INSTYTUT ARCHEOLOGII l ETNOLOGII POLSKIEJ AKADEMIl NAUKOSRODEK BADAN NAD KULTUR.i} PÓZNEGO ANTYKU l WCZESNEGO SREDNIOWIECZA

<,

Z BADAN NAD KULTUR4.;

SPOLECZENSTW PRADZIEJOWYCH.;

l WCZESNOSREDNIOWIECZNYCH

I(SI~GA JUBILEUSZOWA DEDYKOWANAPROFESOROWI BOGUSLAWOWI GEDIDZE,

W OSIEMDZIESL~T4 ROCZNIC~ URODZINPRZEZ PRZYJACIÓL, KOLEGÓW l UCZNIÓW

POD REDAKCJ4J. I(OLENDY, A. MIERZ\\ZINSKIEGO,

s. MOZDZIOCHA ~ L. ZYGADLO

@WROCLAW 2013

z badan nad kulturq spoieczeest» pradziejowych iwczesnosrednicwiecznych.Ksiťga Jubileuszowa dedykowana Profesorowi Boguslawowi Gedidze ...,

Wrodaw2013

GABRIEL FUSEK

I(ERAMICI<É GLAZOVANÉ I<RASLICE ZO SLOVENSI<A

Zámerom tohto krátkeho príspevku, venova-nom Boguslawovi Gedigovi pri príležitostijeho životného jubilea, je predstavir nálezy ke-

ramických glazovaných kraslíc z územia Slovenska.K jeho napísaniu ma inšpiroval nielen vlastný nález,aleaj jedna z mnohých bádateľských aktivít jubilan-ta, ktorý má veľkú zásluhu na získaní, zdokumento-vaní a publikovaní rozsiahlej kolekcie keramickýchglazovaných kraslíc, vápencových modelov vajíčok,prípadne i škrupín skutočných kraslíc na OstrówkuvOpole. Zdôvodnene ich považuje za kultové pred-mety späté s rôznymi obradmi, často súvisiacimispredkresranskýrni náboženskými predstavami pre-žívajúcimi až do 11.-12. storočia (napr. Gediga 1969,135; 1972, 198-199; 1979, 80; 1987, 60; 2004, 105-106;súpisya nálezové okolnosti nálezov vOpole: Bukow-ska-Gedigowa, Gediga 1986).

Počas rozsiahleho mnoho ročného záchrannéhoarcheologického výskumu v Nitre, v polohe Šindolka,hone Pod dražovskou cestou sa okrem iného podari-lopreskúmar aj čast' väčšieho polykultúrneho sídlis-ka. Prostredníctvom keramiky je možné datovar asi

95 zahÍbených sídliskových objektov do vrcholnostre-dovekého obdobia, do pokročilého ll. a do 12. storo-čia. Patria sem zemnice s vykurovacím zariadením,viaceré typy samostatne stojacich pecí, zásobné jamya predovšetkým vyhÍbeniny rôznych tvarov a veľkos-tí, ktorých pôvodná funkcia nie je vždy známa. K po-sledným menovaným priraďujeme aj objekt 161,pre-skúmaný v roku 1985,vo výplni ktorého sa našiel zlo-mok keramickej glazovanej kraslice.

Objekt 161 sa nachádzal na západnom okrajisídliska, v severnej časti preskúmanej plochy (obr. l).Ide o oválnu jamu (234 x 176 x 34-54 cm, orientáciaSV-lZ) so šikmými stenami a nerovným dnom, s 15cm hlbokou priehlbňou v strede (obr. 2). VypÍňala jutmavošedá zemina s menšími kameňmi, zvieracímikosrami, črepmi zo 64 nádob a zlomkami drobnýchpredmetov. Keramika pochádza z hrncovitých ob-táčaných nádob s mierne profilovanými lievikovitýmiústiami. Okraje sú zvyčajne zaoblené, mierne vytiah-nuté smerom hore, zospodu viac či menej ostro alebozaoblene rímsovito odsadené, prípadne sú miernevytiahnuté okraje vtiahnuté dovnútra. Vo výzdo-

585

GABRIEL FUSEK

i<> ._161• ••

•

•

•

•

•• ••

o 10 m'-'-' ~'-------"

"•• .,

•

,,

OBR. 1. Nitra-Šindolka. Celkový plán vrcholnostredovekého sídliska s vyznačeným objektom 161

586

Keramické glazované kraslice zo Slovenska

be prevládajú obežné vlnovky a línie ryté nástrojoms jedným plochým hrotom. Vyskytujú sa tiež radyzásekov, výnimočne pokrývajúcich celý povrch ná-doby (obr. 3). Spomedzi železných predmetov možnouviesr hrot srpu, čast' podkovy, fragment skoby a plo-chý deltoidný šíp s tŕňom, našiel sa aj okrajový črepzo sklenenej nádoby. Fragment spodnej, širšej častiglazovanej kraslice (obr. 4:1) je vyhotovený z jemnejhliny, znútra sivo až ružovo sfarbenej. Na základni sanachádza stopa po otvore. Do krycej čiernej kovovole-sklej glazúry je vtavený kukučkou nanesený, štetinoualebo brkom strhávaný lineárny ornament (v prísluš-nej literatúre sa vžil opis "zátvorkový", prípadne akomotív rybích šupín - Šlusarski 2004, 80) z plastickej-šej žltej glazúry. Opísané charakteristiky kraslicuzaraďujú k prvému typu a prvému variantu kraslícv zmysle klasifikácie, ktorú vypracovala T. l. Makaro-va (1967,43, tab. XIV:ll,14-17).

Keďpred viac ako pärdesiatimi rokmi J. Eisner(1958)napísal informačný článok o slovanských ke-ramických krasliciach, z územia bývalého Česko-slovenska mu žiadne exempláre neboli známe. Napri-ek tomu v súvislosti s nimi na príklade iných predme-tov upozornil na rôzne kontakty s poľským územím.Medzičasom na Morave našli jednu glazovanúkraslicu v Lužiciach (Tejral 1964, 62), zlomky dvochv Záblacanoch (Snášil1975, 313) a napokon tri kusy,dve vajcovité a jednu guľovitú, na rôznych miestachvOlomouci (Bláha 1980, tab. IV:1O-12).Podľa J. Bláhuzhodné technologické prvky olomouckých nálezovasi svedčia o ich spoločnom pôvode, ktorý sa všakbez príslušných prírodovedných analýz nedá určit'.Vychádzajúc z opisu farebnosti jedna z olomouckýchkraslíc má podkladovú glazúru tmavozelenú, čižeformálne sa hlási k T. l. Makarovej druhému typua ostatné dve, hnedočierne, ak majú kovový lesk,tak patria k jej prvému typu, ak nie, tak taktiež k jejdruhému typu. Rozdiely medzi vyčlenenými typmisú spôsobené chemickým zložením glazúr, čo na-značuje existenciu dvoch technologických postupovs rôznymi výrobnými tradíciami. Ich spektrálneanalýzy ukázali, že frita prvého typu je olovnato-kre-mičitá a druhého typu je olovnato-vápenatá. V Kyjev-skej Rusi sa prvý typ kraslíc nachádza v severnýchoblastiach a vyrábali ich prinajmenšom v Novgorodea v Rjazani. Druhý typ je rozšírený v oblastiach juž-ných s predpokladanou výrobou v Kyjeve, čo všakneznamená, že ich nemohli zhotovovar aj v inýchmestách Rusi. Evidujú sa aj náleziská s výskytomoboch typov glazovaných kraslíc (Makarova 1967, 43-44, obr. 6). Z Poľska pochádza pomerne veľké mno-

ľ

m

A B

L J"L. ~OBR. 2. Nitra-Šindolka,

Kresbová dokumentácia objektu 161

žstvo takýchto polychrómnych kraslíc a v istej dobesa uvažovalo aj o ich miestnej výrobe. Ale podľanovších výskumov sa bádatelia prikláňajú k ichvýchodnému pôvodu a považujú kraslice za importyz Kyjevskej Rusi (prehľadne aj s literatúrou pozri Ka-czmarek 1998).

Územne, tvarom a výzdobným motívom najbliž-šia analógia nálezu zo Šindolky pochádza tak tiežz Nitry, z bývalej samostatnej obce Dražovce (obr.4:2). Podľa publikovaného opisu základná glazúra jehnedá, vtavený "zátvorkový" ornament je žltý. Kra-slica sa našla na hrudi dierara pochovaného v druhejpolovici ll. storočia na cintoríne pri predrománskomKostole sv. Michala a je považovaná za jeden z nále-zov naznačujúci vtedajšie kontakty s Poľskom aleboKyjevskou Rusou (Ruttkay 2005a, 104, tab. 21:3).Vše-obecne sa v literatúre akcentuje výskyt nálezov va-ječných škrupín predovšetkým v detských hroboch,čo podčiarkuje ich symbolický význam. Keramickéglazované kraslice taktiež často vkladali do hrobovdetí, známe sú ale aj prípady s výskytom v hrobochdospelých žien, prípadne dospelých s neurčeným po-hlavím (Vasiliu 1984, 125-127, tab. VIII; Wawrzeniuk2004, obr. 2, tabela l). Dražovský cintorín je od osa-dy na Šindolke vzdialený len necelé 4 km. ObyvateliaŠindolky však na ňom zaiste nepochovávali, pretože

587

GABRIEL FUSEK

oI

5cmI , I

I- - -------,III

15

11

14

I__-1I- .l

-~

OBR. 3. Nitra-Šindolka. Výber nálezov keramiky z objektu 161

16

588

Keramické glazované kraslice zo Slovenska

........ .• - ....

..,

,,-.

.... .'. cv. .. .\ .. .

........ _-

2

3

neďaleko svojej osady mali až do záveru ll. storočiak dispozícii vlastné radové pohrebisko.

Na Slovensku sa našla ešte jedna, ale typologickyodlišná glazovaná kraslica počas vykopávok na Hlav-nom námestí v Bratislave (obr. 4:3). Exemplár z objek-tu 33, zemnice datovanej prostredníctvom keramikydo ll. storočia, je guľovitý, podkladová glazúra máčiernu, resp. tmavohnedú farbu, vtavený žltý glazúro-vý ornament pozostáva z okružných línií, cez ktoréprechádzajú vysoké vlnovky (Lesák 1997, 61).

Z uvedeného prehľadu vidno, že počet nálezovpolychrómnych glazovaných kraslíc zo Slovenskaje veľmi skromný. Tieto nevšedné výrobky zrejmeneboli každému bežne dostupné a na naše územiesa dostali diaľkovým obchodom z oblasti KyjevskejRusi. Za súčasného stavu bádania len ražko možnorozhodnúr, či išlo o výsledok priameho obchodnéhostyku po diaľkovej ceste vedúcej z Kyjeva cez Vereckýpriesmyk do Uhorska a ďalej na západ, alebo či dis-kutované kraslice svedčia o kontakte s Poľskom, vy-značujúcim sa pomerne veľkým počtom ich nálezov.V naznačených súvislostiach neprekvapuje, že našekraslice pochádzajú z Nitry, ktorá bola v 1L-12. sto-ročí sídlom údelného kniežatstva a významným ad-ministratívno-obchodným centrom bola aj vtedajšiaBratislava.

OBR.4. Keramické glazované kraslice zo Slovenska.1- Nitra-Šindolka (mierka 1:1);2 - Nitra- Dražovce(bez mierky; podľa Ruttkay 2005b); 3 - Bratislava,Hlavné námestie (bez mierky; podľa Lesák 1997)

LITERATÚRA

Bláha J.1980 Otázka kontinuity slovanského osídlení Olomouckého

kopce a nékolik poznámek k hmotné kultuľe olomouckýchSlovanu, Vlastivedný vestník moravský 32, 301-311.

Bukowska-Gedigowa J., Gediga B.1986 Wczesnosredniowieczny gród na Ostrówku w Opolu,

Polskie Badania Archeologiczne 25, Wrodaw-War-szawa- Kraków-Gdaňsk-Lódž.

Eisner J.1958 Die bunien slawischen Toneier, (w.) Epitymbion Ro-

man Haken, Pragae, 76-80.GedigaB.1969 Poczqtki irozwój wczesnoiredniowieczneqo osrodka miej-

skiego na Ostrówku w Opolu, Slavia Antiqua 16,105-144.

1972 Badania wykopaliskowe na Ostrówku w Opolu w 1968i 1969 roku oraz omôwienie najwainiejszych wynikówzakmíczonych prac, Sprawozdania Archeologiczne24,175-215.

1979 Opole wczesnosrednicwieczne w §Wietiebadan na Ostrów-ku, (w:) Ksztaltowanie sie kultury wczesnopolskiejna Opolszczyžnie. Materialy ogólnopolskiej sesjinaukowej, która odbyla sie 23 maja 1978 r. w Opolu,red. B. Gediga, Opole, 58-91.

1987 Slady przeiywania si~ przedchrzescijanskiej obrzedo-wošci we wczesnym sredniowieczu, (w.) Trudy V Mež-dunarodnogo kongressa slavianskoj archeologijiIII, Vyp. 2a, Sekcija VI, Architektura, iskussrvo, du-chovnaja kuľtura, Moskva, 58-62.

589

Nemzeti Múzeumban, 2003 május 13-16. kôzôttmegtartott konferencia elôadásai, red. A. Ritoók,E. Simonyi, Opuscula Hungarica 6, Budapest, 31-57.

Snášil R.1975 Archeologie a vesnická sídlište 10. -13. století na Morave,

Archeologické rozhledy 27,305-317.Šlusarski K. W.2004 Wczesnosredniowieczne pisanki i grzechotki gliniane

z ziem polskich. Próba typologii, (w.) Hereditatemcognoscere. Studia i szkice dedykowane ProfesorMarii Miškiewicz, red. Z. Kobyliňski, Warszawa,79-ll0.

Tejral J.1964 Sídlište ze strední a mladší doby hradištní na katastru

obce Lužice u Hodonina, (w.) P'ŕehled výzkumú 1963,Brno, 61-62.

Vasiliu L1984 Cimitirul feudal-timpuriu de la lsaccea, (w.) Peuce 9.

Rapoarte, cataloage, studii ~i note de istorie ~iarheologie, Tulcea, 107-141,519-540.

Wawrzeniuk J.2004 Symbolika jajka w grobie dziecka w okresie wczesnošred-

niowiecznym, (w.) Dusza maluczka, a strata ogrorn-na, Funeralia Lednickie. Spotkanie 6, red. W. Dzie-duszycki, J. Wrzesiriski, Poznan, 143-154.

GABRIEL FUSEK

2004 Relikty kultury symbolicznej mieszkanców wczesnošre-dniowiecznego grodu na Ostrówku w Opolu, (w.) Zbor-ník na počesr Dariny Bialekovej, red. G. Fusek, Ar-chaeologica Slovaca Monographiae. Communicati-ones VII, Nitra, tot-no.

Kaczmarek J.1998 Wczesnosredniowieczne przedmioty szkliwione zwiqzane

z magiq z Kruszwicy, (w.) Kraje slowiaňskie w wie-kach šrednich. Profanum i sacrum, red. H. Kóčka-Krenz, W. Losiňski, Poznan, 549-560.

Lesák B.1997 Sídliskové objekty z konca 9. až z ll. storočia na Hlavnom

námestí v Bratislave, Zborník Slovenského národné-ho múzea 91,Archeológia 7,51-66.

Makarova T. L1967 Polivnaia posuda. lz istoriji keramičeskogo importa i pro-

izvodstva Drevnej Rusi, Archeologija SSSR. Svod ar-cheologičeskich istočnikov, Vyp. EI-38, Moskva.

Ruttkay A. T.2005a Archeologický výskum Kostola sv. Michala v Dražovciach

a na jeho okolí, (w.) Dávne dejiny Nitry a okolia, red.M. Ruttkay, Nitra, 99-108.

2005b A szlovákiai templom kärii.li temetók régészeti huta-tásáról, (w.) " ...a halál árnyékának välgyében járok".A kôzépkori ternplorn kôruli kutatása. A Magyar

GABRIEL FUSEKArcheologický ústav SAVAkademická 2SK-949 21 NitraSlovenská republika

590