BI

AT

EC

NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA

5Máj 2007Roãník 15

ODBORN¯BANKOV¯âASOPIS

BI

AT

EC Otvorenie v˘stavy

Slovenské eurové mince v Îiline

Zástupcovia centrálnej bankyMongolska v NBS

DÀa 10. mája 2007 bola v priestoroch ÎilinskejkniÏnice otvorená v˘stava Slovenské eurové min-ce – v˘stava v˘tvarn˘ch návrhov slovensk˘ch stráneurov˘ch mincí, ktorú pripravila Národná bankaSlovenska v rámci informovanosti obyvateºov SRo novej mene. V˘stavu slávnostne otvoril guver-nér Národnej banky Slovenska Ivan ·ramko zaúãasti predsedu Îilinského samosprávneho kra-ja Juraja Blanára, primátora mesta Îilina Ivana Har-mana, zástupcov bánk a ìal‰ích predstaviteºovspoloãenského a kultúrneho Ïivota.

V˘stava je urãená predov‰etk˘m ‰irokej verej-nosti, priãom je koncipovaná tak, aby uspokoji-la aj záujemcov z radov odborníkov – numizma-tikov, historikov a pedagogick˘ch pracovníkov. Pri-bliÏuje najv˘znamnej‰ie udalosti súvisiace sovznikom Európskej únie, predstavuje národnéstrany mincí ãlensk˘ch ‰tátov eurozóny, ale pre-dov‰etk˘m prezentuje 144 nerealizovan˘ch kres-

V dÀoch 23. – 24. apríla 2007 nav‰tívila Národ-nú banku Slovenska delegácia Dozornej radycentrálnej banky Mongolska na ãele s jej predse-dom Tserensonom Ayurzanom. Cieºom náv‰te-

vy bolo získaÈ skúsenosti z oblasti riadenia cen-trálnej banky, vnútorného a vonkaj‰ieho auditu,zo zapojenia Národnej banky Slovenska do me-dzinárodn˘ch aktivít, najmä v rámci Európskejúnie, Európskeho systému centrálnych bánk a me-dzinárodn˘ch finanãn˘ch in‰titúcií. ëal‰ím okru-hom záujmu mongolskej delegácie boli vzÈahycentrálnej banky s parlamentom. Na stretnutís guvernérom NBS Ivanom ·ramkom a vicegu-vernérom NBS Martinom Bartom mongolsk˘chhostí zaujímali aj o otázky súvisiace s kompeten-ciami NBS pri dohºade nad finanãn˘m trhom.

Na záver pobytu na Slovensku sa mongolská de-legácia stretla na pôde NR SR so zástupcami V˘-boru Národnej rady Slovenskej republiky pre fi-nancie, rozpoãet a menu.

bov˘ch návrhov, ktoré súÈaÏili o miesto na sloven-sk˘ch stranách eurov˘ch mincí, a tri víÈazné ná-vrhy slovensk˘ch strán eurov˘ch mincí. Vystave-né sú aj detské návrhy na eurové mince, ktoré zví-Èazili v súÈaÏiach na základn˘ch ‰kolách. ëal‰iu ãasÈv˘stavy tvoria národné strany eurov˘ch mincív‰etk˘ch trinástich krajín eurozóny, San Marina,Monaka a Vatikánu. SúãasÈou v˘stavy sú aj ná-vrhy na eurové mince ‰tátov pripravujúcich sa navstup do eurozóny – Estónska, Litvy, Loty‰ska, Mal-ty a Cypru.

V˘stava je putovná, doteraz bola in‰talovanáv Bratislave, Kremnici, Banskej Bystrici, Trnave, Ko-‰iciach a Pre‰ove. Pripravuje sa jej in‰talácia v Nit-re, Trenãíne, Zvolene a ìal‰ích regiónoch Slo-venska. V priebehu minulého a tohto roka junav‰tívilo niekoºko tisíc náv‰tevníkov.

V˘stava Slovenské eurové mince bude sprís-tupnená verejnosti do 25. júna 2007 v priesto-roch Îilinskej kniÏnice (Bernolákova 47, Îilina),v pracovn˘ch dÀoch od 7.00 h do 18.00 h a v so-botu od 9.00 h do 13.00 h.

Foto: Pavel Kochan

BI

AT

EC

N A A K T U Á L N U T É M U

Generálny zákon o zavedení eura . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 2

(JUDr. ·tefan Hrãka)

Stresové testovanie rizika poklesu cien nehnuteºností

v slovenskom bankovom sektore . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 3

(Viktor Lintner, ·tefan Rychtárik)

Energetika a otázky v˘voja cien energií na Slovensku

v posledn˘ch rokoch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 7

(Ing. MikulበCár, PhD.)

D O H Ľ A D N A D F I N A N Č N Ý M T R H O M

Kontrolné a regulaãné in‰titúcie dohliadajúce

na finanãn˘ trh v Európe, 1. ãasÈ. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 11

(Ing. Adriana Chovanová, PhD.)

P O I S Ť O V N Í C T V O

Poistné krytie prírodn˘ch katastrof . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 16

(prof. Ing. Anna Majtánová, PhD., Ing. Peter Marko)

BankopoisÈovníctvo je úãinn˘, efektívny a vzájomne

v˘hodn˘ vzÈah banky a poisÈovne . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20

(Ing. Anton Korau‰, PhD.)

N Á R O D O H O S P O D Á R S K E O T Á Z K Y

ZníÏenie sadzby dane z pridanej hodnoty

a spotrebn˘ch daní a ich vplyv na tvorbu cien . . . . . . . . . . . . . . . 24

(Doc. Ing. Ivan Figura, CSc.)

P A M Ä T N É M I N C E

KomárÀanská pevnosÈ na pamätnej striebornej minci . . . . . . . . . 29

(Ing. Dagmar Flaché)

Z O Z A H R A N I Č I A

Prechod Slovinska na euro – jasn˘ úspech. . . . . . . . . . . . . . . . . . 30

I N F O R M Á C I E

Z rokovania Bankovej rady NBS . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

Tlaãové správy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 31

O B S A H

BIATECOdborn˘ bankov˘ ãasopisMáj 2007

Vydavateº:Národná banka Slovenska

Redakãná rada:Ing. Ivan ·ramko (predseda)prof. Ing. Irena Hlavatá, CSc.Ing. ·tefan Králikdoc. Ing. Jozef Makúch, PhD.doc. Ing. Anna Pilková, CSc. MBAIng. Monika Siegelová

Redakcia:Ing. Alica Polónyiovátel.: 02/5787 2153alica.polonyiova@nbs.skPhDr. Dagmar Kri‰tofiãovátel.: 02/5787 2150dagmar.kristoficova@nbs.skAdresa redakcie:NBS, redakcia BIATECImricha Karva‰a1, 813 25 Bratislavafax: 02/5787 1128Objednávky na inzerciu prijíma redakcia:tel.: 02/5787 2153e-mail: biatec@nbs.sk

Poãet vydaní: 12-krát do rokaCena v˘tlaãku pre predplatiteºov: 21 SkRoãné predplatné: 252 SkPo‰tovné hradí predplatiteº.Voºn˘ predaj: predajné miesta Vydavateºstva ELITA v Bratislave: Klincová 35,Blagoevova 14 – 16, Dolnozemská cesta 1/ACena v˘tlaãku vo voºnom predaji: 35 Sk

Objednávky na predplatné v SR a do zahraniãia, reklamácie, distribúcia:VERSUS, a. s., Expediãné stredisko,Pribinova 21, 819 46 Bratislavatel.: 02/5728 0368, fax: 02/5728 0148e-mail: expedicia@versusprint.skTermín odovzdania rukopisov: 10. 5. 2007Dátum vydania: 21. 5. 2007Registraãné ãíslo: MK SR 698/92ISSN 1335 - 0900

Grafická úprava: Bedrich SchreiberTypo & lito: AppleStudio, BratislavaTlaã: TlaãiareÀ DÓ·A, s. r.o., Bratislava

Anglick˘ preklad vybran˘ch ãlánkov je na internetovej stránke Národnej bankySlovenska: http://www.nbs.sk

V‰etky práva sú vyhradené. Akékoºvekreprodukcie tohto ãasopisu alebo jeho ãasti a iné publikovanie vrátane jeho elektronickejformy nie sú povolené bez predchádzajúcehopísomného súhlasu vydavateºa.

1roãník 15, 5/2007

BI

AT

EC Generálny zákon o zavedení eura

JUDr. ·tefan Hrãka, Národná banka Slovenska

Legislatívne prípravy na prechod Slovenska zoslovenskej meny na spoloãnú európsku menueuro pokroãili do ìal‰ej etapy. DÀa 10. mája2007 bol zverejnen˘ a predloÏen˘ na medzirezort-né pripomienkové konanie návrh zákona o zave-dení meny euro v Slovenskej republike a o zme-ne a doplnení niektor˘ch zákonov. Cieºom toh-to zákona, skrátene oznaãovaného ako generálnyzákon o zavedení eura na Slovensku, je vytvoriÈv‰eobecné (generálne) právne predpoklady v SRna bezproblémové a úspe‰né zavedenie euraa zaãlenenie SR do eurozóny. Generálnym záko-nom sa majú splniÈ právne kritériá Európskej úniena zavedenie eura (teda dosiahnuÈ tzv. právnukonvergenciu) a zároveÀ na vnútro‰tátnej úrov-ni legislatívne upraviÈ kºúãové záleÏitosti, ktoré sú-visia s prechodom na euro.

Pripravovan˘ generálny zákon upravuje pre-dov‰etk˘m záleÏitosti súvisiace s hotovostn˘mpeÀaÏn˘m obehom vrátane doãasného duálne-ho hotovostného peÀaÏného obehu a tieÏ postuppri v˘menách slovensk˘ch bankoviek a mincí zaeurá. Návrh zákona rie‰i aj postup pri bezhoto-vostn˘ch peÀaÏn˘ch operáciách a platobnomstyku vrátane postupu pri premene bankov˘chvkladov zo slovensk˘ch korún na eurá, ako ajpostup pri premene ostatn˘ch majetkov˘ch hod-nôt a peÀaÏn˘ch súm zo slovensk˘ch korún naeurá, a to pri re‰pektovaní princípu kontinuityprávnych vzÈahov a princípu cenovej neutrality priprechode na euro. Osobitne zloÏitá je najmä pro-blematika premeny menovit˘ch hodnôt cenn˘chpapierov, ktoré tvoria emisie cenn˘ch papierov,ako aj premeny menovit˘ch hodnôt základnéhoimania, podielov na základnom imaní a vkladovdo základného imania obchodn˘ch spoloãností,druÏstiev a niektor˘ch in˘ch právnick˘ch osôb,keìÏe ide o zloÏené majetkové hodnoty, kdeemisia cenn˘ch papierov je tvorená jednotliv˘micenn˘mi papiermi, respektíve základné imanieje tvorené podielmi na tomto imaní a vkladmi dotohto imania. Predpokladá sa, Ïe pri tak˘chtozloÏen˘ch majetkov˘ch hodnotách sa pouÏijemetóda premeny zdola nahor, pri ktorej sa zo slo-vensk˘ch korún na eurá premenia najskôr jednot-livé cenné papiere z príslu‰nej emisie a ich súãetbude tvoriÈ príslu‰nú emisiu cenn˘ch papierov, res-pektíve najskôr sa premenia podiely na príslu‰nomimaní a vklady do príslu‰ného imania a ich súãetbude tvoriÈ príslu‰né základné imanie. PouÏitie me-tódy zdola nahor je totiÏ v záujme ão najdôsled-nej‰ieho re‰pektovania vlastníckeho práva maji-teºov cenn˘ch papierov, respektíve majiteºov po-dielov na základom imaní.

SúãasÈou návrhu zákona sú tieÏ ustanoveniao duálnom zobrazovaní cien, platieb a in˘ch fi-nanãn˘ch a majetkov˘ch hodnôt zároveÀ v slo-vensk˘ch korunách a v eurách, a to podºa urãe-ného konverzného kurzu. Obdobie duálneho zo-

brazovania sa podºa pripravovaného zákona zaã-ne 30 kalendárnych dní po urãení konverznéhokurzu a skonãí sa jeden rok po zavedení eura naSlovensku. Celková navrhnutá dæÏka obdobia du-álneho zobrazovania teda bude pribliÏne jedena pol roka, z toho pribliÏne pol roka pred zave-dením eura v SR a jeden rok po jeho zavedení.

Návrh zákona obsahuje aj cel˘ rad ìal‰ích usta-novení, napríklad úpravu záleÏitostí súvisiacich sozákladnou úrokovou sadzbou a s in˘mi referenã-n˘mi úrokov˘mi sadzbami, kurzami a finanãn˘-mi indexmi, ale aj úpravu o dohºade a kontrolenad dodrÏiavaním pravidiel a povinností pri prí-prave na prechod a pri prechode zo slovenskejmeny na euro. Podºa navrhovanej úpravy tentodohºad a kontrolu budú v rámci svojej vecnejpôsobnosti vykonávaÈ Národná banka Slovenska,Slovenská obchodná in‰pekcia, obce a ìal‰ie or-gány dohºadu podºa osobitn˘ch predpisov.

Pripravovan˘ generálny zákon zároveÀ obsahu-je aj súvisiace novely celého radu ìal‰ích záko-nov, priãom najväã‰ie úpravy ãakajú zákon o Ná-rodnej banke Slovenska. Novelou tohto zákonasa predov‰etk˘m musí od zavedenia eura v SR pre-niesÈ z NBS na Európsku centrálnu banku v˘luã-ná právomoc urãovaÈ menovú politiku a nástro-je menovej politiky a v˘luãná právomoc schvaºo-vaÈ a povoºovaÈ vydávanie bankoviek a mincí,ale tieÏ z NBS na príslu‰né in‰titúcie Európskej únieprejde v˘luãná právomoc urãovaÈ kurzovú poli-tiku. Pripravovan˘m generálnym zákonom sa v‰akmá novelizovaÈ napríklad aj Obchodn˘ zákon-ník, zákon o cenn˘ch papieroch a investiãn˘ch sluÏ-bách, zákon o kolektívnom investovaní, zákono starobnom dôchodkovom sporení, zákon o do-plnkovom dôchodkovom sporení, zákon o ban-kách, zákon o platobnom styku, Devízov˘ zákona viaceré ìal‰ie zákony vo finanãnej oblasti.

Generálny zákon by mal nadobudnúÈ úãinnosÈ1. januára 2008 s t˘m, Ïe niektoré jeho ustano-venia sa budú uplatÀovaÈ po stanovení konverz-ného kurzu, ktoré sa predpokladá pribliÏne v po-lovici roka 2008. Kºúãové ustanovenia budú úãin-né odo dÀa zavedenia eura, ktoré SR plánuje na1. januára 2009. Konkrétny konverzn˘ kurz preprechod zo slovenskej meny na menu euro a kon-krétny dátum zavedenia eura na Slovensku v‰akurãuje Rada Európskej únie.

Pred návrhom generálneho zákona je e‰te ná-roãn˘ legislatívny proces. Okrem pripomienkov˘chkonaní – ãi uÏ medzirezortného alebo s in‰titú-ciami EÚ – bude návrh zákona e‰te prerokúvaÈBanková rada NBS, vedenie Ministerstva financiíSR, Legislatívna rada vlády SR, vláda SR a Národ-ná rada SR a o jeho podpise rozhodne prezidentSR. Ukonãenie celého schvaºovacieho procesuk návrhu zákona o zavedení meny euro v Sloven-skej republike sa predpokladá na jeseÀ tohtoroku.

2 roãník 15, 5/2007

N A A K T U Á L N U T É M U

N A A K T U Á L N U T É M U

3roãník 15, 5/2007

BI

AT

ECStresové testovanie rizika poklesu

cien nehnuteºností v slovenskombankovom sektore

Viktor Lintner, ·tefan RychtárikNárodná banka Slovenska

Slovensk˘ bankov˘ sektor je s trhom nehnuteº-ností v súãasnosti prepojen˘ viacer˘mi priamymia nepriamymi kanálmi. Priamy kanál je spojen˘s vyuÏívaním nehnuteºností ako zabezpeãeniaúverov. To je prípad väã‰iny úverov domácnos-tiam, ale aj mnoh˘ch investiãn˘ch úverov podni-kom ãi priamo developérskych projektov. Pri úve-roch, kde je identifikované znehodnotenie, jebanka povinná vytvoriÈ opravné poloÏky, ktoré zá-visia najmä od v˘‰ky expozície a zabezpeãenia. Pripoklese hodnoty zabezpeãenia stúpajú nákladyna tvorbu opravn˘ch poloÏiek, ão sa prejaví na zis-ku banky. V prípade, Ïe by banke vznikla strata,hodnota vlastn˘ch zdrojov by poklesla, ão by ne-priaznivo ovplyvnilo hodnotu ukazovateºa pri-meranosti vlastn˘ch zdrojov.

Nepriamym kanálom je vplyv cien nehnuteºnos-tí na kreditné riziko. T˘ka sa to predov‰etk˘m de-velopérskych projektov, kde cena nehnuteºnos-tí (v tomto prípade cena prenájmu) negatívneovplyvní kapacitu developéra generovaÈ dostatoã-n˘ cash-flow na splácanie bankového úveru.V tomto prípade by strata banky bola spôsobe-ná kombináciou znehodnotenia úveru a pokle-su hodnoty zabezbeãenia. V tomto ãlánku sa bu-deme venovaÈ len dopadom prostredníctvompriameho kanálu, teda dodatoãnou tvorbouopravn˘ch poloÏiek. V budúcnosti je v‰ak prav-depodobné, Ïe na platforme súãasného testuvznikne jeho komplexnej‰ia verzia zohºadÀujúcaaj stresové zmeny v mierach prechodov medzi kre-ditn˘mi kategóriami.

Predmetom stresového testovania boli osobit-ne úvery domácnostiam a osobitne úvery podni-kom, ão okrem iného umoÏÀuje zohºadniÈ roz-dielnu volatilitu cien nehnuteºností na b˘vaniea nehnuteºností s komerãn˘m vyuÏitím. V prvomprípade teda ide úvery poskytnuté domácnostiamzaloÏené nehnuteºnosÈou na b˘vanie, kde väã‰i-nu tvorili práve hypotekárne úvery. V druhom prí-pade ide o investiãné úvery zaloÏené nehnuteº-nosÈou s komerãn˘m vyuÏitím, teda napríkladv˘robnou halou ãi inou budovou slúÏiacou na pod-

nikateºské úãely, alebo budovou, ktorú staviadevelopér na prenájom.

Test bol realizovan˘ v dvoch variantoch zodpo-vedajúcich dvom hodnotám poklesu cien nehnu-teºností na úrovni 30 % a 50 %.

ÚVERY DOMÁCNOSTIAM (ZABEZPEâENÉNEHNUTEªNOSËAMI NA B¯VANIE)

Základn˘m vstupom testu bola zostatková hod-nota úverov poskytnut˘ch bankami v danom me-siaci t (PV tL). Táto hodnota bola urãená ako roz-diel pôvodnej v˘‰ky úveru a sumy splátok odjeho poskytnutia. Podobne bolo potrebné urãiÈaktuálnu hodnotu príslu‰ného zabezpeãenia voforme nehnuteºnosti (PV tC), k úveru z mesiaca t.I‰lo o pôvodnú hodnotu nehnuteºnosti uprave-nú v závislosti od v˘voja cien nehnuteºností.1

Ak napríklad banka v roku 2002 poskytla úvervo v˘‰ke 700 tis. Sk a zabezpeãila ho nehnuteº-nosÈou ocenenou na 1 mil. Sk, (dosiahla loan-to-value ratio 70 %) dnes uÏ situácia vyzerá celkominak, keìÏe ãasÈ úveru bola splatená (napr. 100 tis.Sk), zatiaº ão hodnota zabezpeãenia v priemerevzrástla o 23 %, teda na 1,23 mil. Sk. Aktuálnypodiel v˘‰ky úveru k hodnote zabezpeãenia (loan-to-value ratio, ìalej len „LTV“) klesol na 49 %.Situácia sa teda vyvinula v prospech banky, mie-ra zabezpeãenia sa zv˘‰ila. Vìaka takejto kalku-lácii bolo moÏné rozdeliÈ portfólio kaÏdej bankypodºa pomeru expozície a zabezpeãenia (LTV), ãoje základn˘m parametrom pre stresové testova-nie poklesu cien nehnuteºností.

V ìal‰om kroku bolo preto moÏné aplikovaÈ ‰okcien nehnuteºností s a získaÈ t˘m hodnotu zabez-peãenia pre úvery poskytnuté v jednotliv˘ch me-siacoch t ((s)PV

tC). Mohli sme teda sledovaÈ, ako

sa zmení LTV v jednotliv˘ch ãastiach portfólia. Jezrejmé, Ïe úvery poskytnuté v minul˘ch rokochboli vìaka poklesu expozície a rastu zabezpeãe-nia v ãase men‰ím zdrojom obavy ako nové úve-ry, kde sa hodnota LTV blíÏila k 100 %, prípad-ne bola e‰te vy‰‰ia.

Samotn˘ pokles hodnoty zabezpeãenia pod

Podºa údajov Národnej asociácie realitn˘ch agentúr vzrástla od roku 2002 priemerná cenaobytn˘ch nehnuteºností na Slovensku o 72 %. KeìÏe ide o jedno z aktív s najr˘chlej‰ierastúcou cenou, investujú doÀ domácnosti aj firmy, ãasÈ t˘chto investícií financujú bankyprostredníctvom úverov. Zmeny cien nehnuteºností, v pozitívnom i v negatívnom v˘zname,preto ovplyvÀujú aj bankov˘ sektor. V tomto ãlánku sa budeme zaoberaÈ scenárompoklesu cien nehnuteºností.

1 Index v˘voja cien nehnuteºností bolvypoãítan˘ na základe údajovNárodnej asociácie realitn˘chkancelárií Slovenska (NARKS).

BI

AT

EC N A A K T U Á L N U T É M U

4 roãník 15, 5/2007

hodnotu expozície v‰ak nepredstavuje pre ban-ku bezprostredn˘ problém, pokiaº sa úver ‰tan-dardne spláca. Pre v˘poãet straty plynúcej z do-datoãnej tvorby opravn˘ch poloÏiek bolo potreb-né pouÏiÈ informáciu o kvalite portfólia danejbanky. Boli preto vypoãítané dva ukazovatele,ktoré boli predpokladom na dodatoãnú tvorbuopravn˘ch poloÏiek. Prv˘m bol podiel zlyhan˘chúverov (NPL) na celkov˘ch úveroch (TL), kde saurobil predpoklad potreby pokrytia celej nezabez-peãenej ãasti expozície opravn˘mi poloÏkami.Druh˘m ukazovateºom bol podiel úverov so zní-Ïenou hodnotu (IL) na celkov˘ch úveroch (TL),kde sa urobil predpoklad 10-percentného krytianezabezpeãenej ãasti. Objemy zlyhan˘ch aj zne-hodnoten˘ch úverov boli vo v˘poãte upravenéo odhadnut˘ nárast t˘chto úverov poãas jedné-ho roka (na základe historick˘ch údajov). Pomo-cou t˘chto predpokladov bolo moÏné urãiÈ nákla-dy na dodatoãnú tvorbu opravn˘ch poloÏiek sa-mostatne pre kaÏdú skupinu úverov poskytnutúv mesiaci t, pre ktorú je hodnota zabezpeãeniapred alebo po aplikovaní stresového scenára niÏ-‰ia ako aktuálna zostatková hodnota úveru:

Celkové náklady na dodatoãnú tvorbu oprav-n˘ch poloÏiek boli sumou nákladov pripadajúcichna úvery poskytnuté v danom mesiaci t. Tieto ná-klady, predstavujúce stratu banky z poklesu ciennehnuteºností, boli následne odrátané od hodno-ty vlastn˘ch zdrojov banky, aby bolo moÏné ur-ãiÈ dopad na primeranosÈ vlastn˘ch zdrojov prí-slu‰nej in‰titúcie.

V˘hodou tohto stresového testovania je moÏ-nosÈ pracovaÈ s rôznymi predpokladmi o ãasovomv˘voji trendov z hºadiska LTV, v˘voja cien ne-hnuteºností, mier zlyhania atì. vìaka rozdeleniuportfólia úverov podºa doby poskytnutia úveru.Na druhej strane, hlavná nev˘hoda stresového tes-tovania vypl˘va z agregácie úverov, priãom sapredpokladá, Ïe v‰etky úvery poskytnuté v danommesiaci majú rovnaké LTV. Neberie sa pritom doúvahy, Ïe ãasÈ úverov môÏe maÈ hodnotu LTV vy‰-‰iu ako 100 %. Pri zlyhan˘ch alebo znehodno-ten˘ch úveroch s LTV viac ako 100 % totiÏ ak˘-koºvek pokles cien nehnuteºností spôsobuje po-trebu dodatoãnej tvorby opravn˘ch poloÏiek.ZároveÀ treba zohºadniÈ zjednodu‰ené predpo-klady lineárneho rastu priemerného LTV, ako ajv˘poãtu v˘‰ky opravn˘ch poloÏiek.

ÚVERY PODNIKOM (ZABEZPEâENÉNEHNUTEªNOSËAMI S KOMERâN¯MVYUÎITÍM)

V˘stupnou veliãinou pri tomto teste je oãaká-vaná strata v horizonte jedného roka, ktorá byvznikla banke jednak následkom pádu cien ne-hnuteºností, ale tieÏ prechodom niektor˘ch úve-rov portfólia do rizikovej‰ích kreditn˘ch kategó-rií. Dátovú základÀu testu tvorí Register banko-v˘ch úverov a záruk (RBUZ). V‰etky banky

participujúce na registri (19 bánk) zaznamenáva-jú do tohto registra údaje o v‰etk˘ch úveroch po-skytnut˘ch podnikom k aktuálnemu dÀu. PrekaÏd˘ úver je známa jeho aktuálna zostatkováhodnota, hodnota zabezpeãenia a kreditná ka-tegória (rozli‰ovali sa 3 kategórie – ‰tandardn˘,zo zníÏenou hodnotou (okrem zlyhan˘ch), zlyha-n˘). Samotn˘ v˘poãet straty v dôsledku poklesucien nehnuteºností sa realizuje podºa schémy opí-sanej v nasledujúcej ãasti.

V prvom kroku sa pre danú banku z historic-k˘ch dát vypoãíta matica prechodu , kdepij je pravdepodobnosÈ prechodu úveru z kate-górie i do kategórie j v priebehu jedného roka.Tieto matice sú ìalej upravené nasledujúcim spô-sobom: prvkom pij, i>j sa priradí hodnota nula(neuvaÏuje sa s prechodmi z viac rizikovej kate-górie do menej rizikovej) a o ich pôvodnú hod-notu sa zväã‰ia prvky pii. Na základe takto získa-n˘ch prechodov˘ch matíc sa pre danú bankua jej i-tú kategóriu úverov vyberie náhodne pij per-cent úverov, ktoré budú o rok uÏ v kategórii j. Tak-to sa získa jeden budúci moÏn˘ obraz portfóliaúverov banky z hºadiska ich rozãlenenia do kre-ditn˘ch kategórií. Na základe skutoãného aj simu-lovaného budúceho stavu portfólia je moÏné vy-poãítaÈ objem opravn˘ch poloÏiek v jednom aj dru-hom prípade. Pritom sa predpokladá, Ïe bankyvytvárajú opravné poloÏky vo v˘‰ke ci-percentz nezabezpeãenej ãasti úveru (t. j. rozdielu me-dzi zostatkovou cenou úveru a veºkosÈou zabez-peãenia v prípade, Ïe je tento rozdiel kladn˘), kdeci sa berie ako priemerná hodnota podielu oprav-n˘ch poloÏiek k hodnote nezabezpeãenej ãastiúveru v kategórii i. Pre objem opravn˘ch poloÏiek(LLP n) pred a po aplikácii stresového scenára((s)LLP

n) potom platia nasledujúce vzÈahy:

kde PV nL je hodnota nesplatenej ãasti úveru, PVnC

je hodnota kolaterálu, n reprezentuje index úve-ru a (s)PV

nC je nová hodnota zabezpeãenia zod-

povedajúca s-percentnému poklesu cien nehnu-teºností, pre ktorú platí:

Následne sa pre kaÏd˘ úver danej banky vypo-ãíta strata, ktorá je dôsledkom dotvárania oprav-n˘ch poloÏiek z titulu stresového scenára

Sãítaním t˘chto ãiastkov˘ch strát za v‰etky úve-ry príslu‰nej banky dostaneme celkovú v˘slednústratu zapríãinenú poklesom cien zabezpeãujúcichnehnuteºností:

V˘poãet sa realizuje pomocou simulácie Mon-te Carlo. Uveden˘ postup sa zopakuje tisíckrát,ão vedie k 1 000 rôznym hodnotám straty. Na zá-ver sa pre kaÏdú banku urãí priemer strát z jed-

L

NPLTL

ILTL

t = −⎛⎝⎞⎠0 1.

min( , ) min( , )( )PV PV PV PVL

tCt

Lt

s Ct−( )

LLP c PV PVn

i Ln

Cn= −{ }max , ,0

( ) ( )max , ,s

ni L

ns C

nLLP c PV PV= −{ }0

( ) ( ) .s Cn

CnPV s PV= −1

L LLP LLPn

sn n= −( ) .

L Ln

n

N

==

∑ .1

pij i j{ } =, 1

3

notliv˘ch simulácií a jej dopad na hodnotu uka-zovateºa primeranosti vlastn˘ch zdrojov.

Silnou stránkou tohto scenára je, Ïe pracujeprakticky s kompletnou databázou podnikov˘chúverov a ich zaradením do kreditn˘ch kategórií(znalosÈ prechodov˘ch matíc). Na druhej stranev‰ak treba povedaÈ, Ïe spôsob, ak˘m sa uvaÏujeo tvorbe opravn˘ch poloÏiek je extrémne zjedno-du‰en˘. ëal‰ím miernym nedostatkom je, Ïe zo-statkové hodnoty v registri úverov celkom nezod-povedajú skutoãn˘m zostatkov˘m hodnotámt˘chto úverov v bilancii (agregátna zostatkováhodnota úverov podnikom podºa RBUZ-u bolak júnu 2006 pribliÏne 421 mld. Sk, k˘m v bilan-cii tej istej skupine úverov zodpovedala hodnotalen 385 mld. Sk). Z toho potom vypl˘va, Ïe po-treba tvorby opravn˘ch poloÏiek v stresovom tes-te je ãiastoãne nadhodnotená. Otázne je tieÏ,nakoºko ocenenie nehnuteºností v registri zodpo-vedá skutoãn˘m trhov˘m cenám. Posledn˘m, noo to závaÏnej‰ím nedostatkom je, Ïe pri skúma-ní dopadov spôsoben˘ch poklesom cien nehnu-teºností by bolo Ïiaduce zohºadniÈ aj kreditné ri-ziko developérov, plynúce z takejto udalosti. Po-diely opravn˘ch poloÏiek k nezabezpeãenej ãastiúveru boli vypoãítané z údajov za cel˘ sektor a súteda spoloãné pre v‰etky banky zahrnuté v teste.Ich hodnoty sú c1 = 0 %, c2 = 10 % a c3 = 100 %.

V¯SLEDKYDosiahnuté v˘sledky sú pomerne jednoznaãné

a poukazujú na nízky stupeÀ rizika spojen˘ so stre-sov˘m scenárom. Aj pri skutoãne extrémnompredpoklade o poloviãnom páde cien nebol aniv jednej banke identifikovan˘ váÏny problém.Dokumentuje to aj graf rozloÏenia poklesu pri-meranosti vlastn˘ch zdrojov v sektore, z ktoréhoje zrejmé, Ïe väã‰ina bánk sa nachádza v dvochnajniωích pásmach poklesu neprevy‰ujúcich 0,2 % (graf 1).

Dopad stresového testovania pri úveroch do-mácnostiam bol e‰te menej v˘znamn˘ ako pri úve-roch podnikom. Pri 30-percentnom poklese mô-Ïeme sotva hovoriÈ o dopade a ani pri poloviã-

nom poklese cien vo väã‰ine bánk neklesla pri-meranosÈ vlastn˘ch zdrojov o viac ako 1 percen-tuálny bod (graf 2).

Uvedené v˘sledky v‰ak treba povaÏovaÈ za in-dikatívne a posudzovaÈ v kontexte v‰etk˘ch pred-pokladov a nedostatkov uveden˘ch v predchádza-júcich ãastiach. Sú predov‰etk˘m dva dôvody po-merne slabého dopadu poklesu cien nehnuteºnostína slovensk˘ bankov˘ sektor.

Prv˘m je relatívne konzervatívna politika bánkpri stanovovaní pomeru v˘‰ky úveru a hodnotyzabezpeãenia (LTV), najmä pri star‰ích úveroch (ta-buºka 1). Takto stanoven˘ pomer vytvoril dosta-toãn˘ ochrann˘ vankú‰, aby pokles cien nehnu-teºností nemal negatívny vplyv na banku. Ajz toho dôvodu by star‰ie úvery pokles cien nehnu-teºností takmer neovplyvnil.

Podºa v˘sledkov dotazníka o v˘voji na trhu úve-rov sa v‰ak priemerné LTV postupne zvy‰uje a voviacer˘ch bankách je dnes moÏné dostaÈ úver, kto-rého v˘‰ka prekraãuje hodnotu zabezpeãenia (t.j. LTV je vy‰‰ie ako 100 %). Je teda celkom prav-depodobné, Ïe postupom ãasu bude na cenynehnuteºností citlivá ãoraz väã‰ia ãasÈ úverov˘chportfólií v slovensk˘ch bankách.

Druh˘m dôvodom je dynamick˘ rast cien ne-hnuteºností, ktor˘ kontinuálne zvy‰uje hodnotuzabezpeãení bankov˘ch úverov (graf 3). Streso-v˘ test síce v˘razne zniÏoval aktuálne ceny nehnu-teºností, ale ich vysok˘ rast v posledn˘ch rokochvytvoril dostatoãné krytie najmä star‰ích úverov.Je logické domnievaÈ sa, Ïe práve predpokladpokraãovania takéhoto trendu motivuje banky

N A A K T U Á L N U T É M U

5roãník 15, 5/2007

BI

AT

EC

Graf 2 Dopad poklesu cien nehnuteºností na b˘vanieGraf 1 Dopad poklesu cien komerãn˘ch nehnuteºností

Zdroj: Register bankov˘ch úverov a záruk, vlastné v˘poãty.Poznámka: Na vodorovnej osi sú intervaly poklesu hodnoty primeranosti vlastn˘chzdrojov, na zvislej osi sú poãty bánk spadajúcich do príslu‰ného intervalu.

Zdroj: NBS.

50 %30 %

10

9

8

7

6

5

4

3

2

1

00 aÏ 0,1 0,1 aÏ 0,2 0,2 aÏ 0,3 0,3 aÏ 0,4 0,4 aÏ 0,5 0,5 aÏ 1,0 1,0 a viac

50 %30 %

12

10

8

6

4

2

00 aÏ 0,2 0,2 aÏ 0,4 0,4 aÏ 0,6 0,6 aÏ 0,8 0,8 aÏ 1,0 1,0 a viac

Tabuºka 1 Pomer v˘‰ky úveru a hodnoty zabezpeãenia v roku 2004

PPoommeerr vv˘̆‰‰kkyy úúvveerruu ÚÚvveerryy ppoosskkyyttnnuuttéé ÚÚvveerryy ppoosskkyyttnnuuttééaa hhooddnnoottyy zzaabbeezzppeeããeenniiaa vv 11.. ppoollrrookkuu 22000044 22.. ppoollrrookkuu 22000044

Priemer 60,36 % 66,24 %

Medián 61,16 % 63,19 %

Priemer váÏen˘ objemom 48,65 % 54,98 %

Zdroj: Register hypotekárnych úverov.

BI

AT

EC N A A K T U Á L N U T É M U

6 roãník 15, 5/2007

k poskytovaniu úverov, pri ktor˘ch je hodnota za-bezpeãenia niωia ako v˘‰ka úveru. Za normálnychokolností sa tento pomer za niekoºko mesiacovzmení v prospech zabezpeãenia a riziko, ktorébanka podstupuje, bude v ãase klesaÈ.

Oba dôvody relatívne nízkeho dopadu stredo-vého testu na slovensk˘ bankov˘ sektor sú záro-

veÀ hlavn˘mi rizikov˘mi faktormi do budúcnos-ti. Predpoklad ìal‰ieho rastu cien nehnuteºnos-tí, ktor˘ by viedol banky k poskytovaniu úverovs relatívne niωou hodnotou zabezpeãenia vo for-me nehnuteºností, v˘razne zvy‰uje citlivosÈ sloven-sk˘ch bánk na prípadn˘ nepriazniv˘ v˘voj na trhunehnuteºností.

SPRÁVA O V¯SLEDKOCH ANAL¯ZYSLOVENSKÉHO FINANâNÉHO SEKTORAZA ROK 2006

Správa za rok 2006 nadväzuje na správu o v˘-sledkoch anal˘zy slovenského finanãného sekto-ra za prv˘ polrok 2006. Cieºom anal˘zy je opí-saÈ a zhodnotiÈ v˘voj vo finanãnom sektore, s oso-bitn˘m dôrazom na hodnotenie rizík, ktorémusú vystavené subjekty finanãného sektora.

Anal˘za je rozdelená do dvoch ãastí. Prvá ãasÈsa venuje samotnej anal˘ze finanãného sektora,podrobne analyzuje jednotlivé segmenty finanã-ného trhu. V druhej ãasti sú spracované ‰peci-fické témy zasluhujúce si osobitnú pozornosÈ.Obe ãasti predkladanej anal˘zy vychádzajú z via-cer˘ch informaãn˘ch zdrojov. Finanãné infor-mácie o jednotliv˘ch in‰titúciách sú v prvomrade ãerpané z informaãného systému bankové-ho dohºadu MIM, systému STATUS a z podkla-dov spracovan˘ch jednotliv˘mi odbormi útvarudohºadu nad finanãn˘m trhom NBS. Doplnkov˘mzdrojom boli údaje zo ·tatistického úradu SR, Eu-rostatu, Európskej centrálnej banky a in˘ch ex-tern˘ch zdrojov a komerãn˘ch informaãn˘chsystémov.

Logická ‰truktúra, definície pojmov a celkov˘charakter anal˘zy je in‰pirovan˘ anal˘zami viace-r˘ch centrálnych bánk ãlensk˘ch ‰tátov Európskejúnie a anal˘zami Európskej centrálnej banky.

SPRÁVA O âINNOSTI ÚTVARU DOHªADUNAD FINANâN¯M TRHOM NBS ZA ROK2006

Správa je rozdelená do piatich ãastí. V prvej ãas-ti sa zaoberá normotvornou ãinnosÈou dohºadunad finanãn˘m trhom, ako aj zmenami v legisla-tíve t˘kajúcej sa finanãného sektora. V druhej ãas-ti je opísaná povoºovacia ãinnosÈ dohºadu nad fi-nanãn˘m trhom. V roku 2006 bolo vydan˘ch 8 029 rôznych rozhodnutí. Z toho 7 150 tvorilirozhodnutia t˘kajúce sa sprostredkovateºov sta-robného a doplnkového dôchodkového spore-nia. ëal‰ia ãasÈ správy sa venuje v˘konu dohºa-du nad subjektmi finanãného sektora. V správesú uvedené informácie o dohºade vykonanom na mieste a na diaºku. Dohºad na mieste bol vy-konan˘ v 39 subjektoch. Z toho v 15 bankách,v 9 subjektoch dôchodkového sporenia, 5 pois-Èovniach, 4 obchodníkoch s cenn˘mi papiermi,3 subjektoch kolektívneho investovania, 2 spro-stredkovateºoch investiãn˘ch sluÏieb a u 1 spro-stredkovateºa poistenia.

V ‰tvrtej ãasti sa správa venuje spolupráci do-hºadu s regulátormi z in˘ch krajín, aktivitám pra-covníkov dohºadu v medzinárodn˘ch in‰titú-ciách, spolupráci so sektorov˘mi asociáciami,rôznym zisÈovaniam a in˘m aktivitám dohºadu.

Graf 3 V˘voj cien nehnuteºností na b˘vanie podºa krajov na m2

Zdroj: NARKS.Poznámka: Hodnoty v stæpcoch predstavujú ceny nehnuteºností v Sk v jednotliv˘ch rokoch podºa krajov, krivka zobrazuje v˘voj priemernejhodnoty ceny nehnuteºností v rokoch 2005 a 2006.

0

45 000

40 000

35 000

30 000

25 000

20 000

15 000

10 000

5 000

2004 2005 2006 V‰etky kraje spolu2002 2003BA TT NR TN ZA BB KE PO

III. 05 VI. 05 IX. 05 XII. 05 III. 06 VI. 06 IX. 06 XII. 06

Plné znenie oboch správ je na internetovej stránke NBS http://www.nbs.sk v ãasti Dohºad nadfinanãn˘m trhom / Dohºad nad bankovníctvom a obchodníkmi s cenn˘mi papiermi / Anal˘zy slo-venského bankového sektora.

N A A K T U Á L N U T É M U

7roãník 15, 5/2007

BI

AT

ECEnergetika a otázky v˘voja cien

energií na Slovensku v posledn˘ch rokoch1

Ing. MikulበCár, PhD.Národná banka Slovenska

Európska komisia predloÏila zaãiatkom januá-ra 2007 návrh novej energetickej politiky EÚ,v ktorom vyz˘va na „novú priemyselnú revolúciu“v energetickom sektore, ktorá by zv˘‰ila konku-renciu v tomto sektore, zníÏila jeho negatívnyvplyv na klimatické zmeny a zabezpeãila bezpeã-nosÈ dodávok energie. V praxi by to malo zname-naÈ obmedzenie vplyvu veºk˘ch energetick˘chspoloãností, v˘raznej‰ie zniÏovanie emisií oxiduuhliãitého, zlep‰enie energetickej úãinnosti a zv˘-‰enie podielu energie z obnoviteºn˘ch zdrojov. Za-ãiatkom marca 2007 aj európski lídri podporili am-bicióznu novú energetickú politiku.

Otázky stavu a predpokladaného v˘voja ener-getiky, ako aj v˘voja cien energií pre v˘robcova domácnosti sú aktuálne aj na Slovensku. Ten-to príspevok posudzuje stav a v˘voj cien energiívo väzbe na zobrazenie energetického sektora po-mocou dostupn˘ch medzinárodne porovnateº-n˘ch ‰tatistick˘ch údajov za vybrané ukazovate-le. Súãasne:• naãrtáva pozíciu slovenskej energetiky v rám-

ci krajín EÚ-25 prostredníctvom medzinárod-ne porovnateºn˘ch údajov na základe viacer˘chukazovateºov podºa ‰tandardne pouÏívan˘chpostupov v Eurostate,

• charakterizuje v˘voj slovensk˘ch energetick˘chpodnikov na základe vybran˘ch ukazovateºovod roku 2000,

• na pozadí poznatkov o hospodárskych v˘sled-koch energetick˘ch podnikov analyzuje v˘voj

cien energií v posledn˘ch rokoch na Slovenskua v okolit˘ch krajinách.V rámci odvetvia energetiky sa vykonávajú ãin-

nosti spojené s v˘robou a distribúciou elektriny,v˘robou plynu a distribúciou plynn˘ch palív po-trubím, v˘robou a dodávkami pary a teplej vody,ako aj ãinnosti spojené s úpravou a distribúciouvody (v ‰tatistickej odvetvovej klasifikácii ekono-mick˘ch ãinností OKEâ2 má oznaãenie E). Kate-góriu E tvorí podkategória ekonomick˘ch ãin-ností zah⁄Àajúca v˘robu a distribúciu elektriny, ply-nu a pary a teplej vody (E40) a podkategóriazah⁄Àajúca v˘robu, úpravu a distribúciu vody(E41). Pozícia odvetvia energetiky v rámci nefi-nanãn˘ch odvetví (podºa kategórie OKEâ C – K,okrem kategórie J) sa v príspevku hodnotí z rôz-nych aspektov, pomocou dostupn˘ch ‰tatistick˘chúdajov a ukazovateºov.

STRUâNÁ CHARAKTERISTIKA SLOVENSKEJENERGETIKY

Slovenská energetika v rámci krajín EÚJedn˘m z moÏn˘ch hodnotiacich prístupov je

porovnanie v˘konnosti odvetvia energetiky, napr.pomocou tak˘ch ukazovateºov, ako je poãet za-mestnan˘ch osôb (emplPerson), osobné náklady(personelCosts)3, hrub˘ obrat (turnover)4, vytvo-rená pridaná hodnota (valueAdded)5 a hrubé in-vestície do hmotného majetku (grossInvest). Naj-aktuálnej‰iu porovnateºnosÈ t˘chto ukazovate-

Energetika a ceny energií sú v poslednom období frekventovanou témou nielen medziodborníkmi, ale zaãínajú byÈ aj témou politick˘ch rozhodovaní. V súãasnosti pokr˘va dovozenergií v EÚ zhruba polovicu jej energetickej spotreby a tento podiel má tendenciu naìalejrásÈ (do roku 2030 by to mohlo byÈ aÏ 65 %, priãom závislosÈ od dovozu zemného plynuby mohla vzrásÈ z 57 % na 84 % a od ropy z 82 % na 93 %), ão robí Európu stále viacenergeticky zraniteºnou.

Tab. 1 Podiel krajín na tvorbe hodnôt jednotliv˘ch ukazovateºov za EÚ v odvetví energetiky (v %)

AAbbssNN11)) DDEE PPLL FF IITT UUKK CCZZ HHUU EESS SSKK AATT NNLL LLTT BBEE LLVV DDKK FFII PPTT SSLL EEEE LLUU

EEmmppllPPeerrssoonn 1074915 21,4 16,1 15,0 9,5 8,8 4,2 3,7 3,4 2,9 2,7 2,2 2,1 1,4 1,4 1,2 1,2 1,2 0,7 0,7 0,1

PPeerrssoonneellCCoossttss 45563,6 32,5 4,3 22,5 8,6 10,1 1,2 1,4 4,4 0,7 4,0 2,5 0,4 3,1 0,0 1,1 1,3 1,4 0,4 0,1 0,1

VVaalluueeAAddddeedd 129608,9 24,1 4,9 17,0 10,3 14,3 1,9 1,3 8,5 1,3 3,5 2,6 0,4 3,1 0,2 1,9 1,9 2,1 0,3 0,2 0,2

TTuurrnnoovveerr 505831,8 32,3 4,5 10,8 9,6 12,5 1,7 1,7 6,4 1,0 3,1 5,1 0,3 4,5 0,1 2,1 1,6 1,9 0,3 0,2 0,2

GGrroossssIInnvveesstt 40729,8 17,3 4,3 11,3 16,4 12,7 2,1 2,0 12,9 0,7 2,6 0,0 0,6 9,2 0,0 2,7 1,7 2,1 0,4 0,6 0,3

Zdroj: Eurostat a v˘poãty NBS.1) AbsN oznaãujú absolútne hodnoty jednotliv˘ch ukazovateºov za uveden˘ch 20 ãlensk˘ch krajín EÚ za rok 2003 (údaje za Cyprus, Grécko, Írsko, Maltu a ·védsko nie sú k dispozícii), priãom poãet zamestnan˘ch sa udáva v osobách a ostatné ukazovatele sú vyjadrené v mil. EUR.

1 Poznatky a závery, ktoré prezentujeautor v tomto príspevku, nepred-stavujú oficiálne stanoviskoNárodnej banky Slovenska.

2 Klasifikácia OKEâ obsahujenasledujúce ‰tatistické kategórieprodukcie: A. Produkty poºnohos-podárstva, poºovníctva a lesníctva;B. Ryby a iné produkty rybolovua sluÏby súvisiace s chovom r˘ba rybolovom; C. Nerastné suroviny;D. Produkty priemyselnej v˘roby; E. Elektrická energia, plyn, paraa teplá voda; F. Stavebné práce; G. Veºkoobchod a maloobchod;oprava motorov˘ch vozidiel,motocyklov, tovaru osobnejspotreby a potrieb pre domácnosÈ;H. Hotelové a re‰tauraãné sluÏby; I. Doprava, skladovanie a sluÏbypô‰t a telekomunikácií; J. Finanãnésprostredkovanie; K. Nehnuteºnos-ti, prenájom a obchodné sluÏby; L. Verejná správa a obrana;povinné sociálne zabezpeãenie; M. ·kolstvo; N. Zdravotníctvoa sociálna pomoc; O. Ostatnéspoloãenské, sociálne a osobnésluÏby; P. SluÏby domácností; Q. Exteritoriálne organizáciea zdruÏenia.

3 Osobné náklady predstavujúcelkové náhrady v hotovosti alebov naturáliách vynaloÏené zamestná-vateºom na zamestnanca, ako ajv‰etky zákonné a ostatné odvodyza zamestnanca.

4 Hrub˘ obrat je celková sumavyfakturovan˘ch predan˘ch tovarova sluÏieb tretím stranám.

5 Pridaná hodnota sa získa odpoãíta-ním medzispotreby od hrubejprodukcie.

BI

AT

EC N A A K T U Á L N U T É M U

8 roãník 15, 5/2007

ºov za väã‰inu krajín v rámci EÚ umoÏÀujú úda-je za rok 2003.

Urãujúce postavenie v energetickom sektorev rámci EÚ majú hlavne Nemecko, Francúzsko, Ta-liansko, Veºká Británia a ·panielsko, v ktor˘ch jezamestnan˘ch viac ako 58 % z celkového poã-tu zamestnancov v energetike a spolu vytvárajútakmer tri ‰tvrtiny celkovej pridanej hodnotyv energetickom sektore EÚ. Z nov˘ch ãlensk˘chkrajín je to Poºsko s vy‰e 16-percentn˘m podie-lom na celkovom poãte zamestnancov a takmer5-percentn˘m podielom na celkovej vytvorenej pri-danej hodnote v energetickom sektore EÚ. Slo-venská energetika sa podieºa 2,9 percentami napoãte v‰etk˘ch zamestnancov a 1,3 percentamina celkovej vytvorenej pridanej hodnote v ener-getickom sektore EÚ.

Podºa údajov za rok 2003 malo Nemecko naj-väã‰í podiel na celkov˘ch hrub˘ch investíciáchdo hmotného majetku v sektore energetiky v ce-lej EÚ (17,3 %), podiel Talianska predstavoval 16,4 %, Veºkej Británie 12,7 %, Francúzska 11,3 % a Poºska 4,3 %. Podiel Slovenska na cel-kov˘ch investíciách do celoeurópskej energetikypredstavoval necelé jedno percento.

Pomer hodnôt vybran˘ch ukazovateºov v od-vetví energetiky k ich hodnotám v rámci nefinanã-n˘ch odvetví (kategórie C – K okrem J v klasifi-kácii OKEâ) je v jednotliv˘ch krajinách pomernediferencovan˘. Z dostupn˘ch údajov moÏno zo-v‰eobecniÈ, Ïe postavenie energetiky je v˘raz-nej‰ie v ekonomikách krajín strednej a v˘chodnejEurópy ako v star˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ, ãoje zrejmé aj z grafu 1.

Zaujímav˘ je pohºad na graficky znázornené vy-brané pomerné ukazovatele za Slovensko, ktor˘signalizuje, Ïe slovenská energetika má v národ-nej ekonomike jednoznaãne najv˘raznej‰í podielna vytváraní celkovej sumy pridanej hodnotyv rámci nefinanãn˘ch odvetví (14,8 %) spome-dzi v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajín EÚ (priemer za EÚpredstavoval 2,8 %). Znamená to, Ïe v odvetvíenergetiky sa na Slovensku vytvára takmer 15 %z celkovej pridanej hodnoty v tzv. nefinanãnej pod-

nikovej ekonomike (non-financial business eco-nomy). Naopak, najniωí podiel na tvorbe prida-nej hodnoty v rámci nefinanãn˘ch odvetví za-znamenalo odvetvie energetiky v Holandsku (1,5 %), nasleduje Luxembursko (1,9 %), VeºkáBritánia (2,1 %), Taliansko (2,5 %), ·panielskoa Dánsko (2,6 %).

Aj z pohºadu ìal‰ích troch graficky znázorne-n˘ch podielov˘ch ukazovateºov (okrem podieluhrub˘ch investícií do hmotného majetku na cel-kov˘ch hrub˘ch investíciách v rámci nefinan-ãn˘ch odvetví a podielového ukazovateºa osobn˘chnákladov) má slovenská energetika primát medzikrajinami EÚ. Pokiaº ide o podielov˘ ukazovateºhrubé investície do hmotného majetku v energe-tike a vo v‰etk˘ch nefinanãn˘ch odvetviach, lep-‰ie v˘sledky ako Slovensko (8,5 %) dosahuje Es-tónsko (14,8 %), Belgicko (14,2 %), Poºsko (10,5 %) a Luxembursko (9,8 %).

V podkategórii E40 (v˘roba a distribúcia elek-triny, plynu a pary a teplej vody) bol na Sloven-sku podºa porovnateºn˘ch údajov v roku 2003 naj-niωí podiel hrub˘ch investícií do hmotného ma-jetku na vytvorenej pridanej hodnote v rámcikrajín EÚ (len 17,7 %). Príãiny môÏu byÈ rôzne a za-slúÏia si zv˘‰enú pozornosÈ, lebo nedostatoãn˘ in-vestiãn˘ rozvoj urãite môÏe negatívne vpl˘vaÈ nav˘voj konkurencieschopnosti slovenskej energe-tiky voãi okolit˘m krajinám. Napr. v Poºsku pred-stavoval tento podiel 27,5 %, v âeskej republike34,7 %, v Slovinsku 40,8 %, v Maìarsku 49,7 %a priemer z dostupn˘ch údajov za EÚ bol 31,4 %.

V krajinách EÚ je produktivita práce (podielvytvorenej pridanej hodnoty na jedného zames-tnanca) v sektore energetiky zhruba trojnásobnevy‰‰ia ako v priemyseln˘ch odvetviach ako celku.V Portugalsku je tento pomer najv˘raznej‰í (viac ako desaÈnásobn˘), nasleduje ·panielsko(8,7-násobok), Belgicko (4,7-násobok), Slovensko(4,3-násobok) a âeská republika (4,1-násobok).V Loty‰sku je naopak produktivita práce v ener-getike ani nie dvakrát vy‰‰ia (1,8-násobne) akovo v‰etk˘ch nefinanãn˘ch odvetviach ako celku.

V uveden˘ch 20 krajinách sa v roku 2003 vy-

Graf 1 Podiel energetiky na v‰etk˘ch nefinanãn˘ch odvetviach podºa vybran˘ch ukazovateºov za rok 2003

Zdroj: Eurostat a v˘poãty NBS.emplPerson personelCost turnovergrossInvest value Added

0 %

16 %

14 %

12 %

10 %

8 %

6 %

4 %

2 %

EU25 CZ HU PL SL SK EE LT LV AT DE BE DK ES FI FR IT LU NL PT UK

kazovalo v rámci energetického sektora 23 289podnikov (z toho 14 945 podnikov v podkategó-rii E40). V SR sa vykazovalo 153 organizácií v ka-tegórii E, priãom v rámci podkategórie E40 pô-sobilo 134 organizácií a v rámci podkategórie E41(v˘roba, úprava a distribúcia vody) 19 organizá-cií. V podnikoch zameran˘ch na v˘robu a distri-búciu elektriny, plynu, pary a teplej vody (E40) bolov EÚ v roku 2003 zamestnan˘ch takmer 80 %z celkového poãtu zamestnancov v sektore ener-getiky (na Slovensku to bolo takmer 70 %).

Vo v˘robe a distribúcii energií dominujú veºképodniky s viac ako 250 zamestnancami. Aj keìich podiel na celkovom poãte energetick˘ch pod-nikov v krajinách EÚ predstavuje zhruba len ne-celé 4 %, vytvárajú takmer 80 % pridanej hod-noty v sektore energetiky. Naopak, v˘znamn˘podiel majú men‰ie energetické podniky na tvor-be pridanej hodnoty napr. v Dánsku (takmer 65 %), Belgicku (okolo 55 %) a Holandsku (vy‰e30 %). Za Slovensko nie sú pre toto porovnanieza rok 2003 k dispozícii potrebné údaje.

Z uveden˘ch údajov vypl˘va, Ïe postavenie od-vetvia energetiky v národnom hospodárstve je naSlovensku najv˘raznej‰ie zo v‰etk˘ch krajín EÚ-25.Preto by sa v rámci ekonomickej politiky ‰tátu malavenovaÈ stavu a najmä perspektívam sektoraenergetiky primeraná pozornosÈ.

V˘voj vybran˘ch charakteristík slovenskej energetiky po roku 2000

Na získanie lep‰ieho obrazu o slovenskej ener-getike sa pouÏili ãasové rady vybran˘ch dostup-n˘ch ukazovateºov od roku 2000 o poãte pod-nikov, poãtoch zamestnancov, objeme vytvore-nej pridanej hodnoty, osobn˘ch nákladoch,hrubom prevádzkovom prebytku6, hrub˘ch inves-tíciách do hmotného majetku, nakúpen˘ch tova-roch a sluÏbách, hrubom obrate, produktivitepráce, hrubej miere ziskovosti7 a miere investíciív podkategórii E40.

Pre slovenskú energetiku bol prelomov˘ rok2002, keì boli pripravené legislatívne základyna vytvorenie konkurencie na trhu a zaãal saproces zvy‰ovania regulovan˘ch cien energií na

úroveÀ oprávnen˘ch nákladov. Formálne sa to pre-javilo pomerne v˘razn˘m nárastom poãtu ener-getick˘ch podnikov (zo 103 v roku 2000 na 148v roku 2002), konkurenãn˘ efekt tlaku na zníÏe-nie cien energií sa v‰ak neprejavil. Na Slovensku,ale aj v celej EÚ naìalej pretrváva monopolné po-stavenie veºk˘ch energetick˘ch podnikov (podºadostupn˘ch údajov za rok 2004 za SR len za ka-tegóriu E moÏno dedukovaÈ, Ïe energetické pod-niky s viac ako 250 zamestnancami majú v kate-górii E zastúpenie zhruba 16 %, ale takmer 95--percentn˘ podiel na tvorbe celkovej pridanejhodnoty v odvetví energetiky; v EÚ bol tento po-mer 3,7 %, resp. 76,9 %.

Podºa údajov o dosahovanej produktivite prá-ce, bola slovenská energetika v roku 2003 viacako ‰tvornásobne v˘konnej‰ia v porovnaní s prie-merom za celú nefinanãnú podnikovú ekonomi-ku a 3,7-krát v˘konnej‰ia ako sektor priemyslu.Rast produktivity práce je v slovenskej energeti-ke dynamick˘ hlavne po roku 2002 (v roku 2003medziroãn˘ rast o vy‰e 40 % a v roku 2004o vy‰e 20 %).

V porovnaní s krajinami V4 a Slovinskom do-sahovali slovenské energetické podniky v posled-n˘ch rokoch v produktivite práce pomerne priaz-nivé v˘sledky (v roku 2004 dokonca najlep‰ie,o 2,6 percentuálneho bodu pred Slovinskom). Ne-priaznivo v‰ak vyznieva porovnanie so star˘miãlensk˘mi krajinami, keì napr. v roku 2003 pred-stavovala hodnota produktivity práce na zames-tnanca v slovensk˘ch energetick˘ch podnikoch lenokolo 43 % priemeru za EÚ-25.

Priemerná miera ziskovosti v energetick˘chpodnikoch dosiahla v roku 2003 v EÚ-25 okolo17 %. Podºa údajov Eurostatu vy‰‰iu ziskovosÈ akov slovensk˘ch energetick˘ch podnikoch (25,9 %)8

dosiahli v Európe len energetické podniky v ·pa-nielsku (27,9 %). ZiskovosÈ v európskych energe-tick˘ch gigantoch: Nemecko 10 %, Francúzsko21,6 %, Veºká Británia 22,1 %, Taliansko 19,3 %.V ãeskej energetike bola miera ziskovosti 21,9 %,v Maìarsku 12,4 %, v Poºsku 19,5 % a v Slovin-sku 18,5 %. Najniωiu ziskovosÈ dosiahol v roku2003 holandsk˘ energetick˘ sektor (8,5 %).

N A A K T U Á L N U T É M U

9roãník 15, 5/2007

BI

AT

EC

Tab. 2 V˘voj hodnôt vybran˘ch ukazovateºov v energetick˘ch podnikoch (E40) na Slovensku

UUkkaazzoovvaatteeºº 22000000 22000011 22000022 22000033 22000044

Poãet podnikov 103 103 148 134 165

Poãet zamestnancov 31 879 31 385 32 694 30 957 28 971

Pridaná hodnota (v mil. EUR) 914,9 1 092,4 1 231,7 1 635,7 1 843,7

Hrub˘ prevádzkov˘ prebytok (v mil. EUR) 687,1 841,5 953,2 1329,3 1512,7

Osobné náklady (v tis. EUR) 227,9 250,9 278,5 306,3 331,0

Hrubé investície do hmotného majetku (v mil. EUR) 662,6 425,8 648,6 289,7 256,4

Nakúpené tovary a sluÏby (v mil. EUR) 2 451,8 2 767,1 3 062,0 3 514,4 3 634,0

Hrub˘ obrat (v mil. EUR) 3 383,2 3 841,5 4 284,8 5 136,8 5 429,6

Produktivita práce na zamestnanca (v tis. EUR) 28,7 34,8 37,7 52,8 63,6

Hrubá miera ziskovosti (v %) 20,3 21,9 22,2 25,9 27,9

Miera investícií z pridanej hodnoty (v %) 72,4 39,0 52,7 17,7 13,9

Zdroj: Eurostat a v˘poãty NBS.

6 Hrub˘ prevádzkov˘ prebytok jedefinovan˘ ako prebytok vytvoren˘realizovan˘mi aktivitami poodpoãítaní pracovn˘ch vstupov.

7 Hrubá miera ziskovosti je ukazova-teº, ktor˘ sa poãíta ako pomerhrubého prevádzkového prebytkua obratu a je vyjadren˘ v percen-tách.

8 Na ziskovosti slovenskej energetikymá v˘znamn˘ podiel aj inkasovanieza tranzit plynu a ropy, leboSlovensko je na ãele krajín takz hºadiska objemu tranzitu, ako ajdôleÏitosti tranzitu pre krajinu(bliωie napr. Sedláãek, M.: Tranzitplynu na liberalizovanom trhuEurópskej únie. In.: Slovgas4/2006).

BI

AT

EC N A A K T U Á L N U T É M U

10 roãník 15, 5/2007

Takmer 26-percentná miera ziskovosti v odvet-ví energetiky je v slovenskej ekonomike najvy‰-‰ia v rámci v‰etk˘ch nefinanãn˘ch odvetví. Pod-ºa údajov za rok 2003 v odvetví nerastné surovi-ny bola dosiahnutá ziskovosÈ 24,2 %, v odvetvídoprava, skladovanie a sluÏby pô‰t a telekomu-nikácií a v odvetví nehnuteºnosti, prenájom a ob-chodné sluÏby zhruba 18 %, v odvetví hotelovéa re‰tauraãné sluÏby vy‰e 11 %, v odvetví prie-myselnej v˘roby okolo 8 %, v stavebníctve oko-lo 6 % a vo veºkoobchode a maloobchode oko-lo 4 %.

Rast ziskovosti je veºmi pozitívny nielen pre sa-motné energetické podniky, ale aj pre ‰tát, resp.‰tátny rozpoãet, do ktorého plynú prostredníc-tvom zdaÀovan˘ch ziskov vy‰‰ie príjmy.

V rámci v˘robn˘ch nákladov majú v sloven-skom energetickom sektore najv˘raznej‰í podielv˘davky na nakupované tovary a sluÏby. Ich po-diel sa od roku 2000 postupne zvy‰uje (zo zhru-ba 73 % v roku 2000 na 86 % v roku 2004). Mier-ne rastie aj podiel osobn˘ch v˘davkov (zo 6,8 %na 7,8 %). Naopak, v˘razne klesajúci trend mápodiel investiãn˘ch v˘davkov (z takmer 20 % na6,1 %).

Slovenské energetické podniky (E40) patrilipodºa dostupn˘ch porovnateºn˘ch údajov Euro-statu za rok 2003 z hºadiska tvorby pridanej hod-

noty k najv˘konnej‰ím v rámci krajín EÚ, av‰ak doich ìal‰ieho rozvoja bol na Slovensku investova-n˘ najniωí podiel vytvorenej pridanej hodnotyspomedzi v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajín. Miera inves-tícií z pridanej hodnoty má v slovensk˘ch ener-getick˘ch podnikoch v posledn˘ch rokoch v˘raz-ne klesajúcu tendenciu (72,4 % v roku 2000, 39 % v roku 2001, 52,7 % v roku 2002, 17,7 %v roku 2003 a 13,9 % v roku 2004). V rokoch2003 a 2004 klesal aj celkov˘ objem hrub˘ch in-vestícií do hmotného majetku (v porovnaní s ro-kom 2002 sa tento podiel zníÏil na zhruba 45 %,resp. 40 %), ão sa prejavilo na zníÏení objemu in-vestícií do hmotného majetku na zamestnancaz takmer 20 tis. EUR v roku 2002 na pribliÏne 9,4 tisíc EUR v roku 2003 a na 8,85 tisíc EUR v roku2004.

Popri pozitívnom raste tvorby pridanej hodno-ty, produktivity práce a ziskovosti v slovensk˘chenergetick˘ch podnikoch v‰ak nemoÏno pre-hliadnuÈ v˘voj miery investovania do ich ìal‰ie-ho rozvoja. Zo získan˘ch poznatkov vypl˘va, Ïepre slovenské energetické podniky bolo po roku2000 kºúãovou otázkou nielen hºadanie strate-gick˘ch investorov, ale predov‰etk˘m zabezpeãe-nie v˘raznej‰ieho a efektívnej‰ieho vyuÏitia vytvá-ran˘ch vlastn˘ch zdrojov na re‰trukturalizáciu,modernizáciu a ich ìal‰í rozvoj.

Energetické podniky (podkategória E40 podºaklasifikácie OKEâ) zah⁄Àajú okrem aktivít v od-bore v˘roby a distribúcie elektriny aj aktivity v od-bore v˘roby plynu a distribúcie plynn˘ch palívpotrubím, ako aj aktivity v odbore dodávok parya teplej vody. Za uvedené zloÏky nie sú v data-báze Eurostatu k dispozícii porovnateºné údajeo jednotliv˘ch ekonomick˘ch ukazovateºoch,a preto nie je moÏné podrobnej‰ie charakterizo-vaÈ parciálny vplyv jednotliv˘ch energetick˘chãinností v rámci energetick˘ch podnikov ako cel-ku9.

Smernica Európskeho parlamentu a Radyã. 2003/54/ES o spoloãn˘ch pravidlách pre vnú-torn˘ trh s elektrinou a smernica ã. 2003/55/ESo spoloãn˘ch pravidlách pre vnútorn˘ trh s ply-nom sa stali základom pre zjednotenie pravidiel,potrebn˘ch na fungovanie vnútorného trhu s elek-trinou a plynom a na vytvorenie efektívneho vnú-torného trhu vo v‰etk˘ch ãlensk˘ch krajinách EÚ,nevynímajúc ani Slovenskú republiku. V súlades uveden˘mi smernicami majú od 1. júla 2004v‰etci odberatelia okrem kategórie domácnostímoÏnosÈ v˘beru vlastného dodávateºa a od 1. júla2007 budú maÈ túto moÏnosÈ aj odberatelia elek-triny a zemného plynu v kategórii domácností.

Jednotné pravidlá vnútorného trhu s elektrinoua plynom v rámci EÚ vytvárajú skôr teoreticképredpoklady na voºnú súÈaÏ v˘robcov a distribú-torov na energetickom trhu, v˘raznej‰ie konku-renãné prostredie a v koneãnom dôsledku namoÏnosÈ v˘beru lacnej‰ích dodávateºov energií ichkoneãn˘mi spotrebiteºmi. Realita je v‰ak taká,Ïe liberalizácia trhov jednotliv˘ch energetick˘chkomodít postupuje relatívne pomaly.

PPookkrraaããoovvaanniiee vv ããííssllee 66//22000077..

Graf 2 V˘voj vybran˘ch ukazovateºov v sektore energetiky SR

Graf 3 V˘voj jednotliv˘ch zloÏiek v˘robn˘ch nákladov v sektoreenergetiky SR

Zdroj: Eurostat a v˘poãty NBS.

0

6 000

5 000

4 000

3 000

2 000

1 000

30 %

25 %

20 %

15 %

10 %

5 %

0 %

Hrubá miera ziskovosti (pravá os)

v mil. EUR

Hrub˘ prevádzkov˘ prebytok Hrub˘ obrat2000 2001 2002 2003 2004

687,1 841,5953,2

1329,3 1512,7

3383,23841,5

4284,8

5136,85429,6

0 %

100 %

80 %

60 %

40 %

20 %

Nakúpené tovary a sluÏby Osobné náklady Hrubé investície do hmotného majetku2000 2001 2002 2003 2004

9 V podmienkach Slovenska by v‰akmali byÈ na tento úãel vytvorenépredpoklady, lebo na rokovanívlády SR dÀa 11. 1. 2006 o návrhuenergetickej politiky SR sakon‰tatovalo, Ïe od 1. 1. 2001bolo zavedené krátkodobév˘kazníctvo za energetiku podºametodiky EÚ a IEA do oficiálneho‰tatistického v˘kazníctva SR.

D O H Ľ A D N A D F I N A N Č N Ý M T R H O M

11roãník 15, 5/2007

BI

AT

ECKontrolné a regulaãné in‰titúcie

dohliadajúce na finanãn˘ trhv Európe 1. ãasÈ

Ing. Adriana Chovanová, PhD. Ekonomická fakulta, Technická univerzita v Ko‰iciach

NEMECKOCentrálnou bankou Nemecka je Deutsche Bun-

desbank, zaloÏená v roku 1957. Od 30. apríla2002 má podºa Zákona o národnej banke novúorganizaãnú ‰truktúru. Sídli vo Frankfurte nad Mo-hanom. Deutsche Bundesbank má mnoho úloh,niektoré z nich vypl˘vajú z ãlenstva v Eurosysté-me (je to emisná banka, banka bánk, nástroj fi‰-kálnej politiky a správca devízov˘ch rezerv).

Deutsche Bundesbank pridelil zodpovednosÈ zadohºad nad bankami zákon o bankách v roku1961, dovtedy túto ãinnosÈ vykonával Spolkov˘úrad pre bankov˘ dohºad. Od 1. mája 2002 fun-guje Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsauf-sicht (Spolkov˘ úrad pre dohºad nad finanãn˘mtrhom – BaFin), ktor˘ vznikol spojením Spolkové-ho úradu pre bankov˘ dohºad, Spolkového úra-du pre dohºad nad poisÈovÀami a Spolkového úra-du pre dohºad nad trhmi cenn˘ch papierov. Av‰ak Deutsche Bundesbank sa aj naìalej zapá-ja do bankového dohºadu, pretoÏe má potrebnéinformácie o dohliadan˘ch subjektoch a tieÏ skú-senosti. Duplicitu prác zamedzuje organizaãná‰truktúra pre centrálu bankového a finanãnéhodohºadu a pre dohºad na úrovni regionálnychpoboãiek Deutsche Bundesbank má plniÈ prevá-dzkové úlohy a BaFin je zodpovedn˘ za v‰etky ne-závislé opatrenia.

Spolkov˘ úrad pre dohºad nad finanãn˘m trhom(BaFin) vznikol 1. mája 2002. Nemecko má po pr-v˘krát jeden samostatn˘ regulaãn˘ orgán, ktor˘zodpovedá za dohºad nad bankami, finanãn˘miin‰titúciami, poisÈovÀami a trhmi s cenn˘mi pa-piermi. Úrad priamo podlieha vláde, konkrétneministerstvu financií. Hlavné strediská má v Bon-ne a vo Frankfurte nad Mohanom. Na chod úra-du prispieva ‰tát a dohliadané in‰titúcie ( v roku2003 to bolo pribliÏne 2 400 bánk, 800 finanã-n˘ch in‰titúcií a 700 poisÈovní). BaFin vykonávasvoju ãinnosÈ len vo verejnom záujme, jeho hlav-nou úlohou je zabezpeãiÈ riadne fungovanie, sta-bilitu a integritu nemeckého finanãného trhua jeho konkurencieschopnosÈ. Má teda dohºad

nad solventnosÈou bánk, finanãn˘ch in‰titúcií,poisÈovní a ochraÀuje klientov a investorov (tedadohºad nad trhmi, aby sa predi‰lo nezákonnej ãin-nosti v celej finanãnej oblasti). Úlohy BaFin-u niesú obmedzené len na udeºovanie povolení,monitorovanie, prípadne zru‰enie jednotliv˘chin‰titúcií. Tento úrad taktieÏ vydáva v‰eobecné in-‰trukcie, zaloÏené na pravidlách bankového pod-nikania, poskytovania finanãn˘ch sluÏieb a ob-medzenia rizík.

RAKÚSKOV Rakúsku je centrálnou bankou (CB) Oes-

terreichische Nationalbank (OeNB), ktorá je pod-ºa Zákona o národnej banke z roku 1984 akcio-vou spoloãnosÈou (50 % je vo vlastníctve ‰tátua zvy‰n˘ch 50 % je vlastníctvom bánk, poisÈov-ní, organizácií zamestnávateºov a zamestnan-cov). Banka zodpovedá za platobn˘ systém v kra-jine, zabezpeãuje finanãnú stabilitu, spravuje re-zervy (zlato, devízy), zbiera ‰tatistické údaje,podporuje v˘skum a spracovávanie anal˘z. Jeãlenom rôznych medzinárodn˘ch organizácií. Prin-cípy OeNB vyjadrujú tri slová – bezpeãnosÈ, sta-bilita a dôvera. ÚãasÈ OeNB na bankovom dohºa-de je tieÏ len formálna. OeNB vykonáva dohºadzákladn˘ch bankov˘ch rizík (kreditného a trho-vého) na mieste. Okrem toho jej dohliadané sub-jekty musia poskytovaÈ mesaãné a ‰tvÈroãné sprá-vy o ãinnosti, ziskovosti a rizikách. OeNB tieto úda-je spracuje a preskúma. Údaje sú zdrojom preanal˘zy subjektov a celého trhu, centrálna ban-ka ich ìalej poskytuje ‰pecializovanému úradu.

V Rakúsku je dôleÏit˘m dohliadajúcim orgánomÚrad pre dohºad nad finanãn˘m trhom (FMA ).Vznikol 1. apríla 2002 na základe zákona o FMA.V‰etky úlohy dohºadu a zdroje presunul zákonz ministerstva financií, ktoré malo na starosti do-hºad nad bankami, poisÈovÀami a penzijn˘mifondmi, a Spolkov˘m úradom pre dohºad nadtrhmi cenn˘ch papierov. Vznikla tak nezávislá in-‰titúcia podliehajúca verejnému právu. FMA jeteda samostatn˘ orgán, ktor˘ priamo zodpove-

In‰titúcie, ktoré sa zaoberajú dohºadom nad bankov˘m trhom v jednotliv˘ch ãlensk˘chkrajinách Európskej únie1, tvoria podstatnú ãasÈ kontroln˘ch a regulaãn˘ch in‰titúciídohliadajúcich nad cel˘m finanãn˘m trhom v krajine. PôsobnosÈ dohºadu nad bankov˘mtrhom je v jednotliv˘ch krajinách rozdielna. Takmer v kaÏdej ãlenskej krajine má pri v˘konebankového dohºadu dôleÏité postavenie centrálna banka. (V príspevku delíme ãlenskékrajiny kvôli prehºadnosti do niekoºk˘ch skupín podºa jazykového a geografického kritéria.)

1 V súãasnosti má EÚ 27 ãlenov a súnimi: Belgicko, Bulharsko, Cyprus,âeská republika, Dánsko, Estónsko,Fínsko, Francúzsko, Grécko,Holandsko, Írsko, Litva, Loty‰sko,Luxembursko, Maìarsko, Malta,Nemecko, Poºsko, Portugalsko,Rakúsko, Rumunsko, Slovensko,Slovinsko, ·panielsko, ·védsko,Taliansko, Veºká Británia (poslednéroz‰írenie k 1. 1. 2007).

BI

AT

EC D O H Ľ A D N A D F I N A N Č N Ý M T R H O M

12 roãník 15, 5/2007

dá za dohºad nad bankovníctvom, poisÈovníc-tvom a penzijn˘mi fondmi, a trhmi cenn˘ch pa-pierov (burzami). Dohºad v Rakúsku sa zameria-va najmä na podstatné funkcie finanãného sys-tému, v men‰ej miere na in‰titúcie a sektory.Nov˘ systém dohºadu prevzal segmentáciu in‰ti-túcií z pôvodného systému a má znaãn˘ poten-ciál zv˘‰iÈ efektívnosÈ nákladov. FMA má pre vy-máhateºnosÈ opatrení dohºadu správnu, trestnúmoc a moc vynútiÈ si opatrenia dohºadu. Nákla-dy na v˘kon dohºadu sú v prvom rade hradenéz poplatkov, ktoré platia dohliadané subjekty.FMA je financovan˘ aj zo ‰tátneho rozpoãtu a tosumou 3,5 milióna eur roãne. FMA je nezávisl˘v rozpoãtovej oblasti a aj v oblasti zamestnanos-ti ( má zdroje pre zamestnávanie vysokokvalifiko-van˘ch ºudí). Cieºom FMA je byÈ otvoren˘, trans-parentn˘ a konzistentn˘ orgán dohºadu.

Bankov˘ dohºad v t˘chto dvoch krajinách tedanevykonávajú samotné centrálne banky, ale ‰pe-cializované in‰titúcie. Oba tieto úrady pri v˘ko-ne dohºadu spolupracujú okrem národn˘ch cen-trálnych bánk aj s Európskou centrálnou ban-kou (ECB) a ESCB (Európsky systém centrálnychbánk) a in˘mi zahraniãn˘mi orgánmi. BaFin spo-lupracuje s v˘bormi EÚ ( CEBS – V˘bor európske-ho bankového dohºadu, CEIOPS – V˘bor európ-skych orgánov dohºadu nad poisÈovníctvom a za-mestnaneck˘mi penzijn˘mi schémami, CESR –V˘bor európskych regulaãn˘ch orgánov pre cen-né papiere), s medzinárodn˘mi organizáciamiako napr. BIS (Banka pre medzinárodné platby),FATF ( medzinárodná autorita vytvorená pre ob-lasÈ boja proti praniu ‰pinav˘ch peÀazí a finan-covania terorizmu), IAIS2, IOSCO a IOPS. FMAspolupracuje podobne ako aj BaFin s v˘bormi

EÚ ( CEBS, CEIOPS, CESR). Okrem toho spolupra-cuje s v˘borom BSC (V˘bor Európskeho systémucentrálnych bánk pre bankov˘ dohºad) .

SPOJENÉ KRÁªOVSTVO VEªKEJ BRITÁNIEA SEVERNÉHO ÍRSKA

Centrálnou bankou Veºkej Británie je Bank ofEngland, zaloÏená v roku 1694. V roku 1946bola znárodnená a aÏ od roku 1997 je nezávislouin‰titúciou. Zabezpeãuje monetárnu a finanãnústabilitu a zodpovedá za oficiálnu úrokovú sadzbu.KeìÏe Veºká Británia nie je ãlenom eurozóny,Bank of England plní aj emisnú úlohu, emitujebankovky (britské libry), analyzuje problémy, kto-ré súvisia s reguláciou v‰etk˘ch finanãn˘ch spro-stredkovateºov (napr. bánk, poisÈovní a obchod-níkov s cenn˘mi papiermi). Konkrétne in‰titúciemonitoruje a reguluje Financial Services Autho-rity (Úrad pre finanãné sluÏby – FSA).

Bank of England má pri v˘kone dohºadu len po-radnú funkciu v oblasti v‰eobecn˘ch princípova politiky, v˘voja praktík a legislatívy dohºadu(ão zah⁄Àa aj rady pri individuálnych prípadoch)a v oblasti ‰truktúry, personálneho zabezpeãeniaa tréningu osôb vykonávajúcich dohºad.

Úrad pre finanãné sluÏby v Spojenom kráºovstveVeºkej Británie a Severného Írska je nezávisl˘ or-gán a reguluje sektor finanãn˘ch sluÏieb od roku2001. Ide o spoloãnosÈ s ruãením obmedzen˘ma na jej ãinnosÈ prispievajú organizácie, nad kto-r˘mi vykonáva dohºad. Úrad môÏe vy‰etrovaÈa vynucovaÈ dodrÏiavanie pravidiel dohºadu. Vìa-ka tomu napæÀa svoje ‰tyri základné ciele: dôve-ra v trh, verejné povedomie, ochrana spotrebite-ºov a zniÏovanie finanãnej kriminality. FSA dohlia-da na finanãné trhy, burzy a firmy (banky,

2 IAIS (Medzinárodná asociáciaorgánov dohºadu nad poisÈovÀami,ktorá reprezentuje viac ako 160poisÈovní z viac ako 120 krajín a asi 80 organizácií vykonávajúcichdohºad, sídlo má v Bazileji ), IOSCO( Medzinárodná organizácia prev˘bory cenn˘ch papierov, ktorámá vedúcu úlohu pri stanovenímedzinárodn˘ch ‰tandardov napoli dohºadu nad cenn˘mipapiermi, podporuje spoluprácumedzi orgánmi tohto dohºadu,ãlenovia si vymieÀajú informáciea spoloãne vyvíjajú ‰tandardy )a IOPS (Medzinárodná organizáciapre dohºad nad dôchodkami).

DDeeuuttsscchheeBBuunnddeessbbaannkk(1957)

ÚLOHY:poskytuje BaFin-uinformácie o bankách a svoje skúsenosti z oblasti bankovéhosektoraPOSTAVENIE:nie je orgánom BD

BBaaFFiinn(2002)spojením 3 úradov

– cel˘ finanãn˘ trh– ochrana spotrebiteºov,zaistiÈ stabilitu, fungovanie a konkurencieschopnosÈtrhu

BaFin 1) Deutsche

Bundesbank2) ECB

CEBSCEIOPSCESR

BaFin BIS (BCBS)FATFIAISIOSCOIOPS

OOeesstteerrrreeiicchhiisshheeNNaattiioonnaallbbaannkk(1984)

a. s. so základn˘mimaním12 mil. EUR

ÚLOHY:vykonáva dohºad trhového a kreditnéhorizika na mieste, vyhodnocuje pravidelnéhlásenia od bánk, je poradcom v oblastizákonodarstva POSTAVENIE:nie je orgánom BD

FFMMAA(2002)

presunomúloh z MF a z Úradupre CP

– cel˘ finanãn˘ trh– dohºad zameran˘ na hlavné funkciefinanãného systému,menej na in‰titúcie a sektory

FMA1) OeNB2) ECB

CEBSCEIOPSCESR

FMABIS (BCBS)

CCeennttrráállnnaabbaannkkaa

ÚÚlloohhyy aa ppoossttaavveenniiee CCBB vv oobbllaassttii BBDD

OOrrggáánn ddoohhººaadduu

OObbllaassÈÈ jjeehhoo ppôôssoobbeenniiaa aa úúlloohhyy

SSppoolluupprrááccaaddoommaa aa vv EEÚÚ

SSppoolluupprrááccaa mmiimmoo EEÚÚ

Tab. 1 Orgány dohºadu v nemecky hovoriacich krajinách

NEMECKO

RAKÚSKO

poisÈovne a investiãné spoloãnosti). Stanovuje‰tandardy, ktoré musia byÈ dodrÏané, v opaã-nom prípade zaãne proti tak˘mto in‰titúciám ko-naÈ, napríklad vyÏaduje od nich zaplatiÈ kom-penzácie klientom. Úrad zaloÏila vláda, ktorázodpovedá za oblasÈ jeho pôsobnosti a jeho prá-vomoci.

ÍRSKOV Írsku bola centrálna banka – Central Bank of

Ireland zaloÏená v roku 1943. V máji 2003 okremin˘ch zmien, zmenila aj meno na Central Bank andFinancial Services Authority of Ireland (Centrál-na banka a úrad pre finanãné sluÏby Írska –CBFSAI ). V súãasnosti vykonáva v‰etky úlohy, kto-ré predt˘m vykonávala Central Bank of Irelanda Úrad pre reguláciu a ochranu spotrebiteºov nafinanãnom trhu. Centrálna banka a úrad pre fi-nanãné sluÏby Írska sa skladá z dvoch samostat-n˘ch entít, ktor˘mi sú: 1. Centrálna banka, ktorá má zodpovednosÈ za

monetárnu politiku, finanãnú stabilitu, ekono-mické anal˘zy, menov˘ a platobn˘ systém a zainvestície do domácich a zahraniãn˘ch aktív.

2. Irish Financial Services Regulatory Authority(Írsky úrad pre reguláciu finanãn˘ch sluÏieb –IFSRA), má zodpovednosÈ za reguláciu finanã-ného trhu a ochranu spotrebiteºov na tomtotrhu.

Centrálna banka, ako ãlen Eurosystému, prispie-va k udrÏaniu cenovej stability a stabilného finanã-ného systému, dozerá, aby bol platobn˘ a zúã-tovací systém bezpeãn˘ a spoºahliv˘. Emitujea distribuuje eurobankovky a euromince, stará sao bezpeãnosÈ a integritu euromeny, riadi inves-tiãné aktíva v mene ‰tátu. Úlohou centrálnej ban-ky je monitorovaÈ domáci a medzinárodn˘ fi-nanãn˘ v˘voj a poukazovaÈ na oblasti, kde samôÏu vyskytnúÈ hrozby pre írsky finanãn˘ systém.

Anal˘zy sa robia na makroúrovni, ale aj mikro-úrovni. Na makroúrovni sa sledujú silné a slabéstránky finanãného systému a anal˘za mikroúrov-ne skúma stav finanãného stavu individuálnychin‰titúcií. Oba prístupy sú rovnako dôleÏité.

Írsky úrad pre reguláciu finanãn˘ch sluÏieb,alebo aj Finanãn˘ regulátor, vznikol 1. mája 2003.Zodpovedá za reguláciu a dohºad v‰etk˘ch in‰ti-túcií v Írsku, ktoré poskytujú finanãné sluÏby. Idenapr. o banky, poisÈovne, obchodníkov s cenn˘-mi papiermi na trhu CP a in‰titúcie kolektívnehoinvestovania. IFSRA zohráva dôleÏitú úlohu aj priochrane zákazníkov t˘chto firiem. Hlavná úloharegulátora spoãíva v pomoci spotrebiteºom rea-lizovaÈ finanãné rozhodnutia s dostatkom infor-mácií na bezpeãnom trhu, takisto presadzujezdravé, rastúce a solventné finanãné in‰titúcie,ktoré dávajú klientom pocit, Ïe ich vklady a in-vestície sú v bezpeãí. VeºkosÈ a vplyv finanãnéhotrhu neustále rastie. To predstavuje v˘zvu nielenpre úãastníkov trhu, ale aj pre dohliadajúce or-gány. Preto je nevyhnutnou súãasÈou ãinnostiIFSRA monitorovaÈ globálny finanãn˘ a ekonomic-k˘ rozvoj. V tejto oblasti sa zameriava na zlep‰e-nie regulaãného prístupu, ktor˘ je zaloÏen˘ na pro-file rizika, techniky na odhad, meranie a kontro-lu rizík, zbieranie dát súvisiacich s v˘vojom lep‰iehovarovného indikátora a programu dohºadu namieste. IFSRA kladie dôraz na reguláciu a do-hºad, ktoré sú potrebné pre solventnosÈ bánka bezpeãnosÈ vkladov, takisto na transparent-nosÈ jednotliv˘ch ãinností bánk. Regulátor sa taksnaÏí vytvoriÈ zdravé prostredie pre rozvoj dohlia-dan˘ch in‰titúcií.

Spolupráca je pri dohºade veºmi dôleÏitá. V rám-ci EÚ spolupracuje FSA najmä s v˘bormi – CEBS,CESR a CEIOPS. V˘bory sa snaÏia zbliÏovaÈ pra-vidlá bankového dohºadu v Európe (veºa návrhovnovej legislatívy práve v tejto oblasti pochádza

D O H Ľ A D N A D F I N A N Č N Ý M T R H O M

13roãník 15, 5/2007

BI

AT

EC

BBaannkk ooffEEnnggllaanndd(1694)

ÚLOHY:poskytuje informácie o bankách POSTAVENIE:nie je orgánom BD

FFSSAA(2001)s.r.o.

– cel˘ finanãn˘ trh– ciele: dôvera v trh,verejné povedomie,ochrana spotrebiteºov,pokles finanãnej krimi-nality

FSA1) BoE2) ESCB

CEBSCEIOPSCESR

FSA BCBSIAISIOSCO

Fórum finanãnejstability (BIS)

CCeennttrraall BBaannkkooff IIrreellaanndd(1943)

CCBBFFSSAAII(2003)1. ãasÈ –centrálnabanka

ÚLOHY:spolupráca s IFSRA,vyt˘ãenie oblastí moÏn˘ch hrozieb,anal˘zy, dohºad nadplatobn˘m systémom a pod.POSTAVENIE:nie je orgánom BD

2. ãasÈCBFSAI

IFFSSRRAA(2003)

– cel˘ finanãn˘ trh– dohºad, ochranaspotrebiteºov

IFSRA1) CBFSAI 2) ECB

CEBSCEIOPSCESR

IFSRABIS (BCBS)

CCeennttrráállnnaabbaannkkaa

ÚÚlloohhyy aa ppoossttaavveenniiee CCBB vv oobbllaassttii BBDD

OOrrggáánn ddoohhººaadduu

OObbllaassÈÈ jjeehhoo ppôôssoobbeenniiaa aa úúlloohhyy

SSppoolluupprrááccaaddoommaa aa vv EEÚÚ

SSppoolluupprrááccaa mmiimmoo EEÚÚ

Tab. 2 Orgány dohºadu v anglicky hovoriacich krajinách

VEªKÁ BRITÁNIA

ÍRSKO

BI

AT

EC D O H Ľ A D N A D F I N A N Č N Ý M T R H O M

14 roãník 15, 5/2007

z EÚ, takÏe Írsko ako ãlen EÚ musí do svojich zá-konov implementovaÈ európsku legislatívu). FSA,podobne aj IFSRA, spolupracuje aj s ESCB, tedas centrálnymi bankami a orgánmi dohºadu ãlen-sk˘ch ‰tátov EÚ. Cieºom je spolupráca pri zabez-peãení otázok finanãnej stability v EÚ. V medzi-národnom finanãnom priestore zohráva FSAv rámci dohºadu kºúãovú úlohu. Aktívne sa zapá-ja do práce v˘boru IOSCO, BCBS a IAIS. TaktieÏparticipuje vo Fóre finanãnej stability (BIS), ktorésa snaÏí identifikovaÈ a odstrániÈ rozvíjajúce sa ri-ziká (bliωie tab. 2).

Sever Európskej únie reprezentujú krajiny Dáns-ko, Fínsko a ·védsko. V t˘chto troch krajinách jev otázke bankového dohºadu zhoda a zároveÀ saodli‰ujú od ostatn˘ch krajín Európy. Centrálnebanky v seversk˘ch ‰tátoch nie sú orgánom do-hºadu ani len v oblasti bankového sektora. Zúãast-Àujú sa na Àom len nepriamo, ãiÏe vo forme spo-lupráce s miestnymi orgánmi dohºadu.

FÍNSKOCentrálnou bankou Fínska je Suomen Pankki,

jedna z najstar‰ích centrálnych bánk na svete. Za-loÏil ju v roku 1811 v Turku, vtedaj‰om hlavnommeste Fínska, cár Alexander I. Od roku 1819 síd-li centrála banky v Helsinkách. V súãasnosti je jejhlavnou úlohou udrÏaÈ cenovú stabilitu. SuomenPankki pripravuje monetárnu politiku, rozhodnu-tia v rámci Fínska a zároveÀ aj Eurosystému. Úlo-

hy, ciele a s t˘m súvisiace problémy stanovuje zá-kon. Zabezpeãuje zodpovednosÈ, efektívnosÈ a v˘-voj finanãného systému, emituje bankovky, spra-vuje medzinárodné rezervy, zbiera a publikuje‰tatistické údaje a v spolupráci s ostatn˘mi ban-kami riadi ponuku peÀazí. Na v˘kone dohºadu sazúãastÀuje len nepriamo, spolupracuje s príslu‰-n˘m orgánom dohºadu.

Vo Fínsku je t˘mto orgánom Rahoitustarkastus(Fínsky úrad pre dohºad nad finanãn˘m trhom, an-glické oznaãenie FIN-FSA – Finnish Financial Su-pervisory Authority). Táto nezávislá in‰titúcia,vznikla v roku 1993, vykonáva dohºad nad ban-kami, obchodníkmi s cenn˘mi papiermi, trhmi cen-n˘ch papierov, burzami a investiãn˘mi spoloãnos-Èami. V rámci ãinnosti nevykonáva dohºad nad po-isÈovÀami, ten je v kompetencii Úradu pre dohºadnad poisÈovÀami. Dohºad nad finanãn˘m trhomznamená dohºad nad disciplínou trhu a tokom in-formácií v Àom. FIN-FSA sa snaÏí zaistiÈ, aby do-hliadané subjekty boli riadené profesionálne, vy-bavené primeran˘m systémom riadenia rizík,a aby postupovali podºa zákona a etick˘ch princí-pov. Prístup tohto úradu k dohºadu je zaloÏen˘na riziku, t.j. dohºad je zameran˘ na in‰titúciea systémy, ktoré sú citlivé na riziko. Jednou z úlohFIN-FSA je aj poskytovaÈ znalosti a informácieo finanãn˘ch trhoch.

SSuuoommeennPPaannkkkkii(1811)

ÚLOHY:poskytuje informácie o bankách POSTAVENIE:nie je orgánom BD

1) FFIINN--FFSSAA(1993)

2) ÚÚrraadd pprreeddoohhººaadd nnaadd ppooiissÈÈoovvÀÀaammii

1) – cel˘ finanãn˘ trh– dohºad nad disciplínou trhu

2) – dohºad nad poistn˘m trhom

FIN-FSA1) SuomenPankki, minis-terstvo financiía zdravotníctva,Úrad pre dohºad nadpoisÈovÀami2) ESCB, CEBS

CESR

FIN-FSA Nórske orgánydohºaduBIS

DDaannmmaarrkkssNNaattiioonnaallbbaannkk(1818)

ÚLOHY:poskytuje informácie,vypracováva anal˘zyPOSTAVENIE:nie je orgánom BD

DDFFSSAA(1988)

– cel˘ finanãn˘ trh– dohºad, regulácia,‰tatistická ãinnosÈ

DFSA1) Danmarks

Nationalbank 2) ECB, CESR

DFSABIS (BCBS)

CCeennttrráállnnaabbaannkkaa

ÚÚlloohhyy aa ppoossttaavveenniiee CCBB vv oobbllaassttii BBDD

OOrrggáánn ddoohhººaadduu

OObbllaassÈÈ jjeehhoo ppôôssoobbeenniiaa aa úúlloohhyy

SSppoolluupprrááccaaddoommaa aa vv EEÚÚ

SSppoolluupprrááccaa mmiimmoo EEÚÚ

Tab. 3 Orgány dohºadu v seversk˘ch krajinách

FÍNSKO

DÁNSKO

SSvveerriiggeessRRiikkssbbaannkk(1668)1. centrálnabanka nasvete

ÚLOHY:poskytuje informáciea znalostiPOSTAVENIE:nie je orgánom BD

FFII – cel˘ finanãn˘ trh– dohºad nad finanãnoustabilitou a nad finanãn˘m trhom,ochrana spotrebiteºov

FI1) Sveriges

Riksbank 2) CEBS

CEIOPSCESR

FIBIS (BCBS)IOSCOIAIS

·VÉDSKO

D O H Ľ A D N A D F I N A N Č N Ý M T R H O M

15roãník 15, 5/2007

BI

AT

ECDÁNSKOV Dánsku je centrálnou bankou Danmarks Na-

tionalbank, ktorá bola zaloÏená v roku 1818,nezávislou in‰titúciou je od roku 1936. Banka nieje ãlenom Eurosystému, pretoÏe v Dánsku je ná-rodn˘m platidlom dánska koruna. Úlohou Dan-marks Nationalbank je zabezpeãiÈ stabilitu dán-skej meny, efektívnu a bezpeãnú emisiu banko-viek a mincí a prispievaÈ k efektivite a stabiliteplatobného a clearingového systému. Pripravuje‰tatistiky, udrÏiava finanãnú silu prostredníctvomkonsolidácie a rizikového manaÏmentu, zaisÈujebezpeãn˘ menov˘ systém a riadi mnoÏstvo peÀa-zí v obehu. Okrem t˘chto úloh je Danmarks Na-tionalbank aj bankou ‰tátu, ale jej ãinnosÈ je odvlády a parlamentu nezávislá. Na v˘kone dohºa-du sa nepodieºa priamo, ale len vo forme spolu-práce s orgánom dohºadu, ktorému poskytuje po-trebné informácie o bankách a vypracováva prí-slu‰né anal˘zy.

V Dánsku je orgánom dohºadu Finanstilsynet(Dánsky úrad pre dohºad nad finanãn˘m trhom,anglické oznaãenie DFSA – Danish Financial Su-pervisory Authority), ktor˘ sa stará o reguláciu ce-lého finanãného trhu. In‰titúcia podlieha Minis-terstvu hospodárstva. Funguje ako sekretariátpre tri v˘bory: Finanãn˘ v˘bor, Dánsky v˘bor precenné papiere a Dánsky dôchodkov˘ v˘bor. DFSAvznikol v roku 1988 spojením Úradu pre dohºadnad bankami a Úradu pre dohºad nad poisÈovÀa-mi. V roku 1990 sa k nim pridal aj Úrad pre do-hºad nad hypotekárnymi bankami, ãím vzniklakompletná in‰titúcia dohºadu. DFSA má tri hlav-né skupiny aktivít. K prvej skupine patrí v˘kon do-hºadu nad bankami, hypotekárnymi bankami,poisÈovÀami, penzijn˘mi fondami, obchodníkmis cenn˘mi papiermi. V druhej skupine sú ãinnos-ti, ktoré sa t˘kajú samotnej regulácie a tretiuskupinu tvoria ‰tatistické aktivity. Okrem tohoDFSA pripravuje pravidlá a zákony v oblasti ban-kového dohºadu, zabezpeãuje transparentnosÈtrhu a umoÏÀuje spotrebiteºom jednoduch‰ie po-rovnávaÈ poskytované sluÏby a ich ceny.

·VÉDSKOSveriges Riksbank, ‰védska centrálna banka

vznikla v roku 1668, ãiÏe bola prvou centrálnoubankou na svete. Od roku 1990 je nezávislá,zodpovedá sa v‰ak ‰védskemu parlamentu. Jej

hlavnou úlohou je staraÈ sa o bezpeãné fungo-vanie platobného systému, cenovú a finanãnú sta-bilitu. Riksbank zodpovedá aj za emisiu banko-viek a mincí ‰védskej koruny (SEK). Aj SverigesRiksbank sa zúãastÀuje dohºadu len nepriamo.

Vo ·védsku vykonáva bankov˘ dohºad Finans-inspektionen ( ·védsky úrad pre dohºad nad fi-nanãn˘m trhom – FI) v spolupráci so SverigesRiksbank, ktorá poskytuje potrebné informáciea znalosti. FI vykonáva dohºad nad finanãn˘mi spo-loãnosÈami, vydáva povolenia na poskytovanie fi-nanãn˘ch sluÏieb a tieÏ ochraÀuje spotrebiteºov.K dohliadan˘m subjektom patria napr. banky,poisÈovne, obchodníci s cenn˘mi papiermi, clea-ringov˘ dom, správcovské spoloãnosti a burzy.·védsky úrad pre dohºad nad finanãn˘m trhomdohliada najmä na dve hlavné oblasti: finanãnústabilitu a finanãn˘ trh. FI je verejná autorita a jefinancovaná zo ‰tátneho rozpoãtu, priãom dohlia-dané subjekty platia poplatky vláde.

Tak ako aj iné európske orgány dohºadu príslu‰-n˘ch krajín, aj FIN-FSA, DFSA a FI pri svojej ãin-nosti spolupracujú s ìal‰ími in‰titúciami. Fínskyúrad pre dohºad nad finanãn˘m trhom spolu-pracuje s domácimi autoritami, ktor˘mi sú Suo-men Pankki, ministerstvo financií, ministerstvozdravotníctva a Úrad pre dohºad nad poisÈovÀa-mi, a so zahraniãn˘mi autoritami. âo sa t˘ka me-dzinárodnej spolupráce, ide najmä o spoluprácuna úrovni EÚ, t. j. o spoluprácu s nasledujúcimiv˘bormi: CEBS, BSC a CESR. V˘znamná je aj spo-lupráca s nórskymi orgánmi dohºadu. Dánskyúrad pre dohºad nad finanãn˘m trhom spolu-pracuje na medzinárodnej úrovni s BIS konkrét-ne jeho v˘borom BCBS, ìalej s IOSCO, IAIS, MMF(Medzinárodn˘ menov˘ fond) a pod. Preberámedzinárodné ‰tandardy a zavádza ich do svo-jich postupov. V rámci EÚ spolupracuje s centrál-nymi bankami a orgánmi dohºadu ãlensk˘ch ‰tá-tov, s ECB a v˘borom CESR. ·védsky úrad pre do-hºad nad finanãn˘m trhom je v rámcimedzinárodnej spolupráce ãlenom mnoh˘ch me-dzinárodn˘ch in‰titúcií, ktoré pôsobia v oblasti do-hºadu. Ide najmä o spoluprácu na úrovni EÚ s na-sledujúcimi v˘bormi: CESR, CEIOPS, CEBS. Parti-cipuje aj v troch globálnych organizáciách BCBS(BIS), IOSCO a IAIS. Na domácej pôde spolupra-cuje so Sveriges Riksbank (tab. 3).

Literatúra:1. CHOVANOVÁ, A.: Kapitoly

z bankovníctva – Slovenskárepublika a Európska únia. Ko‰ice:Vydavateºstvo elfa 2006.

2. First Interim Report Monitoringthe Nex Precess for RegulatingSecurities Markets in Europe,http://europe.eu.int/comm/inter-nalmarkets/securities/docs/moni-toring/first-report/2003-05-monitoring- summary.en

3. The ECB’s relations with interna-tional organisations and fora. In:ECB: Monthly Buletin, January2001.

4. The ECB’s relations with instituti-ons and bodies of the EuropeanCommunity. In: ECB: MonthlyBuletin, October 2000.

BI

AT

EC Poistné krytie prírodn˘ch katastrof

prof. Ing. Anna Majtánová, PhD., Ing. Peter MarkoNárodohospodárska fakulta, Ekonomická univerzita v Bratislave

Veºké katastrofické udalosti sa v súãasnostidejú omnoho ãastej‰ie ako v minulom období. Ne-ustále sme svedkami nov˘ch tragédií a situácií, priktor˘ch mnoho ºudí príde o Ïivot a takisto vznik-nú obrovské materiálne ‰kody. Regióny, ktorépravidelne zaÏívajú zniãujúcu silu prírodn˘ch ka-tastrof, sú neustále v ohrození. Riziko vznikuznaãn˘ch ‰kôd navy‰e zvy‰uje roz‰irujúca sa ur-banizácia a industrializácia. âoraz viac budova infra‰truktúry sa nachádza v oblastiach, kde sakatastrofické udalosti pravidelne opakujú.

Hurikány, povodne, zemetrasenia, tsunamia ìal‰ie katastrofické udalosti predstavujú znaã-nú záÈaÏ pre postihnut˘ch, ale aj poisÈovne. Po-istn˘ trh takisto musel a musí reagovaÈ na tietoudalosti, ktoré sa v˘razne prejavujú aj na v˘sled-koch hospodárenia poisÈovní a zaisÈovní. Preto savyvíjajú a implementujú nové opatrenia a prístu-py k poisteniu tak˘chto rizík, aby katastrofické ri-ziká neohrozovali samotnú existenciu poisÈovnía zaisÈovní, a zároveÀ zostali poistiteºné.1

POHROMY A ICH DÔSLEDKYPoãet prírodn˘ch katastrofick˘ch udalostí z roka

na rok rastie a spolu s nimi aj ‰kody. ·tatistiky do-kazujú, Ïe rastú geometrick˘m radom a ak ten-to trend bude pokraãovaÈ, tak poãas desiatich ro-kov môÏeme oãakávaÈ na celom svete aÏ 800 ka-tastrofick˘ch udalostí za rok.

Organizácia spojen˘ch národov povaÏuje zaveºkú prírodnú katastrofu udalosÈ, ktorej násled-

ky postihnut˘ región nie je schopn˘ zvládnuÈ bezvonkaj‰ej pomoci. âiÏe zvyãajne je splnená aspoÀjedna z t˘chto podmienok:2

• situácia vyÏaduje nadregionálnu alebo medzi-národnú pomoc,

• o Ïivot pri‰li tisíce ºudí,• státisíce ºudí stratilo strechu nad hlavou,• ekonomické ‰kody sú v˘znamné,• poistné ‰kody sú znaãné.

Za najväã‰í poãet úmrtí sú „zodpovedné“ ze-metrasenia a s nimi spojené vlny tsunami. Mier-nu prevahu majú aj ekonomické ‰kody spôsobe-né zemetraseniami. Najãastej‰ou pohromou je ve-terná smr‰È. Od roku 1950 do roku 2004predstavovali celkové ‰kody z katastrof sumu 1 400 mld. USD (graf 1).3

Aj pri poistn˘ch ‰kodách majú veterné smr‰tezjavnú prevahu. Spôsobujú aÏ tri ‰tvrtiny zo v‰et-k˘ch poistn˘ch ‰kôd, ktoré mali v tom istom ob-dobí hodnotu 230 mld. USD (graf 2).4

Osobitn˘m medzníkom vo v˘voji veºk˘ch katas-trof bol rok 2005, pretoÏe sa v Àom potvrdil ras-túci trend ekonomick˘ch aj poistn˘ch ‰kôd. V tomto roku v˘‰ka ‰kôd dosiahla nov˘ rekord –210 mld. USD, priãom pri katastrofách zahynu-lo viac ako 100 000 ºudí.5

Zatiaº ão pri zemetraseniach sa zväã‰a nedáidentifikovaÈ ãasov˘ trend, pri pohromách, kto-ré súvisia s poãasím, je trend badateºn˘ a, Ïiaº, ras-túci. V osemdesiatych a deväÈdesiatych rokochmarkantne narástol poãet práve t˘chto katas-

P O I S Ť O V N Í C T V O

16 roãník 15, 5/2007

Graf 1 Podiel jednotliv˘ch druhov veºk˘chprírodn˘ch katastrof na ekonomick˘ch ‰kodáchv rokoch 1950 – 2004

Graf 2 Podiel jednotliv˘ch druhov veºk˘chprírodn˘ch katastrof na poistn˘ch ‰kodách v rokoch 1950 – 2004

Zdroj: Claims management following natural catastrophes, In: www.munichre.com, s. 7.

1 Príspevok je súãasÈou v˘stupovv˘skumného projektu VEGA1/4629/07 V˘vojové trendyv poistnom krytí Ïivotn˘cha neÏivotn˘ch rizík, ktor˘ rie‰ilaKatedra poisÈovníctva NHF EUv Bratislave.

2 Claims management followingnatural catastrophes, In: www.munichre.com, s. 6 (6. 2. 2007).

3 Claims management followingnatural catastrophes. In: www.munichre.com, s. 7 (6. 2. 2007).

4 Claims management followingnatural catastrophes. In: www.munichre.com, s. 7 (6. 2. 2007).

5 Annual review: Natural catastrop-hes 2005. In: www.munichre.com,s. 2 (30. 1. 2007).

Povodne 6 %Zemetrasenia, tsunami, vulkanické erupcie 14%Veterné smr‰te 74 %Iné udalosti (suchá, poÏiare, mrazy) 6 %

6 % 6 %

14 %

74 %

Povodne 27 %Zemetrasenia, tsunami, vulkanické erupcie 35%Veterné smr‰te 31 %Iné udalosti (suchá, poÏiare, mrazy) 7 %

7 %

27 %

35 %

31 %

P O I S Ť O V N Í C T V O

17roãník 15, 5/2007

trof. To, samozrejme, e‰te nemôÏe byÈ dôkazo vplyve zmien podnebia, ale je to v˘znamná in-dikácia, ktorú nemoÏno v Ïiadnom prípade pod-ceÀovaÈ. Katastrofické udalostí, ktor˘ch sme sved-kami, a ich rastúci poãet je jedn˘m z dôsledkov,ktor˘ by sa dal oãakávaÈ od globálnej zmenypodnebia.

Veºmi váÏny je geometrick˘ rast ekonomick˘cha poistn˘ch ‰kôd, najmä ak zohºadníme vplyvinflácie. V nasledujúcich desiatich rokoch moÏnooãakávaÈ, Ïe poistné ‰kody spôsobené katastro-fami sa budú pohybovaÈ pribliÏne v sume 40 mld.USD za jeden rok. Túto v˘‰ku ‰kôd môÏe e‰te pre-konaÈ jedna veºká pohroma alebo séria niekoºk˘chudalostí v krátkom ãase, ako napríklad ‰tyri veº-ké hurikány (Charley, Frances, Ivan a Jeanne),ktoré zasiahli Floridu poãas ‰iestich t˘ÏdÀov v roku2004.

SEKURITIZÁCIA V POISTNOM SEKTORESekuritizácia v poisÈovníctve predstavuje veºk˘

a zatiaº nie veºmi vyuÏívan˘ zdroj, na získanie fi-nanãn˘ch prostriedkov a na transfer rizika, ãomôÏe maÈ pozitívny dopad na likviditu, riadenierizík, finanãnú flexibilitu a celkov˘ kapitál. Seku-ritizácia sa v podstate zaãala pouÏívaÈ koncomosemdesiatych rokov 20. storoãia, ale skutoãnesa od‰tartovala zaãiatkom deväÈdesiatych rokov,keì poisÈovÀa AIG a zaisÈovÀa Hannover Re vy-dali prvé katastrofické dlhopisy.

V roku 1992 hurikán Andrew spôsobil obrov-ské ‰kody, jeho de‰trukãná sila bola veºká. Kapa-city zaistn˘ch trhov vtedy nie celkom postaãova-li na krytie udalostí takéhoto rozsahu. Vìaka ka-tastrofick˘m dlhopisom sa podarilo doplniÈnedostatoãné kapacity vtedaj‰ieho zaistného trhua tak aj vznikol trh s katastrofick˘mi dlhopismi.

Trh s cenn˘mi papiermi, vydan˘mi v rámci se-kuritizácie v poistnom sektore dosiahol od svoj-ho zaãiatku k septembru 2006 kumulatívnu hod-notu 25 mld. USD. Najväã‰iu ãasÈ z nich tvoria ka-tastrofické dlhopisy (43 %), ale dnes sa v rámcisekuritizácie v poistnom sektore zaãínajú vyuÏí-vaÈ aj iné druhy cenn˘ch papierov (graf 3).6

Sekuritizácia sa vyuÏíva aj v rámci Ïivotného po-istenia pri niektor˘ch dlhodob˘ch Ïivotn˘ch po-istkách na zabezpeãenie dodatoãn˘ch rezerv,ktoré poÏadujú orgány dohºadu. Pri EV/VIF seku-ritizácií (Embedded Value/Value of In-Force Bu-siness securitization) sa prostredníctvom cenn˘chpapierov získavajú prostriedky na základe súãas-nej hodnoty budúcich v˘nosov zo v‰etk˘ch uza-vret˘ch obchodov.

TRANSFER RIZIKA A KATASTROFICKÉDLHOPISY

Katastrofické riziko veºkého rozsahu len ÈaÏkodokáÏe pokryÈ jedna poisÈovÀa, preto treba pre-niesÈ ãasÈ rizika na in˘ subjekt. Dnes sa e‰te voväã‰ine prípadov vyuÏíva klasické zaistenie, ale sovzrastajúcim poãtom veºk˘ch pohrôm sa ãoraz ãas-tej‰ie p˘tame, ãi bude poistn˘ a zaistn˘ trh schop-n˘ prebraÈ aj takéto druhy rizík bez toho, aby toohrozilo jeho finanãnú stabilitu.

MoÏno predpokladaÈ, Ïe poisÈovne nebudúochotné riskovaÈ hrozbu straty stability. Potom jena mieste aj ot