rímskokatolícky kostol nanebovzatia panny márie v gelnici: najnovšie výsledky...

48

Magdaléna Janovská – Vladimír Olejník: Rímskokatolícky kostol... v Gelnici

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici:Najnovšie výsledky architektonicko-historického výskumu kostola

zamerané na súvislosti s rozvojom baníctva

Magdaléna Janovská – Vladimír Olejník

Úvod

Procesy razantného vývoja miest v oblasti Spiša v 13. storočí sa odohrávali v politickom rámci Spišskej župy, ktorá vznikla na konci 12. storočia, a v prípade Gelnice v rámci Gelnického banského okruhu, ktorého vznik sa spája s príchodom juhonemeckého obyvateľstva podľa všet-kého ešte pred vznikom samotnej župy.1 Podľa rozšírených mestských práv v privilégiu z roku 1276 od Ladislava IV. možno usudzovať, že Gelnica bola už v druhej polovici 13. storočia mestom. Pravdepodobne Belo IV. alebo Štefan V. ju pripojil k slobodným kráľovským mestám a k posilneniu jej výsad došlo v 14. storočí za vlád Ľudovíta Veľkého a Žigmunda Luxemburského, pričom bola zároveň významným kolonizačným strediskom.2 Ako vyplýva z nasledujúceho vývoja udalostí, ne-rastné bohatstvo – základ prosperity a úspechu mesta v 13. a 14. storočí – sa stalo zároveň príči-nou jeho stagnácie v storočiach neskorších – predovšetkým v 16. a 17. storočí. Neblaho sa prejavil predovšetkým vplyv agresívnych záujemcov o bohatstvá gelnického podzemia, ale aj konjunktúra, či úpadok baníctva a ďalších nadväzujúcich kovospracujúcich technológií na tomto území.

Všetky uvedené historické aspekty sa bezprostredne a v priamej úmere odrážajú aj na stavebnom vývoji Farského kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici. Na ňom môžeme pozorovať pozostatky po veľkolepých stavebných fázach v 14. a 15. storočí, kedy bola založená pôdorysne štedrá a bohato zdobená sakrálna stavba, no zároveň aj nepriaznivé obdobia 16., 17. a prvej polovice 18. storočia, kedy údržba kostola absentovala, kostolu sa dokonca zrútila hlavná veža a chrám musel byť bez nej niekoľko desaťročí.

Čo sa týka archívnych dokumentov, priame zmienky o kostole v Gelnici sú predovšetkým z obdobia stredoveku viac než skromné. Disponujeme len niekoľkými zmienkami o farárovi a jeho dôležitom postavení v spišskom Bratstve farárov banských miest. Situácia sa zmenila po polovici 17. storočia, kedy sa kostol začal objavovať v kanonických vizitáciách. Z nich je možné získať relatívne podrobné popisy chrámu i stavebných aktivít, ktoré na ňom prebiehali. Veľmi podrobne vieme popísať stavebné aktivity predovšetkým od polovice 18. storočia, a to vďaka účtovným knihám farnosti, ktoré sa zachovali v archíve Dekanského úradu v Gelnici. Obsahujú záznamy plynule až do začiatku 20. storočia. V tomto archíve sa nachádzajú aj vzácne autentické poznámky ekonomického a memoriálového charakteru pochádzajúce od farárov, ktorí tu v tomto období pôsobili. Informačne cenné boli i pramene z Magyar Nemzeti Levéltár – Országos Levéltára, predovšetkým z archívov rodiny Csákyovcov, ale aj písomnosti Ostrihomského arcibiskupstva uložené v Prímási Levéltár Esztergom.

Bádateľským problémom naďalej zostávajú počiatočné storočia existencie kostola a jeho stredoveký vývoj. Reálne kontúry tu totiž nadobúda otázka prítomnosti dominikánov v meste a otázka, či mohol Kostol Nanebovzatia Panny Márie patriť pôvodne im a či tento kostol bol počas celej svojej existencie kostolom farským. V prípade, že by sme pripustili, že tento kostol mali

1 LABANC, Peter. Vývoj šľachty na Spiši do začiatku 14. storočia. Trnava; Kraków : FF TU; Spolok Slovákov v Poľ-sku, 2013, s. 123.

2 CSÁNKI, Dezső. Magyarország történelmi földrajza a Hunyadiak korában I. Budapest : A Magyar Tudományos Akadémia, 1890, s. 251; MENCL, Václav. Středověká města na Slovensku. Bratislava : Učená společnost Šafaříkova, 1938, s. 91n; WENZEL, Gusztáv. Magyarország bányásztának kritikai története. Budapest : Magyar Tud. Akadémia Könyvkiadó-Hivatala, 1880, s. 75.

admin

Highlight

Montánna história 7, 2014

49

dominikáni, natíska sa ďalšia hypotetická otázka, a to: Kde stál farský kostol mesta Gelnica do 15. storočia? Nie je totiž zvyčajné, že by bohaté stredoveké banské mesto ako Gelnica nemalo vlastného farára a že by jeho jediný farský kostol spravovala mendikantská rehoľa.

Napriek realizovanému architektonicko-historickému výskumu kostola v roku 2014,3 kto-rý priniesol množstvo nových poznatkov o kos-tole, jeho vývoji, spojitosti s rozvojom baníctva, význame pre širšie okolie a urbanizmus mesta, donátoroch, atď., sa nepodarilo zodpovedať všetky otázky a mnohé z nich zostávajú naďalej otvorené.

3 JANOVSKÁ, Magdaléna et al. NKP – Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici. Architektonicko-historický výskum. Levoča 2014 (spolupráca: OLEJNÍK, Vladimír . Archívny výskum; NOVOTNÁ, Mária. Umelecko-historické vyhodnotenie; KYNCL, Tomáš. Dendrochronologický výskum dreva; TERRAY, Mi-roslav. Georadarové meranie a videoinšpekcia. Materiál uložený v archíve Rímskokatolíckej cirkvi – farnosť v Gelnici, v archíve zhotoviteľa a v archíve Krajského pamiatkového úradu v Košiciach).

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici v súčasnosti (foto: Magdaléna Janovská a Ivan Janovský)

Pohľad na kostol a faru (objekt vpravo) z hradného vrchu (foto: M. Janovská – I. Janovský)◄◄◄

50


Grafi cká príloha 1: Slohová analýza areálu Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici: A) Celková situácia areálu kostola (dole pod legendou):(všetky grafi cké prílohy spracovala Magdaléna Janovská)


51

B) Prvé podzemné podlažie:1. Krypta rodiny Rollovcov vo svätyni kostola vybudovaná na vlastné náklady touto rodinou, ktorá sa zaslúžila o rozvoj kostola, preto ju užívali bezplatne. Založili oferu na sviatok sv. Kataríny a Gašpar Roll dal vymaľovať na vlastné náklady loď kostola. Od roku 1829 patrila rodine Gibel. V tejto krypte boli pochovaní i viacerí gelnickí kňazi (Matej Hudecsek † 1769, Jozef Albrecht † 1796, Ján Vendelín Francsovits † 1829).2. Malá krypta pri oltári sv. Jána Nepomuckého, ktorú dal postaviť Anton Roll.3. Krypta postavená Jakubom Schickerlem st. (pre neho, jeho manželku a deti) pod vežou na západnej strane, na stavbu ktorej venoval 1 000 zl. V roku 1814 sa uvádza ako krypta rodiny Koch (Juliana Kochová bola man-želkou J. Schickerleho), neskôr rodiny Erteler a od roku 1829 rodiny Emelor. Vchádzalo sa do nej z exteriéru.

C) Prvé nadzemné podlažie:

52


D) Druhé nadzemné podlažie:

E) Krov:


53

Rez B a C:►►►

Grafi cká príloha 2:Rez A:

54


Grafi cká príloha 3: Poloha kostola v jednotlivých etapách jeho vývoja vo vzťahu k okolitým komunikáciam A) Pred rozšírením kostola v 14. storočí:

B) Situácia po rozšírení kostola na konci 14. storočia:


55

C) Situácia v 18. storočí po prestavbe fary a kostola:

Gotická odlievaná krstiteľnica s mladším dreveným vekom. Táto krstiteľnica bola odliata okolo roku 1370 v dielni zná-meho majstra Konráda v Spišskej Novej Vsi (foto: M. Janov-ská – I. Janovský)◄◄ ▲▲

56


Analýza stavebného vývoja kostola vo svetle historicko-politických udalostí

Uhorský kráľ Belo IV. niekedy medzi rokmi 1248 – 1269 udelil hosťom z Gelnice (Gylmpnuchbanya) rozličné výsady.4 Tie v r. 1276 uhorský kráľ Ladislav IV. potvrdil Gelničanom opäť, keďže boli o ne v ťažkých časoch pripravení.5 Gelnica sa už v tomto období nazývala „civitas“ a bola mýtnym miestom. Listina odkazuje na „nepríjemnosti a bezprávia, ktoré mesto utrpelo pre svoju vernosť kráľovi.“ Zmienka sa vzťahuje na tzv. Rolandovo povstanie v roku 1274. V roku 12826 a v roku 12907 uhorský kráľ Ladislav IV. opäť obnovil Gelnici privilégiá a v roku 12868 sa spomína farár de Guylnech, čo značí, že Gelnica bola sídlom farnosti. Z neskorších dokumentov vieme, že išlo o tzv. exemptnú faru vyňatú spod jurisdikcie spišského prepošta. Vo svetle týchto udalostí predpokladáme vznik farského kostola v Gelnici už na konci 13. storočia.

Na základe výsledkov georadarového merania9 usudzujeme, že starší základ kostola bol pravdepodobne pod dnešnou svätyňou (grafi cká príloha 1) s rovným záverom na východnej stra-ne. Táto stavebná etapa je takmer neidentifi kovateľná v súčasnej nadzemnej stavbe. Je možné, že časť murív z tohto najstaršieho kostola je ešte zabudovaných v dnešných obvodových stenách, avšak pri dvojnásobnej radikálnej oprave kostola a veľkej časti prestavaných murív nie je možné bez archeologického výskumu stanoviť rozsah a ani podobu tejto etapy pôvodnej stavby kostola. Súčasne už v tomto období možno v Gelnici predpokladať aj existenciu kráľovského hradu.

2. gotická stavebná etapa (14. storočie – do r. 1397 ?) súvisela s hospodárskym rozvojom mesta v 14. storočí. V roku 1338 uhorský kráľ Karol Róbert rozšíril privilégiá Smolníka a Gel-nice10 a v roku 1339 získala Gelnica osady Švedlár a Mníšek nad Hnilcom.11 Aj napriek pomerne malému množstvu archívnych záznamov môžeme túto slohovú etapu považovať za zásadnú pre vznik dnešnej stavby. Pre analýzu poznania podoby kostola a postupu jeho výstavby/prestavby si pomáhame analógiami a sprievodnými informáciami. Na základe poznania stavebného vývoja iných spišských a košických kostolov, či kláštorov z tohto obdobia môžeme v tejto etape pred-pokladať nasledovný vývoj:

Pravdepodobne na severnej strane staršieho kostola vznikla začiatkom 14. storočia sakristia obdĺžnikového pôdorysu, ktorá mohla dočasne plniť funkciu sakrálneho priestoru (kaplnky), a to počas prestavby pôvodnej sakrálnej stavby. Sakristia je ucelenou stavbou, ktorá je zaklenutá systémom troch polí krížovej klenby s vyžľabenými klenbovými rebrami dosadajúcimi na kružbové konzoly v stenách a v rohoch miestnosti. Pôvodne sa do nej vstupovalo z južnej strany cez ústupko-vý gotický portál situovaný východne od dnešného barokového vstupu zo svätyne. Presvetlená bo-la na východnej strane jedným úzkym štrbinovým oknom s polkruhovým záklenkom nadpražia – armovaným z kameňa v murive a jedným (preukázaným) totožným centrálnym oknom v strednom poli severnej fasády. Je pravdepodobné, že na severnej strane boli až tri takéto okná, t. j. v každom poli klenby severnej steny. Ich rozšírením boli neskôr vytvorené súčasné okná sakristie v západnej a východnej osi. Južná stena sakristie (v tejto etape vo funkcii kaplnky) bola zároveň aj severnou ste-nou prestavovanej svätyne, prípadne dvojloďového kostola (?). Naznačujú to zväzkové profi lované

4 JUCK, Ľubomír (ed.). Výsady miest a mestečiek na Slovensku I (1238 – 1350). Bratislava : Veda, 1984, s. 40, č. 16, 17, 18.

5 FEJÉR, Georgius (ed.). Codex diplomaticus Hungariae ecclesiasticus ac civilis I – XI (ďalej len CDH). Budae 1829 – 1844, tu konkrétne zväzok V/2, s. 345.

6 CDH V/3, s. 125.7 CDH V/3, s. 490n.8 TROCHTA, Jozef. Zoznam fár na Slovensku zostavený na základe veľkého registra pápežských kolektorov o zaplatených

desiatkoch, ktoré pápežská kúria predpísala užívateľom cirkevných benefícií v Uhorsku na roky 1332 – 1337. Zoznam fár Spišskej stolice. Rkp. 1964, s. 22.

9 JANOVSKÁ, ref. 3, správa z georadarového prieskumu a videoinšpekcie v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici, príloha – kap. 12.3.

10 CDH VIII/4, s. 299, č. 139.11 CDH VIII/4, s. 308, č. 143.

admin

Highlight


57

prípory v prízemí, ktorých hrúbka a spôsob armovania (skladanie „polotovarov“) naznačuje, že neboli primárne vstavané do muriva, ale skôr išlo o vybúranie časti pôvodného muriva, resp. jeho rozšírenie formou primurovania k už existujúcemu murivu. Tieto prípory boli bez hlavíc a plynule pokračovali nahor, kde prechádzali do klenbových rebier zaklenutia, ktoré predpokladáme v nižšej úrovni, ako je tomu dnes. Vzhľadom k šírke priestoru mohlo ísť aj o dvojlodie s rovným záverom svätyne, viď namerané anomálie vo východnom závere (grafi cká príloha 1).

Samotný kostol bol v 14. storočí postavený vo viacerých na seba nadväzujúcich etapách pos-tupne v smere od východu na západ. Jeho západným záverom mohla byť najprv stena nameraná v smere sever – juh, dnes v strede lodí – v osi kolmej na hlavnú os kostola (grafi cká príloha 3). K tejto prvej etape sa viažu nálezy totožných okien s polkruhovým záverom na južnej a severnej stene vý-chodnej strany bočných lodí. Podobne víťazný oblúk na súčasnom mieste bol v 1. fáze užší. Pred-pokladáme, že zodpovedal šírke strednej lode súčasného trojlodia, ktoré mohlo vzniknúť do konca 14. storočia, a to rozšírením kostola západným smerom s predpokladaným rokom vysvätenia 1397.12 Súčasné trojlodie bolo rozdelené kamennými piliermi štvorcového prierezu, so skosenou hranou a s trojuholníkovým nábežným štítkom nad soklom (dnes zabudované v súčasných medziloďových pilieroch), ktoré niesli medziloďové arkády, na ktorých bol uložený drevený (maľovaný ?) plochý

12 Magyar Katolikus Lexikon IV. Budapest : Szent István Társulat, 1997, dostupné na internete: <http://lexikon.katolikus.hu/G/Gölnicbánya.html> Gölnicbánya, v. Szepes vm. (Gelnica, Szl.): „Farský kostol v Gelnici (‚Gulnuc’) bol v roku 1397 zasvätený P. Márii...“. Pozri tamže ďalšie odkazy na literatúru a pramene.

Celkový pohľad na Gelnicu a farský kostol z prelomu 19. a 20. storočia. Šípkou je vyznačený priebeh starej cesty smerom na Krompachy a Žakarovce, ktorá v minulosti prechádzala severo-južnou osou kostola v miestach gotických vstupov (Štátny archív v Levoči, fond Fotoateliér Matz, Spišská Nová Ves)

58


Gelnica: Klenby svätyne – klinové zoseknuté rebrá s vyžľabením (foto: M. Janovská – I. Janovský); zábery v tomto rade dole ▼▼▼

Analogické prvky na iných objektoch v regióne: ▼▼▼

Spišský hrad: Arkier Zápoľských v románskom paláci ▲

Kaplnka na Spišskom hrade ▲

Farský kostol v Spišskej Novej Vsi (foto: M. Janov-ská – I. Janovský) ►►►


59

strop.13 Vstup do lodí z exteriéru bol v ich strede na severnej a južnej stra-ne, t. j. v mieste staršieho zrušeného záveru kos-tola, kde predpokladáme existenciu ústupkových portálov s lomeným oblú-kom totožných s por-tálom, ktorý sa zachoval v dnešnej vstupnej južnej predsieni. V tom čase bol už medzi východnú stenu

severnej lode a západnú stenu sakristie vstavaný sklad s rovným dreveným stropom a úzkym štr-binovým oknom na severnej strane. Súčasťou predĺženej stavby lodí boli do konca 14. storočia už aj dnešné okná zakončené lomeným oblúkom v južnej lodi (južnej stene). Na západnej strane bola v osi kostola predstavaná veža, z ktorej sa zachovali fragmenty ostrohovitých konzol klenbového systému podvežia na východnej strane. V tejto fáze sa už staršia stavba stala súčasťou svätyne s polygonálnym záverom. Z toho obdobia by mohli pochádzať aj kamenné články s gotickým tvaroslovím zabudované dnes vo svätyni, ktoré mohli mať pôvodne aj iné určenie (rastlinné hlavice, kružba okna na pastofóriu, prvky z kamennej sedílie, staršia kamenná kordónová rímsa, ktorá sa nachádza dodnes ako nefunkčná aj na severnej strane).

Stavba pomerne pôdorysne rozsiahleho kostola súvisela so vzostupom Gelnice ako banského mesta za výdatnej podpory Karola Róberta z Anjou po bitke pri Rozhanovciach (1312), ale aj po priklonení sa Gelničanov na stranu panovníka počas predchádzajúcich Rolandových povstaní v poslednej tretine 13. storočia. V tomto období v Gelnici existoval stále kráľovský hrad, čo význam mesta a kontrolu panovníka nad ním ešte viac posilňovalo.

Gelnica svojou ťažbou medených rúd,14 resp. produkciou medi, ktorá sa cez Poľsko trans-portovala na západ, dosahovala konjunktúru najmä od osemdesiatych rokov 14. storočia, kedy vzrástol jej vývoz cez Toruň. Práve tu môžeme nájsť pôvod prostriedkov na stavbu takého veľ-kolepého kostola. Zároveň do gelnického banského revíru začal prenikať i cudzí kupecký kapitál.

Do druhej polovici 15. storočia možno datovať neskorogotickú stavebnú etapu, a to po tom, čo v roku 1440 Gelnicu (mesto s hradom) získal Ján Perényi15 a v roku 145816 uhorský kráľ Matej Korvín napomenul kapitánov pevnosti Jasov Mikuláša Zilwu a Halupu, aby nenapádali mesto Gelnica. Táto oblasť bola pred polovicou 15. storočia ovládaná Jiskrovcami, neskôr bratrík-mi, ktorých tlupy plienili celú oblasť. Na boji proti nim sa úspešne podieľali dvaja bratia Zápoľskí.

13 Archív Biskupského úradu v Spišskej Kapitule (ďalej len ABÚ SK), fond Spišské biskupstvo (ďalej len SpB), odd. Kanonické vizitácie (ďalej len KV), inv. č. 3, Kanonická vizitácia spišského prepošta Ladislava Mattyassov-szkeho z roku 1693. Viď popis kostola.

14 SKLADANÝ, Marián. Stredoveké baníctvo na Slovensku. In Zborník prednášok z konferencie 520. výročie založenia Zväzu hornouhorských banských miest. Rožňava : Gemerský banícky spolok Bratstvo, 2007, s. 5 – 11.

15 Archív mesta Košíc (ďalej len AMK), TA – MM Perényi S-4.16 BÁRTFAI, Szabó (ed.). Oklevéltár a gróf Csáky család történetéhez I. Oklevelek 1299 – 1499. Budapest : Stephaneum

Nyomda R. T., 1919, s. 425.

Klenby v presbytériu farského kostola v Gelnici – iný pohľad na rebrá s vyžľabením (foto: M. Janovská – I. Janovský)◄◄◄

admin

Highlight

60


Staršiemu Imrichovi sa podarilo už v roku 1460 dobyť Richnavský hrad (v blízkosti Gelnice) a v roku 1462 ho získal od panovníka za 12 000 zlatých.17 Vtedy sa už tituloval „Comes Scepusiensis“. Po vyplatení dlhu 16 000 zlatých kapitánom Kežmarku Mikulášovi Bartošovi a Brncalovi v roku 1462 získali bratia Imrich a Štefan Zápoľskí viaceré spišské mestá a mestečká, okrem Kežmarku aj banské mestá Gelnicu a Nálepkovo.18 Za služby a zásluhy pri potlačení bratríkov kráľ Matej Korvín daroval Imricho-vi Zápoľskému v roku 1465 Spiš-ský hrad spolu s titulom dedičného spišského župana. Tak prešiel do vlastníctva tohto šľachtického rodu aj gelnický hrad a kontrola nad gelnickým revírom.

Podobne, ako sa prejavil vplyv týchto šľachticov na prestavbe hu-sitmi vyplieneného kežmarského Kostola sv. Kríža, môžeme pred-pokladať ich vplyv aj pri prestavbe

nami skúmaného kostola. Nedá sa vylúčiť poškodenie objektu požiarom alebo zničením počas ne-pokojov. Nemôžeme vylúčiť ani deštrukciu klenby svätyne, pretože v druhej polovici 15. storočia došlo k jej prestavbe. Uve dené okolnosti dokladá aj jediné miesto s dodnes zachovaným drevom v podstreší nad sakristiou, ktoré sme mohli dendrochronologicky datovať19 (v rokoch 1475/76 požiarom poškodený obklad ostenia – zrejme vstup na emporu alebo do krovu nad starším/nižším zaklenutím v svätyni – a v roku 1473+ drevený trám zamurovaný v severnej stene svätyne v podstreší nad sakristiou). Drevo by mohlo pochádzať z doby vzniku súčasného zaklenutia svä-tyne už na kruhové prípory s klinovými zoseknutými rebrami s vyžliabením (a totožným profi lom, ako sú klenbové rebrá na Spišskom hrade v kaplnke Zápoľských a gotický arkier v románskom paláci alebo nález rebra z Dominikánskeho kláštora v Košiciach, obr. na s. 58).

So zvýšením svätyne súvisí aj nové vežové pastofórium, ktoré pôvodne stálo pri oltári na-ľavo.20 Zväčšené boli kružbové okná na južnej stene a v závere svätyne. Prístavba skladu pri sak-ristii dostala nové zaklenutie po zhorení staršieho dreveného stropu (stopy po požiari sú dodnes čitateľné v zachovaných kapsách nad klenbou v podstreší).

Opätovné zhodnotenie kostola súviselo s rozvojom tunajšieho baníctva (po Jiskrovom obsadení a drancovaní regiónu) a so vznikom Zväzu siedmich hornouhorských banských miest,21 v ktorom mala Gelnica kľúčové postavenie a ktoré si udržala ešte aj začiatkom 16. storočia. Čo sa týka cir-kevnej organizácie, v roku 1520 medzi bratstvami farárov na Spiši existovalo aj Bratstvo banských

17 CHALUPECKÝ, Ivan. Zápoľskí a Spiš do roku 1526. In. Z minulosti Spiša, 2005, roč. 13, s. 39.18 Tamže.19 JANOVSKÁ, ref. 3, výskumná správa – Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků Koste-

la Nanebevzetí Panny Marie v Gelnici, príloha – kap. 12.2.20 ABÚ SK, f. SpB, odd. KV, inv. č. 3, Kanonická vizitácia z roku 1693.21 SKLADANÝ, ref. 14, s. 7 – 8.

Vežové gotické pastofórium na snímke z roku 1952 (Archív Pami-atkového úradu SR v Bratislave)

admin

Highlight


61

miest, v ktorom mala Gelnica takisto popredné miesto.22 Bratstvo tvorili tzv. exemptné farnosti, ktoré neboli jurisdikčne podriadené spišskému prepoštovi, ale prepoštovi sv. Juraja de Viridi Campo v Ostrihome.

V roku 1527 sa Gelnica dos-tala do rúk ďalšieho podnikavého šľachtického rodu – Thurzovcov. Uhorský kráľ Ferdinand oznámil richtárovi, mestskej rade a všetkým mešťanom mesta Gelnica, že po po-rážke Jána Zápoľského dáva mesto Gelnica so všetkým príslušenstvom za verné služby do dedičného vlastníctva Alexejovi Thurzovi z Betlanoviec a jeho dedičom. Zároveň všetkých obyvateľov mesta vyzval, aby sa podriadili ľuďom Alexeja Thurzu, ktorých vyslal s tou-to listinou na zaujatie mesta a prijali Alexeja Thurzu ako svojho zemepána.23 Avšak už okolo polovice 16. storočia došlo k nepriaznivým udalostiam pre mesto, ktoré mohli poznačiť aj samotný kostol. V roku 154324 Gelnicu obsadili Košičania, v roku 1556 mesto prepadli a vyrabovali Bebekovci, ktorých vyhnal Andrej Báthory. V roku 1605 Gelnicu vyrabovali zase Turci.25

Po Thurzovcoch sa v roku 1639 právoplatnými vlastníkmi Gelnice na dlhé obdobie stali no-ví spišskí župani – Csákyovci. Ich vplyv nesporne siahal aj na kostol. V roku 164726 richtár mesta Gelnica Ján Urban a ďalší vyslanci mesta pred Spišskou kapitulou ako hodnoverným miestom vyhlásili, že vidiac nepokoje, počas ktorých všade v okolí rákócziovské vojská kradli zvony, organy a kostolné zariadenie, sa rozhodli svoj zvon (z kostolnej veže, pozn. autorov) dať grófovi Štefa-novi Csákymu, ktorý ho odviezol na Spišský hrad. Tam mal byť zvon na bezpečnejšom mieste a mal slúžiť katolíkom. Za to mal Csáky dať opraviť ostatné gelnické zvony. V prípade, že by títo mešťania alebo ich potomkovia chceli tento zvon späť, Csáky alebo jeho potomkovia boli povinní im ho vrátiť.

22 HRADSZKY, Josephus (ed.): Additamenta ad Initia progressus ac praesens status Capituli Scepusiensis. Spišské Podhra-die : Dionysius Buzás, 1901 – 1902, s. 441.

23 BÁRTFAI, ref. 16, s. 567.24 WAGNER, Carolus (ed.). Analecta Scepusii sacri et profani II. Viennae : Typis Joann. Thomae nob. de Trattnern,

1774, s. 238.25 BAL, Jeromos – FÖRSTER, Jenő – KAUFFMANN, Aurél (ed.). Hain Gáspár Lőcsei krónikája. Lőcse : Reiss.

Józs. T. könyvnyomó intézete, 1910, s. 141.26 ABÚ SK, fond Hodnoverné miesto Spišská Kapitula (ďalej len HMSK), Prot. XXV, fol. 169. Listina zásadne

objasňuje situáciu okolo odvozu výnimočného zvona na Spišský hrad.

Vežové gotické pastofórium v súčasnom interiéri kostola (foto: M. Janovská – I. Janovský)

62


Nevedno, kedy prešiel kostol do rúk protestantov, ale v októbri v roku 1671 bol späť prinavrátený katolíkom.27 Predpokladáme, že vzhľadom k veľkému počtu nemeckého obyvateľstva tu mala silný vplyv reformácia a kostol slúžil dlhé desaťročia protestantom. Práve oni mohli stáť za vznikom dodnes zachovaných štyroch kamen-ných reliéfov s nezvyčajnou fi gurálnou výzdobou evanjelistov, ktoré pravdepodobne pochádzajú z kamennej kazateľnice z tohto obdo-bia (dnes osadené na bočných stenách vstupu do podvežia). Nie je vylúčené, že aj stĺpiky dnešnej sedílie v svätyni by mohli pochádzať z uvedenej kazateľnice.

Koncom 17. storočia trápili Gelnicu mnohé povstania a plie-nenia, ktorých výsledkom bol úpadok baníctva a s ním spojený úpadok prosperity mesta.28 Napríklad, v roku 1676 mesto vyrabovali kuruci.29 Tieto okolnosti sa podpísali pod celkový zlý stav kostola (vypálenie/vyrabovanie ?) a pád kostolnej veže ešte pred rokom 1700. Nepriaznivé pomery v meste a mor koncom 17. storočia zapríčinili aj

27 BAL – FÖRSTER – KAUFFMANN (ed.), Hain Gáspar Lőcsei krónikája, ref. 25, s. 401. Vizitácia z roku 1700 uvádza rok 1673. ABÚ SK, f. SpB, odd. KV, inv. č. 4, Kanonická vizitácia spišského prepošta Jána Sigraya v Gelnici v roku 1700.

28 LACKO, Miroslav. Baníctvo a hutníctvo na Spiši v rokoch 1526 – 1918. In Historia Scepusii : Vol. II. Ed. Martin Homza. Rukopis pripravený na vydanie.

29 BAL – FÖRSTER – KAUFFMANN (ed.), Hain Gáspar Lőcsei krónikája, ref. 25, s. 448.

Štyri kamenné reliéfne tabule s fi gurálnou výzdobou s motívom štyroch evanjelistov – znázornení mužských postáv v trojštvrtinovom profi le, s otvorenou knihou v ľavej ruke, pravou rukou poukazujúcou na text knihy. Netradičná ikonografi a a ornamentika dovoľujú datovať tabule do polovice 17. storočia. Ide pravdepodobne o parapety pulpitu nezachovanej kazateľnice. Sú fragmentom mobiliára, ktorý mohol vzniknúť pre potrebu evanjelikov v čase reformá-cie. Dnes sú osadené v podveží kostola (foto: M. Janovská – I. Janovský)

Socha sv. Barbory, sekundárne umiestnená v pastofóriu a pochádzajúca pravde-podobne z oltárnej architektúry. Svätica patrila k častým námetom ikonografi ckej výzdoby stredovekých oltárov, najmä v baníckych oblastiach. Neznámy stredoveký rezbár, r. 1430 – 1450 (foto: Štefan Siváň)◄◄◄


63

absolútne zdecimovanie obyvateľstva, a tým aj počtu veriacich. Stav kostola najlepšie ilustruje opis z Kanonickej vizitácie spišského prepošta Ladislava Mattyassovszkeho z roku 1693,30 ktorý zobral v uvedenom roku Gelnicu do zálohu za 10 000 zl. a jeho opis je prvým podrobnejším autentickým popisom kostola, ktorý sme mali k dispozícii. Pre výskum boli z neho podstatné nasledujúce údaje:– Kostol mal v lodiach plochý drevený maľovaný strop, svätyňa, sakristia a sklad boli zaklenuté.– Kostol mal vežu s tromi zvonmi. – Pri stene v sanktuáriu bol umiestnený malý organ. – Tabernákulum bolo naľavo, hneď pri hlavnom oltári. – Pred hlavným oltárom boli uprostred železné mreže (kancely), na ktorých bol jeden železný

svietnik a dva veľké cínové. Uprostred kostola sa nachádzali dva vysoké svietniky.– Pred sanktuáriom bolo mosadzné baptistérium (obr. na s. 55), ktoré bolo pekne spracované

a obohnané železnými mrežami, pri ktorých sa nachádzali tiež dva vysoké svietniky.– Uprostred kostola bola lavica – sedes (cathedra), umiestnená trocha naľavo, zdobená sochami

evanjelistov a iných svätcov, maľovaná.– Vo vstupe do sanktuária alebo v jeho priečelí bol Ukrižovaný Kristus Pán, umiestnený medzi

dvoma ukrižovanými lotrami, pri ktorom stáli sochy Panny Márie a sv. Jána.– Bohostánok na eucharistiu bol postavený na ľavej strane pri stene, pri hlavnom oltári.– V sakristii bol starý oltár uprostred so sochou Najsvätejšieho Spasiteľa. Tabernákulum bolo

nové, ale nedokončené. Bola tu jedna kostolná truhlica. Kožené antependium bolo zničené.Stav zálohu trval ešte aj v roku 1697, kedy Alžbeta Czoborová, vdova po Františkovi

Csákym, dala Gelnicu do ďalšieho zálohu prepoštovi Mattyassovszkemu.31 V mene mesta sa tu-najší farár Kristián Thul v roku 1699 obrátil na Spišskú kapitulu so žiadosťou o vydanie transump-tu privilegiálnych listín pre mesto Gelnica.32 Môžeme sa domnievať, že následkom vyplienenia, resp. inej pohromy došlo k zničeniu pôvodných privilegiálnych listín. Nepriaznivé pomery mohli byť príčinou poškodenia kostola, minimálne jeho západnej strany, kde došlo k zrúteniu veže (po požiari ?). Táto skutočnosť bola zistená aj sondážnym výskumom v mieste empory a veže a popi-suje ju aj kanonická vizitácia prepošta Jána Sigraya v Gelnici v roku 1700:33

(s. 71) „Dvadsiata druhá farnosť, mesto Gelnica.Tunajší kostol bol v dávnych časoch slávny, ale aj teraz (vynímajúc spadnutú vežu) je pohodlný a veľký, zaklenutý.Katolícke obrady tu boli obnovené v roku 1673.Zvony sú štyri, piaty (ktorý bol najcennejším v Uhorskom kráľovstve) pred šesťdesiatimi rokmi gróf Štefan Csáky starší previezol na Spišský hrad. Na začiatku Rákócziho povstania v roku 1703 bol rozbitý a potom sa tento hrad dostal zradou do rúk tohto arcirebela.Je tu 30 katolíkov a 160 luteránov.“

Nasledovala etapa barokovej prestavby – obnovy kostola, ktorá trvala nepretržite celé 18. storočie. Obnovu začatú na začiatku 18. storočia po zrútení veže skomplikoval v roku 1735 požiar kostola, po ktorom sú v účtovných knihách zaznamenané údaje svedčiace o výraznej a dlhodobej stavebnej činnosti. Výsledkom tejto činnosti bola nielen prestavba celého kostola (stavba aj mobiliár, premurovanie pôvodných stredovekých konštrukcií), ale aj farských budov a ohradového múru okolo kostola. Výrazne bol upravený terén v okolí kostola – dorovnaný do ro-viny dosypaním zeminy na južnej strane, čo vyvolalo automaticky potrebu zosilnenia oporného – ohradového múru na južnej strane (grafi cká príloha 1/A). Baroková prestavba kostola však v mnohých aspektoch gotický charakter stavby a tvaroslovia rešpektovala a zachovala. Vplyvom ohňa došlo k narušeniu murív kostola, čo malo za následok veľkoplošné zosilnenie stien formou plentáže, ale aj komplexného premurovania najviac narušených častí (pôvodné malty

30 ABÚ SK, f. SpB, odd. KV, inv. č. 3.31 Magyar Némzeti Levéltár – Országos Levéltár (ďalej len MNL – OL), P71 (Csáky család levéltára), Fasc. 59,

Nr. 15.32 MNL – OL, Diplomatikai levéltár (ďalej len DL) 24805.33 ABÚ SK, f. SpB, odd. KV, inv. č. 4. Publikovaná v diele HRADSZKY, Additamenta, ref. 22, s. 174n.

admin

Highlight

64


sú úplne nesúdržné, t. j. vápno po poškodení ohňom stratilo schopnosť pojiva). Zo strany exteriéru svätyne, severnej steny sakristie a lode boli pristavané oporné piliere (grafi cká príloha 1/B, 1/C). Dokladá to aj ďalšia Kanonická vizitácia spišského prepošta Jána Sigraya v Gelnici z roku 1712,34 v ktorej sa okrem iného uvádza (s. 118):„Kostol by bol inak čistý, len dlážka bola poškodená, ako aj základy. Obyvatelia sľúbili, že to opravia. Hlavný oltár je obohnaný želez-ným zábradlím, opatrený čistými oltárnymi plachtami a antependiom. Ostatné oltáre sú poškodené, bez výbavy a pripomínajú len holé stoly....“

Z ďalšej Kanonickej vizi-tácie spišského prepošta Jána Peltza v Gelnici v roku 173135 sa dozvedáme aj o vnútornom vyba-vení a donátoroch (s. 135): „Vizitácia gelnického kostola.Má päť oltárov, hlavný bol zrenovovaný na náklady vznešeného pána Antona Rolla a je starobylý. Uprostred má sochy Blahoslavenej Panny Márie, sv. Barbory a sv. Kataríny. Pri tomto hlavnom oltári je napravo ďalší malý oltár, uprostred ktorého sú sochy Blahoslavenej Panny Márie a sv. Jozefa s Ježiškom, ako putujú. Naľavo je oltár so sochou Panny Márie, ukazujúcej Ježiška. Pred svätyňou na pravej strane je oltár, na ktorom je zobrazená Posledná

večera. Pri vstupe do kostola je piaty oltár Krista Pána, visiaceho na kríži. Pred hlavným oltárom sú železné mreže, na ktorých je jeden železný svietnik. (s. 139) 7. ...Vo veži sú dva zvony a tretí menší. ...organ je dobre zrenovovaný spolu s emporou. Sedes je nový s pozlátenými sochami, ktoré dal zrenovovať súčasný farár. Bronzová krstiteľnica vynikajúcej starobylej práce je liata. V kostole je lavica, ktorá dosiaľ pripomína tvar sedile (stelleron ?), ostatné sú staré a nevhodné na používanie.“

Cenným prameňom sú aj poznámky, ktoré boli nájdené v archíve Dekanského úradu v Gelnici a z ktorých vyplýva, že v roku 1735 kostol vyhorel a bol znova obnovený. Anton Roll st. zadovážil nový Boží hrob36 a následne v rokoch 1735 – 1739 prebiehala výstavba fary. Gelnický

34 ABÚ SK, f. SpB, odd. KV, inv. č. 5.35 Štátny archív v Levoči (ďalej len ŠA – LE), fond Rímskokatolícky biskupský úrad Spišská kapitula (ďalej RKBÚ

SK), odd. KV, Kanonická vizitácia spišského prepošta Ján Peltza z roku 1731. 36 Archív Dekanského úradu v Gelnici (ďalej len ADÚ G), Historische Notizen über die uralte, prachtvolle k. Kirche zu

Gölnitz gesammelt und zusammengetregen aus den Pfarbüchern und festigen Urkunden durch I. K. Nedatované, nesignované. Nepaginované. Archív Biskupského úradu v Rožňave (ďalej len ABÚ RV), Kanonické vizitácie. Visitatio cano-nica Ecclesiae Gölnicziensis de anno 1829.

Pohľad do interiéru presbytéria s barokovou úpravou, výmaľbou z roku 1862 (po požiari), pred neogotickou úpravou na konci 19. storočia (Archív Biskupského úradu v Rožňave)


65

farár Ignác Kriesten v His-torických poznámkach o starobylom a veľkolepom kostole v Gelnici37 uvádza (fol. 4v): „1736 – boli zvonka kostola okolo svätyne podmurované stĺpy“ (išlo prav-depodobne o oporné piliere, pozn. autorov).

V roku 1744 došlo k výstavbe dočasnej zvonice pri ohradovom múre kostola pri západnom vstupe,38 (viď predpokladaná poloha veže v grafi ckej prílohe 1/A). K zvonom sa v tomto období uvádza v Kanonickej vizitácii gelnického kostola z roku 1814 nasledovné:39 „V hlavnej veži (v roku 1814, pozn. autorov) je 5 zvonov. Veľký, 50-centový, bol vďaka láskavosti a štedrosti príma-sa Mikuláša, grófa Csákyho, v roku 1742 nanovo tu v meste preliaty. Druhý, 25-centový, bol odliaty v roku 1741 a tretí, 13-centový, v roku 1742. Sú tu aj dva malé, jeden umieračik, druhý je v sanktusníku a dáva sa ním znamenie počas omše. Obe veže (dočasná a murovaná na západnej strane kostola, pozn. aut.) boli postavené len nedávno na náklady mesta. Spomínané zvony boli požehnané spišským prepoštom Alexandrom Mariássym 15. novembra 1749“ (a boli umiestnené najprv v dočasnej zvonici, ako je aj uvedené v popise vizitácie nižšie, pozn aut.).

Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici v roku 175240 ozrejmuje rozhodujúce obdobie opravy kostola v Gelnici po požiari a približuje rozsah opráv, najmä zaklenutie hlavnej lode a v nej postavenie empory: „Svätyňa a sakristia, ako aj sklad pribudovaný k sakristii sú pod starou klenbou, ale loď aj s neskoršou emporou pri veži (cum choro posteriori versus

37 Ignác Kriesten pôsobil v Gelnici v rokoch 1874 – 1900. ADÚ G, Historische Notizen über die uralte, prachtvolle k. Kirche zu Gölnitz gesammelt und zusammengetregen aus den Pfarbüchern und festigen Urkunden durch I. K. Nedatované, nesignované. Nepaginované.

38 Prímási Levéltár Esztergom (ďalej len PLE), fond Archivum Ecclesiasticum Vetus (ďalej len AEV), Lib. 31. Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici v roku 1752.

39 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Canonica Visitatio Ecclesiae Gölniczensis Anno 1814.40 PLE, f. AEV, Lib. 31. Keďže ide o dosiaľ neznámu kanonickú vizitáciu, citujeme z nej aj ďalšie podstatné

údaje o farnosti a skladbe obyvateľov: „Fara stojí pri kostole, je dosť pohodlná pre ubytovanie farára. Stará sa o ňu mesto. Farár má ale aj tak ťažké podmienky, lebo jednak musí kázať v dvoch jazykoch, jednak je terén farnosti veľmi hornatý, členitý a rozhádzaný po rôznych horách, takže mnohí ľudia bývajú okolo baní, rudných mlynov, hút a podobne, a to najmä katolíci, takže farár je veľmi zaťažený pri návšteve chorých a tieto miesta môže navštíviť koňmo len ťažko za 1,5 hodiny. Do Žakaroviec je hodina cesty cez horu, do Prakoviec 1,5 hodiny po ešte horšej ceste pomedzi hory. Farár tak väčšinou býva v Gelnici a do Žakaroviec chodí slúžiť omšu a kázať po slovensky každú tretiu nedeľu a sviatok...“

Pohľad do interiéru kostola po neogotickej úprave na fotografi i z roku 1937 (Archív Pamiatkového úradu SR v Bratislave)

66


turrim) je zaklenutá až tohto roku a celý kostol aj so všetkými oknami sa renovuje. Pred sanktuáriom uprostred kostola je baptistérium z bronzu, odliate veľmi elegantne, dookola obohnané mre-žami, ktoré bude po obnovení kostola premiestnené do ľavej časti. Oproti svätyni, v lodi kostola pod emporou, je spovednica vybavená na oboch stranách dvierkami a mrežami. Na tej istej ľavej strane, akoby uprostred kostola, bude ku prostrednému stĺpu umiestnená nová lavica, ktorá sa práve teraz vyrába. Vo víťaznom oblúku svätyne bude umiestnený kríž s dvoma lotrami na krížoch po stranách a so sochami Panny Márie a sv. Jána. Všetko je teraz odložené (čo môže nasvedčovať rozšíreniu víťazného oblúku do dnešnej podoby v súvislosti so zaklenutím hlavnej lode, pozn. aut.). Nová empora je postavená z klenby a múra (apost ex fornice et muro constructus est chorus). Naň sa z ľavej empory, postavenej z trámov, premiestni organ a na túto ľavú emporu sa umiestni menší organ, ktorý je teraz odložený za hlavným oltárom.

Zariadenie kostola... mosadzná lampa visiaca pred hlavným oltárom... (s. 15) ...organy dva, jeden veľký, jeden

malý, ten daroval kostolu pán Jakub Schickerle starší. ...Epitafy sú štyri, jeden medený, zobrazujúci Zmŕtvychvsta-lého, s boltcovou pozlátenou výzdobou dookola, dva sú drevené, z ktorých jeden predstavuje posledný súd, na druhom je namaľovaný Ukrižovaný a sv. Ján, krstiaci v Jordáne, štvrtý je čierny, vyhotovený na spôsob vojenskej zástavy. ...Pred vstupom do kostola sú železné putá (pranier, pozn. aut.), do ktorých sa za trest umiestňujú tí, čo prestúpili 6. prikázanie alebo vzbudili verejné pohoršenie. Jestvuje aj peňažný trest, ktorý sa udeľuje podľa hodnosti dotyčnej osoby, pričom polovica tejto pokuty ide kostolu, druhá polovica podľa dávneho zvyku patrí farárovi. V meste sa však nenachádzajú takí, ktorí by pohoršovali alebo žili rozvedení od lôžka.“

Mohlo ísť o južnú prístavbu ku kostolu – západne od južnej predsiene, čomu by mohla zodpovedať svojou nepomernou hrúbkou aj dvojica stĺpov – kruhových pilierov, ktoré mohli pôvodne slúžiť ako pranier. Uvedený priestor sa v žiadnej z kanonických vizitácií nepopisuje ako kaplnka, neuvádza sa ani jeho prípadná iná funkcia. Ďalším vysvetlením by mohla byť už iba funkcia tohto priestoru ako náhrobku/krypty, vstupu do krypty pod emporou na juhozápadnej strane, t. j. cintorínska funkcia v neskoršom období – podľa tvaru korýtkovej klenby z prelomu 18. až začiatku 19. storočia:

„Ku kostolu je pristavaná murovaná veža, má 16 siah41 (30,24 m, pozn. prekl., grafi cká príloha 2/A, B) a bola stavaná v rokoch 1746 a 1747. Zvony v nej dosiaľ nie sú, ale budú tam umiestnené zakrátko. Zvonica pri vstupe na cintorín zvnútra na pravej strane bola postavená v roku 1744 a je v nej päť zvonov. Prvý,

41 1 siaha = 1,89 m.

Súčasný pohľad do interiéru kostola (foto: M. Janovská – I. Janovský)


67

veľký má 50 centov, zo Spišského hradu vrátený kostolu vďaka súčasnému arcibiskupovi Csákymu a tu v meste nanovo odliaty v roku 1742. Druhý má 25 centov a bol nanovo odliaty v roku 1741, tretí má 13 centov, bol odliaty v roku 1742 a sú tu aj dva malé staré. Zvony požehnal 25. 11. 1749 spišský prepošt Alexander Mariássy. Hlavný zvon je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie, druhý sv. Kataríne, tretí sv. Klimentovi, štvrtý sv. Jánovi Nepomuckému a piaty sv. Barbore.

V kostole zvnútra sa nachádza krypta, v ktorej sa pochováva rodina Rollovcov bez platenia, keďže si ju sami postavili a keďže sa rôznym spôsobom v rozličných časoch zaslúžili o kostol: 1. Založili oferu na sviatok sv. Kataríny, ktorú schválil aj komorský úrad. 2. Gašpar Roll dal kedysi na vlastné náklady vymaľovať loď kostola.

Pri oltári sv. Jána Nepomuckého je ďalšia malá krypta len pre dve osoby, ktorú postavil kedysi nebohý Anton Roll. Pochovávajú sa v nej dodnes aj iní ľudia, a to za poplatok 10 zl. V kostole sa ale pochováva čo najmenej, aby sa neoslabili jeho základy. Pod vežou je tretia krypta, ktorú postavil pán Jakub Schickerle starší len pre seba, svoju manželku a svoje deti. Kostol to dovolil, keďže tento pán na dostavbu veže daroval viac než 1 000 zl.“

Postavenie rodinných krýpt v rámci prestavby kostola je súčasťou barokových úprav a bolo odhalené v prípade krypty v presbytériu aj georadarovým meraním42 (viď zakreslenie polohy krýpt v grafi ckej prílohe 1/B). Napriek tomu, že veža bola postavená pred polovicou 18. storočia (1746), zvonová stolica bola vztýčená až po roku 1766 (dokladá to dendrochronologické datovanie konštrukcie zvonovej stolice)43 a zvony boli následne prenesené z provizórnej zvonice.

42 JANOVSKÁ, ref. 3, správa z georadarového prieskumu a videoinšpekcie v Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici, príloha – kap. 12.3.

43 JANOVSKÁ, ref. 3, výskumná správa – Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků Koste-la Nanebevzetí Panny Marie v Gelnici, príloha – kap. 12.2.

Súčasný pohľad do interiéru kostola (foto: M. Janovská – I. Janovský)

68


Zmeny sa dotkli aj interiéru kostola: Pastofórium, ktoré pô-vodne stálo pri oltári naľavo, bolo od polovi-ce 18. storočia v súvis-losti s osadením nového barokového oltára (obr. na s. 64) prenesené do súčasnej polohy – na severnej strane roz-šíreného a zvýšeného víťazného oblúka. To nadväzovalo na nové zaklenutie hlavnej lode v roku 1752 v podobe valenej klenby posade-nej na medzilodných arkádach s náznakom lo-meného oblúka, ktorého tvar aj kopíruje. Pre-búraný bol nový vstup s barokovým portálom zo svätyne do sakristie a zamurovaný pôvodný gotický. Obnovená bola aj sakristia, v ktorej sa zväčšili niektoré okná, ostatné boli zamurované.

Postavená bola aj empora, nesená tromi klenbovými pásmi na pilieroch s arkádami na západnej strane v hlavnej lodi – stredná časť dnešnej empory. Hrebeňom svojej va-lenej klenby s výse-čami vytvorila pozdĺžnu predsieň pri vstupe z podvežia, orientovanú v smere sever – juh.

Prístavbou južnej predsiene v nadväznosti na nové exteriérové schodisko do kostola z južnej strany od fary (zastrešeného v tom čase drevenou strieškou, obr. na s. 82) a od farského

Pamätná nápisová baroková tabuľa (dnes v podveží kostola) venovaná Jakubovi Schickerlemu a jeho manželke ako fundátorom stavby veže – v plastickom orna-mentálnom ráme s motívom mušlí a štylizovaných rozvilín je šesťriadkový text: DER EHRENVESTE UND / WOHLWEISE HERR JACOBS / SCHIKERLE UND WOHLEDLGE / BOHRNE IULIANA KOCH HABE / DIESEN THURN AUF 8 KLAFTER / VON FUNDA-M(ENTUM) ERBAUT 1743 A(NNO) (foto: M. Janovská – I. Janovský)

Pamätná nápisová baroková tabuľa (dnes v podveží kostola) venovaná iniciáto-rom dostavby veže – v plastickom ornamentálnom ráme s motívom mušlí a šty-lizovaných rozvilín je sedemriadkový text: UNTER HOCHLÖBLICHS-TER CHRIST /MILDER GLORWÜRDIGSTER REGIERUNG / MARIAE THERESIAE DERMAHLIG UNGAR. / KÖNIGIN DASSIEGE STAD UND GEMEINE / MIT EIGENEN UNKOSS-TEN DIESEN KIRCHEN / THURM ZU ENDE GEBRACHT / UND ZWAR ANNO 1746 (foto: M. Janovská – I. Janovský)


69

námestia bol premiestnený starý gotický portál na súčasné miesto v predsieni a zamurovaný starší centrálny južný vstup. Prístavba južnej predsiene súvisela s terénnymi úpravami na južnej strane kostola a mala pravdepodobne aj statickú podpornú funkciu – prepojenia obvodového muriva kos-tola po poškodení zrútenou vežou a opravou realizovanou na celej stavbe po požiari v roku 1735. Súčasťou obnovy bola výmena povrchov (podlahy, omietky, výmaľba). Fasády doznali barokových dobových zmien – plastické omietky so zvislým členením bielymi lizénami, ináč pravdepodobne sivej fasády (zachovaná – obnovená na južnej fasáde južnej predsiene), biele pasparty okolo okien a kvádrovanie na veži (zachované v podstreší).

Práce fi nančne podporovali dve významné gelnické rodiny tej doby – rodina Schickerle a Roll (Rhael). Ich mená sa objavujú na viacerých nápisoch. Obaja predstavitelia rodov boli zároveň aj predstaviteľmi významných banských spoločností (ťažiarstiev), ktoré sa zaslúžili o opätovný rozvoj baníctva v regióne v polovici 18. storočia, čo sa odrazilo aj v ekonomickej a sociálnej oblasti života v okolí Gelnice a Smolníka.44 Rodina Schickerle a Koch sa zaslúžila o výstavbu veže kostola do výšky hrebeňa strechy hlavnej lode a dole pod vežou si postavila rodinnú hrobku. Meno Schickerle je uvedené v medailónoch na klenbe hlavnej lode. Jakub Roll sa zaslúžil o výmaľbu interiéru kostola, obnovu hlavného oltára a prestavbu svätyne, kde si v podzemí postavil rodinnú hrobku, do ktorej boli neskôr pochovávaní aj miestni kňazi.

Rozvoj baníctva na Spiši – t. j. aj v Gelnici – bol podporovaný štátom, keďže od konca 17. storočia bol zavedený štátny monopol na meď. V tomto období dosahovali obraty z obchodu s meďou milióny zlatých. Reakciou na následné nepriaznivé fi nančné pomery vo výkupe medi v Uhorsku počas vojny o rakúske dedičstvo a súčasne i na prudký vzostup produkcie medi u súkromných ťažiarov bol vznik Združenia hornouhorských ťažiarov v roku 1748,45 ktoré pôsobilo v tejto oblasti ďalších 150 rokov. Mená donátorov – panovníčky i magistrátu Gelnice, ktorí sa postarali o dostavbu barokovej časti veže, sú uvedené v texte ďalšej pamätnej tabule.

44 BAL – FÖRSTER – KAUFFMANN (ed.), Hain Gáspar Lőcsei krónikája, ref. 25, s. 448.45 LACKO, Miroslav. Gewerken und Staat im protoindustriellen Bergbau. Die Gründung der Oberungarischen

Waldbürgerschaft im Jahr 1748 in unbekannten Zusammenhängen. In Bergbau und Persönlichkeiten. 13. Interna-tionaler Montanhistorischer Kongress: Hall in Tirol – Sterzing – Schwaz 2014. Wattens : Berenkamp Verlag, 2015, s. 177 – 208.

Kamenný svorník klenby s uvedením mena donátora: „Schikerle“ (foto: M. Janovská – I. Janovský) ▲ ▲ ▲

◄ ◄ ◄ Pohľad na hlavnú loď kostola, nad ktorou je klenba s vyššie spomínaným svorníkom (foto: M. Janov-ská – I. Janovský)

admin

Highlight

70


Stavebné úpravy plynule prešli až do prvej tretiny 19. storočia, o čom svedčí už ich klasicistický slohový výraz. Stavba veže ešte ani začiatkom 19. storočia nebola zavŕšená. V roku 1806 sa Mestská rada Gelnice obrátila na grófa Csákyho s prosbou o príspevok na opravu kostola v Gelnici a predložila na posúdenie návrh prestavby.46 V roku 1808 boli už vykázané náklady na opravu kostolnej veže47 vo výške spolu 4 154 zl. 41,5 gr. Súčasne bol predložený ďalší rozpočet48 majstrami Jozefom Barthlom a Martinom Alojzom Petrovicsom, ktorí informovali Mestskú radu Gelnice o pláne a približnom rozpočte na opravu veže katolíckeho farského kostola v Gelnici. Mestskú pokladňu to malo stáť 50 zl. Ale v auguste v toho istého roku už architekt z Levoče Anton (Povolný ?, pozn. aut.) informoval Mestskú radu Gelnice o podmienkach prác na oprave ve-že kostola49 a predložil v septembri 180850 návrh architektonického riešenia exteriéru a nadstavby veže kostola v Gelnici. Nerealizovaný návrh počítal s výraznou barokizáciou kostola ako v prípa-de veže a jej strechy, tak aj s úpravou ostatných fasád, najmä okenných otvorov, ktoré zodpovedali zrealizovaným úpravám dvojice okien na severnej fasáde sakristie.

Na základe kanonickej vizitácie Gelnice z roku 182951 sa opäť dozvedáme, že až v tomto roku bol „kostol riadne zaklenutý, brány sú pevné, ako aj okná, ktoré by však potrebovali miernu opravu. Sú zabezpečené mrežami. Empora uprostred (v hlavnej lodi, pozn. prekl.) je dobrá, zaklenutá, po bokoch (v bočných lodiach, pozn. prekl.) je však podopretá len drevenými trámami. Vstup na emporu je po drevených schodoch. Organ je pekný, umiestnený sem v roku 1766, má 33 mutácií. Je tu aj iný menší organ, ktorý sa pre krátkosť času nepoužíva, so štyrmi mutáciami. Sedes, pekná krstiteľnica a stupne k sedesu potrebujú opravu. V krstiteľnici sa uchovávajú aj posvätné oleje... Oltárov je päť. Hlavný je zasvätený Nanebovzatej Blahoslavenej Panne Márii.“

V prvej tretine 19. storočia došlo k ukončeniu opravy v interiéri kostola, najmä v bočných lodiach, kde bolo pravdepodobne v roku 1829 zrealizované aj ich zaklenutie. Na základe záznamov o dodávke pieskovca zo Spišských Vlách52 sa môžeme domnievať, že došlo k zaklenutiu oboch bočných lodí (? aj so sekundárnym použitím starších kamenných článkov – gotických klenbových rebier totožného profi lu ako v presbytériu). V bočných lodiach boli dostavané murované empory, ktoré nahradili staršie drevené. V roku 1829 bola v interiéri položená nová pieskovcová dlažba,53 na ktorú bol použitý opäť kameň zo Spišských Vlách a následne prebehlo – v roku 1831 – pozlátenie

46 MNL – OL, P74 (Csáky család levéltára – Kluknói levéltár), Fasc. 10, Nr. 18.47 ŠA – LE, fond Magistrát mesta Gelnica (ďalej len MMG), odd. Učtáreň, nesignované.48 ŠA – LE, MMG, odd. Mestská rada, 45/1808.49 ŠA – LE, MMG, odd. Mestská rada, 97/1808.50 MNL – OL, P74 (Csáky család levéltára – Kluknói levéltár), Fasc. 10, Nr. 20. 51 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Visitatio canonica Ecclesiae Gölnicziensis de anno 1829. Okrem iného sa vo

vizitácii uvádza, že prvá priama zmienka o farárovi bola zachytená v matrike krstov, ktorá začínala v roku 1695 a pokračovala až do roku 1725, a dalo sa z nej prečítať nasledovné: „V roku 1695 som ja, farár v Gelnici, Fon krstil... V roku 1710 to bol Samuel Javorszky, v roku 1711 Fridrich Juraj Berghofer, v roku 1713 Michal Goldberger, v roku 1713 Ján Krištof Koch, v roku 1722 Anton František Thann, v roku 1730 sa v účtovných knihách objavuje P. (páter – rehoľník?, pozn. prekl.) Eliáš Ladislav Kopf, v roku 1733 Andrej Habersak, za ktorého vyhorel kostol i farská stodola a zno-va boli postavené, v roku 1741 sa farárom stal Matej Hudecsek, za ktorého bola zvýšená veža a interiér kostola, kostol bol vybudovaný do stavu, v akom ho vidíme dnes (v roku 1829, pozn. prekl.). Zomrel v roku 1769 a bol podľa pamätníkov pochovaný v krypte Rollovcov. Po ňom nasledoval Jakub Urmb, ktorý v roku 1781 odišiel do Nitry, kde bol menovaný za kanonika. Po ňom bol Jozef Albrecht, ktorý bol pochovaný v tej istej krypte v roku 1796. V tom istom roku nastúpil Ján Vendelín Francsovits, ktorý pôsobil v tejto službe až do svojej smrti 30. 4. 1829. Bol pochovaný v krypte Rollovcov...

§ 2 počet obyvateľov Tohto roku prebehol súpis obyvateľov. Vo farskej obci je spolu katolíkov, ako aj v Cechoch (in Czechis) a v priľahlých obývaných častiach, v horách, baníckych osadách,

majeroch, údoliach a pri mlynoch na rudu – 2 643. Vo fi liálke Prakovce – 304. Spolu 2947...“52 ADÚ G, Incip.: Anno 1776 Kirchenrechnung über das 1775. Jahr. Nesignované, nepaginované.53 Tamže.


71

empory a organu.54 V exteriéri bola pristavaná otvorená južná prístavba západne od južnej predsiene kostola a v roku 1833 sa realizovala celková oprava kostola,55 počas ktorej v roku 1834 kostol dostal nový šindeľ na strechu.56 V tejto stavebnej etape bol doplnený/prestavaný aj ohradový múr na severnej a východnej strane areálu.

V kanonickej vizitácii Gelnice z roku 185457 bolo ešte nariadené a ustanovené (Comissa):

„1. Tento farský kostol, ktorý svojou veľkosťou a krásou stavby predčí aj kostoly ľudnatejších miest, je zvnútra tmavý a jeho steny sú pokryté prachom, takže ho treba kvôli vznešenosti bohoslužby očistiť. Toto očistenie bolo schválené všetkými. A všeobecný názor je, že na prinavrátenie dávneho starobylého vzhľadu tohto kostola ho treba namiesto vybielenia opatrne, na niektorých miestach odborne, vymaľovať olejovou farbou, aby sa napodobil vzhľad prírodného kameňa. Náklady by malo znášať mesto ako patrón a začať by sa malo budúci rok a má sa pokračovať tak, že všetky práce by mali byť hotové v priebehu piatich rokov.

54 ADÚ G, Historische Notizen über die uralte, prachtvolle k. Kirche zu Gölnitz gesammelt und zusammengetregen aus den Pfar-büchern und festigen Urkunden durch I. K. Nedatované, nesignované. Nepaginované.

55 ADÚ G, Prothocolum Rationum Ecclesiae Parochialis privilegiati oppidi Montani Göllnitz sub Curatela Paro-chi Joannis Albrecht procuratum Anno 1833. Nesignované, nepaginované.

56 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Kanonická vizitácia Gelnice v roku 1854, sign. XIV/1. Nepaginované.57 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Kanonická vizitácia Gelnice v roku 1854, sign. XIV/1. Nepaginované.

◄ ▲ Nástenná maľba na klenbe hlavnej lode kostola znázorňuje erb Gelnice – štít je členený do troch pásov – spodný s riekou Hnilec, stredný dele-ný do dvoch polí, v ľavom poli s vežami hradu, v pravom so vstupom do štôlne situovanej v lese, v hornom páse s báj-nym vtákom Fénixom, kŕmiacim mlá-ďatá. V klenote je koruna a mužská polopostava v baníckej uniforme so sym-bolmi baníctva v rukách. Táto podoba erbu je známa od polovice 19. storočia. Pod erbom je nápisová páska s textom, ktorý obsahuje chronogram: CIVIta-tIs pIo aere et MeDIIs eCCLesIae (foto: M. Janovská – I. Janovský)

72


2. Na predchádzanie nebezpečenstva, ktoré pre kostol znamená požiar, sa vznešení mešťania reprezentujúci patronátne právo zaviazali, že tak kostol, ako aj farské budovy dajú zabezpečiť proti požiaru na náklady mestskej kasy....“

V marci 1858 prebiehala výmaľba kostola,58 Mestská rada vyrovnala účet za maľovanie kostola: spolu 593 zl.59 Žiaľ, ešte počas výmaľby, 20. apríla 1858, došlo k požiaru Gelnice, počas ktorého bol poškodený aj kostol, veža a farské budovy.60

Stavebné úpravy realizované okolo polovice 19. storočia a po požiari v roku 1858 boli vykonané už v neogotickom duchu. Podstatnou je informácia, že veža bola postavená do výšky cca 32 m už pred požiarom v roku 1858 (v roku 1854 stála už do výšky štvorhrannej časti). Rozpočty na nový krov a strechu kostola z rokov 1853 – 1854 dokazujú, že tie boli plánované už pred požiarom.

Súčasný krov nad loďami a sakristiou, ako aj nad skladom pri sakristii pochádza z obdobia po požiari v roku 1858. Dokazuje to dendrochronologické datovanie.61 Krov bol zrealizovaný na zvýše-né obvodové murivo južnej a severnej steny kostola, dorovnané do jednej roviny s celoobvodovou novou profi lovanou korunnou rímsou.62 Krov veže a dostavba veže bola ukončená až v rokoch 1867 – 1869.63 Neogotická prestavba bola zrealizovaná aj v spodnej časti veže (otvory, výplne vo veži – okrem vstupnej brány v podveží, ktorá je z 19. storočia, štuková výzdoba fasád). Po opravách, nasledujúcich po požiari v rokoch 1861 – 1869, vznikla výmaľba v interiéri kostola (obr. na s. 65).64 Na stenách svätyne boli namaľované nástenné maľby s výjavmi zo života Krista – autori Neter a Seitz.65 Výmaľba stropu v hlavnej lodi s výjavmi rozvíjajúcimi tému Máriinho života, pričom sa akcentovala téma neskoršej dogmy o Nepoškvrnenom počatí, bola na strane východné-ho víťazného oblúka zavŕšená maľbou s gelnickým erbom s baníckymi atribútmi (obr. na s. 71).

Koniec 19. storočia priniesol opätovné statické problémy. V roku 1876 praskla stavebná kot-va v múre kostola v presbytériu.66 V roku 1887 hlavný župný inžinier kontroloval klenbu svätyne,67 čo naznačuje, že s ňou boli problémy. Od roku 1894 do roku 1898 patrón (mesto) reštauroval kostol a zrealizoval výmaľbu s výnimkou časti hlavnej lode, na ktorej boli ornamenty z roku 1861.68 Mes-to dalo urobiť opravu budovy kostola s celkovým nákladom 25 000 zlatých. Začala sa rozťahovať klenba nad hlavnou loďou a tlačiť na zvislé konštrukcie. Príčinou mohla byť strata funkcie pô-vodných stužujúcich prvkov (oceľové tiahla a drevené klieštiny), ktoré mohol oheň v roku 1858 poškodiť a znefunkčniť. Z tohto dôvodu došlo k zosilneniu oceľových klieštin zabudovaných do nadmurovaných murív nad arkádami v podstreší. Rozšírené boli piliere v lodiach a vznikli nové arkády, ktoré sú dodnes zachované v podobe neogotických lomených oblúkov. Povrch pilierov bol už omietnutý (vrátane pôvodne obnažených kamenných armovaných pilierov v ich strede)

58 ŠA – LE, MMG, odd. Mestská rada, 215/1858, 353/1858, 379/1858.59 ŠA – LE, MMG, odd. Mestská rada, 353/1858.60 ŠA – LE, MMG, odd. Mestská rada, 369/1858.61 JANOVSKÁ, ref. 3, výskumná správa – Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků Koste-

la Nanebevzetí Panny Marie v Gelnici, príloha – kap. 12.2.62 Stavebné úpravy čiastočne zodpovedajú plánu na úpravu veže, ktorého autorom bol Andreas Roth (staviteľ

zo Spišskej Novej Vsi) 28. 2. (po požiari v roku 1858 ?) – „Plan über die Restaurierung des Turms an der r. kat. Pfarr-kirche in der königl. Bergstadt Göllnitz“ – a plánu na prestavbu krovu – „Plan zur Erbauung eines neuen Dachstuhls aus der Romisch Katolischen Kirche zu Gölnitz“. Publikoval PÁSZTOR, Peter et al. Gelnica : História a súčasnosť. Košice : Harlequin, 2012, s. 145.

63 JANOVSKÁ, ref. 3, výskumná správa – Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků Koste-la Nanebevzetí Panny Marie v Gelnici, príloha – kap. 12.2.

64 ŠA – LE, MMG, odd. Mestská rada, 882/1858.65 ADÚ G, Historische Notizen über die uralte, prachtvolle k. Kirche zu Gölnitz gesammelt und zusammengetregen aus den Pfar-

büchern und festigen Urkunden durch I. K. Nedatované, nesignované. Nepaginované.66 ADÚ G, KRIESTEN, Ignaz. Beiträge zur Geschichte der Gölnitzer Kirche. Rukopis. Sign. 1/b. Nepaginované.67 Tamže.68 ADÚ G, Historische Notizen über die uralte, prachtvolle k. Kirche zu Gölnitz gesammelt und zusammengetregen aus den Pfar-

büchern und festigen Urkunden durch I. K. Nedatované, nesignované. Nepaginované


73

a na hranách bolo zopakované skosenie pod-ľa pôvodného s trojuholníkovým nábehovým štítkom. Obvodový plášť kostola sa zosilnil omietkami na báze portlandského cementu, lokálne aj s tehlovou primurovkou. Úpravy prebehli aj na okenných konštrukciách.

Práce, ktoré boli realizované najmä po roku 1897, boli fi nancované pomocou štát-nej dotácie, ako o tom svedčí korešponden-cia medzi mestským magistrátom a tzv. dočasnou Uhorskou komisiou v Budapešti a Ministerstvom pre kultúru a školstvo.69 V tejto súvislosti sa spomína Imrich Steindl, ktorý posudzoval rozpočet predložený košickým staviteľom Vilmosom Fröhdem (zosilnenie severnej steny kostola, rozobratie klenby nad hlavnou loďou, dokonca sa hovo-rilo o prinavrátení dreveného stropu, október 1894). V roku 1897 už korešpondovalo ministerstvo s rožňavským biskupom ohľa-dom posúdenia rozpočtu prác Lászlóm Steinhauszom,70 ktorý predložil Vilmos von Fröhde. Krov nad presbytériom a sanktusník sú z konca 19. storočia. Ich datovanie (dendrochronologicky do-ložené do rokov 1896/97)71 súviselo s opravou klenby a murív, ktoré sa realizovali nad východným záverom svätyne. Základy pozdĺž južnej a východnej strany kostola boli zosilnené, vyhotovené boli nové základy oporných pilierov, väčšina poškodených soklových profi lov bola vytiahnutá v omiet-ke na báze cementu. Tieto úpravy, prechádzajúce až do začiatku 20. storočia, predznamenávajú už silný vplyv historizmu, ktorý sa prejavil dôsledne aj na výmene mobiliárového vybavenia (obr. na s. 65). Účtovná kniha farského kostola v Gelnici z rokov 1833 – 190172 zachytáva náklady na nové interiérové vybavenie kostola, platby sochárovi Dominikovi Demetzovi do St. Ulrich – Grödenu v rokoch 1898 – 1900 (oltáre a kazateľnica – súčasné vybavenie interiéru kostola, obr. na s. 66 a 67). Postupne došlo k výmene celého interiérového vybavenia – mobiliáru (organ, lavice, pôvodné stre-doveké stallum – bolo napríklad v roku 1905 odvezené do Národného múzea v Budapešti atď.).

Dňa 6. 12. 1891 sa uskutočnilo požehnanie malého zvona,73 ktorý na sebe nesie nasledujúci nápis: „Pre kostol v Gelnici odliaty v roku 1776 v Prešove, v roku 1891 praskol kvôli mrazu a bol nanovo preliaty Františkom Walterom v Budapešti. Zvoní umierajúcim.“ Oprava veže kostola a jeho exteriéru prebehla aj v rokoch 1922 – 1924. Pozostávala z postavenia oporných pilierov k južnej lodi a nárožných diagonálnych oporných pilierov na severozápadnom a juhozápadnom rohu bočných lodí kostola. Vymenená bola veľká časť kamenných soklových ríms na južnej a severnej strane za nové rímsy, ktoré boli vytiahnuté už v omietke. V roku 1933 bolo zrealizované betónové balustrádové zábradlie schodiska – vstup do areálu kostola, ktoré urobil murársky majster Johan Sauer.74

69 Archív Pamiatkového úradu Slovenskej republiky (ďalej APÚ SR), fond Dočasná Uhorská komisia, No 180/1897.

70 Tamže.71 JANOVSKÁ, ref. 3, výskumná správa – Dendrochronologické datování dřevěných konstrukčních prvků Koste-

la Nanebevzetí Panny Marie v Gelnici, príloha – kap. 12.2.72 ADÚ G, Prothocolum Rationum Ecclesiae Parochialis privilegiati oppidi Montani Göllnitz sub Curatela Paro-

chi Joannis Albrecht procuratum Anno 1833. Nesignované, nepaginované.73 ADÚ G, Historische Notizen über die uralte, prachtvolle k. Kirche zu Gölnitz gesammelt und zusammengetregen aus den Pfar-

büchern und festigen Urkunden durch I. K. Nedatované, nesignované. Nepaginované74 PÁSZTOR, Peter et al. Gelnica : História a súčasnosť. Košice : Harlequin, 2012, s. 146.

Vitráže okien v južnej lodi s baníckym motívom spred polovice 20. storočia (foto: M. Janovská – I. Janovský)

74


Napriek tomu, že zlý stav okien sa uvádza už v kanonickej vizitácii Gelnice z roku 1912,75 mesto Gelnica sa na Štátny referát na ochranu pamiatok na Slovensku obrátilo so žiadosťou o ra-du ohľadom reštaurovania okien v kostole až v roku 1938.76 Vtedy prebehli úpravy okien, osadené boli vitráže (obr. na s. 73) a presklenie okien predsadením zasklenej ochrany z exteriéru. V tom čase mohlo dôjsť k vloženiu drevených profi lovaných prútov namiesto pravdepodobne poškodených kamenných v časti kružbových okien južnej fasády. V roku 1948 bola zrealizovaná oprava okien v svätyni kostola.

Patronátne právo

Otázka patronátneho práva úzko súvisí s odpoveďou na otázku, či skúmaný Kostol Nanebovzatia Panny Márie bol pôvodne súčasťou majetkov dominikánskej rehole v Gelnici. Mesto určite malo farský kostol, teda farnosť, ktorá podliehala Ostrihomskej arcidiecéze (t. j. vznikla ešte pred zriadením spišského prepoštstva a tento stav pretrvával aj po jeho vzniku).

Pomerne výrazná gotická stavba stredovekého kostola s určitosťou súvisí s hospodárskym rozvojom mesta a jej vzhľad (architektonické tvaroslovie) ako prezentácia vážnosti a bohatstva mesta bola stavbou zrealizovanou za prispenia magistrátu mesta, mešťanov a banských „podnikate-ľov“, o čom svedčia aj archívne záznamy.77 Obdobu môžeme sledovať aj v iných mestách, kde boli kostoly spravované/dotované mestom (Levoča, Spišská Nová Ves), no najmä ich veže, ktorých význam pre mesto bol obranný a protipožiarny (strážna funkcia, zvonica, mestský hlásnik). Takú-to funkciu musela mať od 14. storočia aj veža nami skúmaného kostola. Patronátne zemepanské právo nad kostolom, najmä v stredoveku, bolo málo pravdepodobné aj vzhľadom k tomu, že hrad v Gelnici, postavený v druhej polovici 13. storočia ako kráľovský, pravdepodobne pre zabezpeče-nie obrany proti Mongolom a s cieľom kontroly produkcie a obchodu s produktami tunajších baní k rieke Hnilec a ďalej smerom na sever (Poľsko) a južne (smerom na Košice a Gemer) sa nikdy nestal ozajstným zemepanským sídlom. Totiž Zápoľskí bývali na Spišskom hrade a prestavali hrad v Kežmarku, Thurzovci bývali opäť na Spišskom hrade a v sídlach – meštianskych domoch v spišským mestách (Levoča), či kaštieľoch (Betlanovce) – a Csákyovci opäť obývali Spišský hrad a kaštiele/kúrie v sídlach v okolí Spišského hradu. Napriek tomu, že vo vizitáciách sa uvádzajú patronátne práva jednotlivých šľachticov ku kostolu,78 títo ich nenapĺňali podľa očakávania, čo dosvedčuje aj ďalší zápis z Kanonickej vizitácie Gelnice z roku 1829:79

„Piata časť – patróni a zemepáni§ 1Patronátne právo podľa predošlých vizitácií a podľa zvyklosti patrilo rodine Csákyovcov, no pri príležitosti kanonických vizitácií z rokov 1814 a 1817 spoločenstvo mešťanov vyjadrilo názor, že toto patronátne právo

75 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Kanonická vizitácia Gelnice z roku 1912.76 APÚ SR, f. Štátny referát, č. 376/38.77 Kanonická vizitácia spišského prepošta Ladislava Mattyassovszkeho v roku 1693: (s. 40) „Banské mesto Gelnica

má dosť veľký kostol, zasvätený úcte Blahoslavenej Panny Márie... Od mesta dostáva každý týždeň 1 zlatý.“ Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici v roku 1752: (s. 17) Príjmy kostola –

z polí a lúk, ktoré sú v prenájme u mešťanov, dosahujú 100 zl. ...(s. 19) Huty v meste sú štyri a platia kostolu za jednu pec 3 zl. podľa starého zvyku, keďže im farár udeľoval dišpenz od zákazu práce vo sviatky (mimo najväčších sviatkov), ďalších dielní na spracovanie železa (fi loferrariae) je 12, každá dáva kostolu 1 zl. 20 den. Spolu 32 zl. 40 denárov. Zemepán mestečka je Imrich Csáky, patronátne právo zvyčajne má najstarší z rodiny (s. 20).“

78 Kanonická vizitácia spišského prepošta Jána Sigraya v Gelnici v roku 1700: „Zemepánmi sú grófi Csáky. Súčasným vlastníkom je ale barón Štefan Szirmay.“ Kanonická vizitácia spišského prepošta Jána Sigraya v Gelnici v roku 1712: (s. 118) „Kostol mesta Gelnica: Patronátne právo vlastní gróf Štefan Csáky, ktorý je aj zemepánom.“ Takisto v kanonickej vizitácii spišského prepošta Jána Peltza v Gelnici z roku 1731: (s. 140) „29. Patronátne právo patrí na základe krá-ľovskej donácie rodine Csáky.“

79 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Visitatio canonica Ecclesiae Gölnicziensis de anno 1829.

admin

Highlight

admin

Highlight


75

(s. 13) spomínanej rodine patriť nemá a že si ho chce mesto vyhradiť pre seba na základe toho, že Csákyovci ako patróni pôsobia len podľa názvu, no všetky náklady spojené s farskými budovami nesie len mesto. Okrem toho listina kráľa Žigmunda a iné privilegiálne listiny prisudzujú toto právo mestu. ...(s. 39) Príloha k Piatej časti, § 1:Mesto prostredníctvom svojho notára Michala Breuera po-dalo u Spišskej kapituly protest proti užívaniu patronát-neho práva na kostol rodinou Csáky, ktorá do Gelnické-ho benefícia prezentovala nového farára. Argumentuje tým, že patronátne právo zahŕňa aj náklady na údržbu budov, čo doteraz vždy nieslo mesto, nie len čestné úkony, ako je prezentácia farára. Prezentácia farára ako čestná súčasť patronátneho práva je zachytená aj v listine kráľa Žigmunda a v privilégiách iných kráľov a mesto ju užívalo podľa svedectva protokolov vždy... Preto chce užívať nielen náklady na budovy, ako obtiažnu súčasť patronátneho práva, ale aj jeho časť čestnú, teda prezentáciu farára...“

Potvrdzuje to aj ďalšia Kanonická vizitácia Gelnice z roku 1854:80

„Druhá časť:§1: Vznik farnosti:Kráľ Žigmund daroval patronátne právo na kostol priamo mestu, z čoho sa usudzuje, že samo dosadzovalo aj farárov. Tretia časť:Patróni a zemepániVo farnosti Gelnica užíva patronátne právo ctihodná katolícka časť magistrátu a zvoleného mestského senátu. Patronátne povinnosti však znáša celé mesto. V Prakovciach je patrónkou vznešená pani grófka, vdova po Štefanovi Csákym. V Gelnici nie je žiaden zemepán.“

Stredoveké archívne pramene ku stavebnému vývoju kostola, k udalostiam, prepadom, živelným pohromám, ktoré mesto a život obyvateľov v ňom postihli a kostol mohli poznačiť, chýbajú. V zachovanej magistrátnej – mestskej knihe Gelnice z rokov 1432 – 158381 sú minimálne zmienky o kostole okrem správ o konaní slávnostných bohoslužieb (pri výročných sviatkoch), či zmienok o farároch, pôsobiacich v tom čase vo farskom kostole (na rozdiel od mestských kníh napr. v Levoči, kde sa zaznamenávali náklady na kostol a živelné pohromy, ktoré ho poškodili). Záznamy v mestskej knihe Gelnice sa viac viažu k zasadnutiam mestského magistrátu a hlavne k hospodársko-ekonomickým, banským i obchodným stretnutiam a dohodám, čo svedčí o ich význame pre celkový chod mesta. Kniha pojednáva o právnych aspektoch ťažby, menovaní banských odborníkov, správcov, fi nančných otázkach predaja banskej produkcie a pod. Taktiež sú v nej zachytené zmienky o testamentoch mešťanov Gelnice, s čím súvisela aj požiadavka povinnosti prechodu majetkov „na kostol“ v prípade zosnulých bez potomkov/dedičov.82

80 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Kanonická vizitácia Gelnice z roku 1854, sign. XIV/1. Nepaginované.81 Rukopis mestskej knihy sa nachádza v ŠA – LE, edoval PROTZE, Helmut (ed.). Das älteste Stadtbuch der Königlich

freien Bergstadt Göllnitz/Gelnica in der Unterzips und seine Sprache. Frankfurt am Main : Peter Lang, 2002, 231 s.82 Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici v roku 1752: (s. 13) „Vizitácia

baníckeho mestečka Gelnica: Práva a privilégiá staré má, ako vyplýva z predchádzajúcich kanonických vizitácií Spišskej kapituly a z odpisu, ktorý má kostol pre vlastné potreby obhajoby tohto práva, a to také, že ak ktokoľvek z Gelničanov zomrie bez dediča, jeho hnuteľný i nehnuteľný majetok pripadá kostolu.“

Epitaf Mateja Richela v podveží kostola zo 16. alebo začiatku 17. storočia (foto: Miroslav Lacko)

76


Zasvätenie kostola

Od roku 1397 sa spomína zasvätenie kostola Blahoslavenej Panne Márii. Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici v roku 1752 nám poskytuje svedectvo aj k zasväteniu kostola:83 „Kongregácie tu nie sú žiadne, okrem akejsi pobožnosti k Panne Márii (v podstate popisuje akéhosi predchodcu dnešnej Mariánskej soboty, pozn. prekl.) ...Na sviatok Božieho Tela prichádzajú procesie z okolia, čo dosť zaťažuje miestnych farárov... (s. 16) V kostole zvnútra sa nachádza krypta, v ktorej sa pochováva rodina Rollovcov bez platenia, keďže si ju sami postavili a keďže sa rôznym spôsobom v rozličných časoch zaslúžili o kostol: 1. Založili oferu na sviatok sv. Kataríny, ktorú schválil aj komorský úrad.

Ofertórium je na sv. Katarínu, schválené komorským dekrétom. Ťažiari tak kráľovskí, ako aj tí, čo odovzdávajú urburu, a všetci, ktorí sa v chotári Gelnice zaoberajú baníctvom, prinášajú na sviatok sv. Kataríny ofertórium z rúd, furmani s uhlím a rudou a všetci ďalší, ktorí majú zisk z baní, spolu s tými, čo odovzdávajú urburu, prinášajú na ten istý sviatok kostolu sviece, alikvotne podľa výšky svojho príjmu. Táto ofera sa dosiaľ dodržiava a aj v budúcnosti sa dodržiavať má, dokiaľ Boh dopraje požehnanie baniam. Z tohto ofertória a z každoročného požehnania baní je 60 alebo 70 zl. Za ne farár a kostolníci nakupujú veci potrebné pre kostol.“

Možno práve uvedené okolnosti viedli k tomu, že v staršej literatúre sa niekedy spomína zasvätenie kostola sv. Kataríne, resp. sv. Barbore. O popularite a význame kultu svätej Kataríny svedčí množstvo kostolov zasvätených tejto svätici najmä v banských mestách a aj na Slovensku je ich hojný počet. K najznámejším patria napr. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej na Mestskom

83 PLE, f. AEV, Lib. 31.

Pohľad na zvonovú stolicu vo veži s veľkým zvonom (vľavo), ktorý bol opätovne odliaty v roku 1742 (foto: M. Janovská – I. Janovský)


77

hrade v Kremnici, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Banskej Štiavnici, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Handlovej, Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Smolníku. Svätá Katarína Alexandrijská bola dlhý čas druhou najuctievanejšou nebeskou postavou (hneď po Panne Márii). Patrí medzi štrnásť svätých pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Barborou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien. Sv. Barbora a sv. Dorota sa v podobe sochy (pravdepodobne pochádzajúcej zo staršej stredovekej oltárnej architektúry) nachádzali vo farskom kostole v Gelnici v pastofóriu (dnes zachovaná už len sv. Barbora, obr. na s. 60 a 62).

Kostol z urbanistického hľadiska

Zobrazenia stredovekej podoby mesta úplne absentujú, napriek tomu sa pokúsime o re-konštrukciu urbanistickej situácie v čase vzniku kostola.

Urbanistický vývoj mesta Gelnice môžeme sledovať na príkladoch vývoja banských miest nielen na území dnešného Slovenska, ale aj v rámci Uhorského kráľovstva, napr. Sedmohradska (dnes Rumunsko). Mesto vzniklo na brehu riečky Hnilec s usadením sa ako domácich obyvateľov, tak aj s prispením cudzích prisťahovalcov, ktorí sem prišli za rudným bohatstvom v rámci ko-lonizačných vĺn v Európe. V literatúre sa najčastejšie spomína nemecké osídlenie84 a Gelnica býva porovnávaná predovšetkým s banskými mestami dnešného stredného Slovenska, ako Kremnica

84 HOMZA, Martin. Politické dejiny Spiša do začiatku 14. storočia. In Historia Scepusii : Vol. I. Ed. Martin Homza – Stanislaw A. Sroka. Kraków; Bratislava : Uniwersytet Jagielloński; Univerzita Komenského, 2009, s. 144.

Pôvodná baroková úprava parapetu empory a organu (Archív Pamiatkového úradu SR v Bratislave)

78


a Banská Štiavnica. Žiaľ, z hľadis-ka urbanistickej štruktúry mesta sme paralely v stredovekej kon-cepcii mesta nenašli. Mesto vznik-lo v pomerne hornatom teréne, na prevýšenom svahu smerom nahor od vodného toku Hnil-ca a dôvodom bola jednoznač-ne banská činnosť. Počiatočná situácia súvisí s praktizovanou formou dobývania rúd stre-dovekými obyvateľmi, ktorí na svojom území „kutali“, nevenovali sa poľnohospodárstvu a odvádza-li banský desiatok. Vznikali tak drobné a roztrúsené banské diela, pri ktorých postupne vznikalo i osídlenie, a preto nemôžeme hovoriť o súvislejšej sídelnej štruktúre. Osady v blízkosti týchto banských diel neboli pevne viazané, a preto nemali pravdepodobne murované stavby, ale drevené alebo kombinované. V počiatkoch stavebného vývoja Gelnice hovoriť o väčšej plošnej sústredenej meštianskej zástavbe

je problematické. Dokazujú to aj mladšie texty vizitácií z obdobia 18. storočia, ktoré hovoria o ťažkej situácii farárov, ktorí musia dochádzať ďaleko za svojimi roztrúsenými farníkmi.

Prvá doložená kompaktná veľkoplošnejšia zástavba pochádza z obdobia až po polovici 18. storočia, ale najmä z 19. storočia a zachovala sa dodnes.85 Pred týmto obdobím boli domy pravdepodobne samostatne stojace, aké môžeme v Gelnici nájsť aj dnes v bezprostrednej blízkosti námestia. Dokladá to tiež prvé vojenské mapovanie, ktoré zachytilo štruktúru osídlenia skôr ako vidiecku zástavbu, ktorá sa rozprestierala v údolí medzi hradom a kostolom, ako aj pozdĺž dvoch hlavných terás – ulíc, rovnobežných s vodným tokom (dnešná Slovenská a Hlavná ulica). V rámci uvedenej zástavby boli jedinými väčšími stavbami práve ruina hradu a areál farského kostola. To je zásadný rozdiel v porovnaní s urbanizmom iných banských miest na Spiši alebo na strednom Slovensku, kde prvé vojenské mapovanie zachytilo už ich rozvinutú mestskú aglomeráciu. Z tohto pohľadu sme pristúpili aj k prezentácii situácie, ktorá mohla sprevádzať vývoj Gelnice v jej začiatkoch, teda v období, ktoré je podstatné aj pre interpretáciu počiatkov stavebného vývoja farského kostola v druhej polovici 13. storočia, kedy predpokladáme vznik farnosti v Gelnici.

Farský kostol musel v tej dobe stáť na návrší nad súčasným mestom a slúžiť pre viaceré dediny a roztrúsené osady, ktoré vznikali v okolí baní a záviseli od ich existencie. Ich poloha sa menila v závislosti od zatvárania baní a otvárania nových nálezísk. Právo kutania v začiatkoch patrilo jednotlivcom, ktorí museli odvádzať podiel zo zisku. Farský kostol preto musel v uvedenom období stáť pri ceste spájajúcej tieto roztrúsené sídla. Tomuto kritériu najviac vyhovuje vyvýšenina

85 Viď historické mapovania na s. 78 – 81.

Prvé vojenské mapovanie (21-06) z rokov 1782 – 84. Objekt kosto-la bol vyznačený iba schematicky, ako aj objekt evanjelického kostola. Z väčších stavieb je čitateľný iba objekt hradu s naznačeným opevnením. Rovnako je zaznačený ohradový múr okolo cintorína. Kostol však ohra-dovým múrom ešte nedisponoval. Ulice boli zaznamenané schematicky a domy ako izolované – samostatne stojace, bez náznaku radovej uličnej alebo väčšej blokovej zástavby


79

nad dnešným farským kostolom, t. j. najvyššie položené miesto v okolí viditeľné zo všetkých strán, kde sa dnes nachádza cintorín a pozemky označované na starších mapách ako „farský kopec.“86

Vychádzame z predpokladu, že išlo o najvyšší kopec, z ktorého bol najlepší výhľad na celé okolie a v čase budovania hradu v Gelnici (v 13. storočí z dôvodu obrany proti Mongolom a s cieľom kontroly transportu banskej produkcie smerom k rieke Hnilec) musel byť už obsadený.87 V prípade, že by táto najvyššia lokalita nebola v tom času už zastavaná, bola by táto poloha pre stavbu hradu výhodnejšia ako protiľahlý kopec, kde sa zrúcaniny hradu dodnes rozprestierajú.

V roku 1574 sa v Gelnici ešte uvádzajú kostoly v množnom čísle,88 t. j. museli existovať minimálne dva kostoly. Tomuto predpokladu by mohli nasvedčovať aj nasledovné zmienky v Kanonickej vizitácii spišského prepošta Jána Sigraya v Gelnici z roku 1712:89 „Kostol je zasvätený Nanebovzatej Blahoslavenej (s. 119) Panne Márii. Predpokladá sa, že je konsekrovaný, keďže kedysi patril dominikánom, ako sa dá usudzovať aj z jeho veľkoleposti. Kostol kedysi s veľkým nákladom postavili katolíci. V tomto meste boli aj dva kláštory, jeden dominikánov, druhý rehoľníčok. Niektorí hovoria, že bol dokonca aj tretí, no na vŕšku priamo nad mestom je zničený hrad (nie kláštor, pozn. prekl.), ktorý, ako sa hovorí, obýval Zápoľský. Keďže chýbajú dokumenty, nie je nič jasné o založení či prvotných príjmoch kostola.“

86 Napr. Pfaffenberg na 1. katastrálnom mapovaní z rokov 1869 – 1870. Archív GKÚ Bratislava.87 JANOVSKÁ, Magdaléna – HOMZA, Martin – NOVOTNÁ, Mária – OLEJNÍK, Vladimír – STEJSKAL,

Martin. Obytno-obranné veže a opevnenie spodného nádvoria Spišského hradu ako súčasť budovania fortifi kácií po mongolskom vpáde v 2. polovici 13. a začiatkom 14. storočia v kontexte pôvodných území Uhorska (Slovensko, Slavónsko/Chorvátsko, Sedmohradsko/Rumunsko, Maďarsko). Levoča : Štúdio J+J, s. r. o., 2010. Rkp. uložený v Archíve PÚ SR, Zbierka výskumných správ, sign. T 6293, ako aj v Archíve SNM – Spišského múzea v Levoči, ev. č. D130.

88 WENZEL, ref. 2, s. 366 edoval dokument vydaný Gelnicou a Smolníkom v roku 1574: „Das auch die Kirchen auf der Gulnicz und derselben cristliche Ordnung...“

89 ABÚ SK, f. SpB, odd. KV, inv. č. 5.

Druhé vojenské mapovanie (XXXIX-37) z roku 1822. Objekt kostola bol už zaznačený ako ohradený areál (na rozdiel od evanjelického kostola), tak aj cintorín bol v ohradovom múre. Na mape sa už prejavujú aj bloky kompaktnejšej uličnej zástavby, a to Slovenská ulica, Hlavná ulica, ale aj dnešné Námestie baníkov. Význam je priradený vodnému toku pred kostolom z juhozápadnej strany, ktorý priteká smerom od doliny medzi areálom kostola a hradu, t. j. v smere od banských prevádzok

admin

Highlight

admin

Highlight

80


Poloha, ktorú predpokladáme pre existenciu farského kostola, sa nachádzala vedľa starej historickej cesty spájajúcej Gelnicu s Krompachmi a Žakarovcami. Tá slúžila aj na dopravu ban-skej produkcie (obr. na s. 82). Preto sa dá predpokladať, že okolo nej sa v tom čase nachádzala aj zástavba. Svedčia o tom aj o dodnes existujúce fi liálky gelnickej fary (napr. Žakarovce, Prakovce), takže predpokladaný kostol od svojho počiatku (13. storočie) mohol byť kostolom pre viaceré dediny/osady, ktoré v stredoveku vlastné kostoly ešte nemali. Stavba/poloha nami skúmaného

Mapa mesta Gelnica z roku 1788. Z mapy je čitateľný ešte pravouhlý komunikačný systém orientovania ulíc v sme-re východ – západ, ale aj priečny systém sever – juh (porušený po požiari Slovenskej ulice v roku 1858), z ktorého vyplýva význam dopravnej spojnice smerom k banským prevádzkam a cesty smerom na Košice alebo Gemer dole k rieke Hnilec. Kostol je vyznačený už s ohradovým múrom a budovou fary (Štátny archív v Levoči, fond Magistrát mesta Gelnica, nesign.)


81

kostola by tak mohla byť mladšia, a tým nie je možné vylúčiť ani jej stavbu dominikánmi a následnú zmenu na farský kostol až po ich odchode z mesta.

Predpokladáme, že pôvodná urbanistická štruktúra mesta sa rozvinula okolo hlavných cestných komunikácií a okolo banských diel a nadväzujúcich výrobných zariadení. Tieto spojnice tvorili komunikácie v smere kolmom na rieku Hnilec/Gelnica totožnom so smerom dopravy rudy (grafi cké prílohy 3/A, 3/B a 3/C). Staršou sa javí komunikácia označená ako Slovenská ulica, kde v okolí pod kostolom pravdepodobne sídlilo pôvodné miestne obyvateľstvo. Táto skutočnosť je podporená aj archeologickými nálezmi, ktoré sa tu našli po celej dĺžke ulice – kultúrne vrstvy z 13. storočia, ako aj polozahĺbené domy, detto aj na jej kolmej spojnici od fary nadol a nahor. Na Hlavnej ulici boli zatiaľ preukázané archeologické vrstvy až z obdobia 16. storočia.90

Urbanizmus Gelnice pravdepodobne nikdy nedo-siahol kvality štruktúry iných stredovekých miest, a to aj preto, že primárny význam sídla bol postavený iba na princípe banskej a hutnej výroby, takže súvisel s jeho úspešnosťou. Mesto obývali baníci a profesie, ktoré boli bezprostredne činné v banskej a hutnej výrobe a v profesiách s ňou spojených (hutní robotníci, povozníci, drevorubači, uhliari a pod.). Samotní obyvatelia mesta neboli totožní s tými, ktorým výnosy z baní prináležali, a preto bol aj zisk ťažiarov investovaný v iných okolitých

mestách (napr. Košice, Levoča) a hradoch (Gelnický hrad bol v rukách majiteľov Spišského hradu, t. j. jeho vlastníci na hrade neprebývali). Neskôr výnosy z baní slúžili pri sanácii štátnych fi nancií (konjunktúra v 18. storočí). Preto netreba preceňovať význam Gelnice,91 ale prirovnať ju skôr k mestám, ktoré mohli mať rovnaký vývoj, ako napr. Smolník, či Plešivec, no nie k významným stredovekým banským mestám, akými boli Banská Bystrica, Kremnica, Banská Štiavnica, alebo rozvinutým obchodným mestám v okolí (Košice, Levoča, Kežmarok, či Bardejov).

Súčasná štruktúra a urbanistické usporiadanie mesta pochádzajú až z 18. a 19. storočia, kedy malo mesto už iný charakter. Ťažba a spracovanie medených a železných rúd sa v tom čase kvalitatívne zmenila (prechodom na nové technológie a iný spôsob ťažby, ktorý predznamenal ústup drobných ťažiarov – jednotlivcov v prospech predmoderného podnikateľstva a väčších ťažiarstiev) a mesto sa rozvíjalo už v inej štruktúre, bližšie k vodnému toku v údolí rieky Hnilec. Ulice rovnobežné s vodným tokom (Slovenská a Hlavná) nadobudli väčší význam92 a okolo nich postupne vznikla súvislá radová mestská zástavba. Staršie ulice, kolmé na vodný tok, postupne na význame stratili až zanikli (okrem cesty pri Thurzovskom potoku, ktorá sa na východnej strane dotýkala Námestia baníkov a prichádzala zo smeru od „Cechov“ /Zechen/, t. j. v tom čase činných baní – grafi cká príloha 3/C), čo sprevádzalo aj formovanie súčasného Námestia baníkov a pries-toru pred farou a kostolom z južnej strany.

90 Popis archeologických nálezov prevzatý z dokumentu: Zásady pre PZ Gelnica. Spišská Nová Ves 1998, s. 19. 91 Pomerne veľký význam Gelnici ako mestu v rámci stredovekého Uhorska prisudzuje HOMZA, Martin. Poli-

tické dejiny Spiša do začiatku 14. storočia. In Historia Scepusii : Vol. I. Ed. Martin Homza – Stanislaw A. Sroka. Kraków; Bratislava : Uniwersytet Jagielloński; Univerzita Komenského, 2009, s. 144.

92 K rozšíreniu Slovenskej ulice a zmene šírkového usporiadania ulíc došlo až po požiari v roku 1858. Pozri ŠA – LE, fond MMG – situácia po požiari v roku 1858.

Prvé katastrálne mapovanie z rokov 1869 – 1870. Mapa zachytáva dnešnú situáciu areálu – s výnimkou rozsahu a po-lohy oporných pilierov (Archív GKÚ)

82


Fara a jej vzťah ku kostolu

Existencia fary, resp. doba jej vzniku nebola predmetom skúmania, ale súvisí s odpoveďou na otázku, či skúmaný kostol bol od svojho vzniku farským kostolom alebo sa ním stal po odcho-de – opustení kostola dominikánskou rehoľou. Dnešná fara sa rozkladá na pozemku orientova-nom na južnej strane od kostola a farskú budovu máme listinne doloženú výstavbou až v prvej polovici 18. storočia. Aj napriek výraznému barokovo-klasicistickému tvarosloviu objektu fary nie je možné vylúčiť, že stojí na starších základoch. Jej pôdorys, ako aj pravouhlý pozemok farského dvora by nás mohli oprávňovať predpokladať existenciu staršej kláštornej budovy na tomto mieste. Západná fasáda fary presne nadväzuje na murivo zachytené v lodiach kostola (grafi cká príloha 1) pod podlahou v smere sever – juh (v mieste starších zamurovaných vstupov do kostola). Táto otázka však musí byť predmetom samostatného výskumu.

Vychádzame z nižšie vysloveného predpokladu, že už stredoveký farský kostol bol opev-nený. Terénna situácia, ako aj napojenie kostola na miestne komunikácie (cesty) bola podstatne odlišná (viď grafi cká príloha 3/A – C). K zmene na súčasný stav, ktorá výrazne ovplyvnila kostol-ný areál (veľké terénne úpravy, priebeh jeho ohradového múru, ako aj poloha vstupov do kostola), došlo práve v súvislosti so stavbou (prestavbou alebo nadstavbou ?) fary v 18. storočí, presnejšie po požiari v roku 1735.

Areál gelnického farského kostola na litografi i z roku 1879 – v pozadí nad kostolom je vidieť trasu starej cesty smerom na Krompachy a Žakarovce, ako aj farské záhrady, neskôr premenené na cintorín (Štátny archív v Levoči, fond Magistrát mesta Gelnica, nesign.)


83

K výstavbe súčasnej fary sú podstatné údaje gelnického farára Ignáca Kriestena, ktoré zaznamenal v svojom diele Historické poznámky o starobylom a veľkolepom kostole v Gelnici.93 Do rokov 1735 – 1739 datoval výstavbu fary. Podľa účtovnej knihy boli v roku 1736 zrealizované terénne úpravy kostolného i farského dvora a prestavba kruhového opevnenia okolo kostola.

Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici z roku 175294 uvádza: „Fara stojí pri kostole, je dosť pohodlná pre ubytovanie farára. Stará sa o ňu mesto.“ V účtovnej knihe kostola v Gelnici z rokov 1758 – 177495 boli zaznamenané platby murárovi za opravy fary – 12 zl. 12 gr., ale najmä nákup 3 000 šindľových klincov – 3 zl. 24 gr. a 1 000 šindľov – 3 zl. 40 gr., čo svedčí o prácach na zakrytí strechy. Ešte aj v Kanonickej vizitácii Gelnice z roku 182996 sa uvádza, že fara: „je kamenná, pokrytá šindľom, v dobrom stave. V roku 1774 ju postavilo mesto. Udržiavanie fary a oplotenia záhrady má na starosti mesto.“ Následne sa uskutočnila výstavba hospodárskych stavieb na farskom dvore (grafi cká príloha 1/A). V knihe kostolných účtov Gelnice z rokov 1776 – 183297 bola zaznamenaná stavba stajne na farskom dvore za 157 zl. 20 gr. Ďalej Kriesten uviedol, že: „v októbri 1907 mesto ako patrón zadovážilo pre faru 15 nových okien... V roku... (dátum chýba, pozn. aut.) dostala farská budova od mesta plechovú strechu. V roku 1911 bolo zrenovované oplotenie farskej záhrady.“

Avšak existuje rozpor medzi údajmi Kriestena o stavbe fary (1735 – 1739) a údajmi z kanonickej vizitácie (1774) vo veci výstavby budovy fary. Pravdepodobnejším sa zdá rok 1774 ako rok ukončenia farskej budovy, t. j. ukončenie nadstavby druhého poschodia. So stavbou pravdepodobne začali už po požiari (1735), a teda roky 1735 – 1739 znamenajú iba začiatok výstavby v rozsahu suterénu a prízemia.

K otázke existencie cintorína a obohnania kostola ohradovým múrom

Predpoklad, že kostol bol už v stredoveku obkolesený ohradovým múrom, zakladáme na fakte, že už v 18. storočí bol v zlom stave a mal byť obnovený. Jeho existencia musela byť aktuálna o to viac, že Gelnica bola svojím bohatstvom pochádzajúcim z banskej činnosti neustá-lym terčom rabovania. Preto múr plnil jednak úlohu opevnenia s obrannou funkciou a vymedzo-val pravdepodobne aj cintorín. V Kanonickej vizitácii spišského prepošta Jána Peltza v Gelnici z roku 173198 sa spomína, že: „cintorín je obohnaný múrmi v zlom stave, ktoré ale budú v blízkej dobe opravené. Farárovi bolo prízvukované, aby na ňom nebol pochovávaný žiadny heretik.“ V roku 1745 bolo pravdepodob-ne ukončené pochovávanie na cintoríne v bezprostrednom okolí kostola a zriadený nový cintorín, a to vyčlenením z farskej záhrady. V kostole sa vtedy nachádzali tri krypty – vo svätyni, v podveží a v západnej časti južnej lode pri vstupe do kostola (grafi cká príloha 1/B).99 V Kanonickej vizitácii ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici z roku 1752100 sa uvádza, že: „cintorín pri kostole je dookola obohnaný múrom, pri zvonici je múr zbúraný kvôli privážaniu vecí potrebných pre stavbu klenby. Na cintoríne sa pochovávajú katolíci aj evanjelici podľa zvyku zavedeného pred dávnym časom, no od roku 1745 nie všetci. Vtedy farár pod tlakom nutnosti odčlenil z farskej záhrady a oplotil tzv. „Záhradu mŕtvych“, ktorú vyhradil na pochovávanie. Na cintoríne okolo kostola sa tak pochovávajú len tí, ktorí sa nejako zaslúžili o kostol a sú zachytení v akomsi registri, ktorý určuje zvonenie vo výročie smrti. Na novej Záhrade mŕtvych sa od spomínaného roku 1745 pochovávajú katolíci i nekatolíci bez platenia.“

93 ADÚ G, Historische Notizen über die uralte, prachtvolle k. Kirche zu Gölnitz gesammelt und zusammengetregen aus den Pfar-büchern und festigen Urkunden durch I. K. Nedatované, nesignované. Nepaginované.

94 PLE, f. AEV, Lib. 31.95 ADÚ G, Kirchen Rechnung 1758 bis 1774, fol. 61r – rok 1767. Nesignované, nepaginované.96 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Visitatio canonica Ecclesiae Gölnicziensis de anno 1829.97 ADÚ G, Incip.: Anno 1776 Kirchenrechnung über das 1775 Jahr, fol. 75v – rok 1810. Nesignované, nepag.98 ŠA – LE, f. RKBÚ SK, odd. KV, Kanonická vizitácia spišského prepošta Ján Peltza z roku 1731. 99 PLE, f. AEV, Lib. 31, Kanonická vizitácia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho v Gelnici v roku 1752.100 PLE, f. AEV, Lib. 31.

84


V knihe kostolných účtov Gelnice z rokov 1776 – 1832101 bola zaznamenaná platba Andre-jovi Szenderayovi a Jakubovi Fechnyakovi za zdvihnutie (nadmurovanie, pozn. prekl.) kostolnej ohrady (múru, pozn. prekl.) – 7 zl. 36 gr. Za kostolom bol vykopaný a obmurovaný kanál na odvádzanie vody a v roku 1813 sa opätovne opravovala kostolná ohrada.

V 19. storočí sa v areáli okolo kostola pochovávalo už iba zriedkavo, čo dokazujú dodnes zachované náhrobky. Funkciu cintorína prebrali farské pozemky na severnej strane, kde existuje cintorín dodnes (obr. na s. 49). Dokladajú to aj záznamy z kanonických vizitácií, ako napr. v Kanonickej vizitácii Gelnice z roku 1829:102 „Na kostolnom dvore sa pochováva zriedkavo, za poplatok 5 zlatých. (s. 2) Hneď za kostolom sú dva cintoríny, jeden starý, obohnaný múrom, ktorý má kríž a je požehnaný. Sú na ňom pochovaní katolíci i prívrženci augsburského vyznania. Na ňom sa už nepochováva, ale pochováva sa na inom, ktorý je sčasti otvorený, sčasti obohnaný valom a dreveným plotom. Je požehnaný a má kríž. Pochováva sa aj na ďalšom, oba sú situované nad mestom a prístup do nich nie je veľmi bezpečný. Nevedno odkedy a kto tu dovolil pochovávať aj príslušníkov iného vierovyznania. Tento najnovší cintorín požehnal v roku 1824 dekan tohto dekanátu...“

Podľa Kanonickej vizitácie Gelnice z roku 1854103 bol kostol „obohnaný múrom, v rozlohe ktorého sa pochováva len zriedkavo, pričom za pochovanie na tomto mieste sa berie 10 zlatých. Cintoríny sú dva starobylé, jeden je obohnaný múrom, no nevedno, kedy bol vyznačený a požehnaný. Podľa protokolu bol v roku 1832 zapečatený (uzavretý na pochovávanie, pozn. autorov) a od roku 1837 sa nepoužíva. Druhý je obohnaný plotom, rovnako nevedno, kedy bol požehnaný, no bol zapečatený v roku 1837 a uzavretý od roku 1846. Pri tomto druhom starom cintoríne je nový, ktorý kúpilo mesto v roku 1847 a v tom istom roku ho požehnal miestny farár Ján Albrecht. Medzi týmto novým cintorínom požehnaným v roku 1847 a medzi tým, ktorý bol uzavretý v roku 1837 (sic !), bol v roku 1831 pripojený ďalší nový, ktorý v tom istom roku požehnal dekan zo Smolníka. Jedna jeho časť bola kvôli množstvu balvanov vymenená za susedné pole a toto pole požehnal v roku 1854 miestny farár Anton Faller...“

Súčasný ohradový múr okolo kostola vznikol v polovici 18. storočia po výrazných terénnych úpravách a výstavbe objektu fary s čiastočným ponechaním (nadmurovaním a rozšírením) pôvodného ohradového múru v spodnej časti. V tejto súvislosti vznikli aj tri vstupy do areálu kostola na západnej a východnej strane v nadväznosti na miestne komunikácie a južný vstup s prístupovými schodmi s drevenou strieškou v smere od Slovenskej ulice – Farského námestia a od vstupu do novopostavenej fary. Dočasnou stavbou s kamennou podmurovkou a drevenou nadstavbou bola aj dočasná zvonica (postavená v roku 1744), po ktorej dodnes ostal výklenok v ohradovom múre na juhozápadnej strane. Ohradový múr na severnej strane bol postavený až v priebehu 19. storočia.

Záver: Stavebný vývoj – zhodnotenie

1. Ranogotická stavebná etapa – koniec 13. – začiatok 14. storočia:Táto stavebná etapa sa nezachovala, ale výsledky georadorového merania naznačujú, že súčas-ná podoba kostola zo 14. storočia bola prestavbou na mieste staršej stavby. Jej podoba nie je identifi kovaná v rámci súčasnej stavby a môže byť predmetom skúmania počas ďalších pamiat-kových výskumov, najmä archeologického, ale aj pokračovania architektonicko-historického a reš-taurátorského výskumu počas realizácie obnovy objektu v budúcnosti. Vzhľadom k výrazným prestavbám murív je možné, že tieto staršie murivá tvoria základ murív označených výskumom ako 2. stavebná etapa, avšak nie je možné určiť ich presný rozsah. Predpokladáme, že tvoria časť murív

101 ADÚ G, Incip.: Anno 1776 Kirchenrechnung über das 1775 Jahr, fol. 45r – rok 1798. Nesignované, nepag.102 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Visitatio canonica Ecclesiae Gölnicziensis de anno 1829.103 ABÚ RV, Kanonické vizitácie. Kanonická vizitácia Gelnice z roku 1854, sign. XIV/1. Nepaginované.


85

dnešnej svätyne v južnej a severnej stene a východné murivá bočných lodí (grafi cké prílohy 1/A – E). Z tejto etapy môžu pochádzať aj niektoré štrbinové okenné otvory s kruhovým záklenkom a zošikmeným ostením, ale aj spodná časť klenbových prípor svätyne.2. Gotická stavebná etapa – 14. storočie (do roku 1397 ?):Je to zásadná stavebná etapa, počas ktorej kostol získal súčasné pôdorysné usporiadanie v podo-be trojloďovej pseudobaziliky s rovným dreveným stropom v lodiach, zaklenutím presbytéria (nižšie ako je dnešná výška) a užším víťazným oblúkom. Na západnej strane mal predstavanú vežu. Stavba začala postavením sakristie, ktorá mohla dočasne počas prestavby plniť sakrálnu funkciu, pokračovala stavbou presbytéria s polygonálnym záverom a v závere skončila postavením lodí do dnešnej dĺžky. Táto veľkolepá stavba kostola súvisila s hospodárskym rozvojom mesta. Bola odrazom hospodárskeho rastu mesta v 14. storočí, kedy uhorský kráľ Karol Róbert rozšíril privilégiá Gelnice.3. Neskorogotická stavebná etapa – druhá polovica 15. storočia:Pravdepodobne nasledovala po vyplienení alebo vypálení časti kostola (husiti, bratríci ?). V tejto fáze došlo k zvýšeniu klenby v svätyni, k rozšíreniu okien a postaveniu nového pastofória. Prestavba mohla súvisieť aj s rozvojom baníctva po tom, čo hrad a mesto získali spišskí župani – Zápoľskí a vznikol Zväz siedmich hornouhorských banských miest.4. Renesančná stavebná etapa – 16. storočie – do polovice 17. storočia:Išlo o pomerne stavebne nevýraznú etapu, ktorá mohla mať súvislosť s prevzatím kostola luterán-mi (v nemecky osídlenej banskej oblasti sa musela reformácia prejaviť). Zachovali sa z nej kamen-né reliéfy evanjelistov a náhrobky. Nie je vylúčená ani úprava interiéru v súvislosti s rabovaním a poškodením kostola v polovici 16. storočia.

Klenby v gotickej sakristii, ktorá bola pristavaná na severnej strane kostola v 14. storočí (M. Janovská – I. Janov-ský)

admin

Highlight

admin

Highlight

86


5. Baroková stavebná etapa – 18. storočie: Po vyplienení kostola počas stavovských povstaní, ktoré boli spojené s úpadkom baníctva, došlo koncom 17. storočia k zrúteniu veže kostola. To spolu s následným požiarom v roku 1735 prispelo k chátraniu objektu a k jeho veľkému poškodeniu. Stavba sa nachádzala na hranici statického narušenia. Preto v tejto etape došlo k výraznej prestavbe, ktorá však refl ektovala gotický charakter kostola a priniesla úpravu, ktorá zasiahla všetky omietkové vrstvy a stavebné konštrukcie. Došlo k zmene orientácie vstupu do kostola prístavbou južnej predsiene a prestavbou fary. Taktiež bola nanovo postavená spodná časť veže. Statickú stabilizáciu presbytéria zabezpečili novopostavené oporné piliere. Došlo k zaklenutiu stropu nad hlavnou loďou, postaveniu novej empory v hlavnej lodi. Piata etapa plynulo pokračovala až do konca 18. storočia najmä opravami interiéru a čiastoč-ným doplnením mobiliáru kostola. Plynulo prešla až do klasicistickej prestavby na začiatku 19. storočia. Pod podlahou kostola a veže boli vybudované nové krypty donátorov – banských podnikateľov, čo je opäť dôkazom o hospodárskom vzostupe Gelnice v období vzniku Združe-nia hornouhorských ťažiarov v roku 1748 a v nasledujúcom období.6. Klasicistická stavebná etapa – prvá tretina 19. storočia: Pokračovala prestavbou bočných lodí v podobe gotizujúceho zaklenutia a dostavaním murovanej empory aj v bočných lodiach, prebúraním okien na severnej strane. Z archívnych záznamov vie-me, že sa v tejto etape objavila snaha o celkovú novú podobu kostola, jeho exteriéru, bola tu snaha o prestavbu veže. Postavená bola však ďalšia juhozápadná prístavba k južnej stene, na mohutných stĺpoch kruhového priemeru.7. Neogotická stavebná etapa – polovica 19. storočia / po požiari v roku 1858:Snahu o novú podobu kostola sa čiastočne podarilo zrealizovať až v polovici 19. storočia, a to nadstavbou veže a prestavbou krovov/strechy kostola. Táto ešte nebola dokončená a kostol opäť vyhorel v roku 1858. Po požiari došlo k veľkej prestavbe a nadstavbe korún murív, k novým tva-rom krovov a dokončeniu neogotickej podoby veže. Sprievodným znakom boli aj úpravy celého interiéru v podobe štukovej a maliarskej výzdoby.8. Historizmus – stavebná etapa na konci 19. storočia a začiatku 20. storočia:Veľké statické poruchy zapríčinili, že kostol po krátkej dobe musel prejsť ďalšou celkovou prestavbou a zosilnením novými opornými piliermi, stiahnutím celej konštrukcie stavby. S tým súvisela celková zmena výrazu fasád po nových cementových celoplošných omietkach. V interiéri, kde došlo k zosilneniu/rozšíreniu medziloďových pilierov a arkád, ako aj k celoplošnému preomietaniu interiéru a novej výmaľbe, bol odstránený pôvodný mobiliár a nahradený novým neogotickým, ktorý sa zachoval dodnes.9. Stavebná etapa – dvadsiate roky 20. storočia:Nové oporné piliere boli pristavané aj na južnej strane južnej lode, celá fasáda bola preplentovaná cementovou omietkou s použitím tehál. Veža bola nanovo opravovaná.10. Stavebná etapa – tridsiate až štyridsiate roky 20. storočia:Táto etapa sa týkala iba úprav okien a vitráží. Stavebne sa nijako výrazne neprejavila.11. Stavebná etapa – osemdesiate roky 20. storočia až po súčasnosť:Ďalšie zmeny súviseli s novým zosilnením oceľovej podpornej konštrukcie v krove – podstreší. Vymenená bola plechová krytina na celom kostole a niektoré výplňové konštrukcie.

Význam kostola

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici tvorí jednu z dominánt mesta a spolu so svo-jím okolím – s ohradovým múrom obkolesujúcim cintorín vytvára neopakovateľnú siluetu nielen mesta, ale aj okolitej urbanizovanej krajiny. Je príkladom architektonického a stavebného diela ako vyspelého typologického a dispozičného druhu trojloďovej gotickej sakrálnej architektúry s predstúpenou západnou vežou, ktorá sa na území Spiša a Gemera vyskytuje v 14. storočí


87

vo vyspelých mestách. Napriek tomu, že kostol je poznačený viacerými zásadnými prestavbami a obnovami, zachoval si svoju pôvodnú gotickú dispozíciu v podobe trojlodia s dlhým polygonálne ukončeným presbytériom a so severnou prístavbou ranogotickej sakristie i neogotickej západnej veže. Je odrazom vývoja banského mesta, čo sa prejavilo aj na jeho stavebnom vývoji a výtvarnom stvárnení v podobe použitia baníckych motívov. Kostol v každej historickej etape refl ektoval prostredníctvom vkusu rozhľadených fundátorov (boli nimi nositelia rozvoja baníctva, mestská rada, panovníci) umelecké dianie doby, a preto predstavoval dôležité centrum. V ňom realizované umelecké aktivity významne ovplyvňovali mesto a širší región, kopírujúci prinajmen-šom hranice farnosti (banícke usadlosti a dediny v pôsobnosti farnosti). Dôležité je poznanie hod-nôt kostola vo vzťahu k baníctvu a rodom, ktoré sa zaslúžili o jeho rozvoj a ktoré si postavili ro-dinné krypty v kostole, príp. boli pochovávaní v okolí kostola na staršom cintoríne, čoho dôkazom je aj dodnes zachovaný veľký počet nápisových dosiek a náhrobkov priamo v kostole alebo v jeho okolí.

Die Römisch-Katholische Kirche Mariä Himmelfahrt in Göllnitz (Gelnica): Neueste auf die Zusammenhänge mit der Entfaltung des Bergbaus gerichtete Ergebnisse der archi-tektonisch-historischen Erforschung der KircheMagdaléna Janovská – Vladimír Olejník

Die Kirche Mariä Himmelfahrt in Göllnitz (Gelnica) bildet eine der Dominanten dieser Bergstadt. Zusammen mit ihrer Umgebung und der den Friedhof umfassenden Mauer prägt dieser Bau nicht nur die Silhouette der Stadt, sondern auch das urbanisierte Umland. Es geht um ein Beispiel eines architektonischen Bauwerkes als fortgeschrittenen Typus einer dreischiffi gen gotischen sakralen Architektur mit dem vorstehenden Westturm, der im Zipser-Gemerer Gebiet im 14. Jahrhundert in den entwickelten Städten zu fi nden ist. Obwohl die Kirche mehrere bedeutende Umbauten und Erneuerungen erfahren hat, ist ihre ursprüngliche Disposition in der dreischiffi gen Form mit dem langen polygonal abgeschlossenen Presbyterium und dem nördlichen Anbau der frühgotischen Sakristei, wie auch dem neogotischen Westturm bewahrt. Die Architektur der Göllnitzer Kirche spiegelt die Entwicklung dieser Bergstadt wider, was auch in ihrer Bauentwicklung und künstlerische Ausgestaltung mit bergmännischen Motiven bezeugt wird. Die Autoren präsentieren in der vorliegenden Studie die Ergebnisse ihrer Forschung, in deren Rahmen bis zu elf Bauphasen der Kirche belegt worden sind.

rímskokatolícky kostol nanebovzatia panny márie v gelnici: najnovšie výsledky...

Documents