ludiková, zuzana: niekoľko príkladov náhrobných pamiatok humanistov zo západného slovenska...

24
Niekoľko príkladov ná}lrobných pamiatok humanistov zo západného Slovenska (Tumba Ladislava Kubínskeho) ZUZANA LUDIKOV Á Einige Beispiele humanistischer Grabdenkmäler aus der Westslowakei. Die Tumba Ladislav Kubinskys. In der Westslowakei findet sich eine relativ kom- pakte Sammlung von Epitaphen mit humanistischen Gedichten fi.ir die Vertreter des Humanistenkreises Hortus musarum von Štefan Radéczy. In Bratislava gibt es ein Epitaph fi.ir den Arzt und Philologen Nicasius Ellebodius mit dem Kopf des antiken Gottes Janus, in Nitra solche fi.ir die Bischofe Pavol Abstemius Bor- nemissza und Zachariáš Mossóczy mit Iiturgischem Gerät und Globus. Dagegen findet sich auf dem Epitaph ftir den Sohn des Historikers Mikuláš Istvánffy das Symbol der Vanitas und ein Zitat aus dem Vaterunser. Gemeinsam ist allen diesen Epitaphen als aul3erordentliches Charakteristikum ihre emblematische Anord- nung, wobei einzelne Bildikonen die Sätze begleiten und das Gedicht erläutern. Eine weitere selbständige Gruppe stellen die Grabmale der Kanzleibeamten aus dem Umfeld des Bezirksrichters Alexia Thurzo und des palatinischen Statthalters František Révay dar. Wiederum ist das auffallende und verbindende Charakteris- tikum, dass die Verstorbenen in weltlicher Kleidung dargestellt sind: František Révay in Martin, Michal Czobor in Šaštín und Ladislav Kubínsky in Galanta. Auch diese Denkmäler trugen umfangreiche Inschriften, allerdings handelte es sich um Bibelzitate. Im Unterschied zu der vorangegangenen Gruppe, die sehr kompakt war, sind die Ausdrucksformen bei diesen Denkmälern suchend. Auf dem Grabmal František Révays sollte ursprtinglich ein Gedicht Istvánffys stehen. Die Inschriften von Czobors Tumba sind unbekannt, da die Seitenteile verloren gingen. Die Inschriften vom Grab Ladislav Kubínskys lassen sich rekonstruieren. Die Person Kubínskys ist auch im Kontext des K tinstlerkreises um Rudolf II. von Interesse. Kubínsky trug mit seinen Gedichten zu einer Prager Edition zu Ehren des romisch-deutschen Kaisers Maximilian und des Kanzlers Jan Listhio bei. 103

Upload: independent

Post on 10-Dec-2023

0 views

Category:

Documents


0 download

TRANSCRIPT

Niekoľko príkladov ná}lrobných pamiatok humanistov zo západného Slovenska

(Tumba Ladislava Kubínskeho)

ZUZANA LUDIKOV Á

Einige Beispiele humanistischer Grabdenkmäler aus der Westslowakei. Die Tumba Ladislav Kubinskys. In der Westslowakei findet sich eine relativ kom-pakte Sammlung von Epitaphen mit humanistischen Gedichten fi.ir die Vertreter des Humanistenkreises Hortus musarum von Štefan Radéczy. In Bratislava gibt es ein Epitaph fi.ir den Arzt und Philologen Nicasius Ellebodius mit dem Kopf des antiken Gottes Janus, in Nitra solche fi.ir die Bischofe Pavol Abstemius Bor-nemissza und Zachariáš Mossóczy mit Iiturgischem Gerät und Globus. Dagegen findet sich auf dem Epitaph ftir den Sohn des Historikers Mikuláš Istvánffy das Symbol der Vanitas und ein Zitat aus dem Vaterunser. Gemeinsam ist allen diesen Epitaphen als aul3erordentliches Charakteristikum ihre emblematische Anord-nung, wobei einzelne Bildikonen die Sätze begleiten und das Gedicht erläutern. Eine weitere selbständige Gruppe stellen die Grabmale der Kanzleibeamten aus dem Umfeld des Bezirksrichters Alexia Thurzo und des palatinischen Statthalters František Révay dar. Wiederum ist das auffallende und verbindende Charakteris-tikum, dass die Verstorbenen in weltlicher Kleidung dargestellt sind: František Révay in Martin, Michal Czobor in Šaštín und Ladislav Kubínsky in Galanta. Auch diese Denkmäler trugen umfangreiche Inschriften, allerdings handelte es sich um Bibelzitate. Im Unterschied zu der vorangegangenen Gruppe, die sehr kompakt war, sind die Ausdrucksformen bei diesen Denkmälern suchend. Auf dem Grabmal František Révays sollte ursprtinglich ein Gedicht Istvánffys stehen. Die Inschriften von Czobors Tumba sind unbekannt, da die Seitenteile verloren gingen. Die Inschriften vom Grab Ladislav Kubínskys lassen sich rekonstruieren. Die Person Kubínskys ist a uch im Kontext des K tinstlerkreises um Rudolf II. von Interesse. Kubínsky trug mit seinen Gedichten zu einer Prager Edition zu Ehren des romisch-deutschen Kaisers Maximilian und des Kanzlers Jan Listhio bei.

103

Zuzana Ludiková

Motto: „Unde tuum nomen mansuris tradere chartis venturoque omnes cupiunt transmittere seclo ceu Maecenatis, quem Etruria iactat alumnum. /Zle licet fuerit Tyrrheno e sanguine reg um editus et fulvi longe ditissimus auri, insuper immensi tractaverit orbis habenas, cum tamen hane lucem moriens aurasque reliquit aetherias gelidoque recondidit ossa sepulchro, vilis et ignotus tellure iaceret in ima, niforet aeterni celebratus laude Maronis."

(Mikuláš Istvánffy Štefanovi Radéczymu, velkovaradínskemu biskupovi, predsedovi Uhorskej komory)1

1. Zatiaľ sú málo známe historické fakty, ktoré by mohli v patričnej miere priblížiť činnosť a spoločenský význam Ladislava Kubínskeho. Jeho skromné biografic-ké údaje sa vztahujú predovšetkým k tomu, že bol pestúnom významného po-litika a mecenáša, uhorského palatína Mikuláša Esterházyho. Pritom jeho ume-lecké ambície naznačujú živé kontakty s pražským dvorom rímskonemeckého cisára Rudolfa II., ktoré začiatkom panovania Rudolfa boli velini sporadické zo strany uhorskej šľachty. Na oslavu Rudolfovho predchodcu Maximiliána vyšla básnická zbierka v Prahe roku 1577, medzi inými aj s Kubínskeho veršami. Vtedy Kubínsky zredigoval a vydal v Prahe tiež zbierku smútočných básní v mene sedmohradských miest, venovanú rábskemu biskupovi a uhorskému kancelárovi Jánovi Listhiovi, ktorého v tom istom roku v Prahe zastihla smrt: 2

Ján Listhius za podpory svojho švagra, ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, zažil skvelú úradnícku kariéru, ktorú zavŕšil ako kancelár. Stál teda na vrchole úradníckej hierarchie. Jeho úrad ho viazal k životu v hlavnom meste v Bratislave, alebo pri panovníkovi, a to, samozrejme, ovplyvňovalo aj jeho vzťah k umeniu. Napriek tomu o jeho záujmoch vieme pomerne málo. Vieme, že sa podieľal na vytvorení Blotiovho portrétneho Musaea, že ho portrétoval flámsky maliar v Prahe, a nedávno sa objavil aj jeden breviár, ktorý dal Listhius míniovaťvo Viedni alebo v Prahe. 3

To sú prvé umelecké kontakty uhorskej šľachty s pražským dvorom Rudolfa. Nebola to ani naliehavá otázka tureckého nebezpečenstva, ktorá by zvyšovala povedomie o uhorskej časti ríše v Prahe, ale skôr výnimočný osobný Rudolfov

104

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

záujem o umenie, ktorý sa výraznejšie prejavil až v 90. rokoch 16. storočia. 4

Kubínskeho spoločenský a kultúrny význam zatieňuje skutočnost: že dodnes sú údaje o úradníckej vrstve z čias neskorej renesancie velini skromné. Kubín-sky zavŕšil svoju kariéru ako radca Uhorskej kráľovskej komory, ,,Camerae nostrae Hungaricae Consiliarii".5 O prvom polstoročí fungovania tohto úradu sa však sotva dozvieme.viac, ako bolo napísané koncom 19. a začiatkom 20. storočia. 6 Otázky organizácie Uhorskej králbvskej komory, zmeny jej kompe-tencií a jej vztahy s ústrednými cisárskymi orgánmi, personálne zloženie jej funkcionárov a ich vzdelanie vypovedajú o procese integrácie historického Uhorska do Habsburskej ríše. A práve cez skúmanie prvých desatročí fungova-nia Uhorskej kráľovskej komory môžeme získať prehľad o formovaní sa včas-nonovovekej úradníckej vrstvy. Z hľadiska dejín umenia výskum personálnej politiky Habsburskej ríše v danom období ozrejmuje okruh umeleckej orientá-cie, zdroje a vplyvy, v neposlednom rade aj špeciálne reprezentatívne nároky, ktoré si táto vrstva kládla. Niet pochýb o tom, že bola celkom nová. V období po Moháčskej bitke (1526) sa zaslúžilé úradnícke personálne obsadenie výraz-ne zúžilo. A tak bol úrad Komory, ustanovený v roku 1528 v Budíne, neskôr so sídlom v Bratislave, založený z práve prítomných osôb.7

Spoločenské zloženie novovekých úradníkov bolo rôznorodé. bez ohľadu na to, či svoje úrady zastávali v štátnych orgánoch, cirkvi alebo pri súkromnom práve (jamiliarius, serviens) v službách feudálneho pána (dominus). V závis-losti od toho nebolo rovnaké ani ich spoločenské postavenie, a dokonca ani vzdelanie. Napokon, špeciálne vzdelanie bolo potrebné len v nižšie postave-ných úradoch: u tajomníka, župného a mestského notára, účtovníka, u odborní-koch na banské práva. Úrady zastávali meštania, šľachta, univerzitní vzdelanci (literatus). Všeobecná prax však ukázala, že napokon za zásluhy v úradoch dostávali šľachtické tituly aj príslušníci neurodzených vrstiev. 8 A práve táto skutočnosť sta.žuje možnosti odkrývať reprezentatívne programy, ktoré si táto vrstva zvolila. Do akej miery je teda oprávnené sledovať charakter objednáva-teľskej činnosti výlučne z pohľadu rodinných zväzkov, alebo ešte priamejšie, súkromnej sféry, keď rovnakou hrdostbu mohla napÍňaťurodzené hlavy služba v úrade ako cez službu v úrade získaný titul? Môže prezrádzaťpnôuzné ume-lecké ambície, zhodné reprezentatívne programy, rovnaké typologické tvary?

Pomerne známy je okruh humanistov zoskupených okolo osobnosti jágerské-ho biskupa a králbvského miestodržiteľa Štefana Radéczyho, jedného z najvý-znamnejších predstavitelbv uhorského neskorého humanizmu druhej polovice 16. storočia, ktorý sa stal známy aj ako básnik a zberateľ antikvít a mincí. V ďaka inventáru jeho bratislavského paláca si môžeme vytvoriť aj predstavu o domá-

105

Zuzana Ludiková

cej renesančnej umeleckej zbierke. A nie je ek.jrazis ani ospevovaná záhrada múz, hortus Musarum, ktorej slávna lipa v záhrade jeho bratislavského paláca dávala prístrešie humanistickej dielni vzdelancov. Radéczyho spoločníkmi boli osobnosti ako Ján Purkirchen, Ján Sambucus (Zsámbokréty), Mikuláš lstvánffy, Nicasius Ellebodius, Zakarias Mossóczy, ale neraz aj slávny botanik európskeho významu Carolus Clusius (Charles de L'Écluse).9 Jeho znamenitá osobnosťje neprávom opomínaná v slovenskej literatúre!

n. Náhrobok Štefana Radéczyho ( t 1586) stál v bratislavskom kostole sv. Marti-na, nespomínal sa, zabudlo sa naň a do súčasnosti sa nám z neho zachovalo už len znenie nápisu. 10

V nitrianskom katedrálnom kostole dodnes stoja dva humanistické náhrob-ky cirkevných hodnostárov z Radéczyho spoločnosti. Oba dal postavit: zrejme v rovnakom čase, ako dvojicu, nitriansky biskup Zakarias Mossóczy ( t 1587) pre seba a svojho predchodcu Pavla Abstemia Bornemisszu ( t 1579), u ktoré-ho začínal svoju kariéru Radéczy ako tajomník. Obaja sa vyznačovali skvelý-mi umeleckými zbierkami. 11 Možno sú tiež klUčom k pochopeniu emblémov použitých na týchto prístenných náhrobkoch. Abstemiov náhrobok, s motívom renesančných krčahov, zakrýva dnes baroková spovedelnica. 12 Bez bližšieho vzfähu (?) k textu sa na Mossóczyho náhrobku nad textovým poľom objavuje glóbus (1, 2]: ,,CHRISTO SERVATORI/ TANDEM QVIESCETI ZACHARIAS MOSSOCZY, CVM PER OMNES SACREDOTII ORDINESI DIGNJTATESQVE/ AD EPPA-TVM TINNIENSEM VOCATVS, TANDEM AD VACIENSEMI POSTVLATVS, ET VLTIMO HVIVS ECCLESIAE ANTISTAS AB IMP. ET/ REGE RVDOLPHO II. AVSTRIACO NOMINATVS ESSET, DVARMQVE IMP. ET IN HVNGARIAREG. CONSILIARIVS, ET COMES PERPETVVS NJTRIENSISI EO LOCIQVO CORPVS VITALI SPRIRITV DESTITVTVM AMICOS RECONDEREIFIRMA IN SPE RESVRRECTIONIS IVSSIT VIWS PIE VIXIT ANNOS XLVMENS II./ DIES VIII. ET DNI MDLXXXVII OBIIT MENSE !VL/O XXII" 13

Možno je to narážka na „Globii astronomici 1.", ktorý visel na stene pri kniž-nici kancelárie v nitrianskom biskupskom paláci a ktorý figuruje aj v Mossóc-zyho posmrtnom inventári. 14

Rovnako zložitú ikonografiu má ďalší náhrobok humanistu a klerika z Radéc-zyho spoločnosti. Pri kostole sv. Martina v Bratislave, na vonkajšej stene za juž-nou kaplnkou je v stene náhrobok Nizozemca, klašického filológa, lekára, ostri-homského a neskôr jágerského kanonika Nicasia Ellebodia ( t 1577), blízkeho

106

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

Mossóczyho priateľa. Náhrobok tvorí obdlžníková nápisová doska z bieleho kelheimského (?) kameňa, všadená do prútového rámu. Spodnú časť zdobí kon-zola s jemne rytým dvojportrétom antického boha Janusa. [3] Antický janitor duší, jednou tvárou zahľadený do minulosti, druhou do budúcnosti, predstavuje celkom jednoznačný odkaz na sepulkrálnej pamiatke. 15 Vo fonde náhrobných pamiatok historického Uhorska je však ojedinelý. Príznačná je prítomnosť Ja-nusovho reliéfu na bráne, ktorá vedie do nitrianskeho hradného areálu, ktorého dominantu tvorí kostol s náhrobkami Bornemisszu a Mossóczyho. 16 [ 4, 5] Aj napriek štýlu je to mimoriadne dôležitá pamiatka, najmä ak si uvedomíme, že o renesančnom autonómnom sochárstve na Slovensku sa len málo tuší. Plochuprístennej pamiatky Ellebodia vypÍňa nápis v ranohumanistickej kapitálke:„TERRARVM, OCEANIQ VIVAS, ARCANAQ CAEL/,1 ET QVIDQVJDRERVM CONTINET ALMA PARENS,/ TVM LINGVAS OMNES NICASIDOCT!SS!ME NORAS,/ NON MINVS VT CLARIS AEDITVS E STAGYRIS.INATVRA OBSTVQVIT, SEQ. VT MAGE CERNERE POSSES,/ TE RAPV!T, SI-NIBVS OCCVLV!TQVE SV/S./ HEV SIC TV RAPTVS, SIC NOS TE FLEMVSADEMPTVM/ BELGAE, GERMANI, PANNONES, AVSONII.

AM/CI EGO PRAECESSI. (konzola) VOS SEQVEMINI" Na vytvorení nápisu sa podieľal ďalší člen Radéczyho spoločnosti, opäť

vysoko postavený úradník a humanista, palatínsky miestodržiteľ Mikuláš Ist-vánffy. V texte niet ani len ponášky na niektorú zo zaužívaných krestanských formúl, ktorými vyprevádzali zosnulých na druhý svet. ,,Priatelia, išiel som napred, vy ma budete nasledovat" - znejú slová janitora.

Mikuláš lstvánffy ( t 1581) dal pre seba a svoju manželku postaviťpamiatky vo Vinici v Chorvátsku. Už v 18. storočí boli vo veľmi zlom stave. 17 Ďalší, dodnes existujúci epitaf dal postaviť svojmu trojročnému synovi Palkovi v kostole na rodinnom sídle v Hornom Bare neďaleko Bratislavy. Opäť ide o typologicky bežný, no svojou ikonografiou jedinečný epitaf. Husto popísanánáhrobná platňa má jednoduchý prútový rám, v hornej časti je rímsa profilo-vaná na spôsob kymy. Na okrajoch rímsy sú po oboch stranách umiestnenérodové erby Mikuláša Istvánffyho a jeho manželky Alžbety, rodenej Bothovej.Erby sú ovenčené vavrínovými vencami, ktoré jednou rukou pridržiavajú tela-móni, v druhej ruke majú presýpacie hodiny a lebku. Nápis opäťtvorí ranohu-manistická kapitálka: L8

„PALCON! VN/CO FIL/O EIDEMQ3 LONGE AMANT/SS/MO/ IN TENELLAAETATE, PROH DOLOR VITA FVNCTO/ NJCOL. ISTHVANFFII PAVL! F. ETELJSABOTHIPARENTES MEST/SS/MI POSVER:

107

Zuzana Ludiková

VIXIT ANN. III MENSIB. VII DIEB. XVII. 8 MENSE MARTIO ANNO XPII M D LXXXI TECVM AMOR ET CHARITES, SPES ET SOLATIA NOSTRA/ PALCO IA-CENT. SED SIC TVLIT IMPERIOSA POTESTASI FATORVM, VT QVAE TE NOBJS PIA SOLVERE !VSTAi FAS ERAT, HAEC MOESTJ TIBI REDDIMVS ECCE PARETES. IHS XPS/ FIAT VOLVNTAS TVA SJCVT IN/ COELO ET JN TERRA" 19

lstvánffyho náhrobná pamiatka má rovnakú typológiu ako náhrobná pa-miatka Ellebodia. Aj text má rovnaké členenie: najskôr identifikačná próza, nasleduje niekolko veršov a napokon motto. Má však celkom iný odkaz, slová z otčenáša: ,,buď vôľa tvoja, ako v nebi, tak i na zemi" sprevádza Kristov mo-nogram a klasický inventár krestanského vanitasu, lebka a presýpacie hodiny. Náhrobné pamiatky cirkevných hodnostárov sú „pohanské", vicepalatína Ist-vánffyho krestanský.

Rovnako i náhrobok ostrihomského arcibiskupa Antona Verančiča (t 1573), zberateľa antických nápisov (bol objaviteľom slávneho monumentu z Ancyry), v kostole sv. Mikuláša v Trnave je svojím obsahom celkom svetský. Vymyká sa z radu ostatných náhrobkov ostrihomských arcibiskupov vytvorených počas tr-navského exilu, Mikuláša Oláha (t 1568), Jána Kuthassyho (t 1601), Františka Forgácha (t 1615) a Imricha Lósyho (t 1642) v kostole sv. Mikuláša v Trnave, či nerealizovaného návrhu náhrobku arcibiskupa Petra Pázmánya (t 1638) pre kostol sv. Martina v Bratislave. Tieto náhrobné pamiatky charakterizuje zložitá, výpravná (archi)tektonická forma, možno imitácia mauzólea. Sú celofigurálny-mi prístennými náhrobnými pamiatkami s bohato členeným, manieristickým alebo včasnobarokovým orámovaním. Postavy majú v rukách knihy a manu velaty. Ich nápisy majú biografickú a literárnu čast: Tá poetická sa odvoláva na krestanskú predstavivost: Vedomá retrospektivita týchto pamiatok siaha po vzore stredovekého náhrobku ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza, dnes v krypte baziliky sv. Štefana v Ostrihome. 20

Verančičovu náhrobnú pamiatku tvorí jednoduchá nápisová doska v zdvo-jenom pilastrovom ráme s prútovou kordónovou rímsou. V stene ju držia dve jednoduché konzoly s renesančným rastlinným ornamentom. Dokonca nemá ani erbovú výzdobu! Nápis je rytý humanistickou kapitálkou ako v prípade ostatných arcibiskupských náhrobkov, ale nemá ich štruktúru, pri súčte cirkev-ných hodností sa sústreďuje aj na rolu vyslanca a mierového vyjednávača. 2 1

Z radu novovekých náhrobkov ostrihomských arcibiskupov sa pravdepodob-ne vymykal aj náhrobok Veračičovho nástupcu, Štefana Fejérkovyho (t 1596). Nasvedčuje tomu odpis textu zo zaniknutej náhrobnej pamiatky, ktorá nebola

108

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

v Trnave, ale v kostole sv. Martina v Bratislave a stála v strede sanktuária vedľa náhrobnej pamiatky Štefana Radéczyho.22 Nápis nemá štru ktúru trnavských pamiatok, je však otázne, či je to i výrazom zmenenej typológie náhrobnej pamiatky a či sa tento nápis vôbec zachoval v plnom znení. Rozhodne nejde o umelecky mimoriadne atraktívnu devočnú tabuľu, ktorá je dnes zamurovanáv ambite františkánskeho kláštora v Bratislave, ako sa to v odbornej literatúretvrdí. 23 Dôkazom toho je antikvový nápis, ktorý obieha z troch strán na ráme poobvode reliéfu s podobizňou nitrianskeho biskupa Fejérkävyho ako precentorapod Ukrižovaným v spoločnosti sv. Štefana protomartýra, archanjela a cherubovpred Nebeským Jeruzalemom:„STEPHANV (skoba) EIIERKEOWII, EPISCOPVS ECCLESIAE NIITRIENSISSACRAEI CAESAREAE REGIAEQVE MAIESTATIS CONSILIARIV S ETI PER H(skoba) ARIAM LOCVMTENENS, ETC: EX DEVOTIONE. F. F.I M.D. (skoba)XXX/X''24

Nápisy sa nezhodujú a označujú inú hodnost'. Fejérkävy má však náhrobok aj z čias, keď bol nitrianskym biskupom, ktorý je dodnes v dolnom kostole nitrian-skeho katedrálneho kostola. Je to celofigurálna náhrobná doska, s postavou zná-zomenou frontálne s prekríženými rukami na hrudi. Nápis uvádza rok 1588. Ani tento náhrobok však nie je celkom konvenčný, popri tom, že sleduje tredoveký italizujúci typ prekrížených rúk, stvárnenie ornátu je velmi bohaté, aj keď nie oje-dinelé, ale v našom prostredí zriedkavé, s typickým renesančným ornamentom. 25

Na orámovaní platne obieha antikvový nápis: ,,HOC MONVMENTVM IN PERPETVAM MEMORIAM/ S/BI PONEND V M F. F. ANNO DOM/NI/ MDLXXXV/l/1 STEPHANV S FEJÉRKEO V Y, EEPUS ETCOMES NITRIENSIS,/ S. C. R. HVNGARIAM LOC V MTENENS ET CONSILIARIV S"26

Najmladšia nitrianska náhrobná pamiatka patrí opäľliteráme činnej osobnos-ti, aj keď tuctovej úrovne, z čias neskorého humanizmu, nitrianskemu biskupovi Valentínovi Lépesovi ( t 1611).27 Tu už ide o jednoduchú pamiatku, na ktorej dominuje erb. [6] V porovnaní s ostatnými má oveľa skromnejší nápis v huma-nistickej kapitálke: „ VALENTINVS LÉPES/ VIXIT, ET Q V EM DEDERAT CVRSVM FORTVNA PEREGI/ EPISCOP V S ETCOMES NITRIENSIS S. C. R. MAIESTATISI CONSI-LIARIVS ANNO MDCX/" 28

Nápis i obrazový program tohto náhrobku sú už rovnako formálne a neo-sobné ako na Fejérkävyho nitrianskom náhrobku, nehľadiac na tradíciu, ktorú priniesli ich humanistickí predchodcovia.

Oproti skorším, stredovekým náhrobným pamiatkam, spoločnou charakteris-tikou vymenovaných je ich intelektuálne prepracovaná ikonografia. Základné

109

Zuzana Ludiková

typologické tvary sepulkrálneho sochárstva králbvského Uhorska sa vytvorili ešte v stredoveku. K najjednoduchším patria nápisové heraldické, k reprezen-tatívnym figurálne typy, výnimočne i tumby. Tieto základné typy sa menili len pomaly a postupne, väčšinou sa modernizovalo len prostredie námetov, osa-denie nápisových polí, priestor, v ktorom sa nachádza figúra. A to platí aj pre sepulkrálne pamiatky včasného humanizmu, ktoré majú celkom novú, sviežu nápisovú formulu.29 Pokojné štýlové koiné sa pretrhlo práve v paradoxe „po-hanských" náhrobkov spomenutých cirkevných hodnostárov. Nevieme, či sa nápis z Radéczyho náhrobnej pamiatky zachoval celý, rovnako nepoznáme ani jej typologický tvar. Krestanský nápis náhrobnej pamiatky biskupa Mossóczy-ho sprevádza glóbus, biskupa Ellebodia Janusova hlava, na prístennom epitafe sa spomínajú cesty vyslanca a vyjednávača arcibiskupa Verančiča, zdobia ho zdvojené pilastre. Syn vicepalatína Istvánffyho nachádza na epitafe vieru v krestanské spasenie s ozdobami vavrínových vencov, putti, symbolov vanita-su a Kristových monogramov.

V nami pojednávanom období sa popri architektonicky orámovaných nápi-sových a figurálnych náhrobkoch dostáva na naše územie aj Ôa1ší, tzv. saský epitafový typ náhrobnej pamiatky. Základný ikonografický prvok takýchto pamiatok predstavuje motív Ukrižovaného s kľačiacou postavou dedikátora vo večnej adorácii. Rovnako, ako nie je definitívne uzatvorená otázka prítomnosti tohto, nemeckým maliarom a grafikom Lucasom Cranachom popularizované-ho putovného námetu na sepulkrálnych pamiatkach, nedokážeme zatiaľ určiť volbu tohto typu v našom prostredí. Velini populárny sa stal na sepulkrálnych pamiatkach meštianstva, ale objavuje sa aj na náhrobných pamiatkach prísluš-níkov kléru, šľachty i úradníkov. Na týchto pamiatkach sa však naplno uplatnila už len krestanská ikonografia a v tomto duchu aj nápisy v plnej miere sledujú religiózny obsah. 30

Na západnom Slovensku existuje ešte jedna špecifická skupina pamiatok, ktorá sa v ostatných častiach krajiny nevyskytuje, a ktorá je špecifickým výrazom vedomej volby umeleckej reprezentácie z okruhu úradníkov, ktorí nastúpili po prvej generácii Uhorskej králbvskej komory a pôsobili už v ob-dobí pred bitkou pri Moháči. Táto nová generácia kancelaristov sa vzdelávala v okruhu kontaktov krajinského sudcu Alexeja Thurzu, alebo bola v úzkom styku s palatínskym miestodržitelbm Františkom Révayom, ktorý sám dis-ponoval mimoriadnou humanistickou vzdelanostbu a pestoval úzke styky so zahraničnými humanistami európskeho významu.3 1 Náhrobok Alexeja Thurzu ( t 1543) v kostole sv. Jakuba v Levoči patrí k epitafovým typom.32 Celofigu-rálna, prístenná náhrobná pamiatka Františka Révaya (t 1553) v kostole sv.

110

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

Martina v Martine sa dá pokladať za prvú pamiatku s autentickým portrétom na sepulkrálnej plastike u nás:"Rozhodne je tiež prvým pn1dadom nepočetných celofigurálnych náhrobkov králbvského Uhorska, kde je zosnulý znázornený v profánnom odeve. 33 Révay stojí na orámovanej doske v nehlbokej hranatej nike. Hlavu má položenú na poduške, oči zatvorené, ale ruky plasticky stvár-nené v reliéfnej kompozícii vystupujú do priestoru. Po stranách podušky je umiestnený erb a zvitok: ,,D. O. Ml FRANC/SCO DE RVA COMJTI/ COMITATVS THVROCIEN AC LO-CVMTENEN/ OFF/Cl PALATINALJS/ REGNI HVNGAR VIRO PIETATE ET INTEGRITATEI AC LEGVM SC/ENT/A CLARISSIMO, QUIA GLADE MO-HACHIEN, QVAI LVDOVICVS HVNGAR REX, PROH DOLOR INTERIIT, PARTES FERDINANDI/ IMPERATORIS ET REG/S SECVTVS, MVLTA FATA OBSTITISSENT. BVDA ETALBA QVAM ALJIS GRAVISSIMIS, NON SOLVM [.] OAN 3/ SIC [ ... ] IM DILEXITI MVNDVM [ ...... ] V [ .. ] FIL/V[ .. ]/ SVVM VNIGE [ .. ] TVMI DARET PRO [ .. ] VNDOI VT OMNIS QVI/ CREDIT IN EVM NON/ PEREAT SED HA[ .... ] AT/[ .... ] TAM AETERNAM'34

Zatiaľ nie je známa príčina, prečo sa na náhrobnú pamiatku dostal nakoniec citát z biblie, a nie plánovaná Carmina, opäť od Istvánffyho, ktorá zostala v ru-kopise v rodinnom archíve. 35

Okrem Révayho je v dobovom odeve stvárnený spiaci podžupan Imrich Czobor ( t 1581), ešte s tradičným, stredovekým umiestnením jednoduchého inskripčného nápisu po obvode veka tumby, ktorej bočné strany sa stratili ale-bo boli zničené. 36 [7] Nápis je rytý antikvou: ,,HIC IACET GEN. AC MAG. D. D. EMERICVS CZOBOR DE CZOBOR/ SZENTMIHAL PROPALATINVS REGNI HVNGARIAE CVBICVLARIORVMI REGALIVM SS. IMPERATORVM FERDINANDI, MAXIMILIAN/ AC/ RU-DOLPHI. OBJIT ANNO MDLXXXI DIE Vili. IANVARI/" 37

Pamiatka sa dnes nachádza v ambite paulínskeho kláštora v Šaštíne, je za-murovaná jedinečným spôsobom, v stene vo vodorovnej polohe.

V dobovom odeve je stvárnený aj zatiaľ bližšie neurčený príslušník rodiny Szirmayovcov v kostole sv. Trojice v Bratislave, ktorého umiestnenie v seg-mentovej nike svedčí o tom, že náhrobná pamiatka bola pôvodne koncipovaná ako prístenná. Náhrobok znázorňuje stojacu postavu v dlhom plášti. V ruke drží prázdny zvitok. Postavu identifikuje jedine rodový erb umiestnený pri nohách.38 Náhrobná pamiatka pochádza pravdepodobne z kostola sv. Martina v Bratislave.39 Najmladšou náhrobnou pamiatkou s postavou v dobovom ode-ve je veko tumby Ladislava Kubínskeho. [8, 9]

111

Zuzana Ludiková

Prvé prejavy renesančného slohu sa objavujú sporadicky, mimo panovnícke-ho dvora, v prostredí kapitúl, tak i na konci tohto obdobia môžeme konštatovať len isté menšie okruhy, ktorých motivácie na reprezentatívne nároky nesúvisia s domácim vývojom. Otázne je, kolko mohla vtedajšia spoločnosť akcepto-vať z nie vždy pochopených importov. Nápisy na náhrobkoch nie sú natolko imanentné, ako sa na prvý pohľad zdá, sprevádzajú obraz rovnako ako obraz sprevádza text, alebo sprevádzajú len samotné životné púte. Niekedy vznikali náhrobkové texty dokonca nezávisle od objektu - sochárskej pamiatky - (Istvá-nffyho Carminy). Afinita k obrazovému vyjadreniu vtedajších objednávatelbv umenia sa nezhoduje s našimi predstavami, nám však predsa ide rovnako o odhaľovanie vlastných, ako i súvekých nárokov. Nemáme predsa k dispozíciinepreberné množstvo overovacích prostriedkov, aké nám poskytuje prístupk súčasnému umeniu, naopak, snažíme sa nachádzaťto, čo zostalo, kus po kuse,po jednotlivinách.

III. Údaje o tumbe Ladislava Kubínskeho v kostole sv. Štefana v Galante zverejňu-jem podľa jednotných edičných zásad plánovaného systematizovaného prehľa-du nápisových pamiatok Uhorska, ktoré uviedli Mikó - Pálffy ( 1999), a ktoré sú postavené na zásadách edície Die Deutschen lnschriften a relevantných maďarských štúdiách o stredovekých nápisových pamiatkach. 40

LADISLAV KUBÍNSKY, RADCA UHORSKEJ KRÁĽOVSKEJ KOMORY (t 1598), tumba Veko z tumby Ladislava Kubínskeho je jedinou sepulkrálnou pamiatkou kostola sv. Štefana v Galante. Kostol nahrádza skoršiu stavbu, v súvislosti s ktorou sa nespomínajú ďalšie sepulkrálne pamiatky. Tumba Ladislava Kubínskeho patrí do okruhu západoslo-venských náhrobných pamiatok, kde je postava znázornená v dobovom odeve. A Pôvodne stála v zaniknutom kostole sv. Štefana v Galante. ,,Hic ex re/ate habet, sed jacet Aug. S. Stephani regnis Ungariae in medio Ecclesiae extat lapis antiquus." (EK, Collectio Hevenesiana XVII. Galantha 1692, s. 415.) Ešte v roku 1737 tam stála aj s bočnými stenami. ,,Ezen Cubinj László fekszik most is az Galantay kilséf Templomban. A kripta ajtaján väräsmárvány kéfre van kifaragva." (IPOLYI, Arnold: Kubínyi László síremléke. In: Magyarország képekben. 1867, č. 3, s. 133; IPOLYI, Arnold: Bedegdi Nyári Krisztina. 1604-1641. Budapest 1887, s. 66, a následne ESZTERHÁZY, János: Az Eszterházy család és oldalágainak leirásához tartozó oklevéltár. Budapest 1901, s. 179.) Veko tumby bolo prenesené do nového kostola sv. Štefana (MOL Pl 291, es. 32. Uradalmi iratok 1800-1844. 1-5; EPL, Battyhányill. Intr. No. 27/1) a umiestnené pod chór (Galánta és vidéke 12, 1907, 16, s. 2). V roku 1939 bolo inštalované na fasádu kos-

112

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

tola (PÚ R 1303), po reštaurovaní v roku 1995 osadené v severnej stene južnej kaplnky sanktuária (PÚ R 1343). ..

B Podľa typológie pôvodne tumba. Svedčí o tom spracovanie zadnej steny dosky, kde vnútorná, nahrubo opracovaná stena vystupuje o 2-4cm (PÚ R 1343, podľa fotodoku-mentácie ). Bočné steny tumby zanikli. Pri sekundárnom osadení (1939) boli tri obvo-dové nápisové pásy dosky zamurované, po reštaurovaní sa z trojriadkového textu pone-chali len fragmenty litier, nedoplnené, ponechané v nezmyselných útržkoch, miestami nesprávne interpretované časti boli doplnené, inde zatreté (PÚ R 1343). Poveternostné podmienky dosku značne poškodili, text zničilo reštaurovanie.

C Červený mramor. Pôvodná velkosť dosky: v. 187 cm, š. 100 cm, h. 23 cm; súčasná velkosť dosky: v. 172 cm, š. 100 cm, h. 23 cm.

D ObdÍžníkovej doske dominuje frontálne umiestnená postava v nízkom reliéfe. Figú-ra má nejednoznačný postoj. Špičkami nôh sa opiera o mierne vystupujúci obvodový textový rám, hlavu má čiastočne na poduške, prevísajúce temeno hlavy opäť opiera o obvodový rám. Ruky sú prekrížené na hrudi. Dobový profánny odev tvoria hranaté,renesančné topánky a plášť siahajúci po členky, ktorý spadá od pása dole roztvorenýv schematických, plochých faldoch. Spracovanie námetu má nízku sochársku úroveň.

E 1: Časť v interpretácii Ipolyiho (G): ,,LADISLAUS KUBINYI SACR. CAES. REG. M.I MAXIM. ET RUD. CONSILIARIUS' Autentický stav, ale určite nesprávne, zachytáva už len reštaurátorská správa (PÚ R 1303): ,,[ ................................ ]NE[ ........ ] NI LADISLAI CVBINI SACRAE CAESAR: REGIAE MAT{ ...... ]/ CAMERA[ ................................. ]I CVB Vl[ .. ] ANO AE [ .. ] A [ .. ] S [ .. ] A [ .. ] / D [ .. ] 98 V[ .. ] LIIA [ .. ] Dl S [ .. ] Vl[ .. ] O SVOR[ .. ] IMP[ .. ] R [ .. ]MAXI[ .. ] ILE [ ... ]DLP/ [ ... ]/ PROP ERA VIT < >I EVM [ ............................ ]/ < >[ .. ]RANSLAT9 ES!: FEC/1 AENI ERAE. DOARI MAET 19. PROPTER N: EDVCEREI < > CAP IV. IVST SI MORTE PRAEOCCUPAT [ .. JVERIT IN REFRIGERIO[ .............. ]/ [ ... JA[ .. ] S[ .. ]LECT9 [ .. ] VIVENS < >I AE(Q)VIS QV! V/DET FILIVM ET CREDJT IN EVM V.AE.ET EGO RESVSCITABO EMINN [.] SSIMO DIEi APOCA[ .. ] 14 BEAT{ ....... ] DNO MORIVTI [ .. ]!LIP.! MIHI VIVERE CHRS EST: ET MORI LVCR/ CVPIO DISSOLVI ET ESSE CVM [ ............................ ]TASE 19 QV!Mľ' E2: Humanistická kapitálka.

113

Zuzana Ludiková

E3: Značky skratiek a vynechaní sú tažko identifikovateľné pre poškodenie, rozoznatelhé len miestami. Skratka dvojbodkou napr. [caresar(eae)]. E4: Ladislaus Kubinyi S(acrae) Caes(areae) Reg(iaeque) M(aiestatis) Maxim(iliano) et Rud( olpho) consiliarius. Zatiaľ sa podarilo identifikovať predposledné riadky podľa Vulgaty: ,,Sap(ientia) 4. Deo (jactus dilectus et vivens inter peccatores)I (t)ranslat(us) est pla-cita enim erat Deo anima illi(us) propter h(oc) (propteravit) educerel (S)ap(ientia) IV. iustus (autem) si morte praeoccupat(us) (fjuerit in refrigerio (erit)I (Deo) (fja(ctu)s (dil)ect(us) (et) vivens [ae(q)vis] (sic?) uqi videt Filium et credit in eum habeat vítam aeterna met resuscitabo ego eum in novissimo diel apoca(lypsa) 13 beta(i) (mortui) (qui) (in) D(omi)no moriu(n)t(ur)I (Ph)ilip(penses) I mihi enim vivere Christu est et mori lucrum".

F 1598. Literatúra (G) uvádza, že tumbu dal postaviťpalatín Mikuláš Esterházy, synovec a chovanec Ladislava Kubínskeho, čo je legitímny predpoklad, avšak prameňmi nedolo-žený (Mikuláš Esterházy má barokové mortuárium v kostole Jána Krstiteľa v Trnave).

G Eszterházy 1901, s. 179; Ipolyi 1867, s. 133; Ipolyi 1887, s. 66 (cit. v A); Kubínyi, Perenc: A Felsó - Kubínyi, Kubínyi család torlcSnete. Budapest 1901, s. 169; SPS 1967, (cit. v pozn. 10), s. 367.

H Ladislav Kubínsky, radca Uhorskej kráľovskej komory 1573 - t 1598 komorský radca (KIBÍNYI, Miklós: A Fels6-kubínyi Kubínyi családleszármazása. Budapest 1906, s. 245). 1573-1578 notár Uhorskej kráľovskej komory (na základe armálesu z 1578; ibidem). 1578-1584 tajomník hornouhorského kapitána Jána Ruebera (ibidem). 1584 - t 1598 radca Uhorskej kráľovskej komory (ibidem).

Skratky použité v poznámkach: EK - Egyetemi Konyvtár, Budapest (Univerzitná knižnica) EPL - Esztergomi prímás levéltár (Arcibiskupská knižnica) MOL- Magyar Országos Levéltár, Budapest (Krajinský archív) PÚ - Krajský pamiatkový ústav, Bratislava

Battyhány - Zbierka arcibiskupa Battyhányho E 150 - Magyar kincstári levéltárak, Acta ecclesiastica P 1291 - Családi levéltárak, Eszterházy család levéltára. Zólyomi ág R 1303 - Návrh na reštaurovanie náhrobnej dosky Ladislava Kubínyiho R 1343 - Dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác

114

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

Poznámky: 1 RITOÓKNÉ SZALAY, Ágnes, :;Nympha super ripam Danub ii". Humanizmus és refor-

máció. In: Tanulmányok a XV-XVI. Századi magyarországi múvelódés koréból. Buda-pest 2002, s. 227. Pamiatky, ktoré tu uvádzam, patria humanistom, ktorí istý čas svojho života prežili na západnom Slovensku, predovšetkým v Bratislave. Poznali sa navzájom, starostlivosť o svoje nálJrobky, duchovné statky, zverili do starostlivosti svojich druhov.

2 NOVÁK, Jozef, Rodové erby na Slovensku. /. Bratislava 1980, s. 148, s ďalšou lite-ratúrou. Zbierky: Johanni Listhio Pannonio, episcopo Jauriensi ... epitaphia ... scripta a Ladislao Kubinii. -Pragae 1577; Divo Maximiliano Fumuli senatus Trichiniensis. Pragae 1577. V tejto súvislosti bude v budúcnosti zaujímavé sledovaťtiež epitafy tren-čianskych humanistov, predovšetkým Rakovských, ktorým sa posledným miestom od-počinku stala Kutná Hora v Čechách. Martin Rakovský po účinkovaní v Česku sa usadil v Bratislave, udržiaval styky s Purkircherom a Mossóczym. V rovnakom čase mal tiež Kubínsky dom na Dlhej ulici v Bratislave, v ktorom istú časť od roku 1592 vlastnil aj chorvátsky šľachtic Pavol Fultitius, doktor medicíny, filozofie a práva, a tiež turčiansky rod Jazernických, z ktorého vzišli ďalší humanistickí vzdelanci. FEDERMAYER, Fe-derik, Rody starého Prešporka. Genealogický rozbor obyvateľstva a topografia mesta podla súpisu z roku 1624. Bratislava 2003, s. 248.

3 GARAS, Klára, Magyarországi festészet a XVII. században. Budapest 1953, s. 81; GALAVICS, Géza, Személyiség és reneszánsz portré. /smeretlen magyarországi hu-manista portré: Mossóczy Zakariás arcképe. In: Collectanea Tiburtiana. Tanulmányok Klaniczay, Tibor tiszteletére. (Adattár XVI-XVIII. századi szellemi mozgalmaink torténetéhez, 10.) Ed. Géza Galavics - János Hemer - István Monok. Szeged 1990, s. 407-408. Breviár uviedol KNAUZ, Nándor, A magyar egyház régi szokásai. MagyarSion, 7, 1869, s. 735-736. Bližšie MIKÓ, Ár pád, Listhius János kance/lár (t 1577) bre-viáriuma. A magyarországi késóreneszánsz känyvmúvészet ismeretlen emléke Gyórben.Múvészettorténeti Értesító 42/1, 1993, s. 10-12.

4 Predovšetkým veduty tureckých vojen, portréty významných osobností, predmety z tureckej koristi. GALAVICS, Géza, Kässunk kardot az pogány ellen. Täräk háborúk és Képzómúvészet. Budapest 1986, s. 26-49, s mimoriadne starostlivým poznámkovým aparátom.

5 Podľa listu Rudolfa II. z roku 1596, ktorý vymenúva zásluhy Ladislava Kubínskeho. Prepis listu KUBINYI, Petro, Genealogiafamiliae de Felsó Kubinfratribus suis dicata a Petro Kubinyi. S. C. et R. A. Majestatis Consilario. Pest 1824, s. 46, č. XVIII.

6 ACSÁDY, Ignác, Magyarország pénzugyei !. Ferdinánd uralkodása alatt. 1526-1564. Budapest 1880; ACSÁDY, Ignác, A pozsonyi és szepesi kamarák 1565-1604. Két pénzugytärténelmi tanulmány. Budapest 1894; MAYER, Theodor, Das Verhältnis der Hojkammer zur ungarischen Kammer bis zur Regierung Maria Theresias. Mitteilungen des Instituts fiir osterreichische Geschichtsforschung 9 (ed. Oswald Redlich). Innsbruck 1915; EMBER, Gyózó, Az újkori magyar käzigazgatás tärténete Mohácstól a täräk kiú-zéséig. In: A Magyar Országos Levéltár kiadványai III. Hatóság- és hivataltorténet, 1. Budapest 1946; FALLENBÚCHL, Zoltán, A Magyar Kamara tisztviselói a XVII. száza-dban. Levéltári Kozlemények 39, 1968, s. 233-268; NAGY, István - F. KISS, Erzsébet,

115

Zuzana Ludiková

A Magyar Kamara és egyéb kincstári szervek. A MOL kiadványai I. Levéltári leltárak 9, Budapest 1995; O význame výskumu PÁLFFY, Géza, A 16. század tärténete. Budapest 2000, s. 73-76.

7 GECSÉNYI, Lajos, A Magyar Kamara tanácsosaink ässzetételéról a XVJ. században. In: A torténelem és a jog határán. Tanulmányok Kállay István sziiletésének 70. évfordu-lójára (ed. Tibor Seifert). Budapest 2001, s. 55-70 a najmä s. 55.

8 EMBER, Gyózó, 1946 (cit. v pozn. 6), s. 600-603. 9 K pojmu humanizmu BAXANDALL, Michael, Giotto and the orators. Humanist obser-

vers oj painting in ltaly and the discovery oj pictorial composition 1350-1450. Oxford 1971, s. 3. O Radéczyho spoločnosti: Hortus Musarum. Egy irodalmi társaság emlékei. ässzegyújtätte és bemutatja Ritoókné Szalay, Ágnes (ed. Ágnes Ritoókné Szalay). Buda-pest 1984, s. 5-1 O, s literatúrou; SUGÁR, István, Az egri puspäkäk tärténete. Eger 1984, s. 275-283; MIKÓ, Ár p ád, Ianua mortis. Nicasius Ellebodius ( 1533-77) síremléke. Ada-lék a Radéczi-kär múpártolásához. In: Collectanea Tiburtiana. Tanulmányok KlaniczayTibor tiszteletére (ed. Géza Galavics - János Herner - Bálint Keserú). Szeged 1990, s. 419-429; MIKÓ, Árpád, Bornemisza (Abstemius) Pál puspäk végrendelete 1577-ból.Adatok a nyitrai, az óbudai, a veszprémi és a gyulajehérvári egyház käzépkroi kincsei-nek sorsához. Míívészettôrténeti Értesító 45/3-4, 1996, s. 203-221.

10 SCHMITTH, Nicolaus, Archi-episcopi Strigonienses. II. Tyrnaviae 1758, s. 85; VU-RUM, Josephus, Episcopatus Nitriensis ejusdemque praesulum memoria. Cum ichno-graphicis tabellis exhibentibus priorem, ac modernam jaciem castri, et civitatis Nitri-ensis. Posonii 1835, s. 334; KOLLÁNYI, Ferenc, Esztergomi kanonokok 1100-1900. Esztergom 1900, s. 160: ,, ... Ex anteactis futura proJpiciens, vivens hoc monumentum ponendum sibi curavit, dormiens somnum toto comuni, excitante Domino iterum re-surgam ... "; MIKÓ, Árpád - PÁLFFY, Géza, A pozsonyi Szent Márton-templom késó reneszánsz és kora barokk síremékei ( 16-17. század). Múvészettôrténeti Értesító 51/1-2, 2002, s. 131-132.

11 O náhrobkoch VURUM, Josephus, 1835 (cit. v pozn. 10), s. 330-331; CSIPPÉK, Sándor, A nyitrai székesegyház. Magyar Sion 2, 1864, s. 424; WAGNER, Vladimír, Nitriansky hrad a biskupský kostol v dobe baroka. In: Dejiny a umenie nitrianskeho zámku. Na pamiatku kniežata Pribinu. Trnava 1933, s. 118; Súpis pamiatok na Sloven-sku (ed. Alžbeta Gi.intherová-Mayerová). Bratislava 1968, s. 367 (ďalej SPS), eviduje len Mossóczyho náhrobok; MIKÓ, Ár p ád, 1996 (cit. v pozn. 9), 203-221. O zbierkach tiež GERGELYI, O., Nitra. Bratislava 1969, s. 88; IVÁNYI, Béla, Mossóczy Zakariás és a magyar Corpus Juris keletkezése. Budapest 1926, s. 17, 36; MIKÓ, Ár pád, 1990 (cit. v pozn. 9), s. 425; MIKÓ, Ár p ád, 1996 (cit. v pozn. 9), s. 205.

12 CSIPPÉK, Sándor, 1864 (cit. v pozn. 11), s. 424: ,,D. O. M. S./ PAVLO ABSTEM/0 QVINQVE ECCLES. EPPO. TRANSYL-1 VANO-IN!VS ECCLESIAE COMMENDA-TAR/0, ET COMITI/ PERPETVO,- FERDINANDO /. ET MAXIMILIANI II. IMP. ETI REG. SECRETAR/0, CONSILIAR/0 AD POSTREMVM IN/VS IN/ VNGERIA PRO-REGI, DE SE, PATRIA, ET AMICIS PIEM ETIS EXIi QVAM MEMORIAM ZACHAR!AS MOSÓCZY SUCESSOR. H. R./ D. XIII. X. - BIS ANNO D. M. D. LXXIX V/XIT ANNOS XXC./ MENSIB. XI. D. XIII. H. III./ SC/O QVOD REDEMPTOR MEVS V/VIT, ET IN

116

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

NOV/SS/MO/ DIE DE TERRA SVRRECTVRVS SIM. JOB. XIX./ MEMOR. ESTO IVDI-CII MEi, SIC ERIT ETTVVM, MIHI/ HERI, TIBI HOD/E. ECCLES. XXXVIII."

13 Červený mramor, v. 190 cm, š. 98,5 cm, h. zo steny: 3,5 cm. Skratky sú minimálne, s vy-nechaním naznačené vodorovnou čiarkou nad písmenami, skratky vyznačené bodkou za slovom. V plnom znení: Christo servatori tandem quiescet Zacharias Mossoczy, cum per omnes sacredotii ordínes dignitatesque ad ep(isco)patum Tínni(ni)ensem vocatus, tandem ad Vacíensem postulatus, et ultimo huius ecclesiae antistas ab imp( eratoris) et rege Rudolpho II. Austriaco nominatus esset, duarumque imp(eratorum) et in Hungaria reg(um) consiliarius, et comes perpetuus Nitriensis eo loci quo corpus vítali spirítu destitutum amicos recondere firma in spe resurrectionis iussit vivus pie vixit annos XLV mense II dies VIII et MDLXXXVII obiit mense iulio XXII.

14 „In Bibliotheca cum Camera sibi adíuncta ... " spolu s portrétmi Ferdinanda, Maximiliá-na, Antona Verančiča, Zachariasa Massóczyho, Pavla Bomemisszu, Štefana Radéczyho, Štefana Fejérkävyho a Jána Corvina Hunyadiho. Inventár je z 1. augusta 1587. MOLE 156. U et C, fasc 17/17, ktorý vypublikoval MIKÓ, Ár pád, 1996 (cit. v pozn. 9), s. 203,s. 212, pozn. 5.

15 GYURIKOVITS, Georg von, Grabschriften in Dom zu Prejlburg. Archiv ftir Ge-schichte, Statistik, Literatur und Kunst 1826, s. 106, č. 14; HENSZLMANN, Imre, Magyarország csúcs-íves stylii múemlékei. Budapest 1880, s. 130; KLANICZAY, Tibor, Nicasius Ellebodius és Poéticá-ja (1970). In: A múlt nagy korszakai. Budapest 1973, s. 182; CSANDA, Sándor (ed.), Magyar irodalmi ha1uományok szlovákiai lexikona.Bratislava 1981, s. 37; MIKÓ, Ár p ád, 1990 (cit. v pozn. 9), s. 419-429, aj s podrobnýmfilologickým komentárom; MIKÓ, Ár p ád, Reneszánsz. In: A magyar múvészet tärténetea kezdetektól 1800-ig (Galavics, Géza - Marosi, Ernó - Mikó, Árpád - Wehli, TUnde). Budapest 2001, s. 301-302; MIKÓ, Ár pád - PÁLFFY, Géza, 2002 (cit. v pozn. 10), s. 128-129, uvádzajú plné znenie nápisu.

16 Správne identifikoval ikonografiu WAGNER, Vladimír, 1933 (cit. v pozn. 11), s. 105. 17 BARTSCH, C. D., Beytrag zu des Nikolaus /schtwán.fi Biographie. In: Ungarisches

Magazín, oder Beyträge zur ungarischen Geschichte, Geographie, Natur und Wissens-chaft und der dahin einschlagenden Literatur, 1781, s. 21-32, s. 110-115; VIDOVICH, Gyôrgy, Magyarország torténete 1490-1606. Írta Istvánfi, Miklós. Debrecen 1871, VII; NAGY, Iván, A kisasszonyfalvi Istvánffyak. Turul 1, 1883, s. 115.

18 Skvelé monografické spracovanie venoval tejto pamiatke MIKÓ, Ár p ád, 1990 (cit. v pozn. 9), s. 419-429, ilustrácie č. 3-4, a literatúta.

19 Rám z červeného mramoru, nápisová tabula z kelheimského (?) kameňa, v. 123 cm, š. 73 cm, h. v stene. V plnom znení: Palconi unico .filio ei(us)demq(ue) longe amantissimo in tenella aetate, proh( ibeo) dolor( is) vita functo Nicol( aus) /stvanffii Pauli j(ilius) et Elisa Both. Parentes m( a)estissimi posuer(untur). Vixit ann(i) III mensib(us) VII dieb(us) XVII. M( ortuus) mense martio anno XPI MDLXXXI./ Tecum amor et charites, spes etsolatia nostra/ Palco iacent. Sed sic tulit imperiosa potestas/ fatuorum, ut quae te nobispia solvere iusta/ jas erat, haec moesti tibi reddimus ecce par(i)e(n)tes.l IHS XPS.I Fiatvoluntas tua sicut in/ coelo et in terra. Znak 8 inter pretoval Arnold Ipolyi ako gréckepísmeno Theta. IPOLYI, Arnold, Csallókoz múemlékei (ed. Koncsol, László). Pozsony

117

Zuzana Ludiková

1856 (reprint z roku 1994). Západoslovenské sepulkrálne pamiatky humanistov, na rozdiel od zaužívaných zahraničných pn1dadov, sú písané výlučne v jednom jazyku, po latinsky.

20 RÉCHEY, Alfons, Kis-Róma néhány vallásos emléke. Új Magyar Sion, 17, 1880, s. 434-435; LUDIKOVÁ, Zuzana, A nagyszombati székesegyház késó reneszánsz és barokk síremlékei (16-17. század). Múvészettôrténeti Értesító 51, 2002, s. 85-106, s literatúrou; RÓZSA, Gyôrgy, Das geplante Epitaph von Péter Pázmány. Acta Historiae Artium 34, 1989, s. 121-123.

21 LUDIKOVÁ, Zuzana, Pamiatky fanerálnej reprezentácie v Kostole sv. Mikuláša v Tr-nave (Castrum doloris Emerencie Révayovej). In: Galéria. Ročenka Slovenskej národnej galérie v Bratislave, 2001, s. 123; LUDIKOVÁ, Zuzana, 2002 (cit. v pozn. 20), s. 92-93.

22 HENSZLMANN, Imre, 1880 (cit. v pozn. 15), s. 129; RIMELY, Carolus, Capitulum insignis ecclesiae collegiatae Posoniensis. Posonii 1880, s. 239; KOLLÁNYI, Ferenc, 1900 (cit. v pozn. 10), s. 160; MIKÓ, Ár p ád - PÁLFFY, Géza, 2002 (cit. v pozn. 10), s. 135-136. V plnom znení: Stephanus F ejerkoevi elect( us) archiep( isco )pus Strigon( i-ensis ), primas Hungariae, legatus natus, summus secretarius cancellarius, S( acrae)C(aesareae) R(egiae)q(ue) M(aiestatis) consili(arius), regni Hungariae locumtenens,de Patria benemeritus, principi populoq(ue) gratiss(imus). Vixit annos LXX/lll, obiit XX(Novem)bris MDXCVI.

23 HEKLER, Antal, A magyar múvészet tärténete. Budapest 1934, s. 126; SPS 1967 (cit. v pozn. 11), s. 193; RUSINA, Ivan, Renesančná a baroková plastika v Bratislave. Brati-slava 1983, s. 54.

24 Kelheimský (?)kameň.V plnom znení: Stephanu(s) (F)eiierkeowii, episcopus ecclesiae Nittriensis Sacrae caesareae regiaeque maiestatis consiliarius et per(petuus) H(ung)a-riam locumtenen(ti)s, etc( ancellarius) ex devotione. F(ieri) j ( ecit). MD( L)XXXIX.

25 VURUM, Josephus, 1835 (cit. v pozn. 10), s. 335; CSIPPÉK, Sándor, 1864 (cit. v pozn. 11), s. 424; SPS 1967 (cit. v pozn. 11), s. 193; CSERNYÁNSZKY, Mária, Magyar rene-szánszfópapok olasz hímzésú miseruhában. Múvészettôrténeti Értesító 34, 1985, s. 145-149; RUSINA, Ivan, 1983 (cit. v pozn. 23), s. 54; MIKÓ, Ár pád, 1990 (cit. v pozn. 9), s. 425; Mons Sacer 996-/996. Pannonhalma /OOO éve, II (ed. Takács, Imre). Pannon-halma 1996, č. VII. 2. Podľa MIKÓ, Árpád, 2001 (cit. v pozn. 15), s. 310, bola v testa-mente vyjadrená nesplnená vôľa Fejérkôvyho dať sa pochovaťv Nitre. Testament je z 19. novembra 1596. MOLE 150 Fasc. 5. No. 5. Nápis bol v priebehu 20. storočia upravenýa v súčasnosti sa z neho zachovalo ... OC MONVMENTVM IN PERPETVAM ............. Ml SIBI PONENDVM F. F. AN D .... I „DLXXXVIIII STEPHANVS FEIIERKWIII EPVS ET COMES NITRIEN, STRIG. ARCHIEP. HVNGAR LOCVMTENENS ET CONSILIA ....... V plnom znení: (H)oc monumentum in perpetuam (memoria)m sibi ponendum f(ieri) f(ecit) an(no) d(omi)ni (M)DLXXX.Vlll Stephanus Feiierk(o)wii ep(iscop)us et comes Nitrien(sis), Strig(onii) archiep(iscopus) Hungar(iam) locumtenen(ti)s et consilia(rius).

26 Opäťv nadväznosti na predchodcu, sleduje vzor náhrobku nitrianskeho biskupa Františ-ka Berzeviczyho ako pri trnavských náhrobných amiatkach arcibiskupov (cit. v pozn. 20). Červený mramor, v. 207 cm, š. 96,5 cm, h. v stene. V znení: Hoc monumentum in

118

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

perpetuam memoriam sibi ponendum f(ieri) / ( ecit) anno domini MDLXXXVIII Stepha-nus Fejérkeovy, ep(isco)pus eť'COmes Nitriensis, S(acrae) C(aesarea) R(egiaeque) Hum-gariam locumtenen(ti)s et consiliarius.

27 CSIPPÉK, Sándor, 1864 (cit. v pozn. 11), s. 425; SPS 1968 (cit. v pozn. 11), s. 367. 28 Mastenec, v. 170cm, š. 78cm, h. v stene. V znení: Valentinus Lépes vixit et erat quem

dederat cursum fortl!na peregi episcopus et comes Nitriensis S( acrae) C( aesarea) R( e-giae) maiestatis consiliarius Anno MDCXI.

29 MIKÓ, Ár p ád, Két világ határán (Janus Pannonius, Garázda Péter és Megyericsei János síremléke). Ars Hungarica 11, 1983, s. 49-75, hlavne s. 50-51; MIKÓ, Árpád, Jagello-kori reneszánsz sírkäveinkrôl. Ars Hungarica 14, 1986, s. 102-104.

30 DENZLER, Max, Ewige Anbetung. In: Reallexikon zur Deutschen Kunstgeschichte 4. Mtinchen 1873,s. 571-600.

31 GECSÉNYI, Lájos, 2001 (cit. v pozn. 7), s. 61. 32 WAGNER, Carolus, Analecta Scepusii Sacri et Profan., IV. Vienae 1774, s. 350; A „s-

zentek fuvarosa" Divald Kornél felsômagyarországi topográfiája és fényképei 1900-1919. Forráskiadványok lll (ed. István Bardoly). Budapest 1999, s. 343; GÚNTHE-ROV Á-MAYEROV Á, Alžbeta, Renesančné umenie na Slovensku. Pamiatky a múzeá 4/3, 1955, s. 114, chybne s rokom 1548; HORVÁTH, Pavol, Náhrobný reliéf Stanislava Thurzu v Levoči. Vlastivedný časopis 18, 1969, s. 136; CHALUPECKÝ, Ivan, Chrám sv. Jakuba v Levoči. Martin 1991, s. 93, obr. 89; SPIRITZA, Juraj, Motív rodinnej gene-alógie na epitafoch zo 16. a 17. storočia. Genealogicko-heraldický hlas (Časopis SGHS MS Martin) 1, 2000, s. 4.

33 K otázkam celofigurálnych náhrobných pamiatok s postavou v dobovom odeve len GA-LAVICS, Géza, A magyar királyi udvar és a késô reneszánsz képzômúvészet. In: Magyar reneszánsz udvari kultúra. Ed. Ágnes R. Várkonyi - Júlia Székely. Budapest 1987, s. 54.

34 Červený mramor. Skratky sú naznačené predovšetkým bodkami za písmenami, mies-tami zošúchané časti. Nápis: D(omino) O(ptimo) M(aximo) Francisco de Reva comiti comitatus Thurocien(sis) ac locumtenen(tis) offici(is) palatinalis regni Hungar(iae) viro pietate et in integritate ac legum scientia clarissimo, quia glade Mohacien(sis), qua Lu-dovicus Hungar(iorum) rex, prah do/or interiit, partes Ferdinandi imperatoris et regis secutus, multafata obstitissent. Buda et Alba quam alis gravissimus, non solum. Na zvy-tku: (l)oan 3/ Sic (en)im dilexitl mundum (Deus) u(t) Filiu(m)I suum unige(ni)tum/ dare! pro(m)undo/ ut omnis quil credit in eum non! pereat sed ha(be)at/ (vi)tam aeternam.

35 Slovenský národný archív. Spoločný archív rodu Révay 1/7. Kráľovské dekréty. Fasc. IV.

36 SASINEK, Franko, Náhrobok Imricha Czobora. Slovenský letopis pre historiu, topo-grafiu, archaeologiu a ethnografiu 3/2, 1879, s. 175; GÚNTHEROVÁ-MAYEROV Á, Alžbeta, 1955 (cit. v pozn. 32), s. 114; GALAVICS, Géza, 1987 (cit. v pozn. 33), s. 54; MIKÓ, Ár p ád, 2001 (cit. v pozn. 15), s. 310.

37 Červený mramor. Plné znenie textu: Hic iacet gen(erosus) ac mag(nificus) d(omino) d(omino) Emericus Czobor de Czobor Szentmihal propalatinus regni Hungariae cubi-c ulario rum reg alium s( ere ni )s( s imi) impe rato rum Ferdinandi, M aximiliani ac R udolp hi.

119

Zuzana Ludiková

Obiit anno MDLXXXI die VIII. ianuarii. 38 HOLČÍK, Štefan - RUSINA, Ivan, Bratislava alt und neu. Ein Bild-Kunstfahrer. Brati-

slava 1987, s. 49 (aj slovenská edícia); SPS 1967 (cit. v pozn. 11), s. 196. 39 „Za hlavným oltárom náhrobok bradatého muža, nápis už nečitatelný." FA UST, Ovidi-

us, S oznam hrobiek v dóme sv. Martina v Bratislave 1931, no. 1. AMB, B - Bratislavské pozostalosti, Ovidius Faust, podľa RAKOVSZKÝ, Viliam, Rakovszký: Die Domkirche zu St. Martin, no. 1. AMB - B, Bratislavské pozostalosti, Viliam Rakovszký.

40 MIKÓ, Árpád - PÁLFFY, Géza, A gyóri székesegyház késó reneszánsz és barokk sír-kovei (16-17. század). Mt'.ívészettorténeti Értesító 48, 1999, s. 137-156 .

120

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

Obr. 1. Náhrobná pamiatka Zachariasa Mossóczyho, Nitra. Foto: Zuzana Ludiková.

121

Zuzana Ludiková

Obr. 2. Detail z náhrobnej pamiatky Zachariasa Mossóczyho, Nitra. Foto: Zuzana Ludiková.

122

\ ;

Obr. 3. Detail z epitafu Nicasia Ellebodia, Bratislava. Foto: Zuzana Ludiková.

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

Obr. 4. Brána opevnenia Nitrianskeho hradu. Foto: Zuzana Ludiková.

Obr. S. Detail z brány opevnenia Nitrianskeho hradu. Foto: Zuzana Ludiková.

123

Zuzana Ludiková

Obr. 6. Detail náhrobnej pamiatky Valentí-na Lépesa, Nitra. Foto: Zuzana Ludiková.

124

Obr. 7. Veko tumby Imricha Czobora, Šaštín. Foto: Zuzana Ludiková.

Niekolko príkladov náhrobných pamiatok humanistov

Obr. 8. Veko tumby Ladislava Kubínskeho, Galanta. Foto: Zuzana Ludiková.

Obr. 9. Detail z tumby Ladislava Kubín-skeho, Galanta. Foto: Zuzana Ludiková.

125

EPIGRAPHICA & SEPULCRALIA

I.

Sborník príspevku ze zasedání k problematice sepulkrálních památek, porádaných Ústavem dejin umení AV ČR v letech 2000 až 2004

Editori: Dalibor Prix a Jirí Roháček

ARTEFACTUM ÚSTAV DE.JIN UMENf AV ČR

Praha 2005