V y chodia t r i razy do týždňa: T utorok, Štvrtok a sobota. řrtápleíBÍ Mat pre Sakáako-Uborsko •a celý rok 16 k., na pol roka 8 k,,

aa nvrt roka t k., na mesiac 1 k. 50 h.

Co cnáíMeiBSka: do Nemecka 16 mariek. Kúska 9 rubľov, Am*riky a doll. 76 c , •statné cudzozemsko 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č í s l a j e :

pre Kakúsko-Uhorako ročne 4 kor., pre Nemecko K marky,

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 25 c, oatatné cudzozemgko S fŕ.

Jednotlivé čísla predávajú M I po 10 h., poštou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Sobota, 14. októbra 1916. Číslo 123. (41.) i!!!iIIIIUIHIÍIlliMlllIiIII!lllllllll lllllillIläíIlillliliilliraillliiilM^^ IIBIMIIIIIllinilllllllM^

Svobodné Uhorsko. Extra Hungariam non est vita!

Tak hovorili naši učení i neučení latinácä, kecí ešte páni shovárali sa latinsky. Po slo­vensky znamená to latinské porekadlo: Mimo Uhorska niet života! A to je pravda, lebo niet na šírom svete takého kusa zeme, ktorý by bol tak obdarený všetkým, čo človek potrebuje k svojmu živobytiu a pohodliu, ako je Uhorsko, tak že by vyžilo bez akej­koľvek pomoci susedov. Zem je úrodná, sú i kovy, pomocou ktorých možno zem ob­rábať; o pokrm, nápoj, odev je postarané, len ruku vystrieť, a všetko hotové padá člo­veku do lona, — opravdový zemský raj.

Ale práve preto bola táto zem žiadosťou národov, ktoré sa dozvěděly o nej. So vše­tkých strán sveta, od východu i západu, od severa i juhu prichádzali rozliční vydobýja-telia, aby sa tu osadili. Jedni boli vyhnaní, iní vymreli, tretí sa pomiešali s domorodými obyvateľmi, a ktorí raz tu ostali, tí bránili všemožne svoju vlasť proti rozličným vo­trelcom. A mohli to robiť, lebo zem táto je opravdová pevnosť, opevnená samým Pánom Bohom vrchami, riekami. Kto sa vyzná v mappách, vidí, ako je oddelená od ostatných krajov! Na juhu ohraničená je mohutnou riekou Dunajom a dvoma jej prítokmi Dravou a Sávou, na východe, polnoci a čiastočne západe vrchmi Karpatmi od južného Dunaja po severný, len od Dunaja dolu k Dráve niet takých určitých, prirodzených hraníc,

oci i tu je ohrada riečok a vrchov. A dnu v krajine šíre polia, lúky, pastviska; urodí sa tu všetko, čo sa len zaseje, počnúc od bielej rýže, žltej pšenice, až po sivý ovos a pohánku; od zemiakov opovrhovaných v čas hojnosti, teraz vzácnych i takým, ktorí sa vysmievali z tých, čo ich jedávajú, až po Široké polia kukurice, tiež v čas hojnosti opovrhovanej, lebo že je to žrádlo pre svine, — teraz len by bola i pre ľudí. Nesmiem zabudnúť ani na kapustu, popri zemiakoch hlavný pokrm našich horniakov, ktorou oni zaplavovali i Dolnú zem. Predtým bývaly jej plné celé plte, teraz železničné vagóny, a keby jej len bolo, nebudú sa ani dolno-zemci vysmievať z nej, ani keď bude »bosá«. Lebo bosej kapusty bude dosť, nepováľa sa v každej prepytujem sviňa, len by boly na nej akékoľvek škračky a škvarky. A ked majú byť a sú karotky na múku, masť, cu­kor a kto vie na čo, pochybujem, že by boly karotky na šunky alebo kusy šuniek, alebo vôbec na svinské mäso do kapusty: to budú jedávať len sedliaci, veľkí páni a Cigáni, jestli niečo Pán Boh zabije.

Že nie je tak, ako by malo byť, tomu je nie na príčine matka zem, tá rodí, dáva, kojí svoje deti; či ona môže za to, že deti sú samopašné, že sa im přejedla dobrota, že sa očemerily pýchou, závisťou, nenávi­sťou ? Ked príde žiadúci pokoj, potom — kto

dožije — bude môcť smelo, bezohľadne po­vedať, ako povstala táto neblahá vojna, a prstom ukázať na tých, ktorí vohnali svet do tejto omáčky; do toho času musíme mlčať a čakať, až by sa ukázala lepšia nádeja. Istene i tohoročná neúroda a budúci nedo­statok, ktorý i pán miňisterpredseda spo­mína, je z veľkej čiastky následok terajšej vojny, nielen preto, aby bola týmto spôso­bom skrátená, ale ako sa zem obrobí, tak ona rodí. Dobrá vôľa, usilovnosť, namáhanie sa nad sily nenahradí silné, práceschopné ruky, ktoré odsúdené sú k záhalke alebo inej im neprístojnej práci. Príde pokoj, na-vrátia sa, ktorí sa navrátia, naši roľníci chytia sa svojej roboty, doplní sa spražný statok, naplnia sa stodoly i komory, naplnia sa i žalúdky i tých, čo robia, i tých, čo ne­robia. Len to je otázka, či i ľudia prinavrátia sa k svojmu, ale k tomu lepšiemu* nie ha-raburdáckemu rozumu?

Ked hospodár zhorí a znovu sa stavia, učí sa zo škody a hľadí odstrániť, čo zaprí­činilo alebo napomáhalo oheň; miesto sla-mennej dá škrydľovú alebo inú strechu, ktorá istejšie obstojí pred ohňom; jestli môže, oddiali o u a o v i s k a j e d n o od -druhétro,-

tak sa zabezpečuje, aby oheň nezkrsol. Všetky krajiny, ktoré sú medzi sebou vo vojne, kedykoľvek a akokoľvek skončí sa táto vojna, budú podobné pohoreniskám, alebo zrúcaninám: všade bude treba stavať, opravovať, obnovovať, všade začne sa iný, nový život — lepší alebo horší — dľa toho slova Pána Ježiša, že nikto nevlieva nového vína do starej nádoby a nepřišívá na staré rúcho novej záplaty. Čo sa minulo, minulo; ľudské diela sú vždy nedokonalé a tak pod­dané premenám, len čo je dľa zákona Bo­žieho, trvá stále, večne. Dnes sme ohľadom zemských království a panství v tom polo­žení, v ktorom sú verné duše kresťanské dľa slov Písem svätých: nového neba a novej zeme čakáme, v ktorých spravedlnosť pre­býva ! Trpíme všetci, jedni viac, druhí menej, ale medzi občanmi krajiny nerobí sa rozdiel: akej si viery, akou rečou hovoríš! Každý rovnako nesie ťažké bremeno, nikoho ne-osvobodia od vojenskej služby, nepošlú do­mov zo zákop preto, že sa nevie dohovoriť so svojím predstaveným, a rôznorečoví vo­jaci uhorskí bojujú statočne, konajú svoju povinnosť, vylievajú krv, kladú životy bez rozdielu rečí. Pri počiatku vojny jeden mladý bojovník, syn, manžel, otec, brat povedal: »Čo by som i život tam položil, len keby som vedel, že pozostalým lepšie bude!« Aby bolo lepšie, za to bojujú naši bojovníci. Lepšie! Komu lepšie? Všetkým aby bolo lepšie, aby naša Bohom požehnaná vlasť bola vlasťou pravej svobody a vnútorného pokoja.

Žiadame si za tie potoky krvi i sĺz svo­bodnu vlasť, aby život, majetok, svoboda, viera, materinská reč každého občana boly

chránené a trestaný každý, kto by sa ich chcel dotknúť. Na našom sneme vyslo­vená bola žiadosť, aby každý vojak po svo­jom návrate mal volebné právo; pán miňi­sterpredseda nazval to skokom do tmy, kde človek nevie, kam skočí. Je to smutná vec, ked takto hlava krajiny už vopred vyslovuje svoju pochybnosť nad tým, či by tí, ktorí dnes bránia vlasť pred stroskotaním, mohli vyvoliť svojho vyslanca, a veľmi zlý výhľad do budúcnosti. Ale v tom by som dal za pravdu pánu ministerpredsedovi, jestli tak myslí, že volebné právo je lahodná objedza, jestli niet pri tom niečo iného, menovite svobodná voľba a menovite, aby zákon za­väzoval každého rovnako. Ked roku ,1848 vyhlásené bolo v krajine štatárium a blízko Darmôt na vršku postavené boly dve šibe­nice, jedna veľká, druhá menšia, viezol sa tade jeden farár a opýtal sa svojho kočiša: »Či vieš, prečo sú tam dve šibenice ?« Kočiš sa uškrnul a povedal: »Tá veľká je iste pre pánov, a tá menšia pre chudobných ľudí!« Ja i v tom žiadam rovnosť, v svobodnej vlasti nech je každý rovnako pokutovaný, kto nerobí dľa spravedlnosti.

3Ä:^X„I x>„a;„r..

Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 11.

októbra. Východné bojiště. Na sedmohradskej južnej

fronte ničoho zvláštneho. Pri Brašove čistíme hranicu. Číksku Stredu sme zas obsadili. V Gôrgénskom

pohorí nepriateľ odporuje. Severne od Kirlibaby bol ruský výpad odbitý. Talianske bojiště. Boj na južnom krýdle prí­

morskej fronty trval deň i noc a rozšíril sa i na kraj severne od Vipavy po Sv. Peter. Na celej fronte medzi týmto miestom a morom útočily vefmi veľké talianske sily. Nepriateľovi podarilo sa na niekoľkých miestach vniknúť do našich zákop; južne od Novej Vsi vyhral z počiatku pôdy. Ale naše výpady odbily Talianov všade nazad. O jedno­tlivé kusy zákop, ktoré ostaly v nepriateľských rukách, sa ešte bojuje. Zajali sme 1400 Talianov.

Bojovná činnosť na fronte vo Fleimskej doline oslabla. Taliani v posledných bojoch tu ničoho nedosiahli. Boj na Pasubiu je ešte nedokončený.

Námestník šéfa generálneho štábu Hôfer, poľný maršalleutnant.

Udalosti na mori. 10. októbra večer naše ná­morné lietadlá hádzaly s úspechom bomby na vo­jenské zariadenia v Monfalcone a Staranzane. V noci s 10. na 11. október námorné lietadlá na­padly s najlepším výsledkom prístavné zariadenia, hangáry, batterie a nepriateľské lode vo Vlore. Spozorovali dlho viditeľné ohne v meste i oheň olejovej nádržky. Všetky lietadlá vrátiiy sa ne­porušené. Veliteľstvo flotty.

Zpráva nemeckého najvyššieho veliteľstva. Dňa 11. októbra.

Bojiště v Sedmohradsku: V doline Maroša ne­priateľ ešte tuho odporuje. V Gôrgénskej doline a

severo-západne od Parajdu zas ustúpil. Východne od Číkskej Stredy a ďalej na juh v doline Aluty bol odhodený. V prenasledovaní pri Brašove ubitej druhej rumunskej armády sa pokračuje.

Západné bojiště. Na jednotlivých miestach ar­mády wurttembergského kniežaťa Albrechta a na artoisskej fronte korunného princa Rupprechta Angličania rozvinuli zas živú činnost patrúl.

Na bojovnej fronte severne od Sommy násle­dovaly po tuhom, ďaleko cez Ancre na sever sia­hajúcom ohni večer a v noci mnohé čiastočné útoky, ktoré na čiare Morval—Bouchavesnes boly zvláště tuho viac ráz opakované. Protivník sa tu juho-západne od Sailly na úzkej fronte usadil v našej prvej línii, ale inde bol všade dělostřelbou alebo v boji zblízka odbitý. Severo-východne od Thiepvalu bojuje sa ešte o malý oporný bod.

Južne od Sommy Francúzom podarilo sa po viacdňovom prípravnom ohni vniknúť do oblúku našej pozície, vyčnievajúcom ku Vermandovillersu, a zatlačiť naše vojsko na pripravenú čiaru-V opustenej pozícii sú dvorce Genermont a Bovent

Naši letúni sostrelili štyri lietadlá za nepria­teľskými a štyri za našimi líniami.

Fronta korunného princa: Pri Prunay (juho­východne od Reimsu) nemecký výzvedný oddiej prenikol až do tretej francúzskej zákopy a zajal nepriateľov.

V, posledných dňoch už zvýšená delostreľba v okolí Mózy stupňovala sa ešte s času na čas najmä východne od rieky. Večer krátke boje ruč­nými granátmi na čiare Thiaumont — Fleury Východne od Fleury francúzsky výpad bol od­razený.

Balkánske bojiště. Fronta Mackensena: Na Dunaji a v Dobrudži nijakých udalostí.

Naše lietadlá hádzaly s úspechom bomby na premávku vojska pri Constanzi.

Macedonská fronta. Popri živších delostreleckých hninrh hnly na Camaj, rLa_NiHzp Planine a v okolí Ljumnice (západne od Vardaru) bezvýsledné ne priateľské výpady.

Ludendorff.

Lugano, 11. októbra. Taliani v severnom Epire napredujú. Grécke vojsko všade ustupuje pred nimi. Taliani obsadili Klissuru na hornej Vojuse a pravdepodobne budú dnes už v Premeti, od mora asi 60 kilometrov. Cez Premeti a Klissuru ide cesta

BESEDNICA. Umierajúci bojovník.

Keď ma tu, v cudzine, Boh k sebe povolá, dajte ma pochovať na úslň do poľa; na úslň do poľa, k zelenej brezine, kde potok hrkoce, — jak u nás, v dedine!

Bo mňa tam oveje poľných kvetov vôňa; nebom sa zachveje jasnej chmáry tôňa; žencov spev veselý ko mne zahlaholí, i kosa zazvoní, — jak u nás, na poli!

V nedeľu, keď budú zvoniť do kostola, vetrík zvuk ten ko mne zanesie do poľa; i pieseň nábožná zavznie vždy poznove, v sprievode organa, — jak u nás, v domove!

Včeličky priletia na vonnú kvetinu: zimzelen kvitnúci, dúšku materinu, mušky svatojanské, keď sa zavečerí, svietiť budú milo, — jak u nás, v cmiteri!

By ľudia vedeli, že som Slovák rodom, jedličku zasaďte pred hrobu môjho dom; keď vetrík zašumie medzi konárami, mne sa tam zdať bude, — že spim pod Tatrami!

V auguste 1916. Horal.

Drevená noha. Napísal A. Siedoj.

Pani Žofii sa vrúcne vzdychlo a v očiach sa jej zjavil nelíčený zármutok. Ale tajomník medzitým pokračoval v referovaní zo svojej zápisnej knižky.

— Za tým, ako nádenník Nikita pri stavaní spadol s lešenia a previezli ho do nemocnice, bola mu venovaná zvláštna pozornosť, dostalo sa mu najpečlivejšej a najstarostlivejšej opatery. Podľa vývinu choroby musela sa mu ľavá noha ampu-

do Athén, a jediné, dosiaľ dohodou nezavřete poštovné spojenie Grécka s Európou. Taliani chcú svoje vojsko až do Macedonie poslať, aby bolo Grécko úplne odrezané.

»Corriere delia Sera« píše zo Solunu, že včera došlo ta zas ruské vojsko.

Londýn, 10. októbra. »Times« oznamujú z Athén: Nové ministerstvo skladá sa takto: Lam bros — predsedníctvo a vyučovanie, Zalakosta — zahraničie, Zelos — vnútro, Drakos — vojna, Da-mianos — námorníctvo, Zanetuelas — financie, Argyropolus — železnice, pravosúdie a obchod.

Lugano, 11. októbra. Od novej vlády neoča­káva sa nová zahraničná politika, ktorá ostane podľa vôle kráľa a väčšiny obyvateľstva neutrálna Ešte je nie známo, či nová vláda hladko prijme posledné požiadavky dohody. Venizelistické noviny súdia, že majú dôvod zaujať proti vláde Lambrosovej hneď oppozičné stanovisko a očakávajú uznanie doíasnej vlády Venizela, Konduriota a Danglisa dohodou. '

Nemecké podvodné člny zjavily sa blízko amerického brehu. Do 10. októbra torpedovaly 9 parníkov. Z Lugana telegrafovali 10. októbra. »Corriere delia Sera« oznamuje z Londýna: Dva z deviatich utopených parníkov sú americké a šesť osôb sa utopilo. Wilson je rozhodnutý počkať so svojím úsudkom, ale rôzne americké noviny žia­dajú energické zakročenie, aby vojenské operácie pri Amerike boly zastavené všetkými prostriedky.

Londýn, 10. októbra. »Morning Post« oznamuje z Washingtonu: Kolujú povesti, že čiastky pod­vodných člnov boly v Amerike spravené. Juho­americký námorník hovorí, že videl pri nemeckom podvodnom člne zásobovaciu loď.

Pešť, 12. okt. (Úradná zpráva.) Pri Vulkánskom priesmyku výpady Rumunov sa zmařily. V okol,-Brašova nepriateľ bol prinútený ustupovať k hra­ničným priesmykom. V Gôrgénskom pohorí a s oDiavocn stran nurnej marxrse oapor Rumumw-j* tiež zlomený. Naše vojská prenasledujú nepriateľa

Na talianskom bojišti od Vipavy na polnoc' ako tiež na juh od tejto rieky až po okolie Lok-vice, odbili sme všetky nápady nepriateľove. Od Oppachiaselly na východ a juh nepriateľ získaj územia. Novavas je v jeho rukách. Ďalej na juh po more opätovne vtiahol do jednotlivých častí bojovej línie, ale zakaždým sme ho zas vyhodili.

— Na jednotlivých miestach korutánskej a tyrol-skej línie menšie nepriateľské oddiely márne robily próby. Na Pasubiu, kde sme predvčerom svoju pozíciu vzali nazpät na hrebeň Cosmagon-Roite, vo dne i v noci bolo tichšie.

tovat. Ako operáciu, tak i ďalší priebeh choroby, vďaka svojmu pevnému organizmu a starostlivosti nášho spolku, preniesol úplne šťastlivé a popravil sa už natoľko, že o štyri dni bude prepustený z nemocnice. Navštívil som ho, z naloženia spolku, niekoľko ráz v nemocnici, shováral som sa s ním pri jeho posteli a obznámil som sa s jeho plánmi, nedostatky a úmysly. Ztratiac nohu, Nikita viac nemôže byť tesárom, a!e má úmysel vrátiť sa domov a zamýšľa dať sa na stolárstvo alebo šu-sterstvo. U nich v dedine majú stolárov i šustrov, a on je pevne presvedčený, že u niektorého z nich prvej alebo pozdejšie vyučí sa remeslu a za rok postaví sa na nohy a bude robiť samostatne. Na doterajšie remeslo sa pustil z krajnej núdze: váľa sa mu chalupa, padla mu krava, nakopilo sa mu dlžoby, žena a deti hladajú. Na Maru a pred Via-nocmi poslal domov pätnásť zlatých; aíe tie pe­niaze sú už dávno přejedené. Dľa toho, čo rozpráva, keby sa mu bolo pošťastilo doniesť domov zo zá­robku sto zlatých, za túto summu opravil by cha­lupu, kúpil kravu, vyrovnal dlhy, a čo je hlavné, zadovážil by si raži na obsev svojej zemičky.

Takým činom jeho gazdovstvo na dedine prišlo by zasa do poriadku a rodina nažívala by v skromnom sedliackom dobrobyte. Bohužiaľ, ne­šťastie s nohou zmarilo všetky jeho plány. Teraz je kalika a jeho rodine hrozí úplná bieda.

— Nepije? —spýtala sa bojazlivé pani Žofia. — Spytoval som sa ho. Hovorí, že vo výro-

čité sviatky a na mena vypije si, ako i všetci, ale nejako zvláště ho k pálenke nepotiahne.

Tvár pani Žofie ukazovala ešte viac súcitu a ľútosti.

— Treba mu pomôcť, pán tajomník, čo by to čo stálo, pomôcť a postaviť ho na nohy. Bude treba vec tak zariadiť, aby bedár dostal i kravu, i cha­lupu, i obsial si pole. Ako predsedníčka spolku, môžem vydať sto zlatých na svoju zodpovednosť a riziko... Ale čo s nohou — ozaj neviem... je to ťažko... Na barlách je nie robotník... Čo my­slíte?

Z nemeckého ríšskeho snemu. Nemecký ríšsky snem rokuje o zahraničnej

politike a o vojne. Dňa 11. októbra menom národno-svobodomy-

seľnej strany hovoril Bassermann a kritizoval po­litiku rumunského ministrapredsedu Bratiana i kráľa Ferdinanda. Končil v tom smysle, že vojna bude ešte dlhší čas trvať a pokoj bude možný len po úplnom víťazstve Nemecka a jeho spojencov.

Menom centra Spaun pripojil sa k uznaniu, ktoré ríšsky kancellár vyslovil nemeckej armáde a jej spojencom.

Scheidemann menom socialistickej strany ho­voril najviac o pokoji.

Od poslednej kancellárovej reči — vravel — nemecký národ a jeho spojenci na bojištiach znovu dali dôkaz svojej nezlomnej životnej sily. Ale ní-lada vojenská i tu i tam sa mení. Keď nám dobre ide, s ceruzkou v ruke revidujeme mappu a nové hranice kreslíme, keď ide trochu horšie, rozčúlení beháme a spytujeme sa, čo robiť, aby sme vlasť na nohy postavili. V živote národov nie vojna hrá hlavnú rollu. Nesváry treba urovnať na základe medzinárodných smlúv, ale musia sa obidve strany pridŕžať týchto smlúv. Na strane našich nepria­teľov majú priveľké nádeje. Dúfame, že príde vy-trezvenie a že na oboch stranách zvíťazí zdravý náhľad. Našou úlohou je toto napomôcť.. Obrana vlasti je náš najvyšší cieľ, ale zároveň i najmenej z toho, čo máme dosiahnuť, ak nechceme padnúť. O istých bláznivých plánoch už nehovoria u nás a o nich viac ani nebude slova. Keď hovoria, že ríšsky kancellár nemôže rozprávať o pokoji, lebo naši protivníci chcú bojovať až do konca, ja ho­vorím: My to môžme urobiť! Nemecký národ a všetci nemeckí socialisti môžu hovoriť o pokoji, a to isté urobiť môžu i Francúzi, Angličania a Rusi. Čo je francúzske, nech zostane francúzskym, čo je belgické — belgickým, a čo je nemecké, nech zostane nemeckým. Na tomto základe treba urobiť budúci mier.

Teraz máme pred sebou ešte ťažkosti. Trpím núdzu, ale to je nielen u nás tak. Oznamy o an

P M B R M M M H t l B n a

: — Úplná pravda. Ale mne sa vidí, že i tomu možno pomôcť, —zádumčivo odpovedal tajomník. Pri terajšom stave techniky umelé nohy zhotovujú sa i lacno i dobre.

— Áno. To je myšlienka, a veľmi podarená myšlienka, pán tajomník. S vami je príjemne pra­covať a riešiť složité ľudomilné úlohy . . To je blýskavá myšlienka a my ju uskutočníme. Choďte ku Heinzovi a rozkážte vášmu chorému nohu, a ja pôjdem ku paniam a pousilujem sa sohnať všetko, čo môžem, vyše určených sto zlatých... Áno, áno. . . Treba sa ponáhľať. Choďte, nemariac času, hneď a hneď, a idúcky rozkážte, aby mi za­priahli... Výsledok poviete mi za obedom. Dnes u nás obedujete...

Andrej S. sa nedal dva razy prosit a hneď letel na vozíku rozkaz vykonávať. Toto naloženie bolo mu i príjemné i srdcu blízke. Tajomník ženského dobročinného spolku musí byť činný, akurátne plniaci svoje povinnosti, i vynalézavý a musí sa aspoň niečím preukázať pred spoločnosťou. Od toho závisí karriéra. Dobre robiť a trhať sa na kusy len zo samej ľudskosti je iste hlúpo; ale keď dobročinnosť konečným koncom bude korunovaná povýšením v službe a rozšírením nevyhnutných spojení, prečože by sa človek nepostaral i o ne­jakého Nikitu?

A tento Nikita natrafil sa veľmi vhod. Dobro­činné diela spolku zaviazly. Vydávaly sa len skromné dočasné podpory a grošové penzie rôz­nym nezaujímavým chudobným. Čítať účty vo ve­rejných shromaždeniach bolo nudno: všetky bývaly monotónne, neprichádzalo v nich ničoho zaujíma­vého. A zrazu tento Nikita!... Zrovna zlato, ani nie človek! Nič po nič srúti sa s trisiahovej výšky, zlomí si nohu tak, že mu ju treba odpíliť. A toho je ešte nie dosť: má celú kopu všemožných ne­šťastí . . Zrovna — najmilší tvor! A čo je naj­lepšie zo všetkého: srútil sa práve vtedy, keď pán tajomník prechodil náhodou tade; v tom je všetka sila: i česť vynájdenia, umiestnenia do nemocnice i ďalšie starosti prináležia jemu samému, tajom-

glických trhoch hovoria jasno. I z Francie idú ž&-loby. A v Taliansku už i v najpokojnejších časoch hladovali. V ohľade stravovania spáchané boly fažké chyby, z ktorých najťažšia je, že národu od začiatku nepovedali úplnú pravdu. Aké zlé je v tomto ohľade položenie, dokazujú oznamy zemia­kového trhu.

V dalSej časti svojej reči Scheidemann žiadal ľudovú vládu, právo pre ľud. Nemecká ríša je taká mocná, že môže povolit každú svobodu.

Požiadavky Indov. V »New Evening Post« od 7. septembra in-

duský spisovateľ Laipat Rai uverejnil dlhší článok, v ktorom hovorí: Nech sú medzi Indmi akékoľvek plemenné, triedne a jazykové rozdiely, nasledujúce požiadavky treba vziať do programmu:

1. India v peňažnej politike musí dostať tie isté svobody, ktoré má Kanada a iné samosprávou obdarené ríšske kraje.

2. Moc indického britského štátneho sekretára nech sa obmedzí len na ríšske veci; jeho plat nech ide z britských dôchodkov.

3. Každá indická provincia nech má vlastné zákonodarné a výkonné ľudové zastupiteľstvo, v ohľade peňažnom s neobmedzenou mocou.

4. Nech sa utvorí na celú Indiu sa rozprestie­rajúce zákonodarné a výkonnou mocou obdarené teleso, ktoré ľud volí a ktoré je zodpovedné ľudu. Britskú korunu nech zastupuje vicekráľ v tomto telese!

5. Každý Ind smie nosiť zbraň a na obranu smú utvoriť národné vojsko. Britské vojská naraz alebo postupne nech vytiahnu z krajiny.

6. Na britských majetkoch, samosprávou ob­darených, nech Indovia nestoja pod výnimečnými zákonmi, alebo nech sa India splnomocní, aby zod­povedajúce protinariadenia doniesla.

7. India chce dejstvo-ať nie ako kolónia, ale ako hlavná časť štátnej moci.

jednateľa, ktorý síce nekradne kože pre chudob­ných, ako onen svätý, ale — »žobre« pre siroty, pre také úbohé, opustené stvory bez otca, matky, ktoré by bez milosrdnej lásky zahynuly a staly sa nebezpečnými vývrheľmi ľudskej spoločnosti. Ne­ľutujúc času, ubývajúcich síl, štedrých vlastných obetí, koná tento čestný žobrák, »ktorého práca by inej, lepšej cirkevnej veci bola hodna« (viď Stráž na Siene 1916, č. 10) samaritánske, bohumilé dielo kresťanskej ratujúcej lásky. A možno povedať, že jestvujúci sirotinec v Modre, mimozrejmej milosti a pomoci Božej, bohatých obetí širokého obecenstva a neúnavnej, obetovavej činnosti správy tomuto vernému dělníkovi Pána má ďakovať svoje trvanie a tak podivný, rýchly rozkvet. A kým náš sirotinec — to dielo Božej milosti a samaritánskej lásky — má takýchto ľudí, nepotrebuje sa báť o svoju existenciu.

A tak Pán Boh pomáhaj nášmu sirotincu a jeho čestnému žobrákovi! J. Vansa.

Cestný žobrák. Neviem, ktorý svätý kradol — kože, aby mo­

hol chudobným zaopatriť obuv. Dnes by sa mu takéto remeslo nebárs darilo, lebo je remeňa čer­tovsky málo, a keď ho jest, je tak poprataný v magazínoch, že sa tak ľahko k nemu nedopraceš. V B. Bystrici v cifrovanom závode Pappa paradujú vo výklade zázračné topánky, ktorých vrch je divotvornej červenkastej látky, a podošvy z dreva, hrubé, na nich, ako škvarky, klinčekmi pribitých 4—5 malých kusov remeňa, to hádam preto, aby tie podošvy koľko-toľko remeňom — páchly.

My máme jedného — nie síce svätého, ale ku kňazskému stavu prináležajúceho špecialistu-

níkovi ženského dobročinného spolku, Andrejovi S. Ročná zpráva sa oživí a bude veľkolepá. Bude v nej mnoho tragizmu, robiaceho spolku česť Robotník, zvalí sa s výšky, stane sa kalikou Spolok ho vyhľadá, dá mu peňazí na chalupu, na dlžobu, na kravu, zrno, postará sa o jeho ďalšie šťastie a ešte mu spraví i umelú, mechanickú nohu. Cože ešte žiadať? Ročná zpráva s drevenou nohou bude prekvapujúca. Druhý ženský spolok ktorý sa pýši, že sa domyslel rozdať brožúru o ochranných prostriedkoch proti chorobe dobytka bude musieť pocítiť závisť a zmätenie. O drevenej nohe nedomyslí sa na veky vekov...

S takýmito príjemnými myšlienkami zašiel Andrej S. do ortopedického skladu Heinzovho, vzal odtiaľ majstra a víťazoslávne pohol sa s ním do nemocnice.

Nikitu našli sediaceho na s/ojej posteli v sivom kabáte, zpod ktorého bola spustená na zem len jedna noha, a druhá vypierala pólu kabáta ako skrytý kýptik. Pri ňom o posteľ boly opreté ne­mocničné barle. Chorý bol obyčajný človek strednej výšky a stredného veku, s načervenkavou bradou a málo hovoriacimi belasými očami. Čosi vykladal susedovi, ktorý mal ruku poviazanú. Keď vošiel Andrej, usmial s i Nikita po celej Šírke svojej če ľustnatej, dobrodušnej tvári a zaradoval sa ako starému známemu. '

— Doktori povedali: v sobotu ma vypustia pane, — zsčal tónom, v ktorom zvučala radosť osvobodenia zo zajatia. — Pán felčiar, nech im dá Pán Boh zdravia, i tí hovoria: »Bude ti pra-šivec, dosť štátneho chleba jesť: vyliečili —'i ztrať sa. Mnoho vás je takých. ..

— Dobre, dobre, — veselo odpovedal Andrej S — v sobotu vás na cestu vypravíme. Generálka je dobrá pani, ja som vám všetko vyprosil, dá vám i na chalupu, i na kravu... Všetko dosta­nete, pojdete domov ako pán. Ale teraz si ľahnite: vezmeme s vás mieru, do soboty vám spravíme nohu.

Akú noh u _ začudoval sa chorý.

O rozličných vynálezoch. Užitočnosť mnohých vecí ukázala sa len ná­

hodou. Mnohé vynálezy sú dielom ľudí, ktorí sa patričnými vecmi ani nezaoberali. Tu pár prí­kladov.

Vlani bolo sto rokov tomu, ako vynájdený bol pijavý papier. V anglickom meste Berkshire bola papiereň; v oddelení, kde sa vyrábal hrubší papier robotník zabudol do papierovej massy naliať glia, a zabudol tiež potom vyložiť pa­pier do sušiarne. Tak papier stal sa neupotrebi­teľným a papiernik mal veľkú škodu. Robotník bol z práce prepustený, a papiernik rozmýšľal, čo urobiť s papierom. Proboval naň písať, a vtedy videl, že papier vpíja atrament, ba keď ho položil na napísaný riadok, zbadal, že vysušil atrament a písmo sa nesotrelo. A bol hotový vynález, ktorý ho natoľko zamestnal, že prestal robiť obyčajný papier a len pijavý papier dorábal.

Že pijavý papier je o mnoho lepší, keď je len z handár robený, na to prišli len neskoršie, z čoho zasa nřsleduje, že je o mnoho drahší, ako papier na písanie, ktorý vyrábajú miešano z dreva, slamy atď.

Spomenieme tiež, ako začali robiť papier z dreva, lebo prvej bol papier dorábaný len z handár.

V päťdesiatych rokoch minulého stoletia fran­cúzsky lekár Hill čítal v novinách, že papieru ne-

— Drevenú, na perách. Budete, braček, chodiť, ani na ozajstnej.

— A načože mi je? Felčiar mi hovoria: na drevenej je nášmu človeku o mnoho primera­nejšie.

— Tára váš felčiar. Nemudrujte, len si ľahnite. — Prečože by som neľahol — ľahnem...

Lenže je to všetko daromnica... Pokým majster vymeriaval na matraci neje­

stvujúcu nohu, porovnával ju so živou a vpisoval centimetre do zápisnej knižky, Andrej S. hľadel na sedliaka skoro s vytržením. Druhý ženský spolok sa ešte nedovtípil o umelej nohe na šínach, a on už objednával. Hrubý, neotesaný človek na laki-rovanej, elegantnej nohe s pružinami je absurdum, ale zato zpráva... zpráva bude vynikajúca.'

— Keď sa vám chce, dobročinné panstvá, vy­mýšľať takéto kúsky? — zamiešal sa pristúpivší felčiar. — Veď on, křivonohý, nie je přivyknutý k nežnému mechanizmu: on, čert, hneď z prvého rázu, alebo sekerou vašu nohu roztrieska, alebo o peň zachytí a polárne... Podľa ich sedliackeho stavu potrebujú nie nohy, ale prosto drevenú štulu.

— Pán Felčiar tu pravdu hovoria, — zamiešal sa chorý. — Drevená je spôsobnejšia ..

— Nemudrujte, braček, ale ticho ležte, — prísne spustil Andrej S. — A vás, pán felčiar, prosím pekne nemiešať sa do cudzích vecí. Dajte pozor na svoje banky a skleničky.

— Pre mňa sa i bozkávajte s ním, — opo­vržlivé odpovedal felčiar a odišiel, mrdnúc plecom.

— A za čo sa takémuto, odpusť Pane, svin­skému pastierovi prosia, —zavrčal sused s povia zanou rukou, — i čajom, i cukrom, i madeirou, i hroznom... fuj! Mnoho peňazí majú páni.. .

Tajomník nepovšimnul si tohto zavrčania. Keď vyšiel z nemocnice a sadol na vozík, usmial sa neočakávanej myšlienke. Nebolo by zle pred­staviť Nikitu na drevenej nohe vo valnom shro­máždění všetkých členov; no shromaždenie bude, bohužiaľ, ešte len o dva mesiace, a potom bude

bude možno toľko dorábať, ako by ho bolo treba, lebo že nebude na to dosť handár. Hill pozoroval osy, ako si stavajú hniezda, a išiel k majiteľovi papierne, aby mu odporúčal nový spôsob dorábať papier. Hill hovoril, že dlhší čas dával pozor na osy, ako zhryzú drevo, z toho urobia kašu a z kaše potom stavajú si hniezda. Podľa jeho mienky z takejto zomletej kaše dal by sa dorábať papier.

Fabrikant sproboval to, pokus sa vydaril a papier z dreva začali vyrábať. Doktor Hill dostal za svoj vynález million frankov, majiteľ papierne v krátkom čase zarobil milliony. —

Konfetti je nevinný kúštik papieru, súci len na hračku, a predsa istý parížsky majiteľ tlačiarne zbohatol z neho. Tlačili almanach, ktorý museli šnúrou sviazať, teda bolo potrebné urobiť doň dierky. Pri dierkovaní množstvo farebných okrú­hlych kúskov papieru padlo na zem; knihári a dievčatá ich sbierali a do seba hádzali. Malé fa­rebné okrúhle papieriky veselý a pekný obraz po­skytovaly, lietajúc v povetrí, keď to majiteľ zbadal.

Za čas sa díval a rozmýšľal o veci, potom začal robiť také papieriky vo veľkom a na národ­ných slávnostiach za lacný groš predával.

Národu páčila sa nevinná zábavka, i stala sa všeobecnou; vyrábateľ konfettov stal sa boháčom. —

Za vynájdenie vytieracej gummy dostal istý Francúz tiež 150 tisíc frankov. —

Je istý druh indickej bavlny, menovanej »ka-pok«, ktorá má podivnú vlastnosť, že do nej za­balená i hoci ako ťažká vec neponorí sa do vody

Jeden podnikateľ nevdojak prišiel na túto vlastnosť »kapok«-bavlny, čím zarobil veľké pe­niaze. Posielal loďou klavír, a že mal mnoho tejto bavlny, zapakoval klavír do nej. Loď sa strosko­tala, všetko sa potopilo, len do kapok-bavlny za­balená bedna plávala veselo po vode, kým ju ne-vylovili. Vtedy sa prišlo na podivnú moc kapok-bavlny. Od tých čias je veľmi užívaná pri zásielkach morom.

Chýrnik. t Otto, bývalý bavorský kráľ, umrel 11.

októbra. Bol mladším synom kráľa Maximiliana II. Už za detstva bolo na ňom poznať duševnú cho­robu; v nemecko-francúzskej vojne choroba sa mu zhoršila. Strážili a opatrovali ho ako pomäteného. Po smrti staršieho brata, kráľa Ludvika II, roku

možno, ba bude treba použiť služby fotografie Účinok bude prekvapujúci...

Tajomník sa ešte raz usmial svojej šťastlivej myšlienke a cestou do úradu vbehol na desať minút ku známemu priateľovi, fotografovi ama-teurovi.

Prijdúc v určený čas na obed, tajomník podal pani predsedníčke úplnú zprávu. Heinz sa podo­bral spraviť do piatku drevenú nohu, podľa po­sledných požiadaviek lekárskej vedy; v sobotu bude Nikita prepustený a vyjde z nemocnice na dvoch nohách bez barlí; Nemec Heinz zapýtal podľa cenníka 60 zlatých, ale keď zvedel, že nohu objednáva ženský dobročinný spolok, spustil bez jednania desiatku; poriadky v nemocnici sú ďaleko nie ideálne: felčiari sa miešajú do cudzích vecí a sú hrubí. O tom by neškodilo pozdvihnúť otázku v novinách. Chorý je šťastný a vďačný...

Pani predsedníčka hľadela na tajomníka s úľubou a, zľahka zmätená, rozprávala mu nasledujúce. Bola obišla po práci niekoľko dám, členov spolku; jedny nenašla doma, ale druhé boly milé a dostupné — a ona bez veľkej námahy sobrala na zaokrytie vý­davku za nohu, ba ešte i viac, ako sa vyžadovalo, a to: päťdesiatšesť zlatých. Okrem toho pani N. obtítovala v prospech nešťastného dokaličeného kabát od svojho muža; pani Ž. ochotne dala vy­soké čižmy do blata od svojho brata officiera a chcela priložiť ešte teplé rukavice, ale jej prišlo na um, že sedliaci nosia rukavice s palúchom, a nedala ich; pani O. dlho rozmýšľala, čo obetovať, konečne sa rozhodla dať dve škrobené košele a dve vesty svojho otca; napokon lákaj panej M. prosil o dovolenie darovať bronzovú retiazku a svoje staré metallové hodinky. A pani M. bola tak do­jatá týmto pekným hnutím svojho človeka, že mu sľúbila strieborné hodinky a striebornú retiazku... Všetky obetované veci sú už tu a ležia v spoloč­nom batôžku v prednej sieni.

(Dokončenie.)

1886 jednako vyhlásili ho za kráľa a postavili k nemu regenta, princa Luitpolda. Roku 1912 Luitpold umrel a regentom stal sa jeho syn Ludvik. Keď lekársky zistili, že kráfova choroba je nevyliečiteľná, v novembri 1913 bavorský snem vyhlásil, že regentstvo prestáva. Regenta princa Ludvika korunovali za kráfa. Chorý o tom všetkom, pravda, ani nevedel. Teraz umrel, 68 ročný.

Málo zemiakov v Pešti. V Peši — ako »Ma-gyarország« píše — žalujú sa na Krajinskú Kan-celláriu, ktorej úloha je zaopatřovat zemiaky. Od­kedy je vraj postavená, o zemiaky je v hlavnom meste práve ťažšie. Hlavné mesto vykonalo si z rusko-poľskej úrody u vojenského veliteľstva tisíc vagónov, a teraz pýta si u veliteľstva z rusko-poľských zemiakov ešte dvetisíc vagónov.

Každý po svojom. Ruské mesto Minsk ob­jednalo v Číne vagón zmrzlých potkanov. Urobilo tak na žiadosť Číňanov, ktorí ako robotníci sú v okolí Minská.

V Berlíne niet zemiakov. V berlínskych novi­nách čímdial je viac ponôs, že málo zemiakov dovážajú do Berlína. V posledných časoch takmer úplne prestalo zásobovanie nemeckého hlavného mesta zemiakmi, a toto »Berliner Tageblatt« kon­štatuje s tou poznámkou, že jestli nepríde rýchla pomoc, môže to rnat veľké následky.

Proti alkoholu v Rusku. »Russkoje Slovo« oznamuje v čísle od 22. septembra: Od vypuknutia vojny až po september 1916 jedine v gubernii Je-nizejskej (na Sibíri) posúdené bolo 24.000 ľudí pre narušenie zákona o užívaní alkoholu.

Preletenie Atlantického oceánu. Henry Farman, ktorý popri bratoch Wrightovcoch mal prvý väčšie úspechy v aviatike, onedlho chce sa pokúsiť pre­letieť Atlantický oceán. Farman už odišiel do New Yorku, odkiaľ ešte tohto mesiaca dá sa na cestu. Sprevádzať ho bude švédsky kapitán^ Sunstedt. Jeho prístroj je veliký Courtis-hydroplán, ktorého rýchlosť je 200 kilometrov za hodinu, jeho nosnosť ťarchy je taká veľká, že štyri osoby unesie bez prestávky 30 hodín. Na prístroji je šest motorov. Farman chce vystúpiť v Newfundlande a v írsku sosadnúť.

Pestis v Egypte. V mesiaci septembri v Egypte 1690 ľudí ochorelo na pestis. Minulého roku v sep­tembri bolo len 196 chorých.

Nové proroctvo o pokoji. Vo Vogezach koluje medzi ľudom táto povesť:

V Trevire, meste sv. Rocha, poslala mať svoje narodené dieťa do kostola na krst. Ked krstní rodičia vošli do chrámu a odokryli dieťa, tu ležala vo vankúši miesto dieťaťa rybal Divili sa všetci; kňaz nechcel krstiť, že rybu pokrstiť nemôže. Išii domov. Tu sa mať dala s nimi do vady, lebo keď zdvihla prikryvadlo, dieťa ležalo v perinke.

Zaniesli ho zas do kostola. Keď zdvihli pri­kryvadlo, ležaly v perinke miesto dieťaťa tri čer­vené ruže. Kňaz zas nechcel krstiť; museli sa vrátiť domov. Ale tu zas ležalo dieťa v perinke a o troch ružiach ani pamiatky.

Išli po tretí raz do kostola. Keď zdvihli pri­kryvadlo, našli tri razové klasy. Kňaz povedal: »To je chlieb, chlieb môžem pokrstiť.« A pokrstil klasy. Ledva sa ich svätená voda dotkla, klasy přeměnily sa na dieťa. Dieťa sa zasmialo a na naj­väčšie podivenie kňazovo i všetkých prítomných povedalo:

»Aké šťastie, že ste ma prvej nepokrstili! Lebo keby ste ma boli pokrstili ako rybu, bol by pokoj uzavřený len na mori. Keby ste ma boli pokrstili ako tri červené ruže, bolo by do pokoja vytieklo ešte tri razy toľko krvi, ako jej už dosiaľ vytieklo. Ale že ste ma pokrstili až teraz, ako tri klasy, bude pokoj ešte pred novou žatvou. . .«

Nad touto rečou zaradovali sa všetci prítomní, doniesli dieťa domov a sláviii veselé krstenie.

Dobytčie t íhy a jarmoky v Sučanoch. Na ?á-klade ministeriálneho nariadenia dobytčie trhy a jarmoky v Sučanoch, v Turčianskej stolici, roku 1917 budú v nasledujúce dni:

I. Krajinské dobytčie trhy a jarmoky naraz, v jeden deň: 15. januára, 30. apríla, 25. júna, 30. júla, 10 septembra a 15. októbra;

II. Týždenné dobytčie trhy: 20. februára, 27. februára, 6. marca, 13. marca, 20. marca, 27. marca a 3. apríla.

Dom, ktorý vystavil Mc Govern. Dôležitosť charakteru v živote ľudskom sa javí

vo všetkých oboroch a okolnostiach. Naša práca má na sebe znak nášho charakteru.

Nedávno v Amerike bola licitácia domu. Pre­davačovi za dom dávali už päťtisíc dollárov. Ale potom sa zdalo, že už nikto nechce dať viac.

Tu, dvíhajúc kladivo po tretí raz, povedal: »Páni, dávajú mi za tento dom len päťtisíc dollárov,

dom, ktorý staval Henry Mc Govern. Kto mi dá päťtisíc päťsto?«

Jeden pán prisvedčil. »Pättislč päťsto mám; kto mi dá šesť tisíc?* Iný sa prihlásil. »Šesťtisíc mám; kto mi dá o päťsto viac?« Prvý človek prisvedčil. •Šesťtisíc päťsto mám, kto dá viac?« O niekoľko minút pozdejšie predaný bol dom

za šesťtisíc sedemsto dollárov. Prečo cena domu tak stúpla, keď majiteľ pri­

pomenul meno staviteľa? Mc Govern mal v kraji tom povesť statočného

človeka Keď staval dom on, mohol sa každý spo­ľahnúť, že dostane dobrú prácu od základu až po strechu.

Aký človek bol Mc Govern, svedčí táto historka. Prišiel k nemu tesár, odporúčaný ako dobrý

robotník. Hneď prvého dňa, ako robil pre Mc Go-verna, zastavil sa zamestnávateľ pri ňom a chytil ho za ruku, práve keď chcel klince vbiť do dreva.

»Načo používate tohto nalomeného kusa dreva ?« spýtal sa.

»A, čo, veď sa to zakryje doskami.« Mc Govern vyňal zápisník a napísal niekoľko

slov. »Choďte s týmto do kancellárie a dostanete

p!atzatýždeň«, povedal. »Nemôžem vás potrebovať.« Mnoho je ľudí, ktorý sa podobajú tomu tesá­

rovi. Hľaďme vždy, aby naša práca bola dobrá, dôkladná, tak sa nikdy nebudeme musieť hanbiť, že sme niečo zle urobili, čo sme mohli urobiť lepšie

w QKRYDLICE fe^"*l mrazu a nepohode vzdorujúce, garantované

v rozličnom vyvedení majú yždy na sklade

Schulzovské parotehliarae uč. spol. v Sučanoch (Szucsány, Turóc m.).

Spolkové zprávy. M u z e á l n a s l o v e n s k á s p o l o č n o s ť .

Poslali pt. pp.: ólenovské príspevky:

Karol Šimko, Békéš- Čaba, 24 k. na rok 1914—1918 Anton Šperlágl, Tvrdošín, 12 k. na r. 1913—14. Ján Martiš, Nové Mesto, 12. na r. 1915-16. Cyrill Harman, Štrba,.* 42 k. na rok 1910—16. Pukanská ľudová banka 6 k. na r.

916. Alojz Čermák, Turčiansky Sv. Martin, 24 k. na r. 1913—16.

Pre základinu na plat kustosa:

Kysáč, 10 k. miesto venca Cyrill Harman, 8 k. Karol

Vladimír Mičátek Gustávovi Maráallovi. Šimko, 6 k.

Turčiansky Sv. Martin, 14. okt. 1916. Otto Škrovina,

námestný pokladník.

Chráňte vojakov skrze, už od 25 rokov

osvedčené

fäiierow Prsní Karamelly

S 3 ŕ e d l e m i upotrebujú ich, ked majú

Kašel řHcliripnutie, znŔliam va­nie, ka tar rh, boľavé hrdlo, somársky kašeľ, tiež ako ochranu proti prechladnu­tiu, preto sú velmi vítané kaž­

dému vojakovi. Gjfífl notarkt. uhodnovern. O l u U lekárskych a privát­nych vysvedčení zaručujú i s t ý

v ý s l e d o k . Bonbony chuť k jedlu povzbu­

dzujú a príjemne chntnajú. Paklík po 30 a 50 hal, dóza 60 lial. Dostať v drogériách

a v každej 1 kárni

o H 0

T3 W

í" U]

rt •

<u

O

o J* c vs

.E, V ~ N

o JS

E

c .ÍÄ

•>>

o

m > v

•—*- > ei C -

o ť JÉ -S

03

O *í •g M Q

M

Sozširujte Národnie Noviny!

I l C U l t J Í U V , nicu, Btojí Vás môj hlavný katalog, ktorý Vám pošlem na

požiadanie z d a r m a . Prvá továreň hodín Hanuša Konrád,

c k. dvorný dodávateľ v Moste ô. 1478 (Cechy). Niklové alebo ocelové anker-hodinky K 6"—,

„Švajčiarske roakopf s anker-strojom K 7-—, Niklové alebo ocelové hodinky na pamiatku

vojny K 11-—, 12-—. Niklové alebo ocelové radiumové ho­dinky pre vojakov K 12-—. Massívne strieborné; roskopf-anker remont. hodinky K 19-—, 20-—. Veľký výber lac­ných budíčkových, stenových a stojacich hodín. 3-ročná písomná záruka. Posiela sa na dobierku. Žiadne riziko 1

Zámena dovolená alebo peniaze zpätl

n H H H H E I F T n H r ^ ^

Dajte dobrú kolínsku cigóriu, budete mat

dobrú kávu!

* . * : * ' Ú ú o o o o Ú O O Ú U S O O O «s o o o o «a o ä J t

účast, spolok Staro-Pazovská Banka

v Starej Pazove (Horvatsko) Účastinný kapitál K 180.000 — Rezervné základiny » 44.984"95 Vklady » 414.06874 Zisk za minulé 2 roky » 42.95824

prevádza všetky do oboru bankového sia­hajúce obchody; poskytuje pôžičky na zmenky a hypotéky; mení peňažné druhy a posiela peniaze zajatým; zúrokuje u nej

uložené istiny a platí:

-¾% od vkladov na neurčitý čas, •^Vz% s o 6-týždňovou a 5 5 % s VŽ-ročnou výpoveďou.

K úpim účastiny Kníhtlačiarskeho úča-stinárskeho spolku -v Turčianskom Sv. Martine.

Příhlasy treba po­slať na administrá­ciu tohto časopisu.

Máte v zajatí člena rodiny? Úverná banka, filiálka v Žiline

sprostredkuje n a j i s t e j š i e a najvýhodnejšie

peňažné zásielky pre zajatýGh. Bližší vývod podá obratom pošty.

Bankové obchody každého druhu. Prijímanie vkladov na knižky a bežný účet, ktoré zúrokujú sa nateraz 4 % netto.

Pi

•

•

•

9e Amer i fen NÁRODNIE NOVINY

možno predplatiť i prostredníctvom

P a p á n e k ; Kováč & Co., kníhkupectvo

886 Milwaukee Ave., Chicago, 111. u č e n u 4 dell. 75 centov ročne, sobotňajšie 1 dolL 25 centov ročne.

•

•

•

•

•

o

S2J &. o lt> s a 1¾ i n z e r á - t o v r e d a k c i a t

3 & z o d p o v e d n Ä .

Za redakciu zodpovedá: Jozef Škultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consorcium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.