fychodi mimo pondelku a piatku každý deň, vpredvečer dátumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, VIII., Mária ul. č. 15. Illiíoo: Júzseľ 12-37.

Predplatil na rok . K 2U— na pol roka K U r na stvrfrokaK5"— na mesiac . Kl-75

Do Nemecka 1 Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cudzozemská 1 do Ameriky ročnt 32 korún. = =

Ročník VI. Číslo 111. BUDAPEŠŤ, v utorok 15. júna 1915 J e d n o t l i v é č í a l a p o S hwí. mm

Vojna. Severné bojiště.

Úradná zpráva, vydaná 12. júna na poludnie :

Vojská armády Pflanzerovej zase zaujaly viac ruských pozícii medzi Dnjestrom a Pruthom. Obce Niezisku a Jezierany severne od Obertýnu vydobyly útokom. Naše vífazné vojsko postupuje smerom na Cer-nelicu a na severovýchod od Horodenky prekročilo Dnjestr. Zalesčiky sme zaujali. Behom noci urobili Rusi na toto mesto zúfalé útoky, ktoré sme však všetky za velkých ztrát pre nepriateľa odrazili. Ataka jednoho ruského kozáckeho regimentu sa v našej strelbe úplne stroskotala.

V Bukovine museli sa Rusi vzdať aj svojich posledných pozícii pri Pruthe. Rázne prenasledovaní našim vojskom za veľ-kých ztrát uťahujú sa za hranice.

Včerajšie boje armády Pflanzerovej malý za výsledok asi 5000 zajatcov.

Boj južne od horného toku Dnjestru ešte trvá. Jeden protinápad Rusov, urobený na Stanislavu, sme odmietli. Obec Zuravno, ktorú sme pre přišlé ruské posily vyprázdnili, včera spojenecké vojsko zase zaujalo.

Podmaršal Hôjer.

Nemecká úradná zpráva, vydaná 12.júna: Na východnom bojišti pri Dubissy na

vidieku Zoginie aBetygola ruské vytrhnutia sa zmařily.

Severne od Przašnyšu útočilo vojsko naše, útokom zaujalo jednu ruskú pozíciu. Zajali sme 150 Rusov a ukoristili dakofko strojových pušiek a strojov na hádzanie mín. Pri Ravke, na prostred cesty medzi Bolymovom a Sochačevom preborili sme sa do nepriateľskej pozície. Doteraz chytili sme 500 Rusov.

Na juhovýchodnom bojišti juhovýchodne od Przemyslu je položenie nezmenené. Armáda generála Linsingena napadla nepriateľa, postupujúceho od severu proti jednomu jej krídlu; Zuravno, čo sme včera pred vystúpivšími ruskými silami vyprázdnili, sme zase zaujali a nepriateľa odrazili až

i

po predmostie, ležiace medzi Mlyniskom j a Židačovom severozápadne od Žuravna. | Nápady nepriateľa pri Stanislavové sme f odrazili.

Hlavné vodcovstvo, f Viedeň, 12. júna. Jeho Veličenstvo ráčilo I

upraviť na generálobrsta Mackensena nasle- j dujúci rukopis:

Milý generálobrst Mackensen! S vďakou pomýšľajúc na tie zvláštne zá

sluhy, ktoré ste si Vy, ako vodca víťaznej XI. armády v Haliči nadobudli, vymenúvam Vás za druhého majiteľa 10. husárskeho pluku. Tento Môj pluk na všetky časy nosí vznešené meno Jeho Veličenstva pruského kráľa Fridricha Vilhelma III. Tento pluk a celá Moja moc s hrdou radosťou prijme zvesť, že Vás, víťazného vodcu, ešte užšia páska viaže ku nemu.

Viedeň, 7. júna 1915. Franc Jozef.

Novinársky válečný stán, 12. júna. Očistenie pravého brehu Dhjestru armádou Lin-singenovou a znovuzaujatie Zalesčik nezadržateľne postupujúcou armádou Pflanzer-Bal-tina dokazujú, že včerajší deň zodpovedave očakávaniam doniesol ďalšie úspechy.

Udalosti posledných týždňov, ale ešte viac posledných dňov dávajú jasný obraz zmeny nastaiej v priebehu desaťmesačného trvania vojny v obapolných pomeroch proti sebe stojacích armád.

Z prvá taiko zaväzujúca výhoda ruskej presily pomaly sa odrobila.

Kým naše vojska neúnavne a s neohroženým duchom nepriateľa zatláčajú a naše ťažké delostrelectvo denne dáva dôkazy svojej streleckej prevahy, Rusi už od 2. mája namáhajú sa pritiahnutím rezerví im ešte po ruke stojacích odvrátiť od seba hroziacu záhubu. (P. Ll.)

Úradná zpráva, vydaná 13. júna na poludnie :

V juhovýchodnej Haliči vojská Pflanzer-Baltina aj naďalej víťazne postupujú. Po tvrdých bojoch včera zaujali Tismenicu, Tlumáč a výšiny ležiace na sever od Oleši.

Južne od Černelice boj trvá. Nové nápady Rusov na Zalesčiky sme krvavo odrazil:.

V Bukovine za hranice sa prúdiace naše vojsko vyhodilo Rusov z ich na hraniciach pripravených pevných pozícii. Počas prenasledovania v Besarábii zaujalo viac obci. Včera padlo do rúk prenasledujúcemu vojsku 1560 zajatcov.

Na hornom toku Dnjestru, spojenecké vojsko s úspechom útočí na Židačov, kde veľké ruské sily ešte držia pravý breh Dnjestru.

V strednej Haliči útočenie rakúsko-uhorských a nemeckých vojsk viedlo ku zaujatiu Sienavy a po odrazení silného nepriateľského, nápadu ku zaujatiu všetkých od mesta na severovýchod ležiacich oporných bodov. Pri tom sme zajali 3500 Rusov

V ostatnom je položenie nezmenené. Podmaršal Hojer.

Nemecká úradná zprávo, vydaná 13. júna: Severovýchodne od Šavle naše útočenie

dobre postupuje. Kuze sme útokom zaujali. Nepriateľské protiútoky, sa zmařily. 8 oficierov, 3350 mužov a 8 strojových pušiek bolo našou korisťou.

Na juhovýchod od hradskej Mariampol —Koyno započaly sa boje znovu proti ruským posilám ta i od juhu hodeným. Severne od Przašnyšu zajali sme ďalších 150 Rusov. Na naše vtrhnutie do nepriateľských pozícií južne od Bolymova behom noci následovaly ruské protiútoky, ktoré však všetky ostaly bez výsledku. Nadobudnuté pozície držíme pevne. Naša korisť na tomto mieste zvýšila sa na 1660 zajatcov, 8 diel — medzi nimi 2 ťažké, — a 9 strojových pušiek.

Predmostie stentavské sme včera znova vydobyli. Viac ako 5000 mužov nepriateľa ostalo v našich rukách. Nočné protinápady nepriateľa sa zmařily. Východne od Jaro-slavi a východne od Przemyslu sa boje obnovily. Vojsko generála Linsingena vydobylo Mlynisku. Naše útočenie proti Ži-dačovu je v postupe.

Hlavné vodcovstvo.

B E S E D N I C A . M. Rázus:

Bratovi. Nuž aj ty musíš trpeť v útlej mladi — krv moja drahá, duša z mojej duše — a nedbať na bôľ, ktorý srdce kuše, lež zastať, kde smrť — život svetov riadi... ?

Si dieťa — a zrieš hynúť mužstva rady: na soschlej pôde vôkol — rudé ruže, niet výhľadu — niet! zákopy len plušie . . . a vdova-mať viac syna nepohladl!

Ak nevrátiš sa domov — braček — pozdrav [otca,

a sdel mu, že zem - ktorú oral dlhé roky — si zachováme, z lúk nepredáme ani chopca...

A potom pred Trón vylej prehlboký žiaľ náš! bo — zdá sa — že tam nechy-

[rujú ani o ľude, ktorý v trapoch úpie pod Tatrami I!

9/VI. 915.

Tatranskí horali v čase vojny. Krakovský spisovateľ poľský Felix Gwizd

opisuje svoje dojmy z poľského podkarpatského kraja. Medzi iným spomína, ako neďaleko Zavietcia videl dojímavý výjav: troje detí ťahalo sedliacky pluh, za ktorým išiel otec.

„Opieraly sa malými tvrdými nôžkami o piesočnatú zem, sohnuté vopred, drobnými rukami, napnutými ako struny, ťahaly pluh za sebou. Ä otec takto pomaly oral brázdu, smutný, ľutujúci svoje deti, že nemožno inak. Hľa, tu je to tiché hrdinstvo, tu je ten patriotizmus, o ktorom sa nedozvedia mocní sveta tohoto. Pracujú, neztratili nádeje, nešli si vedľa cesty sadnúť a vystierať žobrajúc dlaň, nezaložili „pomocný komitét", nevypisovali sbierky v zahraničí . . . "

Tu sa objavila povaha ľudu, jeho vedomá povinnosť k matičke zemi, jeho ilrdosf prirodzená. Jar je, na jar treba obrobiť pole. Niet koni, niet, kdo by obrobil zem, jest ešte trochu usporeného zrna, tu je otec, tu sú deti. Treba zasiať, a nečakať kým ľudia po-

ľutujú. A tak vyšiel otec s deťmi a s pluhom orať. Koľká vzácna sila duchovná v tom ľude!"

Celý tento krásny kraj pod Karpatami na poľsko-uhorskej hranici, susediaci s našimi stolicami Oravou, Liptovom, Spisom a z čiastky i so Šarišom, volajú Poliaci Podha-lím. Je to ten kraj a ľud, ktorý tak dokonale opisuje vo svojich poetických obrazoch predný básnik poľsky a rodák tohoto kraja Kazimier Przerwa-Tetmajer.

Sú to nárečia prechodné, blížiace sa slovenčine, a prechádzajú hlboko i na slovenskú pôdu, na ktorej sa ľud tento bez výnimky sám hlási za slovenský.

Vojnou zastihnutý bol priamo na šťastie, len najvýchodnejší kraj. Ale nepriamo sa ona dotýka všetkých týchto miest. O tom podáva v „Glose Národa" výmluvné svedectvo dopisovateľ zo Ščavnia:

„Koľkú premenu u nás spôsobila vojna! Neuvidíš tu už tých svižných ľudí v krásnych barevných krojoch, ako sa mihajú po našich úbočiach a stranách. Po uliciach a cestách, je smutno a ticho,

Strana S L O V E N S K Y D E N N Í K Číslo 111

S talianskeho bojišfa. Úradná zpráva, vydaná 12. júna na po- j

ludnie: Menšie srážky a delostrelecké boje po

zdĺž Soči (Isonzo) trvajú ešte vždy. Taliani doteraz na ľavom brehu rieky zahniezdili sa len pri Monfalcone a Karfrei-te, na takých bodoch, ktoré ležia pred našou frontou. Nepriateľské kolóny včera na svite pri Plave obsadily výšiny na východnom brehu";' ale~smě"ich ztadiaľ zase zahnali.

Na korutánskych hraniciach naše vojsko odrazilo nepriateľské nápady na priechody pri Monte Puralba a obsadilo túto horu. Pokus Talianov zmocniť sa zase Monte Piana, sa zmaril.

Nepriateľ ostatne na podajedných pobrežných územiach pomaly bliži sa ku našim pozíciám: tak stoji pri Cortina j di Ampezzo, vo Fiera di Primiero a v Borgu. [

Podmarial Hôfer.

Úradná zpráva, vydaná 13. júna: Pozdĺž Soči boly v posledné dva dni, j

menovite pri Plave vážnejšie boje. Tu sa | 11. júna pokus brigády Ravenna zmocniť í sa výšin ležiacich na východnom brehu, j zkončil ustúpením nepriateľa. Včera ráno j Taliani znovu prešli cez rieku. Po prúd- i kých bojoch nášmu vojsku sa podarilo j odraziť nepriateľa, ktorý stále hádzal do \ boja nové posily. Naše pozície, pred kto- \ rými leží viac ako 400 mŕtvych Talianov, \ držíme sa pevne. j

Na tyrolskom a korutánskom pohra- j ničnom územi trvajú delostrelecké boje | ďalej. I

Podmarial Hôfer. Južné bojiště. ;

Lugano, 12. júna. „Glornale á'Italía* | oznamuje zo Skadru: Srbi obsadili Progra- s des, Starovo a Elbassan po bojoch, pri kto- f rých dakoľko dedin bolo vypálené. Iná srb- i ská čata, spolu s Černohorcami obsadila Lu j a svahy miriditských hôr a hľadí dosiahnuť } rovinu pri Zadríne a Alesio. Srbské vojsko i z Elbassanu odišlo do Tirany a dá sa oča- j kávať akcia aj proti Dračí. í

Essad paša telegrafoval na komissiu do j Skadru, aby sa na rieke Matja organizoval j silný odpor proti povstalcom tiahnucím se- i verne od Tirany. \

Mustafa Elendi sa vyhlásil za predsedu ? republiky Stredného Albánska a organizuje j povstanie.

Lugano, 12. júna. „Corríere dela Sera" < ľutuje, že Srbsko, ktoré teraz na strane Ta- \ lianska musí tiahnuť proti Rakúsko-Uhorsku, svoju silu drobí pre ciele druhotriedne.

Lugano, 13. júna. Dľa zprávy xCorrlere j dela Sera" postupovanie Srbov v Albánsku j po Dráč, vzbudilo v Ríme veľký nepokoj, i

v horách sa nebelejú kŕdle oviec, nezvučia zvonce pášucich sa čried okolo salašov a vymiznul aj na ďaleko sa ozývajúci spev. V dedine, na preddomí alebo v okne zazreš ženskú tvár, ovinutú kvetovanou šatkou, smutnú a bôľaplnú. Tu i tam pod stenou siví starčekovia potriasajú bezradne hlavami, a pásemká riedkych vlasov splývajú im na sluchy. Sišli sa, rozprávajú si a porovnávajú svoje mladé letá s dnešnými, časmi, do ktorých upadla ich staroba. Čo lístok, ktorý přijde do dediny, to nová príčina k žiaľu. A v každej tvári čítaš otázku: Čože prinesie zajtrajší deň, aký nový žiaľ?

Lud seje, pracuje horlivé ako o závod od svitania do noci, bez prestania — len aby čím skôr skončil jarné práce, prv ešte, ako posledné zbytky ľudí odídu a nezostane doma nikdo, len žiaľ.

Málo je ľudí na Podhalí. Aké sú dediny prázdne a opustené, je vidno najlepšie v nedeľný čas, keď idú ľudia z kostola. Idú celé húfy žien, dievčat a detí a len kde-tu mihne sa chlapský oblek, a to iba ak horal krivý alebo neduživý, alebo starec. Lud je zdravý,

Spomenutý časopis hovorí, že Taliansko nikdy nestrpí, aby sa Srbi na stále zahniezdili v Albánsku a nemohlo by obsadenie Draču považovať za definitívne. Dľa názoru talianskeho boly by srbské operácie v Albánsku len vtedy oprávnené, keby nemalý inakšieho cieľa, ako dočasnou ofenzívou pre- I kaziť vtŕhanie tureckých a albánskych bánd j do Srbska. O osude Albánska rozhodnú na mierovej konferencii, dotehdy však sú platné ustanovenia londýnskej konferencie. Taliansko nemôže veriť, žeby Srbsko v tom čase, kým s nim v spojenectve bojuje proti spoločnému nepriateľovi, stále chcelo obsadiť také územie, o ktorom ostatní spojenci uznali, že patrí do záujmovej sféry výlučne Talianska. Akby však veci predsa takto stály, Srbsko môže rátať iíä najtuhší odpor. (P. H.)

Západné bojiště. Nemecká úradná zpráva, vydaná 12. júna:

Nápady nepriateľské na dýnach na severovýchod od Nieuportu a pri Manne-kansvere, na východných svahoch výšiny Loretto, ako aj na okolí Souchezu sme odrazili. V bodákovom boji severne od Ecurie (Labirinth) Francúzi včera dvakrát útočili s čerstvými silami. Popoludní podarilo sa nepriateľa úplne vyhnať z našjch Pozícií. Nové, večer podujaté vytrhnutie

rancúzov sa v strelbe našej pechoty stroskotalo. Nazad valjaci sa nepriateľ utrpel ťažké ztráty. Pri Serre, juhovýchodne od Hebuterne zase postupujeme z našich zadných pozícií.

Hlavné vodcovstvo.

Nemecká úradná zpfáva, vydaná 13. júna: Pri Nieuporte, Ďixmuidenu, severne od

Arrasa a pri Hebuterne boly delostrelecké boje. Na dýnach sme slabé' nápady ne priateľa odrazili. Na juh od Hebuterne sú boje pechoty. V Luneville hodili sme bomby na vojenské závody.

Hlavné vodcovstvo.

Turecké bojiště. Turecká úradná zpráva, vydaná 11. júna:

Na kavkazskej fronte z rôznych branži pozostávajúca nepriateľská kolóna, ktorá chcela smerom na Olty postúpiť, bola protinápadom našich tam operujúcich čiat odrazená a ony odobraly jej viac dôležitých pozícií.

Minulej noci križiak „Midilli" počas operácií našej ľahkej eskadry napadnul na Čiernom mori dvoch veľkých ruských torpédoborcov typu „Bezpokqjný". Jednoho i nich potopil, druhého porúchal.

Na fronte pri Dardanelách včera nepriateľ v sile poldruhej kompanie pokúsil sa o nápad, ale naša střelba ho zdecimovala a prinútila sa utiahnuť do svojich zákopov. Naše delostrelectvo vyhodilo do povetria jeden nepriateľský sklad streliva.

dobre urastený a preto všetek šiel konať I veľkú povinnosť na bojiště.

Zem je u nás ubohá a skalnatá a potrebovala by vskutku silných zdravých rúk, ktoré by z nej vydobyly mierku skromného ovsa a trochu zemiakov. Na stranách Hulíny, Polanice, Briarky krívia svoje chrbty vy-chudlé kravky v úmornej práci - lebo kone šli za vojskom. Kravy sa umárajú pod nezvyklým jarmom, každý ich popoháňa, nutká čím najviac — veď je pole neobrobené, ú-hor, ktorý musí vydať živnosť. Tamto zase vlečie sa biedny koník, orie a oráč poháňa ho od úvrati do úvrati, nieto času, lebo zajtra pojde i on do vojny. Sme pomerne blízko bojišťa a preto sme najskôr po ruke. Niet pracovných síl a preto pomáha jeden druhému, nakoľko len možno i v noci začuješ I poháňajúci hlas oráča v horách..

Pekné veci čítame, že pozdĺž biteyných čiar vojenské kone obrábajú pole. Aká je to pomoc, snadno každý pochopí. Ale u nás je to nemožné. Na celú našu dedinu (Ščawni-cu) počitujúcu 4000 duší, je len niekoľko párov koni a o tie sa ľudia skoro bijú. Za

Na ostatných bojištiach sa nič nezmenilo.

Hlavný stán. („Midilli", predtým „Breslau", je jedna z

tých dvoch nemeckých lodí, čo sa zdržovaly na Adriatickom mori, po vypuknutí vojny ich však Nemecko predalo Turecku. Red.)

Turecká úradná zpráva, vydaná 13. júna : Na kavkazskej fronte ruské sily, čo boly

vytrhly smerom na Olty, ale sme ich protinápadom odraziji, v boji tomto utratili bezmála 1000 ľudí. Dvoch oficierov a početných vojakov sme chytili.

Na dardanelskej fronte nepriateľa tábo-riaceho pri Ari Búrnu, ktorý sa bol 10. júna pokúsil o útok na naše pravé krídlo, smě s veľkými ztrátami pre neho odrqzili. Aj v tej istej noci prevedený pokus nepriateľa pri Sedil Bahri sa s čiastkou svojho vojska priblížiť ku našim pozíciám, ostal bez výsledku následkom našej výdatnej střelby. Predpoludním 11. júna na tomto krídle zničili sme střelbou jednu strojovú pušku, ktorá ústup nepriateľa chránila. Videli sme, ako čiastka nepriateľského vojska zákopy opúšťa a sa ratuje. 11. júna pri Sedil Bahri a Ari Búrnu trvala střelba s prestávkami ďalej. Dňom predtým naše anatolské pobrežné batérie strielaly na nepriateľské transporty, tábořiště pri Sedil Bahri a na prístavné mosty. Střelba našich anotolských baterií na nepriateľa stojacieho západné od Hissar-liku, bola veľmi účinná.

S ostatných bojišť niet čo významnejšieho oznámiť.

Hlavný stán.

ZO SVETA. Nóta Spojených Štátov.

V piatok odovzdal berlínsky veľvyslanec Spojených Štátov severoamerických nemeckému ríšskemu kancelárovi nótu, ktorá bola s tak rôznymi pocitmi očakávaná. Kde by nie, keď ju predišla zvesť o kríze americkej vlády. Očakávalo sa, že nóta Wílsonova bude ostrá; avšak práve naopak: nóta americkej vlády neni sice ústupná ani v jednom bode, avšak predsa pisaná hladko, diplomaticky.

Nóta bola verejnosti sdělená hneď po jej prijatí v nemeckom zahraničnom úrade. Podávame ju vo výťahu:

Americká vláda berie s uspokojením v známosť, že nemecká vláda pri pojednávaní záležitosti lodí Cushlng a Gulfltghr uznala za správny princíp, že všetky čiastky otvoreného mora sú pre neutrálne lode a že nemecká vláda je ochotná záväzky prijať, v páde by nemecké válečné lode, alebo vzdušné lode neutrálne lode nepriateľsky napadly. V otázke potopenia lode řalabv, kde j americkí občania prišli o život, americká vláda ne-

peniaze ich nemožno najať, len výmenou za inú robotu alebo pomoc. Trhajú sa a drú ubohé tieto hoviadka do úmoru, vo dne v noci sú zapriahnuté, niet inej pomoci.

Práca v skalnatých poliach s kravami je iste ťažká, sú oni po niekoľko dňoch pri nedostatočnom krme kosť a koža, a o mlieku,̂ ovšem, nemôže byť ani rečj.

Ťažko a tvrdo musíme si dobývať chlieb z našej zeme. Čo predtým obrábala celá rodina, na to musia dnes dostačovať jeden lebo dvaja ľudia. Úbytok ľudí musi sa nahrádzať „drhnutím bez oddychu, od drobných detí po starcov, od svitu do noci".

Takéto pomery, ako ich líčj dopisovateľ od brehov Dunajca, máme skoro v celom slovenskom Podtatranskú. Zdravý a dobre urastlý ľud je lebo v boji so zbraňou, alebo

pre blízkosť válečného územia — so záprahom alebo motykou vzorne koná válečné výkony. Nie len to. Lež v dobrej pamäti je ešte obrázok, v ktorom zprávoďajca Roda Rpda líčí v „N. Fr. Pr." celý hptový pluk statných slovenských žien, ktoré s lopaŕami a motykami konaly práce pre vojenské ciele.

Číslo 111

mssssgBM

S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana

uznáva Nemeckom dokazovánu zásadu, že snaha lode obchodnej utiecť pred zhabaním zmení povinnosť dôstojníka, ktorý má previesť habanie, pečovať o istotu života cestujúcich. Nóta vyslovuje svoje podivenie nad takýmto pochopováním veci, lebo len opravdivý odpor obchodnej lode alebo stály pokus na útek by k tomu oprávňoval. Spojené Štáty nepredpokladajú o nemeckej cisárskej vláde, že v tejto záležitosti chce vyhnúť povinnostiam.

V záležitosti Lusitanie hovorí nóta asi toto: Nemecká vláda tvrdí, že Lusitania bola vyzbrojená, hlavne skrytými delami, že na lodi cestovali delostrelci, že loď viezla patričnú muníciu, že z Kanady viezla loď vojakov a také články, ktoré dfa zákonov Spojených Štátov na lodiach pre osobnú dopravu voziť neslobodno a že Lusitania dfa celej svojej sústavy bola výpomocnou loďou anglickej námornej sily. Na šťastie sú to veci, o ktorých môžu podať Spojené Štáty úradnú informáciu nemeckej vláde. Nakofko by tieto dáta zpdpovedaly pravde, Sp. St. musely by o nich mať úradnú vedomosť a malý by dbať o to, aby Lusitania nebola ozbrojená k nápadu, aby neviezla taký tovar, ktorý priamo zakazuje deklarovať dfa zákonov loď za obchodnú. Vláda Spojených Štátov však túto povinnosť vykonala a je v takom položení, že nemeckú cisársku vláda môže ubezpečit, že je zle informovaná. Ale ak nemecká vláda myslí, že má dôkazy, ktorými možno dokázať rozhodne, že úradníci Sp. Št. nekonali dôkladne povinnosť, vláda Spojených Štátov dúfa, že tieto dôkazy budú predostreté. Avšak tieto tvrdenia sú bez toho pobočné, lebo polo penie parníkov pre osobnú dopravu týka sa sa základných piincipov ľudskosti. Hlavnou vecou zostáva v celej záležitosti, že „veľký parník, ktorý v prvom rade a hlavne slúžil k osobnej doprave a ktorý viezol viac než tisíc cestujúcich, ktorých nič do vedenia vojny — torpédovali a potopili, bez toho, žeby ich čo i v najmenšej miere boli upozornili alebo u nich protestovali a že v okolnostiach, ktoré sú v modernom vedení vojny neslýchané, poslali na^druhý svet mužov, ženy a deti".

Potom zdôrazňuje nóta, že len faktický odpor proti zhabaniu alebo uťahovanie sa pred rozkazom na zastavenie mohly dať právo veliteľovi torpéda, predpokladajúc, že tento podobný rozkaz i vydal, aby vydal nebezpečiu istotu života cestujúcich. Spoj. Štáty sú nútené prísne pridržiavať sa týchto princípov. Spoj. Št. sú vždy ochotné preukázať dobré služby, ktoré smerujú zmeniť spôsob námorného válčenia medzi štátmi a dúfajú, že spravedlivosť a ľudskosť nemeckej vlády bude uplatnená v tých pádoch, keď Amerika bola poškodená a keď práva jej boly naštrbené, ktoré jei patria, ako neutrálnej mocnosti. Spojené Štáty nemôžu dovoliť, aby

Ale nadovšetko vyniká u tohoto fudu mocný cit pre povinnosť, verná oddanosť k rodnej hrude. Tu sa javí najskveíéjší patriotizmus, patriotizmus roľníka, ktorý v najbližšom susedstve bojišťa, pri hrmení diel, keď gule padajú okolo jeho poľa, bez bázne orie a seje, bez toho, že by iste vedel, že tam bude i žať, že koná najdôležitešiu úlohu pre život štátu, nie menej cennú, ako boj s nepriateľom. Fr. Molnár v „Az Este" a s nim celá maďarská tlač s úctou a zadivením opísali toto tiché hrdinstvo, ktorého jávišťom polo celé Podkarpatie, na koľko bolo vojnou zasiahnuté. Môže sa ono merať s ktorýmkoľvek iným.

To poznanie, že Slováci sú živlom, ktorý

Ere svoje duševné a fyzické vlastnosti je a ude opravdovým požehnaním pre štát, v ktorom žije, nabývá y tejto vojne plného dôkazu. A tento dôkaz prinesie a musí zaistiť im takú budúcnosť, akej zasluhujú.

Dľa Gwizda a Tarnobraňskieho — Horal.

Obetujte na Červený kríž!

válečná zóna od ktorej zradzovali neutrálne lode bola vysvětlovaná, ako naštrbenie práv majiteľov lodí a občanov Spojených Št., ktorí vo svojich cestách ako cestovatelia sa zdržujú na obchodnej lodi patriacej niektorej válčia-cej mocnosti. Spojené štáty zopakujú tie žiadosti, ktoré postavily v nóte upravenej 15. mája na nemeckú cisársku vládu.

Nóta končí s obvyklou uzávierkou zdvorilosti a je podpísaná berlínskym veľvyslancom Spojených Štátov Jamesom W. Gerhardom.

Otázka Lusitania pred kongresom americkým. Dľa časopisu „Press Association" prezident

Spojených Štátov prinesie záležitosť Lusitanie pred kongres americký.

Kedy odpovie nemecká vláda? Vzhľadom na to, že nemecký veľvyslanec

vo Washingtone poslal do Berlína zvláštneho kurýra s informáciami, vláda nemecká odpovie na nótu Ameriky len o dva týždne. Dotyčný kurýr totiž nepřijde prv do Berlína.

Ako súdi americká verejnosť o nóte ? „Eerlingske Tidende" oznamujú z New-

Yorku, že Amerikáni všeobecně schvalujú nótu a nenachádzajú v nej ničoho, čo urobilo srozumitelným vystúpenie Bryana. Všeobecná mienka je tá, že nóta necháva mnoho ciest otvorených k pokojnému riešeniu, ačpráve originálne žiadosti vo veľmi dôraznej forme zopakuje. Myslia, že sa netreba báť toho, že bi}dú diplomatické styky pretrhnuté. Dfa vyjadrenia sa úradníkov zahraničného úradu niet príčiny obávať sa toho, že nóta povedie k válke. Tento prípad by nastal len vtedy, keby bol nápad proti Amerikánom zopakovaný.

Americkí socialisti a „Lusitania". Prišlo nám do ruky jedno číslo časopisu

slovenských socialistov, v ktorom sa tiež zaoberajú záležitosťou potopenia Lusitanie. Čin odsudzujú, odsudzujú však i ľahkomyselnosť vlády Spojených Štátov, že tomu nepredišla. V článku medzi iný čítame: Padá tu zodpovednosť nielen na Nemecko, lež i na americkú vládu, a síce v tom smysle, že prečo nezadržala loď, aby s civilnými cestujúcimi pustila sa na nebezpečnú plavbu, a to tým väčšmi, lebo úrady vo Washingtone bóly informované, že Lusitania vezie z Ameriky kontraband, pre ktorý nemecká flota bude na ňu rozhodne číhať. Ovšem, nech len zbrane vyvážajúci kapitalisti môžu maf z vojny krvavý zisk, kdože od vlády dbá o ochranu civilných ľudí, žien a detí! Nemecké vyslanectvo, Vediac o kontrabande ha Lu-sitanii vopred vystríhalo Ameriku, aby nikdo neodvážil sa po Lusitanii cestovať, lebo že stav/a na kocku svoj život. Prečole vláda nezabránila obecenstvu, cestujúcim vstup na túto loď? Veď vraj loď bola vyzbrojená kä-nónami, aj jej kapitán sľuboval, že loď po-ženie takou rýchlosťou, že ponorky nemecké nebudú vstave na ňu cieliť. Á ukázalo sa, že tie ponorky cielily poriadne. Nevinní ľudia zahynuli. Ano, americká Vláďa ukázala sa v tomto prípade najvýš ľahkomyseľnou. Alebo snáď má sa veriť, že americkí občania, ktorí s inými nevinnými obeťami s loďou zahynuli, boli „diplomatickou politikou" našej vlády určení k smrti? Táto viera sa musí upevniť, lebo ju teraz rad po rade potvrďuje krik amerických kapitalistických časopisov, ktoré celkom otvorene vyzývajú vládu, aby sa zamiešala do vojny, aby svoje obyvateľstvo pohnala na jatku války . . . To by pre americký ľud mala byť odmena, za utrpenia, ktoré musel znášať počas doterajšej hospodárskej kríze? Hej, kapitalasti americkí myslia si, že i v Amerike by nezaškodilo ten hladujúci ľud trochu preriedif, prevraždiť, aby toľko nereptal, aby sa proti ich bezedným bruchom nebúril. Nemecký čin s Lusitaníou neznamená, aby vláda americká beštiálne, vyvolaním vojny, poctila americký národ. Vojna je záujmom kapitalistov, ľud nepotrebuje krvi, ľud chce chlieb, a chce zrovna ten chlieb, o ktorý olupuje ho kapi

talistická politika. I potopenie Lusitanie bolo záujmom kapitalizmu, a tu v Amerike dotýka sa záujmov amerického kapitálu, lebo keby

j americkí kapitalisti i otvorene i pódludne k \ vôli zisku nevyvážali zbraň a iný válečný i materiál, Nemci neboli by sa odvážili na loď í túto siahnuť. — Válečná horúčka začína í dráždiť a na robotníctve záleží, aby ju rázné i schladzovalo, lebo vojna vraždí robotníka ä í nie kapitalistu, následky vojny znáša robotný i ľud, kdežto kapitalista ešte i z krvi bojišťa | vyhrabúva zlato, J Z článku toho možno súdiť, že asi podobne [ smýšfajú v záležitosti potopenia Lusitanie a

otázky vojny Ameriky s Nemeckom i druhí I americkí socialisti.

Wilson proti Bryanovi. Dľa jednoho anglického časopisu demo-

] kratičká strana americká dostala sa do krízy. | Bryan a jeho prívrženci začnú odpor proti ] Wtlsonovt. Tak sa zdá, že nebudú mať ú-; spech, lebo „Washingtoner Korrespondent" i sděluje, že odstúpenie Bryana vyvolalo v ! Amerike nadšenie.

Situácia y Rumunsku. Ruský zahraničný minister Sazonov poslal

rumunskej vláde t. zv. aide-memoire s novými žiadosťami Ruska. Rumunská vláda zaoberala sa týmito vo štvrtok, a dľa časopisu

: „Dimineaca" bez výsledku. Nový návrh je j trocha ústupnejŠím, ale nové riešenie v hlav-• ných bodoch nepriniesol. Časopis končí, že

niet príznaku k tomu, že by Rumunsko v blízkej budúcnosti prestalo byť neutrálnym.

Ministerský predseda Bratianu oznámil • toto i talianskemu vyslancovi v Bukarešti. j Odmietnutie odôvodnil záujmam Rumunska,

Marghlloman šiel na vidiek agitovať, aby ? si posilnil svoje postavenie v konzervatívnej • strane.

Premávka medzi monarchiou a Bulharskom. Direkcia rumunských štátnych železníc v

• nariadení dovolila tranzitnú premávku medzi { Bulharskom a monarchiou. Naše časopisy { vyzdvihujú toto nariadenie ako dôležité.

Niet smluv medzi Rumunskom a monarchiou. | Sekretár anglického zahraničného úradu t lord Cecíl oznámil v dolnej snemovni, že j nemá vedomosti o smluve ešte platnej (dľa

niektorých časopisov do r. 1920.) medzi Ra-I kúsko-Uhorskom a Rumunskom. Ovšem

tvrdenie toto ťažko dokázať.

Dementi ultimátu pre Rumunsko. Rímske vyslanectvo Rumunska bolp splno-

} mocněné dementovať zprávu, dľa ktorej vraj ; trojdohoda poslala ultimát Rumunsku, v kto

rom je žiadané, aby označilo svoje konečné i stanovisko.

Anglický kurýr pri bulharskom kráľovi. j Dľa talianskej „Stampy" anglický plukqv-i nik Sicker cestuje do Bulharska, aby navštl-j vil bulharského kráľa. Cestuje vo yážnej \ misii ako povereník kráľa anglického.

Bulharsko zostane neutrálnym. I Bulharský ministerský predseda Radosla-| vov oznámil nášmu vyslancovi, že Bulhar-; sko i po nabídke ruskej vlády zostane ne

utrálnym. Bulharskp-turepké vyjednávanie.

Vyjednávanie vedené medzi Bulharskom a Tureckom za účelom prepustenia istého

. územia Bulharsku ide v prajnom smere dľa I všeobecnej mienky sofijských kruhoy. Neni Í pravda, že by bulharská vláda odvolala svo-] jich občanov z Carihradu. Tak píšu sofijské i časopisy.

Volby v Grécku. Volby, pd ktorých závisí ďalšie sebadrža-

j nie sa Grécka v zahraničnej politike, sa už [ započaly. Udajne vláda má veľké výhľady, • zé zvíťazí, ačpráve Venizélos silne agituje.

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Číslo 111

V Mandre došlo počas volieb k výtržnostiam, potom k srážke medzi stranníkmi vlády a Venizelosa. Výsledok srážky boli štyria mrtví a 32 ranených.

Trnjdohoda a Grécko. Niektoré časopisy trojdohody píšu, že by

pre trojdohodu bolo veľmi dobré, keby Rumunsko a Bulharsko čím skôr vystúpily v prospech jej do vojny. Tým by vraj grécky politikovia museli prestať vo vystatovaní sa, že dotiaf sa na Balkáne nič nestane, kým nezačne Grécko.

HOSPODÁRSKY PREHĽAD. Úradná zpráva o stave pofností.

V sobotu popoludní vydalo naše ministerstvo hospodárstva zase svoju občasnú zprávu o stave poľností s novou klasifikáciou hlavných obilín (pšenica, raž, jačmeň, ovos) a zpráva táto hovorí vo všeobecnosti asi nasledovné :

Po májovej šuchote nasledovavšie výdatné teplé dažde malý výtečný účinok na vývin osevu tak, že na tých miestach, kde množstvo sprchy bolo väčšie, nádeje na dobrú úrodu nie len že sa potvrdily, ale aj zväč šlly. K uspokojeniu slúži, že toto popravenie práve na tých miestach je značné, ktoré sú čo sa pestovania obilín týka, najvýznamnejšie. Ale voči tomuto stojí fakt, že v severozápadnej štvrtine krajiny a vo východnej čiastke Sedmohradska, kde padlo dažďov menej, ako by bolo potrebné bývalo, výhrady — menovite v jarinách — o voľačo klesly, a ak by čoskoro výdatnej vlahy nedošlo, musí sa očakávať ešte ďalšie po-klesnutie.

Ale nie len na jariny by bol na tomto vidieku potrebný dážď, ale aj na kopaniny, z ktorých kukurica na mnohých miestach ešte ani nezlšla. Pre kanikulu nastalú v posledné dni, kopaniny a záhradné plodiny potrebujú však dažďa už aj v ostatnej krajine, bárs sú nateraz ešte veľmi pekné a sľubujú dobrú úrodu.

Pohoda osožila aj kŕmnym rastlinám, ktoré okrem vidiekov postihnutých suchotou dajú dobrú prvú kosbu; ďalej aj vývinu viníc a ovocia, ohľadom ktorých ostaly výhľady na dobrú úrodu nezmenené.

Sohrnúc všetko: posledné dva týždne ohľadne klasovín, menovite ozimín, ako aj kopavln, kŕmnych rastlín, viníc a ovocia, možno vo všeobecnosti pomenovať prajnými a ak čiastky krajiny trpiace suchotou, dostanú čo najskorej dažďa, bolo by hospodárske položenie v celej krajine veľmi priaznivé. —

Ako z tejto zprávy vysvitá, a čo aj bez nej dobre vieme, medzi čiastky krajiny suchotou postihnuté, patria menovite kraje naše, slovenské, — a mimochodom řečeno aj kraje moravské, — kde už od týždňov na vyprahnutú zem nepadlo ani kvapky. Na týchto stranách osenle počína od koreňa žltnút, prichádza tedy do takého stavu, že zo zemi vlahy viac nebude môcť prijať a nastane predčasné dozretie nevyvinutého zrna. Na našich krajoch sú aj lúky chatrné, paša už vypálená, a tak hospodárom nastávajú i z tejto nečakanej strany nové starosti.

Ostatne aj úradná zpráva vo svojej podrobnej klasifikácii stolice Slovákmi obývané kladie na posledné miesto, a sú to ako už aj pred dvomi týždňami boly, Zvolen, Jurlec a Liptov, čo stoja ohľadom obilín slabo a aká-taká náprava stala sa len Ni-trianskej.

Budapešť, dňa 14. júna. — Nemecký cisár o piti. V jednom roz

hovore s vysokým vojenským hodnostárom nemeckým zdôrazňoval nemecký cisár, že je

treba dovoliť vojakom nápoje, ktoré obsahujú málo alkoholu (ľahké yhio a pivo), keď nestoji k dispozícii dobrá voda. Pálenku a silné nápoje však odmietnul. Boly porobené poriadky, aby sa pálenka vôbec nemohla dostať medzi vojakov.

— Zoltán Dósy žije. Následkom zaujatia mesta Zalescziky je už isté, že Zoltán Désy dostal sa do ruského zajatia. Posledne totiž tam bojoval a v sozname tam pochovaných sa nenachádza.

— Zatknutý liferant. Polícia zatkla tunajšieho obchodníka Béla Vermesa bývalého šéfa banky „Hungaria", lebo odoprel dodať armáde zemiaky, ačpráve sa k tomu smluvou zaviazal.

— Kúpeľná sezóna v Bardiove započne sa 15-ho t. m. Kúpeľ'pocítil len málo inváziu Rusov.

— Aetna sopti. Dľa jednej zprávy došlej z Messiny, Aetna znovu soptí. Vrch je zahalený do dymu; občas vystupuje na povrch láva.

— Ludvik Napoleon vstúpil do talianskej armády so súhlasom talianskej vlády. Knieža už odcestoval do Benátok. Bol oblečený do rovnošaty ruského generála.

— Burschenschafti. Nemecké spolky bur-šov slávili minulé dni storočné jubileum založenia. Cisár Wilhem poslal im z tej príležitosti telegrafický pozdrav.

— Opravdivý americký chýr. V jednom americkom časopise čítame tento chýr: Winifred Sackville Stonerova, 12-ročná dceruška Jamesa Stonera v New-Yorku, vzbudzuje obdiv vychovateľov a učencov pre neobyčajný rozumový rozvoj. Vo svojom veku číta, píše a hovorí ôsmymi jazykmi, piše poviedky do rôznych mesačníkov a preložila celú pohád-kovú knihu do esperanta. Niekoľko rečí Ci-cerových v latinčine vie nezpamäf, ako aj celé oddiely latinských klasikov. Hrá piano, husle, kytaru a mandolínu. Kreslí obrázky ku svojim poviedkam. Vie plávať, veslovať, jazdiť na koni, hrff footbal, riadiť automobil a variť. Matka jej venuje veškeru pečlivosť a s vychováním začala, ako sa hovorí, hneď „pred" narodením svojej dcerušky. — K tomu potreba je ovšem zaistenej existencie, aká u všetkých ľudí bude možná len za socializmu. — Nad chýrom môže čitateľ videť vyobrazenú matku so svojim zázračným dieťaťom. Ako v panoptikume.

Majifcr a vydavateľ: SLOV. DENNÍK UČ. SPOL. Zodpovedný redaktor: ANTON ŠTEFÁNEK.

l3-l4-ro6ného mladíka prijmem za uíňa. Jozef Houdek, obchodník so strižným tovarom v Ružomberku.

4296 Mak a r a s c a I-a 1 kg. po K 140 v 5 kg. balíkoch franko na dobierku zašiel4 Božena Plišková, Vochoz, p. p. Nasavrky, Čechy. Pri väčšej objednávke lacnejšie. 4291

Nástroje I-ma jakosti pre

remeselníkov a záhradníkov dostat u firmy J á n Berg-h off o r , obchod so železom a semenami v P r e í p o i " -fcu (Pozscuyi Vásártér 13.

Rozširujte „SLOVENSKÝ

DENNÍK !Ä

Chcete mať podrobné mapy svetovej vojny?

Objednajte si českého vydá nia mapu celej EURÓPY za K 1*25, mapu ruského-neme-ckého a rakúsko-uhorského bojišťa za K 1*25, mapu fran-cúzko-nemecko a anglického bojišfa za K 1*25, mapu rusko-tureckého bojišfa za 80 hal.

Všetky 4 mapy za vopred oslaný ob nos ŕekomandovane za K 4*30, na dobierku

za K 4*50 zasiela

Budapeštiansky nakladatelský spolok úč. sp., Budapešť, VIII., Mária ul. 15.

darom pre dieiky

j e dssforá kn iha* Odporúčame Vám nasledovné spisy: Srdce. Napísal Ed. Amlcis . . . . K MO Povesti a bájky K MO Andersenové poviedky K 2-40 Robinson Cruose K 160 Nový vínšovuík K — *70 Malý dopisovateľ K —53 Zlaté perličky K —-40 Slovenský gratulant K —-45 Rečňovanky K l-20 Slovenské hádky K —'37 Slovenský anekdotár K —"35 Prostonárodné slovenské povesti

9 sošitov, 1 sošitpo K - 6 5 Povesti z Tatier, I. sväzok . . . . K 1"60

, M „ II. sväzok . . . . K 130 Pekné kvietky pre pilné dietky . . K —"55 Martin Rebrina a jeho chodníky . K —-15 Obrázkové slov. povesti 3 sošity,

1 sošit po K —'55 Pohádky. (Napísal Mlkšfček) . . . K —85 Mikuláš Aleš mládeži K MO Zornička, rečník L, II., IV. a V. brož.

po K 2*20, víaz. po K 3 — Radostí malučkých vo 24 obrazoch

s veršíkami K 2*60 Tisic a jedna noc, L sošit . . . . K 130 V cenách zarátané sú už poštovné trovy. Knihy tieto dostať za vopred poslaný obnos alebo na dobierku v kníhkupe ctve Budapeštianskeho nakladateľského spolku úč. sp , Budapest, Vili., Mária u 15. Tamtlež možno dostať aj ostatné slovenské a české knihy. ~ Pýtajte si soznam zdarma.

Peniaz® ukladajte si len do slovenských ústaovv I

i i

Ľudová fiaska i Novom Mesie 11.I101 ä spol. l u l w Filiálky: vo Vŕbovom a v Piešťanoch. M

Vykonáva všetky bankové obchody.

Vklady: 3,700.000 korún na vkladných knižočkách, bežných a žirových účtech. Plalí od vkladov 4 7 . 7 . 8 daňou 5 7 » úrokov. Kupuje, předána a parceluje majetky 3 Ä t a c u " Bsehuruje proti ohňu, krupobitiu a na žiooí. Predaj hospodárskych strojov o umel. hnojiva.

Majetok: 5,700.000 korún. Požičiava: na zmenky, intabulované a neintabolo-

vané úpisy (obligácie) a na bežné účiy. Zamieňa: endzé peniaze (doláre, marky, rnble aid.)

slrižky cenných papierov, vylosované žreby. Žírové účty: v Rak. Dh. banke, v Dh. poši. spor. č. 5871.

DOuBFitíci po ušGíiiýEli okolitých miestach. :o: Prianie styky s Imerihou. 4087

5 "••f!

Tiassa Bedai&sštiaBi&sto •aktadaieis^&ho spolku äčasiinárskej spoločnosti, Budsnešt, VIII. Mária ulica čísi© 15,