„primkni sa k pánovi, svojmu bohu!“ (dt 10,20). realizmus vzťahu k bohu v knihe deuteronómium...

Kardis Mária – Slivka Daniel (Eds.)

Izraelský monoteizmus v kontexte dejín starovekého

Blízkeho Východu

ROK SVATÉHO PAVLA

Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v rámci projektu

„Biblické dni“ ktoré sa uskutočnili 15. - 16. apríla 2008 na Prešovskej univerzite v Prešove, Gréckokatolíckej teologickej fakulte z príležitosti

vyhlásenia Roku svätého Pavla /28. júna 2008 – 29. júna 2009/ a blížiacej sa Synody biskupov o Božom slove v Ríme.

Prešov 2008

Izraelský monoteizmus v kontexte dejín starovekého Blízkeho Východu: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej v rámci projektu „Biblické dni“ ktoré sa uskutočnili 15. a 16. apríla 2008 na Prešovskej univerzite v Prešove, Gréckokatolíckej teologickej fakulte z príležitosti vyhlásenia Roku svätého Pavla /28. júna 2008 – 29. júna 2009/ a blížiacej sa Synody biskupov o Božom slove v Ríme. Editori: ThDr. Mária Kardis, PhD. PhDr. ThDr. Daniel Slivka, PhD. Recenzenti: prof. Ryszard Rubinkiewicz SDB prof. Anton Tyrol, PhD. prof. Stanislav Stolárik, PhD. doc. ThDr. Jozef Leščinský, PhD. Zodpovedná vedúca organizačného výboru konferencie: ThDr. Mária Kardis, PhD. Organizačný výbor vedeckej konferencie: doc. ThDr. Jozef Leščinský, PhD. ThDr. Daniel Slivka, PhD. Mgr. Kamil Kardis, PhD. Mgr. Mária Poliaková, PhD. Vydala Prešovská univerzita v Prešove, Gréckokatolícka teologická fakulta. Návrh obálky a sadzba: ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. Za jazykovú úpravu zodpovedajú autori jednotlivých príspevkov. Zborník bol vydaný s finančnou podporou Katolíckeho biblického diela na Slovensku a Mestského úradu v Prešove – Odbor školstva, kultúry a športu. ISBN 978-80-8068-880-6

Jozef Jančovič

130

„Primkni sa k Pánovi, svojmu Bohu!“ (Dt 10,20).

Realizmus vzťahu k Bohu v Knihe Deuteronómium.

Jozef Jančovič

Abstract: The article analyzes one order from the category chief command of Deuteronomy: to the Lord you shall hold fast (Deut 10,20). It studies lexical and semantic aspects of hebrew verb dbq assigning teleological use of the verb. The command is later examined in general context of Deuteronomy and in context of Moses' declaratrions. Synonymous character of the command does not preclude his reference on the specific aspect in the rela-tion with God. As God never isn't its subject verb, but only its ob-ject, the commnad appeals to the external gesture of respect and love to God and to the consolidation of the relation externally.

V časoch mediálneho úspechu knihy God delusion od anglic-

kého biológa Richarda Dawkinsa o viere v Boha ako o „škodlivom víruse v programe“ ľudského života1 a v dobe, kedy západný člo-vek dosť často agnosticky pochybuje o možnom poznaní Boha a ešte viac o osobnom vzťahu k nemu znejú slová primkni sa k Pánovi, svojmu Bohu z Knihy Deuteronómium dosť poburujúco.

Kniha Deuteronómium je teologický spis a jej vznik a formo-vanie sa viaže k nálezu knihy Tóry v chráme opísaného v 2 Kr 22,8 asi v roku 622 pred Kr. za kráľa Joziáša, ktorého monoteistická reforma kráľa Joziáša (640-609 pred Kr.) vykazuje nápadné spoji-tosti s požiadavkami Deuteronómia. S určitosťou sa dá povedať, že ku koncu kráľovského obdobia vzniklo teologické hnutie, ktoré podniklo pokus uviesť komplexné skúsenosti Izraela do presvedči-vých formúl, umožňujúcich chápať minulosť a vykladať minulosť a konštruktívne utvárať budúcnosť2. 1 DAWKINS, R., God delusion („Sklamanie z Boha“), Bantam Books 2006. 2 Porov. RENDTORFF, R., Hebrejská bible a dějiny, Praha 1996, 202-203.

Izraelský monoteizmus v kontexte dejín starovekého Blízkeho Východu

131

Kniha obsahuje súvislé reči Mojžiša na Moabských stepiach prednesené v 40. roku putovania púšťou a v predvečer smrti Mojži-ša, ktoré počúva Izrael pred zaujatím zasľúbenej zeme (laöer'f.yI #r,a,). Ešte raz sa dozvedá o podmienkach, za ktorých dobyje zem a za ktorých ju bude ju vlastniť. S Mojžišom sa začína tak éra interpre-tovania darovaného zákona Pána. Iba po opätovnej interpretácii zákona získaného na Horebe a Moabských stepiach (Dt 29-30) môže Izrael vstúpiť do krajiny, aby v nej žil podľa Božieho slova sprostredkovaného cez človeka.

Finálna verzia a najmä štruktúra kapitol 5-28 sa dá porovnať so staroorientálnymi právnymi kódexami (Chamurappiho kódex), ale i s chetitskými traktátmi zmluvy zostavených z historického prológu a základného resp. hlavného ustanovenia (porov. Dt 5-11), ďalej z osobitných ustanovení (porov. Dt-kódex kap. 12-26) a záverečných požehnaní a kliatieb (Dt 28). Kniha bola po exile redakčne upravovaná a dopĺňaná (Dt 4,1-40, 7-9; 29-30) v duchu teológie zmluvy a okolo roku 400, kedy začne tvoriť súčasť Tóry, získava dnešnú formu3.

Najmä v pareneticko-exhortatívnej časti (Dt 5-11) obsahuje kniha naliehavé výzvy v podobe základného príkazu, ktorý použi-va slovník služby, počúvania, bázne a lásky k Bohu. Hlavný prí-kaz, ako ho definoval Norbert Lohfink4, je krátka výzva na upev-nenie vzťahu s Bohom Izraela priamo alebo cez jeho slová a príka-zy. V knihe Deuteronómium nájdeme tieto výroky hlavného príka-zu v pozitívnej i negatívnej formulácii, v príkazovom aj podmieňo-vacom spôsobe. Ich komponovaním vznikajú niekedy rozvinuté alebo kratšie príkazy: najčastejším príkazom pre Izrael je veľmi frekventovaná výzva zachovávaj/te príkaz(y), nariadenia... (50

3 Porov. ZENGER, E. a KOL., Einleitung in das Alte Testament, Stuttgart 1998, 127-133. 4 Pod štylistickou formuláciou príkazov tu rozumieme vyjadrovací spôsob príkazov, ktoré sú vždy formulované na podporu vzťahu v jednom smere a to smerom k Bohu. Na účinné dosiahnutie tohto postoja sú v príkazoch slovesá v imperfekte alebo v podo-be infinitívu s vôľovou silou imperatívu. Kniha Deuteronómium a Dtr história (Joz, Sdc, 1-2 Sam, 1-2 Kr) často používala tento spôsob a ním konsoliduje zmluvu k Bohu zo strany Izraela. Tieto príkazy v Dt sú akoby prenosnou preukážkou používanou v rôznych kontextoch, sú tvorené nie chaoticky, ale s presnou voľbou výrazov (porov. LOHFINK, N., Das Hauptgebot. Eine Untersuchung literarischer Einleitungsfragen zu Dn 5-11, AnBib 20, Rome 1963, 10).

Jozef Jančovič

132

krát)5; plň/te príkazy resp. slová...(40 krát)6; ale aj výzva počúvaj príkazy resp. hlas Pána (26-krát)7; boj sa Pána resp. maj bázeň pred ním (14-krát)8; výzva miluj Pána zaznie 10-krát9; v počte 10-krát zaznieva ja výzva kráčať po všetkých Pánových cestách10; 6-krát zaznieva príkaz slúž Pánovi (6,13; 10,12.20; 11,13; 13,5; 28,47), raz pokloň sa Pánovi (26,10), obe tieto kultové výzvy tvo-ria menej početný kontrast k zákazu slúžiť iným bohom znejúcim v Dt až 19-krát11 a zákazu klaňať sa im (7-krát)12.

S nariadeniami danými od Pána súvisí aj príkaz neodbočuj napravo ani naľavo (5,32; 17,11.20; 28,14). S cestou predurčenou Pánovým slovom zasa súvisí zákaz odbočiť z nej (11,28). Izrael sa nemá povyšovať v srdci (8,14; 17,20) a tiež neodvrátiť sa srdcom od Pána (29,17; 30,17). Raz zaznie aj príkaz: pamätaj na Pána (8,18).

Tieto výzvy v podobe kategorických imperatívov odrážajú tendenciu unifikácie a integrácie zákona v duchu otázky: Čo žiada od teba Pán? (10,12). Nie je to ľahká cesta, pretože nejde o vyme-novanie príkazov, pričom sa zúžia v nej tie najvýznamnejšie. Kni-ha naopak prikazuje opakovane dodržiavať všetky prikázania a nariadenia (4,6.8; 6,2.24-25; 8,1; 11,1 atď). Podobný postoj zaují-ma aj Ježiš v Mt 5,17-19 a 23,23. Pedagogika Deuteronómia po-máha vstúpiť na cestu úplnej vernosti Bohu a zjednotenia svojho života v etickom a náboženskom snažení. Nerobí sa výber príka-zov, ale ponúka sa akoby „nový“ príkaz, ktorý vyjadrí jedným

5 Porov. Dt 4,2.6.23.40; 5,1.29.32; 6,2.3.17.25; 7,11.12; 8,1.2.6.11; 10.13; 11.1.8.22.32; 12.1.28; 13,1.5.19; 15,5; 16,12; 17,10.19; 19,9; 23,24 (sľub Pánovi); 24,8; 26,16.17.18; 27,1; 28,1.9.13.15.45.58; 29,8; 30,10.16; 31,12; 32,46. 6 Dt 4,1.5.6.13.14; 5,1.31.32; 6,1.3.18.24.25; 7,11.12; 8,1; 11,22.32; 12,1.25.28; 13,1.19; 15,5; 16,12; 17,19; 19,9; 26,16.16; 27,10.26; 28,1.13.15.58; 29,8.28; 30,14; 31,12; 32,46. 7 Porov. poslúchať príkazy - Dt 4,1; 5,1; 6,3; 7,12; 11,13.27.28; 12,28 a poslúchať hlas Pána Dt 13,5.19; 15,5; 26,17; 27,10; 28,1.2.13.15,45.62; 30,2.8.10.17.20; 31,12.13. 8 Porov. Dt 4,10; 5,29; 6,2.13.24; 8,6; 10,12.20; 13,5; 14,23; 17,19; 28,58; 31,12.13. 9 Porov. Dt 6,5; 10,12; 11,1.13.22; 13,4; 19,9; 30,6.16.20. O Pánovi sa však v knihe hovorí, že miloval Izrael resp. otcov či cudzinca v 4,37; 7,3.13; 10,18; 23,6 a našiel zaľúbenie v Izraeli resp. otcoch 7,7; 10,15. 10 Porov. Dt 5,33; 8,6; 10,12; 11,22,28; 13,5.6; 19,9; 28,9; 30,16. 11 Porov. Dt 4,19.28; 5,9; 7,4.16; 8,19; 11,16; 12,2.30; 13,3.7.14; 17,3; 28,14.36.64; 29,17.25; 31,20. 12 Porov. Dt 4,19; 5,9; 8,19; 11,16; 17,3; 29,25; 30,17.


133

alebo pár slovami celý zákon, čo sa dosahuje rôznymi spôsobmi13. Pietro Bovati približuje povahu hlavného prikázania figuru-

júceho v úvode knihy v parenetickej časti Dt 5-11, ktoré je podsta-tou rôznych zákonov (báť sa Pána, milovať ho, primknúť sa k nemu, slúžiť mu ale aj počúvať jeho hlas) a bližšie určuje typ týchto prikázaní. Do kategórie „tautologického“ prikázania, ktoré dbá na formálnu stránku zákona spadajú príkazy dodržuj, počúvaj viazané na predmet: zákon, príkazy, nariadenia, slová... Namiesto prikazovania konkrétneho postoja, sa jednoducho tvrdí, že základ-ný príkaz tkvie v poslúchaní a konaní toho, čo je naznačené samot-ným príkazom. Pripomína sa tak, že každý príkaz je znakom prí-tomnosti Boha, ktorý žiada byť uznaný. Zákon je Božie slovo a prejavenie jeho vôle. Hlavné i tautologické prikázania nespadajú do režimu zákona, keďže sa nimi vyžadujú slobodné postoje a imperatív tu nadobúda skôr formu rady, výzvy, múdroslovného pozvania. Okrem toho v Deuteronómiu je tretia skupina výziev na spôsob príkazu „znamenia“ pre celý zákon: Dt 4 má úplný zákaz vytvárania modiel a obrazov ľudí a Boha (4,15-19.23-26), Dt 7 príkaz kliatby (cherem), v Dt 10,18 je to láska k cudzincom14.

Nami študovaný hlavný príkaz: primknúť sa k Pánovi zaznie 4-krát v Dt 10,20; 11,22; 13,5 a 30,20. Prvý raz naliehavosť pri-mknúť sa k svojmu Bohu nachádzame v Dt 10,20:

dbo[]t; Atao ar'yTi ^yh,l{a/ hw"hy>-ta,

`[;beV'Ti Amv.biW qB'd>ti AbW Pána, svojho Boha, sa boj, slúž mu, k nemu sa primkni a v jeho mene prisahaj.

Tento výrok stojí v parenetickom úryvku Dt 10,12-11,1 o lás-

ke k Bohu konkretizovanej cez lásku k cudzincom (10,19). Uvede-ný príkaz vo v. 20 s paralelnou kompozíciou je výzvou v prvom momente k vnútornej Božej bázni (boj sa) a k navonok prejavova-nej službe k Bohu a v druhom okamihu ide o pozitívne zintenzív-nenie vzťahu k Bohu (k nemu sa primkni) potvrdeného navonok čestnosťou vo vyjadreniach viazaných na prísahu v Božom mene15. 13 BOVATI, P., Il libro del Deuteronomio 1-11, Roma 1994, 149. 14 Porov. BOVATI, Deuteronomio 1-11, 150-54. 15 V staroveku bola prísaha verejným aktom potvrdenia pravdivosti vlastných tvrdení. Toto konanie má dve roviny: teologickú a sociálnu resp. právnickú. Prísaha na Pánovo meno JHWH (teologická rovina) má ísť nutne v súlade so spravodlivosťou (sociálna

Jozef Jančovič

134

Obdobné príkazy ako v tomto verši nájdeme už v Dt 6,13, no tu zaznie po prvý krát výzva: primkneš sa k nemu (qB'd>ti AB).16 Sloveso ary v prvej pozícii dáva tón hlavného príkazu a určuje objekt bázne, ktorým je Pán v zámerne predsunutej pozícii. Sloveso db[ je alú-ziou na kultuálny aspekt vzťahu k Bohu. Našu pozornosť však zameriame na syntagmu qB'd>ti AbW k nemu sa primkni.

Trojité využitie slovesa qbd v Písme Sloveso skúmame lexikografickým prístupom a všimnime si

jeho sémantiku v kontexte. Sloveso qbd v Qal je mediálne a intran-zitívne sloveso17 a je viazané na predmet predložkami: B./ l./ la,/ rx;a;/ ~[i a iba raz priamo (Gen 19,19). Koreň slovesa je 55 krát použitý v hebrejskom biblickom texte a raz v aramejskom. V 39 prípadoch sa sloveso ako v našom prípade vyskytuje v slovesnom kmeni Qal a tie možno rozdeliť na tri hlavné využitia:

a) v prvej skupine využitia slovesa je jeho objektom neživá vec. Význam slovesa qbd je prilnúť, spojiť. Sloveso sa viaže na predmet cez predložky B. l. a la,. Väčšina prípadov takéhoto využi-tia má negatívnu aspekt, keďže objektom je negatívna vec alebo sa používa v negatívnom kontexte; tak je tomu v Gn 19,19;18 Dt 13,18; 28,21.60; Joz 23,12; 2 Sam 23,10; 2 Kr 3,3; 29,60; Jer 42,16; Ez 29,4; Ž 44,26; 101,3; 102,6; 119,25; Jób 19,20; 31,7. Tri razy je subjektom slovesa jazyk, ktorý priľne na podnebie, čím sa vyjadrí stav utrpenia (Ž 137,6; Jób 29,10 a Nár 4,4; porov. tiež Ez 3,26; Ž 22,16 Hofal). Len málo pozitívnych vecných premetov je vo vzťahu so slovesom qbd. Je to v Nm 36,7; 36,9, kde je predme-tom dedičstvo (tl;x;,n;). V Jer 13,11 je zasa metafora o vzťahu nasto-lenom zmluvou vyjadrená cez priľnavosť opaska na bokoch pro-roka. Sloveso je raz v Qal použité v statickom pauzálnom tvare v Jób 41,15, kde laloky (WqbeD') sú priliehavé (tento význam je i v Jób rovina). 16 V Knihe Deuteronómium sa príkaz v 10,20 javí ako prevzatie nariadenia z Dt 6,12. Ak by však mala pravdu literárna kritika (porov. LOHFINK, Das Hauptgebot, 103 a 219-231), ktorá pokladá náš text za predstupeň deuteronomickej náuky, tak by náš príkaz bol starší. 17 GK §44c. 18 Tento prípad je jediný prípad, kde je Qal sloveso yniq;B'd.Ti v tranzitívnej väzbe na pronominálny predmet (cfr. JOÜON-MURAOKA §125b).


135

38,38; 41,9 v slovesnom kmeni Pual)19. b) v druhej skupine využitia slovesa qbd sú jeho objektom

ľudia. Sloveso používa v týchto prípadoch predložku B.. Jeho pre-klad je spojiť sa, zjednotiť sa, viazať sa a definuje medziľudské vzťahy. Dôvodom vzťahu môže byť vzájomná príťažlivosť a láska. V známom prvom výskyte slovesa v Gn 2,24 nesie sloveso aj se-xuálnu črtu. Vzťah medzi nimi je vonkajšie prejavenie pôvodnej príťažlivosti medzi mužom a ženou chcenej Bohom. No prostred-níctvom tohto manželského vzťahu medzi mužom a jednou ženou sa deje tiež zvnútornenie vzťahu v zmysle antropologickej zmlu-vy.20 Podobne aj v Gn 34,3, kde je toto sloveso použité pred slove-som bha získava ľúbostnú črtu. Hrdina Hemor zo Sichemu tu unáša a znásilní Dinu, pričom obrat v príbehu sa nastolí slovesom qB'd>Tiw;, ktoré naznačí rodiaci sa vzťah lásky Hemora k Dine. V 1 Kr 11,2 sa sloveso používa s spojitosti s pohanskými ženami, ktoré Šala-mún miloval (11,1) a primkol sa k nim a cez ne aj k ich bohom. Tu je sloveso milovať a priľnúť taktiež v synonymnom vzťahu.

Do tejto skupiny patrí aj sloveso v Dn 2,43. Daniel vysvetľuje kráľovi sen o soche z dvoch zlepených spodných častí, zo železa a hliny, ktoré symbolizujú dve kráľovstvá. Hoci tieto kráľovstvá budú previazané cez pokolenia zídené zo zmiešaných manželstiev dvoch národov, no nebudú držať spolu (!Ah/l-ali', !yqib.D')21, ako sa ne-môžu spojiť železo s hlinou. Je tu narážka na Gn 2,24. Využitie slovesa v Dn 2,43 potvrdzuje jeho významovú dvojznačnosť. Po-vedľa sexuálneho vzťahu existuje vzťah založený na priateľstve a spriaznenosti dvoch osôb rovnakého pohlavia. Jasným príkladom je používanie slovesa v Knihe Rút, kde hlavná postava je subjek-tom vzťahu, raz s Noemi (Rt 1,14) a tri krát so slúžkami Bóza (2,8.21.23).22 Aj medzi mužmi je slovesom opísaný priateľský 19 WALTKE, B. K.- O’CONNOR, M., An introduction to biblical Hebrew syntax, Winona Lake 1990, 369, pokladajú sloveso qbd za statívne kvôli použitiu pauzálnych tvarov v Biblii v Jób 29,10 a 41,15, ktoré bežne potvrdzujú pôvodný statívny charakter slovies. 20 Aj Mt 19,5 a Ef 5,31 vidia tento vzťah v dvojitom zmysle, použijúc sloveso kolla,w (z toho fr. koláž). 21 Tento typ vyjadrenia z morfologického hľadiska predstavuje typickú formulu v biblickej aramejčine: druh perifrastiky t.j. imperfekt (3 muž. plur.) slovesa hw'h] byť s performatívnym l. viazané s particípiom plur. slovesa qbd. 22 V Rút 2,8.23 nájdeme sloveso qbd viazané s predložkou ~[i s, so, čo sú jediné dva prípady v Písme. Skutočnosť, že slovesá sa takto používajú v reči Bóza, môže byť

Jozef Jančovič

136

vzťah v Prís 18,24. Koreň slovesa sa tam stane adjektívom (qbeD' spojený) a stojí v paralele s pojmom bheao priateľ (dosl. milujúci).

Vodca Jozue v Joz 23,12 Izrael varuje pred budúcim vzťahom s pôvodnými národmi krajiny, ktorý je v kontraste so spojením s Bohom spomínaným v 23,8. Ak sa uskutoční, ľud zakúsi nešťastie, lebo vzťah s nimi nesie riziko odpadnutia od vzťahu k Bohu. V 2 Sam 20,2 sa hovorí o kráľovi Dávidovi, ku ktorému sa primknú (Wqb.D') verní judskí muži v jeho vojenskom ťažení. Sloveso má ok-rem aspektu vernosti aj vojenskú črtu veľmi blízku k zmyslu slo-vesného kmeňa Hiph slovesa: (pre)nasledovať.

c) tretia skupina použitia slovesa spadá do teologickej oblasti, nakoľko objektom slovesa je Boh a subjektom slovesa je ľudská osoba, nikdy ním v Biblii nie je Boh. Význam je primknúť sa, pri-pojiť sa. Slovesá z tejto tretej skupiny používajú iba predložku B.. Je tomu tak v Dt 4,4; 10,20; 11,22; 13,5; 30,20 a v troch prípadoch spadajúcich do Dtr-histórie a to: Joz 22,5; 23,8, kde je Izrael sub-jektom a text v 2 Re 18,6, kde je podmetom kráľ Ezechiáš, ktorý sa primkol k Pánovi a neodstúpil od neho. Bol prvým dôsledným reformátorom kultu.

Mimo Dtr korpusu sa využitie slovesa vo vzťahu k Bohu na-chádza v Ž 63,9 (yvip.n; hq'b.D' ^yr,h;a;), kde je však použitá predložka rh;a; (dosl. zostávam napojený na teba). Sloveso tu výstižne popi-suje ľudskú stránku obojstranného vzťahu s Bohom, ktorého pravi-ca pevne drží človeka. Po túžobnom hľadaní Boha, žalmista resp. kráľ Dávid (vv. 1.12) vyjadrí ku koncu žalmu svoj pevný a istý vzťah k Bohu. Tento aspekt slovesa poukazuje na istý mystický vzťah modliaceho sa s Bohom, nadobudnutý v liturgii chrámu.23 Je to intenzívny spôsob osobného vzťahu s Bohom blízky klasickej svadobnej symbolike, ktorá sa od Ozeáša a iných prorokov (Ez 16; Iz 54; 62) pokúša o popis tohto vzťahu ešte účinnejším spôso-bom24. Nepriamo aj odlišný výskyt slovesa s predmetom tvoje sve-dectvá je v Ž 119,31 (^yt,Ad.[eb. yTiq.b;D'), poukazuje na splynutie člove-

dôsledok istého provincializmu alebo cudzieho vplyvu, pretože autor používa bežne predložku B. (1,14; 2,23). Porov. P. JOÜON, Ruth. Commentaire philolologique et exégétique, SubBib 9, Roma 21993, 52-65. 23 WALLIS, G., “qb;D'”, TWAT II (1977) 84-89. 24 RAVASI, R., Il libro dei salmi, zv. 2 (51-100), Bologna 71996, 283.


137

ka s Bohom cez Božiu vôľu. Je to odlišná konkretizácia osobnej lásky k Božiemu zákonu, vystihujúceho Boha samotného, pričom to je obdoba tautologických príkazov z Deuteronómia (napr. dodr-žuj príkazy, slová).

Po tomto lexikografickom prehľade je jasné, že posledná sku-pina slovies súvisí s druhou skupinou využitia slovesa, nakoľko v oboch je podmetom slovesa ľudská osoba a adresát vzťahu je tiež schopný vzťahu, či je to človek alebo Boh. Práve druhá skupina použitia slovesa vplýva na teologické využitie slovesa a vyjadrí pevný vzťah s Bohom. Z druhej strany využitie slovesa v Dt a v Dtr viazaného priamo na Boha zostáva ojedinelé.

Blízky kontext slovesa qbd v Deuteronómiu Pre lepšie pochopenie používania slovesa v Dt berieme do

úvahy kontext veršov. Kniha používa sloveso ešte v iných troch prípadoch:

10,20 11,22 13,5 30,19b-20a

Ar'yTi ^yh,l{a/ hwhy>-ta, qB'd>ti AbW dbo[]t; Atao

[;beV'Ti Amv.biW

!Wrm.v.Ti rmov.-~ai yKi rv,a] taZOh; hw'c.Mih;-lK'-ta, Ht'fo[]l;, ~k,t.a, hW<c;m. ykinOa' ~k,yhel{a/ hw'hy>-ta, hb'h]a;l.

wyk'r'D>-lk'B. tk,l,l' `Ab-hq'b.d'l.W.

WkleTe ~k,yhel{a/ hw'hy> yrex]a; wyt'wOc.mi-ta,w> War'yti Ataow> W[m'v.ti Alqob.W Wrmov.Ti `!WqBd>ti AbW Wdbo[]t; Ataow>

hy<x.Ti ![;m;l. ~yYIx;B; T'r>x;b'W `^[,r>z:w> hT'a;

^yh,l{a/ hw"hy>-ta, hb'h]a;l. Ab-hq'b.d'l.W AlqoB. [;mov.li

^yY<x; aWh yKi

Pána, svojho Boha, sa boj, jemu slúž, k nemu sa primkni

a na jeho Me-no prisahaj.

Lebo, ak bu-dete dodržiavať celý tento príkaz, ktorý

vám prikazu-jem plniť, totiž: milovať Pána, svojho Boha, kráčať po všetkých jeho cestách a primknúť sa k nemu...

Nasledujte Pána, vášho Boha, jeho sa bojte, jeho príkazy dodržujte, jeho hlas počúvajte,

jemu slúžte a k nemu sa primkni-te.

Vyvoľ si ži-vot, aby si žil ty a tvoje potomstvo, tým, že

miluješ Pána, svojho Boha,

počúvaš jeho hlas a primkneš sa k nemu,

lebo on je tvoj život…

Výroky so slovesom qbd nachádzame aj v Dt 11,22; 13,5 a

30,20 vo finálnej pozícii hlavných prikázaní. Vo 10,20 je na pred-poslednom mieste. Jeho finálna pozícia by sa mohla vysvetliť azda intranzitívnym charakterom sloveso, pretože tranzitívne slovesá v hlavnom príkaze sa orientujú priamo na Boha, ktorý je ich pria-mym objektom (slovesá milovať, báť sa, slúžiť). Tento priamy kontakt slovies s Bohom predpokladá podľa nás finálnu pozíciu

Jozef Jančovič

138

slovesa qbd v daných výrokoch. Sloveso sa používa jednoznačne na vyjadrenie vzťahu Izraela k Bohu, nie naopak a to v štylistickej forme hlavných príkazov. Sloveso nesie vo v. 20 evidentnú funk-ciu odkazovať na príkaz lásky k Bohu, vychádzajúc z úvodného príkazu perikopy 10,12–11,1. Lohfink považuje toto sloveso za ‘vyplňujúce slovo’, ktoré by malo byť synonymom iných slovies daného príkazu vo v. 20 (čiže slovies dbo[]t; a ar'yTi).25

No okrem tohto syntaktického dôvodu je tu asi aj sémantika slovesa, ktorá určuje polohu príkazu so slovesom qbd na konci výrokov. V texte 10,20 poznačenom kontextom lásky k cudzincom (porov. 10,19), čo je konkretizovaná lásky k Bohu sa sloveso na-chádza po slovesách báť sa a slúžiť; táto istá blízkosť so slovesami sa vyskytne opäť aj v rozvinutom príkaze v 13,5, ktorý zaznie po-pri varovaní pred úctou k nepravým bohom. Príkaz primknúť sa k Bohu v danom kontexte nadobúda väčšmi aspekt rozhodnosti a pevnosti v nastolení vzťahu s pravým Bohom. Vytrvalosť vo ver-nosti k Bohu je fundamentálnou, pretože pomáha odolávať poku-šeniam z falošných kultov pohanských bohov. Predposledná pozí-cia slovesa je podľa nás daná z dôvodu naliehavosti, ktorú vnáša samotné sloveso do príkazu.

V dvoch iných príkazoch v 11,22 a 30,20 nájdeme sloveso qbd v blízkosti slovesa bha. Príkaz v 11,22 s príslušnými slovesami majú za úlohu utvoriť predispozíciu pre úspešné zaujatie krajiny, ktorá sa udeje len pod podmienkou vrelého vzťahu k Bohu a dodr-žania príkazov. V príkaze v 30,20 sa sloveso nachádza v kontexte výberu života, ponúknutého od Pána vo forme Božích slov. V oboch prípadoch sa sloveso bha explicitne viaže na meno Pána v Dt: ~k,yhel{a/ hw'hy>-ta,. Sloveso milovať vo forme infinitívu hb'h]a;l. stojí na začiatku prikázania, ktoré v 11,22 stojí ako vysvetlenie jediného hlavného príkazu. Koncová prípona h-' v konštrukčnom infinitíve slovesa bha je morfologicky imitovaná v infinitíve slovesa qbd v syntagme Ab-hq'b.d'l. vo finálnej pozícii. Obe synonymné slovesá bha a qbd na okrajoch určujú dôležitosť centrálnych príkazov: kráčať po všetkých jeho cestách respektíve počúvať jeho hlas vložených

25 LOHFINK, Hauptgebot, 79.


139

do stredu hlavných prikázaní v 11,22 a 30,20.26 Táto úloha určenia súvisí asi so synonymným významom slovies, nakoľko milovať a primknúť sú zo sémantického poľa lásky (porov. 1 Kr 11,1-2). Slo-veso milovať má za úlohu vzbudiť vnútorný postoj lásky a sloveso primknúť zasa vonkajšie prejavy rodiace sa z vnútornej väzby. Lásku negatívnym spôsobom naznačila bázeň, no obe spomínané slovesá sú pozitívnou modalitou lásky, ktorá posilňuje súdržnosť vzťahu, ktorý nadviazal Boh v zmluve so svojím ľudom.

Realizmus slovesa qbd pre vzťah k Bohu Často sa podotýka, že slovesá z orientálnych zmluvných trak-

tátoch boli vnesené do Deuteronómia a ich obmieňanie vo vzťahu k Bohu poukazuje na ich synonymnú povahu. No jednotlivé slove-sá v hlavných príkazoch nie sú iba jednoduché synonymá tej istej skutočnosti, ale sú používané s určitým zámerom, ako sme to videli z kontextu využitia študovaného slovesa. Použité slovesá v 10,20 (mať bázeň, kráčať jeho cestami, milovať, slúžiť) predstavujú rôzne aspekty jedinečného vzťahu Izraelitu s Bohom založeného na zmluve.

Ani my nenegujeme určitú synonymnú zámenu medzi slove-sami primknúť a milovať, no sloveso qbd má iba jednosmerné vyu-žitie, nemá totiž nikdy Boha v pozícii subjektu, ale iba objektu, čo sa nedá povedať o slovese milovať, ktoré sa vzťahuje aj na Boha, ktorý miloval (bha) Izrael resp. otcov či miluje cudzinca v Dt 4,37; 7,3.13; 10,18; 23,6 a našiel zaľúbenie (qvx) v Izraeli resp. otcoch 7,7; 10,15.

Treba vždy sledovať významové aspekty slovies v kontexte knihy, ako napr. pri slovese milovať, ktoré vychádza zo širokého kontextu rodinného prostredia. Láska je súčasťou najužšej spolo-čenskej väzby medzi mužom a ženou smerujúcou do manželského vzťahu, ktorý je láskou oživovaný. Z neho sa vďaka láske rodia 26 V celej perikope 10,12–11,32 je dôraz na sloveso bha, je použité sedem krát (10,12.15.18.19; 11,1.13.22). V perikope sa používa sedem ráz aj koreň slova $rd ako substantívum alebo i ako sloveso: 10,12; 11,19.22.24.25.28.30. V týchto výskytoch je zrejmá koncentrácia slova $rd okolo hlavného príkazu v 11,22. V prípade príkazu v Dt 30,20 je dôležitá centrálna výzva v príkaze: počúvať hlas Pána, v perikope “novej zmluvy“ (Dt 28,69-30,20) je tiež sedemnásobný dôraz na sloveso v Qal [mv (29,3.18; 30.2.8.10.17.20). Na príkaz je v perikope štvronásobná alúzia (30,2.8.10.20).

Jozef Jančovič

140

deti a na jej základe sa tvoria vzťahy detí k rodičom, ktoré určujú aj ich sociálne väzieb so širším okolím.

Zarážajúcim faktom z Knihy Deuteronómium je, že Boh na-riaďuje príkazom lásku k sebe a k cudzincom. Láska spadá do ob-lasti slobody, čím tento príkaz ako sme už podotkli prekračuje režim zákona. Boh si vyhradzuje príkazom, čo nie je bežné medzi ľuďmi. Je to jednak dobový odraz vazalských zmluvných traktátov, kde mocnejší kráľ alebo pán zaväzoval poddaného k láske: budeš ma milovať. Nariadením pochádzajúcim z rodinného prostredia si panovník primárne vyžadoval vernosť, rešpekt a úctu, teda nie citovú náklonnosť. Ak by však láska k Bohu nezasahoval aj citovú sféru, bola by iba vonkajším “chladným” postojom. Práve význam slovesa primknúť sa k Bohu zapadá do sémantického poľa vzťahu lásky, sympatie a citov. Nakoľko človek v tomto vzťahu lásky k Bohu často zlyhával a bude zlyhávať, Boh jediný lásku človeku prikazuje, akoby mu tým hovoril: Počuj mám ťa rád, chcem ti dob-re, ak si to neuvedomuješ, miluj ma a primkni sa ku mne. Božie slovo a príkazy, ktoré vystihujú Božiu vôľu akoby umožňovali človeku tento priam až fyzický kontakt s ním.

Faktom tiež zostáva, že Kniha Deuteronómium upúšťa nieke-dy od transcendentnej povahy Boha vyjadovanej naopak v kňaz-ských textoch výrazom Božej slávy respektíve cez anjelov, cheru-bov (porov. Ex 25,20; 37,9) V Deuteronómiu sa nič o týchto sku-točnostiach nehovorí, dokonca ani o cheruboch na vrchnáku archy; archa je tu jednoduchou truhlicou, v ktorej sú uložené slová na tabuliach Desatora, ktoré spredmetňujú zmluvu27. V knihe však nájdeme teofanický prvok ohňa na opis teofánie na Horebe.

Duchovno-telesná konštitúcia vedie človeka vyjadrovať svoje city aj navonok a práve sloveso primknúť vystihuje externú stránku vnútornej a emocionálnej stránky lásky vyjadrenej slovesom milo-vať. Primknutie k Bohu sa tak javí ako spontánne zviditeľnenie vzťahu tejto lásky navonok. Sloveso vyjadruje pohyb osoby k tej druhej v priestorovom zmysle. V Písme je primknutie k Bohu žia-dané iba od človeka, keďže Boh človeka a ľud na základe svojej voľby v láske už predišiel, ako to dokladajú výroky so slovesami miloval v minulom čase. Kvôli transcendentnej povahe Boha sa 27 WEINFELD, M., Deuteronomy 1-11 (AB 5), New York, 1991, 428.


141

sloveso primknúť sa veľmi nehodí aplikovať na neho, hoci v iných textoch by takýto antropomorfizmus neprekážal.

Sloveso qbd v Deuteronómiu poukazuje na vzťah lásky k Bo-hu, odkazujúc na veľký príkaz lásky z Dt 6,5 ozývajúci sa v knihe: Budeš milovať Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou silou.

Výrazným aspektom reči Božích príkazov je, že Božia reč sa zintenzívňuje a zosobňuje voči jednotlivému poslucháčovi alebo celému Izraelu cez 2. osobu singuláru, v ktorej väčšina hlavných príkazov zaznieva, čím sa zintenzívňuje a zosobňuje prejav hovo-riaceho k počúvajúcemu.28 Mojžiš tiež opakovane označuje Pána, ako tvojho Boha. Práve táto druhá časť pomenovania evokuje vzťah zmluvy29.

Príkaz primknúť sa k Bohu presahuje režim zákona a možno ho vnímať ako rozhodnú výzvu ku vzťahu s Bohom a k vernosti v zmluve s ním. Vo vrúcnom vzťahu k Bohu, ktorý sa prejavuje rešpektom a počúvaním Pána, jeho príkazov a službou k nemu, príkaz primkni sa k Bohu garantuje upevnenie a pokračovanie vzá-jomného vzťahu iniciovaného Bohom, ktorý tak nadobudne novú kvalitu v osobe Ježiša Krista, človeka s božskou prirodzenosťou. Ježišova telesná dimenzia pozemského aj osláveného tela utvorila nový účinný základ pre vzťah s Bohom. Príkaz primknúť sa k Bohu v Deuteronómiu môžeme v línii plnšieho zmyslu textu (sensus plenior) vnímať akoby anticipáciu budúcej telesnej reality Božej existencie v Ježišovi30.

Bibliografia

BOVATI, P., Il libro del Deuteronomio (1-11), Roma 1994. JOÜON, P., Ruth. Commentaire philolologique et exégétique, Sub- 28 Norbert Lohfink svojou tézou prispel k pochopeniu častého prechodu z ‘ty’ na ‘vy’ a opačne v textoch Deuteronómia. Podľa neho pri zmene gramatického čísla ide o štylistický prostriedok, ktorý označuje progres a intenzitu (Steigerung) prejavu (Porov. LOHFINK, Hauptgebot, 223-225). 29 Deuteronómium používa výrazným spôsobom väzbu oboch mien (21-krát Pán, náš Boh, 39-krát Pán, váš Boh a viac ako 234 krát Pán, tvoj Boh). Takéto zložené meno poukazuje nepriamo na ustálenú formulu zmluvy (napr. Lv 11,45: Lebo ja som Pán, ...aby som bol vaším Bohom). 30 PÁPEŽSKÁ BIBLICKÁ KOMISIA, Interpretácia Biblie v Cirkvi, Špišské Podhradie 1995, 88-89.

Jozef Jančovič

142

Bib 9, Roma 21993. LOHFINK, N., Das Hauptgebot. Eine Untersuchung literarischer

Einleitungsfragen zu Dn 5-11, AnBib 20, Rome 1963. PÁPEŽSKÁ BIBLICKÁ KOMISIA, Interpretácia Biblie v Cirkvi, Špiš-

ské Podhradie 1995. RAVASI, G., Il libro dei salmi, zv. 2 (51-100), Bologna 71996. RENDTORFF. R., Hebrejská bible a dějiny, Praha 1996. ZENGER, E. a KOL., Einleitung in das Alte Testament, Stuttgart

1998. WALTKE, B. K.- O’CONNOR, M., An introduction to biblical Heb-

rew syntax, Winona Lake 1990. WALLIS, G., “qb;D'”, TWAT II (1977) 84-89. WEINFELD, M., Deuteronomy 1-11 (AB 5), New York, 1991.

„primkni sa k pánovi, svojmu bohu!“ (dt 10,20). realizmus vzťahu k bohu v knihe deuteronómium...

Documents