ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

7-8roãník 27

júl, august 2017cena 1 euro

Chcel byť kňazom, stal sa organistom

PrísÈ na svet v roku 1949v rodine organistu bolo samosebou stigmatické. Peter Se-leck˘ sa narodil ako prvéz piatich detí v Trenãíne, zma-turoval na stavebnej prie-myslovke, odi‰iel z tretiehoroãníka teologickej fakulty,aby napokon skonãil konzer-vatórium a stal sa – organi-stom. Ako devätnásÈroãn˘protestoval proti vstupu spo-jeneck˘ch vojsk s vlajkou,namoãenou do krvi DankyKo‰anovej. Do roku 1989 ho·tB trikrát zatkla. V súãasnos-ti je organistom v bratislav-skom kostole sv. Jána z Mat-hy (Trojiãn˘ kostol). A ãlenomna‰ej organizácie.

Ako si spomínate na detskéroky?

Mal som ÈaÏké detstvo. Otcovizakázali uãiÈ na základnej ‰kolev Trenãíne, lebo bol cirkevn˘m za-mestnancom. Hral v kostole na orga-ne a bol regenschori. TakÏe ch˘bali

nám finanãné prostriedky, ale inaksom mal pekné a bezstarostné det-stvo a veºmi rád sa k nemu vraciam.Otec napokon musel z Trenãína odísÈa zamestnal sa v speváckom zboreSlovenskej filharmónie v Bratislave.

Zanechal kostoln˘ organ?Nie, nezanechal. Hral v Dóme sv.

Martina, na národnom v˘bore v tre-Èom obvode pri sobá‰och a hocikomunisti vedeli o tom, Ïe otec je

organistom v kostole, v Bratislave imto neprekáÏalo, v Trenãíne áno.

Koºko ste mali rokov, keì stepri‰li do Bratislavy?

Mal som 15 rokov a zaãal som‰tudovaÈ na stavebnej priemyslovke.Aj môj mlad‰í brat Tono ‰tudoval natej istej ‰kole. Zmaturoval som v roku1968 a rozhodol som sa ísÈ ‰tudovaÈna teologickú fakultu v Bratislave.

Pokraãovanie na 10. strane

Peter Seleck˘ (v strede) s bratom Tonkom 21. augusta 1968 v uliciach

Bratislavy. Foto Marc Garanger

Vč

ísle

Ján Litecký ŠvedaPár posnemových riadkov 2

Vyhlásenie snemuO slobode slova 3

Výkonná rada PV ZPKO 8

Viliam JablonickýObete hrdinskej obrany Slovenska 9

Eva ZelenayováSME má cenzorstvo v génoch 3

13. snem PV ZPKO4 – 7

Mária DvorčákováJáchymovské peklo

12 – 13

Ivan A. PetranskýKam smeruje ÚPN? 15

NÁŠ ROZHOVOR

SNEMTak, a máme za sebou uÏ 13. snem

na‰ej organizácie. Prebiehal veºmi kultúr-ne, vládla pokojná a priateºská atmosféra– taká, aká by mala byÈ samozrejmosÈouu ºudí, ktorí uÏ nejaké utrpenie zaÏilia vedia, Ïe netreba ho rozmnoÏovaÈ.Chcem sa poìakovaÈ t˘m, ktorí ho po-mohli organizaãne pripraviÈ, ãlenom ko-misií, moderátorovi, v neposlednom radezapisovateºke, ako aj samotn˘m úãastní-kom snemu. V‰etci prispeli k jeho zdar-nému priebehu. Samozrejme chcem sapoìakovaÈ aj za dôveru, ktorú ste mizvolením dali na ìal‰ie dva roky. Keìsom sa e‰te priamo na sneme hneì povoºbe poìakoval a povedal som, Ïe sommimoriadne hrd˘ na to, Ïe táto elita slo-venského národa ma zvolila, nebol to lenprázdny bonmot, ak˘ sa pri tak˘chto prí-leÏitostiach slu‰í vysúkaÈ z rukáva. PretoÏe to nie je len môjnázor, ale zodpovedá nefal‰ovanej skutoãnosti, Ïe zaozajstnú elitu národa môÏeme povaÏovaÈ iba ºudí, ktorímajú dostatok rozumu, aby nepodºahli ak˘mkoºvek cho-r˘m ideám, v tomto prípade komunistick˘m, ale aj dosta-tok charakteru, aby vedeli vzdorovaÈ poku‰eniu ºahkéhozisku, keby sa pridali na stranu zloãincov. Jeden z dôvodov,preão komunizmus v‰ade dosahoval iba druho a treÈotried-ne v˘sledky a nakoniec stroskotal bol aj v tom, Ïe právez múdrych a charaktern˘ch ºudí urobil ºudí druhej kategó-rie a prakticky ich vylúãil z budovania spoloãného dobra.

SLOBODA SLOVANa sneme sme prijali vyhlásenie na ochranu slobody

slova, ktorá sa v poslednom ãase zaãína veºmi nebezpeãnezuÏovaÈ. Rozoslali sme ju do v‰etk˘ch médií, no zatiaº jedi-ná „reakcia“ bol ‰tvav˘ ãlánok v novinách SME proti ná‰-mu ãasopisu. Evidentne preto, lebo im prekáÏa slobodn˘a pluralitn˘ v˘klad na‰ich dejín. Jednoducho, opäÈ nastá-vajú ãasy demokracie s jedin˘m správnym názorom a pro-gresívnej represívnej „tolerancie“. K téme slobody slovasom sa vyjadroval aj v rozhovore pre Slovenské národnénoviny. KeìÏe z priestorov˘ch dôvodov sa do ãísla nevo‰ielcel˘, neskráten˘ odsek o cenzúre v ãasopise PamäÈ národa,uvediem ho aspoÀ pre na‰ich ãitateºov.

„A tak zaãala cenzúra. V ãasopisetaká brutálna, Ïe uÏ zaãali vyhadzovaÈmateriály odsúhlasené redakãnou radouzo zalomeného ãísla. âesÈ práci súdruho-via, toto si fakt dobre pamätáme! Tak-tieÏ sa prakticky zru‰ila vydavateºská ãin-nosÈ. Pomáhali im v tom aj pokrokovínovinári, ktorí zaãali ústavu vyt˘kaÈ vydá-vanie pamätí slovensk˘ch politikov. Tedazákladnej pramennej literatúry k na‰imdejinám. Uvedomte si – novinári, tedaºudia, pre ktor˘ch by sloboda slova malabyÈ nieão ako benzín pre auto! Aj z tohovidno, Ïe len ÈaÏko sa na t˘chto ºudí dápouÏiÈ oznaãenie novinár. Sú to skôrudavaãi, ktor˘ch spôsoby na‰i ãlenoviadôverne poznajú uÏ z 50. rokov.

Îe preão odrazu toºko cenzúry, jeveºmi jednoduché. Na‰e masmédiá opäÈzaplavujú komunistické lÏi a preto ne-

môÏu strpieÈ faktické publikácie, ktoré im ich ºahko vyvra-cajú. Povedal by som, Ïe medzi na‰imi ãlenmi je urãitenajãítanej‰ia historická literatúra. No e‰te nikdy nikohonenapadlo protestovaÈ, Ïe sa vydali pamäte nejakého po-predného komunistického funkcionára. Naopak, aspoÀ sadoãítame o dôleÏit˘ch veciach z prvej ruky a osobnostn˘filter pisateºa ãitateº ºahko dá bokom. Veì to hlavné, preãosme v novembri zvonili kºúãikmi, bola sloboda a jej koruna,sloboda slova!

A tento pohon na ãarodejnice teraz postihuje aj Mati-cu. NuÏ ale proti vydávaniu pramennej historickej literatúrymôÏe byÈ len komunistick˘ tupec, ktor˘ sa od 50. rokov ni-ãomu nenauãil. A ktorého di‰kurz stojí na lÏi, preto nestrpídiskusiu. Zazlievam Matici, Ïe po boº‰evickom pokrikustiahla video o 14. marci. Toto bol podºa mÀa ten hlavn˘‰kandál. Nie je podstatné, ãi bolo dobré alebo zlé, ale ãibolo zaloÏené na pravdiv˘ch premisách. Dobyté zákopy preslobodu slova by sa nemali len tak ºahko opú‰ÈaÈ, lebo opäÈzaviazneme v moãiari neslobody tak, Ïe nebudeme môcÈani dvihnúÈ nohu. Teraz sú ãasy, keì sa opäÈ Ïiadaobãianska odvaha. Musíme si byÈ vedomí na‰ej pravdy. Ajkeì vieme, Ïe v politike pravda nie je vÏdy ten najsilnej‰íspojenec...“

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja ● Šéfredaktorka: Eva Zelenayová ● Redakčná rada: Ján Košiar(predseda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová ● Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 ● Telefón: 02-5263 8156 ● e-mail: uzpko@mail.t-com.sk ● webová stránka: www.pv-zpko.sk ● IČO: 00679879 ● Cena jedného výtlačku:0,90 EUR ● Celoročné predplatné: 10 EUR ● Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. ● Čislo účtu v Sberbank Slovenskoa.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX ● EV: 3851/09 ● Tlač: PRINTLAND, s.r.o. ● Nevyžiadané rukopisy nevraciame ● ISSN: 1338-404X ● MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

Pár posnemových riadkov na leto

SLOVO NA ÚVOD

3

Nበãasopis sa nedáv-no stal terãom útokudenníka SME. Informáciu

prevzal verejnoprávny rozhlas a televíziaa pokraãoval v diskreditácii Svedectva, jehotvorcov a organizácie PV ZPKO. Denníkdokonca obãianske zdruÏenia protifa‰istic-k˘ch bojovníkov a protikomunistickéhoodboja obvinil z toho, Ïe „sa postavili nastranu t˘ch, ktorí chcú zniãiÈ demokraciua zaviesÈ nov˘ poriadok, v ktorom chcú ve-‰aÈ svojich odporcov“. Odhliadnuc od ne-oprávneného zásahu do práv obãianskehozdruÏenia, redakcia si pri takom váÏnomobvinení nedala ani len toºko námahy, abysi zistila správny názov organizácie, ãosvedãí o úrovni tohto periodika. Nehovo-riac uÏ o tom, Ïe redakcia ma nepoÏiadalao rozhovor do novín, ktor˘ denník uverej-nil. Rovnako noviny neuverejnili ÏiadosÈo odpoveì predsedu PV ZPKO Jána Litec-kého ·vedu poÏadovanú v zmysle tlaãové-ho zákona, ani reakciu predsedu redakãnej

rady Svedectva Jána Ko‰iara na manipula-tívne ãlánky v tomto periodiku.

Denník SME od zaãiatku svojej existen-cie v roku 1993 kádruje a krágºuje svojichnázorov˘ch protivníkov. UÏ jeho vznik spre-vádzal podvod. Vedenie redakcie Smena sizaumienilo získaÈ denník od ‰tátu do sú-kromn˘ch rúk jednoduchou operáciou. Po-núklo v‰etk˘m zamestnancom podpísaÈ v˘-poveì a po t˘Ïdni praktickej neexistenciidenníka ho mala prevziaÈ súkromná firma.Plán nevy‰iel, Smena vychádzala ìalej, alestala sa objektom dennodenn˘ch útokov zostrany SME. Îe ‰lo o politickú objednávkusvedãí skutoãnosÈ, Ïe Smena sa stala objek-tom nevyberan˘ch útokov zo strany opo-ziãn˘ch politikov aj na pôde NR SR.

Denník SME si od svojho vzniku uzur-poval pozíciu hlavného cenzora v mediál-nej oblasti. Napokon vypl˘valo to z rodin-nej previazanosti niektor˘ch redaktorov na

niekdaj‰ieho ‰éfa ÚV KSS pre kultúru. Onrozhodoval o vhodnosti ãi nevhodnostiãlánkov na publikovanie, ak si ‰éfredaktorineboli istí niektor˘mi ãlánkami redakto-rov... Aj mne zadrÏal niekoºko reportáÏí.Denník sa od zaãiatku vyhranil ako tvrd˘zástanca ãechoslovakizmu a odporca vládyMeãiara. Redaktor Ernest Weidler malk dispozícii novinovú stranu na kádrovaniepolitick˘ch oponentov. Táto prax denníkavo vlastníctve oligarchov pokraãuje do-dnes.

Zástupca ‰éfredaktorky denníka SMEJakub Filo vo svojom stæpãeku napísal:„Práve pamätníci by nám mali odovzdávaÈposolstvá o tom, aké je dôleÏité nepod-ºahnúÈ propagande a pom˘lenej ideológiio nadradenosti jedn˘ch nad druh˘mi.“Veì práve o to sa usiluje ãasopis Svedectvona základe preÏitého utrpenia ºudí v dô-sledku pom˘lenej ideológie.

Eva Zelenayová

‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

SME má cenzorstvo v génoch

Vyhlásenie 13. snemu PV ZPKO

O slobode slovaPolitickí väzni, deti a manželky politických väzňov, ľudia pre-

nasledovaní komunizmom, ktorých utrpenie a morálny postoj prispelzásadným spôsobom k odstráneniu totalitného režimu a nastoleniudemokracie, vyjadrujú hlboké znepokojenie nad krokmi našich poli-tikov, ako bolo presadenie zákona proti extrémizmu a jeho uvádza-nie do praxe pomocou NAKA. Rovnako vyjadrujú znepokojeniea protest proti praktikám našich masmédií, ktoré názory svojichsponzorov povýšili na neotrasiteľné pravdy, o ktorých odmietajúdiskutovať. Vidíme, že nielen starí komunisti sa masovo vracajú navšetky možné posty, ale už aj ich spôsoby. Odmietame byť svedka-mi šírenia nevyvážených a hlavne nenávistných dezinformácií, protiktorým sa nie je možné nikde ohradiť.

Pre našich členov, politických väzňov a ich príbuzných, bol tennajväčší výdobytok novembra sloboda. Sloboda pohybu, slobodanáboženská, sloboda podnikania, umelecká sloboda, a celé to bolozastrešené tou najvzácnejšou slobodou – slobodou slova. Tá je záro-veň tým hlavným zdrojom všetkých ostatných slobôd, aj tu nespome-nutých. Pevne sme všetci verili, že už sa nezopakujú časy, keď zanevhodné názory – a človek často ani nevedel, v čom sú nevhodné –sa bralo na dlhé roky do väzenia. A za ich rozširovanie ešte viac.O to smutnejšie je, že po toľkých rokoch sme opäť svedkami podob-ných snáh, politici opäť chcú direktívne vymedzovať hranice toho,

čo je správne. Presne ako to robila KSČ, vrátane „správnej“ inter-pretácie našich dejín, ktorú aj dnes majú v rukách starí komunisti.A prenasledovanie sa rozbieha opäť na základe ľavičiarskychkonštruktov, tentoraz úchylnej politickej korektnosti a pojmov akorasizmus, homofóbia, gender, revizionizmus, dokonca vo veľkomsa oprašuje primitívna stalinská inštrumentácia pojmu fašizmus. Nona rozdiel od komunistov, ktorí to robili priamočiaro brutálne, terazsa to deje skôr „kradmou rukou“, ako by povedal básnik. Ale pod-stata je rovnaká, ako bola v 50. rokoch – zrušiť slobodu slovaa opäť prenasledovať odlišné názory, pretože sa jednoducho znovuoznačia za zločinné. Nastoliť vládu podozrenia aj s novými uda-vačmi. Neexistencia slobody slova je navyše mimoriadne rizikováv časoch obrovského nebezpečenstva pre Európu, keď sa na ňu valímoslimská invázia s terorizmom.

Už sme raz zažili jedno vytriezvenie z úprimných snáh o slobo-du - v roku 1968. Preto by sme veľmi neradi zažili ešte jedno také-to normalizačné vytriezvenie aj po roku 1989. A ešte menej radi bysme do našej organizácie politických väzňov prijímali nových členov,ktorí by mali v prihláške údaj: politický väzeň po roku 2017.

Preto vyzývame našich popredných politikov, aby zastavili pri-jímanie takýchto zákonov, naopak, aby legislatívne a finančne pod-porili vydávanie tlače, ktorá nie je slúžkou ani našich, ani zahranič-ných oligarchov. Aby nikto v budúcnosti nemohol prekvalifikovať ajich činy a označiť ich ako spoluúčasť na protiústavnom potláčanízákladných slobôd a demokratických princípov daných ústavouSlovenskej republiky.

Bratislava 7. júna 2017

UÏ nie novinári, ale organi-zácie politick˘ch väzÀov prebe-rajú funkciu stráÏcov demokra-cie. Priam okázalo to ukázaliudalostí ostatn˘ch dní a potvr-dili odhodlanie ãlenskej základ-ne PV ZPKO vyjadrené na 13.sneme 7. júna t.r. v Bratislave.Vyhlásenie delegátov snemuo slobode slova uverejÀujemena 3. strane.

Na trinástom sneme v Bratislave sazi‰lo 72 delegátov z celého Slovenska.Predseda organizácie Ján Liteck˘ ·ve-da predniesol podrobnú správu o ãin-nosti od 12. snemu. Spomenul, Ïeprostredníctvom Svedectva sa verej-nosÈ oboznamuje s praktikami b˘valé-ho reÏimu a je aj pravideln˘m zdrojominformácií pre ãlenov organizácie,hlavne t˘ch, ktorí sa pre zl˘ zdravotn˘stav uÏ nemôÏu zúãastÀovaÈ na aktivi-tách organizácie. Vyzdvihol organizo-vanie pietnych spomienok na obetekomunizmu poboãkami PV ZPKOi úãasÈ ãlenov organizácie na pietnejspomienke pod múrom leopoldovskejväznice. Regionálne organizácie z Ko-‰íc a Pre‰ova kaÏdoroãne zastupujúorganizáciu na tradiãnom stretnutía pietnej spomienke na prenasledova-n˘ch a internovan˘ch tzv. muklov

v uránov˘ch baniach v Jáchymove.ZúãastÀujú sa i funkcionári z ìal‰íchpoboãiek na Slovensku.

Na sneme odznela aj informáciao organizovaní vedeck˘ch konferencií.V roku 2015 sa uskutoãnila v Kongre-sovom centre Domova vedeck˘ch pra-covníkov SAV v Smoleniciach. V roku2016 v priestoroch hotela KASKÁDYpri vodnej nádrÏi Kráºová. Tradiãnou sastáva spomienka na popraveného Pav-la Kalinaja v Bjacovciach. K stému v˘-roãia jeho narodenia a 60. v˘roãiu po-pravy bol v roku 2015 venovan˘ semi-nár v Levoãi. Zúãastnilo sa ho 65ãlenov organizácie. Podobne spomien-ku na Barbarskú noc v Banskej Bystrici

moÏno zaradiÈ k aktivitám celosloven-ského v˘znamu, ktorá si buduje svojutradíciu.

Piety i nové knižkyV DeÀ boja za slobodu a demo-

kraciu 17. novembra uÏ tradiãne Pred-sedníctvo PV ZPKO organizuje sláv-nostnú pietnu spomienku pod kríÏomobetí komunizmu na bratislavskomcintoríne VrakuÀa, kde sa nachádzaceloslovensk˘ pamätník s menamiobetí b˘valého reÏimu. Okrem politic-k˘ch väzÀov komunizmu z celého Slo-venska sa pietnej spomienky zúãast-Àujú aj predstavitelia politického a ve-rejného Ïivota.

V Bratislave v refektári u Milosrd-n˘ch bratov sa 9. februára 2016 usku-toãnila verejná prezentácia spomien-kovej knihy ná‰ho ãlena Antonaâulena na ÈaÏk˘ Ïivot kresÈana v so-cialistickej armáde a knihy politick˘chesejí o súãasnosti predsedu PV ZPKOJána Liteckého ·vedu s kultúrnymprogramom a s diskusiou.

Vo februári 2016 vedenie PVZPKO oslovilo anketou a listom v‰etky‰tandardné a relevantné politické stra-ny vo veci ich postoja a prípadnejiniciatívy alebo podpory pre od‰kod-Àovaciu legislatívu pre b˘val˘ch politic-k˘ch väzÀov, vrátane legislatívneho

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Snem potvrdil: Sme strážcami demokracie

Za predsedníckym stolom poãas snemu: sprava Ján Liteck˘ ·veda, Ján

Ko‰iar a Rafael Rafaj. Foto Eva Zelenayová

âasÈ delegátov snemu. Foto Eva Zelenayová

zrovnoprávnenia III. odboja (protiko-munistick˘) s II. odbojom (protifa‰is-tick˘), aj s konkrétnymi návrhmi a ná-sledn˘m vyhodnotením.

V ãase zostavovania vlády a prípra-ve nového programového vyhláseniapredseda PV ZPKO poslal list v‰etk˘mpredsedom strán vládnej koalície s po-Ïiadavkou, aby do vládneho programuzahrnuli aj návrh Zákona o postavenía pôsobnosti Zväzu protikomunistic-kého odboja, III. odboj. Na návrh ãest-ného predsedu PV ZPKO ArpádaTarnóczyho odoslalo vedenie o.z. listministrovi zahraniãn˘ch vecí Miroslavo-vi Lajãákovi, aby pri príleÏitosti sloven-ského predsedníctva v rade EÚ zahrnuldo programu náv‰tev v˘znaãn˘ch za-hraniãn˘ch predstaviteºov aj náv‰tevucintorína VrakuÀa s centrálnym pamät-níkom obetiam komunistickej zlovôle.

Listy predstaviteľom štátuMinisterke spravodlivosti Lucii Îit-

Àanskej bol 12. septembra 2016 za-slan˘ ìal‰í zo série listov pre rozhodu-júce ‰tátne in‰titúcie, v ktorom zdru-Ïenie poÏadovalo zriadiÈ dôstojnémúzeum pre zloãiny komunistickej to-tality, kam by sa mali vodiÈ nielen ‰tát-ne náv‰tevy, ale hlavne ‰kolská mlá-deÏ. Vo februári 2017 bol ministerkespravodlivosti adresovan˘ list s kritikouprijatého zákona o extrémizme a vzni-ku NAKA – obdoby oddelenia ·tB preboj s vnútorn˘m nepriateºom. V aprílido‰lo k stretnutiu predsedníctva PVZPKO s ministerkou ÎitÀanskou.

Pri príleÏitostí stého v˘roãia VOSRiniciovalo zdruÏenie v˘zvu pre miestnezastupiteºstvá na odstránenie komu-nistick˘ch pomenovaní. V marci na

zasadnutí v˘konnej rady navrhli kandi-dátov na ‰tátne vyznamenanie: ·tefa-na Nováka, Martina Hagaru a MichalaMeleka in memoriam. Bol zaslan˘ listministrovi ‰kolstva Petrovi Plavãanoviso ÏiadosÈou o prijatie.

V marci sa uskutoãnili v˘roãnéãlenské schôdze priãom v Bratislaveodovzdali diplom Statoãná slovenskáÏena v súvislosti s vydaním kalendárana poãesÈ v˘roãí prvého slovenskéhoprezidenta: Eve Bobkovej, Márii S˘ko-rovej, Zuzane Lackovej a Monike Gaj-do‰ovej.

Podpredseda PV ZPKO Rafael Ra-faj kon‰tatoval, Ïe organizácia PVZPKO pôsobí v prostredí, o ktoromsme nepredpokladali pred 20. rokmi,Ïe bude také neprajné voãi nám. Jeviac faktorov, s ktor˘mi sa musíme vy-sporiadaÈ. DrÏaÈ líniu, aby sme nedo-pustili návrat praktík z minulosti. V˘vojide dopredu a preto sa zameriavameaj na komunikáciu s aktuálnou politic-kou garnitúrou.

Ocenení za statočnosťS hospodárskymi v˘sledkami orga-

nizácie za roky 2015-2016 oboznámi-la delegátov snemu úãtovníãka EvaLitecká ·vedová. Prítomn˘ch obozná-mila s v˘sledkom administratívnej kon-troly hospodárenia PV ZPKO Minister-stvom vnútra SR. Kontrolóri nemali ná-mietky voãi hospodáreniu organizáciea kon‰tatovali, Ïe podmienky ãerpaniadotácie boli splnené.

Správu Republikovej kontrolnejkomisie o kontrole hospodárenia v ro-koch 2015-2016 a plnenia uznesenia12. snemu PV ZPKO predniesol jejpredseda Ing. Miroslav Pleceník. Nasneme odovzdali ãestné uznania ZastatoãnosÈ.

Diplomy si prevzali AlÏbeta Bi-leková, Anna Fodorová, VeronikaGregorová, Helena Halková, Ing.Július Homola, Roman Jesensk˘,Pavol Lavo, AlÏbeta Loudová, Ing.Ivana Mravcová, Ida Nayová, JozefNemlaha, Felix Ne‰trák, JurajNiÏÀansk˘, ·tefan Novák, JánParcer, ·tefan Skladan, LadislavSolár, Bernardína Spru‰anská, Jo-zef Stanãík, Mária ·idová, JurajVrábel, Helena Záhorová a Margi-ta Zimanová.

Diskusné príspevky zo snemu uve-rejÀujeme samostatne.

Na nasledujúce funkãné obdobieboli zvolení: Ján Liteck˘ ·veda (pred-seda), Rafael Rafaj (podpredseda)a Miroslav Pleceník (predseda RKK).Delegáti jednomyseºne hlasovali zauznesenie snemu.

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Anna Fodorová a Miroslav Pleceník na sneme. Foto Eva Zelenayová

Delegáti na sneme. Foto Eva Zelenayová

Pokraãovanie z 5. strany

Martin HagaraŽiaľ zisťujem, že tí čo sme boli komunistickým reži-

mom perzekvovaní, je nás tu pár. Odchádzame ako sneh.Apelujem, aby sme naše skúsenosti odovzdávali mladýmľuďom, lebo nepoznajú skutočnú pravdu, naletia. Čítal somako bolo dobre za socializmu. Ale komu? Zhabané majet-ky, mŕtvi, perzekvovaní, tí čo si pamätáte, odovzdávajteskúsenosť mladým. Z médií sa nič nedozvedia. Našim od-chodom do večnosti sa na všetko zabudne a dobrý budelen ten, o kom budú písať médiá.

Mikuláš TóthV roku 2016 som navštívil novozriadené poradenské

centrum – Informačno - poradenské centrum (IPC) pri Vyš-šom územnom celku Košice. Chcel som zistiť možnosti zís-kania finančných prostriedkov z eurofondov pre mimovlád-ne neziskové organizácie, občianske združenia kam patríaj PV ZPKO. Takéto IPC boli zriadené v krajských mestáchna Slovensku v sídlach samosprávnych krajských úradov.Poskytujú bezplatné konzultácie formou osobného, emai-lového či telefonického kontaktu potenciálnych žiadateľova prijímateľov pomoci z európskych fondov, v súčasnostina roky 2014 – 2020.

Informoval som sa na možnosť podpory z eurofon-dov pre pamätníky a pamätné tabule, ktoré spravujú PVZPKO. Súčasne som vysvetlil, kto sme, čo je našim cieľom.V košickom VÚC o nás nevedeli. Cez ich dotazník zisťovaniazáujmu o využívanie európskych a štrukturálnych fondov(EŠIF) mi ponúkli portfólio integrovaného regionálnehooperačného programu (IROP), kde zo šiestich programovani jeden nebol vhodný pre PV ZPKO. Nezahŕňal v sebevlastnosť, ktorá by umožňovala vstup PV ZPKO do týchtoprogramov.

V prvom štvrťroku 2017 som bol znovu vo VÚC Košicena odbore dotácii pre mimovládne organizácie a občianskezdruženia podľa ich štandardných podmienok, ale dotácie

poskytujú len takým, ktoré majú právnu subjektivitu v Ko-šickom kraji. PV ZPKO samozrejme nemá IČO, DIČO a ban-kový účet v Košickom kraji.

Vo Všeobecných záväzných nariadeniach (VZN)miest a obcí kde žijú bývalí politickí väzni komunizmuz trebišovskej pobočky PV ZPKO nie sú spracované a zahr-nuté možnosti ich podpory zo strany samospráv a mnohéz týchto samospráv ani nevedia o tom, že na Slovensku ajv ich mestách a obciach žijú bývalí politickí väzni, ani o or-ganizácii PV ZPKO. Táto nevedomosť je znásobená ešteskutočnosťou, že ak títo úradníci zazrú na nejakom tlačiveformulára žiadosti pečiatku s názvom PV ZPKO, javí sa imto ako odpudzujúce a konajú tak, aby požiadavka PV ZPKObola čo najviac minimalizovaná.

V našej organizácii je matematická nerovnosť medzipríjmami a výdavkami trvalý stav, čo neumožňuje zabez-pečiť obnovu pamätníkov a pamätných tabúľ, i pietnychspomienok na obete komunizmu. Nastavenie dotačnýchpodmienok vo VÚC a VZN obcí a miest bez zreteľa na exi-stenciu politických väzňov komunizmu sú negatívom a zá-drheľom na získanie akejkoľvek podpory či presadenia svo-jich žiadostí na skromné zviditeľnenie organizácie v miesteich bydliska. Realita dnešných dní je aj v tom, že v samos-právach miest a obcí, VÚC a v štátnej i verejnej správesedia vo funkciách bývalí komunisti a ich detí, nominantiľavicových strán skrývajúcich sa za sociálnu demokraciu,ktorým ľudia s protikomunistickou orientáciou nevoňajúa aj dnes členov PV ZPKO od okresných pobočiek po kraj-ské ignorujú, alebo im kladú prekážky. Nepomôžu k zvidi-teľneniu PV ZPKO na úrovni miest a obcí.

Mária DvorčákováDňa 16.9.2016 som dostala odpoveď z prezidentskej

kancelárie, že sa ospravedlňujú, komisia sa mojim podne-tom zaoberala a citujem: vyskytlo sa niekoľko problémov.Každým doporučeným podnetom na štátne vyznamenaniesa najprv zaoberá komisia. Tak to bolo aj v roku 2015. Ko-misia posudzovala i ďalšie návrhy, hlava štátu má právo

na subjektívne posúdenie návrhu. Na môj návrh, v ktoromsom žiadala o prijatie u prezidenta mi kancelária odpove-dala, že vzhľadom na enormné množstvo žiadosti, prezi-dent zrejme mi nebude môcť vyhovieť. Napísala som ajďalší list prezidentovi republiky, v ktorom som uviedla, žepokiaľ on si socializmus užíval, ja som bola perzekvovaná.

Margita ZimanováBolo to 23. mája o tretej hodine popoludní, keď mi

zavolala pracovníčka Národného archívu v Prahe, že prihľadaní popravených osôb prišla na meno môjho oteckaPavla Valenta, kde boli uložené dva listy. Napísal ich oteckopred popravou. Popravený bol 27. marca 1953 na Pankrá-ci v Prahe. List bol adresovaný manželke Margite Valento-vej a deťom. Po poprave otecka nám nikto neoznámil, žeje už po smrti. Dozvedeli sme sa to až po úmrtí jeho otcaz matriky vo Zvolene. Mamičke o tom, že otecko už nežije,povedal dozorca, ktorý sa s ňou stretol vo väzení.

Neviem prečo takto bezohľadne a nezodpovedne sipočínali dozorcovia či pracovníci väznice, ktorí mali nastarosti oznámiť to rodine. Takéto mali praktiky, taktozaobchádzali s rodinami politických väzňov.

Uplynulo už 64 rokov odvtedy, čo tieto vzácne listysa dostali do Národného archívu v Prahe a Pán Boh to za-riadil tak, aby sa konečne dostali do správnych rúk. I keďmamička a sestra sa tohto listu nedožili.

Peter Bielik„Chcem do uznesenia, aby bola oprava vo Svedec-

tve.“ A prečítal návrh, ktorý však súvisel s článkom z roku2006.

Ján Litecký ŠvedaJe to stará kauza, ktorú ja už nemôžem napraviť.

Skôr apelujem na kresťanskú pokoru.

Peter BielikObrátil som sa na snem, nie na predsedu. Kontinuita

tu je, zodpovednosť tu je, Svedectvo je tu na to, abynapísalo pravdu.

Peter SeleckýDoniesol krásny suvenír z Jáchymova, ktorý počas

snemu zdobil predsednícky stôl.

Matej ŠulejVaše utrpenie pre postoje k pravde, viere a spravod-

livosti ma veľmi oslovilo a tak som sa v roku 2000 stal čle-nom PV ZPKO v Poprade. Nemal som osobnú skúsenosťs prenasledovaním v období komunistickej totality, ale vašekrížové cesty po leopoldovských, ilavských, valdických, já-chymovských lágroch a väzeniach ma presvedčili o potrebeo tom hovoriť, aby to neupadlo do zabudnutia. Môj pohľadako človeka, ktorý to nezažil, na vzťah k daným udalos-

NA AKTUÁLNU TÉMU

6

Odznelo v diskusii

Anton Malack˘ (vpravo) preberá diplom Za statoãnosÈ. Foto Eva Zelenayová

tiam zo strany štátu, vlády ako aj občanov našej vlasti jesmutný, vlažný. Mám taký dojem, že vaša schopnosť jem-ným vyjednávaním s príslušnými orgánmi štátu a moci bo-la príčinou toho, že neboli docenené titanské zásluhy vás,politických väzňov, že dnes, 27 rokov od revolúcie smetam, kde sme.

Preto si myslím, že by sme mali energickejšie vyjed-návať, etablovať sa a využiť všetky možností, ktoré má-me, aby sa na vás nezabudlo. Mám na mysli hlavne osob-né stretnutia v mestách a dedinách našej republiky. Pripo-mínať sa letákmi a v nich uviesť, ktoré médiá nechcús nami spolupracovať a konkrétne aj ktorí ľudia. Keď chce-me, aby sa na to nezabudlo, myslím si, že inej cesty niet.

Tak ako osobná statočnosť a viera vám pomáhaliv období prenasledovania a odsúdenia, tak sa to musíuskutočňovať a prejavovať aj dnes.

Ján KošiarVysvetlil k akému nedorozumeniu došlo v Banskej

Bystrici pri organizovaní spomienky na Barbarskú noc. Nadehonestujúci článok v denníku SME poslal svoju odpoveď,ktorú prečítal na sneme. Konštatoval, že udalosti násvracajú pred rok 1989. Médiá nám diktujú, čo si mámemyslieť, konať, zdôraznil. Médiá nás aj vtedy, ako aj dnes,menovali za nacionalistov, extrémistov...a idú diktovať ajKatolíckej cirkvi.

Juraj VrábelSlovenský básnik Andrej Sládkovič napísal známu

báseň ,,Nehaňte ľud môj“, ktorá končí veršom:,,Ale nechajmi národ bez hany; Národ patrí k veciam svätým!“

Dostali sme sa do situácie, keď parlament prijal zá-kon proti extrémizmu z dielne ministerky spravodlivosti Lu-cie Žitňanskej. Tento zákon je diktátom, podľa ktorého ne-môžem vlastniť niektorú oficiálnu literatúru, lebo neviem,či ju môžem vlastniť, alebo sa nemôžem slobodne vyjadriť,lebo neviem, či mi nehrozia sankcie alebo väzenie. Pritomsám sa musím vyviniť, že nejde o extrémizmus. Týmto zá-konom je hrubo potlačovaná osobná sloboda a slobodaslova. Ak sa niekto prihlási k historickým faktom prvej

Slovenskej republiky a vysloví meno jej prvého prezidentaJozefa Tisu, je automaticky nálepkovaný ako nacionalistaalebo extrémista. Bez historických faktov sa jednoduchorozpráva o klérofašistickom štáte a vojnovom zločincovi, čosa spája s deportáciami Židov. Som osobne presvedčenýo tom, že profesor morálky Jozef Tiso neposlal ani jediné-ho žida na smrť, aby o tom vedel. Historik Ivan Kamenec,ktorý nie je nám zvlášť naklonený, to potvrdil v Slovenskejtelevízii. Je známe, že prezident Tiso počas Slovenskéhoštátu nepodpísal ani jeden rozsudok smrti a udeľoval Ži-dom výnimky. Týmto aktom zachránil 30 tisíc občanovžidovskej národnosti. Uvádza sa, že zo Slovenska bolodeportovaných 60 tisíc Židov. Pre zaujímavosť, z Českej re-publiky bolo vyvezených 150 tisíc Židov a z Maďarska až500 tisíc.

Na prvý pohľad to vyzerá tak, akoby slovenskýsnem, vláda a prezident boli zodpovední za všetky depor-tácie. Preto iba odborná nezaujatá komisia zložená z his-torikov, právnikov a politológov by mohla navždy vyriešiťtento problém.

V Nitre sa 25. apríla uskutočnil seminár na tému:,,Mons. ThDr. Jozef Tiso, kňaz a prezident“, ktorý zorgani-zoval nitriansky diecézny biskup Mons. Viliam Judák. Štát-na moc venuje tejto otázke až príliš energie. Televízia jeneustále zásobovaná filmami z holokaustu, vo viacerýchslovenských mestách sa konajú tryzny a odprosujúce po-božnosti, odhaľujú sa pamätníky, Židia majú svoje múzeá.Akosi vo víre času sa zabúda na komunistické zločiny. Užniekoľko rokov PV ZPKO – III. odboj sa usiluje o zriadeniemúzea komunistických zločinov, žiaľ, zatiaľ bezvýsledne.Čierna kniha komunizmu uvádza, že počas tohto systémua jeho tyranie prišlo o život sto miliónov ľudí. V bývalomČesko-Slovensku po roku 1945 bolo evidovaných 250 tisícpolitických väzňov, z toho na Slovensku vyše 71 tisíc. Poli-tickí väzni počas komunistického režimu neprávom po-budli za mrežami spolu 83 615 rokov. Popravených bolo241 osôb, zastrelených na úteku 400 osôb a zavraždenýchpri výsluchoch 600 osôb. Neuvádzam tu odvlečených dogulagov a zničené životy mnohých kňazov, rehoľníkova rehoľníc, ako aj vyvezených občanov.

Preto navrhujem, aby snem PV ZPKO vo svojomuznesení odsúhlasil zriadenie Múzea zločinov komunizmuv Bratislave alebo v Košiciach v spolupráci s orgánmi štátu.

Jozef DečoHovoril o zrážke občianskeho a národného princípu.

Poukázal na moderátora Michala Havrana ml., ktorý jeskryto protislovensky a napadol Vajanského i Štúra.

Eva ZelenayováVyzvala členov organizácie poskytovať rozhovory do

Svedectva.

Rafael RafajSpomenul reakciu ministerky Tomanovej na návšte-

vu Rafaja a Malackého, počas ktorej jej vysvetlili, že netr-peli len odsúdení politickí väzni, ale aj ich manželky a deti.Ministerka reagovala listom, v ktorom uviedla, že nemávedomosť, aby došlo k diskriminácii našich ľudí. Vyzval pre-to členov, aby o konkrétnej diskriminácii rodín informovalivedenie organizácie. V súvislosti s vyjadrovanou nespokoj-nosťou členov s vysielaním RTVS navrhol dať do uzneseniasnemu, že 13. snem vyjadruje nespokojnosť s obsahomprogramovej služby a vyzýva vedenie RTVS, aby rovnakodôsledne riešilo zamestnancov... a dala rovnaký priestorpre dokumentovanie zločinov komunizmu, ako dáva pries-tor pre dokumentovanie zločinov fašizmu.

Peter BielikNavrhol vymeniť slovo fašizmus za nacizmus

Bernardína SprušanskáPovedala, že deti všetkých politických väzňov trpeli,

nielen, že sa nedostali do škôl, ale ani do zamestnania.Poukázala na fakt, že SNP trvalo rok, ale jeho účastnícipotom mali samé výhody. My sme trpeli 40 rokov a nanás sa nikto ani neohliadne. Písala som aj primátoroviBratislavy Nesrovnalovi, či by členovia PV ZPKO nedostalizadarmo cestovanie hromadnou dopravou, či Bratislava nieje hlavné mesto pre celé Slovensko.

NA AKTUÁLNU TÉMU

7

Diplom Za statoãnosÈ si preberajú Ing. Martin Hagara a AlÏbeta Loudová. Foto Eva Zelenayová

NA AKTUÁLNU TÉMU

8

Rokovanie V˘konnej rady PV ZPKO, ktoré sa usku-toãnilo v Bratislave 13. júna, otvoril a viedol predsedaorganizácie Ján Liteck˘ ·veda. Prítomn˘ch oboznámils hlavnou témou rokovania, ktorou sa stala kampaÀdenníka SME voãi organizácii PV ZPKO. Povedal, Ïe dotroch dní od uverejnenia hanobiaceho ãlánku poÏia-dal redakciu o uverejnenie Ïiadosti o odpoveì (uve-

rejÀujeme ju v plnom znení na strane 21), ão denníkSME neurobil. V tejto súvislosti poÏiadal predsedovregionálnych organizácii, aby vyjadrili svoj postoj.Uznesenie z rokovania publikujeme na tejto strane.List ‰éfredaktorke zaslala aj predsedníãka RO PV ZPKOv Îiline Anna Fodorová. Kon‰tatovala, Ïe SME sú no-viny, ktoré nenávidia Slovákov. (ez)

1. V˘konná rada o.z. Politickí väzni Zväz protikomunistic-kého odboja, ustanovená podºa stanov prijat˘ch na 12. sneme,ktorú tvoria rehabilitovaní priami väzni komunistického reÏi-mu, vdovy a deti po politick˘ch väzÀoch, so znepokojeníma pobúrením berie na vedomie praktiky denníka SME, ktor˘rovnako ako propagandistické plátky 50. rokov pomocou ma-nipulácie, poprekrúcan˘ch faktov a priamych lÏí opäÈ ‰íri ne-návisÈ a nezná‰anlivosÈ voãi odli‰n˘m a nezávisl˘m názorom.

Na svojom zasadnutí 13. júla 2017 sa v˘konná radauzniesla, Ïe po konzultácii s odborníkmi práva zváÏi moÏnosÈpodania trestného oznámenia na ochranu dobrého menana‰ej organizácie.

2. Organizátori lokálnych pietnych spomienok a akciív dostatoãnom predstihu oznámia konanie takejto akcie

redakcii Svedectvo, aby sa mohla uverejniÈ pozvánka aj pre‰ir‰iu verejnosÈ.

3. Predsedníctvo PV ZPKO oboznámilo v˘konnú radus rozhodnutím, aby v sekcii publicistiky bola vydaná knihao súdnom procese nitrianskeho uãiteºa a neskôr politickéhoväzÀa Jána Kamila BeÀadika z roku 1958. Kniha je doloÏenábohatou faktografiou.

4. Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda vyzval jednotlivéorganizácie, aby prehodnotili odoberané mnoÏstvo ãasopisuSvedectvo pre jednotlivé poboãky: ak je treba, tak zníÏiÈ alebona druhej strane zv˘‰iÈ odoberané mnoÏstvo, podºa reálnejpotreby.

5. ëal‰ie zasadnutie V˘konnej rady PV ZPKO je napláno-vané na záver septembra 2017.

Uznesenie Výkonnej rady PV ZPKO

Rokovala Výkonná rada PV ZPKO

Anna Fodorová: SME sú noviny, ktoré nenávidia Slovákov

Po prečítaní článkov vo Vašom denníkuSME v číslach 147 a 152, ktoré poškodzujúdobre meno našej organizácie Politickí väzniZväz protikomunistického odboja, od autorapodpísaného ako Peter Kapitán, nemôžemmlčať. Považujem tieto články za paškvil, zaznevažovanie a osočovanie členov našejorganizácie. Autor nemá žiadne vedomostio tom, kto sú politickí väzni komunizmu, o čin-nosti našej organizácie, ktorá sa riadi stano-vami, ktoré boli upravované a schválené na12. celoslovenskom sneme Politickí väzniZväz protikomunistického odboja III. odboj,konanom 10. júna 2015 v Žiline a registrova-né Ministerstvom vnútra SR 25. júna 2015.

Mám 78 rokov a som poslednou žijúcouzakladateľkou našej organizácie v Žiline v ro-ku 1990. V roku 1961 som bola za svoj poli-tický názor, za nesúhlas s komunistickým reži-mom, za vierovyznanie a vlastenectvo odsú-dená na štyri roky žalára. Okúsila somkomunistickú totalitu na vlastnej koži a všetci

politickí väzni, ktorí ešte žijú a ich rodinní prí-slušníci by vedeli rozprávať o terore, vraž-dách, odsúdených na roky otrockej prácev Jáchymovských baniach, na popravy povykonštruovaných procesoch.

Ak si autor myslí, že politickí väzni ko-munizmu sa nemajú právo vyjadrovať a vy-sloviť svoj názor na dianie doma a vo svete,je na veľkom omyle. Práve mnohí politickíväzni komunizmu položili život za slobodua demokraciu. Máme za to, že 17. novem-brom 1989 sa prenasledovanie za politickýnázor skončilo. Odporúčam autorovi preštu-dovať si Ústavu SR a taktiež Všeobecnú de-klaráciu ľudských práv. Práve pod ochranoutýchto dokumentov sa vyvarujeme novej to-talite.

Ak autor nazýva časopis Svedectvo ča-sopisom „neonacistov“, mal by si ozrejmiťrozdiel medzi nacizmom a národovectvom –patriotizmom, alebo ak autor skutočne mieniloznačiť členov organizácie vydávajúcej tento

časopis za neonacistov, mal by si uvedomiť,že tak označuje ľudí, ktorí trpeli a umierali zapravdu a slobodu počas bývalého režimu.

V zmysle uvedených argumentov majúnaši členovia právo slobodne písať a inak savyjadrovať za svoju osobu, pričom tým ne-vyjadrujú oficiálne stanovisko celej organizá-cie Politickí väzni Zväz protikomunistickéhoodboja.

V časti článku „štátne dotácie“ chýbafakt, že naša organizácia je napriek finančnejdotácii od Ministerstva vnútra SR podhodno-tená. Bez finančnej podpory členov a sym-patizantov by organizácia nemohla napĺňaťúlohy vyplývajúce z jej stanov.

Vážená pani šéfredaktorka, žiadam Vásv mene Politických väzňov Zväzu protikomu-nistického odboja OSPRAVEDLNIŤ SA zahanlivé, urážlivé a nepravdivé označeniačlenov organizácie Politickí väzni Zväz proti-komunistického odboja a časopisu Svedectvona titulnej strane denníka SME.

List predsedníčky RO PV ZPKO v Žiline Anny Fodorovej šéfredaktorke denníka SME Beate Balogovej

Ospravedlňte sa!

V Slovenskej republike sme si dôstojne nepri-pomenuli sté v˘roãie zaloÏenia Slovenskej ligyv Amerike. Veºmi dôleÏitej ustanovizni pri obraneslovensk˘ch záujmov vo svete i doma. Matica slo-venská aspoÀ pri súãasnom 110. v˘roãí nedávnouskutoãnila men‰iu konferenciu v Martine. Azdatexty budú ãoskoro publikované. Slovenská ligamala neskôr aj veºmi dôleÏitú odnoÏ doma, ktorú

máme zmapovanú v monografii Roberta Letza. Z tejto pozoruhod-nej etapy in‰titúcie, ktorej obdoba nám dnes veºmi ch˘ba, chcemupozorniÈ na star˘ titul, ktor˘ ÈaÏko nájdete v na‰ich kniÏniciach ale-bo antikvariátoch. Naz˘va sa Obete pri obrane Slovenska 1919s podtitulom Pamätník padl˘ch pri boº‰evickom vpáde, ktor˘ zosta-vil podpredseda Slovenskej ligy na Slovensku Ján Krasko a vy‰ielv roku 1929.

Popri tradiãn˘ch augustov˘ch spomienkach na nacistickú oku-páciu Slovenska v roku 1944 i sovietmi vedenú pod hlaviãkou Var-‰avského paktu 1968, by sme nemali obchádzaÈ ìal‰í zabúdan˘„okupaãn˘“ dátum 20. máj 1919. Bolo uÏ síce po Veºkej vojne, alemaìarské vojská Bélu Kúna zaãali útok, formálne pod revoluãnouãervenou zástavou a ideológiou, na na‰e hranice a po vystupÀova-nej ofenzíve v dæÏke 300 km prenikli aÏ k Nov˘m Zámkom, Levi-ciam, Banskej ·tiavnici, Detve a Ko‰iciam i ìalej. Protiofenzíva zlo-Ïená z legionárov a dobrovoºníkov z âiech, Moravy a Slovenska, zaznaãn˘ch obetí zastavila maìarsk˘ revizionistick˘ vpád. K prímeriudo‰lo 24. júna zásluhou intervencie francúzskeho mar‰ala Fochai veliacich generálov Pellého, Mittelhausera, plukovníka ·nejdárkaa ìal‰ích. T˘m sa otvorila cesta pre budúce definitívne medzinárod-né zakotvenie slovensko-maìarskej hranice, ktorú zabezpeãilazmluva z Trianonu.

Krvilační susediaSpomenutá kniha je venovaná Hrdinsk˘m ãinom na‰ich bojov-

níkov (tak˘ je názov jednej kapitoly), jednotlivcom i skupinám, kto-rí môÏu poslúÏiÈ ako vzory pre budúce generácie a hlavne pre mlá-deÏ, aby vedela „hájiÈ svoju napadnutú vlasÈ, hranice svojho ‰tátua ÈaÏko vydobytú slobodu.“ Lebo „národ, ktor˘ sa nevie obetovaÈpre svoju samostatnosÈ, ten si ju nezaslúÏi.“ Uvádza spomienky nahrdinské a tragické smrti majora Jelínka v Nov˘ch Zámkoch, kapitá-na Sedláka pri Dob‰inej, poruãíka ·tûpánka pri Ko‰ickej Belej, kdemu postavili aj pamätník vìaky a viacer˘ch ìal‰ích. Aj mnohé ìal‰ieboje, odvahu a nebojácnosÈ, zvyãajne s presilou pri Komárne, Tisov-ci, Trebi‰ove i inde.

ëal‰ia kapitola popisuje atrocity páchané maìarsk˘mi boº-‰evikmi na bezbrannom obyvateºstve Slovenska. VraÏdili a ve‰alinielen slovensk˘ch vlastencov, zranen˘ch vojakov, ale aj „pansláv-skych“ obãanov, vrátane detí a Ïien, ão priznáva aj maìarsk˘ histo-rik Huszár v knihe Proletárska diktatúra v Maìarsku. Muãeníkomslovenského v˘chodu sa stal 9. augusta 1919 zavraÏden˘ farár Fran-ti‰ek Majoch v Hermanovciach, „od nepriateºov nevinne zastrelen˘“muránsky farár z Tisovca Ján ·arló‰, ako to má uvedené na pomní-ku, ãlen Národnej rady v Nitre Andrej ·ulgan, muãen˘ a zabit˘ v Le-viciach, Anton Prokop obesen˘ boº‰evikmi na lipe pri kostole v Det-ve, kde mu ako na posvätnom mieste miestni obãania postavili pa-mätník. Do ãiernej knihy slovensk˘ch národovcov zapísali radikáliz Rimavskej Soboty mnoh˘ch z Gemera. Tam zastrelili Máriu Zduto-vú z Kokavy za nájden˘ list. Viacerí na‰Èastie u‰li, ale na ceste doHnú‰te zastrelili Mateja Janku, Ondreja Struhára aj Jána Brudiara

z Klenovca. V Pukanci zavraÏdili mladú slúÏku Katarínu Rusnákovú,granátom zabili Máriu Teglhoffovú aj ‰estnásÈroãného Juraja Hor-Àáka, ktorí sa ukr˘vali v pivnici. Maìarskí vojaci vypálili Doln˘ a ãias-toãne aj Horn˘ Daãov, zabili Pavla ·imukina a Pavla Macíka. V Se-dikarte na Pre‰ovsku obesili roºníka Ondreja Tomku z Geraltu. PriTrebi‰ove vypoãúvali a zavraÏdili Júliu Kariãkovú z Markoviec, zlapa-li aj devätnásÈ jej príbuzn˘ch, znásilnili Ïeny a na smrÈ ubili JozefaMila. Nadporuãík Fehér zo Sátoraljaujhelyi potom pred nimi popra-vil Jozefa Hadara, Ondreja, Michala i druhého sedemnásÈroãnéhoOndreja Kariãku. Bez príãiny bol zastrelen˘ Barna ·olc v Svätom Pet-ri. Na hranici katastra Klenovca a Hnú‰te boli zastrelení roºníci MatejJanko, Ján Brndiar, Ondrej Struhár, aj robotník Milo‰ Miriloviã.B˘val˘ maìarsk˘ detektív bratislavskej vojenskej polície Lakos, nazáklade nájdeného archívu a vy‰etrovania kapitána Brunnera, dalv PetrÏalke be‰tiálne zavraÏdiÈ viacer˘ch ãs. legionárov, dôstojníkova príslu‰níkov: „Obetiam boli zviazané ruky a nohy telefonick˘mdrôtom a boli pove‰aní na okolit˘ch stromoch, alebo s kameÀomna krku hodení do Dunaja.“

Primátor horší ako vandal

Vzácna kniha autentickej pamäte zaznamenáva aj miestaa hroby padl˘ch vojakov a dobrovoºníkov pri prvej veºkej obranehraníc Slovenska roku 1919, neraz aj ich pamätníky, z ktor˘ch bolimnohé zniãené a bolo by ich treba obnoviÈ. Monumentálny pomníkz roku 1928 s nápisom „Padl˘m za slobodu“ bol v Komárne, kde saodohrávali ÈaÏké boje s mnoh˘mi i tam pochovan˘mi m⁄tvymi.Poãetné hroby spoloãne bojujúcich i padl˘ch Slovákov a âechovboli najmä v b˘val˘ch okresoch Ko‰ice, Luãenec, Modr˘ KameÀ,Pre‰ov, Revúca, Rimavská Sobota, RoÏÀava, ·ahy, Vráble, Zvolen.Pomníky padl˘m postavili v medzivojnovom období aj v Bajãi, Kru-pine, Luãenci, Seredi, ·ahách, pod zrúcaninou hradu v Turni i Vrá-bºoch. A najmonumentálnej‰í, neobyãajne sugestívne zobrazujúciºudské utrpenie v Nov˘ch Zámkoch, ktor˘ za záhadn˘ch a nepocho-piteºn˘ch okolností, dal iba prednedávnom jednoducho a polouta-jene „odstrániÈ“, za obrovského rozhorãenia ‰irokej verejnosti,miestny primátor!

Pamätná kniha uvádza aj dostupn˘ dobov˘ zoznam padl˘cha zomrel˘ch príslu‰níkov ãs. armády v bojoch na Slovensku v rokoch1918-1919, s miestom ich narodenia, úmrtia i pochovania. Niekto-ré pamätníky sú zobrazené a neraz sú jedin˘m dokladom o ichexistencii. Je v nej aj podrobná ‰tatistika zomrel˘ch vojakov. Z vte-daj‰ích poznatkov ich bolo 1018, z toho legionárov 276. So zrane-n˘mi celkove 7305. Najviac bolo ãesk˘ch, moravsk˘ch, slovensk˘chbolo 91, vo veºkej miere to boli príslu‰níci pechoty. (Oveºa väã‰ieobete, aj ão do poãtu zranen˘ch, mala útoãiaca armáda Bélu Kúna.)Obsahuje aj kompletn˘ a veºmi rozsiahly zoznam dôstojníkov, rot-majstrov, poddôstojníkov, vojakov i osobitn˘ch oddielov, zväã‰a pe-‰ích plukov vyznamenan˘ch vojnov˘m kríÏom z bojov na Slovenskuroku 1919. Aj zaznamenané najväã‰ie smútoãné oslavy pri desia-tom v˘roãí pripomienok. V doslove je v˘zva, aby sme nezabúdali nat˘ch, „ão Ïivoty obetovali za na‰u slobodu“, ão by malo byÈ ajjedinou vzne‰enou, hoci veºmi trpkou odmenou aj pre v‰etk˘ch prí-buzn˘ch. Ale aj stále aktuálna v˘zva uãiteºom, duchovn˘m i úra-dom, aby pripomínali hrdinstvo t˘chto obetí nielen pri v˘roãiach,starali sa a ozdobovali ich hroby, v ãom im veºmi, a narastajúcimãasom ãoraz viac, dlhujeme. Aj t˘m z rokov 1938 a 1939.

Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Obete hrdinskej obrany Slovenska

Pokraãovanie z 1. strany

Riaditeº mi podpísal prihlá‰ku bezproblémov. Iste v tom zohral úlohupolitick˘ odmäk. Ale pri‰iel 21. au-gust a v‰etko sa zmenilo.

âo napríklad?S bratom Tonom v prv˘ deÀ, keì

zastrelili Danku Ko‰anovú, sme vy‰lido ulíc, namoãili sme papierové slo-venské vlajky do jej krvi a s t˘mitovlajkami sme chodili medzi tankamia mávali sme nimi spojeneck˘m voj-skám. Vtedy nás mohli zastreliÈ.

No Ïijete. Mali ste ‰Èastie. Mali. Dokonca jeden francúzsky

fotoreportér nás pri tom odfotil a zá-ber bol uverejnen˘ v kniÏke PetraVala: August 68 na Slovensku.

Spomínali ste, Ïe otec hral naorgane v Dóme sv. Martina. Cho-dievali ste tam s nim?

Tam som vyrastal. Bol to môj do-movsk˘ kostol. Dokonca rok predokupáciou som v Dóme zastupovalkostolníka. A vtedy ma oslovil star‰ípán, predstavil sa ako doktor JurajMalinsk˘, Ïe pochádza z RuÏomber-ku a bol osobn˘m zubn˘m lekáromAndreja Hlinku. Chcel sa dostaÈ dokrypty. Vtedy boli krypty neosvetle-né, plné stároãnej ‰piny. So svieãka-mi v rukách sme do nej vstúpilia pri‰li sme k rakve vo v˘klenku, kdeje pochovan˘ Jozef Ignác Bajza. Tamsme na‰li aj kovovú rakvu, o ktorejMalinsk˘ povedal, Ïe patrí AndrejoviHlinkovi. Otvorili sme ju, ale vnútribola iba prázdna sklená rakva.Potom sme takmer rok s bratomTonom krypty ãistili, zaviedli sme tamelektrické osvetlenie, aÏ pri‰iel 21.august.

Práve ste zmaturovali, prijalivás na vysokú ‰kolu, to b˘vajúnajkraj‰ie prázdniny...

Aj boli. Do 21. augusta. Rusivtrhli do Dómu a kostolník okamÏiteodovzdal kºúãe na farskom úrade, Ïetam robiÈ nebude. KaÏdú chvíºu tamtotiÏ okupaãné vojská robili prehliad-ku. Poverili mÀa a t˘ÏdeÀ som malkºúãe v byte na ·ándorovej ulici, kdesme b˘vali. Asi po t˘Ïdni som i‰iel do

sakristie po nejaké veci. Kostol somzvnútra zamkol. A odrazu som poãuldupot ãiÏiem na chóre.

Kto to bol a ako sa tam do-stal?

V tom ãase sa robila rekon‰truk-cia veÏe a oni sa dostali dovnútra cezle‰enie. Pomyslel som si, to je môjkoniec. Ja, sám, zamknut˘ v kosto-le... Potichuãky som vy‰iel von a v‰i-mol som si, Ïe na hrade sú tri deláa vojaci sledujú pohyb okolo Dómu.Jedno delo bolo namierené na vchodDómu, druhé na teologickú fakultua tretie na mesto. Pozerali ìalekohºa-dom, takÏe ma museli vidieÈ, ale niãsa nestalo.

âo robili v chráme?Neskôr som zistil, Ïe v kryptách

sa strieºalo. Rakva Andreja Hlinku bo-la prestrelená. Dnes sa nachádzav mauzóleu a priestrel pekne vidno.Podu‰ka, na ktorej kedysi spoãívalotelo Andreja Hlinku, bola poprepi-chovaná rusk˘m bodákom. Z kapln-ky sv. Anny je vchod do separátnejhrobky nejakého grófa. Spustil somsa do nej, rakvu som na‰iel úplnerozstrieºanú rusk˘mi nábojmi.

âo tam hºadali?Kontrarevolucionárov. V kaplnke

sv. Anny, odkiaº je vstup do krypty,sme mali odloÏen˘ pracovn˘ odev,nástroje, nachádzali sa tam ‰álky odkávy, teda veci, ktoré sme pouÏívali

poãas ãistenia krypty. A oni si mysleli,Ïe sa tam skr˘vajú kontrarevolu-cionári.

Odcudzili nieão?Ukradli stojan pri vchode na

chór, na ktorom bola pre turistov na-in‰talovaná história Dómu. A ukrad-li spred oltárov v‰etky mikrofóny.

TakÏe techniku. A zlato nie?Nie, to bolo v trezore. Tam sa ne-

dostali. Ale v celom Dóme boli ohor-ky cigariet. Dokonca chceli rozrezaÈmechy na organe, lebo si mysleli, Ïetam niekde je ukrytá vysielaãka.

Ako na to pri‰li?Zamerali vysielanie Slovenského

rozhlasu, ktor˘ mal vysielaãku s apa-ratúrou umiestnenú v smetiarskomaute a to jazdilo okolo Dómu. Hodi-ny na veÏi rozstrieºali na re‰eto. Pou-Ïili dokonca zakázané dum dumky.

Potom nastala normalizácia,ako ste ju preÏili?

I‰iel som ‰tudovaÈ na teologickúfakultu, odkiaº som v roku 1970 odi-‰iel.

Preão?Bol som tak˘ Ïiv‰í...âiÏe rebelantsk˘ typ?Tak˘. S hrdosÈou som vtedaj‰ích

mojich predstaven˘ch sprevádzal podómskej krypte, vysvetºoval som im,ão sme tam urobili, ão sa tam stalo,ukázal som im rakvu Andreja Hlinkua neviem, ãi sa vtedy aj nenaºakali,

NÁŠ ROZHOVOR

10

Chcel byť kňazom, stal sa organistom

Peter Seleck˘ v redakcii Svedectva. Foto Eva Zelenayová

lebo to sa tajilo. A ja som o tomotvorene rozprával. Najmä ich pre-kvapilo, Ïe sa tam nachádza rakvaAndreja Hlinku.

Ale telo Hlinku sa nena‰lo? Nie, doteraz sa nena‰lo. A ako je moÏné, Ïe jeho rakva

tam bola? Koncom vojny, na zásah vtedaj-

‰ieho ministra vnútra Alexandra Ma-cha, odviezli pred postupujúcim so-vietskym vojskom rakvu z RuÏomber-ka do Bratislavy. Usudzuje sa, Ïe jupravdepodobne chceli zobraÈ na Zá-pad, ale uÏ sa to nepodarilo, nestihli.TakÏe ju ukryli v Dóme.

A pozostatky?To sa nevie. Tvrdí sa, Ïe vraj traja

ºudia vedia, a keì jeden zomrie, po-vie sa to zasa ìal‰iemu, ale to sú fá-my. Veì kedy, ak nie dnes, je vhod-ná doba povedaÈ, kde je pochovan˘?Ale my sme tak˘ národ, Ïe nevieme,ani kde je pochovan˘ sv. Metod.

A pritom máme skvelé tímyarcheológov.

Pravdepodobne je v Devíne, lebov tamoj‰om kostole sv. KríÏa sa e‰teza socializmu robil archeologick˘prieskum. Aj ja som tam robil. Keìsom odi‰iel z teologickej fakulty, dalsom sa na kopanie. Pod kostolom sana‰iel nejak˘ hrob s biskupsk˘mi in-sígniami, ale potom ho dali späÈ za-sypaÈ. Rozkopávali sme sakristiu ko-stola a v hæbke asi 80 cm som objavilkrãiaÏtek, kde bolo 143 strieborn˘chmincí z 15.-16. storoãia. Pravdepo-

dobne ho tam niekto schoval predTurkami. A to bol azda najv˘znam-nej‰í objav v kostole. Ale pravde-podobne je tam pochovan˘ aj sv.Metod.

Pri archeológii ste predsa ne-zostali. âomu ste sa profesne ve-novali?

Organovej hre, lebo otec ma odmaliãka uãil hre na organe. Keì somodi‰iel z teológie, tak ma raãianskyfarár Zabák prijal za organistu do Ra-ãe. Dokonãil som ‰túdium na konzer-vatóriu v hre na klavíri u prof. MárieMasarykovej. Na ‰tyri roky som savrátil do Trenãína a zasa späÈ do Bra-tislavy. Tu som bol organistomv PetrÏalke a neskôr sedem rokovv Dóme sv. Martina. Teraz hrávamv kostole Najsvätej‰ej Trojice.

Od augusta 1968 do novem-bra 1989 pre‰iel dlh˘ ãas pod tak-tovkou totalitného reÏimu. Akosi spomínate na toto obdobie?

Hrával som na organe u kÀazov,ktorí boli priamo napojení na reÏim,teda boli v Pacem in Terris. A je moÏ-né, Ïe ma aj kryli. Veì keì prenasle-dovali môjho brata Tonka, petrÏalsk˘farár Andrej Andódy my povedal, Ïeo tom vedia. Teda vedeli, Ïe smev odbojnom postavení voãi reÏimu,ale zakr˘vali to. To bola v˘hoda.

Je ÈaÏké ÏiÈ svoj Ïivot v ne-priateºskom reÏime?

Je. âlovek naráÏa, ale nesmie savzdaÈ.

Vበbrat Anton bol ãlenom

Hnutia za obãiansku slobodu,známeho skôr pod názvom Brati-slavská päÈka.

Áno, ten názov som vymyslel ja,lebo ich bolo päÈ. Okrem brata Ton-ka tam patrili Ján âarnogursk˘, pro-fesor Miroslav Kus˘, spisovateºka Ha-na Ponická a dr. Vladimír MaÀák.

Ako sa takí rozdielni ºudiamohli daÈ dohromady?

To sú paradoxy.Mala bratova ãinnosÈ dosah

aj na vás?Ako sa to vezme. Viac-menej

sme vo v‰etk˘ch aktivitách i‰li spolu.Napríklad prv˘ raz ma ·tB zat˘kala,keì sme boli s bratom na púti v ·a‰-tíne. Dostali sme sa tam autostopoma zistili sme, Ïe ·a‰tín je blokovan˘·tB. Mala sa tam totiÏ uskutoãniÈpodpisová akcia za prepustenie Jánaâarnogurského. Bolo to v septembri1988.

Do ·a‰tína sme pri‰li okolo poldvanástej. Navrhol som bratovi, abysme sa trochu obãerstvili a naraz násobkolesilo desaÈ chlapov a ‰upli násdo auta. MÀa chytili dvaja, Tona dva-ja a márne som protestoval, Ïe je toproti helsinsk˘m dohodám.

NÁŠ ROZHOVOR

11

Pokraãovanie na 18. strane

Peter Seleck˘ s predsedom PV ZPKO Jánom Liteck˘m ·vedom.

Foto Eva Zelenayová

V uliciach starého mesta.

Foto Eva Zelenayová

NA AKTUÁLNU TÉMU

12

Boli sme na 28. ročníku Jáchymovského pekla

Politickí väzni si prešli peklom na zemiV dÀoch 26.-27. mája 2017 sa

politickí väzni z âeska a Slovenskazi‰li na 28. roãníku pietnej spo-mienky Jáchymovské peklo. Natomto podujatí úãastníci pripomí-najú verejnosti krutosti nespravod-livo väznen˘ch ºudí poãas totalit-ného reÏimu. ªudí s in˘m názoromneÏ mali komunisti prenasledoval,ba aÏ fyzicky likvidoval.

Politick˘ väzeÀ pán ·tefan Novák,predseda regionálnej organizácie PVZPKO Ko‰ice, dodnes nezabúda naponiÏovanie ºudskej dôstojnosti, nautrpenie a krutosti, ktoré preÏil voväzení pri ÈaÏbe uránovej rudy v tábo-roch Jáchymovského pekla. Je jedn˘mz t˘ch, ktorí sa zaslúÏili o zaloÏenie or-ganizácie Konfederácie politick˘chväzÀov na Slovensku. Potupovanie,ktoré sa mu dostalo vo väzení, pripo-mína mladej generácii, s ktorou sa veº-mi rád stretáva na besedách. Mladúgeneráciu prosí a vyz˘va, aby neza-budla na krivdy a tyraniu komunistic-kého reÏimu.

Najhor‰í z táborov bol láger v Ost-rove VeÏa smrti, ktor˘ sa naz˘val aj li-kvidaãn˘. Práve v Àom si odpykával„vymyslen˘ trest“ aj môj otecko ·te-fan Seman, ktor˘ to vìaka Bohu pre-Ïil, ale domov sa vrátil s podlomen˘mzdravím. Osobne sa s veºkou láskoua hlbokou pokorou zúãastÀujem piet-nej spomienky Jáchymovské peklo,aby som prejavila úctu t˘m, ktorí neºu-tovali obetovaÈ seba, svoje rodiny, kto-

ré to mali na slobode bez Ïiviteºov veº-mi ÈaÏké.

Pietna spomienka pokraãovalav sobotu svätou om‰ou v kostole sv.Jáchyma v Jáchymove, ktorú celebro-val plzensk˘ biskup Mons. TomበRad-kovsk˘ za v‰etk˘ch Ïiv˘ch i zosnul˘chpolitick˘ch väzÀov. Svojou prítomnos-Èou si uctili pamiatku obetí komu-nizmu politickí väzni, ich potomkovia,ale nech˘bali ani ústavní ãinitelia,zástupcovia samosprávy a cirkevníhodnostári.

Po sv. om‰i vojaci z posádky Prahapostupne kládli vence k pamätníku

slobody od prezidenta a vlády âR, se-nátu a parlamentu âR, veºvyslanectvaSR a od jednotliv˘ch zdruÏení politic-k˘ch väzÀov...

Prítomn˘m sa prihovorili zúãastne-ní politici, ktorí kon‰tatovali, Ïe to, ãopreÏili politickí väzni, bolo peklo na ze-mi, aké neprajeme dne‰nej generácii.Námestník rezortu kultúry âR RenéSchreier zdôraznil, Ïe ministerstvo bu-de nápomocné, aby sa objekty pripo-mínajúce obdobie utrpenia zachovalipre budúce generácie. Zástupca hajt-mana libereckého kraja Pfiemysel So-botka pripomenul a zdôraznil, Ïe má-me byÈ hrdí na ºudí, ktor˘ch ani krutézaobchádzanie nezlomilo. VáÏili si slo-bodu, nenávideli zlobu, ktorá im ne-bola ºahostajná. Starosta Jáchymovapodotkol, Ïe to, ão sa stalo pred 50rokmi musíme pripomínaÈ, aby si mla-dá generácia vedela váÏiÈ to, ão chceliv tom ãase politickí väzni .

Na záver sa prihovoril biskupMons.TomበRadkovsk˘, ktor˘ zdô-raznil, aby sme boli svedomím na‰ichspoloãností a Ïili podºa DESATORA,ktoré chráni slobodu a zároveÀ nás za-väzuje, aby sme bránili slobodu in˘ch.

Mária Dvorãáková

predsedníãka RO PV ZPKO Pre‰ov

·tefan Novák, Mária Dvorãáková, Anastázia Gadu‰ová, Kvetoslav Gregor

a Helena Záhorová v Jáchymove. Foto archív

Spomienkové stretnutia...v strede ·tefan Novák. Foto Mária Dvorãáková

NA AKTUÁLNU TÉMU

13

Îijeme v dobe, keì prevláda nenávisÈ – je ãas, abysme my, v‰etci ãlenovia organizácií politick˘ch väzÀovzaãali proti nenávisti bojovaÈ. Jej miesto musí zaujaÈzná‰anlivosÈ, tolerancia, zachovávanie zákonov a pra-vidiel slu‰nosti.

Najväã‰ou prekáÏkou na ceste k spoloãenskémuzmiereniu je nepochybne zmierenie s minulosÈou – vy-Ïaduje to viac otvoreného srdca, ba aÏ hrdinskej lásky.V‰etci máme v Ïivej pamäti, ako sa v mene utopic-kého dobra prelialo cez na‰u vlasÈ ãervené moreutrpenia, smrti a mravnej skazy. DesaÈtisíce nevinn˘chºudí trávili dlhé roky vo väzniciach, pracovn˘ch tá-boroch, takmer celé obyvateºstvo Ïilo pod tlakomstrachu, nenávisti a ustaviãnej kontroly zhora.

Vyvolávalo to ubíjajúci stav schizofrénie Ïivota:iného doma medzi ‰tyrmi stenami, iného vonku predvrchnosÈou a kolegami v práci ãi zábave. Verejné pre-javy náboÏenského presvedãenia, Ïivot podºa „pre re-Ïim neÏiaducich hodnôt“ mali za následok nesmiernyútlak, krivdu bolestiv˘ch zásahov kaÏdého druhu

a stupÀa. Nech˘bal ani psychick˘ teror, zákerné pre-pady, ohavné zloãiny, ba aÏ dlhoroãné muãivé väzeniea vraÏdy.

V dejinách tohto kontinentu i sveta nenájdemepodobn˘ prípad takého neºudského zásahu ‰tátnehoaparátu, ãoho sme boli svedkami. Dôsledne uvaÏujúciºudsk˘ rozum sa nevie zbaviÈ podozrenia, Ïe za t˘mboli démonické sily. V celom tom obludnom spoloãen-skom Ïivote, plnom podvodu, udavaãstva, ‰pehúnstvaa zrád bol kus zamotanej osudovosti.

V roku 1989 sme dostali ‰ancu zmeniÈ Ïivot a na-praviÈ, ão sa napraviÈ dá. Nedokázali sme posúdiÈ, ãito niekto myslí úprimne alebo nie. Politickí väzni uve-rili, Ïe sa v‰etko zmení a láska, ktorá sa sºúbila, budeskutoãnosÈou. Nestalo sa. Tí, ktorí trpeli, zostali mimodiania.

K moci sa dostali takí, ktorí sa nemravne oboha-covali. Vstúpili do novej éry ako ÈaÏkí milionári. V do-be poãiatoãného zmätku vyprázdÀovali kasy bánka zaãali privatizovaÈ kedysi znárodnen˘ majetok.

Dnes máme spoloãnosÈ plnú nenávisti a láska, kto-rá je od Boha, sa na míle vzdialila. Je na nás, ako sak tomu postavíme. ZakroãiÈ musí verejná moc a ÏiadaÈod nich náhradu. Inak na to budú doplácaÈ tí najchu-dobnej‰í a nepriamo aj v‰etko, ão závisí od verejnejruky: ‰kolstvo, zdravotníctvo, sociálne in‰titúcie...

Táto ‰anca sa ponúka v‰etk˘m, nielen vyvolen˘m.V tejto dobe potrebujeme vnútorn˘ pokoj, vernosÈa solidárnosÈ. Ako inak sme schopní zvládnuÈ – pri niepráve najpriaznivej‰ej reputácii v zahraniãí a dlho tr-vajúcich roztrÏkách vo vnútri ‰tátu – veºkú úlohu po-zdvihnutia Ïivotnej úrovne v‰etk˘ch, no predov‰et-k˘m t˘ch, ktorí sú najviac ohrození. No tu nás môÏezachrániÈ iba Boh sám.

VráÈme sa na cestu spravodlivosti, siahnime pomodlitbe. S BOHOM budeme vÏdy v obrovskejprevahe.

Príhovor Márie Dvorčákovej v Jáchymove

Potrebujeme pokoj, vernosť a solidárnosť

Prihovára sa Mária Dvorãáková. Foto archív

Anastázia Gadu‰ová, dcéra politického väzÀa Martina

Hritza a Kvetoslav Gregor poãas pietnej spomienky

v Jáchymove. Foto Mária Dvorãáková

Vyznamenaná

za statočnosťV priestoroch Predsedníctva PV ZPKO a redakcie Sve-

dectva sme privítali Franti‰ka Gajdo‰a, predsedu obãian-skeho zdruÏenia Múzeum ozbrojen˘ch zloÏiek 1939-1945.Aj on má svoje skúsenosti s Národnou kriminálnou agentú-rou (NAKA) a preto bolo jeho manÏelke Monike, na v˘roã-nej ãlenskej schôdzi v Bratislave udelené uznanie Statoãnáslovenská Ïena. V redakcii ho prevzal jej manÏel.

Na snímke s duchovn˘m organizácie Jánom Ko‰iarom.(zl)

Omša za obeteV levoãskej Bazilike sv. Jakuba si politickí väzni ko-

munizmu a veriaci pripomenuli 68. v˘roãie teroru naveriacich, ktoré vo‰lo do histórie pod názvom Levoã-ská vzbura.

Prenasledovanie kÀazov po druhej svetovej vojne viedloveriacich k aktívnemu odporu proti reÏimu, ktor˘ vrcholil priobrane kÀazov voãi zat˘kaniu. V Levoãi sa vzbura veriacichkonala 25. júna 1949 a bolo to najmasovej‰ie vystúpenieºudí voãi komunistickému reÏimu po roku 1948. Medzi zatk-nut˘mi bola aj na‰a nebohá ãlenka Mária Repáková odsú-dená na sedem rokov väzenia aj otec predsedníãky regionál-nej organizácie PV ZPKO v Pre‰ove ·tefan Seman, odsú-den˘ na 2,5 roka. ·tátna bezpeãnosÈ vy‰etrovala 191 ºudí,52 z nich bolo aj odsúden˘ch.

Sv. om‰u za obete komunizmu celebroval dekan far-

nosti Mons. Franti‰ek Dlugo‰. Pripomenul prítomn˘modvahu a statoãnosÈ otcov, matiek i mládeÏe v tej dobe,ktorí sa neºutovali obetovaÈ za svoje náboÏenské presvedãe-nie a Cirkev. (ez)

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

Kampaň proti SvedectvuPo preãítaní primitívneho ãlánku v denníku SME

z utorka 27. júna 2017, v ktorom Svedectvo vykreslili v du-chu dobre známej otrepanej mustry o neoºudákoch a fa-‰istoch, ktor˘ch periodikom Svedectvo je a podprahov˘chnaráÏok na to, Ïe Svedectvo je dotované z peÀazí MV SR,ergo daÀov˘ch poplatníkov, priãom evidentn˘m cieºomtejto kampane je Svedectvo zlikvidovaÈ, obratom zasielam,ako jeden tak˘ daÀov˘ poplatník na jeho vydávanie stoeur. A nejde o to, ãi so v‰etk˘m ão Svedectvo priná‰a sú-hlasím alebo nesúhlasím, ãi som neoºudák alebo nie soma pod., ale o to, Ïe údajné demokratické princípy a ciele tuniekto presadzuje metódami akoby skopírovan˘mi zoÏurnalistiky 50. rokov. A to je, prinajmen‰om, paradoxné.Je priam zaráÏajúce za ak˘ch primitívov a ovce nás tzv.novodobí Ïurnalisti majú a ako nedovzdelaní v histórii sú.

Mgr. Miroslav ªuba

Zasvätili SlovenskoNa snímke druhá sprava predsedníãka RO PV ZPKO

v Nitre AlÏbeta Loudová na cyrilo-metodskej púti v Nit-

re. Koná sa kaÏdoroãne od roku 1990 a poãas tohto-

roãnej slávnostnej sv. om‰i, ktorú celebroval reykja-

vick˘ biskup slovenského pôvodu Mons. Dávid Barti-

mej Tencer, do‰lo k obnoveniu zasvätenia Slovenska

BoÏskému srdcu JeÏi‰ovmu a Srdcu Panny Márie. (zl)

Rozšírili naše radyV Heºpe bolo 13. júna veselo. Nielen, Ïe speváãky

z miestneho spevokolu pri‰li na ãlenskú schôdzu poboãky

zablahoÏelaÈ predsedníãke RO PV ZPKO Helene Halkovejk narodeninám, ale súãasne päÈ nov˘ch ãleniek roz‰írilo rady

na‰ej organizácie.

Pani Halkovej blahoÏeláme k dvojnásobnému sviatku.

(hh) Na schôdzi v Heºpe. Foto Anna Benãatová

VerejnosÈ bola hlavne poãas posledného roka podrobneinformovaná o nedostatkoch v ãinnosti Ústavu pamäti národa(ÚPN) pod vedením predsedu správnej rady Ondreja KrajÀáka(nominant Smeru-SD), na ktoré dlhodobo upozorÀuje Dozor-ná rada i Správna rada ÚPN. T˘kajú sa závaÏn˘ch ekonomic-k˘ch pochybení spojen˘ch s nehospodárnym nakladaníms prostriedkami zo ‰tátneho rozpoãtu ãi s úãelov˘m umel˘mrozdeºovaním zákaziek s cieºom obchádzaÈ pravidlá pri verej-nom obstarávaní. TaktieÏ ide o hrubé poru‰ovanie stanovÚPN KrajÀákom, nere‰pektovanie kompetencií správnej rady,keì bez jej súhlasu vymenúva riaditeºov sekcií a vedúcich od-delení, v dôsledku ãoho sú dnes takmer v‰etky riadiace postyobsadené protiprávnym spôsobom. Problémom je aj ne-schopnosÈ KrajÀáka spolupracovaÈ s orgánmi ÚPN, rozvratv medziºudsk˘ch vzÈahoch ãi ‰ikanovanie nepohodln˘ch za-mestnancov KrajÀákom a jeho blízkymi spolupracovníkmi.

Hoci sú tieto zistenia závaÏné, za oveºa nástojãivej‰ie po-vaÏujem poukázaÈ na menej vníman˘ rozmer, ktor˘m je v˘-razn˘ prepad odbornej úrovne pracoviska. Tomu sa väã‰inanovinárov zaoberajúcich sa ÚPN nevenuje. VyÏadovalo by sito totiÏ hlb‰ie si pre‰tudovaÈ tému a neuspokojiÈ sa iba s jed-nostrann˘mi povrchn˘mi informáciami, ktoré zákonite vedúk zjednodu‰ujúcim a zväã‰a nesprávnym záverom.

Dostal konsolidovaný ústavVo februári 2013, pri svojom nástupe do funkcie, pre-

vzal KrajÀák in‰titúciu s vybudovan˘m odborn˘m zázemím,pevne zakotvenú v medzinárodnom rozmere (v Európskejsieti PamäÈ a solidarita a Európskej sieti úradov spravujúcichpísomnosti tajnej polície, ktorú som za ÚPN spoluzakladalv roku 2008). Nemusel zápasiÈ s problémami spojen˘mi s ne-úprosn˘m ‰krtaním rozpoãtu, ktoré ÚPN zaÏíval hlavne zavlády Ivety Radiãovej. Napriek tomu poãas ‰tyroch rokov zaÏilÚPN v dôsledku nekompetentnosti KrajÀáka prudk˘ prepadaÏ k stavu, v akom sa nachádza dnes.

V rokoch 2007 – 2012 sa v ÚPN s veºk˘m zápalom nazelenej lúke vybudovala sekcia vedeckého v˘skumu, ktorejprodukcia sa stala v˘kladnou skriÀou in‰titúcie. Po nástupeKrajÀáka bola táto sekcia postupne rozbitá a vedecká ãinnosÈutlmená. V posledn˘ch rokoch stoja na jej ãele osoby, ktorénemajú za sebou Ïiadne relevantné vedecké v˘sledky. Odbor-né zázemie ústavu sa odchodom znaãného poãtu kvalitn˘chpracovníkov v˘razne zredukovalo a ÚPN ãoraz viac stojí naºuìoch, ktorí nemajú odborné kvality a svoje postavenie si vy-budovali bezv˘hradnou oddanosÈou predsedovi KrajÀákovi.

Úpadok vydávania publikácií, ão patrí medzi hlavné úlohyÚPN, je aÏ zaráÏajúci. K˘m v rokoch 2007 – 2012 vydávalústav v priemere 10 publikácií roãne, v rokoch 2013 – 2016to boli iba tri publikácie za rok. Monografie svojich pracovní-kov prestal vydávaÈ takmer úplne. âasopis PamäÈ národa,ktor˘ si do roku 2012 drÏal vysokú vedeckú úroveÀ, sa po-stupne premenil na podnikov˘ obãasník budujúci kult osob-nosti predsedu KrajÀáka. KeìÏe ‰éfredaktorom ãasopisu uÏnie je historik, ako bolo predt˘m samozrejmosÈou, ale laik,

ktor˘ nemá o ‰tandardoch fungovania odborného historické-ho periodika ani poÀatia, úroveÀ Pamäti národa a záujem oÀv odbornej obci rapídne klesá. Veì pokiaº pred KrajÀákov˘mnástupom vychádzali v jednotliv˘ch ãíslach tri alebo ‰tyri ‰tú-die, v súãasnosti to b˘va jedna, nanajv˘‰ dve ‰túdie. Podstatuãasopisu, ktor˘ ‰éfredaktor nedokáÏe naplniÈ odborn˘mobsahom, dnes tvoria bezobsaÏné frázy, ankety, nepodstat-né informácie o kaÏdodennej ãinnosti ÚPN a hlavne poãetnéfotografie predsedu KrajÀáka...

Rapídne klesá úroveňAko ilustráciu úpadku odbornej úrovne ÚPN uveìme na-

príklad fakt, Ïe k˘m v roku 2012 jeho pracovníci uverejnili116 vedeck˘ch a popularizaãn˘ch publikácií doma aj v zahra-niãí, v roku 2016 to bolo uÏ iba 39 (!) textov. V roku 2012mali pracovníci 26 vystúpení na konferenciách a seminároch,o ‰tyri roky neskôr presne o polovicu menej.

Obdobn˘ klesajúci trend panuje aj v plnení ìal‰ích úloh.Ak v rokoch 2007 – 2012 ÚPN pripravil sedem v˘stav, po ro-ku 2013 s touto ãinnosÈou takmer úplne prestal. Klesá poãetvedeck˘ch konferencií a seminárov zorganizovan˘ch ústa-vom, predov‰etk˘m s v˘razn˘m medzinárodn˘m rozmerom.K˘m v rokoch 2007 – 2012 ÚPN udelil roãne v priemere 94osobám ‰tatút úãastníka protikomunistického odboja (na zá-klade Ïiadosti a z vlastnej iniciatívy), v rokoch 2013 – 2016roãne len 43 osobám. Za ostatné dva roky v˘razne klesol po-ãet nakrúten˘ch svedectiev pamätníkov. Zatiaº ão v rokoch2007 – 2012 vyrobil ÚPN v priemere dva dokumentárne filmyroãne, od roku 2013 do roku 2016 nakrútil ústav jeden jedi-n˘ (!) film.

In‰titúcia pod vedením KrajÀáka úplne rezignovala najednu zo svojich hlavn˘ch úloh, ktorou je dávaÈ podnety natrestné stíhanie zloãinov a spolupracovaÈ pri tom s Generál-nou prokuratúrou SR. Pred nástupom KrajÀáka podal ÚPNtakého podnety v prípade 46 zloãinov, od jeho nástupu jepoãet podan˘ch podnetov nula (!). Dnes namiesto odhaºova-nia mien ºudí zodpovedn˘ch za zloãiny proti ºudskosti vyna-kladá ÚPN roãne desaÈtisíce eur prostredníctvom nehospo-dárnych a nekontrolovateºn˘ch právnych sluÏieb na obãian-ske súdne spory, ktoré prezentuje ako jeden z mála v˘sledkovsvojej ãinnosti. Tie v‰ak nepatria medzi úlohy ÚPN urãenézákonom.

Ústav pamäti národa zaÏíva v posledn˘ch ‰tyroch rokochdlhodob˘ prudk˘ pokles odbornej úrovne. Zlyháva, alebov lep‰om prípade stagnuje pri plnení zákonom stanoven˘chúloh. Treba zdôrazniÈ, Ïe na tom nenesú vinu odbornípracovníci, ktorí e‰te v ÚPN zostali a usilujú sa napriekprekáÏkam odvádzaÈ v jeho prospech ão najlep‰iu prácu.Úpadok je v˘sledkom nekompetentnosti KrajÀáka a jehoblízkych spolupracovníkov. ·kody, ktoré vznikli r˘chlo a ºah-ko, bude v budúcnosti potrebné systematicky a postupn˘mikrokmi naprávaÈ.

Ivan A. Petransk˘

ãlen Správnej rady ÚPN

FAKTY A POLEMIKA

15

Kam smeruje Ústav pamäti národa?

ManÏelka s deÈmi bola ìaleko na Orave, na chate u prí-buzn˘ch. Ja som ani veãer, ani ráno nepoãúval rozhlas, anitelevíziu. Nevedel som, ão sa v ‰táte deje.

Okolo siedmej ráno som sa dal v záhrade pri dome doãistenia buriny. Bolo mi ãudné to zlovestné ticho v na‰ej‰tvrti, ba ani ºudia nechodili po uliãke na nákupy. Oãistil somnejak˘ch 10 metrov pôdy, keì sused cez uliãku z okna namÀa zavolal: „Pán sused, Vy niã neviete? Veì v noci násobsadili Rusi (Bratislavu a petrÏalsk˘ park Janka Kráºa).Poãúvame správy z viedenskej televízie.“

Nechal som motyku zaÈatú do zeme a pobral som sa dodomu. Do tanistry som si zobral chlieb, ovocie a vodu a vy-bral som sa po Ïelezniãnom zv⁄‰ku do mesta. Pre‰iel sommost uÏ po visutom chodníku, na ktorom som postretal hú-fy PetrÏalãanov. Pre‰li sme pomaly popri colnom domãekuna petrÏalskej strane a zastali sme po celej ‰írke cesty, lebov strede ·afárikovho námestia sa krútil rusk˘ tank. V‰adebolo plno národa z okolit˘ch domov.

Ako star˘ väzeÀ som odhadol situáciu a cítil som ne-bezpeãenstvo z tohto tanku. Krútil sa tak asi 30 metrovv priemere a podi‰iel aj blízko k parãíku. Tu mu jeden od-váÏlivec zavesil na kanónovú hlaveÀ star˘ robotnícky „pre‰i-vák“. Vtedy odzadu na tank zaútoãili ‰tudenti dlaÏobn˘mikockami, aby vyvolali zapálenie benzínu. To sa nepodarilo,ale vojaci v tanku bombardovanie ãadiãov˘mi kockami po-cítili a iste sa zºakli, Ïe niekto môÏe hodiÈ fºa‰u s benzínom.Mali spojenie s vysielaãkou. Tank toãil hlaveÀ z jednej stranyna druhú, ale „kepeÀ“ sa mu nepodarilo zhodiÈ. Cúvol na-späÈ od parãíku do stredu námestia a odohnal ‰tudentovs kockami. Dvakrát sa otoãil a v tom spustil paºbu smeromna schodisko univerzity. Keì zarapotala prvá dávka, pudovosom sa zvalil z chodníka za agáty, ão tam dodnes rastú. Ne-bolo mi jedno. Odtiaº som ‰ikmo pozeral na univerzitu.Vtom zaznela druhá dávka z guºometu a jedna ‰tudentkapo zásahu do brucha podskoãila. UÏ som vedel, Ïe môÏenastaÈ masaker ako v roku 1956 v Budape‰ti. Plazením posvahu poza agáty som sa dostal späÈ k colnému domku.Vstal som a s mnoh˘mi PetrÏalãanmi sme sa dali na útek doPetrÏalky krytí Ïelezniãn˘m násypom.

âervenoarmejci uzavreli most. V parku zmontovali vysielaã VLTAVA.

■ ■ ■

V noci vtiahla do PetrÏalky tanková kolóna z vojenskéhocviãenia v Maìarsku. Pred Àou dva vojenské motocykle pre-behli Ïelezniãnú traÈ, lebo závory boli hore. V˘pravca na sta-nici niã nevedel a tak podºa grafikónu vzápätí pustil náklad-n˘ vlak do Bratislavy. Rampy zatvorili cestu a tanky jeden podruhom sa vyh˘bali doºava a doprava - do priekopy. Tí vo-diãi dobre reagovali, inak by sa boli s nákladn˘m vlakomzrazili. Môj star˘ priateº na ten rachot tankov vykukol z okna

a videl, Ïe tank mu pohol bránkou. Vtom nejaká vojaãka sak nemu obrátila, lebo v spálni zaÏal svetlo: „Pro‰u vás, myvo Viengrii ili v âechoslovakiji?“ Odpovedal cel˘ prestra‰en˘:„Vy uÏe na okraji Bratislavy.“ A ona: „Spasibo“.

■ ■ ■

Iná kolóna v Zemplíne pri‰la z UÏhorodu cez Veºké Ka-pu‰any smerom na Pavlovce nad Uhom do dediny âiernePole. V dedine zastali, lebo omylom zatoãili na vedºaj‰iu ces-tu. Stávalo sa, Ïe obãania naschvál otáãali smerové tabule,aby zmiatli okupantov. Jeden tank zastal o druhej v nocipred domom Juraja. V prednej izbe spali jeho rodiãia, ãopred t˘ÏdÀom pri‰li na náv‰tevu z USA. Syn ich v telefóneubezpeãoval, Ïe je tu pokoj ako v Amerike. Star˘ Ameriãan,keì zbadal tank pred domom dostal tak˘ strach, Ïe do ránaho porazilo. Jeho syn bol tesÈom môjho brata.

■ ■ ■

V Bratislave zomrel Ïivot. Prenosná vysielaãka fungova-la. Pri Ïelezniãnej stanici PetrÏalka mali Ïelezniãiari záhradky.Jeden vlakvedúci sa v civile vybral po ovocie a zeleninu. Mie-ril k mostu. Ten stráÏili vojaci. Vrátil sa teda domov, obliekolsi slávnostnú uniformu, na ºavú ruku zavesil kô‰ a do rukynotes. Keì sa blíÏil k mestu, spomalil chôdzu po Ïelezniã-n˘ch podvaloch a zapisoval ãísla na „tºapkat˘ch“ klincoch.Pri moste vojak zakriãal: „Stoj! Davaj nazad!“ Ten vlakvedú-ci sa mu smelo pozrel do oãí a povedal: „Synak, ja Ïelezo-doroÏnyj kontroºok!“

O dve hodiny sa po trati vrátil, zastavil sa u vojakov a tíza odmenu dostali od neho po strapci hrozna. NeokúÀalisa, prijali a poìakovali sa „spasibo“.

Rev. Anton Seme‰

V ZRKADLE ČASU

16

August 1968 – osudné ráno

po príchode Rusov

V Istracentre v Devínskej novej Vsisa 8. júla bude opakovaÈ to (písanépred redakãnou uzavierkou), ão sakaÏdoroãne uskutoãÀuje od roku2011. Naposledy to bolo 4. júna2016, keì sa konalo stretnutie b˘va-l˘ch dôstojníkov a funkcionárov 11.Bratislavskej brigády Pohraniãnej strá-Ïe PS útvar 59-47, za úãasti b˘val˘chvojakov základnej vojenskej sluÏby,pohraniãníkov, ktorí slúÏili v tomtoútvare do roku 1989.

Tohto roku to bude asi bezvyznamenávania, lebo sa tak stalo vla-ni, pri príleÏitostí 65.v˘roãia prijatiazákona o ochrane ‰tátnych hraníc(OSH) z roku 1951!

TakÏe ONI sa stretávajú pri príleÏi-tosti DÀa pohraniãnej stráÏe, sviatkuz obdobia socializmu!!! Propagáciusviatku ochrany ‰tátnych hraníc so zá-padn˘mi susedmi v b˘valom âesko-Slovensku moÏno povaÏovaÈ za pro-pagáciu komunistického reÏimu, ão jezákonom zakázané, podobne akopropagácia nacizmu ãi fa‰izmu.

Je nepochopiteºné, Ïe títo ºudiabez svedomia si dovolia propagovaÈ

kultúru smrti, ktorá v období socializ-mu priniesla obete na ºudsk˘ch Ïivo-toch. Svedãí o tom pamätník v DevíneBrána slobody. Na stretnutí sa akovÏdy má zúãastniÈ aj b˘val˘ hlavn˘ ve-liteº 11.Bratislavskej brigády Pohraniã-nej stráÏe PS útvar 59-47 plk. Ing. Vik-tor Gallo, ktor˘ vlani vyznamenávala udeºoval medaily b˘val˘m dôstojní-kom, funkcionárom Pohraniãnej strá-Ïe Bratislavskej brigády.

Plk. Ing. Viktor Gallo (29.9.1931)podpísal spoluprácu s vojenskou kon-trarozviedkou (VKR), spravodajsk˘moddelením PS uÏ 24.10.1956, evid.ãíslo 11 259, krycie meno Josef No-vák. Absolvoval tieÏ trojmesaãn˘ kurzKGB na Vysokej veliteºskej ‰kole Po-hraniãnej stráÏe v b˘valom Sovietskomzväze. Bol tieÏ v Operaãnom ‰tábemesta Bratislavy s velením ZNB, ·TB,VKR na potlaãenie pokojnej Svieãkovejmanifestácie 25. marca 1988 za nábo-Ïenskú slobodu na Hviezdoslavovomnámestí v Bratislave. Operaãn˘ ‰tábsídlil v hoteli Carlton. Je to Ïijúcísvedok drám, ktoré sa odohrali nahraniciach s Rakúskom do roku 1989.

Velenie Bratislavskej brigády Pohraniã-nej stráÏe prevzal v roku 1982 po plk.RSDr. Bohuslavovi Pelanovi. Predt˘mbol pplk. Ing. Viktor Gallo zástupcomhlavného veliteºa a náãelníkom ‰tábuPS brigády v Bratislave.

Na ich poslednom stretnutí 4. jú-na 2016 nedovolili RTVS prístup a ibaniekoºkí z nich prehovorili na mikrofóna kameru. Bolo to odvysielané v reláciíReportéri na STV 1 dÀa 21. novembra2016 o 22.25 hod. Na hraniciach b˘-valého âesko-Slovenska so západn˘mikrajinami Nemeckom a Rakúskom za-hynulo pri pokuse o ilegálny prechod‰tátnych hraníc vinou príslu‰níkov Po-hraniãnej stráÏe do 400 uteãencov

a 654 pohraniãníkov, vojakov zá-kladnej vojenskej sluÏby pri v˘koneochrany ‰tátnych hraníc. Vyz˘vamkompetentné orgány, aby zabránilipropagácii sviatkov b˘valého reÏimu,spojeného s poru‰ovaním piateho -BoÏieho prikázania: Nezabije‰!

MikulበTóth,

b˘val˘ pohraniãník 11. Bratislavskejbrigády Pohraniãnej stráÏe PS útvar

59-47, 9.rota PS Devín 1976-78

SPOMIENKY

17

Ochrancovia Železnej opony v kurze

Dokonãenie z 11. strany

VyloÏili nás na Záhorí v obci Stu-dienka a stráÏili do rána.

âiÏe vôbec ste sa nedostali nasv. om‰u?

Nie. Vtedy platil rozkaz ministravnútra pre celú republiku, demon‰t-rantov vyváÏaÈ.

A ão ste tam celú noc robili?Sedeli sme na laviãke a vzájomne

sme sa stráÏili. Ja som si na hodinuzdriemol, potom zasa Tono. A prv˘mautobusom sme sa vrátili do Bratisla-vy. To bolo prvé zat˘kanie. Druhébolo v auguste. Mali sme klásÈ kvetypri univerzite, na mieste, kde zastreli-li Danku Ko‰anovú. ZdrÏiaval som sana Horehroní, keì som sa v Pravdedoãítal, Ïe bratovi Tonovi e‰tebáciurobili domovú prehliadku. OkamÏitesom sadol na vlak do Bratislavy a To-novi som povedal, Ïe budem priÀom, lebo to vyzeralo tak, Ïe bude-me sledovaní. B˘val v PetrÏalkea v Bratislave to uÏ okolo 15. augus-ta vrelo. Rozhodol som sa, Ïe pôj-dem nakúpiÈ proviant. Keì som savracal, nejak˘ muÏ ma oslovil: PánSeleck˘? Neskôr sme zistili, Ïe to bolnadporuãík Hrebãík. Neodpovedalsom a keì som vo‰iel do vchodu do-mu zbadal som, Ïe pri v˘Èahu stojaìal‰í dvaja muÏi. R˘chlo som vybeholna druhé poschodie, kde brat b˘vala len ão som za sebou zatvoril, ozva-lo sa búchanie päsÈami na dverea krik: Otvorte v mene zákona.Neotvorili sme, zostali sme v byte

zabarikádovaní. Postupne nám vyplielektrinu, plyn, telefón a my sme sapri troche jedla len modlili. A 21. au-gusta sme sa osprchovali, oblieklia otvorili sme dvere. OkamÏite nás‰upli kaÏdého do iného auta a viezlina Februárku.

A ão tam?Vy‰etrovali nás. Na dvore som

videl dva alebo tri obrnené transpor-téry, vodné delá, jednoducho bez-peãnostné zloÏky ‰tátu mali pohoto-vosÈ. Asi ma chceli dezorientovaÈ, takma vodili kade-tade po budove aÏsme zastali pred v˘Èahom, z ktoréhovy‰iel brat Tóno s dvoma e‰tebákmi.Stihli sme na seba mrknúÈ a potomma uÏ vypoãúvali. Keì som potrebo-val ísÈ na WC, e‰tebák sa odo mÀanepohol. Sledoval ãi nemám pri sebenejaké motáky, ktoré chcem zniãiÈ.Napokon ma pustili.

To uÏ bolo bezprostrednepred novembrom ’89. Kedy vásteda zatkli tretí raz?

Poãas ‰tátneho sviatku 28. ok-tóbra. I‰iel som z krematória a roz-hodol som sa zastaviÈ pri pamätníku‰tátnosti pred Slovensk˘m národn˘mmúzeom. V tom ãase tam bol in‰ta-lovan˘ lev na pylóne a zbadal som,Ïe je pri Àom veniec od prezidentarepubliky. Nahnevalo ma, Ïe tam nieje Ïiadna manifestácia a tak som i‰ieldomov, zobral som vlajku a vrátil sak pomníku. Ako som tam stál, asi popätnástich minútach ma oslovili prí-slu‰níci verejnej bezpeãnosti a vyzva-li, aby som sa legitimoval a vysvetlil,

ão tam robím. Hovorím, je ‰tátnysviatok, nemôÏem byÈ doma, aj jachcem prispieÈ k zrúteniu systému.Po polhodine pri‰li vy‰‰ie ‰arÏea prosili ma, aby som odi‰iel. A keìsom poãul, Ïe ma prosia, zasekolsom sa a povedal, Ïe dobrovoºne od-tiaº neodídem.

A oni vás zaistili?Samozrejme, ale aÏ o pol dvaná-

stej pred polnocou. Cítil som sa tamako stroskotanec na rozbúrenommori. Bol som sám, nevedel som,ako sa to skonãí. Zastavil sa pri mneautobus s hudobníkmi z filharmónie,ktorí ma spoznali a zaãali skandovaÈ:Pietro, nedaj sa! DrÏ sa! Z okolit˘chokien sa na to divadlo pozerali ºudia,ale e‰te pred polnocou pri‰li e‰tebá-ci, dvaja sa na mÀa vrhli, vykrútili miruky, jeden z nich ma sekol po krkua aj s vlajkou ma ‰upli do auta. Nav˘sluchu U dvoch levov sa ma p˘tali,ão som tam robil. Keì ma pustili,znova som sa vrátil k pomníku. To siuÏ príslu‰níci VB robili zo mÀa pos-mech, ãi nemôÏem spaÈ. Okolo poljednej v noci som sa po moste pobraldomov do PetrÏalky a uprostredmosta ma premkol strach: Hodia mado Dunaja a zbavia sa ma. Nikto tunie je.

PreÏili ste. Ako sa pozeráte nadne‰nú slovenskú spoloãnosÈ?

Vládne závisÈ, nevraÏivosÈ, podo-zrievavosÈ a to je zlé. Tieto ãrty bynám, Slovákom, mali byÈ cudzie, aleÏiaº, prekvitajú.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

18

Chcel byť kňazom, stal sa organistom

Peter Seleck˘ na 13. sneme PV ZPKO. Foto Eva Zelenayová

Slovenská literatúra je bohatá naautorov angaÏovanej poézie. Najnov-‰ou zbierkou básní Majstri labyrintua majstri pokroku sa k nim radí aj JánLiteck˘ ·veda. Básne vznikli koncomsedemdesiatych a v osemdesiatychrokoch minulého storoãia. Zbierka jezostavená z dvoch ãastí. Prvú, majstrilabyrintu, nemal autor v úmysle publi-kovaÈ, ibaÏe sám cítil, Ïe majstri pokro-ku nemajú ‰ancu vyjsÈ, ak ich nieãimneoslabí. A zozbieral texty o umel-coch. V básni Turner vyznieva celkomaktuálne: „...a namaºoval Európe ãier-nu plachtu akademického svedomia“.Nie, ani v ãasoch perestrojky nemaliver‰e Jána Liteckého ·vedu ‰ancu do-staÈ sa legálnou cestou k ãitateºovi. Vy-dával ich teda ako samizdat a ponúkaldokonca e‰tebákom. Ale to zistil aÏneskôr.

Jedna z jeho básní by mohla byÈ

námetom aj pre niektor˘ch súãasn˘chtvorcov. V Sfinge pre Coleridgea pí‰e:„ako mám rozmiestniÈ – najlep‰ie slo-vá – v najlep‰ích vetách – o tom – Ïenajlep‰ie je – bez slov.“

Mnohí uÏ zabudli na obdobie ne-slobody a pamätajú si z neho lensociálne v˘hody ãi lacné potraviny.Ako vnímal Pulz doby autor? „...nepo-ãujem niã – ani dnes – moÏno ‰uchotpríãinliv˘ch podráÏok – spoten˘ zhonza podpultov˘m tovarom – protek-ciou, podvodmi – ‰um veãného náhle-nia – Ïeby to bol on?“ V úvode kniÏkyautor tvrdí, Ïe „...riadky zverejnenév tejto knihe sú iba destilovanou osob-nou v˘poveìou, obnaÏenou na kostrupár písmen o tom, ão ma v t˘ch ãa-soch trápilo“. A ão to bolo? Trebárs aj:„Aké jednoduché – z celého národaspraviÈ nepriateºov ºudu – namiestorock’n rolu mu pú‰ÈaÈ Kalinku – a ká-

zaÈ mu tancovaÈ – aj na popravisku.“V repertoári mal autor aj báseÀ

14. marec. Tá by i dnes mohla vyda-vateºom spôsobovaÈ problémy: „Odbí-ja 14. marec – tak ako kaÏd˘ rok –zvuãne – aj keì nijaké hodinky ho ne-ukazujú – správne – Rolexky ani Breit-lingy – internacionála ho neskandujena zjazdoch – televízia vyrába celove-ãern˘ program – zásadne bez kalendá-ra – v slovenskom rozhlase – spievajúdediãia února – ale sme tu – neviemedÀa ani hodiny – len sviatku – a zabú-dan˘ Dilong nám odkazuje – Ïalmy saneplaãú – spievajú sa.“

AngaÏovaná poézia Liteckého ·ve-du je dobou vynútená forma. Nebolov nej porozumenia pre nepriateºov reÏi-mu. Napriek tomu ide o brilantn˘ pre-jav, rovnako ako v jeho mnoh˘ch úva-hách, esejach ãi kniÏn˘ch recenziách.

Eva Zelenayová

NA AKTUÁLNU TÉMU

19

Keď najlepšie je bez slovJán Litecký Šveda: Majstri labyrintu a majstri pokroku, Post Scriptum, Bratislava 2017

Slávny spisovateº Jacques Anatole Francois Thi-bault, známy pod pseudonymom Anatole France(1844 -1824) roku 1910 predniesol pamätnú predná‰kuna pôde paríÏskej univerzity. Hoci odvtedy uplynuloveºa ãasu, jeho my‰lienky sú stále aktuálne, a, Ïiaº, ne-naplnené. âo povedal?

KaÏd˘ zákon je zloãinn˘, ktor˘ tresce väzením alebopokutou ãloveka, ak prehovoril alebo nieão napísal proti na-‰im názorom, trebárs aj najlep‰ie odôvodnen˘m, proti na‰imcitom, trebárs aj najdrah‰ím, proti na‰ej viere, trebárs aj naj-úprimnej‰ej. Je hanbou a potupou, keì ‰tátna moc uÏívatak˘ zákon. PotrestaÈ ãloveka za ãlánok v novinách je ohav-nosÈou a hlúposÈou. Nech sa vám protiví nezná‰anlivosÈ poli-tická a morálna práve tak ako náboÏenská. Potierajte reãi,ktoré povaÏujete za ‰kodlivé, ale potierajte ich reãou, slovo jejediná zbraÀ, ktorou slovo môÏe byÈ porazené. Nietomy‰lienky úplne správnej a nieto my‰lienky úplne zlej, mynemáme úplne nikdy pravdu, protivníci na‰i nikdy nemajúúplne nepravdu. Zamietnite teda ak˘koºvek fanatizmus,chráÀte a posilÀujte ducha skúmania, ktor˘ jedin˘ umoÏÀujepokrok a bez ktorého by na svete nebolo ani súcitu, anizná‰anlivosti, ani ‰irokej lásky ºudskej...

Uplynulo uÏ 107 rokov odvtedy, k ãomu nabádal Anato-le France, teda proti slovu bojovaÈ slovom, ale nie pokutoua kriminálom a my sa opäÈ vzìaºujeme od jeho posolstva. Poposledn˘ch legislatívnych úpravách na‰a vládnuca elita rezig-

novala na to, ão on i mnohí iní humanisti hlásali a rezignova-la aj na zdrav˘ rozum. Hanba a potupa padá na minister-stvo spravodlivosti, vládu, národnú radu i prezidentsk˘ palác,teda na v‰etk˘ch, ão sa podieºali na hanebnej novele trest-ného zákona a jej schválení. Pravda, osnova zákona vzniklamimo Slovenska, keìÏe trestá za ãiny u nás sa nevyskytujúce- apartheid, rasizmus, xenofóbia. Cigánov sme tolerovali,ãernochov i cudzincov (xein je cudzinec) trebárs aj inej rasysme vítali, pohostili a uctili. Dozaista legislatíva uÏ anticipujebudúci v˘voj, keì ich k nám budú masovo dováÏaÈ...

Smutná novela tzv. protiextrémistického zákona trestánielen za vysloven˘ názor, kritiku alebo aj vedecky podloÏen˘argument, ale dokonca bremeno dôkazu prená‰a na obvi-neného, ão je unikát v trestnoprávnej praxi, ak˘ by sme sot-va na‰li aj v najtvrd‰ích diktatúrach.

Ak vám v kniÏnici, zásuvke, poãítaãi alebo inde nájdu tzv.extrémistick˘ materiál, teda knihy, spisy, ãi veci, musíte vy do-kázaÈ, Ïe ich máte z dôvodov ‰tudijn˘ch alebo zberateºsk˘ch.V minulom reÏime bolo stíhané len ‰írenie závadnej (najãa-stej‰ie protisocialistickej) literatúry a spisov, teraz uÏ aj jej oby-ãajné drÏanie dáva represívnym orgánom moÏnosÈ obviniÈvás. Hoci Rusko sa uÏ dávnej‰ie zbavilo boº‰evizmu, slávnaEurópska únia a jej päÈmiliónov˘ satelit, ktorému je zatiaº do-volené naz˘vaÈ sa Slovenská republika, sto rokov od nástupuboº‰evizmu si ho potichu opäÈ budujú.

Ivan Mrva

Stále platný Anatole France

29. júna – 3. júla 1995 na po-zvanie Biskupskej konferencie Sloven-ska, prezidenta SR a predsedu vládySR pápeÏ Ján Pavol II. vykonal päÈd-Àovú pastoraãnú náv‰tevu v Sloven-skej republike. Nav‰tívil Bratislavu,Nitru, ·a‰tín, Ko‰ice, Pre‰ov, Levoãua Vysoké Tatry.

1. júla 1947 na tradiãnej púti naMariánskej hore v Levoãi, tentorazs mnoh˘mi kríÏmi, sa zúãastnilo vy‰e130 000 veriacich. Táto púÈ sa stalakaÏdoroãnou manifestáciou vierya nepriameho protestu proti bezboÏ-nému reÏimu napriek v‰etk˘m pre-káÏkam, ktor˘mi sa komunisti usilo-vali znemoÏniÈ, alebo aspoÀ obmed-ziÈ tento prejav viery a nádejeslovensk˘ch katolíkov.

3. júla 1945 SNR vydala na-riadenie o prepú‰Èaní osôb ‰tátnenespoºahliv˘ch zo súkromn˘ch slu-Ïieb.

3. – 4. júla 1945 bolo z ka-tolíckeho univerzitného internátuSvoradov v Bratislave uväznen˘ch 64‰tudentov.

7. júla 1946 vedenie Bene‰ovejNárodnosocialistickej strany vypraco-valo tajn˘ dokument – Memorandumo Slovensku, v ktorom dopodrobnarozviedlo plány na duchovnú a mo-censkú asimiláciu a etnicko-politickúlikvidáciu slovenského národa.

11. júla 1951 Národné zhromaÏ-denie schválilo zákon o ochrane ‰tát-nych hraníc. Na tomto základe po-hraniãná polícia mohla strieºaÈ doobãanov, ktorí sa pokú‰ali odísÈ zahranice ‰tátu.

14. júla 1949 ·tátny súd v Brati-slave na základe obÏaloby prokuráto-ra Ondreja Ujhelyiho zo dÀa 22. mája1949 odsúdil ‰esÈ mlad˘ch Slovákovãlenov Bielej légie, ktorej cieºom boloobnovenie slovenskej ‰tátnosti. Au-gustín Lednick˘ ako vedúci skupinybol odsúden˘ na trest smrti a bol ajpopraven˘. Na doÏivotné väzenie bo-li odsúdení dvaja 21-roãní Milan Mi-chal Bi‰ão a ·tefan Erlach; Anton Pet-rek dostal 25 rokov a Ján Gani‰in 15rokov väzenia. (Pri novom súdnomkonaní na Krajskom súde v BanskejBystrici 6. septembra 1990 boli

rozsudky zru‰ené a v‰etk˘ch uznali zanevinn˘ch.)

14. júla 1950 vládnym nariade-ním ã. 112/1950 komunistická vládazru‰ila v‰etky diecézne semináre (cir-kevné ‰koly pre prípravu na kÀazstvo)aj rehoºné vysoké ‰koly bohosloviaa zriadila na Slovensku jedinú boho-sloveckú vysokú ‰kolu, ktorú nazva-la Rímskokatolícka cyrilometodejská(sic!) bohoslovecká fakulta v Bratisla-ve. Dozor nad touto fakultou zverili·tátnemu úradu pre cirkevné veci.

17. júla 1960 vo väzení v Leopol-dove zomrel ut˘ran˘ gréckokatolíckypre‰ovsk˘ biskup Pavol Peter Gojdiã.PápeÏ Ján Pavol II. ho v roku 2001 vy-hlásil za blahoslaveného muãeníka,ktor˘ podstúpil smrÈ za svoju vieru.

17. júla 1992 SNR schválila Dek-laráciu o zvrchovanosti Slovenskejrepubliky, ako základn˘ dokument su-verénnosti ‰tátu slovenského národa.

20. júla 1950 zaãala ·tátna bez-peãnosÈ deportovaÈ aj diecéznychkÀazov, najmä farárov, zo v‰etk˘chkrajov Slovenska do koncentraãnéhotábora v Muãeníkoch (neskôr – Ïe byaj preto? – premenované na Sládeã-kovce). Za t˘ÏdeÀ tam deportovali vy-‰e 150 kÀazov.

21. júla 1948 bola zákonom ã.213/1948 zlegalizovaná protiprávnaãinnosÈ Akãn˘ch v˘borov. Jej v˘sled-kom bolo medzi in˘m prepustenie 28000 obãanov zo ‰tátnych a verejn˘chsluÏieb, vylúãenie z vysok˘ch ‰kôl asi7 000 ‰tudentov a nepriamo aj zaãia-tok mohutnej emigraãnej vlny, ktorádo roku 1950 priviedla asi 25 000obãanov k tomu, aby hºadali útoãiskov západn˘ch krajinách, neraz s rizi-kom straty vlastného Ïivota.

28. júla 1914 Rakúsko-Uhorskovypovedalo vojnu Srbsku. To bol za-ãiatok prvej svetovej vojny. Podºaodhadov sa postupne zúãastnilo navojnov˘ch operáciách asi 400 000Slovákov.

4. augusta 1965 zomrel spi‰sk˘biskup Ján Vojta‰‰ák v nemocniciv ¤íãanoch pri Prahe.

12. augusta 1919 na zhromaÏ-dení v Îarnovici Andrej Hlinka pred-stavil text Pittsburskej dohody.

13. – 15. augusta 1933 sa v Nit-re konali veºké Pribinove slávnosti pripríleÏitosti 1100. v˘roãia posväteniaprvého kostola na Slovensku, ktor˘dal postaviÈ knieÏa Pribina.

K zhromaÏden˘ch desaÈtisícomveriacich prehovoril z tribúny AndrejHlinka, ktor˘ slávnostne vyhlásil:„Slováci uÏ na úsvite dejín Slovanovmali svojho vladára Pribinu. Boli smeteda uÏ vtedy národom slobodn˘m,samobytn˘m, svojráznym, národomkresÈanskej a slovenskej kultúry. K˘miné národy slovanské v t˘ch ãasochnedospeli e‰te k dostatoãnej kresÈan-skej vzdelanosti, my, Slováci, Ïili smeuÏ ako národ kresÈansk˘ a slobod-n˘.“

20. – 21. augusta 1968 vojskápiatich komunistick˘ch ‰tátov Var‰av-skej zmluvy bez vypovedania vojnyvtrhli v noci do âesko-Slovenska, ob-sadili jeho územie a zmocnili sa kon-troly ‰tátu.

22. augusta 1936 maìarsk˘ rí‰-sky správca Miklós Horthy poãas svoj-ho stretnutia s kancelárom Nemeckejrí‰e Adolfom Hitlerom zdôraznil, Ïe„predov‰etk˘m treba zniãiÈ âesko-Slovensko (…) Verím, Ïe na‰a nádejnie je neopodstatnená a Ïe v prípadespomenutého úroku v krátkom ãaseobsadíme celé územie HornéhoUhorska.“

23. augusta 1945 SNR vydala na-riadenie ã. 105/1945 o zriadení pra-covn˘ch táborov pre osoby odsúdenéna základe retribuãného súdnictva.

29. – 31. augusta 1950 komu-nistick˘ reÏim realizoval tzv. Akciu R,ktorá znamenala násilné deportácieveºkej ãasti rehoºn˘ch sestier zo 137slovensk˘ch klá‰torov do 16 koncent-raãn˘ch táborov.

30. augusta 1944 prezident SRJozef Tiso vo svojom rozhlasovomprejave zdôraznil, Ïe „slovenská ‰tát-na samostatnosÈ sa zrodila z nepopie-rateºného prirodzeného práva sloven-ského národa na vlastn˘ Ïivot“.

31. augusta 1944 vojenské ve-denie povstalcov v Banskej BystriciÏiadalo âesko-Slovenské ministerstvonárodnej obrany v Lond˘ne o bom-bardovanie Bratislavy.

V ZRKADLE ČASU

20

STALO SA V JÚLI A V AUGUSTE

NA AKTUÁLNU TÉMU

21

■ Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda, duchovn˘na‰ej organizácie dp. Ján Ko‰iar spolu s nitrianskoupredsedníãkou RO pani AlÏbetou Loudovou sa zúãastni-li 23. júna na rokovaní o v˘robe a umiestnení pamätnej ta-bule J. Em. Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi na bis-kupskom úrade v Nitre s nitrianskym biskupom Mons. Vilia-mom Judákom. Zúãastnil sa aj spoluautor v˘tvarnéhorie‰enia tabule akademick˘ architekt Ján Jura. Predmetomrokovania boli problémy, ktoré zaãal robiÈ pamiatkov˘ úrad

v Nitre. Na rokovaní sa ako najbliωí krok dohodlo, Ïe na‰aorganizácia za‰le list so ÏiadosÈou o pomoc primátorovi mes-ta Nitra Jozefovi Dvonãovi, ão sa obratom uskutoãnilo.

■ Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda 29. júnaodovzdal v redakcii SME v zmysle tlaãového zákonaã.167/2008 ÏiadosÈ o odpoveì na manipulaãn˘ a nepravdiv˘ãlánok o na‰om ãasopise z utorka 27.6.2017 „KÀazpropaguje fa‰istov“, tak, ako sa dohodlo na redakãnej rade28. júna 2017.

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

ŽIADOSŤ O ODPOVEĎV zmysle tlaãového zákona ã.167/2008 Vás Ïiadame

o uverejnenie odpovede podºa paragrafu 8 na Vበãlá-nok z utorka 27. júna 2017 „KÀaz propaguje fa‰istov“:

UÏ samotn˘ titul ãlánku je propagandistická manipulá-cia, keìÏe neadekvátne pouÏíva pojem „fa‰izmus“ tak, akoho definoval Stalin e‰te na zjazde Kominterny, na oznaãe-nie v‰etk˘ch nepriateºov komunizmu, ão väzni komunizmupociÈujú ako uráÏku. âlánok je hrubo manipulatívny, lebojednotlivé tvrdenia vytrháva z kontextu a deformuje ichzmysel – napríklad opis pravicov˘ch v˘chodísk Kotlebovejstrany stotoÏÀuje s jej podporou. Nበãasopis rovnako akona‰a organizácia nepodporuje nijakú politickú stranu.Uvádza aj lÏivé tvrdenia o v˘‰ke podpory pre ãasopis Sve-dectvo, ktorá tvorí zhruba tretinu uvedenej sumy. KeìÏena‰i ãlenovia sú slobodní ºudia a predpokladajú, Ïe sloboduslova majú zaruãenú ústavou, nechápu kádrovanie pre poli-tické názory ako z 50. rokov, ão sa stalo v prípade ‰éfredak-torky a predsedu redakãnej rady ná‰ho ãasopisu. My ne‰tu-dujeme ani triedny, ani rasov˘ pôvod svojich prispievateºov.Rovnako odmietame psychologické podfarbovanie pojmunacionalista, lebo na‰i ãlenovia si pre takéto obviÀovaniaveºa nevinne vytrpeli. Dôstojného pána Jána Ko‰iara pova-Ïujeme za katolíckeho kÀaza oddaného cirkvi a národu,ktor˘ sa správa podºa evanjelia – ãiÏe nikoho a priorineodsudzuje a neprechováva voãi nikomu nenávisÈ. Jevlastenectvo „kontroverzné“? Preão by sme si nemaliobjektívne pripomínaÈ v˘znamné medzníky na‰ich dejín?Na‰i ãlenovia, väzni komunistickej totality, vo veºkom poãtedopisovatelia ná‰ho ãasopisu, sú presvedãení, Ïe aj svojimosobn˘m utrpením prispeli k tomu, Ïe uÏ nebude platiÈjedin˘ správny, navy‰e komunistick˘ v˘klad na‰ich dejín.Mimochodom, keby ste poznali nበãasopis dlh‰ie, zistili by

ste, Ïe uÏ viackrát sa venoval aj utrpeniu na‰ich Ïidovsk˘chspoluobãanov. PV ZPKO odsudzujú akúkoºvek formu totali-ty a hlboko sa skláÀajú pred v‰etk˘mi obeÈami oboch totalít20. storoãia, priãom komunistickú totalitu povaÏujú zaveºmi niãivú, lebo doteraz silne deformuje myslenie ºudí.

Vrchol podprahovej manipulácie a propagandistickej lÏiv‰ak tvorí stæpãek Jakuba Fila „Spolky“. Nad tvrdením „ne-pochopili, Ïe neexistuje sloboda slova len pre jednu vybranúskupinu“, by sme sa mohli síce ironicky zasmiaÈ, ãi odporú-ãaÈ redaktorom SME, aby si ho zavesili nad pracovn˘ stôl.Hor‰ie je to v‰ak s podsúvaním, Ïe slovensk˘ nacionalizmusje ideológia nadradenosti, pretoÏe ten bol vÏdy demokratic-k˘ a usiloval sa iba o vyrovnanie so svojimi susedmi. Novrchol cynizmu a v˘smech ºudskosti je pre na‰ich ãlenovtvrdenie, Ïe „sa postavili na stranu t˘ch, ktorí chcú zniãiÈdemokraciu ... a chcú ve‰aÈ svojich odporcov“. Veì práveväzni komunizmu majú jednu z najväã‰ích zásluh na nasto-lení demokracie a na jej obrane. A vrhnúÈ do tváre t˘m na-‰im ãlenom, ktor˘m komunisti popravili otca ãi manÏela, Ïechcú niekoho ve‰aÈ, je uÏ neodpustiteºn˘ hyenizmus.

29. júna 2017

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO, III.odboj

Denník SME porušil zákonPredseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda zaslal 29. júna 2017

redakcii SME reakciu na články v tomto denníku, dotýkajúce sa našejorganizácie. Vydavateľ denníka nerešpektoval zákon a reakciu

PV ZPKO v zmysle zákona neuverejnil. List uvádzame v plnom znení:

JUDr. Peter BrÀák, Bratislava50 EUR

MUDr. Dagmar Pechová,Bratislava 20 EURKASICO a.s., Bratislava 80 EURDana ·tabová, Bratislava 10 EURTibor Miku‰, Suchá nad Parnou 100 EURMiroslav ªuba, Leopoldov 100 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie

NA AKTUÁLNU TÉMU/ZO ŽIVOTA PV ZPKO

22

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sym-

patizanti, priatelia. Na‰a organizáciadlhodobo zápasí s ne‰tandardnousituáciou, keì pripravuje plány svojejãinnosti bez krytia finanãn˘mi pros-triedkami. Nedostatok peÀazí nás nú-ti obrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc.Vydávanie Svedectva nie je ìalej moÏ-né zabezpeãiÈ z prostriedkov ‰tátnejdotácie, preto sa obraciame na Váss prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰om okolípotenciálnych sponzorov ná‰ho ãaso-pisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby

sme stratili nástroj prezentácie vlast-ného jestvovania. Azda neprajníci bysa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak, Ïe sanájdu podporovatelia ideálov, za kto-ré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na-ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujem-covia o pomoc pre na‰e SvedectvomôÏu poslaÈ svoj príspevok na ãísloúãtu: SK74 3100 0000 0040 00128109, BIC: LUBASKBX, alebo sa kon-taktujte na tel. ãísle 0905 737 790.Darcom úprimne ìakujeme.

Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

■ PRIPOMÍNAME. Úradné hodinyv kancelárii Predsedníctva PV ZPKOv Bratislave na Obchodnej ulici č. 52 súv pondelok a v stredu od 9.00 hod. do13.00 hod. Upozorňujeme našich členov,že mimo úradných hodín sa telefonickynedovolajú do kancelárie PredsedníctvaPV ZPKO.

PRISPELI NA ČINNOSŤ

✞ Vo veku 92 rokov, 25. júna2017, zomrel Ján GA·PAR z Ban-skej Bystrice, dlhoroãn˘ ãlen PVZPKO. Posledná rozlúãka sa konala28.júna 2017 v rímskokatolíckomkostole v Banskej Bystrici-Radvani.

Pozostal˘m vyslovujemeúprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

Strohé kon‰tatovanie v historic-kom kalendári, Ïe 7. júla 1946 vedenieBene‰ovej Národnosocialistickej stranyvypracovalo tajn˘ dokument – Memo-randum o Slovensku, v ktorom dopo-drobna rozviedlo plány na duchovnúa mocenskú asimiláciu a etnicko-poli-tickú likvidáciu slovenského národa,nadobudlo poãas komunistického re-Ïimu obludné rozmery.

V dokumente sa uvádza, Ïe „exi-stencia ãeskoslovenského ‰tátu nebu-de zabezpeãená, pokiaº nebude získa-n˘ bezv˘hradne pre ãeskoslovenskúmy‰lienku slovensk˘ ºud“. AsimiláciaSlovákov sa mala realizovaÈ prostred-níctvom duchovn˘ch a mocensk˘chnástrojov. A „najjednoduch‰ia, naj-r˘chlej‰ia a najhlad‰ia cesta je cesta

získaÈ slovensk˘ ºud prostredníctvomcirkvi“.

V tomto roku si pripomíname‰tvrÈstoroãie v˘znamn˘ch medzníkovvedúcich k vzniku samostatnej republi-ky. Îe to nebolo jednoduché dokazujeaj memorandum v ãasti mocenskej asi-milácie: „Toto rameno ãeskej politikymusí smerovaÈ k tomu, aby slovensk˘národ bol po v‰etk˘ch stránkach takoslaben˘, Ïe vôbec ani nebude môcÈpom˘‰ºaÈ na vytvorenie samostatného‰tátu“.

Národnosocialistická strana, ktorejpredsedom bol Edvard Bene‰, nebolapo vojne likvidovaná tak˘m spôsobom,ako na Slovensku Hlinkova slovenskáºudová strana, hoci, ako uvádza Wiki-pedia, „podºa ideológie tejto strany

vznikol pojem nacizmus“. E‰te zaují-mavej‰í je fakt, Ïe v roku 2005 v âRvznikla âeská strana národne socialis-tická, ktorá sa hlasí k histórii âeskejstrany národne sociálnej, zaloÏenejv roku 1897. TaktieÏ sa hlási k jej ná-stupkyni âeskoslovenskej strane ná-rodne socialistickej. A tá chápe náro-dovectvo ako ochranu záujmov svojejvlasti, tak ako to podºa názoru stranychápali zakladatelia âeskoslovenska.A ako národovectvo chápali zaklada-telia âeskoslovenska (bez pomlãky)dokazuje memorandum strany o Slo-vensku z roku 1946. Ktovie, ãi ne-jestvuje ìal‰ie tajné memorandumo Slovensku, keì sa ustaviãne mnoÏiapokusy na zjednotenie oboch ‰tátov.

(ez)

Asimilácia Slovákov Čechom nevyšla

Mária Dvorãáková pravidelne informuje prezidenta SR Andreja Kisku

o stave politick˘ch väzÀov na Slovensku. Podala o tom správu aj na sne-

me. Prezident si v‰ak nevie nájsÈ ãas na obete komunizmu. Ono to nie je

Pohoda. Foto Eva Zelenayová

Îivotné jubileum 95 rokov oslávila 15. júna 2017Mária MARONOVÁ z Bratislavy. OslávenkyÀu smeneuverejnili v júnovom ãísle Svedectva, za ão sa jejospravedlÀujeme.

V JÚLI si pripomíname v˘znamné Ïivotné jubileát˘chto na‰ich ãlenov a priaznivcov. Spomíname aj nat˘ch ãlenov, ktorí sa tejto slávnosti nedoÏili.

55 rokov

Ján Macko, Topoºãany 8.7.196260 rokov

Róbert Tarnóczy, Costa Rica 24.7.1957Bohuslav Pagáã, Levoãa 22.7.195770 rokov

Jana Vranková, Galanta 24.7.194780 rokov

Magdaléna Sotáková, Trebi‰ov 21.7.193781 rokov

Anna Vavrová, Hlohovec 26.7.1936Marta ·inálová, Medzibrodie n/Oravou 13.7.1936Mária Janãíková, Spi‰ské Podhradie 5.7.193683 rokov

Adolf Jaãa, Bernolákovo 13.7.1934Alfonz Kosa, Îilina 31.7.1934Oºga Butalová, Michalovce 19.7.1934Stanislav BidÏovsk˘, Tvrdo‰ín 15.7.1934

Marta Prekopová, PovaÏská Bystrica 3.7.1934Margita Hagenová, Bratislava 28.7.193484 rokov

Ján âiÏmár, Trhovi‰te 16.7.1933Jakub Novák, Krompachy 22.7.193385 rokov

·tefan Maìar, Borsk˘ Sv. Mikulበ31.7.1932Pavol ·andorfi, Trenãianska Teplá 1.7.1932Oºga Keplová, Martin 19.7.193286 rokov

Elena Stra‰iftáková, ·enkvice 3.7.1931Franti‰ek BoÏa, Humenné 15.7.193187 rokov

Anna Viteková, Îilina 9.7.1930Otto Walner, ·paãince 8.7.193089 rokov

Anna Zacková, Visolaje 29.7.192890 rokov

Michal Pavlík, Plechotice 28.7.192791 rokov

Viliam Îofãík, Îilina 23.7.192692 rokov

Miroslav Sarva‰, Nitra 17.7.192594 rokov

Ján Parcer, Nitrianske Rudno 13.7.192395 rokov

Anna Tóthová, Bratislava 21.7.1922

V AUGUSTE si pripomíname v˘znamné Ïivotné jubi-leá t˘chto na‰ich ãlenov a priaznivcov. Spomíname ajna t˘ch ãlenov, ktorí sa tejto slávnosti nedoÏili.50 rokov

Tibor TuchyÀa, Pezinok 21.8.1967Ladislav Sta‰, Levoãa 15.8.1967Ján Vasko, Spi‰sk˘ Hru‰ov 1.8.196760 rokov

Anna Repáková, Levoãa 1.8.1967 75 rokov

Alexander Kovárik, Borsk˘ sv. Jur 11.8.194280 rokov

Anna Petríková, Topoºãany 29.8.1937Mária ·idová, RuÏomberok 2.8.1937Marta Malá‰ková, Malacky 25.8.1937RuÏena Putnoková, Banská Bystrica 8.8.193781 rokov

Cecília Tarnóczyová, Prievidza 28.8.1936Michal ·ustek, Îarnovica 20.8.1936Helena Ka‰perová, Levoãa 6.8.193682 rokov

Franti‰ek Kvanta, Hlohovec 7.8.1935·tefan Novák, Ko‰ice 8.8.193583 rokov

Jozefa Belicová, Pezinok 23.8.1934Karol Körmoczy, Îiar n.Hronom 23.8.193484 rokov

Martin Draho‰, Plaveck˘ ·tvrtok 1.8.1933

85 rokov

Ladislav Geró, Nitra 7.8.1932PaedDr. Elena Súlová, Trnava 15.8.1932Jozef Melek, Námestovo 17.8.1932Emília Ilonãiaková, Pruské 8.8.193286 rokov

RuÏena Závradská, Gajary 31.8.1931Anna Krupová, Vrbnica 7.8.193187 rokov

Ján Gdoviãin 19.8.1930Milan Tunega, Trenãín 16.8.1930Viera Maru‰ková, Martin 30.8.1930Vojtech Brázdoviã, Bratislava 30.8.1930Pál Sebök, ·títnik 28.8.193088 rokov

Helena Hlbocká, Boleráz 17.8.192989 rokov

Mária âervenková, Nitra 24.8.1928Mária Hubová, Ko‰ecavdp.Viktor Olos 4.8.192792 rokov

ªudovít Pauloviã, Nitra 14.8.1925Martin Markuliak, Bratislava 23.8.192594 rokov

Vilma Sopúchová, Sereì 4.8.192398 rokov

Ondrej Chromão, Bugºovce 29.8.1919Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

23

PRIPOMÍNAME SI

■ ■ ■

AUTENTICKÝ DOKUMENT

24