bóna, m., 2009: výsledky výskumu južného úseku opevnenia mesta trenčín. in: dějiny staveb...

D�JINY STAVEB 2008 1

Výsledky výskumu južného úseku opevnenia mesta Tren�ín Martin Bóna

Opevnenie Tren�ína patrí k mladším stredovekým mestským opevneniam, budovaným v nepokojnom 15. storo�í v súvislosti s bratríckym nebezpe�enstvom a potrebou vytvorenia opevnených bodov v západnom pohrani�í. Vzh�adom na dnešnú torzálnu zachovanos� jeho konštrukcií, poznáme základnú charakteristiku opevnenia predovšetkým z historických ikonografických prame�ov. Z nich sa ako najvýznamnejší javí najstaršia panoráma mesta a hradu z obdobia medzi rokmi 1550 – 1580 zachy-távajúca mesto od severozápadu.1 Pod�a tohto vyobrazenia pozostávalo opevnenie v 16. storo�í z hlavného obranného

múru zakon�eného ochodzou a murovanou predprs�ou so strie��ami a arkiermi (obr. 2). Múr vymedzoval plochu formujúcej sa stredovekej mestskej zástavby mesta na rie�-nej terase Váhu pod hradnou skalou, nadväzujúc na staršiu zástavbu podhradskej osady, zoskupenú pozd�ž prístupovej cesty na hrad. Z dôvodu charakteru terénu a staršieho pôvo-du župného hradu, nemalo opevnenie okružný charakter, ale vymedzovalo zástavbu mesta len z troch strán a priamo sa napájalo na hradnú skalu a hradné opevnenie, ktoré ako jediné dostato�ne chránili mestskú zástavbu z východnej strany. Na severovýchodnej a juhozápadnej strane bol múr perforovaný vstupnými bránami. Tie pod�a vyobrazenia ústili v 16. storo�í do prejazdov bránových hranolových veží opatrených predbrániami. Mladšie severovýchodné predbránie zakon�ovali dve valcové veže a juhozápadné

1 Fiala, A.: Stavebná podoba Tren�ína na sklonku stredoveku. In: Tren�ín, remeslá, tla�iarne, architektúra. Bratislava 1985, s. 137.

dop��al barbakán so samostatnou bránovou vežou (obr. 4/A, B). Juhozápadná �as� opevnenia bola navyše zosilnená aj predsunutým pásom parkanového múru s dvomi otvore-nými polvalcovými baštami (obr. 4/C), akými bol �lenený aj �alší predsunutý pás opevnenia v juhozápadnom predpo-lí, známy len z historického plánu (obr. 5/C). Dodnes sa z celého opevnenia nad úrov�ou terénu súvislejšie zachova-la juhozápadná �as� s vežou tzv. Dolnej brány, napojená na južné opevnenie hradu, pri�om zo severozápadnej línie pozd�ž Váhu sa nad terénom zachovali iba nesúvislé úseky tvoriace dnes sú�as� mestskej zástavby.2

V tomto príspevku prezentovaná skúmaná �as� opevnenia sa dotýka južného ukon�enia mest-skej hradby napojenej na opevnenie hradu. Ide

o najautentickejšie a najucelenejšie zachovaný úsek hradby d�žky 169 m, ktorý tvorí plynulé pokra-�ovanie juhozápadnej línie opevnenia za�ínajúc v lokalite tzv. Marienbergu s farským kostolom, far-skou budovou a karnerom (obr. 1/B,C) a pokra�ujúc strmým svahom až k miestu napojenia na južné opevnenie hradného komplexu, kde sa skúmaný úsek kon�í (obr. 1/A; 17). Uvedená �as� mestského opevnenia nebola doteraz

pozna�ená pamiatkovou obnovou a zachovala sa vo výni-mo�ne ucelenej a autentickej podobe. Dodnes nebola ani h�bkovo skúmaná a na tomto mieste sú prezentované vý-sledky základného architektonicko-historického výskumu autora príspevku, uskuto�neného v roku 2006 a iniciované-ho mestom Tren�ín za ú�elom vytvorenia prípravnej doku-mentácie obnovy pamiatky.

Múr má v skúmanej �asti pôdorysne mierne zato�ený priebeh zložený z krátkych zalamovaných úsekov a nie je �lenený žiadnymi vežami alebo baštami. Vzh�adom na terénnu konfiguráciu prekonáva ve�ké prevýšenie, vyše 35 m, pri�om najvä�ší sklon sa nachádza v dolnej polovici. Terén v bezprostrednom okolí opevnenia pokrýva vysoký stromový porast, ktorý nevhodne zasahuje do konštrukcie múru. Celkovo sa múr zachoval do maximálnej výšky 13 m

2 Haberlandová, H. – Oriško, Š.: K stredovekému vývinu mes-ta. Mesto Tren�ín v 16. – 18. storo�í, Pamiatky – príroda XV, 1985, �. 6, s. 6 – 14.

Obr. 1: Tren�ín, letecký poh�ad na Tren�iansky hrad od severozápadu s vyzna�ením skúmanej �asti mestského opevnenia (A) a farského kostola (B) s karnerom (C) (foto H. Kukla).

M. Bóna – Výsledky výskumu južného úseku opevnenia mesta Tren�ín


(merané z vnútornej strany) a je �lenený na dve úrovne: dolnú �as� murovanej ochodze výšky od 4 do 10 m a hornú ustúpenú �as� predprsne výšky okolo 2,5–3 m, ktorá je �lenená strie��ami a smolnými nosmi. Konštrukcia hradby pozostáva z lomového kame�a spájaného tvrdou hrubozrn-nou maltou, pri�om zmiešané kamenno-tehlové murivo je koncentrované lokálne do niektorých �astí predprsne. Obe líca múru nesú súvislé plochy historických omietok.

Doterajšie poznatky o architektonicko-historickom vývoji pamiatky

Architektonicko-historickému vývoju mestského opevnenia Tren�ína nebola doteraz venovaná náležitá po-zornos� a na pamiatke nebol uskuto�nený ani žiaden h�bko-vý archeologický alebo architektonicko-historický výskum. V doterajšej literatúre sa téme mestského opevnenia ako prvá podrobnejšie venovala Dobroslava Menclová, ktorá jeho vznik zaradila do priebehu 1. tretiny 15. storo�ia a pod�a domnienky o jeho sú�asnom vzniku so susedným karnerom upresnila ich spolo�ný vznik medzi roky 1420 – 1430.3 Prestavbu opevnenia formou zamurovania stredove-kého cimburia a vytvorenia strie�ní striedaných smolnými nosmi v predprsni dala do súvislosti s vybudovaním južné-

3 Menclová, D.: Hrad Tren�ín. Bratislava 1956, s. 47 – 49.

ho fortifika�ného systému hradu za Zápo�skovcov medzi rokmi 1490 – 1526, kde boli tiež použité smolné nosy.4 Takúto interpretáciu predniesli aj autori neskoršieho Súpisu pamiatok na Slovensku, ktorí zárove� upozornili, že na výstavbe hradieb sa pracovalo ešte i v roku 1464, kedy krá� odpustil meš�anom poplatky na stavbu hradieb.5 Ján Lich-ner vo svojej štúdii o mestských opevneniach k Tren�ínu dodal, že tam, kde opevnenie južného fortifika�ného kom-plexu hradu z rokov 1490 – 1526 „súviselo priamo s mestským opevnením, krylo priestory, z ktorých mohlo by� mesto priamo zasiahnuté stre�bou ponad hradby“.6

Následne sa bližšou charakteristikou mestského opev-nenia zaoberal Andrej Fiala, a to v súvislosti s novoobjaveným historickým vyobrazením Tren�ína, ktorého vznik upresnil do obdobia medzi rokmi 1550 – 1580.7 Z pravidelného striedania štrbinových strie�ní a vä�ších strie�ní pre palné zbrane vyobrazených

4 Pozn. 3, s. 75. 5 Günthehorová, A. (ed.): Súpis pamiatok na Slovensku III. Bratislava 1969, s. 303 – 304. 6 Lichner, J.: Stavebný charakter mestských hradieb a opevnení z �ias tureckého nebezpe�enstva na Slovensku, Vlastivedný �asopis XIII, 1964, �. 1, s. 3. 7 Pozn. 1, s. 137.

Obr. 2: Najstaršie vyobrazenie mesta a hradu Tren�ín z 3. štvrtiny 16. storo�ia, znázor�ujúce mestské opevnenie od severozá-padu po renesan�nej prestavbe (Österreichisches Staatsarchiv). Šípkami je ozna�ený skúmaný úsek.



v predprsni západného úseku mestského opevnenia pozd�ž Váhu dedukoval dodato�né vloženie vä�ších strie�ní do bývalých prieluk cimburia, ako je to doložené na iných súdobých opevneniach na našom území. Upozornil tiež na vyobrazené smolné nosy a obranné arkiere, ktoré mali nahradi� funkciu vystupujúcich veží. Vznik opevnenia spolu s Dolnou bránou zaradil v súlade s dovtedajšími ná-zormi do 1. tretiny 15. storo�ia.8 Rovnaké hodnotenie mest-ského opevnenia autor neskôr publikoval aj v spoluautorskej publikácii o Tren�ianskom hrade.9

Sú�asne sa pamiatkovou charakteristikou mestského opevnenia zaoberal aj Bohuš Klein, ktorý vyslovil tvrdenie o ukon�ení výstavby opevnenia v 1. polovici 15. storo�ia, pri�om pred získaním krá�ovských privilégií v roku 1412 ur�il vznik oboch z kame�a murovaných mestských brán a tiež vznik samostatného opevnenia areálu farského kosto-la. Zárove� vyslovil názor, že k mladšej nadstavbe mest-

8 Pozn. 1, s. 147. 9 Brunovský, F. – Fiala, A. – Nešporová, T. – Šišmiš, M.: Tren�iansky hrad. Martin 1991, s. 42.

ského múru došlo v 17. storo�í v súvislosti s tureckým nebezpe�enstvom.10

�alšia pamiatkárska literatúra sa problematike skú-manej �asti opevnenia bližšie nevenovala a zvä�ša len pre-brala dovtedajšie zistenia.11 V poslednom vyhodnotení vývoja urbanizmu mesta od Normy Urbanovej sa s odvolaním na písomné pramene pripúš�a, „že už koncom 14. storo�ia bolo napojením na opevnenie hradu ohradené murovanou hradbou aj celé vnútorné mesto – s ur�itos�ou však po roku 1412, ke� Tren�ínu potvrdil panovník výsady krá�ovského mesta“.12

Výsledky architektonicko-historického výskumu

Na základe doterajšieho nedeštruktívneho architekto-nicko-historického výskumu možno skonštatova�, že celý skúmaný južný úsek hradbového múru dlhý 169 m bol vybudovaný v rámci jedného stavebného procesu. Miera zachovanosti a skúmate�nosti múru umožnila potvrdi�, že mestská hradba nebola pôvodne a ani neskôr v dolnej �asti �lenená žiadnymi predstupujúcimi fortifika�nými prvkami (veže, bašty) a zachovávala po celej skúmanej d�žke rovna-ký charakter výškového �lenenia na dolnú �as� murovanej ochodze výšky od 4 do 10 m a hornú ustúpenú �as� pred-prsne výšky okolo 2,5 – 3 m. Hrúbka spodnej �asti �iní 1,8 – 1,9 m a smerom nahor sa mierne kónicky obojstranne zužuje, pri�om hrúbka predprsne je okolo 0,5 m.

Dobre sledovate�ná štruktúra muriva pozostávajúceho z lomového kame�a na hrubozrnnú vápenno-pieskovú maltu umožnila nielen identifikovanie súvislých technolo-gických horizontálnych vrstiev muriva (výška okolo 50 – 60 cm), ale v�aka použitiu kamenného materiálu nerovna-kej farebnosti v jednotlivých vrstvách bolo tiež možné dobre rozozna� stup�ovité ukon�enie jednotlivých vrstiev súvisiacich s postupom výstavby. Takto bola zárove� dolo-žená postupnos� výstavby múru zo spodnej západnej strany smerom nahor na východ. Pravidelne rozostúpené lôžka po prie�ne situovaných drevených trámoch (gu�atinách) za-chované v úrovni technologických vrstiev dokladajú použi-tie dreveného konzolového lešenia, charakteristického pre vä�šinu stredovekých stavieb murovaných z lomového kame�a.13

Povrchová úprava muriva hradby pôvodne pozostáva-la z nahrubo nahodenej hrubozrnnej maltoviny (vizuálne obdobnej ložnej malte), ktorá bola po povrchu múru len nahrubo rozotrená, plošne pokrývajúc celý povrch muriva, vrátane ostení strie�ní a obruby portálu bránky. Dodnes sa na rozsiahlych plochách zachovanej primárnej omietky dajú sledova� i oblé tvary jaziev vzniknutých pri zatieraní hru-bozrnnej malty murárskou lyžicou.

10 Klein, B.: Pamiatková charakteristika stredovekého mest-ského opevnenia Tren�ína. In: Tren�ín, remeslá, tla�iarne, architektúra. Bratislava 1985, s. 156 – 158. 11 Pozn. 2, s. 6 – 7; Horáková, V.: Vývoj mesta Tren�ín – historické jadro, Pamiatky a múzeá, 1997, �. 3, s. 16. 12 Urbanová, N.: Základy stredovekých miest – urbanis-tická štruktúra. In: D. Buran: Dejiny slovenského vý-tvarného umenia – Gotika. Bratislava 2003, s. 77 – 78. 13 Škabrada, J.: Konstrukce historických staveb. Praha 2003, s. 37.

Obr. 4: Tren�ín, plán hradu a mesta z polovice 17. storo�ia (SNA Bratislava).

Obr. 5: Tren�ín, plán hradu a mestského opevnenia z rokov 1681 – 1688 (Krá�ovský vojenský archív Štokholm).



Obr. 6: Tren�ín, západná stúpajúca �as� skúmaného úseku opevnenia (nasledujúce kresby a foto �. 6 – 16 M. Bóna s využitím geodetického zamerania OGD PÚSR Bratislava).

Obr. 7: Tren�ín, poh�ad na vnútornú stranu západnej �asti mestského obranného múru.

Obr. 9: Tren�ín, hrotitý portál bránky v západnej �asti skúmaného úseku opevnenia.

Obr. 10: Tren�ín, grafická dokumentácia portálu bránky.



Dolná �as� obranného múru bola v skúmanej �asti

pôvodne perforovaná len otvorom malej bránky v úseku hrani�iacom so sakrálnym komplexom v lokalite Marien-bergu. Zamurovaný otvor bránky je ešte i dnes lemovaný obrubou pôvodného kamenného hrotitého portálu s okosenou profiláciou (obr. 9, 10).

Horná �as� múru pozostávajúca z ochodze a predprsne bola skúmate�ná len �iasto�ne z dôvodu husté-ho lesného porastu a absencie lešenia nevyhnutného k sprí-stupneniu (obr. 7). Ústupok muriva vnútornej ochodze �inil pod�a geodetického zamerania okolo 100 – 120 cm, a teda ochodza mohla by� pôvodne len mierne konzolovito pred-sadená.

Samotná predprse� bola pod�a výsledkov výskumu zakon�ená cimburím so širokými ozubmi šírky 4,6 – 4,8 m a výšky 1,3 m a s prielukami šírky 0,6 – 0,8 m. V �asti miernejšieho sklonu terénu mali ozuby cimburia rovné ukon�enie, resp. koruna mala mierny sklon rovnobežný so

sklonom ochodze, pri�om v západnej �asti so strmším svahom je koruna ozubov stup�ovito uskakovaná (obr. 8/B,C; 11). Vä�šina ozubov bola už pôvodne �lenená trojicami otvorov, a to strednou štrbinovou strie��ou s vyšším strelným otvorom (výška okolo 80 cm, šírka okolo 15 cm; obr. 12/E) a dvomi o nie�o nižšie situova-nými bo�nými štrbinovými otvormi, ktorých vonkajšie štrbiny sú vo viace-rých prípadoch vyskladané kvádrovi-to pritesanými kame�mi (rozmery štrbín cca 40 x 10 cm; obr. 11; 12/C, D). Pod�a doterajších zistení sa na-miesto trojíc otvorov nachádzali dvojice len v o nie�o užších ozuboch cimburia situovaných v �asti strmšie-ho klesania terénu, kde bola koruna ozubov stup�ovito uskakovaná (obr. 8). Kým stredné ve�ké štrbinové strie�ne boli zvä�ša v renesancii upravované a využívané, bo�né otvo-ry boli pri mladších úpravách opev-nenia takmer všetky zamurované. Štrbiny všetkých otvorov sú situova-né vo vonkajšom líci múru a ich murované špalety sa roztvárali sme-rom k ochodzi. U stredových strie�-ní boli špalety prekryté kamennými prekladmi a smerom k ochodzi aj �elným dreveným trámom. V dvoch prípadoch bolo možné v parapete neprestavaných strie�ní identifikova� zachovanú drevenú zarážku pre há-kovnicu, žia� bez možnosti exaktného posúdenia jej primárnosti. Ú�el bo�-ných štrbinových otvorov sa pre ich neprístupnos� nepodarilo ur�i�. Do úvahy pripadá ich funkcia strie�ní ur�ených pre bližšiu vzdialenos�, pri�om stredové ve�ké strie�ne by

slúžili na ostre�ovanie vzdialenejšieho predpolia. Avšak nie je vylú�ené, že bo�né otvory slúžili iba ako pozorovacie štrbiny pre obrancov s pozíciami v prielukach cimburií, �o môže ozrejmi� len budúci výskum.

Okrem uvedených otvorov v ozuboch cimburia bol v jednom prípade v predprsni identifikovaný aj zamurovaný vstupný otvor (160 x 60 cm), sprístup�ujúci pravdepodobne zaniknutý drevený arkierový prevét (obr. 16/A).

Je ve�mi pravdepodobné, že sú�as�ou opísaného opevnenia bola od po�iatku aj predsunutá priekopa, ktorej zvyšky sa dodnes zachovali pred západnejšou �as�ou skú-maného úseku, ke�že východnejšie predpolie bolo v novoveku upravované v súvislosti s vytvorením predsunutých opevnení hradu.

Pri h�adaní opory pre �asové zaradenie mestskej hradby sa ako nádejné datovacie kritérium javí budúca dendrochronologická analýza viacerých, t. �. neprístupných autentických drevených prvkov. V sú�asnosti možno preto

Obr. 8: Tren�ín, grafická dokumentácia vonkajšieho poh�adu a rezu predprs�ou vybraných úsekov skúmaného opevnenia (murivá: bledošedé – gotické, tmavošedé –renesan�né).



vyslovi� len predbežné uzávery, opierajúce sa o charakter múru a jeho pozíciu vo�i susedným �astiam opevnenia hradu. Z h�adiska datovania múru pod�a charakteru strie�ní nemožno súhlasi� s doterajšími tvrdeniami, že umož�ujú datovanie aj do obdobia pred udelením mestských privilégií v roku 1412. Typ štrbinových strie�ní situovaných v ozuboch cimburií sa u nás síce vyskytuje už od 13. – 14. storo�ia (opevnenia Trnavy a achtického hradu), avšak široké ozuby s trojicami otvorov patria k pokrokovejším prvkom, ktoré sa dajú o�akáva� až v nasledujúcom pätnás-tom storo�í. Zvláš�, ak predbežne pripustíme primárnos� zachovaných drevených zarážok pre hákovnice v stredných strie�niach. K uplatneniu hákovníc v systéme obrany na území dnešného Slovenska totiž dochádza až v období husitských vojen a rozšírilo sa hlavne od 30. rokov 15. storo�ia. Týmto by sa datovanie opevnenia posunulo až do 2. tretiny 15. storo�ia a neskôr. S možnos�ou mladšieho datovania skúmanej �asti hradby by korešpondovali aj zmienky v písomných prame�och, všeobecne uvádzajúce budovanie opevnenia v 60. rokoch 15. storo�ia, no bez bližšieho ur�enia, �i ide o budovanie nového, alebo obnovu staršieho opevnenia.14

14 Bernátová-Morišová, V.: Poklady z tren�ianskeho archívu. Tren�ín 2001, s. 19 – 20; Rábik, V.: Civitas munita. Výsady stredovekých miest o hradbách, Pamiatky a múzeá, 2006, �. 1, s. 7.

Ak v rámci zisteného postupu budovania skúmanej južnej �asti opevnenia pripustíme, že táto �as� bola budo-vaná ako jedna z posledných, nie je vylú�ené, že k jej vzni-ku došlo naozaj až po polovici 15. storo�ia. Rozhodne nie je na dnešnej úrovni poznania možné akceptova� priame datovanie opevnenia pod�a objektu na� napojeného karne-ru.15 Výsledky jeho h�bkového výskumu totiž ukázali, že vznikol ove�a neskôr – až okolo roku 1500, pravdepodobne v súvislosti s obnovou mestských hradieb okolo roku 1510. Vznikol však nie sú�asne s opevnením, ako sa predtým myslelo, ale neskôr, ako mladšia prístavba.16 Objekt teda umož�uje ur�i� aspo� hornú hranicu možnej výstavby mestskej hradby pred prelomom 15. a 16. storo�ia.

Rovnako možno ako hornú hranicu možnej výstavby obranného múru použi� výstavbu južného fortifika�ného komplexu hradu, datovaného na úrovni dnešného poznania do doby držby hradu Zápo�skovcami v prvej tretine 16. storo�ia.17 Komplex pozostávajúci z troch hradieb, dvoch priekop a širokého parkanu s dvoma ústrednými vežami sa totiž svojím vonkajším hradobným vencom napája na mest-ský obranný múr druhotne, ako to možno dodnes vidie�

15 Pozn. 3, s. 147. 16 Paulusová, S. – Gojdi�, I.: Karner sv. Michala v Tren�íne (prvá etapa výskumov), Pamiatky – príroda VII, 1977, �. 3, s. 14 – 17. 17 Pozn. 1, s. 140; pozn. 9, s. 45 – 47.

Obr. 11: Tren�ín, východná �as� skúmaného úseku opevnenia s vyzna�ením zamurovaných prieluk a otvorov v ozuboch cimburia.



z priestoru druhej priekopy fortifika�ného komplexu (obr. 15). Východne pokra�ujúca �as� mestskej hradby sa tak neskôr stala sú�as�ou hradného opevnenia a z bo�nej strany vymedzovala jeho priekopu (obr. 17).

Pri zosumarizovaní doterajších poznatkov možno teda o�akáva� výstavbu skúmanej �asti mestského opevnenia najskôr v priebehu 2. tretiny 15. storo�ia s možným presa-hom aj do poslednej tretiny tohoto storo�ia.

Druhá identifikovaná stredoveká úprava mestského obranného múru súvisí s vybúraním pravidelne rozostúpe-ných prieluk v predprsni hradby. O druhotnosti tohto zásahu sved�í, že otvory prieluk nie sú rešpektované rytmom cim-buria a nepatria teda k pôvodnej sú�asti opevnenia. Prieluky šírky 3 –3,5 m sa zachovali na piatich miestach v odstupe 31 – 37 m a pod�a zmiešaného kamenno-tehlového muriva ich zamuroviek boli zamurované až po�as neskoršej rene-san�nej prestavby (obr. 8/A,G). Najzápadnejšia prieluka je dnes málo �itate�ná, nako�ko bola upravená v priebehu pamiatkovej obnovy. Spolo�ným znakom zvyšných auten-ticky zachovaných štyroch prieluk je, že majú rovné spodné ohrani�enie nerešpektujúce šikmý sklon koruny hradby, pri�om v stredovekom murive sa v spodnom ukon�ení prieluk (približne v úrovni ochodze) zachovali zvyšky trojíc lôžok po prie�ne osadených drevených trámoch siahajúcich po vonkajšie líce múru. Tieto zistenia dovo�ujú vytvorenie prieluk spoji� s budovaním predsadených konštrukcií arkie-rov nesených trojicami trámových konzol. Poloha arkierov a ich pomerne pravidelné rozostúpenie nasved�uje tomu, že išlo o arkiere s obrannou funkciou, ktoré svojou vystupujú-cou polohou �iasto�ne nahradili flankovaciu funkciu absen-tujúcich veží a bášt (obr. 16/B). Príklady takýchto obran-ných prvkov sú známe aj z iných mestských opevnení na území Slovenska (napr. Bratislava) a sú zachytené aj na historických vyobrazeniach viacerých európskych miest. Konštrukcia arkierov je neznáma, avšak nako�ko sa na vonkajších lícach predprsne nezachovali žiadne jazvy po

odtrhnutých murovaných bo�ných stenách arkierov, išlo s ve�kou pravde-podobnos�ou o drevené, resp. hrazdené konštrukcie.

Pri predpokladanom �asovom za-radení uvedenej stavebnej úpravy ob-ranného múru do širšieho rozmedzia poslednej tretiny 15. a prvej polovice 16. storo�ia sa opierame o orienta�né �asové zaradenie susedných staveb-ných etáp a o predpoklad zaradenia vzniku obranných arkierov ešte v ne-skorom stredoveku, ke�že v mladšom období už takéto prvky nenachádzajú uplatnenie.

Po�as tretej identifikovanej sta-vebnej etapy dochádza k radikálnejšej prestavbe predprsne mestského obran-ného múru, a to formou zrušenia star-ších obranných arkierov, vrátane arkie-ra prevétu. Zárove� dochádza k zamu-rovaniu prieluk stredovekého cimburia a prieluk v mieste odstránených obran-ných arkierov, ako aj k zamurovaniu vstupného otvoru po odstránenom

prevétovom arkieri. V pôvodných ozuboch cimburia boli taktiež zvä�ša zamurované krajné malé štrbinové otvory a boli ponechané len vä�šie stredové strie�ne, ktoré boli �iasto�ne upravené. V zamurovkach prieluk cimburia boli striedavo (nepravidelne) situované renesan�né štrbinové strie�ne a smolné nosy (obr. 8/D-F, H-J). Strie�ne mali obojstranne roztvárané špalety a rovné doskové preklady, alebo segmentové murované záklenky (obr. 14).

Smolné nosy sa zachovali len torzálne a iba v dvoch prípadoch sa zachovala aj vonkajšia predstupujúca strieška nosu (obr. 13). Striešky boli nesené dvomi predstupujúcimi trámikmi zbiehajúcimi sa do pôdorysu trojuholníka. U vä�šiny nosov sa už striešky v dôsledku zániku trámov nezachovali a o ich existencii sved�ia už iba lôžka zbieha-júcich sa nosných trámov.

Pravdepodobne s tre�ou stavebnou etapou možno spája� aj zamurovanie bránky s hrotitým portálom ústiacim

Obr. 12: Tren�ín, vnútorná �as� zamurovaného ozubu cimburia (vymedzenie A, B) so stredovou strie��ou (E) a bo�nými (pozorovacími ?) otvormi (C, D).

Obr. 13: Tren�ín, jeden z dvoch ucelene zachovaných rene-san�ných smolných nosov.



do sakrálneho komplexu v polohe Marienberg a vytvorenie novšieho vstupu posunutého o 18 m na západ. Po�as opísanej úpravy mestskej hradby bola jej koruna zjednotená miernou nadstavbou tak, že v �asti najstrmšieho svahu so stup�ovito zakon�enými ozubmi cimburia sa po�et úsko-kov zredukoval (obr. 16/C). Pri murovaní bol použitý zmiešaný stavebný materiál využívajúci okrem vápenca, pieskovca, dru-hotne použitých opracovaných architektonických �lánkov aj tuf a tehlu. Jemnozrnnejšia šedá nahrubo vyhladená omietka z tejto etapy prechádzala aj na staršie stredoveké povrchy, ktoré súvislo prekryla.

Cenným zdrojom pre po-znanie podoby hradby po opísanej renesan�nej prestavbe je vyobra-zenie mesta s hradom z obdobia medzi rokmi 1550 – 1580. Vyob-razenie znázor�uje vnútornú �as� skúmaného múru spolu s krytou vrcholovou drevenou ochodzou, a to vrátane jej remeselných de-tailov (obr. 2). Že ide o vyobrazenie z doby po opísanej renesan�nej prestavbe vyplýva z toho, že už zachytáva múr s pravidelným rytmom starších štrbinových strie�ní a mladších strie�ní pre palné zbrane, osadených do zamuro-vaných prieluk stredovekého cimburia. V skúmanej južnej �asti opevnenia je v mieste jeho výraznejšieho zalomenia vyobrazená aj malá veži�ka situovaná v úrovni predprsne hradby, ktorá prevyšuje korunu predprsne. V blízkosti ve-ži�ky je vyobrazený aj prístupový rebrík, resp. drevené schodisko na ochodzu. S vysokou pravdepodobnos�ou ide o pozorovaciu – smerom do ochodze predstúpenú – veži�ku

situovanú v strategickom mieste výraznejšieho zalomenia opevnenia.

Pri prijatí spresneného datovania historického vyob-razenia do rozmedzia rokov 1550 – 1580 nám toto umož�u-je ur�i� hornú �asovú hranicu opísanej stavebnej úpravy. Je preto dos� možné, že by opísaná prestavba mohla súvisie� s písomne doloženým opev�ovaním mestkých hradieb okolo roku 1546.18 D. Menclová ale opísanú prestavbu spojila so skoršou výstavbou južného fortifika�ného kom-

18 Pozn. 14, Bernátová-Morišová, s. 21 – 22.

Obr. 14: Tren�ín, zamurovaná prieluka cimburia obsahujú-ca renesan�nú strie��u.

Obr. 15: Tren�ín, zachádzanie hradby mestského opevnenia (v�avo) za juhozápadnú �as� opevnenia hradu.

Obr. 16: Tren�ín, akademická rekonštrukcia vývoja �asti skúmaného opevnenia: A – v priebehu 2. tretiny 15. stor.; B – v priebehu 3. tretiny 15. až 1. polovice 16. stor.; C –okolo ½ 16. stor.



plexu hradu za krá�a Vladislava II. (1490 – 1516) s poukázaním na podobnú koncepciu predprsne so smol-nými nosmi striedanými k�ú�ovými strie��ami.19 S týmto tvrdením si ale rozporuje zistená superpozícia opevnenia hradu vo�i mestskému opevneniu, ako aj odlišný charakter smolných nosov a strie�ní. Podobne je �ažko prijate�ná interpretácia opísanej renesan�nej prestavby B. Kleinom, ktorý ju zaradil do 17. storo�ia, �o je pod�a vyššie uvede-ných argumentov vylú�ené. Preto na úrovni dnešných po-znatkov je �asové zaradenie opísanej úpravy mestského opevnenia možné do obdobia okolo polovice 16. storo�ia, s možným presahom do 3. štvrtiny 16. storo�ia.

Neskoršie barokové úpravy sa skúmanej mestskej hradby priamo nedotkli, avšak v jej bezprostrednej blízkosti došlo k terénnym úpravám v súvislosti s obranným zabez-pe�ením južného predpolia hradu. To bolo v roku 1673 opatrené �alším predsunutým opevnením smerom k Brezine, majúcim charakter hviezdicového bastiónového opevnenia s násypom spevneným v �ele murovanou plen-tou.20 Z vyobrazení hradu z konca 17. až za�iatku 18. storo-�ia vieme, že hviezdicové opevnenie obkolesujúce predsu-nutú Mlynskú vežu hradu malo pokra�ovanie vo forme �alšieho zalamovaného pásu opevnenia vedúceho smerom na západ, kde sa po zalomení na sever napojilo na skúmaný južný úsek mestského múru v mieste jeho výraznejšieho zalomenia (obr. 3/D,E; 5/B).

Mladší plán hradu s pri�ahlou �as�ou mesta z roku 1745 už zachytáva aj �alšie bastiónové pásy opevnení situované z vnútornej strany južnej �asti mestského opev-nenia. Tieto lemovali západný svah hradného vrchu pod západným parkanovým múrom a napájali sa na vnútornú 19 Pozn. 3, s. 75. 20 Pozn. 9, s. 64 – 65.

�as� skúmaného mestského múru. Zvyšky týchto sypaných hradobných línií vytvárajúcich nepravidelne zalamované bastió-ny sa dodnes zachovali v podobe terasovito upraveného terénu v �asti farskej záhrady a vo vý-chodnejšie situovaných �alších súkromných pozemkoch a patria zrejme k mladším opev�ovacím prácam z 1. polovice 18. storo-�ia.

Posledné zistené úpravy mestskej hradby súvisia s novo-vekými sana�nými prácami a pamiatkovou obnovou. Pa-miatková úprava uskuto�nená v rokoch 1978 – 1979 v súvislosti so statickým zabez-pe�ením susedného karnera21 sa naš�astie dotkla len západného ukon�enia mestského múru a zvyšok až po napojenie na opev-nenie hradu zostal nedotknutý.

Na základe uvedenej ana-lýzy vývoja skúmanej �asti pa-miatky možno skonštatova�, že

stojaci zvyšok mestského opevnenia patrí k výnimo�ne zachovaným autentickým dokladom neskorostredovekých opevnení miest na území Slovenska. Výskum identifikoval množstvo jeho autenticky zachovaných stredovekých sú�as-tí (strie�ne, cimburie, zvyšky obranných arkierov) a jeho premenu v novoveku (zamurovanie cimburia, osadenie nových strie�ní a smolných nosov). Vzh�adom na povrcho-vý nedeštruktívny charakter výskumu bez možnosti skúma-nia z lešenia nebolo možné overi� viaceré prvky koncentro-vané v predprsni, a preto je možné �alšie poznatky, vrátane upresnenia datovania jednotlivých stavebných etáp, o�aká-va� až od budúcich h�bkových výskumov.

21 Pozn. 10, s. 158.

Obr. 17: Tren�ín, juhozápadný rekonštruk�ný poh�ad na hrad a skúmanú – farebne zvýraz-nenú �as� mestského opevnenia (originál v Archíve NM v Prahe, fond D. a V. Menclovci).

bóna, m., 2009: výsledky výskumu južného úseku opevnenia mesta trenčín. in: dějiny staveb...

Documents