I. SKUPINA PODNIKOV A VZNIK HOLDINGU

doc. Ing. Anna Harumová, PhD.

Definícia:

Holding predstavuje mocenský kapitálový vzťah, na ktorého základe je založené riadenie kapitálovo samostatných podnikov

Charakteristika:najbežnejší typ skupiny podnikovkapitálové prepojenie minimálne dvoch spoločnostíspoločnosti si zachovávajú svoju právnu

samostatnosť, ale ich ekonomická samostatnosť je čiastočne obmedzená

materská spoločnosť, ktorá vlastní dostatočný hlasovacích práv v iných spoločnostiach má rozhodujúci vplyv na riadenie týchto spoločností

alokácia kapitálu slúži holdingu na to, aby zabezpečil dostatočné prostriedky na udržanie konkurenčnej schopnosti na trhu

holding súčasne umožňuje diverzifikáciu koncentrovaného kapitálu, čím dosahuje zníženie celkového podnikateľského rizika

riadenie štruktúry diverzifikovaného holdingu vyžaduje strategickú predvídavosť dosiahnutia ziskovosti dcérskych spoločností, prípadne ich likvidácie v prípade neperspektívneho hospodárenia.

Združovanie podnikov- združenie vzniká zmluvou dvoch alebo niekoľkých

samostatných podnikov, ktoré spoja svoju činnosť alebo majetok na dosiahnutie určitého cieľa

Hlavnými cieľmi združovania podnikov sú:- získanie vedúceho postavenia alebo posilnenia

pozície na trhu oproti konkurenčným spoločnostiam,- posilnenie konkurencieschopnosti zlepšením

postavenia na trhu oproti dodávateľom, odberateľom a veriteľom,

- eliminácia alebo zníženie podnikateľského rizika spoločnosti jeho diverzifikáciou na viaceré spoločnosti,

- zníženie nákladov v rámci holdingu a tým aj zvýšenie hospodárnosti jednotlivých spoločností,

 

Výhody veľkých podnikov

lepšie možnosti dosahovania hlavného cieľa podnikania, ktorým je maximalizácia zisku,

diverzifikácia výroby a tým aj rizikamožnosť špecializovať sa a získať výhody minimalizovať náklady vzhľadom na objem

produkciezískať konkurenčnú výhodu na trhu

Vplyv združenia na rast podniku:

- interný rast (rozširovanie aktivít, zvyšovanie obratu )

- externý rast (skvalitňovanie hlavnej činnosti, zvyšovanie konkurenčnej schopnosti) → vplyvom vzniku globálneho trhu → zapojenie sa do rôznych sietí a vytvorenie partnerstiev pri všetkých druhoch podnikov (živnostníci, malé a stredné podniky)

Oblasti, v ktorých dochádza ku združovaniu: 1. Oblasť zásobovania → (spoločné nákupy → zlepšenie

postavenia účastníckych podnikov na trhu oproti silným dodávateľom → čím sa vytvárajú priaznivé dodacie podmienky)

2. Oblasť výroby → (združovanie sa zameriava na koordináciu množstva, na kvalitu, kooperáciu a postup výroby, druh výroby účastníckych podnikov → vedie to k vytvoreniu optimálnej veľkosti podniku, zvýšenému využitiu výrobnej kapacity a pod.).

3. Oblasť odbytu → (združovanie umožňuje zlepšenie odbytových možností, zlepšenie pozície na trhu → reklama, distribúcia).

4. Oblasť financovania → (združovanie malých a stredných podnikov → umožní spoločné získanie kapitálu a tým realizáciu kapitálovo náročných investičných zámerov → súčasne sa zvyšujú ich úverové možnosti v banke, znižujú sa riziká).

 

Najčastejšie kritériá združovania podnikov: a) výrobno-technické kritérium: horizontálne

združenie → podniky rovnakých alebo príbuzných odbory, vertikálne združenie → podniky rôznych odborov nadväzujúcich činností transformačného procesu, diagonálne (konglomerátne) združenie → podniky rôznych odborov

b) územné hľadisko: regionálne, národné, medzinárodné

c) dĺžka trvania vzájomného spojenia podnikov: dočasné združenie, trvalé združenie – časovo neohraničené spojenie podnikov

d) intenzita vzájomného spájania podnikov: kooperácia → dobrovoľná spolupráca samostatných podnikov na zmluvnom základe pri udržaní svojej právnej a ekonomickej samostatnosti, koncentrácia → združovanie podnikov prostredníctvom vzťahovej závislosti založenej na kapitálovej účasti, pričom každý podnik je finančne a ekonomicky nezávislý

Formy spoločného podnikania a podnikových združení:

a) združenia na základe dohodyb) združenia na základe kapitálového prepojenia

 

 

Podľa intenzity vzájomného spájania združenia vznikajú na báze kooperácie a koncentrácie

Kooperácia → spojenie podnikov za účelom dobrovoľnej spolupráce na zmluvnom základe → podniky nestrácajú svoju právnu ani ekonomickú samostatnosť → poznáme:

strategické alianciekonzorciumkartelsyndikátodborový zväz

Koncentrácia → je spojenie podnikov → podnik stratí svoju ekonomickú alebo aj právnu samostatnosť

- výsledkom koncentrácie je vytvorenie trvalého hospodárskeho spojenia právne samostatných podnikov spojených kapitálovou účasťou.

  Koncern → združenie podnikov, ktoré si zachovávajú právnu samostatnosť a podliehajú jednotnému vedeniu, jednotlivé podniky sú koncernové podniky a vytvárajú jeden ekonomický celok.

 Koncerny poznáme:

holdingového typu – hlavným poslaním materskej spoločnosti je kapitálové podnikanie a strategické riadenie ostatných jednotiek koncernu – holdingu (napr. chemické koncerny DuPont, BASF, Hoechst, Bayer apod.).

neholdingového typu – materská spoločnosť okrem vlastnej výrobnej , obchodnej alebo inej činnosti strategicky riadi a kapitálovo ovláda ostatné dcérske spoločnosti (napr. SIEMENS, VOLKSWAGEN)

holding je združenie podnikov, ktoré nestrácajú svoju právnu subjektivitu, ale sú ovládané materskou spoločnosťou , pričom skupina podnikov ako celok je bez právnej subjektivity.

- holdingom sa chápe celé zoskupenie vzájomne kapitálovo prepojených spoločností

- holdingovou spoločnosťou sa nazýva jeho jadro, čiže materská obchodná spoločnosť, ktorá strategicky riadi a kapitálovo ovláda ostatné spoločnosti holdingu

 

 Podstata holdingu → je skutočnosť ak jedna obchodná spoločnosť (holdingová alebo materská spoločnosť) na základe vlastníctva rozhodujúceho kapitálového podielu alebo iných skutočností ovláda a riadi jednu alebo viac iných spoločností (dcérske spoločnosti)

- obchodné spoločnosti tvoriace holding sú samostatné právnické subjekty

- holding je združenie bez právnej subjektivity- najčastejšie právne subjekty tvoriace holding sú

akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným

Štruktúra holdingu → organizačná štruktúra holdingu je prepojená vertikálnymi a horizontálnymi väzbami medzi materskou a dcérskymi spoločnosťami (prípadne spoločnej, pridruženej)

- podľa toho, či sa útvary v holdingu zaoberajú výkonnými činnosťami alebo riadením, rozoznávame organizačnú štruktúru:

- riadeného systému, t.j. výkonnej sféry, - riadiaceho systému, t.j. riadiacich orgánov a

riadiaceho aparátu.

pri tvorbe organizačnej štruktúry sa riešia dve otázky: - organizačná diferenciácia činnosti, - organizačná integrácia činnosti.

Organizačná diferenciácia → celková úloha sa rozčlení → jednotlivé útvary sa stávajú zodpovednými za vykonávanie zverených činností

- diferenciácia predstavuje segmentácia systému na podsystémy

- úlohy organizácie ako systému sa presúvajú dovnútra na jednotlivé podsystémy

Delíme:- Vertikálna diferenciácia → vertikálna deľba práce → vytvára

hierarchiu a počet úrovní riadenia - Horizontálna diferenciácia → horizontálna deľba práce →

súvisí s rozpätím riadenia, teda s počtom pracovníkov podriadených jednému vedúcemu 

 Organizačná integrácia → zabezpečuje jednotu úsilia

podsystémov organizácie pri plnení jej celkovej úlohy → nazýva sa zjednocovaním, koordináciou činností

Typy organizačných štruktúr:

1. jednoduchá organizačná štruktúra → tvorí sa v malých podnikoch (živnosti) s malým počtom pracovníkov a s úzkym sortimentom výroby a najčastejšie má dve úrovne

2. funkcionálna organizačná štruktúra → je zložitejšia organizačná štruktúra → využíva sa vo väčších podnikoch, majúcich viac pracovníkov a širší sortiment výrobkov → pre túto organizačnú štruktúru sú typické funkčné odborné útvary na čele ktorých stoja funkčný odborní vedúci

3. holdingová organizačná štruktúra → holding predstavuje voľné združenie samostatných podnikov, ktoré sú navzájom spojené kontrolou a financovaním

Ciele vzniku holdingov:- základným cieľom vytvorenia holdingu je, že

spojuje výhody veľkých podnikov (významnejšie postavenie na trhu, ekonomickú silu, kapacitné možnosti) s výhodami podnikov menších jednotiek holdingu (flexibilita)

- k najväčším výhodám holdingového zoskupenia patrí diverzifikácia jeho činnosti a znižovanie podnikateľského rizika

- daňové motívy patria spravidla medzi iniciátorov prestavby „národného“ holdingu na „nadnárodný“, ktorých majitelia nezostávajú len pri týchto daňových motívoch, ale za podpory odborníkov dosahujú celý rad dodatočných efektov.

Podľa prepojenia rozoznávame organizačné štruktúry:1. Pyramídová organizačná štruktúra je charakteristická tým,

že na vrchole je materská spoločnosť, ktorá kontroluje všetky dcérske spoločnosti a prostredníctvom nich aj ich dcérske spoločnosti (vnučky),

2. Radiálna organizačná štruktúra vyznačuje sa tým, že v centre je materská spoločnosť, ktorá má priamu kapitálovú účasť vo všetkých ostatných spoločnostiach. Podniky D a G sa stávajú tiež priamymi dcérami),

3. Cyklická organizačná štruktúra – nedá sa identifikovať materská spoločnosť, keďže ide o uzavretý kruh spoločností. Je to

kombinovaná štruktúra holdingu.

Príklad- hodnota vlastného imania:Miestne zákony upravujúce pôsobenie družstiev alebo

podmienky stanov družstva zakazujú družstvu spätneodkúpiť členské podiely, ak by sa spätným odkúpením

znížil vložený kapitál z členských podielov pod 75 percent

z najvyššej sumy vloženého kapitálu z členských podielov. Najvyššia suma vloženého kapitálu pre jednotlivé

družstvo je 1 000 000 €. K súvahovému dňu je zostatok vloženého kapitálu 900 000 €.

Vypočítajte:1. aká bude hodnota vlastného imania2. aká bude hodnota finančného záväzku

Výpočet:750 000 € by sa klasifikovalo ako vlastné imanie 150 000 € ako finančné záväzky.

IAS 32 ods. 18 písm. b) uvádza:... finančný nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na jeho

vrátenie emitentovi výmenou za peňažnú hotovosť alebo za iné finančné aktívum („nástroj obsahujúci právo predať“), je finančným záväzkom. Je to tak aj v prípade, keď sa suma peňažnej hotovosti alebo iného finančného aktíva stanovuje na základe indexu alebo inej položky majúcej potenciál rastu alebo poklesu, alebo ak právna forma nástroja obsahujúceho právo predať dáva držiteľovi právo na zostávajúci podiel na majetku emitenta. Existencia opcie pre držiteľa umožňujúca vrátiť nástroj emitentovi späť za peňažnú

hotovosť alebo za iné finančné aktívum znamená, že nástroj obsahujúci právo predať je v súlade s definíciou finančného záväzku.

Otázky ?