ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

12vychádza od roku 1991

roãník 29december 2019

cena 1 euro

Začalo sa to snímaním krížov

Pani Margita Anta‰ováv máji tohto roku oslávila svo-je 91. narodeniny. Z piatichdeti rodiny Bystrick˘ch ibaona zostala v rodnom domev Levoãi, neìaleko námestia.Ako b˘valá uãiteºka má zmy-sel pre poriadok a zachovaniehistorick˘ch udalostí, ktor˘chbola priamym úãastníkom.Tak pre ìal‰ie generácie svo-jej rodiny, ako aj pre vklad dohlb‰ieho poznávania zloÏitéhoobdobia ná‰ho národa.

● VበÏivot sa odvíjal v nie-koºk˘ch republikách. Narodili stesa do prvej âesko-Slovenskej re-publiky, ‰tudovali poãas prvejSlovenskej republiky, svoju pro-fesionálnu kariéru ste zaãaliv predveãer „VíÈazného februá-ra“, vበÏivot pokraãoval v ìal‰ejâesko-Slovenskej republike a do-Ïili ste sa aj druhej Slovenskejrepubliky. âím sa lí‰il Ïivot v jed-notliv˘ch republikách?

Pamätám si a viem porovnaÈ, akosa nám kedy Ïilo. Doma sme boli vy-chovávaní v národnom duchu. Mojababka, otcova matka Bystrická, bolaveºká ºudáãka. Bola ãlenkou Sloven-skej ºudovej strany. Bola to skúsenáÏena, so star˘m otcom dvakrát vyce-stovali za prácou do Ameriky. Slo-

venskej komunite v USA robila ku-chárku. A musím povedaÈ, Ïe varilavynikajúco, moju mamu ani len ne-pustila ku ‰poráku. Rezance jej i‰liako mláÈaãka. Ale bola aj nesmierneiniciatívna.

Pokraãovanie na 10. strane

Margita Anta‰ová Foto Eva Zelenayová

Vč

ísle

Ján KošiarO otázke života a smrti sa nehlasuje 2Eva ZelenayováMier je ilúzia, pokoj sa dá nájsť v sebe 3

Marián TkáčNaši priatelia sú aj na juhu 9RecenziaJán Litecký Šveda: Gordion III 9

Pri pamätníku obetiam komunizmu

4-5-6-7

Ivan MrvaSovietsko-fínska vojna

8

Juraj VrábelČas vianočný 12

Mirko TuchyňaV Bánovciachso slávnourodáčkou 14

NÁŠ ROZHOVOR

ZALOŽENÝ 1990

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Vianoce sa blíÏia aj v roku 30. v˘roãia nádej-n˘ch zmien, ktoré nastali po novembri 1989. A mysa te‰íme na oslavu tej najväã‰ej zmeny v dejináchsveta: Narodenie BoÏieho Syna JeÏi‰a Krista.

Historického JeÏi‰a Krista vám dnes nebudenikto vyvracaÈ, veì uÏ stároãia cel˘ svet ráta roky

„pred“ a „po“ Kristovi. No fakt, Ïe JeÏi‰ Kristus je BoÏí Syn, ostá-va do konca ãias, resp. do hodiny smrti kaÏdého z nás, otázkouna‰ej kresÈanskej viery.

Îiaº, oslava Vianoc aj v na‰ich krajoch dostáva ãoraz viac ko-merãn˘ ráz tzv. vianoãn˘mi trhmi. Tie uÏ ani nere‰pektujú kalendára zaãínajú sa v novembri. Taliani sú na tom e‰te hor‰ie, lebonamiesto tradiãného vianoãného stromu pred milánskym Dómomsi tohto roku postavili ãerven˘ svetielkujúci kuÏeº. Toto je dne‰n˘obraz Európy, ktorá sa vracia do ãias pohanského Ríma. Je tu sa-mozrejme dosÈ podstatn˘ rozdiel: Zatiaº ão antickí Rimania verili vosvojich pohansk˘ch vymyslen˘ch bohov, dne‰n˘ „pohan“ je ateis-ta, po slovensky neznaboh, neverí v niã, ão sa nedá chytiÈ do ruky,ão sa nedá odmeraÈ, fyzicky preniesÈ z jedného miesta na druhé.

Dobre poznáme hrozné vojny a revolúcie, ktoré poznaãilikrvou nielen 20. storoãie, ale aj na‰u súãasnosÈ. Tú na‰u, spredtridsiatich rokov, naz˘vame neÏnou, lebo nemala Ïiadne obete.E‰te aj ten „m⁄tvy“ ‰tudent v Prahe sa v sanitke prebral... Ale me-chanizmus preberania moci sa spustil a my Ïijeme uÏ tri desaÈroãiav demokracii, kde základom systému je ãlovek, ktor˘ deleguje svo-je právomoci na druhého svojim volebn˘m lístkom. Samotné slovodemokracia sa skladá z dvoch gréckych slov demos – ºud a kratos– vláda, teda vláda ºudu. Len niekedy nevieme, ãi je to genitív ale-bo datív, ãi je to ºud, ktor˘ vládne alebo sú tu ºuìmi volené elity,ktoré potom vládnu ºudu aj tak, Ïe sa nám to vôbec nepáãi. Sv. Pa-vol v Liste Rimanom pí‰e, Ïe niet moci, ktorá by nebola od Boha(Rim 13,1). Po skúsenostiach celého sveta i v na‰ich krajoch môÏe-me dodaÈ, Ïe niekedy je to od Pána Boha poÏehnanie a niekedydopustenie.

Kto je Ježiš Kristus?Dnes, a moÏno aj posledn˘ch 100 rokov sa stretávame

s mienkou, Ïe kresÈanstvo je náboÏenstvo také isté ako hocijakéiné. KaÏd˘ ãlovek predsa v ãosi verí. Aj ateista napríklad verí, ÏeBoha niet. Preão by mali ateisti a liberáli prijímaÈ to, ão uãí práveRímskokatolícka cirkev? Preão by nemali maÈ napríklad pravduMarx, Engels alebo Lenin? Tí, ktorí náboÏenstvo nazvali ópiomºudstva, ãi nástrojom moci imperialistov.

Kto je teda JeÏi‰ Kristus, ktorého narodeniny sa chystámeoslavovaÈ? Aj on sám sa svojich apo‰tolov p˘tal: „Za koho ma po-kladajú ºudia a za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 6, 13-20) Kebysme dnes robili prieskum verejnej mienky, rátali preferencie, aké

by boli v˘sledky? Za Eliá‰a by ho pokladalo 12 percent, za JánaKrstiteºa 25, za Jeremiá‰a 8 percent atì. Aká je dnes rozliãnosÈmienok v tejto veci? A koºko ºudí to vôbec NEZAUJÍMA? To je tonajhor‰ie, na‰a ºahostajnosÈ, Ïe sme si z Vianoc nechali urobiÈsviatky nákupov, teplého ãaju, vína a grogu, lok‰í a in˘ch dobrôt.Îe sme zabudli, Ïe sú to sviatky narodenia Pána JeÏi‰a Krista.

Pred tridsiatimi rokmi, v roku 1989, boli Vianoce ozajmimoriadne: Prvá svätá om‰a v priamom prenose v ‰tátnej televí-zii! Bola to polnoãná z trnavskej Katedrály sv. Jána Krstiteºa, ktorúslúÏil arcibiskup-metropolita Slovenska Ján Sokol a koncelebrovalbiskup Pavol Hnilica z Ríma. Toho sa komunisti tak báli, Ïe ho ne-pustili ani na pohreb vlastnej matky. To bola veºká a nefal‰ovanáradosÈ, Ïe naozaj nastáva ãas „pokoja ºuìom dobrej vôle“. Koºkonám z nej ostalo dnes?

Nedovoľme nástup novej totalityDnes, keì nám masmédiá sugestívne podsúvajú pravdy spolu

s nepravdami a lÏami a manipulujú tak s informáciami a verejnoumienkou, znetvorujú ju anketami aj zákern˘mi otázkami, zamlãia-vaním váÏnych okolností a skutoãností. V tom je moc i nemocmnoh˘ch tzv. slobodn˘ch médií, novín, rozhlasov, televízií a inter-netu.

Sú míºniky, ktoré vtláãajú peãaÈ dejinám navÏdy. NarodenieBoÏieho JeÏi‰a Krista iste k nim patrí. Sú aj také men‰ie, ãisto ºud-ské, ktoré tieÏ poznaãujú beh sveta na stároãia, ako napr. objave-nie Ameriky v roku 1492 alebo Francúzska revolúcia z roku 1789a jej potomok boº‰evická revolúcia v St. Petersburgu v roku 1917.Patrí k ním aj nበnovember 1989.

Nedovoºme nastúpiÈ novej totalite, aby opäÈ raz men‰ina, kto-rá vìaka demokratickému nezáujmu väã‰iny chce získaÈ moc, abybojovala nielen proti Bohu, proti nadprirodzenému, pred ºudsk˘mizmyslami ukrytému svetu, ale aj proti samotnej ºudskej prirodze-nosti. Îe ãlovek je muÏ alebo Ïena a Ïe toto je raz a navÏdy dané.

Dne‰ná spoloãnosÈ urãite potrebuje väã‰iu právnu a morálnukontrolu ãloveka a politickej moci. A na‰e náboÏenstvo, ktoré násuãí o vzÈahu ãloveka k Bohu má veºké poslanie, aby sme si uvedo-mili, Ïe nemôÏe platiÈ, koho peniaze, toho moc a koho moc, tohoprávo! Musí platiÈ nie právo sily, ale sila práva. Pre spravodlivé zá-kony nestaãí len to, Ïe ich odhlasovala väã‰ina v parlamente. Nes-taãí sa odvolávaÈ na prieskumy verejnej mienky ani na vedu. Ve-rejná mienka ani poslanci nemôÏu hlasovaÈ o násobilke, ani o zem-skej príÈaÏlivosti, ani o Pytagorovej vete, ani o otázke Ïivota a smrti,ani ãi niekto je muÏ alebo Ïena. Na to skutoãne nikto nepotrebujebyÈ odborníkom. Vie to uÏ aj ‰kolopovinné dieÈa.

PoÏehnané Sviatky Narodenia Pána a úspe‰n˘ rok 2020 vámÏelá Ján Ko‰iar

duchovn˘ PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja ● Vydavateľ: PV ZPKO, založený v roku 1990 pod názvom Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) ● Šéfredaktorka: Eva Zelenayová ● Redakčná rada: Ján Košiar (predseda), Ján Litecký Šveda,Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová ● Adresa redakcie: 811 06 Bratislava, Obchodná 52 ● Tele-fón: 02-5263 8156 ● e-mail: uzpko@mail.t-com.sk ● webová stránka: www.pv-zpko.sk ● IČO: 00679879 ● Cena jedného výtlačku: 1 EURO● Predplatné 10 EUR/kalendárny rok ● Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. ● Čislo účtu v Prima bankaSlovensko, a.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109 ● EV: 3851/09 ● Tlač: PRINTLAND, s.r.o. ● Nevyžiadané rukopisy nevraciame ● ISSN:1338-404X ● MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

O otázke života a smrti sa nehlasuje

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Július Homola

Ó, Vianoce!Lesy a hory dnes ako krehkí ºudiaskláÀajú hlavy v spánku neistom,nádhernou farbou lístia h˘ria a krútia,premeny priletia hneì v mraze striebristom.

Tajomstvá v listoch skr˘va‰, jeseÀ zádumãivá...Kedy uÏ skonãia vojny, hrozby, ‰tvanie?O veãnom mieri a radostnom ‰Èastí snívatu celé ºudstvo, prosiac mier a vinobranie.

Príì, o BoÏe ná‰, Otec dobrotiv˘,prosíme úpenlivo o zázraãné divy,nech Zlat˘ vek lásky vyzváÀa nocou dÀompokoj a bratstvo v‰etk˘m národom.Veì radosÈ Boha je na‰a sila,nám Panna v Betleheme porodila syna,splnené sºuby a túÏby stáleté,záchrana pre v‰etok ºud na svete,pre na‰e ‰Èastné Vianoce,v oãiach sa slza vìaky jagoce.Ach, Vianoce, ó, Vianoce!

SLOVO NA ÚVOD

3

Koniec roka by samal niesÈ v znamenísviatkov pokoja, alekeì sa obzrieme posvete, mier je ilúzia.Tvrd˘ zápas na t˘ch

najvy‰‰ích prieãkach mocn˘ch tohtosveta nedáva nádej na trval˘ mier. Ibaak tak, ako sme si za b˘valého reÏimuvytvorili svoj vlastn˘ hodnotov˘ svet,dá sa brániÈ tlaku zvonku vytvorenímpokoja v du‰i. Skvel˘m príkladom prekresÈanov je ãítanie z evanjelia, nesta-rajte sa, ão budete jesÈ... IsteÏe trebaãítaÈ s porozumením, ale odkaz je jed-noznaãn˘, netreba sa trápiÈ pominu-teºn˘mi vecami a nedávaÈ si ich zazmysel Ïivota. Veriaci to vedia, ale po-stupnou sekularizáciou Európy vytrácasa z nej poãiatoãn˘ étos kresÈanstva.

Koniec roka je tieÏ charakteristick˘t˘m, Ïe sa konajú mnohé konferencie,sympóziá a tohto roku najmä rozliãnémimovládne organizácie ‰kolia obãa-nov, ak˘m médiám majú dôverovaÈ.V ‰kolách robia pravidelne besedy so‰tudentmi, takÏe tentoraz sa zamerali

najmä na kategóriu star‰ích ºudí. Îepropagujú denníky Sme a N a neod-porúãajú napríklad internetov˘ denníkHlavné správy, svedãí o ich zámeroch.Denníky Sme a N majú oligarchicképozadie presne také, aké majú libe-rálne orientované strany a politici, na-príklad prezidentka Zuzana âaputová

ãi strana Progresívne Slovensko. Po-chopiteºne, Ïe nebudú podporovaÈstrany a hnutia zaloÏené na národn˘cha kresÈansk˘ch princípoch. Veºk˘m po-mocníkom pri propagácii liberálnychstrán sú svetové in‰titúcie ako OSNalebo aj Európska únia. Odtiaº prichá-dzajú podnety zavádzaÈ do národnejlegislatívy prvky oslabujúce rodinu,národ a ‰tát. Veì jeden z hlavn˘chpredstaviteºov mimovládneho sektoraPavol Deme‰ vyhlásil: „Nedovolíme,aby sa v kampani hovorilo o témachako národ, vlasÈ, rodina“...

Koniec tohto roku je navy‰e ov-plyvnen˘ voºbami do NR SR, ktoré sabudú konaÈ 29. februára 2020. A nie

v poslednom rade okrúhlym v˘roãímtzv. neÏnej revolúcie. Aj na túto témusa uskutoãnila medzinárodná konfe-rencia za úãasti predstaviteºov postko-munistick˘ch ‰tátov. Priniesli autentic-ké svedectvá z v˘voja vo svojich kraji-nách. PozornosÈ najmä pre politick˘chväzÀov komunizmu si zasluhoval prís-pevok b˘valého pracovníka Rádia Slo-bodná Európa (RSE) z Veºkej BritánieRicharda Cummingsa. Hovoril o tom,Ïe RSE bolo v 50. rokoch minuléhostoroãia propagandistické rádio, ktorénemohlo vysielaÈ niã, ão by bolo protipolitike USA. Na otázku, ãi by sa ne-malo zúãtovaÈ s komunistami tak, akosa zúãtovalo s nacistami povedal, Ïe tonie je správne, lebo k dekomunizáciia denacifikácii prijali vo Washingtonerozhodnutie, ktoré neodporúãa ísÈtouto cestou.

Ktovie, azda aj tam treba hºadaÈneochotu ostatn˘ch prezidentov Slo-venskej republiky, nezúãastÀovaÈ saosobne pietnych spomienok na obetekomunizmu. Eva Zelenayová

‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Mier je ilúzia, pokoj sa dá nájsť v sebe

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Anjeli veselo prespevujú, radostnú novinu ohlasujú.

Požehnané vianočné sviatky i rok 2020 želá našim členom

a čitateľom Svedectva predsedníctvo PV ZPKO a redakcia

Komunistick˘ reÏim na Slovensku má na svojom konte70 tisíc politick˘ch väzÀov, teda 70 tisíc príbehov nespra-vodlivého ºudského strádania. Nezastavilo sa len u politické-ho väzÀa, postihlo celú jeho rodinu i blízke okolie a niesli hoako ‰tafetu ìal‰ie generácie. ·tyridsaÈ rokov utrpenia, odstr-kovania, znemoÏÀovania kariérneho rastu, sociálneho vy-lúãenia a finanãného strádania si e‰te aj dnes podaktorí po-litici nedokáÏu predstaviÈ. Na bratislavskom cintoríneVrakuÀa, pod kovov˘m kríÏom sú mená obetí. Popra-ven˘ch a umuãen˘ch. Pri jednom mene sa pristavila na‰aãlenka, pani Margita Zimanová. „Môj otecko“, povedala soslzami v oãiach po vy‰e ‰esÈdesiatich ‰iestich rokoch odvte-dy, ão násilnou smrÈou pripravil reÏim jej otecka o Ïivot. Aniãas nevymaÏe bolesÈ zo srdca ãloveka. Je akosi smutno pridu‰i, keì sa dne‰ná mládeÏ p˘ta, preão je 17. november‰tátnym sviatkom. Veì Ïiadna bitka sa nekonala. V ten deÀnie, ale 40 rokov ju zvádzali odporcovia totalitného reÏimu.Preto.

Tohto roku tak, ako po minulé roky, pripravila na-‰a organizácia PV ZPKO pietnu spomienku na obetekomunizmu pri centrálnom pamätníku popraven˘ma umuãen˘m väzÀom komunizmu na bratislavskomcintoríne VrakuÀa. Uskutoãnila sa 17. novembra za úãastípredstaviteºa kancelárie prezidenta SR, predstaviteºov NR SR,vlády SR, diplomatického zboru, mesta i samosprávnehokraja, ãlenov PV ZPKO a ‰irokej verejnosti. Po ‰tátnej hymnea poloÏení vencov k pamätníku sa prítomn˘m prihovorilpredseda NR SR Andrej Danko. Poìakoval sa v‰etk˘m ão saza slobodu a demokraciu boli ochotní obetovaÈ. Urobil by toniekto aj dnes? Znela nad cintorínom naliehavá otázka.

Predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ján Pálffy vy-ãíslil straty na Ïivotoch a pripomenul krutosÈ totalitného re-Ïimu. Aj predseda PV ZPKO sa zamyslel nad atribútmi Ïivotav pravde. „Politika nevytvára pravdu“, povedal. âestn˘predseda PV ZPKO so slzami v oãiach odprosoval spoluväz-Àov za to, Ïe ani tridsaÈ rokov po nadobudnutí slobody niesú na centrálnom pamätníku mená v‰etk˘ch obetí. Nie súpeniaze! Na vygravírovanie mená hrdinu nie sú peniaze.

Duchovn˘ organizácie Ján Ko‰iar zdôraznil, aby sme sanikdy nebáli hlásiÈ k odkazu Andreja Hlinku a viere na‰ichotcov. Slávnostn˘ akt ukonãila hymnická pieseÀ Kto za prav-du horí. Eva Zelenayová

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Prečo je štátnym sviatkom 17. november

Obetí komunizmu bolo viac, než obetí fašizmu

Arpád Tarnóczy a ·tefan Novák patria medzi posled-

n˘ch Ïijúcich b˘val˘ch väzÀov komunizmu.

Foto Eva Zelenayová

Diplomati pri pamätníku. Foto Eva Zelenayová

V‰etk˘m, ktorí ste svojou úãasÈoupoctili pietnu spomienku venovanúobetiam komunistického teroru, mu-sím vysloviÈ veºké a úprimné poìako-vanie. Ani nie tak za mÀa, ako za v‰et-k˘ch t˘ch, ktor˘ch mená sú vytesanéna tomto pamätníku.

Za 30 rokov od novembra ’89 tuodznelo toho veºa – od pripomenutiastoroãnice boº‰evického puãu, cezekonomick˘ a morálny rozvrat zapríãi-nen˘ chor˘mi my‰lienkami komunistic-kého manifestu. Hádam najprekvapi-vej‰ie ão tu zaznelo, bolo vyhláseniena ochranu slobody slova v roku2016. Toto sme po od‰trnganí kºúãik-mi fakt neãakali. Hádam netreba zvlá‰ÈzdôrazÀovaÈ, Ïe neexistencia slobodyslova je mimoriadne riziková právev ãasoch obrovského nebezpeãenstvapre Európu, aké práve zaÏívame.

KeìÏe máme okrúhle v˘roãienovembrov˘ch udalostí, patrilo by sapovedaÈ aj pár okrúhlej‰ích, zmierlivej-‰ích slov. Veì aj vìaka novembru1989 mohla vzniknúÈ na‰a organizá-cia. Akurát média jej nikdy nedovolilizaujaÈ miesto hoci len virtuálneho mo-rálneho arbitra, ktoré by si za utrpeniea pevn˘ charaktern˘ postoj svojich ãle-nov zaslúÏila.

Emeritn˘ pápeÏ a veºk˘ filozof Be-nedikt XVI. v roku 1992 na predná‰kev Bratislave povedal: Politika nevy-tvára pravdu.

A ìal‰ia jeho my‰lienka, ktorú by

mali na‰i politici memorovaÈ kaÏd˘deÀ, hovorí, Ïe ‰tát má zaruãovaÈ prá-vo ako podmienku slobody a spoloã-ného blahobytu. ·tát sám nie jezdrojom ani pravdy, ani morálky.

No nemôÏeme zostaÈ iba pri spo-mínaní, keìÏe súãasná situácia nedo-voºuje nijakému ãestnému ãloveku od-dych od povinností k svojej obci, ãi ro-dine. Politickí väzni musia opäÈ bojovaÈza základné európske hodnoty, za za-stávanie ktor˘ch trávili desaÈroãiav ãerven˘ch gulagoch, ãi poloÏili svojeÏivoty. PretoÏe ºaviãiarski (pozor, nieºavicoví) intelektuáli, táto permanent-ná katastrofa 20. storoãia, sú aktívni aj

v 21. storoãí. Veì v˘roba celosveto-v˘ch katastrof je ich poznávacie zna-menie. Najsamprv to bol komunizmus,ktor˘ pripravil o Ïivot viac ako 100 mi-liónov obetí, teraz je to multikultura-lizmus. Koºko obetí nám zase hrozíz ich imigrantského o‰iaºu? Veì ibav Stredozemnom mori sa uÏ utopili de-saÈtisícky obetí. A to je len zaãiatok.OpäÈ budú nasledovaÈ milióny m⁄tvol,ktoré ºaviãiarom evidentne ch˘bajú nacelebrovanie ich om‰e „humanistické-ho“ pokroku a najÏiarivej‰ích perspek-tív ºudstva?

Na toto musíme pamätaÈ najmäpri najbliωích voºbách.

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

roãn

ík 2

9●

dec

ember

2019

Ján Liteck˘ ·veda Foto Eva Zelenayová

âlenovia PV ZPKO kladú vence k pamätníku obetí komunizmu. Foto Eva Zelenayová

Z príhovoru Jána Liteckého Švedu

Pri voľbách pamätajme na obete komunizmu

Pred 30 rokmi, v novembri 1989,keì padal Berlínsky múr, Ïil som v Rí-me. A pár dní pred sedemnástym sommal moÏnosÈ prv˘krát stretnúÈ arcibis-kupa Jána Sokola, prvého metropolituSlovenska. A práve 17. novembra1989 som mal to ‰Èastie a milosÈ kon-celebrovaÈ v súkromnej kaplnke s pá-peÏom svät˘m Jánom Pavlom II. Bolsom tam spolu s politick˘m väzÀom,na‰im ãlenom Mons. Viktorom Trsten-sk˘m. Organizácia síce vtedy e‰te nee-xistovala, ale politickí väzni áno... Tenmi v on˘ch dÀoch okrem iného pove-dal: „Ty e‰te zaÏije‰ stret a konfliktkresÈanského sveta so svetom islamu.“Vtedy sa to zdalo neuveriteºné.

NuÏ v‰emohúci BoÏe, voláme k te-be, ty, Otãe v‰etk˘ch národov, aby sibol stále s nami, ako pred tridsiatimirokmi, keì nám zaÏiarilo svetlo nádejena Ïivot v láske, spravodlivosti a po-koji.

Daj vládcom na‰ej Slovenskej re-publiky Ducha múdrosti, spravodlivostia nezi‰tnosti, obetavosti a pevnosti,Ducha bratstva a zná‰anlivosti, vzá-jomnej úcty a pomoci.

Otãe ná‰, ktor˘ si na nebe-siach...

NuÏ zvolávam toto BoÏie poÏeh-nanie na vás milí politickí väzni, vìakaktor˘m môÏeme uÏ tridsaÈ rokov ÏiÈv slobode a demokracii, v na‰ej milo-vanej vlasti, Slovenskej republike.

Nech vám Boh Otec, ktor˘ je vern˘svojim sºubom a spoºahliv˘ vo svojej po-moci, pomáha v zápase o spravodlivosÈ,právny ‰tát a obãianske porozumenie.

Nech nám BoÏí Syn JeÏi‰ Kristus,ktor˘ posvätil na‰u zem svojím naro-dením, verejn˘m úãinkovaním, svojousmrÈou a zm⁄tvychvstaním, zachovádar slobody a pokoja.

Nech vás Duch Svät˘, ktor˘ zjed-notil prv˘ch kresÈanov v Jeruzaleme,vìaka vá‰mu svedectvu zjednotí v od-danosti Bohu a slovenskému národuv duchu odkazu Andreja Hlinku, abysme sa nikdy nebáli hlásiÈ sa k vierena‰ich otcov.

Nech vás Ïehná, sprevádzaa ochraÀuje v‰emohúci Boh: Otec, Syni Duch Svät˘.

Amen.

Ján Ko‰iar

duchovn˘ PV ZPKO

NA AKTUÁLNU TÉMU

6

roãn

ík 2

9●

dec

ember

2019

Žime v porozumení a láske

Minister obrany Peter Gajdo‰. Foto Eva Zelenayová

Spoloãná snímka ãlenov organizácie bratislavského regiónu. Foto Eva Zelenayová

Uplynulo 30 rokov od NeÏnejrevolúcie a pádu totalitného ko-munistického reÏimu na Sloven-sku. ReÏimu, ktor˘ v druhej polo-vici 20. storoãia spôsobil nesmier-ne utrpenie mnoÏstvu nevinn˘chºudí, osobitne politick˘ch väzÀov,pretoÏe 70 000 politick˘ch väzÀovobdobia komunizmu na Slovenskuznamená 70 000 príbehov nespra-vodlivého ºudského strádania, kto-ré sa prená‰alo na celé rodinya viaceré generácie.

Triedna nenávisÈ, prenasledovanie

veriacich, zbavenie obyvateºov majet-ku, politické procesy, justiãné vraÏdy,zastra‰ovanie ãi spoloãenské ‰ikanova-nie – predstavujú iba ãasÈ z metód,ktor˘mi sa tzv. diktatúra proletariátusnaÏila ovládnuÈ celé národy.

V archívoch sa nachádza veºkémnoÏstvo dôkazov o jej neºudskomcharaktere. Sú v nich zaznamenanétragédie prenasledovan˘ch osôb, ale ajhrdinské príbehy t˘ch, ktorí sa nedalireÏimom zlomiÈ a v mene slobody boliochotní obetovaÈ aj to najvzácnej‰ie –svoj vlastn˘ Ïivot.

Preto aj tridsaÈ rokov od prelomo-v˘ch historick˘ch udalostí musíme pa-mätaÈ na to, Ïe sloboda nie je samo-zrejmosÈou. Je potrebné – najmä ge-neráciám, ktoré uÏ nemajú osobnúskúsenosÈ s totalitn˘m reÏimom – ob-jektívne a komplexne sprostredkovaÈpríãiny, ktoré v minulosti viedli k strateslobody, ako aj prejavy a dôsledky,ktoré so sebou totalitné reÏimy pri-niesli...

Koniec roku 1989 umoÏnil obyva-teºom – po dlh˘ch 40 rokoch – vyuÏí-vaÈ v˘hody skutoãn˘ch obãianskychpráv a slobôd, priãom ich zbavil stra-chu z perzekúcií ‰tátnou mocou. Nadruhej strane v‰ak na obãanov prenie-sol aj zodpovednosÈ, zodpovednosÈ zaich vlastné Ïivoty, ako aj zodpovednosÈza dianie v krajine, v ktorej Ïijú. Verím,Ïe vzopätie slovenskej spoloãnostiz Novembra 1989 pre nás aj s odstu-pom tridsiatich rokov predstavuje a ajnaìalej bude predstavovaÈ pozitívnypríklad a odkaz smerom k formovaniuna‰ej vlastnej budúcnosti.

V mene Ústavu pamäti národa bysom Vás chcel ubezpeãiÈ, Ïe v rámciná‰ho zákonného poslania budeme saaj naìalej usilovaÈ, aby otázky súvisia-ce so zloãinmi totalitn˘ch reÏimov naSlovensku neostali nezodpovedané.

NA AKTUÁLNU TÉMU

7

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Vedenie Ïilinskej regionálnej organizácie. Foto Eva Zelenayová

Trenãiansky región má kaÏdoroãne v˘znamné zastúpenie na pietnom akte. Foto Eva Zelenayová

Príhovor predsedu SR ÚPN Jána Pálffyho

Sloboda nie je samozrejmosť

Od útoku Sovietskeho zväzu na Fínsko uplynulo30. novembra osemdesiat rokov. Dôvodom konflik-tu známeho aj ako Zimná vojna bola snaha MoskvyposunúÈ fínsko – sovietsku hranicu ìalej od Lenin-gradu. Podºa pôvodn˘ch plánov mala âervenáarmáda poraziÈ Fínsko za tri t˘Ïdne, aby sa bomba-stické oslavy Stalinovej ‰esÈdesiatky 21. decembra

1939 konali v atmosfére víÈazstva sovietskych zbraní. Sovieti v‰aknedokázali malé Fínsko pokoriÈ ani za tri mesiace. Mimoriadne krutávojna sa skonãila aÏ 13. marca 1940.

Autonómne Fínske veºkoknieÏatstvo bolo súãasÈou cárskehoRuska do boº‰evickej revolúcie. V roku 1918 sa Fíni osamostatnilia zaloÏili si ‰tát zásluhou Karola Gustava Mannerheima, ktor˘ bolpôvodne generálom ruskej armády a dobre poznal taktiku i psycho-lógiu ruského vojska. Fíni sa snaÏili so Sovietskym zväzom o korekt-né vzÈahy a s Moskvou podpísali pakt o neútoãení. Keì sa v druhejpolovici tridsiatych rokov 20. storoãia zaãali zhor‰ovaÈ politické po-mery v Európe, v Kremli pri‰li k záveru, Ïe Sovietsky zväz môÏe byÈcieºom vojenského útoku. Stalin sa snaÏil získaÈ ãas, koncom augus-ta uzavrel s Hitlerom pakt o neútoãení a rozdelili si sféry vplyvu.V tajnom dodatku dali Nemci Sovietom voºnú ruku aj vo Fínsku. Tak-mer vzápätí z Kremºa Ïiadali posunúÈ fínske hranice na Karelskej ‰ijiìalej na západ, lebo prebiehala 32 kilometrov od Leningradu. Ponú-kali územnú kompenzáciu na severe. Rokovania trvali dva mesiace,keì ich na sklonku novembra pretrhol Sovietmi zinscenovan˘ pohra-niãn˘ incident.

Nepomohli ani politické zbranePo prv˘ch zráÏkach sa v decembri 1939 zaãala vojna, ktorá sa

stala pre sovietov noãnou morou. Hoci mali mnohonásobnú prevahupozemného vojska, tankov a letectva, neváhali nasadiÈ ani politickézbrane najÈaωieho kalibru. UÏ 2. decembra vytvorili „fínsku ºudovúvládu“ na ãele s dlhoroãn˘m ãlenom Kominterny Otom Kuusine-nom. Mala ‰esÈ ministrov a sídlila v malom kúpeºnom mesteãku Teri-joki neìaleko Leningradu. UÏ na druh˘ deÀ po jej vzniku Kuusinena Stalin podpísali pakt o priateºstve a vzájomnej pomoci medzi So-vietskym zväzom a Fínskou demokratickou republikou. SúãasÈoupaktu bolo aj stanovenie nov˘ch hraníc podºa sovietskych poÏiada-viek. Zmluva sa mala ratifikovaÈ aÏ v osloboden˘ch Helsinkách. S od-volaním sa na Kuusinena a niekoºk˘ch fínskych stroskotancov v so-vietskych sluÏbách boº‰evická propaganda roztrubovala, Ïe âervenáarmáda bojuje za oslobodenie fínskeho ºudu spod jarma fínskej im-perialistickej oligarchie. Minister zahraniãia ZSSR Molotov na tlaão-v˘ch konferenciách nehanebne tvrdil, Ïe sovietske letectvo zhadzujehladujúcemu fínskemu ºudu chlieb, v skutoãnosti na Helsinky dopa-dali bomby. Obyvateºstvo ich naz˘valo Molotovove chleby a fínskivojaci zápalné zmesi vo fºa‰iach, ktor˘mi niãili sovietske tanky, zasavolali Molotovove koktajly.

Fíni hrdinsky vzdorovaliPropaganda o oslobodzovacej misii sovietov a bábková Kuusi-

nenova ºudová vláda zjednotila Fínov a húÏevnato sa bránili. De-cembrové a januárové boje na Karelskej ‰iji i na ìalekom severe bolipre âervenú armádu hotovou katastrofou. V krut˘ch mrazoch, keì

teplota klesala pod mínus 40 stupÀov, zamrzli tisícky nedostatoãnevystrojen˘ch vojakov. Fínski vojaci mali teplé zimné obleãenie a lyÏe,ão im umoÏÀovalo r˘chlo sa pohybovaÈ v neschodnom teréne, kdev˘‰ka snehu dosahovala aj dva metre. Niekoºko sovietskych útokovna hlavné obranné postavenie fínskej armády medzi LadoÏsk˘m ja-zerom a Fínskym zálivom naz˘vané podºa mena jeho tvorcu Man-nerheimova línia, bolo krvavo odrazen˘ch. Postup âervenej armádyna mesto Kuhmo na severe krajiny sa skonãil obrovskou tragédioudvoch divízií nar˘chlo prevelen˘ch na fínsky front z Ukrajiny. V sne-hov˘ch závejoch zmrzlo takmer 20 tisíc vojakov. Veliteºa zboru ge-nerála Vinogradova dalo sovietske vedenie zastreliÈ. Svetová verej-nosÈ stála na strane hrdinsky vzdorujúcich Fínov, Sovietsky zväz akoagresor bol vylúãen˘ zo Spoloãnosti národov.

Fíni nekapitulovali ako HradčanyDo Fínska prichádzali dobrovoºníci najmä zo ·kandinávie aj

z in˘ch krajín, ale tak potrebné zbrane a munícia len v obmedzenommnoÏstve. Nemecko prísne dodrÏiavalo pakt o neútoãení a len VeºkáBritánia a Francúzsko sºúbili vyslaÈ 6 tisícov˘ pomocn˘ zbor, no aÏ za-ãiatkom apríla. Na konci februára 1940 âervená armáda prisunulamohutné posily a preskupila sily. Bez ohºadu na straty, Sovieti prera-zili Mannerheimovu líniu, obsadili druhé najväã‰ie fínske mestoViipuri a otvorili si cestu na Helsinki. Fíni vyãerpaní trojmesaãn˘mibojmi trpiaci nedostatkom v˘zbroje kaÏdého druhu uÏ nedokázaliìalej vzdorovaÈ. PoÏiadali o mier nar˘chlo podpísan˘ v Moskve 13.marca 1940. Fíni si dokázali obhájiÈ nezávislosÈ aj keì strata územiabola veºmi bolestivá. Sovietskemu zväzu museli odstúpiÈ Karéliu, kra-je na severe a prístav Petsamo s okolím pri Bielom mori. Zo zabrat˘chúzemí odi‰lo 420 tisíc obyvateºov, ktorí nechceli byÈ oslobodení spod„jarma fínskej burÏoázie“ a museli si hºadaÈ nov˘ domov. Fíni naj-Èaωie niesli stratu mesta Viipuri, ktoré Sovieti premenovali naVyborg. Bezdôvodné pripojenie Vyborgu k boº‰evickej rí‰i bolohlavn˘m dôvodom úãasti Fínska na ÈaÏení proti Sovietskemu zväzuv roku 1941, poãas ktorej v‰ak fínske oddiely neprekroãili v Karéliistarú hranicu.

Údaje o stratách na Ïivotoch sa dodnes rozchádzajú, podºa sú-ãasn˘ch rusk˘ch prameÀov padlo 127 tisíc ãervenoarmejcov a 250tisíc utrpelo zranenia vrátane omrzlín. Fínski historici odhadujú ruskéstraty na 270 tisíc m⁄tvych a na 330 tisíc ranen˘ch. Fíni mali 26 tisícpadl˘ch a 48 500 ranen˘ch. E‰te aj dnes je nejasn˘ osud asi 5 tisíczajat˘ch ãervenoarmejcov, ktor˘ch Fíni po podpise mierovej zmluvyrepatriovali. Väã‰ina dôstojníkov bola popravená a vojaci skonãiliv gulagoch. V˘kony sovietskych divízií vo vojne s mal˘m Fínskompresvedãili Hitlera, Ïe Wehrmacht si dokáÏe poradiÈ s âervenou ar-mádou a uÏ v nasledujúcom roku zaútoãil na boº‰evickú rí‰u.

HúÏevnat˘ boj Fínov stojí v ostrom protiklade s taktikou kapitu-lantov na Hradãanoch, no pouãenie zo Zimnej vojny platí pre v‰etkymalé národy. ·tyri milióny Fínov sa nezºakli ‰tyridsaÈnásobnej presilysovietov a hoci bez spojencov nezloÏili zbrane, ale úporne sa bránili.U svojho mohutného suseda si vyslúÏili re‰pekt, z ãoho fínsky národÈaÏil aj po skonãení druhej svetovej vojny. Sovieti Fínom nenanútilisvoj systém a tí sa na rozdiel od nás mohli te‰iÈ slobode a nezávislos-ti aj v ãasoch, keì Európa bola rozdelená na dva tábory.

Ivan Mrva

V ZRKADLE ČASU

8

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Sovietsko – fínska vojna

V dne‰nom chaotic-kom svete akoby existovallen v˘chod a západ.Zabúda sa, Ïe jestvuje ajsever a juh. Na juhu Ïijúokrem in˘ch národov ajnám priateºsky naklonení

Chorváti a Srbi. Pocítil som to vo funkciipredsedu Matice slovenskej. Bol som je-din˘ predstaviteº spomedzi zahraniãn˘chMatíc na vrcholn˘ch podujatiach tak Ma-tice srbskej, ako aj Matice chorvátskej.Nikoho iného nepozvali ani Srbi, aniChorváti, samozrejme ani seba navzá-jom, iba predstaviteºa Slovákov. PoloÏilsom obom stranám otázku, ãi môÏemeprispieÈ k zmierneniu napätia medzi nimi– a odpoveì nebola: „Nie, nikdy“, ale:„Teraz sa to e‰te nedá.“ TakÏe hádamv budúcnosti, ak si udrÏíme nበpriateº-sk˘ vzÈah k obom t˘mto národom (a sa-mozrejme aj ku v‰etk˘m ostatn˘m Slova-nom i Neslovanom).

Na‰e postavenie vypl˘va z minu-losti, keì sme si navzájom pomáhali.Srbskí ‰tudenti ‰tudovali u nás, Ob-renoviã v roku 1848 poskytol penia-ze ·túrovi, Svetozár Miletiã interpe-loval Kálmana Tiszu na uhorskomsneme po zatvorení Matice sloven-skej v decembri 1875. Chorvátskybán Josif Jelaãiã pomáhal pripraviÈvystúpenie slovensk˘ch dobrovoºní-kov v septembri 1848. A na chorvát-skom nebi priam svieti ‰tvorica Slo-vákov: Alagoviã, Moyses, ·uleka Haulik. Títo muÏi v˘znamne prispe-li k národnému obrodeniu Chorvá-tov. Dokazujú, Ïe pre Slovákov naj-

vy‰‰ím „v˘vozn˘m kapitálom“ bolia hádam aj budú múdrosÈ a vzde-lanie. IbaÏe my si toto a na‰ich veli-kánov neoceÀujeme doma, robia takv zahraniãí, konkrétne v Chorvátsku.

Priekopníkom slovensko-chorvát-skych vzÈahov bol malÏenick˘ rodák Ale-xander Alagoviã (1760–1837), spolupra-covník Bernoláka a ãlen Slovenskéhouãeného tovari‰stva. Bol správcom semi-nára a profesorom bohoslovia v Nitre,v roku 1821 sa stal záhrebsk˘m kano-nikom, bol chorvátskym bánom a zá-hrebsk˘m biskupom. ·tefan Moyses(1797–1869) od roku 1830 predná‰alako riadny profesor na záhrebskej aka-démii a 17 rokov ostal vern˘ predná‰aniugréãtiny, filozofie, etiky a jazykov. V roku1847 zvolili Moysesa za poslanca douhorského snemu, aby bránil záujmy zá-hrebskej kapituly a chorvátskeho národa.Spolu s biskupom Haulíkom sa na snemestretli so ·túrom, poslancom za mestoZvolen. Moyses vo svojich troch vystúpe-niach neohrozene bránil práva Slovanov.Bohuslav ·ulek (1816–1895) patrí medzinajplodnej‰ích a najv‰estrannej‰ích Slo-vákov i Chorvátov 19. storoãia. Rodák zoSoboti‰Èa a brat Viliama ·uleka, ktor˘ sastal s Karolom Holubym obeÈou ‰tatariál-neho súdu v roku 1848, zaãínal v Chor-vátsku ako novinár. Keì po roku 1848zavádzali do chorvátskych úradov a ‰kôlchorvátãinu, pustil sa ·ulek do tvorbypríruãiek s oficiálnou odbornou termino-lógiou, spracoval 1700 stranov˘ nemec-ko-chorvátsky slovník. V roku 1868 vydalsvoje najznámej‰ie politické dielo Izborzakonah, poveljah i spisah... Bol akade-

mikom a od roku 1871 aÏ do svojej smr-ti aj tajomníkom Juhoslovanskej akadé-mie vied a umení. V chorvátãine sadodnes zachovali mnohé názvy, ktorévytvoril a za svoje celoÏivotné lexikogra-fické dielo získal ocenenie „otec chorvát-skej terminológie.“

Celú túto úvahu priná‰ame preto,Ïe pred 150 rokmi umrel nielen Moyses,ale aj trnavsk˘ rodák Juraj Haulik (1788-1869). Teológiu ‰tudoval vo viedenskomPázmáneu, ako mnohí iní Slováci (naprí-klad Bernolák ãi Tiso), v roku 1820 hoostrihomsk˘ arcibiskup, Slovák Alexan-der Rudnay pozval za svojho tajomníka.Haulik, vzdelan˘ ãlovek, vedel veºa jazy-kov, vyznal sa v beletrii, ‰tudoval dejinynárodov, najmä slovansk˘ch, poznal deji-ny star˘ch Slovákov. Po smrti biskupaAlagoviãa sa v roku 1837 stal jeho ná-stupcom, vysvätili ho za záhrebského ar-cibiskupa a stal sa prv˘m chorvátskymkardinálom. V Chorvátsku organizovalnáboÏensk˘ Ïivot, burcoval uãiteºov, abyrozvíjali chorvátsky jazyk, aktivizoval ºu-dovú osvetu, podporoval Chorvátske ná-rodné divadlo. Ako uznávaná autorita sazasadil o oficiálne vyhlásenie chorvátãinyza úradn˘ jazyk. Bol to práve Haulik, kto-r˘ sa stal kodifikátorom spisovnej chor-vátãiny (popri Gajovi). ZaslúÏil sa o vyme-novanie ·tefana Moysesa za banskoby-strického biskupa. Keì kardinál Haulik11. mája 1869 v Záhrebe zomrel, Chor-váti ho pochovali ako verného syna svoj-ho národa v záhrebskom katedrálnomchráme, kde dodnes pochovávajú len v˘-nimoãné osobnosti.

Marián Tkáã

KULTÚRA

9

Naši priatelia sú aj na juhu

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Gordion IIIÚtla kniÏoãka Jána Liteckého ·vedu Gordion

III je síce objemom nie veºká, ale obsahom pre-kvapujúco objemná. Autor usporiadal podºaabecedy heslá, ktor˘m dal svojsky obsah. PreãoGordion?

Frygania boli starovekí ºudia z doby Ïeleznej.Usadili sa v polovici 9. storoãia pred na‰ím leto-poãtom v Gordione. Fr˘gsky krẠMidas malpodºa gréckej mytológie schopnosÈ zmeniÈ v‰et-

ko ãoho sa dotkol na zlato. Autor Gordionu III sadotkol slova antifa a vzniklo: DzerÏinskéhovnuci ako gardisti globalizátorov. âo vzniklozo spojenia slov Skúsen˘ politik po dotyku Já-nom Liteck˘m ·vedom? Skúsen˘ politik - kto-r˘ sa h˘be presne takou r˘chlosÈou, ako sakvietok otáãa za slnkom. Ani to nevidnoa vÏdy je otoãen˘ k zdroju.

âo poviete? Dobr˘ darãek pod vianoãn˘stromãek. (ez)

Pokraãovanie z 1. strany

Zaujímala sa o politiku, organi-zovala schôdze, zúãastÀovala sa narozliãn˘ch kongresoch, dodnesz nich nachádzam lístky. Odovzdalasom ich do múzea. Star˘ otecv Amerike zomrel a ona prevzalataktovku v rodine. Nieão z nej somzrejme zdedila.

● âo je to nieão?Záujem o ãosi viac, neÏ len

o prácu súvisiacu s povolaním. ● Poìme trochu porovnávaÈ.

Do ºudovej ‰koly ste chodili po-ãas prvej âesko-Slovenskej re-publiky. âo vám najviac utkvelov pamäti z tohto obdobia?

To nebolo naj‰Èastnej‰ie obdo-bie. Uãili nás sestriãky âe‰ky a aninevedeli dobre po slovensky. Zapa-mätala som si napríklad básniãku:„Nበtatíãku Masaryku, tuná pri ob-rázku, my deti ti sºubujeme poslu‰-nosÈ a lásku. Budeme sa pekne hraÈ,pravdu vravieÈ, nelúhaÈ, abys násmal hodne rád.“ âiÏe ãechizmy bolibeÏnou súãasÈou vyuãovacieho ja-zyka.

● Ako sa to zmenilo po vzni-ku prvej Slovenskej republiky?

Doma sa v tom ãase uÏ o samo-statnosti Slovenska dosÈ rozprávalo,veì Slovensko uÏ získalo autonómiuv októbri 1938. A dodnes si pa-mätám ten deÀ v ‰kole: „Deti, dnesmáte voºno, je 14. marec, vznikolSlovensk˘ ‰tát.“ Celá trieda vykríklahurá! A sestriãka s plaãom vybehlavon. Vo mne zrejme sestriãka Ro-berta, ão ma uãila, vycítila národo-vectvo a preto ma nenávidela a dalami trojku zo slovenãiny.

● Otázka znie, ãomu sa detipote‰ili? Îe majú voºno alebovzniku Slovenského ‰tátu?

NuÏ vzniku ‰tátu a myslím si, Ïenielen ja, ale aj iné deti.

● To, Ïe sestriãky âe‰ky sanepote‰ili samostatnosti Sloven-ska má svoju logiku: museli zosvojich postov odísÈ.

Ony e‰te ostali. Biskup Ján Voj-ta‰‰ák im vybavil v˘nimku, aby

mohli uãiÈ ìalej. Obrat nastal aÏv roku 1945, keì ‰koly po‰tátnilia do ‰kôl nastúpili svetskí uãitelia.

● Vy ste konãili Uãiteºskúakadémiu v Levoãi v roku 1947.Kde ste nastúpili do zamestna-nia?

Oznámili mi, Ïe mám zaãaÈ uãiÈv Podolínci. Mala som len 19 rokov,teda nebola som e‰te plnoletá, tá sazaãínala aÏ po dosiahnutí veku 21rokov. Preto i‰iel so mnou otec, abymi na‰iel ubytovanie. Bola som ne-skúsené dievãa, nikdy som z domunebola preã. Zaãala som uãiÈ na·tátnej ºudovej ‰kole druhákova tam som prv˘ i posledn˘krát zaãí-nala ‰kolsk˘ rok s Veni Sancte Spiri-tus a vzápätí aj staroslovensk˘m Ot-ãená‰om. Rozplakala som sa, taktoto na mÀa zapôsobilo. Uãila som‰tyri mesiace a pri‰iel „VíÈazn˘ feb-ruár“. Riaditeº ma zavolal do ria-diteºne a dával mi podpísaÈ prihlá‰-ku do strany. S úsmevom som mupovedala, pán riaditeº, ja e‰te be-riem prídel na cukríky, nie somplnoletá, na ão by som podpisovalaprihlá‰ku do strany. NuÏ, tam sompreÏila VíÈazn˘ február a hneì sav‰etko obrátilo hore nohami. A uÏ

na konci ‰kolského roku nebolo ni-jaké slávnostné Te Deum.

● Koºko vás bolo súroden-cov?

PäÈ. Star‰í chlapci a tri dievãatá.Najstar‰í Ján bol tich˘ chlapec, ve-deck˘ typ, rád chodil po lesoch,zaujímali ho prírodné vedy. Aj ichvy‰tudoval. Zamestnal sa v SAV,Ïiaº, zomrel pomerne mlad˘. Bol ãle-nom komisie, ktorá schvaºovala ve-decké práce. Stalo sa, Ïe jeden jehokolega, geológ, napísal prácu a bratju nepovaÏoval za vedeckú, nes-chválil ju. KeìÏe brat nebol ãlenomstrany, tento kolega mu potom takstrpãoval Ïivot, aÏ dostal Ïalúdoãnévredy a ãoskoro zomrel.

● Vበdruh˘ brat zrejme tieÏnieão zdedil po starej mame, le-bo sa angaÏoval politicky. Ak˘bol jeho osud?

Jozef bol právnik, mal titulovpred menom i za menom a nepo-mohlo mu to maÈ dobr˘ Ïivot. Jehokalvária sa zaãala e‰te v Levoãi. Ria-diteº gymnázia KÀazovick˘ dal v ro-ku 1945 odstrániÈ kríÏe z tried ‰koly.Odozva ‰tudentov bola okamÏitá:‰trajk. A ‰tudenti namiesto do ‰kolychodili na Mariánsku horu alebo na

NÁŠ ROZHOVOR

10

Začalo sa to snímaním krížov

Zºava maturant Jozef Bystrick˘ a sprava ako vojak. Foto archív

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Kovaº . A riaditeº obvinil môjho bra-ta ako hlavého organizátora ‰trajku,hoci v tom ãase bol vysoko‰kolá-kom a doma sa pripravoval na rigo-róznu skú‰ku. Jozefa mali v gymná-ziu radi, lebo organizoval ‰portovépodujatia a tak namiesto skú‰kyputoval na dva t˘Ïdne do väzenia.Po skonãení ‰koly pracoval na Naj-vy‰‰om súde v Bratislave. AngaÏovalsa v Demokratickej strane, bol pred-sedom Klubu demokratickej vysoko-‰kolskej mládeÏe. So zmenou reÏi-mu v roku 1948 sa znovu ocitol voväzení.

● Nadlho?Na niekoºko t˘ÏdÀov, ale takmer

pri‰iel o Ïivot. Nesmel o tom hovo-riÈ, to bola podmienka pri prepú‰Èa-ní z väzenia, takÏe sme nevedeli,ako s ním zaobchádzali. Samozrej-me, prepustili ho aj zo zamestnania.Dekrét podpísal povereník JUDr. Jú-lius Viktory a okamÏité prepusteniezdôvodnil takto: „NemôÏem VáspovaÏovaÈ za národne, ‰tátne a poli-ticky spoºahlivého.“ A keìÏe muhrozil pracovn˘ tábor, rad‰ej emi-groval.

● Kam?Do USA a v Clevelande sa stal

známym právnikom. Ako jedin˘Slovák zastával post v Americkej ad-

vokátskej komore. Keì v roku 1968pri‰iel domov a rozprával, ão zaÏilvo väzení, dozvedeli sme sa o ukrut-nostiach mocenského aparátu.

● Väznení boli v‰etci, ão saangaÏovali v in˘ch stranách, neÏkomunistickej. Ako teda zaob-chádzali s va‰ím bratom?

Väzni boli bití pendrekom hlav-ne po pätách a bruchu. Bolo todobre vymyslené, na t˘ch miestachtotiÏ neostávali stopy po bitke. Donosa im strkali dohorievajúce ciga-rety, takÏe máloktor˘ vydrÏal a rad-‰ej sa priznal, aby nemusel ìalejzná‰aÈ toto utrpenie. KaÏdého povypoãúvaní doniesli dobitéhov plachte a hodili na betón v cele.SpoluväzÀom môjho brata bol hrd˘,zdatn˘ pán Ivan Murín. Predt˘m,neÏ ho vypoãúvali vyhlásil, Ïe jehonezlomia. A veru aj jeho po vy‰etro-vaní priniesli do cely v plachte. Môjbrat ho kriesil vodou zo záchodovejmisy. Inú nemali.

● Po prepustení z väzeniahneì emigroval?

Nie, pri‰iel do Levoãe lieãiÈ sa.Lebo tak ho zbili, Ïe mal problémys obliãkami, pri‰iel ako vyÏm˘kan˘citrón. V Bratislave nesmeli Ïiadne-ho prepusteného väzÀa o‰etriÈ. Takpri‰iel do Levoãe. Ale aj doktor Pe-‰ek na internom oddelení odmietol

lieãiÈ ho. No mal manÏelku, s ktorousa Jozef poznal e‰te z gymnaziál-nych ãias, i‰iel za Àou, tak mu uro-bila protekciu. Pe‰ek ho potom lieãilsúkromne, vo veãern˘ch hodinách.Obliãky mal vo veºmi zlom stave,nám v‰ak vtedy o tom niã nepo-vedal.

● Vበbrat odi‰iel do USAv roku 1948 a prv˘krát pri‰ieldomov po dvadsiatich rokoch.Nech˘bal vám?

Akoby nie, aj my jemu. Iba tri-krát bol z Ameriky doma. Za Dubãe-ka prv˘krát, a krásne ho privítali,hoci oãakával, Ïe ho zatvoria. Po-tom e‰te dvakrát a kruh sa uzavrel.Na‰iel sa „dobr˘ ãlovek“ a postaralsa o to, Ïe viac vízum nedostal. A tobol jeho koniec. Z listov sme vycítiliako sa trápi, akú bolesÈ cíti, ako hozmára Ïiaº a túÏba byÈ opäÈ medzisvojimi, na Slovensku, v Levoãi. Kto-si povedal, Ïe emigrácia je stra‰náforma Ïivota a je to pravda. Zomrelmlad˘, ani nie 53-roãn˘. Je po-chovan˘ v Clevelande, ìaleko oddomova.

● Ako niesli va‰i rodiãia pre-nasledovanie syna?

âo mohli robiÈ? Mamka tichotrpela, modlila sa a verila, Ïe sa todobre skonãí.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

Vysoko‰kolák Jozef Bystrick .̆

Foto archív

Zo záhrady pani Margity Anta‰ovej (na obr.) je pekn˘ v˘hºad na Gymna-

ziálny kostol i Mariánsku horu. Skvelé miesto na oddych.

Foto Eva Zelenayová

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Ani sme sa nenazdali a po roku znova pri-chádza ten ãarovn˘ ãas – ãas vianoãn˘. Hoci jeadventné obdobie charakteristické oãakáva-ním a prípravou na príchod Vykupiteºa sveta,obchodné domy a v˘kladné skrine sú pres˘te-né pozlátkom tovarov a vianoãn˘mi ozdoba-mi. Na vianoãn˘ch trhoch znejú koledy. Poz-

vánky na jedineãné vianoãné koncerty sa predbiehajú. V tele-vízii idú nespoãetné vianoãné reklamy. Akosi v‰etko jev pohybe. V bytoch nastáva veºké upratovanie, aby v‰etkovoÀalo ãistotou. ·tátnici vyhlasujú prímeria, utíchajú zbrane.V kostoloch sa oz˘va v˘zva, aby sme sa zastavili a rozjímalinad svojím Ïivotom. âo je zlé, aby sme zanechali a napredo-vali v dobrom, aby sme sa nezháÀali iba za hmotn˘mi veca-mi. V‰etko smeruje k slávnostnej Glórii. ·tedr˘ deÀ charak-terizujú kostoln˘ zvony, ‰tedrá veãera s osobitn˘m rituálompri ozdobenej jedliãke. Nech˘ba ani Betlehem. âarovnú at-mosféru dotvárajú darãeky od najbliωích. Vrcholom dÀa jepolnoãná sv. om‰a, slávená na poãesÈ zázraãného narodeniaKrista Pána, ktor˘ pri‰iel na túto hrie‰nu zem, aby ju posvätil.A tak máme aj my jedineãnú príleÏitosÈ, aby sme sa mu kla-Àali, ìakovali, chválili ho a prosili.

Mnohí politickí väzni si zaspomínajú na ·tedr˘ deÀ voväzniciach, kde preÏili kus ÈaÏkého Ïivota. Jeden z nich, PavolBrodÀansk˘, opisuje vo svojej knihe Moja cesta - Jáchymov-ské Vianoce 1953.

,,Brána ozdobená ostnat˘m drôtom sa otvorila a premrz-nutí mukli – baníci vypochodovali na nástupi‰te, kde zástupyzastavil veliteº smeny bachárov a zaãal ,,filcung“. O chvíºuspod studen˘ch fáracích kabátov vybrali hodnú kôpku trie-sok, ktor˘mi si väzni chceli prikúriÈ v pieckach barakov, zavia-tych snehom. Okrem dreva sa na‰la len jedna ponoÏka, (väz-ni nosili onuce) na krku jedného väzÀa, ktor˘ ju pouÏil ako‰ál. Ale div divúci! Îiaden krik, Ïiaden zápis na raport. Ibadrevo putovalo do kasární bacharov. Po ,,filcungu“ veliteºstráÏe vyhlásil ,,odpolední sãítací nástup“. Od v‰etk˘ch bara-kov sa pohli zoradení väzni na nástupi‰te. Veliteº stráÏe, veli-teº eskorty a veliteº smeny v sprievode jeho trpaslíkov s pa-piermi v rukách spoãítali väzÀov z celého tábora. A napodiv,dnes im to netrvalo dlho. O chvíºu sa z ampliónov ozvalo:,,Konec sãítacího nástupu“. Nad korekciou viala biela zásta-va. Náãelník Schamberger dal amnestiu na kázenské tresty.Táborom zavládla vianoãná nálada. Na noãnú smenu do‰achty Eduard bola urãená len nevyhnutná údrÏba, naráÏaãia ãerpadlári. Po roku mali mukli voºno. B˘val som na ‰tvrtombaraku v izbe ã. 4. Nastal ãas dohodnut˘ niektor˘mi muklamina vianoãnú svätú om‰u v na‰ej izbe tak, aby sa jej mohol zú-ãastniÈ cel˘ tábor – teda tí, ktorí mohli o tom vedieÈ. To uÏbola starosÈ Janka Brichtu, koordinátora tejto akcie. Bachariboli zamestnaní ako dozor pri odhadzovaní snehu muklami.SluÏby na barakoch mali spoºahliví ºudia. Spojky fungovalia na‰u izbu stráÏil ‰irokoplecí Ján Jankovsk˘. Standu ·veca,ktorému niektorí nedôverovali, poslal veliteº izby hádzaÈ

sneh. Chlapi na izbách sedeli okolo stola alebo na spodn˘chposteliach. Na stole bola halúzka smreãka a mal˘ kahanãekvyroben˘ z chleba, nití a akéhosi tuku s prímesou rastlinnejvône. KÀaz Ferko Szabadosz sedel na mojej posteli, ja vedºaneho, aby som mu mohol drÏaÈ bohosluÏobn˘ text. JankoBrichta s Ferkom zaãali: ,,V mene Otca i Syna i Ducha Svä-tého.“ A Janko vy‰iel von z izby, aby urãen˘m signálomoznámil Nikolajskému väzenskému svetu, Ïe ,,Dnes sa námnarodil Spasiteº, Kristus Pán“. A cel˘ tábor spojen˘ my‰lien-kou na príchod Spasiteºa v duchu sa zúãastnil svätej om‰e,tajomstva ,,Obety vykúpenia“, ktorá sa nekrvav˘m spôsobomodvíjala v na‰ej väzenskej izbe v baraku ã. 4. Oltárom boli ko-lená kÀaza, zakryté ãistou utierkou a bielou vreckovkou, naktorej v ampulkách od liekov bola voda a víno – vedºa nichv zápalkov˘ch krabiãkách kúsky hostie, zabalené do cigareto-v˘ch papierikov. Bolo ich niekoºko sto kusov, urãen˘ch nakonsekráciu a následné rozdelenie medzi väzÀov v tábore.Ferko slúÏil sv. om‰u, ja som zastupoval mini‰tranta a LojzkoStrapec nahlas ãítal texty sv. om‰e. V‰etci v izbe sústredenepoãúvali, niektorí si ticho ‰epkali modlitbu, niektor˘m slzilioãi. Keì nastal ãas sv. prijímania, Ferko odsunul ,,oltárnuplachtu“, vstal a keì na dohovorené znamenie pri‰iel Janko,dal mu sv. prijímanie a po chvíºke mu dal zápalkové krabiãky,aby ich rozniesol do tábora. Potom podával sv. prijímaniekaÏdému jednotlivo. V‰etci prichádzali so zloÏen˘mi rukami.Svätá om‰a skonãila. Ferko poÏehnal nás a cel˘ tábor. ·tefanRabina mu poìakoval a v‰etk˘m prosil Bohom poÏehnané,pokojné Vianoce a pripomenul nám, Ïe doma iste na kaÏdé-ho z nás myslia intenzívnej‰ie ako inokedy. Poãas tejto sv.om‰e ani raz nehlásili ,,NÁLET“, ão bolo dohovorené heslo,keby sa ku ná‰mu baraku priblíÏili bachari. V‰etko nám dob-re vy‰lo. Nálada bola ozaj sviatoãná. Po veãernom nástupebol nástup na veãeru podºa barakov. Tentoraz v‰etci dostalirovnakú veãeru, bez ohºadu na to, kto mal ak˘ lístok, (biely,zelen˘, Ïlt˘, ãerven˘) podºa percenta plnenia pracovnej nor-my. Na izbe sme sa v‰etci preÏehnali a ·tefan Rabina sa po-modlil ‰tedroveãernú modlitbu a po nej v‰etci spoloãne ,,Ot-ãe nቓ. Potom v‰etk˘m zaÏelal ‰Èastné a poÏehnané Vianocea aby to boli posledné Vianoce vo väzení. Po veãeri sme si za-spievali vianoãné koledy a po veãierke dlho do noci nahlasspomínali na Vianoce doma, Vianoce na vojne, podaktorí nafronte, alebo niekde vo väzení. A do rána ani raz sluÏba nachodbe nehlásila ,,Nálet“.

Keì my budeme pri ‰tedroveãernom stole, spomeÀme sina ,,muklov“, ktorí uÏ nie sú medzi nami a darujme im tichúmodlitbu za ich statoãn˘ Ïivot. To, ão si oni vytrpeli vo väzni-ciach, je hodné úcty a spolupatriãnosti s ich Ïivotom. Nechich utrpenie a strádanie ‰tedro odmení nበPán.

Juraj Vrábel

ZAZNAMENALI SME

12

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Čas vianočný

Neìaleko Serede v ·intave, sa kukráºovi Svätoplukovi zachovali veºko-rysej‰ie, neÏ slovensk˘ parlament podvedením Richarda Sulíka. Ten nariadilz nápisu pod sochou Svätopluka nakoni na Bratislavskom hrade odstrániÈtext Svätopluk – krẠstar˘ch Slovákovi dvojramenn˘ kríÏ. V ·intave nesiemeno tohto kráºa star˘ch Slovákov„Základná ‰kola s materskou ‰koloukráºa Svätopluka“. Îe sa na tejto ‰ko-le zaujímajú o svoje dejiny svedãí ajskutoãnosÈ, Ïe v areáli ‰koly je pamät-ník na jednu z prv˘ch tlaãiarní naSlovensku.

V areáli pribudol 18. novembraìal‰í netradiãn˘ pamätník, edukaãnákocka. Symbolizuje roky 1948, 1968,1988 a 1989, teda roky spojenés komunistick˘m reÏimom. Vznik toh-to pamätníka schválilo obecné zastu-piteºstvo 25. marca tohto roku, na v˘-roãie svieãkovej manifestácie. Zo ·in-tavy pochádza pani Alica ·uláková,dcéra politického väzÀa. Poãas aktuodhalenia pamätníka vyrozprávalapríbeh svojho otca a jej rodiny pred

Ïiakmi tejto ‰koly. Ktovie, ako hlbokosa dot˘kal ich srdieãka, keì hovorilao tom, ako im otecka zobrali, keì bo-li malé a vrátil sa, keì uÏ boli celkomveºké sleãny. Dokázali si predstaviÈ, ãomusel vytrpieÈ, keì z vy‰e stokilové-ho chlapa sa vrátil ani nie päÈdesiatki-lov˘? Sotva.

P˘tala som sa pani ·ulákovej,z ãoho otecka obvinili. Povedala, Ïez úãasti v Bielej légii, ale Ïe to bol zin-scenovan˘ proces. MoÏno skutoãnenemal niã spoloãné s Bielou légiou,ale treba pripomenúÈ t˘m, ão si mys-lia, Ïe ‰tát nám padol z neba. Je tohlboké nedorozumenie, bol vykúpe-n˘ krvou a utrpením generácií prednami. Biela légia bolo po druhejsvetovej vojne ilegálne zoskupenieaktivistov za obnovenie slovenskej‰tátnosti.

Îiak Adam âambal zarecitovalbáseÀ ªubomíra Feldeka Sloboda ot-cov – u detí. Zvlá‰tna báseÀ, priprave-ná na objednávku z Dánska, kde predtridsiatimi rokmi zarobila Verejnostiproti násiliu a ‰tudentskému hnutiu

nejaké peniaze. Star‰ej generácii jeãudné poãúvaÈ ver‰e od básnika, kto-r˘ velebil komunistick˘ch potentátovna v˘roãie víÈazstva nad komu-nizmom. A vraj, „sme deti muklov,obetí, zlomen˘ch s⁄dc a ºudsk˘chsmetí...“, ÈaÏk˘ text pre Ïiaka základ-nej ‰koly.

Prihovoril sa aj b˘val˘ poslanecNR SR Peter Zajac a ako literárny ve-dec nezabudol pripomenúÈ Slovákomnázor ·túra na svojich rodákov. Ne-bol lichotiv˘, ako povedal, Slováci savÏdy pridrÏiavali svojej rodiny, dediny,nikdy nedokázali prekroãiÈ tieto hra-nice. No moÏno práve ·túr posunulSlovákov za ich horizont. Niektorí todnes dokazujú poh⁄daním rodiny, inísi dokázali vybojovaÈ vlastn˘ ‰tát. Ajnavzdory ãechoslovakistom, ão rad‰ejdali prednosÈ sluhovskému postave-niu v nerovnoprávnom ‰táte.

Na slávnosÈ odhalenia edukaãnejkocky bola na‰a organizácia pozvanástarostkou obce Stanislavou ReÏnáko-vou. ëakujeme.

Eva Zelenayová

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

13

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

Zºava Ján Ko‰iar a Ján Liteck˘ ·veda v spoloãnosti b˘val˘ch poslancov NR SR, sprava Július Brocka

a Peter Zajac. Foto Eva Zelenayová

Ako v panoptiku

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

1. decembra 1989 vláda âSSR naria-dila zru‰iÈ drôtené zátarasy na hraniciachs Rakúskom, ktoré slobodn˘ svet naz˘val„Ïeleznou oponou“.

2. decembra 1946 sa zaãal procesproti J. Tisovi, A. Machovi a F. ëurãanské-mu pred Národn˘m súdom v Bratislave.âlenmi senátu boli: predseda Igor Daxnera ‰iesti prísediaci, v‰etci evanjelickéhovyznania, alebo ateisti. Îalobcami boliªudovít Rigan, Juraj ·ujan a vojensk˘ pro-kurátor plukovník Anton Ra‰la.

4. decembra 2006 zomrel pápeÏsk˘legát, prenasledovan˘ komunistick˘m reÏi-mom, Mons. Viktor Trstensk˘

6. decembra 2006 zomrel dlhoroãn˘ãlen a funkcionár krajskej poboãky PVZPKO v Îiline Emil Rafaj.

10. decembra 1947 bol na trest smr-ti zastrelením odsúden˘ generál armádySR a veliteº R˘chlej divízie Jozef Turanec.Neskôr mu trest zmenili na 30 rokov väze-

nia. Zomrel vo väznici v Leopoldove v roku1957.

14. decembra 1948 vláda rozhodlapresunúÈ 65 000 verejn˘ch zamestnancov„do v˘roby“. I‰lo o prvú masovú diskrimi-náciu politicky „nespoºahliv˘ch“ obãanovbrutálnym zníÏením ich spoloãenskej pozí-cie a pracovn˘ch ziskov. Tieto opatrenia po-kraãovali aj zaãiatkom päÈdesiatych rokova postihli 75 000 obãanov.

22. decembra 1948 zomrel slovensk˘arcibiskup Karol KmeÈko, sídeln˘ biskupnitriansky. Jeho nástupcom sa stal EduardNécsey.

22. decembra 1949 schválilo Predsed-níctvo ÚV KSâ návrh na mocensk˘ zákrokproti klá‰torom.

27. decembra 1992 zomrel v Bratisla-ve b˘val˘ poslanec Slovenského snemua najbliωí spolupracovník Karola Sidora,komunistick˘m reÏimom prenasledovan˘Pavol âarnogursk˘, otec JUDr. Jána.

31. decembra 1992 zanikol ‰tátnyútvar âeská a Slovenská federatívna repub-lika.

December 1987. Vy‰e 500 000 ºudípodpísalo petíciu katolíkov za náboÏenskúslobodu. Iniciatíva vy‰la z Moravy, ale naj-väã‰iu odozvu vyvolala na Slovensku (vy‰e300 000 podpisov).

December 1955. Podºa odhadu ne-meckého historika J. G. Hoenscha bolov âeskoslovensku 230 „nápravn˘ch zaria-dení“ (väzníc, pracovn˘ch táborov, uráno-v˘ch baní a pod.) a v nich 240 000 uväzne-n˘ch obãanov, z ktor˘ch asi 80 % za poli-tické „zloãiny“.

V rokoch 1948 – 1955 bolo v socia-listickom âesko-Slovensku materiálne zni-ãen˘ch 27 500 000 kníh, z najväã‰ej ãastito boli publikácie zhabané v klá‰torocha v in˘ch náboÏensk˘ch in‰titúciách. ëal‰iestátisíce vzácnych vydaní boli rozpredanézahraniãn˘m antikvariátom.

STALO SA

Pokraãujeme v uverejÀovaní citá-tov z tvorby Mariána Le‰ka, propa-gandistu komunistického reÏimu,v súãasnosti poradcu prezidentky SRZuzany âaputovej.

V ãlánku ,,Zápas o vedomie“(NOVÉ SLOVO, 3. 3. 1983) napísal:,,Je nesporne správne, ak sa politic-ko-v˘chovná práca chápe ako záleÏi-tosÈ celospoloãenská, nielen ako zále-ÏitosÈ, za ktorú nesú zodpovednosÈ

len pracujúci ideologického úseku.Základné organizácie strany musiaposudzovaÈ svoju ãinnosÈ aj z tohtoaspektu, Ïe sú zodpovedné nielen zav˘chovu svojich ãlenov, ale aj za ideo-vo v˘chovné pôsobenie na v‰etk˘chobãanov v okruhu svojej práce.“

V ãlánku ,,Podnety premieÀaÈ naãiny“ (NOVÉ SLOVO, 25. 2. 1988)napísal: ,,...My v redakcii NOVÉSLOVO sa cítime byÈ súãasÈou kritic-

ko-v˘chodiskového prúdu, ktor˘v prestavbe nachádza svoju dejinnúpríleÏitosÈ pre sebarealizáciu. Bude-me Àou t˘m viac, ãím väã‰iu podpo-ru a spoluprácu nám poskytnú na‰iautori i ãitatelia. Iba na ich základemôÏeme podnety v˘roãnej ãlenskejschôdze premieÀaÈ na ãiny – na bo-jovú komunistickú publicistiku, hod-nú doby prestavby a demokrati-zácie.“

NAPÍSALI

V Nitre spoločneV Nitre sa poklonili pamiatke obetí komunizmu 16. novembra. Spoločne obidve or-

ganizácie PV ZPKO a KPVS položili vence k ich pamätníku. Na slávnostnom akte sa zúčast-nil predseda PV ZPKO Ján Litecký Šveda, predsedníčka RO PV ZPKO Alžbeta Loudováa predseda KPVS v Nitre Gašpar Fronc. Ďalej predstavitelia mesta a verejného života. Ve-niec položili aj k pamätnej tabuli na dome módy, kde tohto roku pietnu spomienkuorganizovalo mesto. (al)

V Bánovciach so slávnou rodáčkouTridsať rokov od pádu komunistického režimu si v Bánovciach nad Bebravou uctili

15. novembra v priestoroch mestského kultúrneho strediska. Gymnazisti tu odprezentovalisvoje projekty pod názvom Krehké hranice slobody o osudoch ľudí prenasledovaných bý-valým režimom. V kultúrnom programe vystúpili žiaci a pedagógovia ZUŠ D. Kardoša a

vzácna hosťka, svetovouznávaná sopranistkaSlávka Zámečníková, ro-dáčka z Bánoviec nad Be-beravou pôsobiaca v Berlí-ne. Prítomným sa prihovo-rila primátorka mesta R.Novotná a politický väzeňMirko Tuchyňa, odsúdenýv roku 1952 ako mladist-vý na päť rokov väzeniaza velezradu.

Na snímke s primá-torkou mesta. (mt)

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

roãn

ík 2

9●

dece

mbe

r 20

19

✞ Vo veku 91rokov, 28. novem-bra 2019, zomrel Ján BRICHTA,dlhoroãn˘ ãlen RO PV ZPKO Bratisla-va. Posledná rozlúãka sa konala 6.decembra 2019 v bratislavskom Dó-me sv. Martina a na Ondrejskom cin-toríne v Bratislave.

✞ Vo veku 96 rokov, 28. novem-bra 2019, zomrela Mária ·TEFU-RIKOVÁ, politická väzenkyÀa, dlho-dobá ãlenka PV ZPKO. Posledná roz-lúãka sa konala 2. decembra 2019v kostole sv. Margity v Zborove. Sv.om‰u celebroval arcibiskup BernardBober za spoluúãasti mnoh˘ch ìal-‰ích kÀazov.

✞ Vo veku 91 rokov, 29.novem-bra 2019, zomrela dlhoroãná ãlenkaPV ZPKO, priama úãastníãka Heºpian-skej vzbury Pavlína FIªOVÁ. Posled-ná rozlúãka sa konala 2. decembra2019 v rímsko-katolíckom kostolev Heºpe za úãasti ãleniek RO PV ZPKOv Banskej Bystrici.

Pozostal˘m vyslovujemeúprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI PRISPELI NA ČINNOSŤ

JUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EURMUDr. Dagmar Pechová, Bratislava 10 EUR·tefánia Voletzová, Stupava 2 EURElena Sulová 50 EURJozef Kollár, ·aºa 100 EURMiroslav Luba 20 EURAnna Jadrná, Madunice 10 EURKarol Kubriãan, Bánovce nad Bebravou

10 EURMarta Vaculová, Kr‰kany 50 EUREma Ballová, Nitra 7 EURMgr. Jozef Cahel, PovaÏská Bystrica 50 EURRNDr. Tomislav Jurík, CSc., Bojnice 100 EUR

Darcom vyslovujeme

úprimné poìakovanie

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti,

priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo zápasís ne‰tandardnou situáciou, keì pripravujeplány svojej ãinnosti bez krytia finanãn˘miprostriedkami. Nedostatok peÀazí nás nútiobrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. Vydáva-nie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈz prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obra-ciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰omokolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãaso-pisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stra-

tili nástroj prezentácie vlastného jestvovania.Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Verí-me v‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov,za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na-ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemcovia o po-moc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svojpríspevok na ãíslo úãtu: SK74 3100 00000040 0012 8109 alebo sa kontaktujte natel. ãísle 02-526 381 56.

Darcom úprimne ìakujeme.Vedenie PV ZPKO

a ãasopisu Svedectvo

■ Úradné hodiny v kancelárii Predsedníctva PV ZPKO v Bratislave na Ob-chodnej ulici ã. 52 sú v pondelok a v stredu od 9.00 hod. do 13.00 hod.

● Malé kníhkupectvo Svojeť v bratislavskejLiga pasáži ponúka knihy, ktoré inde nekúpite.Historickú, vlasteneckú literatúru bez politickejkorektnosti, zborníky, kalendáre a časopisy vrá-tane Svedectva. Otváracie hodiny v pondelok ažštvrtok sú od 10.00 do 13.00 a od 13.30 do16.30, vo štvrtok do 17.30 hod. V piatok od9.00 do 13.00 a od 13.30 do 14.30 hod.Informácie na 0903 946 718.

Na Korca sa nedá zabudnúťŠtvrté výročie smrti Jána Chryzostoma kardinála Korca si 24. októbra t.r.

pripomenula regionálna organizácia PV ZPKO v Nitre účasťou na sv. omši v ko-stole sv. Petra a Pavla na pozvanie synovca kardinála Jozefa Korca. Členovia nit-rianskej organizácie politických väzňov sa poklonili pamiatke kardinála Korca ajúčasťou na sv. omši v Katedrále sv. Emeráma 27. októbra. Položili kvety pri pa-

mätnej tabuli a pri jeho hrobke v modlitbách a pri sviečkach si uctili jeho pamiatku Margita Bartová, Jozef Turček, JanaVerešová a predsedníčka organizácie Alžbeta Loudová. (al)

V decembri si pripomíname v˘znam-né Ïivotné jubileá t˘chto na‰ich ãle-nov. Spomíname aj na t˘ch, ktorí satejto slávnosti nedoÏili.

55 rokov

Zuzana Pflugová, Spi‰ská Nová Ves23.12.1964

60 rokov

Anastázia Gadu‰ová, Levoãa 28.12.1959

70 rokov

Eva Janãová, Trenãín 31.12.1949

75 rokov

ªubica Patru‰ová, Dvorany nad Nitrou3.12.1944

Emília Ihnátová, Ko‰ice 22.12.1944

80 rokov

Jaroslav Bako‰, Nem‰ová 28.12.1939Marta Barto‰ová, Trenãín 27.12.1939

81 rokov

Melánia Straková, Pie‰Èany 25.12.1938Ing. Viliam Zopp, Bratislava 2.12.1938Eva Karnayová, Michalovce 11.12.1938

83 rokov

Helena Stanãíková, Brezno 1.12.1936

Mária Gregu‰ová, Nitra 6.12.1936Hedviga Slivková, Ilava 20.12.1936Natália Hockicková, Spi‰ské Podhradie

15.12.1936

85 rokov

·tefan Hrizák, PovaÏská Teplá 25.12.1934Anastázia Kulá‰ová, Bratislava15.12.1934

87 rokov

Matej Benãík, Komárno 16.12.1932

88 rokov

Gustáv Hrabovec, Doln˘ Kubín24.12.1931

Pavol Kuºa, Levoãa 18.12.1931

89 rokov

Ján Volansk˘, Îilina 25.12.1930

90 rokov

Eva Slimáková, Limbach 22.12.1929MUDr. Mária SlugeÀová, Levoãa

25.12.1929

93 rokov

Valéria Mito‰inková, Bratislava16.12.1926

94 rokov

Ján Petro, Humenné 18.12.1925 Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

■ Na zadnej strane obálky: Pozvanie na konferenciu Triumf slobody a gala večeru k 30. výročiu pádu Ber-línskeho múru vo Washingtone od Nadácie obetí komunizmu pre predsedu PV ZPKO Jána Liteckého Švedu.

AU

TE

NT

IC

KÝ

DO

KU

ME

NT

16 roãník 29 ● december 2019