Školská trieda

• Školská trieda ako sociálna skupina

• Vývin školskej triedy

• Sociálna štruktúra školskej triedy

• Diagnostika sociálnych vzťahov

v triede

• Sociálna klíma v triede

• Diagnostika sociálnej klímy v triede

Znaky malej sociálnej skupiny (Oravcová, 2005)

1) Interakcia - členovia skupiny sa vzájomne osobne poznajú, priama, bezprostredná komunikácia (komunikujú „tvárou v tvár“), spojení vzájomnými väzbami, ovplyvňujú sa, pôsobia na seba, podliehajú skupinovému tlaku.

2) Spoločné ciele - členovia skupiny svojou činnosťou smerujú k tomu istému cieľu, často prostredníctvom dosahovania spoločného cieľa uspokojujú aj svoje individuálne ciele.

3) Spoločné hodnoty a normy správania - členovia rešpektujú určitý hodnotový systém a systém noriem (pravidiel), ktoré regulujú ich správanie v záležitostiach dôležitých pre skupinu, dodržiavajú skupinovú disciplínu.

4) Vedomie súdržnosti a spolupatričnosti - členovia skupiny majú vedomie „my“ - vedomie, že patria k sebe, sú závislí od seba pri dosahovaní cieľov a uspokojovaní individuálnych potrieb.

5) Štruktúra - vzájomné vzťahy členov skupiny sú poprepájané - pozície, role a statusy jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy tvoria organizovaný integrovaný systém.

6) Autonómia - skupina predstavuje samostatný celok odlišný, oddelený od iných skupín a do určitej miery nezávislý, samostatne fungujúci.

Sociálna štruktúra skupiny

Štruktúra skupiny = vnútorná organizácia skupiny, usporiadanie pozícií členov, hierarchické usporiadanie („ďobací poriadok“)

Skupinová pozícia = miesto, ktoré člen v skupine zaujíma (podriadenosť - nadriadenosť... )

Status = trvalejšie miesto v skupine s kultúrne špecifickými spoločenskými charakteristikami jednotlivca (jeho prijímanie, hodnotenie)

Rola = vzorce správania, ktoré jednotlivec v rámci skupiny používa – súvislosť s cieľmi skupiny

Činitele, ktoré spolupôsobia na sociálnu pozíciu a status

– miera sociálnej príťažlivosti– miera prestíže (osobnej moci)– spôsob sebapresadzovania pri začleňovaní sa

do skupiny (a sebarealizácia)– podiel na dosahovaní skupinových cieľov

Pozície v malej skupine z rôznych hľadískAkceptácie - odmietanie1. populárny

2. obľúbený

3. akceptovaný

4. trpený

5. mimostojaci

Uznanie – dešpekt1. podporovaný (sebapresadz.

je akceptované)

2. odmietaný (sebapresadz. je odmietané)

3. prehliadaný (s. je ignorované)

4. izolovaný (nechce sa presadiť a je neakceptovaný)

Osobná prestíž (moc)1. dominantný (vodca)2. aktívny (pomocník v.)3. závislý4. pasívny5. okrajový

Sociálny status1. hviezda (najviac volieb)2. outsider (volí mnohých, ale

sám nie je volený)3. antihviezda (zavrhovaný)4. izolát (nevolí, nie je volený)5. sivá eminencia (vzťah s

vodcom, inak izolát) (Oravcová, 2005)

Neformálne skupinové rolyViazané na sociometrický

status1. alfa (neformál. vodca)

2. beta (poradca, expert...)

3. gama (bežný člen)

4. omega (outsider, okrajový)

Viazané na príťažlivosť1. hviezda (priťahuje pozornosť)

2. miláčik (najobľúbenejší)

3. akceptovaný

4. čierna ovca

5. obetný baranček

6. šašo

7. opozičník

Výkonové roly1. novátor (tvorivý)2. priekopník (nadšený, ..)3. koordinátor (stmeľuje,

zrelý)4. pozorovateľ (strategický

úsudok)5. spoluhráč (pomáhajúci...)6. realizátor (svedomitý....)7. perfekcionista (opravuje

chyby,..)8. špecialista9. dobyvateľ (dynamický,

vnáša napätie, zdoláva prekážky...)

Školská trieda ako sociálna skupina

• malá sociálna skupina

• formálna skupina – vznikla zámerne, organizovane, má pevnú organizáciu a je dlhodobá (oproti partám kamarátov)

• môže a nemusí byť aj referenčnou skupinou

Sociálna štruktúra školskej triedy

- formálne vzťahy – dané organizáciou triedy

- neformálne vzťahy - osobne výberové (sú výrazom

sympatií a blízkosti)

Činitele, ktoré spolupôsobia na status žiaka v školskej triede:

– vplyv veku a hodnotovej štruktúry žiakov• prospech

• vzhľad

• schopnosti, kompetencie

• vek

Základné dimenzie žiakovej pozície v triede:

1) Kompetencie (napr. prospech, hĺbka špec. zručností, intelekt, športová zdatnosť, umelecké výkony...schopnosť vedieť sa obliekať, baviť sa, „robiť dojem“, mať úspech u druhého pohlavia...)

2) Vplyv = v akom rozsahu ovplyvňuje žiak interakcie a činnosť spolužiakov i triedy ako celku Determinanty

• zdatnosť – kompetencie• moc (vplyv legitímnej moci, schopnosti rozhodovať,

hodnotiť, viesť..)• motivácia k ovplyvňovaniu spolužiakov (potreba

sociálnej aktivity, sebapresadzovania -„vládychtivosti“...)

Znaky vplyvných:

Znaky nevplyvných:

3) Obľuba = emocionálne prijatie či odmietnutie

Determinanty• zdatnosť (obdiv k zdatným, silným ...častá

identifikácia s nimi)

• podpora, pomoc druhým

• reciprocita (rovnováha vlastných nákladov a vlastného zisku vo vzťahoch, ..rovnoprávnosť, spravodlivosť, prekročenie egocentrizmu... )

• sexuálna príťažlivosť

• sympatie rastú s kontaktom (treba ale rátať aj s únavou vo vzťahoch a s emocionálnym kolísaním)

Znaky obľúbených:

Znaky neobľúbených:

Typy vodcov v triede:• formálny vodca

• neformálny vodcapracovný vodcaemocionálny vodca pozitívny vodca negatívny vodca

- konflikty medzi vodcami resp. jadrom triedy vedie k nízkej kohézii triedy rozdelenie na podskupiny

Podskupiny v triedach• často sa v nich združujú žiaci s blízkou pozíciou

v triede → nebezpečenstvo elitárstva, alebo vzniku skupín odmietnutých

Vývin školskej triedyPredškolská trieda- obmedzená sebareflexia a integrovanosť, detský egocentris-

mus, neschopnosť chápať druhé dieťa ako druhé „ja“

- závislosť na významných dospelých

- prechodné hrové zoskupenia – zatiaľ nie sú vyvinuté dispozície k stabilnejším recipročným vzťahom

- deti sa hrajú často paralelne, ...... dyády, neskôr skupinky

- spolupráca vyplýva z komplementarity, situačne účelové vzťahy

- hromadné reakcie, nápodoba, citové „infekcie“

- rastie schopnosť autoregulácie a soc. poznávacie schopnosti

- chýba sexuálna potreba

Mladšia školská trieda- závislosť štruktúry skupiny a vzťahov žiakov na učiteľovi- vzťahy podriadenosti aj nadriadenosti aj voči vrstovníkom- učiteľom preferované deti – strážcovia noriem (problém

favoritizmu, ... zahanbovania detí učiteľom)- obdobie heteronómie- detská závislosť, plastickosť triedy- prejavy správania – hromadné, nápodoba, .. fenomén

„bielej vrany“,... ostrakizmus- problémy medzi dievčatami a chlapcami nesúvisia primárne

so sex. rozdielmi ale s odlišnou adaptabilitou- postupne vznikajú dyadické vzťahy,... skupiny (pohlavne

homogénne)- okolo 10. rokov – party, prechodné členstvo, krátke trvanie

Trieda v období puberty- výrazný posun skupinového života- potreba rovnocennosti vzťahov (rovnostárstvo), korektnosti,

zachovávania „pravidiel hry“- potreba pociťovať úctu aj zo strany dospelých- znížená závislosť na autorite dospelých... kritickosť- prehlbuje sa individualizácia žiakov, svojbytnosť, svojráznosť- konformní, na autorite závislí ž. X rebeli voči škole- triedy nebývajú kohezívne - party, skupinky, dvojice (potreba intimity, bezpečia, ....

spoločné záujmy, postoje...)- chlapci – často centralizované skupiny s autoritatívnym

vodcom, „hravá agresivita“- dievčatá – menšie skupinky, dyády (niekedy súperiace)

Triedy na stredných školách- vrcholí vývoj triedy ako skupiny ale trieda sa postupne

posúva z centra sociálneho vývinu- rastie potreba autonómie, špecifickej sebarealizácie,..

uspokojenia sexuálnych potrieb, reciprocity, vzájomnosti ... (...aj k dospelým)

- štruktúra tried neformálna, nezávislá na institucionálnych hodnotách

- slabne korelácia medzi pozíciou v triede a prospechom- pozícia žiaka daná komplexnejšími charakteristikami

(vnímanie spolužiakov už nie „čierno – bielo“)- pevnejší systém pozícií v triede- triede konkurujú skupiny mimo školu (záujmové,

priateľské...)

Diagnostika školskej triedy

1) Diagnostika sociálnych vzťahov v triede

Význam diagnostiky

• pre realizáciu diferencovaného vyučovania• pri riešení problémov v učení• pri riešení problémov v správaní (šikanovanie, ...)

Metódy diagnostiky sociálnych vzťahov

• pozorovanie,

• rozhovor, skupinové diskusie

• anketa, dotazník, postojové a hodnotiace stupnice,

• projektívne techniky (nedokončené vety, asociácie, kresby...),

• sociometria

• hrové aktivity

Najčastejšie používané techniky skúmania neformálnych vzťahov v skupine:

Morenova sociometrická technika

• poskytuje informácie o integrovanosti skupiny, sociometrických pozíciach členov (podľa znakov sympatia-antipatia) a umožňuje odhaliť vnútroskupinové útvary

Príklady otázok: S kým by si chcel sedieť budúci školský rok v lavici?.... S kým by si sa chcel po maturite často stretávať?.... S kým by si chcel pracovať na spoločnom projekte?.....*)

Výsledky sa vyjadrujú formou: sociogramu, socimetrické matice a socimetrickými indexmi

Poz. možno vytvárať aj autosociogramy – pozri. Kolominskij

Technika „Uhádni kto...“• poskytuje informácie ako členovia skupiny vnímajú

vzájomné väzby, štruktúru skupiny• Inštrukcia: „Budem vám charakterizovať istých žiakov,

ktorých dobre poznáte. Pozorne počúvajte. Neuvediem ich mená a vy sa snažte uhádnuť, kto sa hodí k tomuto opisu.“

Uhádni kto:• Je to ktosi často usmiaty, spokojný, nesťažuje si.• Je to ktosi, koho majú žiaci radi.• Je to ktosi, kto je často drzý.• Je to ktosi, kto vždy ochotne pomôže.• Je to ktosi, kto má zaujímavé nápady.• Je to ktosi, kto „skôr berie ako dáva“.• Je to ktosi, kto dokáže dobre organizovať.• Veľa ľudí v triede má rado spolužiaka XY...., pretože.........• Takmer nikto nechce sedieť s XY...., pretože.......• Predseda triedy by mal byť XY...., pretože.........

Metóda párového porovnávania• vhodná len pre malé skupiny – nutné podľa určitých

vlastností porovnávať každého s každým

Metóda poradia zásluh• zaraďovanie spolužiakov podľa stupňa určitej

vytypovanej vlastnosti

Plebiscit náklonnosti a odporu• každý žiak hodnotí ostatných na 3, 5, alebo 7 bodovej

škále (vhodné dopredu vytvoriť zoznam žiakov)• pri spracovaní výsledkov píšeme kvantitatívne hodnoty

do tabuľky

SO-RA-D (Sociometrický ratingový dotazník V. Hrabala)

• vzájomne sa hodnotia všetci členovia skupiny• hodnotia sa na 5 bodovej stupnici z hľadiska vplyvu

a sympatií• hodnotenie je sprevádzané zdôvodnením• dotazník zisťuje nie len pozíciu v triede, ale poskytuje aj

osobnostnú diagnostiku• sú k nemu spracované normy pre 2. stupeň ZŠ a SŠ

(Odovzdané hodnotenie)

(Zís

kané

hod

note

nie)

(Gajdošová,2000)

Zisťovanie individuálnych a triednych indexov (aritmetické priemery hodnotení)

• Index vplyvu – ukazuje sociálnu pozíciu žiaka v triede, je vysoko stabilný• Index obľuby – ukazuje mieru akceptovania žiaka spolužiakmi, tendenciu nadväzovať s ním kontakty, vypovedá o citovej väzbe• Index náklonnosti – ukazuje akceptáciu spolužiakov žiakom, sympatickosť partnerov pre žiaka - menej spoľahlivý a najmenej stabilný ukazovateľ

(= aritmetický priemer hodnôt, ktoré priradil žiak svojim spolužiakom pri hodnotení sympatie)

!!! dôležité je sledovať kombinácie hodnôt jednotlivých indexov

Sociálna klíma v triede

- ustálené postupy vnímania, emocionálneho prežívania, hodnotenia a reagovania na to, čo sa v triede, ako sociálnom systéme odohráva (Schnitzerová, 1999)

- v charaktere sociálnej klímy sa premietajú vzťahy k druhým ľuďom, k sebe samému a k vykonávanej činnosti

- jav dlhodobý, typický pre danú triedu či školu po niekoľko mesiacov...či rokov

- je ovplyvňovaná žiakmi (napr. vekom, pohlavím, štruktúrou, hodnotami..), učiteľmi (napr. ich výchovným štýlom, vyučovacími metódami...), geografickými a materiálnymi podmienkami...

2) Diagnostika sociálnej klímy v triede

A) Pozorovanie triedy (v priebehu vyučovania, na rôznych školských akciách.....)

B)  Dotazníky

C) Hrové aktivity

D) Projektívne techniky

Dotazníky:

1) MCI (My Class Inventory) – Naša trieda (B.J.Fraser, D.L. Fischer)

(pre 3. – 6. ročník ZŠ) zisťuje 5 parametrov sociálnej klímy v triede:• spokojnosť v triede• trenice, konflikty v triede• súťaživosť žiakov v triede• náročnosť učenia• súdržnosť triedy

2) CES (Classroom Enviroment scale)(E.J. Trickett ,R.H. Moos a J.B. Fraser)

(pre 7. – 9. roč. ZŠ a 1. – 4. roč. SŠ)

zisťuje 6 parametrov soc. klímy v triede• zaujatie žiaka školskou prácou• vzťahy medzi žiakmi v triede• učiteľova pomoc žiakom• orientácia žiakov na úlohy• poriadok a organizovanosť• jasnosť pravidiel

Spôsoby vyhodnotenia: a) pomocou mediánu b) pomocou aritmetického priemeru porovnanie

s normamiInterpretácia výsledkov umožňuje:• popis reálneho stavu v triede• porovnanie názorov učiteľov a žiakov o triede• porovnanie aktuálnej a preferovanej klímy

v triede• meranie účinnosti premysleného pedagogického

zásahu• porovnanie tried, typov škôl...

Škála na meranie sociálnej atmosféry v triede ŠSAT (T. Kollárik) (pre 2. stupeň ZŠ a SŠ)

- zisťuje 10 parametrov• psychologická atmosféra

• vzťahy medzi žiakmi

• zrelosť – rozvoj triedy

• sociálna začlenenosť

• spokojnosť

• kooperácia

• komunikácia

• štýl triedneho vedenia

• vzťah k štúdiu

• zameranosť na úspech

Dotazníky B - 3 (1997) a B - 4 (1998) (R. Braun)Určené na zisťovanie:• vzťahov v triede• sebavnímania detí i ich preferencií• vnímavosti voči dianiu v triede• miery bezpečia, priateľstva, tolerancie, dôvery, spolupráce• nominácie spolužiakov (+, - vlastnosti, roly, správanie) vychádzajú z amerických a austrálskych dotazníkov

Dotazník B - 4 - pre 2. - 3. triedu

Dotazník B - 3 - od 4. roč. až po maturitu

Dotazník D1 (Doležal)• určený predovšetkým pre diagnostiku počínajúcich fáz

šikanovania• vhodný pre 2. stupeň ZŠ

Hrové aktivityPríklady: Dobrá trieda (DT) (2. stupeň ZŠ)1. vytvoríme kartičky s tvrdeniami o triede

2. jeden žiak si vyberie 7 kartičiek, ktoré najlepšie charakterizujú triedu

3. → vytvoria dvojice → zo 14 kartičiek vyberú 7

4. → táto dvojica sa pripojí k ďalšej dvojici alebo štvorici a opäť vyberú zo spoločných vybraných kariet 7

5. prezentácia (napr. na nástenke) + obhajoba názorov a diskusia

Príklady kartičiek

DT je tá, kde môžem vyniknúť. DT je tá, kde mám kamarátov.

DT je poslušná, učitelia sa na ňu nesťažujú.

DT je tá, kde sa nikto nestará do druhého.

V DT je dobrá zábava, veselo. V DT dá jeden druhému opísať.

V DT sa spolužiaci vzájomne neohovárajú.

Žiaci v DT sa spolu stretávajú aj mimo školu.

V DT sú len samé úspešné deti.V DT si žiaci riešia problémy sami medzi sebou.

DT má lepšie výsledky ako iné triedy na škole.

V DT je jasné, kto je najsilnejším vodcom.

V DT má každý svoju cenu, aj keď nie je práve úspešný.

DT je tá, s ktorou nemajú učitelia problémy.

DT je tá, kde si môže každý robiť čo chce.

V DT sa neubližuje slabším.

Povedal by som mu:.. (Poradil by som mu...)- písanie odkazov imaginárnemu (alebo konkrétnemu)

spolužiakovi

• ktorému je ubližované• ktorý skúša drogu• ktorý nemá kamarátov• ktorý je nešťastný

- hra môže mať podobu diskusie v kruhu, kde je v strede prázdna stolička, na ktorej sedí imaginárny spolužiak a žiaci mu radia, hovoria o pocitoch.....

Projektívné techniky

- predpokladáme projekciu klímy v triede, hodnôt, záujmov, želaní.....do výtvoru

Napr.

• Erb triedy

• Vlajka triedy

• Hymna triedy

Literatúra:

• FRIEDLOVÁ, K. a kol. 2012. Práce s třídním kolektivem. Praha: Národní ústav pro vzdělávání, školské poradenské zařízení a zařízeni pro další vzdelávání pedagogických pracovníků. 84 s. http://www.inkluzivniskola.cz/sites/default/files/uploaded/metodika_6.pdf

• GAJDOŠOVÁ, E. 2000. Poznávanie sociálnych vzťahov v triede. Práca so sociometricko-ratingovým dotazníkom. Bratislava: Metodické centrum mesta Bratislavy, 2000, 49 s.

• HRABAL, V. 1979. SO-RA-D, Sociometricko-ratingový dotazník. Bratislava: Psychodiagnostické a didaktické testy,1979, 92 s.

• HRABAL, V. 1992. Sociální psychologie pro učitele (Vybraná témata) II, Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 1992, 79 s.

• HRABAL, V. st., HRABAL, V., ml. 2002. Diagnostika. Pedagogickopsychologická diagnostika žáka s úvodem do diagnostické aplikace statistiky. Praha: Univerzita Karlova, Karolinum, 2002, 199

• ORAVCOVÁ, J. 2005. Sociálna psychológia. Banská Bystrica: UMB v Banskej Bystrici, 312 s. I