ludiková, zuzana: niekoľko príkladov náhrobných pamiatok humanistov zo západného slovenska...

Galéria - Ročenka SNG 2002

Niekoľko príkladov náhrobných pamiatok humanistov zo západného Slovenska

(Tumba Ladislava Kubínskeho)

ZUZANA LUDJKOVÁ

Z:ni,1ľ ť1 málo známe historické fakty, ktoré by mohli v patričnej miere priblížiť činnosť a spoločenský význam Ladislava Kubínskeho. Skromné biografické údaje o ňom sa väčšmi vzťahujú na to, že bol pestúnom významného politika a mecenáša, neskoršieho palatína Mikuláša Es-terházyho, ako na jeho vlastnú osobnosť. Pritom jeho umelecké ambície naznačujú kontakty s pražským dvo-rom rímskonemeckého cisára Rudolfa, ktoré v poslednej tretine 16. storočia patria medzi výnimočné zo strany uhorskej šľachty. Na oslavu Rudolfovho predchodcu Ma-xuniliána vyšla básnická zbierka v Prahe v roku 1577, medzi inými aj s Kubínskeho veršami. V tom istom roku Kubínsky vydal v Prahe aj samostatnú zbierku básní, ve-novanú kancelárovi Jánovi Listhiovi, ktorého v tom is-tom roku v Prahe zast.ihla smrť. 1

Ján Listhius, za podpory svojho švagra, ostrihomské-ho arcibiskupa Mikuláša Oláha, zažil skvelú úradnícku kariéru, ktorú zavŕšil ako kancelár. Stál teda na vrchole úradníckej hierarchie. Jeho úrad ho viazal k životu v hlav-nom meste, v Bratislave, alebo pri panovníkovi, a to, samozrejme, ovply v ňovalo aj jeho vzťah k umeniu. Na-priek tomu o jeho záujmoch vieme pomerne málo. Vie-me, že sa podieľal na vytvorení Blotiovho portrétneho .\1usaea, že ho portrétoval flámsky maliar v Prahe a ne-dávno sa objavil aj jeden breviár, ktorý dal Listhius mí-niovať vo Viedni alebo v Prahe. 2

To sú prvé kontakty uhorskej šľachty s pražským dvo-rom Rudolfa. Nebola to ani naliehavá otázka tureckého nebezpečenstva, ktorá by zvyšovala povedomie o uhor-skej časti ríše v Prahe, ale skôr výnimočný osobný Ru-dolfov záujem o umenie, ktorý sa výraznejšie prejavil až v 90. rokoch 16. storočia. 3

Kubínskeho spoločenský a kultúrny význam zatieňu-je skutočnosť, že dodnes sú údaje o úradníckej vrstve z čias neskorej renesancie veľmi skromné. Kubínsky za-vŕšil svoju kariéru ako radca Uhorskej kráľovskej komo-ry, .Camerae nostrae Hungaricae Consiliarii". 4 O prvom polstoročí fungovania tohto úradu sa však čitateľ sotva dozvie viac, ako bolo napísané koncom 19. a začiatkom 20. storočia. 5 Otázky organizácie Uhorskej kráľovskej komory, zmeny jej kompetencií a jej vzťahy s ústredný-mi cisárskymi orgánmi, personálne zloženie jej funkcio-nárov a ich vzdelanie vypovedajú o procese integrácie

historického Uhorska do Habsburskej ríše. A práve cez skúmanie prvých desaťročí fungovania Uhorskej kráľov-skej komory môžeme získať prehľad o formovaní včas-nonovovekej úradníckej vrstvy. Z hľadiska dejín umenia výskum personálnej politiky Habsburskej ríše v danom

' NOVÁK, Jozef: Rodové erby na Slovensku, 1. Bratislava 1980, s. 148 s ďalšou lit.

2 GARAS, Klára: Magyarországifestészet a XVII. században. Bu-dapest 1953, s. 81; GAUv1cs Géza: Személyiség és reneszánsz portré. Ismeretlen magyarországi humanista portré: Mossóc-zy Zakariás arcképe. In: Collectanea Tiburtiana. Tanutmá-nyok Kv.NtGZ.AY, Tibor tiszteletére. (Adattár XVJ-XVlll. száza-di szetlemi mozgalmaink tärténetébez, 10.) Ed. Géza GALVICS - János HERNER - István MoNoK. Szeged 1990, s. 407-408. Bre-viár uviedol KNAuz, Nándor: A magyar egyház régi szokásai. In: Magyar Sion, 7, 1869, č. 11, s. 735-736. Bližšie M1Kô, Ár-pád: Listhius János kancellár (t1577) breviáriuma. A magya-rországi késóreneszánsz kônyvmúvészet ismeretlen emléke Gyórben. In: Múvészettórténeti Értesító, 42, 1993, č. 1, s. 10-12.

3 Predovšetkým veduty tureckých vojen, portréty významných osobností, predmety z tureckej koristi. GALAV1cs, Géza: Kóssunk kardot a z pogány el/en. Tóräk háborúk és Kép-zómúvészet. Budapest 1986, s. 26-49 s mimoriadne starostli-vým poznámkovým aparátom.

• Podľa listu Rudolfa II. z roku 1596, ktorý vymenúva zásluhy Ladislava Kubínskeho. Prepis listu u Kua1NY1, Petro: Genea-logia familiae de Felsó Kubín /ra tribus suis dicata a Petra Kubinyi. S. C. et R. A. Majestatis Consilario. Pese 1824, s. 46, nr. XVIII.

5 AcsÁDv, Ignác: Magyarország pénzii.gyei I. Ferdinánd uralko-dása alatt. 1526-1564. Budapest 1880; Ac.sÁDv, Ignác: A po-zsonyi és szepesi kamarák 156 1604. Két pénzii.gytórténel-mi tanulmány. Budapest 1894; MAYER, Theodor: Das Verhäl-tnis der Hofkammer zur ungarischen Kammer bis zur Regierung Maria Theresias. In: Mitteilungen des Jnstituts Jur ästerreichische Geschichtsforschung, 9. Ed. Oswald REoucH. Innsbruck 1915; E.\1BER, Gyózó: Az újkori magyar kôzigazga-tás tônénete Mohácstól a tôrôk kiúzéséig. In: A Magyar Or-szágos Levéltár kiadványai m. Hatóság- és hivataltôrténet, 1. Budapest 1946; FALLENBUCHL, Zoltán: A Magyar Kamara tis-ztviselôi a XVU. században. In: Levéltári Kózlemények, 39, 1968, s. 233-268; NAGY, Iscván - F. Klss, Erzsébet: A Magyar Kamara és egyéb kincstári szervek. In: A MOL kiadványai 1. Levéltári leltárak, 9. Budapest 1995; O význame výskumu PÁ!.FFY, Géza: A 16. század tórténete. Budapest 2000, s. 73-76.

123

Materiály, dokumenty, archív

období ozrejmuje okruh umeleckej orientácie, zdroje a vplyvy a v neposlednom rade aj špeciálne reprezen-tatívne nároky, ktoré si táto vrstva kládla. Niet pochýb o tom, že bola celkom nová. V období po Moháčskej bitke (1526) sa zaslúžilé úradnícke personálne obsade-nie výrazne zúžilo. A tak bol úrad Komory, ustanovený v Budíne roku 1528, neskôr so sídlom v Bratislave, za-ložený práve prítomnými osobami.6

Spoločenské zloženie novovekých úradníkov bolo rôznoroúé, bez ohľadu na to, či svoje úrady zastávali v štátnych orgánoch, cirkvi alebo pri súkromnom práve (Jamiliarius, serviens) v službách feudálneho pána (do-minus). V závislosti od toho nebolo jednotné ani ich spoločenské postavenie, a dokonca ani vzdelanie. Na-pokon špeciálne vzdelanie bolo potrebné len v nižšie postavených úradoch: királyi - kormányhatósági titkár, bírósági ílélómester, župný, mestský notár, účtovník, pri odborníkoch na banské práva. Úrady zastávali mešťania, šľachta, univerzitní vzdelanci (literatus). Všeobecná prax však ukazuje, že napokon za zásluhy v úradoch dostá-vali šľachtické tituly aj príslušníci neurodzených vrstiev. 7

A práve táto skutočnosť sťažuje možnosti odkrývať re-prezentatívne programy, ktoré si táto vrstva zvolila. Do akej miery je teda oprávnené sledovať charakter objed-návateľskej činnosti výlučne z pohľadu rodinných zväz-kov, alebo ešte priamejšie, súkromnej sféry, keď rovna-kou hrdosťou mohla napfňať urodzené hlavy služba v úra-de ako cez službu v úrade získaný titul? Môže prezrádzať príbuzné umelecké ambície, zhodné reprezentatívne prog-ramy, rovnaké typologické tvary?

Pomerne známy je okruh humanistov zoskupených okolo osobnosti jágerského biskupa a kráľovského mies-todržiteľa Štefana Radéczyho, jedného z najvýznamnej-ších predstaviteľov uhorského neskorého humanizmu druhej polovice 16. storočia, ktorý sa stal známy aj ako básnik a zberateľ antikvít a mincí. Vďaka inventáru jeho bratislavského paláca si môžeme vytvoriť aj predstavu o domácej renesančnej umeleckej zbierke. A nie je ek-frazis ani ospevovaná záhrada múz, hortus Musarum,ktorej slávna lipa v záhrade jeho bratislavského paláca dávala prístrešie humanistickej dielni vzdelancov. Radéc-zyho spoločníkmi boli osobnosti ako Ján Purkirchen, JánSambucus (Zsámbokréty), Mikuláš Istvánffy, Nicasius El-lebodius, Zakarias Mossóczy, ale neraz aj slávny botanik európskeho významu Carolus Clusius (Charles deL'Écluse). 8 Jeho skvelá osobnosť je neprávom opomínaná v slovenskej literatúre!

I.

Náhrobok Štefana Radéczyho (t1586) stál v bratislav-skom Kostole svätého Martina, nespomínal sa, zabudlo sa naň, a do súčasnosti sa nám z neho zachovalo už len znenie nápisu.9

V nitrianskom katedrálnom kostole dodnes stoja dva humanistické náhrobky cirkevných hodnostárov z Radéc-zyho spoločnosti. Oba dal postaviť, zrejme v rovnakom čase ako dvojicu, nitriansky biskup Zakaria:s Mossóczy

124

(t1587) pre seba a svojho predchodcu Pavla Abstemia Bornemisszu (tl579), u ktorého začínal svoju kariéru Radéczy ako tajomník. Obaja sa vyznačovali skvelými umeleckými zbierkami. 10 Možno sú tiež kľúčom k po-chopeniu emblémov použitých na týchto prístenných náhrobkoch.' AbstJmiov náhrobok s motívom renesanč-ných' krčahov zakrýva dnes baroková spovednica. 11 Bez

6 GECSÉNY1, Lajos: A Magyar Kamara canácsosaink osszecéce-léról a XVI. században. In: A tärténelem és a jog határán. Tanulmányok Kállay lstván szuletésének 70. évjoľdulójára. Ed. Tibor SEIFERT. Budapesc 2001, s. 55-70 a najmä s. 55.

7 EMBER 1946 (cit. v pozn. 5), s. 600-603. 8 K pojmu humanizmu BAXANDALL, Michael: Giotto and the ora-

tors. Humanist obse1veľS o j painting in ltaly and the discove-ry o j pictorial composition 1350-1450. Oxford 1971, s. 3 a n. O Radéczyho spoločnosti: Hortus Musarum. Egy irodalmi táľSaság emlékei. Ôsszegyújtätte és bemutatja Ritoókné Sza-lay, Ágnes. Ed. Ágnes RJTOóKNÉ SZALAY. Budapest 1984, s. 5-10 s literatúrou; SuGÁR, István: A z egri piispäkäk tärténete. Eger 1984, s. 275-283; M1Kó, Árpád: fanua mortis. Nicasius Ellebodius (1533-1577) síremléke. Adalék a Radéczi-kor múpárcolásához. ín: Collectanea Tiburliana. Tanulmányok Klaniczay Tibor tiszteletére. Ed. Géza GA1..Av1cs - János HER-NER - Bálint KEsERú. Szeged 1990, s. 419-429; M1Kó, Árpád: Bornemisza (Abstemius) Pál pť.ispok végrendelete 1577-ból. Adatok a nyitrai, az óbudai, a veszprémi és a gyulafehérvá-ri egyház kozépkroi kincseinek sorsához. In: Múvészettärté-neti É1tesító, 45, 1996, č. 3-4 , s. 203-221.

9 Sc11M1TrH, Nicolaus: Archi-episcopi Strigonienses, 1f Tyrnaviae 1758, s. 85; YuRuM, Josephus: Episcopatus Nitn'ensis ejusdem-que praesulum memoria. Cum iclmographicis Labe/lis exhi-bentibus priorem, ac modernam jaciem castri, et civitatis Nil-riensis. Posonii 1835, s. 334; KoLI.ÁNY1, Ferenc: Esztergomi kanonokok 1100-1900. Esztergom 1900, s. 160: ,,E.x anteac-tis jutura prospiciens, vivens hoc mon.umentum ponendum sibi cuľavil, dormiens somnum toto comun.i, excitante Domi-no iternm resurgam."; M1Kó, Árpád - P,,LFFY, Géza: A pozso-nyi Szent Márcon-templom késô reneszánsz és kora barokk síremékei (16-17. század). In: Múvészellärténeti Értesító, 51, 2002, č. 1-2, s. 131-132.

10 O náhrobkoch YuRUM 1835 (cit. v pozn. 9), s. 330-331; Cs1P-PÉK, Sándor: A nyitrai székesegyház. In: MagyarSion, 2, 1864, č. 6, s. 424; WAGNER, Vladimír: Nitriansky hrad a biskupský kostol v dobe baroka. In: Dejiny a umenie nitrianskeho zámku. Na pamiatku kniežaťa Pn'binu. Trnava 1933, s. 118; Súpis pamiatok na Slovensku. Ed. Alžbeta GONTHEROVÁ-MAYE-ROVÁ. Bratislava 1968, s. 367 (ďalej SPS) eviduje len Mossóc-zyho náh1ubok; M1Kó 1996 (cit. v pozn. 8), s. 203-221. O zbierkach tiež GERGELYI, O.: Nitra. Dratislava 1969, s. 88; IVÁNYI, Béla: Mossóczy Zakariás és a magyar Corpusjuris ke-letkezése. Budapest 1926, s. 17, 36; M1Kó 1990 (cit. v pozn. 8), s. 425; M1Kó 1996 (cit. v pozn. 8), s. 205.

11 „D. O. M. S. 1 PA \110 ABSTFMIO QVINQVE ECCLES. EPPO. TRANSYL- 1 V ANO-HV!VS ECCLESIAE COJ'vf.MENDATAR/0, ET COMl77 1 PERPETVO,- FERDINANDO J. ET A1.AXJMJLIANI II. IMP. ET I REG. SECRETARIO, CONS!ll.ARIO AD POSTREMVM HVIVS IN I VNGERI.A PRO-REGI, DE SE, PA íRIA, l:.T AMJCIS PIEM E11S EXI I QVAM MEMOR.l.AM ZACHARIAS MOSÓCZY SUCESSOR. H. R. 1 D. Xii!. X.-BIS ANNO D. M. D. LX.XIX VIXJT ANNOS XXC. 1 MENSIB. XI. D. XIII. ŕl. 111. 1 SCIO QVOD RE-DEMPTOR MEVS VIVTT, ET JN NOVISSIM.0 1 DIE DE TERRA


Náhrobná pamiatka Zachariasa Mossóczyho, Níl.ra . Foto: auiorka

bližšieho vzťahu e ) k textu sa na Mossóczyho náhrobku nad textovým poľom objavuje glóbus (1, 2):

CHRISTO SERVATORI TANDEMQ\ ESCET

ZACHARIAS M0SSOC2Y, CVM PER OMNES SACREDOTII ORDINES

DIGNITA TESQVE AD EPPATVM TINNIENSEM VOCATVS, TANDEM

AD VACIENSEM POSTVLATVS, ET VLTIMO HVIVS ECCLESlAE

ANTISTAS AB IMP. ET REGE RVDOLPHO II. AVSTRJACO NOMI ATVS

ESSET, DVARMQVE IMP. ET IN HVNGARIA REG. CONSILIARIVS, ET COMES PERPETVVS NITRIENSTS

EO LOCI QVO CORPVS VITALI SPRTRITV DESTTTVTVM AMICOS RECONDERE

FIRMA lN SPE RESVRRECTIO lJS NSSIT v r w s PIE VIXJT AN OS XLV MENS II.

DIES vm. ET DNI MDLXXXVII OBITT MENSE rvuo XXII12

Možno je to narážka na „Globii astronomici J.", ktorý VISel na stene pri knižnici kancelárie v nitrianskom bis-kupskom paláci a ktorý figuruje aj v Mossóczyho po-srnnnom inventári. 13

Rovnako zložitú ikonografiu má ďalší náhrobok hu-manistu a klerika z Radéczyho spoločnosti. Pri Kostole sv. Martina v Bratislave, na vonkajšej stene za južnou

SVRRECJVRVS SIM. JOB. X.IX. 1 MEMOR. ESJD IVD!Cll MEi, SIC ERlT F I 7Vl,M, MIHI I HERJ, 77BI HODIE. ECCLFS. XXXVIJJ." Citované podľa Cs1PP 1864 (cic. v pozn. 10), s. 424.

12 Červený mramor, v. 190 cm, š. 98,5 cm, h. zo steny: 3,5 cm.

125

Skratky sú minimálne, s vynechaním naznačené vodorov-nou čiarkou nad písmenami, skratky vyznačené bodkou za slovom. V plnom znení: Christo servatori tandem quiescet Zacharias Mossoczy, cum p e r omnes sacredotii ordines dig-nitatesque ad ep(isco)patum Tinni( ni)ensem vocatus, tandem ad Vaciensem postulatus, et ultimo huius ecclesiae antistas ab imp(eratoris) et rege Rudolpho II. Austriaco nominatus esset, duarumque imp(eratorum) et in Hungaria reg(um) consiliai'ius, et comes perpetuus Nitriensis eo loci quo cmpus vítali spiritu destitutum amicos recondere firma in spe resur-rectionis iussit vivus pie vi.xii annos XL V mense ll dies Vlll et MDLXXXVII obiit mense iulio XXII.

'1 J n Bibliotheca cum Camera sibi adiuncta ... " spolu s por-trétmi Ferdinanda, Maximiliána, Antona Verančiča, Zacharia-sa Massóczyho, Pavla Bornemisszu, Štefana Radéczyho, Šte-fana Fejérkovyho a Jána Corvina Hunyadiho. Inventár je z 1. augusta 1587. MOLE 156. U et C, fasc 17/17, ktorý vypubli-koval M!Kô 1996 (cit. v pozn. 8), s. 203, 212 v pozn. 5.


2. Detail z náhrobnej pamiatky Zachariasa Mossóczyho, Nitra. Foto: autorka

kaplnkou je v stene náhrobok Nizozemca, klasického filológa, lekára, ostrihomského a neskôr jágerského ka-nonika Nicasia Ellebodia (t1577), blízkeho Mossóczy-ho priateľa. Náhrobok tvorí obdfžníková nápisová doska z bieleho kelheimského (?) kameňa, vsadená do prúto-vého rámu. Spodnú časť zdobí konzola s jemne rytým dvojportrétom antického boha Janusa [3). Antický janitor duší, jednou tvárou zahľadený do minulosti, druhou do budúcnosti, predstavuje celkom jednoznačný odkaz na sepulkrálnej pamiatke. 14 Vo fonde náhrobných pamiatok historického Uhorska je však ojedinelý. Príznačná je prí-tomnosť Janusovho reliéfu na bráne, ktorá vedie do nit-rianskeho hradného areálu, ktorého dominantu tvorí kostol s náhrobkami Bornemisszu a Mossóczyho [4, 5]. 15 Aj na-priek štýlu je to mimoriadne dôležitá pamiatka, najmä ak si uvedomíme, že o renesančnom autonómnom sochár-stve u nás sa len málo tuší. Plochu prístennej pamiatky Ellebodia vypfňa nápis v humanistickej kapitálke (sk:rn-duj!):

TERRARVM, OCE.ANIQ VlAS, ARC.ANAQ C.AEU, ET QV10QVID RERVM CONTINET ALMA PARENS,

TVM LINGV.AS OMNES NICASI OOCTISSIME NOR.AS, NON MINVS V f CIARIS AEDITVS E STAGYRIS.

NATVRA OBSTVPVIT, SEQ. VT lv1.AGE CERNERE POSSES, TE RAPVIT, SIN1BVS OCCVl V[TQVE svrs.

HEV SIC TV RAPTVS, SIC NOS TE FLEMVS ADEMPTVM BELG.AE, GERM.ANI, PANNONES, AVSONII.

AMICI EGO PRAECESSI. [konzola) VOS SEQVEMINI

126

Na vytvorení nápisu sa podieľal ďalší člen Radéczyho spoločnosti, opäť vysoko postavený úradník a humanis-ta, palatínsky miestodržiteľ Mikuláš Istvánffy. V texte niet ani len ponášky na niektorú zo zaužívaných kresťanských fonnúl, ktoré vyprevádzali zosnulých na druhý svet. ,,Pria-telia, išiel som napred, ry ma budete nasledovať - znejú slová janitora.

Mikuláš Istvánffy (t1581) dal pre seba a svoju man-želku postaviť pamiatky vo Vinici v Chorvátsku. Už v 18. storočí boli vo veľmi zlom stave. 16 Ďalší, dodnes existujú-

14 GYURJKOVITS, Georg von: Grabschriften in Dom zu PreBburg. In: Arch iv Jur Geschichte, Statistik, Lileralur und Kunst, 1826, s. 106, No. 14; 1-lENSZLMANN, Imre: Magyarorszdg csúcs-íves stylii múemlékei. Budapest 1880, s. 130; KiANICZAY, Tibor: Nicasius Ellebodius és Poéticá-ja. (1970). In: A múlt nagykorszakai. Budapest 1973, s. l82; Magyar irodalmi hagyo-mányok szlovákiai lexikona. Ed. Sándor CsANDA. Bratislava 1981, s. 37; M1Kó 1990 (cit. v pozn. 8), s. 419-429 aj s podrob-ným filologickým komentárom; M1Kó, Árpád: Reneszánsz. In: GALAvics, Géza - MARos1, Ernô - M1Kó, Árpád - WEttu, Tunde: A magyar múvészet tärténete a kezdetektól 1800-ig. Buda-pesl 2001, s. 301-302; M1Kó - PÁLFFY 2002 (cit. v pozn. 9), s. 128-129 uvádzajú plné znenie nápisu.

,s Správne identifikoval ikonografiu WAGNER 1933 (cit. v pozn. 10), s. 105.

16 BARTSCH, C. D.: Beytrag zu des Nikolaus lschtwánfi Biograp-hie. In: Ungarisches Magazín, oder Beyträge zur ungarischen Geschichte, Geographie, Natur und Wissenschaft und der dahin einschlagenden Literatur, 1781, s. 21-32, 110-115; V1-oov1c11, Gyôrgy: Magyarország tärténete 1490-1606. Írta

ci epitaf dal postaviť svojmu trojročnému synovi Paľkovi v kostole na rodinnom sídle v Hornom Bare neďaleko Bratislavy. Opäť ide o typologicky bežný, no svojou iko-nografiou jedinečný epitaf. Husto popísaná náhrobná platňa má jednoduchý prútový rám, v hornej časti je rímsa profi-lovaná na spôsob kymy. Na okrajoch rímsy sú po oboch stranách umiestnené rodové erby Mikuláša lstvánffyho a jeho manželky Alžbety, rodenej Bothovej. Erby sú oven-čené vavrínovými vencami, ktoré jednou rukou pridržia-vajú telamóni, v druhých rukách majú presýpacie hodiny a lebku. Nápis opäť tvorí humanistická kapitálka: 17

PALCONI VNICO FILIO EIDEMQ3 LONGEAMANTISSIMO

IN TENELLA AETATE, PROH DOLOR VlTA FVNCTO NlCOL. ISTINANFFIJ PAVLI F. ET ELISA BOTH

P ARENTES MESTISSIMI POSVER:

VIXIT ANN. III MENSIB. VII DIEB. XVII.

Q MENSE MARTIO ANNO XPI M D LXXXI

TECVM AMOR ET CHARITES, SPES ET SOLA TIA NOSTRA

PALCO IACENT. SED SIC TVLIT IMPERIOSA POTESTAS FATORVM, VT QVAE TE NOBIS PIA SOLVERE IVSTA

FAS ERAT, HAEC MOESTI TIBI REDDIMVS ECCE PARETES.

Galéria - Ročenka S N G 2002

IHS :XPS

3. Detail z epitafu Ni-casia Ellebodia, Brati-slava. Foto: autorka

FIAT VOLVNTAS TVA SICVT IN COELO ET IN TERRA 18

Istvánffyho náhrobná pamiatka má rovnakú typoló-giu ako náhrobná pamiatka Ellebodia. Aj text má rovna-ké členenie: najskôr identifikačná próza, nasleduje nie-koľko veršov a napokon motto. Má však celkom iný odkaz, slová z Otčenáša: .buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi" sprevádza Kristov monogram a klasický in-ventár kresťanského vanitasu, lebka a presýpacie hodi-ny. Náhrobné pamiatky cirkevných hodnostárov sú po-hanské, vicepalatína Istvánffybo kresťanský.

Miklós ISTVÁNFJ. Debrecen 1871, VII.; NAGY, Iván: A kisasszo-nyfalvi lstvánffyak. In: Turul, 1, 1883, s. 115.

17 Skvelé monografické spracovanie venoval tejto pamiatke M1Kó 1990 (cit. v pozn. 8), s. 419-429, ilustrácie č. 3-4, a lit.

18 Rám z červeného mramoru, nápisová tabuľa z kelheimské-ho (?) kameňa, v. l 23 cm, š. 73 cm, h. v stene. V plnom znení: Palconi unico filio ei(us)demq(ue) longe amantissimo in tenella aetate, proh(ibeo) dolor(is) vita functo Nicol(aus) Istvanffii Pauli f(ilius) et Elisa Both. Parentes m(a)estissimi posuer(untur). Vixit ann(i) lII mensib(us) VII dieb(us) XVII. M(ortuus) mense martio anno XPI MDLXXXI. Tecum amor et charites, spes et solatia nostra I Palco iacent. Sed sic tulit imperiosa potestas I fatuorum, ut quae te nobis pia solvere iusta I fas erat, haec moesti tibi reddimus ecce par(i)e(n)tes. 1 IHS XPS. 1 Fiat voluntas tua sicut in I coelo et in terra.

127


4. Brána opevnenianitrianskeho hradu.Foto: autorka

Rovnako i náhrobok ostrihomského arcibiskupa An-tona Verančiča (tl573), zberateľa antických nápisov (ob-javiteľ slávneho monumentu z Ancyry), v Kostole sv. Mikuláša v Trnave je svojím obsahom celkom svetský. Vymyká sa z radu ostatných náhrobkov ostrihomských arcibiskupov vytvorených počas trnavského exilu, Miku-láša Oláha (tl568), Jána Kuthassyho (t1601), Františka Forgácha (tl615) a Imricha Lósyho (t1642) v Kostole sv. Mikuláša v Trnave, či nerealizovaného návrhu náhrobku arcibiskupa Petra Pázmánya (t1638) pre Kostol sv. Marti-na v Bratislave. Tieto náhrobné pamiatky charakterizuje zložitá, výpravná (archi)tektonická forma, možno imitá-cia mauzólea. Sú celofigurálnymi prístennými náhrobný-mi pamiatkami s bohato členeným, manieristickým ale-bo včasnobarokovým orámovaním. lch nápisy majú bio-grafickú a literárnu časť. Tá poetická sa odvoláva na kresťanskú predstavivosť. Vedomá retrospektivita týchto pamiatok siaha po vzore stredovekého náhrobku ostri-homského arcibiskupa Jána Vitéza, dnes v krypte Bazili-ky sv. Štefana v Ostrihome. 19

Verančičovu náhrobnú pamiatku tvorí jednoduchá nápi-sová doska v zdvojenom pilastrovom ráme s prútovou kor-dónovou rímsou. V stene ju držia dve jednoduché konzoly s renesančným rastlinným ornamentom. Dokonca nemá ani erbovú výzdobu! Nápis je rytý humanistickou kapitálkou ako v prípade ostatných arcibiskupských náhrobkov, ale nemá ich štrnktúru, pri súčte cirkevných hodností sa sús-treďuje aj na rolu vyslanca a mierového vyjednávača. 20

Z radu novovekých náhrobkov ostrihomských arci-biskupov sa pravdepodobne vymykal aj náhrobok Vera-

čičovho nástupcu, Štefana Fejérkovyho (tl 596). Nasved-čuje tomu odpis textu zo zaniknutej náhrobnej pamiatky, ktorá nebola postavená v Trnave, ale v Kostole sv. Mar-tina v Bratislave a stála v strede sanktuária vedľa ná-hrobnej pamiatky Štefana Radéczyho. 21

Nápis nemá štruktúru trnavských pamiatok, je však otázne, či je to i výrazom zmenenej typológie náhrob-

19 R cH1c:v, Alfons: Kis-Róma néhány vallásos emléke. In: Új Ma-gyar Sion, 17, 1880, č. 11, s. 434-435; LurnKOVÁ, Zuzana: A na-gyszombati székesegyház késó reneszánsz és barokk sírem-lékei (16-17. század). In: Múvészettórténeti Értesíló, 2002, 51, s. 85-106 s lit.; RózsA, Gyorgy: Das geplante Epitaph von Péter Pázmány. In: Acta Historiae Artium 34, 1989, č. 1, s. 121-123.

20 LuD1KOVÄ, Zuzana: Pamiatky funerálnej reprezentácie v Kos-tole sv. Mikuláša v Trnave (Castrum doloris Emerencie Ré-vayovej). In: Galéria. Ročenka Slovenskej národnej galérie v Bratislave, 2001, s. 123; LuorKOVÁ (cit. v pozn. 19), s. 92-93.

21 HENSZI.MANN 1880 (cit. v pozn. 14), s. 129; RlMELY, Carolus: Capitulum insignis ecclesiae collegiatae Posoniensis. Posonii 1880, s. 239; KoLLÁNYI 1900 (cit. v pozn. 9), s. 160; M1Kó -PÁLFFY 2002 (cit. v pozn. 9), s. 135-136. V znení: Stephanus Fejerkoevi elect(us) archiep(isco)pus Strigon(iensis), primas Hungariae, legarus natus, summus secretarius cancellarius, S(acrae) C(aesareae) R(egiae)q(ue) M(aiestatis) consili(arius), regni Hungariae locumtenens, de Patria benemeritus, princi-pi populoq(ue) gratiss(imus). Vixit annos LXX!III, obiit XX (Novem)bris MDXCVl

128

nej pamiatky a či sa tento nápis vôbec zachoval v pl-nom znení. Rozhodne nejde o umelecky mimoriadne atraktívnu devočnú tabuľu, ktorá je dnes zamurovaná v ambite f rantiškánskeho kláštora v Bratislave, ako sa to v odbornej literatúre tvrdí. 22 Dôkazom toho je anti-kvový nápis, ktorý obieha z Lroch strán na ráme po obvode reliéfu s podobizňou niLrianskeho biskupa Fe-jérkóvyho ako precentora. pod Ukrižovaným v spoloč-nosti Štefana protomartýra, archanjela a cherubov pred Nebeským Jeruzalemom:

STEPHANV(skoba)EIIERKEOWII, EPISCOPVS ECCLESIAE NI1TRIENS1S SACRAE

CAESAREAE REGIAEQVE MAIESTATIS CONSILIARIVS ET

PER H(skoba)ARIAM LOCVMTENENS, ET C: EX DEVOTIONE. F. F. M.D.(skoba)XXXJX. 23

Nápisy sa nezhuJujú a označujú inú hodnosť. Fejér-kóvy má však náhrobok aj z čias svojej nitrianskej pri-mície, ktorý je dodnes v dolnom kostole nitrianskeho katedrálneho kostola. Je to celofigurálna náhrobná do-ska, s postavou znázornenou frontálne s prekríženými rukami na hrudi. Nápis uvádza rok 1588. Ani tento ná-hrobok však nie je celkom konvenčný, popri tom, že sleduje stredoveký italizujúci typ prekrížených rúk, stvár-nenie ornátu je veľmi bohaté, aj keď nie ojedinelé, ale v našom prostredí zriedkavé, s typickým renesančným ornamenrom. 24 Na orámovaní platne obieha antikvový nápis:


5. Detail z brányopevnenia nitrianske-ho hradu. Foto: autor-ka

H O C MONVMENTVM IN PERPETV A M MEMORJAM SIBI PONENDVM F. F. ANNO DOMINI

MDLXXXVIII STEPHANVS FEJÉRKEOVY, EEPUS ET COMES

NITRJENSIS, S. C. R. HVNGARIAM LOCVMTENENS ET

CONSILIARIVS25

22 HEKLER, Antal: A magyarmúvészet torténete. Budapest 1934, s. 126; SPS 1967 (cit. v pozn. 10), s. 193; RustNA, Ivan: Renesan-čná a baroková plastika v Bratislave. Bratislava 1983, s. 54.

2j Kelheimský (?) kameň. V znení: Stephanu(s) (F)eiierkeowii,

episcopus ecclesiae Nittriensis Sacrae caesareae regiaeque maiestatis consiliarius et per(petuus) H(ung)ariam locum-tenen(ti)s, et c(ancellarius) ex devotione. F(ieri) f(ecit). MD(L)XXXIX.

2• VuRuM 1835 (cit. v pozn. 9), s. 335; CstPPÉK 1864 (cit. v pozn. 10), s. 424; SPS 1967 (cit. v pozn. 10), s. 193; CsERNYÁNSZKY, Mária: Magyar reneszánsz fčpapok olasz hímzésu miseruhá-ban. In: Múvészettorténeli Értesító, 34, 1985, č. 1, s. 145-149; Rus1NA 1983 (cit. v pozn. 22), s. 54; M1Kó 1990 (cit. v pozn. 8), s. 425; Mons Sacer 996--1996. Pannonhalma 1000 éve, II. Ed. lrnre TAKÁCS. Pannonhalma 1996, č. Vl!. 2; Podľa M1Kó 2001 (cit. v pozn. 14), s. 310, bola v testamente vyjadrená nesplnená vôľa Fejérkovyho, dať sa pochovať v Nitre. Testa-ment je z 19. nov. 1596. MOLE 150 Fasc. 5. No. 5.

25 Opäť v nadväznosti na predchodcu, sleduje vzor náhrobku nitrianskeho biskupa Františka Berzeviczyho ako pri trnav-ských náhrobných pamiatkach arcibiskupov (cit. v pozn. 19). Červený mramor, v. 207 cm, š. 96,5 cm, h. v stene. V znení: Hoc monumentum in perpetuam memoriam sibi ponen-

129


Najmladšia nitrianska náhrobná pamiatka patrí opäť literárne činnej osobnosti, aj keď tuctovej úrovne, z čias neskorého humanizmu, nitrianskemu biskupovi Valentí-novi Lépesovi Ct16ll). 26 Tu už ide o jednoduchú pamiat-ku, na ktorej dominuje erb [6]. V porovnaní s ostatnými má oveľa skromnejší antikvový nápis:

V ALENTINVS LÉPES VIXIT, ET QVEM DEDERAT CVRSVM FOR1VNA PEREGI EPISCOPVS ET COMES NITRIENSIS S. C. R. MAIESTATIS

CONSILIARIVS ANNO MDCXI 27

Nápis i obrazový program tohto náhrobku sú už rov-nako formálne a neosobné ako na Fejérkävyho nitrian-skom náhrobku, nehľadiac na tradíciu, ktorú priniesli ich humanistickí predchodcovia.

Oproti skorším, stredovekým náhrobným pamiatkam, spoločnou charakteristikou vymenovaných je ich intelek-tuálne prepracovaná ikonografia. Základné typologické tvary sepulkrálneho sochárstva kráľovského Uhorska sa vytvorili ešte v stredoveku. K najjednoduchším patria nápisové-heraldické, k reprezentatívnym figurálne, vý-nimočne i tumby. Tieto základné typy sa menili len po-maly a postupne, väčšinou sa modernizovalo len pro-stredie námetov, osadenie nápisových polí, priestor, v kto-rom sa nachádza figúra. A to platí i pre sepulkrálne pamiatky včasného humanizmu, ktoré majú celkom novú, sviežu nápisovú fonnulu. 28 Pokojné štýlové koiné sa pre-trhlo práve v paradoxe pohanských náhrobkov spome-nutých cirkevných hodnostárov. Nevieme, či sa nápis z Radéczyho náhrobnej pamiatky zachoval celý, rovna-ko nepoznáme ani jej typologický tvar. Kresťanský nápis náhrobnej pamiatky biskupa Mossóczyho sprevádza gló-bus, biskupa Ellebodia Janusova hlava, na prístennom epitafe sa spomínajú cesty vyslanca a vyjednávača arci-biskupa Verančiča, zdobia ho zdvojené pilastre. Syn vi-cepalatína Isrvánffyho nachádza na epitafe vieru v kres-ťanské spasenie s ozdobami vavrínových vencov, puti, symbolov vanitasu a Kristových monogramov.

V nami pojednávanom období sa pri architektonicky orámovaných nápisových a figurálnych náhrobkoch do-stáva na naše územie aj ďalší, tzv. saský epitafový typ náhrobnej pamiatky. Základný ikonografický prvok týchto pamiatok predstavuje motív Ukrižovaného s kľačiacou postavou majiteľa vo večnej adorácii. Rovnako, ako nie je definitívne uzatvorená otázka prítomnosti tohto, nizo-zemským maliarom a grafikom Lucasom Cranachom popularizovaného putovného námetu na sepulkrálnych pamiatkach, nedokážeme zatiaľ určiť volbu tohto typu v našom prostredí. Veľmi populárny sa stal na sepulkrál-nych pamiatkach meštianstva, ale objavuje sa aj na ná-hrobných pamiatkach príslušníkov kléru, šľachty i úrad-níkov. Na týchto pamiatkach sa však naplno uplatnila už len kresťanská ikonografia a v tomto duchu aj nápisy v plnej miere sledujú religiózny obsah. 29

Na západnom Slovensku existuje ešte jedna špecific-ká skupina pamiatok, ktorá sa v ostatných častiach kraji-ny nevyskytuje a ktorá je špecifickým výrazom vedomej

6. Detail náhrobnej pamiatky Valentína Lépesa, Nitra. Foto: autorka

volby umeleckej reprezentácie z okruhu úradníkov, kto-rí nastúpili po prvej generácii Uhorskej kráľovskej komo-ry a pôsobili už v období pred bitkou pri Moháči. Táto nová generácia kancelaristov sa vzdelávala v okruhu kontaktov krajinského sudcu Alexeja Thurzu, alebo bola v úzkom styku s palatínskym miestodržiteľom Františ-kam Révayom, ktorý sám disponoval mimoriadnou hu-manistickou vzdelanosťou a pestoval úzke styky so za-

dum fäieri) f(ecit) anno domini MDLXXXVIII Stephanus Fe-jérkeovy , ep(isco)puse t comes Nirriensis, S(acrae) C(aesarea) R(egiaeque) Humgariam locumtenen(ti)s et consiliarius.

26 Cs1PPÉK 1864 (cit. v pozn. 10), s. 425; SPS 1968 (cit. v pozn. 10), s. 367.

27 Mastenec, v. 170 cm, š. 78 cm, h. v stene. V znení: Yalenti-nus Lépes vixit et erat quem dederat cursum fortuna peregi episcopus et comes Nitriensis S(acrae) C(aesarea) R(egiae) maiestatis consiliarius Anno MDCXI.

28 M1Kó, Árpád: Két világ határán Qanus Pannonius, Garázda Péter és Megyericsei János síremléke). In: Ars Hungarica, 11, 1983, č. 1, s. 49-75, hl. s. 50-51; M1Kó, Árpád: Jagello-kori reneszánsz sírkoveinkról. In: Ars Hungarica, 14, 1986, č. 1, s. 102-104.

29 0ENZLER, Max: Ewige Anbetung. In: Reallexikon zur Deut-schen Kunstgeschichte, 4. Munchen 1873, s. 571-600.

130

7. Veko tumby Imricha Czobora, Šaštín. Foto: autorka

hraničnými humanistami európskeho významu:w Náhro-bok Alexeja Thurzu (t1543) v Kostole svätého Jakubav Levoči patrí k epitafovým typom.31 Celofigurálna, prí-stenná náhrobná pamiatka Františka Révaya (t1553) v Kostole sv. Martina v Turčianskom sv. Martine sa dá pokladať za prvú pamiatku s autentickým ponrétom na sepulkrálnej plastike u nás. Rozhodne je tiež p1vým prí-kladom nepočetných celofigurálnych náhrobkov kráľov-ského Uhorska, kde je zosnulý znázornený v profánnom odeve.32 Révay stojí na orámovanej doske v nehlbokej hranatej nike. Hlavu má položenú na poduške, oči za-tvorené, ale ruky plasticky stvárnené, v reliéfnej kompo-

131


zícii vystupujú do priestoru. Po stranách podušky je umies-tnený erb a zvitok:

D . O . M FRANCISCO DE RVA COMITI

COMITATVS THVROCJEN A C LOCVMTENEN OFFICI PALATINALIS

REGNI HVNGAR VJRO PlETATE ET INTEGRITATE AC LEGVM SCIENTJA CLARJSSIMO, Q U l A GLADE

MOHACHIEN, Q V A LVDOVICVS HVNGAR REX, PROH D O L O R INTERJlT,

P AH.TES FERDINANDI lMPERATORIS ET REGIS S E C V f V S , MVLTA FATA

OBSTITISSENT. BVDA ET ALBA Q V AM ALIIS GRAV1SSIM1S, N O N SOLVM

(I)OAN 3SIC (D)EVS DILEXIT

MVNDVM V ... D FILIVCM) S W M MVNICE .. .ITVM DARET PRO(M)VNDO

V T OMNJS Q V l CREDIT IN EVM N O N

PEREAT SED MA(M)AT ... TAM AETERNAM3j

Zatiaľ nie je známa príčina, prečo sa na náhrobnú pamiatku dostali nakoniec citáty z biblie, a nie plánova-ná Carmina, opäť od Istvánffyho, ktorá zostala v rukopi-se v rodinnom archíve. 34

j-0 GECSÉNYI 2001 (cit. v pozn. 6), s. 61. · WAGNER, Carolus: Analecta Scepusii Sacri et Profani, IV. Vie-

nae 1774, s. 350; A „szentekfuvarosa"DivaldKorn.élfelsóma-gyarországi topográfiája ésfényképei 7900-1919. Forráskiad-ványok 11!. Ed. lsrván BA11Do1.v. Budapest l 999, s. 343; GONlli E-ROVÁ- YEROVÁ, Alžbeta: Renesančné umenie na Slovensku. In: Pamiatky a múzeá, 4, 1955, č. 3, s. l l4 , chybne s rokom 1548; CHALUPECKÝ, !van: Chrám sv. Jakuba v Levoči. Martin 1991, s. 93, obr. 89; Sr1R1TZA, Juraj: Motív rodinnej genealógie na epitafoch zo 16. a 17. storočia. In: Genealogicko-heral-dick)í hlas (Časopis SGHS MS Martin), 1, 2000, s. 4.

32 K otázkam celofigurálnych náhrobných pamiatok s posta-vou v dobovom odeve len GALAVlCS, Géza: A magyar királyi udvar és a késó reneszánsz képzómuvészet. In: Map,.yar re-neszánsz udvari kultúra. Ed. Ágnes R. VÄRKONYI - Júlia SzÉ-KELY. Budapest 1987, s. 54 a n.

33 Červený mramor. Skratky sú naznačené predovšetkým bod-ka mi za písmenami, miestami z.ošúchané časti. Nápis: D(omino) O(ptimo) M(aximo) Francisco de Reva comiti co-mitatus Tburocien(sis) ac locumtenen(tis) offici(is) palatina-lis regni Hungar(iae) viro pietate et in incegritate ac legum scienria clarissimo, quia glade Mohacien(sis). qua Ludovicus Hungar(iorum) rex, proh dolor interiit, partes Ferdinandi imperatoris et regis secutus, multa fata obstitissent. Buda et Alba quam alis gravissimus, non solum. Na zvytku: (I)oan 3 1 Sic (d)eus dilexit I mundum v[..]d filiu(m) 1 suum munice [.Jitum I daret pro(m)undo I ut omnis qui I credit in eum non I pereat sed ma(m)at 1 !..]tam aeternam.


Okrem Révaya je v dobovom odeve stvárnený spiaci podžupan Imrich Czobor (t1581), ešte s tradičným, stre-dovekým umiestnením jednoduchého inskripčného ná-pisu po obvode veka rumby, ktorej bočné strany sa stra-tili alebo boli zničené (7). 3> Nápis je rytý antikvou:

HIC IACET GEN. AC MAG. D. D. EMERlCVS CZOBOR DE CZOBOR

SZENTMIHAL PROPAIATJNVS REGNl HVNGARIAE CVBICVLARIORVM

REGALfVM SS. IMPERATORVM FERDINANDI, MAXIMILlANI AC

RUDOLPHI. OBIIT ANNO MDLXXXI DlE vm. [ANVARJI36

Pamiatka sa dnes nachádza v ambite paulínskeho kláš-tora v Šaštíne, je zamurovaná jedinečným spôsobom v stene vo vodorovnej polohe.

V dobovom odeve je stvárnený aj zatiaľ bližšie neur-čený príslušník rodiny Szirmayovcov v kostole svätej tro-jice v Bratislave, ktorého umiestnenie v segmentovej nike svedčí o tom, že náhrobná pamiatka bola pôvodne kon-cipovaná ako prístenná. Náhrobok znázorňuje stojacu postavu v dlhom plášti. V ruke drží zvitok, kto1ý je prázd-ny. Postavu identifikuje jedine rodový erb umiestnený pri nohách. 37 Náhrobná pamiatka pochádza pravdepo-dobne z Kostola sv. Martina v Bratislave. 38

Najmladšou náhrobnou pamiatkou s postavou v do-bovom odeve je veko tumby Ladislava Kubínskeho (8, 91.

Keďže prvé prejavy renesančného slohu sa objavujú sporadicky, mimo panovníckeho dvora, v prostredí ka-pitúl, tak i na konci tohto obdobia môžeme konštatovať len isté menšie okruhy, ktorých motivácie na reprezenta-tívne nároky nesúvisia s domácim vývojom. Je otázne, čo všetko mohla vtedajšia spoločnosť akceptovať z nie vždy pochopených importov. Nápisy na náhrobkoch nie sú nataľko imanentné, ako sa na prvý pohľad zdá, spre-vádzajú obraz rovnako ako obraz sprevádza text, alebo sprevádzajú len samotné životné púte. Niekedy vznikali náhrobkové texty dokonca nezávisle od objektu - so-chárskej pamiatky - (Istvánffyho Carminy). Afinita k ob-razovému vyjadreniu vtedajších objednávateľov umenia sa nezhoduje s našimi kritériami, nám však predsa ide rovnako o odhaľovanie vlastných, ako i súvekých náro-kov. Nemáme predsa k dispozícii nepreberné množstvo overovacích prostriedkov, aké nám poskytuje prístup k súčasnému umeniu, naopak, snažíme sa nachádzať to, ču po nás zostane, kus po kuse, po jednotlivinách.

IL Tumba Ladislava Kubínskeho

v Kostole sv. Štefana v Galante

Údaje o rumbe Ladislava Kubínskeho zverejňujem pod-ľa jednotných edičných zásad plánovaného systematizova-ného prehľadu nápisových pamiatok Uhorska, ktoré uvied-li M1Kó - P,ú.FFY (1999) a ktoré sú postavené na zásadách edície Die Deutschen lnschriften a relevantných maďar-ských štúdiách o stredovekých nápisových pamiatkach. 39

8. Veko tumby Ladislava Kubínskeho, Galanta. Foto: aucorka

3' Slovenský národný archív. Spoločný archív rodu Révay I/7. Kráľovské dekréty. Fasc. rv.

3s SASINEK, Franko: Náhrobok Imricha Czobora. In: Slovenský letopis pre historlu, topografiu, archaeologiu a ethnografiu, 3, 1879, č. 2, s. 175; GON1llEROVÁ-MAYEROvÁ 1955 (cic. v pozn. 31), s. 114; GA1.w1cs 1987 (cit. v pozn. 32), s. 54; M1Kó 2001 (cic. v pozn. 14), s. 310.

Y> Červený mramor. Znenie textu: Hic iacec gen(erosus) ac mag(nificus) d(omino) d(omino) Emericus Czobor de Czo-bor Szentmihal propalatinus regni Hungaiiae cubiculariorum regalium s(ereni)s(simi) imperatorum Ferdinandi, Maximi-liani ac Rudolphi. Obiil anno MDLXXX1 die Vlll. ianuarii.

132

LADISJ.A V KUBÍ SKY, RADCA UHORSKEJ KRÁĽOVSKEJ KOMORY (t1598), tumba

Veko z tumby Ladislava Kubínskeho je jedinou sepul-králnou pamiatkou Kosrola sv. Štefana v Galante. Kostol nahrádza skoršiu stavbu, v súvislosti s ktorou sa nespo-mínajú ďalšie sepulkrálne pamiatky. Tumba Ladislava Ku-hínskeho patrí do okruhu západoslovenských náhrobných pamiatok, kde je postava znázornená v dobovom odeve.

A. Pôvodne stála v zaniknutom Kostole sv. Štefana v Galante (,,Hic ex relate habet, sedjacet Aug. S. Stepha-


9. Detail z tumby Ladislava Ku-bínskeho, Galanta. Foto: autorka

37 HotCIK, Štefan - Rus1NA, Ivan: Bratislava alt und neu. Ein Bild-Kunstfuhrer. Bratislava 1987, s. 49, (aj slov. edícia); SPS 1967 (cit. v pozn. 10), s. 196.

38 „Za hlavným oltárom náhrobok bradatého muža, nápis už nečitateľný'. Fa ust, Ov101us: Soznam hrobiek v dóme sv. Mar-tina v Bratislave 1931, no. 1. AMB, B - Bratislavské pozos-talosti, Ovidius Faust, podľa RAKovszKÝ, Viliam: Rakovszký: Die Domkirche zu St. Martin, no. 1. AMB - B, Bratislavské pozostalosti, Viliam Rakovszký.

59 M1Kó, Árpád - PÁLFFY, Géza: A gyóri székesegyház késó re-neszánsz és barokk sírkovei 06-17. század). ln: Muvészet-t6rténeti Értesítô, 48, 1999, č. 1-4. s. 137-156.

133


ni regnis Ungariae in medio Ecclesiae exlat lapis antiqu-us." EK, Collectio Hevenesiana XVII. Galantha 1692, s. 415). Ešte v roku 1737 tam stála aj s bočnými stenami.(,,Ezen Cubinj László Jekszik most is a z Galantay kilsóTemplomban. A kripta ajtaján vôrôsmáruány kóre vankifaragva." IPOLYl, Arnold: Kubínyi László síremléke. In: Magyarország képekben. 1867, č. 3, s. 133; IroLYT, Arnold: Bedegdi Nyári K riszlina. 1604-1641. B uda pest 1887, s. 66 a EsZTERHÁZY, János: A z Eszterházy család és oldalá-gainak leirásához tar·tozó okleveltár. Budapest 1901, s. 179). Následne bola prenesená do nového kostola sv. Štefana (MOL Pl291, es. 32. Uradalmi iratok 1800--1844. 1-5; EPL, Batthyány III. Intr. No. 27 /1) a umiestnená podchór (Galánta és vidéke 12, 1907, 16, s. 2.). V roku 1939 bola inštalovaná na fasádu kostola (PÚ R 1303), po rešta-urovaní v roku 1995 osadená v severnej stene južnejkaplnky sanktuária. (PÚ R 1343).

8. Podľa typológie pôvodne tumba. Svedčí o tom spracovanie zadnej steny dosky, kde vnútorná, nahrubo opracovaná stena vystupuje o 2-4 cm (PÚ R 1343, podľa fotodokumentácie). Bočné steny tumby zanikli. Pri se-kundárnom osadení 0939) boli tri obvodové nápisové pásy dosky zamurované, po reštaurovaní sa z trojriadko-vého textu ponechali len vnútorný pás a fragmenty li-tier, nedoplnené, zanechané v nezmyselných útržkoch, miestami zle interpretované časti boli doplnené, inde zatreté. (PÚ R 1343). Poveternostné podmienky dosku značne poškodili, text zničilo reštaurovanie.

C. červený mramorpôvodná veľkosť dosky: v. 187 cm, š. 100 cm, h. 23 cm súčasná veľkosť dosky: v. 172 cm, š. 100 cm, h. 23 cm

D. Obcllžníkovej doske dominuje f rontálne umiestnená postava v nízkom reliéfe. Figúra má nejednoznačný postoj. Špičkami nôh sa opiera o mierne vystupujúci obvodový textový rám, hlavu má čiastočne na poduške, prevísajúce temeno hlavy opäť opiera o obvodový rám. Ruky sú pre-krížené na hrudi. Dobový profánny odev tvoria hranaté, renesančné topánky a plášť siahajúci po členky, ktorý spa-dá od pása dole roztvorený v schematických, plochých faldoch. Spracovanie námetu má nízku sochársku úroveň.

E. 1: Reálny stav zachytáva už len reštaurátorská správa

(PÚ R1303): J ................. . /NE{ .............. . /NLADISLAI CVB!NI SACRAE CAESAR: REGIAE MAT{ ... .} CAMERA { ................ ./ CVB Vl{..} ANO AE {..} A (.J S(..} A [.J D{ ./98 V[..} LflA { . .} DJ S { . .} Vl{..} O SVOR f IMP[..} R [..} MAXI{.} ILE{.} DLP {.} l

Skratky použité u poznámkach:

EK - Egyetemi Kônyvtár, Budapest EPL - Esztergomi prímás levéltár MOL - Magyar Országos Levéltár, Budapest PÚ - Krajský pamiatkový ústav, Bratislava

PROP ERA VIT< > EVM f . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . } < > { J RANSLA 79 ES!- FEC/1 AENI ERAE. DOAR! MAET 19. PROPTER N EDVCERE < > CAP IV IVSTVS SI MORTEPRAEOCCVPAT{. .)\/ERIT IN REFRJGERJO {. . . . . . . . . . . . . . . .} {..}A[..} S{..} LECT9 {..}VI\/ENS < > AE(Q)VIS QV! VIDET FJL!VM ET CREDIT IN EVM V.AEET EGO RESVSCľTABO EMINN !./ SSIAl/0 DIE APOCA {..} 14 BEAT { .. .} DNO MORIVT / .. } !LIP. l MIHI VIVERE CHRS EST ET MORIL VCR CVP!O D!SSOLVI ET ESSE CVM { . . . . . . . . . . .} TASE 19 QV!MJ" 2: humanistická kapitálka 3: Značky skratiek a vynechaní sú ťažko identifikovateľ-né pre poškodenie, rozoznateľné len miestami. Skratka dvojbodkou napr. [caresar(eae)J. 4: V interpretácii lpolyiho (G): lADISLAUS KUBINYI SACR. CAES. REG. M. MAXIM. ET RUD. CONSILIARJUS. Zatiaľ sa podarilo identifikovať predposledné riadky: ,,Sap 4. Deo (faclus dilectus et vivens inter peccatoresJ / (l)ranslat(us) est placita enim erat Deo anima illi( us) prop-ter h(oc) (properavit) educere / (S)ap IV. iustus (autem) si morte praeoccupat(us) (f)ueril in refrigerio (erit) / (Deo j)a(ctu)s (dil)ecl(us el) vivens {ae(q)vis} (sic?) qui videl Fi-lium et credit in ewn habeat vitam aeternam et resuscita-bo ego eum in novissimo diel apoca(lypca) J 3 beat(i) ( mor-tui qui in) D(omi)no moriu( n)t( ur) / (Ph)ilip(penses) I mihienim vivere Christus est el mori lucrum / ... "V interpretácii Ipolyiho (G): LADTSLAUS KUBINYI SACR. CAES. REG. M. MAXIM. ET RUD. CONSILIARJUS.

F. tl598. Literatúra (G) uvádza, že tumbu dal postaviť palatín Mikuláš Esterházy, synovec a chovanec Ladisla-va Kubínskeho, čo je legitímny predpoklad, zatiaľ nedo-ložený (Mikuláš Esterházy má mortuárium v Kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave).

G. ESZTERHÁZY 1901 (cit. v A), s. 179; lPOLYl 1867 (cil. v A), s. 133; lPOLYl 1887 (cit v A), s. 66; KUBíNYl, Ferene: A Felsó - Kubínyi, Kubínyi család tôrténete. Budapest 1901, s. 169; SPs 1967, (cit. v pozn. 10), s. 367;

H. Ladislav Kubmsky, radca Uhorskej kráľovskej komo1y 1573 - tl598 komorský radca (KuaíNYl, Miklós: A Felsô-ku-bínyi Kubínyi család leszármazása. Budapest 1906, s. 245). 1573 - 1578 notár Uhorskej kráľovskej komory (Na zá-klade armálesu z 1578. Ibidem.). 1578 - 1584 tajomník hornouhorského kapitána Jána Ruebera (ibidem). 1584 - t l 5 9 8 radca Uhorskej kráľovskej komory (Ibidem.).

Zuzana Ludiková, SNG a ústav dejín umenia SA V Bratislava

Batthyány - Zbierka arcibiskupa Batthyánya E 150 - Magyar kincstári levéltárak, Acta ecclesiastica P 1291 - Családi levéltárak, Eszterházy család levéltára. Zólyorrú ág R 1303 - Návrh na reštaurovanie náhrobnej dosky Ladislava

Kubínyiho. R 1343 - Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác

134

Some examples oj sepulchral monuments of humanists from western Slovakia

SUMMARY


The personalíty oj Ladislav Kubínsky is not widely known. He is chiejly mentio11ed in literature in relationship with the family o j Esterházys. He was a foster-parent to palatine Mikuláš Esterházy, an important protector o j earty Baroque art.

Kubínsky's artificial ambitions show bis contacts with the court oj thP. emperor Rudolph. Injormation on contucts o j Hungarian nobilíty with the royat court in Prague has been spora-dic so f a r and is related chiejly with the personality o j chancetlor Ján Listhius. He died in Prague in 1577 and Kubínsky wrote some poems to bim on this occasion that were published in Pmgue.

Jt is little known about international relations oj o.fficials /rom the last third o j the J!Jb

century. Kubínsky ftnished bis career as an advisor at the Hungarian Royat Chamber. By means o j research in functioning o j this office we can imagine how into three parts divided royal Hungary could integrate into the Habsburg Empire. And through tbe research o j the ftrst decades o j tbe aclivity o j Hungarian Royal Charnber we can gain an overview in Jorming oj the Early Modem layer o j o.fficers.

From the point oj uiew oj art history the research in persona/ polícy oj Habsburg Ernpire within the giuen period explains the spheres oj art orientation, sour·ces and injluences and, last but not least, specia/ representative demands o j this layer.

77:Je social composition o f o.fficers was various, no matter i f they served in state body polit ie or within tbe church or pri vate law /or their lieges. Depending upon tbis neitber their social status nor education was the same.

General praclice, however, shows that representatives o j common layers could receive nobility titles /or semice rendered. This is the fact that makes it more diflicult to reveal the representative programmes this layer chase. To wbat extent is it rightjul to pay auention to the character oj buyer activities /rom the point oj uiew o f family relations or private sphere i f the same príde could fil/ the n.obte heads /or their service in offices as the common o nes the ti tle /or service rendered?

Specific group o j monuments is created by sepulchral monuments o j tbe representatives oj late humanism. 71Jere is a relatively we/1-known society assembled around the bishop o j Eger and royat governor Štefan Radéczy, one o / the most important representatives o j the late bu-manism in the 2nd half o / the J6tb century who became known as welt as a poet and anti-quity and coin cotlector. Among bis companions there were such personalíties as Ján Purkir-chen, Ján Sarnbucus (Zsámbokréty), Mikuláš lstuán.ffy, Nicasius Ellebodius, Zakarias Mossó-czy or the /amous botanist Carolus Clusius (Charles de L'Écluse). Most o/tbem have sepulchral monuments in western Slovakia. Unlike the earlier, medieval sepulchral monuments, their common characterislics is their inteltectually elaborated iconography.

Basic typologicat forms o j sepulchral sculpture were created yet in the Middle Ages. The simplest among them are inscription heraldic ones, the representative are ftgural, exceptio-natty tumbas. 1bese basic types changed slowty and gradually; mostly onty the environment of the theme, fitting o j inscription ftelds or the space in which the ftgure was placed were modernised. 7be same is ua/id/01· sepulchral monuments o j the early humanism which have a completely new, fresh inscription formu/as. The styles calm meeting was interrupted just in the paradoxes o j the tomb-stones o j the above-mentioned humanists, church officials. 7be Christian inscription on the sepulchral monument o j bishop Mossóczy is accompanied by a globe; the epitaph o j bishop Ellebodius by the head o j Janus and archbishop Verančič's is without sculpture decoration, but in the inscription bis political deserl:; are mentioned. On the other band, the epitaph oj the son oj a profane personality Jstvánffy has only Christian motifs.

These monuments intenupted the tradilion o j extraordinarily strong interest in retrospec-tive relations and created new forms. It is sharply visible on the examples o j sepulchral monu-ments o j archbishops, on which unique programme had been realised approximately /or 70 years. ľbis programme was interrupted only by the epitaph o j archbishop Verančič around the middle oj Ibis period. W'hole-figure sepulchral monument in a vertical positíon with rich architectonicframe and uniformly composed text section with religious conten/ was replaced by a Simple non-ftgural monument with motifs /rom political activities.

fn this period, beside the arcbitectonicalty framed inscription and figural tomb-stones another type o / sepulchral monument comes to our Jern·tory, the so called "Saxon" epitaph type. Tbe basic iconographic element on these monuments is represented by the motif o j the Crucified with the kneeling figu re o j the owner in tbe eternal adoralion. lt became very popu-/ar on the sepulchral monuments o/ citizens, but it atso appears on the sepulchral monuments

135


oj the members oj clergy, nobility and ojficials. On these monume11ts only Chrlstia n iconogra-phy is fully realised and the inscriptions closely Jollow the re/igious content.

In western Slovakia there exists one more specific group oj monuments, which can not be found in otber parts o/ the country, and which is a specific expression oj a conscious choice oj artificial representation /rom the sphere oj ojficials. 7bey are /rom the group oj ojficials that came after the first generation at the Hungarian Royal Cbamber. 7bis new generation oj officers was educated around the lawman Alexej 7burzo or had close relation with palatine governor František Révay, wbo himself had extraordinary humanistic education and kept close connections with foreign humanists oj European importance. 7be sepulchral monu-ment o/ Alexej 771urzo (f1543) in tbe church o/ St. James ,n Levoča belongs to the epitaph-types. Whole-Jigural sepulchral monument oj František Révay (f1553) in tbe cburch oj St. Martin in Turčiansky Svätý Martin can be considered tbe .first monument with autbenlic portrait on sepulchral plastic art on our territo,y. II is definitely a/so the jtrst e.,-y;ample oj the few whole-Jigure tomb-stones o/ tbe royal Hungary, wbere the deceased is portrayed in profa-ne garment. 7be same type oj sepulcbral monument witb tbe figure in profane clotbing bas a non-identified member oj the family oj Szimiays. Two more monuments wilh the figu.re in profane gannent bave lawman Imrich Czobor and tbe advisor at the Hungarian Royal Chamber Ladislav Kubínsky. 7beir sepulchral monuments were originally tumbas but only the covers witb relief figure have remained until nowadays. 7be re/ie/ o/ Révay's figure bad to be accom-panied by a poem by Istvánjfy but finally tbe quotingfrom the Bible was placed next to it. On Czobor's tumba tbeľe is a simple identification text. On Szinnay's monument the text field remained empty or was removed. 7be figure oj Kubínsky was followed witb more-ti nes quo-ling fľom tbe Bible but they were destroyed when restored. Despite oj tbis the inscription was partly readable.

Mikuláš /stvánjfy was tbe autbor oj several oj tbe mentioned tomb-stones. Jt is no/ out oj tbe question tbat tbey were not created /or the purposes oj sepulcbral sculpture as the case oj Révay's monument sbows.

7be named monuments are subordinated to some programme choice but they are such individualistic tha t it is dijficull to find more general ru les and it is quesUonable whetber these were relevant /or the buyers.

Monographic elaboration o j the tumba oj Ladislav Kubínsky creates a separate part o/ tbis work. lt is publisbed according to tbe unifonn editorial ru/es oj the recently Jounded research oj Early Modem sepulchral sculpture oj the historical Hungary.

English by Gabriela Magová

136

ročenka slovenskej národnej galérie v bratislave

galéria 2002 yearbook of the slovak national gallery in bratislava

jahrbuch der slowakischen nationalgalerie in bratislava

ludiková, zuzana: niekoľko príkladov náhrobných pamiatok humanistov zo západného slovenska...

Documents