ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

Kto stratil majetok, nestratil veľa.Kto stratil slobodu, stratil mnoho.Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

9vychádza od roku 1991roãník 29

september 2019cena 1 euro

V Jáchymove svoje stopy nehľadajte

Príbeh rodiny Vlnkovcovje tak˘ zloÏit˘ ako obdobie,v ktorom Ïili. Snúbenca mat-ky Doc. Ing. Jána Vlnku, PhD.,(1953) na smrÈ umuãili parti-záni, jej manÏel a otec Jánpoãas povstania partizánompomáhal. Odmena? Ilavaa Jáchymov. Îivotnú dráhuotca docenta Vlnku ovplyvni-la prvá svetová vojna. V nejjeho star˘ otec pri‰iel o nohua ako vojnov˘ invalid malnárok na vojnovú rentu, tra-fiku, alebo zadæÏen˘ hosti-nec. Vybral si hostinec. TakÏeJánov otec, tieÏ Ján, sa vyuãilza ãa‰níka, aby mohol pomá-haÈ otcovi. Paradoxne, keìstará mama zaplatila posled-nú splátku, pri‰lo znárod-nenie.

Odkiaº pochádzal vበstar˘otec?

Star˘ otec Rafael pochádzalz Noroviec, priÏenil sa do Bo‰ian, kde

sa narodil môj otec aj ja. Tam somchodil do ‰koly po piatu triedu. Otecpracoval u svojho otca v hostinci,chodil do Dubodielu a do Mote‰íc dopálenice po alkohol a poãas povsta-nia cestou odovzdával partizánomsprávy o pohybe vojsk a vojenskejtechniky. V Bo‰anoch bolo zoradi‰te

vlakov, ktoré potom i‰li tromi smermi- na Nové Zámky, Prievidzu a naTrenãín. Od partizánov dostal naprieskum fotoaparát Agfa, ktor˘mám dodnes. Ako ãa‰ník poznalveºa ºudí, od ktor˘ch získaval infor-mácie, ktoré odovzdával ìalej.

Pokraãovanie na 10. strane

Doc. Ing. Ján Vlnka, PhD. Foto Eva Zelenayová

Včí

sle

Ján Litecký ŠvedaZákazy a zamlčiavanie 2Eva ZelenayováMravný úpadok na pokračovanie 3

Helena HalkováKeď utekali brániť si kňaza 6Stanislav PorubčanV Zliechove spomínalina rok 1949 6

Ján KošiarV Rige rokoval výbor INTERASSO 4Juraj VrábelLeopoldov 2019 5

Otvorené listy RTVS a TA3 7Marián TkáčBoli sme aj budeme nesvorní? Dokedy? 9

NÁŠ ROZHOVOR

ZALOŽENÝ 1990

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Zákazy a zamlãiavanie boli – a akovidíme aj naìalej sú – typické nástrojeboº‰evikov. KeìÏe letn˘ oddych skonãila zaãína „sezóna“, treba sa opäÈ pripra-viÈ na to, ako nám súdruhovia a ich po-slu‰né deti budú zase dvíhaÈ adrenalín

svojimi spôsobmi a svojou propagandou, najmä v tzv.masmédiách, ktoré sú takmer bez v˘nimky v rukách ko-munistick˘ch a e‰tebáckych potomkov.

KeìÏe do budúcnosti nevidím, na ilustráciu ichspôsobov vyberiem iba dve veci z minul˘ch, relatívne ne-dávnych dní. NieÏeby toho nebolo viac, ale uvedené ve-ci sa ma dot˘kajú takreãeno osobne, aj keì nie sú zìale-ka také spektakulárne ako tie ão obsadzujú prvé stránkynovín, povedzme dúhov˘ koãovn˘ cirkus ãi „záchranco-via“ Markízy pred Meãiarom.

Zákazy vystupovaniaPrvá vec, ktorá ma mimoriadne vytoãila, bol návrat

zákazov koncertovania nevhodn˘ch umelcov. E‰te mámv Ïivej pamäti, ako som musel predkladaÈ svoje texty naschválenie, v‰elijaké aÏ neuveriteºné ‰ikanovania, ako ajto, ako in˘m interpretom nepomohlo ani len to, ak sanejakému súdruhovi v nejakej „kultúrnej komisii“ znepá-ãili, ão som osobne zaÏíval aj preÏíval. A ak nechceli gita-ry úplne zavesiÈ na klinec, tak im zostalo iba vyhrávaniena domácich Ïúroch. Aj preto tak „kvitla“ socialistická„kultúra“. Pamätníci urãite majú e‰te pred oãami titulyãlánkov ako napr.: „Nová“ vlna se star˘m obsahem, kto-r˘ch uverejnením súdruhovia ideológovia vÏdy zaãínalipohon na nevhodn˘ch umelcov, ak sa im zdalo, Ïe sú-druhovia muzikanti sa zase nejako príli‰ odviazali. Mimo-chodom, zo spevákov dodnes majú najväã‰ie bilbordy poSlovensku agenti ·tB. Toto som si fakt myslel, Ïe uÏ má-me dávno za sebou, „na veãné ãasy a nikdy inak“. Noboº‰evická úderka „Lep‰í Lamaã“ ma ºahko presvedãilao opaku a dosiahla zru‰enie koncertu legendárnej anti-komunistickej skupiny Zóna A na Rozálskych hodoch. Tí-to stachanovci pokroku, pardon, progresu mali dôvodpresne rovnak˘ ako za ãias Vasiºa Biºaka: „nevedeli sastotoÏniÈ s názorov˘m presvedãením ich interpreta“. Akovidíme, je to trochu sofistikovanej‰í slovník ako za on˘chãias, keì sa poukazovalo na burÏoáznych manipuláto-rov a diverzné centrály, ale primitivizmus presne ten ist˘.

A názorová diktatúra, o akej tak sugestívne písal Orwellãi Zamjatin.

Priekopníci dobrých vzťahovZamlãiavanie ãi polopravda je hor‰ia ako loÏ. Presne

tento druh lÏi sme mohli objaviÈ aj v ãasopise s nám po-vedom˘m názvom „Na‰e Svedectvo“, ktor˘ vydáva or-ganizácia s na‰im pôvodn˘m, no nimi „znárodnen˘m“názvom KPVS, kde je v spravodajstve uvedené, Ïe Ná-rodná rada 21. júna odsúhlasila novelu zákona o príplat-koch k dôchodku politick˘m väzÀom. No napriek miernepovedané neúprimn˘m reãiam pána Sandtnera o tom,ako on chce vylep‰ovaÈ vzÈahy medzi na‰imi organizácia-mi, nikde ani slovíãko o tom, Ïe tak prvotná iniciatíva nanávrh tohto zákona, ako aj celá politická práca a aktivitapre jeho schválenie vy‰la z vedenia na‰ej organizácie. Na-opak, napriek ná‰mu dlhodobému a dobromyseºnémupostoju sú to zo strany KPVS samé podrazy – od lanáre-nia na‰ich ãlenov do ich organizácie, aÏ po znevaÏujúcev˘roky na na‰u adresu, keì sa ich „post“komunistickínovinári p˘tajú na na‰u antikomunistickú organizáciu,ktorá im leÏí v Ïalúdku. Staãí si nalistovaÈ také SME.Vedºa spravodajstva o schôdzi NR SR dokonca umiestnilifotografiu ich delegácie v kreslách pre náv‰tevy parla-mentu poãas rokovania tejto schôdze. Evidentne preto,aby nejakému neinformovanému ãloveku zi‰lo na um:aha, toto sú asi tí udatní rytieri, ktorí nám vybojovali ten-to skvel˘ zákon... NuÏ ale, ão by sme nechceli od organi-zácie, kde je na najvy‰‰om piedestáli e‰tebák Srholec,krycie meno Skala, rozbíjaã organizácie politick˘chväzÀov, ktorú súdruhovia potrebovali oslabiÈ a ktorémusa neustále klaÀajú aÏ s orientálnou pompou.

Keì sme uÏ pri Srholcovi – neviem nakoºko má alebonemá v tom prsty KPVS, ale jeho socha, ktorú nejakísúdruhovia postavili pri Bráne slobody, má v‰etky znakyleninského rukopisu: len nejako prekryÈ pamiatky, ktorénie sú im naklonené. Veru, súdruhovia majú stále e‰tev zásobe kopu grifov, ako aspoÀ znehodnotiÈ a zohaviÈkoncepciu jedného pamätníka, ktor˘ bol veºmi dobreuroben˘. Tak v˘tvarne, ako aj symbolicky a aj umiestne-ním. Jednoducho: treba za ním postaviÈ e‰tebáka, abynaÀho dozeral. Veì ·tB strkala nos do v‰etkého.

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja � Vydavateľ: PV ZPKO, založený v roku 1990 pod názvom Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) � Šéfredaktorka: Eva Zelenayová � Redakčná rada: Ján Košiar (predseda), Ján Litecký Šveda,Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová � Adresa redakcie: 811 06 Bratislava, Obchodná 52 � Tele-fón: 02-5263 8156 � e-mail: uzpko@mail.t-com.sk � webová stránka: www.pv-zpko.sk � IČO: 00679879 � Cena jedného výtlačku: 1 EURO� Predplatné 10 EUR/kalendárny rok � Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. � Čislo účtu v Prima bankaSlovensko, a.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109 BIC: LUBASKBX � EV: 3851/09 � Tlač: PRINTLAND, s.r.o. � Nevyžiadané rukopisynevraciame � ISSN: 1338-404X � MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

Zákazy a zamlčiavanie

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Politickí väzni a obete komu-nizmu v Slovenskej republike mu-sia zásadne protestovaÈ proti návr-hu strany SaS, aby sa 27. jún stalpamätn˘m dÀom pre obete komu-nistického reÏimu na poãesÈ pa-miatky popraven˘ch ãesk˘ch mar-t˘rov. Tomuto návrhu ch˘bajú dvezákladné veci.

Tou prvou je slu‰nosÈ. Keì uÏniekto chce otvoriÈ otázku morálnej sa-tisfakcie pre politick˘ch väzÀov, mal bysa hádam s nimi poradiÈ. V na‰ejpôvodnej organizácii politick˘ch väz-Àov máme ich e‰te dosÈ a spoloãne bysme mohli nav‰tíviÈ aj nበústredn˘ pa-mätník na Cintoríne VrakuÀa, kde by simohli preãítaÈ mená desiatok Slovákovpopraven˘ch ãeskoslovenskou komu-nistickou ma‰inériou a op˘taÈ sa pria-

mo politick˘ch väzÀov, ako a na ãiupoãesÈ by si tak˘to deÀ predstavovali.

Druhá a zásadná vec, ktorá tomu-to návrhu ch˘ba, je akceptovaniedemokracie a jej procedúr. Ak niektododnes nechce akceptovaÈ realitua slovenskú ‰tátnosÈ ukazuje, Ïe nie jepolitik, ale fanatick˘ propagandista,presne ako komunisti. Za tak˘mitoºuìmi nakoniec vÏdy zostáva spálenis-ko. Toto, ão predloÏila SaS, sa v Ïiad-nom prípade nedá povaÏovaÈ za snahuo diskusiu, je to skôr protislovenskáprovokácia, umelé d˘chanie pre ãe-choslovakistickú m⁄tvolu. Veì azda uÏani Mongoli dobrovoºne neoslavujúsviatky svojich utláãateºov.

V na‰ej organizácii sme sa uÏdávnej‰ie zaoberali touto témou a pozvaÏovaní mnoÏstva mien (Ïiaº je ich aÏ

príli‰ veºa) sme do‰li k záveru, Ïe najv˘-stiÏnej‰ím dÀom na pripomenutieãerveného teroru by bol 20. feb-ruár, keì v roku 1951 boli popra-vení traja ‰tudenti trenãianskehogymnázia, Anton Tunega, AlbertPúãik a Eduard Tesár. V úsili t˘chtotroch ãlenov Bielej légie sú zosobnenéhlavné tri prúdy ná‰ho protikomunis-tického odboja: boj proti samotnémukomunizmu, boj za slovenskú samos-tatnosÈ a pevné kresÈanské presvedãe-nie. BlízkosÈ tohto dátumu právek „Vítûznému únoru“, ktor˘ boº‰evicitak v˘datne oslavovali 25. februára,môÏe byÈ veºmi symbolick˘.

Predsedníctvo organizácie Politickí väzni

Zväz protikomunistického odboja III. odboj

SLOVO NA ÚVOD

3

Dátumy sú dôleÏi-té. Preto: hlava ‰tátu26. augusta poskytlavyhlásenie k aktuálnejpolitickej situácii. Zne-pokojila ju Koãnerova

komunikácia a skutoãnosÈ, Ïe sa v nejobjavilo meno ‰tátnej tajomníãky re-zortu spravodlivosti. IbaÏe v Koãnero-vej komunikácii z aplikácie Threema saneobjavil azda len ten, kto nejestvuje.Koãner teda poskytol hlave ‰tátu príle-ÏitosÈ, aby naliehala na justiãné orgá-ny pred blíÏiacou sa voºbou predseduNajvy‰‰ieho súdu SR. Apelovala na ºu-dí v justícii, aby „podporovali z vlast-n˘ch radov t˘ch, ktor˘ch Ïivotn˘ prí-beh, osobná integrita a hodnoty budúzárukou, Ïe na zlú cestu sa uÏ nikdynevrátime“. Îeby kvôli ·tefanovi Ha-rabinovi, ktor˘ je jedn˘m z kandidá-tov?

O dva dni neskôr, 28. augusta, vy-menovala hlava ‰tátu za veºvyslancav Spojen˘ch arabsk˘ch emirátoch pria-mo Koãnerovho komplica Michala Ko-váãa ml. Pritom o.i. povedala: „Veºmisi Ïelám, aby ste sa pri v˘kone svojej

práce, podobne ako ja, snaÏili o pre-sadzovanie hodnôt SR...“ Aké hodno-ty predstavuje Zuzana âaputová?Ako jej b˘valá strana Progresívne Slo-vensko, ktorej sa prakticky nevzdala?Veì po prevalení drogovej aféry pred-sedu strany Michala Trubana nielenÏenezaujala Ïiadne stanovisko, ale jehopartnerku pribrala do svojho poradné-ho tímu...

Prezidentka âaputová apelovalana sudcov, aby podporovali t˘ch,ktor˘ch osobná integrita a hodnotybudú zárukou, Ïe sa uÏ na zlú cestunevrátime. Za Kováãom ml. je príbehpodvodníka, ktorého omilostil otec –prezident. Príprava veºvyslanca nepri-chádza zo dÀa na deÀ. Prezidentdostáva návrh, no nemusí ho akcepto-vaÈ. Na akú cestu sa vydala prezident-ka ‰tátu, keì podvodníka posiela dosveta, aby reprezentoval Slovensko?

Náhodou som sa ocitla na vrátniciSlobodného vysielaãa, keì esbeeskáraoslovili dvaja policajti v civile. Práve bolhosÈom tohto internetového rádia

Vladimír Meãiar. Vysvitlo, Ïe hºadajújeho redaktora Martina Bavolára. Re-lácia bola na konci, vraj ho poãkajú.IbaÏe Bavolár odmietol prevziaÈ si odnich predvolanie na v˘sluch, rozãuºo-val sa, Ïe uÏ deväÈkrát ho polícia vypo-ãúvala iba preto, Ïe hovorí pravdu.

Pri tej scéne som si nevdojak spo-menula na kniÏku Kanál od AntonaSeleckého. Opisuje v nej situáciu ºudí,ktorí sa vzopreli komunistickému reÏi-mu. Sám autor bol jedn˘m z nich.Záznamy z vy‰etrovacích spisov akobyani neboli spred novembra ’89. Naprí-klad: „V manifeste nelegálnej organi-zácie Hnutie za obãiansku slobodua demokraciu pre v‰etk˘ch, uverejne-nom v Bratislavsk˘ch listoch sa hruboskresºujú pomery v âSSR tvrdením, ÏeÏijeme v dobe hlbokého mravnéhoúpadku celej spoloãnosti a v nedemo-kratick˘ch pomeroch.“

Je smutné, keì práve hlava ‰tátuje t˘m reprezentantom mravnéhoúpadku, z ktorého sme sa dosiaº nevy-manili.

Eva Zelenayová‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Mravný úpadok na pokračovanie

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Otvorený list poslancom NR SR

V dÀoch 2. – 4. augusta som sa ako podpredsedaINTERASSO zúãastnil rokovania jeho v˘boru, ktoré sa tento-raz konalo v Rige, hlavnom meste Loty‰ska. Na‰a partnerskáorganizácia Latvijas politiski represïto apvien¥ba (LPRA)pripravila bohat˘ program.

Zi‰li sme sa v‰etci piati ãlenovia predsedníctva: Dr.Christian Fuchs (Nemecko), Octav Bjoza (Rumunsko),János Lengyel (Maìarsko), Pïteris Simsons (Loty‰sko)a na stretnutí sa zo Slovenska okrem mÀa zúãastnil aj ná‰predseda Ján Liteck˘ ·veda.

Pracovnú ãasÈ sme zaãali hneì v piatok 2. augusta ve-ãer. Predseda Christian Fuchs predniesol správu o ãinnostiod 23. kongresu v rumunskom Bra‰ove (2018). Zúãastnil saviacer˘ch medzinárodn˘ch stretnutí v Berlíne a Bruseli. Nabudúci rok by mal byÈ ìal‰í kongres, hºadáme teda miesto,kde by sa mohol usporiadaÈ. Okrem Bruselu padli návrhy naTiranu i Bratislavu. Tak˘ kongres je znaãne finanãne nároã-n˘, priãom hlavnú ãasÈ nákladov hradí hostiteºská organizá-cia. Na Slovensku sa kongres INTERASSO konal v roku 2003v âastej – Papierniãke. Bol v poradí jedenásty.

Pozitívne sme prijali informáciu o úspe‰nej publikáciio dvadsiatich dvoch kongresoch INTERASSO, ktorá vy‰lav roku 2018 a uÏ je k dispozícii vo v˘znamn˘ch kniÏniciach‰tátov, kde máme ãlenské organizácie. Je v nemãine a jejnázov je Damit die Stimmmen der Opfern nicht verahl-len – dokumentation der 22 Kongresse der Internatio-nalen Assoziation ehemaliger politischer Gefangenerund Opfer des Kommunismus von 1991 – 2016 (Abyhlasy obetí nezmækli. Dokumentácia 22 kongresov INTE-RASSO – Medzinárodnej asociácie b˘val˘ch politick˘ch väz-Àov a obetí komunizmu za roky 1991 – 2016.) Kto by malzáujem, niekoºko kusov e‰te máme v centrále PV ZPKO. Ho-vorili sme aj o webovej stránke www.interasso.de, lebo má-me moÏnosÈ uverejniÈ na nej základné informácie vo v‰et-k˘ch jazykoch ãlensk˘ch organizácií.

Fuchs končí vo funkciiPredseda IA Christian Fuchs ãlenom v˘boru oznámil,

Ïe na ìal‰ie obdobie uÏ kandidovaÈ zo zdravotn˘ch dôvo-dov nebude a Ïiadal ãlenov predsedníctva, aby hºadali nové-ho predsedu organizácie. On navrhoval mÀa, ja som v‰aktrval na tom, Ïe to musí byÈ niekto z nemeckej organizácieUOKG, nakoºko sídlo INTERASSO je v Berlíne, kde je organi-zácia riadne zaregistrovaná na Ministerstve spravodlivostiSRN. Najbliωí kongres na budúci rok musí rozhodnúÈ o no-vom predsedovi organizácie.

Peteris Simsons, ktor˘ nás na rokovaní predsedníctvav Berlíne v roku 2015 informoval o problémoch s v˘stav-bou Múzea nacistickej a sovietskej okupácie a rád prijal ajna‰e podpisy pod petíciu za zriadenie tohto múzea, nám te-raz s radosÈou oznámil, Ïe v programe máme aj náv‰tevutejto budovy a in‰titúcie. V sobotu 3. augusta popoludnísme v priestoroch tohto múzea na‰e stretnutie v˘boruINTERASSO aj zakonãili. Hoci toto múzeum nie je ‰tátnou

organizáciou, chodia sem v rámci svojich oficiálnych náv‰tevaj zahraniãní ‰tátnici, politici a diplomati. Ak by ste boli v Lo-ty‰sku a v Rige, urãite ho nav‰tívte. Vstupné je dobrovoºné.Adresa: Rai¿a bulvÇris 7, Riga.

Prišiel aj prezident republikyV sobotu 3. augusta predpoludním sme absolvovali

pekn˘ sprievodn˘ program. V Ik‰kile, jednom z najstar‰íchmiest Loty‰ska, sa kaÏdoroãne v prvú augustovú sobotu ko-ná najdôleÏitej‰ia akcia loty‰sk˘ch politick˘ch väzÀov a na-vrátiv‰ích vyhnancov zo Sibíre, stretnutie politicky prenasle-dovan˘ch a ich rodinn˘ch príslu‰níkov a priateºov. Tohto ro-ku si b˘valí vyhnanci a politicky prenasledovaní pripomenuliaj 30. v˘roãie zaloÏenia svojej organizácie LPRA.

MoÏno aj vìaka peknému poãasiu, za ktoré verejnepadla vìaka Pánu Bohu, pri‰lo do prírodného amfiteátrav Ik‰kile vy‰e 2000 ºudí, ãlenov LPRA, príbuzn˘ch, mládeÏe,detí a priateºov. Ako zahraniãná delegácia INTERASSO smedostali ãestné miesto, osobne sme mohli pozdraviÈ prezi-denta Loty‰skej republiky Egilsa Levitsa, b˘valého prezi-denta Raimondsa Vejonisa, predsedníãku loty‰ského par-lamentu Inaru Murnieceovú, poslankyÀu europarlamentu(ktorá má ‰tatút politicky prenasledovanej) Sandru Kalnie-teovú ako aj viacer˘ch ãlenov loty‰skej organizácie politic-k˘ch väzÀov a vyhnancov na ãele s jej predsedom IvarsomKalkisom. V‰etk˘ch nás pozdravili prezident i ostatní vzácnihostia a slovo dostal aj predseda Intearsso ChristianFuchs.

Loty‰skí sibírski vyhnanci svojim priateºom priniesli knihuznámej loty‰skej filmovej reÏisérky Dzintry Gekovej Skola Si-b¥rijÇ, ktorá obsahuje osudy 112 deti, ktorí na Sibíri preÏili.Jedn˘m z nich je aj nበkolega Pïteris Simsons. Musel ísÈ dovyhnanstva spolu s matkou, keì mal len jeden rok. Jehootec uÏ tam, v Tomskej oblasti na Sibíri, bol... V roku 1941bolo z Loty‰ska odvleãen˘ch 15 000 a v roku 1949 aÏ45000 ºudí.

ThDr. Ján Ko‰iarpodpredseda INTERASSO

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

V Rige rokoval výbor INTERASSO

Egils Levits, prezident Loty‰skej republiky a vedºaneho zºava Ján Liteck˘ ·veda a sprava Ján Ko‰iar.

Foto archív

Ako kaÏd˘ rok, aj tohto roku sa 24. augusta v Leopol-dove uskutoãnila pietna spomienka na nespravodlivo a proti-právne väznen˘ch politick˘ch väzÀov komunistick˘m re-Ïimom. Zaãala sa sv. om‰ou v rímskokatolíckom kostole sv.Ignáca. Hlavn˘m celebrantom bol riaditeº Arcibiskupskéhoúradu v Trnave vdp. Peter ·imko, koncelebrantom nበdu-chovn˘ otec vdp. Ján Ko‰iar. Na zaãiatku sv. om‰e hlavn˘celebrant spomenul, Ïe aj Pán JeÏi‰ bol súden˘ a odsúden˘ nasmrÈ, po ktorej nasledovalo zm⁄tvychvstanie. Z kázne vdp.·imka sme sa dozvedeli, Ïe aj jeho otec bol politick˘m väz-Àom v Leopoldove, odsúden˘m za velezradu. PreÏil samotky,pri Ïivote ho drÏala modlitba a nádej. Vyzval v‰etk˘ch prítom-n˘ch, aby vo svojich kríÏoch a trápeniach sa spájali s JeÏi‰oma nikdy nestrácali nádej.

Slávnostn˘ akt kladenia vencov sa uskutoãnil pri pamät-nej tabuli na múre väznice za doprovodu hudby Ministerstvavnútra SR a ãestnej stráÏe posádky z Hlohovca. Za PV ZPKOpoloÏili veniec duchovn˘ organizácie Ján Ko‰iar, jej podpred-seda Rafael Rafaj, predsedníãka RO PV ZPKO v Pre‰ove MáriaDvorãáková a ãlenovia L˘gia Machoviãová a Juraj Vrábel.

Po kladení vencov prítomn˘ch privítal predseda KPVS Pe-ter Sandtner. Vo svojom prejave poukázal na históriu vznikustretnutí politick˘ch väzÀov a ich rodinn˘ch príslu‰níkov v Leo-poldove. Zosnul˘m politick˘m väzÀom bola venovaná minútaticha. Za politick˘ch väzÀov prehovoril Pavel Polka, ktor˘ bolväznen˘ v ãase normalizácie. Michal Mikloviã, riaditeº sekcieÚPN spomenul, Ïe aj keì politickí väzni stratili fyzickú slobo-du, nestratili v‰ak slobodu myslenia a svedomia. Ivan Eºko,generálny biskup Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku vyjadrilúctu t˘m, ktorí platili stratou slobody za náboÏenskú vierualebo politické presvedãenie. Vdp. Peter ·imko skon‰tatoval,Ïe pravda je mocnej‰ia ako ideológia. Pravda síce skonãila na

kríÏi, ale ostala nesmrteºná. Du‰an VaÀko z Ústredia ekume-nickej pastoraãnej sluÏby v OS SR a OZ SR, väzensk˘ kaplánv Ilave rozprával o nespravodlivo stíhan˘ch. Milada Blatná pre-hovorila za KPV âR. Leopoldovskú väznicu nazvala väzen-sk˘m Vatikánom. Podpredseda Spolku nositeºov odkazu Já-chymovského pekla Leo Îidek pripomenul utrpenie mnoh˘chslovensk˘ch politick˘ch väzÀov, ktorí boli väznení v jáchymov-sk˘ch komunistick˘ch koncentraãn˘ch táboroch a preÏili tamjáchymovské peklo. Prejav ukonãil s odkazom, Ïe nesmiememlãaÈ.

Po ‰tátnych hymnách âR a SR pokraãoval program klade-ním vencov k pamätníku zavraÏden˘ch príslu‰níkov väzenskejstráÏe, prehliadkou expozície histórie väzenstva na Slovenskua bol ukonãen˘ na b˘valom väzenskom cintoríne pri symbo-lickom hrobe neznámeho väzÀa.

Juraj Vrábelãlen redakãnej rady Svedectva

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Leopoldov 2019

Kladenie vencov v Leopoldove. Foto archív

Musím to povedať na rovinu, čiže pre niektoré skupiny „nekorektne“. Nová ideoló-gia, propaganda a mediálne štvanice zašli už priďaleko. Mám pocit, že sa vraciame do 50.rokov. Nikdy by som nepripustil, že do tohto nového hlavného budovateľského prúdu sazapoja aj politickí väzni. Pietnym spomienkam v Leopoldove chýba už len čestná strážnejakej mládežníckej organizácie aktivistov tretieho sektora... Aj tento rok sme boli prileopoldovskej väznici, ale neprehovorili sme. Nesplnili by sme totiž očakávania organizá-torov, aby prejav predstaviteľa PV ZPKO bol korektný, čiže „pozdravný“.

V 30. roku od pádu komunistického režimu by sa žiadal odpočet, kam sa demokra-cia a spoločnosť dostali; aká je miera našej slobody a ľudských práv. Nie nejakej z menšín,ale väčšinovej spoločnosti. Kto iný ako politickí väzni a ich rodinní príslušníci vedia lepšiezhodnotiť, čo bolo a čo je? Pretože mnohé nie je v poriadku a nie je to len za múrmi väze-nia, ale všade. Prispôsobovanie sa novým vetrom, novým „hodnotám“; sebakontrola, či pí-šete a hovoríte tak ako sa očakáva; či neprídete o zamestnanie, lebo nie odbornosťou, alepostojmi nevyhoviete; či nepoužijete zakázané slová, termíny a označenia chránených to-temov tohto systému. Lebo inak – korekcia!

Áno, toto „leopoldovské“ slovo na prevýchovu tých, čo nejdú v prúde je aktuálne nanajväčšej sociálnej sieti. Prevezmete článok, kde je v nadpise „zakázaný pojem“ (pozn. -

výrok kardinála Burkeho) – a na mesiac vás dajú do digitálnej korekcie: na sociálnej sietiste de facto v samotke – bez kontaktu. A takýchto normalizačných opatrení súčasného ko-rektného systému by sme našli až-až. Preto bývalí členovia tretieho odboja nemôžu mlčať,nemôžu sa dobrovoľne dať do korekcie a byť povinne korektní. Preto poviem otvorene, žek leopoldovskej väznici nechodíme k „tabuli“ na jej múre, nepotrebujeme vedieť, kto jutam dal, odhalil, ktorí papaláši tam vtedy boli a v akých funkciách. My potrebujeme ho-voriť o tom, čo väznica predstavuje pre slobodného, suverénneho občana a kriticky zdra-vého človeka – izolovanie osobnosti, zatvorenie úst, zamknutie slobody slova, prejavu,názoru, uväznenie práva na vyznanie viery, pluralitné informácie s právom na kritikurežimu a systému... Nepotrebujeme ceremonializmus, zdravice, ale úprimnosť – odvahupostaviť sa opäť proti novému ideologickému šialenstvu. To zjavne oveľa viac poteší dušemŕtvych muklov, ako stužky s formálnym ubezpečením, že nezabúdame. Lebo ak myzabudneme na podstatu života, slobody a demokracie, čo potom tá mlčiaca väčšina, ktoráprežije akýkoľvek režim a má pocit, že veď nejako bolo, nejako bude. Lebo ak to pôjdetakto ďalej, my vieme ako to skončí.

Rafael Rafajpodpredseda PV ZPKO

Nekorektne o korektnom Leopoldove

Bolo to 8. júla 1949, teda presnepred sedemdesiatimi rokmi, keì zaz-vonili kostolné zvony a ºudia utekaliz poºa do dediny brániÈ si obºúbenéhokÀaza Michala âaneckého. Pred farousa sústredilo mnoho ºudí. ReferentaMiterpacha a príslu‰níka ZNB Kováão-cyho hnali aÏ na koniec dediny. Tamna Miterpacha ãakalo osobné auto, nok˘m doÀ nastúpil, vystrelil na trochprenasledovateºov, ktorí ho uÏ nemoh-li ohroziÈ.

Druh˘ deÀ uÏ pred ‰iestou hodi-nou obec obsadilo vojsko a príslu‰níciZNB. Zaãalo sa vy‰etrovanie, priãomºudí bili a tr˘znili. Vypoãúvali okolo stoosôb, stíhali 42, odsúden˘ch na pod-mieneãné a nepodmieneãné tresty bo-lo 35 a to od dvoch mesiacov do ‰ty-roch rokov. Odsúdili aj gravidnú Máriu

Fiºovú, ktorá vo väzení trpela hladom. Pri príleÏitosti okrúhleho jubilea

na vzburu ºudí voãi prenasledovateºomkÀazov sa 5. júla konala v Heºpe spo-mienková slávnosÈ. Úãastníãky vzburyporozprávali svoje svedectvo prítom-n˘m a prihovoril sa aj podpredseda PVZPKO ·tefan Novák. Na spomienkovej

slávnosti sa zúãastnili funkcionári a ãle-novia regionálnej organizácie PV ZPKOv Banskej Bystrici, ktorí ozdobili ven-com rímskokatolícky kostol Nanebo-vzatej Panne Márii v Heºpe.

Helena Halkovápredsedníãka RO PV ZPKO

Banská Bystrica

V Zliechove sa 19. júna konalapietna spomienka na udalosti tzv.Katolíckej akcie, keì ‰tátna mocpotrestala veriacich obyvateºov zato, Ïe zabránili ‰ikanovaniu miest-neho kÀaza za ‰írenie pastierskeholistu svojho biskupa. Slávnosti sazúãastnili ãlenovia poboãky PVZPKO Ilava – PovaÏská Bystrica,ãlenovia RO PV ZPKO v Trenãíne,hostia z trenãianskej poboãky PVZPKO a miestni obyvatelia.

SlávnosÈ sa zaãala sv. om‰ou, ktorúcelebroval miestny kÀaz, Paed Dr. Mi-lan Kozák a dekan Mgr. Alojz Potoãiar.Obaja kÀazi poãas sv. om‰e pripomínaliúlohu a správanie sa miestnych poãas

tragickej udalosti v roku 1949. Predse-da poboãky PV ZPKO v Ilave vo svojompríhovore priblíÏil priebeh a sled uda-losti roku 1949, ktoré predchádzalivzbure obyvateºov Zliechova.

Starosta Zliechova Ing. Anton Mi-ko kon‰tatoval, Ïe je chválihodné pri-pomínaÈ si dejinné udalosti vo svetledne‰nej doby. Kyticu kvetov k pamät-nej tabuli poloÏila Hedviga Slivková,pani Ronecová zo Zliechova prednieslaslávnostnú báseÀ. Skvelú atmosférupietnej slávnosti v krásnom prostredízliechovskej krajiny pod majestátnymStráÏovom dotvorili miestne Ïeny ma-riánskymi piesÀami.

Po spoloãnej fotografii slávnosÈukonãili krátkym posedením s mal˘mobãerstvením na miestnej fare.

Ing. Stanislav Porubãanpredseda RP PV ZPKO

PovaÏská Bystrica, Ilava, Púchov

Nitra milá NitraAko zvyãajne aj tohto roku sa ãle-

novia regionálnej organizácie PV ZPKOv Nitre zúãastnili Pribinov˘ch a Cyrilo-metodsk˘ch slávnosti pod názvom Nit-ra milá Nitra 2019.

Konali sa od 4. do 7. júla a vyvr-cholením bola tradiãná Cyrilo-metod-ská púÈ na Svätoplukovom námestí.Niesla sa v znamení 1150. v˘roãia smr-

ti Kon‰tantína filozofa. Hlavn˘m cele-brantom sv. om‰e bol biskup Msgr.Franti‰ek Rábek.

Po sv. om‰i sa spoloãne vybrali dokancelárie PV ZPKO, kde Jozef Turãek,Margita Lukni‰ová, Mária Libiedziková,Mária Horedeková, Agáta Fi‰erováspolu s predsedníãkou regionálnej or-ganizácie AlÏbetou Loudovou spomí-nali na obdobie svojich perzekúciia porovnávali s dne‰kom. (al)

ZAZNAMENALI SME

6

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Keď v Heľpe bránili kňaza

Spevácky zbor Benediktus z Heºpy. Na laviãke zºava Paulína Filová, vedºanej jej dcéra Mária Filová, nasleduje Paulína Melková, Anna Mestanováa Anna Maková. Foto Anna Benãátová

V Zliechove spomínali na rok 1949

Úãastníci pietnej spomienky v Zlie-chove. Foto archív

Svätoplukovo námestie v NitreFoto archív

Otvorený list generálnemu riaditeľovi RTVS Jaroslavovi Rezníkovi

Nejdeme sa rozpisovaÈ o zásluhách politick˘chväzÀov na povalení neºudského totalitného komu-nistického reÏimu, len spomenieme, Ïe okrem bojaproti komunizmu a za kresÈanskú vieru to boli práveich snahy o slovenskú samostatnosÈ, ktoré privádzalina‰ich ºudí do neºudsk˘ch koncentrákov a na popra-viská. Aj keì sa v‰etko po novembri 1989 neuberaloideálnym smerom, najväã‰ím a neoddiskutovateºn˘mv˘sledkom demokratického úsilia bolo vydobytiedemokratického práva na sebaurãenie a z tohovypl˘vajúcej slovenskej samostatnosti.

Preto väzÀov komunistického reÏimu, ktorí za tie-to snahy nev˘slovne trpeli, mimoriadne mrzí rozhla-sová prezentácia v‰elijak˘ch obskúrnych zdruÏení,ako napr. Post Bellum v relácii „Nበnovember 1989“,ktoré chcú prekryÈ autentick˘ hlas politick˘ch väzÀov

a ktoré túto samostatnosÈ spochybÀujú. Nota benev suverénnej Slovenskej republike a v rozhlase, kto-r˘ vo svojom názve nesie aj Slovensko.

Preto Vás Ïiadame, aby RTVS uÏ koneãne prestalabyÈ platformou na roz‰irovanie ãesk˘ch ‰ovinistic-k˘ch snáh, ktoré vÏdy stáli nielen za vykorisÈovanímSlovenska, ale ich hlavn˘m cieºom bolo poãe‰tenieslovenského národa, teda súãasn˘m jazykom pove-dané, zloãin genocídy.

ZároveÀ Vás Ïiadame, aby ste pri príleÏitosti 30.v˘roãia novembrov˘ch udalostí dali priestor aj poli-tick˘m väzÀom komunizmu a ich rodinn˘m príslu‰ní-kom, aby uÏ koneãne zazneli autentické svedectváºudí, ktor˘ch pevn˘ morálny postoj by mal slúÏiÈdne‰nej mládeÏi ako vzor pri hºadaní svojej Ïivotnejcesty a vzpriameného a ãestného postoja k svetu ajza najÈaωích okolností.

Predsedníctvo organizácie Politickí väzni

Zväz protikomunistického odboja III. odboj

Otvorený listgenerálnej riaditeľke TA 3Martine Kyselovej

Nielen pre b˘val˘ch politick˘ch väzÀov, ale precelú na‰u spoloãnosÈ sa blíÏi najväã‰í sviatok demo-kracie – 30.v˘roãie zvrhnutia komunistickej diktatúry,ktor˘ si pripomíname ako ‰tátny sviatok 17. novem-ber – DeÀ boja za slobodu a demokraciu.

V tejto súvislosti predpokladáme, Ïe va‰a televí-zia bude pokr˘vaÈ nielen v tento deÀ, ale aj v tieostatné toto v˘znamné jubileum. Politickí väzni, kto-rí za totalitnej krutovlády trpeli za svoje presvedãe-nie, vieru alebo odpor proti tyranii, ideológii marx-le-ninizmu a diktatúre jednej strany oãakávajú, Ïe spo-loãnosÈ a najmä slobodné médiá si ich v‰imnúa prejavia záujem o ich svedectvo. Je nesporn˘m fak-tom, Ïe bez ‰tyroch generácií politick˘ch väzÀov po-ãas éry studenej vojny by komunizmus nielen na Slo-vensku, v âechách, ale ani nikde inde neodstúpil takºahko a bez krviprelievania. Preto vás touto formouchceme poÏiadaÈ, aby ste do programu a plánov, naj-mä diskusií zaradili aj b˘val˘ch, e‰te Ïijúcich politic-k˘ch väzÀov, prípadne ich najbliωích rodinn˘ch prí-slu‰níkov, ktor˘ch utrpenie bolo takmer rovnaké. PrespoloãnosÈ a najmä mlad‰ie generácie je nepochybne

dôleÏité osobné posolstvo ºudí – veteránov III. (proti-komunistického) odboja o tejto ére, praktikách pro-pagandy, prenasledovania, potláãania základn˘chpráv a ºudsk˘ch slobôd i následnej ‰ikany ºudí druhejkategórie.

KeìÏe ide o ºudí síce e‰te ãul˘ch, ale v pokroãi-lom veku, roztrúsen˘ch po celom Slovensku, v prípa-de záujmu radi sprostredkujeme stretnutie s nimi,aby mohli vydaÈ priame svedectvo z tejto éry. Z toh-to dôvodu by sme privítali, keby ste nám vበzáujemoznámili deÀ-dva dopredu. âlenovia vedenia na‰ejorganizácie vám budú k dispozícii, rovnako aj detipolitick˘ch väzÀov – na‰i ãlenovia, ktoré rovnako tr-peli a boli diskriminované. Neustále mediálne per-traktovanie tzv. salónnych disidentov je skreslenéa vytvára dojem, Ïe odporu proti komunizmu sa ve-novali len ekologickí aktivisti ãi intelektuáli, ão nevy-stihuje poãet vy‰e 72 tisíc rehabilitovan˘ch politic-k˘ch väzÀov v roku 1990 na Slovensku, priãom znaã-ná ãasÈ postihnut˘ch z 50. rokov sa uÏ slobodynedoÏila.

V oãakávaní va‰ej odpovede

Predsedníctvo organizácie Politickí väzni

Zväz protikomunistického odboja III. odboj

NA AKTUÁLNU TÉMU

7

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Krátko po druhej svetovej vojne saãeskoslovenská vláda zaviazala, Ïe vyÈa-Ïenú uránovú rudu na na‰om území bu-de bez adekvátnej náhrady dodávaÈ vte-daj‰iemu Sovietskemu zväzu. V tom ãasesa v Západn˘ch âechách nachádzali jed-ny z najväã‰ích svetov˘ch loÏísk uránu.

Ostrov je mesto v karlovarskom kraji, leÏiace na úpätíKru‰n˘ch hôr. V miestnej ãasti Ostrova - Vykmanov sa na-chádzal najÈaωí a zdraviu naj‰kodlivej‰í komunistick˘ tábor,v ktorom v neºudsk˘ch podmienkach pracovali politickí väzni.V˘stavba OTK Vykmanov bola uskutoãnená v roku 1950.Tvoril ju komplex budov – vrátnica, príjem materiálu, miest-nosti pre úpravu rudy, kancelárie a v˘robné dielne. V roku1951 - 1954 bol postupne vybudovan˘ Nápravn˘ pracovn˘tábor (NPT) L so ‰tyrmi dreven˘mi barakmi. Barak ã. 1 boladministratívny, kde sa nachádzali kancelárie pre bachárovspolu s predná‰kovou sieÀou, kde nech˘bal obraz KlementaGottwalda, ‰íriteºa komunistickej zloãinnosti. A ão bolozvlá‰tne, v kanceláriách museli byÈ akváriá, ktoré pripomínalitr˘zniteºom, Ïe väzÀov musia maÈ stále pod kontrolou a neu-stále sa na nich dívaÈ, ako na rybiãky. V druhom baraku bolipolitickí väzni, ,,nebezpeãní“ odporcovia totalitného reÏimu,‰tvrt˘ bol kÀazsk˘. V treÈom baraku boli sluÏby. (Kino, ambu-lancie pre lekárov, holiã a ostatné.) Za ním bola kuchyÀa.V spodnej ãasti dvora bola ãasto preplnená drevená korekcia.V tábore boli premnoÏené krysy, ktoré sa ãasto zdrÏiavaliokolo kuchyne a sociálnych zariadení. Veºk˘ dvor a ostatnéãasti tábora boli obohnané päÈvrstvov˘m drôten˘m plotom,ktor˘ bol napojen˘ na elektrick˘ prút. Pri plote bola nahraba-ná vrstva piesku, aby bolo vidieÈ kaÏdú stopu, ak by sa niektopokúsil o útek.

Národná kultúrna pamiatkaDnes je nav‰tevovaná iba VeÏa smrti. Táto dominanta

bola v roku 2008 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatkua v tomto roku bola zapísaná aj do zoznamu svetového de-diãstva UNESCO.

UÏ samotn˘ názov VeÏa smrti naznaãuje, Ïe tam sa malikonãiÈ Ïivoty politick˘ch väzÀov. Tábor bol oznaãen˘ písme-nom L, ão znaãí likvidaãn˘. Práve v tom tábore vznikol aj ná-zov MUKL – muÏ urãen˘ k likvidácii.

Vo VeÏi smrti a v tábore L sa spracovávala uránová rudazo v‰etk˘ch baní z Jáchymovska, Pfiíbramska (kde sa na-chádzala najkvalitnej‰ia ruda v republike), ale aj z ostatn˘choblastí. Do jednotliv˘ch baní v lágroch sa fáralo a dolovala sauránová ruda, ktorá bola upravovaná drúzganím na men‰iekusy ‰peciálnym náradím, ktoré je moÏné vidieÈ v Jáchymovev ‰tóle ã. 1. Takto upravenú rudu väzni nakladali do dreve-n˘ch alebo kovov˘ch debien. Nákladn˘mi autami T 111 bolidopravené na rampu do tábora L vo Vykmanove. Z náklad-

n˘ch áut väzni vyná‰ali debny so surovou rudou, odtiaº bolaexpedovaná do tzv. rádiometrie. Tam boli meracie prístrojena urãovanie uránovej rádioaktivity podºa Geigerovej stupni-ce. Pri urãovaní kvality rudy boli zamestnané ruské Ïeny, kto-ré oznaãovali bedne písmenom A alebo B, ão znamenalo sil-ná alebo slabá ruda. Slabá ruda sa sypala voºne do vagónov.Silná sa prekladala na druhú rampu. Väzni ju sypali do boxova pomocou veºkého transportéra sa dopravovala do VeÏesmrti, kde sa najprv pomlela a potom bola expedovaná navrchné poschodie. VeÏa smrti má sedem poschodí. Technic-k˘m zariadením uránová ruda prepadávala cez obrovskékovové sitá, ãím sa triedila aÏ do posledného poschodia.Vytrieden˘ kvalitn˘ urán pomocou dreven˘ch palíc ukladaliväzni do plechov˘ch barelov vysok˘ch asi 50 cm. KaÏdádebniãka musela váÏiÈ najmenej 80 kg. Barely sa ukladalik sebe v poãte 250 aÏ 300 ks. Potom sa nakladali za prísnychbezpeãnostn˘ch podmienok do vagónov.

Bez ochranných pomôcokPri v‰etk˘ch triediacich a manipulaãn˘ch prácach s urá-

nom väzni pracovali bez ochrann˘ch pomôcok a v nevhod-n˘ch pracovn˘ch odevoch. Pri triedení uránu bol vo VeÏi smr-ti tak˘ prach, Ïe nebolo vidieÈ väzÀa, aké pracovné úkony vy-konáva. Mohutné spojené vráta v rohu tábora, stráÏenédvoma veÏami, sa pri príchode a odchode vlaku otvárali.V tom ãase bol v tábore vyhlásen˘ nástup väzÀov a uskutoã-Àovalo sa ich sãítavanie, bez ohºadu ãi bol deÀ alebo noc,dáÏì alebo fujavica so snehom. V dobách intenzívnej ÈaÏbyprichádzal a odchádzal vlak aj dvakrát denne. To znaãí, Ïeboli ‰tyri nástupy, vôbec sa nebral ohºad, Ïe niektorí väzniboli po noãnej smene.

Súprava dennej a posteºnej rádioaktívnej bielizne sa me-nila raz za tri t˘Ïdne. Letné a zimné obleky sa pouÏívali aÏ doroztrhania. Pracovalo sa ‰esÈ dní v t˘Ïdni, ãasto aj v nedeºu.Okrem nedostatoãného obleãenia trpeli väzni aÏ do roku1954 chronickou podv˘Ïivou, ‰ikanovaním, brigádami popracovnej dobe a nevyhovujúcim hygienick˘m vybavením.V tábore bola umyvárka len so studenou vodou.

Podºa prepoãtov si t˘mto peklom pre‰lo pribliÏne 600politick˘ch väzÀov. Patrili medzi nich biskupi, kÀazi, profeso-ri, dôstojníci, vysokí ‰tátni úradníci, tí, ktor˘ch chcel reÏim zli-kvidovaÈ. Medzi známych väzÀov, ktorí tam pracovali patrili:kÀaz teológ a disident Jozef Zvûfiina, Karel Pecka, zakladateºK 231; zo Slovenska blahoslaven˘ Titus Zeman, don AndrejDermek, plk. Korda alebo katolícky kÀaz a filozof LadislavHanus. Následkom zlej stravy, ÈaÏkej práce a rádioaktívnehoÏiarenia veºa väzÀov zomrelo. ÎivotnosÈ väzÀa v takom prost-redí bola zväã‰a jeden aÏ tri roky. Tábor bol zru‰en˘ 26. má-ja 1956.

VeÏa smrti ostáva dnes veºmi zl˘m svedectvom zloãin-nosti komunistického reÏimu u nás, ale aj na celom svete.

(Pokraãovanie v budúcom ãísle)

Juraj Vrábel

ZAZNAMENALI SME

8

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Jáchymovské peklo – Uránová GolgotaII. ČASŤ

Máme ko‰até dejiny, akurát Ïe na‰edeti nimi „nezaÈaÏujeme“, na‰e v˘-znamné dátumy a mená nie sú vytesanédo stél na na‰ich námestiach - napokontie stély, pylóny ãi obelisky vôbec nemá-me, a pokus o „stoÏiar“ (ozaj preão takémeno?) pri parlamente „vraj farmári“,

ktovie k˘m in‰pirovaní (zaplatení?), obsypú hnojom!A keìÏe na‰a údajne verejnoprávna dvojbodka chcenás aÏ do totálneho vyãerpania len zabávaÈ a nepoúãanás o plusoch z na‰ej histórie (o mínusoch rada), skú-sme teda ãistiÈ tehliãky, ktoré sú v základoch na‰ej prí-tomnosti. Tak, alebo aj tak.

SlovenskosÈ v ãasoch, keì Slovensko na mapáchnebolo, posilnilo 12. júna 1819 vymenovanie Alexand-ra Rudnaya za ostrihomského arcibiskupa. Ten sa ne-hanbil: „Slavus sum, Slavus ero – et si in cathedra Pet-ri essem, Slavus maneo (Som Slovák a Slovákom osta-nem – aj keby som bol na Petrovom stolci, ostanemSlovákom)“. V seminári v Budíne zaviedol slovenãinupopri nemãine a maìarãine, a keì ho pápeÏ v roku1828 vymenoval za kardinála, za svojho osobného ta-jomníka si vybral Juraja Haulíka (1788-1869), ktor˘ sao desaÈ rokov stal sídeln˘m biskupom v Záhrebe a v ro-ku 1856 prv˘m chorvátskym kardinálom.

Učiteľský ústav – prvý v monarchiiV tom istom roku (1819) spi‰sk˘ biskup Ján Pyrker

zaloÏil v Spi‰skej Kapitule uãiteºsk˘ ústav s vyuãovacímjazykom slovensk˘m, ako prvú ‰kolu na prípravupedagógov v celej monarchii! A aj keì v roku 1879maìarizaãné zákony nanútili aj tejto ‰kole vyuãovacíjazyk maìarsk˘, slovenãina ostala vyuãovacím pred-metom.

V tom pozoruhodnom roku 1819 posilnil sloven-skosÈ aj príchod Jána Kollára na post evanjelickéhokazateºa do Pe‰ti. âoskoro (1824) mu tu vy‰lo slávnedielo Slávy dcéra, o dva roky na to zaloÏil Slovensk˘ ãi-tateºsk˘ spolok spolu s Martinom Hamuljakom a v ro-ku 1834 dokonca Spolok milovníkov reãi a literatúryslovenskej, priãom on myslel „ãeskoslovenskej“. Kollárdo smrti zotrval na stanovisku jazykovej a kultúrnejjednoty „ãeskoslovenskej“ a prudko útoãil na ‰túrov-cov, dokonca sa aj podpisoval ako âechobrat Proti‰-túrsky. Teda Ïiaºbohu aj tak - a zaãalo sa to uÏ v roku1803, keì na evanjelickom l˘ceu v Bratislave zriadiliKatedru fieãi a literatury „ãeskoslovanské“. Tá my‰lien-ka sa zrodila v hlavách prívrÏencov ãeského jazyka naãele so superintendantom banského di‰triktu Marti-nom Hamaliarom a Bohuslavom Tablicom a mala zacieº „neutralizovaÈ“ ãinnosÈ Bernolákovho Tovari‰stva.Hºa, slovenská „svornosÈ“ v ãasoch bujnejúcej maìa-rizácie!

Tá katedra v‰ak na‰Èastie pre‰la prerodom a v ãa-soch ªudovíta ·túra sa stala semeniskom slovenstva.Pri odpovedi na otázku „preão?“ dostaneme sa k me-nu takmer cez neznámeho katolíckeho kÀaza Jozefa·ãasného. Ten ako farár pôsobil v DraÏovciach a Mo-ãenku, ale dôleÏit˘ bol jeho pobyt ako kaplána v Uh-rovci. Tu sa spriatelil s ªudovítom ·túrom a získal ho nastranu Jána Hollého, autora básnickej skladby Svato-pluk (1833), ktorá tak mocne in‰pirovala národne za-nieten˘ch Slovákov. Slová Hurbanove: „VyznaÈ vámmusíme, Ïe sme sa Slovákov milovaÈ a za nich sa potiÈpriuãili od nesmrteºného básnika slovenského, zo ‰kolyBernolákovej po‰lého, Hollého“.

Stretnutie ‰túrovcov s Holl˘m bolo tou kvapkou,ktorá prelomila ich ãechofilstvo práve v ãase, keì onoohrozovalo slovenskosÈ. Vtedy bolo rozhodnutie preslovenãinu podºa Francisciho „strmhlav˘m skokom dostudenej a hlbokej vody... My sme v‰ak Slováci a ne-máme potrebu svoju individualitu zaprieÈ. Ak by smetoto urobili vo vzÈahu k âechom, naão sa Maìaromprotivíme? Preão neprijmeme rad‰ej ich reã, ako sa dá-me trápiÈ a prenasledovaÈ a trpíme rad‰ej, akoby smev pokore sa podrobili mocnej vôli BoÏej, ak je taká?“

Palicovanie za slovenčinu·tiepiÈ sa na báze spisovnej reãi bolo nemúdre

v ãase, keì uhorsk˘ snem z roka na rok sÈaÏoval ÏivotNemaìarom. Keì po roku 1806, ktor˘ sa zvykne po-kladaÈ za zaãiatok systematickej maìarizácie Sloven-ska, zaãali aj slovenské stolice uvádzaÈ maìarãinu akorokovací jazyk sãasti aj preto, Ïe ch˘bala unifikovanáslovenãina. V roku 1828 vo Vespréme pred stoliãn˘mdomom uÏ palicovali na dere‰i evanjelikov z Lajo‰-Ko-márna, ktorí ako Slováci nechceli prijaÈ nanútenéhomaìarského kÀaza. A kaloãsk˘ biskup Pataãiã dal predsvojím ka‰tieºom vyÈaÈ po 12 palíc kaÏdému zo svojichpoddan˘ch, ktorí sa opováÏili hovoriÈ po slovensky.Práve vtedy sa Slováci nevedeli zjednotiÈ a zosilnieÈ. Ichneskor‰ie protesty – Michala Kuniãa, katolíckeho pe-dagóga z Bánoviec nad Bebravou, ãi evanjelickéhokaplána Samuela Hojãa z Tisovca uÏ nijako nepomá-hali.

V Kráºovstve uhorskom voºnomy‰lienkar Jozef II.,naklonen˘ nemãine, „rozh˘bal“ Maìarov a tí potomostatné národy monarchie. Aj pod hrozbou zneuzna-nia: „Cudzí, ktorí tu u nás Ïijú a maìarsk˘ chlieb jedia,musia lebo hneì preã odísÈ, alebo za to, Ïe tu budúsmieÈ ostaÈ, musia sa nauãiÈ nበjazyk“! A voº-nomy‰lienkári dnes v „kráºovstve európskom“, totiÏv EÚ a teda aj u nás, zavádzajú bezbreh˘ liberalizmusponiÏujúci v‰etko národné a kresÈanské. A my, kon-zervatívni Slováci, zase ostaneme nesvorní? Dokedy?

Marián Tkáã

KULTÚRA

9

Boli sme aj budeme nesvorní? Dokedy?

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Pokraãovanie z 1. stranyPri jednej razii ho Nemci zatkli

a uväznili v topoºãianskej väznici, kdebol väznen˘ aj Albín Grznár. Partizániprepadli väznicu a spolu s Grznáromu‰iel aj otec za pomoci väzenskéhostráÏcu Mlyneka. Chvíºu sa schovávala keì zistil, Ïe ho nehºadajú, vrátil sado práce v hostinci. TieÏ spomínal, ÏeAlbín Grznár bol neskôr ranen˘ a poo‰etrení ho zasiahla guºka do hlavy.IbaÏe v boji by bol zastrelen˘ inak, niedo tyla. No história to nespomína,lep‰ie znie zahynul v boji, ako záker-nou guºkou zozadu.

Ako preÏívala vojnu va‰a rodi-na?

Obdobie 40. rokov bolo zvlá‰tne.Otec pracoval v hostinci pre svojuovdovelú matku a koncom vojny sastal spojkou pre partizánov. Jeho bratbol vojakom Slovenskej armádyv Banskej Bystrici. Najskôr dostal vy-znamenanie, potom, keì vojskoustupovalo cez Pohronsk˘ Bukovec,sa vojaci zbavovali uniforiem. Otecspomínal, Ïe krajania, ktorí nechcelinastúpiÈ na front si pomáhali t˘m, Ïesa prihlásili do gardy, ão ich oslobodi-lo od vojensk˘ch povinností. Osobnenimi poh⁄dal, ãasto mi ich ukazovala menoval. Boli medzi nimi aj jehokamaráti, spoluÏiaci, ale z nejakéhodôvodu ich nemal rád.

A ão mama?Mama mala in˘ osud. Bola zasnú-

bená s letcom Slovenskej armádyv Banskej Bystrici (asi to boli Tri du-by). Keì bol na „opu‰Èáku“ v Cimen-nej, chytili ho partizáni a umuãili. Usi-loval som sa o Àom nieão dozvedieÈ,ale zatiaº sa mi nepodarilo zistiÈ ani je-ho meno, ani obec kde mal pohreb.Pritom mám aj jeho fotku a fotogra-fie z jeho pohrebu. Mohol by to byÈ·i‰ov, alebo Dubodiel. Keì pri‰liNemci do maminej dediny MalejHradnej, p˘tali sa na partizánov. De-dinskí „dobráci“ im povedali, Ïe ma-min brat ujo Jano vie, kde sa schová-vajú partizáni so Îidmi. Pri‰li si po ne-ho a pod samopalmi musel s nimi ísÈa ukázaÈ im, kde sú schovaní. Keìpri‰li na rázcestie dolín, ujo im ukázal

nesprávnu cestu a povedal, Ïe v Ïiad-nom prípade s nimi ìalej nejde, aj ke-by ho zastrelili. Na‰Èastie ho nechalia t˘m zachránil nielen partizánov, aleaj zopár Ïidovsk˘ch rodín schovávajú-cich sa v lesoch.

Keì pri‰li do dediny Rusi, tak zasasamopalom prinútili mamu pod hroz-bou, Ïe zastrelia jej mamu, aby vysad-la na voz a i‰la s nimi. Na konci dedi-ny bol siln˘ zráz so stromami a kríkmi,tam vyskoãila a utekala. Strieºali ponej, ale netrafili ju. Na‰Èastie sa uÏ dodediny nevrátili.

Ako sa odvíjal Ïivot rodiny povojne?

Komunisti nariadili roºníkom tvr-dé kontingenty. Keì nemali dostatokmlieka alebo vajíãok, museli ich kupo-vaÈ od susedov. Mamin brat ujo Ond-rej, ako najstar‰í zo súrodencov, ob-hospodaroval majetok. Mal najkraj‰iepolia, tak mu ich zobrali a postavili na

nich kuríny. Keì protestoval, narafiãilinaÀho krádeÏ jeho vlastného prasaÈaa strãili ho do väzenia v Leopoldove.Pamätám si udalosÈ, keì ma mamazobrala so sebou, Ïe ho ideme nav‰tí-viÈ. I‰li sme pe‰o po trati k väznici, nomÀa k nemu nepustili. StráÏnik pove-dal, Ïe deti nemôÏu ísÈ do väzenia.Mama teda i‰la do náv‰tevnej miest-nosti a ja som zostal na vrátnici. Nood tohto momentu si náv‰tevu ujaOndreja vôbec nepamätám, asi sommal z toho obrovskú traumu.

Otec zrejme nemal problémypo vojne, keì pomáhal partizá-nom?

Ale mal. Zaãiatkom 50. rokov hokomunisti na základe udania zatklia väznili v Ilave, kde do‰iel do kon-taktu s Gustávom Husákom. Otectam bol knihovníkom a Husák si cho-dil poÏiãiavaÈ knihy. V Jáchymovev‰ak potrebovali ºudí na plnenie den-nej normy ÈaÏby uránu, tak otca pre-miestnili na nútené práce do Jáchy-mova. Keì neplnil plán, ocitol sav korekcii. Zavreli ho do tmavej kobkyo hlade a keì si chcel chrániÈ obliãky,vyzul si topánky, poloÏil na dláÏkua na ne si ºahol. Alebo ho z rozsviete-nej miestnosti sotili do tmavej chod-by, hodili naÀho deku a bili hlava ne-hlava. Na hlave mal odvtedy ‰rámy.Ak chcel splniÈ denn˘ plán ÈaÏby, mu-sel zo seba zhodiÈ ÈaÏkú olovenú zá-steru. Mám jeden dlh voãi otcovi,nav‰tíviÈ ÚPN a pozrieÈ sa do archí-vov, kto udal otca, ale mám urãitúobavu, aby som sa nedozvedel, Ïe to

NÁŠ ROZHOVOR

10

V Jáchymove svoje stopy nehľadajte

Neznámy letec Slovenskej armádypred kúpeºn˘m domom v Tren-ãianskych Tepliciach. Foto archív

Pohreb snúbenca matky Jána Vlnku, na snímke je prvá zºava. Foto archív

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

bol niekto z príbuzn˘ch. Taká bola,Ïiaº, doba.

Spomínal otec na pomeryv Jáchymove?

O väzení sa u nás nediskutovalo,iba útrÏkovite. Otec následkom mu-ãenia, bitia, odopretia jedla a spánkutrpel na spánkovú depriváciu. VäzÀovsvojvoºne trestali, poniÏujúco s nimizaobchádzali. âasto sa im vyhráÏalipouÏitím násilia. BeÏné bolo podro-benie osobnosti vyhladovaniu, za-mykanie v stiesnen˘ch a studen˘chkorekciách, izolácia na samotke, od-poãúvanie, väznenie s nasaden˘mprovokatérom, vypoãúvanie so zavia-zan˘mi oãami. Jednoducho neºudskézaobchádzanie. V Jáchymove sa otecspriatelil s nejak˘m kÀazom, ktor˘ mudával kúsky jedla. Nepamätám siv akom tábore otec pracoval, aleviem, Ïe ãasto robil cel˘ deÀ bez jedlav prachu, vystaven˘ Ïiareniu, uby-tovan˘ v spoloãn˘ch priestoroch.O útek sa ani nepokú‰al, lebo v‰et-k˘ch chytili.

Pamätáte sa na deÀ, keì saotec vrátil z väzenia?

Samozrejme, Ïe nie, narodil somsa aÏ po jeho návrate z väzenia. Pa-mätám si, Ïe raz za rok sa otec vybralvãas ráno z domu a vrátil sa aÏ pod-veãer. Ako dieÈa som nevedel kamide. Neskôr som sa dozvedel, Ïe cho-dil niekde do okolia Trenãína za kÀa-zom - spoluväzÀom. Mama spomína-la, Ïe z Jáchymova sa vrátil veºmischudnut˘, nuÏ zabila jedinú sliepkuão sme mali na polievku a Ïe narazzjedol praÏenicu so ‰estnástich vajec.

Zvyãajne aj deti politick˘chväzÀov niesli svoj kríÏ Ïivotom.Ako to bolo s vami?

Otec sa vrátil z väzenia na Viano-ce v roku 1952. Aj keì ho prepustili,stále ho posudzovali ako nespoºahli-vého nepriateºa socializmu. Nemoholsi nájsÈ prácu, iba ako brigádnik. Mat-ka tieÏ mala problém zamestnaÈ sa.Na základnej ‰kole v Bo‰anoch malina mÀa spoluÏiaci veãne nejaké na-ráÏky, aÏ ma rodiãia presunuli do ‰ko-ly v Topoºãanoch. Asi v roku 1966 aÏ1967 bol otec na základe Ïiadosti pl-ne rehabilitovan˘. V roku 1968 pri‰ielpolitick˘ odmäk a to som práve pre-chádzal zo základnej ‰koly na stred-

nú. To bolo moje ‰Èastie, lebo nik sauÏ nezaoberal otcov˘m politick˘mpostojom. Ani u nás doma sa o politi-ke nehovorilo a keì otec poãúval Slo-bodnú Európu, tak sa zatvárali okná,dvere, zaÈahovali ÈaÏké drevené role-ty, aby nás nepoãuli susedia. Bolo tre-ba byÈ tuctoví, nevyboãovaÈ z radu.Dostal som sa na b˘valú banícku prie-myslovku v Handlovej. Neskôr somzistil, Ïe v tejto priemyslovke boli sú-stredení ‰tudenti politicky nespoºahli-v˘ch osôb z celého Slovenska, hlavnez Bratislavy. Ale uãili tam aj politicky„nespoºahliví“ uãitelia. Jeden mal zá-kaz hrávaÈ po baroch, lebo tam spie-val protiruské piesne. Slovenãinárkabola zasa dcérou partizánskeho veli-teºa Hagaru, ktor˘ bol v politickej ne-milosti...

Uãíte na vysokej ‰kole, posu-nuli sa vzÈahy medzi ºuìmi k lep-‰iemu?

V základnej ‰kole sme povinnev triede predãítavali odporúãanú lite-ratúru. Preberali sme aj príbeh PavlíkaMorozova. Nechápal som, ako námmohla uãiteºka o Àom hovoriÈ, ak˘ tobol uvedomel˘ pionier, keì udávalsvojich príbuzn˘ch. Ja som ho pova-Ïoval za idiota. IbaÏe dnes opäÈ vele-bíme udavaãov a dokonca ich prezi-dent aj vyznamenáva. Aj u nás naSlovenskej technickej univerzite nejakímladí programátori vymysleli pro-gram na sledovanie urãit˘ch tzv. ex-trémistick˘ch slov. Nie je to v poriad-ku. Ocitli sme sa v orwellovskej dobe.OpäÈ nás sledujú. Nemáme právo nabezpeãné poãítaãové súkromie.Kontrolujú v‰etko, ão v poãítaãoch,smartfónoch sledujeme, ão nás priprehliadaãi zaujíma, ão sÈahujeme, ãokupujeme. Namiesto toho, aby poli-

cajti sledovali ekonomickú kriminali-tu, minimálne 200 policajtov sledujeinternet. Znepokojujú ma útoky nabiskupa Oroscha za jeho názor, aj nakardinála Korca, ktor˘ musel pove-daÈ, Ïe nevie akú tabuºu vysvätil...Nepripomína nám to psychoterorpäÈdesiatych rokov? Nie je predsanormálne, ak môÏete akéhokoºvekSlováka uraziÈ do ‰piku kosti, ale naFacebooku nesmiete kritizovaÈ imagi-nárnych migrantov. Staãí, ak napí‰e-te, Ïe by sa Európa mala pred nimibrániÈ a bude vás vy‰etrovaÈ polícia.IbaÏe prezentovaÈ svoj názor umoÏ-Àuje Listina základn˘ch práv a slobôd,zakotvená aj v na‰ej ústave. Ak niek-to obmedzuje ãiesi práva, tak obmed-zuje aj moje právo sa slobodne vyjad-riÈ. Je scestné, ak ãlovek, ktor˘ chcezachovávaÈ tradície a hodnoty náro-da, je oznaãovan˘ za extrémistu.

Boli ste niekedy v Jáchymove?Vlani som cestoval do Nemecka.

KeìÏe na diaºnici pred Prahou boliobrovské zápchy, obi‰iel som mestoa zastavil som sa v Jáchymove. UÏniekoºko rokov som myslel na to, Ïetam musím zájsÈ a nájsÈ nejaké stopyotcovho väzenia. Pre moje dcéry. Le-bo keì to neurobím ja, kto in˘? Mojesklamanie z Jáchymova v‰ak bolo ob-rovské. V múzeu baníctva bola jednamiestnosÈ asi 3x4m, ktorá bola veno-vaná politick˘m väzÀom. O.i. bolatam fotografia nastúpenej jednotkyväzÀov a pred nimi veliteº. VäzÀombolo vidieÈ do tváre, no veliteº ju malrozmazanú. Pracovníãke múzea somtlmoãil svoje oãakávanie, Ïe tam náj-dem zoznam väznen˘ch, ale niã takésom nena‰iel. Povedala mi: „E‰tedoba nedozrela, aby sa veci mohlizverejniÈ.“ Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Snímka z pohrebu slovenského letca. V ·i‰ove? V Dubodieli? Foto archív

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Loty‰sko spolu s Estónskom a Litvou si tohto rokupripomenú 30. v˘roãie zav⁄‰enia zápasu za slobodua obnovenie ‰tátnej samostatnosti v 20. storoãí.

Územie dne‰ného Loty‰ska bolo osídlené uÏ dávnopred Kristom a bolo známou obchodnou kriÏovatkou,cez ktorú viedla slávna „cesta od Vikingov ku Grékom“zo ·kandinávie cez loty‰ské územie pozdæÏ riekyDaugava do starého Ruska a Byzancie. Od t˘ch ãias jeLoty‰sko v Európe známe svojim jantárom, ktor˘ v stre-doveku ãastokrát prevy‰oval cenu zlata.

Boli to Nemci, ktorí v roku 1201 zaloÏili Rigu, ktorása postupne stala najdôleÏitej‰ím mestom v juÏnej ãastiBaltského mora. V roku 1282 bola Riga zaãlenená doseveronemeckej obchodnej spoloãnosti Hansa a stalasa dôleÏitou obchodnou kriÏovatkou medzi západoma v˘chodom vìaka ãomu mala aj kultúrne vzÈahy sozápadnou Európou.

Pre svoju strategickú geografickú polohu bolo lo-ty‰ské územie vÏdy záujmom in˘ch národov a mocnos-tí ako boli ·védi, Poliaci ãi Rusi. Nebolo tomu inak aniv ìal‰ích storoãiach, 20. nevynímajúc.

Cár Peter I. v roku 1710 Rigu i celé priºahlé územiedostal pod ruskú správu a za jeho ãias sa Loty‰sko stalonajvyspelej‰ou oblasÈou cárskeho Ruska. IbaÏe kaÏd˘národ sa usiluje o vlastn˘ ‰tát a aj idea nezávislého Lo-ty‰ska bola vÏdy Ïivou. Zosilnela zaãiatkom 20. storoãiaa cez prvú svetovú vojnu.

Samostatné medzi vojnamiPovojnová situácia vytvorila vhodnú príleÏitosÈou

pre vznik nezávislého ‰tátu, ktor˘ bol vyhlásen˘ 18. no-vembra 1918. Hoci sovietske Rusko bol prv˘ ‰tát, ktor˘nezávislé Loty‰sko uznal a zriekol sa vlády a nárokovna loty‰skom území, ìal‰í v˘voj ukázal, Ïe to bola lenpropaganda.

Medzinárodné spoloãenstvo uznalo nezávislosÈ Lo-ty‰ska 26. januára 1921, stalo sa ãlenom Ligy národova zaradilo sa medzi demokratické ‰táty. Hospodárstvosa zaãalo sºubne rozvíjaÈ a v 30. rokoch malo Loty‰skojednu z najvy‰‰ích Ïivotn˘ch úrovní v Európe.

Od podpísania dohody medzi Hitlerom a Stalinomprostredníctvom Molotova a Ribbentropa pre‰lo 23.augusta t.r. uÏ 80 rokov. Táto zmluva rie‰ila nielenosudy Poºska – o t˘ÏdeÀ sa zaãala 2. svetová vojna – alevìaka nej Loty‰sko padlo do sféry strategick˘ch záuj-mov ZSSR. V súlade s touto zmluvou sovietska armáda17. júna 1940 obsadila a ovládla Loty‰sko. Masové de-portácie pôvodného obyvateºstva na Sibír zaãali v nociz 13. na 14. júna 1941. Nemci sa v‰ak územia Loty‰skatak ºahko nevzdali. Po operácii Barbarosa, keì Nemec-ká rí‰a a ZSSR uÏ boli úhlavn˘mi nepriateºmi, tu v roku

1944 prebiehali ÈaÏké boje medzi nemeck˘mi a soviet-skymi vojskami. Obe okupaãné armády odvádzali Loty-‰ov do svojich radov a tak prispievali k bratovraÏedné-mu boju.

VíÈazstvo ZSSR v druhej svetovej vojne znamenalozaãlenenie Loty‰ska do ZSSR ako Loty‰skej socialistickejrepubliky na „veãné ãasy“.

Vzhºadom na to, Ïe Loty‰sko malo dobrú infra-‰truktúru a vzdelan˘ch odborníkov, súdruhovia v Mosk-ve rozhodli, Ïe niektoré zo sovietskych tovární budúmaÈ základÀu v Loty‰sku. PrisÈahovalo sa tu mnoho rus-k˘ch robotníkov, vìaka ãomu sa v˘razne zníÏil podielroden˘ch Loty‰ov. Na konci 80. rokov Loty‰i tvorili len52 percent obyvateºstva, priãom pred druhou svetovouvojnou ich boli tri ‰tvrtiny.

Perestrojka v pobaltských republikáchLiberalizácia komunistického reÏimu v ZSSR zaãala

nástupom Gorbaãova k moci v roku 1985. Jeho pere-strojka a glasnosÈ do‰la aj do pobaltsk˘ch sovietskychrepublík.

Na 50. v˘roãie podpísania paktu Ribbentrop – Mo-lotov sa Loty‰i, Litovãania a Estónci dokázali zorgani-zovaÈ a vytvoriÈ ºudskú reÈaz v dæÏke 600 kilometrov.Viedla pozdæÏ cesty z estónskeho Tallinnu cez loty‰skúRigu do litovského Vilniusu. Táto akcia vzbudila opráv-nenú pozornosÈ celého sveta a jasne vyjadrila túÏbu po-baltsk˘ch národov maÈ vlastné ‰táty.

Aj v Loty‰sku sa okamÏite objavilo niekoºko hnutía organizácií, ktoré vyuÏili príleÏitosÈ. Bol to ªudov˘front, Hnutie za národnú nezávislosÈ Loty‰ska a Ob-ãiansky kongres. Tieto organizácie boli pre obnovu‰tátnej nezávislosti a po prv˘ch slobodn˘ch voºbách do4. mája 1990 rozhodujúce. Najvy‰‰í soviet LoSSR vyhlá-sil Deklaráciu o obnove nezávislosti Loty‰skej republiky.

Sovietsky zväz sa len ÈaÏko zmieroval so situácioua posledné boje za nezávislosÈ tu prebiehali e‰te v roku1991, keì ‰peciálne jednotky ozbrojen˘ch síl ZSSR za-útoãili na loty‰ské ministerstvo vnútra. V auguste 1991poãas prokomunistického puãu v Moskve do‰lo aj v Ri-ge k pokusom o obsadenie vládnych budov a televíziea pri ich obrane boli aj m⁄tvi. Sedem padl˘ch z tohtoobdobia má v Rige svoj pomník. NezávislosÈ Loty‰skejrepubliky ZSSR uznal 24. augusta 1991 a e‰te v tomistom roku, 25. decembra sa rozpadol.

Geopolitické záujmy mocn˘ch tohto sveta v 21.storoãí zaradili (za ºudového nad‰enia?) aj Loty‰sko doEurópskej únie a do NATO.

Ján Ko‰iarduchovn˘ PV ZPKO

V ZRKADLE ČASU

12

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Baltská cesta k slobode

V Bratislave zomrel 20. augusta 2019 slovenský spi-sovateľ, novinár, kritik umenia, pedagóg a člen Historické-ho odboru MS Viliam Jablonický vo veku 71 rokov. Narodilsa 13. mája 1948 v Jaslovských Bohuniciach. Ukončil štú-dium dejín umenia na Univerzite Komenského v Bratislave.Bol členom a tajomníkom Slovenského centra PEN, členomKlubu spisovateľov literatúry faktu i Spolku slovenských spi-

sovateľov. Bol členom redakčnej rady Svedectva a autorom rubriky Kultúra. Roz-lúčili sme sa s ním v bratislavskom krematóriu.

„Určite bude všetkým blízkym chýbať. Aj mne osobne“, povedal v homíliivdp. Ján Košiar, duchovný našej organizácie. Pri jeho slovách sme nemali pocit,že sa viac s Vilom neuvidíme, tak nám ho sprítomnil. Vďaka za to. Ešte aspoňchvíľu sme mohli vnímať jeho blízkosť.

„Denne umierajú tisíce ľudí“, pokračoval duchovný J. Košiar. „Na starobu,chorobu, vo vojnách, nepokojoch. Človek už tým, že prišiel na tento svet, sa ne-odvratne blíži k bráne smrti. Keď však nás opustí blízky človek náhle, je to prenás veľký úder, lebo miesto po ňom ostáva navždy prázdne.

Aj Vilov odchod z nášho života sa nás hlboko dotkol. Prežili sme niekoľkopekných rokov v dobrej spolupráci. Niekoľko rokov pravidelne písal zadarmopre náš časopis politických väzňov Svedectvo. Jeden Tvoj článok zo Svedectva –a to som si pozrel presne, získal dokonca medzinárodnú cenu. Článok sa voláMapa slovenských miest v Prahe (Svedectvo 4/2018).

Vlani si vystúpil na našom seminári v Košiciach. Aj keď na svoj príspevokOsudy politických väzňov (nielen) v ich pamätiach stihol nám dať imprimatur, prerozličné ťažkosti publikácia ešte nie je vonku. Ale čoskoro bude. Vilko, ďakujemTi, že si v ňom zachytil príbehy pamätí známych osobností nášho národa, ktorítrpeli vo väzniciach a táboroch, ale aj osudy Tvojej najbližšej rodiny, ktorá to tiežnemala za komunistov ľahké. Najmä Tvoji strýkovia Štefan a kňaz salezián,Viliam. A samozrejme, Tvoj otec, František“, lúčil sa s Vilom aj za naše spolo-čenstvo J. Košiar.

Jozef M. Rydlo o smrtiS príhovorom vystúpil aj ďalší z okruhu Svedectva, člen jeho redakčnej rady

Jozef M. Rydlo. Jeho úvaha o smrti si zaslúži širšiu pozornosť. Vyberáme z nej:„V našej civilizácii sa dnes smrť začína stávať problémom. Je viac záhadou

ako tajomstvom. Odpovede na problém smrti, ak jestvujú, odhaľujú presvedčivosťalebo nepresvedčivosť rozličných filozofií, pravosť alebo nepravosť rozličných hu-manizmov, hranice prírodných vied v porovnaní so základnými otázkami bytia.

Pre tú-ktorú ideológiu je smrť jednoducho koncom človeka. Prečo však po-tom žiť, prečo sa trápiť, prečo trpieť; aký zmysel má bytie pre jednotlivca? Niek-to sa utešuje, ale vlastne utešuje iných slovami: „Umiera človek, ľudstvo žije!“,alebo si odpovedá ako duchaplnou, tak prázdnou slovnou hračkou gréckeho filo-zofa Epikura: „Smrť neexistuje. Keď sme tu my, nie je tu ona, keď je tu ona, niesme tu my.“

Lenže je veľmi ťažké popierať skutkovú podstatu a vtedy sa človek pokúšazbaviť smrť akéhokoľvek zmyslu. Smrť vedie k ničomu, a teda jej skutočnosť jeskôr zdanlivá a subjektívna. Nemecký filozof Ludwig Feuerbach hovorí: „Smrť jeprízrak, prelud, je nič. Jej realita je pomyselná, neskutočná. Pramení len v našichmyšlienkach.“ A spisovateľ Alberto Moravia dodáva: „Podľa Einsteina nejestvujezačiatok, nejestvuje koniec. Smrť nie je ničím iným, len premenou určitých foriemživota“.

Jestvuje aj iná odpoveď na problematiku smrti: vyhýbať sa jej, alebo o nej

mlčať. „Klásť si otázku smrti nie je moderné“, hovorí Antonio Gramsci. V našomkaždodennom živote pre smrť niet miesta ani len v slovníku. Umierajúcich a mŕt-vych oddeľujeme a vylučujeme dokonca z rodinného kruhu: koľkí umierajú v sa-mote! „Právo na moje šťastie“, ktoré proklamuje západná civilizácia nás núti –takto nás dennodenne indoktrinujú šialené médiá –, aby sme sa vyhli nielen by-tostnej úzkosti alebo strachu zo smrti, ale aby sme nemali príležitosť na smrť anilen pomyslieť. Márne dúfame, že vyriešime problém smrti, keď o ňom budememlčať, keď ho odstránime z našej mysle a starostlivosť o umierajúcich a mŕtvychzveríme iným, špecializovaným ústavom a obchodným spoločnostiam.

Smrť je skutočným problémom životaA veda? A medicína? Napriek úžasnému pokroku v boji so smrťou sa lekár-

ska veda borí so svojimi hranicami, ktoré sú napokon hranicami, o ktorých spievažalmista, keď hovorí: „Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov a ak sme pri sile,osemdesiat… ubiehajú rýchlo a my odlietame“ (Ž 89, 10). Prirodzene, aj le-kárska veda podlieha pokušeniu používať akékoľvek prostriedky, ako urýchliťalebo „osladiť“ smrť rôznymi spôsobmi eutanázie.

Sú to návrhy, ak sú to vôbec riešenia. Lenže človeka nemožno klamať –smrť je univerzálna a každodenná skúsenosť. Každý deň umierajú tisíce našich„spolupútnikov adventom“. Strach zo smrti sa nevyrieši vopchaním hlavy dopiesku, ani tým, že necháme uniesť našu pozornosť ustavičným hurhajom a ryt-mami každodenného života, ktorý nám znemožňuje zamýšľať sa v tichu nadzmyslom života.

Ak smrť nemá zmysel, tak nemá zmysel ani život! „Smrť je skutočnýmproblémom života“, napísal kardinál Ratzinger, dnešný emeritný pápež BenediktXVI. a dodáva: „Zabúdať na smrť a na mŕtvych znamená poskytovať tú najhoršiuslužbu životu a živým.“ Príslovie „Aký život, taká smrť“ platí aj naopak, t. j. mu-síme si klásť otázku o zmysle smrti, aby sme dali zmysel životu.

A to o to viac, že ide o náš bytostný problém, o problém kultúrny, ale ajo osobný problém každého jedného človeka.

Pretože my sme už na životnej ceste, z ktorej nikto neodíde živý. Smrť jejedna z najistejších vecí života – je neúprosná, je univerzálna.

A teda stojí za to s odvahou sa postaviť voči skutočnosti smrti, aby smeobjavili jej pravý zmysel. A pri rozbore skutočnosti smrti sa odpoveď kresťanskejviery ukazuje vo svojej veľkosti. Na kolenách našich materí sme sa naučili jedno-duché kresťanské pravdy, ktoré vrhajú svetlo na náš život i na našu smrť a námdávajú istotu a nádej.

Istotne, sú to jednoduché pravdy, zaručuje ich však Ten, ktorý jediný vstalz mŕtvych a sa vrátil „stamodtiaľ“.

Po smrti na nás čaká večný život. Slávnostne nám to hovorí sám Syn Božív Jánovom evanjeliu: „Veru, veru, hovorím vám: kto počúva moje slovo a verí to-mu, ktorý ma poslal, má večný život. … Prichádza hodina, keď všetci v hrobochpočujú jeho hlas a vyjdú. Tí, čo robili dobro, budú vzkriesení pre život a tí, čo pá-chali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie“ (Jn 5, 28-29). A apoštol Pavol potvrd-zuje vieru Cirkvi: „Bratia… veď vieme, keď sa náš pozemský dom rozpadne, má-me od Boha príbytok nie rukou zhotovený, ale večný dom v nebi“ (2 Kor 5,1).

Večný život existuje, je pokračovaním nášho pozemského bytia. Od prvejchvíle našej existencie sme večnými. Musíme hľadieť na náš život sub specieaeternitatis, z pohľadu večnosti. Je potrebné teda prekonať naše zaužívanépresvedčenie a rozšíriť náš pohľad za múr, ktorým sa zdá byť smrť, pretože posmrti existuje život, ktorý nebude mať koniec.“

Pripravila Eva Zelenayová

ROZLÚČILI SME SA

13

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

Rozlúčili sme sa s Viliamom Jablonickým

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

1. septembra 1939 vypukla druhá sve-tová vojna – 80. v˘roãie

1. septembra 1867 bolo v Martineotvorené Slovenské evanjelické gymnázium.

1. septembera 1950 ministerstvo ná-rodnej obrany zriadilo prvé Pomocné technic-ké prápory (PTP). Boli to vlastne tábory núte-n˘ch prác pre „politicky nespoºahlivé a aso-ciálne osoby“, za aké komunistick˘ reÏimpovaÏoval najmä kÀazov, rehoºníkov, bohat-‰ích sedliakov, b˘val˘ch podnikateºov a slo-bodnej‰ie zm˘‰ºajúcu inteligenciu. Do ichzru‰enia v r. 1954 pre‰lo nimi zo Slovenska5 500 osôb. Niektor˘ch tam protiprávne drÏa-li aj celé ‰tyri roky.

1. septembra 1992 schválila SNR Ústa-vu Slovenskej republiky. Pred hlasovaním za-sadaciu miestnosÈ demon‰tratívne opustili po-slanci za MKDH a SpoluÏitie, poslanci za KDHhlasovali proti. Za ústavu hlasovalo 114 prí-tomn˘ch poslancov, 16 bolo proti a 4 poslan-ci sa zdrÏali hlasovania.

4. septembra 1944 minister národnejobrany SR generál F. âatlo‰ u‰iel do BanskejBystrice a dal sa k dispozícii vedeniu ãeskoslo-venského vojska. To ho odovzdalo veliteºoviruskej partizánskej brigády A. S. Jegorovovi,ktor˘ ho 14. septembra spolu s generálom J.Turancom deportoval do ZSSR. T˘m sa otvorilprúd deportácií Slovákov do ZSSR, ktor˘ po-tom postihol niekoºko tisíc obãanov SR.

6. – 7. septembra 1944 povstalci v Lip-tovskom Svätom Jáne v noci vyvliekli 46-roã-ného katolíckeho farára Rudolfa Schedu z je-ho fary a vo svätojánskej doline ho hroznemuãili. (SÈahovali mu koÏu zo Ïivého tela, do-kaliãili mu údy a tr˘znili ho, k˘m v stra‰n˘chbolestiach neskonal.) Podobn˘m spôsobomboli poãas povstania partizánmi a povstalcamizavraÏdení katolícki kÀazi: Anton ·alát, farárv Hájnikoch, Ján Nemec, farár v Lieskovci priHumennom, klerik Imrich Teplan, ‰tudent 5.roãníka bohoslovia.

7. septembra 1619 zomreli traja ko‰ickímuãeníci sv. Marek, ·tefan a Melichar.

8. septembra 1967 otvorili Bienále ilus-trácií Bratislava.

12. septembra 1948 sa „SNR v Lond˘-ne“ premenovala na „SNR v zahraniãí“. Jejpredsedom bol Karol Sidor, gen. tajomníkomPeter Prídavok.

14. septembra 1947 povereníctvo vnú-tra (MikulበFerjenãík) oznámilo, Ïe v Îilinebolo odhalené veºké sprisahanie proti republi-ke. Zaistili 707 osôb, v‰etko b˘val˘ch ãlenovHSªS. I‰lo o tri rozliãné skupiny: Ïilinskú (Tiso-ve pohotovostné oddiely), do ktorej sa inte-grovali aj skupina novozámocká a bansko-‰tiavnická (pplk. ·migovského), druhú skupi-nu tvorili odboãky Slovenského akãnéhov˘boru zaloÏeného v zahraniãí Dr. F. ëurãan-sk˘m; tretia skupina pozostávala z osôb, ktorézastávali dôleÏité funkcie v ‰tátnom a hospo-dárskom aparáte Slovenska. Obvinili ich, Ïechceli obnoviÈ Slovensk˘ ‰tát a pripravovaliatentát na prezidenta Bene‰a. O niekoºko dníneskôr povereník vnútra M. Ferjenãík v‰ak vy-hlásil, Ïe nebol zhaban˘ nijak˘ materiál, ktor˘by potvrdil prípravu atentátu na prezidenta.

15. septembra 1950 po tretíkrát uväz-nili spi‰ského biskupa Jána Vojta‰‰áka.

15. septembra 1952 bol v ClevelandezaloÏen˘ Slovensk˘ ústav. Jeho zakladateºombol Teodor Koji‰ OSB.

15. septembra 1997 otvorili PápeÏskéslovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda v Rí-me.

16. septembra 1862 otvorili v Revúcejprvé slovenské evanjelické gymnázium.

16. septembra 1950 Najvy‰‰í súd v Pra-he reformoval rozsudok ·tátneho súdu v Bra-tislave proti skupine Púãik a spoloãníci zo dÀa21. mája 1949 drastick˘m zv˘‰ením trestov.Albert Púãik, Anton Tunega a Eduard Tesárdostali trest smrti. ªudovít Gálik doÏivotie.

20. septembra 1922 ãeské krajanskéspolky v USA Ïiadali o zaãlenenie autonómieSlovenska do Ústavy prvej âSR.

21. septembra 1944 do‰lo v obci Skle-né k masakru 187 karpatsk˘ch Nemcov.

21. – 25. septembra 1945 sa pred Ná-rodn˘m súdom v Bratislave konal proces protiveliteºovi nitrianskej posádky pplk. Jánovi ·mi-govskému, pretoÏe nepre‰iel so svojou posád-

kou na stranu povstalcov, ale zostal vern˘svojej prísahe Slovenskej republike. Odsúdiliho na smrÈ zastrelením a 9. októbra rozsudokvykonali.

22. 9. 1818 bola zaloÏená Pre‰ovská gk.eparchia

24. septembra 1762 sa vo Frankfurtenad Mohanom narodil Chatam Sofer, vlast-n˘m menom Mo‰e Schreiber, najväã‰í Ïidov-sk˘ náboÏensk˘ uãenec 19. storoãia. V roku1806 sa stal rabínom bratislavskej Ïidovskejobce. ZaloÏil vysoké rabínske uãili‰te je‰iva,ktoré sa ãoskoro stalo známe po celej Európe.Zomrel v roku 1839 a je pochovan˘ v Bra-tislave.

27. septembra 1864 sa v âernovej,ãasti RuÏomberka, narodil Andrej Hlinka –155. v˘roãie

30. septembra 1938 sa âeskoslovenskávláda podrobila diktátu Mníchovskej dohody.âSR stratila pribliÏne jednu tretinu svojho úze-mia i obyvateºstva. T˘m sa zaãal rozklad ães-ko-slovenského ‰tátu.

Koncom septembra 1946 Dr. Juraj ·u-jan, ktor˘ bol obÏalobcom v procese protiJozefovi Tisovi, vo svojich spomienkach zazna-menal, Ïe na stretnutí v‰etk˘ch predsedov se-nátov Národného súdu a prokurátorov ÚraduobÏaloby predseda Národného súdu Dr. IgorDaxner povedal: „Aby ste to v‰etci vedeli: Bolsom spolu s niekoºk˘mi predstaviteºmi odbo-jov˘ch zloÏiek na náv‰teve u p. prezidenta Dr.Bene‰a v Topoºãiankach. Keì sme uÏ boli naodchode, poÏiadal som ho, aby som moholu neho e‰te pobudnúÈ ako predseda Národ-ného súdu. Dôverne som sa ho op˘tal, ako sadíva na Tisov prípad. Otvorene mi povedal: Ti-so musí visieÈ. Hovorím vám to preto, lebo ajmedzi nami sú takí, ktorí si prajú in˘ koniec“(Rukopis Spomienky obÏalobcu, s. 60 – 61).

V septembri 1948 boli pri preverovaní‰tudentov tisícky mlad˘ch ºudí protipráv-ne vylúãené z vysoko‰kolsk˘ch ‰túdií presvoj triedny pôvod, politické alebo nábo-Ïenské presvedãenie. Zaznávanie pozitív-nych i ºudsk˘ch práv sa stávalo normounového reÏimu.

STALO SA

� Anton Seleck˘ v kniÏke Kanál (2019) Pochopiteºne, Ïiadny ãasopis nepriznal, Ïe obÏalovan˘

Miroslav Kus˘ u nich Ïiada o uverejnenie nejak˘ch ãlánkov,aÏ na komunistické Nové Slovo, ktorého zástupca ‰éfre-daktora dr. Marián Le‰ko v liste 7. septembra 1989 napí-sal, Ïe Miroslav Kus˘ im zaslal dva príspevky. Napriek tomuniã neuverejnil, aj keì prof. Kus˘ bol dlho kmeÀov˘mãlenom redakcie Nového Slova. ·lo o ãlánky Do diskusieo návrhu zákonov a Perestrojka a prestavba.

� Anton Seleck˘ v kniÏke Kanál (2019)OpäÈ pri‰iel ãas pre bratislavsk˘ kostol Blumentál, aké-

si stredisko slovensk˘ch kÀazov disidentov. Pani Hankav mene nás v‰etk˘ch napísala v˘zvu bratislavsk˘m veriacim.(...) Na konci sv. om‰e som pri‰iel k oltáru s t˘mto príhovo-rom Hanky Ponickej na podporu súdeného Jána âarnogur-ského. Po prv˘ch mojich slovách v‰ak niekto v sakristii vypolmikrofón. T˘m sa len potvrdilo, Ïe ·tB má svoje pákypriamo v kostoloch.

NAPÍSALI

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 83 rokov,18. júla 2019, zomrela Anna BI-DÎOVSKÁ, dlhoroãná ãlenka poboãkyPV ZPKO v Dolnom Kubíne. Poslednározlúãka sa konala 23. júla 2019 v Tvr-do‰íne. So svojou ãlenkou sa pri‰li rozlú-ãiÈ Helena Záhorová, predsedníãka po-boãky a ãlenovia Anna Letrichová, Mar-gita Kováãová a Kamil Bednár.

✞ Vo veku 85 rokov, 20. júla 2019,zomrela ·tefánia LAVOVÁ, dlhoroãnáãlenka poboãky PV ZPKO v Nitre a man-Ïelka ãestného predsedu RO PV ZPKOv Nitre Pavla Lavu. Posledná rozlúãka sakonala 22. júla 2019 na Mestskom cin-toríne v Nitre. Za regionálnu organizá-ciu sa s nebohou rozlúãili predsedníãkaAlÏbeta Loudová a ãlenovia Janka Vere-‰ová, Agáta Fi‰erová a Jozef Turãek.

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 99 rokov,14. augusta 2019, zomrel Ján DÁVID,dlhoroãn˘ ãlen poboãky PV ZPKO v Dol-nom Kubíne. Posledná rozlúãka sa zaúãastí ãlenov organizácie konala v Dol-nom Kubíne.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤJUDr. Peter BrÀák, Bratislava 100,00 EURMUDr. Dagmar Pechová, Bratislava 20,00 EURBeáta Lukesová 22,00 EURJán Ko‰iar, Bratislava 200,00 EURSilvia Fecsková Stöckelová, Bardejov

22,50 EURPavol Molitor, Malé Leváre 8,00 EURJan Harmáãek, CZ 26,50 EURGabriela Trulíková 22,50 EURªudmila Meli‰ová, Ilava 10,00 EUROºga Margetinyová, Hlohovec 200,00 EURViliam Zopp, Bratislava 10,00 EURMarta Dammová, Bratislava 8,00 EURJúlia Dofková, Trenãín 20,00 EURMichal ·ustek, Îarnovica 20,00 EURJozef Olejník, RuÏomberok 36,00 EURKarol Kubriãan, Bánovce nad Bebravou

25,00 EURVendelín Borgula, Îiar nad Hronom 11,10 EURIng. ·tefan Hradisk˘, Spi‰ská Nová Ves

49,00 EUREmil Vontorãík, Nitra 40,00 EURHelena Petreje, Nadlice 10,00 EURMsgr. Jozef Kri‰tof, Rím 50,00 EURPavol BoÏík, Nitra 50,00 EURAlexander von Merey, ·vajãiarsko 200,00 EURIng. Peter Uhlár, Trenãín 30,00 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti,

priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo zápasís ne‰tandardnou situáciou, keì pripravujeplány svojej ãinnosti bez krytia finanãn˘miprostriedkami. Nedostatok peÀazí nás nútiobrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. Vydáva-nie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈz prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obra-ciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰omokolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãaso-pisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stra-

tili nástroj prezentácie vlastného jestvovania.Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Verí-me v‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov,za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na-ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemcovia o po-moc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svojpríspevok na ãíslo úãtu: SK74 3100 00000040 0012 8109, BIC: LUBASKBX, alebosa kontaktujte na tel. ãíslach 0902 199429 a 0905 737 790.

Darcom úprimne ìakujeme.Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

� Úradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave na Ob-chodnej ulici ã. 52 sú v pondelok a v stredu od 9.00 hod. do 13.00 hod.

� Malé kníhkupectvo Svojeť v bratislav-skej Liga pasáži ponúka knihy, ktoré inde ne-kúpite. Historickú, vlasteneckú literatúru bezpolitickej korektnosti, zborníky, kalendárea časopisy vrátane Svedectva. Otváracie hodinyv pondelok až štvrtok sú od 10.00 do 13.00a od 13.30 do 16.30, vo štvrtok do 17.30 hod.V piatok od 9.00 do 13.00 a od 13.30 do14.30 hod. Informácie na 0903 946 718.

V septembri si pripomíname v˘-znamné Ïivotné jubileá t˘chto na-‰ich ãlenov. Spomíname aj na t˘ch,ktorí sa tejto slávnosti nedoÏili.

60 rokovEduard Drexler, Zohor 28.9.1959

70 rokovMária ·túriková, Zliechov 7.9.1949Milan Hottmar, Prievidza 22.9.1949

75 rokovHelena Henczeová, Vlkas 28.9.1944

80 rokovMária Lukáãová, Bardejov 26.9.1939Milan Urban, Ko‰ice 7.9.1939Veronika Polková, Klokoãov13.9.1939

82 rokovVlasta Hagarová, Bojnice 30.9.1937

83 rokovMária Oreská, Malacky 5.9.1936ªudmila Bátorová, Veºké Chlievany

18.9.1936Radomir Îingor, Martin 20.9.1936

84 rokovJozefína Namãoviãová, Vinosady

18.9.1935

85 rokovJela Zajacová, Martin 8.9.1934Ing. Martin Hagara, Bojnice 17.9.1934Melánia Mesáro‰ová, Abrahám

2.9.1934

86 rokovIrena Lichtmanneggerová, Luãenec

5.9.1933Mária Gallová, Dobrá 12.9.1933Helena Stoklasová, SmiÏany19.9.1933

88 rokovErvín BlaÏíãek, Malacky 28.9.1931ªubomír Hatala, Prievidza 23.9.1931Marta Dammová, Bratislava 5.9.1931

89 rokovFranti‰ek Kalafut, Bratislava 12.9.1930

96 rokovMária Dobi‰ová, âierny Balog

8.9.1923Jubilantom

srdeãne blahoÏeláme

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16

roãn

ík 2

9�

sept

embe

r 20

19