v yehodla tri razy é« týídna • •• atorok, itvrtok s sobotu.

- ftfpbtaá MB« f n fttkítIro-Gtonko ZA celý rok 20 k., na pol roka ľ0 k., na štvrí roka 5 k., na me­siac 2 k. Jednotlivé čísla po 10 h,

do eodzosemska: na celý rok 30 k. IE NOHÍ

Predplatná cena na š tvr tkové čísla je:

pre Rakúsko-Uhorsko na celý rok 5 k., napol roka 2 k 50h.

Do cudzozemská: na celý rok 7 k.

Časopis posiela sa len sku­točne predplateným

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLYIII.

Dvestoročná pamiatka. V Budíne, v sídle uhorských kráľov, do

1686-ho za 150 rokov panovali pašovia, ako miestodržitelia tureckého sultána. Vtedy, 1686-ho, podarilo sa vytrhnúť Turkom z rúk budínsky hrad, ale bolo treba ešte ďalej bojovať, aby i južné čiastky Uhorska mohly byť celkom osvobodené zpod tureckej moci. Po­darilo sa za nejakých tridsať rokov i to úplne. Pravda, kraje, z ktorých sa Turci vypratali, ostaly pusté. Bolo treba opatriť do nich oby­vateľov. Viedenská vláda hľadela dostať ta čím najviac Nemcov; i hrnuli sa nemeckí osadníci do južného Uhorska temer hned v zapätí cisárskeho vojska, vytískavšieho Turkov. Od poludnia zas, zpoza Dunaja a Sávy, prichodili Srbi, viedenskej politike vtedy tiež vítaní.

Dolno-rakúsky Nemec Harruckern, vo­jenský komisár vo vojnách v čas vyháňania Turkov, ktorý od krála Karia III. za 24.000 zlatých dostal v Békešskej stolici veliké ärárné majetky, rozhlásil po krajine, že prijíma osadníkov, dá im nadostač zeme a zabezpečí úplnú svobodu náboženskú. Vtedy pohli sa Slováci a začali sa tiež hrnúť v tie strany. Do Békešskej stolice prvý ich roj pustil sa 1717-ho a z jari nasledujúceho roku osadil Čabu.

Slováci hrnuli sa nadol z Novohradskej, Hontianskej, Zvolenskej, Gemerskej i Peštian-skej stolice; ani Boston v Severnej Amerike, Čaba stala sa takým sídlom pre tieto zátisské kraje. Ona vypúšťala nové a nové roje. Slo­venské osady povstaly na Sarvaši, Beríne (Birinčok), v Komlóši. Roku 1753 čabianske, sarvašské a berínske rodiny, vedené farárom Martinom Vandlíkom, osadily v Sabolčskej stolici Nireďházu; nadol vznikaly slovenské obce i v Aradskej, Čanádskej stolici a po Banáte. Sama Čaba roku 1773 už mala 7 tisíc obyvateľov, v 900 domoch; evanjelický kostol, ktorý pôvodne mohol byť len z prúťa a zo zeme, už bol tretí raz vystavený. Kato­líci slovenskí na Čabu dostali sa roku 1750 z Hontianskej a Nitrianskej stolice a 1769-ho už tiež mali kostol.

To bolo s tamtej strany Tisy. Ale asi v tom istom čase, pred 200 rokmi, začali sa Slováci 'osádzať i medzi Dunajom a Tisou. Vtedy, 1717-ho, ked tam Čabu, tu boli si vybrali Malý Kereš. Roku 1740 slovenské roje přišly na Futocké panstvo, do Petrovca, Hložian a Kysáča, a ako za Tisou Čaba, tak tu tieto tri osady staly sa matkami bezmála všetkých ostatných slovenských dedín v Báčke a potom i v Srieme. Katolíci osádzali sa najmä na panstvách kaločského. arcibiskupa. Na konci toho stoletia — ako maďarský historik hovorí — v celej Peštian-skej stolici okrem veľkých gazdovských miest Slováci tvorili väčšiu čiastku obyvateľstva a v Báčke sa tiež hodne rozšírili.

Obraz Dolnej zeme národopisné nepo-

Štvrtok, 12. júla 1917. Číslo 80. (28.) uBuu!in!ui:unianii!iiiiiufiiuianiimii»!ii!iiiiiii£i)i!£:iiia:in[^ gim«aiffminaai!iiP!fiiiiiifiiiiR!iiiE]

dobal sa jej dnešnému obrazu. Na pr. mest­ská rada v Segedíne ešte 1781-ho bola temer celkom srbská a nemecká. »V Békešskej stolici z väčších obcí čisto maďarské sú len Békés, Orosháza a Ócsod; v ostatných ob­ciach prevažujú Slováci.« Maďarskí histori-kovia hovoria o Slovákoch, že pre nich ne­mohli sa na Dolnej zemi rozšíriť Nemci a Srbi tak, ako by sa ináče boli na ujmu Ma­ďarom rozšírili.

Svedčilo by sa nám vystopovať, odkiaľ, z ktorých slovenských obcí vyhrnulo sa to toľko ľudu na Dolnú zem. Muselo toho tu hodne odbudnúť. Lebo nie všetko osadí sa tam dole tak, ako sa odtrhne hore od rodiny. Lud, hrnúci sa shora nadol, je ako prsť riekami nesená. Ako prsť nie na jednom mieste býva vysadená na breh, tak i z ľudu na tento spôsob sa sťahujúceho cestou po­tratí sa mnoho. Vtedy, v prvej polovici 18. stoletia, Slovákom vlastne ani neprichodilo odchádzať z materských krajov. Process strovenia, poslovenčenia Nemcov, ktorí sa od 13. stoletia veľmi boli rozmnožili v Hor­nom Uhorsku, vtedy ešte nebol hotový, hoci mu v 17. století protireformácia hodne boja, pomohla; i rany slovenského tela, spôso­bené za tureckých časov, boly ešte ýsetky otvorené. A na Dolnej zemi z toho, \m od nás počnúc od 1717-ho roku ta poV>ácho-dilo, vôbec prepadlo mnoho. Koľko pre^idjo, môžeme si predstaviť podľa toho, ako tam od 18. stoletia rozmnožili Maďari. Ka toh'cke osady dolnozemské napospol přišly o svoju slovenskosť. Známo je na pr., ako kruto maďarčil na svojich panstvách, takto kolonizovaných,- kaločský arcibiskup Pata-čič (!!). Evanjelickí Slováci len v niektorých zadunajských osadách mali taký krutý osud. Zachovalo sa z roku 1827-ho najmä o lajoš-komárňanskej cirkvi, že jej prednejších údov, nechcejúcich odstúpiť od slovenských slu­žieb Božích, vo Vespríme pred stoličným domom verejne bili na dereši.*) V Báčke a za Tisou slovenských evanjelikov zachoval kancionál Tranovského. To je na literu pravda! Zvláštny príklad, čím môže byť pre ľudí kniha a oddanosť Bohu. Nedarmo bolo na Čabe pred 50 rokmi tohto Tranosciusa 15 tisíc výtiskov.

Podnes zachované slovenské osady na Dolnej zemi už i zostanú slovenskými. V Národných Novinách 1885-ho boli sme vypísali mienku Maďara o zátisských Slo­vákoch. »V Čanádskej a Torontálskej stolici — hovoril — Nadlak, Pitvaroš, Kovačica, Padiná atď. veľmi málo prezradzujú, že sú vtisnuté do naj maďarskej šieho kraja Uhorska. V Sabolčskej Nireďháza je tam, že jej oby­vatelia rozumejú po maďarsky, ale o ich pomaďarčení nemôže byť ani reči. Rečou materí je slovenčina a mužovia tiež len von z domu hovoria po maďarsky. V Békešskej

*) Známe i mená bitých ľudí.

J e asi 100.000 Slovákov, teda viac, ako tre-Jtina všetkého obyvateľstva. Caba, Sarvaš, jKomlóš, ľudnaté a bohaté obce, pociťujúce spolu asi 70.000 duší, s malými výnimkami sú číri Slováci. V ostatných obciach ostá­vajú tiež ozajstnými Slovákmi... Medzi ľudom niet am jedinej rodiny, v ktorej by domášnym jazykom bol maďarský... Je to tichý, mravný, doma sedávajúci a nado­všetko spořivý ľud. K pôde békešskej Slo­vák až zvláštnu náruživosť prechováva. Od-'trhujúc si od úst, ukladá v truhle zlatý za zlatým, aby si pri najbližšej príležitosti mohol kúpiť zeme.«

Čaba dnes má už do 45 tisíc obyvateľov. Žiaľ, že slovenského národného ducha v nej primálo. Nemala dosť buditeľov. V Báčke nielen v znamenitom Petrovci, ale i v Ky-sáči, Hložanoch, v Pivnici, alebo v Srieme v Starej Pazovej sme s tejto stránky lepšie. Tu sa i viacej číta po slovensky, ako na Čabe alebo v Sarvaši.

Z tej duše si žiadame, aby ani nie o 100 rokov, ale už prvej, keď bude svätiť 250-ročnú pamiatku svojho založenia, Čaba mala sama kvetúcu slovenskú tlačiareň a bola zasypaná jibbrými knihami i novinkami slovenskými. Ona je povolaná vyvodiť dolnozemským Slovákoma!

/ * / '

SÝetová vojna. Náveštie náSho generálneho štábu. Dňa 9.

júla. Východné bojiště: V Karpatoch pri hornom toku

Bystrice Solotvinskej Rusi poslali napred silnejšie výzvedné oddiely. Na severo-západ od Stanislavi včera po rozhorčenom dvojdňovom boji prednú líniu svojich obranných pozícií boli sme prinútení prepustiť nepriateľovi. Rozšíriť tým získaný priestor Rusom překazily rezervy.

Od Dniestra na polnoc, najmä na haličskom území, išla tuhá delostrelecká činnosť.

Talianske bojiště: Pri Vodici odbili sme ta­liansky výpad.

Juho-východné bojiště: Bez premeny. Náčelník generálneho štábu.

Náveštie nemeckého generálneho štábu. Dňa 9. júla.

Západné bojiště: Gruppa korunného princa Rupprechta: Pre dážď a nečisté povetrie paľba do večera bola chatrná na všetkých frontoch. Večer potom na viac miestach ožila. V noci boly vý­zvedné bitky na rozličných miestach, pre nás úspešné.

Gruppa nemeckého korunného princa: Pona-právať svoje pozície na Chemin des Damese uro­bili sme nápad, a úplne sa nám podarilo. Po vy­stúpení našich oddielov, pracujúcich mínami a granátmi, pechota naša, krytá paľbou delostrelectva, vyrazila proti francúzskym pozíciám. Útočné sbory, ktoré pozostávaly z nižných Sasov, Porýncov a Westfálčanov, od Filaina na juh v šírke pol štvrtá kilometra vykonaly tuhý útok a vydobyté línie podržaly i po piatich nepriateľských nápadoch. Aby sa odvrátila nepriateľova pozornosť, na ceste Laone—Soissons útočné oddiely hessenských, nas

sauských a westfálskych batallionov už vopred vtrhly co francúzskych zákop. Po vykonaní svojej úlohy podľa rozkazu vrátily sa na svoje linie s mnohými zajatými. Nepriateľ, ktorý sa všade tuho staval na odpor, mal vefké, krvavé ztráty, ktoré pri jeho nezdarených protiútokoch nočných ešte sa zväčšily. Zajali sme 30 officierov a vyše 800 chlapov.

Na západnej strane Mosy v nočných bojoch 8. júla niekoľko malých častí zákop ostalo v rukách Francúzov.

Východné bojiště: Kým medzi Strypou a Zo-lotou Lipou bola len živá delostrecká činnosť a z niekoľkých výpadov priviedli sme zajatých, pri Stanislave rozvily sa nové boje Tam postavené vojská boly medzi Težovom a Zagvozdím, oproti výšinám Černého lesa, v šírke dvanástich kilo metrov ruskými silnými nápadmi odtisnuté nazad. Zamiešaly sa nemecké rezervy a zastavily nápad.

V Karpatoch živá činnosť ruských batterií trvá. Miestne nápady Rusov sme na viac miestach odbili.

Prvý generálny ubytovateľ Ludendorff.

Pešť, 10. júla. (Úradne.) Pri Stanislave včera strhly sa nové tuhé boje. Spojené naše vojská, ktoré odbily viac nápadov, večer pred rastúcim tlakom nepriateľských máss odviedli sme nazad za potok Lukavicu.

Od Dniestra na polnoc útočné naše oddiely malý úspech. _ _ _ _ _ _

Vrenie v Nemecku. V Nemecku vyráža sa akýsi nepokojný duch.

Nevôľa nespokojných obracia sa najmä proti ríš­skemu kancellárovi.

Medziiným chcú mať ministerstvo, ktoré by parlamentu bolo zodpovedné.

Pred dvadsiatimi rokmi. (Rozpomienka na Andréea.)

Práve je tomu dvadsať rokov, čo na Špicber-gách bolo veľmi čulo.

Skupina tých ostrovovležl severne od Norvéžska, asi v pol ceste ku severnej točne. Objavená bola koncom 16. stoletia Hollandčanom Barentsom. Dnes ľahko sa ta dostať. V lete lode zajdú si ta so spoločnosťami, ktoré pokochať sa chcú na slnku, ktoré tam už v lete dňom a nocou svieti. Lebo Špicbergy ležia už ďaleko za tým kruhom, ktorý je severnou hranicou krajov, kde slnko zajde si po dennej prechádzke každodenne i na nočný od­počinok. Tam už za tým kruhom je v lete za viacej týždňov, ba i mesiacov stále deň, v zime zas stála noc. A tam počína sa i ten večný ľad. Len

západná časť Spicberg je ešte priateľská v lete. Tam sa najde i kvietok popri obrovských glečeroch, vďaka teplejšiemu z juhu prichodiacemu prúdu mora.

A tam to bolo živo pred dvadsiatimi rokmi, lebo práve 11. júla 1897 vystúpil Andrée so svojmi druhmi v balóne, aby zaletel ku severnej točne a azda i ďalej, cez severnú točnu ku úžine Berin-govej alebo niekde na severné časté Sibíri. Chcel prvý vidieť ten bod, okolo ktorého točí sa zem, bod, s ktorého možno len jedným smerom ďalej ísť, len na juh, — ten bod, nad ktorým v zime svieti rovno práve nad hlavou polárna hviezda a v lete okolo ktorého temer v tej samej výške nesie sa slnko. Smelé podujatiel Túžba za niečim ho ta ťahala, tam i ostal!

Jeho ciel a zámer bol veľmi jasný a prostý. Keď sa mu codarí na Spicbergách pri južnom vetre vzlietnuť, vietor ponesie ho na severnú točnu. Ale z koľkých jednotlivých podmienok tečie na oko prostý projekt? Už ten vietor! Ak prestane? Čo potom? Sostúpiť na ľadovú kôru polárneho mora a tam nevyhnutne zahynúť? A blízka bola i tá myšlienka. Lebo známo bolo už vtedy, že v sever­ných polárnych krajoch sú slabé vetry, lebo chy­buje tam práve podmienka, príčina vetrov: rozdielne zohriatie povrchu zeme. Povetrie sa valí z krajov chladnejších do krajov teplejších. Ale tu okolo pólu, tu je všade chladno, preto málo vetrov. Andrée už 1896 chcel vyletieť, ale nemohol sa dočkať priaznivého vetra.

No aj iné myšlienky mohly sa vzbudiť u toho smelého Švéda. Balón! Čo je balón? Obal, naplnený ľahkým plynom. Ale ten plyn nie je nato, aby ticho bol v obale, v tom svojom väzení. Kde najde dierku, uvrzne! Ak dlho bude trvať tá polárna cesta a balón, ztratiac čiastku plynu, nebude sa môcť v povetrí udržať. Čo potom? Ako sa dostať nazpäť?

Mnohí boli, čo Andréea odhovárali — ale on sa nedal odhovoriť, 11. júla popoludní vystúpil s Fränklom a Strindbergom, a ztratil sa — ledva stopy ostalo po ňom. Ba predsa! Našli v mori plávajúce nádoby, takzvané »boje«, v ktorých boly zprávy z prvých hodín jeho letu. Našli aj iné boje, ale prázdné. Najvýznamnejšia bola zvesť, ktorú poslal na tretí deň po vystúpení po holubovi. Z toho sa môže súdiť, že veru cesta jeho nešla tak, ako si to on vypočítal. Lebo jeho balón nešiel na sever, ale na východ a, tak sa zdá, niekde medzi zemou Fraňa Jozefa a Novou Zemľou padli una­vení tí traja druhovia do mora! Tak sa skončila Andréeova výprava.

Minulo dvadsať rokov, a čo všetko sa zmenilo. Na severnej točne bol už smrteľník, Američan Peary, 6. apríla 1909. Poznáme tedy ten bod, ale i ťažkosti, ktoré sú spojené s cestou na severnú točnu. Ale

BESEDNICA. O Čabe.

Z knižky Ľudovíta Haana.*)

Čabänia pochodia napospol zo stolíc Peštian-skej, Hontianskej, Novohradskej, Zvolenskej a Gemerskej. Najviac je Novohradčanov, a preto jazyk a zvyky novohradské na Čabe až posial poznať. Rímski katolíci prišli okolo roku 1750 z Nitrianskej stolice. Rumuni sú potomci tých, kto­rých 1816-ho drahota a hlad zo Sedmohradska, z Biharskej a od Aradu dohnaly na Čabu — ale ich potomkovia už nevedia po rumunsky, sú po­slovenčení.

Čabianske nárečie má mnoho takých tvarov a výrazov, z ktorých Čabäna ľahko rozoznáš od iných susedných Slovákov. Tak Čabän najmä na konci slova miesto y hovorí e; nepovie: kravy, voly, psy, ale: krave, vole, pse.**) Na konci slova m premenuje na n, a naopak, na príklad: ja SOM bou, miesto ja som — a tem človek miesto ten človek. Miesto ej povie ov, na pr. Ov, var (veru) ja nejden Ak na Čabäna zavoláš, nepovie ti: čo? ale hov? Ak sa niekomu dôverne prihovára, me­nuje ho: »bračekovci«, napr.: bračekovci pán ta-tĺk! Kto medzi Čabänmi vyrástol, toho oni oby-

aj iné spôsoby už máme, aké mal Andrée, keby sme sa chceli povetrím dostať ta. Andrée uznával tiež, že dokázať môže niečo len tak, ak bude môcť svoj balón i riadiť, spravovať. Preto zavesil mu tri laná rozdielnej dĺžky, ktoré malý sa šúchať o ľad. pričom vystretou plachtou chcel korrigovať smer vetra. Za našej doby považovať to môžeme za bezmocný pokus; dnes, ked máme riaditeľné po­větrné lode, zeppelíny a lietadlá všelijakého druhu, Parseval vypočítal, že by sa s jeho riaditeľnou povětrnou loďou dala vykonať taká vychádzka zo Spicberg na severnú točnu a nazpäť za niečo viac ako jedon deň. A jednako je to vzdialenosť 900 kilometrov. I nebohý Zeppelin rozmýšľal o takom niečom. Jeho povětrné lode přešly už i takú cestu. Ale aby vec bola dôkladná — ako všetko, čo Zep­pelin robil — vybral sa v jedno leto s celou vý­pravou na Špicbergy a tam študovali pomery mora a vzduchu. Čo všetko bolo potrebné, ak výprava na točnu mala byť úspešná. Pravda, vojna i to prekazila. Ale po vojne — to iste pôjdu s zeppe-linom na severnú točnu!

Ved, hľa, ešte i za vojny myšlienka dostať sa nanovo ta dráždi ešte vždy. Amundsen, smelý objaviteľ južného pólu, stroji sa r. 1918 podujať cestu na severnú točnu z úžiny Beringovej a pritom použiť chce i najnovšieho prostriedku premávko-vého: lietadla. Veď čo je pre lietadlo 900—1000 kilometrov? Cesta 5—6 hodín! Už pred vojnou, ale menovite i za vojny, koľkí vykonali takú cestu. A ešte niečo: jedon Amerikán prišiel na myšlienku podvodným člnom dostať sa na severnú točnu. Ked známe už, že okolo pólu je hlboké more — taká vychádzka by bola veľmi možná. Len by čln musel mať prípravu, že by vždy po istom čase mohol ľadovú kôru prerezať, aby sa tak dostal na povetrie a mohol sa trochu orientovať. Technike, ktorá tvorila počas vojny divy, nebude ani to ne­možným.

A tak: dvadsať rokov minulo, čo zahynul Andreé a jeho druhovia. A za taký krátky čas čo sa všetko vykonalo nielen čo cieľa jeho výpravy sa týka, ale i ohľadom spôsobnosti, možnosti do-saženia toho cieľa. Ale boj s prírodou vyžaduje tiež svoje obete. Takou bola i Andreéova výprava.

Ľr. Ján A. Wagner.

Kronika. — Výmena zajatých s Talianskom. 6. júla

prišli z Talianska do Lugana v Švsjčiarsku rakúsko-uhorskí vojenskí zajatí na výmenu. Prišlo 29 offi­cierov, 8 lekárov, 11 sanitných práporčíkov, 70 vojakov sanitného personálu a 152 vojaci.

— Šrapnell »na pamiatku« vyhodil do po­vetria chalupu. V Bielkoviciach na Morave v jed­nom domci vybuchol v noci šrapnell, ktorý majiteľ doniesol s frontu a schoval »na pamiatku« do kufra.

*) Pametnosti Békéš-Čabánske. V Pešti. Tlačou Horňánskeho a Hummela. 1866.

**) Poznať, že boli zväčša z Novohradskej stolice.

čajne poznajú a volajú len krstným menom, na pr. pán Gusti, pán Berci.

Mená miest a rodín Čabän cele preinačí, na pr. Hojza miesto Ház, Henger miesto Hengmuller; Veľký Varadín menuje starým Aradom, a Arad malým Aradom. Keď na oddávky ide, hovorí, že ide »do kňazov«. Vysokost slnca meria podľa petrencových drúkov (žrdi), na pr.: Ešte je slnca na dva drúke. Má Čabän veľa svojich, osobitných podobenství, na pr.: čistý ako oko, holý ako dlaň, plný ako peniaz, spadou ako vrece, očerneu ako sukno; pekná tvár ako misa.

Rodinný život je patriarchálny. V jednom dome bývajú tri i štyri nepodelené čeľade v svornosti a láske. Dom spravuje napospol najstarší úd rodiny, ktorému ostatní, najmä ženy, i ako neprítomnému vykajú. Služobná čeľaď považovaná je ako k ro­dine prislúchajúca. Spolu jie, spolu spí s gazdom. Gazda, ak je mladší, vyká čeľadi a starý sluha mladšiemu gazdovi tyká.

Kým je Čabän mladší, usilovnejšie robí, ako ktorýkoľvek jeho sluha: ale ak si už jedného alebo dvoch synov oženil, dá sa akoby na odpočinok a iba spravuje ostatných, a každodenne chodí do chrámu.

Rád číta náboženské knihy. (V druhom svojom spise*) Haan spomína, že Tranovského kancionálu na Čabe v niektorom dome majú i do dvanásť, a v celej cirkvi čabianskej tohto kancionálu že je do 15 tisíc. »Len v samom veľkom chráme vidíš ich na výročité slávnosti naraz do osem tisíc, a to pevne, v koži zaviazaných, meďou obitých.«)

*) Cithara Sanctorum. V Pešti, 1873. Str. 3.

Pracovitejšieho ľudu sotva najdeš v krajine, ako je čabiansky. V čas poľných robot Čabän i po dva dni a dve noci jednostajne robí, ledva že na jednu-dve hodiny zavre oči. Susedné pustatiny Čanádskej a Araeskej stolice napospol Čabänia obrábajú. Za robotou Čabän ide až hen do Banátu, ešte i na Vojenskú hranicu. A že je »lenlvost osidlo diablovo«, pracovitý človek zas nemá ani času, aby na zlé veci myslel: Čabäna práve táto pracovitost zdržuje od hriechu. Tu, v tomto množ­stve viac ako tridsať tisíc duší, zriedka počuť o väčšom hriechu, na pr. o krádeži, o zbojstve, a jestli sa niečo takého i stane, obyčajne vykoná to cudzí, prichodzí. V stoličnom väzení Čabäna málokedy najdeš.

Pochvaly hodná je i príkladná nábožnosť ča­bianskeho ludu. Veľký chrám, do ktorého sa zmestí asi osem tisíc osôb, z nedele na nedeľu je preplnený nábožným ľudom, a pod kázaním pa­nuje príkladná tichosť. Každodenné služby Božie navštevuje deň po dni 600—1000 osôb; večeru Pána prisluhujeme asi 15 tisíc veriacim. V škole Čabän najväčšiu váhu kladie na náboženstvo. Rád je najmä tomu, keď sa dietky naučia čím viac nábožných pesničiek a najväčšmi si váži toho učiteľa, ktorý v tomto vyniká. Na krstení, na svadbe, na pohrebnom kare ozývajú sa nábožné modlitby a spevy a vykladá sa skrze starejšieho Sväté písmo. Účinkom tejto nábožnosti je, že Ča­bän pristáva na svojom osude, za svetárstvom nebaží; ak ho choroba alebo akákoľvek nehoda potká, považuje to tak, ako navštívenie Božie. Smrti sa nebojí, ba ju pokojne iahá. Nábožnosť svoju dosvedčuje i skutkom. Tak tu by sirotince

jom je celkom zničený. Povala izby, v ktorej sa stal výbuch, vyletela do povetria i so strechou, steny sú z väčšej časti srútené. Obloky ohromným tlakom daleko roznieslo, náradie je zničené. Žene a štyriročnému dievčatku, ktoré spaly vo vedľajšej izbe, zvláštnou náhodou nestalo sa nič, hoci všetko okolo nich bolo rozmetané. I nájomníci u nich bývajúcej nestalo sa nič, ale sluhu, spiaceho v kôlni na voze, tlak povetria vyhodil tak, že sa pri spadnutí poranil. Vec prísie vyšetrujú; ako vy­buchol šrapnell, uložený v kufre, dosiaľ je nevy­svetlené.

— Dážď v Uhorsku. Z Pešti 9. júla oznamo valí: Dnes sú dobré dažde vo východnej a juho­východnej časti Uhorska, na Dolnej zemi, menovite v Banáte.

— Nová revolúcia v Číne. Vicepräzident Čín skej republiky, ktorú v posledných dňoch urobili zasa cisárstvom, protestoval proti obnoveniu cisár­stva a oznámil, že ide proti Pekingu a že už pýtal veliteľa vojska a námorníctva v Šanghaji porobit poriadky. Boj medzi oboma stranami sa začal. »Echo de Paris« píše, že obnovenie cisárstva v Číne je úspech centrálnych štátov proti politike ameri­kánskej a japonskej. Najnovšie zas oznamujú: Na cisársky palác s lietadla spustili bombu, a mladý cisár zadakoval. Ale, tak sa zdá, chcú ho preho­voriť, aby ostal cisárom.

— Nepriatelia centrálnych štátov. Teraz majú centrálne štáty dvadsaťšesť nepriateľov. Sú to v Europe: Anglia, Belgicko, Francúzsko, Grécko, Čierna Hora, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko a Taliansko; v Amerike: Bolivia, Brazília, Do­minikánska republika, Guatemala, Haiti, Honduras, Kuba, Nikaragua, Panama, Uruguai a Spojené Štáty; v Ázii:.Čína a Japonsko; v Afrike: Egypt, Liberia a Marokko.

„Prodaná nevěsta. $<

Známé si bohatstvo pôvabných skvostov 1 Divné ste vzletné hudobné skladbyl Té vzpružné postavy povahou prostou nezničí doba, odporcov kliatby; neuškodí im rozmar osudu, v potomkoch žit, — tešiť budú.

Potešia životom, . . . životom, ktorý nezúfa v boli, v radosti jasá... Až vojns marné predsudky sbor/, vítancu bude povahy krása. . . . Vidím:... postavy smutné... ožily! „Proč bychom se netěšili ?«

Úchvatná potecha lahodí duši, dôveru kriesi, konečným zdarom do práce láka, jarček sĺz suší a zmarí odpor na vzdore starom; láskou zakryje vášne, rozoroje... . . . Ožijú té známé kroje!!

17. V. 1917. J. Šúr.

Prvá. pomoc topiacemu sa. Ked sa niekto topí, podajme mu veslo, alebo

nejakú žrď, alebo mu hoďme k rukám povrázok, rukáv košele a podobné, a tak ho vytiahnime na breh.

Ak je dobrý plavec na pomoci, nech chytí topiaceho sa za vlasy, obráti ho horeznačky a i sám na chrbte plávajúc nech ho dotiahne k brehu, držiac topiaceho sa oboma rukami, f||

cele zbytočné boly. Ak sa stane, že otec a mať umrú, dobrý čabiansky ľud rozchytá siroty a vy­chová ich, hoci sú mu nie z rodiny. 1 také deti, čo po Horniakoch a Rumunoch pozostávaly na Čabe, gazdovia pobrali za svoje, vychovali ich, poženili a povydávali; ak sa nevedelo, aké je ro­dinné meno detí, dobrodincovia dovolili im nosiť svoje mená, ba ešte i v testamentoch pamätali na týchto svojich pastorkov.

Čabän, ako vôbec každý Slovák, miluje spev. V nedeľný deň, často i dve hodiny pred začatím služieb Božích, lud je už v chráme a tam spieva bez sprievodu organa, pod vedením svojich pred­ných spevákov. V sobotu večer, ked sa mládež s poľa vrátila, všetky ulice a v čas poľnej roboty celý vidiek ozýva sa spevom. Nestane sa nič pa mätnejšieho v meste, že by na to lud nesložil pesničky. Každá udalosť zveční sa v piesňach, ro-máncach, balladách. Iste, pravda je to, čo nemecký básnik hovorí:

Wo man singt, da lasz dich ruhig nieder: bôse Menschen haben keine Lieder.

To jest:

Tam sa neboj, kde sa piesne ozývajú: lebo bezbožníci neradi spievajú.

Vlasy Čabän má obyčajne pobelavé a veľké belasé oči, riedku a pozdejšie rastúcu bradu, čer­venú, veselú, okrúhlu, prívetivú tvár, pekný zrast, široké plecia, mocné kostité telo, Oblek jeho je: krátky dolomán z čierneho súkna, alebo kožuch, ktorý je u bohatších čiernym prámom obšitý;

Prvá pomoc je: čím skôr začať umelé dýchanie na utopencovi. Robí sa to takto: nejakou šatkou medzi palcom a ukazovákom zachytíme jazyk utopeného a hodne vytiahnime von z úst, druhou rukou pritláčajme brucho okolo žalúdka v riad­nych intervalloch asi 25 ráz za minútu. Týmto přitlačením a popuštěním sa pľúca pritlačia a zas rozšíria tak, ako pri riadnom dýchaní. Ak dvaja pomáhajú, druhý nech chytí konce rúk na zemi ležiaceho utopenca a zdvihne mu ich ponad hlavu, potom nech ich zas tou istou cestou povedie nazad a nech ich dobre pritlačí k telu. Zdvihnutím rúk ponad hlavu sa pľúca roztiahnu, pritisnutím k trupu sa pľúca stlačia, podľa toho treba i na brucho utopenca tlačiť vtedy, ked sa ruky tlačia k telu, a popustiť vtedy, ked idú ruky ponad hlavu.

Takéto umelé dýchanie musí sa konať aspoň pol hodiny, ba lepšie je robiť to i dlhšie, kým lekár nepríde a nepovie, čo robiť dalej. Zavčasu neslobodno hodiť flintu do raži.

Dľa »Zeitu.« »- «

Viera. (Ľ. N. Tolstoj.)

O tom, v čom je smysel nášho života, mnohí vedia; ale, na nešťastie, málo je tých, ktorí by vedeli, že viera je nielen hlavné, ale jediné, a o viere že netreba hovoriť okrášlenou, hľadanou rečou.

Vôbec hovoriť o viere sa nedá: vieru treba slzami vyplakať. Ale ak niet úprimných sĺz, netreba schválnych rečí.

Viac rozumom, ako silou. Opica a žralok boly susedmi a žily v pria­

teľstve. Žralok zdržoval sa blízko morského brehu, a opica bola na strome, ktorého konáre siahaly až k vlnám morským.

Raz povie žralok opici: »Sme dobrí priatelia: prečo by sme necestovali

spolu? Síd so stromu a poď sa mnou obzrieť si krajinu žralokov.« i , , ^

Opica s radosťou prija^^ríá^Ji^ř^sišIa na chrbát žraloka. /^/^

Keď o pár minút bojý "daleko na rhpri,i povie žralok: f £ (

»Priateľka moja, teraz, keď si už tu, priznám sa ti úprimne, čo s tebou,, zamýšľam. Vieš/ moja milá, vec sa má tak, že král žratokoVTochoŕel. Aby sme ho vyliečili, boli sme ú vešticg.o~ radu, a tá nám povedala, že náš kráľ len tak ozdravie, ak zje srdce z opice. Dúfam, ba som si istý, že ty s najväčšou radosťou obetuješ svoje srdce nášmu kráľovi, čo bude pre teba len veľkým vyznačením.«

Opica strpia, ale potom odpovedala: »Prečo nie? Urobím to vdačne. Ale čo si mi to

nepovedal na brehu? Lebo musíš vedieť, že my opice, ked sa vyberáme na cestu, nechávame svoje srdce vždycky doma.«

»To nič nerobí,« hovorí žralok, »vráťme sa ; ty vyjdeš na breh a donesieš svoje srd;e.«

A tak i urobily. Keď přišly k brehu, opica rýchle vyskočila a vydriapala sa na strom, odkiaľ veselo zavolala žralokovi:

»No, a teraz čakaj na moje srdce, dokedy sa ti bude chcieť, ty potvora 1«

potom: náprsník alebo lajbllk čierny s cínovými veľkými gombíky, úzke čierne nohavice, široká košeľa, na hrdle čierna šatka, čižmy s dlhými sá rami a vysokými podkovami, klobúk okrúhly so širokou particou a v zime čierna barania čiapka. Ženy ľúbia na šatách najmä bielu a belasú farbu

Ak len môže, Čabän pod jednu strechu dá všetko svoje stavanie, a preto sú tu domy veľmi dlhé. Na předku, od ulice, je trnác, potom predná izba. Za ňou nasleduje priestranná kuchyňa a tak bočná izba, z ktorej sa otvárajú dvere do komôrky, napospol zasklepenej. Pivnica je pod komôrkou. Potom ide komora väčšia so schodmi na povalu. Končí sa stavanie priestrannou cieňou, stajou a chlievci. Domáci bývajú obyčajne v bočnej izbe. Prednej užívajú napospol iba v neobyčajných okol­nostiach. V prednej je vysoká posteľ, a na nej chlúba čabianskych žien: periny mnohé a rozličnej farby. Stena je otočená policou a pod policou rámom. Na polici taniere, s rámu visí 20—30 krčiažkov. V kúte vidno kasničku a v nej Tra-noscius, Bibliu a iné náboženské knihy. Pod ňou dubový stôl a lavica, na ktorej rok a gazdovo meno. Medzi dvoma okny zrkadlo a okolo neho tanieriky.

V dome a kuchyni je príkladná čistota. Málo­ktorý dom, že by nebol stromy obsadený a že by na dvore nemal aspoň jednej jahody (moruše).

Tak bolo na Čabe pred päťdesiatimi rokmi. Od tých čias mesto hodne narástlo. Chotára má 57 360 katastrálnych jutier. Pri popise 1910-ho bolo bezmála 43 tisíc obyvateľov.

Priemysel, obchod, hospodárstvo. Čím k ŕ m i ť h y d i n u ? Táto otázka je pri­

meraná najmä teraz, ked niet nadostač zrna. Na­miesto zrna musí nastúpiť varená repa; ku nej môžu sa pridávať vhodné odpadky z kuchyne, menovite šupy z varených zemiakov, ktoré majú asi polovicu tej výživnej hodnoty, čo ze­miaky.

Ak máme nadostač mrkve na kŕmenie, odpo­rúča sa ju variť spolu s repou. Hodnota a vlast­nosti mäkkého krmiva zlepšia sa podstatne pri­daním ďateliny alebo lúčneho sena na krátko po­sekaného, a je menovite sečka z ďateliny a odpa-daky zpod ďateliny výtečným krmivom pre svoj bohatý obsah na bielkovinách. Sliepky dobre nesú.

Nielen vtedy, keď niet zrna, ale aj inokedy veľmi prospejú hydine rozomleté kosti; ak nemáme na to vhodného mlynčeka po ruke, treba kosti najprv dobre usušiť a potom kladivom roztĺcť a pridať ku tomu taktiež roztlčené škrupiny z vajec. Namiesto zeleného krmiva dávame hydine v zime repu surovú a ak ku nej môžeme pridať niečo otrúb, alebo — u nás pravda ešte zriedkavej a skoro úplne neznámej — rybacej múčky, tým lepšie. Nesmieme však zabudnúť ani na to, aby hydina mala každého času miesto hojne drobným pieskom posypané; kde by sa mohla dľa vôle »vy-kúpať«.

P o č o m p o z n a ť d o b r é s e n o ? Naši hospodári posudzujú seno obyčajne podľa toho, akú farbu má a ako zaváňa. Je iste pravda, že seno svetlej, sivozelenej barvy dáva nám záruku, že svezené bolo v priaznivom čase, a tmavšej farby seno utrpelo vlhkosťou. Korenná aroma­tická vôňa však svedčí o tom, že seno bolo riadne dosušené, kdežto potuchlý zápach je znakom po­škodenia mokrom a tvorenia sa plesne. Seno s lúk veľmi kyslých poznať sa dá po svojom, ka­ždému hospodárovi dobre známom zápachu po triesle. Sám zápach však nie je ešte vždy znakom dobroty sena, lebo zápach môže pochádzať i od voňavých rastlín, ktoré hodnotu sena nijakým spôsobom nezväčšujú, ba bývajú obyčajne pre statok škodlivé.

Preto tedy, že seno nemá tohto zápachu, ešte neslobodno tvrdiť, že by seno nebolo dobré. Pre akovost sena smerodajné je jedine jeho složenie, to jest pomer ten, v akom sú v ňom traviny, ďa­teliny a rastliny motýľokveté, takzvané legumi-nósy. Čim väčšie je procento ďatelín a rastlín z druhu vík, tým väčšia je i hodnota sena a na­opak. Ďateliny a viky sú nielen najcennejšími čiastkami sena lúčneho, ale je ich vo väčšom množstve len v sene takom, v ktorom prevládajú traviny sladké. V kyslom sene je ďatelín a vík pramálo, ba obyčajne celkom nič. V dobrom lúčnom sene má byť až do 20 procentov vík a tomu po­dobných rastlín, v prostrednom 10 procentov, a zlé seno máva ich najviac ak dva procenty.

Z tohoto vidno, že seno treba posudzovať najprv podľa procentov rastlín motýľokvetých a datelín ku iným travinám, a až potom podľa farby a vône.

Spolkové zprávy. O miesto v Študentskom byte Poloňovskom možno

uchádzať sa do začiatku budúceho školského roku u dolupodpísaného.

Budapešť, 7. júla 1917. Dr. Emil Stodola,

Ferenc-József rakpart 26.

M u z e á l n e j s l o v e n s k e j s p o l o č n o s t i poslali pt. pp.:

Glenovské príspevky:

Michal Bothár, Banská Bystrica, 6 k. na r. 1917. Ondrej Garay, Petrovec, 16 k. na r. 1914—16. Ondrej Párička, Koštany, 6 k. na r. 1917. Ján Černák st., Košfany. 6 k. na r. 1917. Ján Černák ml., Košťany, 6 k. na r. 1917. Ján Országh, Tur­čiansky Sv. Martin, 6 k. na r. 1917. Ivan Viest, Budapešť, 6 k. na r. 1917. Jozef Bohúň, Biely Potok, 12 k. na r. 1916—17.

Pre základinu na plat ku-tosa:

Úvěrná Banka v Brezne, miesto venca Jánovi Krausovi, dôverníkovi, 30 korún.

Turčiansky Sv. Martin, 12. júla 1917.

Oíto Škrovina, námestný pokladník.

T r e b a si v e d i e ť p o m ô c ť . I v drahých časoch možno poäívať za lacné peniaze občerstvujúci domáci nápoj, ked ai ho sami pripravíme. 100 litrov (ananas, jablčkový, ma­linový atd.) môže si každý na Iahký spôsob pripraviť. Sub­stancie s návodom stoja K 12'— franko na dobierku u Jána Grolicha. Brno 626, Morava. Objednávky vybavia sa obratom. Tieto nápojo občerstvujú bez toho, a od nich sa nikto ne­opije a práceschopnosti človeku neujme.

KRYDLICE mrazu,a nepohode vzdorujuc**, garantované v rozličnom vyvedení majú vždy u:i sklade

Schulzovské parotehliarne úč. spol. v Sučanoch (Szucsány, Turóc m.)

gg Oznam. ŕ |1H Správa Necpálskeho úvěrného spolku (

aH účastinárskej spoločnosti v Necpaloch

m^ oznamuje, že od 1. júla 1917 vkladový % úrokomer na 3% ustálila. ^

BB Úrokovú daň, ako dosial, sám spolok T"

u^ platiť bude. 3 j

WWVWUWtfWWUtfvC

HSEEHHnaannnHBHnnnBBEBEBHEiBi

0 Q S G] Q 0

Dajte dobru kolínsku cigóriu, budete mat

dobru kávu!

Framydol je taký prostriedok na farbenie vlasov, ktorý dá červeným vla­

som a brade stálu tmavú farbu- Cena 1 fľašky 1 s po­štovými výlohami K 270

D w j r l i m l je ružová voda, ktorá n y u y u i bledej tvári jemnú ru­meň dá. Účinok je obdivuhodný. 1 fľaška i športom K 2 45. Objednávky na dobierku stoja o 55 halierov viac,

Adressa objednávky:

JÁN GR0L1GH, Drogéria k Anjelovi, Brno č. 626 (Morava.)

H©a©©©!©©©©©©©!^©©©<9 % Eš te i t e r a z m á n a s k l a d e @ H) « - ^ 3 Ě velký výber strojov na © ® j E y i i ľ l šitie Singer, okrúhle © é JEifläfii *zentra l Bot>bin © ^/ g ŕ &írf1 ts. n a i n i o s ^

® v Liptovskom Sv. Mikuláši Ä

pri stoličnom dome. ^

Nové vydanie dôležitej slovenskej knihy.

RUKOVÄŤ SPISOVNEJ REČI SLOVENSKEJ.

Napísal dr. S. CZAMBEL. Druhé vydanie usporiadal J O Z E F Š K U L T É T Y .

Formát 8°, strán 376. — Z obsahu knihy: Z nauky o hláskách — Z nauky o tvorení kmeňov. — Z nauky o ohýbaní kmeňov. í. Skloňovanie. II Časovanie. — Z nauky o význame slov a ich viazaní. A) O jednot­livých čiastkach reči. B) O jednotlivých pádoch skloňo-vacích. — Z nauky o vetách a ich skládaní. A) O jednot­livých čiastkach vety. B) O skladaní viet a súvetí. C) Oddelenie výrazov a slov vo vete a v súvetí. •— O pra-vovopise. — O lubozvuku — Abecedný ukazovateľ. —

Na pokon.

Abecedný ukazovatel (str. 303—372) je doplňovaný vy-počitovaním geimanizmov a vôbec barbarizmov i při­

bráním slovenskej pôvodnej frazeológie.

CENA: brošírovaného výtisku K 4'—, v silnom plátne vkusne viazaného výtisku . . K 650.

Kto počle peniaze vopred, nech priloží 40 hal. na pošt. porto (rekommandovane o dalších 25 hal. viac). Kto si rozkáže knihu poslať na dobierku, toho poštové porto

vyjde na 75 halierov.

Medzi nami mnoho sa hreší proti slovenčine slovom i písmom. Mravnou povinnosťou každého dobrého

Slováka malo by byť n a u č i ť sa s p i á v n e hovoriť i písať svojou materinskou rečou. InJe škola učí rodnému jazyku, my musíme sa vzdelať sami Ku všetkému, čo treba vedier každému z nás z pravopisu a z gramina-tiky spisovnej reči slovenskej, dopomôže nám Czambe-lova „KUKOVÄT". Nemeškajme, ale zadovážme si

knihu a otvárajme ju Čím najčastejšie.

Knihu dostať u dolupodpíaaného na­kladatelstva i v k a ž d o m riadnom

kníhkupectve.

Kníhtlačiarsky úéastinársky spolok v Turčianskom Sv. Martine, (Turóczszentmárton,)

Hodinky na ruku pre vcjakov: presno reculované a repasované nik­lové alebo oceľové K 25--, 30—, 35'—; s tadhimovýin svietiacim čísel­níkom K 30-—, 35—, 40-—. Strie­borné s náramnicou K 50-—, 60'—; 14-karat. zlaté hodinky s náramnicou K130—, 160.-. 3 ročná písomná

záruka. Posiela sa na dobierku. Zámena dovoleDá alebo peniaze zpät.

Prvá továreň hodín. Hanuš Kon rad c. k. dvorný dodávateľ v Moste č. 1479 (Čechy).

Na požiadanie pošlem môj hlavný katalog každému zdarma

TO©©© 11©©©© S ©©1^ ©© " fc

Pre každého potrebnou knihou je

Ludová zdravověda Napísal dr. V. Šrobár.

Formát 8°, stráu 369, s 8(5 rozličnými vyobra­zeniami. Dielo vydalo dolupodpísaué naklada­teľstvo. Cenabroš. výtisku l O 60, viaž K 6 - , poštou o 30 hal., rekommandovane o í;0 h. viac.

Dr. Vavro Šrobár sohral v tejte knihe so zreteľom na naše slovenské pomery všetko, čo treba vedieť každému z nás zo zdravotníctva. Kniha táto poučuje, ako treba žiť, aby si človek zdravie vo všetkých ne­

prajných okolnostiach neporušené zachoval.

OBSAH: Předmluva. I. O vzduchu. II. Odev a šat­stvo. HL O vode. IV. O pôde. V. O výžive a po­krmoch. VI. Príbytok. VII. O osvetľovaní. VIII. Pochovávanie mŕtvych. IX. Deti a škola. X. O práci. XI. O nákazlivých chorobách. XII. O pohlavnej dospe­losti a o pohlavných nemociach. XIII. Prvá pomoc pri úrazoch. XIV. Stavy bezvedomia. XV. O otravách.

Objednávky vybavuje:

Kníhtlačiarsky úč. spolok v T u r č i a n s k o m Sv. Mart ine.

In a ©r n|t e v Národných Novinách!

Malý oznamovateľ. ľKľtO?

j hľadá službu, postavenie, alebo chce ich niekým ob­sadiť,

j l e t o potrebuje robotníkov, 1 l i t o hľadá prácu, | S i t o chce prenajať alebo dať

niečo do prenájmu, k t o hľadá alebo ponúka

strava, byt,

l i t o zamýšľa niečo predať alebo kúpiť,

l i t o mieni sa niekde osadiť ako remeselník, bosinský, obchodník a nevie o prime­ranom mieste,

l e t o by sa rád oženiť alebo vydať,

l i t o hľadá akúkoľvek po­trebnú vec alebo článok,

necli použije k t o m u cie lu

» M A L É H O O Z N A M O V A T E L A « N Á R O D N Ý C H N O V Í N

a výsledok oznamovania má istý. Cena petitového riadku 16 halierov, hrubou tlačou 24 hal.

Inzerát v malom oznamovateli je najmenej 2 korunový,

Rozširujte Mroilnie Noviny!

Predá sa K3Ĺ0300L

pozostávajúci zo 4. izieb a bočných miestností.

Bližšie udá administrácia N á r o d n ý c h N o v í n .

Povesti z Tatier od Tetmajera.

Sväzok I. Cena K 1*50. SväzokH. CenaKľ50.

Vydal KníutlaíiarsSy účast, spolok

Y Turčianskom Si. Martine

níhtlačiarsky účast, spolok v Turčianskom Sv. Martine : =

vydal a odporúča

nasledovné knihy: Sobrané Diela Sretozára HnraabWajanskeKa.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkových. Dosial vř51o 12 sväzkov; dalšie nasledujú Podrobný soznam jedno­tlivých sväzkov s udaním obsahu a cien dla nášho so známu kníh.

Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava. Sväzok I. Oddiel epický. Druhé vydanie. Brošir. K 240

viazmý so zlatorezom „ 5 40 Sväzok II. Oddiel lyrický. Druhé vydanie Br.-šir. • „ 4 —

viazaný so zlotorezom . „ 7- -Sväzok m . Oddiel epický. Broširovsný . . . . „ 4' —

viazaný so zlatorezom „ 7 — Sväzok IV. Herodes a Herodias. Bioširovaný . „ 3-—

viazaný so zlatorezoai „ 6'—

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch 15—20-hárkových. Po­drobný soznam i'osial vyšlých 5 sväzkov s uve­dením obsahu dla nášho soznamu kníh.

Cena jednothvých sväiko7: broširovaných „ 2-— viazaných , „ 450

Prostonárodné slovenské povesti. Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena 1 sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu „ 430

Q U O V a d l S ť Historický román z Časov Keroua, od H. Sienkiewiczít. Preloiil Pavel Halaša. Tri sväzky s krásnymi illustráe^mi Broširované . . „ 9' -

viazané „ 16 50

Sládkovič Andrej: Spisy Básnické. Sväzok L broširovaný „ 1'60

via'.aný „ 460 Sväzok H. brošiiovaný „ 2 —

viazaný _. „ 5-—

M a l k o t e n t i . Historická povesť od Samuela Tomášika. Cena „—'50

T r e n č i a n s k y Matúš , povesť od vsiiama Paulíny-Tótha. Cena — 60

R o m á n o v á Bibliotéka. vyšiy 3 ročníky po 7 sväikov, obsahujú hlavne preklady diel popredných inorejových s; isovatelov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväzkov dla nášho soznaam kníh.

P r o t i p r ú d u . Román od Eleny Maróthy Solté-szovej. Brošírovaný „ 3--

viazaný „ 550

V a l g a t h a . Historická povesť od Ľudovíta Kubá-niho. Cena „- '90

Rukoväť spisovnej reči slovenskej. Napísal dr. Samo Czambel. Druhé vydanie. Formát 8°. Strán 376., Broširované „ 4-— Viazane „ 6 50

LudOvá ZdraVOVeda. Napísal dr. Vavro Šrobár. Formát 8°. Strán 369, 86 rozl. vyobra­zení. Broš n 3'-60" Viazane „ 6-—

R o m á n o v á Bibliotéka, vyšiy 3 ročníky po 7 sväzkov, obsahujú hl«vné preklady diel po­predných inorečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväzkov dla nášho soznamu kníh.

Povesti Jána Kalinčaka. Sväzok L UKŠTAVRiflA. 120 strán 8° . . „ 0 70 Sväzok VH. ORAVA. 70 strán 8° „ 0'70

Orlov Gr. I., P iesne a dumky. 112 strán 8«. Cena brošírovaného výtisku . . „1-80 Viazaného výtisku n 4-30

V skutočne j s lužbe. p0vesc od i. N, PO-tapenka. Preložila Bohdana Skultéty. Cena . . „ 1-80

Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlačiarskeho účast, spolku velký výber rozličných iných zábavných a poučných spisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu zdarma a franko.

Ä J a o b s a h i x a s c © r ô t o v r e d a k c i a n i © j © z o d p o v e d n á

Za redakciu zodpovedá: Jozef Skultéty. Majiteľ a vydavateľ: Consortium Matúš Dula a Spol. Tlačou a nákladom Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku v Turčianskom Sv. Martine.