminokyseliny Neesenciálne aminokyseliny arginín * alanín histidín * asparagín izoleucín kyselina asparágová leucín cysteín (cystín) lyzín glutamín metionín kyselina glutámová fenylalanín glycín treonín prolín tryptofán serín valín tyrozín

*len v detskom veku Pomer esenciálnych a neesenciálnych aminokyselín – sa používa pri hodnotení

biologickej hodnoty bielkovín. Ak je pomer vyšší než 0,7 je bielkovina dostatočne

kvalitná. Niektoré bielkoviny však môžu mať pomer vyšší než 1. Podobne je tomu

30

v prípade niektorých špeciálnych produktov obsahujúcich zmesi aminokyselín alebo

u koncentrátov, ktoré sú obohacované o niektoré voľné aminokyseliny. Využitie

aminokyselín z bielkovín závisí na obsahu najmenej zastúpenej (limitnej) esenciálnej

aminokyseliny podľa tzv. Rubnerovho zákona limitnej aminokyseliny. Aminokyselina vo

veľkom nadbytku (približne viac ako štvornásobnom) porušuje podľa tzv. Wolfovho

zákona nadbytku esenciálnych aminokyselín možnosť využitia ostatných. Zosilňuje sa tak

totiž negatívny prejav nedostatku limitnej aminokyseliny, blokuje sa premena ostatných

a vzniká nerovnováha s prejavmi odchýlenia premeny látok od normálu. Konkrétne

použitie voľných aminokyselín (v množstvách prekračujúcich 1,5 g každej z nich denne) sa

dá považovať za cielenú manipuláciu, blížiacu sa farmakologickým postupom. Použitie

dávok prevyšujúcich u jednotlivej aminokyseliny 5 g denne niekoľko dní po sebe môže

byť riskantné, pokiaľ nie je doporučené a sledované špecialistom. Prinajmenšom nesmie

trvať príliš dlho. Fakt, že nadbytok jednej alebo viacerých aminokyselín, predovšetkým

aminokyselín esenciálnych, je riskantný, nie je možné podceňovať. Preto sa stretávame

s odporúčaním neprekračovať 1,5 g každej aminokyseliny denne. Jedná sa o podávanie

izolovaných, čiže jednotlivých voľných aminokyselín. Konzumácia voľných aminokyselín

nie je síce tak účinná čo do stavby svalovej hmoty, zato je efektná v prípadoch

nedostatočnej kvality základnej stravy, v regenerácii ihneď po tréningu, v ochrane svalovej

hmoty, v stimulácii rastového hormónu atď. Čiže špičkovú kulturistiku si bez nich nevieme

predstaviť (Fořt, 1996).

Aminokyselinové produkty

Aminokyseliny sú v poslednom čase jednou z najmódnejších záležitostí, predovšetkým ak

sú v tekutej forme (Fořt, 1996).

1. Hydrolyzáty aminokyselín - sú označované väčšinou ako „AMINO“ čo je silne

skresľujúce, pretože sa často jedná o enzymaticky štiepené bielkoviny, ktoré

obsahujú zmesi tripeptidov, oligopeptidov a čiastočne aj nehydrolyzovanú

bielkovinu a iba výnimočne aminokyseliny voľné. Môžu byť vo forme tabliet alebo

roztoku, napríklad ako „sirup“, alebo dokonca aj vo forme hotového nápoja.

2. Zmesi voľných aminokyselín - v tomto prípade sa môžu výrobky veľmi zásadne

líšiť zložením, vždy však sú ich súčasťou skutočne voľné jednotlivé aminokyseliny.

Podstatné je, či obsahujú zmes všetkých aminokyselín, alebo iba zmes esenciálnych

aminokyselín. V niektorých výrobkoch tejto skupiny sú aj ďalšie látky, alebo

31

i niektoré jednoduché cukry. Môžu byť rovnako ako hydrolyzáty vo forme tabliet,

roztoku alebo i vo forme hotového nápoja.

3. Zmesi niekoľko málo aminokyselín - sú už vyslovene vysoko špecifickými

produktmi. Môžu obsahovať od dvoch do asi osem jednotlivých voľných

aminokyselín, niekedy s prídavkami ďalších látok, počnúc anabolizérmi a končiac

energetickými substrátmi.

4. Zmesi dvoch aminokyselín.

5. Jednotlivé aminokyseliny (výrobky obsahujúce jedinú aminokyselinu) - použitie

týchto špecializovaných výrobkov sa riadi pravidlami, ktoré je nutné rešpektovať

už preto, že sa vždy jedná o záležitosti veľmi drahé a ich podávanie sa blíži

podávaniu liekov.

1.4.3.1 Arginín

Je aminokyselinou, ktorá v dospelosti teoreticky nie je nutná. V určitých obdobiach

vývoja organizmu (pri raste) ale nevyhnutná je. V dospelosti sa používa buď ako

samostatný produkt, alebo v kombináciách s inými látkami či aminokyselinami.

Mnohokrát je nutná aj pre športovcov, o čom svedčí jej obľúbenosť, očakáva sa od nej

predovšetkým podpora „anabolizácie“ (Fořt, 1996).

Arginín je tiež hlavnou zložkou vo väčšine produktov obsahujúcich kyselinu

dusičnú. Tá pôsobí ako dilatátor spôsobujúci relaxáciu hladkej svaloviny v artériách. To

napomáha zníženiu krvného tlaku a zvýšeniu prekrvenia svalov, pravdepodobne tiež

zvýšenie zásobenia živinami a kyslíkom pre zvýšenie svalového rastu. Existuje však

v súčasnej dobe iba málo vedeckých dôkazov o účinku arginínu na svalový rast. Pri

suplementácii arginínom buďte obozretní, vysoké dávky môžu spôsobiť poškodenie

pankreasu (Kleiner, 2010).

Arginín pomáha pri hojení rán a v posilnení imunitného systému. Vplyvom na

produkciu rastového hormónu zaisťuje nielen správny rast detí, ale tiež dokonalé využitie

tukov na energiu u dospelých. Podávanie arginínu stimuluje rovnako plodnosť mužov.

U dospelých osôb arginín tiež podporuje tvorbu svalovej hmoty a chráni pečeň pred

škodlivými vplyvmi, vrátane ochrany pred usadzovaním tukov. Jeho použitie smeruje

nielen do športu, ale je určený napríklad pre osoby trpiace nadváhou, pre mužov so

zníženou plodnosťou a k zlepšeniu imunity. V kombinácii s niektorými ďalšími účinnými

látkami tvorí súčasť tzv. „spaľovačov tukov“ - ich komerčný názov je väčšinou Fat

32

Burners. Pochopiteľne dôležité je dávkovanie - denné optimálne množstvo je do 1500 mg,

a to po dobu minimálne 14 dní, mnohokrát však aj dlhšie. Zaujímavou kombináciou

arginínu je jeho spojenie vo forme dipeptidu s inou aminokyselinou - s kyselinou

asparágovou. Je účinný ako antistresor (zlepšuje psychickú odolnosť).

Pre športovcov vyššej výkonnosti sa odporúča konzumácia arginínu v pomere 1:1

prípadne 2:1 s lyzínom tak, aby celková denná dávka arginínu bola do 3 g denne. Dávky

pod 1 g je dovolené použiť aj pred tréningom. Pre podporu vytrvalostného výkonu sa dá

použiť kombinácia arginínu s karnitínom (Fořt, 1996).

Spôsob podávania: počas jedla s rozdelením dennej dávky (účinnosť sa zvyšuje

v kombinácii s folovou kyselinou, vitamínom B12 a antioxidantmi) (Gröber, 2010).

1.4.3.2 Asparagín – kyselina asparágová

Kyselina asparágová je neesenciálna aminokyselina. Schopnosťou asparagínu je

odstraňovať amoniak, ktorý je toxický pre mozog. Kyselina asparágová sa používa

v zmesiach ako „workout formula“ (podporovač výkonu). Používa sa tiež ako prostriedok

pri liečení syndrómu chronickej únavy. V poslednom čase sa odporúča kombinácia

asparagínu s glutamínom – zosilňuje účinky glutamínu, čo sa týka podpory odstraňovania

únavy a rastu svalov (Diviš, 2000).

1.4.3.3 Fenylalanín

L-Fenylalanín je esenciálna aromatická aminokyselina. Okrem syntézy proteínov

jeho primárna metabolická funkcia spočíva v tom, že je prekurzorom L-tyrozínu (Gröber,

2010).

Je neurotransmitérom, to znamená, že umožňuje vedenie nervového vzruchu po

nervových vláknach. V tele sa mení na noradrenalín a dopamín. V širšom zmysle všetky

tieto látky povzbudzujú duševnú aj telesnú aktivitu (Mindell a Mundisová, 2006).

Samotný L-fenylylanín je látkou, ktorá dokáže zlepšiť duševný výkon a odolnosť

proti stresu rovnako dobre ako sexuálnu výkonnosť. Prenesene je potom možné uvažovať

aj o zlepšení výkonu v silových športoch. Okrem toho sa veľmi úspešne používa ako tlmič

chuti do jedla. Týmto však ani zďaleka nie sú jeho možnosti použitia vyčerpané. Existuje

totiž ešte jedna forma fenylalanínu - a to tzv. optický izomér, alebo D-forma. D-fenylalanín

je vynikajúca látka na liečbu schizofrénie. Okrem toho veľmi dobre pôsobí proti bolesti.

33

Pritom je nenávykový. Odporúča sa proti bolesti alebo proti depresiám kombinovať ho

s vitamínom B6 (pyridoxín). Niektoré firmy začali produkovať výrobok, označený

skratkou DLPA (čiže zmes L- a D-fenylalanínu). Ten združuje všetky popísané efekty.

Účinné dávky sú okolo 500 - 1500 mg denne. U niektorých osôb by však jednorázovo

podané množstvo okolo 500 mg a viac mohlo vyvolať nespavosť a zvýšený krvný tlak,

preto je vhodné začať s podávaním iba 100 mg denne a postupne pridávať (Fořt, 1996).

1.4.3.4 Vetvené aminokyseliny (BCAA aminokyseliny)

Do tejto skupiny patria tri látky: valín, leucín a izoleucín. Označenie aminokyseliny

s rozvetveným reťazcom (BCAA) získali vďaka svojej unikátnej molekulovej štruktúre,

ktorá sa skladá z metylových postranných reťazcov (CH3), vychádzajúcich z jadra

aminokyseliny. BCAA sú zároveň esenciálnymi aminokyselinami, pretože si ich telo nevie

samo vytvoriť a musíme ich prijímať v strave (Embleton a Throrne, 1998).

V priebehu vytrvalostnej aktivity hladina týchto aminokyselín klesá, čo môže viesť

k únave v priebehu súťaže. Objavili sa už štúdie preukázajúce, že suplementácia BCAA

môže zvýšiť výkon, zvlášť pokiaľ súťažíte vo vytrvalostných športových disciplínach.

Dávky od 4 do 21 g denne v priebehu tréningu a 2 a 4 g za hodinu spolu s nápojom

obsahujúcim glukózu a elektrolyty pred a v priebehu dlhej aktivity podporujú

psychologickú a fyziologickú odozvu na tréning. Inými slovami, športovci sa po tréningu

cítia lepšie fyzicky aj psychicky. Teoreticky môže suplementácia BCAA v priebehu

tvrdého tréningu znižovať pocity únavy rovnako ako môže pomôcť brániť katabolizácii

svalových proteínov (Kleiner, 2010).

Veľmi významným miestom na uchovávanie a metabolizmus aminokyselín

s rozvetveným reťazcom sú svaly. Izoleucín, leucín a valín majú centrálnu úlohu vo

svaloch a metabolizme proteínov pre ich antikatabolické a anabolické vlastnosti.

V pracujúcich svaloch sú tieto aminokyseliny zapojené do tvorby energie (Gröber, 2010).

V klinickej medicíne sa uplatňujú všade tam, kde je treba chrániť vlastné

bielkoviny pred devastáciou. Predovšetkým v prípadoch, keď je konzumácia bielkovín

v strave veľmi nízka ( a to môžu byť aj situácie niektorých ochorení). Veľmi obľúbené sú

v športe, kde sa používajú ako ochrana pred devastáciou svalovej hmoty a ako prostriedok

proti kritickému poklesu hladiny krvného cukru - to preto, že sa z nich môže tvoriť

potrebná glukóza a prípadne aj energia v inej forme. BCAA sa s úspechom využívajú aj pri

34

nervových ochoreniach a pri poruchách funkcie pečene. Na trhu je množstvo preparátov

obsahujúcich tieto tri aminokyseliny (Fořt, 1996).

Podstatné je to, že najdôležitejší je leucín. Preto sa tiež do zmesi obyčajne dávajú 2

diely leucínu, 1 diel izoleucínu a 0,5 dielu valínu. BCAA sa najrýchlejšou cestou dostávajú

do krvného obehu. Z krvi potom prechádzajú do svalových tkanív tak rýchlo, že 3 hodiny

po ich konzumácii predstavujú 90 % z podielu aminokyselín absorbovaných svalmi.

Akonáhle sa dostanú do svalov, asistujú pri syntéze iných aminokyselín potrebných pre

anabolické procesy v tele. BCAA (predovšetkým leucín) stimuluje produkciu inzulínu.

Znamená to, že do krvi prejde glukóza, ktorá môže byť ihneď využitá. Inzulín okrem toho

vykonáva úlohu podpory BCAA pri uvádzaní ostatných aminokyselín do svalov. Veľmi

zaujímavou vlastnosťou BCAA je to, že sa nemetabolizujú na úrovni pečene ako ostatné

aminokyseliny, ale na úrovni svalov. Najvhodnejšia doba použitia BCAA je 1 - 2 hodiny

po tréningu, nasledovať by malo jedlo bohaté na proteíny (syr, vajce, šunka, jogurt) alebo

proteínový koncentrát. Spolu s BCAA je vhodné prijať aj vitamíny skupiny B. Pokiaľ

chcete použiť BCAA ako nosič energie, musíte ich prijať najmenej 30 - 40 minút pred

tréningom. V tomto prípade potom BCAA chránia svalovú hmotu pred devastáciou (Diviš,

2000).

1.4.3.5 Lyzín

L-Lyzín je základná hydrofilná esenciálna aminokyselina. Na rozdiel od iných

aminokyselín sa veľmi silne uchováva v organizme. Lyzín je dôležitý pre správny rast

a má nenehraditeľnú úlohu pri tvorbe L-karnitínu (Gröber, 2010).

V strave, ktorá je výrazne zameraná na vegetariánstvo, ho môže byť kritický

nedostatok, pretože v rastlinných produktoch (predovšetkým v obilninách) je lyzínu málo.

Dochádza preto k aminokyselinovej nerovnováhe. Dôsledkom môže byť pokles imunity,

anémia a nedostatok svalovej hmoty. Lyzín je totiž veľmi účinný ako podpora jej tvorby.

Lyzín v kombinácii s vitamínom C a aminokyselinou metionínom sa podieľajú na tvorbe

karnitínu. Na zvýšenie tvorby svalovej hmoty je vhodné podávanie lyzínu s arginínom,

prípadne ešte s ornitínom a citrulínom, prípadne metionínom. Špeciálne doplnky bývajú na

tomto princípe vyrábané. Denná dávka samostatne podávaného lyzínu by nemala výrazne

prekročiť 1,5 g, aby nedošlo k aminokyselinovej nerovnováhe. Výnimkou sú vegetariáni

a vegáni, kde by dávky mohli byť aj vyššie (Diviš, 2000).

35

1.4.3.6 Glutamín

Glutamín je najčastejšie sa vyskytujúcou aminokyselinou v našom tele, tvorí viac

ako 50 % intracelulárnych a extracelulárnych aminokyselín. Medzi jeho funkcie patrí:

• slúži ako zdroj bunkovej energie

• napomáha regulácii proteosyntézy

• pôsobí ako prekurzor syntézy proteínov a nukleotidov

• podporuje imunitný systém a období stresu

• hrá úlohu v antikatabolizme

Vysoká hladina glutamínu nielen chráni ostatné aminokyseliny, ale existujú tiež dôkazy, že

zabraňuje telu v odbúravaní svalového tkaniva, ktoré by potom slúžilo ako zdroj

aminokyselín. Glutamín nehrá úlohu len v anabolizme a antikatabolizme, má totiž okrem

iného schopnosť zvyšovať hladinu rastového hormónu (Embleton a Thorne, 1998).

Najväčšie množstvo je uložené vo svaloch, ale pomerne veľké množstvo je tiež

v mozgu, pľúcach, krvi a pečeni. Slúži ako stavebná látka bielkovín, nukleotidov a ďalších

aminokyselín a je hlavným zdrojom paliva pre bunky, ktoré tvoria imunitný systém.

Glutamín šetrí bielkoviny, stimuluje syntézu glykogénu, chráni imunitný systém a zvyšuje

proteoanabolizmus. V priebehu intenzívneho tréningu svaly uvoľňujú glutamín do krvného

riečišťa. Môže tak dôjsť k zníženiu glutamínovej rezervy až o 34 %. Takýto pokles môže

byť problematický, pretože nedostatok glutamínu podporuje rozpad svalového tkaniva. Ale

pokiaľ je glutamínu dostatok, zabraňuje to strate svalovej hmoty.

Glutamín tiež stimuluje syntézu svalového glykogénu. Glutamín je rovnako

hlavným energetickým zdrojom pre bunky imunitného systému. Ako už bolo uvedené,

intenzívny tréning znižuje hladinu glutamínu a vedci sa domnievajú, že práve to môže byť

jedným z dôvodov oslabenej funkcie imunitného systému, s ktorým sa stretávame u tvrdo

trénujúcich športovcov. Suplementácia glutamínom je prínosná v prevencii infekčných

ochorení, ktoré môžu sprevádzať tréning. Glutamín je tak prínosný pre všetkých, ktorý

chcú maximalizovať svoj výkon, podporiť regeneráciu svalov a imunitu. Odporúčaná

denná dávka je 5 až 15 g (Kleiner, 2010).

Regulačné funkcie glutamínu sa uplatňujú predovšetkým ako energetický substrát

a donor aminoskupiny. Deficiencia glutamínu má veľmi škodlivý účinok na integritu

tenkého čreva a funkčnosť imunitného systému. Najvyššiu intracelulárnu koncentráciu

glutamínu má kostrové svalstvo (Gröber, 2010).

36

Glutamín vzniká väzbou amoniaku na kyselinu glutámovú. Je to jedna z dôležitých

ciest, ako odstrániť z krvi amoniak, čo je veľmi toxická látka, predovšetkým pre pečeň

a následne aj pre mozog. Úlohy glutamínu v organizme sú rozmanité a pritom tak dôležité,

že by sa dalo povedať, že je to jedna z najdôležitejších, v organizme vznikajúcich

aminokyselín. Ak dôjde k poklesu jeho koncentrácie v tkanivách, predovšetkým v pečeni,

zníži sa novotvorba bielkovín a pokiaľ je ho nedostatok pre bunky tvoriace sústavu

systému imunitnej ochrany, dôjde k významnému poklesu imunity. Sval tvorí vo veľkom

množstve glutamín (obsahuje ho 70 – 80 % zo všetkých tu prítomných voľných

aminokyselín). Glutamín tu vzniká v dôsledku premeny aminokyselín na energiu, pri tom

dochádza k tvorbe amoniaku – ten musí byť „vychytaný“ a k tomu poslúži kyselina

glutámová, z ktorej potom glutamín vzniká. V situáciách nedostatočného príjmu

bielkovín stravou alebo v akýchkoľvek stresových situáciách, ktoré vždy vedú ku

katabolizmu, dôjde k nedostatku kyseliny glutámovej a v dôsledku toho viazne aj tvorba

glutamínu v detoxikačnom procese odstraňovania amoniaku. Môže dôjsť k intoxikácii

amoniakom. Podobná situácia však môže nastať pri predávkovaní bielkovinami v prípade,

že tie nie sú dobre strávené a v čreve podľahnú bakteriálnemu hnitiu. Vtedy taktiež vzniká

amoniak. Glutamín môžu tvoriť (alebo naopak využívať) všetky tkanivá. Značné množstvo

sa okrem svalov vytvára aj v obličkách a to v situáciách športovcom dôverne známych –

v priebehu intenzívnej záťaže, kedy vzniká mnoho kyslých splodín premeny látok –

predovšetkým kyseliny mliečnej. Glutamín je transportovaný krvou do pečene, kde sa

štiepi v mitochondriách, akýchsi vnútrobunkových „elektrárňach“ a to spolu s voľnými

mastnými kyselinami, prinesenými karnitínom. Glutamín hrá dôležitú úlohu aj ako

medziprodukt v celom rade procesov premeny živín, vrátane prenosu niektorých látok

medzi rôznymi tkanivami. Všetky rýchlo sa množiace bunky sú odkázané na glutamín ako

hlavný zdroj energie. Glutamín je významným regulátorom rovnováhy bielkovín

v svaloch. Čím viac glutamínu, tým intenzívnejšia je tvorba bielkovín, pretože vzniká viac

kyseliny glutámovej. Glutamín je kľúčovou látkou udržania správnej funkcie čreva a jeho

nedostatok sa prejaví poklesom imunity. Je tu však jeden závažný problém: glutamín je

doslova nabitý amoniakom a v prípade jeho predávkovania môže vzniknúť intoxikácia

pečene (a mozgu) (Fořt, 1998).

37

1.4.3.7 Metionín a taurín

Taurín sa ako jedna z najzastúpenejších aminokyselín v ľudskom tele nachádza

v centrálnom nervovom systéme, kostrových svaloch a vo vysokej koncentrácii taktiež

v mozgu a v srdci. Vzniká z aminokyselín metionínu a cysteínu za pomoci vitamínu B6.

Jeho zdrojom v strave sú proteíny živočíšneho pôvodu, v proteínoch rastlinného pôvodu sa

však nenachádza vôbec.

Taurín pôsobí pravdepodobne na neurotransmitery v mozgu. Pôsobí tiež

protektívne pri ochrane buniek proti poškodeniu DNA vyvolanom pohybovou aktivitou.

Zdá sa, že znižuje svalové poškodenie vznikajúce pri svalovej práci a urýchľuje

regeneráciu medzi tréningami. Ďalšie výskumy ukázali, že suplementácia taurínom môže

zvýšiť športový výkon vďaka zvýšeniam intenzity svalovej kontrakcie. A naviac môže mať

taurín podobný účinok ako inzulín. Výskumy naznačujú, že môže znižovať inzulínovú

rezistenciu a zlepšovať využitie glukózy v tele. Tiež sa ukázalo, že znižuje hladinu

triglyceridov a zlého cholesterolu v krvi. Pri intenzívnom tréningu sa zvyšuje hladina

taurínu v krvi, pravdepodobne vďaka jeho uvoľňovaniu zo svalových vlákien (Kleiner,

2010).

Aminokyseliny, z ktorých metionín je esenciálny, taurín je semiesenciálny (nutný

pre vývoj detí) a v niektorých situáciách potrebný aj u dospelých. Metionín je jednou

z účinných látok v zmesiach zvaných „spaľovače tukov“ s cieľom ochrany pečene

predovšetkým pred všetkými toxickými látkami, vrátane ťažkých kovov. Taurín je

vytváraný z dvoch aminokyselín – z metionínu a cysteínu. Samostatne sa taurín používa na

ochranu pečene, vrátane tvorby a metabolizmu žlče, je efektívny v metabolizme mozgu,

predovšetkým v prípade opakovaných kŕčových stavov. V kulturistike sa taurín používa

samostatne ako psychostimulant (zvyšovač výkonu) a ďalej ako súčasť tzv. matrix

transportného systému – doplnok kreatínu o látky, ktoré zvyšujú jeho účinnosť. Taurín tiež

býva súčasťou niektorých povzbudzujúcich nápojov (Diviš, 2000).

1.4.3.8 Karnitín

Je to látka prirodzene tvorená a prítomná v organizme cicavcov. Pôvodne bol

karnitín izolovaný z mäsa a preto dostal názov karnitín (od carnis, čo je latinsky mäso)

(Fořt, 1999).

38

L-karnitín má kľúčovú úlohu v intracelulárnom energetickom metabolizme

a v detoxikácii. Zabezpečuje transport mastných kyselín s dlhým reťazcom cez vnútornú

membránu mitochondrií, uľahčuje beta-oxidáciu mastných kyselín a reguluje

intracelulárny pomer voľného/acylovaného CoA, teda tvorbu ATP. Karnitín má tiež

významné detoxikačné vlastnosti v mitochondriách (Gröber, 2010).

Karnitín je látka v minulosti považovaná za vitamín, ktorá je podobná proteínom

a je obsiahnutá v červenom mäse a ďalších živočíšnych produktoch. Dnes vedci

nepovažujú karnitín za esenciálnu látku, pretože pečeň a obličky ju môžu syntetizovať

nezávisle na strave. Väčšina ľudí prijíma 50 až 300 mg tejto látky denne zo stravy.

Dokonca aj vtedy, keď nemáte tak vysoký príjem karnitínu v strave, ho vaše telo dokáže

produkovať z aminokyselín lyzínu a metionínu. Okolo 98 % karnitínu v tele je uložených

vo svaloch. Hlavnou funkciou karnitínu v tele je prenos mastných kyselín do buniek, kde

sú využité ako zdroj energie. Vecou, ktorú vieme isto je, že suplementácia zvyšuje výkon

u osôb trpiacich nedostatkom karnitínu a môže byť prospešná u športovcov, ktorí sú vegáni

a vďaka tomu majú nízku hladinu karnitínu vo svaloch. Dávky vyššie než 4 g denne možu

spôsobovať hnačku. Pozor, niektoré suplementy obsahujú zmes D- a L-karnitínu. L-

karnitín je látkou bezpečnou, ale D-karnitín naopak môže spôsobovať svalovú slabosť

a znižovať hladinu myoglobínu, proteínu, ktorý transportuje kyslík v krvi (Kleiner, 2010).

Vyskytuje sa skoro vo všetkých organizmoch a všetkých živočíšnych tkanivách.

Najvyšší obsah karnitínu (0,1 % sušiny) je vo svaloch (Ferenčík a i., 2000).

Zásadná je ale v prípade použitia karnitínu jeho forma. Musí to byť jedine L-

karnitín, nikdy nie DL, alebo dokonca D-karnitín. Je dostupný v mnohých formách - ako

samostatný alebo ako súčasť multikomponentných výrobkov. Účinnosť, nakoniec ako

u všetkých látok, je priamo závislá na spôsobe podávania, forme a predovšetkým na

množstve (Fořt, 1996).

Pomáha dopravovať mastné kyseliny do mitochondrií, čo sú malé bunkové

„elektrárne“, v ktorých sa z tukov tvorí energia. Užívanie L-karnitínu, ktorý rozpúšťa

triglyceridy, potláča angínu pectoris a poruchy pečene v dôsledku nadmerného požívania

alkoholu. Napomáha pri redukcii nadváhy a pri odstraňovaní únavy (Sharon, 1998).

Je základnou zložkou všetkých prípravkov rady „Fat Burners“ (spaľovačov tukov).

K tomu, aby mohli byť tuky v svalovej bunke spaľované, telo potrebuje L-karnitín.

Zvýšeným spaľovaním tukov má telo k dispozícii viac energie a príjmom karnitínových

suplementov pred vytrvalostným zaťažením sa výrazne zvyšuje výkon. Karnitín sa javí ako

takmer nepostrádateľný pomocník ako pri snahe o znižovanie váhy počas diéty, tak pri

39

podpore redukcie telesného tuku v predsúťažných diétach. Optimálne dávkovanie je 800 až

1000 mg zhruba 45 minút pred tréningom alebo vytrvalostnou aktivitou-najlepšie v tekutej

forme (Smejkal a Rudzinskyj, 1999).

Čo dokáže karnitín (Fořt, 1999):

1. Preniesť voľné mastné kyseliny do miesta ich oxidácie (mitochondrie).

2. Preniesť štepy triacylglycerolov z mitochondrie späť do tekutej časti bunky.

3. Pôsobiť na metabolizmus cukrov. Najnovšie správy uvádzajú, že karnitín je

dôležitý aj v metabolizme cukrov a dokonca sa zdá, že čím viac je karnitínu, tým

viac je v svaloch udržanej nutnej energetickej rezervy - glykogénu. Tento fakt je

významný predovšetkým vo vzťahu k športu. Efekt karnitínu sa dá tiež označiť za

„glykogén šetriaci“.

4. Pôsobiť v premene vetvených aminokyselín (BCAA). Časť týchto aminokyselín

obsiahnutých v svale sa metabolizuje na ketokyseliny, ktoré sa viažu na karnitín

a transportujú do pečene, kde sa využívajú buď ako zdroj energie, alebo sa z nich

tvorí glukóza.

5. Znížiť tvorbu kyseliny mliečnej (laktátu) pri fyzickej záťaži. Tým sa zvyšuje

schopnosť udržať úroveň výkonu. Po ukončení karnitín urýchľuje odstránenie

nepriaznivo pôsobiaceho laktátu a skracuje čas regenerácie.

6. Ovplyvňovať činnosť štítnej žľazy. Pokles jej aktivity sa prejaví priberaním na

hmotnosti. Karnitín použitý u osôb trpiacich zníženou funkciou štítnej žľazy

dokáže aktivizovať premenu tukov na energiu, a tak zabrániť vzostupu telesnej

hmotnosti. Súčasne sa obmedzia nepriaznivé prejavy hypofunkcie žľazy, konkrétne

fyzická a duševná únava.

7. Znižovať riziko intoxikácie amoniakom (napríklad u pacientov s ťažkými

poruchami funkcie obličiek alebo dôsledkom hladovania či extrémnej fyzickej

záťaže).

8. Zvýšiť aktivitu mozgu. Karnitín tým, že ovplyvňuje hladinu niektorých

neurotransmitérov a tvorbu enzýmov, detoxifikuje organizmus a súčasne funguje

ako stimulátor odstránenia voľných radikálov.

9. Eliminovať vysoké riziko rozvoja polysystémových porúch u pacientov na dialýze.

40

Popísané účinky sú už dostatočne experimentálne, klinicky i prakticky (subjektívne)

zhodnotené a potvrdené (Fořt, 1999).

Dôsledky deficitu karnitínu:

Pri nedostatku karnitínu dôjde k intracelulárnemu hromadeniu mastných kyselín,

stúpa hladina triacylglycerolov a dochádza k vzniku toxických lipoperoxidov. Hromadí sa

kalcium a bunka môže odumrieť. Znížená činnosť pečene vedie k poklesu hladiny ketónov,

naopak stúpa koncentrácia toxického amoniaku a súčasne klesá pod nutný limit hladina

krvného cukru v dôsledku zvýšeného využitia glukózy ako jediného možného

alternatívneho energetického zdroja. Veľmi zlý je dopad súbežného poklesu tvorby

acetylcholínu v CNS. V dôsledku týchto komplexných nepriaznivých zmien sa rozvíja

poškodenie mozgu a znižuje sa tolerancia k stresu (Fořt, 1999).

Medzi príznaky nedostatku karnitínu patria: podráždenosť, bolesti v oblasti srdca,

svalová slabosť a obezita. Pri chronickom nedostatku môžu poruchy prerásť do cukrovky

a srdcových chorôb (Zachar, 2004).

L-karnitín a jeho deriváty sú na trhu k dispozícii vo forme tabliet a roztokov.

Klasickým príkladom sú pitné ampule čistého karnitínu alebo niektoré jeho kombinácie.

Je neoddiskutovateľným faktom, že karnitín je v športe hitom - aj keď až od nedávnej

doby. Našiel tiež uplatnenie v silových športoch. Je užitočný v mnohých smeroch -pomáha

zvýšiť tvorbu energie z tukov, čiže sa uplatňuje pri redukcii hmotnosti, pomáha však tiež

podaný pred tréningom k uvoľneniu nadmerného svalového tonusu, spôsobí zvýšené

potenie, čo je výhodné aj z dôvodu zníženia rizika svalového zranenia. Znižuje riziko

preťaženia srdca (Fořt, 1996).

Stanovená priemerná potreba: 100-300 mg L-karnitínu (približne 25 % dennej

potreby sa tvorí endogénne). Príjem potravou je medzi 20-300 mg/d u zdravých dospelých

(nevegetariánov) a u prísnych vegetariánov je to len 1-3 mg/d. Najvýznamnejším zdrojom

endogénnej tvorby karnitínu je pečeň, kde sa tvorí z lyzínu, metionínu, vitamínu C,

niacínu, vitamínu B6 a redukovaného železa. Potreba karnitínu v tkanivách a jeho

koncentrácia sa určuje predovšetkým stupňom aktivity beta-oxidácie mastných kyselín

(Gröber, 2010).

41

1.4.3.9 Kreatín

Kreatín je jeden z najdôležitejších prírodných energetizujúcich suplementov

určených pre športovcov silových disciplín. Na rozdiel od mnohých iných suplementov bol

kreatín intenzívne skúmaný, do dnešného dňa bolo uskutočnených viac ako päťsto štúdií.

Tristo z nich bolo zameraných na účinok kreatínu na výkon a okolo 70 % z nich potvrdilo

pozitívny účinok. Tieto výskumy ukazujú, že kreatín má signifikantný účinok na zvýšenie

výkonu v tých športoch, ktoré vyžadujú vyššiu úroveň silových schopností. A má ešte

jedno veľké plus: mnoho štúdií preukázalo nárast svalovej hmoty v priemere 0,5 až 1 kg,

rovnako ako zníženie množstva telesného tuku. Predtým sa tento efekt považoval len za

dôsledok retencie vody, dnes už vidíme, že ide prevažne o čistú svalovú hmotu a iba malá

časť je tvorená zadržovanou vodou (Kleiner, 2010).

Kreatín je aminokyselina, ktorá sa vyskytuje v bežnej strave. Normálny denný

príjem je nižší než 1 g, ale odhadovaná denná potreba je u priemerného človeka 2 g.

Organizmus má len obmedzenú schopnosť syntézy kreatínu v pečeni, obličkách, pankrease

a v iných tkanivách, ale hlavným miestom jeho tvorby sú u ľudí obličky. Tie dopĺňajú

potrebné množstvo, ktoré nebolo dodané stravou. Syntéza prebieha z prekurzorových

aminokyselín (metionínu, arginínu a glycínu), ale je utlmená pri vysokom príjme kreatínu

stravou (Maughan a Burke, 2006).

Vo vnútri svalových buniek sa mení na kreatínfosfát (CP), látku, ktorá slúži ako

zdroj energie, postačujúci na niekoľko sekúnd práce. CP teda pracuje najlepšie pri

krátkych intenzívnych výkonoch ako napr. pri silovom tréningu. CP tiež pomáha doplniť

bunkovú rezervu ATP, molekulárneho paliva, ktoré dodáva energiu pre svalovú

kontrakciu. S vyššou zásobou ATP sú vaše svaly schopné vykonať viac práce.

Suplementácia kreatínom pôsobí na nárast svalovej hmoty nepriamo. Má nepriamy efekt:

môžete trénovať intenzívnejšie a to sa prejaví na náraste svalovej hmoty. Pokiaľ je kreatín

prítomný vo svaloch, vyvoláva to retenciu tekutín, čo v dôsledku môže ovplyvniť

metabolizmus sacharidov a bielkovín. Suplementácia kreatínom zvyšuje jeho množstvo vo

svaloch a zaisťuje pracujúcim svalom ďalší zdroj paliva okrem glykogénu zo sacharidov.

Otázkou je, ako veľa kreatínu potrebujeme. Približne 1 g kreatínu denne prijímame zo

stravy. Ale to nie je dostatočné množstvo, aby sa zvýšil výkon v silovom tréningu.

S kreatínom sa obvykle stretávame v práškovej forme ako s kreatín monohydrátom.

Neplatí, že čím viac kreatínu, tým lepšie. Telo má svoj strop v množstve kreatínu, ktoré je

schopné uložiť vo svaloch. Ak budete dodávať telu vyššie množstvo, nebude sa vo svaloch

42

ukladať. Pretože hladina kreatínu sa vo svaloch udrží po dobu približne troch týždňov, je

ďalšou možnou stratégiou cyklovanie príjmu kreatínu, kedy ho po určitú dobu užívate

a potom užívanie prerušíte. Začnete s dávkou 5 g kreatínu denne po dobu šiestich týždňov.

V porovnaní s prvým zmieneným postupom to potrvá dlhšie kým dosiahnete saturáciu, ale

výsledky budú prakticky rovnaké. Potom užívanie kreatínu prerušte na tri týždne a potom

ho opäť užívajte. V priebehu vynechania nedôjde k žiadnym zmenám v svalovom objeme

ani v tréningových výkonoch. Táto stratégia je úspornejšia a pritom vám zaistí rovnaké

efekty. Kreatín nie je toxický a výsledky štúdií nepreukázali žiadne negatívne vedľajšie

účinky pri dodržiavaní odporúčaných dávok. Neovplyvňuje procesy hospodárenia s vodou,

ku ktorým dochádza pri tréningu, čo je dobrou správou pre športovcov vytrvalostných

disciplín, ktorí často trénujú v horúcom počasí. Ale keď prijmete veľkú dávku kreatínu

naraz, môže dôjsť k podráždeniu žalúdka. Jediným známym vedľajším účinkom spojeným

s užívaním kreatínu v množstve 1 až 10 g denne je retencia tekutín. Dôležitou informáciou

vzťahujúcou sa k suplementácii kreatínom je to, že najlepšie účinkuje v kombinácii so

sacharidmi. Táto kombinácia zvyšuje množstvo kreatínu vo svaloch až o 60 %! (Kleiner,

2010).

Nie je pochýb o tom, že je účinný pre výbušnú silu a pre silovú vytrvalosť.

Stimuluje tvorbu svalovej hmoty, podporuje aktuálny výkon. Dávky až 30 g denne

vyžadujú kontrolu príjmu bielkovín, pretože kreatín sa dá považovať za významný zdroj

dusíka. Nadbytok sa vylučuje v neškodnej forme kreatinínu obličkami do moču (Fořt,

1998).

Je obsiahnutý hlavne v červenom mäse, kde bol tiež objavený. Jeho koncentrácia

v prirodzených zdrojoch je však nízka, jedna lyžica práškového kreatínu odpovedá obsahu

v 10 kg hovädzieho mäsa. Preto sa vyrába synteticky. Kreatín zvyšuje naplnenie svalovej

bunky vodou a podporuje tým rast svalového objemu (Smejkal a Rudzinskyj, 1999).

Doplňujúce poznámky podľa Fořta (Fořt, 1998) :

• jeden kilogram mäsa = 4 g kreatínu

• keratín je zdrojom energie v bunkách, kde tvorí rovnováhu s ATP

• keratín neutralizuje kyselinu mliečnu, hromadiacu sa v svaloch v priebehu cvičenia

• keratín podporuje prenos energie z mitochondrií, vznikajúcej tam z tukov, a tá sa

využíva na činnosť svalových bielkovín v priebehu svalovej činnosti

43

• primerané podávanie kreatínu zvyšuje jeho obsah v svaloch o 50 %

• kreatínu je v pokojovom stave pred výkonom asi 4 x väčšia zásoba ako ATP

• keratín sa tvorí z arginínu za účasti metionínu a glycínu

• keratín je látka lipotropná, inými slovami, pomáha premieňať tuk na energiu

Dobre známy je jeho účinok na stimuláciu sily a výkonu, ale niektorí vedci mu ešte

pripisujú k dobru ďalší účinok na svalový rast, ktorý je vysvetľovaný niekoľkými možnými

mechanizmami (Rowley, 2009):

• svaly rastú v dôsledku toho, že kreatín stimuluje silu a vytrvalosť

• kreatín viaže v svaloch vodu, ktorá spôsobí zväčšenie objemu svalov

• napumpovanie vody do svalov spôsobí nielen objemový efekt, ale voda tiež štartuje

komplex chemických reakcií, ktoré majú anabolický efekt

• kreatín stimuluje tvorbu svalového „paliva“ – glykogénu, podporujúceho vyšší

fyzický výkon a plnosť svalstva

• kreatín aktivuje svaly tým, že prispieva k vzniku tzv. satelitných buniek, vďaka

ktorým majú svaly vyššiu regeneračnú schopnosť, a tak rastú rýchlejšie

1.5 Zakázané podporné výživové prostriedky

Pokiaľ sa zaoberáme problematikou špeciálnych doplnkov výživy, nemôžme

ponechať bez povšimnutia ani chúlostivú, ale o to viac v súčasnosti frekventovanú otázku

použitia anabolických steroidov a iných dopingových prostriedkov (Smejkal a Rudzinskyj,

1999).

Za doping v športe sa považuje použitie látok zo zakázaných farmakologických

skupín alebo metód podľa príslušného zoznamu športovcom samým alebo za pomoci

druhej osoby pri súťaži alebo v tréningu (Hnízdil a i., 2000).

Doping je definovaný ako jav, pri ktorom dochádza k porušeniu jedného alebo

viacerých antidopingových pravidiel, ktoré sú uvedené v nasledujúcich článkoch (Pyšný,

2006):

a) prítomnosť zakázanej látky či jej metabolitov alebo indikátorov v tele športovca

b) použitie alebo pokus o použitie zakázanej látky alebo metódy

44

c) odmietnutie alebo nedostavenie sa k odberu vzorky bez náležitého dôvodu po

výzve, alebo iný spôsob vyhýbania sa dopingovej kontrole

d) porušenie požiadaviek týkajúcich sa dostupnosti športovca pre kontrolu mimo

súťaž vrátane neposkytnutí požadovanej informácie o pobyte a vyhýbanie sa testom

e) podvádzanie alebo pokus o podvádzanie v priebehu ktorejkoľvek časti dopingovej

kontroly

f) držanie zakázaných látok a látok umožňujúcich zakázané metódy

g) nelegálne zaobchádzanie s akoukoľvek zakázanou látkou alebo látkou

umožňujúcou zakázané metódy

h) podávanie či pokus o podávanie zakázanej látky alebo aplikácia metódy

športovcovi alebo podporovanie, podnecovanie, navádzanie, napomáhanie alebo

iná preukázaná spoluvina

Škála dopingových prostriedkov je veľmi široká a zahŕňa niekoľko skupín

dopingových látok. Ich spoločným znakom je skutočnosť, že sa jedná o farmakologické

preparáty - teda lieky, ktoré nie sú voľne predajné (Smejkal a Rudzinskyj, 1999).

Dopingové látky a metódy rozdeľujeme do nasledujúcich kategórií (Vítek, 2008):

a) látky zakázané stále (pri súťaži aj mimo súťaž)

• anabolické látky - do tejto skupiny patria anabolické steroidy a ostatné anabolické

látky. Anabolické steroidy sa rozdeľujú na endogénne (vznikajúce v ľudskom tele)

a na exogénne (syntetické). Medzi ostatné anabolické látky patria látky chemicky

sa líšiace od anabolických steroidov, ktoré však majú preukázateľný anabolický

účinok.

• peptidové hormóny a príbuzné látky - do tejto skupiny patria hormóny nesteroidnej

povahy, ktoré majú buď anabolické účinky, alebo látky ovplyvňujúce krvotvorbu.

• beta-2-antagonisti - látky ovplyvňujúce vegetatívnu nervovú sústavu, ktoré okrem

celého radu iných účinkov pôsobia aj na tukové a svalové tkanivo.

• látky s antiestrogénnou aktivitou - tieto látky sa rozdeľujú do niekoľkých ďalších

skupín a ich hlavným účinkom je ovplyvnenie metabolizmu pohlavných hormónov

v zmysle zvýšenej produkcie anabolických steroidných hormónov.

45

• diuretiká a ďalšie maskovacie látky - do tejto skupiny patria látky, ktoré maskujú

užitie inej dopingovej látky. Medzi typické príklady týchto látok patria diuretiká

(močopudné látky).

b) metódy zakázané stále (pri súťaži aj mimo súťaž)

• zvyšovanie prenosu kyslíka – medzi takéto metódy patrí krvný doping a umelé

zvyšovanie spotreby, prenosu alebo dodávky kyslíka pomocou farmaceutických

preparátov.

• chemická a fyzikálna manipulácia s biologickým materiálom – medzi najbežnejšie

metódy takejto manipulácie patrí cievkovanie močového mechúra, úprava moču

a vnútrožilová infúzia látok maskujúcich prítomnosť látok zakázaných.

• génový doping – jedná sa o cielené použitie buniek, génov alebo modifikáciu

génov, ktoré majú schopnosť zvýšiť športový výkon.

c) látky a metódy zakázané pri súťaži

• stimulanty – do tejto skupiny patrí veľké množstvo látok pôsobiacich stimulačne na

centrálny nervový systém.

• narkotické analgetiká – látky, ktoré umožňujú posunúť prah bolesti a týmto

spôsobom zvyšovať fyzickú výkonnosť.

• kanabinoidy – látky pôsobiace na centrálny nervový systém, zaraďujeme tu hlavne

marihuanu a hašiš.

• glukokortikoidy – látky ovplyvňujúce energetický metabolizmus, ktoré súčasne

pôsobia aj na centrálny nervový systém.

Použitie mnohých z nich je obmedzené na úzky okruh športovcov zúčastňujúcich sa

súťaží. Ale inak je to s anabolickými steroidmi. Tie sú dealermi ponúkané veľmi často

v prostredí fitcentier, kde nachádzajú vhodné „podhubie“ medzi mladíkmi túžiacimi po

rýchlom úspechu v budovaní svalovej hmoty a sily za akúkoľvek cenu (Smejkal a

Rudzinskyj, 1999).

Zakázané látky sú obvykle užívané vo forme tabliet či roztokov, niektoré sú určené

k aplikácii injekciou alebo infúziou. Najčastejším spôsobom ich podania je požitie ústami,

tak ako je tomu u väčšiny liekov (Hnízdil a i., 2000).

46

1.5.1 Anabolické steroidy

Chemicky sa jedná o deriváty mužského pohlavného hormónu testosterónu, ktorý je

„zodpovedný“ za nárast svalovej hmoty a silu mužov. Vyššia hladina tohto hormónu

samozrejme zvyšuje schopnosť proteosyntézy, teda tvorby svalovej bielkoviny a urýchľuje

regeneráciu. Športovec získava schopnosť viac a tvrdšie trénovať, je akoby „nabitý“

energiou za súčasného nárastu výkonnosti. Zdalo by sa teda, že je všetko ideálne keby

neexistovalo reálne nebezpečenstvo negatívnych vedľajších zdravotných účinkov. Áno,

použitie anabolík si vyberá svoju krutú daň a to i tu najvyššiu – v podobe ľudských

životov. Samozrejme väčšinou nie sú negatívne dopady tak dramatické. Medzi tie mierne

môžeme počítať rôzne vizuálne defekty ako anabolické akné, gynekomastia (tvorba

tukového hrbolčeka pod prsnou bradavkou – dôsledok premeny mužských hormónov na

ženské), zhoršenie pečeňových testov až po prejavy žltačky, zhoršenie či strata potencie

súvisia so zmenšením až atrofiou semenníkov, vypadávanie vlasov. Jednoznačne je

preukázané zvýšenie hladiny cholesterolu. Medzi tie najhoršie patrí stimulácia tvorby

rôznych druhov karcinómov – pečene, prostaty, semenníkov atď. (Smejkal a Rudzinskyj,

1999).

Existujú dve hlavné metódy aplikácie steroidov do ľudského tela – orálna

a injekčná. Orálne steroidy sa vyskytujú v tabletách alebo kapsulách a užívajú sa rovnakým

spôsobom ako iné lieky. Lekári aj športovci sa zhodujú na tom, že orálne steroidy zaťažujú

pečeň omnoho viac ako injekčné formy týchto látok. Vzhľadom k tomu, že museli byť

upravené, spomalí sa ich rozklad a zvýši životnosť. Orálne steroidy sa potom vo väčšom

množstve sústreďujú v pečeni (Embleton a Thorne, 1998).

Preparáty v pokoji neškodné môžu pri telesnej záťaži pôsobiť toxicky, pretože sa

mení ich koncentrácia. Zistenie dopingových látok je pri súčasnej technike ľahké, dokonca

aj spätne, po prerušení podávania. Športovec, ktorý sa odmietne podrobiť antidopingovej

kontrole, je považovaný za športovca, ktorý dopoval (Demetrovič, 1988).

1.5.2 Peptidové hormóny

Do tejto skupiny patrí erytropoetín, rastový hormón, inzulínu podobné rastové

faktory, mechanické rastové faktory, gonadotropíny, inzulín, kortikotropíny a ďalšie látky

s podobnou chemickou štruktúrou alebo podobnými biologickými účinkami a ich

uvoľňujúce faktory.

47

Táto skupina látok patrí k najľahšie zneužiteľným, a to z dvoch dôvodov: ide

o látky, ktoré telo tvorí v určitej miere samo a preto je obtiažne zistiť, či sa jedná o doping

či o fyziologicky zvýšenú hladinu látky a druhým dôvodom je veľmi krátky polčas rozpadu

týchto látok. Sú zistiteľné len niekoľko desiatok minút či hodín po požití, aj keď ich účinky

na organizmus sú dlhodobé (Pyšný, 2006).

1.5.3 Beta antagonisti

Beta antagonisti sa tiež niekedy zaraďujú do skupiny „ostatné anabolické látky“,

a to pre čiastočný anabolický účinok clenbuterolu (Nekola, 2000).

Clenbuterol je látka ovplyvňujúca výkonnosť. Kulturistov zaujal, pretože má

jednak schopnosť chrániť svalovú hmotu počas striktnej diéty a ďalej tiež znižuje

množstvo tuku – čo sú dva primárne ciele predsúťažnej prípravy.

Medzi najčastejšie vedľajšie účinky patrí nevoľnosť, bolesť hlavy a nespavosť –

obvykle ide o kombináciu všetkých troch symptómov. Najvážnejším nežiadúcim efektom,

ktorý môže spôsobiť dokonca aj smrť, je tachykardia – zrýchlená činnosť srdca (Embleton

a Thorne, 1998).

1.5.4 Diuretiká

Ich primárnou úlohou je liečba vysokého krvného tlaku. Hrajú tiež dôležitú rolu

v odstraňovaní edémov a nadmernej retencii tekutín, spôsobenej srdečnými chorobami

alebo zlyhaním obličiek. Kulturisti obvykle užívajú diuretiká z dvoch hlavných dôvodov –

chcú vylúčiť nadbytočnú extracelulárnu tekutinu pred súťažou a „nariediť“ svoj moč kvôli

dopingovým testom.

Hlavný vedľajší účinok týchto látok je spojený s dehydratáciou. Diuretiká môžu

tiež vážne poškodiť obličky a tým dokonca ohroziť život športovca. Vedľajšie účinky sa

najčastejšie prejavujú svalovými kŕčmi. Tie sú spôsobené nedostatkom iónov sodíka,

draslíka a hlavne vápnika. Okrem svalových kŕčov môže nízka hladina elektrolytov

ovplyvniť tiež kardiovaskulárny systém – hlavne srdce (Embleton a Thorne, 1998).

48

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom našej záverečnej diplomovej práce bolo analyzovať a poukázať na

problematiku užívania dovolených doplnkov výživy vo fitness a kulturistike, ako aj

poukázať na nevhodnosť užívania zakázaných podporných prostriedkov a tiež získanie

informácií o užívaní doplnkov výživy športujúcich, ich vzťah k suplementácii, dôvody na

ich užívanie a výber.

49

3 METODIKA PRÁCE

Teoretickú časť diplomovej práce sme spracovali zozbieraním a preštudovaním

vedeckej a odbornej literatúry týkajúcej sa témy našej práce.

V praktickej časti sme formou dotazníkov zisťovali rozšírenosť užívania

dovolených ako aj zakázaných doplnkov výživy, dôvody na ich užívanie, spokojnosť

s výsledným efektom a tiež informovanosť športovcov o rizikách príjmu zakázaných

podporných prostriedkov.

Všetci oslovení respondenti boli oboznámení s cieľom, obsahom a základnými

pokynmi pre vyplnenie dotazníka. Skúmanými respondentmi boli ženy a muži rôznych

vekových kategórií venujúci sa posilňovaniu na rozličných úrovniach. Prieskum prebiehal

v mestách Bardejov a Bratislava od začiatku februára do polovice marca 2011.

Rozdaných bolo celkom 60 dotazníkov, naspäť sa nám vyplnených vrátilo 51

dotazníkov. Dotazník obsahoval 12 uzatvorených otázok s možnosťou výberu odpovede

z ponúkaných možností, 2 otázky boli kombinované, teda s možnosťou označenia

ponúkanej odpovede alebo doplnenia vlastnej odpovede a 1 otázka bola otvoreného typu.

V prvých troch otázkach sme zisťovali základné údaje o respondentoch, a to pohlavie, vek

a vzdelanie. Ďalšie otázky sa týkali úrovne a frekvencie športovania a užívania dovolených

ako aj zakázaných doplnkov výživy. Náš súbor tvorilo 39 mužov a 12 žien. Výsledky sme

spracovali do tabuľkovej a grafickej formy.

50

4 VÝSLEDKY

Otázka č. 1 Pohlavie

Tabuľka 5 Pohlavie respondentov

Pohlavie Počet respondentov

muži 39

ženy 12

spolu 51

76%

24%

mužiženy

Graf 1 Pohlavie respondentov

Celkový počet hodnotených respondentov bol 51, z toho 39 mužov a 12 žien. Percentuálne

zastúpenie pohlavia je zobrazené v grafe.

51

Otázka č. 2 Vek

Tabuľka 6 Vek respondentov

Vek Počet respondentov

0 až 18 3

19 až 26 25

27 až 34 19

35 až 42 2

43 a viac 2

6%

49%

37%

4% 4%

0 až 1819 až 2627 až 3435 až 4243 a viac

Graf 2 Vek respondentov

Podľa veku boli respondenti rozdelený do piatich kategórií. Najviac (49 %) ich spadalo do

vekovej kategórie 19 – 26 rokov. Najmenej (4 %) tvorilo vekové kategórie 35 až 42 rokov

a 43 a viac rokov. Z nášho výskumu vyplýva, že posilňovne navštevujú prevažne mladí

ľudia do 34 rokov.

52

Otázka č. 3 Vzdelanie

Tabuľka 7 Vzdelanie respondentov

Vzdelanie Počet respondentov

základné 1

stredné 3

stredné s maturitou 23

vysokoškolské 24

2% 6%

45%

47% základnéstrednéstredné s maturitouvysokoškolské

Graf 3 Vzdelanie respondentov

Takmer rovnaké bolo zastúpenie respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou

(45 %) a vysokoškolským vzdelaním (47 %). Iba 1 z opýtaných mal ukončené základné

vzdelanie a 6 % stredné.

53

Otázka č. 4 Na akej úrovni sa zaoberáte športom?

Tabuľka 8 Úroveň športovania

Úroveň športovania Počet respondentov

rekreačne 33

výkonnostne 16

vrcholovo 2

65%

31%

4%

rekreačnevýkonnostnevrcholovo

Graf 4 Úroveň športovania

Väčšina respondentov (65 %) sa venuje posilňovaniu len rekreačne, výkonnostne 31 %

a len 2 respondenti sa venujú posilňovaniu na vrcholovej úrovni.

54

Otázka č. 5 Ako často trénujete?

Tabuľka 9 Frekvencia trénovania

Frekvencia Počet respondentov

1x 4

2x 11

2 – 3x 1

3x 10

3 – 4x 2

4x 11

4 – 5x 2

5x 7

6 – 7x 3

8%

21%

2%

20%4%

21%

4%

14%

6%

1x2x2 - 3x3x3 - 4x4x4 - 5x5x6 - 7x

Graf 5 Frekvencia trénovania

Frekvencia trénovania bola veľmi rôzna, respondenti najčastejšie trénovali dva, tri alebo

štyri dni v týždni.

55

Otázka č. 6 Používate nejaké doplnky športovej výživy?

Tabuľka 10 Užívanie doplnkov

Používanie doplnkov Počet respondentov

áno 32

nie 19

63%

37%

ánonie

Graf 6 Užívanie doplnkov

V otázke o výživových doplnkoch 32 respondentov uviedlo, že výživové doplnky užíva

pravidelne. Najčastejšie užívané kategórie suplementov sú gainery, proteíny,

aminokyseliny, vitamíny a kĺbová výživa. 37 % opýtaných neužíva žiadne doplnky

športovej výživy.

56

Otázka č. 7 Odkedy užívate doplnky výživy v rámci športovej kariéry?

Tabuľka 11 Začiatok užívania doplnkov

Užívanie doplnkov Počet respondentov

od začiatku 5

po polroku 6

po roku 4

po viacerých rokoch 17

neužívam 19

10%

12%

8%

33%

37%od začiatkupo polrokupo rokupo viacerých rokochneužívam

Graf 7 Začiatok užívania doplnkov

Od začiatku svojej športovej kariéry užíva doplnky len 5 respondentov, čo predstavuje

10 % sledovaného súboru. Väčšina športovcov začala suplementy užívať až po viacerých

rokoch pravidelného cvičenia.

57

Otázka č. 8 Čo u vás rozhodlo prijímať doplnky výživy?

Tabuľka 12 Dôvod užívania doplnkov

Dôvod užívania doplnkov Počet respondentov

tréner, odborník 13

vlastné znalosti 15

iné 5

neužívam 19

25%

29%10%

36%

odporúčanie trénera, odborníkavlastné znalostiinéneužívam

Graf 8 Dôvod užívania doplnkov

Takmer všetci užívatelia doplnkov uviedli, že suplementy začali prijímať vďaka vlastným

znalostiam alebo na odporúčanie trénera či odborníka. Len 5 respondentov uviedlo

v odpovedi možnosť iné, kde doplnili ako dôvod začiatku užívania stagnáciu, rady

známych a pod.

58

Otázka č. 9 Koľko priemerne mesačne investujete do doplnkov výživy?

Tabuľka 13 Priemerná mesačná investícia

Suma Počet respondentov

do 19 € 13

20 – 39 € 10

40 – 59 € 6

60 € a viac 3

neužívam 19

25%

20%

12%6%

37%

do 19 EUR20 - 39 EUR40 - 59 EUR60 EUR a viacneužívam

Graf 9 Priemerná mesačná investícia

Štvrtina respondentov mesačne do doplnkov výživy investuje do 19 €. Ďalších 20 %

opýtaných je ochotných mesačne investovať 20 – 39 €, iba traja respondenti minú mesačne

aj viac ako 60 €.

59

Otázka č. 10 Na základe čoho si vyberáte doplnky výživy?

Tabuľka 14 Výber doplnkov

Dôvod Počet respondentov

kvalita 17

cena 8

iné 7

neužívam 19

33%

16%14%

37%

kvalitacenainéneužívam

Graf 10 Výber doplnkov

Väčšina opýtaných (33 %) si doplnky výživy vyberá na základe kvality výrobku, cena je

rozhodujúcim kritériom výberu pre 8 respondentov. Možnosť iné uviedlo 14 % opýtaných,

kde doplnili ako iné dôvody odporúčanie a výber doplnkov trénerom, značka, pomer cena

a kvalita a chuť.

60

Otázka č. 11 Dodržiavate presné dávkovanie užívaných doplnkov a ich správne

načasovanie?

Tabuľka 15 Dodržiavanie dávkovania a načasovania Dodržiavanie dávkovania a načasovania Počet respondentov

áno 16

nie 3

ako kedy 13

neužívam 19

31%

6%

25%

38%

áno nieako kedyneužívam

Graf 11 Dodržiavanie dávkovania a načasovania

Dodržiavanie presného dávkovania a správneho načasovania užívaných doplnkov uviedlo

31 % opýtaných respondentov, 25 % uviedlo možnosť ako kedy a 6 % opýtaných sa

priznalo, že dávkovanie ani načasovanie nedodržiava.

61

Otázka č. 12 Pociťujete podporný vplyv vami užívaných doplnkov?

Tabuľka 16 Podporný vplyv

Podporný vplyv Počet respondentov

áno 22

nie 5

neviem 5

neužívam 19

43%

10%10%

37%

ánonieneviemneužívam

Graf 12 Podporný vplyv

Väčšina užívateľov doplnkov pociťuje ich podporný vplyv, u 10 % respondentov užívané

doplnky nesplnili požadovaný efekt a rovnaké percento opýtaných sa k tejto otázke

nevedelo vyjadriť.

62

Otázka č. 13 Boli by ste ochotný pre zvýšenie výkonu alebo zlepšenie kondície užívať

aj zakázané doplnky (dopingové látky)?

Tabuľka 17 Názor na zakázané doplnky

Názor na zakázané doplnky Počet respondentov

áno 6

nie 45

12%

88%

ánonie

Graf 13 Názor na zakázané doplnky

Prevažná väčšina respondentov (88 %) nie je v žiadnom prípade ochotná pre zvýšenie

výkonu alebo zlepšenie kondície užívať dopingové látky. Zvyšných 12 % opýtaných by

bolo ochotných vyskúšať aj zakázané doplnky.

63

Otázka č. 14 Vyskúšali ste už niekedy zakázané doplnky (doping)?

Tabuľka 18 Skúsenosti s dopingom

Skúsenosti s dopingom Počet respondentov

áno 3

nie 48

6%

94%

ánonie

Graf 14 Skúsenosti s dopingom

Zakázané doplnky vyskúšalo len 6 % opýtaných respondentov, zvyšných 94 % nemá

žiadne skúsenosti s dopingom.

64

Otázka č. 15 Poznáte niektoré riziká užívania dopingových látok?

Tabuľka 19 Znalosť rizík

Znalosť rizík Počet respondentov

áno 42

nie 9

82%

18%

ánonie

Graf 15 Znalosť rizík

Väčšina respondentov uviedla, že si je vedomá rizík spojených s užívaním dopingových

látok, 18 % opýtaných žiadne riziká spojené s užívaním dopingových látok nepozná.

65

5 DISKUSIA

Väčšina našich respondentov (65 %) sa posilňovaniu venuje len rekreačne, na

výkonnostnej úrovni trénuje 16 športovcov, len 2 sa zaoberajú kulturistikou vrcholovo.

V otázke užívania doplnkov výživy sa zhodujeme s výsledkom prieskumu Lazara

(Lazar, 2006), ktorý podobne ako my tvrdí, že viac ako polovica návštevníkov posilňovní

v nejakej miere doplnky športovej výživy užíva. V nami skúmanom súbore 51 športovcov

doplnky výživy užíva 32 (63 %) respondentov a v súbore 62 športovcov Lazara (Lazar,

2006) to bolo 34 (55 %).

Spolu s Neštickou (Neštická, 2010) konštatujeme, že najviac respondentov sa pri

rozhodovaní o prijímaní doplnkov výživy najviac spolieha na vlastné znalosti získané

z rôznych zdrojov. V súbore našich respondentov sú vlastné znalosti rozhodujúce u 15

(29 %) opýtaných a v súbore Neštickej (Neštická, 2010) u 14 (31 %) respondentov.

Čo sa týka výberu doplnkov výživy, rovnako ako uvádza Smolka (2008), aj nami

vybraný súbor športovcov užívajúcich suplementy uviedol ako hlavné rozhodujúce

kritérium kvalitu daného výrobku. Konkrétne sa takto vyjadrilo 17 (33 %) športovcov

nášho súboru a v súbore Smolku (Smolka, 2008) 171 (51 %) respondentov.

Pokiaľ ide o pociťovanie podporného vplyvu užívaných doplnkov, podobne ako

v súbore respondentov Neštickej (Neštická, 2010), aj náš súbor potvrdil, že užívaný

doplnok splnil očakávaný efekt. Takto v našom súbore odpovedalo 22 (43 %) a v súbore

Neštickej (Neštická, 2010) 28 (61 %) respondentov.

Tak isto ako uvádza Lazar (2006), aj väčšina našich respondentov je zásadne proti

užívaniu zakázaných doplnkov. V našom súbore sa takto vyjadrilo 45 (88 %) respondentov

a v súbore Lazara (Lazar, 2006) to bolo 48 (77 %) respondentov.

Rovnako ako Němcová (2010) tvrdíme, že informovanosť športovcov o rizikách

užívania dopingových látok je na pomerne dobrej úrovni. V našom súbore bolo s rizikami

dopingových látok oboznámených 42 (82 %) respondentov a v súbore Němcovej

(Němcová, 2010) 52 (84 %) respondentov. Môžeme teda konštatovať, že športovci sú

dostatočne informovaní o zdravotných rizikách súvisiacich s užívaním dopingu.

66

6 ZÁVER

Príjem pestrej a vyváženej stravy je základom pre podanie kvalitného výkonu

každého športovca. Môže však nastať situácia, kedy naše telo nie je schopné prijať alebo

spracovať dostatok bežnej stravy na vyrovnanie energetickej bilancie, a práve vtedy je

vhodné využiť suplementy. Samozrejme je potrebné si uvedomiť, že ide len o doplnky

stravy, ktoré bežnú stravu nikdy nenahradia.

Tieto výrobky pomáhajú športovcom dosahovať rýchlejšie pokroky a lepšie

športové výkony. Ak sa užívajú popri kvalitnej a vyváženej strave, umožňujú dosiahnuť

kvalitatívne aj kvantitatívne výsledky.

V diplomovej práci sme sa teoreticky aj formou dotazníka zaoberali problematikou

užívania dovolených aj zakázaných podporných prostriedkov. Náš prieskum potvrdil, že

užívanie dovolených podporných prostriedkov je u návštevníkov posilňovní značne

rozšírené. Viac ako polovica pravidelne užíva výživové doplnky, obvykle však ich výber

nekonzultuje s odborníkmi a spolieha sa skôr na vlastné znalosti.

Väčšina našich respondentov odpovedala, že užívané doplnky splnili očakávaný efekt.

S výsledkom užívania nebolo spokojných len päť respondentov. Medzi najobľúbenejšie

a najčastejšie užívané patria proteíny, gainery a aminokyselinové doplnky. Jednotlivé

doplnky výživy môžu byť prijímané vo forme tabliet, extraktov, práškov, toboliek, tyčiniek

alebo nápojov.

V snahe dosiahnuť čo najlepší športový výkon sa často používajú farmakologické

látky a metódy, ktoré nefyziologickým spôsobom zvyšujú výkon organizmu a majú

devastačné následky na ľudský organizmus.

Len nízke percento opýtaných priznáva, že by boli ochotní siahnuť aj po

zakázaných podporných prostriedkoch. Vlastnú skúsenosť so zakázanými doplnkami

priznali iba traja respondenti.

Neznalosť vedľajších účinkov dopingových látok prináša so sebou nebezpečenstvo

trvalého poškodenia zdravia. Vyrážky, strie a vypadávanie vlasov sú len predzvesťou

vážnejších zdravotných problémov, ktoré nezriedka končia smrťou. Napriek všetkým

svojim negatívam sa tieto zakázané látky stále používajú a z vrcholového športu prenikajú

aj do športovania rekreačného.

67

POUŽITÁ LITERATÚRA

1. BEŇO, I. 2001. Náuka o výžive. Martin: Osveta, 2001. 141 s. ISBN 80-8063-126-3.

2. BÉDER, I. a i. 2005. Výživa a dietetika. Bratislava: Univerzita Komenského, 2005.

188 s. ISBN 80-223-2007-2.

3. BRAND-MILLER, J. a i. 2004. Glukózová revoluce. Praha: TRITON, 2004. 223 s.

ISBN 80-7254-535-3.

4. BROWN, L. a i. 2008. Posilování od A do Z. Brno: CPress, 2008. 272 s. ISBN 978-

80-251-2122-1.

5. CLARKOVÁ, N. 2000. Sportovní výživa. Praha: Grada Publishing, 2000. 272 s.

ISBN 80-247-9047-5.

6. CLARK, N. 2009. Sportovní výživa. Praha: Grada Publishing, 2009. 352 s. ISBN

978-80-247-2783-7.

7. DEMETROVIČ, E. a i. 1988. Encyklopedie tělesné kultury a-o. Praha: Olympia,

1988. 462 s. ISBN 077-039-88.

8. DIVIŠ, L. 2000. Aminokyseliny – popis funkce se zaměřením na využití

v kulturistice [online]. 2000 [cit. 2009-02-20], dostupné na internete:

<http://www.bodybuilding.cz/divis/aminokyseliny_popis_funkce_s_zamerenim_na

_vyuziti_v_kulturistice.html>.

9. EMBLETON, P. a THORNE, G. 1998. Suplementy ve výživě. Pardubice: Svět

kulturistiky, 1998. 570 s. ISBN 80-902589-7-2.

10. FERENČÍK, M. a i. 2000. Biochémia. Bratislava: SLOVAK ACADEMIC PRESS,

2000. 924 s. ISBN 80-88908-58-2.

11. FOŘT, P. 2006. Co (ještě) nevíte o výživě (i ve sportu). Pardubice: Svět

kulturistiky, 2006. 190 s. ISBN 80-86462-02-1.

12. FOŘT, P. 2005. Výživa pro dokonalou kondici a zdraví. Praha: Grada Publishing,

2005. 181 s. ISBN 80-247-1057-9.

13. FOŘT, P. 1999. Zdravá výživa nejen pro ženy. Praha: PRAGMA, 1999. 394 s.

ISBN 80-7205-722-7.

14. FOŘT, P. 1998. Výživa (hlavně) pro kulturistiku a fitness. Pardubice: Svět

kulturistiky, 1998. 151 s. ISBN 978-80-902589-1-4.

15. FOŘT, P. 1996. Výživa nejen pro kulturisty. Pardubice: Svět kulturistiky, 1996. 253

s.

68

16. GROFOVÁ, Z. 2007. Nutriční podpora. Praha: Grada Publishing, 2007. 240 s.

ISBN 978-80-247-1868-2.

17. GRÖBER, U. 2010. Mikronutrienty. Bratislava: Balneotherma, 2010. 477 s. ISBN

978-80-970156-4-0.

18. HNÍZDIL, J. a i. 2000. Doping aneb zákulisí vrcholového sportu. Praha: Grada

Publishing, 2000. 152 s. ISBN 80-7169-776-1.

19. HOLEČEK, M. 2006. Regulace metabolizmu cukrů, tuků, bílkovin a aminokyselin.

Praha: Grada Publishing, 2006. 288 s. ISBN 80-247-1562-7.

20. JEDLIČKA, J. – JANKO, I. 2007. Zdravý životný štýl. Nitra: SPU, 2007. 133 s.

ISBN 978-80-8069-900-0.

21. JIRKA, Z. 1990. Regenerace a sport. Praha: Olympia, 1990. 254 s. ISBN 80-7033-

052-X.

22. KLEINER, S. - GREENWOOD – ROBINSON, M. 2010. Fitness výživa. Praha:

Grada, 2010. 304 s. ISBN 978-80-247-3253-4.

23. KONOPKA, P. 2004. Sportovní výživa. České Budejovice: KOPP, 2004. 125 s.

ISBN 80-7232-228-1.

24. KUKAČKA, V. 2008. Zdravý životní styl. České Budějovice: Jihočeská univerzita,

2008. 177 s. ISBN 978-80-7394-105-5.

25. KUNOVÁ, V. 2004. Zdravá výživa. Praha: Grada Publishing, 2004. 136 s. ISBN

80-247-0736-5.

26. KYSELOVIČ, J. 2002. Biochémia výživy. Nitra: SPU, 2002. 121 s. ISBN 80-8069-

096-0.

27. LAZAR, A. 2006. Motivační aspekty kondičního cvičení: užívání výživových

dplňků: bakalářská práce. Brno: Masarykova univerzita, 2006. 41 s.

28. MAGULA, D. 2001. Výživa a zdravie. Nitra: SPU, 2001. 159 s. ISBN 80-7137-

948-4.

29. MACHOVÁ, J. a KUBÁTOVÁ, D. 2009. Výchova ke zdraví. Praha: Grada

Publishing, 2009. 296 s. ISBN 978-80-247-2715-8.

30. MAĽA, P. – DUDRIKOVÁ, E. 2000. Správna výživa ľudí. Košice: Univerzita

veterinárskeho lekárstva, 2000. 232 s. ISBN 80-88985-27-7.

31. MANDELOVÁ, L. a HRNČIŘÍKOVÁ, I. 2007. Základy výživy ve sportu. Brno:

Masarykova univerzita, 2007. 72 s. ISBN 978-80-210-4281-0.

32. MAUGHAN, R.- BURKE, L. 2006. Výživa ve sportu. Praha: GALÉN, 2006. 311 s.

ISBN 80-7262-318-4.

69

33. MEGA MASS A GAINER 2009 [online]. 2009 [cit. 2009-04-05], dostupné na

internete: < http://www.kulturistika.sk/index_go.html>.

34. MINDELL, E. – MUNDISOVÁ, H. 2006. Nová vitaminová bible. 2. vyd. Praha:

Euromedia Group, 2006. 576 s. ISBN 80-249-0744-5.

35. NEKOLA, J. 2000. Doping a sport. Praha: Olympia, 2000. 129 s. ISBN 80-7033-

137-2.

36. NEŠTICKÁ, P. 2010. Doplnky výživy v kulturistike: diplomová práca. Nitra: SPU,

2010. 79 s.

37. NĚMCOVÁ, D. 2010. Výživové doplnky vo výžive športovcov: diplomová práca.

Nitra: SPU, 2010. 124 s.

38. OSTEN, P. 2005. Osobní tréner III. Praha: Grada Publishing, 2005. 192 s. ISBN

80-247-1133-8.

39. PAVLUCH, L. a FROLÍKOVÁ, K. 2004. Osobní tréner. Praha: Grada Publishing,

2004. 232 s. ISBN 80-247-0678-4.

40. PIŤHA, J. a POLEDNE, R. 2009. Zdravá výživa pro každý den. Praha: Grada

Publishing, 2009. 144 s. ISBN 978-80-247-2488-1.

41. PYŠNÝ, L. 2006. Doping – rizika zneužití. Praha: Grada Publishing, 2006. 96 s.

ISBN 80-247-1702-6.

42. ROSCHINSKY, J. 2006. Hubneme cvičením a správnou výživou. Praha: Grada

Publishing, 2006. 140 s. ISBN 80-247-1747-6.

43. ROWLEY, B. 2009. Nejlepší suplementy [online]. 2009 [cit. 2009-04-05], dostupné

na internete: < http://www.muscle

fitness.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=162&Itemid=90>.

44. SHARON, M. 1998. Moderní výživa od A do Z. Praha: EUROMEDIA, 1998. 225 s.

ISBN 80-902502-1-1.

45. SHARON, M. 1994. Komplexní výživa. Praha: PRAGMA, 1994. 193 s. ISBN 80-

85213-54-0.

46. SMEJKAL, J. – RUDZINSKYJ, I. 1999. Kulturistika pro všechny. Pardubice: Svět

kulturistiky, 1999. 167 s. ISBN 80-902589-2-1.

47. SMOLKA, O. 2008. Doplňky stravy pro sportovce a legislativa: bakalářská práce.

Brno: Masarykova univerzita, 2008. 69 s.

48. STARNOVSKÁ, T. a CHOCENSKÁ, E. 2006. Nutriční terapie. Praha: Galén,

2006. 39 s. ISBN 80-7262-387-7.

70

49. STOPPANI, J. 2007. Předtréninková bomba. In Muscle&Fitness, roč. 17, 2007, č.

12, s. 26-27.

50. SUŠENÝ VAJEČNÝ BIELOK (EGG PROTEINE) 2009 [online]. 2009 [cit. 2009-

04-05], dostupné na internete: < http://www.kulturistika.sk/index_go.html>.

51. VÍTEK, L. 2008. Rozdělení dopingových látek [online]. 2008 [cit. 2009-03-05],

dostupné na internete: <http://www.sportvital.cz/cz/k1,111-doping-ve-sportu/c790-

rozdeleni-dopingovych-latek/>.

52. ZACHAR, D. 2004. Humánna výživa II. Zvolen: Technická univerzita, 2004. 218 s.

ISBN 80-228-1293-5.

53. ŽÁK, F. 2005. Výživa pre výkon a zdravie. Bratislava: ICM AGENCY, 2005. 132

s. ISBN 80-969268-2-9.

71

PRÍLOHY

Príloha A – Dotazník

Príloha B – CD nosič s diplomovou prácou

72

PRÍLOHA A

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA

V NITRE

FAKULTA AGROBIOLÓGIE A POTRAVINOVÝCH

ZDROJOV

UŽÍVANIE PODPORNÝCH VÝŽIVOVÝCH

PROSTRIEDKOV VO FITNESS A KULTURISTIKE

Diplomová práca

Študijný program: Výživa ľudí

Študijný odbor: 4188800 Výživa

Školiace pracovisko: Katedra výživy ľudí

Školiteľ: prof. Ing. Ivan Turianica, DrSc.

Konzultant: PaedDr. Ing. Jaroslav Jedlička, PhD.

2011 Bc. Ľudmila Tomečková

73

DOTAZNÍK

Volám sa Bc. Ľudmila Tomečková, študentka 5. ročníka SPU v Nitre a prosím Vás

o vyplnenie nasledovného dotazníka. Tento dotazník bude použitý výlučne pre účel

vypracovania mojej diplomovej práce, ktorá sa zaoberá problematikou doplnkov výživy vo

fitness a kulturistike. Dotazník je anonymný.

1. Pohlavie: a) muž b) žena 2. Vek:

a) 0-18 b) 19-26 c) 27-34 d) 35-42 e) 43 a viac

3. Vzdelanie:

a) základné b) stredné c) stredné s maturitou d) vysokoškolské

4. Na akej úrovni sa zaoberáte športom?

a) rekreačne b) výkonnostne c) vrcholovo

5. Ako často trénujete? (dni v týždni) 6. Používate nejaké doplnky športovej výživy?

a) áno (prosím vypíšte) b) nie

7. Odkedy užívate doplnky výživy v rámci športovej kariéry?

a) od začiatku b) po polroku c) po roku d) po viacerých rokoch e) neužívam

8. Čo u vás rozhodlo prijímať doplnky výživy?

a) odporúčanie trénera, odborníka b) vlastné znalosti c) iné.................... d) neužívam

74

9. Koľko priemerne mesačne investujete do doplnkov výživy? a) 0 – 19 € b) 20 – 39 € c) 40 – 59 € d) 60 € a viac e) neužívam

10. Na základe čoho si vyberáte doplnky výživy? a) kvalita b) cena c) iné..................... d) neužívam

11. Dodržiavate presné dávkovanie užívaných doplnkov a ich správne načasovanie?

a) áno b) nie c) ako kedy d) neužívam

12. Pociťujete podporný vplyv vami užívaných doplnkov? a) áno b) nie c) neviem d) neužívam

13. Boli by ste ochotný pre zvýšenie výkonu alebo zlepšenie kondície užívať aj zakázané doplnky (dopingové látky)?

a) áno b) nie

14. Vyskúšali ste už niekedy zakázané doplnky (doping)? a) áno (prosím vypíšte) b) nie

15. Poznáte niektoré riziká užívania dopingových látok? a) áno b) nie

Za čas venovaný vyplneniu môjho dotazníka Vám veľmi pekne ďakujem.