Štyristoročná matrika slobodného kráľovského mesta krupina v kontexte dobových dejín / the...

Štyristoročná matrika slobodného kráľovského mesta Krupina v kontexte dobových dejín

JÁN GOLIAN

The Four-Hundred-Year-Old Registry of the Free Royal Town of Krupi-na in the Context of History

ABSTRACT: One of the oldest registries preserved in Slovakia constitute the church records of ceremonies from the free royal town of Krupina dating back to 1614. Initially, it kept records of Lutherans and then up to 1755 it concentrated on the Catholics liv-ing in the centre of the Hont region. Krupina as an ancient free royal town constituted a buffer area of Hungarian-Turkish military conflicts in the 17th century. The town with about 3,000 inhabitants was a border fortress.Initially, the Krupina registry was within the archives included in the registries of Cath-olic parishes. However, its almost whole episode written in the 17th century belongs to the records of Protestant population. The book contains the records of married, baptized, and buried. The town history is infamously known for the right of the sword (ius gladii) that was used in the centre of the Hont region in many trials and tortures of local “witches”. The value of the registry is also high due to the fact that it was led by several prominent personalities. Daniel Láni, Ján Burius or Jeremiáš Pilarik belonged to the most significant protagonists of the life of the Lutheran Church in the territory of Slovakia in the difficult conditions of the 17th century. The registry brings a great number of empirical data supplemented with an artistic dimension, mainly shown in the form of many chronograms.

Keywords: history, Slovakia, Krupina town, 17th century, registries, demography

Cirkevné matriky ako prameň historického výskumu zažili svoju renesanciu v dru-hej polovici minulého storočia, kedy ich v maximálnej možnej miere vyčerpávala matematicko-štatistická metóda historicko-demografického výskumu. Od toho ob-dobia sa výskum posunul až tak, že pre súčasné komplexné otázky modernej histo-rickej demografie „lineárne“ informácie z matrík nepostačujú a sú dopĺňané inými štatistickými a najmä sociálno-antropologickými prameňmi. V závislosti od vý-skumných otázok a zvolených metód, môžeme však všeobecne prijať za platné, že základným prameňom pre historickú demografiu zostávajú cirkevné matriky. Tieto knihy cirkevnej evidencie veriacich boli do polovice 20. storočia ako histo-rický prameň prakticky nevyužívané, podľa tvorcu základných metód vznikajúcej historickej demografie, L. Henryho, predstavovali neobjavené bohatstvo, ktoré „le-

|256| Kultúrne dejiny / Cultural History, Volume 6, Issue 2, pp. 256-275 © Verbum 2015

Pramene, preklady | Sources, Translations

žalo úhorom“.1 Spoznaním matrík ako his-torického prameňa sa otvorila nová etapa a spôsob výskumu historických populácií. V tomto kontexte môžeme pozerať aj na matriky vznikajúce na území Slovenska, v ktorých nachádzame primárne informácie o miestnej populácii žijúcej pred niekoľkými storočiami. Zásadný vplyv na vedenie cirkevných matrík mal Tridentský koncil, ktorý definoval povinnosť viesť na farách evidenciu pokrstených a sobášených. Na území Slovenska boli do praxe zavádzané závery koncilu Trnavskou synodou. Definitívne nariadenie pápeža Pavla V. z roku 1614 Rituale Romanum o povinnosti piatich vedených kníh v kostole, nariadilo evi-dovať aj matriku pochovaných.2

V Uhorsku bolo toto nariadenie dotvárané príka-

zom ostrihomského arcibiskupa Rituale Strigoniense.3

Medzi najstaršie matriky zachované z nášho územia patrí cirkevná evidencia obradov zo slobodného kráľovského mesta Krupina, dochovaná od roku 1614.4 Jedna z prvých matrík z územia horného Uhorska registruje spočiatku veriacich evanjelickej cirkvi, a následne do roku 1755 sa jej evidencia sústredila na katolíkov žijúcich v centre Hontu. Krupina ako starobylé slobodné kráľovské mesto predsta-vovalo v 17. storočí nárazníkovú oblasť uhorsko-tureckých vojenských konfliktov. Mesto s približne 3 000 obyvateľmi bolo pohraničnou pevnosťou, čo si vyžiadalo i krutú daň v podobe tureckých vpádov, ktoré nezanechávali po sebe len spúšť, ale neraz si brali zo sebou aj korisť v podobe odvlečených Krupinčanov. Podobné so-ciálne nepokoje spôsobovali aj stavovské povstania na území Slovenska, v ktorých bola Krupina často v strede záujmu. Keďže spočiatku v meste tvorili konfesionálnu majoritu evanjelici, aj mestská rada a politika richtárov sa pohybovala na hrane náboženských konfliktov medzi sedmohradskou šľachtou a Habsburgovcami.

Krupinská matrika bola pôvodne ešte v archívoch zaraďovaná medzi matriky katolíckych farností, avšak jej takmer celá epizóda písaná v 17. storočí patrí eviden-cii protestantského obyvateľstva. Kniha obsahuje matriky sobášených, krstených a pochovaných, rozmery jej väzby sú 28x43 cm a má 562 strán.5 Dejiny mesta spred 400 rokov sú neslávne známe hrdelným právom, ktoré bolo v centre Hontu mnoho-krát využívané v procesoch a tortúrach s miestnymi „strigami“. Krupinskej matrike bolo priznávané prvenstvo evidencie slovenského evanjelického obyvateľstva vôbec a môže priniesť viac svetla do nepokojných rokov 17. storočia zmietaných nielen

1 HENRY, Louis. Une richese demographique en fiche : les registres paroissiaux. In Population, 1953, roč. 8, s. 281-290.

2 Okrem knihy pokrstených to boli kniha birmovaných, sobášených, kniha o stave veriacich a kniha pochovaných.

3 SARMANYOVÁ, Jana. Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia. Bratislava : Odbor archívnictva Ministerstva vnútra SR, 1991, s. 6.

4 Najstaršími farskými knihami evidujúcimi cirkevné obrady na našom území je matrika z mesta Ko-šice, vedená od roku 1587, mladšie sú z miest Bardejov (1592), Banskej Štiavnice (1594) a zo Spišskej Soboty (1599). SARMANYOVÁ, Cirkevné matriky na Slovensku zo 16.-19. storočia, s. 10.

5 Originál matriky je uložený v Štátnom archíve v Banskej Bystrici, fond Zbierka cirkevných matrík, ška-tuľa č. 253. OTRUBA, Štefan. Zbierka cirkevných matrík 1593 – 1952. Inventár. Zv. J – R. Banská Bystrica : Štátny oblastný archív Banská Bystrica, 1983, s. 338.

KULTÚRNE DEJINY 2/2015 |257|

Štyristoročná matrika slobodného kráľovského mesta Krupina|

Obr. 1 Kresba na s. 263 z roku 1660

tureckým nebezpečenstvom, ale aj stavovskými povstaniami a doznievajúcimi mo-rovými epidémiami. Výpovednú hodnotu prameňa zreteľnejšie osvetlí vzájomný pomer jednotlivých matričných záznamov a analýzu úpravy, štýlu a zaujímavostí vo vedení matriky.

Matrika z Krupiny pre súčasný výskum historickej populácie mesta poskytuje nenahraditeľné informácie, keďže pred 400 rokmi, v roku 1614, sa začala naraz evi-dovať matrika pokrstených a matrika sobášených. Evidencia pochovaných v meste je zachovaná až od roku 1660. Prvý zväzok matriky mesta Krupina eviduje zázna-my cirkevných úkonov do polovice 18. storočia a poskytuje primárne informácie o živote mesta a jeho obyvateľov.

V úvode prvého zväzku matriky nachádzame úvodné informácie o rozhodnutí vedenia evidencie sobášených a krstených, za ktorým je uvedený zoznam krupin-ských duchovných, ktorí za evidenciu matrík zodpovedali do 60. rokov 17. storočia. Matrika sobášených evidovala krupinské obyvateľstvo od novembra 1614 a jej pr-vým pisateľom bol nový duchovný Mikuláš Wachun Udicenus.6 Evidencia sobášov bola spočiatku vedená lineárnym zápisom, ktorý však obsahoval komplexné infor-mácie, teda okrem mien snúbencov sa v nej nachádzali aj mená rodičov, spravidla otcov, a ich povolanie. Evidencia bola vedená v latinskom jazyku, avšak ojedinele nachádzame aj výnimky. Medzi tieto nelatinské zápisy patrilo i niekoľko zaevido-vaných sobášov zo začiatku roka 1616, kedy sa v matrike objavil slovenský jazyk: „Stjastnij Jiryka mlinare zdegssiho sin, progima sobie Dorotheu, Koren Ondreje dceru, njekdj zdegssiho obiwatele.“7 Častejšie sa však objavovali spomínané latinské formy zápisu, alebo dokonca aj kombinované dvojjazyčné ekvivalenty: „... honestam virgi-nem Barbaram, Spijickeho dceru“.8

V nasledujúcom období sa forma zápisu a jazyk výraznejšie nemenili. Evidencia v matrike bola neúplná, čo vyvrcholilo tým, že rok 1622 nebol ani uvedený. Až prí-chodom nového farára Rafaela Kozakyho sa od roku 1623 zápisy sobášov zostručni-li až do takej miery, že boli vpisované do jedného riadku matričnej knihy. Postupne bol zmenený tiež spôsob označenia začiatku kalendárneho roka, ktorého zápis bol uvedený rímskou číslicou, namiesto pôvodnej arabskej. Všetky sobáše boli vyko-návané v nedele a ich dátumy boli v matrike označované podľa cirkevných sviat-kov. Datovanie bolo vždy definované termínom „Dominica“ a dopĺňané rímskou číslicou, o ktorú nedeľu išlo po cirkevnom sviatku. Z hľadiska celkového výskytu sa najčastejšie konali v nedeľu – „post Epiphaniae“ – po sviatku Troch kráľov, ďal-šie termíny boli ohraničené pôstnym obdobím. Napríklad „Dominica Sexagesima“ bola ôsmou nedeľou pred Veľkou nocou, teda tesne pred začatím pôstneho obdo-bia. Po pôste sa konali sobáše najčastejšie v druhú („Misericordia Domini“) a štvrtú („Cantate“) Veľkonočnú nedeľu. Obľúbeným sviatkom, kedy Krupinčania vstupo-vali do stavu manželského, bola aj tzv. trojičná nedeľa „Dominica Trinitatis“, teda nedeľa po sviatku Zoslania Ducha Svätého.

6 Udicenus bol v Krupine po dlhšom období prvým slovenským kňazom, dovtedy vysluhovali miestnemu obyvateľstvu sviatosti len nemeckí duchovní. SLÁVIK, Ján. Slovenské „povstanie“ v Krupine roku 1614. Príspevok k objasneniu národnostných pomerov XVII. storočia. In Slovenské pohľady, 1909, roč. 29, s. 8.

7 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 2.8 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 3.

Pramene, preklady|

|258| KULTÚRNE DEJINY 2/2015

K arabskému zápisu jednotlivých rokov a trochu jednoduchšiemu uvádzaniu datovania sobášov sa priklonil od roku 1629 nový duchovný Vavrinec Sartorius.9 Týmto spôsobom bola matrika vedená až do príchodu nového krupinského fará-ra Daniela Lániho, ktorý zápis sobášov zostručnil natoľko, že evidoval len mená snúbencov, pričom nevesty uvádzal bez ich dievčenského priezviska.10 Na začiatku 60. rokov 17. storočia sa v matrike objavovala poznámka, že záznamy sumarizujú „Ecclesia Slavonica Carponiensi“, čím sa v cirkevnom prameni prvý krát stretávame s rozdielnym evidovaním slovenského a nemeckého obyvateľstva žijúceho v meste Krupina.11 Rokom 1667 končí v knihe na strane 25 matrika sobášených a následne sú v nej evidované záznamy o krstoch krupinského obyvateľstva.

Evidencia pokrstených bola v Krupine vedená od júna 1614, v ktorej okrem mena novorodenca a jeho rodičov objavujeme tiež mená krstných rodičov. Tí bývali spra-vidla traja až štyria, najčastejšie dvaja krstní otcovia a dve krstné mamy. Podobne, ako to bolo pri zápisoch sobášov, aj pri krstoch okrem klasického záznamu po la-tinsky miestami nachádzame zápisy uvedené miešaným latinsko-slovenským ek-vivalentom: „Durko baptis. filius ... Commat. Catharina Misskova žena z Lehotky“.12 Rozdiely medzi matrikami pokrstených a sobášených sú zjavné hlavne v datova-ní vyslúžených obradov. Narodenia, a tým pádom aj krsty, sa pochopiteľne nedali sústreďovať v isté dni či sviatky určené na to, ako tomu bolo pri sobášoch, a teda aj krsty sú v matrike evidované podľa mesiacov a pri každom z nich je uvedený dátum. Na úvodných stranách matriky bolo pri každom zápise i poradové číslo, ktoré uľahčovalo koncoročné sumarizovanie počtu pokrstených vo farnosti. Tento priebeh bol v októbri 1615 nahradený koncoročným sumárom zapísaným na konci decembra, kde boli evidované nielen počty pokrstených, ale aj množstvo pocho-vaných a počet osôb pristupujúcich k večeri Pánovej, teda dospelého obyvateľstva. Všetky tieto ukazovatele kresťanskej populácie boli rozdelené na slovenskú a ne-meckú časť populácie, pričom tú slovenskú tvorila približne 2/3-ová väčšina. Sumár vyslúžených úkonov bol uvedený iba na konci spomínaného roka a v ďalšom ob-dobí chýbal.

Táto základná farská štatistika sa v matrikách nanovo a trvalo objavila až prí-chodom nového kňaza Kozakyho v auguste 1623, ktorý tiež v záverečnom sumári rozlišoval slovenské a nemecké obyvateľstvo Krupiny. Síce sa zápis nejako výraz-ne nemenil, zásadná zmena nastala v písaní začiatkov rokov, ktoré boli uvádzané

9 Paradoxne, ešte v predchádzajúcom roku sa v matrike pri latinskom zápise roku objavila chyba, v kto-rej bol uvedený rok MDXXVIII, teda 1528.

10 Daniel Láni, syn superintendenta Eliáša Lániho, pôsobil najskôr v Krupine ako kazateľ, v rokoch 1637 – 1647 ako farár. Ako obranca evanjelickej teológie v dišputách s katolíckymi prestaviteľmi a ako autor protestantských apológií sa stal známym až po svojom odchode z Krupiny do Hlohovca. Biografický lexikón Slovenska V. Martin : Slovenská národná knižnica, 2013, s. 628-629.

11 Krupina bola pôvodne nemecké mesto, v ktorom však postupne rástol počet slovenského obyvateľ-stva, pritom v meste žila aj nemalá maďarská komunita. Z týchto dôvodov v priebehu 17. storočia na-rastali spory medzi pôvodným spôsobom riadenia mesta na pozícii richtára a počtom členov mestskej rady. SLÁVIK, Ján. Slovenské „povstanie“ v Krupine roku 1614. Príspevok k objasneniu národnostných pomerov XVII. storočia. In Slovenské pohľady, 1909, roč. 29, s. 5-6.

12 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 28.



v chronogramoch.13 Okrem nich v matrike nový farár obnovil aj číslovanie jednot-livých zápisov. Označovanie krstov poradovým číslom prestalo od začiatku roka 1629, v priebehu ktorého sa vymenili tiež krupinskí duchovní, a teda je pravdepo-dobné, že farár Kozaky, ktorý pred tým čísloval jednotlivé krsty, robieval tak na konci roka pri sumarizovaní počtu zapísaných v matrike. Nový farár Sartorius túto prax neprebral, a preto záznam o poradí krstov v matrike chýba od začiatku spo-mínaného roka. Ďalšia zmena, s ktorou sa Sartorius zapísal do krupinskej matriky, bol nový spôsob zápisov začiatku kalendárneho roka. Od roku 1631 sa v matrike už neobjavujú chronogramy a roky označuje latinským nápisom o začatí nového roka: „LAETIMINI IN DOMINO IN HOC NOVO ANNO INCIPIT ANNUS IESU CHRISTI.“14 Výnimkou bol akurát rok 1634, kedy Sartorius chronogram uviedol.

Príchodom nového krupinského farára D. Lániho v júli 1636 sa od nasledujúcich rokov do matriky pokrstených chronogramy opäť vrátili. Od decembra 1647 Lániho nástupca Jeremiáš Pilárik začal zapisovať pokrstených do tabuľkovej predlohy.15 V nej uvádzal deň, v ktorom bol krst vykonaný, ďalej mená rodičov „Parentes“, meno pokrstených detí „Liberi“ a mená krstných rodičov „Susceptores“.16 Kontinuálne za-pisovanie údajov do tabuliek bolo na konci roka 1657 vystriedané poznámkou, že jedna strana matriky sa stratila. V evidencii krstov tak chýbali zápisy od mesiaca september až do konca roka. Ak poznámka hovorila o strate jedného listu, nazna-čuje to, že priebežná evidencia sviatostí bola zapisovaná do akéhosi konceptu mat-riky, z ktorého boli údaje prepisované do matričnej knihy až neskôr. Tento spôsob evidovania vysluhovaných obradov v krupinskej farnosti objasňuje aj veľmi presnú a úhľadnú evidenciu vedenia bez prepisov a škrtancov. Príchodom nového duchov-ného do Krupiny Jána Institorisa v auguste 1659 bola v tabuľkovej evidencii krstov rubrika „Liberi“ premenovaná na presnejšie „Baptisati“ a každému matričnému zá-pisu bolo priraďované aj poradové číslo.17 V tomto období sa z matriky vytratilo i koncoročné sumarizovanie počtov vyslúžených sviatostí. O dva roky neskôr bola rubrika o krstných rodičoch premenovaná termínom „Patrini“.18

Zápisy v matrike pokrstených boli postupne menené od začiatku roka 1665, kedy sa evidencia poradia jednotlivých krstov plynule vytratila. Hoci na úvodných dvoch stranách bola ešte predkreslená rubrika na vpisovanie tejto informácie, nový kru-pinský farár Ján Burius ju už nevypĺňal.19 Spočiatku ojedinele a od jarných mesiacov

13 Prvé chronogramy uvedené v krupinskej matrike boli: „o IeSV In qVa nos reserVastI teMpora Christe-DeVs“ – 1624; „IesVs aDIVtor perseCVtIoneM patIentIbVs“ – 1625 a „DeVs noster refVoIVM aC VirtVS“ – 1626.

14 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 81.15 Jeremiáš Pilárik bol bratom spisovateľa Štefana Pilárika (1615 – 1693), pred svojím príchodom do Kru-

piny pôsobil ako konrektor v Banskej Bystrici a ako rektor a farár na viacerých pôsobiskách (Nemecké Pravno, Ilava). Slovenský biografický slovník IV. Martin : Matica slovenská, 1990, s. 465.

16 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 159.17 Ján Institoris-Mošovský prišiel do Krupiny ako známy autor evanjelických apológií a účastník dišpút

na sklonku života. Ako farár v Krupine pôsobil len dva roky (1659 – 1661), nakoľko zakrátko umrel. Biografický lexikón Slovenska IV. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010, s. 104.

18 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 205 a 211.19 Ján Burius, historik evanjelickej cirkvi v Uhorsku, prišiel do Krupiny z miesta rektora školy v Španej

Doline a na Starých Horách. Po nútenom pobyte vo vyhnanstve v meste Vroclav (1675 – 1686), sa do centra Hontu vrátil, kde aj umrel. Biografický lexikón Slovenska I. Martin : Slovenská národná kniž-

Pramene, preklady|


nasledujúceho roka sa pravidelnejšie objavovali prípady, pri ktorých nebol uvedený ani deň krstu; ten sa dá určiť len približne podľa poradia zápisu v danom mesiaci. V následných rokoch boli krsty síce zapisované podľa mesiacov, ale presný dátum bol uvádzaný len zriedkavo, napríklad od októbra 1668 do januára 1669 bolo pri 48 zápisoch uvedených tých s dátumom len 5 krstov.20

Matričná kniha mesta Krupiny na strane 263 pokračuje po zápisoch pokrste-ných z roku 1672 matrikou pochovaných, ktorá bola v meste vedená od roku 1660 do roku 1665. Pochovaní zo slovenskej časti mesta boli evidovaní veľmi stručným spôsobom, keďže na jednu stranu matričnej knihy boli vpisované dva stĺpce zapí-saných pohrebov. Okrem mena pochovaného a dňa, kedy sa pohreb konal, bolo uvádzané len poradové číslo v matrike, pričom ďalšie doplňujúce informácie boli uvádzané len veľmi ojedinele. Pri pohreboch detí, ktoré nestihli byť pokrstené, bolo uvedené len meno rodiča s údajom, že išlo o jeho syna alebo dcéru. Výnimočným prípadom bol zápis pohrebu Ladislava Szeleniiho zo 16. septembra 1660, ktorý sa podľa zápisu narodil 26. júla 1658 a umrel údajne 16. septembra 1658. Isté je, že minimálne v informácii o dátume, resp. roku úmrtia sa zápis mýli.21 Údaj je o to zaujímavejší, že z matriky dokonca vieme, kedy chlapček umrel, bolo to o 10. hodi-ne ráno.22 Od roku 1662 sa miestami v matrike pri zápisoch pohrebov osôb strednej a staršej generácie uvádzal aj vek zosnulých. Uvádzanie týchto údajov žiaľ nepre-rástlo do pravidelného údaja, avšak i napriek tomu vieme identifikovať najstaršieho pochovaného obyvateľa Krupiny, ktorým bol urodzený Michal Palastij zosnulý vo veku 88 rokov.23

Na začiatku roka 1663 nám v matrike pochovaných z prvých šiestich pochova-ných chýbajú akékoľvek informácie o zosnulých v piatich prípadoch. Pri niekto-rých údajoch pohrebov detí sa stretávame s doplňujúcou informáciou o prípadoch mŕtvorodenosti, napríklad „abortivo foetus“ či „sine baptismo“ alebo s výnimočnými informáciami v dobovom jazyku slovenského obyvateľstva, ako „manželka“, „žena“, „dcera“, „nevesta“, „zdegssiho“, „paholok“, „žebrak“. Pri niektorých údajoch bol uve-dený aj pôvod netuzemských obyvateľov Krupiny, ktorí do mesta prichádzali či už z okolia: „z Kraloviec“, „z Krnissova“, „z Devic“ (Devičie), „z Domanik“, alebo zo vzdialenejších regiónov: „z Litavj roden“, „z horniho Kubina“, či „z českeg zemj“.24

Ďalšie pokračovanie matriky pokrstených „Liber Baptisatorum“ na strane 273 sa písalo od októbra 1687 rukou nového krupinského (už katolíckeho) kňaza Imricha Kárásza.25 V prelomovom období postupného rekatolíckeho prúdu sa pri

nica, 2002, s. 627. V Krupine sa mu narodil aj najstarší syn Ján (20. 5. 1667), náboženský spisovateľ a evanjelický kňaz. Matricula Eclesiae Carponensis, s. 237.

20 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 243 a 245.21 Ladislav bol synom Pavla Szeleniho, člena významnej krupinskej šľachtickej rodiny, ktorý sa vojensky

vyznamenal v bitke proti tatarskému vojsku, súčasti osmanskej armády, ktoré vtrhlo do Zvolenskej a Hontianskej stolice v roku 1667. Krupinská posádka v postupe zastavila tatarské vojsko a dokonca jej odobrala lup, ktorý si zo svojej výpravy viezlo. LUKÁČ, Miroslav (ed.). Krupina : monografia mesta. Ban-ská Bystrica : Harmony, 2006, s. 33. Ďalšie dve Pavlove dcéry, Katarína a Eva, umreli o dva roky neskôr.

22 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 263.23 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 264.24 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 266-270.25 Náboženská situácia v meste sa zmenila natoľko, že evanjelickí duchovní museli opustiť nielen mesto,



zápisoch uvádzalo, či sú obaja rodičia katolíci spravidla takým spôsobom, že pri mene matky bola uvedená poznámka „Consortum Catholicum“. Matrika bola spo-čiatku vedená nedôsledne, čo v praxi znamenalo, že do konca roka boli zapísané len štyri deti a do novembra nasledujúceho roka iba ďalších šesť. Aj v týchto úda-joch často absentovali základné informácie, ako dátum krstu, čo naznačovalo, že krsty boli dopisované len dodatočne. Podobný stav matričnej evidencie sa objavoval až od konca roku 1689. Krsty boli evidované v riadkovom zápise a pri každom figu-rovali spravidla (už len) dvaja krstní rodičia. Pri niektorých zápisoch sa objavovali vynechané miesta, kde najčastejšie chýbali mená jedného z rodičov alebo z krst-ných rodičov, ktoré mali byť neskôr dopísané.

V prvej polovici 90. rokov 17. storočia kulminovali v Krupine nepokojné cirkevné pomery, čo sa prejavilo tým, že na miestnej fare v priebehu piatich rokov pôsobili piati rôzni duchovní. Sekundárny dôsledok tejto rozdrobenosti sa odrazil aj v mat-rike, keď v roku 1691 bol zapísaný len jeden krst, o rok neskôr žiadny a v rokoch 1694 a 1695 po dva zápisy. Až príchodom nového duchovného Pavla Olasza sa si-tuácia podľa evidencie matriky upokojila a záznamy boli priebežne evidované len s drobnými chýbajúcimi informáciami.26 Začiatok roka bol vždy označený arab-skou číslicou, výnimkou bol zápis jubilejného roka MDCC. Matričné zápisy krstov končia v roku 1708 na strane 292, kde pokračuje ďalšia časť evidencie sobášov „Liber Conjugatorum“.

Podobne ako krsty, tak aj sobáše boli na nasledujúcich stranách evidované za dvadsaťročné obdobie rokov 1688 – 1708. Je vysoko pravdepodobné, že aj táto kniha bola zapisovaná dodatočne, čomu nasvedčuje, že evidencia sobášov od roku 1688 bola zapisovaná okamžite za záznamami krstov z roku 1708, v polovici spomínanej 292. strany matriky (bez prípadného vynechaného miesta). Na prvý pohľad mož-no tvrdiť, že kvalita zápisov sobášov je na vyššej úrovni ako pri krstoch, keďže sa takmer vôbec neobjavujú vynechané či prepisované údaje. Nakoľko je sezónnosť pri vysluhovaní sobášov iná ako pri krstoch, ťažšie sa odhaľuje aj neúplná evidencia zápisov. Výnimku, a to veľmi výraznú, predstavuje komplikované obdobie rokov 1690 – 1695, kedy sa v matrike neobjavil ani jeden sobášny zápis. Podobne ako krsty, taktiež sobáše boli vedené v latinskom jazyku. Jedinou výnimkou bol zápis vyslúženej sviatosti manželstva Ondreja Némesa a Rozálie Bonéovej, ktorých sobáš z 21. februára 1701 bol zapísaný v maďarskom jazyku.27

Rovnako ako zápisy sobášov, tak aj evidencia pohrebov z rokov 1688 až 1708 začínajú na strane, na ktorej boli evidované predchádzajúce informácie matriky. „Liber Defunctorum“ uvádza v riadkovom zápise základné informácie o zosnulých veriacich krupinskej farnosti v latinskom jazyku. Väčšinu evidovaných pohrebov

ale aj krajinu a po prevzatí správy Kostola Narodenia Panny Márie katolíckymi duchovnými spadalo do ich kompetencií aj vedenie matrík. V roku 1709 následne evanjelický cirkevný zbor v meste zanikol. LUKÁČ (ed.), Krupina : monografia mesta, s. 141.

26 Pavol Olasz bol spisovateľom katolíckej náboženskej literatúry, neskôr významným cirkevným hod-nostárom (almijský titulárny biskup, pápežský protonotár a kráľovský radca) a spoluzakladateľom piaristického gymnázia v Krupine. Slovenský biografický slovník IV. Martin : Matica slovenská, 1990, s. 327.

27 Matricula Eclesiae Carponensis, s. 297.

Pramene, preklady|


predstavujú mená detí, zatiaľ čo menej často sa stretávame aj s ďalšími informácia-mi, ako vek pochovaného. V záznamoch sa častejšie objavovali deti zo zmiešaných manželstiev, ktorých otcovia boli katolíci a narodené boli „per Materes Lutheranicas“. Pre zjednodušenie zápisov, hlavne mŕtvorodených detí, bol zápis zostručnený na dátum a opakovanú formu: „sepultus / -ta infans“.

Posledný zväzok evidencie krstov pokračoval knihou „Liber Baptisatorum“ od roku 1708.28 Forma zápisov krstov sa od predchádzajúcej evidencie nijako výrazne nelíšila, i naďalej krupinský farár preferoval riadkový spôsob zápisu a pri krstoch boli spravidla prítomní dvaja krstní rodičia. Na označenie začiatku nového roka 1710 farár Pavol Olasz použil v matrike chronogram. Príchodom nového farára do Krupiny v roku 1711, Jána Belaja, boli chronogramy používané pravidelne. Na za-čiatku 20. rokov 18. storočia prišli do farnosti pátri piaristi, ktorí v priebehu roku 1721 začali uvádzať v zápise aj meno kňaza, ktorý krst vykonal. Údaj, vďaka kto-rému sa z krupinskej matriky dozvedáme mená duchovných, bol zapisovaný do osobitnej rubriky, ktorá bola vytvorená na konci riadkového záznamu. Pátri pia-risti prestali pri evidencii matriky používať chronogramy a nový rok vždy zapiso-vali arabskými číslicami. V roku 1726 vystriedal rehoľníkov nový krupinský farár Žigmund Podlužáni, ktorý rubriku o krstiacom duchovnom neevidoval. Krupinský duchovný prichádzajúci z Košickej univerzity začal spočiatku opäť používať chro-nogramy, avšak čoskoro sa aj on vrátil k tradičnej arabskej forme zápisu.

Zápis krupinskej matriky bol v apríli 1740 do konca nasledujúceho roka vedený v tabuľke, do ktorej bolo vpisované meno pokrsteného „Infans“, mená jeho rodičov „Parentes“ a mená krstných rodičov „Patrini“. Každý mesiac bol oddelený osobit-ným riadkom a pred každým zápisom bol uvádzaný deň, v ktorom bol krst vyko-naný. Následne, od roku 1742, boli krsty kontinuálne evidované v riadkovej forme. Výnimku tvorili len niektoré mesiace, v ktorých podľa matriky neboli vykonané žiadne krsty (apríl 1743), alebo len jeden krst (december 1744). Matrika pokrstených bola v knihe vedená do roku 1755 a jej zápisy končia na strane 413.

Od strany 415 pokračovala v matričnej knihe krupinskej farnosti evidencia sobá-šených. „Conjuncti in Matrimonium“ boli podobne ako v predchádzajúcom období vedené v riadkovom zápise, a hlavne v rokoch 1710 a 1711 sa výraznejšie zvýšil počet zväzkov vdovcov, čo bolo spôsobené morovou epidémiou, ktorá postihovala oby-vateľstvo bez rozdielu veku a stavu. V Krupine si posledná morová epidémia vypý-tala krutú daň, ktorú zaplatili svojimi životmi až 2/3 populácie pôvodného mesta s 3 000 obyvateľmi. Tým sa aj badateľne znížil počet zápisov evidovaných v matrike. Na rozdiel od matriky pokrstených, pri evidencii sobášov sa nenachádzajú žiadne chronogramy. V matrike je síce badateľná správa farnosti pátrami piaristami, avšak rubriku s menami duchovných, ktorí obrady vykonávali, v evidencii sobášov neza-viedli. Podobne sa v matrike sobášených nestretávame ani s tabuľkovým spôsobom

28 S týmto dátumom je spájaný i kľúčový medzník v živote Krupiny, s ktorým súviselo aj nesúvislé ve-denie matriky v posledných kalendárnych mesiacoch spomínaného roku. Situácia počas povstania Františka II. Rákociho sa vyhrotila natoľko, že ustupujúce povstalecké vojsko pod vedením kurucké-ho kapitána Čajgániho nechalo 23. októbra Krupinu podpáliť na 50 rôznych miestach, požiar zničil prakticky celé mesto s kostolom, farou a budovami šľachticov. LUKÁČ (ed.), Krupina : monografia mesta, s. 34.



vedenia, a teda až do konca roka 1755 boli sobáše evidované pomocou riadkového zápisu, bez zmeny obsahu uvedených informácií či jazyka.

Posledné pokračovanie „Liber Defunctorum“ začalo na strane 453, avšak eviden-cia pochovaných nepokračovala rokom 1709, teda tam, kde skončil predchádzajúci zväzok. Pohreby v Krupine zapisovali po svojom príchode až pátri piaristi, a to od roku 1721 a v matričnej knihe sa evidovali rovnako, ako ostatné matriky, do roku 1755. Zápis bol vedený v tabuľkovej forme, do ktorej sa najskôr vpisoval deň pohrebu, potom meno pochovaného a vek zosnulého. Od apríla 1721 bola rubri-ka s vekom „aetas“ nahradená doplňujúcimi kategóriami veku, ktoré sa používali hlavne pri pohreboch detí. Používali sa osobitné rubriky pre roky „An“, mesiacov „Men“ a týždňov „Heb.“, z praktických dôvodov bola ešte v priebehu roka rubrika s počtom týždňov nahradená rubrikou s počtom dní „Dies“. Forma evidencie bola zachovaná aj po príchode nového farára Ž. Podlžániho, ktorý však do matriky spra-vidla vpisoval len mená dospelých zosnulých, zatiaľ čo jeho predchodcovia piaristi uvádzali doplňujúce informácie, pri ženách napríklad meno manžela, alebo že išlo o miestneho obyvateľa či katolíka.

Je na škodu, že v matrikách pochovaných nenachádzame viac informácií o poh-reboch popravených osôb odsúdených za strigônstvo. Vzhľadom na to, že vedenie Liber Defunctorum často absentovalo, o pohreboch krupinských „stríg“ sa v mno-hých prípadoch nedozvedáme nič nové.29 Až v evidencie pohrebov z 20. júna 1722 sa dozvedáme o pohrebe štyroch žien odsúdených zo strigônstva 76-ročnej Kataríny Zimanky, 60-ročnej Barbary Bobričky, 54-ročnej Maríny Nepýtajmesovej a 50-roč-nej Alžbety Spissiačky.30 O ďalších prípadoch pochovaných popravou sa matrika nezmieňuje, hoci procesy pokračovali až do roku 1741. Na druhej strane je otázne, či sa popraveným, spravidla upáleným osobám, dostalo pohrebu, a teda aj zápisu do evidencie pochovaných. Pre dotvorenie obrazu vtedajšieho vnímania udalostí okolo vyšetrovania, tortúr a popráv by ďalšie záznamy o krupinských „strigách“ súčasným bádateľom značne pomohli.

Tým, že sa v samostatnej a prehľadnej rubrike uvádzal počet dožitých rokov, možno z matriky na prvý pohľad odčítať, kedy sa objavovali masové úmrtia detskej populácie, ktoré spôsobovali epidémie rôznych chorôb, ako kiahní, osýpok alebo čierneho kašľa. Evidencia bola prehľadne delená aj podľa mesiacov, čo uľahčuje sledovať trendy sezónnosti úmrtia v mestskom prostredí Krupiny. Matrika bola vedená v nastolenom trende takmer rovnakým spôsobom vyše tridsať rokov, do roku 1755. V samotnom závere knihy na stranách 489 až 491 sa nachádza popis matričnej knihy.

Pre komplexnejšiu analýzu cirkevných matrík a populačné trendy v spoločnosti je dôležité poznať nielen vývoj matričnej agendy, ale aj okolnosti, v akých boli tieto farské registre písané. Pri rozvoji francúzskej školy historickej demografie a boomu

29 Najvýznamnejšie procesy sa konali v roku 1675, kedy matrika pochovaných v Krupine nebola evido-vaná. SASINEK, František V. O strigách na Slovensku. In Slovenský letopis, 1876, roč. 1, č. 2, s. 89-95; ŠUJANSKÝ, František. Súdy nad strigami r. 1675 a v nasled. Zo zápisnej knihy mesta Krupiny. In Slovenské pohľady, 1898, roč. 18, s. 689-692, 750-752; 1899, roč. 19, s. 173-177, 243-247; MAJTÁNOVÁ Marie - MAJTÁN, Milan. Krupinské prísne právo. Bratislava : Tatran, 1979.

30 Matricula Eclesiae Carponiensis, s. 455.

Pramene, preklady|


študovania matrík sa objavovali negatívne ohlasy, ktoré poukazovali na nepresnosť a nedôveryhodnosť tohto prameňa.31 Takto sa pred samotným výskumom začali robiť sondy alebo komplexné prieskumy pramenného materiálu, aby ukázali, či registrácia záznamov bola úplná, či môže vytvárať plnohodnotný obraz o populácii a jej premenách, i to, v akom je stave. Jedným zo základných ukazovateľov výpoved-nej hodnoty matrík ako historicko-demografického prameňa je hodnota tzv. indexu maskulinity. Je to pomer počtu živonarodených chlapcov k počtu narodených diev-čat za určitú časovú jednotku (spravidla rok). Objaviteľom tejto základnej charak-teristiky populácie bol John Graunt pri analýze úmrtnostných tabuliek z Londýna v 17. storočí. V modernej historickej demografii sa táto štatistika stala základným znakom určovania charakteru populácií a kvality analyzovaného prameňa.32

Tento pomer sa tiež môže získať rozdielom úmrtí oboch pohlaví alebo rozdie-lom na základe migračných procesov. Vo všeobecnosti sa v populácii rodilo viacej chlapcov ako dievčat. Bolo to zapríčinené istým „Božím poriadkom“, ktorý však krátko po narodení tento „nepomer“ kompenzoval vyššou úmrtnosťou chlapcov. Slabšia imunita mužskej populácie teda vyrovnávala vyššie počty chlapcov, ktorých sa zvyčajne narodilo 104 na 107 ku 100 živonarodených dievčat.33 Väčšie odchýlky od týchto hodnôt indikovali nepresnú matričnú evidenciu.34

Predstaveným spôsobom overujeme údaje aj z krupinskej evidencie cirkevných úkonov, aby sme sa aspoň spôsobom sond dozvedeli, či a ako sa spôsob evidencie vyvíjal a či matriky spred 400 rokov majú aj skutočnú výpovednú hodnotu pre skúmanie dobovej populácie. Pre prvú sondu, ktorú sme mohli urobiť v čo najskor-šej evidencii a kompletnej dekáde rokov, sme vybrali roky 1621 – 1630. V decéniu bolo do krupinskej matriky zapísaných vyše 700 pokrstených detí. Index maskuli-nity v tomto období dosiahol úroveň 1,13, čo dokazuje, že sa v matrike stretávame s mierne vyššou úrovňou indexu, ako sa populácie spravidla správajú. V starších cirkevných evidenciách krstov sa stretávame s podregistráciou dievčenských na-rodení, teda s praxou, kedy v matrikách boli dôslednejšie zapisované narodenia chlapcov ako dievčat. Týmto spôsobom narastala aj výsledná hodnota indexu mas-kulinity. Na tomto mieste však nemôžeme tvrdiť, že s takýmto niečím sa stretávame i v Krupine. Výsledok indexu maskulinity zo začiaku 17. storočia totiž nevykazuje príliš vysokú odchýlku.

Ďalšia sonda do matrík pokrstených urobená o storočie neskôr, v rokoch 1721 – 1730, však pri vyše 1 000 narodených prináša ešte väčší rozdiel medzi pokrstenými chlapcami a dievčatami. Index maskulinity predstavoval v Krupine v tomto období hodnotu 1,18. Tu možno uvažovať nad vyššou pravdepodobnosťou dievčenskej pod-registrácie, obzvlášť preto, že výsledok je viac nepresný aj napriek vyššiemu počtu všetkých pokrstených. Tvrdiť to však ani z tejto hodnoty rezolútne nemožno, keďže

31 MAUR, Eduard. Vývoj matričního zápisu v Čechách. In Historická demografie, 1972, roč. 6, s. 40.32 GARENE, M. Heterogenity in the sex ratio at birth in European populations. In Genus, 2009, vol. 64,

no. 3-4, p. 99-100.33 CHAHNAZARIAN, Anouch. Historical trends in the sex ratio at birth. s. 4. [online]. [cit. 2014-02-12].

Dostupné na internete: <https://jscholarship.library.jhu.edu/bitstream/handle/1774.2/934/WP90-01_Sex_Ratio.pdf>

34 MAUR, Eduard. Základy historické demografie. Praha : Státní pedagogické nakladatelství, 1978, s. 90-91.



hodnota indexu nie je extrémne vysoká. Svetlo do problematiky by priniesla analý-za matriky na základe metódy rekonštrukcie rodín.

Iným ukazovateľom hodnovernosti cirkevných matrík a kvality jej vedenia je po-mer zapísaných krstov detí k počtu sobášov vo farnosti. Pri tejto charakteristike sú porovnávané už dva druhy farských kníh, matrika pokrstených a matrika sobáše-ných, čo skvalitňuje výpovednú hodnotu získaných informácií o evidencii obyvateľ-stva. Zisťovaný index býval často ovplyvňovaný nielen charakterom populácie, ale aj obdobím a celkovými spoločenskými premenami v regióne. Základnú definíciu charakteru spoločnosti určuje rozdielne prostredie mesta a vidieka. V mestách sa pomer narodených k počtu uzatvorených sobášov pohyboval v nižších hodnotách – okolo 4. Tieto údaje platili pre spoločnosť 17. a 18. storočia. Vo vidieckej spoločnosti bola táto hodnota o niečo vyššia a v priemere dosahovala hodnoty od 4,5 do 5, ktoré neraz aj prekročila.35 Údaje v matrikách boli v značnej miere ovplyvňované exogén-nymi činiteľmi, kedy v časoch vojnových či spoločenských nepokojov pomer klesal a v období mieru a populačne priaznivých podmienok zasa narastal.36

Krupinské matriky sobášených a pokrstených sme skúmali v rovnakých son-dách, ako tomu bolo pri zisťovaní indexu maskulinity. V rokoch 1621 – 1630 bolo v centre Hontu sobášených vyše 170 párov, z čoho vyplývalo, že pomer narodených ku sobášeným bol 4,19. Táto úroveň takmer ukážkovo deklaruje podmienky mest-ského prostredia zo začiatku 17. storočia. O sto rokov neskôr bol pomer narodených a sobášených veľmi podobný – 4,26 – čím táto hodnota potvrdzuje predpokladané výsledky. Tieto výsledky viac osvetľujú aj stav matrík pokrstených, zatiaľ čo výsled-ky pri indexe maskulinity mohli vyvodzovať isté pochybnosti o výpovednej hodnote a pravdivosti, výsledky z tohto pomeru naznačujú, že obe matriky boli na začiatku 17. aj 18. storočia vedené spoľahlivo a úplne.

Tretím ukazovateľom výpovednej hodnoty evidencie matrík je index počtu na-rodených k počtu zosnulých. Hodnota pri dlhodobých etapách by mala vykazovať úroveň okolo 1,5. Len zriedkavo, najčastejšie v obdobiach populačných kríz, pre-vládajú počty pochovaných nad počtami narodených. 37 Nakoľko bola evidencia pochovaných v prvom zväzku matričnej knihy vedená iba v rokoch 1660 – 1664, pre prvú sondu na určenie tohto indexu boli určené práve tieto roky. Za spomína-né päťročie bolo v Krupine pokrstených 415 detí, zatiaľ čo na prvé strany matriky pochovaných v uvádzaných rokoch bolo zaevidovaných až 766 zosnulých. Index narodených ku zosnulým prestavoval 0,54, čo dokazuje istú abnormálnu situáciu či už v meste alebo (skôr) vo vedení matriky. Diskutabilný je rok 1664 v matri-ke pokrstených, pod ktorý bol zaevidovaný výrazne nižší počet krstov, ako tomu bolo v predchádzajúcom období. Ešte viac nejasne pôsobil spomínaný rok v mat-rike pochovaných, do ktorej bolo zapísaných v mesiacoch január až september až 350 zosnulých, čo bol až 5-násobok roku 1661. Išlo pravdepodobne o silnú epidémiu postihujúcu predovšetkým detskú populáciu, ktorá dokonca spôsobila aj zníženú registráciu krstov, a tak deti zosnulé krátko po narodení boli zapisované len do

35 MAUR, Základy historické demografie, s. 74.36 GIEYSZTOROWA, Irena. Wstęp do demografii staropolskiej, Warszawa : Państwowe wydawnictwo na-

ukowe, 1976, s. 242-244.37 GIEYSZTOROWA, Wstęp do demografii staropolskiej, s. 245.

Pramene, preklady|


matriky pochovaných. Nakoľko boli tieto deti zapisované s krstným menom, nešlo o prípady mŕtvorodenosti, avšak zápis o ich krstoch v matrike chýbal.

V druhej sonde pre zistenie indexu narodených a zosnulých boli použité mat-ričné údaje z rokov 1721 – 1730, kedy k vyše 1 000 pokrsteným bolo priradených 708 pochovaných. Index tak dosiahol úroveň 1,47, čím bol dosiahnutý takmer „učebnicový“ výsledok. Predstavené údaje a hodnoty dokazujú, že rovnako ako matrika krstených aj sobášených, podobne i matrika pochovaných bola v rokoch svojej evidencie vedená zodpovedne a presne. Výnimku mohli tvoriť nielen nepred-pokladané demografické krízy, ale tiež otrasy z hľadiska sociálnych faktorov, čo bolo potvrdené aj obdobiami, kedy evidencia nebola vedená.

Čo možno na záver dodať k matrike mesta Krupina v rokoch 1614 – 1755? Môžeme skonštatovať, že táto jedna z najstarších dochovaných matričných kníh už pre 400 rokmi prinášala viacero zaujímavých poznatkov o živote populácie v slo-bodnom kráľovskom meste v centre Hontu. Pohnuté dejiny regiónu, vojenské kon-flikty a interné konfesionálne a etnické napätia sa v evidencii cirkevných úkonov v takmer 150-ročnom období neraz odzrkadľovali. Možno tvrdiť, že i napriek týmto okolnostiam a niekoľkým chýbajúcim častiam evidencie bola práca duchovných, ktorí do matriky jednotlivé zápisy uvádzali, veľmi presná. Dokazujú to indexy, kto-rými možno skúmať vzájomné počty jednotlivých záznamov podľa matriky po-krstených, sobášených a pochovaných. K bohatstvu predstavenej matriky prispie-va aj fakt, že bola vedená viacerými významnými osobnosťami. Daniel Láni, Ján Burius či Pavol Olasz patrili k najvýznamnejším protagonistom života evanjelickej cirkvi na území Slovenska v náročnom 17. storočí. Matrika však úplne nenaplnila potenciál, ktorý sa v nej ukrýval. Chýba v nej viac informácií o pohreboch popra-vených Krupinčanov za strigônstvo, čím zostalo toto mesto preslávené. I napriek tomu prináša množstvo empirických dát prepojených s umeleckým rozmerom zo-brazeným hlavne v podobe mnohých chronogramov.

Mg. Ján Golian, PhD.; Slovenská národná knižnica, Národný biografický ústavSK-036 01 Martin; Námestie J. C. Hronského 1

Katolícka univerzita, Filozofická fakulta, Katedra histórieSK-034 01 Ružomberok; Hrabovská 1e-mail: <[email protected]>

OBRAZOVÁ PRÍLOHA



Pramene, preklady|


Obr. 2 Titulná strana matriky (1614)



Obr. 3 Chronogram na s. 49 (rok 1624)

Pramene, preklady|





Obr. 4 Začiatok roku 1635 (s. 95)

Pramene, preklady|



Pramene, preklady|


Obr. 7 Na s. 455 zapísané pohreby „stríg“ (20. juna 1722)



Obr. 8 Záverečná strana matriky (rok 1793)

Štyristoročná matrika slobodného kráľovského mesta krupina v kontexte dobových dejín / the...

Documents