ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

12vychádza od roku 1991

roãník 30december 2020

cena 1 euro

Kresťania slávia Vianoce od 4. storočia

HEDr. ªuboslav HROMJÁK, PhD. (1976),historik, znalec sakrálneho umenia, kÀazSpi‰skej diecézy. Venuje sa cirkevn˘m deji-nám so zameraním na v˘skum slovensk˘chcirkevn˘ch a národn˘ch dejín 20. storoãiavo Vatikánskom tajnom archíve. Základnúteológiu vy‰tudoval na TI CMBF UK v Spi‰-skom Podhradí, licenciát (2004) a doktorát(2007) z cirkevn˘ch dejín získal na PápeÏskejGregoriánskej univerzite v Ríme. V roku2004 získal aj diplom z archivistiky vo Vati-kánskej ‰kole archivistiky, paleografie a di-plomatiky. V súãasnosti pôsobí ako odbor-n˘ asistent na Katedre filozofie a histórieTeologického in‰titútu v Spi‰skom Podhra-dí, Teologickej fakulty Katolíckej univerzityv RuÏomberku. Pravidelne sa zúãastÀujeviacer˘ch vedeck˘ch konferencií a predná-‰ok na Slovensku, v Taliansku, Rakúsku,Chorvátsku, ·panielsku, Loty‰sku, âeskej re-publike, Maìarsku, Ukrajine, Rumunskua v Peru a mnohé aj sám organizuje. Je ãle-nom viacer˘ch historick˘ch vedeck˘ch in‰ti-túcií a tieÏ ãlenom Rady pre históriu pri KBS.Pracuje na medzinárodn˘ch projektochpredov‰etk˘m v spolupráci s Teologickoufakultou Univerzity vo Viedni.

Pokraãovanie na 10. strane ªuboslav Hromják Foto archív

Vč

ísle

Ján KošiarVianočný príhovor 2

Rafael RafajAby Vianoce ostali Vianocami 3

Ján Litecký ŠvedaKu Dňu boja za slobodu a demokraciu 4-5-6

Pietne spomienky v regiónoch 7

Eva ZelenayováVydedencami vo vlastnom štáte 3

Eva ZelenayováZvíťazila pravda a láska... 4-5-6

Za Tonkom Tomíkom 8

Vlado GregorUrobme si raj na zemi

9

Listy najvyšším ústavným činiteľom 12

NÁŠ ROZHOVOR

ZALOŽENÝ 1990

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Vianoce, sviatky Narodenia Pána JeÏi‰a Kristasa nám blíÏia aj v tomu roku 2020, roku koronaví-rusu. Minimálne desaÈ mesiacov nepoãujeme a ne-ãítame o in˘ch skutoãnostiach a udalostiach domai vo svete iba o korone: o umieraní, ‰írení nákazy,testovaní ãi oãkovaní.

Z pohºadu na to v‰etko, ão sme uÏ zaÏili alebo aj v ‰ir‰ích celo-spoloãensk˘ch a medzinárodn˘ch súvislostiach, dne‰ná kauza ko-rona je urãite BoÏím dopustením. Nechcem povedaÈ, Ïe BoÏím tre-stom, lebo e‰te sme tu a Ïiví a v porovnaní s ostatn˘m svetom nie jeto u nás aÏ také zlé. „Boh sa ale vysmievaÈ nedá. âo ãlovek zaseje,to bude aj ÏaÈ. Lebo kto seje pre svoje telo, z tela bude ÏaÈ poru‰e-nie“ – pí‰e sv. Pavol GalaÈanom (Gal 6, 7-8). âítali to tí, ão v ãasochhojnosti a konjunktúry organizovali gej prajdy, pohody, pochodyãertov a pod. v celom svete aj u nás? A koºko sme sa napoãúvaligenderistov, Ïe uÏ neplatí, Ïe ãlovek je stvoren˘ na BoÏí obraz, lebo„ako muÏa a Ïenu ich stvoril“ (Gen 1, 27). Vraj ãlovek si môÏe slo-bodne zvoliÈ. Dp. Marián Kuffa o tom hovoril po celom Slovensku,k˘m mu nezatvorili ústa a nezakázali mu apo‰tolát mimo diecézy.

Zdrav˘ rozum i názor potvrdili aj biskupi z celého sveta v Rímena synode e‰te v roku 2015: „Ideológia gender neguje rozdielnosÈa prirodzenú reciprocitu muÏa a Ïeny. Projektuje spoloãnosÈ bezpohlavn˘ch rozdielov a vyprázdÀuje antropologick˘ základ rodiny.“

Čoho sa bojíme?Celé mesiace sme mali a e‰te aj máme veºké obmedzenia stre-

távania sa a bojíme sa jeden druhého, bojíme sa, Ïe predãasneumrieme. Nikto sa akosi neponáhºa do kráºovstva nebeského.

Ak je koronavírus z laboratória, je to biologická zbraÀ, kto-rá má za cieº zredukovaÈ poãet obyvateºov na zemi. Jej tvorcov tre-ba nájsÈ, identifikovaÈ a daÈ im cenu Dr. Josefa Mengeleho (1911 –1979), teda postaviÈ pred súd, ktorému on u‰iel do JuÏnej Ameriky.Ak koronavírus vznikol náhodou, potom je to v BoÏom prozre-teºnostnom pláne a je to BoÏie napomenutie hrie‰nemu ºudstvu,aby sa spamätalo.

·tátna moc, ktorú sme demokraticky odovzdali na‰im poslan-com, sa naplno prejavila v diktatúre predsedu vlády a hlavného hy-gienika. Dobrovoºne povinné celoslovenské testovanie, ktoré smetu mali 31. októbra a 1. novembra nám ukázalo, ako sa dá z vôlemocn˘ch urobiÈ z celého ‰tátu veºké laboratórium. Ako kÀaz, hocisa mi to nepáãi, nemôÏem vyz˘vaÈ na Ïiaden odpor, lebo sa drÏímsv. Pavla, Ïe „nieto moci, ktorá by nebola od Boha“ (List Rimanom13, 1). Niekedy je to poÏehnanie, inokedy dopustenie. Teraz,myslím si, Ïe je to to druhé.

Desaťdňové súženiePosledná kniha Svätého písma, Zjavenie sv. Jána, nás po dvoch

tisícroãiach upozorÀuje, Ïe „‰elma prinútila v‰etk˘ch, mal˘ch i veº-k˘ch, bohat˘ch i chudobn˘ch, slobodn˘ch i otrokov, daÈ si na pravúruku alebo na ãelo znak a kupovaÈ alebo predávaÈ smel len ten, ktomal tento znak ·elmy alebo jej meno alebo ãíslo jej mena. V tomtoje múdrosÈ! Kto má rozum, nech vypoãíta ãíslo ·elmy! Lebo je toãíslo ãloveka a jeho ãíslo je ‰esÈsto‰esÈdesiat‰esÈ.“ (Zjv 13, 16-18).Nateraz nám ho e‰te netetovali na ãelo ani na ruku, ale ºuìom vy-stavovali certifikáty, bez ktor˘ch ãlovek nemohol ísÈ do práce, napo‰tu ãi do niektor˘ch obchodov. A na t˘ch certifikátoch boli gra-ficky znázornené tri vírusy, priãom kaÏd˘ z nich mal po ‰esÈ tykadiel.To naozaj takto vyzerá ten vírus, alebo je to len otázka viery? Aleboto len grafik, ão navrhol ten papier, vedel preão kreslí práve vírusyso ‰iestimi tykadlami? Náhodou... Ale k tomu nezmazateºnémuznaku, ãi na ãele alebo na ruke, sa blíÏime.

Aj o desaÈdÀovej karanténe ãítame vo Svätom písme: „Anjelo-vi cirkvi v Smyrne napí‰: Toto hovorí Prv˘ a Posledn˘, ten, ão bolm⁄tvy a oÏil. Poznám tvoje súÏenie a tvoju chudobu, a predsa si bo-hat˘! Viem, ako vás ohovárajú niektorí, ão sa chvália, Ïe sú Îidia,a nie sú, ale sú Satanovou synagógou. Neboj sa toho, ão mበvytr-pieÈ. Hºa, diabol uvrhne niekoºk˘ch z vás do väzenia, aby vás skú‰al,a budete maÈ desaÈ dní súÏenia. ZostaÀ vern˘ aÏ do smrti a dám tiveniec Ïivota.“ (Zjv 2, 8-10)

On je cesta, pravda a životNበÏivot je v BoÏích rukách, nik z nás nepri‰iel na svet sám od

seba, to Pán Boh nás povolal k Ïivotu do tohto sveta a on má ná‰Ïivot v rukách. A po smrti predsa existuje Ïivot veãn˘, kde „ani okonevidelo, ani ucho nepoãulo, ani do ºudského srdca nevystúpilo,ão Boh pripravil t˘m, ktorí ho milujú.“ (Sv. Pavol, 1. List KorinÈa-nom 2, 9)

Oslava Vianoc aj v na‰ich krajoch vìaka koronakríze nebudemaÈ tak˘ komerãn˘ ráz, ako po iné roky. A pre v‰etk˘ch to bude lendobre: uvedomiÈ si, Ïe JeÏi‰ Kristus pri‰iel na tento svet a ukázal, Ïeon je cesta, pravda a Ïivot.

âaká nás teda oslava Vianoc, oslava narodenín JeÏi‰ Krista, Bo-Ïieho Syna. Kto je teda JeÏi‰ Kristus, ktorému sa chystáme blahoÏe-laÈ? Aj on sám sa svojich apo‰tolov p˘tal: „Za koho ma pokladajúºudia a za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 6, 13-20) Dnes by sme ro-bili prieskum verejnej mienky, rátali preferencie. Aké by boli v˘sled-ky? Dáme do karantény aj BoÏieho Syna Pána JeÏi‰a Krista, nechnás nevyru‰uje, keì nemá certifikát?

Dnes, keì pí‰em tieto riadky, vôbec nie sme si istí, ãi predsedavlády s hlavn˘m hygienikom nám opäÈ neprikáÏu zatvoriÈ kostoly,na‰e i BoÏie príbytky.

Napriek tomu vám v‰etk˘m Ïelám poÏehnané Sviatky Narode-nia Pána a úspe‰n˘ rok 2021 bez korony. Ján Ko‰iar

duchovn˘ PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja ● Vydavateľ: PV ZPKO, založený v roku 1990 pod názvom Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS) ● Šéfredaktorka: Eva Zelenayová ● Redakčná rada: Ján Košiar (predseda), Ján Litecký Šveda,Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová ● Adresa redakcie: 811 06 Bratislava, Obchodná 52 ● Tele-fón: 02-5263 8156 ● e-mail: uzpko@mail.t-com.sk ● webová stránka: www.pv-zpko.sk ● IČO: 00679879 ● Cena jedného výtlačku: 1 EURO● Predplatné 10 EUR/kalendárny rok ● Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. ● Čislo účtu v Prima bankaSlovensko, a.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109 ● EV: 3851/09 ● Tlač: PRINTLAND, s.r.o. ● Nevyžiadané rukopisy nevraciame ● ISSN:1338-404X ● MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

Milí priatelia, politickí väzni, sympatizanti, bratia a sestry!

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Îijeme ãas adventn˘ a te‰íme sana Vianoce. Tie kresÈanské, nie tiekonzumné. Îiaº, v svetskom obrazeVianoc za socializmu a dnes nachá-dzame znepokojujúce znaky. T˘mspoloãn˘m je materializmus a kon-zum. Akoby duchovn˘ Ïivot a pravéhodnoty mali ostaÈ zas len v kostole, ãizatvorené doma pri sviatoãnom stole.Jeden rozdiel je predsa len podstatn˘.Oficiálne sme sa zbavili ideologickéhonaratívu Vianoc ako „Sviatkov zimy,pokoja a mieru“, ale duchovná zmenaVianoc vo verejnom a mediálnomprostredí kríva. Hádam okrem prenosusvät˘ch om‰í a televíznych biblick˘chfilmov. Z nákupn˘ch centier sa stalinové chrámy konzumnej radosti.

Advent podºa reklamy na Vianocezaãína uÏ v októbri! PredbiehaniekresÈanského kalendára t˘m obchod-níckym je uráÏkou kresÈanstva. Takétozneuctenie vulgárnym materializmomkonzumu by zrejme v prostredí inéhosvetového náboÏenstva nepre‰lo.

Sloboda nie je anarchia a b˘valípolitickí väzni ju vnímali ako dar spra-vodlivosti a víÈazstva ducha a viery nadhmotou a ateistickou ideológiou po-

tláãajúcou Boha a náboÏenskú vieru.Îiaº, aj na hlavn˘ch kresÈansk˘ch sviat-koch vidieÈ ako si slobodu nevieme vá-ÏiÈ. Ako nám systém dokáÏe tradiãnéhodnoty deformovaÈ na hmotné g˘ãe.A tak sa potvrdzuje ìal‰í paradox, kto-r˘ zaÏil azda kaÏd˘ politick˘ väzeÀ. Ne-mal slobodu, ale získal dar viery; nasvetlo sa pozeral cez mreÏe, ale vovnútri mu horel nesmrteºn˘ oheÀ, kto-r˘ pri‰iel práve na Vianoce zapáliÈv na‰ich srdciach mal˘ JeÏi‰ko.

Pokojamilovné a poÏehnanékresÈanské Vianoce, naplnené ra-dosÈou z nebeského daru, narode-nia Spasiteºa sveta, praje v‰etk˘m

Rafael Rafaj, predsedníctvo PVZPKO a redakcia Svedectva

SLOVO NA ÚVOD

3

Po vy‰e tridsiatich ro-koch od pádu komunis-tického reÏimu tvrdé jad-ro KDH prostredníctvomOªaNO presadilo v parla-mente DeÀ pamiatky

obetí komunistického reÏimu. Niãv zlom, no ich návrh nepriná‰a dospoloãnosti pokoj, ba e‰te viac ju pola-rizuje. Napokon, ão dobré doterazvzi‰lo od kádehákov? Trvali na tom, Ïeãlenmi organizácie politick˘ch väzÀovmôÏu byÈ iba ãlenovia a sympatizantiKDH a tak v roku 1999 opustili na‰uorganizáciu, zaloÏili novú a zmocnili sajej pôvodného názvu. KDH sa síce ne-dostalo do parlamentu, ale jeho rezi-duá na‰li spôsob a na kandidátkeOªaNO pokraãujú v de‰trukãnej politi-ke pre národ. Predkladateºka návrhuzákona Anna Záborská je dcérou b˘-valého poslanca za KDH AntonaNeuwirtha. Ten v roku 1992 hlasovalproti zvrchovanosti Slovenskej republi-ky. Proti deklarácii hlasovali iba dvapolitické subjekty a oba majú v názvekresÈanské: KDH a MKDH.

KDH od svojho vzniku polarizujespoloãnosÈ, priãom jeho politici neha-

nebne poukazujú na in˘ch. Robil takJán âarnogursk˘ a robí tak aj AnnaZáborská. Je predsedníãkou KresÈan-skej únie a tá na svojej webovejstránke medzi svojimi úspechmiuvádza: „Slávne slová Vy máte moc,my máme pravdu zazneli z úst Sil-vestra Krãméryho na politickom súd-nom procese voãi komunistick˘m

sudcom – 24. júna 1953. Práve tentodeÀ, v˘znamn˘ medzník v na‰ich de-jinách sme navrhli NR SR, aby sme siho pripomínali ako DeÀ pamiatkyobetí komunistického reÏimu.“ Nao-zaj predkladatelia nepoznajú v˘znam-nej‰í medzník v na‰ich dejinách?

Internetov˘ denník postoj.sk ne-dávno predstavil knihu rozhovorovVladimíra Palka a Karola Sudora. Pal-ko situáciu po Novembri ’89 opisujetakto: „Vyzeralo to, Ïe KDH vysokovyhrá prvé voºby, VPN naopak v pries-kumoch klesala. Vtedy sa VPN spojilas komunistami.“ A nebolo to tak, Ïefrakcia národne orientovan˘ch politi-kov vo VPN sa rozhodla zaloÏiÈHZDS? A ktoÏe sa to spojil s komu-

nistami, aby porazil národne oriento-vané sily? Nebolo to KDH uÏ v roku1994 i v ìal‰ích voºbách? Nevytvoriliv roku 1994 koalíciu so SDª, aby sachopili moci? Dokonca korumpo-vaním poslancov za HZDS?! Nevy-tvorili v roku 1998, aj za pomociSorosov˘ch peÀazí, obludnú koalíciu,aby zvalcovali národne orientovanésubjekty? A dnes sa spájajú s libe-rálmi!

Postoj.sk opäÈ zaperlil, keì uvie-dol, Ïe „Silvester Krãméry spolu sosvojím spolupútníkom VladimíromJuklom boli lídrami podzemnej Cirk-vi.“ A ão kardinál Korec? Keì uÏ.NuÏ na toho si odporcovia slovenskej‰tátnosti nespomenuli, hoci bez nehoby Ïiadna podzemná Cirkev nebola.Îe preão? Lebo bol Slovák, nie akosynovec Silvestra Krãméryho profesorVladimír Krãméry, ktorého wikipédiauvádza ako slovenského lekára, nosám hovorí, Ïe je iba ‰tvrtinov˘ Slo-vák. TakÏe Slováci vo vlastnom ‰táteprehrávajú a politickí väzni sa môÏuv hroboch obracaÈ.

Eva Zelenayová

‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Vydedencami vo vlastnom štáte

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Aby Vianoce ostali Vianocami

V jednej televíznej anketek v˘roãiu novembrov˘ch udalos-tí väã‰ina op˘tan˘ch mlad˘chºudí nevedela odpovedaÈ naotázku, ão sa stalo 17. novembra1989. MoÏno to nevedia anipredstavitelia Slovenskej repub-liky, keì namiesto ku kríÏu nabratislavskom cintoríne Vraku-Àa, kde je pamätník obetí komu-nizmu, chodia sa klaÀaÈ Antono-vi Srholcovi pri Bráne slobodyv Devíne, kde je pamätník obe-tiam úteku na Západ. Pravde-podobne ani médiá nemajú jas-no v tom, kde sa koná celo‰tát-ny pietny akt, keì centrálnypamätník s menami poprave-n˘ch a umuãen˘ch politick˘chväzÀov komunizmu ignorujú.Azda preto treba pripomenúÈ, Ïeverejnosti bol odovzdan˘ v roku1992 a jeho základom je kríÏ,ktor˘ bol súãasÈou oltára v Bra-tislave – Vajnoroch, pri ktoromslúÏil sv. om‰u pápeÏ Ján PavolII. poãas náv‰tevy Slovenskav roku 1990.

Tohtoroãn˘ pietny akt bol pozna-menan˘ obmedzeniami v súvislosti s ko-ronavírusom. Zúãastnil sa obmedzen˘poãet hostí aj ãlenov na‰ej organizácie.Napriek tomu bol pamätník obohaten˘o ìal‰ie mená obetí b˘valého reÏimua zdá sa, Ïe po odhalení ‰iestich

pamätn˘ch tabúº by mohol byÈ ich zoz-nam úpln˘. Po akte kladenia vencova odhalení pamätn˘ch tabúº zazneli prí-hovory hostí a predsedu PV ZPKO. NRSR reprezentovali jej podpredsedoviaJuraj ·eliga, Milan Laurenãík a GáborGrendel, ktor˘ sa k prítomn˘m prihovo-ril. Pripomenul, Ïe na Slovensku bolovy‰e 70 tisíc obetí b˘valého reÏimua v tejto súvislosti vyslovil reãnícku otáz-ku, ãi e‰te niekto pochybuje o tom, Ïekomunistick˘ reÏim bol zloãinn˘. Pred-seda správnej rady Ústavu pamäti náro-da Ján Pálffy zasa kon‰tatoval, Ïe pritomto pamätníku si kaÏdoroãne pripo-míname utrpenie odporcov reÏimu,ktor˘ ich oznaãil za nepriateºov spoloã-nosti. Ale práve „17. november 1989nasmeroval na‰u spoloãnosÈ na cestuslobody, spravodlivosti, tolerancie a veci

verejné uÏ nie sú doménou jednej poli-tickej strany“, zdôraznil. S príhovoromvystúpil aj predseda PV ZPKO Ján Litec-k˘ ·veda a priná‰ame ho samostatnev plnom znení.

Na stránkach Ústavu pamäti náro-da sa dá doãítaÈ, Ïe pád komunizmuv âesko-Slovensku je spájan˘ najmäs demon‰tráciami, ktoré sa konali 16.novembra v Bratislave a od 17. novem-bra 1989 v Prahe. To je fakt, ibaÏe ma-sov˘m demon‰tráciám, ktoré pod tla-kom medzinárodn˘ch udalostí vyústilido pádu komunistického reÏimu, nieãopredchádzalo. Veì vtedaj‰ie âesko-Slo-vensko bolo predposledn˘m ‰tátom v˘-chodného bloku, v ktorom padol reÏim.Posledn˘m sa stalo Rumunsko.

Komunizmus sa stal hlavn˘m feno-ménom 20. storoãia. Podºa autorovâiernej knihy komunizmu zasiahol ‰tyriveºké svetadiely. Odborníci v‰ak rozli-‰ujú komunizmus podºa uãenia a praxe.Ako politická filozofia jestvuje tisícroãia.UÏ Platón v ·táte vytvoril my‰lienkuideálneho mesta, v ktorom by ºudí ne-kazili peniaze a moc a kde by vládli mú-drosÈ, pravda a spravodlivosÈ. O JeÏi‰oviniektorí ºaviãiari hovoria ako prvom ko-munistovi, lebo uãil ºudí k rovnosti a lás-ke. Ale reálny komunizmus, do ktoré-ho sme boli uvrhnutí, nepatril do svetaideí. UplatÀoval systematické represálie.Dodnes Ïijú medzi nami politickí väznikomunistického reÏimu, ktorí sa „pre-vinili“ len svojím mravn˘m postulátom.

Komunistick˘ reÏim podºa âiernejknihy komunizmu usmrtil takmer sto

17. NOVEMBER

4

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Zvíťazila pravda a láska nad lžou a nenávisťou?

Podpredsedovia NR SR pri kladení vencov. Zºava Milan Laurenãík, Gábor

Grendel a Juraj ·eliga. Foto Eva Zelenayová

Pohºad na úãastníkov pietneho aktu. Foto Eva Zelenayová

Vám v‰etk˘m, ktorí ste túto na‰u pietnu spomien-ku poctili svojou prítomnosÈou, patrí veºké a úprimnépoìakovanie. Poìakovanie od v‰etk˘ch politick˘chväzÀov, ktor˘ch tu dnes zastupujeme – vìaka koronevo veºmi malom poãte, no úprimne a intenzívne. AbyuÏ nikdy neupadlo do zabudnutia, preão sú tu in‰talo-vané tieto tabule a na ãiu poãesÈ. Smutné je, Ïe v ta-kom malom poãte sme sa museli zísÈ práve v roku,v ktorom si pripomíname 30. v˘roãie zaloÏenia na‰ejorganizácie. Tuná aspoÀ krátko musím spomenúÈ, Ïeprípravn˘ v˘bor organizácie politick˘ch väzÀov, po-kraãovateº Slovenskej organizácie na ochranu ºud-sk˘ch práv (SONOP) z roku 1968, sa prv˘krát oficiálnezi‰iel 8.1.1990 v byte Eugena Kordu. UÏ 3. 3.1990 bolv Bratislave ustanovujúci I. snem Konfederácie politic-k˘ch väzÀov Slovenska, na ktorom za predsedu zvoliliJúliusa Porubského.

Na V. sneme 13. 6. 1999 v Bratislave bola odhlasovanázmena názvu na Zväz protikomunistického odboja. Vtedy,Ïiaº, ãasÈ na‰ich ãlenov, asi 15 percent, odi‰la a zaloÏila sinovú organizáciu, ktorej v‰ak veºmi neãestne dala názov na-‰ej pôvodnej organizácie, keìÏe nebolo dosÈ peÀazí na práv-ne poistenie ná‰ho pôvodného názvu. ëal‰ími predsedamiboli Jozef Dubníãek, Jozef Vicen, Arpád Tarnóczy a od roku2015 Ján Liteck˘ ·veda. Na sneme v roku 2009 bola odhla-sovaná zmena názvu na Politickí väzni - Zväz protikomunis-tického odboja a na sneme v roku 2013 pribudol k názvudodatok: III. odboj.

Tu mi nedá nespomenúÈ, Ïe zo zakladajúcich ãle-nov, z prípravného v˘boru Ïije uÏ iba ·tefan Novákv Ko‰iciach, podpredseda organizácie, keìÏe práve

pred pár dÀami zomrel Anton Tomík, ktor˘ bol aj za-pisovateºom na t˘chto schôdzach.

âo sa t˘ka na‰ej ãinnosti, pokojne môÏeme povedaÈ, Ïesme za t˘ch 30 rokov nijako neuhli od na‰ich troch hlavn˘chprincípov: kresÈanstvo, vlastenectvo, antikomunizmus, aninijako nazaháºali. Od vybudovania Ústredného pamätníkapolitick˘m väzÀom na cintoríne VrakuÀa, na ktorého po-svätení a odovzdaní verejnosti sa na DeÀ zosnul˘ch v roku1992 zúãastnili najvy‰‰í predstavitelia Národnej rady SR a naktor˘ sa skladali aj na‰i ãlenovia; cez in‰taláciu mnoÏstva pa-mätn˘ch tabúº a pomníãkov na poãesÈ obetiam komunizmupo celom Slovensku, usporiadanie mnoÏstva vedeck˘ch se-minárov s profesionálnymi historikmi na tému totalitnéhoútlaku, in‰taláciu putovnej v˘stavy o zloãinoch komunizmu,aÏ po vydávanie kníh s kvalitn˘mi historick˘mi svedectvami.

Pokraãovanie na 6. strane

17. NOVEMBER

5

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Prejav Jána Liteckého Švedupri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu

miliónov ºudí. No napáchal nespoãetnémnoÏstvo ìal‰ích zloãinov: proti ºud-skému duchu, proti univerzálnej kultúrei proti národn˘m kultúram. Na Sloven-sku to bola predov‰etk˘m Katolícka cir-kev, ktorej predstavitelia i veriaci sa akoprví ocitli v Ïalároch. Smutn˘m svedec-tvom komunistického teroru je príbehspi‰ského biskupa Jána Vojta‰‰áka.Podºa oficiálnej dobovej dokumentáciezostal v biskupskom zbore najtvrd‰ímkritikom komunistického reÏimu a ostrosa staval proti v‰etk˘m jeho proticirkev-n˘m prejavom. Vo svojej autobiografiiVojta‰‰ák uvádza, Ïe vo februári 1948sa komunistická strana zmocnila vládyv republike puãom a nastúpila hrôzo-vláda nesl˘chaného teroru (zastra‰ova-nia) a násilenstiev.

Je pozoruhodné, Ïe slovenská his-toriografia ani tridsaÈ jeden rokov odpádu reÏimu nezmenila optiku hodno-tenia slovensk˘ch dejín. Osoba biskupaJána Vojta‰‰áka je priam uãebnicov˘mpríkladom. Historik Milan ëurica tozdôvodÀuje t˘m, Ïe „po poslednejformálnej zmene reÏimov napríkladvo vtedaj‰om v˘chodnom Nemeckunová vláda hneì dala v˘poveì1506 profesorom, ktorí vyuãovalinemecké dejiny alebo boli na ãeleorganizaãn˘ch buniek komunistic-kej strany. Niã podobné sa na Slo-vensku neudialo. Preto vo v‰etk˘chvedeck˘ch ústavoch a na univer-zitn˘ch katedrách zostali sedieÈa podnes tam sedia a neprestávajúpôsobiÈ tí istí historici, ktor˘ch tam

nasadil niekdaj‰í komunistick˘ re-Ïim, praÏské vedenie KSâ“. Pretopodºa ëuricu pri mnoh˘ch cítiÈ základn˘postoj, ktor˘m je protinárodne a proti-kresÈansky zameraná ideoæógia ãesko-slovenského komunizmu. Ak˘m sme-rom sa teda vybrala na‰a spoloãnosÈ ponovembri 1989?

Ukazuje sa, Ïe k liberálnemu a se-kularizovanému ‰tátu, vykorenenémuzo svojej národnej, kultúrnej, náboÏen-skej a v súãasnosti uÏ aj z pohlavnejidentity. Tyrani a diktátori nevymreli.DeÀ boja za slobodu a demokraciu nieje m⁄tvym dÀom. Lebo to, ão nastalopo roku 1989, sotva môÏeme oznaãiÈza víÈazstvo pravdy a lásky nad lÏoua nenávisÈou.

Eva Zelenayová

Pokraãovanie z 5. strany

No a nemôÏeme zabudnúÈ ani na na‰u hlavnú platfor-mu, ãasopis Svedectvo, ktor˘ prv˘krát vy‰iel v roku 1990a stále sa te‰í Ïivému záujmu.

Tu v‰ak Ïiaº musím spomenúÈ, Ïe takému záujmu sa ne-te‰íme v‰ade, kde by sme sa podºa na‰ej skromnej mienkymali. Politickí väzni komunistického reÏimu, ktor˘ch utrpeniea morálny postoj prispeli zásadn˘m spôsobom k odstráneniutotalitného reÏimu a nastoleniu demokracie, nám ãoraz ãa-stej‰ie vyslovujú svoje obavy a znepokojenie nad ignoran-ciou, ktorej sa im dostáva od súãasn˘ch politikov. Na lep‰ievysvetlenie toho, o ãom hovorím, preãítam zopár viet z lis-tov, ktoré sme museli nedávno adresovaÈ na‰im politick˘m‰piãkám. Predsedovi parlamentu sme museli napísaÈ, ako„na‰i ãlenovia so znepokojením sledujú súãasné úzko stra-nícke politikárãene so zákonmi o nemorálnosti komunistic-kého reÏimu ãi o vyhlásení DÀa boja proti komunizmu.O ãist˘ch zámeroch predkladateºov t˘chto zákonov, anio ich profesionalite urãite nesvedãí to, Ïe nena‰li ani kúsokslu‰nosti, aby oslovili pri ich tvorbe politick˘ch väzÀov ãerve-nej totality, dokonca ani t˘ch, ktorí pôvodn˘ zákon predkla-dali.“ Pani prezidentku sme zase Ïiadali, aby nepodpisovalataké zákony, ktoré nebudú spájaÈ, ale rozdeºovaÈ politick˘chväzÀov a zasievaÈ rozkol do spoloãnosti. Navy‰e, komunistitu dlhé roky organizovane ubliÏovali nevinn˘m ºuìom a te-raz sa im ide ubliÏovaÈ znovu. V samostatnej Slovenskej re-publike a v demokratickom systéme, za ktor˘ bojovali, pri-ãom niektorí za to zaplatili aj Ïivotom.

Na‰Èastie tá ignorancia nie je totálna, práve na tomtomieste by som sa chcel veºmi poìakovaÈ Úradu vlády SR,

ktor˘ nám po na‰om dlhoroãnom úsilí poskytol dostatoãnúdotáciu na doplnenie dôstojn˘ch mramorov˘ch dosiek s me-nami popraven˘ch a umuãen˘ch na nበcentrálny pamätník,pri ktorom práve stojíme. Po ústretov˘ch konzultáciáchs ÚPN by toto mal byÈ aktuálny stav v˘skumu.

Na záver uÏ len spomeniem, Ïe nበb˘val˘ a v sú-ãasnosti ãestn˘ predseda A. Tarnóczy, keìÏe sem ne-mohol prísÈ tak ako kaÏd˘ rok, sa presne zo zaãiatkomna‰ej spomienky zaãal na diaºku spolu s nami modliÈ zadu‰e v‰etk˘ch popraven˘ch a umuãen˘ch. ZároveÀchcem poprosiÈ ná‰ho duchovného, dp. Jána Ko‰iara,aby pred závereãnou modlitbou poÏehnal nové tabule.

No a v‰etk˘m t˘m, ktorí ten teror nepreÏili, poprave-n˘m, ktor˘ch mená sú vytesané na t˘chto tabuliach, ale ajv‰etk˘m na‰im ostatn˘m ãlenom, ktorí uÏ odi‰li na veãnosÈ,venujme teraz minútu ticha.

17. NOVEMBER

6

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Prejav Jána Liteckého Švedupri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu

Dp. Ján Ko‰iar poÏehnáva nové pamätné tabule.

Foto Eva Zelenayová

Na‰i ãlenovia Hermanovci poloÏili veniec k nov˘m tabuliam. ● Zºava Ján Pálffy, predseda správnej rady ÚPN a Peter

Ja‰ek, historik ÚPN. Foto Eva Zelenayová

DeÀ boja za slobodu a demo-kraciu sme si v Trnave napriekpandemick˘m opatreniam pripomenu-li 10.novembra. Poãet úãastníkov mo-hol byÈ len ‰esÈ, za na‰u organizáciusme boli len dve osoby, nakoºko na‰istar‰í ãlenovia si nedali urobiÈ antigé-nové testy a teda nemohli sa zúãastniÈpietneho aktu. Vence k Pamätníku ne-spravodlivo prenasledovan˘ch v ro-koch 1948 - 89 v Trnave sme poloÏilispolu s KPVS. Napriek miniúãasti v‰akcelá akcia prebehla dôstojne. Krátkyprejav mal pán Peter Sandtner, predse-da KPVS. Po poloÏení vencov pri‰ielv poslednej chvíli medzi nás aj KristiánKosteck˘, námestn˘ farár v Cirkevnomzbore ECAV Trnava.

Jana Masafiová, Trnava

Pandémia koronavírusu poznaãilaaj pietnu spomienku v Nitre. Pri Pa-mätníku v‰etk˘m obetiam komunizmuna Slovensku v rokoch 1948-1989 sapostupne vystriedali predstaviteliaMestského úradu v Nitre a regionálnejorganizácie PV ZPKO. Mária BaláÏová,Anna Mesáro‰ová, Jozef Turãek, Agá-ta Fi‰erová, Jana Vere‰ová a predsed-

níãka RO PV ZPKO v Nitre AlÏbeta Lou-dová 16. novembra poloÏili k pamätní-ku veniec, zapálili svieãky, modlili sa,spomínali a debatovali o situácii, ktoránastala po objavení sa ochoreniaCOVID-19.

Napriek obmedzujúcim opatre-niam sa usilujú udrÏaÈ organizáciuÏivotaschopnou. (al)

17. NOVEMBER

7

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

r

ová

Pri pamätníku v Trnave. Zºava Peter Sandtner a Jaroslav Îilák (KPVS),

sprava Jana Masafiová a Beáta ëureková (PV ZPKO). Foto archív

Pri pamätníku v Nitre

Netradičné

stretnutieRegionálna organizácia PV ZPKO v Îiline pri

príleÏitosti DÀa boja za slobodu a demokraciuzorganizovala zasadnutie predsedov regionál-nych poboãiek a funkcionárov regionálnej orga-nizácie. Zúãastnili sa Kvetoslav Gregor, JozefaMichalcová, Anna Bednárová, Helena Záhorová,Radomil Îingor, Veronika Gregorová, Mária ·i-dová, Anton Melek a Pavol Holubec. Na progra-me bolo vyhodnotenie ãinnosti za tento rok,oboznámenie sa so zákonom o jednorazovompríspevku politick˘m väzÀom a veteránom komu-nistického reÏimu, plán ãinnosti na rok 2021,predvianoãné posedenie a na záver diskutovalio súãasnej situácii.

PoloÏili veniec a svieãky k pamätníku obetíkomunizmu a po tichej modlitbe a pohostení sarozi‰li do svojich domovov. (kg)Pri pamätníku v Îiline. Zºava Anna Bednárová, Kvetoslav Gre-

gor, Helena Záhorová a Jozefa Michalcová. Foto archív

Skonãila sa pozemská púÈ Antona Tomíka, jedného zo za-kladajúcich ãlenov na‰ej organizácie. A bol aj posledn˘m Ïijú-cim z desiatich väzÀov, ktorí 6. novembra 1955 u‰li z jáchy-movského väzenia. Do pátracej akcie sa vtedy zapojilo 1192muÏov vyzbrojen˘ch ºahk˘mi guºometmi, samopalmi, pi‰toºa-mi a pu‰kami. Trvala trinásÈ dni a skonãila sa úspechom bez-peãnostn˘ch zloÏiek. Îe zostal naÏive je zázrak. Vo väzení strá-vil deväÈ rokov, z toho tri na Jáchymovsku a ‰esÈ v Leopoldo-ve. Preão? Traja stredo‰koláci sa v roku 1950 vybrali naprázdniny do Slovenského raja. IbaÏe ·tB tvrdila, Ïe chceli ísÈdo Bielej légie. Za trest dolovali uránovú rudu pre Sovietskyzväz. Na slobodu sa Tomík dostal v septembri 1960.

V roku 1968 sa angaÏoval pri zaloÏení organizácie politic-k˘ch väzÀov s názvom Slovenská organizácia na ochranu ºud-sk˘ch práv. Tá v‰ak bola ãoskoro zru‰ená. O jej obnovu sa usi-lovali uÏ v roku 1989, ale ako uviedol Tonko v rozhovore preSvedectvo, „funkcionári sa rozhodli obrátiÈ na VPN, ktorá ichcelkom odignorovala.“ V januári sa teda zúãastnili v Prahe nasneme Konfederácie politick˘ch väzÀov âeskoslovenska, noprivítali ich tak, Ïe si nemali ani na ão sadnúÈ. A keì sa dozve-deli, Ïe stanovy so Slovenskom rátali iba ako s poboãkouv Bratislave, rozhodli sa zaloÏiÈ vlastnú, slovenskú organizáciu.

Tonko bol národovec a kresÈan. âasto chodieval do kan-

celárie ústredia. Bol veºmi vnímav˘ a citliv˘ voãi nespravodli-vostiam. Nevedel sa zmieriÈ s udavaãmi a ãechoslovakistamimedzi politick˘mi väzÀami. Keì sa prezidentom stal AndrejKiska a pretrhol tradíciu kladenia vencov pri pamätníku obetíkomunizmu na cintoríne v bratislavskej Vrakuni, vyÏiadal si odneho sºub, Ïe sa k tradícii vráti. Nevrátil sa. Veºmi ho to bolelo.Lebo ne‰lo len o nesplnenie sºubu, ale o ostentatívne ignoro-vanie obetí a politick˘ch väzÀov komunizmu.

Koncom tohtoroãného leta e‰te veºmi ãul˘ poskytol roz-hovor pre na‰e Svedectvo. S manÏelkou Máriou pôsobili akomladí zaºúbenci. A 12. novembra pri‰la tá smutná správa, Ïejeho srdieãko sa navÏdy zastavilo. (ez)

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

8

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Za Tonkom Tomíkom

Smútiaci pozostalí na Martinskom cintoríne v Brati-

slave. Foto Eva Zelenayová

Pietna spomienka na nespravodlivo a protiprávne

väznených politických väzňov komunistickým režimom vo

väznici v Ilave sa uskutočnila 25. novembra t.r. pri pamät-

ných tabuliach na väzenskom múre. Zúčastnili sa členovia

a funkcionári regionálnej organizácie PV ZPKO v Trenčíne

a jej pobočiek v Ilave, Považskej Bystrici a v Púchove. Obete

totalitného režimu si uctili položením vencov a modlitbou.

K prítomným sa prihovoril predseda RO PV ZPKO v Trenčíne

Ing. Stanislav Porubčan. Z jeho príhovoru vyberáme:

„My sme tu dnes prišli, lebo tak sme si zvykli v tentočas pripomenúť a uctiť si našich blízkych i stovky nám nezná-mych politických väzňov, ktorí za týmto múrom pred rokmitrpeli pre svoj názor o slobode.

Nedávno som mal telefonát s pánom Nemlahom, ktorývás, mimochodom, pozdravuje. Je zatiaľ bez nových problé-mov, staré choroby mu však uberajú sily, hovoril dosť slabýmhlasom. Nechýba mu však viera, že prídu ešte lepšie časy a dú-fa, že naša myšlienka protikomunistického odboja pretrvá. Sľú-bili sme si, že sa ešte stretneme na lavičke pred penziónoma on mi poukazuje neznáme materiály, ktoré má poschováva-né pre pána Rafaja.

Za 40 rokov komunistickej nadvlády tieto múry, rovnakoako múry vo všetkých komunistických väzniciach Slovenska,väznili viac ako 70 tisíc občanov za politické prečiny. Vládnakomunistická moc tvrdo potláčala akýkoľvek náznak odporu či

iného zmýšľania. Aby si upevnila svoje mocenské postavenievytvorila systém prenasledovania, ohovárania, donášania, ob-viňovala ľudí z fiktívnych zločinov, potom ich v zinscenovanýchprocesoch odsúdila na dlhé roky odlúčenia od rodiny, od ostat-nej spoločnosti v komunistických pracovných táboroch. Koľkí ľu-dia zaplatili za svoj názor aj tú najvyššiu cenu, svoj život! Väz-nice, koncentračné tábory, tábory nútených prác – to boli me-tódy prevýchovy, ktoré používal komunistický režim voči svojimkritikom. Politickí väzni boli lacnou pracovnou silou, dolovaliuránovú rudu v jáchymovských baniach, kopali uhlie v uhoľ-ných baniach v Čechách a na Morave, lámali kameň v kame-ňolomoch. Mladí muži museli narukovať do pomocných tech-nických práporov a pracovať ako novodobí otroci. Boli to ľudiajednoduchí aj intelektuáli, robotníci, roľníci, lekári i právnici,kňazi i rehoľníci, každý z nich trpel rovnako a všetci protipráv-ne za svoj názor, ktorý sa priečil vládnucej ideológii.

My, potomkovia politických väzňov, nesmieme zabud-nút. Musíme zakaždým pripomínať neprávosti páchané naobyčajných ľuďoch. Volať a žiadať nápravu krivdy. Nesmiemenikdy zabudnúť na zvôľu bývalého komunistického režimu a je-ho obete z radov našich blízkych. Pripomínajme si ich každýdeň a všade. Lebo my sme tí najpovolanejší - boli to naši otco-via, matky, bratia, sestry. Trpeli zavretí v žalároch a my, ichpotomkovia, sme trpeli spolu s nimi. Vystavení šikanovaniu nakaždom kroku, bez materiálnej zábezpeky, označovaní biľa-gom detí kulakov, vlastizradcov a špiónov. Každý z nás si pa-mätá, aké boli strastiplné roky našej mladosti.

V tento jesenný deň si aj ja spomínam na svojho otca,ktorý by sa práve dnes dožil 99 rokov. Keď ho zavreli mal iba35 rokov, bol na vrchole fyzických a duševných síl, mal ženua tri deti, mal prácu, ktorej rozumel a robil ju rád. V jednomokamihu sa mu však zrútil svet. Zlovestný režim, ľudia závistli-ví a neprajní, vykonštruovali obvinenie zo špionáže a rozvraca-nia republiky, sledovania nepovolených zahraničných médiía odsúdil ho na šesť rokov v uránových baniach. On trpelv Příbrame a trpeli sme aj my, jeho tri deti a jeho žena.Dodnes na to nezabúdam. A nie som si celkom istý, či som ajpo toľkých rokoch schopný odpustiť.

Takých, ako môj otec boli tisíce. Spomeňme si na nich ajdnes a pokloňme sa ich pamiatke pri týchto pamätných ta-buliach.“

Spomínajme a nezabúdajme`

Stretol som nedávno dve my‰i. Jednahovorila druhej: „Budem voliÈ maãky, lebosºúbili, Ïe nebudú chytaÈ my‰i.“

Milí moji, demagógia si nachádza stálenové a netu‰ené dimenzie. Urãite sú poºuto-vaniahodné javy ako korupcia, protek-cionizmus, klientelizmus a podobne, ale

nemusia byÈ vÏdy zlé a uÏ vôbec to nie sú javy práve tieneodpustiteºné a najhor‰ie. PretoÏe bez toho, aby samedzi sebou podporovali ºudia a skupiny ºudí, by sa civili-zácia zrútila. Dobre to vystihuje JeÏi‰ v podobenstve o ne-poctivom správcovi. Nebudem uvádzaÈ kapitolu a ver‰,veì mlad‰í a technicky zdatní si to poºahky vygooglia.

Mimochodom, ak by rodiny, spoluveriaci a jednodu-cho dobrí a milosrdní ºudia nedrÏali spolu, ako by moholsústavne vznikaÈ na Zemi doãasn˘ raj, hoci len lokálnea ãasovo obmedzen˘? Sám by som sa bez otcov˘ch zná-mostí nedostal ani na gymnázium, ani na vysokú ‰kolu,ktorú som v‰ak aj tak kvôli obludnému mrzaãeniu dejín,ktoré som tam ‰tudoval, nebol schopn˘ psychickydokonãiÈ, hoci intelektuálne ma história od maliãkanadch˘nala.

Hnevá ma totiÏ, ako sa historické fakty nekriticky pre-ná‰ajú do súãasn˘ch pomerov, bez ohºadu na vtedaj‰iemoÏnosti a podmienky a ako sa vyrábajú nekritizovateºníhrdinovia z nereálnych, ba obãas aÏ fanatick˘ch fantastov.

Pravdivý obraz časuCitujem z ãlánku o jubilantovi Vincentovi ·abíkovi,

zakladateºovi Literárneho t˘Ïdenníka: „Na postave také-ho intelektuála, ako je V. ·abík, by sa dalo rekon‰truovaÈobdobie socializmu. Jeho spomienky by pomohli rozmo-taÈ pravdiv˘ obraz ãasu, ktor˘ sme v‰etci Ïili a evidovali.Podºa neho in‰titúcie skôr chránili, najhor‰í boli jednotliv-ci - udavaãi, „kostolníci“, ako im ·abík hovorí, ktorí sizapisovali a udávali. V. ·abík je totiÏ zástanca „pozitívnejdeviácie“, ktor˘ nie veºmi súhlasí s demon‰tratívnym disi-dentstvom a úpln˘m di‰tancom od vládnucej a manipu-latívnej strany. ZdôvodÀuje to t˘m, Ïe byÈ v procese je aj‰anca napomáhaÈ zmierÀovaniu jeho ostrosti a aj nieãokonkrétne v prospech kultúry robiÈ. Tento postoj je rov-nako legitímny a oprávnen˘ ako disidentsk˘.“ (Slovensképohºady 9, 2017, krátené)

Sám som bol cel˘ Ïivot disident, verejne od roku1979, ale nikdy som nemal neúctu k ºuìom, ktor˘ sipredstavovali Ïivot ináã a chceli slu‰ne a charakterne ÏiÈaj za cenu urãitého prispôsobenia sa. âasto nie je totiÏhrdina len ten, ktor˘ bojuje a protestuje, ale aj ten, ktor˘mlãí, uvaÏuje a ticho koná.

Objavujme dobro okolo násO dôleÏitosti prispôsobenia sa a schvaºovaní túÏby po

dokonalosti a svätosti vie svoje aj Katolícka cirkev, ktorá

úãinkovala v mnoh˘ch neºahk˘ch ãasoch a mnoh˘m ºu-ìom uºahãovala a spestrovala ich Ïivot, dávala im pocitdôstojnosti a nádeje. âasto aj v neºútostnom a priznajmesi, Ïe niekedy v krivdiacom boji proti rôznym druhom ne-reálnych fantastov. Dogmy Cirkvi sa nenariaìovali zhora,schvaºovali sa aÏ potom, keì sa zistilo, Ïe veºká väã‰inaveriaceho ºudu si ich váÏi a ctí.

Nejde teda ani tak o ich doslovnú realitu, ale o prav-div˘ ideál a konkrétne usmernenie, ktoré predstavujú. Súto ÈaÏké zamyslenia a skúmania a presahujú moÏnostitejto úvahy, ale vyz˘vam mladé a nad‰ené mozgy, aby sanad nimi váÏne zamysleli. MoÏno im to dodá moÏnosÈ ajnieão konkrétne a reálne urobiÈ a pomôcÈ mnohémudobrému, ktoré sa nie moÏno, ale urãite deje okolo nás.Neuãme sa teda bohapusto nadávaÈ, ale ticho a reálnepomáhaÈ!

Staré rímske porekadlo nás uãí „senes bis pueri“,teda „starci sú dvojnásobní chlapci.“ Ako deti rastie-me, vnímame, ako nám pribúdajú sily, moÏnostia schopnosti a je to radostn˘ proces. Smutné pritom je,Ïe ãasto nám ubúda zmysel pre realitu, dobrotu a se-bakritiku.

Cieľom života nie je úspechProcesy v prírode, ktorá si natoºko neuvedomuje sa-

ma seba, sú iste plné trápenia a bolesti a isteÏe je pravda,Ïe sa máme dobre aj vìaka utrpeniu domácich zvierata rastlín, ktoré sú e‰te bezbrannej‰ie ako najúbohej‰iezvieratko. Ak by sa v‰ak aj ten najposlednej‰í ãlen Ïi-votného reÈazca voãi nám vzbúril, malo by to pre ºudífatálne následky. O vzbure rastlín jestvuje horror „DeÀtrifidov“, o vzbure zvierat e‰te známej‰í „Vtáci.“

Najpozoruhodnej‰ie na na‰om vedomí je to, Ïe sadokáÏeme búriÈ aj voãi sebe samému a sebe sam˘mdokáÏeme robiÈ zle - ãasto aj t˘m, Ïe krivdíme druh˘m,povy‰ujeme sa nad nich a za kaÏdú cenu ich chceme pre-konaÈ, poníÏiÈ alebo aspoÀ ohromiÈ na‰ím väã‰ím a do-konalej‰ím v˘konom.

Asi najviac by sme mali byÈ vìaãní za to, ak do kon-ca Ïivota plasticky a konkrétne pochopíme, Ïe je to zlácesta a na‰ím cieºom nie je úspech, ale veselosÈ, ãistésvedomie a radosÈ zo Ïivota. To v‰etko je naozaj moÏnéaj pri veºkej bolesti a utrpení a to je podstata toho, ão-mu nás uãí Kristus. Je smutné, Ïe aj mnohí tí, ktorí sapovaÏujú za jeho nasledovníkov, ako aj spoloãenstvá,ktoré vytvárajú, to nechápu a ich cieºom je veºmi ãastocelkom urãitá dominancia a snaha o v˘nimoãnosÈ naúkor druh˘ch.

Nech je pochválen˘ Boh, ktor˘ nám cez Kristaa svätého Ducha, ktor˘ medzi nami konkrétne úãinkuje,dáva pochopiÈ nበvlastn˘, celkom osobn˘ a hlavnedobr˘ zmysel!

Vlado Gregor

KULTÚRA

9

Urobme si raj na zemi

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Pokraãovanie z 1. strany

● Vianoce v kresÈanskom svete

znamenajú narodenie JeÏi‰a Krista.

Vie sa, Ïe Panna Mária porodila JeÏi‰a

v Betleheme poãas nariadeného sãí-

tania ºudu. Okolnosti sú známe, do-

konca od narodenia Krista sa ráta aj

letopoãet a predsa sa objavujú autori

pochybujúci o dátume jeho narode-

nia. Tak ako je to?

O tom, Ïe letopoãet, ktor˘ dodnespouÏívame na Slovensku, je kresÈansk˘,hádam nik nepochybuje. Vstup JeÏi‰aKrista do dejín ºudstva ostáva naìalej precelú Európu najväã‰ou udalosÈou svojichdejín. Napriek odvolávaniu sa v európskejústave na grécko-rímske korene, vyrastalana kresÈanskej tradícii. Aj keì Slováci podvplyvom ãeskej historiografie, Ïiaº, napriekväã‰ine vyspel˘ch západoeurópskych ná-rodov ako Nemci, Taliani, Angliãania, ·pa-nieli, ktoré pouÏívajú napriek odli‰nej prí-slu‰nosti k náboÏenstvám dodnes v˘raz„pred Kristom“ a „po Kristovi“, prijali vosvojej historiografii na oznaãenie dobypred narodením Krista a po jeho narodeníformu „pred na‰ím letopoãtom“ a „ná‰-ho letopoãtu“. Zavedenie tohto leto-poãtu, ktor˘ sa dodnes pouÏíva vo veºkejãasti sveta, vznikol v roku 525, keì rímskyopát sk˘tskeho pôvodu Dion˘z Exiguus zazáklad letopoãtu, oznaãovaného ako kres-Èansk˘, urãil narodenie JeÏi‰a Krista v spo-jitosti so sãítaním ºudu za ãias cisára Au-gusta. Tento letopoãet vychádzal zo staré-ho rímskeho letopoãtu od ãias zaloÏeniaRíma aÏ po narodenie JeÏi‰a Krista, pri-ãom sa opieral o roky vlád jednotliv˘chrímskych cisárov. Je teda nepochybné, Ïesúãasn˘ letopoãet sa urãuje od narodeniaJeÏi‰a Krista. Exiguus v‰ak vo svojich mi-moriadne nároãn˘ch v˘poãtoch sa dopus-til chyby, ktorou urobil odch˘lku v súvis-losti s aktuálnym letopoãtom o ‰tyri roky,teda JeÏi‰ Kristus sa narodil v roku 4 pr. K.Niã v‰ak nemení na skutoãnosti, Ïe k˘mrímsky kalendár sa rátal podºa rokov pa-novania jednotliv˘ch cisárov Rímskej rí‰e,kresÈansk˘ kalendár vychádza z vtedaj‰ie-ho poznania Exigua o narodení JeÏi‰aKrista a od tejto udalosti sa meria aj ná‰letopoãet. ZároveÀ treba podotknúÈ, Ïek zauÏívaniu kresÈanského letopoãtu ne-do‰lo za ãias autora letopoãtu, ale aÏ po

roku 731. Stalo sa tak pod vplyvom dielaanglosaského mnícha a historika BéduCtihodného (673 – 735) Historia ecclesias-tica gentis Anglorum (Cirkevné dejiny

Anglov), v ktorom opísal cirkevné dejinyAnglov, poãnúc od cisára Augusta aÏ porok zostavenia diela, t. j. 731, keì saopieral o v˘poãty Dion˘za Exigua, ktoréroz‰írením jeho diela sa roz‰írilo do celejEurópy.

● Ako sa teda dospelo k sláveniu

Vianoc?

âo sa t˘ka samotného dátumu sláve-nia sviatku Narodenia Pána je problemati-ka e‰te zloÏitej‰ia. Dátum narodenia PánaJeÏi‰a je nám doposiaº neznámy. Termínslávenia kresÈansk˘ch Vianoc je spojen˘ sostar˘m pohansk˘m sviatkom DÀa bohaslnka. Ten Rimania slávili v deÀ zimnéhoslnovratu, ktor˘ v ãase raného kresÈanstvaslávili 25. decembra. Tento deÀ povaÏova-li za deÀ najdlh‰ej noci a t˘m následné po-stupné predlÏovanie dÀa a skracovanianoci. T˘mto slávením DÀa boha slnka Ri-mania i Gréci alegoricky vyjadrovali ústuptmy z dôvodu prenikajúceho a zosilÀujú-ceho sa svetla slnka, ktoré pripisovali sileboha slnka, Rimanmi oznaãovaného Solinvictus, Grékmi menom Helios a Egyp-Èanmi menom Ra.

Práve túto dialektiku svetla a tmy,ktorú vnímali v‰etky kultúry a civilizácie,vyuÏilo kresÈanstvo, ktoré od helénskehosveta prevzalo formu a dátum sláveniazimného slnovratu a vzdávania kultu bo-hu slnka, do ktorého vloÏilo kresÈansk˘obsah. V rámci neho je predstaven˘ Kris-tus ako to Slnko vychádzajúce z v˘sosti,o ktorom hovorí Zachariá‰, otec sv. JánaKrstiteºa, vo svojom chválospeve, zachyte-nom v Luká‰ovom evanjeliu. Aj poãas veº-konoãnej vigílie, poãas prednesu slávnost-ného chválospevu Exultet, sa predstavujePán JeÏi‰ ako ten, ktor˘ jasom svojho ne-hasnúceho svetla zaháÀa noãné temnotya temnoty hriechu. Kristus je ten, kto vstu-puje do temnoty hriechu tohto sveta, abynás svojou smrÈou oslobodil od diablaa jeho moci a priviedol nás k BoÏiemusvetlu a pretvoril nás na BoÏie deti kráãajú-ce v jeho svetle, svetle BoÏej milosti. Posol-stvo kresÈansk˘ch Vianoc je v tom, Ïe Bohneváhal a nebál sa vstúpiÈ do temnotyhriechu, aby nás z nej skutoãne vyslobodil.

Je to diabol, ão sa bojí Boha a jeho svetla,pred ktor˘m uniká. Boh je jedin˘ Spasiteºa záchranca sveta. In˘ záchranca, nech bysme na neho ãakali, uÏ nepríde. A to jezdrojom pravej kresÈanskej radosti, prúdia-cej z vianoãn˘ch sviatkov. „Kristus, Spasi-teº je tu, Te‰iteº sveta je tu“.

● Jedna vec je narodenie JeÏi‰a,

druhá jeho pripomínanie. Je známe,

odkedy sa v Cirkvi slávi BoÏie narode-

nie?

Najstar‰ím kresÈansk˘m sviatkom,ktor˘ sa od poãiatku Cirkvi s istotou slávilje Veºká noc. Vianoce sú urãite starobyl˘msviatkom a s veºkou pravdepodobnosÈousa slávili od poãiatkov kresÈanstva. Histo-ricky zachytené prvé náznaky o sláveníSviatku Narodenia Pána moÏno nájsÈ aÏv Komentári ku knihe proroka Daniela odHypolita, ktorého vznik sa datuje do roz-medzia rokov 303 – 304. Historicky ne-spochybniteºné je slávenie Vianoc v roku336, kedy pápeÏ vyhlásil 25. december zadeÀ slávenia Sviatku Narodenia Pána.

● Jestvuje nejaká súvislosÈ medzi

kresÈansk˘mi Vianocami a pohansk˘-

mi zvykmi na na‰om území?

Samozrejme. Tak ako v starobyl˘chcivilizáciách, v helénskej kultúre aj u na-‰ich pohansk˘ch predkoch dialektika bojasvetla a tmy bola prítomná. U star˘ch Slo-vanov od konca novembra do zimnéhoslnovratu, podobne ako starí Gréci ãi Ri-mania vnímali rovnako v predlÏovaní nocinarastajúcu moc ãarodejníc, stríg, boso-riek, voãi ktor˘m sa na‰i pohanskí predko-via bránili rôznymi poverami (pribíjanímklincov, sypaním maku, zisÈovaním strígprostredníctvom stolãeka) a rituálmi, akonapr. pálením ohÀa za trúbenia na star˘ch

NÁŠ ROZHOVOR

10

Kresťania slávia Vianoce od 4. storočia

ªuboslav Hromják (vpravo) a Mi-

lan S. ëurica na konferencii o bis-

kupovi Vojta‰‰ákovi. Foto archív

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

trombitách v deÀ slávenia kresÈanskej via-noãnej vigílie. Teda ako v Rímskej rí‰ii u Slovanov je moÏné pozorovaÈ ten ist˘rozmer boja proti tme zosilnením ochranyprostredníctvom zintenzívnenia svetla ale-bo uctievaním slovanského boha slnkaa ohÀa Svaroga ãi Chorsa. NástupomkresÈanstva, ktoré sa snaÏilo tieto pohan-ské zvyky odstrániÈ, predsa len tieto pove-ry a zvyky nevymizli, aj keì sa im v súãas-nosti vo väã‰ine prípadov nevenuje tennáboÏensk˘ rozmer ako v pohanskej mi-nulosti.

● Ak˘ v˘znam vo va‰om Ïivotemajú Vianoce?

KresÈanské Vianoce sú nieãim v˘ni-moãn˘m a neopakovateºn˘m. Napriek to-mu, Ïe nám v ãasoch komunizmu vtækalia vnucovali v‰emoÏn˘m spôsobom Viano-ce ako sviatky zimy, nepodarilo sa im vy-tlaãiÈ z nich to, ão robí Vianoce skutoãn˘-mi, a to je ich duchovná podstata. E‰te ajnajväã‰í komunistickí pohlavári neraz hºa-dali spôsob ako sa dostaviÈ, hoci tajne, napolnoãnú svätú om‰u.

Okrem jedineãnej rodinnej atmosféryuÏ niekoºko rokov ma poãas slávenia Via-noc dlhodobo sprevádza my‰lienka sv.Augustína, ktor˘ pri úvahe nad tajom-stvom príchodu Spasiteºa na svet ostávav nemom úÏase nad BoÏou stratégiou zá-chrany ãloveka a jeho BoÏieho obrazu,ktor˘ v sebe ãlovek nosí vo vìaãnosti zatúto milosÈ slovami: „Hºadaj príãinu, hºa-daj zásluhu, hºadaj nárok a povedz, na‰ielsi nieão iné ako milosÈ?“

Sviatky Vianoc nevyhnutne neustálespájam s Veºkou Nocou, pretoÏe Vianocesú len poãiatkom, ale Veºká noc vrcho-lom. Pán JeÏi‰ totiÏ neprichádza na svetlen preto, aby sa narodil v ºudskom telea zjavil kus zo svojho boÏského Ïivota, alepredov‰etk˘m preto, aby nás vykúpil. Na-rodenie Pána JeÏi‰a bez vykúpenia by ne-malo zmysel. Naão by ãlovek poznal Bo-ha, ak by sa k nemu nemal ako dostaÈ?JeÏi‰ sa tak stáva pre nás cestou k Otcovi.A predsa tajomstvo BoÏieho narodenianás tak bytostne zasahuje. PretoÏe pri po-hºade na malé bezbranné dieÈa uloÏenév jasliach zjavujúceho v‰emohúcehoa mocného Boha, kaÏd˘ ãlovek dobrejvôle musí precitnúÈ a pokloniÈ sa. Boh,ktor˘ je v‰emohúci, predsa len zápasía prosí o lásku ãloveka. A nemohol si vy-braÈ lep‰í spôsob, ak˘m si získaÈ ºudskésrdce a jeho lásku ako v podobe DieÈaÈa.

● Ste pedagógom v KÀazskomseminári biskupa Jána Vojta‰‰ákav Spi‰skej Kapitule. O biskupovi Voj-ta‰‰ákovi ste napísali dve obsiahlemonografie. Vojta‰‰ák bol veºk˘modporcom komunistického systémui jeho väzÀom. V ãom je jeho príbehpozoruhodn˘?

V tom, Ïe nikdy, napriek mnoh˘mnátlakom a zápasom o neho, neprestalbyÈ pastierom, ktor˘ chránil slovensk˘ ná-rod od v‰etkého, ão by mu mohlo v jehoduchovnej, kultúrnej i národnej úrovniv nieãom u‰kodiÈ. Od samého poãiatkupreto odváÏne odmietal to, ão sa protivilokresÈanskej náuke a nedovolil, aby Ïiadnaideológia postupn˘m dávkovaním otráviladuchovn˘ a národn˘ Ïivot Slovákov. Na-pokon nie v men‰om rade fascinujúca jejeho vernosÈ Bohu, Cirkvi i národu, na-priek tomu, Ïe ho neskôr práve zradcoviavlasti, ktorí zapredali krajinu Sovietskemuzväzu a jeho spojencom, nazvali vlasti-zradn˘m biskupom. Napokon pre svojuvernosÈ pravde musel obetovaÈ aj svojÏivot.

● Dá sa porovnaÈ vplyv marxistic-kej a liberálnej ideológie na sloboduãloveka?

KaÏdá ideológia, kaÏd˘ –izmus je ne-bezpeãn˘, pretoÏe sºubuje ãloveku slobo-du, o ktorú ºudí napokon okráda. IbakresÈanstvo je náboÏenstvom, ktoré ponú-ka skutoãnú slobodu ãloveku a Àou jeKristus, ktor˘ nás ako jedin˘ môÏe urobiÈslobodn˘mi. KaÏdá ideológia: fa‰izmus,nacizmus, komunizmus, liberalizmus,gender ideológia ãi iné ponúkajúce pseu-doslobodu sa v‰ak napriek expanzívnostinapokon vnútorne vyprázdnia a rozpadnúsa ako domãek z karát. Azda najlep‰iesme to videli pri páde komunistického re-Ïimu, ktor˘ sa tváril ako veãn˘ a nepremo-Ïiteºn˘. Iba Cirkev tu ostáva naveky a brá-ny pekelné ju nepremôÏu. Napriek útlakua prenasledovaniu zo strany totalitnejkomunistickej moci, kresÈanské chrámyneprestávali byÈ miestami oslavy v‰emo-húceho Boha a miestami, kde sa hovorilapravda a stráÏila, aj keì v obmedzenejmiere, ale predsa, sloboda ãloveka.

● V ostatnom ãase sa venujetehistórii Spi‰ského Podhradia. Jednuknihu ste uÏ vydali, ìal‰ia je na ceste.âím je toto mesto pozoruhodné?

Pozoruhodné je uÏ pre svoju v˘ni-moãnú pozíciu medzi dvoma unikátnymi

a zároveÀ najdôleÏitej‰ími centrami Spi‰a,Spi‰sk˘m hradom – symbolom svetskejmoci a Spi‰skou Kapitulou – symbolomcirkevnej moci. Obe v˘znamn˘m spôso-bom ovplyvÀovali Ïivot mesta. Neraz sapozornosÈ vedeckej, odbornej i ‰ir‰ej ve-rejnosti sústreìuje práve na tieto dve síd-la, priãom Spi‰ské Podhradie, ako tretiesídlo, zostáva aj napriek svojej pozoruhod-nej histórii, architektúre i jeho jedineãn˘mosobnostiam neraz nepov‰imnuté. Mono-grafie o dejinách a osobnostiach Spi‰ské-ho Podhradia vychádzajú z vnútornej po-treby vyplniÈ tieto biele miesta v dejináchSlovenska. V˘nimoãnosÈ tohto mesta, kto-ré by si zaslúÏilo podstatne väã‰iu propa-gáciu vo svete, potvrdzuje fakt, Ïe na Slo-vensku nie je veºa miest, ktoré boli zapísa-né do svetového dediãstva UNESCO.A pritom Spi‰ské Podhradie so Spi‰skouKapitulou, námestiami, Spi‰sk˘m hradoma Chrámom sv. Ducha v Îehre bolo uÏv roku 1993 zapísané do tohto zoznamusvetového kultúrneho dediãstva.

● Nie je veºa historikov, ktorímajú moÏnosÈ bádaÈ vo vatikánskycharchívoch. Na Slovensku sa nezacho-vali písomné pamiatky z obdobia Veº-komoravskej rí‰e, prípadne e‰te star-‰ie. Myslíte si, Ïe vo vatikánskych ar-chívoch by sa nieão na‰lo? VyuÏívametento zdroj na poznanie vlastnej his-tórie?

Urãite áno. V prvom rade by bolo po-trebné skutoãne pre‰tudovaÈ Register Já-na VIII., spojen˘ s pôsobením na‰ichsvät˘ch solúnskych bratov Cyrila a Meto-da na na‰om území. Pokiaº viem, tento re-gister nebol doposiaº Ïiadnym slovensk˘mmedievalistom dôkladne preskúman˘ a toaj napriek tomu, Ïe predstavuje jedenz najstar‰ích archívnych fondov kedysi Taj-ného vatikánskeho archívu. Vlani v októb-ri bol premenovan˘ na Vatikánsky apo‰-tolsk˘ archív. VyuÏívanie tohto archívu,ako aj ostatn˘ch archívov Svätej stolice jev súãasnosti podstatne lep‰ie ako v minu-losti, av‰ak veºakrát v˘znamnou prekáÏ-kou je jazyková bariéra, nedostatok vní-mania vnútrocirkevn˘ch súvislostí a po-znania teológie, kánonického právaa cirkevn˘ch dejín, ktoré neraz mnoh˘mbádateºom v t˘chto archívoch ch˘bajú.Narábanie s historick˘mi prameÀmia schopnosÈ ãítania dokumentov rozhod-ne nestaãí.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

Va‰a Excelencia,so ÏiadosÈou o pomoc a o napravenie krivdy, ktorá

sa chystá, sa na Vás obracajú politickí väzni z organizá-cie PV ZPKO, najstar‰ej organizácie politick˘ch väzÀovãervenej totality. T˘ch väzÀov, ktorí sa svojim utrpenímnespochybniteºne zaslúÏili o pád totality a nastoleniedemokratického reÏimu.

Po parlamentnom schválení návrhu zákona, ktor˘msa 24. jún má staÈ pamätn˘m „DÀom obetí komuniz-mu“ sa na nás obrátili znepokojení politickí väzni a ichrodinní príslu‰níci z celého Slovenska. Dôvod je, Ïe bolvybran˘ práve 24. jún na poãesÈ Silvestra Krãméryho,ktor˘ reprezentuje len malú ãasÈ slovensk˘ch politic-k˘ch väzÀov, zhruba 15 percent t˘ch, ktorí v roku 1999odi‰li z na‰ej organizácie a zaloÏili si novú organizáciu.Táto hlavne vo svojich zaãiatkoch bojovala proti sloven-skej ‰tátnosti, za ktorú naopak, veºká väã‰ina na‰ichãlenov kruto trpela, ãi bola dokonca urãená na popra-vu. Takéto malicherné politikárãenie znamená iba ìal-‰ie zasievanie rozkolu a nenávisti do na‰ej súãasnej, takÈaÏko skú‰anej spoloãnosti.

VáÏená pani prezidentka,viackrát ste sa vyjadrili, Ïe sa cítite byÈ hlavou v‰et-

k˘ch slovensk˘ch obãanov. Teraz máte príleÏitosÈ toopäÈ raz dokázaÈ a vrátiÈ tak˘to zákon naspäÈ doparlamentu, aby hºadal in˘ dátum, ktor˘ nebude rozde-ºovaÈ na‰u spoloãnosÈ a takto naìalej napomáhaÈk rozkladu spoluÏitia, ale aj demokratick˘ch pravidiela zvyklostí.

Keby predkladatelia mali ãisté svedomie a nehºada-li by iba pár pokútnych bodov pre svoje stranícke triã-ko, boli by sa urãite obrátili aj na na‰u organizáciu. JedosÈ mien a udalostí, ão majú neporovnateºne väã‰iu

váhu pre na‰u históriu a boj proti komunizmu. Veì súaj obete, ktor˘ch odpor proti neºudskej ideológii stál tonajvzácnej‰ie – ich Ïivot. Na pripomenutie ãervenéhoteroru by bol urãite vhodnej‰í napríklad 20. február,keì v roku 1951 boli popravení traja ‰tudenti trenãian-skeho gymnázia Anton Tunega, Albert Púãik a EduardTesár. Alebo zloãiny a obete komunizmu treba pripo-mínaÈ bez ich obetí? Bojíme sa tie zloãiny nazvaÈ pln˘mmenom? Ale to znamená relativizáciu najväã‰ích zloãi-nov, ão je morálne neprípustné.

Predkladateºke zákona, pani Záborskej, sme e‰te9. septembra písali ÏiadosÈ o prijatie, aby sme s Àoumohli tento zákon prediskutovaÈ a predstaviÈ iné, dôle-Ïitej‰ie mená, ak o nich nevie. A hlavne – aby tie menánerozdeºovali, ale spájali politick˘ch väzÀov. Jednodu-cho nás ignorovala – zrejme pri predkladaní zákonao obetiach komunizmu práve obete komunizmu ne-majú do toho ão hovoriÈ. Priãom v˘sledok bude ten, Ïezase bude nejak˘ ãudn˘ dátum v kalendári, o ktor˘nikto ani nezavadí, pretoÏe niã nehovorí nielen beÏné-mu obãanovi, ale ani veºkej väã‰ine politick˘ch väzÀov.

VáÏená pani prezidentka,komunisti tu dlhé roky organizovane ubliÏovali ne-

vinn˘m ºuìom. Teraz sa im ide ubliÏovaÈ znovu. V sa-mostatnej Slovenskej republike a v demokratickomsystéme, za ktor˘ bojovali, priãom niektorí za to zaplati-li tú najväã‰iu daÀ.

Podpí‰ete tak˘ zákon, ktor˘ im bude ubliÏovaÈznovu? Veríme, Ïe nie, preto sa na Vás s dôverou obra-ciame.

S úctouIng. Ján Liteck˘ ·veda

predseda PV ZPKO

VáÏen˘ pán predseda,zástupcovia politick˘ch väzÀov Slovenska Vás nalieha-

vo Ïiadajú o prijatie.Politickí väzni, ktorí majú jednu z najväã‰ích zásluh na

nastolení demokracie nielen svojim utrpením, ale aj cha-raktern˘m postojom, keì pevne odolávali lámaniu morálkya kaÏdej slu‰nosti komunistick˘m reÏimom, so znepokoje-ním sledujú súãasné úzko stranícke politikárãenie so zá-konmi o nemorálnosti komunistického reÏimu ãi o vyhlá-sení DÀa boja proti komunizmu.

O ãist˘ch zámeroch predkladateºov t˘chto zákonov anio ich profesionalite urãite nesvedãí to, Ïe nena‰li ani kúsokslu‰nosti, aby oslovili pri ich tvorbe politick˘ch väzÀovãervenej totality, dokonca ani t˘ch, ktorí pôvodn˘ zákonpredkladali. Na ústredie na‰ej organizácie, zaloÏenej v roku

1990, ktorá zdruÏuje najviac skutoãn˘ch a rehabilitovan˘chpolitick˘ch väzÀov, nám teraz takmer denne prichádzajúrozhorãené reakcie na‰ich ãlenov z celého Slovenska.

Tieto základné v˘hrady, dot˘kajúce sa podstaty t˘chtozákonov, by sme Vám radi tlmoãili pri osobnom rokovaní.Veríme, Ïe bude naklonené vecn˘m a morálnym argumen-tom a nie pozostatkom b˘valej ideológie ãi povrchnémupolitikárãeniu.

Na‰im ãlenom, politick˘m väzÀom, sa uÏ dosÈnaubliÏovali komunisti, preto by sme Vás chceli poprosiÈ,aby ste sa v rámci Va‰ich moÏností priãinili o to, aby sa imneubliÏovalo zase.

S pozdravomIng. Ján Liteck˘ ·veda

predseda PV ZPKO

KLOPTE, A...

12

roãn

ík 3

0●

dec

ember

2020 List predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi

List prezidentke SR Zuzane Čaputovej

ZrkadlenieEva Zelenayová

„Keì myslí‰, tak nehovor, keì hovorí‰, tak nepí‰, keì

pí‰e‰, tak nepodpí‰, keì podpí‰e‰, tak sa neãuduj...“ TátoskúsenosÈ z desaÈroãí ãervenej totality je spoloãn˘m menova-teºom najnov‰ej knihy Evy Zelenayovej. Autorka v nej sloven-skému ãitateºovi predkladá v˘ber 55 úvah a 27 rozhovorov,ktoré uverejnila v „ãasopise tabuizovan˘ch faktov“ Svedec-tvo. Jej glosy briskne reflektujúce na‰u súãasnosÈ potvrdzujúnielen talent ‰piãkovej novinárky, ale predov‰etk˘m to, Ïekvalitnú Ïurnalistiku moÏno robiÈ len s úctou k pravde, bezpolitickej korektnosti. Jej texty svedãia o osobnej nebojácnos-ti, ojedinelej obãianskej angaÏovanosti a pravdovravnosti,ktorá sa zo slovenskej spoloãnosti dnes vytráca.

Slovensko sa opäÈ ocitá tam, kde uÏ raz bolo. Tentokrátdobrovoºne, priãinením t˘ch Sloveniek a Slovákov, ktorí saza lep‰í obrok opäÈ raz driapu na cudzie bodáky. Znova námchcú zakazovaÈ slobodne myslieÈ, smelo hovoriÈ, písaÈ bezobáv z moÏn˘ch negatívnych následkov, podpísaÈ sa nedba-júc na moÏné nebezpeãenstvo.

Aj preto je jedineãn˘m mementom a vysoko aktuálnouséria rozhovorov, ão nám pripamätúva osudy t˘ch muÏova Ïien, ktorí verní svojmu kresÈanskému svetonázoru, z láskyk slovenskému národu a v borbe za ‰tátnu samostatnosÈ Slo-venska na vlastnej koÏi a na koÏi svojich najbliωích preÏívalipeklo totalitného reÏimu a desaÈroãia zaÏívali to, „ão Dante

nevidel“: stelesnené zlo, ºudskú zlobu, kobky komunistick˘chkoncentrákov a väzníc, streºbu na hraniciach, Ïivot v tieni‰ibeníc, vyhasené Ïivoty mlad˘ch, star˘ch, zniãené rodiny...

Zrkadlenie Evy Zelenayovej pripomína, aby sme nezabú-dali, Ïe to v‰etko sa môÏe ão nevidieÈ zopakovaÈ.

Jozef M. Rydlo

Zostavil Martin Lacko

V uplynul˘ch dÀoch vy‰la pod t˘m-to názvom v Slovenskom dejepisnomspolku Bytãa zaujímavá kniha ver‰ovslovensk˘ch exilov˘ch básnikov, ktorúzostavil historik Martin Lacko. Je v nejv zaraden˘ch 115 básni a osem epigra-mov od autorov, ktor˘ch z rozliãn˘chdôvodov postihol v polovici 20. storo-ãia osud emigrantov. Napriek tomu, Ïeboli nútení ÏiÈ v krajinách vzdialen˘chstovky ãi tisícky kilometrov, v srdciachzostala natrvalo ich domovom. Hociboli nútení ÏiÈ naplno v nov˘ch pod-mienkach v dovtedy pre nich cudzomsvete, zdruÏovali sa v krajansk˘ch spol-koch, organizovali podujatia v rodnomjazyku, stretávali sa na bohosluÏbách,vydávali tlaã, rozliãn˘m spôsobomudrÏiavali so svojou rodnou krajinoukontakt cez svojich rodinn˘ch príslu‰-níkov, priateºov a svoj vzÈah k nejvyjadrovali aj mnoh˘mi ver‰ami.

Kniha je rozdelená do siedmichãastí: Ozveny teroru, Osud uteãenca,Spevy o národe a domovine, Mart˘ri

a osobnosti, Zradcom a odrodilcom,

Modlitby za vlasÈ a Epigramy. Ako

uvádza podnadpis sú z rokov 1945 -1988, zozbierané z rozliãn˘ch zbierok,kalendárov, roãeniek, almanachov, sa-mizdatov, ktoré vy‰li väã‰inou v zahra-niãí. Pri kaÏdej básni je uvedené odkiaºbola prevzatá aj keì to nevyluãuje, Ïemohla byÈ uverejnená aj v inej publiká-cií. Kniha má 270 strán, je broÏovanáa na titulnej strane je ãiernobiela foto-grafia typickej slovenskej krajiny pripo-mínajúca obdobie, kedy ju mnohí au-tori opú‰Èali. Je v nej tvorba predov‰et-k˘m exilovej vlny po roku 1945 resp.1948 a my‰lienky slobody, ktor˘mzostali verní poãas celého Ïivota zostá-vajú aktuálne aj dnes. Príhovor zosta-vovateºa Martina Lacka BolesÈ nielenexilová pribliÏuje ãitateºom dôvody exi-lu a podmienky v Àom a oboznamujeaj so slovenskou exilovou literatúrou,z ktorej nie v‰etko doteraz vy‰lo tlaãou.V závere je 25 krátkych medailónovautorov básní. ªudovít Ko‰ík

RECENZIA

13

roãn

ík 3

0●

dec

ember

2020

Exulantské verše (1945 – 1988)

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

1. decembra 1989 vláda âSSRnariadila zru‰iÈ drôtené zátarasy nahraniciach s Rakúskom, ktoré slobod-n˘ svet naz˘val „Ïeleznou oponou“.

2. decembra 1946 sa zaãal pro-ces proti J. Tisovi, A. Machovi a F. ëur-ãanskému pred Národn˘m súdomv Bratislave. âlenmi senátu boli: pred-seda Igor Daxner a ‰iesti prísediaci,v‰etci evanjelického vyznania, aleboateisti. Îalobcami boli ªudovít Rigan,Juraj ·ujan a vojensk˘ prokurátor plu-kovník Anton Ra‰la.

4. decembra 2006 zomrel pá-peÏsk˘ legát, prenasledovan˘ ko-munistick˘m reÏimom, Mons. ViktorTrstensk˘

6. decembra 2006 zomrel dlho-roãn˘ ãlen a funkcionár krajskej po-boãky v Îiline Emil Rafaj.

10. decembra 1947 bol na trestsmrti zastrelením odsúden˘ generál ar-mády SR a veliteº R˘chlej divízie JozefTuranec. Neskôr mu trest zmenili na

30 rokov väzenia. Zomrel vo väzniciv Leopoldove v roku 1957.

14. decembra 1948 vláda roz-hodla presunúÈ 65 000 verejn˘chzamestnancov „do v˘roby“. I‰lo o pr-vú masovú diskrimináciu politicky„nespoºahliv˘ch“ obãanov brutálnymzníÏením ich spoloãenskej pozíciea pracovn˘ch ziskov. Tieto opatreniapokraãovali aj zaãiatkom päÈdesiatychrokov a postihli 75 000 obãanov.

22. decembra 1948 zomrel slo-vensk˘ arcibiskup Karol KmeÈko, sídel-n˘ biskup nitriansky. Jeho nástupcomsa stal Eduard Nécsey.

22. decembra 1949 schváliloPredsedníctvo ÚV KSâ návrh na mo-censk˘ zákrok proti klá‰torom.

27. decembra 1992 zomrel v Bra-tislave b˘val˘ poslanec Slovenskéhosnemu a najbliωí spolupracovník Ka-rola Sidora, komunistick˘m reÏimomprenasledovan˘ Pavol âarnogursk˘.

31. decembra 1992 zanikol ‰tát-

ny útvar âeská a Slovenská federatívnarepublika.

December 1987. Vy‰e 500 000ºudí podpísalo petíciu katolíkov za ná-boÏenskú slobodu. Iniciatíva vy‰laz Moravy, ale najväã‰iu odozvu vyvola-la na Slovensku (vy‰e 300 000 podpi-sov).

December 1955. Podºa odhadunemeckého historika J. G. Hoenschabolo v âesko-Slovensku 230 „náprav-n˘ch zariadení“ (väzníc, pracovn˘chtáborov, uránov˘ch baní a pod.)a v nich 240 000 uväznen˘ch obãa-nov, z ktor˘ch asi 80 percent za poli-tické „zloãiny“.

V rokoch 1948 – 1955 bolo v so-cialistickom âesko-Slovensku materiál-ne zniãen˘ch 27 500 000 kníh, z naj-väã‰ej ãasti to boli publikácie zhabanév klá‰toroch a v in˘ch náboÏensk˘chin‰titúciách a pansk˘ch sídlach. ëal‰iestátisíce vzácnych vydaní boli rozpre-dané zahraniãn˘m antikvariátom.

STALO SA

Mlad˘ ãlovek je iste ãastej‰ie agresívny, ale urãite aj preto, Ïeje e‰te neskúsen˘ a neist˘. âasom v‰ak, vìaka skúsenostiama BoÏej milosti, nachádza tú hranicu, ktorej prekroãenie uÏ nie jeúnosné ani pre neho, ani pre jeho blízkych. Súãasn˘ tlak na ºudía ich bezprecedentná manipulácia spôsobujú, Ïe celkom urãitehranicu únosnosti prekraãujú.

Re‰pektovaÈ vonkaj‰iu moc je iste potrebné a uÏitoãné a ho-cijak˘ poriadok je lep‰í ako anarchia, ale teraj‰í fyzick˘ a psychick˘tlak na ºudí, ich rodiny a spoloãenstvá, uÏ presahuje znesiteºnúmieru. JeÏi‰ iste odporúãal do maximálne moÏnej miery poslu‰-nosÈ autorite a napriek prísnej kritike re‰pektoval aj duchovné au-tority svojej doby. Hovoril o nich ako o t˘ch, ktorí síce dobre ho-voria, ale uÏ podºa toho nekonajú. âo v‰ak, keì na‰e svetské i du-chovné autority uÏ ani dobre nehovoria a nielen cudzia, ale uÏ anivlastná ºudská dôstojnosÈ pre nich niã neznamená?

Pastier má brániť svoje stádoJeÏi‰ nás v Evanjeliu podºa Jána (17, 9) upozorÀuje - na roz-

diel od pápeÏa Franti‰ka - Ïe neprosí za svet, ale za t˘ch, ktor˘chmu jeho Otec dal. Súãasná situácia vo svete je taká, Ïe vrchnostinás priamo Ïiadajú, aby sme svojim blízkym a na nás odkázan˘mubliÏovali a v prvom rade brali ohºad nie na veãné a ºudské, ale naakési núdzové a doãasné ani nie zákony, ale len vyhlá‰ky a vestní-ky. A nበhlavn˘ pastier sa k tomuto v‰etkému pripája a zdá sa, Ïeviac mu záleÏí na konaní a plánoch globálne etablovan˘ch svet-sk˘ch autorít, neÏ na slobode vlastn˘ch trpiacich, zúfal˘ch a po-

maly uÏ dokonale dezorientovan˘ch oveãiek. Máme byÈ prísni,disciplinovaní a dobrovoºne sa obmedzovaÈ.

Akú má v‰ak logiku zatváraÈ prevádzky a podniky, kde saukáÏe pár ºudí za hodinu a mohutné obchodné, finanãné a infor-maãné spoloãnosti fungujú ìalej bez ak˘chkoºvek problémov, do-konca zisky neb˘valo navy‰ujú?

Niet nad sedliacky rozumâlovek má zl˘ pocit, Ïe ak do novembra ’89 platilo heslo

„Proletári v‰etk˘ch krajín, spojte sa“, tak teraz zaãala platiÈ mant-ra „Vírusy v‰etk˘ch krajín, spojte sa!“ Obe tieto heslá fungujúako biãe a kyjaky na t˘ch ºudí, ktorí chcú len to, aby oni a ich ro-diny dôstojne Ïili a hlavne preÏili.

Vírusy iste existujú a spôsobujú choroby, ale nemôÏu byÈ zá-mienkou pre zavádzanie celosvetového policajného ‰tátu a prenekompromisné oddeºovanie poslu‰n˘ch od takzvane neposlu‰-n˘ch a o trestanie, ba aÏ likvidáciu nepohodln˘ch ºudí, ktor˘m uÏpomaly, ale isto, zakazujú sa na nieão aj op˘taÈ.

Je nepochybne uÏitoãné a prikazuje sa modliÈ za na‰ich du-chovn˘ch i svetsk˘ch predstaviteºov, ctiÈ si ich a poslúchaÈ. Ale lenv tom prípade, ak sú ich usmernenia v súlade s BoÏími a svetsk˘mizákonmi a nepáchajú na ºuìoch zloãiny proti ºudskosti.

Re‰pektujeme, Ïe existuje kontrola, ale nemajte ãloveka zavola! Nekopte pre nás aÏ také hlboké jamy, lebo veºmi skoropadnete do nich aj vy sami! To platilo v ãasoch písania Bibliea platí to aj dnes. Vlado Gregor

Kde sa končí hranica trpezlivosti

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

roãn

ík 3

0●

dece

mbe

r 20

20

✞ Vo veku 88 rokov, 12. novembra2020, zomrel Anton TOMÍK z Bratisla-vy, jeden zo zakladajúcich ãlenov na‰ejorganizácie v roku 1990, ãlen poboãkyPV ZPKO Bratislava - mesto. Poslednározlúãka sa konala 18. novembra 2020na Martinskom cintoríne v Bratislave zaúãasti najbliωích ãlenov rodiny. Za PVZPKO sa vzhºadom na obmedzen˘ po-ãet úãastníkov pohrebu zúãastnil lenpredseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda.

✞ Vo veku nedoÏit˘ch 67 rokov,23. novembra 2020, zomrel Marián·UMAN BURDEJ z Bratislavy, ãlenpoboãky PV ZPKO Bratislava - mesto.Posledná rozlúãka sa konala 27. no-vembra 2020 v krematóriu v Bratislave.

✞ Vo veku 88 rokov, 18. novembra2020, zomrel Franti‰ek BOÎA z Barde-jova, ãlen poboãky PV ZPKO v Humen-nom. Posledná rozlúãka sa konala 21.novembra 2020 na mestskom cintorínev Bardejove.

Pozostal˘m vyslovujeme úprimnú sústrasÈ

ROZLÚČILI SME SA

PRIPOMÍNAME SI

V decembri 2020 si pripomínamev˘znamné Ïivotné jubileá t˘chto na-‰ich ãlenov. Spomíname aj na t˘ch,ktorí sa tejto slávnosti nedoÏili.

40 rokov

·tefan Drábek, Nitra 21.12.1980

65 rokov

Ing. Miroslav âatár 5.12.1955Eva Habánková, Trenãín 23.12.1955Ing. L˘gia Machoviãová, Bratislava

16.12.1955

70 rokov

Bc. Vlasta Berková, Trnava 2.12.1950ThMgr. Ignác Juru‰, Dlhá 5.12.1950

75 rokov

Emília Melková, Bratislava 29.12.1945

80 rokov

Ing. Anton Ondrejka, Bratislava 4.12.1940

81 rokov

Jaroslav Bako‰, Nem‰ová 28.12.1939Marta Barto‰ová, Trenãín 27.12.1939

82 rokov

Melánia Straková, Pie‰Èany 25.12.1938Ing. Viliam Zopp, Bratislava 2.12.1938Eva Karnayová, Michalovce 11.12.1938

84 rokov

Helena Stanãíková, Brezno 1.12.1936Mária Gregu‰ová, Nitra 6.12.1936Hedviga Slivková, Ilava 20.12.1936Natália Hockicková, Spi‰ské Podhradie

15.12.1936

86 rokov

·tefan Hrizák, PovaÏská Teplá 25.12.1934Anastázia Kulá‰ová, Bratislava 15.12.1934

88 rokov

Matej Benãík, Komárno 16.12.1932

89 rokov

Gustáv Hrabovec, Doln˘ Kubín24.12.1931

Pavol Kuºa, Levoãa 18.12.1931

90 rokov

Ján Volansk˘, Îilina 25.12.1930

91 rokov

Eva Slimáková, Limbach 22.12.1929MUDr. Mária SlugeÀová, Levoãa

25.12.1929

94 rokov

Valéria Mito‰inková, Bratislava16.12.1926Anna Mazáková, Púchov 17.12.1926

Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

PRISPELI NA ČINNOSŤ

JUDr. Peter BrÀák, Bratislava 50 EURMUDr. Dagmar Pechová, Bratislava

10 EURMária Halexová, Banská Bystrica 10 EURJolana ·vihoríková, Hajská 20 EURViktor ·imonoviã, Levice 80 EURIng. Marián Hromádka, Trnava 20 EURRNDr. Janka Javorová, Bratislava 10 EURIng. Viliam Zopp, Bratislava 10 EURThMgr. Ignác Juru‰, Dlhá 1000 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné poìakovanie

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sympatizanti,

priatelia. Na‰a organizácia dlhodobo zápasís ne‰tandardnou situáciou, keì pripravujeplány svojej ãinnosti bez krytia finanãn˘miprostriedkami. Nedostatok peÀazí nás nútiobrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o pomoc. Vydáva-nie Svedectva nie je ìalej moÏné zabezpeãiÈz prostriedkov ‰tátnej dotácie, preto sa obra-ciame na Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰omokolí potenciálnych sponzorov ná‰ho ãaso-

pisu. Ak nebude vychádzaÈ, akoby sme stra-tili nástroj prezentácie vlastného jestvovania.Azda neprajníci by sa tomu aj pote‰ili. Verí-me v‰ak, Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov,za ktoré sme trpeli, a ktoré hodláme aj na-ìalej chrániÈ a obhajovaÈ. Záujemcovia o po-moc pre na‰e Svedectvo môÏu poslaÈ svojpríspevok na ãíslo úãtu: SK74 3100 00000040 0012 8109 alebo sa kontaktujte natel. ãísle 02-526 381 56.

Darcom úprimne ìakujeme.Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

■ Úradné hodiny v kanceláriiPredsedníctva PV ZPKO v Bratislavena Obchodnej ulici ã. 52 sú v ponde-lok od 9.00 hod. do 12.00 hod.UpozorÀujeme na‰ich ãlenov, Ïe mi-mo úradn˘ch hodín sa telefonickynedovolajú do kancelárie Predsedníc-tva PV ZPKO.

● Malé kníhkupectvo Svojeť v bratislavskej

Liga pasáži ponúka knihy, ktoré inde nekúpite.

Historickú, vlasteneckú literatúru bez politickej ko-

rektnosti, zborníky, kalendáre a časopisy vrátane

Svedectva. Otváracie hodiny v pondelok až štvrtok

sú od 10.00 do 13.00 a od 13.30 do 16.30, vo

štvrtok do 17.30 hod. V piatok od 9.00 do 13.00

a od 13.30 do 14.30 hod. Informácie na 0903

946 718.

Nezabúdame na ná‰ho b˘valého ãle-na a hospodára na‰ej RO PV ZPKO v NitreKarola ·ranka. Pri príleÏitosti ‰iesteho v˘-roãia jeho úmrtia boli sme sa 20. novem-bra pokloniÈ pri jeho hrobe vo VeºkomLapá‰i. Zaspomínali sme na neho, poloÏilikvety na hrob, zapálili svieãky a tichoumodlitbou sme sa rozlúãili: Agáta Fi‰ero-vá, Jana Vere‰ová, Jozef Turãek a pred-sedníãka organizácie AlÏbeta Loudová.

(al)

Šesť rokov bez Karola Šranka

17. NOVEMBER - SLOVOM A OBRAZOM

16

roãník

30

●decem

ber

2020

Na pamätníku pribudli ďalšie menáTohtoročný Deň boja za slobodu a demokraciu síce pozna-

menali opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu, napriek

tomu naša organizácia počas pietnej spomienky odhalila šesť

nových pamätných tabúľ s menami popravených, umučených

a zlikvidovaných na úteku. Mená zlikvidovaných na úteku sa na-

chádzajú na tabuliach v prvom rade a pokračujú na prvej tabuli

v druhom rade po čiaru. Pod ňou sú mená umučených a popra-

vených a na ostatných dvoch tabuliach mená umučených.

Pri vchode do cintorína v bratislavskej Vrakuni je umiestnená tabuºa, ktorá informuje náv‰tevníkov o umiest-není pamätníka obetí komunizmu. ● Nápis na stæpe kríÏa pripomína jeho pôvod.