UČEBNÉ OSNOVY ISCED 2

Geografia

Názov predmetu

Geografia

Vzdelávacia oblasť

Človek a spoločnosť

Časový rozsah výučby

2 hodiny týždenne, 66 hodín ročne

Ročník

Piaty

Škola

ZŠ Hlavná 5, Družstevná pri Hornáde

Kód a názov ŠVP

ISCED 2

Stupeň vzdelania

nižšie sekundárne vzdelanie

Dĺžka štúdia

5 rokov

Vyučovací jazyk

Slovenský

Forma štúdia

Denná

Učebné osnovy sú totožné so vzdelávacím štandardom ŠVP pre príslušný predmet.

1. Charakteristika predmetu

Učebný predmet geografia rozvíja u žiakov poznanie jedinečnosti planéty Zem. Žiaci

pochopia význam poznania zákonitostí Zeme. Uvedomia si, že dokonalé pochopenie

princípov existencie Zeme im pomôže ju využívať a chrániť. Štúdium geografie im umožní

spoznávať krajinu, zákonitosti jej usporiadania, možnosti optimálneho využitia a ochrany

krajiny človekom.

Obsah geografie sa sústreďuje aj na väzby prírody a ľudskej spoločnosti. Vzhľadom na nárast

problémov, vyplývajúcich z aktivít človeka a ich dopadu na prírodné prostredie i na

spoločnosť, žiaci získajú aj skúsenosti ako reagovať na zmeny v priestore, pochopiť ich

a v budúcnosti riešiť.

Základnou geografickou kompetenciou je práca s mapou. Vedieť pracovať s mapou, čítať ju,

analyzovať obsah mapy a interpretovať ho, orientovať sa podľa mapy, vedieť zhotoviť

jednoduchý náčrt okolia a i.

Spoznávanie Zeme je základnou podmienkou jej ochrany. Každé miesto na Zemi je iné, líši sa

podnebím, rastlinstvom, živočíšstvom, obyvateľmi a ich výtvormi. Obyvateľstvo v rôznych

častiach sveta sa líši nielen jazykom ale aj svojou kultúrou či spôsobom života. Poznanie

týchto charakteristík a ich pochopenie vedie k porozumeniu predovšetkým vzájomných

väzieb v krajine. Posúdiť postavenie Slovenska v porovnaní s ostatnými štátmi, ako ďalej

zmeniť súčasný stav a pričiniť sa o rozvoj Slovenska a jeho regiónov tiež patria do

geografického poznávania.

Regionálna geografia v základnej škole tvorí základ vyučovania geografie. Je to pre žiakov

prijateľný spôsob ako získať veľa zaujímavých informácií o prostredí, ktoré ich zaujíma a

pritom sa naučiť potrebné informácie.

Regionálna geografia nie je len opis javov v jednotlivých regiónoch, ale prostredníctvom

konkrétnych javov žiaci získajú informácie, naučia sa ich porovnávať, triediť, vyhľadávať

vzťahy a vysvetľovať ich.

2. Ciele geografie v 5. ročníku: Rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať

Všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny

Prejavovať záujem o spôsob života ľudí v rôznych častiach sveta

Vedieť čítať mapu, orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest, autoatlas,

turistická a internetová mapa

Vnímať jedinečnosť prírodných javov a výtvorov na Zemi a vysvetliť prírodné javy na

základe vedomostí

Rozumieť grafom, diagramom

Hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje riešenia problémov interpretovať

(riešiť projekt, prezentovať ho)

Diskutovať o návrhoch

Oceniť krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa ich vážiť si a chrániť.

Požadovaný výstup žiakov z geografie v 5. ročníku a) orientovať sa na mape podľa zemepisných súradníc,

b) orientovať sa v pláne mesta, autoatlase, v mape alebo pláne na internete

c) vedieť čítať mapy všeobecnozemepisné, tematické, rozumieť im,

d) interpretovať údaje získané z grafu, diagramu

e) vysvetliť príčiny striedania dňa a noci, striedania ročných období a uviesť dôsledky

pohybov Zeme na prírodné procesy

f) vysvetliť vznik časových pásiem,

g) počítať vzdialenosti medzi dvoma miestami na Zemi grafickou mierkou

h) podľa príkladov vedieť vysvetliť ako vzniká pohorie, sopka, zemetrasenie, skalné

mesto, kaňon, rieka, ľadovec, púšť, dažďový

prales, uviesť príklady

i) pripraviť projekt, vypracovať a odprezentovať ho

j) diskutovať o geografických zaujímavostiach – prírodných a kultúrnych

k) získavať údaje zo zdrojov, využiť internet, odbornú literatúru

Obsahové témy: • Zem vo vesmíre, pohyby Zeme,

• Svetadiely, moria, ostrovy a polostrovy, prielivy, prieplavy, zálivy,

• Pohyb zemských krýh,najvyššie pohoria, sopky, zemetrasenia, cunami, ich vznik,

• Ľadovce, rieky, jazerá,

• Činnosť rieky, vetra,

• Rôznorodosť rastlinstva a živočíšstva na zemi,

• Obyvateľstvo v rôznych častiach Zeme,

• Kultúrne pamiatky vo svete

3. Kľúčové kompetencie

1. Komunikácia v materinskom jazyku

– je schopnosť vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a

písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) a z jazykového hľadiska

interaktívne reagovať primeraným a kreatívnym spôsobom v rôznych spoločenských a

kultúrnych súvislostiach; vo vzdelávaní a odbornej príprave, v práci, doma a vo voľnom čase.

2. Komunikácia v cudzích jazykoch

– zahŕňa hlavné rozmery komunikácie v materinskom jazyku: je založená na schopnosti

porozumieť, vyjadrovať a tlmočiť koncepty, myšlienky, pocity, fakty a názory ústnou a

písomnou formou (počúvanie, hovorenie, čítanie a písanie) v primeranej škále spoločenských

a kultúrnych súvislostí (vo vzdelávaní a odbornej príprave, práci, doma a vo voľnom čase)

podľa želaní a potrieb jednotlivca. Komunikácia v cudzích jazykoch si takisto vyžaduje

zručnosti ako sprostredkovanie a medzikultúrne porozumenie.

3. Matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky

– Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na

riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických

znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia

zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia

(logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).

4. Digitálna kompetencia

– zahŕňa sebaisté a kritické používanie technológie informačnej spoločnosti (TIS) na pracovné

účely, vo voľnom čase a na komunikáciu. Je založená na základných zručnostiach v IKT:

používanie počítača na získavanie, posudzovanie, ukladanie, tvorbu, prezentáciu a výmenu

informácií a na komunikáciu a účasť v spolupracujúcich sieťach prostredníctvom internetu.

5. Naučiť sa učiť

– je schopnosť pokračovať a zotrvať v učení sa, organizovať vlastné učenie sa, aj pomocou

efektívneho manažmentu času a informácií, a to individuálne alebo v skupinách. Táto

kompetencia zahŕňa uvedomenie si procesu učenia sa a potrieb jednotlivca, určenie

dostupných príležitostí a schopnosť prekonať prekážky na účel

úspešného vzdelávania sa. Táto kompetencia znamená získavať, spracovávať a prispôsobovať

nové vedomosti a zručnosti, ako aj hľadať a využívať poradenstvo. Naučiť sa učiť podnecuje

učiacich sa, aby stavali na predchádzajúcom vzdelaní a životných skúsenostiach, aby mohli

používať a uplatňovať vedomosti a zručnosti v rozličných súvislostiach: doma, v práci, pri

vzdelávaní sa a odbornej príprave. Motivácia a sebadôvera sú pri tejto kompetencii

jednotlivca rozhodujúce.

6. Spoločenské a občianske kompetencie

– kompetencie zahŕňajú individuálne, medziľudské a medzikultúrne kompetencie a pokrývajú

všetky formy správania, ktoré jednotlivec využíva na efektívnu a konštruktívnu účasť na

spoločenskom a pracovnom živote, a to najmä v čoraz rozmanitejších spoločnostiach, a v

potrebných prípadoch na riešenie konfliktov.

7. Iniciatívnosť a podnikavosť

– vzťahuje sa na schopnosť jednotlivca zmeniť myšlienky na skutky. Zahŕňa kreativitu,

inovácie a prijímanie rizika, ako aj schopnosť plánovať a riadiť projekty so zámerom

dosiahnuť ciele. Toto podporuje jednotlivcov nielen v ich každodennom živote doma a v

spoločnosti, ale aj na pracovisku, aby si boli vedomí kontextu svojej práce, a aby mohli

využiť príležitosti, a je to základom pre špecifickejšie zručnosti a vedomosti, ktoré potrebujú

tí, ktorí zakladajú podnik zameraný na spoločenskú alebo obchodnú činnosť alebo naň

prispievajú. Tieto by mali zahŕňať zmysel pre etické hodnoty a presadzovanie dobrého

riadenia.

8. Kultúrne povedomie a vyjadrovanie

– uvedomovanie si dôležitosti kreatívneho vyjadrovania myšlienok, skúseností a emócií

prostredníctvom rôznych médií vrátane hudby, scénických umení, literatúry a výtvarných

umení.

4. Vyučovacie metódy a formy Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí

žiakov

a materiálneho vybavenia.

1. Motivačné metódy: motivačné rozprávanie (citové približovanie obsahu učenia),

motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov),

motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému),

motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou ukážky).

2. Expozičné metódy: rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie),

vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva),

rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov,

konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie

situácie,hodnotenie javov, rozhodovanie),

beseda (riešenie aktuálnych otázok celým kolektívom),

demonštračná metóda (demonštrácia obrazov, modelov),

3. Problémové metódy:

heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a

rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení)

projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma,

ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého

produktu).

4. Prácu s knihou a textom(čítanie s porozumením, spracovanie textových informácií,

učenie sa z textu, orientácia v štruktúre textu, vyhľadávanie, triedenie, využívanie

podstatných informácií),

5. Samostatné učenie prostredníctvom informačnej a komunikačnej techniky

a experimentovanie (samostatné hľadanie, skúšanie, objavovanie).

6. Aktivizujúce metódy: diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovaní za

účelom riešenia daného problému),

didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov a spontánnosti),

kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej

závislosti členov heterogénnej skupiny)

brainstorming.

7. Fixačné metódy:.

metódy opakovania a precvičovania, (ústne a písomné opakovanie, opakovanie s

využitím učebnice a inej literatúry, domáce úlohy).

8. Práca s mapou

9.

Organizačné formy:vyučovacia hodina (základného, motivačného, expozičného,

fixačného, aplikačného, diagnostického typu).

terénne pozorovania

5. Obsahový a výkonový štandard z geografie pre 5. ročník

TEMATICKÝ

CELOK

OBSAHOVÝ

ŠTANDARD

VÝKONOVÝ

ŠTANDARD

PRIEREZOVÉ

TÉMY

ZEM VO VESMÍRE

Planéta Zem, slnečná sústava, tvar Zeme, glóbus, obeh Zeme okolo Slnka, rotácia Zeme okolo osi, dôsledky rotácie a obehu.

-Opísať tvar Zeme podľa glóbusu. -Predviesť s glóbusom rotáciu Zeme okolo osi a obeh Zeme okolo Slnka. -Vysvetliť príčiny striedania dňa a noci a ako to súvisí s otáčaním Zeme okolo osi. -Poznať čas otočenia Zeme okolo osi a obehu okolo Slnka.

Enviromentálna výchova, výchova k bezpečnému správaniu

ZEM NA GLÓBUSE, ZEM NA MAPE, PRÁCA S MAPOU, ČÍTANIE MAPY, GEOGRAFICKÉ

INFORMÁCIE, ZDROJE ÚDAJOV

Zemská os, severný pól, južný pól, rovník, severná pologuľa, južná pologuľa, geografická sieť súradníc, rovnobežky, poludníky, nultý poludník, dátumová hranica, obratník Raka, obratník Kozorožca, severný polárny kruh, južný polárny kruh, východná a západná pologuľa, svetové strany, geografická poloha, geografické súradnice. Orientácia na mape,

Na glóbuse určiť zemskú os, severný pól, južný pól. Schematicky zakresliť zemeguľu, vyznačiť na nej severný pól, južný pól a zemskú os. Znázorniť obeh Zeme okolo Slnka pomocou glóbusu a podľa nákresu Určiť svetové strany na mape a v teréne. Zdôvodniť vytvorenie geografickej siete a opísať ju. Vysvetliť pojmy rovník, poludník a používať ich pri práci s mapou a glóbusom. Na nákrese pomenovať časti Zeme: severná pologuľa, južná pologuľa, západná pologuľa, východná pologuľa. Na glóbuse opísať priebeh

Dopravná výchova Enviromentálna výchova Mediálna výchova

čítanie mapy, získavanie údajov z mapy, zakresľovanie údajov do mapy. Legenda mapy – symboly, znaky. Mierka mapy – grafická, číselná (vzdialenosti na mape).

rovnobežiek, poludníkov, rovníka, polárnych kruhov, obratníkov, nultého poludníka. Opísať geografickú sieť. Určiť polohu ľubovoľného miesta na mape geografickými súradnicami. Čítať základné údaje z mapy. Opísať, čo zobrazuje mapa podľa jej legendy v rôznych mierkach. Do obrázka, ktorý predstavuje zemeguľu, dokresliť zemskú os a vyznačiť určené poludníky a rovnobežky. Farebne vyznačiť nultý poludník, rovník. Vedieť čítať a interpretovať údaje z máp, plánov a iných zdrojov.

CESTY OBJAVITEĽOV

RÔZNYCH ČASTÍ SVETA

K.Kolumbus, M.Polo, F. Magalhaes, J.Cook, R. Amundsen, R.Scott, J.Piccard

Diskutovať o cestách objaviteľov rôznych častí Zeme na mape a glóbuse oceány, svetadiely.

Dopravná výchova

POVRCH ZEME –

OCEÁNY A SVETADIELY, ROZLOŽENIE OCEÁNOV A SVETADIELOV NA ZEMI ČLENITOSŤ

POBREŽIA

Oceány – Tichý oceán, Atlantický oceán, Indický oceán, Severný ľadový oceán. Svetadiely – Európa, Ázia, Afrika, Amerika, Austrália, Antarktída

Ostrovy, polostrovy, zálivy, prieplavy, prielivy, súostrovia

Porovnať povrch Zeme v jednotlivých častiach (pologuliach), vymenovať a ukázať na mape a glóbuse oceány, svetadiely. Určiť rozdiel medzi ostrovom a polostrovom. Ukázať na mape ostrovy, polostrovy, moria, zálivy, prielivy, prieplavy. Vysvetliť rozdiel medzi prielivom a prieplavom.

Dopravná výchova, ochrana životného prostredia. Multikultúrna výchova Estetická výchova

STAVBA ZEME POVRCH: POHORIA, NÍŽINY, KOTLINY, SOPEČNÁ ČINNOSŤ, ZMETRASENIA

Zemské jadra, zemský plášť, zemská kôra, litosferické dosky, pohyb litosferických dosiek.

Pohoria, nížiny, náhorné plošiny, sopky, panvy, priekopové prepadliny.

Himaláje, Alpy, Karpaty, Tatry, Etna, Fudži, MaunaLoa, zlom San Andreas

Podľa modelu vedieť opísať vnútornú stavbu Zeme. Vysvetliť pojem litosferická doska. Vysvetliť, čo spôsobujú pohyby litosferických dosiek a popísať ako vzniká pohorie. Odlíšiť nížiny a vysočiny. Určiť na mape vybraté povrchové celky. Opísať ich polohu. Orientovať sa bez problémov na mape. Poznať názvy najvyšších vrchov pohorí, vedieť ich porovnať podľa výšky. Porozprávať zaujímavosti o nástrahách vysokých pohorí. Určiť na mape sopečné oblasti, najvyššie položenú náhornú plošinu na svete, najvyššie pohorie na svete, oblasti

Environmentálna výchova

zemetrasení. Opísať ich výnimočnosť. Vysvetliť, ako vzniká sopečná činnosť, zemetrasenie na základe pohybu zemských krýh. Určiť na mape sopečný pás a ktoré oblasti sveta sú najviac ohrozené.

PODNEBIE PODNEBNÉ PÁSMA

Podnebné pásma – studené polárne, mierne, (subtropické), tropické. Na podnebie vplýva – geografická poloha, vetry, morské prúdy, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška.

Určiť a ukázať na mape rozloženie podnebných pásiem v jednotlivých oblastiach sveta podľa geografickej šírky. Zdôvodniť pásmovitosť podnebia v súvislosti s množstvom slnečného žiarenia dopadajúceho na rôzne miesta na Zemi. Porovnať pôsobenie, ako ovplyvňuje geografická šírka, vzdialenosť od oceána, nadmorská výška, morské prúdy na podnebie jednotlivých svetadielov alebo ich časti.

VODSTVO Obeh vody, tok rieky, prameň, meander, ústie, prítok, delta, vodopády, kaskády, riečna dolina Ľadovce, ľadovcová dolina, plesá.

Charakterizovať obeh vody v prírode Vysvetliť činnosť riek na príkladoch (doliny riek, jaskyne, meandre, mŕtve ramená, delta). Vysvetliť vznik ľadovca. Porovnať činnosť riek a činnosť ľadovca (tvar dolín). Vznik ľadovcových jazier.

Tvorba projektu a prezentačných schopnosti,

RASTLINSTVO A

ŽIVOČÍŠSTVO

Typy krajín na Zemi – príčiny pásmovitosti. Tundra, ihličnaté lesy, listnaté lesy, prérie, stepi, pampy, savana, stredozemné kroviny, dažďový les Národné parky – Yellowstonský, Yossemitský, Serengeti, Krugerov národný park, Veľká útesová bariéra, Sagarmatha, Tatranský národný park

Určiť podľa mapy rozloženie typov krajín (rastlinných a živočíšnych pásiem) na Zemi v rôznych oblastiach sveta.

Vysvetliť ako súvisí rozloženie rastlinných a živočíšnych pásiem s podnebnými pásmami. Opísať zásahy človeka do prírody v minulosti a v súčasnosti. Rozdeliť na kladné a záporné príklady.

Opísať polohu národných parkov

Environmentálna výchova Dopravná výchova

Environmentálna

výchova

6. Učebné osnovy z geografie pre 5. ročník

SÍDLA PAMIATKY

UNESCO

Mesto, vidiecke sídlo. Slumy Pamiatky UNESCO: Európa – Eiffelovaveža, Notre Dame, Chrám sv. Štefana, Chrám V. Blaženého, Vatikán Amerika – Machu Picchu, ChichenItza, Socha slobody, Ázia – Veľký čínsky múr, Taj Mahal Afrika – Egyptské pyramídy, Austrália – Budova opery v Sydney Pamiatky UNESCO na Slovensku.

Vysvetliť, ako prírodné pomery ovplyvňujú život obyvateľstva, napríklad v oázach, vo vysoko položených oblastiach Ánd, tropickom pralese v Brazílii a i. Uviesť, v ktorých štátoch sa nachádzajú známe stavby alebo kultúrne pamiatky.

Multikultúrna výchova Tvorba projektu a prezentačných schopnosti,

Tematický celok

Téma Všeobecné fyzicko geografické a humánnogeografické javy

Konkrétne príklady geografických javov v regiónoch

Objavovanie Zeme a vesmíru

Tvar Zeme. Zem ako planéta vo vesmíre. Cesty do vesmíru a na Mesiac

Slnečná sústava, planéty v slnečnej sústave, Mesiac, vesmír Pohyby Zeme – okolo osi, okolo Slnka

Cesty objaviteľov do rôznych častí sveta.

Svetadiely, oceány, moria, prielivy, pohoria

Cesta K. Kolumba, prvá plavba okolo Zem, plavba JamesaCooka objavenie Austrálie, polárnych oblastí, dobytie najvyššieho vrchu, objavenie starých civilizácií a pod. K. Kolumbus, F. Magalhães, E. Hillary, R. Amundsen, J. Piccard a D. Walsh, J. Cook).

Mapa a glóbus

Glóbus, zemská os, póly, svetové strany, zemské pologule, rovnobežky, poludníky, určovanie geografickej polohy ( bez stupňov)

Čas na Zemi, časové pásma.

Mapa, grafická mierka (nezavádzať číselnú mierku) a meranie vzdialeností na mape, legenda mapy Automapy, mapy na internete, GPS, tematické mapy

Vychádzka do okolia školy – použitie mapy.

Projekt – celoročný – prezentácia na konci školského roka

Prezentácia najkrajších miest na Zemi. Projekt bude celoročný a bude sa týkať získavania informácii o miestach na rôznych častiach zeme, ktoré vytvorila príroda alebo človek a patria medzi svetové naj...Prostredníctvom týchto naj... miest sa žiaci naučia princípy geografického javu.

Cestujeme po Zemi

Ako vytvorila príroda najkrajšie miesta na Zemi

Stavba Zeme –zemské jadro, plášť a zemská kôra. Pohoria, vznik pohoria, vznik zemetrasenie, sopečná činnosť a i.) Kaňony, vodopády, jazerá (činnosť vody – riek, ľadovca) Skalné mestá, púšte (činnosť vetra) Dažďové lesy a polárne kraje (podnebie, rastlinstvo, živočíšstvo, pôdy)

Stavba Zeme.Litosferické dosky a ich pohyb. Vznik pohoria, vznik kaňonu, činnosť rieky, činnosť vetra, činnosť ľadovca

Himaláje, Alpy, Tatry, Sopky- Etna, Popocatepetl, MaunaKea, Poľana Zemetrasenia v južnej Ázii Grand Canyon - tvorba kaňonu riekou Colorado Niagarské vodopády Angelov vodopád, Iguacu, Viktóriine vodopády Amazonsky dažďový prales

Najkrajšie miesta na Zemi, ktoré vytvoril človek

Mestá a dediny (ako žijú ľudia na rôznych miestach Zeme)

Kultúrne a technické stavby – (príklad chrámy, pyrarmídy,)

Pamiatky UNESCO

Sídla na Zemi. City, vidiecke sídla, slumy. Pamiatky UNESCO Pamiatky UNESCO na Slovensku

Paríž, New York, Mexico City Taj Mahal, Eiffelova veža, Opera v Sydney, pyramídy, Veľký čínsky múr, Socha slobody, Machu Picchu, Chrám sv. Štefana, Chrám V. Blaženého, ... Levoča, Bardejov, Banská Štiavnicka, Vlkolinec, Spišský hrad s okolím

7. Hodnotenie predmetu GEOGRAFIA

Hodnotenie žiaka sa vykonáva klasifikáciou podľa Metodického pokynu č. 22/2011 na

hodnotenie žiakov základnej školy . Výsledky klasifikácie sa vyjadria piatimi stupňami:

1-výborný, 2-chválitebný, 3-dobrý, 4-dostatočný, 5-nedostatočný

Získavanie podkladov na hodnotenie: žiak je hodnotený z minimálne dvoch výstupov

hodnotenia v polročnom hodnotiacom období.

1. Písomné práce Po jednotlivých tematických celkoch žiaci napíšu písomnú prácu – test.

Počet písomných prác za kvalifikačné obdobie je závislý od počtu tematických celkov.

Termíny písomných prác vyučujúci žiakom vopred oznámi. Otázky budú mať bodové

hodnoty, výsledky sa budú hodnotiť podľa počtu získaných bodov. Za správne odpovede

známkou.

Známka je stanovená podľa nasledovnej stupnice :

100- 90 % .... 1

89 - 75 % .... 2

74 - 50 % .... 3

49 - 25 % .... 4

24 -0 %.........5

2 .Prezentácia vedomosti ústnou odpoveďou Ústne odpovede z jednotlivých prebratých tém – žiak by mal mať minimálne

jednu ústnu odpoveď za jeden polrok. Termíny ústnych odpovedí vyučujúci

vopred neoznamuje. Žiak bude hodnotený známkou 1 až 5 podľa presnosti,

istoty vo vybranej téme, úrovne zvládnutia učiva a stupňa samostatnosti pri

formulovaní odpovede.

3. Práca s mapou Žiak preukáže svoje zručnosti pri orientácii a pri práci s mapou, atlasom aspoň raz za jeden

polrok. Hodnotení bude známkou 1 až 5. Termín preskúšania vyučujúci neoznamuje vopred.

4. Projektové práce

Samostatné referáty, projekty a prezentácie pomocou IKT.

Žiak vypracuje projekt na tému vopred zadanú vyučujúcim. Žiak bude hodnotený známkou 1

až 4 podľa obsahovej a prezentačnej úrovne projektu.

Kritéria hodnotenia projektu:

1. obsah –2 body

2. forma – 2 body

3. prezentácia – 4 body

4. obhajoba – 2 body

celkové hodnotenie:

10 – 9 bodov ....výborný

8 – 7 bodov ......chválitebný

6 – 5 bodov.......dobrý

4 – 3 bodov.......dostatočný

5. Zošit

Ku koncu polroku( žiak je oboznámený s termínom) je hodnotený žiakov zošit. Hodnotená je

celková úprava zošita známkou 1 až 4. Priebehu školského roka sú hodnotené zadané domáce

úlohy známkou 1 až 5.

6. Celkové hodnotenie

Výsledné hodnotenie bude súhrnom vyššie uvedených kritérií. Výsledná známka nebude

získaná aritmetickým priemerom priebežných známok. Odrazí sa v nej aj aktívna práca žiaka

na hodinách, systematickosť učenia sa a účasť na geografickej olympiáde.

8.Učebné zdroje

1. Učebnice a atlasy: učebnica Geografie pre 5. ročník, geografický zošit pre 5. ročník,

Školský zemepisný atlas, Zemepisný atlas sveta,

2. Encyklopédie a odborné časopisy : Nationalgeographic, GEO, Ľudia a Zem,

Historická revue,

3. DVD filmy a CD výučbové programy: podľa priebežnej ponuky, internet: internetové

geografické portály, interaktívne testy.

4. mapy rôzneho typu, digitálna mapa na internete, pohľadnice