TTRRIIEEDDAA PPRREE MMIIMMOORRIIAADDNNEE NNAADDAANNÉÉ DDEETTII

ZZŠŠ ŠŠMMEERRAALLOOVVAA 2255,, PPRREEŠŠOOVV

RROOČČNNÍÍKKOOVVÁÁ PPRRÁÁCCAA

H o l o k a u s t

SSAAMMUUEELL SSTTRRAAKKAA

VVIIIIII..CC 22000077

2

„Nenazývam Žida zvieraťom. Ten je väčšmi vzdialený od zvieraťa ako my.

Vyhubiť ho teda neznamená spáchať zločin proti ľudstvu, lebo on k ľudstvu

nepatrí. Je to bytosť cudzia prírodnému poriadku.“

Adolf Hitler (http://www.wannsee.szm.sk/vyroky.html)

Who are you? A Number. Your name? Gone. Blown away. Into the sky. Look up

there. The sky is black. Black with names.

Eli Wiesl( http://www.halik.cz/kazani/holokaust.php)

3

Obsah

Úvod .................................................................................................................... 4

1 Holokaust a jeden ľudský osud ........................................................................ 5

2 Koncentračné tábory ....................................................................................... 12

2.1 Osvienčim – Auschwitz ..................................................................... 13

2.2 Lekárska veda v koncentračných táboroch ....................................... 14

2.3 Úryvky z denníka Johannesa Kramera .............................................. 16

2.4 Vyuţitie ľudského materiálu ............................................................. 17

3 Holokaust a čo malo byť ďalej ....................................................................... 19

Záver .................................................................................................................. 21

Glosár ................................................................................................................ 22

Pouţitá literatúra ............................................................................................... 24

Príloha ............................................................................................................... 25

4

Úvod

Na tému holokaustu bolo napísaných veľa kníh a natočených veľa filmov.

Jeden z nich, Pianista, sa mi jedného dňa dostal do rúk a aj keď som vedel,

o čom film bude, moje očakávania ma dostatočne nepripravili na to, čo som

videl. Beţný ţivot beţných ľudí. Jediný okamih všetko zmení. Tragédia ľudí

ako ja alebo ktokoľvek iný. Bez dychu som sledoval ich osud od chvíle, keď si

zrazu nemohli sadnúť na verejnú lavičku cez ich deportáciu do koncentračných

táborov aţ po ich oslobodenie. Pocity, ktoré som mal po skončení filmu sa

nedali opísať. V hlave mi vírilo mnoţstvo otáznikov a prenasledovala ma

otázka: „Prečo?“ Prečo sa to stalo? Prečo sa zrazu ľudia zmenili na netvory?

Prečo tým druhým nikto nepomohol? Bolo to nutné? Bolo naozaj nutné, aby

zomreli milióny ľudí? Nie, určite nebolo. Nemalo sa to nikdy stať a stalo sa tak

pre hlúposť jedného človeka. Jeden jediný človek nakazil svojou hlúposťou,

zaslepenosťou a fanatickou nenávisťou ďalších ľudí a tí potom rozpútali peklo

na zemi, v ktorom našli smrť milióny ľudí.

Film, ktorý som videl, ma priviedol k myšlienke napísať o ňom ročníkovú

prácu. Chcel som vedieť viac, moţno pochopiť, prečo sa to stalo a či sa to

náhodou nemôţe stať opäť, napríklad aj u nás.

Svoju prácu som rozdelil na dve časti. V jednej časti sa prelínajú niektoré

momenty z filmu Pianista a iné skutočnosti z tejto doby. V druhej časti som sa

zameral na koncentračné tábory a zverstvá, ktoré sa tam diali. Do práce som

zahrnul aj glosár, v ktorom uvádzam niektoré výrazy, ktoré boli pre mňa nové

alebo zaujímavé. K práci je priloţená príloha, ktorá pozostáva z vybraných

úryvkov a obrázkov. Tieto by mali pre nás navţdy ostať mementom.

5

1 Holokaust a jeden ľudský osud

Holokaust ...

Označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a

hromadné vyvraţďovanie etnických, náboţenských, či politických skupín

počas druhej svetovej vojny, ktoré bolo vykonávané nacistickým Nemeckom a

jeho spojencami. Hlavnou obeťou holokaustu boli Ţidia. Celkový počet obetí

holokaustu sa odhaduje na 12 aţ 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Ţidov.

http://www.forma.sk/onlines/slex/

Varšava, 1939 ...

Hral na klavíri. Jeho tóny boli sprevádzané vzdialenými výbuchmi, ktoré

spôsobovali nemecké tanky. Majiteľ rozhlasu bol nadšený. V diaľke sa ozval

ďalší výbuch. Bombardovali Varšavu.

V apríli 1939 Hitler nariadil Wehrmachtu pripraviť sa na útok proti

Poľsku. Vypovedal zmluvu o neútočení a vzájomnom porozumení, podpísanú

pred piatimi rokmi a nacistická propaganda začala hovoriť o neznesiteľnom

postavení nemeckej menšiny v Poľsku. A tak 1.9.1939 nacistické jednotky

napadli Poľsko bez vypovedania vojny. Hitler vyuţil ako zámienku to, ţe

poľskí vojaci „prepadli“ nemecký rozhlasový vysielač Gliwice umiestnený na

hranici medzi oboma krajinami. V skutočnosti však išlo o nemeckých väzňov

z koncentračných táborov prezlečených do poľských uniforiem. Začala sa

druhá svetová vojna. Poliaci sa zúfalo bránili, napriek tomu 17.9. nastal

rozklad poľskej armády.

http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/8281/

6

Vtom zasiahli budovu, v ktorej hral Vladislav Szpilman. Do rozhlasu sa

vrútil muţ a roztrţito niečo vysvetľoval majiteľovi. Nebolo počuť čo, pretoţe

okno bolo zvukotesné. Majiteľ zakýval Vladislavovi, aby utekal domov, no on

ďalej hral. Obidvaja muţi utiekli, ale on stále hral. Výbuchy bolo počuť čoraz

hlasnejšie a hlasnejšie aţ napokon jeden trafil budovu rozhlasu. Vtedy sa

Vladislav strhol a utiekol preč aj on. Vyšiel na ulicu, na ktorej vládol zmätok.

Ľudia kričali a utekali do úkrytov. Pri Vladislavovi sa pristavila nejaká ţena.

Spoznala ho. "Veľmi sa mi páči, ako hráte na klavíri, stále vás počúvam,"

povedala, ako keby bol vtedy čas na spoločenskú konverzáciu. Keď prišiel

domov, všetci sa balili, prekrikovali jeden cez druhého a snaţili sa zistiť, čo sa

deje prostredníctvom rádia. Po chvíli ladenia sa z neho ozval človek, ktorý

oznámil, ţe Britská vláda vyhlásila vojnu nacistickému Nemecku.

Vlády v Paríţi a Londýne nepristúpili na nijaký kompromis a oficiálne

garantovali nezávislosť Poľska. Veľká Británia a Francúzsko dodrţali svoje

záväzky a 3.9. vyhlásili Nemecku vojnu, ale s bojovými akciami nezačali.

http://referaty.atlas.sk/vseobecne_humanitne/dejepis/8281/

Trochu im odľahlo, ţe nie sú vo vojne sami a začali sa pripravovať na

najhoršie. Ostalo im 5000 złotych, no v novinách vyšlo nariadenie, ţe kaţdý Ţid

si smie ponechať iba 2000 złotych. Zvyšné peniaze ukryli do otvorov na

husliach. Čo teraz? Čo bude ďalej? Ďalší deň sa Vladislav stretol s tou istou

ţenou, ktorá ho včera pristavila. Keďţe sa včera nestihli porozprávať, pozval ju

na kávu. Podišli k najbliţšej kaviarni a ostali stáť v úţase: "Ţidom vstup

zakázaný!" hlásal nápis na dverách. "To je absurdné!" rozčúlila sa Vladislavova

spoločníčka, ale jej hnev bol bezmocný. Ţidia nesmeli do kaviarne, do parku a

ani sadnúť si na lavičku. Ale poniţujúce zbavovanie ľudskej dôstojnosti malo

pokračovať.

7

Doma si prečítal v novinách, ţe podľa nového nariadenia musia všetci

Ţidia nosiť označenie. Mala to byť biela šatka so ţltou ţidovskou hviezdou na

ľavom ramene.

Kaţdý ţidovský obyvateľ sa v marci 1944 musel dostaviť na obecný

úrad, aby ho zaevidovali. Museli odovzdať cennosti, rádia a dopravné

prostriedky. Na dvore obecného úradu stála hromada ţidovského majetku,

šperky, striebro, rádiá. 28. marca 1944 sa ţidovské obyvateľstvo v Šamoríne

zobudilo na bubnovanie: „Počujte, na známosť všetkým sa dáva, ţe od 28.

marca roku Pána 1944 kaţdý Ţid musí poriadne nosiť na ľavej strane hrude

ţltú hviezdu. Hviezda musí byť šesťcípá, ţltá, s priemerom 8 cm. Kaţdá

ţidovská ţena, muţ aj dieťa na ulici bez hviezdy budú zatknutí. Podobne

kanárikovoţltú hviezdu s priemerom 1 m musí kaţdý Ţid vyloţiť na ľavú

stranu vchodu do domu. Toto nariadenie nadobúda platnosť s okamţitou

účinnosťou.“ 5.4. 1944 bubeník znovu oznámil nasledujúce protiţidovské

nariadenie, podľa ktorého kresťania mali prísne zakázané zdraviť Ţidov,

prijať pozdrav, rozprávať sa s nimi, písať si s nimi, hocičo im dať alebo od

nich prijať. Ţidia mali zákaz zdrţiavať sa na verejných priestranstvách, ako

divadlo, park, kaviareň, reštaurácia, pošta, obecný úrad alebo kniţnica.

Kresťania museli okamţite ohlásiť, ak videli Ţidov na týchto miestach.

http://mek.oszk.hu/03000/03055/03055.pdf

Rozhodol sa, ţe on nič také nosiť nebude. Krátko potom sa na ulici

odohrala hrôzostrašná scéna. Po ulici prešiel starší pán a na pravom ramene mal

označenie, ţe je Ţid. Oproti prešli dvaja vojaci a zastavili ho, lebo sa im

neuklonil. On sa zo strachu ospravedlnil. Jeden z vojakov prišiel k nemu a udrel

ho tak, ţe ten chudák spadol na zem. Starček sa postavil a šiel ďalej. No oni ho

zase zastavili a povedali, ţe Ţidia nesmú chodiť po chodníku. On ich poslúchol

a zišiel z chodníka. Okoloidúci ľudia nič nevraveli, lebo sa báli.

8

V novinách vyšlo nové nariadenie: Všetci Ţidia sa musia presťahovať do

Ţidovskej štvrte. Musia tak urobiť do 31.10.1940. Nemcom nevadilo, ţe štvrť je

príliš malá na to, aby sa tam vošlo pol milióna ľudí. Bolo im to jedno.

Nemci vytvorili v getách neznesiteľné ţivotné podmienky. Vo Varšave

natlačili na rozlohu 403 hektárov 550 000 osôb. V kaţdom byte bývalo

najmenej pätnásť ľudí, v jednej miestnosti šiesti - siedmi a moţno aj viacerí.

Potraviny dovolili priviezť len v minimálnom mnoţstve. Všade bol hlad

a rozšíril sa týfus. Táto veľmi často smrteľná choroba, ktorú prenášajú vši,

kosila ľudí. Od januára 1941 do júla 1942 zomrelo len vo varšavskom gete 61

000 osôb. Celkovo v getách zomrelo od hladu 600 000 ľudí. Kaţdý deň leţali

na ulici vychudnuté mŕtvoly. Napriek tomu sa ţivot usporiadal. Aktivisti

rôznych zdruţení, často spojených s politickými stranami, zriadili ambulancie,

sirotince, útulky pre utečencov a ľudové jedálne. Tajne sa vykonávali

náboţenské obrady. Fungovali kniţnice, divadlá, ba aj tajná lekárska fakulta.

Annette Wieviorka (2003)

31.10. boli ulice plné Ţidov. Všetci sa sťahovali do danej štvrte. Po

krajoch ciest stáli vojaci a dozerali na nich. Keď uţ tam dorazili, zistili, ţe

všetky domy sú poobíjané a okná sú porozbíjané. Nemali tam postele ani ţiadny

nábytok okrem stola. Okolo geta vymurovali Nemci múr s ostnatým drôtom na

vrchu. Všade na uliciach boli mŕtvi ľudia, ktorí zomreli od zimy alebo od hladu.

Niektorí ľudia ţobrali, no takmer všetci na tom boli rovnako. Večer sa stala

ďalšia strašná vec. Do geta prišli nemeckí vojaci. Ľudia rýchlo pozhasínali

svetlá a pozorovali, čo sa bude diať. Vojaci vošli do jednej z budov. Ľudia im zo

strachu pootvárali dvere a všetci museli vstať. Jeden človek nemohol vstať,

pretoţe bol na vozíčku. Nemci ho chytili a aj s vozíčkom vyhodili cez okno z

tretieho poschodia. Bol na to strašný pohľad. Človek leţal dole na ceste v kaluţi

krvi a na ňom bol jeho vozíček. Ostatných vyhnali von a prikázali im beţať.

9

Keď začali beţať, Nemci ich jednoducho postrieľali. Niektorí nezomreli, a tak

ich prešli autom. Ľudia, ktorí sa pozerali cez okná nemohli uveriť svojim očiam,

ako môţe niekto robiť také zverstvá.

V auguste 1942 zoradili Ţidov na stanici a začali ich deportovať do

koncentračných táborov. Vlak, ktorým preváţali Ţidov bol pôvodne určený na

prevoz nákladu. V jednom vagóne sa ich tam tlačilo pribliţne 150. Celú cestu

museli vydrţať v tme a v neznesiteľnom teple.

Cesta trvala tri dni a tri noci. Bolo to strašné. Bolo leto a vo vagóne

s natlačenými muţmi, ţenami a deťmi bez jedla a najmä bez pitia bola

neznesiteľná horúčava Od smädu sa človek môţe aj zblázniť. Podaktorí

naozaj zošaleli. Potom prišli na staničku, ktorej meno vtedy takmer nikto

nepoznal. Mesto sa po poľsky volalo Oswiençim, v nemčine Auschwitz. Keď

sa dvere vlaku otvorili, počuli nemecké povely a štekot psov. Prikazovali, aby

sa ponáhľali a zloţili batoţinu na rampu. Tam sa pohybovali na kosť a koţu

vychudnutí ľudia s vyholenými hlavami v páskovaných šatách

pripomínajúcich pyţamo. Potom Nemci oznámili, ţe tí, čo sa cítia unavení,

môţu odísť do tábora nákladným autom, a všetkých rozdelili do dvoch skupín.

Vyčerpaní a starší ľudia, deti a tehotné ţeny nastúpili do nákladných áut.

Ostatní šli pešo. Potom rozdelili muţov a ţeny do osobitných táborov. V tábore

ich prehľadali, oholili im hlavu a dali im „šaty“. Potom im kovovými pierkami

a modrým atramentom vyryli do mäsa neodstrániteľné číslo. Od tej chvíle sa

stali len číslom, ktoré mali napísané na ruke. Zo svojho predchádzajúceho

ţivota im nezostalo nič, nijaký predmet, nijaká fotografia, nijaký kus šatstva.

Ocitli sa v inom svete.

Annette Wieviorka (2003)

10

Szpilman do vlaku nenastúpil. Jeden člen polície, ktorá na nich dozerala,

ho spoznal a stiahol preč. Zachránil mu ţivot. Svoju rodinu však viac nevidel.

Nevedel, čo sa s nimi stalo. Začal pracovať, aj so zvyšnými Ţidmi, ktorých

neposlali do táborov. Stretol tam svojho starého známeho, a tak aspoň nebol

celkom sám. Rozhodli sa, ţe to nebudú ďalej znášať a začali pripravovať

povstanie. Nemci dovolili niektorým Ţidom, chodiť raz do týţdňa do mesta a

nosiť jedlo pre seba aj pre ostatných. Kaţdý mal právo na bochník chleba a tri

kilá zemiakov. Toto rozhodnutie zväčšilo nádej na povstanie, pretoţe tajne nosili

z mesta zbrane. Do mesta chodil jeho priateľ, ktorého poprosil, aby sa pokúsil

nájsť v meste jednu jeho známu. Keď sa jeho priateľovi podarilo s tou známou

skontaktovať, Szpilman sa rozhodol, ţe ujde. Ujsť však nebol aţ taký problém.

Veľký problém bol preţiť v meste okupovanom nacistickým Nemeckom. Nemci

štvali ľudí proti Ţidom, a tí si o Ţidoch vytvorili fámu, ţe kradnú a sú zlí. Preto

to bol taký problém.

Závisť, ktorú spôsobovali úspechy niektorých Ţidov v podnikaní a

obchodovaní zrejme spôsobila vznik mnohých mýtov a prispela k ich

vykresľovaniu ako lakomcov, prospechárov, parazitov a úţerníkov. Úspechy v

podnikaní a obchodovaní mnohých Ţidov paradoxne spôsobili nepriaznivé

historické okolnosti, ktorým boli ako národ vystavení. Po zničení Jeruzalema

cisárom Titom v r.72 boli Ţidia roztrúsení po celej Rímskej ríši a venovali sa

prevaţne obchodovaniu. Rovnaká situácia bola v stredoveku, kedy v dôsledku

opatrení, ktoré vyplývali z rozšíreného antisemitizmu, bolo Ţidom znemoţnené

vlastniť pôdu. Podnikanie a obchodovanie bolo pre nich zvyčajne jediným

východiskom, ako si zabezpečiť ţivobytie. Skúsenosti, ktoré pri tom nadobudli

sa dedili a zdokonaľovali z generácie na generáciu. Ako veľmi prospešné sa

ukázali najmä s príchodom kapitalizmu. Preto sa mnohí Ţidia v 19. a 2O.

storočí dokázali v dobre uplatniť v bankovníctve a obchode. Na druhej strane

11

to neznamená, ţe kaţdý Ţid by bol obchodník alebo bankár. Ţidia vykonávali a

vykonávajú, tak ako ostatní ľudia, najrôznejšie povolania.

http://www.rasizmus.sk/show.stm?x=72984

Keď sa naskytla príleţitosť ujsť a skryť sa u svojej známej, urobil tak. Uţ

keď bol v bezpečí jej domu, najedol sa a okúpal. Potom ho jej manţel odviedol

do provizórnej skrýše. Nebolo to veľmi pohodlné, no na jednu noc to muselo

stačiť. Bolo to miesto za skriňou, v ktorej boli schované aj zbrane. Ráno sa

obliekol a spolu s priateľom išiel do novej skrýše. Bol to byt, ďalej od Nemcov.

Dvakrát týţdenne mu nosil jedlo a vodu.

Jedného dňa sa zrazu ozval výbuch a jeden z čaty Nemcov, ktorý práve šli

po ulici padol na zem mŕtvy. V budove oproti boli zrejme ozbrojení Ţidia. Ţidia

hádzali granáty a strieľali, Nemci paľbu opätovali. Všade naokolo bol čierny

dym. Nakoniec Nemci ustúpili, pretoţe sa kvôli múru nemohli dostať bliţšie ku

getu, odkiaľ strieľali Ţidia. Onedlho sa však vrátili s delom a ťaţkými zbraňami,

rozstrieľali múr a hádzali do budov zápalné fľaše. Potom sa uţ len zabávali na

tom, ako skáču horiaci Ţidia cez okná. Niektorí sa chceli vzdať a vyšli von, ale

aj tých Nemci postrieľali. Bol to krvavý masaker.

Všetci utekali preč, ale Szpilman sa rozhodol zostať. Aj tak nemal kam

ísť. Zásoby jedla sa mu uţ minuli. Bol hladný, a tak sa chcel pozrieť do skrine,

či tam nie je nejaké jedlo, ale rozbil pritom zopár tanierov. Začula ho pani od

vedľa začala kričať, ţe je Ţid. Podarilo sa mu ujsť a znova si našiel iný úkryt.

Našiel tam dokonca aj konzervu uhoriek. V tej chvíli to bolo najlepšie jedlo na

svete. Snaţil sa ju otvoriť a vtedy zistil, ţe nie je sám. Stál pri ňom Nemec,

generál. Spýtal sa ho, čo tu robí, či je Ţid a aké mal zamestnanie. Keď povedal,

ţe bol klavirista, zavolal ho do vedľajšej izby, v ktorej bol klavír. Prikázal mu,

aby niečo zahral. Szpilman začal hrať prstami skrehnutými od zimy a hladu.

12

Generála jeho hudba úplne očarila. Doniesol mu nejaké jedlo a koţuch

a povedal, ţe odchádzajú, lebo Rusi sú uţ na druhej strane rieky.

Ráno sa zobudil a videl ruských vojakov. Vybehol natešený von. Hlúčik

ľudí, ktorí stáli pri ceste, začali kričať, ţe je Nemec. Szpilman mal na sebe stále

generálov kabát. Takmer ho to stálo ţivot. Skoro ho zabili vojaci, ktorí ho mali

oslobodiť.

Varšava, 1945 ...

Hral na klavíri. Uţ to nebola tá istá hra, uţ to bola hra, plná smutných

tónov. Uţ nemal ţiadnu rodinu, ani blízkych. Všetko, čo mal, mu Nemci zobrali.

Takmer všetko. Ostal mu holý ţivot. Vladislav Szpilman zomrel vo Varšave

6.7.2000 ako 88-ročný...

2 Koncentračné tábory

30. januára 1933 sa Hitler stal ríšskym kancelárom. Nemecko vstúpilo do

dvanástich rokov temna, počas ktorých sa uberalo úplne iným smerom ako

ostatný svet. Nemecké, alebo skôr nacistické chápanie pojmu humánnosť je

prevrátené naruby. Pouličné šarvátky medzi SS (Schutzstaffeln – obranný

oddiel) a SA (Sturmabteilung – úderné oddelenie) na jednej strane a hlavne

Ţidmi na strane druhej sa menia na niečo oveľa horšie a diabolskejšie.

Uţ na päťdesiaty deň Hitlerovej vlády vznikol prvý koncentračný tábor -

KL Dachau (Konzentrationslager Dachau). V roku 1939 bolo v tretej ríši uţ šesť

koncentračných táborov spolu s dvadsaťpäťtisíc väzňami. Zatiaľ to boli iba

trestné tábory pre nepohodlné osoby. Stráţnu sluţbu vykonávali špeciálne

útvary SS, čo bola akási elita v elite SS (v roku 1940 sa tieto zloţky zlúčili s SS-

Verfügungstruppen a premenovali sa na Waffen-SS).

13

S vypuknutím vojny sa situácia v táboroch menila. Zvýšil sa ich počet na

dvadsať a prudko vzrastal aj počet väzňov. Okrem týchto táborov však

existovali aj policajné tábory, ktorých bolo oveľa viac, ale boli aj menšie. Ku

koncu vojny sa celkový počet táborov odhaduje na najmenej dvetisíc.

Okrem pracovných, trestných a výchovných táborov vzniká nový druh a

to tábor vyhladzovací. Najväčším z nich bol pracovno-vyhladzovací KL

Auschwitz, čiţe Osvienčim. Tábor naplánovalo ešte v roku 1939 SS. 21.

februára 1940 SS z Inšpektorátu KL uznal Osvienčim za vhodné miesto pre

tábor a v apríli sa začalo s prácami na výstavbe. V polovici júna prišiel do tábora

prvý transport väzňov.

2.1 Oswiençim - Auschwitz

Osvienčim bol vybudovaný pre poľských politických väzňov v roku 1940.

Pôvodne mal slúţiť ako nástroj teroru a vyhladzovania Poliakov. Časom tu

začali nacisti posielať ľudí z celej Európy, väčšinou Ţidov.

Keď tábor vznikol, mal 20 budov, neskôr väzni pristavili osem ďalších.

Súbeţne so zvyšovaním počtu väzňov sa rozširovalo územie tábora, ktorý sa

premenil na obrovskú továreň smrti. Tábor v Osvienčime - KL Auschwitz - sa

stal kmeňovým táborom pre celú sieť nových táborov. V roku 1941 bola vo

vzdialenosti troch kilometroch zahájená výstavba druhého tábora KL –

Auschwitz II – Birkenau a v roku 1942 KL Auschwitz III.

Väzňov do táborov dopravovali vlakom. Do Osvienčimu chodili aj

niekoľkokrát denne vlaky so šesťdesiatimi i viac

vozňami. Boli to dobytčie vagóny a nezriedka bolo

v jednom natlačených stopäťdesiat ľudí. Po

príchode do tábora sa konali selekcie. Všetci

vystúpili z vozňov a táboroví lekári ich triedili na

14

dve veľké skupiny. Do jednej zaradili väzňov schopných pracovať a druhej

skupine povedali, ţe idú na hygienickú očistu a zdravotnú prehliadku. Muţi,

ţeny, deti a starci sa zoradili a po cestičke vysypanej popolom (ľudským

popolom z krematórií) postupovali k obrovskej podzemnej miestnosti. Na tabuli

bol nápis vo viacerých jazykoch: Kúpeľne a dezinfekčné priestory. Všetci sa

museli vyzliecť, dostali mydlo a číslo vešiaka, kde si nechali šaty a potom

vstúpili do samotnej "kúpeľne". Systém bol teda dokonale prepracovaný a

navrhnutý tak, aby väzni aţ do poslednej chvíle nevedeli, čo sa s nimi vlastne

bude diať. Chvíľu sa čudovali nad nezvyčajným výzorom sprchárne a potom cez

niekoľko otvorov v strope spadli dnu zelenofialové kryštáliky, vysypané z

plechovky s nápisom „Zyklon B“. Za niekoľko minút sa všetci udusili. Vyznieva

úplne cynicky, ţe cyklón B vysypali do komôr ľudia, ktorí mali na oblekoch

znak organizácie Červeného kríţa. Niekedy sa selekcie nekonali a celý vlak

skončil v plyne.

V Osvienčime boli štyri veľké plynové komory, kaţdá s kapacitou

dvetisíc, neskôr aţ tritisíc ľudí. Celkový počet obetí Osvienčimu nie je presne

známy, lebo sa nerobila vôbec ţiadna evidencia ľudí, ktorí šli z výstupnej rampy

priamo do plynových komôr. Na norimberskom procese povedal Höss, veliteľ

tábora, celkom chladne číslo dva a pol milióna. Neskôr Adolf Eichmann v

izraelskom väzení udáva počet štyri milióny. Toto číslo sa zdá

pravdepodobnejšie, lebo k nemu nezávisle dospelo viacero ľudí a takto pribliţne

ho vyrátali aj väzni pracovnej časti tábora, ktorí ţili v tábore dlhé roky a preţili.

Väzni v pracovných častiach KL Auschwitz zarábali miliardy mariek v

neznesiteľných podmienkach pre veľké firmy. Nemci bohatli na smrti a otrockej

práci miliónov ľudí.

15

2.2 Lekárska veda v koncentračných táboroch

V koncentračných táboroch sa pre lekárov a vedcov otvorili netušené

moţnosti výskumu. Uţ nepotrebovali kupovať králiky, psy, myši a morčatá pre

svoje pokusy, ale mohli ich vykonávať priamo na ľuďoch. Tým ušetrili peniaze,

ktoré dávala ríša na väzňov a sebe čas, lebo nemuseli premýšľať nad tým, aké

účinky by mohli mať látky na ľudí. Svoj výskum mohli rozvinúť naplno

a výsledky videli hneď.

Doktor Klaus Schelling sa pred vojnou venoval výskumu malárie a bol

členom mnohých zahraničných akadémií. Svoju prácu neprerušil ani cez vojnu,

iba dostala novú dimenziu. Fenolové a maláriové injekcie uţ nepichal zvieratám,

ale ţivým ľuďom a potom pozoroval a pozorne si zaznamenával priebeh

ochorenia. Všetko sa odohrávalo v tábore Dachau.

V Dachau začal na ľuďoch pokusy aj doktor Siegmund Rascher. Jednými

z prvých boli "veľmi dôleţité pokusy pre ríšu v záujme záchrany ţivota našich

letcov vo veľkých výškach". V praxi šlo o to, aby sa zistili reakcie tela na tlak

vo veľkých výškach. V Dachau sa vybudovali špeciálne hermetické miestnosti.

Voviedli do nich ľudí, postupne zniţovali tlak a cez okienka pozorovali, ako

človeku od vnútorného tlaku napuchne hlava, vydujú sa cievy a po ich prasknutí

klesne mŕtvy na zem.

Po skončení tejto práce pokračoval Rascher v zmrazovacích pokusoch.

Tieto neprinášali v Dachau kvôli miernej klíme dobré výsledky, a tak sa doktor

presunul do Osvienčimu. Poľný maršal Milch, na ktorého objednávku robil

Rascher tieto pokusy sa mu dokonca aj písomne poďakoval za "šľachetnú a

humánnu vec pre slávu ríše", ktorú doktor vykonal.

Najrôznejšie pokusy sa konali aj v iných táboroch. V Osvienčime

napríklad dr. Joachim Mrugowski skúšal na väzňoch účinnosť rôznych typov

baktérií, dr. Mengele pracoval na zlepšení metód vedeckého vyhladzovania a dr.

Johannes Kramer na výrobe mydla z ľudského tuku. Konali sa aj pokusy,

16

ktorých cieľom bolo nájsť prah bolesti a hranicu smrti v najrozličnejších

situáciách, robili sa aj pokusy s hypnózou. Pokusné obete zvyčajne umreli.

Mimo táborov, v Königsteine sa uskutočňoval lekársky program eutanázie

na chorých nemeckých civilných obyvateľoch. Viedol ho Werner Heyde a proti

vôli pacienta tak bolo zabitých celkovo 200 000 Nemcov. O týchto neľudských

a beštiálnych pokusoch nám hovoria zväčša iba dokumenty, lebo obete zomreli,

svedkovia nie sú a "lekári" sa stratili.

2.3 Úryvok z denníka lekára Johannesa Kramera

2. septembra 1942. O tretej hodine som sa prvý raz zúčastnil na zvláštnej

akcii pod šírym nebom. V porovnaní s ňou sa mi zdá Danteho peklo

obyčajnou komédiou. Osvienčim nevolajú zbytočne vykynožovacím

táborom...

10.októbra 1942. Poslal som do Münsteru prvý balík - štyri a pol kilogramu

mazľavého mydla.

12.októbra 1942. Dostal som druhú injekciu proti týfusu; večer som pocítil

reakciu; zvýšila sa mi teplota. Napriek tomu som sa v noci zúčastnil na

zvláštnej akcii s väzňami z Holandska (1600 ľudí). Strašná scéna pred

posledným bunkrom. Bola to desiata zvláštna akcia za mojej účasti.

13.októbra 1942. Bol som pri potrestaní väzňov a potom pri poprave

siedmich poľských civilistov.

17.októbra 1942. Bol som pri potrestaní väzňov a pri jedenástich

popravách. Vyoperoval som čerstvý, ešte živý ľudský materiál.

18.októbra 1942. Sychravé, studené počasie. Dnes je nedeľa. Ráno som sa

zúčastnil na jedenástej zvláštnej akcii s väzňami z Holandska.

Hrôzostrašné scény s troma ženami, ktoré prosili o život.

24.októbra 1942. Dal som smrtiacu injekciu šiestim ženám, ktoré sa

zúčastnili na rebélii v Lude...

13.novembra 1942. Vyoperoval som čerstvý, živý ľudský materiál (pečeň,

slezinu a miechu) osemnásťročnému židovskému väzňovi, ktorý trpel silnou

atrofiou (väzeň č. 68030). Predtým som ho vyfotografoval.

16.novembra 1942. Poslal som Mii a Gretchen balík mazľavého mydla (asi

šesť kilogramov) v cene asi tristo mariek...

17

2.4 Využitie ľudského materiálu

Nasledujúce riadky budú opisovať, ako Nacisti vyuţívali ľudský materiál.

Nebude to príjemné čítanie. Nepísali sa mi ľahko. Kaţdý normálny človek, ktorý

to číta, musí cítiť neopísateľnú hrôzu. Hrôzu a zdesenie. Ako je vôbec moţné, ţe

toto dokáţe urobiť človek človeku?

Nacisti mŕtvym ľuďom z plynových komôr trhali kliešťami z úst všetky

zubné náhrady z drahých kovov. V Osvienčime sa takto darilo získavať aţ

dvanásť kilogramov zlata denne! K tejto činnosti existovali aj špeciálne

formuláre.

Obeţník od gruppenführera SS Richarda Glücksa, náčelníka amtsgruppe D

na Hlavnej hospodárskej správe SS:

6. augusta 1942

Vec: Zužitkovanie ostrihaných vlasov

Po obdržaní hlásenia náčelník Hlavnej hospodárskej správy SS

obergruppenführer Pohl nariadil, aby sa zužitkovávali všetky ľudské vlasy

ostrihané v koncentračných táboroch. Budú sa spracúvať na priemyslovú plsť a

tkať. Ostrihané a očesané ženské vlasy sa použijú na výrobu ponožiek pre

posádky ponoriek a na výrobu hrubých ponožiek pre železnice.

V zhode s týmto pokynom budete po dezinfekcii skladovať vlasy väzenkýň. Vlasy

väzňov sú použiteľné, iba ak ich dĺžka presahuje 20 mm.

Počínajúc 5. septembrom 1942 treba k piatemu dňu každého mesiaca hlásiť

množstvo vlasov získaných za celý mesiac a rozdelených na ženské a mužské.

Tieto fakty však nie sú aţ také hrozné v porovnaní s ďalšími. V denníku

Johannesa Kramera sa spomína akési mazľavé mydlo, ktoré posielal domov a

známym. Aké to bolo mydlo? Pri pálení mŕtvol sa uvoľňovalo veľké mnoţstvo

18

tuku, ktorý stekal do zberných jarčekov. Tento sa varil, pridával sa doň hydroxid

sodný a tak vznikalo mydlo. Mazľavé mydlo z ľudských tiel. Mydlo obyčajné,

pracie, detské, tekuté, toaletné, voňavé... všetko z ľudského tuku.

V ústavoch v Gdansku a

Königsbergu nacistickí vedci

dokonca vypracúvali vedecké

metódy priemyselného spracúvania

ľudských tiel. Siegmund Masur,

pracovník ústavu v Königsbergu, na

procese v Norimbergu hovorí o

tom, ako varili mydlo tam. Telo

rozsekali na kusy, z nich sa uvaril

lúh a následne mydlo. Niektorí

esesáci mali krásne vypracované koţené tabatierky, tienidlá na lampy, chrbty

kníh a denníkov, dámske topánky, kabelky, tašky, obaly na listiny. Všetko bolo

vyrobené z kvalitnej koţe. Ľudskej koţe! Siegmund Masur o tom hovorí:

"Ľudská koţa zbavená ochlpenia, dá sa veľmi dobre spracovať, pričom v

porovnaní s koţou zvierat moţno ušetriť viacero nákladných procesov." Aj

rozomleté kosti a popol sa dali vyuţiť. A to ako veľmi hodnotné hnojivo. Iba

jedna vec robila esesáckym katanom problémy. Ľudské hlavy, ktoré boli

nevyuţitým odpadom pri varení mydla. Ale vynašli sa. Tak ako v 19. storočí si

dávali ľudia pod sklené zvony hlavy egyptských múmií, si teraz Nemci na tento

spôsob robili ozdoby do pracovne z hláv svojich obetí.

19

3 Holokaust a čo malo byť ďalej

Hitler nemal v pláne zlikvidovať len Ţidov. 22. júna 1941 Nemecko

zaútočilo na Sovietsky zväz, čím sa začala ďalšia kapitola genocídy. Po

ţidovskom Endlösungu malo nasledovať konečné riešenie otázky slovanskej.

Riešiť sa však začalo uţ krátko po tom, ako sa rozbehli práce na ţidovskom

riešení. Zo všetkých slovanských národov boli na tom najhoršie Poliaci a

východní Slovania. Najviac táborov bolo práve v Poľsku a tam bol aj ten

najväčší. Podľa jeho vzoru sa na území ZSSR plánovalo s výstavbou tzv.

superosvienčimov. Na pokyn Himmlera vypracoval SS-standartenführer dr.

Konrad Meyer tzv. generálny plán Ost, v ktorom sa rozoberali problémy

osídľovania východných území Nemcami a riešila otázka slovanského

obyvateľstva na tomto území. Malá časť sa mala ponemčiť a zotročiť a zvyšok

sa mal postupne likvidovať. V pláne sa však hovorilo iba o "vysťahovaní", čo

bol jemnejší výraz pre fyzickú likvidáciu. Plán predpokladal takto "vysťahovať"

31 miliónov Slovanov! V úrade Reichsleitera Alfreda Rosenberga však proti

tomuto číslu protestovali, lebo podľa ich výpočtov mal byť počet

"vysťahovalcov" 46 - 51 miliónov. Plán sa mal realizovať počas dvadsiatich

rokov a začalo sa hneď po prvých vojenských úspechoch na východe. Za

napredujúcimi nemeckými jednotkami v Zväze postupovali špeciálne operačné

skupiny SD (Sicherheitsdienst) a bezpečnostnej polície SIPO (Sicherpolizei)

nazvané Einsatzgruppen. Ich úlohou bolo vyhľadávať a "mimoriadnemu

zaobchádzaniu" podrobiť všetkých Ţidov, Rómov a slovanskú inteligenciu s

rodinami. Týchto potom vo veľkých skupinách strieľali. Poznali však rôzne iné

spôsoby zabíjania, zvlášť obľúbené boli pojazdné plynové komory. Počet obetí

einsatzgrúp sa pohybuje v miliónoch. Ohlendorf, veliteľ Einsatzgruppe D, na

norimberskom procese vyhlásil, ţe v priestore Nikolajeva na juhu Ukrajiny

20

stihol usmrtiť len 90 tisíc ľudí. Takţe, keby stihol, zabil by viac. Na území celej

Ukrajiny bolo však zabitých štyri a pol milióna civilov.

Po likvidácii 31 - 51 miliónov východných Slovanov, ako predpokladal

plán Ost, sa mal zvyšok obyvateľstva premeniť na moderných otrokov. Deti v

školách sa mali naučiť počítať do päťsto a osvojiť si jediný zákon, ktorý hovoril,

ţe treba byť poslušným voči Nemcom a byť poctivým a pracovitým. Ţiadne

stredné a vysoké školy nemali na východe existovať. Ani pre tam presídlených

Nemcov. A, zdá sa, ani pre Nemcov v samotnom Nemecku. Hitler vyhlásil:

"Nemecké obyvateľstvo nepotrebuje nijaké vzdelanie. Ak urobíme takú chybu,

sami zasejeme semeno budúceho odporu proti našej moci. Samozrejme, treba

ponechať školy, za ich návštevu sa bude musieť platiť. Ale netreba tam učiť viac,

než rozoznávať dopravné značky. Zo zemepisu nech vedia toľko, že hlavné mesto

ríše sa volá Berlín a každý by ho mal raz v živote navštíviť."

http://www.wannsee.szm.sk/ost.html

21

Záver

Je nemoţné povedať o holokauste všetko. Je to najmä preto, ţe sú za tým

milióny ľudských osudov a kaţdý jeden jediný znamená tragédiu. Treba si

uvedomiť, ţe za abstraktnými číslami sú skryté mená konkrétnych ľudí -

najbliţších rodinných príslušníkov, príbuzných, priateľov. Predstavujú súčasť

ich minulosti, ale zároveň naďalej ostávajú aj súčasťou ich dnešného ţivota.

S touto skutočnosťou sa vyrovnávajú dodnes. Hoci nie kaţdý Ţid zaţil tábory

osobne, prakticky všetkých bez výnimky trápia spomienky na osudy mŕtvych.

Šoa, veľké nešťastie preţívalo v ľuďoch (fyzicky aj psychicky) ešte dlho potom,

ako sa oficiálne skončilo poráţkou nacizmu. Holokaust sa nesmie stať

zabudnutou minulosťou, mŕtvym obdobím. Myslím, ţe si ho treba neustále

pripomínať, aby sa nič podobné uţ nikdy neopakovalo.

Jedného dňa pochopím Oswienčim. Toto bolo smelé, ale aj naivne nezmyselné

tvrdenie. Nikto nikdy Oswienčim nepochopí. Oswienčim sám naďalej zostane

nevysvetliteľný. Najvýstižnejšia definícia, akú som kedy o Oswienčime počul,

vlastne nie je definícia, ale odpoveď.

Pochybovačná otázka: „ Povedzte mi, kde bol v Oswienčime boh ?“

A odpoveď: „ A kde bol človek?“

Styron, W.: Sophiina voľba, s. 357

22

Glosár

antisemitizmus -mu m. - hnutie proti ţidovstvu, rasová nenávisť k Ţidom

árijec -jca m.- v nacistickom chápaní príslušník indoeurópskej rasy (podľa

názvu starovekých národov Árijcov);

arizácia -ie ţ. - za nacizmu preberanie majetku Ţidov prívrţencami vládneho

reţimu („árijcami")

Einsatzgruppen - vojenská polícia

Endlösung der Judenfrage – konečné riešenie ţidovskej otázky

fašizmus -mu m. - polit. reţim zaloţený na diktatúre, potlačovaní občianskych

slobôd, na útočnom nacionalizme; ideológia tohto reţimu hlásajúca rasizmus,

násilie ap.: nemecký (hitlerovský) fašizmus, taliansky fašizmus;

fundamentalizmus -mu m. - 1. ortodoxné aţ fanatické pridrţiavanie sa istej

viery, istého učenia: islamský fundamentalizmus 2. publ. bezvýhradné

vyznávanie istej dogmy, poučky ap.;

genocída -y ţ. - vyhladenie, vyhladzovanie národa, rasy, etnickej alebo

náboţenskej skupiny ap.;

Holokaust (gréc. holokauston – zápalná obeť alebo celopal, náboţenská obeť,

za ktorú si obetovaný nič neponechá), či šoa (hebrejsky האושה, úplné zničenie) je

označenie pre systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné

vyvraţďovanie etnických, náboţenských, či politických skupín počas druhej

svetovej vojny, ktoré bolo vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho

spojencami. Autorom termínu holocaust je nositeľ Nobelovej ceny mieru Elie

Wiesel, ktorý ho pouţil vo svojom románe Noc. Slovo šoa, uvedené do spojenia

s vyhladzovaním Ţidov Claudom Lanzmannom v dokumente Shoah nebolo

prijaté, aj keď by lepšie vyjadrovalo skutočnosť. Hlavnou obeťou holokaustu

boli Ţidia. Holokaustom boli postihnutí taktieţ príslušníci niektorých

slovanských národov a Rómovia. Terčom likvidácie sa stali taktieţ homosexuáli

23

a ľudia s telesným či duševným postihnutím a politickí odporcovia nacizmu z

radov komunistov, anarchistov a demokratov. Celkový počet obetí holokaustu sa

odhaduje na 12 aţ 16 miliónov, z toho zhruba 6 miliónov Ţidov.

NSDAP - Národnosocialistická nemecká robotnícka strana

(Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei) vznikla 24. februára 1920

premenovaním Nemeckej robotníckej. Súčasne predstavila svoj 25-bodový

program, ktorý bol zaloţený na princípe antisemitského rasizmu a vízii Veľkého

Nemecka, ktoré sa malo stať svetovou veľmocou.

Pianista – film, ktorý reţíroval Roman Polanski. Bol natočený v roku 2002.

Hlavnú rolu hral Adrián Brody. Film získal ocenenie Zlatá Palma.

rasizmus -mu m.- nevedecká protihumánna teória o nadradenosti jednej rasy

nad druhou; prejavy tejto teórie;

Reichsleiter - mobilné vraţedné čaty

SA - Sturmabteilung (úderné oddelenie),

Sicherheitsdienst - bezpečnostná sluţba

Sicherpolizei – bezpečnostná polícia

xenofóbia -ie ţ. - (chorobný) strach zo všetkého neznámeho, cudzieho; strach

z cudzincov; nenávisť voči nim: prejavy xenofóbie;

24

Použitá literatúra

http://www.forma.sk/onlines/slex/

http://www.rasizmus.sk/show.stm?x=72984

http://www.sme.sk/cdata/1905870/1.jpg&imgrefurl=http://encyklopedia.s

me.sk/clanok_tlac.asp%3Fcl%3D1905870&h=348&w=500&sz=44&hl=s

k&start=1&um=1&tbnid=ENY_O7ZqN12t2M:&tbnh=90&tbnw=130&pr

ev=/images%3Fq%3DKoncentra%25C4%258Dn%25C3%25BD%2Bt%2

5C3%25A1bor%26svnum%3D10%26um%3D1%26hl%3Dsk%26sa%3D

N

http://mek.oszk.hu/03000/03055/03055.pdf

http://www.halik.cz/kazani/holokaust.php

Styron, W., 1979. Sophiina voľba, Bratislava, Vydavateľstvo Tatran, 1979

Wieviorka, A. 2003. Deťom o Oswienčime, Bratislava: SOFA, 2003,

ISBN 80-89033-28-8

25

Príloha

Počet obetí v hlavných koncentračných táboroch:

Osvienčim...................4 000 000

Treblinka....................3 000 000

Majdanek....................1 400 000

Chelmno........................340 000

Sobibor..........................300 000

Gross Rosen..................180 000

Mauthausen...................122 000

Sachsenhausen...............100 000

Hartheim........................100 000

Ravensbrück.................92 700

Stutthof.........................85 000

Neuengamme................82 000

Dachau..........................67 000

Terezín..........................60 000

Buchenwald..................56 000

Bergen - Belsen.............48 000

Dora................................25 000

Papenburg - Emslager.....10 600

26

Jedovatý plyn: DRP.../číslo/...Kyánový prípravok. Uskladniť v chlade a

suchu. Chrániť pred slnkom a otvoreným plameňom. DRP... otvoriť a

pouţívať iba školeným personálom. Cyklón, ochranná známka TESTA

/Tesch a Stabeniw, Medzinárodná spoločnosť pre potieranie škodcov

s.r.o., Hamburg, Messbeghof.

Právo výsadného predaja pre ríšske územie na východ od Labe včítane

sudetského územia, generálnej gubernie, ríšskeho komisárstva pre

východné územie a pre Dánsko, Fínsko a Nórsko. Záruka trvanlivosti:

tri mesiace skladovania u spotrebiteľa. Degesch. Cyklón. Obsah kyánu

1500 g.

Výrobok Nemeckej spoločnosti pre potieranie škodcov,

s.r.o., Frankurt nad Mohanom

Text nálepky na plechovke cyklónu B

Cyklón B

27

Prísaha SS

Prisahám Ti, Adolf Hitler,

Führer a kancelár Nemeckej ríše,

na oddanosť a muţnosť.

Sľubujem tebe a nadriadeným,

ktorých mi ustanovíš,

poslušnosť aţ do smrti.

Tak mi pomáhaj boh.

28

Z tajného prejavu Himmlera pred vyššími dôstojníkmi SS

Väčšina z vás vie, aké je to, keď vedľa seba leţí sto mŕtvol. Alebo päťsto.

Prípadne tisíc. Zniesť taký pohľad a pritom - odhliadnuc od niekoľkých

výnimiek spôsobených ľudskou slabosťou - zostať slušným človekom, to nás

zocelilo. Je to slávna stránka v našich dejinách, ktorú nesmie nikto napísať a ani

ju nikdy nikto nenapíše.

Poznaň, 4. októbra 1943