Vychodí mimo pondelku a pia­tku každý den, vpredvečer dá­tumu o 6. hod.

Redakcia a administrácia:

Budapešť, Vlil, Mária ul. č. 15.

Iilelao

Predplatní: na rok . K Br­na pol roka K 10'— naštvrfrokaK5-— na mesiac . KITS Do Nemecka i Srbska ročne 24 korún. Do ostatného cu­dzozemská! do Ameriky ročne 32 korún. =

Ročník V. Číslo 202. j BUDAPEŠŤ, v nedeľu, 22. novembra 1914 Jednotlivé č ís la po 6 ha l .

^rr.<tj±-,jr>Mmmf~&.5fifí8tBm*

Vojna. Severné bojiště.

Nemecká úradná zpráva, 20. nov. Na hraniciach Východného Pruska sa situácia nezmenila. Od jazier na východ zaujali Rusi jednu neobsadenú poľnú pevnosť a v nej umiestnené staré, nepohnuteľné delá. Cez Mlavu a Lipno ustupujúci nepriateľ pokra­čoval v ustupovaní. Na juh od Plocku po­kračujeme v ofenzíve. Boje okolo Lodži a na východ od Censtochovy sú ešte nie roz­hodnuté.

Hlavné vodcovstve. Rím, 20. nov. K víťazstvám Nemcom v

Ruskom Poľsku robí vojenský spolupraco­vník časopisu „Corriera delia Sera", generál Gatti tieto poznámky: Dosavadně úspechy nemeckej ofenzívy zadržia postup Rusov do Západného Pruska a pravdepodobne prinú­tia pravé krídlo ruských vojov, by zme­nilo frontu, nakoľko musia frontu zohnúť a pravé krídlo o Varšavu opreť. Ba i to je pravdepodobné, že Rusi i na fronte Soldava - Neuden budú nútení stát, aby im ľavé krí­

dlo nezostalo bez obrany, čím by im priro­dzene hrozilo nebezpečie obkolesenia ne­meckým vojskom.

Rím, 20. nov. Z Paríža oznamujú nasle­dovný petrohradský telegram : Príznaky do­kazujú, že sa Nemci v novej obrannej línii umiestnili. Nemci sa na teraz okolo Thornu organizujú, kde majú direktné železničné spojenie s armádou vo Východnom Prusku. Bázou nemeckých operácií je čiara nad S. Appié a Opeln, 75 kilometrov na juh od Vratislavi. Do Opelnu dochádza denne veľké množstvo diel z Krakova. Druhý parížsky te­legram sděluje, že na čiare Kališ-Krakov sú veľké boje.

K(doh, 20. nov. Ruská úradná zpráva sděluje o nemeckých víťazstvách: Naše pred-stráže sraziiy sa medzi Vislou a Vartou s Nemcami, a pred napádajúcim postupom týchto boly "nútené v smere rieky Vzury ustúpiť. Nepriateľovi podarilo sa zastať na okolí Lenčice a Orlova a z tejto čiary tisne do predu svoje predvoje v smere na Piantnik.

Knstíanía, 20. nov. Dľa ruskej úradnej zprávy zo dňa 18. nov. zjavily sa 17. nov. pred Libavou dve nemecké floty, pozostá­vajúce z dvoch križiakov, viac parníkov a 10 torpédových člnov. Nemci bombardovali mesto a tým spôsobili v prístave na viac miestach oheň.

PeUohrud, 20. nov. Veľký ruský stán oznamuje nasledovné: Po bojoch, bojovaných na čiare medzi Varšavou a Ivangorodorh, ktoré korunovaly naše víťazstvá, nepriateľ počal ustupovať do svojich hraníc, medzi čím bez milosrdenstva rozhádzal železnice a pokazil cesty. Železničné trate v dĺžke roz­metali, alebo podpálili nádražia a k tomu patriace stavby, zničili všetky vodárne, vo­dovody a sieť vodných rúr. Na niektorých križovatkách tak zničil nepriateľ trate, že sme museli na takýchto miestach celkom nové trate složiť. Taktiež všetky mosty a vo­dovody, ešte i najmenšie tak dôkladne zni­čili, že ich oprava bola nemožnou a bolo treba nové postaviť. Mosty ciest tiež všetky zničily, a cesty na formu šachovnice rozko­pali Telegrafické stĺpy povyvaľovali, drôty a izolátory roztřepali. — Všetko toto pri­rodzene hatilo nás v prenasledovaní, prečo sa nepriateľovi podarilo ujsť na ľavom brehu Visly z územia našej akcie a priblížiť k svoj­

mu územiu. Akonáhle vykonali Nemci tuná svoj úkol, využijúc svoju rozsiahlu sieť že­lezníc, poslali svoje voje ako mohli najrý­chlejšie na sever, aby tu sústrednili proti nášmu ľavému krídlu značné sily. Oko­lo 15-ho novembra bolo cítiť neme­ckú ofenzívu medzi Vislou a Vartou, ktorá viedla k bojom a tieto sa dnes vyví­jajú na fronte Ploek—Lenčica—Punejov. Vo Východnom Prusku, v okolí Stalluponen a Posserern pokúsil sa nepriateľ niektorými izolovanými vojami zastaviť náš postup, ale musel ustúpiť, prečo tento pokus zlyhal. V okolí Soldavy a Neidenburgu je akcia v prú­de. Pokračujeme v ofenzíve proti Krakovu a haličskej fronte. Tie pokusy Rakúšanov, aby na cestách našich nápadov zaujali silné po--zície, zostaly bez výsledku. 13. novembra, v bojoch na juh od Lisko sme zajali 10 dô­stojníkov a niekoľko tisíc obyčajných vojakov.

Rím, 20. nov. Dľa telegramu z Petrohradu oznamuje „Agenda Stefani", že ruský car precestoval to okolie Ruského Poľska, ktoré zničily nemecké a rakúsko-uhorské armády. V Ivangorode bol car na katolíckych pobož­nostiach, kde ho prijal na čele katolíckeho kléru jeden kanonik slávnostnou rečou. Car daroval 10.000 K na opravenie cirkevných stavieb, poškodených válečným ruchom. -V Opatové daroval ľudu tiež 10.000 K. V Brzesnici poprezeral car rumy katolíckeho kostola, potom šiel do Gniewasenu, ktorého kostol nemecké delostrelectvo tiež zničilo. Car rozkázal, aby tieto kostoly už budúci rok vystavili. Dlhšie sa bavil car v Ivango­rode v nemocniciach, ktoré sú plné rane­nými.

Nová Ves (Spiš), 20. nov. Na severový­chodnom bojišti je situácia naša ustavične priaznivá. Rusi sa síce pokúsili, aby sa pre­bili cez naše voje, ktoré bránia hranicu kra­jiny, ale bez výsledku. Priaznivosf našej si­tuácie v Karpatoch dokazuje tá zpráva z Lu-blova, ktorá drží za zbytočnú tú nespokoj­nosť, ktorá sa zahniezdila v čiastke obyva­teľstva Spiša, hlavne však mesta Lublova. Túto bojazlivosť zapríčinila tá okoľnosť, že ačpráve v Novom Šanci nebolo ani chýru po Rusovi, predsa jeden úradník opustil me­sto a za ním i obyvateľstvo pohlo sa sme­rom do Uhorska. Teraz dochádza z Lublo­va zpráva, že i v Novom Šanci je poriadok zpätuvedený. Obyvateľstvo Spiša a Lublova je spokojné. Hlavný župan Spiša pýtal od ministerského predsedu nariadenie na ten prípad, žeby sa stal nepriateľ na Spiš sku­točne nebezpečným. Ministerský predseda poslal telegrafický túto odpoveď: V spišskej stolici o nebezpečenstve niet ani reči. Kar­paty kryje všade hrubá vrstva snahu.

Úradná zpráva, 20. nov. Spojenci i včera mali v Ruskom Poľsku všade úspechy. Roz­hodnutia ešte nebolo. Počet ruských zajatcov stúpa. Ten pokus nepriateľa pred Przemy-slom, aby doviedol silnejšie rezervné tlupy bližšie k južnej strane pevnosti, sme na skutku prekazili a pri tejto príležitosti utrpel nepriateľ vážne ztráty.

Generálmajor Hô/er v. r.

Berlin, 20. nov. „Lokalanzeiger" oznamu­je : Ruská válečná sila, ktorá šla za spoje­neckými zojami až po Vloclavek a Kutno, stojí znovu len na 50 kilometrov pod Var­šavou. Toto i dnes vydaná ruská úradná zpráva tiež soznáva. Markovaný ústup ge­nerála Hindenburga sa teda skvele vydaril.

Južné bojiště. Úradná zpráva z južného boiišfa. 20.

nov. (B. T.) Na celej bitevnej fronte sú čia­stočné boje. Náš útok proti opevneným po­zíciám v Lazarevaci výhodne postupuje. Včera sme zajali 7 dôstojníkov a 600 mužov. Po­časie je nepriaznivé. Na výšinách je na jeden meter vysoký sňah, doliny sú pod vodou.

Nti (cez Sofiu), 20. nov. Srbská tlačová kancelária sděluje 16. nov.: Vzhľadom na presilu, s akou stojí proti nám nepriateľ na našom území, naše vojsko stupňovité ustu­puje, aby mohlo medzi takými okolnosťami prijať boj, ktorí bude pre nás výhodnejší. Len preto sme prepustili Jecku a Koceljavu.

\>ideň, 20. nov. Sofijský zprávodajca „Reichspostu" udajne z hodnoverného pra­meňa sděluje, že srbská vláda v Paríži, lepšie řečeno v Bordeaux oznámila cestou svojho vyslanca, že pre konečnú hospodársku zkazu Srbsko vo vojne pokračovať ne-

j môže. Kráľ Peter zbláznel a preto je inter-•! novaný v Ribárskej Bani. Ubité srbské voj-:• sko v neporiadnom úteku ženie sa do vnútra ; krajiny na južný a juhovýchodný vidiek, aby

sa ešte raz. postavilo na okolí Kragujevca proti rakúsko-uhorskej armáde. Srbská vláda

j sa pokúsila ešte posledný raz v Athénách, i aby Grécko poslalo pomoc. Je veľmi pravde-; podobné, že na Balkáne povstanú najbližšie \ komplikácie.

Berlín, 20. nov. Milánská „Perseveranza" j píše vo včerajšom čísle, že Srbsko bude nú-j tené následkom posledných porážok uzavref ; zvláštny pokoj, lebo mu ani Anglicko ani j Francúzsko nemôže poskytnúť pomoci.

Západné bojiště.

Nemecká úrodná zpráva. 20. nov. V zá-í pádnej Flandrii a v Severnom Francúzsku j sa situácia podstatne nezmenila. Premoknutá, I do polovice zamrznutá pôda a fujavice ob-; ťažujú naše pohyby. Pri Combres, na juho-l západ od Verdunu sme útok Francúzov od-| razili.

Hlavné vodcovstvo. Berlín, 20. nov. „Berliner Tageblatt" pri­

náša z Rotterdamu túto zprávu: „Times" j sděluje zo Západnej Flandrie, že povodeň j medzi Nieuportom a Dixmuidenom zapríči-j ňuje opravdovú obrannú čiaru. Trojúhelník ; Dixmuiden-Ostkerken—Karlskerken je pod ; vodou a pri takýchto pomeroch bolo by ne­

bezpečné pre Nemcov započať taký boj, . ktorého bázou by bol Dixmuiden. Táto po-| vodeň je odpoveďou za zaujatie Dixmuidenu. ; Postavenie nepriateľov je zázračne konfúzne j v nerovnej línii. Nemci započali v utorok \ bombardovať na východnej časti Dunkerque j a okolie. Ešte i v noci trvalo bombardova­

nie. Veľký počet granátov padol v predmestí, ktoré zapříčinily paniku. Vojaci bojovali z automobilov, vozov, železničných vozňov, aby v páde potreby mohli rýchlo utekať. Nieuport tak, ako i Dixmuiden sú zrunirova-né. Boj na okolí je veľmi vážny.

Pa>v, 20. nov. (Cez Rím.) Francúzsky hlavný stán vydal 16. nov. v noci túto úrad­nú zprávu: V Belgicku boly nemecké útoky — pomocou číselnej prevahy - proti Nieu-portu naměřené, ale k uskutočneniu to­hoto cieľa sme sa postavili v cestu. Od Ypern na juhovýchod a východ boly nové nemecké útoky. V okolí Bixshootu sme po­kročili o jeden kilometer na východ. Medzi prieplavom La Bassée a Arrasom sme mali čiastočné úspechy. V okolí Lassiguyi a rieky Aisne útočili Nemci až po Berry au Bac. V

•rana 2

okolí Verdunu tiež pokročili na niektorých miestach, ale naše delostrelectvo zamedzilo útok pechoty.

Lcndyn, 20. nov. Minister vojny publiko­val túto zprávu, došlú z hlavného stanu an­glického :

12. nov. začala pruská garda proti tej čiastke našej fronty, kde stál prvý anglický sbor, húževnatý boj. Nepriateľ sobral všetky svoje sily, aby zlomil ten sbor, o ktorom bol presvedčený, že je už oslabený. Tri ce­lé hodiny vydržaly naše voje hroznú palbu, akej ešte neboly vystavené. Po tomto přešly I. a IV. pruská brigáda do útoku a tak sa zdá úkolom týchto brigád bolo, aby sa přebily cez našu obrannú čiaru a aby si cez naše rady urobily cestu. Nemcom podarilo sa na niektorých miestach prebiť sa, ale heroizmu nášho vojska, hlavne však chrabrosti pechoty môžeme ďakovať, t že plány nepriateľa vo všeobecnosti zlyhaly. Nepriateľ potom pomocou číselnej prevahy začal postupovať na Ypern a číselnej preva- j he môže ďakovať, že sa mu podarilo na | troch miestach prebiť sa cez našu frontu. \ My sme ich predsa prekazili v tom, aby mo- j hli napredovať. Ztraíy Nemcov neboiy mali- j cherné a i naše ztráty sú početné. Musíme vyzdvihnúť chrabré sebachovanie sa nášho vojska.

Brussel, 20. nov. Nemci usilovne pracujú na vystavení pevností lutišských, namurských a antwerpských. V dielňach cockerilovských, pri Lutychu, pracuje 4000 belgických robo­tníkov, aby na rozkaz nemecký vypracovali ] materiál, potrebný ku stavbe pevností.

Genf, 20. nov. Francúzske časopisy s veľ­kým krikom sdeľujú, že vo francúzskych vo- ! jenských továrňach pracujú na nových ťaž- í kých delách. Ide o zhotovenie takých kanó- j nov, ktoré budú môcť závodiť s ťažkými mo- j žiarmä a delami nemeckými. Dľa tejto zprávy j robili v minulých týždňoch pokusy s novým í 150-milimetrovými delovým modelom a vý- j sleciok bol veľmi prajný. Nové delo nesie j tak ďaleko, ako čakali a pustošenie, ktoré j zapríčinilo, je ohromné. V továrňach na au- j tomobily zhotovujú nové automobilové mi- j trailleusy, ktoré na začiatku vojny veľmi chý- j beíy. Iné továrne vyrábajú vo veľkom počte j šípy, ktoré objednala francúzska vláda.

Turecká vojna. \ Carihrad, 20. nov. Turecký hlavný stán

sděluje 19. nov.: Dva dni napáda naša ar­máda húževnaté ruské vojsko, ktoré je po­stavené na' pohraničnej čiare Ada - Zajak

BESEDNICA. Nie tým iónom, priatelia.

Napísal: Hermann Ncsse.

Článok tento bol uverejnený v „Neue ZUricher Zeitungu" a m ďarsky vo „Világu". Odtiaľto sme opatrili preklad.

Národy sa bijú: deň po dni nesčlselné smrte, hrozné utrpenie, ohromné boje. Medzi týmito válečnými zprávami mi prišiel ne­chtiac na um jeden moment z mojich štu­dentských liet. Sedel som jedného letného dňa v Stuttgarte, v chýrnej krajinskej exa-minácii a dostali sme túto úlohu na spra­covanie: „Aké dobré a zlé vlastnosti ľudskej prírody budí a posilňuje vojna?" Ja som veru nemal živé zkušenosti a úloha mi vy­padala dosť slabo. Čo som vtedy detským rozumom pod vojnou a vojenskými cnosťami a hriechami myslel, dnes by som veru iným názvom pomenoval. Ale od vtedy, pod doj­mami tejto reminiscencie a denných udalostí som mnoho premýšľal o vojne, a poneváč je dnes zvykom, že ľudia z pracovne a atelieru podávajú o nej svoje mienky, ani ja nelením svoju napísať. Som Nemcom, moje žiadosti a sympatie sú nemecké, ale čo chcem po­vedať, nesúvisí s válkou lebo s politikou, ale vzťahuje sa na postavenie a dobrú snahu neutrálnych. Pod neutrálnymi však neroz-

S L O V E N S K Y D E N N Í K

Khoohab. S pomocou božou zaujaly naše : voje útokom výšiny okolo Ady, ktoré ne­priateľ veľmi opevnil. Boj nám priaznivý a veľmi úporný trvá. Na Batum spechajúce na-i še voje nepriateľa znovu nabily. Ukoristil, sme od nepriateľa jednu zástavu, 4 kanóny jeden automobil, veľký počet koní a ohro­mné množstvo potravín. 6 ruských dôstoj­níkov, medzi nimi jedného majora a viac vojakov sme zajali.

Petrohrad, 20. nov, Tiflisský hlavný stán ruský vydal 16. nov. túto úradnú zprávu: Po húževnatých bojoch, ktoré boly pri Kô-prikoji, zaujaly naše predstráže nové pozí­cie proti hlavnej sile nepriateľa. Vzhľadom na obrovské turecké posily, ktoré přišly v po­sledných dňoch z Kniskolca, Erzerumu a Trapezuntu, naše do předu tisnuté voje v ustavičných bojoch ustúpily do pozícii na­pred vyznačených.

Kodaň, 20. nov. „Politiken" oznamuje: Predmestia Tangeru sú už v rukách moha­medánov.

Genf 19. nov. Následkom vyhlásenia svä­tej vojny vyhlásila francúzska vláda na celé územie Tunisu stav obleženia, aby potlačila mohamedánsku vzburu.

Neutrálne štáty. Briissrt, 20. nov. V kruhoch, ktoré stoja

blízko belgickej vlády, potvrdzujú ten chýr, že holandská kráľovná Vilma, predseda švaj­čiarskej republiky a predseda americkej Unie majú dôvernú výmenu názorov o tom, či je nádej na započatie mierových predprác, ktoré Wilson nastolil.

Berli-, 20. nov. Z Christianie telegrafujú „Berliner Tagblattu", že dľa petrohradskej zprávy urobil pri ruskej vláde a ruskom dvore jeden vysokopostavený delegát Spo­jených Štátov návštevu a interesoval sa z poverenia Wilsonovho o to, či je možné americké sprostredkovanie mieru. Výsledok vyjednávania držia v prísnej tajnosti. Mimo­riadny delegát od vtedy už odcestoval z Petrohradu.

I umiem politicky neutrálne národy, ale vše-• tkých tých, ktorí pracujú ako bádatelia,

učitelia, umelci, spisovatelia na stavbe po­koja a ľudstva.

Medzi týmito javia sa v poslednej dobe smutné a zatracovania hodné poznatky de­fektu. V Rusku zničia nemecké patenty, vo Francúzsku bojkotujú nemeckú hudbu; tak tiež v Nemecku hlásajú bojkot proti výtva-rom genia nepriateľských národov. Mnoho nemeckých časopisov nebude odteraz angli­cké, francúzske, ruské, japonské diela pre­kladať, kritizovať uznávať. Toto nenie časo­pisecká kačica, ale fakt; a na mnohých miestach táto nová prax sa i započala.

A takto musí byť zamlčaná, pekná japon­ská rozprávka, alebo dobrý francúzsky ro­mán, ktorý pred vojnou verne a s láskou k predmetu preložil niektorý Nemec do nášho jazyka. Tento pekný a dobrý dar, ktorý lá­ska chystala nášmu národu, z bontonu mu­síme zavrhnúť preto, lebo niekoľko japon­ských lodí bombardovalo Čingtau. A keď chválim dnes prácu niektorého Taliana, Tur­ka alebo Rumuna, moja chvála len vtedy obstojí, keď pomer týchto národov k nám, niektorý diplomat alebo novinár nepozmenf.

Potom hlásili sa umelci, vedátori protestu­júc proti niektorej bojujúcej stránke. Ako keby malý dnes, keď stojí celý svet v pla­meni, takéto manifesty od písacieho stolíka akejkoľvek ceny! Ako keby mal slovo do válečných vecí ktorýkoľvek spisovateľ alebo

Čislo 20.2

Uhorskí Rumuni. Kus histórie. — Gróf Štefan Tlsza.

Pod týmto názvom uveřejnily brnenské „Lidové Noviny" nasledovný slovenský člá­nok o Tiszových „troch dokumentoch". Za­ujímavý článok tento vystihol dobre karakte-ristiku rumunskej politiky a vyslovuje ten

j s nami spoločný názor, že po vojne sa stane j v nazieraní na národnostnú otázku u nás

veľká zmena. Článok znie doslovne: „Obyvatelia Sedmohradska rumunskej ná­

rodnosti patria podobne ako Slováci ku praobyvateľom Uhorska a nie je divné, že si Rumuni na tom veľmi zakladajú a na bu­dúcnosť svoju skalopevné veria. Táto ich

| viera je podporovaná tým, že sa cítia kul­túrne za jedno s dolnozemskými a bukovin-

? skými Rumunmi a za centrum všetkého Ru-j munstva vôbec. Rumuni sú pyšný a seba-i vedomý národ, pevne presvedčený o tom, f čo veľký Šaghuna predpovedal o kultúrnom I poslaní rumunského národa na Balkáne. '] Šaghuna veril, že Rumuni nadobudnú si ke-' dysi hegemóniu kultúrnu v Oriente. Ideály j dnešných Rumunov sú ďalekosiahlejšie. \ Pre širokú verejnosť je zaiste zaujímavé í zvedeť, prečo práve uhorskí Rumuni tak vy-S soko rúbu, keďže oni neboli vstave počas

100-ročného vývoju založiť svoj vlastný štát s a keď ešte i dnes v koncerte ostatných ná­

rodov uhorských kultúrne stoja na nízkej j úrovni a majú temer toľko analfabetov ako

Rusíni. Politicky do nedávna tiež málo zna-I menali, hospodársky sú nevyspeli a národ-| nostne rozhodne nie natoľko prebudili, že by

massy národa reprezentovali taký kom­paktný, jednotný celok ako na príklad Česi.

A shovárajte sa s rumunským politikom í na pr. s drom Vajdom, Mihalim alebo Pop

Čičom a nepriamo vás udiví jejich sebave-I domosť. O slavných literátoch Oktavianovi j Gogovi alebo J. Slaviciovi ani nehovorím. Ti

preháňajú ako vôbec oslavovaní poetovia-politici. Do nedávna sme podobné zjavy ne-

| pozorovali. Od roku 1866, keď menovaný už Šaghuna resignovane zvolal: flere possum sed iuvare non (plakať viem, ale pomôcť nie), až do konca druhej balkánskej vojny boli uhorskí Rumuni práve takí malomocní a z veíkej čiastky i malomyselní ako my, Slováci. Memorandový proces a mnoho ne-

j úspechov na politickom a kultúrnom poli, ktoré netreba spomínať, zarážaly i silnejšie povahy. Nebyť králóvstva rumunského, ktoré utešene rozkvitlo a pevných oporných bo-

učenec, ten najlepší, najchýrečnejší. Ako ke-i by dovolili vodcovia, alebo vôbec mohli do­

voliť, aby ich poslúchali. Druhí zas pohnute plačú, že je „v našej

dobe" takáto vojna možnou; veď dnes už nemožno o kultúre ani rozprávať. Teda o kultúre, počnúc od Babylonu, neslobodno hovoriť, lebo táto vojna práve dnes zúri, na­padnúc naše pokojné dni a štáty.

A zas druhí tak berú účasť vo veľkých dňoch a udalostiach, že importujú vojnu do svojej pracovne, páchajú pri písacích stolí­koch krvavé epopeje a články, v ktorých škaredé a škodoradostne roznecujú nenávisť medzi ľudom a ľudom. Toto je hádam najhriešnejšia fajta. Kdo stojí v zbrani a vydá svoj život deň po dni na kocku, má ľudské právo na nenávisť, zlosť. Tiež tak aktívni politikovia. Ale ostatní — my básnici, spisovatelia, žurnalisti? Či je naším úkolom dni naše robiť osudnějšími, a zmnohonásobiť mrzkosti a plačlivosť mo­mentu ?

Čo získa Francia, keď umelci celého sve­ta protestujú proti zrúcaniu niektorej krásnej budovy ? Čo Nemecko, keď nebude viac čí­tať francúzske a anglické diela? A či jest takej veci na svete, ktorá sa stane lepšou, ciefuprimeranejšou, dôkladnejšou preto, lebo niektorý francúzsky spisovateľ kydá hanu na nepiiateľský ľud a usiluje armádu na zverský hnev podnecovať?

(Buäucne konec)

Cislo 202 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

dov v cirkvi gréckokatolíckej a hlavne grécko-orientálnej, v gymnáziách atď. našlo, neviem či by dnes niečo viac znamenali ako iné nemaďarské národy v Uhrách.

Rumunskí politikovia si vždy zakladali na tom, že obývajú krajinu, ktorá v 17. století pod vlivom protestantizmu saského (sedmo-hradskí Sasi) mocne pôsobila na národné prebudenie i Rumunov valašských a mul-tanských a že Sedmohrady sú nadmieru dô­ležitým faktorom politickým. Oni predvídali, že nastane doba, keď Sedmohradsko a ru­munské kraje uhorské vôbec a Bukovina budú vážnym momentom v zahraničnej po­litike.

Uhorských Rumunov kriesili v posledných 15-20 rokoch talentovaní literáti a politici ako sú Slavici, Oktavian Goga (svojim ča­sopisom Luceafarul = Zornička) a profesor Jorga. Najmä poslední dvaja odchovali mla­dšiu generáciu rumunskú. Úspechy rumunské po válke srbsko-bulharskej posmelily napo-tom uhorských Rumunov tak, že sa už skrom­nými ústupkami maďarskej vlády uspokojiť nedali. Celý jedon rok vyjednával gróf Šte­fan Tisza s povolanými rumunskými politik­mi a už už sa myslelo, že takzvaný mier rumunsko-maďarský bude uzavřený. Starší páni boli aj naklonení pomeriť sa s vládou a jako praktickí politikovia boli náchylní ku kompromisom. Sám Slavici sa dal do služby Tiszovej a Goga by bol tiež pri­stal na čestný mier. Ale mladí radikáli ako by boli tušili, aké vážné udalosti sa v Eu­rope chystajú, nechceli robiť etapovú politi­ku, obzerajúc sa na fud, ktorý ešte neni natoľko vzdelaný a politicky vyškolený, žeby bol úmluvy správne pochopil. Vyjednávačky sa formálne nezdařily, ale výkonný výbor národného komitétu rumunského sa dohodol s Tiszom v tom smysle, že v najbližšej do­be maďarská vláda z vlastnej iniciatívy po­změní isté paragrafy školského zákona Ap-ponyovho, že poskytne hmotnej podpory ru­munským školám a cirkvi pravoslávnej, ktorá je u Rumunov vefmi chudobná. Tak sa zdá, že gróf Tisza vydáva svoje naria­denia pod tlakom pomerov, čo on sám ve­rejne soznáva, ale na základe podrobne vypracovaného memoranda rumunského ná­rodného komitétu a ústnej úmluvy s nim.

Gróf Štefan Tisza vydal nedávno mi-nisteriálne nariadenie, ktorým sa ude'uje značná hmotná podpora rumunským uči­teľom a cirkvám, a v nedeľu dal pu­blikovať svoj vlastnoručný list na rumun­ského metropolitu, Metianu vo Veľkom Si-bíne, v ktorom sa vyslovuje vybranými slovami lichotivé o loyálnosti Rumu­nov v terajšej dobe a nadšene chváli rumun­ských vojakov, bojujúcich na bitevnom poli proti spoločnému nepriateľovi uhorskej vlasti. Maďarská vláda vzdáva tým nielen pochvalu Rumunom za vernosť, ale zvláštnym naria­dením ministerským rozkazuje úradníkom školským, sudcovským a administratívnym, aby v smysle zákona národnostného uvá­dzali rumunskú reč v školách, pri súdoch, stoličných a štátnych úradoch, nakoľko tým práva štátnej reči maďarskej nie sú dotknuté. Minister dovoluje súčasne upotrebovanie ná­rodných zástav, ak nie sú totožné s národ­nými barvami cudzích štátov.

Ako videf, válečná doba mení politiku ma­ďarského štátu a nové nariadenia minister­ské budú dobre účinkovať na rumunský ľud, ktorý bol ovšem v minulosti vždy „kaiser-treu". Nakoľko budú nové poriadky účinko­vať na inteligenciu rumunskú, ukáže budú­cnosť. Na každý pád posilní sa rumunské národné povedomie a pri budúcich volbách

\ snemovných uvidíme nádejne iný kurz, tým \ viac, že minister Tisza sľubuje i zmenu vo-| lebného zákona v prospech rumunský." —y.

Padlí a ranení. \ Trubač = Hornist, bubeník = Tambour, avo-i bodnik = G-freiter, dessiitnik =Korporal, čatár = | Zugsfilhrer, šikovatef = Fddwebe!, f = zomrel. f . {Pokračovanie.) \ Peší pluk č 34 (leží v Košiciach). 1. kom-j pánta : Nagy Ármin (poručík), Ferdich Bru-í no (nadporučík), Andrakovič Franco, Babuš | Jozef, Barna Ján, Bodnár Štefan,v Bujdošo j Štefan, Burdjk Franco (svob.), Černík Jo-! zef (des.), Červenka Rudolf (svob.), Cel-j der Július (trubač), Fogarassy Franco -j-, I Friedrich Július (des.), Galanta Ján, He-J gedlis Štefan, Ipač Ján, Jaszusch Alexius, I Jenei Ján f, Juhász Ján, Karasz Andrej, j Kollár Jozef (rez. des.), Kostolník Emil, Ko­

váč Jozef, Lefkovič Jozef, Lendel Jozef, Lô-csôs Pavel (čatár) -f, Lukáč Jozef, Mésároš Ignác (svob.) f, Mohňansky Jozef (rez. des.), Oláh Franco (rez. des.) f, Pôsze Ján (čatár) +, Ráč Jozef, Spielberger Árpád, Szabó Cs.

Štefan, Sanisló Adalbert (des.), Senčo Andrej f, Susa Michal, Tóth Alex, (des.), Vékony Rudolf (svob.). — 2. kompénia: Campianu Eliáš (práporník), Gádor Karol (kadet), Gál Imrich (kadet), Hehenwarter Celestín (poru­čík), Kônig Ignác (kadet), Lányi Ákoš (poru­čík) f, Lindner Gustáv (major štább.), Schu-dich Ferdinand (práporník), Antal Štefan (tit. svob.), Bažo Alexander (tit. čatár), Buella Michal (des.), Drótoš Jozef (trubač), Falučkai Štefan, Fancali Andrej (tit. des), Fančalsky Michal (tit. čatár), Fisselberger Jozef (svob.), Grtin Alexander, Hajóš Július, Haluška Samuel (tit. čatár), Hanes Jozef (trubač), Hudák Andrej, Jeremiáš Jozef, Jobbágy Ladislav (tit. ; čatár), Johann Ján, Kalapaš Jozef (tit. des.), Kalauz Bertalan, Kallas Ludevít (svob.), Kere-keš Ján, Korčmároš Jozef, Kun Ludevit (tit. svob.), Magyarosi Alexius (trubač), MihaMk Ján, Papp Ludevít (tit. čatár) f, Pecsény Štefan, Rajce Štefan (tit. des.), Šomi Bertalan, Štub-ner Imrich (des.), Sússholz Jakub (tit. des.), ;

Szabó Ludevít, Szabó Michal, Slavik Andrej, j Tóth Ludevít, Tóth K. Štefan, Turoš Jozef i (bubeník), Ukrin Michal, Volkaj Ján (jednor. !

dobr., tit.'des.). (Budúcoe dalej.) '

Chýrnik. Budapešť, 21. novembra.

Franko Vífazoslav Sasinek

Prišla Slovákom smutná zvesť: veterán ; slovenský, najstarší, najplodnejší slovenský I spisovateľ, historik umrel dňa 18. nov. 1914. i v 84-tom roku svojho života od svojej /od-• nej zeme odtrhnutý, v Algersdorfe v Štýr-j sku, kde bol na odpočinku.

Sasinek bol veľmi usilovným pracovníkom i na poli historickej vedy, ktorej venoval vyše j 60 rokov svojho života. Narodil sa 11. de-:' cembra 1830. v Skalici. Na gymnázium za­

čal v Skalici chodiť ako 9ročný chlapec, a poneváč jeho otčim bol chudobný obuvník

otca utratil, keď bol ešte deckom — mu­sel si pomáhať sám. Chodil každú sobotu na t. zv. „kantáciu" a tým získal toľko pe­ňazí, že dal z toho i svojmu otčimovi. Po dokončení VI. triedy vstúpil za kapucína v Prešporku a 9. októbra 1853. bol vysvätený za kňaza.

Už r. 1859. vychodily jeho historické prá-i ce v časopise Radlinského v „Priateľu školy

*l

a literatúry"; a rok na to bol už výpomoc-ným redaktorom tohože časopisu. Roku 1860. bol v Budíne, kde sa vtedy radili o tom, ako by bolo možno založiť slovenský poli­tický časopis. On sám, chudobný, mních dal na kauciu 100 zlatých, tak že sa táto po­maly sosbierala.

V rokoch 1863—1865 vydával tiež s On­drejom Radlinským časopis „Slovesnosť", v ktorom uverejňoval svoje historické diela. Prvým zvláštnym vydaním jeho sú Dejiny drievnycn národov na území terajšieho Uhor­ska a Dejiny počiatkov terajšieho Uhorska; obe práce vyšly r. 1868. Po roku 1864. vy­menoval ho biskup Moyses za profesora na theologické lyceum v Banskej Bystrici, kde účinkoval do r. 1868, v ktorom roku zostal tajomníkom Matice Slovenskej. Od roku 1876 vydával v Skalici „Slovenský Letopis". V rokoch 1882-1892 žil v Prahe, odtiaľ presťahoval sa do Radošoviec a v októbri r. 1901 do Algersdorfu, kde i zomrel.

Sasinek bol verným Slovákom a výtečným človekom svojej doby. Jeho vedecká práca nebola síce dostatočnou a v mnohom dostala sa do rozporov s výsledky novšieho histori­ckého bádania, musíme však uznať zásluhy jeho, ktoré si nadobudnul na poli historie slovenskej ako priekopník. Nad jeho truhlou stojíme hlbo­ko skormútení s tou nádejou však, že jeho ide­álna viera v krásnu minulosť Slovákov má nás povzbudzovať vo viere v krajšiu budúcnosť.

Gróf Stefan Tisza. „Politikai Értesitô" sa z hodnoverného prameňa dozvedá, že gróf Štefan Tisza pôjde z nemeckého hlav­ného stanu do Viedne, odkiaľ sa vráti 25. ráno do Budapešti.

- Zavreli bukareštskú burzu. Rada bu-kareštskej burzy nariadila, aby bola burza na neistý čas zavretá.

— Voigts-Rhetz zomrel. Steinov nástu­pca, generálmajor Voigts-Rhetz „Quartier-meister" nemeckej armády, ktorého úradné zprávy čítavali sme v časopisoch s podpi­som „hlavné vodcovstvo", zomrel vo štvrtok na porážku. Nástupca je ešte nie vymenovaný.

— Gróf Tarnowski vyslobodil sa z ruského zajatia. Z Krakova dochádza zpráva, že gr. Tarnowski, člen rakúskej panskej snemovne, ktorého boli Rusi ako rukojmého do Lublina dopravili, je už na slobode a zdržuje sa vo svojom kaštieli v Dzikove.

— V Petrohrade je odpredaj alkoholických nápojov zakázaný. „Rječ" sděluje, že v Pe­trohrade podali v mestskej dume návrh, aby bol na dobu vojny zakázaný odpredaj liehovín. V návrhu stojí i to, aby po vojne zakázali odpredaj pálenky, vína a piva však nie. Prvú čiastku návrhu prijali. To ustano­venie už i do života vstúpilo.

- Americký vianočný dar. Z New-Yorku sdeiujú: „Jason", parník na dopravu uhlia dojde najbližšie do Európy s vianočným da­rom, ktorý poslali Amerikáni tým deťom európskym, ktoré pre vojnu osirelý. Vianočný dar váži 200.0 0 kg.

Ktorý národ na svete je n jbohatší? Túto otázku preberá Corrado Clini, profesor univerzity v Padově. Študoval finančný stav 19 rôznych zemi. Najprv riešil otázku, v kto­rej zemi přijde na jednotlivca najväčšia čia­stka. S poľutovaním konštatoval, že jeho vlasť je len na 14. mieste; na každého Ta­liana pripadá priemerne len 3000 korún. Mýlil by sa, kdo by, dľa rôznych histórií o amerických miliardároch považoval Ameri-kánov za najbohatších. Amerikáni prijdú so 6000 korunami, ktoré padnú na každého ob­čana, na miesto šieste. V Novom Zélande padne na každého 10.000 kor., v Anglicku

UVERNÁ UCASTI3HA ISTINA K 3,000.000'"

A UCASTINNY SPOL /-¾ l . y

% REZERVNÉ FONDY X 1,500.000'-- .

CenTpála>'v''Ružomberku. Filiálky s «r Prešporku, Žiline a Trstenej . - • Exfsoaritúry: na Caei , w S^nc i , Rajc i a v Púch©ve. • -

Zaoberá éa * bawk*výjwi efcchodrni každého druhu . "WS 4U19 i W sklady zúrokiíjú »«* ho najwyéiie.

Strana 4 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Oslo 202

8000 kor., v Austrálii 7000 kor. Udania o Francúzsku sa veľmi kolísajú; dľa niektorých pripadá na jednoho Francúza 6400 kor., dľa iných len 5000 kor.; potom nasledujú Ne­mecko s 6200, Spojené Štáty Severnej Ame-so 6000 Kanada s 5000, Argentína s 4800, Hollandsko s 46C0, Dánsko s 3800, Švaj­čiarsko s 3700 až 4700 korunami av takmer tofko pripadá na jednotlivca vo Švédsku a Rakúsku. Za Talianskom prijdú Grécko, Uhorsko, Norvégia a anglická India, v ktorých pripadá na jednu hlavu viac než 300 korún. Nie menej sú zaujímavé číslice udávajúce celkový majetok jednotli­vých národov. Dľa niektorých štatistikov malo Nemecko r. 1907. na 340 miliard, nie­ktorí však rátajú len 329 miliard. Bohatstvo Anglie bolo odhadnuté roku 1900 na 334, Francúzska (r. 1908) na 224 miliardy.

— K čomu je dobrá mačacia srsf ? Krajinský radca v Braunsbergu, vo východnom Prusku píše, že sa mačacia srsf dá výtečné použiť pre vojsko ako ochranný prostriedok pro­ti reumatizmu.

Majiteľ a vydavateľ: Slovenský Denník uč. spol, Zodpovedný redaktor: Anton Stefánek.

I Z U B N Ý T E C H N I K 41" 1ŠTEFHN P. PÄL, f Budapes t , till.*., Dohány u. 8 3 .

prev< dza všetky do toho otioru spadajúce práce, ako: uinelé zuby, zlaté korunky, zlaté spojky zubov atrf.

Hlad aromatický, Jipcvý a a.eá-tový zaručeno pravý v 'e-lý 5 kg. za 9 korún za­siela tranko Ondrej Mu­droch, veľíovčelár, Nový S'd, Ujvidék, Holubova Ľl. č. 8. 4!94

n

WYSE IOO KUSOV najtrvanlivejších

i VOZNÍC z jaseňového dreva má

stále n i sklade FR. GROH,

b e d n á ř vj lčlne, Čechy. Stale suchá zásoba na Uslc kusov.

18-rocný k u p e c k ý p o m o c n í k so striž­ného oboru, slovenský, horvatsky a čiastočne nítneckej reči znalý prosí pánov šéfov O miesto; Cene nabídky pcd znsčscou „Svedo­mitý 419J" do admin. tohoto Časopisu.

Pri objednávkach odvolávajte sa na

GEZa MEDGYESy, sklad potrieb pre mechanikov a elektrotechnikov

U SZ0LN0KU Baross u. (Denlsrtiov palác). Prevádza všetky práce elektrické­ho osvetlenia, zariaďuje elektrické vedenie ulíc, budov, továreň, víl atď. v naj miernejších cenách.

Na požiadanie pošlem aj rozpočty zdarma Cenník zdarma. m5 Cenník zdarma.

INJUDľ UVEHHfl BfiHKA ÚČfíSTINflSSKfl SPOLOČNOSŤ sa v UHEZliE. u E x p o z i t ú r a v Klerovci .

iGiovýKapitál:H518.000-. RezerayR 100.000'-. Prijíma vklady a platí od nich tie najvyššie úroky (interese). Dôchod- j SlQUOnShý DglMÍh!! kovu daň platí ústav zo svojho.

Poskytuje lacné pôžičky na zmen­ky, na bežný účet so zaokrytím, na dlžobné úpisy záručnicke a hypotekárne a na ručné zálohy.

Vybavuje bantoé obchod? každého druha. im

I Telcfonjó'.sef 15—85

Í Prvý pohrabv zariaďujúci . pod'Jkr AlžQetln. meste . | v liudapEäíl. VII. Di-liíiny ;. líjr, |

I roli Izshellä ul a Szpgén h;i-tér EUGEN PODLUSSÄHYl.

I U s p o r i a d u j e j e ä n o d u - I J ehe askvostn pohra- ! I by, ako aj slávnostne ! pohraby za najiavrej- . I šlu cenu Staly vc'ky E

|a skmd vencov z ume- j

lých kvet v. Prevádza I . d pravovanie mŕtvol. J | Hovorí slovensky. 4

Si

MUDr. toomíp Frencl, zubný lekár ,

ordinuje P r a h a Hl., K a r m e l i t s k á 2 8 , vo všedný deň od 8- -12 a 2—5. 4105

©os;- iíĹuisuiJtie gsriasBi© sá výw*s»títsu i

Hodiny na veže kostolov^ kaply, školy, rpdnice .m oa s lOročnou zárukeu c. k. štátnou cenou vyznačena prvá moravská

n. S 8 8 ľ § & ŕ . Ä .ýr, bňa hodín

Fr. Moravusa v Brne, Nová ul 25. (Morava). Didavatfľ hodin na posv Ho­stin, Velehrad a i. 850 hodin po­

stavených 40.13 Rozpočty zdarma.

Najdokonalejšie

S ú r a z o v é pásky es s p r u ž n o u poduf ikoa

pre úrazy siabsnovč 1 pupečné, sus-peíieorla, dobre priliehajúce brušné pásy pre dámy, punčochy a oblnadlíi pre kŕče, žllv vložky pre ploské no-

: hy (PlAtttliss), —•>) panciere a orihopedické šnorovačky

pre tkrivené ch; Dtovŕ-kosttľ * f t flseiš ša3tl liiľ, s sanláie täždšhs draSa. ®9>

í iada| íp cenník 1

B. P E C K A , bandažisía V P R Ä Z E - I L ? (SroSuu ecác«.

pfíiar r:ä Htniu '

Odporúčame k nákupu fgtM 4178 čerstvého mäsa mäsiarsky obchod

Jozefa Susszera v Budapešti VIII.,József-u. 8. Horánszky-u. roh. Filiálka v I. okrese Szarvas-tér 6.

Zžpadnouhorské granitové bane v Lamači a Karloviciach.

V ý r o b a c y k l o p u a l a m a w i e . Kamenin, med­zníky, schody, podlahy, dosky na stoiy, dlážky do domsv, ulíc, ľáňrobné dosky a rámy dodáva v naj-ľavnejších cenách a výtečaej jakosti JÄII JELÍNEK, PREŠPOROK. Písárna. Špitálská u. 18. Telefon 1400.

Nábytok Ján Árvay stolár v Žiline

na hlavnom rinku č. 9. sklad a obchod izbovým náradím, dobrá, so­lídna výroba pri veľmi miernych cenách. Zhotovuje nábytok tiež na objednávku v naj­kratšom čase. Prijmem dobrých stolárskych pomocníkov, práca je stála v zime v lete.

Nastúpil možno hneď.

I ss 1 i

ŽIVNOSTENSKÁ BI

\fá i i Tá

i»

Centrála v PRAHE, na Příkopě č. 30. Akciový k a p i t á l K 8 0 , 0 0 0 . 0 0 0 . T e l e f o n c i s . 225, 3837 a i n é .

Rezervné a p o i s t n é fondy vyše K 2 5 , 0 0 0 . 0 0 0 . 2 3 f i l i á l o k .

Prevádza všetky obchody bankové, prena­jíma SAFES (bezpečnostné schránky).

Zmenárňa. Kupuje a p r e d á v a c u d z é bankovky, z l a t é a s t r i e ­b o r n é mince, výplaty a š e k y n a N e m e c k o , a k o aj na m e s t á v n e u t r á l n y c h š t á t o c h , losy a iné c e n n é p a p i e r e , o b s t a r á v a výplatu k u p ó n o v a t a ž e n ý c h efektov, poisfuje s losoveteľné p a p i e r e , p r o m e s s y ku vše tkým fahom atď. 3978

a ss

H A H f l (BÉLfl WOBTMflNN) P r e Š p O ľ O k , ÍÉ52SÉJSSLÍ l i f t I A H l veľkosklad hotovej obuuy Pozsonv. Mihalu ulica 5 s K 1550 každého

í

12¾

druhu.

Sporiteľňa účastinársky spolok v Turč. Sv. Martine. Akciový kapi tá l K l,IOO.OOO.-. Z a l o ž e n á r o k u 1868. Vklady K 9,400.000.—.

Cenfrálka u Turč. Su. Martine, f i filiálky u Lipt. Su. Mikuláši, na Vrútkach a u Stub. Tepliciach. Expozitúry: v Sučanoch, v Mošovciach a v Slov. Právne. Pridružený ústav: Hrádocká sporiteľňa v Hrádku. Z a o b e r á s a b a n k o v ý m o b c h o d « m k a ž d é h o d r u h u a a s a e k u r u j e p r o t i o h n u , k r u p o b i t i u , n e h o d e n a z i v v o t — Vklady z ú r o -kujú s a č o n a j v ý h o d n e j š i e . — S p l a t n é l í s t k y p o š t o v e j s p o r i t e ľ n e k b e z p l a t n é m u p o u k a z o v a n i u v k l a d o v z d a r m a . 3872

?iač>u BHäapešíä-ssäirsíH? sis-kiadatehkébo spolku účastinarikej apoíocnosti, Budapelt, VIII, Mária ulica fislo 15.