Vychodia tr i razy do t j idi ia: V/ utorok, štvrtok a sobota, řwáplataá eeoa pr« Kakáiko-Uhorske aa calf rok 16 k., na pol roka 8 k.,

1» &nt roka i k., na meaiae 1 k. 60 h.

N tsésoímaku 4* Homecka 16 mariek, Enaka f rabiov, Ameriky 4 dol!. 76 fc, •ctstné cadKOEem«ko <Í4 frhjiky.

ťrodpiatuá cena a a f o b o t ň a j ä i e é í s l a Jet

pre Rakúgko-Uhorsko ročne 4 kor., pre Nemecko 4 marky,

Suako S rab., Ameriku 1 d. Í6 o, ostatné cudaosemsko 6 fir.

Jednotlivé diala predávajú M po 10 h., poštou 18 k

RadakcSa, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine,

Ročník XLVI. Utorok, 31. augusta 1915, Číslo 103

Paríž, 27. augusta. Cár prijal na Búkromnej audieneii bývalého francúzskeho ministra zahraničných

sa

Bukarešt, 27. augusta. „Independence Boumaine" oznamuje, že Taliani značné vojenské sily naloiňuó, ktoré májá počat akciu proti Smyrně a Mersine.

Berlín, 27. augusta. „Daily Telegraph" oznamuje, ž e j e že Itália proti Turecku nie na GalJipoli počne akciu,

vôlou celého Ruska pokračovať vo vojne si po víťazné]aíe v M a l e Í As ! Í i- E Q t e n t a b v r a d í e Í , »by Taliani priali zakončenie. Francia sa môže spoľahnúť na to, že ruský j k Dardssellám. národ vydrží do konca. S o f i a ' 21' »«gu8ta. Tu vSeobecne veria, že Srbsko

Berlín, 27. angnsta. .Berliner Tageblatf zvestuje|n e D Í naklonaé Macedóniu prepustiť Bulharsku. No tá z Kopenhegeu: Nemci prešli cez rieku Sventa, c h c e j ú c j m i e n k a z a k l a d á B a Q 8 srbských novinách, ktoré pífiu odrezať Vilno od železničnej línie. Rusi utiahli sa t ó n o m neamieritelným. Ináč myslia, že Srbsko predsa k strednému Niemnu. r e n P°PU 8 t í entente. SkupStina dala Paáičovi svobodnu!blahoželanie na arciknaza Fridricha, hlavného kom-

Berlln, 27. augusta. Bezpochyby Rodzianko pokúsi m k u » a F a i i č P o n á k n e Bnl» a« k« &•« Macedonie, mandanta rakúsko-uhorshých vojsk vzhľadom ňa pád sa utvoriť koalicionálnu vládu, v ktorej budú zastúpení í e D Ž e v B°»>a"k« *»P" «™ria Pašičovi. Brest-Litovska.

oktiabršsti, centrum a kadeti. Nacionalistov vraj S o f i a ' 2 7- a u S U 8 t a - Skupštinu odročia do 28. sep- Sofia, 27. augusta. Brbská vláda želá si direktně äternbrs. Ministri odcestovali ku kráľovi. Tam bude S vyjednávať s Bulharskom o odstúpení macedonského

. Holdujúcu deputáciu ú h o r - š m i u i ä t 6 r 8 k é r a d a ' territoria. Pašič sa osvedčil, odstúpiť Bulharom terri-ských municipií, ktorú povedie misHterpredstda grófi 8 o f i a - 2 7 ' a u « U B t a ' Oppoaícta vydala manifest, v toriumuž po Vardar, jestli ententa prevezme garaneiu, Stefan Tisza, mesto Viedeň privíta na nádraží, potom I k t o r o m Ž U d a 8 V 0 , a n i e 8 n e m u ' želá si vyjednávať s en-? že Srbsko bude kompenzované v Bosne a Albánii, na radnici, kde bude i raut. Vo štvrtok deputácia} t e n t o a 8 m u * e y l é d o ' a b ? B a uepopostala intrigovať j Kopenhagen, 27. augusta. V Paríži očakávajú od-

Rotterdam, 27. augusta. .Daily Mail" píše, že Rusi utiabnn sa na ďalšia línia, opevnia ja na franko-anglieký spôsob a učinia tak defenzívny front, cez ktorý Nemci neprekročia, pokým Rusi neorganizujú v tyle novú armáda z vnútorného Ruska. Už teraz pracuje mnoho stotisíc robotníkov na opevnení línie. Francúzski oíficieri prišli rukovodit s prácami.

Berlín, 27. augusta. Od včera hrnie Ba ruské vojsko z Novočerkaska, Samary a Garicyna, aby brá­nilo železnica Pskov—Petrohrad, Narva a Reval.

Viedeň, 27. augusta. Starosta Weiskirchner poslal

praví,

obeduje v Koncertnause, kde bude i zástupca vlády. Banket vystane pre ťažké vojenné časy.

i proti Srbsku poveď na návrhy ententy v sobota. Srbsko už nie je Athény, 27. augusta. Venizelos nebude mat pro- velmi náklonné odstúpiť Monastýr, lebo chce mat di­

rektně spojenie B Oréckom. Francúzske orgány BÚ optimistické, ako i vládne kruhy. Srbsko s niektorým

' gramnú reč, p?e vážnost politických pomerov. Rotterdam, 27. auguste. Venizelos vystúpil ener-

í B finančnými direktormi cestoval na Stockholm do Í pri Harringtone na Írskom pobreží. Bol napadnutý f anglickou loďou, ale ušiel bez pohromy. Behncke.

Praba, 27. augasta. Pražský súd zakázal denník Čas" • ' „. _ , . sgicky proti kontrabandistom, pracujúcim pre Turecko, j obmedzením prijme návrh ententy.

- . ' r>' ,« T, '» " ,. , • . T .. Í V Grécku očakávajú všeobecnú mobilizácia. Berlín, 28. augasta. -Wolf" zveBtuje, že nemecký Conrant* píše z Paríža: Vo francúzskej komore rečnil] _ ... a_ . ' „ . , _ _ . . . . _ . 1 , . . . . r ... " . . . , , . , * , • . , . . . „ . , . , , . . ,̂ TT- • -i Berlí a, 27. augusta. Ruský finančný minister Bark podmorský čln vyhodil do povetria benzolovú fabrika oduševneno Viviam. Komora tlieskala, ked Viviaai prízvukoval potreba jednoty. Francia len potom uza- , vrie mier, ked Nemci hrdinsky sa bránivšiu Belgii^ t r . ' . . . . „ , „, , r ,. . , « , Z i Viedeň, 27. augasta. Holdujúca deputácia úhor- (Harrington je malé mesto na západnom brehu Anglie, oddajú Belgom a Elsasko-Lotanngiu Francúzom. Ko- . , , ' . . . .. . . ' * M . . . v ° , T

J. . t o n ,.. ' , . . . . . . . , ,!\ , . , sko-horvsíakýeh municipií bude pozostávať zo 175 Beverne od Liverpoola na 130 mil.) mora uzavrela reč Viviaaiho plakátovat po celej kra-f., . . . . . . .. . _. . 1 í členov; dňa 1. septembra večer príde do Viedne sa í

1.1

f \ východné nádražie, kde bude slávnostne prijatá sta­rostom. Sída sa v industriálnom paláci na Schwarzen-

Rptterdam, 2 , augasta. .Times- chvália otvorený ̂ 1 ^ l l t ^ k S E l S Z l Z k ^ i S t Z l L Z ^ Z T ^ X list Greya, ktorým odvetil na vehementnú reč nemé- 0 1 L h „ d . ^ cin VQ gallerii L t o J ^ ľ J X ľ ľ Z ^ m ckého kancellára na ríšskej rade v Berlíne. T6n tohto B C 0 0 a b r a n n 8 U 0 p t t l á c , p ^ 8 a d e p u t á c i a .^^1^^^^/^- b r e h n r i f l b v o n B

listu je práve taký mierny, ako nemierna bola reč n a r a d n i c j > W e i i r c h n e r i c h ^ 8 t a r 0 8 t a g t e f a n J oko» ^ "JTTl^ľlZZ nemeckého kancellára. Grey dokázal, že svetový m i e r | B á r c ! ! y o d p o v . e > 0 2 ej bude obed v K o n c e r t h a a s e , j , ° 3 ^ 6 "*" *"*' ** ******* ^ ^

Na territoriume medzi Bobrom a Brestom ne-

jine. Tajné zasedanie komory odročili na tri týždne. Dnes komora 539 hlasmi odhlasovala vojenský kredit)_ vláde. To znamená spolu i votuín dôvery vláde.

.Msgy. Táv. Ir." zvestuje z ruského generálneho [štábu dna 28. augusta:

Okolo Rigy niet premien. Smerom k Jakobstadtn a n

i cez MariahilfstraBse k Schônbrunnu. Pred obedom

narušilo Nemecko, hoci Anglia, Rusko a Francia p » - j w č e r 0 8 o b i t n y m v l a k o m o d f d o d o n i o v

covaly za mier. My upotrebujeme svoja armádu aj v

flottu obránit svobodu Európy a sveta. Nemci pod j Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa svobodou mora rozumejú, aby svobodné pracovali pod; 27. augusta o 3. hod. 40 min. morom. Pre nás je svoboda podmienkou života. Pokial i Pri Brest-Litovsku porazená armáda ustupuje po ostaneme národom, nedovolíme svobodu obmedziť * oboch bokoch železnice, vedúcej do Minská. medzinárodnými smluvami, tak ako svobodný človek Vojská arciknaza Jozefa Ferdinanda vošly do ho-nedá sa za nevolníka. Keby sme neboli upotrebili naše riaceho Kamionea Litovského. morské sily tak, ako sme ich upotrebili, bol by dnes] Nemecké sily idú smerom na Kobrin. koniec europejskej svobody. Naša morská moc nikomu f Pri Eovli, pri Vladimíre Volyňskom a vo východnej nehrozí, nikoho nenúti, len pirátov zastrašuje. .Daily j Haliči nič nového. Mail" píše o liste Greya: Kei ríšsky kancellár pre- Okolo Flitscha boly neznačitelné boje. číja list Greyov, bezpochyby oľutuje, že tek hovoril. Potom orgán chváli spôsob, ako Grey vykonal svoja povinnosť a má nádej, že dostane vysvetlenie, čo sa' stalo pri anglo-franeúzskych vyjednávaniach r. 1912.

Kopenhagen, 27. augasta. Švédsky parník „Disa" torpedovali. Mužstvo sa zachránilo.

Berlín, 27. augusta. Parník „Nimrod" prišiel do Kopenhagen. Matrózi hovoria, že v Severnom mori videli 6 horiacich lodí. Bezpochyby ich zapálily ne­mecké podmorské člny.

Rotterdam, 27. augusta. Roosevelt povedal, že Amerika pred 13 mesiacmi hrala nehodnú úloha. Amerika mala brániť Belgin proti Nemcom. Bolo by priamo hanebné, keby Amerika zakázala dodávať mu­nícia štátom, ktoré chcú oddat Belgiu belgickému národu.

Curycb, 27. augasta. Na talianskom bojišti padal sneh, na vysokých regiach Alp je velmi chladno.

Tu naša vojsko odklonilo útok. Námestník šéfa generálneho štábu v. HCfer, feldmaršalleutnant.

Dňa Zprávy nemeckého najvyššieho kommanda. 27. augusta.

V Champagni a na výšinách Maasu Brne rozrušili bombami francúzske šiance.

Vo Vogezach odklonili sme slabý nábeh. Bitka pri Bsusku, Sehônbergu, Mitave a Kovne trvá. 2450 mužov sme zajali. 4 kanóny a 3 strojové

pušky ukoristili. Pevnosť Oiitu Rusi opustili dobrovolné. Prešli Brne cez Berezovku pri Osovci. Prenasledovanie ustupujúcich trvá. Armáda princa Leopolda bojuje pri Lesné Pravej

a pri Komienci Litovskom. Armády Mackensena napredujú. Najvyššie kom-

mando.

priatel vyvinuje najsilnejší tlak na naše línie od Bialo-viežskej hory po Bilsk—Gainovka a Vysoko—Litovsk —Pruzany.

Severne od rieky Brestu dňa 25. augusta odklo­nili sme nepriateľské útoky.

Na pravom brehu Bugu nepriateľ usiluje sa na-[predovat po ceste Pisca—Malory to.

Južne od Vladimíra Volyňského sú bitky pred-[stráží.

Nt jednotlivých oddieloch nášho frontu v Haliči sú bitky pechoty a kanonády.

Bukarešt, 28. anguBta. Ruská vláda na Ungenskej stanici zatvorila hranica pre obchod. Dôvod: mnoho špiónov chodilo pod preteztom obchodu.

Sofia, 28. augusta. Vyjednávania medzi Tureckom a Bulharskom idú úspešne, ale podpísanie dohovoru odročili na neurčitý termín.

ChiasBO, 28. augusta. .Idea Nazionale" mala roz­hovor s Ganarisom, byvším ministerpredsedom. Gu­nária myslí, že Grécko ostane neutrálnym, hoci Veni-zelos prišiel k vláde a opravil návrh ententy. Celý grécky národ je proti prepustenia territoria a tak Kavallu nemôžeme přepustit Bulharsku. So Sofiou Ba tedy nepokonáme. Grécko je proti annexii ostrovov v Ägejskom mori Itáliou, lebo na nich žije grécka rassa.

Bukarešt, 28. augusta. Z Nisu zvestujú: Marin-kovič, bukareštský srbský pOBlanec, prišiel do Nisu

HMF^HHFl FMFMIFalF^HHFJB

a radil sa dlho s Pašičom. Marínkovič potom navštívil kňaza Trubeckého, ruského velposlanca. Srbský po­slanec referoval i e položení Rumunska. Po odchode Marinkoviča kňaz Trubeekoj radil sa so všetkými srbskými ministrami. Potom bola ministerská rada pod predsedeíctvom Pašiča.

Rotterdam, 28. augusta, Spojené Štáty Ameriky daly ostrovu Haiti termín do 17. septembra, aby prijal ich návrh. Dla návrhu Amerika vezme pod peňažný protektorát Haiti, a aby zamedzila večné vzbury, ob-Badí najväčšie mestá svojimi matrózmi.

L70V, 28. augasta. Ponad Lvovom zjavujú Ba občas ruské aeroplšny a hádžu na mesto a okolie bomby. Zabily niekolko ladí.

Gis. e král. tlačový tábor, 28. augusta. Front spojencov je: od východného breho Niemna k Olite, od Orodna na sever. Ztadia! tiahne sa ponad Bielsk ku Eamiencu Litovskému a ku Kobrinu. Preto Rusi zrýchlili retiráda. Boje, ktoré sa tu bijú, slúžia iba poistií nfahovanie a zamedzit prenasledovanie-

Berlín, 88. auguBta. Schreibershofen myslí, že ná­sledkom ztráty Brest-Litovská, Rusi nebudú sa držat na línii Dvinsk—Vilno—Grodno—Brest. Vilno je v nebezpečenstve. ROBÍ sa zastavia na rieke Berezine.

Rotterdam, 28. augusta. „Times" píšu z Petro­hradu : V dume a štátnej rade idú porady o tom, že je treba energického ministrapredaedu, po druhé, •trany musia podporovat vládu, po tretie, aký bude programm novej vlády. Spomínajú Krivoiejna ako mi-niatrapredsedn. Krivošejn posial váhal prevziat vládu. Ale mjslia, že si dá povedať a utvorí novú vládu. Keď on bude ministrompredsedom, všetci Rusi nepo­chybujú o zdare. Jeho vymenovanie príde skoro.

Lodz, 28. augusta. Nemecké noviny „Lodzer Zei-tung" prinášajú policajné nariadenie, že vývesy, ná­pisy lekárov, advokátov smejú byt len nemecké a pol­ské. Ruské nápisy sú zakázané. Kto proti tomu robí, bude pokutovaný na 5000 rublov a 6 mesiacov áreštn.

Berlín, 28. augusta. Sblíženié medzi RuBkpm a Japonskom sa vyvinuje. Professor Conrad, redaktor Similov prišli do Japonska, kde budú prednášal o po­trebe rusko japonskej alliancie.

Rotterdam, 28. augusta. Parížske orgány blaho­želajú Francii k velkému úspechu, ktorý dosiahol Vi-viani svojou velkou rečou, Francúzske noviny jedno­hlasne vyslovujú nádej, že polepšenie vnútorného položenia odstráni každú politickú krízu. Iba dve oppozičné poznámky počut: „Humanite" a „Ľ Hornine Encharé", ale i tie sú krotké a benevolentné,

Bukarešt, 28. augusta. „Pravda" a .Politika" potvrdzujú, že Pašič side sa s Venizelosom, a síce na železničnej línii Niš—Solún.

Bukarešt, 28. augusta. „Dimineaca" zvestuje zo

Sofie, že bulharská vláda ide protestovať proti zákazu rumunskej vlády, ktorým sa zakazuje vývoz petroleja.

Berlín, 28. augusta. Zo Ženevy oznamujú: V po­sledné dni naložili na lode v Brindisi 30.000 mužov pechoty, ale ešte nevedno, kam icb pošlú. Dla chýru ich transportujú do severnej Afriky, lebo nepokoje arabských kmeňov požadujú zosilnenie talianskych pobrežných garnizonn.

Ženeva, 28. augusta. Parížske noviny prinášajú dlhé zprávy o hrdinstve kapitána a mužstva talianskeho podmorského člna „Nereidv". Nereida nedostala tor­pedo, ale následkom chyby pri atroji tri dni nemohla sa zdvihnúť z hlbiny morskej. Viacej matrózov umrelo vysilením. Po troch dňoch Nereida vyplávala na po­vrch a pri Venecii dosiahla breh, kde ju B velkým enthnziasmom privítali.

Viedeň, 28. augusta. „Japan Times" oznamujú, že japonská flotta okolo 15. októbra bude mat velké cvičenie. 180 vojenských lodí a podmorských člnov, mnoho aeroplánov Ba zúčastní. Po manévroch bude velká morská paráda príležitosťou korunovania mikáda. Flotta shromáždí Ba v Osake, Bude i velká střelba na ostro z nových 35-centimetrových kanónov.

Bukarešt, 28. augusta. Aristida Blanca poslala rumunská vláda do Paríža, vyproBtriedkovat 250-mil-lionovú pôžičku. Blanc vrátil sa do Bukurešti, aby vláde oznámil podmienky, pod ktorými možno pôžičku obdržať. Ci vláda podmienky honoruje, ešte nevedno*

Zpráva nemeckého najvyššieho kommanda. Dia 28. augusta.

Francúzsky útok s ručnými granátmi na Licge-kopfe bol odklonený.

Na velkej časti frontu bola činnosť artillerie a letúnov velmi živá.

Nepriatelskí letúni bombardovali bez úspechu Ostende, Middelkerke a Brugge; v Mublheime zabili tri osoby.

V bitkách zevero-východne od Banska a Scfaôn-bergu sme zajali 2000 mužov.

Nepriateľské nábehy proti nášmu frontu medzi Radziviliškami a Sviadobosym boly pristavené.

Jnho-východne od Kovna ide naše vojsko napred. Mesto Narev sme obsadili. Cestu Kamien8c—Litovsk—Myšcice sme pre­

kročili Medzi Muehovcom a Pripietom tisneme nepriateľa. Pod vedením generála Bothmera nemecké a ra-

kúsko-uhoreké vojská přelomily ruské pozície na Zlatej Lipe.

Nočné ruské protiútoky boly odklonené. Dnes ráno nepriatel prestal Ba protiviť. Najvyššie

kommando.

BESEDNICA. Samuel Ormis na lyoeume v Štiavnici.

„Na radu Mateja Hudáčika, učiteľa a pri jeho pomoci vypravili1) ma moji drahí rodičia v štrnástom roku veku môjho na evanjelické a v. lyceum do Štiav­nice a tam skončil som — BÚC podporovaný škol­skými beneficiami a súkromnou výučbou študujúcej mladšej mládeže, od 1838/9—1845/6 celý lyoeálny naukobeh, totiž druhú gtammatikálnu triedu2) dvoj­ročný nankobeh, ten vtedy tak zvaný slovoskladný, j alebo syntax, ďalej triedu rhetoriky, potom poetiky a) naposledy trojročný filosofický naukobeh, ako to z pri-j loženého tu školského svedectva pod A vysvitá."

Pri tejto stručnej zprávě, ktorú o svojom prvom! veľadôležitom kroku podáva pôvodca, nadmieta sa] otázka: v čom záležala tá pomoc dobrého učiteľa a] priaznivca Hudáčika? Hadáčik mal v Štiavnici testa! Burkharda, ktorý bol súčasne professorom lyceálnym-a organistom štiavnickej evanjelickej a, v. cirkve.]

*) Aké biedne bolo to vyprávanie, svedčí o tom! vývod jeho staršej sestry, vydanej za Jurom Dvora-! čekom: Otec dal svojmu synkovi na odchode dva) šajnové zlaté, vyhľadal počas trhu známu priekup-; níčku, ktorá nakúpené na týždennom trhu obilie vo-? zievala do Brezna na predaj. Táto za nepatrnú od-! menu vzala nádejného gymnasiálca na voz a ked prišla I do Brezna postarala sa o podobnú príležitosť, ktorá] ho doviezla do Kremnice, odkiaľ previezla chudobného šnhajca do Štiavnice zlatá fúra. |

*) Ormis doniesol sebou dobrú prípravu, ked pre-í skočil dosial i prvú gramatikálnu triedu a mohol byť hned do drahej grammatikálnej prijatý.

Odporúčaním Hudáčikovým, na tohto vplyvného muža upraveným, prijatý bol mladý šuhaj za choralistu pri tamejšej evanjelickej cirkvi. Okrem toho učil banícke deti čítat a za to mal hospodu u jednoho baníka.

Teraz tu započala preňho vlastne dvojaká škola, totiž škola odriekania a škola duševnej práce. Cha­trná bola ztrava, ktorú ako choralista pri tamejšej evanjelickej cirkvi požíval atak tiež chatrná bola i tá podpora, ktorú mesačne z domu v potravinách do­stával. I tá chatrná hospoda u chudobného baníka neposkytovala mu žiadúeneho pohodlia, Ako bol sám v biede, videl i tu veľkú biedu pri tomto do úmoru pracovitom, ale od neľudských úradníkov nesvedomité vykoristovanom ľude. Súc v tak úzkom každodennom styku nielen B touto jednou baníckou rodinou, i s ostat­nými, ktorých dietky vyučoval, poznal i ich dobré vlastnosti, i ich šľachetné srdcia, obzvláště ked videl, ako n usilovali, nakoľko to v ich skromných silách ležalo, odmeňovať jeho namáhivú, ich dietkam veno­vanú prácu. Dojmy, ktoré u týchto jednoduchých pra­covných ľudí v tomto svojom útlom veku zažil, nevy-šumely mu viac ani zo srdca ani z pamäti. Uvidíme, že ešte i pozdejšie, keď Ba ku viac-menej samostat­nému postaveniu dopracoval, cítil sa byt k vrúcnej vdake týmto dobrým ľudom zaviazaným, že mu práve na počiatku novonastupenej dráhy podali pomocnú ruku a tak v nemalej miare usnadnili jeho ďalšie študovanie. Pozdejšie dOBtal byt u profeaaora Marti­nek", za to, že mu posluhoval a raňajšie služby Božie na organe odbavoval, pravda — v nekúrenej cez zima izbe.

Ormis už v elementárnej škole vo svojom rodisku bol Ba pri tom znamenitom učiteľovi a potomnom šľa­chetnom priaznivcovi na toľko vycvičil v hudbe na organe, že už ako desaťročný žiačik hrával na organe pri raňajších službách Božích. I T Štiavnici peBtoval ďalej hudbu behom prvších rokov tamojšieho pobytu,

Londí'n, 27, augusta. „Daily News" píie, že po­loženie ruskej armády je kritické, no nepriatel predsa nedosiahol svojho cieľa, zničenie ruskej armády v či­stom poli. Nemecké H napnutím všetkých síl konané dobrodružstvo skončí sa koncom koncov práve tak, ako nájazd Napoleona I. roku 1812.

Berlín, 28. augusta. Minister vojny Polivanov kabeluje „Woridu", že Rusi prevezmú svojho ČBBU zase offenzívu. Nemci, ktorí nemôžu na západe napred, premenili strategiekú politiku a hodili sa BO všetkým na východný front My im nedáme príležitosti k velkej bitke, ktorú by tak súrne potrebovali. My ich večne bndeme zadržať a okonávat fyzicky i mravne.

Poznaň, 28. augusta. Správa ruského Poľska, čisto prusko nemecká, bude mat centrom vo Varšave, pod gubernátorstvom generála Beselera. Všetko pôjde po nemecky a poľsky. V Lodci ide všetko po nemecky.

Ženeve, 28. augasta. Nemci bombardujú zaae Comp'égue. Sedem domov zapálili, usmrtili niekolko civilných občanov a občanky.

Lugano, 28. augusta. „Corriere delia Sera" ozna­muje s TreviBa: Ministerpräzident Salandra bol tu privítaný dvoma synmi, kto í BÚ poručíci. Vo štvrtok odišiel ku frontu, aby sa shováral s kráľom Viktorom Emanuelom o dôležitých štátnych dielach. Kráľ pod­písal dokumenty, vzťahujúce sa na taliansko-tureckú vojnu. Salandra mal schôdzka i B Cadornom a gene­rálom Pjrrono. V Trevise hovoril s ministrom Ciu-fellim, ktorému povedal, že pokračujeme vo vojne síce pomaly, ale isto a dobre.

Frankfurt, 28. augasta. Španielsko voči taliansko-tureckej vojne ostane neutrálne.

„Msgy. Táv. Ir." píše z ruského generálneho štábu: Okolo Rigy niet premien. Okolo Sehônberg— Radzivilišiek nepriateľ prevzal offenzívu. Tvrdé boje trvajú. Smerom k Dvinskn a Svientnej Brne Nemcov nazad potisli. Smerom k Vilne sa naše vojská uťahujú pozdĺž rieky Vilie. I na Bobre a Pripieti sa uťahu­jeme na východ. Nepriatel ide za nami len v istých smeroch.

Londýn, 27. augusta. Predseda rolníckeho úradu lord Selborn oznámil: Námorníctvo sa obránilo proti podmorskému nebezpečiu. Niet sa čo báť, že Nemci prelomia anglickú námornú plavba, hoci budú i isté hate. Žeň v Kanade a Austrálii je bohatá. Nemecká podmorská blokáda blíži Ba k fiaska: tedy jediný spôsob, ktorý má Nemecko proti Britannii.

Amsterdam, 28. augusta. Cena tovarov, potope­ných na „Arabicu", je 500.000 funtov sterlingov dľa „Times" ov.

Frankfurt, 28. augasta. Transportná loď B kanad­ským vojskom bola torpedovaná. Z 2000 vojakov za­chránili 1500 mužov.

Kopenhsgen, 28. augusta. Členovia bulharskej oppozície mali shromaždenie v Dedeagači, na ktorom uzavreli vyzvať vládu, aby a povedomím Srbska a Grécka obnovila balkánsky aväz, tak ako bol prvej.

Haaga, 28. augusta. Orécky snem osvobodil Veni-

čo mu pozdejšie, — ako uvidíme — k nemalému prospechu poslúžilo. Superintendent dr. Ján Seberíni založil bol tak rečenú „dolnú školu" pre banícke deti. Tu vyučoval medzi inými i Ormis, za čo požíval isté dobrodenia Ostatné k výžive potrebné prostriedky zaopatřoval si vyučovaním klavíru.

Pilným cvičením Ba v hudbe doviedol to Ormis behom niekoľkých rokov tik ďaleko, že bol ako žiak druhej filosofickej triedy za pomocného učiteľa v hu­dobnom ústave tamže vymenovaný a Johanna-Rothov-ským štipendiumom štyridsať zlatých obnášajúcim podporovaný.

Z dosavádneho priebehu jeho mladistvého života ide dostatočne na javo, že akonáhle prekročil prah gymnáziuma, plnil dve úlohy, lebo nielen pilnoval predpísané učebné predmety, lež súčasne vyučoval iných, prirodzene mladších od seba, čo ho pozdejšie viedlo na učitelsko vychovávateľskú dráhu.

Z pomedzi nčbárov, v tom čase na štiavnickom lyceame účinkovavšícb zasluhuje obzvláštneho spome­nutia predovšetkým dvaja znamenití mulovia, Licbard a Šuhajda, ktorí rozhodne vplývali na duševný vývin nášho nadaného žiaka.

Práve, ked sa Ormis prvý raz dostal do Štiav­nice, zaujal Lichard toho istého roku a síce v novembri 1838 s sóju prcfeesorakú stanicu. ULicharda bolo už vtedy zobudené národné poveiomie a na svojom kollegovi v úrade, Šnhajdovi, mal v tomto ohľade úprimného ducha. O Lichardovi poznamenáva pôvodca dejín štiavnického lyceuma, Broznyik, ináč slovenský roz­hodný renegát: „Keby sa bol tu dlhšie pobavil, tak na lyceume, kde sa schádzavalo bodne slovenskej mlá­deže, pri priazni takýchto dvoch professorov, (šu-hajdu a Licharda), boly by sa mohly ľahko vyvinúť pomery, pre aké stala sa vtedy povestnou škola le­

vočská; aspoň pri nich veľmi boly by sa obťažilo po­stavenie reči a literatúry maďarskej."

zelosa od povinnosti podat exposé o zahraničnom po­ložení, lebo vyjednávania o balkánskej otázke BÚ V behu a snem nejde ruky viazal VenizeloBovi.

Londýn, 88. augusta. Finanční ministri Anglie, Franeie a Saska budú mat schôdzku v Londýne ni počiatku septembra. Tam doplnia ozavretia, donesené v Boulogoi.

ViedeĎ, 28. augusta. Na holdujúcej deputácii horvatsko-uhorských municipií vo Viedni zúčastnia sa: Z Vesprima župan D. Hunkár, tajný rada barón P. Fiath, vyslanec dr. K. Szász a biskup J. Rédey. Z Boršodu župan dr. 3. Tarnay, magnát Ed. Miklóa, barón £1. Vay, komorník Aladár Benický; Z mesta Miškovca, starosta dr. F. Nagy, St. Szentpály, biskup dr. Š. Tttdôs, farár G. Zabracký a S. Koos. Z meata Stolného Belehradu: biskup dr. Ott. Prochászka, sta­rosta dr. J. Saara, kapitán St. Bé, rada Námessy. Z Fejéra: župan gróf V. Séchenyi, gróf Ant. Cziráky, gróf J. Zichy, župan Sárkózy a podžupan J. Szťits.

Rotterdam, 29. augusta. .Times" píšu z Petro­hradu: Saaonov B celou silou protestuje proti chýrom, že by Rusi len na moment pochybovali o veraosti spojencov. Viac ráz a silno prízvukuje a opakuje, že svornost a jednota medzi spojenci je úplná a že v Rusku ani reči byt nemôže o osobitnom mieri. Vôbec o nijakom mieri nemôže byt reči, pokým jeden jediný nepriateľský vojak, živý a svobodný stáť bude na ruskej zemi.

Berlín, 29. auguata. aRieč" pfie, že Nemci ne­uspokoja aa obsadit jednotlivé mestá. Oni proti Rusku shromáždili 120 armádnych sborov a 20 sborov kon-aice, aby porazili našu armádu.

Paríž, 29. augusta. Štyria nemeckí letúni leteli smerom ku Parížu. Traja sa vrátil od Compiegne, jedon padol a zabil sa.

Rotterdam, 29. augusta. Bernstorff osvedčil vo Washingtone, že Nemecko dá Amerike plnú satisfakciu za torpedovaný „Arabic". Požiadavky Ameriky sú: 1. Zitratii jednanie podmorského člna, že torpedoval „Arabic" bez oslovenia. 2. Celá škoda musí byt nahra­dená. 3. Ôfficier člna potrestaný. 4 Nemecko sa osvedčí, že nebude pokračovat v podmorskom boji, protiviacom sa medzinárodnému právu.

Rotterdam, 29. augusta. Ruské poslanectvo v Haagu úradne dáva na známosť, že nálada ruského národa je odnševnelá. Celý národ želá si pokračovat vo vojne.

Paríž, 29. augusta. Milleracd a Joffre pozdravili v spoločnom teiegramme generallisima ruskej armády a vyslovili, že sú hrdí na ruskú armádu. Nikolaj Nikolajevič sa telegraficky poďakoval.

Berlín, 29. augusta. Najväčšia posielka Ameriky do Európy bola na palube .Adriatic". Išla z Newyorku do Liverpoola. Bolo tam 500 aeroplánov, 500 náklad­

ných automobilov, 16.500 tonn munície pre anglické T spoločnosti našej, užšej i širšej, muzikálne nadaný, vojsko. 288 cestovateľov bolo na lodi, medzi nimi 15 Amerikánov. Ci .Adriatic" dorazil do Liverpoolu ešte aa nevie.

Rotterdam, 29. augusta. „Times" dementujú chýr, chýr, akoby Poli vano v šiel do Francie. Rusko v naj­bližších dňoch vycvičí 2 milliony sviežeho vojska. V Rusku rozhodné deje očakávajú len budúceho roku. Ruská armáda prezimuje bez všetkých ťažkostí, medzi-tým budú 2 milliony vojska náležité vycvičené. (Van Dyl.)

Lugano, 89. augusta. „Popolo ď Italia11 dostal tegramm z Curyehu, že japonské vojsko skoro zjaví 8a na východnom bojišti u boku ruskej armádo. (Sat.)

Stockholm, 29. augusta. Ruský generálny štáb dementuje berlínsku zprávu, akoby nemecké a rakúsko-nhorské vojská boly Brest-Litovsk šturmom zaujaly. RUBÍ Z pevnosti odpratali všetky cenné predmety, preto držali opevnenia na lavom brehu Bugu tak dlho,

rezký, mladý muž, ktorý pritknul pluh do brázdy, unaveným predchodcom opustene), aby oral a kypřil pôdu na národa roli dedičnej. Pred nim a súčasne • nim vážni dejatelia národní živým i písaným slovom, v shromaždeniach i časopisoch, budili ospanlivých, povzbudzovali netečných, kárali zatvrdilých; jemu pripadla úloha otvárať dušu mládeže klúčom ušľach­tilého spevu, ktorý Iahkým vanutím vetra letí z viesky do viesky, zašumí polom, nivou, hájom, vnikne v skromné chalúpky i v jasné siene, vyruší, zobudí a vzkriesi, čo je hodné života.

Ján Meličko ako mladý muž, zaujavší dňa 1. sep­tembra 1875 po smrti otcovej učiteľskú stanicu v Tur­čianskom Sv. Martine, prevzal po znamenitých pred­chodcoch pozostalé dedietvo ako riaditeľ Turčian-•keho-BV.-martinBkého Spevokolu a stojí na čele jeho i dnes. Štyridsať rokov pracuje — a Boh dá, pra-

aby poistili retirádu, vyhodili do povetria opevaania e o v a t b n d e _ v e r n e i 8vedomite, čestne. Slušno, aby a mosty. Posádka mohla sa pripojiť k armáde. | B m e g g o b r á t m k n e m u „ ú c t o n g v d a b o U ) tt|e,iU

Stockholm, 29. augusta. .Birlevija Viedomosti"! m Q

píšu, že odpoveď Srbska entente bade priaznivá. Pašič \ k

nemu s úctou a dobra a milosti od Hospodina a povzbudili ho

ďalšej samoobetovavej práci, ktorú odmení Ten, j ktorý z rohá milosti Svojej uštedril mu plnou mierou

Úradná zpráva nášho generálneho štábu. Dňa 89. d a r o y» B i l v » T Ô l e- M v Pijeme mu, aby sa tešil

dostal .biely list" od skupätiny.

proti

augusta o 4. hod. Počet zajatých povýšil sa na 10.000. Armáda generála grófa Bothmera vniká

Zborovú. Generál Bóhm-Ermolli obsadil Zloczov. Sbor generála Puhalla ide proti pevnosti Lusk. Pri Kobrine majú Rusi otvorenú

aevero-východ. Rakúsko-uhoriké vojská doaiahly Bieloviežské hory. Nápad na Monte dei sei Bnssi Brne odrazili. . Dva pluky šturmovaly 4 razy Monte San Michele,

vnikly do našich zákop, ale boli ztadial vyhnaté. Proti hlave mosta pri Gorici boly nápady. Útok na hlavu mosta Tolmein sme odklonili.

Bezúspešne boli nápady na Mrzli Vrch—Slieme

v dobrom zdraví a mieri duševnom z ovocia práce svojej a keď mu z ruky mdlej vypadne lutna, uzrel •plň túžob a nádejí, Bložených v jeho milých piesňach. On naplnil poslaniu básnikovo: miloval, pestoval krásnu pieseň rodnú...

Ale žil on i povolaniu svojmu hlavnému, učiteľ-cestu leu najakénin, B c e ] o u oddanosťou a podľa hrivlen jemu od

Boha nadělených. Neskytal síce pre život potrebných známostí, sle nebolo to ani jeho povinnosťou. Ako učiteľ najmladších dietok, posledne I. ročníka, všte­poval do útlych srdiečok vieru a bázeň Božiu, upra­voval vnímavú myaeľ k chápaniu vecí, potrebných pre kráľovstvo nebeské. A dnes, po štyridsiatich rokoch, vychováva nž tretie pokolenie svedomité a BO zdarom,

Na korutánskej hraniei je ticho. Námestník šéfa Už jeho milá a veselá letota prispela v mnohom ku generálneho štábu v. Hôfer, feldmaršalleutnant. zdaru, lebo na tomto stupni výučby viac vykoná lá­

skavé slovo a milý pohľad, než prísny rozkaz a za-Viedefi, 29. augusta. Včera bola ministerská rada pod predsedníctvom grófa Stttrgkha. Jeho Veličenstvo J«»«Wí obh a, Azda osvoj.l s. to od drobné, chásky

alebo od prírody bol uspôsobený, akoby predeatino-vaný k tomu. Mnohým z jeho bývalých žiakov pri spomienke tejto zaiskrí Ba zrak slzou úprimnej vďaky.

. A to bude jemu milá, hoci nevidená odmena. Daj, Ó, milujte, pestujte krásnu pieseň rodnú... ' B o i e a b y j d a l e j p r a C 0val s neubaBlou snahou k sláve

Hviezdoslav. !_ . . . . . . ... , i Tvojej a k potešeniu rodičov!

Po krátkej, jasnej pohode v živote národnom] J á n M e , i č k o n a r o d i l 8 a a 2 . d e c e m b r a 1 8 4 6 v T u r -

O Lichardovej učenosti a učbárskej schopnosti •údi spomenutý Breznyík vo svojom diele: „A Sel-meczbány;i ágost. bitv. evangel, egyház és lyceum tôrténete 1889" nasledovne: „Jastli sú široké vedo-domoBti, najmä v patričnom obore, jasná, poučná, pútavá prednáška, svedomité, dôkladné vykonávanie povinností, prísna disciplina, také podmienky, ktoré Ba vyžadujú u dobrého professors; tak Lichard mal všetko toto vo veľkej miere. Pod ním obľúbili si žiaci obzvláště matematiku a prírodné vedy, ktorým vyučo­val nie diktovaním, ako jeho predchodca, lež dľa naj­lepších učebných a národných kníh,* i sám aostavii a vydal učebnú knižku: „Matematikai elócssrnok", ktorú znalci ešte i teraz pochvalne spomínajú." 1844 odišiel za farára do Skalice — dľa Breznyika preto, že la v Štiavnici necítil dobre.

V Ormisovej pozostalosti nachodí sa malý sošit jeho rukou písaný: „História literaturae Grascae" Samuelis Ormis, semestri primo 1847¾ Sub clarisBimo vivo Dno Daniele Lichard. Táto veľmi stručne se­stavená učebná pomôcka dokazuje zřetelné, že Lichard v spomenutom roku prednášal mimo nž spomenutých predmetov: dejiny vedeckej literatúry.

Že Lichardov vplyv na Ormisa v Štiavnici bol trvalý, najlepšie potvrdzuje úprimný priateľský pomer, ktorý Ba pozdejäie medzi nimi vyvinui a, ktorý sa nepřetržené javil v písomných stykoch oboch mužov, obzvláště ale odkedy sa stal Lichard redaktorom úradných Slovenských Novín vo Viedni. Ormis bol od týchto čias jeho Btálym dopisovateľom. Ešte väčšmi Ba upevnil tento styk, keď Lichard započal vydávať svoj znamenitý hospodársky list: „Obzor", v ktorom uverejňoval Ormis svoje znamenité články, smero-vavšie k hmotnému blahobytu slovenskej pospolitosti.

O drahom Otmisovom professorovi, Sohajdovi, zaznamenal ten istý Breznyik v spomenutom diele nasledujúce črty: BV mladosti svojej bol farárom na

o 11. hod. prijal grófa Stttrgkha v dlhej audiencii.

Ján Meličko.

objavily BB na obzore ťažké mračná, ktoré šerom j č i a n f l k o m 8 v . M a r t j n e j k d e naštevoval počiatočné •vojim zaúuúť malý rozbřesknuvší sa mladý deň j gk oiV i stredné školy odbavil v Sajógemeri a v Banskej v čiernu, sychravú noc, a už zdalo sa, že útle osenie j Bystrici. R. 1864. vybral sa do Nz'reďházy na učiteľskú buditeľskej orby-sejby podlehne pohrome, alebo aapoň i pripravovňu, kde obdržal učitelský diplom. V tom

j v zřaste zahrnie. Vtedy, v 70. rokoch, objavil sa samom roku vyvolený bol tamže za pomocného a ne-

| Apoštágu. Keď tu niektorí páni, ktorí ani do chrámu; tamejšieho pobytu i správcom. Prednášal v ňom dla i nechodievali, žiadali od neho i maďarské kázne, odi-1 Štúrových prednášok dejiny filozofie. Do „Zábavnika", Išiel Subajda radšej za farára do maďarskej církve, j časopisu to slovenskej študujúcej mládeže ním redi-jdo Ceglédu,... Ak po maďarsky kázať, tak Maďarom; go váného písaval na povzbudenie svojich učbárov iale Slovákom — to Suhajdovi presvedčenie nedo-jučené pojednania a prostonárodné povesti, vo svoj om | pustilo. Ako professor v Štiavnici mal neprestajné; rodisku, dla úpravy domáceho farára, věhlasného Sa-j boje pre duchovné záujmy slovenskej mládeže. Pojmuela Reussa Bosbierané a na papier položené. jednej takej srážke, ešte r. 1854., bol sa i zrieknul v n 0 Z 0 B t a i * c h r n k 0 nj 8 0 P h Ormisovvch nachodí úradu, ale po dvoch rokoch prijal ho ca novo. Diela? J 9 ^ ^ U - ^ B ^ ^ ^ á o ^ ú ? jeho, ktoré bol vydal ešte pred svojim príchodom ůo^J^£^^^ia^wJi^ohiá^JS^TK lUUvnioa ako* Dar Macvarinmus in Unoarn" 18<U k t o r é h o Ú T o d »^aznje, odkiaľ vychádzal podnet k Íl-

{smeru, ktorého, hoci opatrnejšie, držal sa i počaBí „Daná je nám žiakom, Slovákom, od hlavného i professorovania a že na žiakov nemal škodný vplyv .'správcu — pravdepodobne má sa tu rozumět Su-| (rozumej v madarizovaní sa), možno ďakoval lenjhajda ako hlavný správca vzdelávateľného spolku — ] tomn, že • professorskom sbore boli vždy takí, „ktorí cez práídniny robota, opísať svoju otčinu a svoje paralyBovali jeho účinky*. (Krásne Bosnaniel od pána i rodiite. Vyložené BÚ k tomu isté pravidlá a úpravy, správcu. Potomstvo mu bude predsa povďačné za;dľa ktorých by i nezbehlejší pokračovať mohii. Cítil jeho úprimnosť!) „Ioáče o jeho veľkom ume, širokých; som i ja povinnosť túto a chcel som Ba chytit vy­

la základných vedomostiach vo filosofii a theologii, \ konať úlohu Roz?ažujúc ale vec prísnejšie, videl í o jeho klasicitě v jazyku latinskom nikto nemohol; som, že rodiště svoje dobre a dôkladne opísať í pochybovať. Kto sa chcel učiť, z jeho prednášok mohol Ba nemôže za niekoľko týždňov, že práca táto vyhľa-I sá mnoho naučit." dáva zkúsenoBf, veľké známosti, zvlášt o rastlinstve,

Pod takýmito i od protivníka uznanými vyteč- nerastoch, geognosií atd. a rozvahu i rozsudok usta­vnými professormi prekonal Ormis väčšiu čiastku lice- j lenejší, čistejší. Akože totiž opísať vrchy bez známosti álnych štúdií,

Lichard bol tvorcom

tvorenia sa vrchov, akého sú pôvodu, bez známosti už počas Bvojich štúdii v Požóne j rastlinopisu, aká kvetná ich ozdobuje, bez známosti

. „literárnej jednoty", 1828 utvorenej, ktorá mineralogie udať kovy, kamene, aspoň kde sa bane j novou, eielu primeranou knižnicou, rezkými štúdiami < vyskytujú. A tak to ide i pri iných predmetoch. Lebo j a priateľským obcovaním chcela nahradiť, čo nedávala j mnohé sa nachádzajú veci, ktoré dlhoročné bádanie '; škola a professor. Dľa toho vzoru utvoril Lichard po \ vyiadujú. Pre všetko toto som sa neodvážil do úplnej-r svojom príchode do Štiavnici vzdalávateľnf spolok 1 šieho opisu Revúcej, ale, aby som povinnosti, nakoľko študujúcej mládeže na štiavnickom lyceume. K po-j možno, zadost urobil, umieuil som si v krátkosti i vzneseniu tohto spolku nemálo prispel professor a; predložiť domáci život svojich veľko-revúckych ro-LichardGu kollega Suhajda svojimi prednáškami o dikov, zanechajúc sa v dobrej nádeji ďalšieho v tom českej mluvnici. Ormis bol najprv horlivým údom' pokračovania." tohoto spolku a pozdejšie za posledné dva roky avojho (Dokončenie.)

skôr ia riadneho u či tela a kantora. Z Nirecfházy po troch rokoch prešiel za učiteľa do Kovačice. Roka 1872 prišiel na žiadoat otcova do svojho rodiBka, kde pri boka jeho úiiukoval ako pomocný učitel za tri roky bezplatne. Po smrti otcovej r. 1875 stal aa jeho nástupcom. V rokoch 1885—1896 spola s On­drejom Sokolikom ačil v učňovskej škole, kým ja udržiavala cirke?. Po jej zoštátnení stal sa a je po dnes katecbetom. Za viac rokov spola s Karolom Ruppeldtom redigoval Slovenské Spev;. Pod jeho ria­dením robil Spevokol výlcíy do blízkych mestečiek (Lipt. Sv. Mikuláš, Dolný Rubín), kde usporadoval koncerty a večierky. Počas Bhromaždení budí dobrú náladu a pri pohrebných počestnostiach zaslúžených

o divadlo ale o skutočné, vážne nebezpečie života. Mokré šaty zavinuly telo herečky do tuha a tiahlo ja na dno. — Opakovane zmizla jej hlava pod hla­dinou. Poznajúc nebezpečie, skočili herci Sôndergärd a Skjerne v plnom oblečení do vody a plávali k umel­kyni v nebezpečenstve sa nachodiacej. Red ja ko­nečne dostihli, už bola skoro bez vedomia a v svojich smrtelných ázfcosíach kŕčovite držala sa svojich zá­chrancov a bola by ich takmer Btiahla do hlbiny. Len po velkom namáhaní podarilo Ba vjslobodit obom a sleinu Lindova pritiahnuť ku breha. V bezpovedomí bola na breh vynesená, kde po dlhšej námahe poda­rilo sa ja vzkriesiť k života.

Vyliečenia slepej od narodenia. Londýnske no­viny zaoberajú sa lekárskym prípadom, o ňomž písali zo Sanfranciska toto: PäCadvadsatročnej TomaBinel Carbyleovej, ktorá sa narodila slepá, bol prinavrátený!

Kníhtlačiarsky účastinársky spolok • Turčianskom Sv. Martine

vydal a odporúča nasledovné

knihy: Sebrané Diela Sfetozára Hubana Yijtnstéííí.

Vychádzajú TO sv&zkoch 15—30-hárkových. Dosial vyfk 18 sväzkov, ďalšie nasledujú. Podrobný soznam jednotli­vých sväzkov s udaním obsah u a cien dla nášho l o n a m i kníh.

zrak operáciou prevedenou od dr. B, mužov mierni žhavý bôľ zermútených I v komposicii j San Francisku. Dievča bolo operované až šest ráz, Ba dosvedčil. Jeho skladby počúvajú sa milo. Roku | a , e b e z 'ýaledku. Slečna Carbyleova je študentkou .«,„ . . . . . , , . m . u T. . medicíny na universitě kalifornanBkej. Ked videla po 1913 vyvolil ho spevácky spolok .Tatran" v Lipt. \ ý ^ 8 v c j a m R t k u > ň M ^ i e J j u t e r a z i e p 6

ťi e

Sv. Mikuláši m svojho čestného člena. Ako učitel je nepredstavuje, ako predtým. Veci rýchle sa pohybu jj od rokov predsedom Podporovne, horlivým členom ijúce videí nechce, lebo vraj budia u nej strach. Pri j

.tolovaii! u k n o i nojho bj.trého d u h . aAbd dobrí! , d e n í . v,cbMz.j6 , U l i6-».b4A.^ch. Pototaí ... znam dosial vyšlých 6. sväskov s uvedením obsahu dle nášho soznamu kníh.

Cena jednotlivých svaikov: broširovcných . . K S'— viazaných „ 3*S0

j i Hviezdoslav, Sobrané Spisy Bás­nické. Sväzokl. Oddiel ep'': ký. 2-hé vydanie. Broš. E 8*4G

viazaný BO slatorezom > 3*8G Svizok II. Oddiel lyrický. Drahé vydanie. Bros. . K 4'—

viazaný go zlatorezom „ 5'60 Sväzok m . Oddiel epický. Broi K 4'—

viaž. so zlatorezom „ 6'5G Sväsok IV. Herodes a Herodias. Broš n ť—

viazané so zlatorezom » 4'SO

vô'u šetrne a bez urgzenia. A v tomto konaní nepo-; mýlily ho ani časté strasti života, iba na čas umlčaly.j Ale o tom ani nehovořit. Tobôž, že vychoval hodných; Bynov a dcéry, z nich zíláäte ayn Vladimír je ako j hudobník človekom budúcnosti. V spoločenskom obco­vaní je takmer nepostradatelný, a každým známy a pre veselú povahu každému milý. Takmer celý život strávil a trávi v krabu útlej i dospelej mládeže, azda ztadial a neho tá mladost, sviežosť a rezkcst i v staršom veku. Nechže dá Bob, aby ho neopúštala až do po­sledných branie ľudského života!

Ži nám dlho, vzácny priattlu Janko, k Bláve Božej a k rozkvetu cirk f e, vlasti & národu 1

Sineeru8.

Verejná hovorňa. Osvedčenie.

V sérii článkov „Stará slovenčina" p. redaktor A. Štefánek dostal sa do podobnej situácie, ako ja sám pred troma rokmi, píšuc proti jeho vývodom články polemické. On teraz na vlastnej koži pocítil ako opponent, ie veru tažko je viest vedecké dohady bez istej technickej procedúry. Svojho čaša, podobne ako on teraz žiada od p. J. Sknltétyho (Slov. Denník, 1915, č. 159), prosil som ho listovné, aby láskavé poshovel reagovat na môj literárny pokus, kým ho nedokončím, lebo je širšie rozložený a tak čo prie behom pár statí nedopoviem, vyjasní sa dalšími ela­borátmi.

Pravda je teda nie v tom — ako to p. A. Ste

Prostonárodné slovenské povestí. Dosial vyšlo 9 sošitov. Cena l sošitu 60 hal., všetkých 9 sošitov spoln E 4*30

í l m i v r a j I S o 5 Historický román z časov Nerona, oá I f l l U V a U I S r H . Bienkiewicza. Prelozil Pavel HaLaic

K 9 -. l ř —

8 svazky s krásnymi illustráciami. Broäirované viazané

Spevy Sama Chalúpke. ^ ¾ ¾ % viazaný so zlatorezom .

Sládkovič Andrej, Svazok Q. Broširovaný.

viazaný

í-50 S p l « y b a a n l o l E . 6 . Sv. I. broš. K 1-80, viaž. E í-80,

»•-.8-80

Chýraik.

.

I

•) Seniorát poctil ho koBsistoriálnym sudcov- <á nft y c e n z i i môjho spisku Klerikalizmus a po Btvom a člentt/om sen. konventu. jkrokárstvo", zlomku to celej rečenej práce, udáva -

š*e aom "° požiadal vôbec nereflektovat, ale len aby | ma nevyrušoval v pokračovaní. Také deBidériam by i prezradzovalo slabost a chabost ducha, ako by som ; sa obával jeho výstupu; práve vzájomnou a slušnou jdišpntou som mienil mnohé objasnit. Preto jestli p. i A. Štefánek na mojich riadkoch „vidí znaky duševnej | pomatenosti", nech mu je čo západnému kultúrníJiovi pochúťkou na se i poukázat.

Királyhelmec, dŕja 26 ho augusta 1915. Frantii HaJmi,

duchovný nemocnice.

f Ján. Burian I

-¾¾

umrel na Vrútkach v noci s 29. na 30. augusta 1915. i Narodil sa roka 1856 v Porube v Orave, (ztadial] jeho spisovatelské meno Porob) gymnázium odbavilj v Kežmarku, prešiel na präparandiu v Kláštore pod! Zrnovom, kde si zaopatril učitelský diplom. Učitelská i službu počal v Sučanoch, kde vjbudol 2 roky, potom. prešiel do Záturčia, kde bol 28 rokov učitelem. Sieť do penzie a stal Ba areedátorom vrátčanského ma-j jetku Turčiaasko-3v.- martinskej Spořitelně. Bol celýi život neobyčajne pohyblivý, činný a pilný ako včela.' Dopisoval do novín najmä pädegogických, bs sám za- \ ložil pfidBgDgický časopis „Rodina a Škola". Aký bol S pilný, taký i rozšafný a gazdovlivý, vediac pri skrom i ňom plate záturčiansketo učiteľa shromáždit značný, majetok. Za ženu vzal si Amáliu Lehotskú, dcéru statkára J. Lehotského na Bystričke. Za naše národné i cirkevné dielo bol neúnavne agilný, kroka neurobil; bez propagovania národnej myšlienky, pri volbách vy-1

značil sa poučovaním ludu o tom., čo by im ku po-j koju a prospechu slúžilo. Znamenitý ekonom, poučoval j i svojich susedov a pomáhal im velidiť role a lúky.j S nebohým zmizne z nášho denne úžiaceho sa kruhu i markantná, všeobecne známa a ctená osobnost. Pohrab i odbaví BS dnes v utorok o 3. hod. Pokoj prachu jeho j a menu jeho dlhá, nehynúca pamät 1

Andrej Šustek. Drahný čas postrádali sme pestrej besedy nášho neúnavného Andreja Susteka. Mlčanie jeho sme nechápali a zoBtávali bez vysvetlenia. Teraz sa dozvedáme, že náš obľúbený besedničiar ochorel, a síce dost fežko, no nie nevyliečiteľne: na židoch. Prajeme mu skorého vyliečenia!

Herečka v nebezpečí života pri zkášaní filmo­vého dramatu. Filmové dráma, ktoré skoro změnit; malo na skutočné dráma, odohrávalo sa v tieto dni; v Dánsku. Miestom kde sa filmové dráma odohrá­valo, bol mlynský potok uedaleko mesta Ringe na ostrove Tinen. Tam konala sa zkáška dramata filmo­vého, pod vedením režiséra Roberta Divesena, v ktorom hrdinka padá do mlynského potoka a tam Ba naáia v najväčšom nebezpečí utopit sa. Do okolo na poliach nahromadilo sa veľké množstvo divákov. Veľký obdiv vzbudil u nich prirodzený spôsob, ako mladá herečka slečna Stella Lindova predstavovala ssénu utopenia. 1| Ale pomaly vyjasnilo sa divákom, že sa ta nejedná'

Zo Španielska. 2 5 é s . £ » i s d E y o e s t o v a t e f a K o r n e l a S t o d o l u .

FB^Záfif"' Cena K ! • - , poštou o 5 halierov viac. strán 68.

Dostat ? každom kníhkupectve i n vydavateľa

Kníbtlačiarskeho úč. spolku v T u r č i a n s k o m S v . M a r t i n e

(Turóczszentmárton).

Botto Ján, Spevy. läf^SStO; vo skvostnej vásbe K 4*80

U n l l v I n n l i n e n s »v*iok '• s podobizňou spi*

n o u y J a n , n a s u t , „ t̂elovou. BH>Í. K MC viazaný TO skvostnej polokoíenej viibe . . . K 6*60

I J V i é l i n Román od Světočára Hurbana Vajanskéhc. n U i l l I I . Broširovaný K 4 -

viazaný » 6-5;

Proti prádu, KÄlý,enyMMÓtílľ.8o.ltlÄí

viazaný . . > 4*— V o l n n f t i a Historická povést od Ľudovíta Knbániho W a i g U l l i a . cena «0 bal

V S k n t O C n e j S l n Z b C . penka-Preloáu Bohdana Škultéty. Cena K 1-80

S i n T i á f l í Vývin ich národného povedomia. Napísal Jalinŕ ttlUYttll. Botto. Sv. I. (roiobraný). Sv. II. Cena K 8--

Romänová, Bibliotéka, J^vl 7 sväzkov, obsahujú hlavne preklady diel popredných iao-rečových spisovateľov. Podrobný sosnám a ceny jednotli­vých sv&zkov dla náiho sosnamu kníh.

I í n v m á n v l T a r n l Pamätník na storoíie jehe mi/maitY narOl , narodenia. Soíit L . K ľ -l ^ I s i l l í i l f P i l t i Historická povést od Samuela TouiáiUtt.

Trenčiansky Matnš. gSSÄSÄÄ Povgst so života Slovákov od

.Feriencíkn. Cena 70 hni, Broi. . K 3-60 Viaž. „ 4'«0

Jedlovský učíte!, g L S. Torgsne?: Zápisky p o M a . v

Všetky tieto knihy majn na sk lade: Turčianskom Sv. Mart ine J. Gašparík, P. Kompií,

sasasgsaBMigasi ř.V,

P^

Kníhtlačiarsky účast spolok • Tvrdianskom Sv. Martins

odporúča poiornoi t i vefáctenéh* obecenstvu svoju m o d e r n e a na

elektrický pohon zariadenú

KNÍHTLAČIAREŇ. Akékoŕvek kuiht lat iarske práce, menovite: navštívenky, snúbenky, pozvánky, obálky, účty, plakáty, smútočné oznamy, listové papiere, obežníky, tabelly, cenníky, diela, účastiny atď. atď. vyhotoví vkusne

a za mierne ceny.

v JHosovciach Mil. Schmidt, v Liptovskom Sv. Mikuláši jFr. Klimeš, v Liptovskom Ružomberku Ján Párička, j Ján Valuch, Viktor Herle, v Novom Meste n/V. Andrej Fabian,

v Dolnom Kubíne J . Trnkóci, Jozef Neumann, v Bytči ! Vil. Sonnenfeld, v Trnave Adolf Horovitz, v Modre Šimon 1 Boháček, v Pezinku Alfred Klein, na Myjave Daniel Pa-

_ i žický, v Tisovci Frant. Hortenský, v Bpešti Budapeštiansky I i naklad, spolok, v Petrovci Pavel Kukučka, v Skalici Jozo;* ™ ;Teslík. v Košiciach Jul. Kus tra, v Kláštore pod Zniovom

f Jozef Stekláč, vo Zvolene P. Kellenberger, v ť rešporku i Sig. Steiner, na Starej Turej Ján Chorvát, vo Viedni J. Otto

(I. Gluckgasse 3), v P r a h e F. Topič (Ferdinandova třída), /. Olomouci R. Promberger, v Brne J. Barvič a J Novotný,

? V Pittsburgu, Pa . (v Amerike): M. Gazdík 1127 Hays Ave., ML Oliver Branch, Pittsburg, Pa.

ľ

JPr«B Ameriku „Národnle Noviny"

možno p ř e d p l a t i t i p r o s f r e d u í c t v o m P a p á n e k f K o v á č <Ss C®., kníhkupectvo,

886 Milwaukee Ave., Chicago, III. za COR u 4 doll. 75 centov ročne, sobotňajšie I doll. 25 centov ročne.

H S .••••>••••••» • ••••!•••••••••• ••••!

mr & c a b i n . r é t t o v r e d a k c i a o d p o v ě d n á .

Zodpovedný redaktor: 8T«losár H n r b a a . Majitel a vydavatel: Consortium F a r e ! BSttdr^ft a BpoL Xlažon a náklsdom Ksíbtlačfarskeho učaatinárskeho spolkc ? TarcissskODi Sv. M&rline.

m