decembra 1913.

Predplatná cena pr« Uhorsko a XSakůsbor

Ka celý rok . . 12 korúft K* pol roka . . 6 . '• K a s t v r t r o k a . . S .

Do o u d z o z e m s k a : do Nemecka . . 12 mariek; do Ruska . . . 7 rubloT-do Ameriky • • 4 dollar* TEĽEPtm 22—14.

Číslo 290.

•xpedlei*: Budapest VL, Ó-utca 8. « . San sa nutjd zasielať Täetkr

dopisy a predplatfcy. Sefranlroraaó listy a fcas-Menné dopisy naprijimajtt sau

Rukopisy sa a s m c a j a .

XEX.EFOS 22—14.

č í s l o z a 2 h a l i e r e Mimo dňa po nadali a

sviatku vychodia každý deň Hlavný reäakto?:

Dr ADÓÍ.F PECHÁNY Inserty rátajú sa dla. I&vueJ

tarify a platia sa vopred SgSSgSSSSSSTSSS Ľ'JJliKaílLJ..! • i»wi*.i!i.i.iľ.."'u.wii Liww'ja

Oísío za 2 haliera H H T

Vyzvanie a a jediný slovenský politický denník

„Slovenské Noviny". Ročník XXIX.

Z príležitosti nastávajúceho nového roku jak nových tak i doterajších ct. pánov predplati­teľov, ktorí majú v úmysle předplatit si náš časopis, úctivé prosíme, aby to uči­nili čím skôr, aby v doposielaní časopisu ne­nastaly nemilé zmätky. Časopis zasielame len tomu, kto sa vopred předplatí, lebo pri vy­dávaní denníka udržovanie v evidencii dlžníkov je nám nemožné. Aby sme však predplácanie učiniii ľahším, prijímame predplatok i na dva prípadne i na jedou mesiac.

Predpláca sa: na jedon mesiac 1 koruna na štvrť roka B koruny na pol roka 6 korún na celý rok 12 korún.

Zvláštne výhody dávame tým, ktorí náš ča­sopis rozširujú: Kto soberie JX razom pošle predplatok za piatich predplatiteľov, tomu na tú dobu zdarma budeme posielat „ Slovenské No­viny," alebo kto razom předplatí na 6 exemplá­rov, letore však môžu chodit rovno na dotyčných šiestich predplatiteľov, ten za šiesty exemplár nepotrebuje poslať predplatok.

Pánov predplatiteľov prosíme, aby svoje adressy písali zřetelným písmom.

Vydavateľstvo „Slovenských Novín" Budapešť, VI., Ó-uíca 12.

České školy." Časopisy národnostných horlivcov,

menovite tie, ktoré stoja v službe českých záujmov, teraz, v neobyčajnom čase, píšu o českých školách a dla svojej po­

vinnosti zase odporúčajú slovenským ro­dičom, aby svojich synkov posielali do českých škôl. Inokedy robily toto tie ča­sopisy na pečiatku školského roku. Že s odporúčaním českých škôl predstúpili te-

' r a ^ z a s e ^ budí podozrenie, že k l í k tomu pohlo Blíženie sfi nového roku, kedy Česi budú robiť .súvahu, nakoľko v ich službe stojace slovenské časopisy prospěly ich záujmom.

Naše stanovisko v otázke českých škôl pre Slovákovi je známé. My sme už viackrát poukázali na to, že študovanie slovenského šuhajka na českých školách alebo vyučenie sa slovenského chlapca ne­jakému remeslu u daktorého českého maj­stra nielen že n!u lieni nijak na prospech, ale mu je n a r o z h o d n ú š k o ­lí u. Na českých "^školách diplomovaný advokát alebo lekár môže praktisovaf len v Česku a tam veru jak pravotárov tak lekárov majú až nazbyt. Českú odbornú školu skončivší mladík, či obchodnú, priemyselnú, roľnícku alebo horársku, tiež sa doma, v Uhorsku, uplatniť nevie, lebo česká škola vychovala ho zodpovedne českým pomerom. Nenaučil sa štátnu reč madarskú, bez sa ani v obchode ani v priemysle ani pohnúť a nenaučil sa poznať pomery, medzi kto­rými žiť má. V Čechách ale takéhoto učeného proletariátu majú už veľký pre-zbyí. Celé rady českých odborne školo­vaných gazdovských, lesníckych, obchod­níckych mladíkov hľadá na uhorských pan-stvách a v obchodoch zamestnanie, lebo v Čechách zamestnania dostať nemôžu.

Že aký trpký je osud takého šuhaj­ka, ktorého rodičia nesvedomitými ná­hončími dali sa zviesť k tomu, že svojho synka dali vyučiť na českej škole alebo ho dali ku českému majstrovi na re­meslo, o tom dosť často dostávame po­nôs plné listy od týchto nešťastníkov. V Čechách zamestnania nedostali, lebo si Česi v českých mladíkoch môžu preberať. Kdeže sa teda tak mladík obráti, ak nie do svojej rodnej vlasti, ku ktorej ho pútajú rodin­né sväzky, otec, mať, bratia, sestry ? Tu ale neznajúc pomery, neznajúc štátnu reč madarskú zamestnania dostať nemôže. Lebo ved s češtinou ani v samom Česku sa upiatnií nemôže, nieto by sa uplatniť mohol v Uhorsku, kde z češtiny pražiad-neho osohu vziať nemôže.

Kto zdravé smýšľa, kto vie uvážiť, jaké škodlivé, často už osudné následky má česká škola alebo český majster na budúcnosť slovenského šuhajca, ten sa všemožným spôsobom musí postaviť proti gšeííom českých náhončích. Zbytočné je dokazovať, že škola len tej krajiny môže zdarné vzdelať a vychovať šuhaja, v ktorej krajine patričný sa narodil a v ktorej žiť i mreť bude. Len uhorské školy môžu zdanie vychovať a vzdelať synov jednej vlasti uhorskej. Kto proti - uhor­ských školám agituje, kto našich mladí­kov od uhorských škôl odhovára a do českých škôl naháňa, ten nielen že z vlasteneckého ohľadu zasluhuje odsúde­nia, ale zasluhuje odsúdenia aj z mrav­ného ohľadu, lebo na české školy a ku českým majstrom lifrovaných slovenských

Železný kríž. — Napísal: Parceval Gibbon, —

(Pokračovanie.) Jedna zpomedzi sem i tam knísajúcích sa

tieni odrazu sa divne zmenila. Nadporučík nastrašené odskočil na bok.

Za chrbtom mu zhasol plameň zápalky. — Aby to parom vzal, — mrmlal Schmidt

mrmle a znova zaštrkal sápalníkom.. Marx nebol vstave urobit jednoho kroka.

Tak sa mu zdalo, ako keby sa hlízo, celkom hlízo neho bolo pohlo čosi, akoby neviditeľné tiene šuehotaly vedľa neho, akoby, bezhlučné kroky kráčaly po pažiti.

Tvár mu podbehla krvou. Jeho naproti hrúzam, náhlym nebezpečiam tak vnímavá duša pod vplyvom tmavej noci mu takmer otupila silu. Nešikovným, tichým pohybom pravej ruky siahol po Sabii, ale mu telo náhle zmeravelo od hrúzy, keď bezprostredne vedia neho za-vznely nemecké slová :

— Nepohnite sa ! Nadporučík viac tušil, než videl, že tam

v povetrí, blízko jeho tvary zablyštala sa cieva pušky. Vtedy zasvietila po druhýkrát v ruke

poručíka Schmidía zápalka. Marx pri svetle tejto zápalky videl ostatné.

Videl neholenú tvár chlapa vysokej po­stavy, ktorý sa usiloval dostať sa medzi Schmidta a medzi neho. V pravej ruke držal ťažký revolver, ľavú ruku vystrel pozorne, tak­mer hapkajúc a chytro chytil nadporučíka Marxa za plece.

Nadporučík, sa nemohol ani pohnúť; sila mu ochroměla, nemal nič takého pri sebe, čím by bol mohol odpovedať na cievu proti nemu namiereného revolvera, odhodlaná, tmavá tvár jeho nepriateľa vzbudila uňho zmeravujúci strach.

Kecí ich osvietilo slabé svetielko plameňa zápalky, presvedčil sa, že medzi pňanii strov skrýva sa ešte viac, celá čata záhadných po­stáv. A zkúsenostou vycvičeného vojaka hned bol na čistom, že čo toto vlastne znamená. Toto mohla^byt menšia, odhaľujúcu službu ko­najúca čata nepriateľa, ktorá obíduc pravé krídlo jeho armády, teraz . chcela ukoristiť dvanásť vozov pušného prachu a výbušnej látky.

Strach urobil Marxa takým bystrozrakým, že na vnuknutie strachu uhádol skutočnosť. Ačkoľvek sa z celej svojej sily usiloval, nebol vstave odvrátiť oči od cievy rovno do tváre

namiereného mu revolvera. Tušil, cítil, že ľud­ské postavy bez hluku, ako nejaké tiene krad­nú sa napred a že do poly na zemi plaziaci sa ľudia, nesúc smrteľné nebezpečie, blížia sa ku poručíkovi Sehmidtovi.

Chcel kričať. Ale sa mu len chrypľavý chrkot vydral zo stisknutého hrdla, rovno do cievy revolvera.

Vôle mal ku kričaniu, ba mal aj smelosti, len fysická sila mu chybovala. Cieva, revolvera neúprosne mu mierila do tvári; a tuhá, od­hodlaná tvár za revolverom tiež bola takou pev­nou a neúprosnou, ako bralo.

— Pozriže, ako sa jagajú tieto kvety, sta teraz napadnutý čerstvý sňah, — ozval sa detinský, bezstarostný hlas poručíka Schmidta. Obdivuhodné . . .

Hlas poručíka odrazu umlkol. Aj on vi­del. Zahasil zápalku. V tej tichosti :;a oka-mženie, ktoré za týmto nasledovalo, nadporu­čík Marx rozmýšľal na tom, že ozaj čo videl a čo rozumie Schmidt z tohto všetkého ?

Bolo počuť plačlivý hlas, potom plieska­nie šable, ako keby Schmidt bol vytasil šabľu.

Ten človek, letory Marxa držal za plece, zakričal:

— Chyťte ho ! A záhrada za okamžeoie stala sa hluč

SiLOVENSSEE NOVIN* 18. decembru l^lQ

mladíkov uvádza na cestu, na ktorej si nenajdu istej budúcnosti, životnej po­staté. A človek bez tejto postaté je ho­tový tulák.

BvdapsW, 17. decembra. V i a n o č n é p r á z d n i n y s n e ­

m o v n e v y s l a n c o v . Snemovňa vyslan­cov pre zasedanie delegácie v stredu a vo štvrtok nevydržiava zasadnutie. Na piatkovom zasadnutí vybaví návrh zákona o predĺžení finančného vyrovnania s Horvatskom s niekol-kými menej významnými návrhami, ktoré na sobotňajšom zasadnutí aj v tretom čítaní od­hlasuje. Koncom decembra snemovňa vyslan­cov nude mat formálne zasadnutie, aby pre­vzala odkaz snemovne veľmožov o vybavení ná­vrhov. Vianočné prázdniny budú trvat do pro-striedka januára, kedy snem bude pokračovať v pojednávaní tlačového návrhu dotiaí, kým ho nevybaví. Medzitým minister vnútra Ján Sán-dor predostre návrh zákona o novom podelení volebných okresov, ktorý hneď po odhlaso­vaní tlačovej reformy príde na denný po­riadok.

Z a t l a č o v ú r e f o r m u . Mesto D j v i d é k za predsedníctva nadžupana Bélu Matkoviča vydržiavalo mimoriadne valné shro­mážděme, na ktorom pojednávali návrh, aby mesto vládu z príležitosti pojednávania tlačo­vého návrhu pozdravilo, ubezpečilo o svojej dôvere a podporovalo a aby ministerského pred­sedu grófa Stefana Tiszu zvolilo za svojho čestného mešťana. Návrh hol jednohlasne pri­jatý. Diplomu čestného meštianstva minister­skému predsedovi odovzdá deputácia pod ve­dením nadžupana a mešťanostu.

V y s l a n e c k é v o l b y v H o r v a t-s k u. V 88 volebných okresoch Horvatska v utorok sa previedly vyslanecké volby a síce s nasledovným výsledkom: Zvolili 15 mimo-strannýeh unionistov, 45 kandidátov horvatsko-srbskej koalície, 11 kandidátov Starčevičovskej strany, 10 kandidátov Frankovej strany a 8 kandidátov sedliackej strany. V 4 okresoch

prevedie sa užäia volba. Počet na základe uhor-sko-horvatského vyrovnania stojacich vyslancov činí teda 60 ; ku týmto treba pripočítať aj troch vyslancov sedliackej strany, ktorí tiež hb'zo stoja ku vyrovnaniu. Verejnoprávna opposícia dostala dovedna len 21 mandátov. Srbskí ra­dikáli utrpeli veľkú porážku, lebo nedostali ani jedného jediného mandátu. V Horvatsku výsle­dok volieb vyvolal velké uspokojenie a odušev­nenie. Vo večerných hodinách tiahol po uli­ciach Záhrebu faklový pochod a pred palotou bána sriadil bánoyi Skerleczovi srdečné ovácie^

K R A J I N S K Í S H E M. Snemovňa vyslancov na svojom utorko­

vom zasadnutí vybavila návrh zákona o stavaní železníc v Bosne, taktiež aj návrh zákona o reorganisovaní štátnej úětovnej stolice.

Návrh zákona o stavaní železníc v Bosne oboznamoval referent Ján S z a b ó a odporú­čal ho prijať.

Fiumánsky vyslanec Anton V i o V pouká­zal na udajné nebezpečia, ktorými tento návrh hrozí obchodu mesta Fiume a predostrel reso-lučný návrh, aby snem naložil vláde,^£k.y sa postarala o postavenie novibihäčskej železnič­nej čiary.

Pavel S á n d a r íutuje, že opposícia ne­berie účast v pojednávaní návrhu, čo nepripi­suje inému, ako tomu, že opposícia ani sama nevie, čo robí, ked neni prítomná. Potom zdĺhavé posudzoval návrh, ktorý neprijal.

Alexander D o b i e c z k y rozvinoval, že poneváč postavenie novibihäčskej železničnej čiary je zabezpečené, vláda sa postarala o zachránenie záujmov mesta Fiume. Návrh prijíma.

Ministerský predseda gróf Štefan T i s z a obšírne odpovedal na poznámky rečníkov a prízvukoval, že so. spokojnou dušou možno očakávať, že vybudovanie železničnej siete v Bosne prinesie Uhorsku národohospodárske vý­hody. Železnice sú aj so strategického ohľadu veľmi významné, preto návrh aj v záujme bez-bečnosti" monarchie odporúča prijať.

Nato snem návrh tak vo všeobecnosti jak po kratšej debatte aj vpodrobnostach odhla­soval.

Žatým referent Gejza A n t a l obozna-. moval a odporúčal prijať návrh zákona o re­organisovaní štátnej účtovnej stolice.

Snem návrh tak vo všeobecnosti jak v po-drobnostach bez debatty odhlasoval. \

Potom predseda navrhol, aby snem svoje

najbližšie zasadnutie vydržiaval v piatok a na tohto denný poriadok určil pojednávanie ná­vrhu zákona o finančnom provisoriume s Horvat­skom a viac menších návrhov.

Snem v tomto smysle vyniesol uzavretie a s tým sa zasadnutie skončilo.

Udalosti na Balkáne. Z Paríža oznamujú : Anglický veľvyslanec

parížsky Bertie z poverenia svojej vlády vyhľa­dal francúzskeho ministerského predsedu ** za­hraničného ministra DoumergoueíS a dal mu na vedomie, že anglická vláda svojim veľvy­slancom u tých velmocí, ktoré podpísaly ber­línsku smluvu, poslala obežný telegramm. Dľa obežného telegrammu anglická vláda čas vidí za súci na to, aby v e ľ m o c i v z á l e ­ž i t o s t i h r a n i c e j u ž n é h o Al­b á n s k a a o s t r o v o v v E g e j ­s k o m m o r i z a p o č a l y p o r a d y . Anglicko je toho náhľadu, že Grécko pri ustálení hranice južného Albánska prinútené bolo priniesť isté obete a preto Grécku na inom poli treba dať vynáhradu. Takáto vy-náhrada by bola, keby G r é c k o v y j m ú c o s t r o v o v I m b r o s a a L e m n o s a d o s t a l o v š e t k y o s t r o v y v E g e j s k o m m o r i . Ostrovy Imbros a Lemnos, ktoré ležia pri Dardanellách, nech zostanú v majetku Turecka, ostrovy Mytiléne a Chios ale nech zostanú neutrálne. Tieto dva ostrovy neslobodno ani opevnit, ani válečný prístav na nich postavit. Porady rozprestieraly by sa aj na tie ostrovy Egejského mora, ktoré Taliani obsadili. Jestli náhľadom Talianska je, že s Tureckom v Lausanne uzavretý pokoj už realisovali, v tomto páde Anglicko navrhne, a b y t i e t o o b s a d e n é o s t r o v y n e b o l y p r i v t e l e n é k u G r é c k u , l e ž v r á t e n é T u r k o m .

Domnievajú sa, že anglickí velvyslanci ešte tento týždeň sdelia veľmociam obsah obež­níka a neni vytvorené, že veľmoci ešte pred novým rokom začnú pojednávať návrh An­glicka.

Nemeckú vojenskú kommissiu, ktorej úlo­hou bude reorganisovať tureckú armádu, sultán v pondelok popoludní prijal na výsluchu. Krok, ktorý zastupitelia trojitej dohody urobili na porte v záležitosti nemeckej vojenskej kommis-sie, turecká tfaô ostro odsudzuje. Tak „Tanin" píše, že diplomatický krok bol ťažkou chybou a stojí v protivé s hlásanými pokojnými sna­hami.

Nový turecký vyslanec sofijský beg Fetii ustanovil sa u kráľa Ferdinanda na výsluchu, na ktorom mu odovzdal svoj poverujúci list hovo-

nou od hkiku sem i tam behajúcich, o pne stromov udierajúcich sa ľudí. Jedon vedľa nich spadol na zem a špatné zahrešil; Druhý kričal:

— Strieľajte ! Strieľajte ! —• Ticho ! — zakričal ten, ktorý držal

nadporučíka Marxa. Teda Schmidt ušiel. Ušiel, s vytasenou

šabľou v ruke, cez ovoený sad, ponad latkové šrámky ku dedine.

— Chodte ku šramkovej bráničke, — rozkázal Marxovi chlap s revolverom. — Ale pozorujte na seba! Nezabúdajte, že mám v ruke toto !

A to ,totoe bol revolver, ktorým ukazoval Marxovi cestu.

Nadporučík Marx sa zvrtol a pohol sa. Nohy ako keby mu boly zmeravely. Raz zastal, ale v tom okamžení pocítil na chrbte cievu re­volvera. Ak by bol čo len trochu dlhšie postál, boli by ho prestrelili.

Len jedno jedinké okamženie, za ktoré by vedel panovať nad svojou slobodnou vôlou, len jedno jedinká okamženie, za ktoré by sa vymanil z tohoto napnutého položenia! Ale mu toto okamženie nebolo dane. Pod nutno­sťou naňho namieresiej eievy revolvera presko­čil stanfaoso, hfáňŕfefl a HA nrofltrtftflkn hsad,-

skej čakal, kým bráničku aj jeho prenasledo­vateľ preskočí.

Teraz počul výstrely. Najprv len dva-tri, potom však celú palbu.

Chlap s revolverom bol už pri ňom. — Týmto sme vari už odbavili vašu di-

vísiu, — riekol. — Ľutujem, ale sme to mu­seli urobiť. Teraz vás prosím, chodte predo mnou ku dedine.

Asi o sto krokov dalej na prostriedku cesty ležal jedon mrtvý vojak, na ktorého pa­daly lúče mesiaca. Ked prešli vedľa neho, Marx jasne videl jeho postavu. Ležal hore-značky, ruky mal rozprestrelo, prsty mu držaly trávu, ako keby v matke-zemi bol hľadal po­sledné útočište. Jeho nahor obrátená, od muk zohavená tvár robila taký dojem, jako nejaké strašné „memento mori" (Pamätaj na smrtí). Padol na stráži počas konania svojej povinno­sti. Jeho puška, na ktorú bol nasadil bodák, tam ležala blízo pravej ruky, postil ju len vtedy, ked padol.

— Len dalej, — zahrmel na Marxa chlap s revolverom. — Len rovno napred 1 Ale čo je to?

Na protejáej strane ovocného sadu bolo videí sta krv červené svetlo, potom vyšľahol

i stĺp plameňov, obrovský, ku oblohe nebeskej

vznášajúci sa stĺp plameňov, ktorý sipel do ti­chej noci.

— Ach, ti prekliati naničhodníci! — skríkol chlap s revolverom. — Podpálili dom, blázni! Napred, chytro, alebo vás zastrelím, ako dákeho besného psa !

Von Marx sa zvrtol. Ani sa len nepokú­sil vytasiť šabľu, lebo by to aj tak bolo bývalo marné. Vedel, že odkiaľ pochádza oheň. Ho­relo humno, do ktorého boly vtiahnuté vozy s puš­ným prachom a výbušnými látkamL Teda Schmidt neušiel darmo! Muníciu vyhodil do povetria, aby sa nedostala za korisť nepriateľom!

— Teda strel, ty zlosyn 1 — zvolal nad­poručík Marx na nepriateľa. — Zastrel ma, ak sa ti páči, aj tak ste zle obstáli, už je po vás...;

Zem, povetrie a nebo zmenilo sa v je­don ako plameň červený chaos, ked dvanásť vozov výbušnej látky naraz vyhasilo. V straš­nom rachote obrovsky tlak povetria tak hodil o zem nadporučíka, ako keby bol býval len ľahkou triesočkou. Prv než by bol ztratil po­vedomie, pocítil, že je ranený, že strelili doň­ho, že zomiera. . . Potom ho zabalila tma, nž nevedel o ničom. Tam klesol na prostriedku vytrhanej cesty, pravá ruka klesla mu cez telo, ako keby bola chcela vytasiť šabíu. Takto bo neskoršie našli.

18. decembra i y i 3 . r£ľiIS££ NOl¥ÍSíY

riac, že sultán v dorozumení s vládou poveril ho, aby sa z celej sily namáhal zabezpečit úprimné priateľstvo medzi Bulharskom a Tu­reckom, ktoré majú vela spoločných záujmov. Král Ferdinand v svojej odpovedi vyhlásil, že on a jeho vláda sú tiež preniknutí potrebou priateľstva medzi dvoma národami. Susedstvo stvorilo tolko spoločných záujmov, že rovnako musia sa usilovat napomôcť všetko, čo môže viest ku uskutočneniu tohto cielu.

Král Ferdinand prijal na výsluchu aj nového nemeckého vyslanca sofijského dra Miehaellesa, ktorý tlumočil priateľstvo a úctu nemeckého ľudu voči Bulharsku, taktiež aj rumunského vyslan­ca Derussiho, ktorý prízyukovvl, že rurrďiQský král nakoľko si želá medzi Rumunskom a Bulharskom zpätuyiest dobrý susedský pomer. Kráľ nemeckému vyslancovi odpovedal, že ho hlboko dojíma priateľstvo a úcta, ktorými sa nemecký íuď chová voči Bulharom, pred ru­munským vyslancom ale dal výraz svojmu pre­svedčeniu, že city rumunského krála a vyvo­lenie vyslanca budú garanciou horlivosti, ktorú vyslanec venuje uskutočneniu cieľa.

Knieža Wieda dľa novších zpráv pro­striedkom januára posadia na trón Albánska. Nového panovníka do Albánska odprevadí me­dzinárodná flotta.

• ZPRÁVY ZAHRAMĎNÉ. Zahraničná politika Talianska.

* Talianska vyslaneeká komora pojednáva adressu na trónmi reč. V utorok v debatte zú­častnil sa zahraničný minister markýz San-Giuliano a nastínil položenie Talianska v európ­skej politike. Prízvukoval, že Taliansko žije v pokoji s celým svetom, so svojimi spojencami ale v najúprimnejšom priateľstve. Toto pria­teľstvo udalosti, ktoré sa v blízkej minulosti vo svete udaly, len ešte užším učinily. Zahra­ničný minister s najvrelejším uznaním sa zmienil o priateľskom sebadržaní sa Rakúsko-Dhorska voči Taliansku počas vojny v Tripoli-tánii a počas krísy na Balkáne a oznámil, že najbližšie vráti návštevu rakúsko-uhorského za­hraničného ministra grófa Berchtolda. Obšírne zaoberal sa s Albánskom, ktorého neodvislost Taliansko v najúplnejšom dorozumení s Rakú-sko-Uhorskom stvorilo.

Reč markýza San-Giuliana uspokojuje svet, že Taliansko novšie zápletky v európskej

Takmer celé dva dni minuly, ked ho bo­lasti upamätaly, že ešte žije, že patrí do sveta živých. Videl hrady v dočasnú nemocnicu pre­tvorenej dedinskej izby nad sebou. Pomaly za­čal rozmýšľať, že ako to bolo, že on tam padol pod holým nebom a teraz sa v akejsi špinavej izbe vzkriesil k životu.

— No, ako sme ? Horko-ťažko obrátil hlavu v tú stranu,

odkial počul hlas a jeho zrak padol na dobro­tivú tvar plukového lekára s dlhou bradou,

, ktorý s úsmevom hľadel naňho. — Konečne ste prišli k sebe I — zvolal

lekár. — Velmi dobre! Ale ešte nič nehovorte, potom, ked trochu zmocniete.

Jeho tučné, šikovné prsty pozorne ohma­taly pod obväzkom Marxovo čelo. Ranený sté­nal od boľasti.

— Kde som? — šepkal takmer neslyša-telne.

— Pst! — napomínal ho lekár. — Vy ležíte v jednom majeri, ktorý sme pretvorili v v nemocnici. Toto je jediný dom, ktorý sa po vašom hrdinskom skutku nesrútil. Nebojte sa, hoed budete lepšie.

'Pokračovanie nasleduje).

politike nevyvolá, svoje nároky s výsledkom tripolitánskej vojny považuje za splnené, z obsa­dených ostrovov Egejského mora svoje čaty od­volá a bude sa prispôsobňovaí ku ustanoveniam v Lausanne uzavretej smluvy, v smysle ktorej tieto ostrovy vráti Turecku. Taliansko uspoko-jac sa so SYQjimi úspecliami na novšie zveľa­denie svojho územia nemyslí a len na to bude pozorovať, aby status quo na východných časťach Stredozemného mora bolo udržané.

Vyhlásenia zahraničného ministra vysla­neeká komora prijala so živým súhlasom.

Euda,pclt, 17. decembra. Počas ie máme v Budapešti dnes jasné a stu­

dené. — Po krajino panovalo premenlivé, vetristé a zväčša vlhké počasie. Tetoperalúca klesá. — Krajinský meteorologický ústav preapovedá chladné počasie, mie­stami srazeniny (súah, dážcl).

Kráľ budapeštianskym chudob­ným. Jeho veličenstvo kráľ z príležitosti na­stávajúcich vianočných sviatkov budapeštianskym chudobným zo svojej súkromnej pokladnice da­roval 12.000 korún na palivo. Uhlie a drevo okresné predstavenstvá rozdelia medzi chu­dobných.

Vianoce vojakov. Minister vojny na­riadil, aby velitelia čiat vojakom dali dlhší vianočný urlaub ako po iné roky. Vianočný ur-laub vojakov bude trvat od poludnia 20. de­cembra do poludnia 2. januára.

Vymenovanie. Jeho veličenstvo kráľ farára v Nových Zámkoch Viktora Eberhardta a veľkotopolčianskeho farára dra Jána Bundalu vymenoval za čestných kanonikov ostrihomskej arcikapituly.

Novšia fra&cúzsko nemecká afféra. Z Paríža oznamujú, že na pohraničnej stanici Saint-Dié zatkli Nemca istého Schroera, lebo v opilom stave opakoval pre Francúzsko urážlivé slová poručíka Forstnera.

Budapeštiansky chlieb v Belehrade. Sdělili sme, že v Belehrade minulý týždeň pe­kári začali Štrajkovať a belehradský mešťano­sta telegraficky poprosil budapeštianskeho me­šťanostu, aby do Belehradu z hlavnomestskej pekárne dal posielať potrebný chlieb. Buda­peštiansky mešťanosta hned nariadil, aby v hlavnomestskej pekárni piekli toľko chleba, aby aj pre Belehrad postačil. Prvú zásielku buda­peštianskeho chleba na troch vozňoch rychlo­vlaku v piatok viezli do Belehradu, a od tedy pekárna každý deň posiela chlieb do srbského hlavného mesta. V pondelok 200 metrických centov chleba viezli z Budapešti do Belehradu, čím sa iste značne uľaví nedostatok chleba v Belehrade. Belehrad má síce 92.000 obyvate­ľov, ale v mnohých domoch si doma pečú chlieb. Belehradčania sa vraj nie veľmi vdacne obrátili k nám o pomoc. Najprv probovali v Bukurešti, potom v Osieku a v Zimonye. Len ked vysvitlo, že tieto mestá nie sú vstave za­opatriť Belehrad chlebom, obrátili sa Belehrad­čania ku budapeštianskemu mešťanostovi. Be­lehradčania chlieb z hlavnomestskej pekárne dostávajú za tú istú cenu, jako ho pekárna doma v Budapešti predáva. Povozné trovy platí mesto Belehrad.

Desať millionov nemocniciam. Z Londýna oznamujú, že nedávno zosnulý južno-americký millionár, direktor diamantovej spo­ločnosti „De Beer" Július Wernheer londýn­skym nemocniciam poručil 10 millionov korún.

Srútil sa tunel. Z Draždian oznamujú, že sa v blízkosti Chemnitzu tunel pod vrchom Terras v noci s pondelka na utorok práve vtedy zarútil, ked jedon osobný vlak jachal cezeň. Vozne dolámalo. Deväť ľudí zomrelo, 7 osôb bolo ťažko a 27 ľahšie ranené. Desať cestovateľov zmizlo. V pondelok večer na tom okolí pocítili zemetrasenie a myslia si, že toto zapríčinilo nešťastie.

Koľko poslucháčov majú uhorskí university. Minister osvety Béla Jankovidi nariadil dekanom uhorských universit, aby mi­nisterstvu osvety o počte poslucháčov polročne podávali zprávu. Na základe zpráv dekanov uni­versit ministerstvo osvety zhotovilo výkaz posiu-cháčpv uhorských universit v prvom semestri tohto školského roku. Dla výkazu na vedeckú universitu v Budapešti a v Koložvári a na budapeštiansku polytechniku na prvý semester tohto školského roku zapísalo sa spolu 13.210 poslucháčov. Bu­dapeštianska vedecká universita má 9190 po­slucháčov, z ktorých 3192 je na právnickej fakulte a na lekárskej 3054. Filosoíickú fakultu poslúchalo 11.92.Koložvárskauniveisitamá2302poslucháčov, zktorých 1352jena juridistickej,559nalekáwkeja 189 na filosofiekej fakulte. Na polytechniku prijali 2718 poslucháčov, z ktorých 1120 jena merníckej, 1055 na strojovo-merníckej, 334 na staviteľskej a 172 na chemickej fakulte. Na budapeštian­skej vedeckej universitě počet poslucháčov vzrá­stol o 376., na polytechnike o 393 anakoložvárskej universitě počet poslucháčov klesol o 41. Z vidiec­kych právnických akademií na prešporskú za­písalo sa 212, na košickú 157, na máramaros-szigetskú reformátsku 132, na šárospatakskú 139, na nagyváradskú 196, na jágerskú 89, na biskupskú v Pécsi 156, na debrecínsku 135, na kečkemétsku 100 a na prešovskú 264 poslu-cháčo;.

Vytvorení robotuioi Ganzovej fabriky v utorok ku hlavnému direktorovi Asbóthovi poslali deputáciu, ktorá žiadala porátanie mzdy robotníkov za vykonanú prácu. Hlavný direktor sľúbil deputácii., že fabrika naproti robotníkom v najvyššej miere bude povolnou, preddavok vôbec nikomu nestiahne, ale v záležitosti zpät prijatia robotníkov do práce direkcia fabriky len v najbližšie dni rozhodne. Direkcia v tomto ohľade má len tú žiadosť, aby sa robotníci vo fabrike nezaoberali so záležitosťami odbornej organisácie. Isté je, že fabrika predbežne ne­prijme zpät všetkých robotníkov, lebo sa vo fabrike za istý čas menej bude pracovať, ako obyčajne.

Štrajkujúci kominári v utorok znova vyjednávali so svojimi majstrami, ale ani toto vyjednávanie nemalo žiadúcneho výsledku. Ko­minársku prácu v hlavnom meste teraz konajú zodpovední faktori, tovaryšia, ktorí neštraj-kujú a učnia.

Koľko chleba pečú v hlavnomest­skej pekárni ? Hlavnomestská pekárna pred poltrefa mesiacmi o 2 haliere drahšie začala predávať kilogramm chleba ako dotiaľ a násled­kom toho bolo, že sa z jej chleba hned v prvý týždeň o 25.000 kilogrammov menej minulo: Dotiaľ totiž predala týždenne 210.000 kilogram­mov, po zdvihnutí ceny ale týždenne predala len 185.000 kilogrammov chleba. Dľa najnov­šieho výkazu hlavnomestská peuárúa predala už len 178.000 kilogrammov chleba do týždňa a jestli toto dalej takto pojde, tak pekárna za­vře svoje účty.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší poklad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, ked sa začneme hned liečiť. Kto trpí na žalúdkové bolasti a kŕče alebo nemá dobrého appe-títu, nech hned užíva „Kalvárske aromatické kvapky'. 20 kvapäk dostačí, aby přestaly hned všetky bolasti a napravily žalúdok. Cena flašky 50 hal. Poštou za­sielajú sa najmenej 4 flašky za vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Ku každej zá­sielke je priložený návod o upotrebení. Dostať u Dr Eugena Klittnera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Vezmite teda dopisnicu a píšte na túto adressu ešte dnes.

Zatknutý špion. Z Krakova oznamujú, že v Podgorici policia zatkla rakúskeho pošto­vého úradníka Antona Rutkieviča, lebo ho upo­dozrievajú, že špionil pre Rusko. Prekutali mu byt a našli uňho veľa na špehúňstvo poukazu­júcich vecí. Mimo Rutkieviča zatkli aj jeho troch spoluvinníkov.

Búrka. V Berlíne a na okolí v pondelok popoludní sa zamračilo, povstala búrka, spustil sa veľký lejak a padal ľadovec.

Peniaze nadobývať, pracovať a zarábať môžeme len úplne zdravými údami.Lámka,hostec,vytknutie údov, spáleniny, opuchliny a slabosť svalov nadobyté vlhkosťou a nastydnutím sú veľkými prekážkami zárobku. .

Doporúčajeme teda našim čitateľom pre také nepredvídané prípady mať vždy pohotové Fel-lerov bolesti utišujúci ,Elsa-Fluid." Jako sme sa sami presvedčili, lieči a tíši tento bolesti, občerstvuje a posilňuje svaly, poskytuje zdravý spánok a novú silu k práci. 12 sklenic za ô

kor. franko zasiela lekárnik E. V. Feller, Stu-bica, Centrála č. 21. (Horvatsko), ktorý o účin­ku tohoto rýchle a iste účinkujúceho Elsa Fluidu denne dostáva poďakujúce dopisy. Tiež Fellerove prečistujúce „Elsapilulky* 6 škatuliek za 5 kor. franko môže odporúčať našim čitateľom, o . . .

UEXSSSĽÉt N O V I N ? 18. decembra 1913.

Hrúzyplné nešťastie na želesnici. V utorok na úsvite jedon robotnícky vlak vie­zol nemeckých robotníkov z Krakova do Tar-nova. V jednom vozni vlaku následkom nepo­zornosti jednoho robotníka vybúšila flaša ben­zínu a vozeň sa zapálil. Vlak naskutku zasta­vili a robotníci vyskočili z vozňa na susedné koľajnice. Práve v tom okamžení uháňal tadiaľ krakovský rýchlik a zadlávil robotníkov, ktorí boli vyskočili na koľajnice. Ked rýchlik odbehol, na dráhe ležalo 8 mrtvých a viac ťažko ranených. Vyšetrovanie ustálilo, že rýchlik uháňal rýchlo-s£ou 100 kilometrov za hodinu, rušňovodič rýchlika i spozoroval nebezpečie, hamoval, ale pri závratnej rýchlosti sa mu nepodarilo zasta­vit rýchlik.

Tisíci Chvália všeobecne známy a oblúbený „Juno krém"_ mast na tvár, lebo kto ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špattaee flaky za krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik „Juno krému" stojí K 1-20 a k tomu pa­triace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed­nať tak, ked vopred zašlete K 2'30, za ktorý obnos do­stanete „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod o upotrebení bez všetkých iných poštových výdavkov. Kto ale nechce zaslat peniaze vopred, tomu i na do­bierku zasielame. Dostat u Dra Eugena .Flittuera v Banskej Bystrici (Beszterczebánya). Píšte teda ešte dnes na túto adressu.

Produkcia Pégouda. Chýrečný fran­cúzsky vetroplavec Pégoud v nedeľu na juvis-skorh cvičebništi lietadlo postavil si celkom kolmo vo výške 500 metrov, potom ho regulo­vaním kormidla začal točit okolo svojej osy, až sa lietadlo konečne tak rýchle vrtelo, ako ne­jaké detské vretienko a takto vrtiac sa spustil sa o 300 metrov nižšie, potom kolmo sletěl o 250 metrov ešte nižšie a konečne šfastne slietol na zem.

Elekt r ická železnica v Košiciach. Z Košíc oznamujú, že na tamojšej elektrickej železnici v piatok začaly chodit vozne na próbu. Na železnici náklad začnú vozit koncom tohto a osoby začiatkom budúceho mesiaca.

Londýn, 17. decembra. Námořnicky mi­nister Churchill v piatok na r>iekoľko dní príde do Paríža a odtiaľ odcestuje do Nemecka, kde zostane za jeden týždeň. Ceste námornícke­ho ministra pripisuje sa veľká politická vý­znamnost.

Paríž, 17. decembra. Senát včera zaobe­ral sa s interpelláciami predostretými v záleži­tosti programmu vlády. Senát 201 hlasmi proti 50 hlasom novej vláde odhlasoval dôveru.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsotka.

i a o. a tichého spoločníka so 4—S®O0 korunami ku dobre výnosnému dávnemu obchodu. Nabídnu-tia pod heslom „Kresťan" prosím poslať vydava­

teľstvu tohto časopisu.

sa l Najlacnejší prameň k ú p y !

7©® k u s o v äere z a K 8-TK 1 utešené pozlátené 36 hodín idúce präcisné kotvové hodinky i s peknou retiazkou presne idúce, za čo sa 3 roky garantuje, 1 hodvábny nákrčník pro pánov, 1 ihlica do nákrňníka z bielej massívnej paly, garant, nezlomitelná, 3 fajnové vreckové ručníky, 1 panský prsteň s nap, drahokamom, 1 cigár-špiq s nap. jantá­rom, 1 utešene krásne vreckové toalettné zrkadlo, mo' ment-fotograf, 1 jemný šparchôô na zuby zo 4 čiastok, 1 brošňa pre dámy .novota", 1 pár gombičiek do man-šett z double-zlata „Ideal" s pat. zámkou, 1 utešene krásný album pohľadníc obsahujúci rozličné najkrajšie obrázky na svete, o ktoré sa každý musí zaujímat, I utešená náhrdelná retiazka pre dámy z východných orientálnych perál, 20 najjemnejších dopisovacích pred­metov a ešte 610 rôznych predmetov, ktoré sú v dome velmi potrebné, všetko spolu s hodinkami, ktoré sú samy tolko hodné, stojí len K 3'75. Rozposiela na do­

bierku vývozný dom .LOUVRE"

F. WiradiscEs, HLrakau Sír. M/4. Nb. Zámena dovolená alebo peniaze zpät.

Frešporský Seehofer-ov bylinný balsam proti zapefienin, z lénra t r á v e n i a , pe« ôeňovym neduhom, lenivost i čr iev,ko­like, z la te] žila atá., je pravý len •

ochrannou známkou raka. • Dostat u dorábatela , ľ • •

LADISLAVA F0LDES EekáireňkŽe ľ v e a é m u r a k o v i

Presporok, Pozsony, č. 1. e Kkienio n a d o b i e r k a f ranko S 4.60b

srsl z t v a r y a r ú k ž e n s k ý c h konečne vykynoží so zodpovednosťou zák. chráne­

ným p'-o- Ónjřáj/ Qarnlví) S I 3 ť ods t raňu júc i slriediiom iWiíCIR OGIUSífi špec iá lny kozme­t i c k ý ú s t a v Ándrássy út 38. 1. em. Oproti Paríž­skemu bazáru. Neškodné manipulovanie bez bolesti. Okamžitý účinok ! Prevyšuje všetko dosavadně ! Chráňme sa napodobenín. Na vidiek prostriedok roz­

posiela sa diskrétne. Pä'äjä'rcia cellý dlsii. Sfflnsaspulffiuaetje c h ý b v krase.9šeí5*iaiíanEe twári SSFE p a r í ž s k e h o i. y. síésrsEs. SSročné ú č i n k o v a n i e . TeS. 157—f

ä Ltátrika, r h e u m a , trhanie v údoch, holenie v chrbte, keá sj zastranč a tvrdošijné, proli kterému už mnoho liekov upotrebovali, hned bude vylie­čené, jestli bolavý úd natřeme

Žoltánovon masťou.

J Zoltánova apatická, Budapešť.v- ^ ¾ ^

L aj c K é, doEss1© p o s i e f n é p e r t e . Uusncio perje ka drácaniu biele 1 K 20 hal, íepšio 2 K, drobné 3 E za kilo. Pekné biele driapané husacie perie kilo 4, o K, jemné páperisté K 6., naj­jemnejšie K 7, najlepšej sortv K 8.20. páperie hnedé K 0, hieie K 12, najjem­

nejší páper zpod pŕs K 14. Pri objednávke počnúc od 5 kg. Iŕanko.

Zámena dovolená. Za nezodpovedné peniaze zpftt,

SAGHSEL l7Mm, Budasest Vij., Dob-uici Ä!..

§ — ffprymi odunmMni vysnaoená — I

KálMI LÄIOS motor gy ára BUDAPEST, VI., Gyár-utoza 28. azam. Gazdovakámo obecenstva najlepšie odporúčajú

L̂AJOŠA KÁLlAI-hot^r komobilové m l a f a o i e gaialtúxj

tu^°ÄjSLÚptaázártikazavýt«5aámlaťbn! Jedine Jestvu­

júca novota !

Nojjednoduchejšia a najdokonalejšia motorová mláíacia garnitúra tejto doby.

Ľahko sa dá s nimi zachodif 1 bez strojníka, aj medzi slamou krytými domami.

Obrázkový skvostný cenník na poHadania «dmn» « franko.

Zbytky hodiace sa pre domácnosC, dobrej jakostí, 40 metrov v bielenom tovare, košelové flanely, košelové a äatové ze-fíry, oxfordy, modrotlač, šatový batist a po Vs tuctu vačkových ručníkov pre dospelých a deti za 17 korún, franko. Dĺžka zbytkov od 2J/2 metra vyššie. Zvláště do­brá jakost 19 korún. Vzorky zbytkov nemožno vopred poslať. Zásielky len na dobierku. Nehodiace sa ve­

zmeme zpät. Antonín Martinec, Červený Kostelec v

Čechách. tvrdá koža, bradovice na rukách a na tvári za jeden deň zmiznú po nfi-vaní f,Cannabin<c-a. Sklenica 1 koróna, s poštovým poplatkom 1 koruna 40 ha­lierov, 3 sklenice franko 3 koruny. Dostat všade alebo objednat moJmo u

dorábatela: D r . x X E S C H E., lekáreň Gyôr, 25. Hlavný sklad pro B u d a p e s t u lekárni J . Torôka, Király-n. 12.

Šijacie stroje. Nepočetné poďakovacie listy svedčia, že najdokonalejšie, každému cieľu zodpovedajúce š i j a c i e s t r o j e naj­lacnejšie možno dostať len u mňa asics: Singerka malá s nízkym ramenom za . 24 K Tá istá lepšia 28 , Tá istá, jako nová 32—36 . Singerka s vysokým ramenom . . . . 32—34 , Tá istá ako nová 3S—40 , Celkom nová fajnová . . . . . . . 60 „ Singerka silnejšia • . • 30 " Ringsehief, malý 52—56 , Ringschieí, malý, .iako nový . . . . . 80 , Ringsehief, malý, celkom nový . . . . 92 , Ringsehief, velký . . . . . . . . . 50—60 . Howe pre šustra 24—30 . Cylinder -. 50—60 , Obrázkový cenník na žiadosť zdarma pošlem.

ALOJZ HABÁN, m e c h a n i k

v B u d a p e š t i , WÍ!., izabells-lés' 3 .

aSaigl^fsešfianskas fbasa°sšsi s asi3as2saf m zsEačenásBi c i e n dňsi áS. sleesessílbra, — - — 1 • ' •

O b i l i e

Pšenica tisská „ st.-belehradská „ peštianska „ banátska

Raž prvotriedna „ druhotriedna . . ."

Jačmeň 1. triedy U. triedy . . . .

Proso 1 Ovos, prvotriedny . . . .

„ druhotriedny , . . Kukurica

Ďatelinové semeno hrubé

j Svinská mast, peštianska j Slanina mestská, 4kusová

Jakos? dla hekt

77—Y9 76—80 76—80 76—80

za 100

od

kot

21-55 21-25 2135 21-36

16-30 1C-20

13-85 13-40 14-50 15-30 14-60 14-00

120-00 150-00

131-00 108-00

kilogr.

do

kor.

22'25 22-i;"i 22M5 22-25

16-40 10-30

14-40 , 13-75

15:-.50 16-20 15-20 14-20

17000 180-00

132-00 109-00

| C e n n é p a p i e r e IPemaze

1

Š t á t n y ô l l i . (Za každých 100 korún.)

Prämiová pôžička z r. 1370. (200 korún)

Tissko-segedínska prämiová pôžička 4°/o Rakúska zlatá renta 4°/o

Z á l o ž n é l i s t i n y .

Kraj. poz.-úverkový ústav malfch gaz­dov 5°/o '

Uhorský pozemko-úverkový ústav 4°/o . Uhorská hypoték, úverková banka 4V2°/o

Ž r e b y

Spolku „Jó szív" ' Uhorského „Červeného kríža" Rakúskeho „ . . . . .

Talianskeho ,

kor.

101-00 83-25

232-00 S3-25

14í 00 105-25

84-00

95-50 9300 91-00

26-00 1500 31-00 53-00

4300

Tovar

kor.

101-50 83'45

237-00 S4-25

151-00 105-75

84-50

fi6-50 99 00 92 00

29-00 17-00 34-00 57-00 45-00

C e n n é p a p i e r e

Ú č a s t i n y ,

Prvá uhorská priemyselná b a n k a . . .

Uhorská kráL priv. triedna lotteria. . Rakúsko-uhorská banka Peštianska uhorská obchodná b a n k a . Prvá peštianska vlast, spořitelna . . . Prvá uh. všeobecná poist spoločnosť. "Fonciere" peštiansk? foist, ústav . . Salgó-tarjánska b a ň a n a uhlie Rima-muráňska S. T. železodielňa . . „Ädria" uh. morská paroplavba . . .

Košicko-oderbergská železnica Rakúsko-uhorské áf.átné železnice . .

P e n i a z e . Cisársky dukát Dvadsat-lrankovnik , .

Papierový rubel .

Peniaze

kor.

838 00 329 00 84100

173500 2047-— 382;>,._

17.400-— 1 5 . 1 0 0 -

745-50 642-50 579-00 810-— 709-00

11-44 19-01

117-70 2-53

Tovar

kor.

342 00 883 on 841-50

1785-00 2057--8880-j

17.600--15.200 -

390'- -747 00 64500 580-00, 820 00 709-501

11-49 1908

117-90 2-54

fl5^" z * obsah inSGPtov redakcia nViii zodpovedná. Tlačené na rotačnom stroji iaňiitlačiarne účastinárskej spoločnosF„Eupopa" v Budapeští,~Yl okr. Ó-utcza 12.

3¾

TELEGRAMMY.