Sonda do výskumu dejín Slovenska 1939 – 1945 v nemeckej historiografii (inštitúcie, autori,

publikácie, zdroje)

Martin Pekár

Dejiny Slovenska v rokoch existencie samostatného slovenského štátu (1939 – 1945), ktorý je

v súčasnej historiografii vnímaný najmä ako vedľajší produkt nacistickej zahraničnej politiky1, sú tak

predmetom polemík profesionálnych historikov, ako aj celospoločenských diskusií. V oboch

prípadoch je táto štátnosť hodnotená takmer výlučne cez prizmu politických dejín, pričom prevláda

čierno-biely pohľad na ňu. S obľubou sa opakuje fráza o tom, že medzi historikmi proti sebe na

barikádach stoja tí, ktorí apriórne odmietajú slovenskú štátnosť z rokov 1939 – 1945, a tí, ktorí ju

nekriticky obhajujú.2 Toto konštatovanie je na jednej strane zjednodušujúce a vytvára mylný dojem,

že slovenská historiografia od pádu komunistického režimu nenapreduje, na druhej strane je ale

nutné priznať, že súčasná odborná diskusia neprekročila interpretačný rámec zo začiatku 90. rokov

20. storočia3 a vo vzťahu k charakteru slovenského štátu sa opakuje v argumentácii, ktorú proti

vedomým či nevedomým dezinterpretáciám jeho režimu zhrnul do 18 bodov Ján Korček v práci

publikovanej ešte v roku 1999.4

Otázka vzniku, existencie či charakteru slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945, príp. vybraných

aspektov jeho zahraničnej alebo vojenskej politiky, boli predmetom výskumu aj mimo Slovenska

a slovenskej historiografie. Osobitné miesto tu patrí českej5 a tiež nemeckej historiografii. V oboch

prípadoch je dôvodom predovšetkým úzke prepojenie historického vývoja Slovenska v prvej polovici

20. storočia s českými krajinami, resp. s Nemeckom a nacistickou zahraničnou politikou.

Slovenskí bádatelia vo svojich prácach štandardne reflektujú a citujú práce nemeckých autorov, príp.

práce publikované v Nemecku. Súčasťou úvodných častí týchto prác sú krátke, spravidla málo kritické

poznámky k jednotlivým dielam nemeckej proveniencie. Doteraz však nevznikol ani náčrt ťažiskových

autorov, publikácií, zdrojov či inštitúcií, ktorý by analyzoval jednak výskumnú infraštruktúru, a jednak

výsledky jej aktivít či už komplexne, alebo špecificky vo vzťahu k dejinám Slovenska 1939 – 1945.

Okrajovo sa problému dotkla len Ch. Brenner, ktorá vo svojom prehľade o medzinárodných

výskumoch k dejinám Československa v 20. storočí6 uvádza zoznam inštitúcií (s dôrazom na historickú

1 K tomu najnovšie pozri: BYSTRICKÝ, Valerián. Zahraničnopolitické súvislosti vzniku Slovenského štátu 14.

marca 1939. Bratislava : VEDA, 2014. 462 s. 2 Podrobne pozri: MICHELA, Miroslav. Historici a súperenie o podobu nových národných dejín na Slovensku po

roku 1989. In: Česká paměť. Národ, dějiny a místa paměti. Eds. R. Šustrová, L. Hédlová. Praha; Lidice : Academia; Památník Lidice, 2014, s. 131-159. 3 HUDEK, Adam – MICHELA, Miroslav. Slovenský štát ako predmet záujmu historiografie po roku 1945. In:

FIAMOVÁ, Martina – HLAVINKA, Ján – SCHVARC, Michal a kol. Slovenský štát 1939 – 1945: predstavy a realita. Bratislava : Historický ústav SAV, 2014, s. 303, 307. 4 KORČEK, Ján. Slovenská republika 1943 – 1945. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1999, s. 9-26.

5 Podrobne pozri: RYCHLÍK, Jan. Česká historiografie o slovenském státě. In: FIAMOVÁ, M. – HLAVINKA, J. –

SCHVARC, M. a kol. Slovenský štát 1939 – 1945: predstavy a realita. Bratislava : Historický ústav SAV, 2014, s. 287-295. 6 BRENNER, Christiane. Mezinárodní výzkumy k dějinám Československa/Česka ve 20. století: Témata – teze –

aktuální trendy. In: ČECHUROVÁ, Jana – RANDÁK, Jan a kol. Základní problémy studia moderních a soudobých dějin. Praha : Lidové noviny; Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2014, s. 218-235. Pozri tiež:

bohemistiku) a v časti venovanej rokom 1938 – 1945 spomína známu monografiu k slovensko-

nemeckým vzťahom v predmetnom období z pera T. Tönsmeyer7. Práve v úvode tejto monografie je

možné nájsť aj krátke kritické zhrnutie nemeckej historiografie o dejinách Slovenska 1939 – 1945.8

Pritom vzájomné poznanie je základným predpokladom zmysluplnej medzinárodnej spolupráce,

ktorej rozvoj má v súčasnosti nielen vedecký význam, ale patrí aj k politickým prioritám EÚ. Cez

pohľad zvonka, v tomto prípade cez nemeckú historiografiu, je možné predpokladať menej zaťažený,

príp. iný (myslené interpretačne a kvalitatívne) pohľad na kontroverzné udalosti či aktérov z obdobia

existencie režimu slovenského štátu. Obidva uvedené príklady, tak medzinárodná spolupráca, ako aj

alternatívna perspektíva, implikujú to najdôležitejšie z hľadiska vedy – rozvoj poznania

o predmetnom období dejín Slovenska i napredovanie slovenskej historickej vedy.

Tento text sa inšpiruje hlavne dvoma štúdiami – už citovanou prácou Ch. Brenner a tiež štúdiou Jiřího

Pešeka o nemeckej historiografii najnovších dejín9. Od Ch. Brenner preberá myšlienku, že má význam

zostaviť prehľad, ktorý predstaví ťažiskové zahraničné inštitúcie či témy historického výskumu v rámci

vytýčeného problému. Predmetom tejto analýzy nie sú však dejiny Československa v 20. storočí, ale

oveľa kratšie (o to kontroverznejšie) obdobie dejín Slovenska, čo umožnilo rozšíriť sféru záujmu aj na

predstavenie konkrétnej vzorky zahraničných, v tomto prípade nemeckých bádateľov a vybraných

zdrojov dostupných online. Štúdia J. Pešeka poskytuje vynikajúci metodický návod na efektívne

vyhľadávanie v relevantných nemeckých databázach. Z priestorových dôvodov nie je táto štúdia

komplexná a nesmeruje podľa vzoru J. Pešeka ku kvantitatívnej analýze. Nenárokuje si vyčerpanie

témy, ale je, ako to hovorí už jej názov, sondou do problematiky.

Obsahovo text sleduje v prvom rade inštitúcie, v rámci ktorých prebieha v nejakej podobe výskum

dejín Slovenska v 20. storočí.10 V Nemecku síce nejestvuje špeciálna domáca inštitúcia, ktorá by sa

venovala len dejinám Slovenska, pôsobí tam však niekoľko prestížnych inštitúcií skúmajúcich

geopolitický priestor, ktorého súčasťou Slovensko je. Pozornosť je ďalej venovaná najznámejším

a v slovenskom prostredí najcitovanejším nemeckým autorom, ktorí sa dejinami Slovenska v rokoch

1939 – 1945 zaoberali a zaoberajú. Ich výber vychádzal z vlastnej bádateľskej skúsenosti

a z jednoduchého prehľadu citovaných diel v prácach slovenských autorov. Tento prvotný výber bol

doplnený bibliografickým prieskumom v relevantných nemeckých bibliografiách (Historische

Bibliographie, Jahresberichte für deutsche Geschichte, Bibliographie zur Zeitgeschichte), online

katalógoch knižníc vyššie spomenutých inštitúcií a tiež v online katalógu Nemeckej národnej knižnice

(Deutsche Nationalbibliothek – DNB). Posledným okruhom, na ktorý je zameraná pozornosť v tomto

texte, sú špecializované internetové portály, repozitáre s odborným obsahom k vybranej

Geschichtsschreibung zu den böhmischen Ländern im 20. Jahrhundert. Hrsg. Ch. Brenner, K. E. Franzen, P. Haslinger, R. Luft. München : Oldenbourg, 2006. 485 s. 7 TÖNSMEYER, Tatjana. Das Dritte Reich und die Slowakei 1939 - 1945 : politischer Alltag zwischen Kooperation

und Eigensinn. Paderborn; München; Wien; Zürich : Ferdinand Schöningh, 2003. 387 s. 8 TÖNSMEYER, T. Das Dritte Reich..., s. 17-18.

9 PEŠEK, Jiří. Německá historiografie soudobých dějin. In: PEŠEK, Jiří a kol. Napříč kontinentem soudobých dějin.

Praha : Argo, 2013, s. 147-195. 10

V prípade mapovania inštitucionálnej výskumnej infraštruktúry nemalo zmysel obmedziť sa na krátke obdobie rokov 1939 – 1945, pretože v SRN vedecké inštitúcie s takto špecificky vymedzeným záujmom o dejiny Slovenska nie sú.

problematike. Účinným nástrojom vyhľadávania vo všetkých uvedených prípadoch bol aj centrálny

portál pre historické vedy v germanofónnej Európe clio-online.de.11

Za najvýznamnejšiu inštitúciu, ktorá sa v nemeckom prostredí venuje dejinám Slovenska, je možné

považovať mníchovské Collegium Carolinum. Ústav vznikol v roku 1956 ako pracovisko pre výskum

českých dejín. Postupom času začali v aktivitách Collegia Carolina dominovať niektoré témy z dejín

19. a 20. storočia (migrácie, regionalizmus, spomínanie, životné prostredie atď.), pričom narastal

počet aktivít orientovaných tak na spoločné česko-slovenské dejiny, ako aj na dejiny Slovenska.

Upravená výskumná orientácia sa v roku 2014 odzrkadlila v označení tejto inštitúcie, ktoré dostalo

podobu Collegium Carolinum – výskumný ústav dejín Čiech a Slovenska (Forschungsinstitut für die

Geschichte Tschechiens und der Slowakei).12 Navonok sa ústav prezentuje prostredníctvom časopisu

Bohemia13, edičných aktivít14 či odborných podujatí15, spravuje vlastnú vedeckú knižnicu, participuje

na budovaní repozitára Osteuropa-Dokumente Online (OstDok) a digitálnej knižnice Virtuelle

Fachbibliothek Osteuropa (ViFaOst). Poskytuje tiež štipendiá a administratívnu podporu pre činnosť

Česko-nemeckej a Slovensko-nemeckej komisie historikov. Z výpočtu aktivít Collegia Carolina je

zrejmé, že práve v prostredí tohto ústavu a jeho spolupracovníkov sa v najväčšej miere koncentrujú

súčasné programové aktivity nemeckej historiografie smerujúce k dejinám Slovenska v 20. storočí.

O čosi širšie geografické vymedzenie výskumu má Herderov inštitút pre historický výskum

stredovýchodnej Európy (Herder-Instituts für historische Ostmitteleuropaforschung) v Marburgu16,

ktorý bol založený v roku 1950 a zaujíma sa o dejiny a kultúru Poľska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Česka,

Slovenska a Kaliningradskej oblasti. Inštitút vydáva periodikum Zeitschrift für Ostmitteleuropa-

Forschung17, spravuje vlastnú knižnicu, rozsiahly obrazový archív, zbierku prameňov, máp, novín. Má

bohatú vlastnú edičnú činnosť a spolupodieľa sa na budovaní repozitára OstDok. Dejiny Slovenska

majú ale v konferenčných a publikačných aktivitách Herderovho inštitútu pomerne malé zastúpenie.

11

Pozri: http://www.clio-online.de/ Súčasťou ponuky portálu clio-online.de je moderované odborné a komunikačné fórum pre historikov s názvom H-Soz-Kult (dostupné na: http://www.hsozkult.de/ ), ktoré spravuje Inštitút historických vied z Humboldtovej univerzity v Berlíne a v ktorom je tiež možné nájsť materiál k téme tejto štúdie v podobe správ z konferencií, recenzií, projektov a pod. 12

Pôvodne Forschungsstelle für die böhmischen Länder. Pozri: http://www.collegium-carolinum.de 13

Časopis je voľne prístupný na internete: http://www.collegium-carolinum.de/en/publications/bohemia-online.html 14

Vzhľadom na tému tejto štúdie si osobitnú zmienku zaslúži vydanie súboru štúdii Studia Slovaca : Studien zur Geschichte der Slowaken und der Slowakei : Festgabe zu seinem 65. Geburtstag / von Jörg K. Hoensch. Hrsg. von H. Lemberg, M. Marek, H. Förster, F. Machilek, F. Seibt. München : Oldenbourg, 2000. 415 s. 15

K téme príspevku napr. výročné zasadnutie 2014 v Bad Wiessee na tému Partizánske a povstalecké hnutia počas druhej svetovej vojny : Slovenské národné povstanie v porovnávacej perspektíve. Program dostupný na: http://www.collegium-carolinum.de/fileadmin/Veranstaltungen/2014_Veranstaltungen/2014-Flyer-BW.pdf. Čiastočne napr. konferencia Kulturelle Vielfalt – Migration – Zentrum und Peripherie Neue Zugänge zur Geschichte der Deutschen in der Slowakei organizovaná v apríli 2015 Collegiom Carolinom v spolupráci s Historickým ústavom SAV na pôde slovenskej ambasády v Berline. Program dostupný na: http://www.collegium-carolinum.de/fileadmin/Veranstaltungen/2015-Veranstaltungen/KulturelleVielfalt_Tagungsprogramm.pdf. Tiež sympózium zo septembra 2013 Frieden für unsere Zeit? 75 Jahre Münchener Abkommen. Program dostupný na: http://www.collegium-carolinum.de/fileadmin/Forschung/2013_Texte/Symposium_75Jahre_M%C3%BCnchener_Abkommen_2013.pdf a iné. 16

Pozri: http://www.herder-institut.de 17

Obsahy a abstrakty jednotlivých čísel dostupné na: http://www.herder-institut.de/servicebereiche/verlag/zfo-zeitschrift-fuer-ostmitteleuropa-forschung/datenbank-der-zfo.html

V roku 1961 bol vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike na spolkovom ministerstve vnútra

zriadený Spolkový inštitút pre výskum marxizmu-leninizmu, skrátene Inštitút sovietológie (Das

Bundesinstitut zur Erforschung des Marxismus-Leninismus, Institut für Sowjetologie) v Kolíne nad

Rýnom, ktorý bol v roku 1966 premenovaný na Spolkový inštitút pre východné a medzinárodné

štúdie (Bundesinstitut für ostwissenschaftliche und internationale Studien – BIOst).18 Fungoval do roku

2000 a bol jedným z najdôležitejších politických pracovísk špecializovaných na Sovietsky zväz

a východný blok, ale aj na strednú Áziu a Čínu.19 V rámci tohto zamerania sa pozornosť vo výskume

venovala aj Československu, resp. Slovensku v rokoch 1939 – 1945.20

Okrem uvedených dvoch ťažiskových inštitúcií sa v menšej miere, najmä v komparatívnej perspektíve

realizuje alebo prostredníctvom konferencií a publikácií prezentuje výskum k dejinám Slovenska napr.

v Spolkovom inštitúte pre kultúru a dejiny Nemcov vo východnej Európe (Bundesinstitut für Kultur

und Geschichte der Deutschen im östlichen Europa - BKGE) so sídlom v Oldenburgu21, v Inštitúte pre

výskum východnej a juhovýchodnej Európy (Institut für Ost- und Südosteuropaforschung – IOS)22

v Regensburgu, v Inštitúte pre najnovšie dejiny (Institut für Zeitgeschichte – IfZ)23 so sídlom

v Mníchove a Berlíne, ďalej v univerzitnom prostredí napr. v Spoločenskovednom inštitúte pre dejiny

a kultúru stredovýchodnej Európy (Geisteswissenschaftliches Zentrum Geschichte und Kultur

Ostmitteleuropas – GWZO) na univerzite v Lipsku24, vo Východoeurópskom inštitúte (Osteuropa-

Institut) na Slobodnej univerzite v Berlíne25, či v nedávnej minulosti aj na Ústave pre kultúru a dejiny

Nemcov vo východnej Európe (Institut für Kultur und Geschichte der Deutschen im östlichen Europa)

na Univerzite Heinricha Heineho v Düsseldorfe. Oddelenia, výskumné centrá, semináre a pod. s

profesúrami dejín strednej či východnej Európy, zahŕňajúc do toho spravidla veľmi periférne dejiny

Slovenska, jestvujú na mnohých ďalších univerzitách po celom území Nemecka.26

Na aktivitách spomenutých inštitúcií, ktoré fungujú buď na báze občianskych združení alebo ako

súčasť niektorej z univerzít, resp. v prípade BKGE ako rezortné výskumné centrum lokalizované na

Univerzite Carla von Ossietzky v Oldenburgu, participuje väčšina nemeckých historikov, ktorí sa

v rámci svojho vedeckého výskumu venujú alebo dotkli dejín Slovenska v rokoch 1939 – 1945. Ich

počet nie je vysoký. Bibliografický prieskum v relevantných databázach ukázal niekoľko desiatok prác

od starších nemeckých autorov, ktorí sú aj v slovenskom prostredí dobre známi a citovaní, a tiež

18

Bundesarchiv Berlin, Die Kabinettsprotokolle der Bundesregierung, Kabinettsprotokolle 1961, 149. Kabinettssitzung am 31. Mai 1961, [E.] Institut für Sowjetologie. 19

K tomu pozri: UNGER, Corinna R. „Objektiv, aber nicht neutral.“ Zur Entwicklung der Ostforschung nach 1945. In: Osteuropa, 12/2005, s. 113-132. 20

Napr. KUHN, Heinrich. Von der Massenpartei zur Staatspartei : die kommunistische Bewegung in der Tschechoslowakei von der Gründung der Republik 1918 bis zum Februarputsch 1948. Bd. 3. Köln : Bundesinst. für Ostwissenschaftl. u. Internat. Studien, 1978. 67 s. 21

Pozri: http://www.bkge.de 22

Pozri: http://www.ios-regensburg.de 23

Pozri: http://www.ifz-muenchen.de Inštitút okrem iného aktuálne pripravuje rozsiahlu 16 zväzkovú edíciu prameňov k prenasledovaniu európskych Židov nacistami v rokoch 1933 – 1945. Zväzok teritoriálne pokrývajúci Slovensko ešte nevyšiel. Od roku 2001 vydáva IfZ v spolupráci s Herderovým inštitútom dvanásťkrát ročne aj online voľne prístupný recenzný časopis sehepunkte.de. 24

Pozri: http://research.uni-leipzig.de/gwzo/ 25

Pozri: http://www.oei.fu-berlin.de/ 26

Tradičným univerzitným strediskom, na ktorom je v súčasnosti až sedem profesúr pre výskum dejín východnej Európy, je Giessenské centrum východnej Európy (Gießener Zentrum Östliches Europa – GiZo). Pozri: http://www.uni-giessen.de/fbz/zentren/gizo/about

niekoľko prác mladších autorov.27 V nemeckom prostredí vznikli a boli publikované aj práce autorov,

ktorí nie sú Nemci, ale sú cez svoju profesionálnu kariéru s týmto prostredím spätí. Ide najčastejšie o

bádateľov, ktorí študovali alebo pôsobia na tunajších univerzitách alebo v Nemecku jednoducho

svoje práce vydali28, príp. o slovenských a českých emigrantov z rôznych vĺn emigrácie29.

Prvé práce nemeckých autorov vznikli približne v polovici 60. rokov 20. storočia, t.j. v rovnakom čase,

v akom aj v slovenskej historiografii nahradil vedecký výskum obdobia rokov 1939 – 1945 politicko-

propagandistický pohľad povojnového obdobia.30 Dialo sa tak rovnako v prostredí Nemeckej

spolkovej republiky (NSR), ako aj v Nemeckej demokratickej republike (NDR).

Výskum medzivojnového a vojnového obdobia nepochybne pozitívne stimulovalo založenie známej

edície prameňov Akten zur deutschen auswärtigen Politik 1918 – 1945 (ADAP) v roku 1960. Edíciu

pripravovali nezávislí historici a v jej rámci bolo do roku 1995 publikovaných až 75 zväzkov

obsahujúcich pramene uložené v Politickom archíve Zahraničného úradu (Politisches Archiv des

Auswärtigen Amts) so sídlom najprv v Bonne, od roku 2000 v Berlíne. Súčasťou jednotlivých zväzkov

sú aj pramene k zahraničnej politike Nemecka vo vzťahu k ČSR, resp. k slovenskému štátu.31 Celá

edícia je v súčasnosti dostupná online.32

V NSR sa najvýraznejšou bádateľskou osobnosťou stal Jörg Konrad Hoensch, historik s osobnou

väzbou na Slovensko.33 Hoensch v roku 1963 obhájil na univerzite v Tübingene dizertačnú prácu

27

T. Tönsmeyer uvádza ako dôvod pomerne malého záujmu o dejiny Slovenska ich „exotickosť“ a fixáciu na najvyššiu úroveň politiky, v dôsledku čoho sa môžu dejiny Slovenska pre nemecké prostredie javiť ako dobre známe. Podrobne: TÖNSMEYER, T. Das Dritte Reich..., s. 17-18. 28

Naposledy napr: ŠINDELÁŘOVÁ, Lenka. Finale der Vernichtung : die Einsatzgruppe H in der Slowakei 1944/45. Darmstadt : WBG, 2013. 360 s. (Publikované aj v češtine: ŠINDELÁŘOVÁ, Lenka. Einsatzgruppe H : Působení operační skupiny H na Slovensku 1944/1945 a poválečné trestní stíhaní jejích příslušníků. Praha : Academia, 2015. 447 s.) V Nemecku bola nedávno publikovaná dizertácia švajčiarskej žurnalistky WITT, Sabine. Nationalistische Intellektuelle in der Slowakei 1918 - 1945 : kulturelle Praxis zwischen Sakralisierung und Säkularisierung. Berlin; München; Boston, Mass. : De Gruyter Oldenbourg, 2015. 412 s. Možno tu zaradiť i publikovanú dizertačnú prácu rakúskeho historika SCHRIFFL, David. Die Rolle Wiens im Prozess der Staatswerdung der Slowakei 1938/39. Frankfurt am Main; Berlin; Bern; Bruxelles; New York; Oxford; Wien : Lang, 2004. 222 s. 29

Napr. ĎURICA, Milan S. Die Slowakei in der Märzkrise 1939. In: Die Slowakei als Mitteleuropäisches Problem in Geschichte und Gegenwart. München : Lerche, 1962, s. 155-180. LIPSCHER, Ladislav. Die Juden im slowakischen Staat : 1939 – 1945. München; Wien : Oldenbourg, 1980. 210 s. VODICKA, Karel. "Juden, Zigeunern und Hunden Zutritt verboten!" Roma in der nationalsozialistischen Slowakei 1939 – 1945. In: Der nationalsozialistische Genozid an den Roma Osteuropas : Geschichte und künstlerische Verarbeitung. Hrsg. F. Fischer von Weikersthal. Köln; Weimar; Wien : Böhlau 2008, s. 43-82. 30

KORČEK, Ján. Slovenská republika 1943 – 1945. Bratislava : Ministerstvo obrany SR, 1999, s. 5-8. 31

Prehľad jednotlivých zväzkov pozri napr.: http://www.auswaertiges-amt.de/sid_B1E1F34DF176A436A8D0FE8D27BB2D2D/DE/AAmt/PolitischesArchiv/AkteneditionenPublikationvonAkten.html?nn=372850#doc372506value2 32

Pozri: http://digi20.digitale-sammlungen.de/ Na stránke je možné nájsť v zdigitalizovanej podobe i celý rad publikácií uvádzaných v tejto štúdii. 33

Hoensch (1935 – 2001) sa narodil v Bruntále. Jeho otec však pochádzal zo Spiša, kam sa rodina koncom vojny presťahovala. Povojnové obdobie až do núteného vysídlenia do americkej okupačnej zóny prežil Hoensch v rôznych táboroch na území Slovenska. Jeho profesionálna kariéra bola spojená s univerzitou v Saarbrückene, kde viedol Katedru pre východoeurópske dejiny. Vypracoval sa na renomovaného znalca dejín strednej Európy. Publikoval syntetické práce aj k dejinám Poľska, Maďarska, Českých krajín a Československa. Podrobne pozri napr. Vorwort. In: Studia Slovaca..., s. IX-XIII.

o Slovensku a Hitlerovej zahraničnej politike, ktorá bola publikovaná v roku 1965 34 a v roku 2001 aj

v slovenskom preklade35. Význam diela výstižne zhrnul v jeho slovenskom vydaní najväčší znalec

autonomistického hnutia na Slovensku Valerián Bystrický: „Nebýva zvykom, skôr naopak takmer

ojedinelým a výnimočným javom, že pôvodnú vedeckú prácu historika preložia do cudzieho jazyka až

takmer po štyridsiatich rokoch od jej prvého vydania. (...) ... ide o prácu, ktorá aj napriek dátumu

vzniku prináša mnoho podnetov, inšpirácií a predovšetkým vedeckých výsledkov. Ak konštatovanie, že

slovenskí historici neponúkli verejnosti rovnocenné rozsiahle a komplexné dielo, na jednej strane

kriticky mieri do radov domácej produkcie, na druhej strane sa stáva vysokým ocenením výsledkov

vedeckého výskumu Jörga K. Hoenscha.“36 Bystrický v doslove vyzdvihol aj fakt, že Hoensch bol jeden

z mála „západných“ historikov, ktorému sa podarilo získať prístup aj do centrálnych štátnych

a straníckych archívov v Československu. Politike Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa

Hoensch venoval aj v nasledujúcom období, kedy okrem štúdií pripravil a vydal aj edíciu prameňov

k autonomistickej politike HSĽS.37 Ako už bolo spomínané, v roku 2000 vydalo Collegium Carolinum

súbor jeho dvanástich štúdií k dejinám Slovenska a Slovákov a personálnu bibliografiu autora.38 Do

výberu zostavovatelia zaradili aj známe texty o programe HSĽS, fázach nacistickej politiky voči

Slovensku či o situácii na Slovensku v roku 1945.

Na konci 60. rokov vznikla dizertačná práca Johanna Kaisera o politike nacistického Nemecka

k slovenskému štátu.39 Hoci táto dizertácia nevyšla v knižnej podobe, je dodnes popri prácach J. K.

Hoenscha jedným zo základných textov z nemeckej produkcie o dejinách Slovenska v rokoch 1939 –

1945 a k v nej pertraktovaným otázkam priniesol ďalší výskum už len málo nového.40 Kaiserova

dizertácia je do súčasnosti pomerne frekventovane citovaná aj v prácach slovenských historikov.

Približne v rovnakom čase, v akom pracovali na svojich dizertáciách Hoensch a Kaiser, vznikala v NDR

dizertácia Hansa Dressa. Venoval sa v tom čase v komunistickom Nemecku ostrakizovanej

problematike nacistickej zahraničnej politiky. Svoju prácu o slovensko-nemeckých vzťahoch v rokoch

1939 – 1941 obhájil v roku 1967 a publikoval v roku 1972.41 Práca je samozrejme poplatná

marxistickej ideológii. Autor hneď v jej úvode naznačuje analógiu medzi nacistickou novou Európou

a „imperializmom“ vtedajšej NSR.42 K téme však realizoval rozsiahly archívny výskum, vďaka čomu

priniesol množstvo nových informácií i prvé syntetizujúce závery, preto je dodnes štandardne

súčasťou použitej literatúry v prácach s touto problematikou.

34

HOENSCH, Jörg K. Die Slowakei und Hitlers Ostpolitik : Hlinkas Slowakische Volkspartei zwischen Autonomie und Separation 1938/1939. Köln; Graz : Böhlau, 1965. 390 s. Krátko na to vyšla aj jeho práca Der ungarische Revisionismus und die Zerschlagung der Tschechoslowakei. Tübingen : Mohr, 1967. 323 s. 35

HOENSCH, Jörg K. Slovensko a Hitlerova východná politika : Hlinkova slovenská ľudová strana medzi autonómiou a separatizmom 1938 – 1939. Bratislava : VEDA, 2001. 231 s. 36

BYSTRICKÝ, Valerián. Doslov. In: HOENSCH, J. K. Slovensko a Hitlerova východná politika..., s. 230. 37

Dokumente zur Autonomiepolitik der Slowakischen Volkspartei Hlinkas. Unter Mitarb. von Gerhard Ames hrsg. u. eingel. von Jörg K. Hoensch. München; Wien : Oldenbourg, 1984. 277 s. 38

Pozri pozn. č. 14. 39

KAISER, Johann. Die Politik des Dritten Reiches gegenüber der Slowakei 1939 – 1945 : ein Beitrag zur Erforschung der nationalsozialistischen Satellitenpolitik in Südosteuropa. [Univ. Diss.] Bochum 1969. 656 s. 40

TÖNSMEYER, T. Das Dritte Reich..., s. 17-18. 41

DRESS, Hans. Slowakei und faschistische Neuordnung Europas : 1939 – 1941. Berlin : Akademie-Verlag, 1972. 199 s. 42

DRESS, H. Slowakei und..., s. 5.

V roku 1982 bola dokonca v dvoch zväzkoch publikovaná na Slovensku pomerne málo známa

dizertačná práca Karin Schmid, ktorá je v podstate veľmi podrobnými dejinami štátu a práva na

Slovensku v rokoch 1939 – 1945.43 Autorka pri písaní práce využívala množstvo zdrojov, vrátane

archívneho materiálu, normatívnych prameňov, ale napr. tiež kontroverzné práce z prostredia

ľudáckej emigrácie (F. Ďurčanský) a práce Kurta Otta Rabla44 o Slovensku nielen z povojnového, ale aj

vojnového obdobia, čo má spolu s preferovaním metódy formálno-obsahovej analýzy právnych

noriem slovenského štátu typickej pre právno-historický prístup za následok, že historik musí

k záverom autorky pristupovať so zvýšenou mierou kriticizmu.

Najvýraznejšou osobnosťou spomedzi nemeckých historikov, ktorá sa v ostatných rokoch

špecializovala na dejiny Slovenska 1939 – 1945, je Tatjana Tönsmeyer.45 V roku 2002 obhájila na

berlínskej Humboldtovej univerzite dizertačnú prácu publikovanú v nasledujúcom roku pod názvom

Das Dritte Reich und die Slowakei 1939 – 1945 : politischer Alltag zwischen Kooperation und

Eigensinn.46 V nej sa sústredila na činnosť nemeckých poradcov na Slovensku.47 V ďalších svojich

prácach sa venovala riešeniu židovskej otázky na Slovensku, vzťahu slovenskej elity k nacizmu

a činnosti Einsatzgruppe H na Slovensku.48

Okrem uvedených historikov, ktorí napísali výnimočné dizertácie, resp. dejiny Slovenska v rokoch

1939 – 1945 sa pre nich stali jednou z profilujúcich tém, sa téme v nejakej podobe venovali a venujú

i ďalší autori, v nemeckom prostredí predovšetkým prostredníctvom záujmu o Mníchovskú dohodu

alebo o povojnové osudy nemeckej menšiny v ČSR, napr. Hans Lemberg, Detlef Brandes, Martin

Broszat, Peter Heumos, Jürgen Zarusky, Martin Zückert, Klaus Schönherr, Florian Altenhöner a i.49

43

SCHMID, Karin. Die Slowakische Republik 1939 – 1945. Eine staats- und völkerrechtliche Betrachtung. Bd. 1 – 2. Berlin : Berlin-Verlag, 1982. 44

Kurt Otto Rabl bol v rokoch 1938 – 1939 právnym poradcom politického vedenia nemeckej menšiny na Slovensku. Na Slovensko bol vyslaný priamo z nacistického Nemecka. 45

T. Tönsmeyer študovala na viacerých nemeckých univerzitách a absolvovala aj študijné pobyty v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave a v Nemeckom historickom inštitúte v Londýne. V súčasnosti je jej pôsobiskom Bergische Universität vo Wuppertale. 46

Pozri pozn. č. 7. 47

Podrobne pozri recenzie napr. v sehepunkte (Rezensionsjournal für die Geschichtswissenschaften) 5 (2005), Nr. 9 od slovenskej historičky Emilie Hrabovec, dostupné na: http://www.sehepunkte.de/2005/09/4062.html [2015-07-15] alebo od francúzskej historičky Catherine Horel na H-Soz-Kult, 10.01.2005, http://www.hsozkult.de/publicationreview/id/rezbuecher-3985 [2015-07-15]. 48

Napr. TÖNSMEYER, Tatjana. Vom Desinteresse zur Hilfsbereitschaft. Solidarität und Hilfe für verfolgte Juden in der Slowakei. In: Solidarität und Hilfe für Juden während der NS-Zeit Teil: 4. Rettung im Holocaust : Bedingungen und Erfahrungen des Überlebens. Berlin : Metropol, 2004, s. 15-60. TÖNSMEYER, Tatjana. Kollaboration als handlungsleitendes Motiv? Die slowakische Elite und das NS-Regime. In: Beiträge zur Geschichte des Nationalsozialismus, 19, 2003, s. 25-54. TÖNSMEYER, Tatjana. Die Einsatzgruppe H in der Slowakei. In: Finis mundi – Endzeiten und Weltenden im östlichen Europa : Festschrift für Hans Lemberg zum 65. Geburtstag. Hrsg. J. Hösler, W. Kessler. Stuttgart : Steiner, 1998, s. 167-188. 49

Výber: Grenzen in Ostmitteleuropa im 19. und 20. Jahrhundert. Hrsg. H. Lemberg. Marburg : Herder-Institut e.V., Verlag, 2000. 291 s. BRANDES, Detlef. Der Weg zur Vertreibung 1938 – 1945 : Pläne und Entscheidungen zum "Transfer" der Deutschen aus der Tschechoslowakei und aus Polen. 2., überarb. und erw. Aufl. München : Oldenbourg, 2005. 558 s. Das Münchener Abkommen von 1938 in europäischer Perspektive. Hrsg. J. Zarusky, M. Zückert. München : Oldenbourg, 2013. 472 s. ZÜCKERT, Martin. Slowakei: Widerstand gegen Tiso-Regime und nationalsozialistische Vorherrschaft. In: Handbuch zum Widerstand gegen den Nationalsozialismus und Faschismus in Europa 1933/39-1945. Hrsg. G. R. Ueberschär. Berlin; New York : De Gruyter, 2011, s. 243-254. SCHÖNHERR, Klaus. Die Niederschlagung des Slowakischen Aufstandes im Kontext der deutschen militärischen Operationen In: Bohemia, 42, 2001, H. 1, s. 39-61. ALTENHÖNER, Florian. Der Auslandsnachrichtendienst des

V SRN vznikli aj kvalitné práce autorov z iných oblastí výskumu (napr. teológia, sociálne vedy,

politológia, kunsthistória atď.)50, príp. žurnalistov51.

Významným fórom, v rámci ktorého sa prezentujú dejiny Slovenska v Nemeckom prostredí, je

Nemecko-česká a Nemecko-slovenská komisia historikov.52 Činnosť komisie sa zameriava na výskum

dejín Nemcov, Čechov a Slovákov v 20. storočí so zreteľom tak na spoločné, ako aj konfliktné body.

Výskum sa snaží realizovať komparatívne a interdisciplinárne. Komisia organizuje vlastné konferencie

a vydáva vlastné publikácie53, v ktorých sú stabilne zastúpené i témy z dejín Slovenska. V Nemecku

spolupracuje v súčasnosti s vydavateľstvom Klartex. Činnosť komisie, ako už bolo spomenuté, v SRN

organizačne zabezpečuje prostredníctvom sekretariátu mníchovské Collegium Carolinum. Členmi

komisie boli, resp. sú viacerí spomenutí bádatelia, ďalší s komisiou spolupracovali na jej aktivitách.

Za ostatných približne dvadsať rokov došlo k masívnej expanzii internetu, ktorý zásadným spôsobom

zmenil charakter a možnosti prístupu k informáciám a ktorého priestor začala prirodzene využívať

i vedecká komunita. Online zverejňovanie zdrojov ale i výstupov výskumu sa stalo napriek

počiatočnému skepticizmu štandardom, hoci dnes ešte stále nie je ani stabilita, ani kvalita

internetových domén pravidlom.

Ako už bolo spomenuté, základným portálom pre historické vedy v nemeckom prostredí je clio-

online.de, ktorý od roku 2001 ponúka prehľad inštitúcií, bádateľov, projektov, rôznych databáz atď.

Špecializovanými doménami sú najmä už tiež vyššie uvedený repozitár Osteuropa-Dokumente Online

(OstDok) a digitálna knižnica Virtuelle Fachbibliothek Osteuropa (ViFaOst).

Repozitár OstDok je spoločným projektom Bavorskej štátnej knižnice, mníchovského Collegia

Carolina, Herderovho inštitútu v Marburgu a Inštitútu pre výskum východnej a juhovýchodnej Európy

v Regensburgu.54 Návštevníkom ponúka vyhľadávanie a možnosť štúdia vedeckých prác (monografie,

edície, časopisy a pod.), ktoré sa týkajú oblasti východnej Európy, vnímanej v tomto prípade na

základe politického kritéria ako územie bývalého východného bloku. Už pri jednoduchom vyhľadávaní

je možné v repozitári nájsť viac ako 50 zdigitalizovaných publikácií k dejinám Slovenska, ktoré sa

priamo alebo v nejakom časovom presahu týkajú rokov 1939 – 1945. Ide okrem iného o publikácie

vydané Collegiom Carolinom či Česko-nemeckou a Slovensko-nemeckou komisiou historikov.

Digitálna knižnica ViFaOst je odborný portál taktiež orientovaný geograficky na krajiny bývalého

východného bloku, odborne najmä na dejiny, jazykovedu, literatúru a politiku. Na jej tvorbe sa okrem

Bavorskej štátnej knižnice, Collegia Carolina, Herderovho inštitútu a Inštitútu pre výskum východnej

a juhovýchodnej Európy podieľajú ešte Oddelenie pre dejiny východnej a juhovýchodnej Európy

SD und die Erklärung der slowakischen Unabhängigkeit am 14. März 1939. In: Zeitschrift für Geschichtswissenschaft, 57, 2009, H. 10, s. 811-832. 50

Napr. BRANDMÜLLER, Walter. Holocaust in der Slowakei und katholische Kirche. Neustadt an der Aisch : Schmidt, 2003. 215 s. ENGEMANN, Iris. Die Slowakisierung Bratislavas : Universität, Theater und Kultusgemeinden 1918 – 1948. Wiesbaden : Harrassowitz, 2012. 287 s. 51

Napr. VENOHR, Wolfgang. Aufstand der Slowaken : der Freiheitskampf von 1944. Aktualisierte Neuausg. Frankfurt/M; Berlin : Ullstein, 1992. 433 s. 52

Pozri: http://www.dt-ds-historikerkommission.de 53

Prehľad vydaných publikácií vrátane ich obsahu pozri: http://www.dt-ds-historikerkommission.de/publikationen.html V súčasnosti komisia finišuje s prípravou učebnej pomôcky o spoločných česko-nemecko-slovenských dejinách v 20. storočí, ktorá by mala byť publikovaná v roku 2016. 54

Pozri: http://ostdok.de/

Historického seminára na Univerzite Ľudovíta Maximiliána v Mníchove (Abteilung für Geschichte Ost-

und Südosteuropas am Historischen Seminar der Ludwig-Maximilians-Universität München)

a Dolnosaská štátna a univerzitná knižnica v Göttingene (Niedersächsische Staats- und

Universitätsbibliothek Göttingen).55 Portál ponúka záujemcom sprostredkovanie prístupu do

katalógov vybraných špecializovaných knižníc (a paralelné hľadanie v nich), odborných databáz, rôzne

plnotextové zdroje (napr. viac ako 1000 relevantných časopisov), prehľad aktuálnych projektov atď.

Stránka funguje v nemeckej, ruskej a anglickej jazykovej mutácii.

Herderov inštitút spravuje aj Slovenský portál (Slowakeiportal), ktorý je súčasťou stránky

historicum.net.56 Táto stránka sa venuje historickým vedám a predstavuje publikačnú platformu

Nemeckého zväzu didaktičiek a didaktikov dejepisu (Verband der Geschichtsdidaktikerinnen und

Geschichtsdidaktiker Deutschlands e. V.). Do štruktúry Slovenského portálu je okrem iného zaradená

sekcia o dejinách Slovenska v rokoch 1939 – 1945 s odkazmi na ďalšie internetové zdroje. Väčšina

z nich však nie je v súčasnosti funkčná.57

Sonda do výskumu dejín Slovenska v rokoch 1939 – 1945 v prostredí nemeckej historiografie

naznačuje rastúci záujem nemeckých bádateľov o geopolitický priestor strednej Európy. Už v 60. a 70.

rokoch 20. storočia mapovala nemecká historiografia výskum v oblasti historických vied na

Slovensku58, pričom doňho v tom istom čase začala aktívne vstupovať prostredníctvom viacerých

inštitúcií i bádateľov. Dôvody tohto záujmu boli rôzne, od výsostne subjektívnych (napr. osobná

väzba J. K. Hoenscha na Slovensko) až po politické (napr. zriadenie BIOst-u)59. Každopádne prvé

významné vedecké práce o dejinách Slovenska v rokoch 1939 – 1945 vznikali v oboch nemeckých

štátoch už v druhej polovici 60. rokov, t.j. v rovnakom čase, keď vo vtedajšom Československu začali

vychádzať práce Ľubomíra Liptáka, Jozefa Jablonického či Martina Vietora. Záujem o strednú

a východnú Európu najmä v „západonemeckom“ prostredí narastal aj vďaka tomu, že sa tam

etablovali významné vedecké inštitúcie s bohatým portfóliom aktivít. Svoju úlohu zohrávala

prítomnosť emigrantov a ľudí, ktorí boli ako príslušníci nemeckej menšiny vysídlení z krajín strednej,

juhovýchodnej alebo východnej Európy.

Stabilnú úroveň záujmu a okruh bádateľov možno vidieť v nemeckom prostredí i v ostatných dvoch

desaťročiach. Záujem sa prejavuje jednak cez vlastný výskum, a jednak spoluprácou so slovenskými

partnermi. Predovšetkým v časopise Bohemia sú pravidelne publikované príspevky o slovenskej

historiografii, jej výsledkoch, príp. problémoch nielen z pera slovenských autorov, ale aj domácej

nemeckej proveniencie.60 Ústredná inštitúcia, ktorá má ambíciu venovať viac pozornosti dejinám

55

Pozri: https://www.vifaost.de/ 56

Dostupný na: https://www.historicum.net/service/archiv/laender/slowakei/ 57

Stav júl 2015. 58

Pozri: GLASSL, Horst. Die slovakische Gechichtswissenschaft nach 1945. Wiesbaden : Harrassowitz, 1971. 166 s. 59

Politizácia a ideologizácia vo výskume najnovších dejín je jednou z ich charakteristických čŕt. K tomu bližšie pozri napr.: VILÍMEK, Tomáš. Specifika soudobých dějin. In: ČECHUROVÁ, Jana – RANDÁK, Jan a kol. Základní problémy studia moderních a soudobých dějin. Praha : Lidové noviny; Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2014, s. 167-184. 60

Napr.: WINKLER, Martina. Alte Bilder und neue Perspektiven. Aktuelle Arbeiten zur slowakischen Geschichte. In: Bohemia, 42, 2001, Heft 2, s. 391-404. TÖNSMEYER, Tatjana. Vom „Recht auf die eigene Geschichte“ – der slowakische Staat 1939 bis 1945 in der Historiographie. In: Bohemia, 44, 2003, Heft 2, s. 356-369. HASLINGER, Peter. Nationale oder transnationale Geschichte? Die Historiographie zur Slowakei im europäischen Kontext. In:

Slovenska v 20. storočí v európskej perspektíve, Collegium Carolinum, dokonca túto skutočnosť

zakomponovala do svojho názvu. V jej aktivitách je možné vidieť nárast záujmu o dejiny Slovenska

v 20. storočí. Dôležité je, že záujem nemeckej historiografie o dejiny Slovenska v 20. storočí začína

prekračovať tradičný rámec politických dejín.

V súvislosti s rozvojom informačných technológií a procesom digitalizácie sa rozsiahlym priestorom

pre šírenie zdrojových dokumentov, výstupov výskumu a rôznych ďalších relevantných informácií stal

internet. Aj v tomto priestore sú na nemeckých portáloch, v databázach, repozitároch atď. zastúpené

dejiny Slovenska v 20. storočí. Vzhľadom na množstvo informácií, ktoré má tento priestor k dispozícií,

je na jednej strane ponuka prác slovenskej proveniencie veľmi torzovitá, nereprezentatívna a neraz aj

nefunkčná, no súčasne tu je možné v zdigitalizovanej podobe nájsť pomerne veľkú časť relevantných

prác nemeckej proveniencie. Zároveň platí, že slovenskí historici len veľmi obmedzene využívajú

potenciál nemeckých odborných internetových portálov na prezentáciu vlastných aktivít.

Bohemia, 44, 2003, Heft 2, s. 326-341. BRANDES, Detlef. Slowakische Dokumentationen zu den slowakisch-deutschen Beziehungen in den Jahren von 1938 bis 1945. In: Bohemia, 52, 2012, Heft 2, s. 344-355.