Yychodla t r i razy do t y i d i a : T utorok, štvrtok a sobotu. f naplatili M M pre Bakúbo-Uhonko B*celý rok 16 k., na pol roka 8 k.,

na Strrť roka Á k, na mesiac 1 k. 50 h.

Po endxoiemska: do Nemecka 16 mariek, Ruska 9 rubľov, Amfiriky 4 doll. 76 c, ostatné cudzozemsko 24 franky.

Predplatná cena na s o b o t ň a j š i e č í s l a j e :

pre Rakúsko-Uhorsko rodne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Rusko 2 rub., Ameriku 1 d. 25 c , ostatné cudzozemsko 8 fr.

Jednotlivé čísla predávajú sa I po 10 h., postou 12 h.

Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine.

Ročník XLVII. Sobote, 16. septembra 1916. Míiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiim

í?

Číslo 111. (37.)

Či už bude pokoj Hovoria: pokoj, pokoj,

a predsa niet pokoja! Jeremiáš prorok.

Najtiaž začať si nejakú potržku s kým­koľvek, potom už treba k tomu času, i be­hania, i trov, aby sa dokončila. Je to tak, ako hovorí porekadlo, že kameň do studne hodí i blázon, ale potom ani desiati múdri ho nevytiahnu. Dosť je kameňov nahádza­ných do spoločnej studne pokoja, voda v nej zamútená, ale na to niet človeka, nie kto by ich odtiaľ ťahal, ale kto by sa priznal, kto prvý kameň hodil. Ľudia ukazujú prstom jeden na druhého a nikto neukáže na seba. Porekadlo hovorí: jeden sa nenavadí, musia byť aspoň dvaja, a kde sú i desiati, ktorí dávno si ostrili zuby jeden na druhého, len malá iskrička, a už v plameni celý dom.

Darmo by sme ukazovali prstom jeden na druhého, tým sa nenapraví, čo sa poka­zilo. Jedno môže potešiť človeka, že túžba po pokoji sa šíri, na oboch stranách počuť hlasy, že by bolo treba myslieť na pokoj. Pravda, tak sa nám vidí, že ako Rumunsko začalo vojnu, myšlienka na pokoj sa vzdia­lila, a to preto, že Rumuni siahajú na ce­listvosť našej krajiny. Takýto nápad musí vzbudiť napnutie všetkých síl, a tak vojna sa rozšíri a nie umenší. A predsa píše sa, že spojenci, t. j . naši nepriatelia, práve po vstúpení Rumunska do vojny chcú oznámiť svetu podmienky pokoja. Iste budú také, že druhá strana prijme ich s posmechom, tak, ako na trhu predavač zapýta takú cenu, že kupec alebo sa zasmeje, alebo sa nahnevá; ale ak tovar je dobrý a ho potrebuje, sľúbi mu niečo, čo len na posmech, a nastane jednačka, taká, ako sa jednali dvaja Židia o akúsi hábu. Jeden si myslel i hovorí, že dvanásť, za desať iste dá, za osem to môžem mať, šesť stojí jeho, štyri chcem mu dať, poviem mu dva! a bezpochyby sa pojednali.

Rozumné slovo o pokoji povedal v meste Kasele nemecký vyslanec Schneideman, so-ciál-demokrat. Hovoril, že práve teraz je vhodná doba hovoriť o pokoji, keďže Ne­mecko nechcelo mať vojnu. Že Taliansko a Rumunsko začaly vojnu, to pre Nemecko neznamená mnoho, hoci rozšírenie bojišťa je poľutovania hodné. Národ musí byť v tom presvedčení, že sa my bránime a nechceme ničoho pre seba vydobýjať. Len taký pokoj spôsobí pokojné nažívanie so všetkými su­sedmi, jestli sa uzavrie pokoj bez čieho­koľvek pokorenia. Ale toto je mienka tej strany, ktorá bola a je od počiatku proti vojne vôbec. Trochu inak chápe vec nemecká vláda. Nedávno chcel tiež v nemeckom meste Magdeburgu jeden redaktor držať prednášku pod menom: »Národ a pokoj«. Policajný riaditeľ povolil ju, ale len tak, jestli pred­nášate! nevybočí z koľají myšlienok ríšskeho kancellára (tak volajú v Nemecku najvyš­

šieho ministra), a pripomenul, že ríšsky kan-cellár neodmietol úmysel pripojiť k Nemecku nejakú zaujatú krajinu a tak nevyslovil, že Nemecko sa len bráni, ale žiadal-si, aby te­rajší nepriatelia boli oslabení na dlhý čas a národ nemecký v každom ohľade zmocnený.

Anglické noviny zas píšu: Keď pred dvoma rokmi Anglia bola prinútená chopiť sa zbrane, nemôže ju už teraz složiť, a čo by jej čo ponúkali. Povinnosťou Anglie je, aby neuzavrela osobitného pokoja, lebo väčšou povinnosťou, ako vyhrať vojnu, je, aby vojna nebola skončená skorej, ako treba, a bez toho, aby neboly usporiadané otázky celej civilizovanej Európy, lebo tak by sa nám mohlo vytýkať, že sme celú našu prácu pre­dali nepriateľovi.

Hoci — ako vidíme — mysle sa/ veľmi rozchádzajú a ťažko bude ich vyrovnať, jedno je isté, že by každá stránka prikryla na pokoj, pravda, len tak, ak by sa jej po vôli stalo. Vysvetľovať, čo by chceli Nemci a čo Angličania, lebo títo sú hlavní vo vojne a od nich závisí mier, nemožno, ked ani jeden, ani druhý nepovie zreteľne, čo vlastne chce. Ved je to tá politika, že každý z tých múd­rych pánov, tak ako škuľavý mäsiar, inde hľadí a inde bije.

Sú síce prostredkovatelia mieru takí, ktorí nie sú zapletení vo vojne, takzvaní neutráli, t. j . ktorí nedržia ani s jednou, ani s druhou z bojujúcich strán a preto chceli by. mať pokoj, lebo vojna každého sa dotkýňa: či ako kupca, či ako priemyselníka, či ako roľ­níka, či ako človeka, či ako kresťana. Neho­vorím tu o kramároch, ktorí za dobrý groš predávajú zbraň i zbroj, delá, pušky, gule, automobile a tak majú z vojny veliký úži­tok; sú i takí, ktorí majú z vojny škodu a by vdačne i doplatili, keby bol pokoj, a zas takí, ktorí nemajú škody na majetku, ale cítia nepokoj v duši, plačú nad tisícimi pad­lými privčas do hrobu, ranenými, zmrzače­nými, nad vdovami a sirotami, nad vyhna­nými i zajatými. Títo napomínajú, prosia, volajú k pokoju; na ich čele je rímsky otec, ktorý nepremešká nijakej príležitosti, píše vladárom, panovníkom, aby prestali, že už dosť toho.

Ale zas sa vrátime k tomu kameňu. Dolu ide ľahko, len ho posotiť, už sa kotúľa; ale vytiahnuť ho z priepasti a zasa vyko­túľať na staré miesto, to je už robota! Po­hanskí Gréci mali navymýšľané bájky o od­plate dobrých a o treste zlých. Tak spomí­najú korintského kráľa Sisyfa, ktorý neviem za akú vinu musel po smrti kotúľať na strmý vrch veľký, okrúhly kameň, ale ako ho vy­kotúľal, vyšmykol sa mu z rúk a hybaj zasa na spodok, práca sa musela začať odznovu. Podobnú prácu konajú tí šľachetní priatelia pokoja, ktorí klepú na rozličné dvere, aby priviedli ľudí rozkatených k inakšej mysli. Ale predsa takáto bohumilá práca nebude daromná, ľudia nie sú skaly, obmäknú a,

hlavná vec, prijdú k tomu náhľadu, že toho, čo by chceli, nikdy nedosiahnu. — Dvaja priatelia dohadúvali sa o Živote po smrti, ako je tam, každý hovoril ináč. Konečne sa ushovorili, že keď jeden z nich umrie, přijde povedať pozostalému priateľovi, ako je tam. Umrel jeden, na druhú-tretiu noc že sa zjavil svojmu priateľovi a povedal: Ani je tak nie, ako som ja hovoril, ani ako si ty hovoril! a zmizol.

Ze pokoj bude, to vieme; kedy a aký bude, to vie Ten, ktorý je mocnejší od vše­tkých tých, ktorí vedú vojnu; Ten svojím časom pohrozí a povie: dosť! a my čakajme trpělivé.

Michal Bodichj.

Svetová vojna. Zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 13.

septembra. Východné bojiště. Fronta proti Rumunsku:

Položenie nepremenené. Fronta arcikniežafa Karia: Ruský jednotný

hromadný útok proti našej karpatskej fronte medzi Smotrecom (juho-západne od Žabieho) a Zlatou Bystricou stroskotal sa na udatnom odpore obran­cov pri veľmi ťažkých ztrátách nepriateľa. Vo vý­chodnej Haliči nijakých udalostí.

Fronta bavorského princa Leopolda: Okrem miernej delostreľby a ohňa mínových hádzačov ničoho významného.

Talianske bojiště: Na Isonci trvá nepriateľská delostreľba ďalej. Medzi dolinami Eče a Astachy nastúpil značný pokoj,

Juho-východné bojiště: Na Vojusi s času na čas živá prestrelka.

Námestník šéfa generálneho štábu Hôfer, poľný maršalleutnant.

Udalosti na mori. V noci s 12. na 13. septem­bra eskadra námorných lietadiel dobre hodila bomby na stanicu a vojenské predmety v Cervignano. Dva väčšie ohne, prudký výbuch jedného predmetu a niekoľko sme ich na stanici spravili. Druhá eskadra lietadiel v iú istú noc napadla vojenský prístav Venecie. Najťažšími bombami trafili arsenál, doky, gasometre, pevnosť Alberone a lodnice v Chioggii. Obe eskadry lietadiel, hoc na ne vefmi prudko strieľali, vrátily sa nepoškodené.

Veliteľstvo flotty.

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dňa 13. septembra.

Západné bojiště. Fronta bavorského korunného princa Rupprechta: Boj severne od Sommy vzplanul nanovo. Naše vojská medzi Combles a Sommou stoja v ťažkom zápase. Francúzi vnikli do Boucha-vesnes. V delostreleckých bojoch pokračuje sa na oboch stranách rieky s veľkou prudkosťou.

Fronta nemeckého korunného princa: Na pravo od Mózy v okolí Thiaumontu a pri úžfabine Sou-ville sa francúzske útoky krvavé stroskotaly.

Východné bojiště. Fronta bavorského princa Leopolda: Položenie nepremenené. Menšie ruské výpady severne od ústia Dvetena a pri Garbunovke (severo-západne od Dvinska) sme odklonili.

Fronta arcikniežaťa Karia: V Karpatoch na fronte od Smotreca (juho-západne od Žabia) až

po Zlatú Bystricu ruský jednotný hromadný útok naše udatné vojská pod velením generála Conta odbily pri velkých ztrátách nepriateľa.

V Sedmohradsku prišlo nemecké vojsko v okolí Sibína a juhovýchodne od Hátsegu do bojovného styku s Rumunmi.

Balkánske bojiště: Pohyby v Dobrudži idú podľa plánu.

Na macedónskej fronte nijakej zvláštnej udalosti Prvý generálny ubytovateľ:

Ludendorff.

Lugano, 13. septembra. Zaimisovo poďakovanie grécke poslanectvo v Ríme potvrdilo novinárom-Medzi Zaimisom a kráľom nieto rozdielu mienok o posledných požiadavkách štvordohody.

Po Zaimisovej vláde bude nasledovať takzvaná národná vláda, ktorá rozhodne o vstúpení Grécka do vojny.

Pretoria, 12. septembra. »Reuter« oznamuje: Botha oznámil, že na žiadosť londýnskej vlády pôjde do Francúzska na robotu v prístavoch 5 bataillonov negrov, spolu 10.000 ľudí.

Rotterdam, 13. septembra. Včera v noci ozná­mili prístavnej vrchnosti v Rotterdame, že od noci s pondelku na utorok sú všetky anglické prístavy zatvorené pre neutrálne lode. Britické posolstvo v Haagu potvrdilo túto zvesť. Príčina zatvorenia je nie známa. Myslia, že je to len na čas, pre transporty vojska alebo pohyby anglickej flotty.

Berlín, 13. septembra. Podľa švajčiarskych novín »Morning Post« píše: Skoro celá ruská černo-morská flotta prišla do Constance, k rusko-rumun-ským podujatiam proti bulharskému pobrežiu.

Berlín, 13. septembra. Wolfovo byró oznamuje: 11. septembra nemecké námorné lietadlá napadly pred Constanzou (v Rumunsku) a južne od nej ruské námorné sily. Trafily líniovú loď, podvodný čln a niekoľko torpédoborcov. Všetky lietadlá sa vrátily nepoškodené.

Berlín, 13. septembra. »Ruskoje Slovo« píše že Carpa zadržali na čestné slovo v Jassách, Marghiloman mohol ostať v Bukurešti.

Paríž 12. septembra. Podľa »Echo de Paris« Nemci utopili parník »Saint-Marc«. ILudia za­chránení.

Christiania, 13. septembra. Norvéžsky vicekon-zulát oznamuje z Falmouthu, že v Kanále nemecký podvodný čln utopil norvéžske parníky »Freda-vore«, »Furu« a »Polynesia«.

Kodaň, 13. septembra. »Ekstrabladet« oznamuje z Christianie: Podľa »Aftenposten« prišli sem 11

BESEDNICA. Nepriatelia.

Črta od Alfreda Schirokauera. Reinhold Gôtte stál na stráži pri kanále. Ruky

zahrabané do vrecák sivého kepeňa, flintu pod pravým ramenom, stál v tieni pod vŕbou. Tiché vlnenie vody húdlo juspávajúci nápev. Gôtte cítil, ako mu smysly omamuje. Strhol sa a poobzeral na všetky strany. Zodpovednosť prenikla mu údy.

Na pravo stál čierny les, belaso-sivé vrcholce pokryté purpurovým nádychom. Hoci bola skoro polnoc, nad končiarmi ešte bolo badať since, ktoré tam zapadlo, ako by bolo svoju dušu tam zane­chalo pri umieraní. Na ľavo rozprestieralo sa pole na ďaleko, ďaleko. Gôtte videl, ako sa na tvrdú hrudu rosa práši a ako sa skvejúce mrazné hvie­zdičky radia. Oči mu telesne cítily praskotajúce tvorenie sa kryštálov.

Na nebi stál mesiac bledý, malý a ledva vidi­teľný, ale hviezdy sa skvelý neobyčajne jasno v mraznom mihotaní.

Chlap na stráži stiahol plecia. Vlastne mu ne­bolo zima, nie, mal v tele dobrý pocit tepla. Samota ho přehradila.

Stál meravo, bolo prikázané pohybovať sa ako možno najmenej, aby sa stanovisko neprezradilo.

Tam, na druhej strane, v hore číhal nepriateľ. Gôtte natiahol hlavu napred, načúval každým nervom a cítil noc v každom pore. A v najnapnu-tejšom bdení skízol sa s neho vojak a prebudil sa

t. m. francúzsky ministerpredseda Briand a vojenský minister Roques i niekofkí officieri. Išli cez Štok­holm a Haparandu do Petrohradu, na vojenskú poradu.

Viedeň, 12. septembra. »Abend« píše: Rotter­damský »Courant« uverejňuje úvahu o výžive Eu­rópy a hovorí, že Europe hrozí hlad, ak by vojna trvala ešte dlhší čas. Obyčajný dovoz z Ruska je pre západnú Európu celkom nemož#ý, pre dovoz z Južnej Ameriky nieto dosť lodí a zo Severnej Ameriky nemožno očakávať značnejšieho dovozu.

Berlín, 13. septembra. Bukurešf vyhlásili za opevnené mesto a vypovedali všetkých cudzincov a nenaturalizovaných Rumunov.

Berlín, 13. septembra. Deutsche Tageszeitung píše, že japonský štátny arsenál postel množstvo diel všetkého druhu na balkánsku frontu. S japon­skými delami prišli japonskí officieri.

Pamiatka f Svetozára Hurbana. (Dodatok.)

Slávna Redakcial Z ohľadov osobných len včera mi bola sdělená zdrcujúca vesf o smrti nášho drahého, nášho slávneho Svetozára Hur­bana Vajanského. S

Nemám slov vyjadriť svoj neskonalý žiaľ nad takou neočakávanou ztrátou muža a genia, akých Prezreteľnosť i veľkým národom nie často darúva.

Ako to už býva, my nebodaj až teraz zvicme a pocítime, čo sme mali a čo sme ztratili v oslá­venom Vajanskom. V ňom, v najužšom smysle slova, stelesnený bol a žiaril, ako čistý, nepoškvr­nený kryštál, duch a život slovenský; každý jeho pomysel a každé hnutie jeho veľkého srdca vy­chodily z jedného prameňa a vracaly sa k nemu, z jeho hlbokej, bezhraničnej, nevyčerpateľnej lásky k rodu svojmu, za jehož duševné a mravné zve-lebenie, s vynakladaním všetkých svojich přebo­hatých duševných a fyzických síl, cez celý život svoj nepřetržené pracoval a trpel a v jehož budúc­nosť nezvratné veril.

Hej, hynú naši, rednú, povážlivé rednú Čaty národných bojovníkov, mladých hlce nešťastná svetová vojna, stará generácia vymrela, staršia vymiera, a ja s ustrnutím kladiem si otázku: kto zaplní veľké medzery v radoch našich národných? Kto nahradí tých starých, poctivých, bezkoristných, ideálnych, ale nami samými tak často zaznávaných, krivdených národných pracovníkov? Kto nahradí Vajanského?

Zronený vekom a osudom, pohnutý až na dno duše svojej, prenášam sa v duchu k čerstvej mo­hyle velducha slovenského, k tomu priateľa dáv­neho a vzácneho, a vrúcnu vysielam modlitbu k nebesám, aby nám daly síl poniesť i tento ťažký,

poet. Čo najsilnejšieho bolo v jeho piesňach a novellách, láska k prírode, samo sebou sa rozume­júci cit jednoty so všetkým živým, povedomie bratstva ku každému stromu, každému steblu trávy, to sálalo z neho do šepotajúcej noci.

Myšlienky jeho vkĺzly do tichej blízkosti a diaľ-ky. Ako sväto, krásne odpočívala tam tá niva! Ako ten les tam dýchal v tomto mlčaní! Zdalo sa mu, ako by počul dýchanie jedlí.

Zrazu sa spamätá: toto tu doyôkola je nepriateľ ská zem, je francúzska zem. Úsmev otvoril mu ústa, úsmev posmechu a žalosti.

Nepriateľská zem! Či zem môže byť nepriateľ­ská? Či vôbec jest nepriateľskej pôdy, zradnej pôdy? Či je táto malá, krútiaca sa zemeguľa, toto zrnko prachu vo všehomíre, nie dobrotivá mať, otčina nás všetkých, všetkých nás malých ľudí?

Pocítil trpkosť. A zasa ukázaly sa mu jasno hlboké priepasti šialenstva, akým bola táto vojna. Tu plávalo v priestore zrno piesku, nič v porovnaní s veľkými slnci, ktoré šumejú v priestore. Hŕstka ľudí zachytila sa za ne, borila sa s ukrutne tvrdou prírodou o »bytie«, o každodenný kúsok chleba. A táto mizerná hromádka, ktorá by mala úprimne spoludržať proti tisícim nebezpečenstvám neúpros­ných elementárnych násilí, proti hrúzam krátkej piade medzi tmou nebytia a tmou pominutia, tento malý do života hodený kŕdeľ zúril proti sebe, vztekal sa chlap proti chlapovi, cical si krv zo žil, trhal si horúce vnútornosti zo šklbajúcich sa tiel.

V bolestnom nedorozumení Gôtte pokrútil hlavou a poobzeral sa.

Tam v temne lesa sa niečo hýbalo! Nahol sa,

neočakávaný úder v dobe tak osudnej a — ne­zúfať.

Večná a blahoslavená nech bude pamiatka Vajanského v národe našom!

V Sofii, 5. sept. 1916. S. J. Zachej.

Sústrasť svoju vyslovili ešte: Ján Straka z Pre­šova, Milan Frič s bojišťa, Alois Kuchár, Samo Biela, Alexander Danišovič menom mnohých Slo­vákov, Igor Buppeldt — všetci s bojišťa.

Vdove pani Ide Hurbanovej listovné: Terézia Vanscvá z Banskej Bystrice, OTga Mil­

cova zo Žiliny, Boorovci, Peter a Malvína, z Holiča, Mikuláš Gajda z Przemysla, dr. Milan Čapek z Kráľ. Vinohradov, Božena Jurkovičová zo Žabovriesk, Doktor Bertovič z Nitry, Eduard Hubáček a OTga Hubáčková r. Daxnerova z Mladé Boleslavi, Pavel Stacho z Ružomberka, Michal Bigell z Budapešti.

Krajinský snem. — 13. septembra.

Predsedá: Pavel BeSthy. Predseda, otvoriac zasadnutie, predkladá, že

predseda bulharského sobrania vrelým telegram-jmom odpovedal na pozdravenie, poslané so strany »snemovne z príležitosti dobrudžského víťazstva.

Bela Jankovich, minister kultu a vyučovania, predložil svoju zprávu o stave penzijného ústavu professorov a učiteľov roku 1914—1915.

Snemovňa i v treťom čítaní prijala návrh zá­kona o dani podnikov, povinných verejne účtovať.

Gróf Julius Andrássy: Terajším položením, prestávkou v ústavnom živote Rakúska, je ohro­žovaný dobrý pomer medzi Rakúskom a Uhor­skom. Delegácie svolať je veľká potreba.

Zo zvláštnych ohľadov na Uhorsko minister inostranných diel je povinný žiadať, aby Rakúsko tiež pri ústavnej zodpovednosti bolo spravované. Iste, na diplomatickom poli sú a môžu byť taj­nosti, ktoré nemožno nikomu sveriť, ale minister inostranných diel v tejto veci celkom inak chápe svoje povolanie, ako ministerpredseda. Na ich otázky o vojenskom položení preto nemohol im odpovedať. Odpovedal im, ale tak, že to neposlú­žilo k sláve ani jemu, ani vojenskému veliteľstvu. Bránil sa tým, že veď jeho náležité ani nezasvätia do vecí.

Štefan Rakovszky: Tak nám odpovedal! (Veľký krik.)

Gróf Julius Andrássy: Tak zodpovednosť je nemožná.

S druhej strany minister hovorí, že on znal o smýšľaní Rumunska, o úmysloch Bratiana; znal, tak sa zdá, i o činnosti Ruska... Jednako neu­robilo sa nič, aby predvídané nebezpečenstvo mohlo byť vojensky zamedzené. A keď vojenskej možnosti nebolo, prečo sa nič neurobilo politicky, administratívne? To je ťažká obžaloba proti vláde. (Tak je! na ľavej strane.)

Jedna zo základných myšlienok zákonného článku XII: 1867 pochodila z viacstoročnej tej zku­šenosti, že uhorská ústava nie je zabezpečená, jestli je uhorský kráľ súčasne absolútnym pánom v druhej krajine. Proti tomuto nebezpečenstvu chcel byť obranou zákonný článok XII: 1867, keď

dotkol sa flinty. Nie, prelud — stelesnená tôňa neuznaného strachu vlastnej mysle. Nebolo nič. Vystrel sa, poobzeral dovôkola.

Hanba sklonila mu bradu na prsia. Všetkým je to hanba. Všetkým, kto obýva túto veľkú zem. Toto nenávistné, bláznivé vraždenie bola tragická hanba človečenstva. Čože boly všetky vysoko zvučiace frázy o našej kultúre, keď bolo možné toto prelievanie krvi, keď tieto skoro mytické hrúzy boly skutočnosťou, keď bolo udalosťou bieleho dňa, že sa národ proti národu rútil rúbajúci!

A kto bol na vi r-e? Kto? Gôtte zaťal päste vo vreckách. Veď to bolo

do zbláznenia pohoršlivé, to bolo, čo priženie krv do mozgu: niekoľkí, miznúca maličkosť oproti mil-lionom, ktorých sa táto vojna dotkla, pol tucta zlomyseľníkov dohnalo tieto muky, túto tisícná­sobnú smrť. To boli vinníci. Že to blázniví, suroví, bezohľadní ľudia chceli, preto mäsiaria sa najlepší v Europe, ktorí si neboli nepriateľmi, mäsiaria sa ľudia, ktorí sa nepovedome milovali veľkou brat­skou láskou A nik to nemohol zamedziť. . .

Reinhold Gôtte zaskřípal zubami Vzal pušku pod druhé rameno a pozrel do noci. Zuby boly ešte vždy stisnuté. Áno, ešte sa musí ďalej bo­jovať, bezohľadne, nezlomné, bez zmilovania, kým budeme stáť na výške, kam nedosiahne vztek bláznov. Kým vynútime pokoj, ktorému blázni za storočia nepoškodia. Možno — pozrel hore na hviezdy — možno, bola toto posledná vojna euro-pejského človečenstva.

Gôtte pocítil v nohách chlad. Ticho stúpal sem a ta. Zrazu pomyslel si na Gertrudu. Pred

spoločné záležitosti tak ustrojil, že ony len ústavnou cestou môžu byí vybavované.

Apponyiho návrh mohol by len tak prijať, keby neprešiel jeho vlastný návrh o delegáciách. Treba zabezpečiť, že by sa minister zahraničných diel zodpovedal. To je cieľ.

Ministerpredseda na základe svojho postavenia je povinný vykonať, aby i v Rakúsku bol ústavný život.

Gróf Štefan Tisza, ministerpredseda: O čom hovoril s pánmi povereníkmi pán minister ino-stranných diel, to je jeho osobná vec. So svojej strany ja môžem povedať len toíko, že v tom čase, keď sme s pánom vyslancom a ešte s dvoma ná­čelníkmi oppozície hovorili o otázkach inostrannej politiky, ja som spomínal i veci vefmi dôvernej povahy. Ale ani to neznamená, že by som bol po­spomínal i tajné veci. A čo sa týka vojenských otázok, nuž o vojenských informáciách, ktoré sú vojenskou tajnosťou a ktoré dostáva i minister inostranných diel i oba predsedovia ministerství, nemôžeme pánom vyslancom objasnenia podávať, ani minister inostranných diel, ani ja.

V čom súhlasím s pánom vyslancom, to je, že v Uhorsku nemôže byt vážneho činiteľa, ktorý by nepožadoval, aby rakúska ústavnosť kvitla.

Pán vyslanec povedal, že medzi Uhorskom a Rakúskom je taký nedobrý pomer, ako už dávno nebol; ja neuznávam a proti tomu rozhodne pro­testujem. Pravda, sú isté veci, ktoré kazia náladu. Medzi nimi je najvážnejšia otázka stravovania. Z poľutovaniahodnej skutočnosti, že v Uhorsku také nedobré úrody boly, ako už dávno nie, na­sledovalo, že pomerne málo sme mohli pomôcť rakúskemu obyvateľstvu, o mnoho menej, ako by sme si boli žiadali.

Štefan Zlinszky: V Sedmohradsku bola dobrá úroda.

Gróf Štefan Tisza: Přechodím k inostrannej politike. Nerád to robím, lebo zkušujeme, že i naj­jasnejšie, najsprávnejšie osvedčenia i doma, ale najmä v nepriateľskom zahraničí, bývajú krivo vy­kladané, čo pre záujmy krajiny môže byť škodné.

Ak vy, páni vyslanci, vštepíte národu pre­svedčenie, že naša inostranná politika je samá chyba, samá mýlka, nuž tým vzbudíme v krajine takú náladu, ktorá nemôže byť dobrá pre zmužilé vedenie vojny.

Gabriel Ugron: V Sedmohradsku sme nie my robili náladu!

Gróf Štefan Tisza: Pán vyslanec gróf Andrássy povedal, že sme sa ponížili až do prachu, a jed­nako nevedeli sme zachrániť pokoj s Talianskom. Že sme nevyhli vojne s Talianskom, v tom vraj značnú chybu má terajší pán minister zahranič­ných diel. Pán vyslanec v tejto veci citoval z te-legrammov baróna Sonnina.

Preto obviňovať baróna Buriana, že sa nepo-konal na základe, predloženom barónom Sonninom, veru nemožno. Veď známe ten základ všetci. Vieme, tam žiadalo sa prepustiť i čiastku z nemeckého Tyrolska, prímorie okyptiť tak, že by to bolo hlboko zasiahlo i do krajov Slovanmi obývaných a bolo by ohrožovalo vojenskú bezpečnosť monar­chie. Žiadalo sa oddeliť od monarchie Triest, pre­pustiť Taliansku také ostrovy, ktoré ležia v bezprostrednej blízkosti Dalmácie.

Taká je aj iná stránka veci. Taliansky mini ster San-Giuliano nemal nijakej námietky proti tomu, že proti Srbsku začali sme vojnu, a Son­nino 12. decembra 1914 už tvrdil, že o kompen­zácii mali sme sa dohodnúť s Talianskom pred

rokom videl ju po prvý raz u priateľa. Keď vstúpil do izby, stála pri bielej peci. Čierne lesklé vlasy sa odrážaly od bielych kachieľ. Hneď vedel: to je osud. Miloval jej nežné túžobné oči, ústa, nesmelý úsmev a hlas. Zrazu bol jej hlas pri ňom tu vonku, v noci. Počul jeho hlboké, jemne zatia­hnuté melodické kúzlo.

On mal málo, ona ničoho — ale sa odvážili, a vydarilo sa. Stal sa básnikom. Jeho piesne boly hlbšie a plnšie, novelly ešte jemnejšie a vrelejäie. Veľké časopisy ich brály. Darilo sa im. Potom prišla Elka, ružová plavovlasá malá Elka s veľ­kými svetlými očami.

Vytiahol sa. Na to nemyslieť človek stane sa mäkkým. Preč s túžbou a strachom, ktorý hrdlo sťahuje, nepovedomý, a predsa veľmi povedomý strach, že sa k nim viac nenavráti, že teraz tam bdejú, ďaleko, ďaleko vo vlasti, a počúvajú, či ne­padne výstrel ďaleko v nepriateľskej zemi. Preč, preč s blúdivými myšlienkami! Teraz nepatril tým dvom najmilovanejším. Otčine prináležal jeho život i rameno.

Vĺčka sa mu potrhávaly. Zrazu sa zľakol. Tam — už ďaleko od lesa — veru hej! — ide čosi na­pred. V tej chvíľke sa básnik Reinhold Gôtte stal vojakom, železným, povinnosti verne plniacim pruským vojakom. Flinta letela na plece. .

Áno, tam ide. Zretedlne poznal plaziacu sa tieň. Tvrdo pritisol ukazovák na jazýček a cielil ostro. Potom sklonil flintu.

Nie, nie strieľať — načo? načo daromné za­bíjať? Tak myslel Gôtte — človek. Ale vojak v ňom mu šeptal: zajať ho, zaviesť stráži, ukázať

vystúpením proti Srbsku. Talianska vláda vraj dokázala veľkú shovievavosť, keď neozvala sa proti tomu, že sme začali vojenské operácie proti Srbsku.

V dnešnej svojej reči pán vyslanec azda ešte ostrejšie povedal, že my síce ponúkli sme ústupky, statočne myslené, ale ponúkali nešťastne, vždycky vtedy, keď sme vojensky zle stáli, vždycky pod dojmom zľaknutia, novších vojenských bied, keď sme teda nemohli mat úspechu.

Veľmi ľutujem, že pán vyslanec dnes poznove prízvukoval slovo »zľaknutie«. Keby bol povedal, že tí, čo boli zodpovední za veci monarchie, pre­chovávali obavy a konali pod dojmom týchto obáv, tým bol by potvrdil prirodzenú vec. Ale ráčte odpustiť, nesvobodno tak predstaviť monar­chiu, ako by pred pol druha rokom v takom po­ložení bola bývala, v ktorom musela konať pod účinkom strachu. (Súhlas na pravej strane.)

Neviem, ako myslí pán vyslanec, kedy bola pred 9. marcom (1915) taká príhodná chvíľa po­núkať ústupky. Nech si predstaví udalosti vojny od jej vypuknutia počnúc: neviem, či najde chvíľky, o ktorej by mohol povedať: toto bola príhodná, vtedy bolo treba ponúknuť. Veď naopak, najprv boly veľké bitky okolo Ľvova, ztráta značnej časti Galície, vytiahnutie zo Srbska a už na počiatku zimy vystúpenie Rusov v Karpatoch. Nuž neviem, kedy by bola bývala príhodná chvíľa, ktorú sme zameškali.

My sme 9. marca ponúkli Taliansku ústupky. Vtedy barón Sonnino medziiným žiadal od nás osvedčenie, že územie, strany ktorého sa doroz­umieme, hneď i oddáme Taliansku. Čo by to bolo znamenalo prostred vojny, o tom iste netreba ďalej hovoriť.

Nasledujúce kroky s našej strany boly uro­bené 4. a 5. mája, o dva dni po víťazstve pri Gor-liciach. Dňa 10. mája náš posol v Ríme ešte do­plnil a rozmnožil naše ústupky; 23. mája, v deň vyhlásenia vojny, Sonnino povedal, že sme sa opo­zdili. S vládou Sonnina nebolo možné pokonat sa. Taliansko chcelo vojnu.

O Rumunsku nemám v úmysle povedať viacej, ako som už povedal. Ubezpečujem ct. sněmovnu, že vláda vedela o nebezpečenstve, ktoré hrozilo so strany Rumunska.

Kedy bude urobený nápad, v tej veci, bohu­žiaľ, sme sa mýlili a to malo nedobré následky v Sedmohradsku pre pohraničné obyvateľstvo. Ale verím a dúfam, že utrpenia nebudú také veľké, ako by sa v prvej chvíli boly viděly. Verím v Boha, príde odplata, obyvateľstvu obydlia budú prina-vrátené.

Čo najinak prispeje zmenšiť rumunské nebez­pečenstvo, vláda urobila i to: spravila spolok s Bulharskom.

Gróf Albert Apponyi hovoril o vojenskom po­ložení, o veliteľstve armády.

Predseda popoludní o 2. hodine suspendoval zasadnutie. Po otvorení o 4. hodine

gróf A. Apponyi hovoril ďalej o vojenskom položení. K vôli offenzíve proti Taliansku stalo sa premiestenie vojsk, a tým přišly udalosti pri Lucku a premenil sa obraz vojenského položenia. Po­trebné sú garancie, aby sa takéto veci viacej ne­mohly diať.

Zo slov ministrapredsedu súdi, že kráľovským rukopisom stroji sa odročiť zasedania snemu. Prosí ho, aby toho neurobil. Odporúča svoj návrh.

Štefan Rakovszky: Nastalo, čo oni predvíddi. Pri takej inostrannej politike, akú teraz vedieme, kompromitujeme i vojenské úspechy.

kamarátom, že hoci i vysmievaný pre svoje mäkké svetlé oči, jednak bol šuhajom ako hociktorý z nich.

Hodil sa na zem a plazil sa pozorne napred. Tam ďalej v poli bolo krovie. Teda ta — číhať.

Tíško sa plazil po tvrdej zemi. Došiel ku kroviu. Zohol sa ešte nižšie a vyzeral s boku. Človek prichádzal bližšie. Skoro bezstarostne, flintu na řemeni cez chrbát. Francúzsky strážnik.

Hm, čo si ozaj myslí, takto bezstarostne stúpať! Počkaj, môj milý, chytíme ťa. Ukážeme ti, čo stojí táto opovážlivosť v blízkosti nemeckých vojakov. Málo si nás ceníš, monsieur.

Teraz bol chlap celkom blízko. Päťdesiat krokov — teraz tridsať — teraz dvadsať. Tu Gôtte vyskočil, flintu namerenú.

»Stoj 1« zahrmelo nocou. Chlapa preniklo, ako elektrický prúd. Po

zdvihol tvár. Odlesk hviezd horel mu v očiach. Gôtte videl jasne cudziu tvár. Bola bielo-siná od ľaku. A bola jemná a útla a preniknutá duchom. Gôtte to videl hneď. Vycítil duchovného brata, poznal po zduševnelých črtách, po hĺbke zdesene blčiacich zreníc.

Francúz zodvihol obe ruky, držal vystreté pred sebou a ľalotal:

»Nestrieľaf! Mať štyri deti a malá žena!« Gôtte složil flintu a chcel k nemu pristúpiť. Tu Francúz pravou rukou pohmatal za sebou,

ako by hľadal niečo na chrbte, ako by — Gôtteho hlaveň flinty buchla o plece. Ach,

takýto bol! Tých veru dobre poznáme. Títo pod­liaci, ukážu bielu zástavu, a keď po bratsky pri-

Mtnisterpredseda Tisza odpovedal obom reč­níkom.

(O Rakovszkého úsudkoch vyslovil sa, že v takejto chvíli taká reč je ozajstným trávením studne. Rakovszky odsekol: Keď je už reč o trá­vení studne, nechže tí, ktorí lžú [išlo to na baróna Buriana], neostávajú v zodpovednom postavení.)

Následovaly interpellácie.

Vnútorná politika. Miestne mená na Prímorí. (Z dokumentov na­

šich dní.) Vojenské hlavné veliteľstvo nariadilo, aby veliteľstva, úrady, vojenské oddiely a ústavy, vzhľadom na netaliansku väčšinu obyvatelstva, v úrad­nom styku na Prímorí miesto talianskych mien užívaly mien slovinských a horvatských, ktoré u väčšiny obyvateľstva i dosiaľ boly v úžitku.

Na základe tohto nariadenia platné sú pre bu­dúcnosť na Prímorí nasledujúce miestne mená: Prosolc miesto Prosocco, Grljan miesto Grignano, Kanál miesto Canalo, Opatje selo miesto Opacchia-sella, SolJean miesto Solcano, Savodnje miesto Sa-vogna, Devin miesto Duino, Komen miesto Comen, Nábrežina miesto Nabresina, Sešana miesto Sesana, Buzet miesto Pinguente, óres miesto Cherso, Pri-morje miesto Bescanuova, Krk miesto Veglia, Labin miesto Albona, Plomin miesto Fianona, Barbari miesto Barbana, Štinjan miesto Stignano, Mošče-nice miesto Moschienizze, Volosko miesto Volosca, Plave miesto Plava.

Chýrnik. Mandáty dr. Kramářa a dr. Rašína. Na zvesť,

že na základe súdneho výroku ztratili svoje vy-slanecké mandáty i dr. Kramář a dr. Rašín, »Ná-rodní Listy« napísaly: »Viedeňský .Deutsches Volks-blatť priniesol zprávu, že na základe súdneho výroku de^äf českých vyslancov ztratilo svoje ríšske mandáty, medzi nimi tiež dr. Karol Kramář a dr. A. Rašín. Aby z toho nebolo nedorozumenie, sme požiadaní osvedčiť, že táto zpráva je neprav­divá a zakladá sa na zrejmom omyle.« — Nazdá­vame sa, stručné tvrdenie Národních Listov za­kladá sa na tom, že vo výroku vojenského súdu, vynesenom proti Karlovi Kramářovi a Rašínovi, nebolo zmienky o ich vyslaneckých mandátoch.

O mase haringov. Odborný hygienický ne­mecký časopis prináša článok o výživnosti ha­ringov. Haring je najvýživnejší zo všetkých rýb, len úhor a losos ho tukom prevyšuje. Jeho mäso je najlacnejšie.

Bravčovina len vo štvrtok. Berlínsky magi­strát nariadil, že pre nedostatok bravčového mäsa bude sa ono predávať len raz do týždňa, vo štvrtok. Mäsiari majú v stredu večer od siedmej hodiny oznámiť výveskom, koľko bravčoviny majú na štvrtok.

Samovrah v Nitre. Eugen Verô, mestský radca v Nitre, zastrelil sa. V liste, ktorý našiel sa po ňom, napísal, že sa mu zunoval život. Bol ešte len 30-ročný.

V žiali za mužom. V Berlíne, vo štvrtom po­schodí domu, býval inženier Rôssler. Pred niekoľ­kými týždňami Rôssler bol zavolaný na vojenskú

stúpiš, dôverujúceho zákerne zastrelia. Teda taký bol i tento!

Razom sa zbadal a stal sa zúrivým pre zradu. Vypálil. Chlap stál za chvíľku, potom sa potočil a bez

hlesu spadol nazad. Vcelku to bolo, ako ani nie skutočnosť vo veľkej tisine noci.

Gôtte vyskočil, zastal pri padnutom, kopol ho koncom topánky. Áno, bol trafený, nerobil sa mŕtvym, aby ho od chrbta napadol, keď sa vzdiali. Bol stuhlý, život v ňom sa razom zasekol.

Gôtte sa sklonil k nemu. Vytřeštěné hľadely nastráchané sklené oči.

Dobre ti tak, myslí si Gôtte roztrpčené, mohol si si život zachrániť. Ukážže, čo si chcel vytia­hnuť. Revolver, čo? — Pekný čierny belgický brovning z Herstalu, však?

Potrhol rameno, ktoré sa pri páde dostalo pod telo. Chytil ruku. Bola lipkavá a chladná, prsty stískaly kus lepenky. Čo je to?

Gôttemu sa srdce zatriaslo. Divo vyšklbol pa­pier. Zmeravené prsty nechcely ho pustiť, držaly ho kŕčovite. Teraz ho Gôtte už držal v ruke, po­zrel naň a vytřeštil oči.

Videl obraz — mladá pani so štyrmi deťmi. Gôtte vykríkol ako zver, zahryzol pery, že­

lezná obruč obtiahla mu čelo, v očiach pálilo — pálilo, kým nevyhrkly slzy.

Dlho čupel na zemi pri Francúzovi. Potom zodvihol ruku, váhavé hmatajúc, a hladil mŕtveho po chladných lícach, a hladil — zas hladil chladné líca nepriateľa. Prelož. B. Š.

s lužbu: ostala d o m a jeho mladá žena s o 4-ročným synčekom G e r h a r d o m . Susedia, obyvatelia domu, zrazu videli, že pani Rôss lerová býva akás i zamy­slená, s m u t n á . Keď sa jej prihováral i a hľadeli ju rozveseliť, hovorila im o svojom tušení , že s a jej muž viac nevrát i . T á t o myšl ienka nedala jej po­koja. V nedeľu r á n o vzala svojho chlapčeka na ruky a s k o č i b s ním zo š tv r tého poschodia n a ".'.ÍC'U. Nešťastná žena sa zabila, ale chlapcovi zlo milá sa len noha.

D o b r ý m r a d c o m pri nákupe predmetov pre do­mácu potrebu a darov je bohato illustrovaný katalog ex­portného a zasielateľského závodu HANUŠA KONRÁD, c. k. dvorného dodavatela v Moste č. 1478 (Cechy), ktorý dostane na požiadanie každý bez záväzku zdarma.

Spolkové zprávy. Muzeálnej slovenskej spoločnosti

poslali pt.:

Knfhtlačiareň J á n a Pár ičku v R u ž o m b e r k u : 8 zpráv a 1 č. časopisu.

Z. Krivoss: vojenský odznak. Ivan Pietor: solničku z belasého presova­

ného skla. J á n H r u š o v s k ý : ta l iansky vojenský odznak. J á n Pr. Bella: 2 prstene, 2 fotografie, ruko­

pisy básní Ondreja Bellu, v las tné rukopisy, knihu, vyš ívaný m e c h ú r na d o h á n ; z pozostalosti Karia Wenicha 3 listiny, 2 t lačené kázne.

J á n Fábry : misu (Holič). Dr. Zd. V. T o b o l k a k n i h u : Das bôhmische

Volk. Wohngebiete, korperl iche Tuchtigkeit, gei-stige u n d materielle Kultur. In Verbindung mit dr. Ant. Boháč, dr. B. Brauner, dr. B. Bydžovšký, dr. K. Franzl, dr. Jos . Hanuš , dr. J. Horák, dr. J. J a ­kubec, dr. V. Joachim, dr. F. Kadeřávek, dr. O. Kander, dr. J . Krčmař, F. V. Krejčí, dr. A. Matěj-ček, dr. J. Matiecka, dr. B. Němec, dr. J. V. Novák, dr. V. Novotný, dr. Jul . Stoklasa, dr. A. Šilhán, dr. E. Votoček, dr. F. Záviška herausgegeben von dr. Zd. V. Tobolka. — K. 50. — P r a g 1916.

V. V r a n ý , ta jomník.

5 halierov, ^ 6 ¾ ¾ môj hlavný katalog, ktorý Vám pošlem na

požiadanie z d a r m a .

P r v á t o v á r e ň h o d í n H a n u š a K o n r á d , c k. dvorný dodávateľ v Moste č. 1478 (Cechy).

Niklové alebo oceľové" anker-hodinky K 6-—, „Švajčiarske roakopf s anker-strojom K 7* —, Niklové alebo oceľové hodinky na pamiatku

vojny K 11'—, 12-—. Niklové alebo oceľové radiumové ho­dinky pre vojakov K 12-—. Massívne strieborné; roskopf-anker remont. hodinky K 19'—, 20-—. Veľký výber lac­ných budíékových, stenových a stojacich hodin. 3-roČná písomná záruka. Posiela sa na dobierku. Žiadne riziko!

Zámena dovolená alebo peniaze zpätl

K níliílaciarsliy iícasí. spolok v Turčianskom Sv. Martine = :

v y d a l a o d p o r ú č a

Muzeálna slovenská spoločnosť. Poslali pt. pp. :

členovsM príspevky:

J á n Renner, T u r č i a n s k y Sv. Martin, 24 k. na r. 1913—16. Samuel Kuchárik, Turč iansky Sv. Martin, 18 k. na r. 1914—16. J á n Bella, Ružom­berok, 6 k. na r. 1916. Valér Kubány, Ružom­berok, 24 k. na r. 1913—16. Jura j Maro, Kláštor pod Zniovom, 6 k. na r. 1916. Alexander Škarvan, Liptovský Sv. Mikuláš, 12 k. na r. 1915 - 16. Vla­dimír Jurkovič, Kráľova, 6 k. na r. 1916. Andrej Čajka, Ružomberok, 36 k. na r. 1911—16. Michal Treskoň, Bytča, 36 k. na r. 1911—16. Jozef Skot nický ml., Bytča, 18 k. na r. 1 9 1 4 - 1 6 .

Pre základinu na plat Jcu tosa:

J á n Bella 4 k. Valér Kubány 3 k. Jozef Skot-nický ml. 12 k. Andrej Čajka 4 k. Jura j Maro, miesto venca Svetozárovi Hurbanovi, 20 k.

T u r č i a n s k y Sv. Martin, 15. s e p t e m b r a 1916. Otto ŠJcrovina,

n á m e s t n ý pokladník .

Staro-Pazovská Banka Ä v Starej Pazove (Horvatsko)

Účastinný kapitá l K 180.000 — Rezervné základiny » 44.98495 Vklady » 414.06874 Zisk za minulé 2 roky » 42.95824

prevádza vše tky do oboru b a n k o v é h o sia­hajúce o b c h o d y ; poskytuje pôžičky na z m e n k y a h y p o t é k y ; mení p e ň a ž n é druhy a posiela peniaze za jatým; zúrokuje u nej

u ložené istiny a plat í :

-¾% °d vk ladov na neurčitý čas, -2í1/2°/0 so 6-týždňovou a ^>°/o s 7 2 " r ° č n o u výpoveďou.

Úctivé oznamujem veľactenému obecensivu, že som svoj o b c h o d s d á m s k y m i k l o b ú k m i preložila

d o W i t t m a n n o v s k é h o d o m u nedaleko b a n k y Tat ry .

Porúčajúc sa do priazne ct. obecenstva, značím sa

v T u r č i a n s k o m Sv. Martine, 9. sept. 1916. N e l l i W e r n e r .

nnnDnDnnnnnniníiaínnnnnnnnDnnDn

QKRYDLICE W. ^ mrazu a nepohode vzdorujúce, garantované

v rozličnom vyvedení nmjú vždy na sklade

Schulzovské parotehliarne úč. spol. v S u č a n o c h (Szucsány, T u r ó c m.).

E EZ Ľ Ľ Ľ E E E E E E E

D a j t e d o b r ú k o l í n s k u c i g ó r i u , b u d e t e m a ť

d o b r ú k á v u !

• H H H H H H H H r ^ ^

Inzerujte v N á r o d n ý c h N o v i n á c h !

a a a n n a a n n n n D

a

S p r á v a N e c p á l s k e h o ú v ě r n é h o s p o l k u ú č a s t i n á r s k e j s p o l o č n o s t i v N e c p a l o c h oznamuje, že o d 1. j ú l a 1916. r o k u v k l a ­d o v ý ú r o k o m e r o

% % (pol percenta) SllíŽíla.

a o n a n n D n D D n • a Dnnnnnnnnnnnpin ainnnannnnnnnn

Máte v zajatí člena rodiny? Úverná banka, filiálka v Žiline

sprostredkuje n a j i s t e j š i e a najvýhodnejšie

peňažné zásielky pre zajatýGh. Bližší vývod podá obratom pošty.

Bankové obchody každého druhu. Pri j ímanie vkladov na knižky a bežný účet, ktoré zúrokujú sa nateraz 4 % netto.

K o c h a n o v s k á e v a n j . c i r k e v hľadá do svojej školy

námestníka učiteľa alelio učiteľku pre I—11. triedu. Plat 80 korún mesačne a bývanie v novom učiteľskom dome.

Příhlasy do 30. septembra prosí

E v a n j . f a r s k ý ú r a d (o. p. Melcsicz, T r e n c s é n m.).

nasledovné knihy: Soňrané Diela Svetozára Hurbana-YajanskéDo.

Vychádzajú vo sväzkoch 15—30-hárkovýcb. Dosial vvSlo 12 sväzkov; ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jedno­tlivých sväzkov s udaním obsahu a cien dľa nášho se­znamu knih.

Sobrané Spisy Básnické Hviezdoslava. Sväzok I. Oddiel epický. Druhé vydanie. Brosir. K 2-40

viaaaný so zlatorezom „ 8-60 Sväzok H. Oddiel lyrický. Druhé vydanie. Brosir. „ 4"—

viazaný so zlotorezom . . . „ 6̂ 60 Sväzok DL Oddiel epický. Broširovaný . . . . „ 4 —

viazaný so zlatorezom „ 5 6 0 Sväzok IV. Herodes a Herodias. BroSirovaný . „ 3 —

viazaný so zlatorezom „ 4-20

Sobrané Spisy Martina Kukučina. Vychádzajú v sväzkoch )5—20-hárkových. Po­drobný soznam dosiaľ vyšlých 5 sväzkov a uve­dením obsahu dľa nášho soznamu knih.

Cena jednotlivých sväzkov: broširovaných . „ 2*— viazaných , „ 3-20

Prostonárodné slovenské povesti. Dosiaľ vyšlo 9 sošitov. Cena 1 aošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spolu „ 4'30

I^HIO V a Q l S r Historický román z časov Nerona, od H. Sienkiewicza. Preložil Pavel Halaša. Tri sväzky s krásnymi iilustráciami. Broširované . . „ 9*—

viazané „ 121-—

Spevy Sama Chalúpku, strán íeo, 8». Cena broširovaného výtisku „ 1-50

viazaný v plátne so zlatorezom „ 2 50

Sládkovič Andrej: Spisy Básnické. Ssäzok L broširovaný

viazaný Sväzok II. broširovaný

viazaný , B o t t o J á n : S p e v y , s podobizňou a životo­

pisom. Tretie vydanie. Brosir. . . . . . . . vo skvostnej väzbe .

K O t l f n . Komán od Svetozára Hurbana Vajanského. Broširovaný

viazaný

P r O t i p r ú d u . Román od Eleny Maróthy Solté-szovej. Broširovaný

viazaný . . . . . . . . . . . . . .

V a l g a t h a . Historickí povesí od Ľudovíta Kubá-niho. Cena

V skutočnej službe. p0ves« od i. N. PO-tapenka. Preložila Bohdana Škultéty. Cena . .

O l O V a C l . Vývin ich národného povedomia. Na-gísal Julius Botto. Sväzok I. (rozobratý). Sv. H.

ena

I. S. Turgenev: Zápisky poľovníka. Broširované Viazané

1-60 2-80 2-— 3-20

240 4-20

4 — 5-50

:í-„-•90

„1-80

» 2 -

360 460

„-•60

- i —

„—50

.-•60

Z á b O r s k ý J o n á š . Nákres Životopisný. Na­písal Jutius Botto. Strán 72, 8*. Broširovaný , .

K a r o l K u z m á n y . Pamätník na etoročie jeho narodenia. Sošit L Cena . . . . . . . . .

M a l k O t e n t i . Historická povést od Samuela Tomášika. Cena

Trenčiansky Matúš, povesť od vaiama Paulíny Totha. Cena

Románová Bibliotéka, vyšiy 3 ročníky po 7 svärkov, obsahujú hlavne preklady diel popreduý'.h inorečových spisovateľov. Podrobný soznam a ceny jednotlivých sväzkov dľa nášho soznaosn kníh.

P o s p o l i t é Č í t a n i e . Sbierka laxných pouč­ných spisov.

Sošit I. Slovenské Memorandum r. 1861.Napísal Jozef Škultéty. Formát 8°, str. 64. Cena . . . 40 hal.

Sošit II. Michal M.. Hodža. Životopisný nákres. Na storoční! pamiatku jeho narodenia napísal Julius Botto. Formát 8°, strán 68. Cena . . ' . . . . 60 haL

Sošit III. Zdravotníctvo T rodine. Napísal dt. Jozef Burjan. Strán 47, 8*. Cena 40 bal

Sošit IV. Hospodárska čítanka. Diel prvý. S po­dobizňou Daniela Licharda. 8 bohatým obsahom poučných článkov. Strán 164. Cena K 1 —

Sošit V. Slovenská otázka od k o n e * 18. sto-letia. Napísal Stefan M. Daxner. Cena . . . 80 haL

I \r\r\-rr\rr\nr\\e\\ Následkom zdraženia materiálov U P 0 Z 0 r n 6 n i 8 ! počítame teraz k a ž d ú v ä z b u

o 40 halierov viac, ako sú horeudané normálne ceny.

Okrem horeudaných najdete v sozname kníh Kníhtlačiarskeho účast, spolku veľký výber rozličných iných zábavných a poučných spisov. Soznam na požiadanie pošleme hocikomu zdarma a franko.

2 J a . o t > s t a 1 » i n z e r á t o v r e d a k c i a n i e j e z o d p o v e d n á .

Za redakciu zodpovedá : Joze f Š k u l t é t y . Majiteľ a vydavateľ: Consorc ium M a t ú š Dula a Spol. Tlačou a n á k l a d o m Kníht lačiarskeho ú č a s t i n á r s k e h o spolku v T u r č i a n s k o m Sv. Martine.