· 1 Úvodné identifikačné údaje 2 ciele a poslanie výchovy a vzdelávania 3 vlastné...

STREDNÁ ODBORNÁ ŠKOLA STAVEBNÁ Emila Belluša

Staničná 4, 911 05 TRENČÍN

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM

pre školský rok 2009/2010

GEODÉZIA

Študijný odbor: 3692 6 geodézia, kartografia a kataster

SPOJENÁ ŠKOLA TRENČÍN Staničná 4, 911 05 TRENČÍN

ŠKOLSKÝ VZDELÁVACÍ PROGRAM Pre školský rok 2008/09

GEODÉZIA

Študijný odbor: 3692 6 geodézia, kartografia a kataster

OBSAH strana

1 Úvodné identifikačné údaje 2 Ciele a poslanie výchovy a vzdelávania 3 Vlastné zameranie školy 3.1 Charakteristika školy 3.1.1 Plánované aktivity školy 3.2 Charakteristika pedagogického zboru 3.3 Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov školy 3.4 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy 3.5 Dlhodobé projekty 3.6 Medzinárodná spolupráca 3.7 Spolupráca so sociálnymi partnermi 4 Charakteristika školského vzdelávacieho programu v študijnom odbore 3692 6

4.1 Popis školského vzdelávacieho programu 4.2 Základné údaje o štúdiu 4.3 Organizácia výučby 4.4 Zdravotné požiadavky na žiaka 4.5 Požiadavky na bezpečnosť a hygienu pri práci 5 Profil absolventa študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster 5.1 Charakteristika absolventa 5.2 Kompetencie absolventa 5.2.1 Kľúčové kompetencie 5.2.2 Všeobecné kompetencie 5.2.3 Odborné kompetencie 6 Učebný plán študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster 7 Učebné osnovy a tematické plány študijného odboru 3692 6 geodézia,

slovenský jazyk a literatúra anglický jazyk nemecký jazyk etická výchova dejepis občianska náuka fyzika chémia matematika informatika telesná výchova deskriptívna geometria geografia kartografické rysovanie geodetické výpočty geodézia prax 8 Učebné osnovy a tematické plány študijného odboru 3692 6 geodézia,

slovenský jazyk a literatúra anglický jazyk nemecký jazyk etická výchova dejepis občianska náuka fyzika matematika informatika telesná výchova deskriptívna geometria geodetické výpočty geodézia prax mapovanie počítačová grafika 9 Podmienky na realizáciu školského vzdelávacieho programu v študijnom

9.1 Materiálne podmienky 9.2 Personálne podmienky 9.3 Organizačné podmienky 9.4 Podmienky bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní 10 Podmienky vzdelávania žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími

11 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov študijného odboru 3692 6

11.1 Pravidlá hodnotenia žiakov

1. ÚVODNÉ IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE

1.

Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša, Staničná 4, 911 05 Trenčín

Názov školského vzdelávacieho programu Geodézia

Kód a názov SVP 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Stupeň vzdelania Úplné stredné odborné vzdelanie ISCED 3A Dĺžka štúdia 4 roky Forma štúdia denná Vyučovací jazyk slovenský Druh školy štátna Dátum schválenia ŠkVP 28. august 2008 Miesto vydania Spojená škola, Staničná 4, 911 05 Trenčín Platnosť ŠkVP 01. september 2008 začínajúc prvým ročníkom

Kontakty pre komunikáciu so školou pre šk.rok 2008/09:

Titul, meno, priezvisko

Pracovná pozícia

Telefón Fax e-mail Iné

Ing. Ivan Trnka riaditeľ 032/6522479 032/6505933 [email protected] [email protected]

Mgr.Elena Šikudová

zástupca riaditeľa pre organizačnú

zložku

032/6505938 032/6505933 [email protected] [email protected]

Ing.Magdaléna Kroupová

Zástupca riaditeľa pre

praktické vyučovanie

032/6505938 032/6505933 [email protected]

Mgr.Mária Mäsiarová

výchovný poradca

032/6505914 032/6505915

032/6505933 [email protected]

Zriaďovateľ:

Trenčiansky samosprávny kraj Odbor školstva a telesnej kultúry Hviezdoslavova 1 911 50 Trenčín Tel.: 032/74 11 111 e-mail:[email protected]

Zmena adresy zriaďovateľa K dolnej stanici 7282/20A 911 01 Trenčin Tel.: 032/6555+++, spojovateľ 032/6555111

Trenčín, 28. 08. 2008 Ing. Ivan Trnka

riaditeľ školy

Kontakty pre komunikáciu so školou pre šk.rok 2009/2010:

Titul, meno, priezvisko

Pracovná pozícia

Telefón Fax e-mail Iné

Ing. Ivan Trnka riaditeľ 032/6522479 032/6505933 [email protected] [email protected]

Mgr. Dušan Jandík

zástupca riaditeľa pre teoretické

vyučovanie

032/6505938 032/6505933 [email protected]

Ing.Zuzana Illová

zástupca riaditeľa pre

praktické vyučovanie

032/6505938 032/6505933 [email protected]

Mgr.Mária Mäsiarová

výchovný poradca

032/6505914 032/6505915

032/6505933 [email protected]

Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná

priemyselná škola stavebná Emila Belluša, Staničná 4, 911 05 Trenčín

Názov školského vzdelávacieho programu Geodézia Kód a názov ŠVP 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Stupeň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie – ISCED 3A Dĺžka štúdia 4 roky Forma štúdia denná

Záznamy o platnosti a revidovaní školského vzdelávacieho programu:

Platnosť ŠkVP Dátum

Revidovanie ŠkVP Dátum

Zaznamenanie inovácie, zmeny, úpravy a pod.

01. 09. 2008 01.03.2009 Zmena názvu školy na SOŠS E.Belluša Trenčín 01.08.2009 Zmeny v kontaktoch so školou 01. 08. 2009 Zmena adresy zriaďovateľa

2. CIELE A POSLANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Ciele a poslanie výchovy a vzdelávania v našom školskom vzdelávacom programe pre študijný odbor 3692 6 geodézia, kartografia a kataster vychádza z cieľov stanovených v Zákone o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a Štátnom vzdelávacom programe pre skupinu štvorročných študijných odborov 36 Stavebníctvo, geodézia, kartografia. Poslanie školy vyplýva aj z komplexnej analýzy školy.

Poslaním našej školy nie je len odovzdávať vedomosti a pripravovať našich žiakov na povolanie a ďalšie štúdium, ale aj formovať u mladých ľudí ich postoje, viesť ich k dodržiavaniu etických a ľudských princípov. Naším cieľom je, aby sa škola stala otvorenou inštitúciou pre rodičov, sociálnych partnerov a širokú verejnosť s ponukou rôznej vzdelávacej a spoločenskej činnosti.

Naša škola má nielen vzdelávať, ale aj vychovávať. Naše ciele v systéme výchovy a vzdelávania spočívajú v cieľavedomom a systematickom rozvoji poznávacích schopností, emocionálnej zrelosti žiaka, motivácie k sústavnému zdokonaľovaniu sa, prosocionálneho správania, etiky, sebaregulácie ako vyjadrenia schopnosti prevziať zodpovednosť za seba a svoj rozvoj a tvorivosť.

Ciele výchovy a vzdelávania orientované na vytváranie predpokladov celoživotného vzdelávania sú zamerané na:

1) Posilnenie výchovnej funkcie školy• umožniť všetkým žiakom prístup ku kvalitnému záujmovému vzdelávaniu a voľnočasovým

aktivitám, najmä žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia ako formy prevencie sociálno-patologických javov a podchytenia nadaných a talentovaných jedincov,

so zámerom:

• vytvárať motiváciu k učeniu, ktorá žiakom umožní pokračovať nielen v ďalšom vzdelávaní, ale aj v kultivovaní a rozvoji vlastnej osobnosti,

• podporovať špecifické záujmy, schopností a nadania žiakov, • formovať ucelený názor na svet a vzťah k životnému prostrediu • vytvárať vzťah k základným ľudským hodnotám, ako je úcta a dôvera, sloboda

a zodpovednosť, spolupráca a kooperácia, komunikácia a tolerancia, • poskytovať čo najväčšie množstvo príležitostí, podnetov a možností v oblasti záujmovej

činnosti, • poskytovať pre žiakov a širokú verejnosť ponuku vzdelávacích služieb vo voľnom čase,

2) Realizáciu stratégie rozvoja školy

a) prípravu a tvorbu vlastných školských vzdelávacích programov s cieľom:

s dôrazom na:

• uplatňovať nové metódy a formy vyučovania zavádzaním aktívneho učenia, realizáciou medzipredmetovej integrácie, propagáciou a zavádzaním projektového a programového vyučovania,

• zabezpečiť kvalitné vyučovanie cudzieho jazyka, získania kvalifikovaných učiteľov pre výučbu cudzích jazykov a zabezpečením dostupných podmienok pre výučbu cudzieho jazyka v zahraničí,

• skvalitniť výučbu informačných a komunikačných technológií zabezpečením špeciálnej učebne a softwarového vybavenia, podporovaním ďalšieho vzdelávania učiteľov v oblasti informačných technológií,

• zabezpečiť variabilitu a individualizáciu výučby, • rozvíjať špecifické záujmy žiakov, • vytvárať priaznivé sociálne, emocionálne a pracovné prostredie v teoretickom a praktickom

vyučovaní, • zavádzať progresívne zmeny v hodnotení žiakov realizáciou priebežnej diagnostiky, • zachovávať prirodzené heterogénne skupiny vo vzdelávaní.

b) posilnene úlohy a motivácie učiteľov, ich profesijný a osobný rozvoj s cieľom: • rozvíjať a posilňovať kvalitný pedagogický zbor jeho stabilizáciou, • podporovať a zabezpečovať ďalší odborný rozvoj a vzdelávanie učiteľov, • rozvíjať hodnotenie a sebahodnotenie vlastnej práce a dosiahnutých výsledkov.

c) podporu talentu, osobnosti a záujmu každého žiaka s cieľom: • rozvíjať edukačný proces na báze skvalitňovania vzťahov medzi učiteľom - žiakom –

rodičom, • rozvíjať tímovú spoluprácu medzi žiakmi budovaním prostredia tolerancie a radosti

z úspechov, • vytvárať prostredie školy založené na tvorivo-humánnom a poznatkovo-hodnotovom

prístupe l vzdelávaniu s dôrazom na aktivitu a slobodu osobnosti žiaka, • odstraňovať prejavy šikanovania, diskriminácie, násilia, xenofóbie, rasizmu a intolerancie

v súlade s Chartou základných ľudských práv a slobôd, • viesť žiakov k zmysluplnej komunikácii a vyjadreniu svojho názoru, • zapájať sa do projektov zameraných nielen na rozvoj školy, ale aj na osvojenie si takých

vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré žiakom prispejú k ich uplatneniu sa na trhu práce na Slovensku a v krajinách Európskej únie a k motivácii pre celoživotné vzdelávanie sa,

• nadväzovať spoluprácu s rôznymi školami a podnikmi doma a v zahraničí, • presadzovať zdravý životný štýl, • vytvárať širokú ponuku športových, záujmových a voľnočasových aktivít, • vytvárať fungujúci a motivačný systém merania výsledkov vzdelávania.

d) skvalitnenie spolupráce so sociálnymi partnermi, verejnosťou a ostatnými školami na princípe partnerstva s cieľom:

• zapojiť rodičov do procesu školy najmä v oblasti záujmového vzdelávania a voľnočasových aktivít,

• podporovať spoluprácu s rodičmi pri príprave a tvorbe školského vzdelávacieho programu, • aktívne zapájať zamestnávateľov do tvorby školských vzdelávacích programov, rozvoja

záujmového vzdelávania, skvalitňovania výchovno-vzdelávacieho procesu a odborného výcviku,

• spolupracovať so zriaďovateľom na koncepciách rozvoja odborného vzdelávania a prípravy a politiky zamestnanosti v Trenčíne a našom regióne,

• spolupracovať so stavebnými podnikmi , • vytvárať spoluprácu so školami doma a v zahraničí a vymieňať si vzájomne skúseností

a poznatky, • rozvíjať spoluprácu s nadáciami, rôznymi organizáciami a účelovo zameranými útvarmi na

zabezpečenie potrieb žiakov.

e) zlepšenie estetického prostredia budovy školy a najbližšieho okolia s cieľom: • zlepšiť prostredie v triedach a spoločných priestoroch školy, • zatepliť fasádu školy a vymeniť okná a dvere, • vybudovať viacúčelové športové ihrisko, • zrekonštruovať hygienické priestory školy, • realizovať kurzy pre verejnosť, zabezpečiť školenia a iné vzdelávacie akcie pre verejnosť, • využiť materiálno-technický a ľudský potenciál pre získanie doplnkových finančných zdrojov,

reagovať na vypísané granty a projekty, • pravidelne sa starať o úpravu okolia školy.

3. VLASTNÉ ZAMERANIE ŠKOLY Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a Trenčín.Vďaka svojej strategicky výhodnej polohe je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy. V súčasnosti v ňom žije takmer 60 000 obyvateľov.Mesto Trenčín je centrom vzdelávania pre široké okolie. Rôznorodá sieť vzdelávacích inštitúcií zabezpečuje vzdelávanie od predškolského veku po univerzitné vzdelanie.

V rámci stredoškolského vzdelávania pôsobia v meste 3 gymnáziá, 3 stredné odborné školy, 1 združená stredná škola, 1 spojená stredná škola a 4 stredné odborné učilištia, všetky patria pod zriaďovateľskú pôsobnosť Trenčianskeho samosprávneho kraja. Zoznam stredných škôl dopĺňa

súkromné gymnázium.Možnosti vysokoškolského vzdelávania ponúkajú Vysoká škola manažmentu a Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka.Záujmové vzdelávanie poskytujú spoločensko-vzdelávacie inštitúcie, centrá voľného času, kultúrne strediská a pod.

Spojená škola Trenčín sa nachádza v mestskej časti Trenčín-Zlatovce v kľudnej a na zeleň bohatej časti Trenčína asi 1 km od centra mesta. Škola sa skladá z organizačných zložiek Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša, Stredné odborné učilište stavebné a Učilište stavebné. Organizačné zložky sa nachádzajú v dvoch samostatných budovách vzdialených od seba asi 800 m. Obidve budovy sú dostupné mestskou a prímestskou dopravou. Naša škola svojím vzdelávacím programom pripravuje odborných a kvalifikovaných zamestnancov v oblasti stavebníctva a má preto v tomto meste a jeho okolí svoje opodstatnenie.

Na základe analýzy potrieb a požiadaviek trhu práce a analýzy práce školy sme identifikovali všetky pozitíva a negatíva školy, ktoré nám signalizovali, čo všetko máme zmeniť, čo ponechať tak, aby náš výchovno-vzdelávací proces mal stále vyššiu kvalitatívnu úroveň. Identifikovali sme množstvo zamestnaneckých príležitosti pre našich absolventov v rôznych stavebných organizáciach. Môžu sa uplatniť v rôznych pracovných pozíciách stavebných firiem, v projekčných kanceláriach ako aj v štátnej správe. Môžu podnikať v oblasti stavebníctva a tiež pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Ochota zamestnávateľov ich zamestnať po ukončení vzdelávacieho programu je viac než ústretová.

Výsledky a úroveň vzdelávania na našej škole sú hodnotené medzinárodnou inštitúciou International Education Society Ltd. London.

Vychádzajúc zo SWOT analýzy:

Naša škola má potvrdené udelenie ratingu pre ďalšie obdobie na hodnote BB, tj. kvalitná inštitúcia na veľmi dobrej profesionálnej úrovni.

A) Silnými stránkami školy na skvalitnenie a rozvoj výchovno-vzdelávacieho procesu sú: • záujem uchádzačov o štúdium (predpoklad naplnenia prvých ročníkov), • tradícia školy • komplexnosť školy a jej poloha (škola, dostupnosť stravovacieho zariadenia, domova

mládeže a športového areálu), • kvalita a skúsenosť pedagogických zamestnancov, • dobré vybavenie štandardných a odborných učební, kabinetov • zabezpečenie odbornej praxe • záujem podnikateľských subjektov o absolventov študijných odborov • nízke % nezamestnanosti našich absolventov (asi 9% v roku 2007), • individuálna integrácia žiakov s ŠVVP • dobrá úroveň vyučovania cudzích jazykov • vyučovanie podľa inovovaných, aktualizovaných plánov, prepojenie teoretickej prípravy

s praxou • škola je pridruženou školou UNESCO • široká ponuka záujmových aktivít

B) Slabou stránkou školy je:

• nedostatok finančných prostriedkov na energie, rozvoj a údržbu prevádzkovania bazénu, na rekonštrukciu strechy a fasády školy, hygienických zariadení a odborných učební a na odborné vybavenie

• nedostatočná možnosť stabilizácie učiteľského zboru z dôvodu nízkeho finančného ohodnotenia

• nedocenenie potreby kvalitnej triednickej práce. • zmena názvu školy

C) Príležitostí školy signalizujú: • bezproblémové uplatnenie absolventov školy v stavebných organizáciách v Trenčíne

alebo mimo mesta prípadne regiónu, • dobré uplatnenie našich absolventov v zahraničných stavebných organizáciách • možnosti rekvalifikačných kurzov podľa potrieb úradu práce v Trenčíne ( IKT a pod.), • fungujúce partnerstvo s podobnými školami doma a v zahraničí (ČR - Třebíč, SK –

Žilina, Prievidza, Nitra, Trnava, Hurbanovo, Lučenec) • dobrá a funkčná spolupráca so zamestnávateľmi a zriaďovateľom, MPC, ŠPÚ a ŠIOV

ako predpokladu dobrých koncepčných a poradenských služieb, • zosúladenie odbornosti žiakov s požiadavkami trhu práce na základe analýz

podnikateľských subjektov. • výborné podmienky pre športové aktivity

D) Prekážky v rozvoji školy sú: • nedostatok finančných prostriedkov na obnovu a prevádzku školy, • nízka vedomostná úroveň prichádzajúcich žiakov zo základných škôl, • nízka priemerná mzda v oblasti stavebníctva, • nepriaznivý demografický vývoj • neúmerné zvyšovanie administrácie • slabá spolupráca s rodičmi.

3.1 Charakteristika školy

Na škole, ktorá je 3 poschodová, v súčasnosti študuje celkom 463 žiakov v 16-tich triedach.Z toho v študijnom odbore staviteľstvo je 8 tried žiakov, 4 triedy v odbore geodézia, kartografia a kataster a 4 triedy v odbore TIS. V budove je 16 odborných učební, telocvičňa s posilovňou a 25 m krytý bazén. Odborné učebne sú vybavené modernou didaktickou technikou. Výpočtová technika je súčasťou vybavenia odborných učební informatiky, geodézie, rysovania, ekonomických predmetov, administratívy a korešpondencie, fyziky, multimediálnych učební, ktoré slúžia i na realizáciu pracovných stretnutí a školení zamestnancov a verejnosti. Škola má svoju knižnicu, ktorú sústavne dopľňame. Je vybavená PC a kvalitnou kopírkou pre potreby učiteľov. Počítačová sieť je vybudovaná po celej škole, výpočtovú techniku a jej programové vybavenie využívajú vo vyučovacom procese všetky predmetové komisie. Manažment školy a hospodársky úsek má svoje priestory, učitelia využívajú svoje kabinety a zborovňu. Kabinety majú vybavené PC s pripojením na internet. Výchovný poradca má k dispozícii kabinet, kde sa stretáva so žiakmi, rodičmi, sociálnymi zamestnancami a pod. Na prízemí školy sú žiacke šatne, odborné učebne, priestory pre školníka a údržbára školy, pre upratovačky. Škola nemá údržbársku dielňu a sklady. Hygienické zariadenia sú na každom poschodí. Telocvičňa a bazén majú svoje vlastné hygienické priestory a sprchy. Strecha nad týmito zariadeniami je zateplená a po rekonštrukcii. Technologická časť rozvodov vody v bazéne a jej úprava je po rekonštrukcii. Klímu v bazéne zabezpečuje nová klimatizačná jednotka s dvojnásobnou rekuperáciou vzduchu. Hygienické zariadenia pre bazén sú tiež zrekonštruované.

V najbližších rokoch plánujeme zrekonštruovať hygienické zariadenia na jednorlivých poschodiach, vymeniť podlahoviny v triedach, vymaľovať chodby a schodisko, postupne vymeniť zariadenie tried, vymeniť okná a vonkajšie dvere, zatepliť a obnoviť strechu a fasádu školy, oplotiť areál školy a vybudovať v ňom športový areál pre žiakov školy i obyvateľov Trenčína. Vsúčasnosti prebieha rekonštrukcia regulácie kúrenia

Domov mládeže, ktorý je v blízkosti školy nie je súčasťou školy, ale umožňuje stravovanie žiakov i zamestnancov školy a ubytovanie žiakov, ktorí sú zo vzdialených miest. Spolupráca vedenia domova mládeže so školou je na veľmi dobrej úrovni.

Na škole vyvíja veľmi dobrú činnosť Rada školy, ktorá je iniciatívnym a poradným orgánom TSK. Má 11 členov. Vyjadruje a presadzuje verejné záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov školy v oblasti vzdelávania a výchovy. Plní úlohu verejnej kontroly, posudzuje a vyjadruje sa k činnosti školy.

3.1.1 Plánované aktivity školy

Dosahovanie požadovaných aktivít a vhodná prezentácia školy sú výsledkom kvality vzdelávania. Škola sa snaží a bude snažiť v nasledujúcom období vytvoriť a zabezpečiť všetky podmienky pre skvalitnenie života na škole. V jednotlivých oblastiach života na škole (v rámci vyučovania a v mimovyučovacom čase ) prebiehajú nasledujúce aktivity a akcie:

• Záujmové aktivity: • Jazyková kultúra • Literárno-umelecký krúžok • Tvorivá dramatika

• Tvorivé písanie • Krúžok nemeckého jazyka • Matematický krúžok • Výtvarná príprava • „POKEC“ • Internetový krúžok • Krúžok výpočtovej techniky • Digitálna fotografia a video • SOČ • Aplikovaná geodézia • Využitie geografických informačných systémov • Futbalový a florbalový krúžok • Plávanie, basketbal a stolný tenis • Fitnes a karate • Volejbalový krúžok

• Súťaže: • Majster rétor • Olympiáda v anglickom a nemeckom jazyku • Medzinárodná matematická súťaž KLOKAN • Korešpondenčná matematická súťaž MAKS • Stredoškolská odborná činnosť • Medzinárodný geodetický päťboj IG-5

• Športovo-turistické akcie: • Medzitriedny turnaj v minifutbale • Šachový turnaj • Basketbalový turnaj • Volejbalový turnaj • Zimný telovýchovno-výcvikový kurz 1.ročníka

• Odborné exkurzie: • Múzeum SNP, Thurzov dom,…(B.Bystrica) • Záhradnícka výstava FLÓRA Olomouc, Lednice • Viedeň • Vodné dielo a elektráreň Gabčíkovo • Informačné dni VŠ v Bratislave • CONECO Bratislava • Bojnice • POROTHERM Zl.Moravce • CEMMAC a.s.H.Sŕnie • Nápravno-výchovné zariadenie • Kataster Trenčín

• Spoločenské a kultúrne podujatia: • Návšteva divadelného predstavenia s protidrogovým zameraním • Imatrikulácia, slávnostná akadémia • Stužkové slávnosti • Mikuláš na škole • Deň nezábudiek, účasť na propagačnej akcii • Deň detských domovov, účasť na propagačnej akcii • Dni otvorených dverí

• Mediálna propagácia: • Prezentácia školy prostredníctvom Trenčianskej televízie • Príspevky do regionálnej tlače • Prezentačná akcia vo vstupných priestoroch TSK a priestoroch MaKC OS SR • Prezentácie v mestách Dubnica, Myjava, Bánovce n.B., Trenčín • Schránka dôvery • Aktualizácia www stránky

• Školský časopis

• Prednášky, besedy: • Slovenčina na začiatku 21.storočia • Alkohol, fajčenie a drogy • Obchod so ženami • Diaľkový prieskum Zeme • Európska jar 2008 • Predsudky v medziľudských vzťahoch • Trestnoprávna zodpovednosť • Ako po maturite (úrad práce)

• Projekty: • Leonardo da Vinci • Obnoviteľné zdroje energie • Mondialogo • Európsky modelový parlament

Všetky aktivity sa budú realizovať s pedagogickými zamestnancami školy, žiakmi a sociálnymi partnermi. Aktivity sú určené predovšetkým žiakom, učiteľom, rodičom, zamestnávateľom a širokej verejnosti. Vítame všetky ďalšie návrhy a možnosti na aktivizáciu práce školy.

3.2 Charakteristika pedagogického zboru

Pedagogický zbor tvorí viac ako 35 učiteľov, z ktorých niektorí pracujú na čiastočný pracovný úväzok. Škola má niekoľko externých učiteľov predovšetkým v oblasti odborného vzdelávania a vyučovania náboženskej výchovy. Priemerný vek pedagógov je okolo 45 rokov. Všetci učitelia spĺňajú požiadavky na odbornú a pedagogickú spôsobilosť. Výchovná poradkyňa školy, riaditeľ a jeho zástupcovia majú okrem odbornej a pedagogickej spôsobilosti aj zákonom predpísané vzdelanie v oblasti výchovného poradenstva a školského manažmentu.

3.3 Ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov školy

Podrobný a konkrétny plán ĎVPZ je súčasťou ročného plánu školy. Manažment školy považuje za prioritnú úlohu zabezpečiť:

• Uvádzanie začínajúcich učiteľov do pedagogickej praxe.

• Príprava pedagogických zamestnancov na zvyšovanie si svojich kompetencií hlavne jazykových spôsobilostí, schopností efektívne pracovať s IKT.

• Príprava pedagogických zamestnancov na tvorbu školského vzdelávacieho programu.

• Motivovanie pedagogických zamestnancov pre neustále sebavzdelávanie, vzdelávanie, zdokonaľovanie profesijnej spôsobilosti.

• Zdokonaľovanie osobnostných vlastnosti pedagogických zamestnancov, spôsobilosti pre tvorbu efektívnych vzťahov, riešenie konfliktov, komunikáciu a pod.

• Sprostredkovanie pedagogickým pracovníkom najnovšie poznatky (inovácie) z metodiky vyučovania jednotlivých predmetov, pedagogiky a príbuzných vied, ako aj z odboru.

• Príprava pedagogických zamestnancov na výkon špecializovaných funkcií, napr. triedny učiteľ, výchovný poradca, predseda predmetovej komisie, knihovník atď.

• Príprava pedagogických zamestnancov pre výkon činností nevyhnutných pre rozvoj školského systému, napr. pedagogický výskum, tvorba ŠkVP, tvorba štandardov, tvorba pedagogickej dokumentácie (pokiaľ bude v platnosti v dobiehajúcich ročníkoch), atď.

• Príprava pedagogických zamestnancov pre prácu s modernými materiálnymi prostriedkami: videotechnikou, výpočtovou technikou, multimédiami a pod.

• Zhromažďovanie a rozširovanie progresívnych skúsenosti z pedagogickej a riadiacej praxe, podnecovať a rozvíjať tvorivosť pedagogických zamestnancov.

• Sprostredkúvanie operatívneho a časovo aktuálneho transferu odborných a metodických informácií prostredníctvom efektívneho informačného systému.

Príprava pedagogických zamestnancov na získanie prvej a druhej atestácie.

3.4 Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy

Je účinným nástrojom zabezpečenia harmonickej organizácie celého výchovno-vzdelávacieho procesu a ďalších školských aktivít. Naša škola bude využívať štandardné spôsoby hodnotenia: formatívne a sumatívne. Formatívne hodnotenie použijeme na zvýšenie kvality výchovy a vzdelávania. Sumatívne hodnotenie použijeme na rozhodovanie. Vnútorný systém kontroly by sa mal zameriavať hlavne na celkový priebeh výchovno-vzdelávacej činnosti na škole, na tvorbu školských vzdelávacích programov, na dodržiavanie plnenia plánov predmetových komisií,

Na zabezpečenie vyučovania didaktickou technikou a ostatným materiálno-technickým vybavením, na hodnotenie žiakov počas vyučovacej hodiny s uplatnením sebahodnotenia žiaka, na vystupovanie a rečovú kultúru vyučujúcich, na uplatňovanie didaktických zásad, na mimoškolskú činnosť učiteľov, ale aj na kontrolnú činnosť výchovnej poradkyne, činnosť ekonomického úseku, upratovačiek a údržbára. Na hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov školy použijeme tieto metódy:

• Pozorovanie (hospitácie).

• Rozhovor.

• Výsledky žiakov, ktorých učiteľ vyučuje (prospech, žiacke súťaže, didaktické testy zadané naraz vo všetkých paralelných triedach, úspešnosť prijatia žiakov na vyšší stupeň školy a pod).

• Hodnotenie výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania, tvorby učebných pomôcok, mimoškolskej činnosti a pod.

• Hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov manažmentom školy.

• Vzájomné hodnotenie učiteľov (čo si vyžaduje aj vzájomné hospitácie a „otvorené hodiny“)

• Hodnotenie učiteľov žiakmi.

3.5 Dlhodobé projekty

Projekčná činnosť je súčasťou vzdelávacieho procesu. Zaraďovanie projektov rôznych časových dĺžok a foriem prebieha v jednotlivých predmetoch aktuálne v závislosti na možnostiach a danom učive. Naša škola dlhodobo využíva možnosti rozvojových projektov MŠ SR:

• Projektové vyučovanie • Vyučovanie podporované počítačom

Výstupy z týchto projektov prispejú k skvalitneniu výchovno-vzdelávacieho procesu v oblasti využívania interaktívnych metód vyučovania a zvyšovania počítačovej gramotnosti žiakov a učiteľov.

Škola bola zapojená aj do projektov financovaných z ESF „Národný projekt ďalšieho vzdelávania učiteľov odborných predmetov v oblasti ukončovania štúdia na stredných školách“, ktoré cieľom bola príprava učiteľov na tvorbu tém a kritérií hodnotenia sumatívneho hodnotenia žiakov.

V spolupráci s pedagógmi žiaci spracovali projekt „Učme sa inak“. V rámci projektu sa zúčastnili historicko-literárnej exkurzie v Bojniciach.

V rámci priamej projekčnej činnosti žiakov škola je zapojená do projektu „Obnoviteľné zdroje energie v sieti stredných škôl Slovenska“. Do tohto projektu sa žiaci zapojili v prvom ročníku. Postupne vypracovávajú učebné moduly týkajúce sa obnoviteľných zdrojov a úspory energií v stavebníctve. Moduly budú predmetom prezentácie pre ostatné školy zapojené do projektu.. Pripravujeme aj školskú akciu, na ktorej budú samotní žiaci definovať, aký projekt by sami radi spracovali a prečo, aký to bude mať význam pre neho a pre školu. Budeme sa uchádzať aj o grantové práce nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov.

3.6 Medzinárodná spolupráca

Škola dlhodobo spolupracuje s podobnými školami v Nemecku, Taliansku, Poľsku, Anglicku a Českej republike. Cieľom tejto spolupráce je:

• Podieľať sa na spoločných projektoch, ktoré by zabezpečili efektívny transfer poznatkov a skúseností.

• Posilniť a skvalitniť jazykovú prípravu žiakov (konverzačnú, odbornú). • Posilniť a skvalitniť odbornú prípravu žiakov (transfer inovácií). • Prezentovať vlastnú školu, mesto a krajinu. • Spoznávať inú kultúru, históriu a životný štýl. • Nadväzovať kontakty v rámci kariérového rastu.

3.7 Spolupráca so sociálnymi partnermi

Škola rozvíja všetky formy spolupráce so sociálnymi partnermi a verejnosťou. Predovšetkým sa zameriava na pravidelnú komunikáciu so svojími zákazníkmi – žiakmi, ich rodičmi a zamestnávateľmi.

3.8 Spolupráca s rodičmi

Rodičia sú členmi Rady školy. Všetci sú informovaní o priebehu vzdelávania žiakov na triednych schôdzkach a konzultáciami s vyučujúcimi. Majú možnosť sledovať priebežné študijné výsledky prostredníctvom internetu. Zároveň sú rodičia informovaní o aktuálnom dianí na škole, o pripravovaných akciách prostredníctvom www stránok školy alebo priamo e-mailom. Cieľom školy je zvýšiť komunikáciu s rodičmi. Sme maximálne otvorení všetkým pripomienkam a podnetom zo strany rodičovskej verejnosti. Jednou z hlavných úloh školy bude otvorenie spolupráce s rodičmi na školskom vzdelávacom programe.

3.9 Zamestnávatelia Škola aktívne spolupracuje s kmeňovými a zmluvnými zamestnaneckými organizáciami. Spolupráca je zameraná hlavne na poskytovanie odborného výcviku, materiálno-technické zabezpečenie výchovno-vzdelávacieho procesu, tematické prednášky, besedy a súťaže, sprostredkovanie rôznych zaujímavých exkurzií a výstav. Zástupcovia zamestnávateľov sa zúčastňujú pravidelne na zasadaniach Rady školy, pedagogických poradách. a aktívne pôsobia v rámci odborného výcviku ako inštruktori. Poskytujú škole neoceniteľné písomné informácie – študijné texty, ktoré suplujú nedostatok odborných učebníc. Spolupracujú pri štruktúrovaní sumatívnych didaktických testov v odbornom výcviku, poskytujú odbornú literatúru pre teoretické vyučovanie a sprostredkujú aktuálne informácie o zmenách a vývoji nových technológií. Väčšina zamestnávateľov zamestnáva aj našich absolventov.

3.10 Iní partneri

Škola aktívne spolupracuje v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a výchove mimo vyučovania s ďalšími partnermi: Domovom mládeže v Trenčíne, ostatnými strednými školami v meste, Trenčianskou univerzitou Alexandra Dubčeka, Metodicko-pedagogickým centrom, KCVČ, KPPP, Mestom Trenčín, so zriaďovateľom pri napĺňaní vízie školy, Živnostenskou komorou pri zabezpečovaní výstav, exkurzií a súťaží, Slovenskou obchodnou a priemyselnou komorou pri organizovaní záverečných skúšok, s priamo riadenými organizáciami MŠ SR, ŠPÚ, ŠIOV a pod.

4. CHARAKTERISTIKA ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU V ŠTUDIJNOM ODBORE 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná


Názov školského vzdelávacieho programu Geodézia Kód a názov ŠVP 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia

Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Stupeň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie – ISCED 3A Dĺžka štúdia 4 roky Forma štúdia denná

4.1 Popis školského vzdelávacieho programu

Príprava v školskom vzdelávacom programe Staviteľstvo v študijnom odbore 3650 6 staviteľstvo zahŕňa teoretické vyučovanie s praxou. Teoretické vyučovanie je organizované v priestoroch školy, prax je organizovaná v priestoroch školy a na pracoviskách zamestnávateľov. Štvorročný odbor štúdia je koncipovaný homogénne ako odbor profesijnej prípravy pre stredné odborné kádre pre oblasť stavebníctva a možnosti pokračovania v štúdiu na vysokých školách. Predpokladom pre prijatie do študijného odboru je úspešné ukončenie základnej školy a zdravotné požiadavky uchádzačov o štúdium. Pri prijímaní na štúdium sa hodnotí výsledok Monitoru, prospech a správanie na základnej škole, záujem uchádzačov o štúdium a výsledky prijímacieho konania. Konkretizácia kritérií na prijímacie skúšky vrátane bodového hodnotenia sú stanovené každoročne.

Stratégia výučby školy vytvára priestor pre rozvoj nielen odborných, ale aj všeobecných a kľúčových kompetencií. Najväčší dôraz sa kladie na rozvoj osobnosti žiaka. Všeobecná zložka vzdelávania vychádza zo skladby všeobecno-vzdelávacích predmetov učebného plánu. V jazykovej oblasti je vzdelávanie a príprava zameraná na slovnú a písomnú komunikáciu, ovládanie oznamovacieho odborného prejavu v slovenskom jazyku, na vyjadrovanie sa v bežných situáciách spoločenského a pracovného styku v cudzom jazyku. Žiaci sa tiež oboznamujú s vývojom ľudskej spoločnosti, základnými princípmi etiky, zásadami spoločenského správania a protokolu. Osvojujú si základy matematiky,fyziky,chémie a informatiky, ktoré sú nevyhnutné pre výkon povolania. V odbornom vzdelávaní je príprava zameraná na oblasť teoretickú a praktickú. V teoretickej oblasti sa oboznamujú so stavebnými materiálmi, druhmi stavieb a ich konštrukčnými systémami, obalovými konštrukciami technickým a strojným zariadením budov, typológiou budov a zásadami navrhovania jednoduchých stavieb, ekologickým riešením stavieb a ich vplyvom na životné prostredie, nízkoenergetickými budovami a so spôsobmi znižovania enargetickej náročnosti budov. Oboznamujú sa tiež s ekonomikou stavby, jej rozpočtovaním, kalkuláciou, ekonomickým vyhodnotením a plánovaním organizácie výstavby. V rámci odbornej praxe žiaci získavajú praktické zručnosti na úseku riadenia a organizácie procesu výstavby, vypracovania projektov jednoduchých stavieb, čítania projektovej dokumentácie, kontrolovania kvality zabudovávaných materiálov a dodržiavania technologických postupov. Veľký dôraz sa kladie na rozvoj osobnosti žiaka, na formovanie ich osobnostných a profesionálnych vlastností, postojov a hodnotovej orientácie. Škola vo výučbovej stratégii uprednostňuje tie vyučovacie metódy, ktoré vedú k harmonizácii teoretickej a praktickej prípravy tak pre profesionálny život, ako aj pre život v spoločnosti a medzi ľuďmi. Výučba je orientovaná na uplatnenie autodidaktických metód (samostatné učenie a práca) hlavne pri riešení problémových úloh, tímovej práci a spolupráci. Uplatňujú sa metódy dialogické slovné formou účelovo zameranej diskusií alebo brainstormingu, ktoré naučia žiakov komunikovať s druhými ľuďmi na báze ľudskej slušnosti a ohľaduplnosti. Poskytujú žiakom priestor na vytvorenie si vlastného názoru založeného na osobnom úsudku. Vedú žiakov k odmietaniu populistických praktík a extrémistických názorov. Učia ich chápať zložitosť medziľudských vzťahov a nevyhnutnosť tolerancie. Naša škola kladie veľký dôraz na motivačné činitele – zriaďovanie súťaží, verejné prezentácie prác a výrobkov a pod. Uplatňované metódy budú konkretizované na úrovni učebných osnov jednotlivých predmetov. Metodické prístupy sú priebežne vyhodnocované a modifikované podľa potrieb a na základe skúseností vyučujúcich učiteľov. Kľúčové, všeobecné a odborné kompetencie sú rozvíjané priebežne a spôsob ich realizácie je konkretizovaný v učebných osnovách jednotlivých vyučovacích predmetov. Škola bude rozvíjať aj kompetencie v rámci pracovného prostredia školy napr. schopnosť autonómneho rozhodovania, komunikačné zručnosti, posilňovanie sebaistoty a sebavedomia, schopnosť riešiť problémy a správať sa zodpovedne (umiestnenie na chodbe schránky dôvery, prostredníctvom ktorej môžu žiaci zadávať otázky, vznášať protesty a pripomienky).

4.1 Základné údaje o štúdiu

3692 6 geodézia, kartografia a kataster Dĺžka štúdia 4 roky

Forma štúdia denné štúdium pre absolventov základnej školy

Nevyhnutné vstupné požiadavky na štúdium

-úspešné ukončenie 9.roč.ZŠ -preukázanie požadovaných vstupných vedomostí formou testov -dobrý zdravotný stav

Spôsob ukončenia štúdia maturitná skúška

Doklad o dosiahnutom vzdelaní vysvedčenie o maturitnej skúške

Poskytnutý stupeň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie - ISCED 3A 6)

Možnosti pracovného uplatnenia absolventa

odborne kvalifikovaný technický pracovník v štátnych a súkromných podnikoch a inštitúciách, samostatný podnikateľ v príslušnom odbore

Nadväzná odborná príprava (ďalšie vzdelávanie)

- vzdelávacie programy na vysokých školách humanitného alebo technického zamerania v príbuzných odboroch, pomaturitného štúdia v danom alebo príbuznom odbore, - špeciálne kurzy, ktoré umožňujú rozšíriť odbornú kvalifikáciu absolventa v danom odbore

6

4.2 Organizácia výučby

Podľa klasifikácie ISCED

Študijný odbor 36926 geodézia, kartografia a kataster pripravuje absolventov so širokým všeobecnovzdelávacím základom, s teoretickými a praktickými odbornými vedomosťami a spôsobilosťami tak, že sú schopní vykonávať činnosti stredných technicko-hospodárskych pracovníkov v oblasti geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností a geoinformatiky. Cieľom študijného odboru je vypestovať potrebu sústavného celoživotného vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie, umožňujúce trvalú inováciu odborných poznatkov a rozširovanie kultúrneho obzoru. Podporuje záujem žiakov o štúdium technických a prírodovedných odborov a rozvíja ich vedomosti a študijné predpoklady natoľko, aby zvládli adaptáciu na požiadavky vysokoškolského štúdia technických alebo prírodovedných disciplín.

Spojenie všeobecného a odborného vzdelania umožňuje pripraviť všestranne rozvinutú a adaptabilnú osobnosť schopnú uplatniť sa na dynamicky sa rozvíjajúcom trhu práce. Učebný plán umožňuje absolventom nadobudnúť schopnosti ako napr. schopnosť komunikovať, ústne alebo písomne vyjadrovať svoje názory, vedieť vysvetľovať a porozumieť vysvetľovaniam iných, schopnosť poznať seba, podnecovať rozvoj iných, schopnosť pracovať v skupine, niesť zodpovednosť za vlastnú prácu a prácu iných tvorivo riešiť problémové úlohy, problémy identifikovať a analyzovať, vybrať a navrhovať optimálne riešenia, používať základné výpočtové techniky pri riešení praktických úloh, využívať informačné technológie a pracovať s informáciami. Má predpoklady konať cieľavedome, rozvážne a rozhodne v súlade s právnymi predpismi spoločnosti, zásadami humanizmu, demokracie a má získať také schopnosti a vedomosti, flexibilitu svojich schopnosti, aby sa lepšie uplatnil na pracovnom trhu na Slovensku, ale aj v rámci EÚ.

Všeobecné vzdelávanie umožňuje absolventom získať zodpovedajúcu úroveň všeobecného vzdelania, umožňuje lepšiu adaptabilitu v praxi, vytvára predpoklady pre vysokoškolské štúdium a primeraný základ pre následné celoživotné vzdelávanie absolventa. Štúdium rozvíja a rozširuje všeobecné schopnosti, vrátane schopnosti adaptácie na meniace sa podmienky spoločenskej reality a zdokonaľuje komunikačné schopnosti. Vzdelanie poskytuje potrebné poznatky o prírode, človeku a spoločnosti a umožňuje tiež chápať vnútorné súvislosti medzi javmi, rozumieť všeobecným zákonom a zákonitostiam, ceniť si kultúrne hodnoty a využívať ich. Spoločenskovedné predmety umožňujú absolventovi orientovať sa vo všeobecných ľudských, občianskych, spoločenských a filozofických oblastiach.

Odborné vzdelávanie umožňuje absolventom získať vedomosti pre kvalitné vykonávanie geodetických a kartografických prác v súlade s platnými legislatívnymi normami v štátnej aj komerčnej sfére. V rámci štúdia sa pomocou voliteľných predmetov v 2., 3. a 4. ročníku dáva žiakovi možnosť získať vedomosti a zručnosti potrebné pre výkon povolania a činnosti v oblasti geodézie, kartografie a katastra alebo v oblasti geoinformatiky.

4.3 Zdravotné požiadavky na žiaka

Na štúdium odboru 3692 6 00 geodézia, kartografia a kataster môžu byť prijatí len tí uchádzači, ktorých zdravotnú spôsobilosť posúdi a písomne potvrdí dorastový lekár. V prípade zmenenej pracovnej schopnosti je potrebné odporúčanie posudkovej komisie.

4.4 Požiadavky na bezpečnosť a hygienu pri práca

Neoddeliteľnou súčasťou teoretického a praktického vyučovania je problematika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiarnej ochrany a hygieny práce. Všeobecné zásady pre teoretické a praktické vyučovanie si žiaci osvoja na začiatku školského roka. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci týkajúce sa konkrétnych praktických cvičení si žiaci osvoja pred začatím každej témy, s nasledovným overením osvojenia poznatkov preskúšaním.

Vo výchovno-vzdelávacom procese musí výchova k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci vychádzať z platných právnych predpisov, zákonov, vykonávacích vládnych nariadení, vyhlášok a noriem.

V priestoroch určených na vyučovanie žiakov je potrebné vytvoriť podľa platných predpisov podmienky na zaistenie bezpečnosti a hygieny práce. Nevyhnutné je poučiť žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

5. PROFIL ABSOLVENTA ŠTUDIJNÉHO ODBORU 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



5.1 Charakteristika absolventa

Absolvent študijného odboru geodézia, kartografia a kataster je pripravený pre budúce uplatnenie v zodpovedajúcich pracovných, odborno-profesijných a spoločenských funkciách. Štúdium rozvíja a rozširuje všeobecné schopnosti, vrátane schopnosti adaptácie na meniace sa podmienky spoločenskej reality a zdokonaľuje komunikačné schopnosti. Vzdelanie absolventovi poskytuje potrebné poznatky o prírode, človeku a spoločnosti a umožňuje tiež chápať vnútorné súvislosti medzi javmi, rozumieť všeobecným zákonom a zákonitostiam, ceniť si kultúrne hodnoty a využívať ich.

Po odbornej stránke je absolvent pripravený tak, aby po nástupnej praxi a zapracovaní mohol vykonávať činnosti stredných technických pracovníkov v oblasti geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností a v oblasti geoinformatiky, ktorá sa zaoberá získavaním, analýzou, spracovaním priestorových geodát a vizualizáciou geoinformácií prostredníctvom fotogrametrie a geografických informačných systémov.

Absolvent študijného odboru má vypestovanú potrebu sústavného celoživotného vzdelávania, zvyšovania kvalifikácie, ktoré mu umožní trvalú inováciu odborných poznatkov a rozširovanie kultúrneho obzoru. Je pripravený zúčastňovať sa na riadení života spoločnosti, konať v súlade s jej právnymi normami a morálnymi zásadami.

Teoretickým základom štúdia je všeobecné vzdelanie reprezentované predmetmi z oblasti spoločenskovednej - najmä slovenský jazyk a literatúra, občianska náuka, dejepis a matematicko-prírodovednej (matematika, fyzika, geografia).

Východiskom odbornej časti vzdelania sú predmety: deskriptívna geometria, informatika, geodézia, geodetické výpočty a mapovanie. Učivo týchto predmetov tvorí odborný základ vzdelania a umožňuje pochopenie špeciálnych disciplín v študijnom odbore zastúpených predmetmi model 3D, kartografia, pozemkové evidencie, automatizácia zobrazovacích prác, geografické informačné systémy, ekonomika.

Schopnosť absolventa odboru aplikovať teoretické vedomosti v praxi je zabezpečená rozsiahlym súborom praktických cvičení v rámci predmetov kartografické rysovanie, automatizácia zobrazovacích prác, geodetické výpočty, model 3D, a najmä v predmete prax, ktorý sceľuje teoretické vedomosti zo všetkých odborných disciplín do spôsobilosti súčasne ich použiť v konkrétnych odborných úlohách. Štúdium poskytuje priestor pre absolvovanie súvislej praxe v prevádzkových podmienkach.

Absolvent odboru je pripravený aj na vysokoškolské štúdium v študovanom odbore alebo príbuzných študijných odboroch.

5.2 Kompetencie absolventa

5.2.1 Kľúčové kompetencie

a) Komunikatívne a sociálno-interakčné spôsobilosti Sú to spôsobilosti, ktoré sú základom pre ďalšie získavanie vedomostí, zručností, postojov a hodnotovej orientácie. Patria sem schopnosti nevyhnutné pre pracovný a spoločenský život, ktoré v konkrétnych situáciách umožnia žiakom primerane ústne a písomne sa vyjadrovať, spracovávať a využívať písomné materiály, znázorňovať, vysvetľovať a riešiť problémové úlohy a situácie komplexného charakteru, čítať, rozumieť a využívať text. Tieto kompetencie sú veľmi úzko späté s osvojovaním si kultúry myslenia a poznávania, vyhľadávania, uchovávania, využívania a vytvárania informácií, s rozvojom schopnosti komunikovať aspoň v jednom cudzom jazyku. Žiaci získaním týchto spôsobilostí sa naučia akým spôsobom sa vymieňajú informácie, ako generovať produktívne samoriadené učenie, zapamätajú si, že učenie je v konečnom dôsledku sociálny proces prispôsobovania učebného prostredia pre integráciu aj z nevýhodnených sociálnych skupín.

Absolvent má:

• vyjadrovať a zdôvodňovať svoje názory, • reprodukovať a interpretovať prečítaný alebo vypočutý text v materinskom a cudzom jazyku, • podať výklad a popis konkrétneho objektu, veci alebo činnosti, • vyjadrovať sa nielen podrobne a bohato, ale aj krátko a výstižne,

• aktívne komunikovať najmenej v dvoch cudzích jazykoch, • vedieť samostatne rozhodovať o úprave informačného materiálu vzhľadom na druh

oznámenia a širší okruh užívateľov, • štylizovať listy (formálne, neformálne), informačné útvary (inzerát, oznam), • vyplňovať formuláre (životopis, žiadosť), • navrhovať návody k činnostiam, písať odborné materiály a dokumenty v materinskom a

cudzom jazyku, • osvojovať si grafickú a formálnu úpravu písomných prejavov, • spracovávať písomné textové informácie (osnova, výpisky, denník) a materiály podľa účelu

oznámenia a s ohľadom na potreby užívateľa, • orientovať sa, získavať, rozumieť a aplikovať rôzne informácie, posúdiť ich význam v

osobnom živote a v povolaní, • vyhľadávať a využívať jazykové a iné výrazové prostriedky pri riešení zadaných úloh a tém v

cudzom jazyku, • vedieť prijímať a tvoriť text, chápať vzťahy medzi rečovou situáciou, témou a jazykovým

prejavom v materinskom a cudzom jazyku, • rozlišovať rôzne druhy a techniky čítania, ovládať orientáciu sa v texte a jeho rozbor z

hľadiska kompozície a štýlu v materinskom a cudzom jazyku, • ovládať operácie pri práci s počítačom, • pochopiť a vyhodnocovať svoju účasť na procese vzdelávania a jeho výsledku, ktorý

zabezpečuje právo voľného pohybu občana žiť, študovať a pracovať v podmienkach otvoreného trhu práce,

• pochopiť a osvojiť si metódy informačnej a komunikačnej technológie včítane možnosti učenia sa formou on-line,

• oboznámiť sa s motivačnými vzdelávacími programami, ktoré sú zamerané na riešenie problémov a poskytovanie prístupných príležitostí pre celoživotné vzdelávanie, ktoré vytvára možnosť virtuálnej komunikácie medzi lokálnymi komunitami.

b) Intrapersonálne a interpersonálne spôsobilosti Sú to schopnosti, ktoré žiak získava za účelom aktívneho zapojenia sa do spoločnosti založenej na vedomostiach s jasným zmyslom pre vlastnú identitu a smer života, sebazdokonaľovanie a zvyšovanie výkonnosti, racionálneho a samostatného vzdelávania a učenia sa počas celého života, aktualizovania a udržovania potrebnej základnej úrovne zručností. Od žiaka sa vyžaduje regulovať správanie, prehodnocovať základné zručnosti, sebatvoriť, zapájať sa do medziľudských vzťahov, pracovať v tíme, preberať zodpovednosť sám za seba a za prácu iných, schopnosť starať sa o svoje zdravie a životné prostredie, rešpektovať všeľudské etické hodnoty, uznávať ľudské práva a slobody.

Absolvent má:

• významne sa podieľať na stanovení zodpovedajúcich krátkodobých cieľov, ktoré smerujú k zlepšeniu vlastnej výkonnosti,

• vedieť samostatne predkladať jednoduché návrhy a projekty, formulovať, pozorovať, triediť a merať hypotézy,

• overovať a interpretovať získané údaje, • rozhodovať o princípoch kontrolného mechanizmu, • rozvíjať vlastnú aktivitu, samostatnosť, sebapoznanie, sebadôveru a reproduktívne myslenie, • samostatne predkladať návrhy na výkon práce, za ktorú je zodpovedný, • predkladať primerané návrhy na rozdelenie jednotlivých kompetencií pre ostatných členov

tímu a posudzovať spoločne s učiteľom a s ostatnými, či sú schopní určené kompetencie zvládnuť,

• ovládať základy modernej pracovnej technológie a niesť zodpovednosť za prácu v životnom prostredí, jeho ochranu, bezpečnosť a stratégiu jeho rozvoja,

• samostatne pracovať a zapájať sa do práce kolektívu, riadiť jednoduchšie práce v menšom kolektíve, niesť zodpovednosť aj za prácu druhých,

• vytvárať, objasňovať a aplikovať hodnotový systém a postoje, • určovať vážne nedostatky a kvality vo vlastnom učení, pracovných výkonoch a osobnostnom

raste,

• stanovovať si ciele a priority podľa svojich osobných schopností, záujmov, pracovnej orientácie a životných podmienok,

• plniť plán úloh smerujúci k daným cieľom a snažiť sa ich vylepšovať formou využívania sebakontroly, sebaregulácie, sebahodnotenia a vlastného rozhodovania,

• overovať získané poznatky, kriticky posudzovať názory, postoje a správanie druhých, • mať zodpovedný vzťah k svojmu zdraviu, starať sa o svoj fyzický a duševný rozvoj, byť si

vedomí dôsledkov nezdravého životného štýlu a závislostí, • prijímať a plniť zodpovedne dané úlohy, • predkladať spolupracovníkom vlastné návrhy na zlepšenie práce, bez zaujatosti posudzovať

návrhy druhých, • prispievať k vytváraniu ústretových medziľudských vzťahov, predchádzať osobným konfliktom,

nepodliehať predsudkom a stereotypom v prístupe k druhým. c) Schopnosť tvorivo riešiť problémy Tieto schopnosti sa využívajú na identifikovanie problémov, na ich analýzu a stanovenie efektívnych postupov, perspektívnych stratégií a vyhodnocovanie javov. Sú to schopnosti, ktoré sa objavujú v náročnejších podmienkach, aj pri riešení problémov ľudí, ktorí sa nevedia zaradiť do spoločenského života. Žiaci musia byť schopní vyhodnocovať základné dopady, napr. dopad na životné prostredie, dopad nerozvážnych rozhodnutí alebo príkazov, pracovný a osobný dopad v širšom slova zmysle ako je ekonomický blahobyt, telesné a duševné zdravie a pod. Sú to teda schopnosti, ktoré na základe získaných vedomostí umožňujú stanoviť jednoduché algoritmy na vyriešenie problémových úloh, javov a situácií a získané poznatky využívať v osobnom živote a povolaní.

Absolvent má:

• objasňovať formou systematického poznávania najzávažnejšie rysy problémov, využívať za týmto účelom rôzne všeobecne platné pravidlá,

• získavať samostatným štúdiom všetky nové informácie vzťahujúce sa priamo k objasneniu neznámych oblastí problému,

• zhodnotiť význam rozmanitých informácií, samostatne zhromažďovať informácie, vytriediť a využiť len tie, ktoré sú pre objasnenie problému najdôležitejšie,

• určovať najzávažnejšie rysy problému, zvažovať rôzne možností riešenia, ich klady a zápory v danom kontexte aj v dlhodobejších súvislostiach, stanoviť kritériá pre voľbu konečného optimálneho riešenia,

• vedieť vybrať vhodné postupy pre realizáciu zvoleného riešenia a dodržiavať ho, • poskytovať ľuďom informácie (oznamovanie, referovanie, rozprávanie, vyučovanie), • vedieť ovplyvňovať ľudí (prehováranie, presvedčovanie), • spolupracovať pri riešení problémov s inými ľuďmi.

d) Podnikateľské spôsobilosti Prispievajú k tvorbe nových pracovných miest, umožňujú samozamestnanosť, pomáhajú ľuďom nachádzať prácu, orientovať sa na vlastné podnikanie, zlepšovať svoje pracovné a podnikateľské výkony. Učiť sa ako sa učiť, prispôsobovať sa zmenám a využívať informačné toky, to sú generické zručnosti, ktoré by mal získať žiak. Je potrebné vyvíjať motivačné opatrenia. Investovanie do ľudských zdrojov tiež znamená umožniť jednotlivcom, aby si riadili vlastné „životné portfólia“ a zviditeľniť im širší rozsah vzdelávacích cieľov. Tvorivé a inovatívne prístupy do ľudských zdrojov sú integrálnou súčasťou rozvoja spoločnosti založenej na vedomostiach. Tieto kompetencie vznikajú v kontexte socio-ekonomickej krízy a transformácie organizácie práce, ktorých dôsledkom je nový model riadenia.

Absolvent má:

• vedieť spracovať základné analytické prieskumy a predkladať primerané návrhy na výkon takej práce, ktorú je schopný zodpovedne vykonať,

• orientovať sa v rôznych štatistických údajoch a vedieť ich využívať pre vlastné podnikanie, • vyhodnocovať možnosti plánovania realizácie projektov,

• samostatne plánovať financie, základné prostriedky a nehnuteľnosti vzhľadom na potreby a ciele manažmentu podnikania,

• viesť systém jednoduchého a podvojného účtovníctva a stratégiu odpisov, • pochopiť najnovšie poznatky z teórie riadenia a organizácie, • využívať marketingový manažment, • rozpoznávať a rozvíjať kvality riadiaceho zamestnanca s aspektom na komunikatívne

schopnosti, asertivitu, kreativitu a odolnosť voči stresom, • vedieť vystihnúť princípy odmeňovania a oceňovania aktívnych a tvorivých zamestnancov, • ovládať princípy priebežnej kontroly, diagnostiky skutočného stavu a úrovne podniku, • zisťovať dynamiku vývoja efektívnosti práce, podnikania a porovnávať ju s celospoločenskými

požiadavkami a potrebami, • využívať zásady konštruktívnej kritiky, vedieť primerane kritizovať, ale aj znášať kritiku od

druhých, • pracovať s materiálmi a informáciami v dvoch cudzích jazykoch, • ovplyvňovať druhých a koordinovať ich úsilie, • rýchle sa rozhodovať a prijímať opatrenia, • myslieť systémovo a komplexne, • prijímať a uznávať aj iné podnikateľské systémy, • ovládať podstatu systémovej analýzy, • rešpektovať právo a zodpovednosť, • mať zodpovedný postoj k vlastnej profesijnej budúcnosti a ďalšiemu vzdelávaniu, uvedomovať

si význam celoživotného učenia a byť pripravený prispôsobovať sa zmeneným pracovným podmienkam,

• sledovať a hodnotiť vlastný úspech vo svojom učení, prijímať hodnotenie výsledkov svojho učenia zo strany iných ľudí,

• poznať možnosti ďalšieho vzdelávania, hlavne v odbore prípravy na povolanie, • mať prehľad o možnostiach uplatnenia na trhu práce v danom odbore, • cieľavedome a zodpovedne rozhodovať o svojej budúcej profesií a vzdelávacej ceste, • mať reálnu predstavu o pracovných a iných podmienkach v odbore, požiadavkách

zamestnávateľov na pracovné činnosti a vedieť ich porovnávať so svojimi predstavami a reálnymi predpokladmi,

• robiť aj nepopulárne, ale správne opatrenia a rozhodnutia, • chápať podstatu a princíp podnikania, mať predstavu o základných právnych, ekonomických,

administratívnych, osobnostných a etických aspektoch súkromného podnikania, • dokázať vyhľadávať a posudzovať podnikateľské príležitosti v súlade s realitou trhového

prostredia, svojimi predpokladmi a ďalšími možnosťami. e) Spôsobilosť využívať informačné technológie Tieto spôsobilosti pomáhajú žiakom rozvíjať základné zručnosti pri práci s osobným počítačom, internetom, využívať rôzne informačné zdroje a informácie v pracovnom a mimo pracovnom čase. Nová iniciatíva v oblasti elektronického vzdelávania (Elearning) si kladie za cieľ zvýšiť úroveň digitálnej gramotnosti žiakov. Efektívne využívanie informačných a komunikačných technológií, vrátane možnosti učenia sa formou on-line, výrazne prispeje k realizácii celoživotného vzdelávania pre ľudí rôzneho veku, k udržiavaniu identity komunity a vytváraniu možnosti virtuálnej komunikácie medzi lokálnymi komunitami aj na veľké vzdialenosti. Sú to teda schopnosti, ktoré umožňujú žiakom ich osobnostný rast, vlastné učenie a výkonnosť v práci.

Absolvent má:

• zoznámiť sa s rôznymi druhmi počítačových programov a spôsobom ich obsluhy, • ovládať obsluhu periférnych zariadení potrebných pre činnosť používaného programu, • pracovať s aplikačným programom potrebným pre výkon povolania, • vyhľadávať vhodné informačné zdroje a potrebné informácie, • vybrať kvantitatívne matematické metódy (bežné, odborné a špecifické), ktoré sú vhodné pri

riešení danej úlohy alebo situácie, • graficky znázorňovať reálne situácie a úlohy, kde takéto znázorňovanie pomáha pri

kvantitatívnom riešení úlohy,

• komunikovať elektronickou poštou, využívať prostriedky online a offline komunikácie, • evidovať, triediť a uchovávať informácie tak, aby ich mohol využívať pri práci, • chrániť informácie pred znehodnotením alebo zmanipulovaním, • posudzovať vierohodnosť rôznych informačných zdrojov, kriticky pristupovať k získaným

informáciám a byť mediálne gramotný.

f) Spôsobilosť byť demokratickým občanom Sú to schopnosti, ktoré umožňujú žiakom žiť plnohodnotným sociálnym životom a tak prispievať k zvyšovaniu spoločenskej úrovne. Cestou získaných schopností žiaci zdokonaľujú svoj osobnostný rast, vlastné učenie, využívajú seba poznávanie, sebakontrolu a sebareguláciu pre prácu v kolektíve, prijímajú zodpovednosť za vlastnú prácu a prácu ostatných. Svojím podielom prispievajú k životu a práci k spoločnosti založených na vedomostiach, prispievajú k rozvíjaniu demokratického systému spoločnosti, k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju štátu so zodpovednosťou voči životnému prostrediu, zachovaniu života na zemi, rozvíjaniu vzájomného porozumeniu si medzi osobami a skupinami, rozvíjajú svoje schopnosti ako je empatia, súcit, tolerancia, rešpektovanie práv a slobôd.

Absolvent má:

• porozumieť systémovej (globálnej) podstate sveta, • uvedomiť si a rešpektovať, že telesná, citová, rozumová i vôľová zložka osobnosti sú

rovnocenné a vzájomne sa dopĺňajú, • konať zodpovedne, samostatne a iniciatívne, nielen vo svojom vlastnom záujme, ale aj vo

verejnom záujme, • poznať a rešpektovať, že neexistuje iba jeden pohľad na svet, • orientovať sa na budúcnosť vo svojom vzťahu k Zemi, • uvedomiť si, že rozhodnutia, ktoré sa prijmú a činy, ktoré vykonajú jednotlivci alebo členovia

skupiny, budú mať vplyv na globálnu prítomnosť a budúcnosť, • poznať, uznávať a podporovať alternatívne vízie vo vzťahu k udržateľnému rozvoju, ľudskému

zdraviu a zdraviu našej planéty, • uvedomiť si a čiastočne pochopiť globálne podmienky, rozvoj a trendy súčasného sveta, • pochopiť globálnu povahu sveta a úlohu jednotlivca v ňom, rozvoj masovokomunikačných

prostriedkov, dopravných prostriedkov, masovej turistiky a komunikačných systémov, • chápať problémy zachovania mieru, bezpečnosti jednotlivcov, národov a štátov, zachovávania

a ochrany životného prostredia, vyčerpania nerastných surovín, liečenia civilizačných nemocí, populačnej explózie v rozvojových krajinách, drogovej závislosti najmä mladistvých, sexuálnej výchovy a pozitívne pristupovať k riešeniu týchto problémov,

• uvedomiť si a orientovať sa v problematike nerovnomerného hospodárskeho rozvoja, etnických, rasových a náboženských konfliktov, terorizmu a navrhovať cesty na ich odstránenia,

• chápať pojmy spravodlivosť, ľudské práva a zodpovednosť, aplikovať ich v globálnom kontexte,

• tvorivo riskovať, primerane kritizovať, jasne sa stavať k riešeniu problémov, rýchle sa rozhodovať, byť dôsledný, inšpirovať druhých pri vyhľadávaní podnetov, iniciatív a vytváraní možností,

• dodržiavať zákony, rešpektovať práva a osobnosť druhých ľudí, ich kultúrne špecifiká, vystupovať proti neznášanlivosti, xenofóbií a diskriminácií,

• konať v súlade s morálnymi princípmi a zásadami spoločenského správania, • prispievať k uplatňovaniu hodnôt demokracie, • uvedomovať si vlastnú kultúrnu, národnú a osobnostnú identitu, pristupovať s toleranciu k

identite druhých, • zaujímať sa aktívne o politické a spoločenské dianie u nás a vo svete, • uznávať tradície a hodnoty svojho národa, chápať jeho minulosť i súčasnosť v európskom a

svetovom kontexte • podporovať hodnoty miestnej, národnej, európskej a svetovej kultúry a mať k nim vytvorený

pozitívny vzťah.

5.2.2 Všeobecné kompetencie

Absolvent má:

• zvoliť komunikatívnu stratégiu adekvátnu komunikačnému zámeru, podmienkam a normám komunikácie,

• vyjadrovať vhodným spôsobom svoj úmysel, prezentovať sám seba, podávať a získavať ústne alebo písomne požadovanú alebo potrebnú informáciu všeobecného alebo odborného charakteru, zapájať sa do diskusie, obhajovať svoj názor, pohotovo reagovať na nepredvídané situácie (otázka, rozhovor, anketa), uplatňovať verbálne a neverbálne prostriedky, spoločenskú a rečovú etiku a zdôvodňovať zvolené riešenie komunikačnej situácie,

• ovládať základné – najčastejšie používané lexikálne a gramatické prostriedky, • rozumieť gramatickým menej frekventovaným lexikálnym a gramatickým javom a vedieť ich aj

používať, samostatne tvoriť súvislé hovorené a písané prejavy, • získať informácie z prečítaného a vypočutého textu (určiť hlavnú tému alebo myšlienku textu,

rozlíšiť základné a vedľajšie informácie), dokázať text zaradiť do niektorých z funkčných štýlov, orientovať sa v jeho stavbe,

• uvádzať správne bibliografické údaje a citáty, spracovať písomné informácie najmä odborného charakteru,

• pracovať s Pravidlami pravopisu a inými jazykovými príručkami, • chápať literárne dielo ako špecifickú výpoveď o skutočnosti a o vzťahu človeka k nej, • vytvárať si predpoklady pre estetické vnímanie skutočnosti, • vytvoriť si pozitívny vzťah k literárnemu umeniu, založený na interpretácii ukážok z

umeleckých diel, na osvojení podstatných literárnych faktov, pojmov a poznatkov, • pristupovať k literatúre ako k zdroju estetických zážitkov, uplatňovať estetické a ekologické

hľadiská pri pretváraní životného prostredia, podieľať sa na ochrane kultúrnych hodnôt, • v oblasti jazykovej poznať a používať zvukové a grafické (pravopisné) prostriedky daného

jazyka, slovnú zásobu včítane vybranej frazeológie v rozsahu daných tematických okruhov, vybrané morfologické a syntaktické javy, základné spôsoby tvorby slov (odvodzovanie a skladanie slov), vybrané javy z oblasti štylistiky,

• v oblasti pragmatickej používať osvojené jazykové prostriedky v súvislých výpovediach a v obsahových celkoch primerane s komunikatívnym zámerom, s aspektom na strategickú kompetenciu vedieť vhodne reagovať na partnerove podnety, odhadovať významy neznámych výrazov, používať kompenzačné vyjadrovanie, pracovať so slovníkom (prekladovým, výkladovým) a používať iné jazykové príručky a informačné zdroje,

• v oblasti socio-lingvistickej vedieť komunikovať v rôznych spoločenských úlohách, bežných komunikatívnych situáciách, používať verbálne a neverbálne výrazové prostriedky v súlade so socio-kultúrnym úzusom danej jazykovej oblasti, preukázať všeobecné kompetencie a komunikatívne kompetencie prostredníctvom rečových schopností na základe osvojených jazykových prostriedkov v komunikatívnych situáciách v rámci tematických okruhov, preukázať úroveň receptívnych (vrátane interaktívnych) a produktívnych rečových schopností,

• chápať nutnosť svojho úspešného zapojenia sa do spoločenskej deľby práce a oceniť prospešnosť získavania nových spôsobilostí po celý čas života,

• mať základné sociálne návyky potrebné na styk s ľuďmi a prakticky uplatňovať pri styku s ľuďmi spoločensky uznávané normy,

• uvedomovať si svoju národnú príslušnosť a svoje ľudské práva, mať ochotu rešpektovať práva iných ľudí,

• chápať princípy fungovania demokratickej spoločnosti a postupy, ako sa občan môže aktívne zapojiť do politického rozhodovania a ovplyvňovať verejné záležitosti na rôznych úrovniach (štát – región – obec),

• v praxi uplatňovať humanitné zásady vzťahov medzi ľuďmi a ekologické zásady vo vzťahu k životnému prostrediu,

• vytvárať si vlastné filozofické a etické názory ako základ na sústavnejšiu a dokonalejšiu orientáciu pri posudzovaní a hodnotení javov ľudského a občianskeho života,

• rozumieť matematickej terminológii a symbolike (množinovému jazyku a pojmom z matematickej logiky) a správne ju interpretovať a používať z nariadení, zákonov, vyhlášok a matematiky,

• vyhľadávať, hodnotiť, triediť, používať matematické informácie v bežných profesných situáciách a používať pritom výpočtovú techniku a prístupné informačné a komunikačné technológie,

• osvojiť si vyskytujúce sa pojmy, vzťahy a súvislosti medzi nimi, osvojiť si postupy používané pri riešení úloh z praxe,

• cieľavedome pozorovať prírodné javy, vlastnosti látok a ich premeny, • rozvíjať finančnú a mediálnu gramotnosť, • rozlišovať fyzikálnu a chemickú realitu, fyzikálny a chemický model, • vedieť opísať osvojené prírodovedné poznatky a vzťahy medzi nimi, používať správnu

terminológiu a symboliku, porozumieť prírodným zákonom, • aplikovať získané prírodovedné poznatky i mimo oblasti prírodných vied (napr. v odbornom

vzdelávaní, praxi, každodennom živote), • poznať využitie bežných látok v priemysle, poľnohospodárstve a v každodennom živote a ich

vplyv na zdravie človeka a životné prostredie, • chápať umenie ako špecifickú výpoveď umelca, chápať prínos umenia a umeleckého zážitku

ako dôležitú súčasť života človeka, vedome vyhľadávať a zúčastňovať sa kultúrnych a umeleckých podujatí, vedieť vyjadriť verbálne svoj kultúrny zážitok, vyjadriť vlastný názor a obhájiť ho,

• vytvoriť si pozitívny vzťah ku kultúrnym hodnotám, prírode a životnému prostrediu a aktívne sa podieľať na ich ochrane,

• prejavovať aktívne postoje k vlastnému všestrannému telesnému rozvoju predovšetkým snahou o dosiahnutie optimálnej úrovne telesnej zdatnosti a vlastnú pohybovú aktivitu spojiť s vedomím potreby sústavného zvyšovania telesnej zdatnosti a upevňovania zdravia,

• uvedomovať si význam telesného a pohybového zdokonaľovania, vnímať krásu pohybu, prostredia a ľudských vzťahov,

• ovládať a dodržiavať zásady prvej pomoci, zabrániť úrazu a poskytnúť prvú pomoc pri úraze, uplatňovať pri športe a pobyte v prírode poznatky z ochrany a tvorby životného prostredia.

5.2.3 Odborné kompetencie

a) Požadované vedomosti

Absolvent má: • poznať princíp základných meračských a vytyčovacích úloh a výpočtov v oblasti geodézie,

kartografie, katastra nehnuteľností a v investičnej výstavbe, • poznať druhy, princíp, charakteristiku a presnosť základných typov pomôcok, prístrojov a

zariadení meračskej, výpočtovej a zobrazovacej techniky používaných v danom odbore, • poznať základy teórie chýb a vyrovnávacieho počtu, • poznať postup vykonania analýzy a rozboru presnosti dosiahnutých výsledkov merania a

výpočtov, • charakterizovať riadiace, kozmické a používateľské segmenty globálnych navigačných

družicových systémov, • poznať princíp a zásady tvorby, aktualizácie a obnovy jednotlivých súborov informačného

systému katastra nehnuteľností, • vedieť orientovať sa v oblasti pozemkového, občianskeho a správneho práva, • poznať zásady tvorby projektov a obsahu MIS, LIS a GIS, • vysvetliť princíp a metódy tvorby IS z rastrových podkladov, digitálnych podkladov, výsledkov

diaľkového a družicového prieskumu zeme, • vykonávať práce súvisiace s aktualizáciou súborov katastra nehnuteľností, poskytovania

informácii, práce s verejnými knihami, identifikáciami parciel a spracovaním geometrických plánov,

• poznať organizačnú štruktúru podniku/firmy, účastníkov výstavby a ich kompetencie,

• vedieť orientovať sa v oblasti práva v otázkach súvisiacich s podnikaním, s pracovnoprávnymi a občianskoprávnymi vzťahmi,

• používať odbornú terminológiu a základné legislatívno-právne predpisy z oblasti geodézie, kartografie, katastra nehnuteľností, územných informačných a geoinformačných systémov,

• aplikovať technické normy v oblasti geodetických meraní, tvorby máp veľkej mierky, používať mapové značky a znázorňovať objekty pri realizácii praktických činností,

• vykonávať základné geodetické výpočty v oblasti polohových a výškových bodových polí a rutinné výpočty súvisiace s podrobným meraním, vytyčovaním, určovaním výmer a kubatúr, transformáciami súradníc klasickým spôsobom a prostredníctvom výpočtovej techniky,

• spracovať a aktualizovať údaje vektorovej katastrálnej mapy,

• ovládať klasifikáciu polohových a výškových bodových polí z hľadiska ich presnosti, označovania, stabilizácie, signalizácie a dokumentovania,

• ovládať metódy zberu a spracovania výsledkov diaľkového prieskumu Zeme, poznať prístroje a zariadenia na získavanie záznamov a informácií a ich nosiče ,

• kompletizovať údaje Automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra,

• aplikovať ekonomické zákonitosti v pracovnom procese,

• aplikovať právne a ostané predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce a protipožiarnej ochrany.

• ovládať kartografické zobrazenia, charakteristiku ich skreslení, zemepisné, kartografické a sférické súradnice a zásady odvodzovania kladu mapových listov,

• aplikovať poznatky o kartografických zobrazeniach pri riešení praktických úloh,

• vykonať polohové a výškové meračské, vytyčovacie a kontrolné práce,

• orientovať sa v organizácii geodetických prác v investičnej výstavbe,

• vykonávať meračské, výpočtové a zobrazovacie práce súvisiace s tvorbou a aktualizáciou máp veľkých a stredných mierok,

• vykonať zber, spracovanie a využitie informácií za účelom tvorby geografických informačných systémov rôzneho zamerania.

b) Požadované zručnosti

Absolvent vie:

• používať odbornú terminológiu a základné legislatívno-právne predpisy z oblasti geodézie, kartografie, katastra nehnuteľností, územných informačných a geoinformačných systémov,

• aplikovať technické normy v oblasti geodetických meraní, tvorby máp veľkej mierky, používať mapové značky a znázorňovať objekty pri realizácii praktických činností,

• používať a udržiavať v prevádzke základné typy geodetických, fotogrametrických prístrojov a zariadení a špeciálnych prístrojov na príjem a spracovanie družicových signálov,

• vykonávať bežné geodetické zameriavacie, vytyčovacie a kontrolné práce,

• vykonávať základné geodetické výpočty v oblasti polohových a výškových bodových polí a rutinné výpočty súvisiace s podrobným meraním, vytyčovaním, určovaním výmer a kubatúr, transformáciami súradníc klasickým spôsobom a prostredníctvom výpočtovej techniky,

• vhodne sa orientovať pri výbere geodetických pomôcok a prístrojov s prihliadnutím na presnosť a efektivitu realizovaných prác,

• vykonávať bežnú údržbu a kalibráciu geodetických prístrojov a pomôcok,

• navrhnúť optimálne metódy merania, vytyčovania a spracovania výsledkov s ohľadom na druh, využitie a presnosť realizovaných geodetických prác,

• spracovať a aktualizovať údaje vektorovej katastrálnej mapy,

• ovládať klasifikáciu polohových a výškových bodových polí z hľadiska ich presnosti, označovania, stabilizácie, signalizácie a dokumentovania,

• ovládať metódy zberu a spracovania výsledkov diaľkového prieskumu Zeme, poznať prístroje a zariadenia na získavanie záznamov a informácií a ich nosiče,

• vykonávať práce súvisiace s aktualizáciou súborov katastra nehnuteľností, poskytovania informácii, práce s verejnými knihami, identifikáciami parciel a spracovaním geometrických plánov,

• kompletizovať údaje Automatizovaného informačného systému geodézie, kartografie a katastra,

• aplikovať základné ekonomické pojmy spojené s ekonomikou podniku, drobným podnikaním, a zakladaním firmy, princípy podnikateľskej činnosti a finančného hospodárenia,

• aplikovať ekonomické zákonitosti v pracovnom procese,

• aplikovať právne a ostané predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce a protipožiarnej ochrany.

• ovládať kartografické zobrazenia, charakteristiku ich skreslení, zemepisné, kartografické a sférické súradnice a zásady odvodzovania kladu mapových listov,

• aplikovať poznatky o kartografických zobrazeniach pri riešení praktických úloh,

• vykonať polohové a výškové meračské, vytyčovacie a kontrolné práce,

• orientovať sa v organizácii geodetických prác v investičnej výstavbe,

• vykonávať meračské, výpočtové a zobrazovacie práce súvisiace s tvorbou a aktualizáciou máp veľkých a stredných mierok,

• vykonať zber, spracovanie a využitie informácií za účelom tvorby geografických informačných systémov rôzneho zamerania.

c) Požadované osobnostné predpoklady, vlastnosti a schopnosti

Absolvent sa vyznačuje:

• dobrým zdravotným stavom, • dobrým zrakom a sluchom, • pozitívnym vzťahom k prírode, • precíznosťou, dôslednosťou a zodpovednosťou pri riešení pracovných úloh, • organizačnými, komunikatívnymi a presvedčovacími schopnosťami, • samostatnosťou v práci vo väzbe na schopnosť bezproblémovej tímovej spolupráce, • schopnosťou rýchlo a operatívne riešiť technické problémy, • schopnosťou rýchlo a operatívne využiť právne vedomosti a právne povedomie, • bezproblémovo zvládať zvýšenú fyzickú i duševnú pracovnú záťaž, • schopnosťou integrácie, • vhodným sociálnym správaním a prejavmi, • schopnosťou zodpovedne využívať a chrániť spracovávané údaje a informácie, • potrebnou dávkou sebadôvery, primeranej asertivity, aktívnemu prístupu k práci.

6. UČEBNÝ PLÁN ŠTUDIJNÉHO ODBORU 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER

Škola (názov, adresa) Spojená škola, organizačná zložka Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša, Staničná 4, 911 05 Trenčín

Názov ŠkVP Geodézia Kód a názov ŠVP 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Stupeň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie – ISCED 3A Dĺžka štúdia 4 roky Forma štúdia denná Druh školy štátna Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Kategórie a názvy vyučovacích predmetov pre

Počet týždenných vyučovacích hodín v ročníku

1. 2. 3. 4. Spolu:

Všeobecné vzdelávanie 19 18 14 13 64

slovenský jazyk a literatúra 3 3 3 3 12 cudzí jazyk 4 4 4 5 17 etická výchova/náboženská výchova 1 1 - - 2 dejepis 1 1 - - 2 občianska náuka 1 1 1 - 3 fyzika 2 2 1 - 5 chémia 1 - - - 1 matematika 3 3 3 3 9 informatika 1 1 - - 2 telesná výchova 2 2 2 2 8

Odborné vzdelávanie 14 16 20 21 71

deskriptívna geometria 3 2 - - 5 geografia 1 - - - 1 kartografické rysovanie 2 - - - 2 geodetické výpočty 2 3 2 - 7 geodézia 3 3 3 3 12 prax 3 4 4 5 16 mapovanie - 2 1 - 3 počítačová grafika - 2 2 2 6 model 3.D - - 2 - 2 pozemkové právo - - 2 2 4 aktualizácia geodetických informácií - - - 2 2 kartografia - - - 2 2 geografické informačné systémy - - - 2 2 základy staviteľstva - - 2 2 4 ekonomika - - - 1 1

29

Spolu 33 34 34 34 135

POZNÁMKY:

a) Počet týždenných vyučovacích hodín je 33-35, za celé štúdium 132-140 hodín.Školský rok trvá 40 týždňov, výučba v študijných odboroch sa realizuje v 1., 2., 3. ročníku v rozsahu 33 týždňov, v 4. ročníku v rozsahu 30 týždňov. Časová rezerva sa využije na opakovanie a doplnenie učiva, na športovo-vzdelávacie kurzy, na tvorbu projektov, exkurzie, atď. a v poslednom ročníku na absolvovanie maturitnej skúšky.

b) Trieda sa môže deliť na skupiny podľa súčasne platnej legislatívy. c) Vyučuje sa jeden z jazykov: anglický jazyk, nemecký jazyk. d) Vyučuje sa predmet etická výchova alebo náboženská výchova podľa záujmu žiakov alebo

rozhodnutia ich zákonných zástupcov. Na vyučovanie etickej výchovy sa odporúča vytvárať skupiny najviac s počtom 20 žiakov. Predmety sa neklasifikujú. Na vysvedčení žiaka a v katalógu sa uvedie „absolvoval/-a“.

e) Predmet má charakter cvičení. f) Predmet má aj charakter cvičení. g) V predmete telesná výchova možno vyučovať 1 hodinu týždenne aj v popoludňajších

hodinách a spájať ju do viachodinových celkov. Súčasťou vyučovania môže byť aj týždenný výchovno-výcvikový kurz v prvom alebo druhom ročníku (7 hodín denne).

h) Podmienkou úspešného ukončenia ročníka v predmete je odovzdanie všetkých predpísaných grafických a textových prác podľa učebnej osnovy, ktoré sú spracované na vyhovujúcej úrovni klasickou metódou alebo pomocou grafického počítačového softvéru.

i) Súčasťou predmetu prax je aj súvislá odborná prax, ktorú žiak absolvuje počas štúdia nasledovne: 1.roč. – v rozsahu 10 prac.dní po 6 hodín denne 2.roč. – v rozsahu 15 prac.dní po 6 hodín denne 3.roč. – v rozsahu 10 prac.dní po 6 hodín denne.

j) Povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov študijných odborov stredných odborných škôl v SR je učivo „Ochrana života a zdravia“. Obsah učiva sa realizuje účelovými cvičeniami a samostatným kurzom na ochranu života a zdravia.Cvičenia sa uskutočňujú v 1. a 2. ročníku priamo v teréne. Samostatný kurz je organizovaný v 3.ročníku v trvaní 3-5 dní po 7 hodín denne a je súčasťou plánu práce školy.

k) Účelové kurzy sa realizujú v rámci časovej rezervy v školskom roku. l) Žiaci v každom ročníku absolvujú exkurzie (1 až 2 dni v školskom roku) na prehľbenie,

upevnenie a rozšírenie poznatkov získaných v teoretickom vyučovaní.Pripravuje a vedie ich učiteľ, ktorého vyučovací predmet najviac súvisí s obsahom exkurzie. Organizácia exkurzií musí byť v súlade so Smernicami.

m) Vyučujúci sú povinní zohľadňovať otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a starostlivosti o životné prostredie.

n) Maturitná skúška sa organizuje podľa súčasne platnej školskej legislatívy.

7. UČEBNÉ OSNOVY ŠTUDIJNÉHO ODBORU 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



UUččeebbnnéé oossnnoovvyy aa tteemmaattiicckkéé pplláánnyy

pprreeddmmeettoovv 1.ročník

UČEBNÝ PLÁN ŠTUDIJNÉHO ODBORU 3692 6 geodézia, kartografia a kataster 1. ročník

Škola (názov, adresa) Spojená škola, organizačná zložka Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša, Staničná 4, 911 05 Trenčín

Názov ŠkVP Geodézia Kód a názov ŠVP 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia

29

Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Stupeň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie – ISCED 3A Dĺžka štúdia 4 roky Forma štúdia denná Druh školy štátna Vyučovací jazyk slovenský jazyk



1. 2. 3. 4. Spolu:

Všeobecné vzdelávanie 19

slovenský jazyk a literatúra 3 cudzí jazyk 4 etická výchova/náboženská výchova 1 dejepis 1 náuka o spoločnosti 1 fyzika 2 chémia 1 matematika 3 informatika 1 telesná výchova 2

Odborné vzdelávanie 14

deskriptívna geometria 3 geografia 1 kartografické rysovanie 2 geodetické výpočty 2 geodézia 3 prax 3 mapovanie - počítačová grafika - model 3.D - pozemkové právo - aktualizácia geodetických informácií - kartografia - geografické informačné systémy - základy staviteľstva - ekonomika - Spolu 33

Slovenský jazyk a literatúra UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu slovenský jazyk a literatúra Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu

Jadrom vyučovania slovenského jazyka je aktívny rozvoj vyjadrovania žiakov, ktorý sa opiera o nevyhnutné poznatky zo štylistiky a o všeobecnejšie poznanie systému jazyka, preto sú jazykové témy funkčne zaradené k slohovým témam. Výber a štruktúra slohového učiva vychádza zo vzťahu – slohový postup – funkčný jazykový štýl – komunikatívna situácia, aby si žiak uvedomil dynamickosť a hybridnosť slohových útvarov, t.j. výskyt rovnakých slohových útvarov v rozličných funkčných štýloch, ako aj výskyt niekoľkých slohových postupov v jednom útvare, alebo existenciu rovnakého slohového postupu aj útvaru. Zdôrazňuje sa produktívna štylistika (tvorba), nie verbálna definícia. Začína sa najjednoduchším informačným postupom, pokračuje opisným a výkladovým slohovým postupom a končí sa praktickou rétorikou a aplikáciou poznatkov o štýle umeleckej prózy v písomnom rozprávaní. Takto sa posilňuje vzostupnosť náročnosti učiva, jeho rozvíjacia a výchovná stránka, ale aj medzipredmetové a medzizložkové vzťahy (najmä s literárnou zložkou). Preberajú sa mnohé slohové útvary, ktoré sa už vyučovali v základnej škole, no princíp spojenia školy so životom si vyžaduje ich upevnenie a prehĺbenie o nové javy a osobné skúsenosti žiakov. Zreteľ na intelektuálnu úroveň žiaka zabezpečuje, že sa všetky postupy a útvary viac alebo menej známe zo základnej školy preberú s väčším dôrazom na samostatnú prácu žiaka (rozvoj zručností), na uplatnenie jeho osobnosti a vyjadrovanie vlastného názoru, na rozvoj jeho individuálneho štýlu. Posilňuje sa rozvíjanie ústneho prejavu. V obsahu učiva jednotlivých ročníkov sa to konkretizuje tak, že druhú časť každej témy tvoria námety na ústne a písomné cvičenia. Výber a štruktúra jazykového učiva umožňuje hlbšie poznať systém jazyka a jeho jednotlivé roviny, takže vedomosti žiakov budú odrážať všeobecnejšie zákonitosti jazyka. Takéto vedomosti majú väčšiu inštrumentálnu hodnotu pre jazykovú prax ako ovládanie množstva jednotlivostí. Vedomosti sa tak stanú kľúčom na porozumenie jazykového diania v spoločnosti, účinným poradcom v jazykovej praxi a základom ďalšieho vzdelávania. Vo výbere a štruktúre učiva sa výrazne prejavuje zreteľ na rozvoj vyjadrovania žiakov ustavičným dôrazom na diferenciáciu jazykových prostriedkov z hľadiska spisovnosti a slohovej platnosti. Tento zreteľ sledujú aj štylizačné a textové cvičenia, ktoré sa organicky začleňujú do systému cvičení tam, kde to vyžaduje charakter učiva. Zreteľ na všestrannú výchovnosť sa uplatňuje v celom jazykovom vyučovaní, najmä vo všeobecných poznatkoch o jazyku, ktoré sú zavŕšením jazykového vzdelávania v strednej škole. Výber a štruktúra obsahu posilňuje učebný predmet tak vo vzťahu k základnej škole, ako aj vo vzťahu k ostatným učebným predmetom. Integruje ich najmä praktickým výcvikom metód samostatného štúdia (konspektovanie, excerpovanie) a výskumných metód, rozvíjaním vecného a odborného (terminologického) vyjadrovania, logického a tvorivého myslenia. Obsah slohových prác žiakov súvisí s aktuálnymi problémami života našej spoločnosti a čerpá z oblasti ostatných učebných predmetov, nemá však tieto predmety nahrádzať.

Cieľom vyučovania literatúry je aktívne sa podieľať na intelektuálnom, citovom a mravnom rozvoji žiakov, tvorbe harmonicky rozvinutého človeka. Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky by sa mali stať východiskom pre ďalšie vzdelávanie a sebavzdelávanie a základom pre aktívny celoživotný kontakt s literatúrou a umením. Základným prostriedkom realizácie tohto cieľa je literárno-umelecké dielo, jeho čítanie a interpretácia, ktorá je založená na pochopení významu textu, jeho zmyslu a vnútornom citovom prežívaní estetických a myšlienkových hodnôt, ktoré sú v diele obsiahnuté. Účinok výchovno-vzdelávacieho pôsobenia prostredníctvom literatúry a umenia by sa mal prejaviť pri utváraní plnohodnotného spôsobu života, voľbe správnej životnej cesty, orientácii vo vlastnom živote a jeho problémoch, sebarealizácii v demokratickej a humánnej spoločnosti.

Kľúčové kompetencie rozvíjané vzdelávacou oblasťou

Výkonový štandard pre oblastné kompetencie (na optimálnej úrovni a na minimálnej úrovni)

Pojmy z obsahového štandardu zavádzané v 1.a 2. roč. G a SŠ

Poznámka: kompletný zoznam predpísaných pojmov je uvedený v dokumente: Obsahové vzdelávacie štandardy pre

gymnázium a stredné odborné školy, Slovenský jazyk a literatúra, Časť: slovenský jazyk

Odporúčaný tematický celok

1. Vedieť komunikovať adekvátne komunikačnej situácii.

1.1 Vedieť sa vyjadrovať adekvátne komunikačnej situácii – ústne (vhodná forma a obsah).

• 1.1.1 Dokáže sa pohotovo zorientovať v danej komunikačnej situácii a presne reagovať na počutý text jasnou, zrozumiteľnou a správne intonovanou odpoveďou alebo otázkou.

• 1.1.2 Vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava pravidlá a požiadavky slovenskej výslovnosti, správne artikuluje.

• 1.1.3 Dokáže vhodne začať, viesť a ukončiť komunikáciu.

• 1.1.4 Pozná jazykovedné disciplíny, ktoré skúmajú zvukovú rovinu jazyka, a ich základné jednotky.

• 1.1.5 Dokáže aplikovať pravidlá znelostnej asimilácie vo vlastnom jazykovom prejave.

• systém slovenských hlások • fonetika, fonológia • samohlásková skupina • fonéma, graféma, hláska, samohlásková

skupina • znelostná asimilácia • diakritické znamienka • interpunkčné znamienka

Jazykoveda Komunikácia Zvuková rovina jazyka







• 1.1.1 Dokáže sa zorientovať v danej komunikačnej situácii a reagovať na počutý text tak, že poslucháč pochopí obsah jeho výpovede.

• 1.1.2 Uvedomuje si spisovnosť a nespisovnosť vo svojom prejave a vo verejných prejavoch sa snaží používať spisovnú výslovnosť.

• 1.1.3 Dokáže začať, viesť a ukončiť komunikáciu.

• 1.1.4 Odlišuje zvukovú a písomnú podobu reči a vie pomenovať jej základné jednotky.

• 1.1.5 Vie zreprodukovať vlastnými slovami pravidlá znelostnej asimilácie v slovenčine a s chybami, napr. pri asimilácii hlások pred osobnými tvarmi zámen, asimilácii vokalizovanej preložky so ap., ich dokáže aplikovať vo vlastnom ústnom jazykovom prejave.







1.2 Vedieť sa vyjadrovať adekvátne komunikačnej situácii – ústne a písomne (vhodná forma a obsah).

• 1.2.1 Pozná význam slov, ktoré využíva vo svojom jazykovom prejave v súlade s rôznymi kontextmi a komunikačnými situáciami, prípadne si vie overiť význam neznámych slov v dostupných informačných zdrojoch.

• 1.2.2 Vo vlastných jazykových prejavoch využíva široký repertoár slovnej zásoby, napr. využíva synonym, a vyhýba sa tým stereotypnému vyjadrovaniu.

• 1.2.3 Pozná rozdiel vo veľkosti vlastnej slovnej zásoby a slovnej zásoby národného jazyka a cielene si rozširuje vlastnú aktívnu slovnú zásobu z dostupných zdrojov – slovníky, beletria, odborná literatúra, internet ap.

• 1.2.4 Pozná spôsoby obohacovania slovnej zásoby a využíva ich pri tvorbe vlastných jazykových prejavov.

• 1.2.5 Vie vysvetliť spôsoby vzniku frazeologizmov v jazyku a vo vlastných jazykových prejavoch využíva všetky druhy frazeologizmov.

• lexikológia • sémantický trojuholník • lexikálny význam slova, gramatický význam slova • opozitá • homonymá • slovníky – prekladový, terminologický • slovná zásoba národného jazyka – individuálna

slovná zásoba • aktívna slovná zásoba, pasívna slovná zásoba • jadro slovnej zásoby • pejoratíva, vulgarizmy • neologizmy, frazeologizmus • internacionalizácia • tvorenie slov skracovaním, značky, skratkové slová

Jazykoveda Lexikálna rovina jazyka







• 1.2.1 Vie vyhľadať význam neznámych slov v slovníkoch.

• 1.2.2 Používa obmedzený repertoár slovnej zásoby s častým opakovaním slov.

• 1.2.3 Pozná rozdiel vo veľkosti vlastnej slovnej zásoby a slovnej zásoby národného jazyka. Rozširuje si vlastnú aktívnu slovnú zásobu čítaním beletrie a štúdiom slovníkovej a encyklopedickej literatúry.

• 1.2.4 Používa vo svojich jazykových prejavoch skratky, značky, odvodené a zložené slová.

• 1.2.5 Vo vlastných jazykových prejavoch vhodne využíva ľudové frazeologizmy.


• 1.2.6 Vie určiť slovnodruhovú a syntaktickú platnosť všetkých slov v texte.

• 1.2.7 Správne uplatňuje gramatické kategórie slovných druhov pri tvorbe viet a textov.

• 1.2.8 Ovláda klasifikáciu slovných druhov: plnovýznamové – neplnovýznamové; ohybné – neohybné; s vetnočlenskou platnosťou – bez vetnočlenskej platnosti.

• 1.2.9 Vie v texte odlíšiť jednotlivé druhy neplnovýznamových slovies.

• gramatický tvar • podstatné mená – plnovýznamový slovný druh,

vetnočlenská platnosť, vzor: kuli; gazdiná • menné gramatické kategórie • stupeň • singulár, plurál • nominatív, genitív, datív, akuzatív, vokatív, lokál,

inštrumentál • prídavné mená – plnovýznamový slovný druh,

vetnočlenská platnosť • zámená – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská

platnosť, druhy zámen, zvratné zámená – základné, privlastňovacie; vymedzovacie zámená, neurčité zámená

• číslovky – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská

Morfologická rovina jazyka







• 1.2.6 Vie odlíšiť jednotlivé slovné druhy v texte. • 1.2.7 S malými chybami, napr. tvary

vymedzovacích zámen sám – samý, osobných zámen oni – ony, násobných čísloviek päťkrát – päť ráz, uplatňuje gramatické kategórie slovných druhov pri tvorbe viet a textov.

• 1.2.8 Vie v texte odlíšiť plnovýznamové slovné druhy od neplnovýznamových.

• 1.2.9 Vie v texte odlíšiť plnovýznamové slovesá od neplnovýznamových.

platnosť; druhy čísloviek, skupinové číslovky • slovesá – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská

platnosť, slovesné gramatické kategórie – rod; historický prézent, slovesá – sponové, modálne, fázové, činnostné, stavové, rod – činný, trpný

• príslovky – plnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť

• predložky – neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť

• spojky – neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť, priraďovacie – zlučovacie, stupňovacie, vylučovacie, odporovacie, podraďovacie

• častice – neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť

• citoslovcia – neplnovýznamový slovný druh, vetnočlenská platnosť








• 1.2.10 Pri organizácii myšlienok vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava pravidlá a požiadavky syntaxe.

• 1.2.11 Vie zdôvodniť vzťah medzi členmi skladov vo vete na základe ich funkcie.

• 1.2.12 Vie transformovať jednoduché vety na súvetia a naopak. Funkčne ich využíva vo vlastných jazykových prejavoch.

• 1.2.13 Dodržiava interpunkciu v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí.

• 1.2.14 Vie určiť druh jednoduchého súvetia – priraďovacie a podraďovacie. Vie určiť druh priraďovacieho súvetia a druh vedľajšej vety v podraďovacom súvetí.

• vety podľa modálnosti • hlavné vetné členy; vetný základ – slovesný,

neslovesný; rozvíjacie vetné členy – priamy predmet, nepriamy predmet

• priraďovací sklad, určovací sklad • priraďovacie súvetie – zlučovacie, stupňovacie,

odporovacie, vylučovacie • podraďovacie súvetie – vedľajšia veta: prísudková,

podmetová, predmetová, príslovková miestna, príslovková časová, príslovková príčinná, príslovková spôsobová, prívlastková

Syntaktická rovina jazyka







• 1.2.10 Pri tvorbe syntakticky jednoduchých viet dodržiava pravidlá a požiadavky syntaxe.

• 1.2.11 Vie vysvetliť funkciu prísudku, podmetu, predmetu, príslovkového určenia a prívlastku vo vete.

• 1.2.12 Odlišuje jednoduchú vetu od súvetia a funkčne ich využíva vo vlastných jazykových prejavoch.

• 1.2.13 S malými chybami, napr. čiarka pre zlučovacími spojkami či, alebo ap., dodržiava interpunkciu v jednoduchej vete a v jednoduchom súvetí.

• 1.2.14 Vie v texte odlíšiť priraďovacie súvetie od podraďovacieho.








• 1.2.15 Vie vytvoriť kompozične zrozumiteľný text, v ktorom uplatní logické, časové a príčinno-následné súvislosti textu a požiadavky slovosledu v slovenčine.

• 1.2.16 Vie nájsť v texte prvky súdržnosti a funkčne ich využíva vo vlastných jazykových prejavoch.

• nadvetná/textová syntax • titulok

Nadvetná syntax

• 1.2.15 Pri organizácii myšlienok vo vlastných jazykových prejavoch dodržiava nadväznosť myšlienok. Vie vytvoriť názov textu, rozčleniť text na odseky a na úvod, jadro a záver.

• 1.2.16 Uplatňuje vo vlastných jazykových prejavoch správny slovosled.








• 1.2.17 Vie vysvetliť pôsobenie jednotlivých štýlotvorných činiteľov pri tvorbe jazykových prejavov a správne ich aplikuje vo vlastných jazykových prejavoch.

• 1.2.18 Vie si na základe komunikačnej situácie správne stanoviť vhodný slohový útvar administratívneho štýlu a samostatne ho vytvoriť.

• 1.2.19 Vie prispôsobiť svoj prejav komunikačnej situácii – stratégiu a tón komunikácie.

• 1.2.20 Dokáže upraviť poradie viet v texte podľa ich vecného významu a kontextu celého textu.

• štylistika • štýlotvorné činitele – téma, autor, situácia, funkcia,

adresát • slohotvorný proces • slohové útvary – žiadosť, dotazník, objednávka,

potvrdenie, informačný leták, predtlače – zápisnica, splnomocnenie

• analýza textu – obsah textu, forma textu, autorský zámer

• kľúčové slová • súvislé texty – nesúvislé texty • umelecký text – vecný text • efektívna komunikácia

Jazykoveda Sloh Komunikácia

• 1.2.17 Vie vymenovať základné štýlotvorné činitele. Pri tvorbe vlastných jazykových prejavov dodržiava predovšetkým tému, pričom zohľadňuje funkciu prejavov.

• 1.2.18 Na základe posúdenia komunikačnej situácie vie stanoviť vhodný slohový útvar administratívneho štýlu a s malými formálnymi chybami, napr. chybné grafické rozmiestnenie textu, prehodenie záväzných informácií v texte ap., dokáže podľa vzoru vytvoriť – žiadosť, zápisnicu, splnomocnenie a informačný leták. Dokáže vyplniť dotazník, objednávku a potvrdenie.

• 1.2.19 Na základe komunikačnej situácie vie použiť vhodnú slovnú zásobu.

• 1.2.20 S pomocou učiteľa dokáže pochopiť chyby v poradí viet vo vlastnom texte a následne ho dokáže opraviť.







1.3 Čítať s porozumením súvislé aj nesúvislé texty.

• 1.3.1 Vie výrazne čítať umelecký text. • 1.3.2 Vie čítať umelecký a vecný text

s porozumením. • 1.3.3 Vie rozlíšiť a charakterizovať umelecký

a vecný text po obsahovej i formálnej stránke. • 1.3.4 Vie v texte analyzovať využité výrazové

prostriedky, napr. terminológiu, synonymá, kompozíciu ap., z hľadiska autorovho zámeru a funkcie textu.

• 1.3.5 Dokáže identifikovať kľúčové slová textu. • 1.3.6 Vie rozlíšiť v texte hlavné myšlienky od

vedľajších, podstatné informácie od nepodstatných.

• 1.3.7 Dokáže sformulovať hlavnú myšlienku textu. • 1.3.8 Dokáže spracovať text – vytvoriť z neho

konspekt, osnovu z prečítaného textu, tézy. • 1.3.9 Dokáže posúdiť informačné zdroje, na

základe ktorých bol text vytvorený. • 1.3.10 Dokáže zhodnotiť text z hľadiska jazykovej

kultúry. • 1.3.11 Dokáže posúdiť subjektívnu využiteľnosť

vecného textu. • 1.3.12 Na základe svojich poznámok vie vyjadriť

svoj estetický a emocionálny zážitok z prečítaného umeleckého textu.

• 1.3.13 Dokáže efektívne využiť zdroje informácií pri práci s vlastným i cudzím textom.

• 1.3.14 Ovláda základy kritického čítania, t. j. vie vnímať problémy nastolené textom a identifikuje chyby a protirečenia, ktoré sa v texte nachádzajú.

• 1.3.15 Dokáže vyjadriť svoj názor na riešenie reálnych problémov s využitím podnetov z prečítaného textu.

• jazyk • jazykový znak • jazykový systém • reč • dorozumievacia/komunikatívna funkcia jazyka • estetická funkcia jazyka • poznávacia/kognitívna funkcia jazyka • text, obsah textu, forma textu • autorský zámer • súvislé texty, nesúvislé texty • vecné texty, umelecké texty • kontext • argumentácia • hlavná myšlienka • kľúčové slová • osnova z prečítaného textu, tézy • funkcia prejavu • informácia • spôsoby spracovania informácií • kľúčové slová informácií • vedľajšia informácia v texte • zdroje informácií – titulok, marginálie, resumé,

anotácia, abstrakt, bibliografia, bibliografický záznam, menný a vecný register, masmediálne komunikačné prostriedky, poznámky pod čiarou, vysvetlivky

Sloh Práca s informáciami







1.3 Čítať s porozumením súvislé aj nesúvislé texty.

• 1.3.1 Po príprave dokáže plynulo prečítať umelecký a vecný text.

• 1.3.2 Vie čítať s porozumením veku primerané umelecké a jednoduché vecné texty, ktoré podávajú jemu blízku problematiku.

• 1.3.3 Vie na základe funkcie rozlíšiť umelecký a vecný text.

• 1.3.4 Vie v texte identifikovať výrazové prostriedky, ktoré určujú text buď ako umelecký alebo ako vecný, napr. termíny, resp. obrazné pomenovania.

• 1.3.5 S pomocou učiteľa dokáže vybrať kľúčové slová textu.

• 1.3.6 Vie rozlíšiť v texte kľúčové myšlienky od vedľajších.

• 1.3.7 Na základe vlastného spracovania informácií v texte dokáže sformulovať jeho hlavnú myšlienku.

• 1.3.8 Dokáže spracovať text – vytvoriť z neho konspekt.

• 1.3.9 Vie určiť informačné zdroje, na základe ktorých bol text vytvorený.

• 1.3.10 Dokáže posúdiť spisovnosť použitých jazykových prostriedkov v texte.

• 1.3.11 Dokáže posúdiť subjektívnu využiteľnosť vecného textu.

• 1.3.12 Na základe svojich poznámok vie vyjadriť svoj estetický a emocionálny zážitok z prečítaného umeleckého textu.

• 1.3.13 Dokáže využiť dostupné zdroje informácií (najmä slovníky a internet) pri práci s vlastným i cudzím textom.

• 1.3.14 Vie identifikovať problémy nastolené textom.

• 1.3.15 Dokáže vyjadriť svoj názor na využitie prečítaného textu na riešenie reálnych problémov.

• jazyk • jazykový znak • jazykový systém • reč • dorozumievacia/komunikatívna funkcia jazyka • estetická funkcia jazyka • poznávacia/kognitívna funkcia jazyka • text, obsah textu, forma textu • autorský zámer • súvislé texty, nesúvislé texty • vecné texty, umelecké texty • kontext • argumentácia • hlavná myšlienka • kľúčové slová • osnova z prečítaného textu, tézy • funkcia prejavu • informácia • spôsoby spracovania informácií • kľúčové slová informácií • vedľajšia informácia v texte • zdroje informácií – titulok, marginálie, resumé,

anotácia, abstrakt, bibliografia, bibliografický záznam, menný a vecný register, masmediálne komunikačné prostriedky, poznámky pod čiarou, vysvetlivky








1.4 Vedieť aktívne počúvať.

• 1.4.1 Dokáže porozumieť počutému textu, t. j. je schopný vystihnúť hlavnú myšlienku textu a niekoľko kľúčových slov. Pochopí a roztriedi vypočuté informácie.

• 1.4.2 Vie vysvetliť význam počutého textu vzhľadom na širší významový kontext.

• 1.4.3 Je schopný identifikovať silu hlasu, hlavný vetný prízvuk, dôraz a prestávky v reči účastníkov komunikácie.

• 1.4.4 Dokáže rozlíšiť nevhodnosť použitých slov, resp. slovných spojení v ústnom jazykovom prejave v bežných komunikačných situáciách i v rámci masmediálnej komunikácie.

• 1.4.5 Je schopný zhodnotiť škálu vyjadrovacích prostriedkov účastníkov komunikácie z hľadiska spisovnosti, resp. z hľadiska regionálneho a sociálneho triedenia jazyka.

• 1.4.6 Odlišuje štylisticky primerané jazykové prostriedky od štylisticky neprimeraných jazykových prostriedkov v závislosti od danej komunikačnej situácie.

• 1.4.7 Využíva v komunikačných situáciách zásady spoločenskej rétoriky.

• jazyk • jazykový znak • jazykový systém • reč • dorozumievacia/komunikatívna funkcia jazyka • estetická funkcia jazyka • poznávacia/kognitívna funkcia jazyka • text, obsah textu, forma textu • autorský zámer • súvislé texty, nesúvislé texty • vecné texty, umelecké texty • kontext • argumentácia • hlavná myšlienka • kľúčové slová • osnova z počutého textu • funkcia prejavu • informácia • spôsoby spracovania informácií • kľúčové slová • vedľajšia informácia v texte • zdroje informácií – masmediálne komunikačné

prostriedky








1.4 Vedieť aktívne počúvať.

• 1.4.1 Dokáže postrehnúť hlavnú myšlienku počutého textu.

• 1.4.2 Vie rozpoznať kontext počutej komunikačnej situácie s pomocou učiteľa, ktorý ho upozorní na významové vzťahy kontextu

• 1.4.3 Je schopný identifikovať dôraz a prestávky v reči účastníkov komunikácie.

• 1.4.4 Dokáže rozlíšiť nevhodnosť použitých slov, resp. slovných spojení v ústnom jazykovom prejave v bežných komunikačných situáciách.

• 1.4.5 Je schopný zhodnotiť škálu niektorých vyjadrovacích prostriedkov účastníkov komunikácie z hľadiska spisovnosti.

• 1.4.6 Uvedomuje si a vie poukázať na štylisticky neprimerané jazykové prostriedky v závislosti od danej komunikačnej situácie.

• 1.4.7 Pozná zásady spoločenskej rétoriky, ale len zriedka ich dokáže dodržiavať vo vlastnej komunikácii.

• jazyk • jazykový znak • jazykový systém • reč • dorozumievacia/komunikatívna funkcia jazyka • estetická funkcia jazyka • poznávacia/kognitívna funkcia jazyka • text, obsah textu, forma textu • autorský zámer • súvislé texty, nesúvislé texty • vecné texty, umelecké texty • kontext • argumentácia • hlavná myšlienka • kľúčové slová • osnova z počutého textu • funkcia prejavu • informácia • spôsoby spracovania informácií • kľúčové slová • vedľajšia informácia v texte • zdroje informácií – masmediálne komunikačné

prostriedky








2. Schopnosť učiť sa učiť.

• 2.1 Samostatne sa učí a zaujíma sa o podnety na učenie z rôznych zdrojov, pozná svoj učebný štýl.

• učebný štýl • faktory ovplyvňujúce učenie sa • efektívne zapamätávanie

Učenie sa • 2.1 Samostatne sa učí, pričom využíva rôzne

spôsoby učenia sa. 3. Schopnosť cieľavedome riadiť vlastný život.

• 3.1 Vie vytvoriť jednoduchý plán svojej činnosti, postupovať podľa neho a kontrolovať ho. 3.2 Je schopný klásť zvedavé otázky pri plánovaní svojej činnosti.

• kontrola plnenia plánu • projektovanie vlastnej budúcnosti Učenie sa • 3.1 Pozná zásady plánovania vlastnej činnosti.

Dokáže postupovať podľa vopred pripraveného plánu. 3.2 Je schopný požiadať o pomoc pri plánovaní svojej činnosti.

SSlloovveennsskkýý jjaazzyykk aa lliitteerraattúúrraa UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu slovenský jazyk a literatúra Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Jadrom vyučovania slovenského jazyka je aktívny rozvoj vyjadrovania žiakov, ktorý sa opiera o nevyhnutné poznatky zo štylistiky a o všeobecnejšie poznanie systému jazyka, preto sú jazykové témy funkčne zaradené k slohovým témam. Výber a štruktúra slohového učiva vychádza zo vzťahu – slohový postup – funkčný jazykový štýl – komunikatívna situácia, aby si žiak uvedomil dynamickosť a hybridnosť slohových útvarov, t.j. výskyt rovnakých slohových útvarov v rozličných funkčných štýloch, ako aj výskyt niekoľkých slohových postupov v jednom útvare, alebo existenciu rovnakého slohového postupu aj útvaru. Zdôrazňuje sa produktívna štylistika (tvorba), nie verbálna definícia. Začína sa najjednoduchším informačným postupom, pokračuje opisným a výkladovým slohovým postupom a končí sa praktickou rétorikou a aplikáciou poznatkov o štýle umeleckej prózy v písomnom rozprávaní. Takto sa posilňuje vzostupnosť náročnosti učiva, jeho rozvíjacia a výchovná stránka, ale aj medzipredmetové a medzizložkové vzťahy (najmä s literárnou zložkou). Preberajú sa mnohé slohové útvary, ktoré sa už vyučovali v základnej škole, no princíp spojenia školy so životom si vyžaduje ich upevnenie a prehĺbenie o nové javy a osobné skúsenosti žiakov. Zreteľ na intelektuálnu úroveň žiaka zabezpečuje, že sa všetky postupy a útvary viac alebo menej známe zo základnej školy preberú s väčším dôrazom na samostatnú prácu žiaka (rozvoj zručností), na uplatnenie jeho osobnosti a vyjadrovanie vlastného názoru, na rozvoj jeho individuálneho štýlu. Posilňuje sa rozvíjanie ústneho prejavu. V obsahu učiva jednotlivých ročníkov sa to konkretizuje tak, že druhú časť každej témy tvoria námety na ústne a písomné cvičenia. Výber a štruktúra jazykového učiva umožňuje hlbšie poznať systém jazyka a jeho jednotlivé roviny, takže vedomosti žiakov budú odrážať všeobecnejšie zákonitosti jazyka. Takéto vedomosti majú väčšiu inštrumentálnu hodnotu pre jazykovú prax ako ovládanie množstva jednotlivostí. Vedomosti sa tak stanú kľúčom na porozumenie jazykového diania v spoločnosti, účinným poradcom v jazykovej praxi a základom ďalšieho vzdelávania. Vo výbere a štruktúre učiva sa výrazne prejavuje zreteľ na rozvoj vyjadrovania žiakov ustavičným dôrazom na diferenciáciu jazykových prostriedkov z hľadiska spisovnosti a slohovej platnosti. Tento zreteľ sledujú aj štylizačné a textové cvičenia, ktoré sa organicky začleňujú do systému cvičení tam, kde to vyžaduje charakter učiva. Zreteľ na všestrannú výchovnosť sa uplatňuje

v celom jazykovom vyučovaní, najmä vo všeobecných poznatkoch o jazyku, ktoré sú zavŕšením jazykového vzdelávania v strednej škole. Výber a štruktúra obsahu posilňuje učebný predmet tak vo vzťahu k základnej škole, ako aj vo vzťahu k ostatným učebným predmetom. Integruje ich najmä praktickým výcvikom metód samostatného štúdia (konspektovanie, excerpovanie) a výskumných metód, rozvíjaním vecného a odborného (terminologického) vyjadrovania, logického a tvorivého myslenia. Obsah slohových prác žiakov súvisí s aktuálnymi problémami života našej spoločnosti a čerpá z oblasti ostatných učebných predmetov, nemá však tieto predmety nahrádzať. Cieľom vyučovania literatúry je aktívne sa podieľať na intelektuálnom, citovom a mravnom rozvoji žiakov, tvorbe harmonicky rozvinutého človeka. Osvojené vedomosti, zručnosti a návyky by sa mali stať východiskom pre ďalšie vzdelávanie a sebavzdelávanie a základom pre aktívny celoživotný kontakt s literatúrou a umením. Základným prostriedkom realizácie tohto cieľa je literárno-umelecké dielo, jeho čítanie a interpretácia, ktorá je založená na pochopení významu textu, jeho zmyslu a vnútornom citovom prežívaní estetických a myšlienkových hodnôt, ktoré sú v diele obsiahnuté. Účinok výchovno-vzdelávacieho pôsobenia prostredníctvom literatúry a umenia by sa mal prejaviť pri utváraní plnohodnotného spôsobu života, voľbe správnej životnej cesty, orientácii vo vlastnom živote a jeho problémoch, sebarealizácii v demokratickej a humánnej spoločnosti. Úlohy vyučovania: 1. Poskytnúť žiakom základy literárneho vzdelania zahrňujúce:

a) znalosť základných diel slovenskej, českej a svetovej literatúry; b) informatívnu znalosť ďalších významných literárnych diel a diel ostatných druhov umenia

dôležitých pre pochopenie zákonitosti vývoja literatúry a základných umeleckých tendencií jednotlivých kultúrnych epoch;

c) znalosť základných literárnovedných poznatkov, pojmov a faktov dôležitých pre pochopenie sémantickej a štruktúrnej stránky literárneho diela, pre pochopenie historického vývoja literatúry i súčasného literárneho procesu.

2. Rozvíjať, prehlbovať a upevňovať zručnosti a schopnosti žiakov, hlavne zručnosti a schopnosti

percepčné, čitateľské, intelektuálne, vyjadrovacie a tvorivé. 3. Rozvíjať schopnosť chápať literatúru a ostatné druhy umenia okrem logického prístupu

a odvodzovania i cestou prežívania poznania, intuície, kde zásadnú úlohu hrá vzťah emociálny, estetický a etický.

4. Rozvíjať schopnosť chápať skutočný význam poznatkov, využívať a uplatňovať hodnotiacu

aktivitu vedomia. 5. Rozvíjať, posilňovať a kultivovať záujem žiakov o literatúru, ich potrebu čítať a žiť aktívnym

kultúrnym životom.

V uplatňovaní učebných osnov z literatúry v SOŠ a SOU (študijné odbory) dôležitú úlohu hrá špecifické zameranie školy a cieľový profil absolventa. Tieto prvky treba efektívne a primerane premietať do učebného obsahu a vyučovacieho procesu. Pomerne nízky počet vyučovacích hodín na literatúru sa prejaví v práci učiteľa v cieľavedomom a dôslednom výbere prvkov obsahu z odporúčaných diel, autorov, faktov, čo predpokladá i redukciu, avšak v rámci literárnej vedy, cieľov a úloh literárnej zložky vyučovacieho predmetu slovenský jazyk a literatúra.

Tabuľka č. 1 Zoznam tematických celkov podľa ich usporiadania v učebných osnovách pre 1. – 4. ročník gymnázia (Usporiadanie odporúčané, ale nezáväzné pre školský vzdelávací program)

1. Epická poézia. 2. Krátka epická próza – poviedka. 3. Lyrická poézia 4. Krátka epická próza – novela. 5. Epická poézia. 6. Veľká epická próza. 7. Lyrická poézia. 8. Všeobecné otázky dramatickej literatúry. 9. Epická poézia. 10. Krátka epická próza. 11. Lyrická poézia. 12. Komická dráma. 13. Veľká epická próza. 14. Krátka epická próza 15. Lyrická poézia. 16. Veľká epická próza. 17. Tragická dráma. 18. Lyrická poézia. 19. Netradičná epická próza. 20. Lyrická poézia. 21. Absurdná dráma. 22. Veľká epická próza. 23. Súčasná lyrická poézia. 24. Súčasná veľká epická próza. 25. Dejiny umenia a umeleckej literatúry. Tabuľka č. 2 Zoznam tematických modulov zoskupených podľa obsahových súvislostí tematických celkov (1. – 4. ročník)

1. 1.1.1.1 Epická poézia

tematický modul: Epická poézia

1.1.1.2 Epická poézia 1.1.1.3 Epická poézia 2. 1.1.2.1 Krátka epická próza – poviedka

tematický modul: Krátka epická próza

1.1.2.2 Krátka epická próza – novela 1.1.2.3 Krátka epická próza – nespoľahlivý rozprávač 3. 1.1.3.1 Lyrická poézia - metrika

tematický modul: Lyrická poézia

1.1.3.2 Lyrická poézia - štylizácia 1.1.3.3 Lyrická poézia – druhy lyriky 1.1.3.4 Lyrická poézia – voľný verš 1.1.3.5 Lyrická poézia – čistá lyrika 1.1.3.6 Lyrická poézia – asociatívny text 1.1.3.7 Lyrická poézia - systemizácia 4. 1.1.4.1 Veľká epická próza - román

tematický modul: Veľká epická próza

1.1.4.2 Veľká epická próza – druhy románu 1.1.4.3 Veľká epická próza – reťazový kompozičný postup 1.1.4.4 Netradičná epická próza – prúd autorovho vedomia 1.1.4.5 Veľká epická próza – retrospektívny kompozičný postup

1.1.4.6 Súčasná veľká epická próza – postmoderna

1.2.1 Všeobecné otázky dramatickej literatúry 5. tematický modul: : Dramatická literatúra

1.2.2 Komická dráma 1.2.3 Tragická dráma 1.2.4 Absurdná dráma

1.3.1 Grécka antická literatúra 6. tematický modul: Dejiny umenia a literatúry

1.3.2 Rímska antická literatúra 1.3.3 Stredoveká kresťanská a rytierska literatúra 1.3.4 Renesancia 1.3.5 Barok 1.3.6 Klasicizmus 1.3.7 Romantizmus 1.3.8 Realizmus 1.3.9 Moderna a avantgarda 1.3.10 Povojnové obnovenie naratívnej a intencionálnej literatúry

Tabuľka č. 3

Edukačné ciele predmetu slovenský jazyk a literatúra, časť: literárna výchova

Poznávacia (kognitívna)

kompetencia Komunikačná kompetencia Interpersonálna

(sociálna) kompetencia Intrapersonálna (osobnostná)

kompetencia

Spôsobilosť používať kognitívne operácie.

Spôsobilosť tvoriť, prijať a spracovať informácie.

Spôsobilosť akceptovať skupinové hodnoty.

Vytvárať a reflektovať vlastnú identitu.

Spôsobilosť učiť sa sám aj v skupine. Zručnosť vyhľadávať a odosielať informácie.

Schopnosť tolerovať odlišnosti jednotlivcov i skupín.

Vytvárať vlastný hodnotový systém.

Spôsobilosť kritického myslenia. Spôsobilosť formulovať svoj názor a argumentovať.

Spôsobilosť kooperácie. Schopnosť sebaregulácie a ochrany vlastného života.

Spôsobilosť formulovať a riešiť problémy.

Schopnosť verbálne a neverbálne vyjadriť vôľu a city.

Schopnosť empatie.

Schopnosť tvorivého myslenia a spôsobilosť uplatniť jeho výsledky.

1.0 Literárna a dramatická výchova

Kľúčové kompetencie a špecifické ciele predmetu

1. tematický celok Vecný obsah/učebná látka


Aplikácia – tvorba ústnej výpovede.

Tvorba prosociálneho hodnotového systému. Kritické myslenie. Vytváranie pozitívneho Vzťahu k vlastnému národu. Akceptovanie odlišnosti iných.

1.1.1.1.

Epická poézia

A) Fyzikálny pojem rytmu. Vyvodenie rytmickej zviazanosti reči básne. Rytmus na princípe počtu slabík a prestávok. Určenie sylabického veršového systému. Rytmická analýza verša u H. Gavloviča a štúrovcov. Vlastná tvorba sylabických veršov, napr. dvanásťslabičných.

B) Konštrukcia nových literárnych poznatkov. Vyvodenie anafory ako a) rytmického, b) štylistického a významového činiteľa.

Identifikácia básnického prirovnania v texte. Vytvorenie poučky o prirovnaní. Vyvodenie metafory z prirovnania; identifikácia metafor v konkrétnych textoch.

Vlastná tvorba jednotlivých sylabických veršov s prirovnaniami a metaforami. Vonkajšia kompozícia: nadpis, strofa, verš – spev. C) Čítanie a interpretácia sylabických epických básní. Analýza vybraných epických básní z hľadiska vonkajšej kompozície. Štylisticko-lexikálna analýza textu a významová interpretácia vybraných epických sylabických básní. Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku a hodnotenie básne, obhajoba svojho stanoviska, resp. jeho analýza a kritika v triede. (Povinní autori a diela: S. Chalupka: Mor ho!; J. Botto: Smrť Jánošíkova.

H. Gavlovič: Valaská škola – vlastný výber;

Odporúčaní autori:A. Sládkovič: Detvan; K. H. Mácha: Máj.)

J. Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko;

Analýza, indukcia, zovšeobecňovanie – definícia pojmov. Aplikácia vedomostí. Porovnávanie. Aplikácia – jednoduchá transfer. Čítanie s porozumením. Analýza štruktúry. Funkčná analýza textu. Tvorba ústnej výpovede, dialóg a monológ, argumentácia.

Výkonový vzdelávací štandard – Epická poézia

Minimálna úroveň výkonu žiaka Optimálna úroveň výkonu žiaka

Rytmus, sylabický veršový systém Žiak vie definovať termín rytmus a sylabický veršový systém. Vie určiť dĺžku slabičného verša a prečítať známe verše so správnou rytmickou intonáciou.

Rytmus, sylabický veršový systém Žiak vie definovať termín rytmus a sylabický veršový systém, určiť dĺžkou slabičného verša a miesto vnútroveršových prestávok. Dokáže identifikovať sylabickú organizáciu verša v akejkoľvek neznámej básni. Vie prečítať akýkoľvek sylabický verš so správnou rytmickou intonáciou. Dokáže vytvoriť na sylabickom princípe jednotlivé verše.

Anafora, básnické prirovnanie Žiak dokáže vyhľadať v texte známej básne anaforu a prirovnanie a reprodukovať poučku o ich podstate. Chápe a vie vysvetliť ich význam v texte básne.

Anafora, básnické prirovnanie Žiak dokáže reprodukovať definíciu a vysvetliť štylistickú podstatu anafory a prirovnania a ich význam pre významovú a estetickú stránku diela. Vie vyhľadať tieto štylistické prostriedky v akejkoľvek básni a vysvetliť ich rytmotvornú a významovú funkciu v konkrétnom texte. Vie vytvoriť sylabický verš obsahujúci prirovnanie.

Metafora Žiak rozumie podstate metafory a vie reprodukovať jej definíciu. Dokáže metaforu určiť v texte známej básne a dokáže vysvetliť jej význam pre estetické vyznenie umeleckého textu.

Metafora

Žiak rozumie podstate metafory, vie zopakovať jej poučku a vysvetliť vo všeobecnosti genézu metafory. Vie identifikovať metaforu v akomkoľvek umeleckom (i neumeleckom) texte, vysvetliť jej genézu a verejne prezentovať svoju interpretáciu významovej a estetickej funkcie tejto metafory v konkrétnom texte. Vie vytvoriť sylabický verš obsahujúci metaforu.




Chápanie umeleckého diela ako autorovho modelu sveta. Tvorba prosociálneho hodnotového systému. Kritické myslenie. Schopnosť vcítiť sa do vnútorného života iných ľudí. Schopnosť medziľudského dorozumenia.

1. 1. 2. 1 Krátka epická próza – poviedka A) Charakteristika prózy z hľadiska jazyka. Vyvodenie pojmu rytmicky

neviazaná reč. Vyvodenie podstaty epickosti literárnych diel. Vyvodenie pojmu vševediaci rozprávač a literárna postava. Vyvodenie pojmu vnútorná kompozícia (kompozičná osnova) a kompozičné fázy diela (expozícia, zápletka, vyvrcholenie, obrat, rozuzlenie).

B) Čítanie a interpretácia poviedok. Identifikácia rozprávača. Analýza vonkajšej a vnútornej kompozície poviedky. Autorská koncepcia postáv a identifikácia ich úlohy v autorskom ideovo-estetickom zámere. Štylisticko-lexikálna analýza jazyka a určenie významu identifikovaných jazykových prvkov textu pre myšlienkové posolstvo a estetickú pôsobivosť diela. Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku a hodnotenie prečítaného diela, obhajoba svojho stanoviska počas jeho analýzy a kritiky v triede.

(Povinní autori a diela: M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie; J. G. Tajovský: Maco Mlieč. Odporúčaní autori a diela: M. Kukučín: Mišo, Regrúti; Timrava: Pomocník, Za koho ísť?; J. G. Tajovský: Mamka Pôstková.)

Analýza, indukcia, zovšeobecnenie – definícia pojmov. Čítanie s porozumením. Aplikácia – jednoduchý transfer. Interpretácia významu. Funkčná analýza celku. Tvorba ústnej výpovede, monológ a dialóg, diskusia, argumentácia.

Výkonový vzdelávací štandard – Krátka epická próza: poviedka Minimálna úroveň výkonu žiaka Optimálna úroveň výkonu žiaka Neviazaná reč Žiak dokáže odlíšiť princíp viazanej reči od neviazanej.

Neviazaná reč Žiak vie odlíšiť viazanú reč od neviazanej a vysvetliť rozdiely medzi nimi aj pri aplikácii na konkrétne dielo.

Rozprávač, literárna postava, kompozícia Vie reprodukovať poučky o vševediacom rozprávačovi a literárnej postave a vymenovať kompozičné fázy v dejovej osnove literárnych diel. V známom diele dokáže identifikovať jednotlivé fázy. Vie v ňom určiť niektoré príznakové lexikálne a štylistické prvky.

Rozprávač, literárna postava, kompozícia

Žiak chápe funkciu rozprávača, dokáže určiť vševediaceho rozprávača v akomkoľvek, teda aj neznámom diela, a bez ohľadu na formu rozprávania. Vie vymedziť pojem literárna postava a dokáže charakterizovať jednotlivé postavy z čitateľského hľadiska (prípadne aj z hľadiska autorovej koncepcie diela). Vie vysvetliť podstatu jednotlivých kompozičných fáz epického (a dramatického) diela a určiť tieto fázy v akomkoľvek diele s klasickou chronologickou kompozíciou. Pri štylistickej a lexikálnej analýze známeho diela dokáže zhodnotiť príspevok jednotlivých jazykových prvkov k významu a estetickej pôsobnosti diela.

Verbálna zručnosť Aspoň veľmi stručne vie sformulovať svoj čitateľský zážitok.

Verbálna zručnosť Svoj názor na prečítané dielo dokáže zreteľne vyjadriť a doložiť niekoľkými

analytickými poznatkami.

Pri obhajobe svojho stanoviska sa dokáže citovo a spoločensky ovládať.


3.. tematický celok Vecný obsah/učebná látka


Chápanie umeleckého diela ako autorovho modelu sveta. Tvorba prosociálneho hodnotového systému.

1. 1. 3. 1 Lyrická poézia A) Vyvodenie pojmu lyrickosť z obsahovej analýzy konkrétnych básní.

Vyvodenie sylabicko-tonického (prízvučného) princípu rytmickej zviazanosti verša. Vysvetlenie základných teoretických poučiek o prízvuku v slovenskom jazyku. Analýza rytmickej štruktúry prízvučných veršov a vyvodenie pojmu stopa. Identifikácia trocheja a daktylu vo vybraných veršoch. Vlastná tvorba jednotlivých daktylských a trochejských veršov. Vyvodenie pojmu metonymia z konkrétnych básní. Vlastná tvorba jednotlivých sylabicko-tonických veršov s použitím metonymie.

B) Čítanie a interpretácia lyrických básní slovenských autorov, resp. prekladov cudzojazyčných básní do slovenčina a sylabicko-tonického veršového systému.

Štylisticko-lexikálna analýza textu a výklad pochopenia lyrického posolstva básne. Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku a hodnotenia básne a jeho obhajoba počas jeho analýzy a kritiky v triede. (Odporúčaní autori: P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský, A. S. Puškin, M. J. Lermontov, G. Byron, J. W. Goethe, S. Petőfi – u všetkých podľa vlastného výberu básní.)

Analýza, indukcia, zovšeobecňovanie – definícia pojmov. Aplikácia – jednoduchý transfer. Čítanie s porozumením. Interpretácia významu. Tvorba ústnej výpovede, monológ a dialóg, argumentácia.

Výkonový vzdelávací štandard – Lyrická poézia Minimálna úroveň výkonu žiaka Optimálna úroveň výkonu žiaka Sylabicko-tonický veršový systém Žiak vie vysvetliť rytmické vlastnosti slovenčiny, odlíšiť prízvučne a neprízvučné slabiky, dokáže definovať sylabicko-veršový systém a chápe význam prízvuku v básňach. Na základe intuície prečíta pravidelnú sylabicko-tonickú báseň so správne rozloženými prízvukmi.

Sylabicko-tonický veršový systém Žiak pozná rytmické vlastnosti slovenčiny, dokáže definovať sylabicko-tonický veršový systém a chápe význam prízvuku v básňach. Rozumie pojmom stopa, daktyl a trochej a dokáže ich identifikovať v akomkoľvek (pravidelnom) daktylskom/trochejskom verši. Intuitívne, alebo aj na základe analýzy rytmu dokáže rytmicky správne prečítať pravidelnú sylabicko-tonickú báseň a teoreticky vysvetliť svoj spôsob čítania. Žiak dokáže vytvoriť jednotlivé daktylské/trochejské verše.

Metonymia Žiak rozumie princípu obraznosti v jazyku a vie určiť podstatu metonymie.

Dokáže reprodukovať vysvetlenie funkcie, ktorú metonymia v poézii (umení)

zastáva.

Na úrovni reprodukcie vie vysvetliť rozdiel medzi metaforou a metonymiou. V známej básni dokáže metonymiu identifikovať.

Metonymia Žiak rozumie princípu obraznosti v jazyku, vie určiť podstatu metonymie a dokáže vysvetliť jej genézu. Vie vysvetliť rozdiel medzi metaforou a metonymiou. Dokáže vyhľadať metonymiu v akejkoľvek básni (texte) a uplatniť poznanie jej sémantiky pri vysvetlení obsahovej a estetickej stránky básne. Dokáže vytvoriť metonymiu a uplatniť ju v modelovom verši (napr. sylabicko-tonickom).

Čítanie a analýza Žiak vie výrazne prečítať sylabicko-tonické verše, vysvetliť obsahové posolstvo známej básne a poukázať na niektoré jazykové prostriedky, ktorými básnik vyjadril svoj umelecký odkaz.

Čítanie a analýza Žiak vie výrazne prečítať sylabicko-tonické verše. Dokáže v texte identifikovať známe jazykové prostriedky v básni. Dokáže (aspoň čiastočne) vystihnúť vzťah medzi týmito umeleckými prostriedkami a celkovým vyznením básne.

Verbálna produkcia

Žiak vie v jednoduchej podobe prezentovať svoj čitateľský zážitok.

Verbálna produkcia Žiak vie jasne sformulovať svoj čitateľský dojem, na obhajobu svojho

stanoviska dokáže použiť ako argumenty niektoré poznatky získané analýzou

básne.

Psychicky a aj eticky zvládne túto situáciu.




Chápanie umeleckého diela ako autorovho modelu sveta. Tvorba prosociálneho hodnotového systému. Identifikácia s vlastnou skupinou. Vytváranie pozitívneho vzťahu k odlišným skupinám.

1. 1. 2. 2. Krátka epická próza – novela A) Určenie slohových postupov rozprávanie, opis, úvaha. Vyvodenie chronológie

v epickom diele (epický čas). Učiteľský výklad vertikálneho členenia diela: a) dejový plán (rovina) diela;

b) významový (myšlienkový) plán (rovina) diela. Vyvodenie pojmu novela. Porovnávacia analýza a klasifikácia prozaických žánrových foriem v rámci krátkej umeleckej prózy. B) Čítanie a interpretácia poviedok a noviel. Kompozičná a štylisticko-lexikálna analýza a určenie významu identifikovaných jazykových prvkov textu pre myšlienkový prínos a estetickú pôsobivosť zvolených poviedok a noviel. Analýza a hodnotenie autorskej koncepcie postáv v rámci myšlienkového zamerania celého diela. Interpretácia významovej roviny diela. Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku, hodnotenie diela, obhajoba svojho stanoviska počas jeho analýzy a kritiky v triede. Tvorba a prezentácia vlastných krátkych poviedok.

(Povinný autor: Timrava: Ťapákovci.

Odporúčaní autori a diela: J. M. Hurban: Od Silvestra do Troch kráľov; J. Kalinčiak: Púť lásky; M. Kukučín: Tichá voda, Neprebudený; Mladé letá; Timrava: Bez hrdosti, U Kanátov; J. G. Tajovský: Kosec Môcik; Terézia Vansová: Vlčia tma, Suplikant; J. Jesenský: Slovo lásky, Elenka;

Analýza, indukcia, zovšeobecňovanie – tvorba pojmov. Porovnávanie, klasifikácia. Čítanie s porozumením. Funkčná analýza celku. Interpretácia významu. Tvorba ústnej výpovede, monológ a dialóg . Tvorivosť – špecifický transfer. Hlasné čítanie – ortoepia.

B. Bjőrnson: Synnőve zo Solbakkenu; L. N. Tolstoj: Kozáci.) Výkonový vzdelávací štandard – Krátka epická próza: novela

Minimálna úroveň výkonu žiaka Optimálna úroveň výkonu žiaka Vertikálne členenie diela Žiak chápe vertikálnu stratifikáciu umeleckého diela, vie charakterizovať jej podstatu a pomenovať obe roviny. Pri známom literárnom diele vie veľmi stručne zopakovať základnú významovú orientáciu diela a uviesť vzťah tejto „skrytej“ roviny k deju.

Vertikálne členenie diela

Žiak chápe vertikálnu stratifikáciu umeleckého diela a v akomkoľvek prečítanom diele s jednoznačným autorským posolstvom dokáže sám identifikovať významovú rovinu, vysvetliť jej prepojenie s dejovou rovinou a autorskou koncepciou postáv.

Novela Novela

Žiak vie vysvetliť znaky novely, pri známych novelách určiť ich žáner a niekoľko jeho znakov. Chápe a vie vysvetliť rozdiel medzi poviedkou a novelou (príp. aj rozprávkou).

Novela

Žiak vie vysvetliť znaky novely, určiť žáner neznámeho diela-novely a uviesť charakteristické žánrové znaky tohoto diela.. Dokáže vytvoriť klasifikáciu krátkych epických prozaických útvarov, vrátane tých, ktoré sa preberali na základnej škole, a určiť ich rozhodujúce diskriminačné znaky. Svoj produkt dokáže vysvetliť a obhájiť.

Čítanie, analýza a interpretácia

Žiak dokáže plynulo prečítať text prozaického diela. Vie aplikovať na známy text vedomosti o vonkajšej kompozícii a teoreticky reprodukovať poznatky o vnútornej kompozícii diela. Dokáže v známom texte určiť niektoré príznakové štylistické a lexikálne prvky. Postavy charakterizuje iba z hľadiska ich pozície v dejovom pláne diela. Svoje intuitívne stanovisko dokáže prezentovať stručne a bez vecnej argumentácie.


Žiak dokáže plynulo, výrazne a so správnou výslovnosťou prečítať text prozaického diela. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii na akékoľvek prečítané dielo-novelu, aspoň v náznaku zachytiť prítomnosť významového plánu. Výsledky analýzy autorskej koncepcie postáv, štylistických a lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín diela. Tieto poznatky vie prezentovať v triede, podložiť svoj názor argumentmi a obhájiť ho v diskusii. Pri kritike protinázoru nenapáda osobu oponenta a emocionálne zvláda situáciu.




Chápanie umeleckého diela ako autorovho modelu sveta. Tvorba prosociálneho hodnotového systému. Identifikácia s vlastnou skupinou. Vytváranie pozitívneho vzťahu k iným skupinám.

1. 1. 1. 2 Epická poézia A) Vyvodenie epiky ako literárneho druhu. Vyvodenie jambickej stopy analýzou veršov. Učiteľský výklad anakrúzy (predrážka)..

Tvorba jednotlivých jambických veršov a veršov s anakrúzou. Vyvodenie pojmu rým. Učiteľský výklad vzťahu medzi rytmickou štruktúrou a rýmom. Tvorba sylabicko-tonických dvojverší so združenými rýmami.

B) Čítanie a interpretácia sylabických a sylabicko-tonických básní. Kompozičná a štylistiko-lexikálna analýza zvolených básní. Identifikácia „druhého“, myšlienkového plánu diela. Analýza a hodnotenie autorskej koncepcie postáv v rámci myšlienkového zamerania celého diela. Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku a hodnotenia diela, obhajoba vlastného stanoviska počas jeho analýzy a kritiky v triede.

Odporúčaní autori a diela: S. Chalupka, J. Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko; A. Sládkovič: Detvan; J. Botto, S. H. Vajanský (podľa vlastného výberu); P. O. Hviezdoslav: Hájnikova žena, Ežo Vlkolínsky; M. Rázus: balady (vlastný výber); A. S. Puškin: Eugen Onegin; S. Jesenin: Anna Sneginová.

Aplikácia vedomostí – jednoduchý transfer. Aplikácia vedomostí . Čítanie s porozumením. Interpretácia významu. Funkčná analýza celku, interpretácia významu. Tvorba ústnej výpovede, monológ a dialóg, argumentácia.

Výkonový vzdelávací štandard – Epická poézia

Minimálna úroveň výkonu žiaka Optimálna úroveň výkonu žiaka

Epika, jamb, rým Žiak vie reprodukovať definíciu epiky a určiť literárnodruhovú príslušnosť známych epických literárnych diel. Intuitívne dokáže rytmicky správne nahlas prečítať jambický verš. Rozumie zvukovej podstate rýmu a dokáže ju vysvetliť.

Epika, jamb, rým

Žiak rozumie podstate epiky a vie určiť literárnodruhovú príslušnosť akéhokoľvek epického básnického diela, ktoré prečítal. Vie, čo je jamb, dokáže ho identifikovať vo verši, napísať jeho metrickú schému a výrazne rytmicky prečítať tento verš. Vie vytvoriť modelový jambický verš. Rozumie podstate rýmu, pozná väzbu rýmu na metrum básne a dokáže vytvoriť združené rýmované dvojveršia (s akoukoľvek z preberaných stôp).

Anakrúza/predrážka

- 0 -

Anakrúza/predrážka

Žiak rozumie podstate predrážky a vie určiť rytmický základ „nepravého“ jambického verša. Dokáže vytvoriť modelový verš s takýmto metrom.

Čítanie, analýza, interpretácia

Žiak dokáže jazykovo správne a rytmicky výrazne prečítať text akejkoľvek sylabickej alebo sylabicko-tonickej básne. V známej básni vie uplatniť vedomosti o vonkajšej kompozícii a určiť aspoň niektoré fázy vo vnútornej kompozícii diela. V známom texte vie identifikovať aspoň niektoré príznakové štylistické a lexikálne prvky. Postavy charakterizuje iba z hľadiska ich pozície v dejovom pláne diela. Svoje intuitívne pociťované stanovisko dokáže prezentovať stručne, ale a bez vecnej argumentácie.


Žiak dokáže jazykovo správne rytmicky výrazne prečítať akéhokoľvek sylabického a sylabicko-tonického diela. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii na akékoľvek prečítanú epickú báseň, aspoň v náznaku zachytiť prítomnosť významového plánu. Výsledky analýzy autorskej koncepcie postáv, štylistických a lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín diela. Na základe vlastnej čitateľskej skúsenosti chápe a vie vysvetliť spoločenský a umelecký prínos konkrétneho (slovenského) epického básnického diela pre národnú kultúru. Svoje názory a stanoviská vie prezentovať v triede, podoprieť svoj názor argumentmi a obhájiť ho v korektnej diskusii.




Chápanie umeleckého diela ako autorovho modelu sveta. Tvorba prosociálneho hodnotového systému. Schopnosť vcítiť sa do vnútorného života iných ľudí, schopnosť medziľudského dorozumenia.

1. 1. 4. 1. Veľká epická próza A) Vyvodenie pojmu román; porovnávacia analýza a klasifikácia žánrových

foriem v rámci umeleckej prózy. Vyvodenie pojmu priamy (subjektívny) rozprávač. Horizontálne členenie textu: pásmo rozprávača a pásmo postáv. Monológ, dialóg. Transformácia úryvku s dialógmi postáv do autorskej reči.

B) Čítanie a interpretácia románov. Analýza vonkajšej kompozície a vnútornej kompozície, t.j. identifikácia fáz kompozičnej osnovy románu. Identifikácia vševediaceho a priameho rozprávača. Štylisticko-lexikálna analýza jazyka diela a vysvetlenie funkcie jazykových prvkov v celkovej myšlienkovej a estetickej pôsobnosti diela. Interpretácia významovej roviny diela. Verbalizácia vlastného čitateľského zážitku a hodnotenia diela, obhajoba svojho stanoviska, resp. jeho analýza a kritika v triede.

(Povinní autori a diela: M. Kukučín: Dom v stráni; H. Balzac: Otec Goriot. E. M. Remarque: Na západe nič nového;. Odporúčaní autori a diela: J. M. Hurban: Olejkár; J. W. Goethe: Utrpenie mladého Werthera; V. Hugo: Chrám Matky Božej v Paríži; S. H. Vajanský: Suchá ratolesť; T. Vansová: Sirota Podhradských; A. S. Puškin: Kapitánova dcéra; G. de Maupassant: Miláčik; Ch. Dickens: Veľké nádeje; A. Jirásek: Filozofská história.

Analýza, indukcia, zovšeobecňovanie – definícia pojmov. Klasifikácia. Štrukturálna transformácia. Čítanie s porozumením. Funkčná analýza celku. Funkčná analýza celku. Interpretácia významu. Tvorba ústnej výpovede, monológ a dialóg, hodnotenie, argumentácia.

Výkonový vzdelávací štandard – Veľká epická próza

Minimálna úroveň výkonu žiaka Optimálna úroveň výkonu žiaka Román, priamy rozprávač

Žiak vie definovať román a vysvetliť odlišnosti medzi poviedkou, novelou a románom. Tieto vedomosti dokáže aplikovať na známe literárne dielo. Pozná pojem priamy rozprávač a dokáže ho identifikovať v známom literárnom diele, resp. uviesť niektoré základné jazykové prvky v diele, ktoré tento typ rozprávača charakterizujú.

Román, priamy rozprávač Žiak vie definovať román a vysvetliť odlišnosti medzi románom, novelou a poviedkou a tieto vedomosti aplikovať na akékoľvek prozaické dielo. Analýzou dokáže extrahovať prvky príznačné pre jednotlivé žánre a použiť ich v rámci argumentácie. Pri dielach, ktoré nie sú žánrovo jednoznačne zaraditeľné, dokáže pripustiť viacznačnosť, ale zároveň vie argumentovať v prospech svojho stanoviska. Pozná pojem priamy rozprávač a dokáže ho identifikovať v akomkoľvek prozaickom diele tohto typu.

Autorská reč, reč postáv Žiak dokáže odlíšiť obe pásma textu i obe formy priamej reči v akomkoľvek diele a vie ich obsahovo, formálne a pravopisne vymedziť. Dokáže transformovať reč postáv do autorskej reči.

Autorská reč, reč postáv Žiak dokáže odlíšiť obe pásma textu i obe formy priamej reči v akomkoľvek diele, a to aj vtedy, keď rozprávačom je zúčastnená postava, a obsahovo, formálne a pravopisne ich vymedziť. Dokáže transformovať reč postáv do autorskej reči, ako aj autorskú reč do reči postáv. Zmeny v stvárnení textu vie dať do súladu s požiadavkami slovenského pravopisu.

Čítanie, analýza a interpretácia Žiak vie plynulo a jazykovo správne prečítať prozaický text. Vie určiť vonkajšiu kompozíciu akéhokoľvek prozaického diela, resp. uviesť a vysvetliť aspoň niektoré fázy zo známeho diela. Dokáže reprodukovať informáciu o autorskom zámere v známom diele a uviesť niektoré štylistické a lexikálne prvky, ktoré dokázal v diele určiť a ktoré chápe ako spojené s autorským zámerom. Svoje stanovisko k významovej a estetickej stránke diela vie formulovať len stručne a na základe subjektívneho pocitu.

Čítanie, analýza a interpretácia Žiak dokáže plynulo, výrazne a so správnou výslovnosťou prečítať text prozaického diela. Vie aplikovať vedomosti o vonkajšej a vnútornej kompozícii na akékoľvek dielo, určiť v príslušnom diele subjektívneho rozprávača a svoj výrok odôvodniť. Výsledky analýzy autorskej koncepcie postáv, funkcie subjektívneho rozprávača a štylistických i lexikálnych prostriedkov dokáže aspoň čiastočne zapojiť do vysvetľovania vzťahov oboch vertikálnych rovín diela. Na základe vlastnej čitateľskej skúsenosti chápe a vie vysvetliť spoločenský a umelecký prínos konkrétneho (slovenského) prozaického diela pre národnú kultúru. Svoje poznatky vie prezentovať v triede, pričom dodržiava etiku a etiketu diskusie.

Kooperácia pri učení Žiak spolupracuje s ostatnými a snaží sa využiť pomoc úspešnejších spolužiakov. Zaujíma sa o poznatky, ku ktorým skupina dospela.

Kooperácia pri učení Žiak spolupracuje s ostatnými, organizuje prácu skupiny, prináša podnety a pomáha ostatným pri riešení problémov radou. Vie zhrnúť výsledky spoločného bádania a prezentovať výsledky pred triedou. V prípade protinázoru dokáže sformulovať argument v prospech vlastnej skupiny alebo priznať správnosť protinázoru. Získané poznatky vie vhodne a prehľadne zaznamenať.

Anglický jazyk UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu anglický jazyk Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet odráža najnovšie zmeny v ponímaní výučby cudzieho jazyka na stredných odborných školách. Ich prioritnou úlohou je umožniť absolventom stredných odborných škôl aktívne zvládnuť jazykové zručnosti a vedomosti. Jazykové vyučovanie vytvára a podporuje spoločenskú, individuálnu a profesionálnu spôsobilosť dorozumieť sa a komunikovať v cudzom jazyku v reálnych podmienkach a tým slúži k rozvoju osobnosti a umožňuje lepšie uplatnenie na trhu práce. Cieľ Cieľom jazykového vyučovania je komunikatívny cieľ, t.j. osvojenie si komunikatívnej kompetencie s cieľom rozvíjať všetky štyri rečové zručnosti. Vyučovanie jazyka má podstatný význam pre rozvoj interkultúrnej komunikačnej schopnosti, k vzájomnému porozumeniu medzi národmi a toleranciu k iným kultúram prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života. Okrem toho vyučovanie cudzích jazykov formuje kritické myslenie, myšlienkovú a rečovú tvorivosť, motiváciu žiakov k dosiahnutiu čo najvyššej jazykovej úrovne, samostatnosť v učení sa a zodpovednosť za študijné výsledky. Obsah Obsahom výučby cudzích jazykov je systematické formovanie, rozvíjanie a sústavné prehlbovanie zručností, vedomostí a návykov zameraných na tieto oblasti:

rečové zručnosti jazykové funkcie tematické okruhy jazykové prostriedky.

Rečové zručnosti Táto kapitola kladie dôraz na základné požiadavky týkajúce sa rečových zručností – počúvania s porozumením, čítania s porozumením, ústneho prejavu, písomného prejavu a mediačných zručností. Počúvanie

- porozumieť bežným výpovediam, porozumieť podstatným informáciám v textoch na počúvanie a v rozhovoroch

- určiť tému a hlavnú myšlienku vypočutého textu

- porozumieť podstatným obsahovým detailom v jednoduchých výpovediach - porozumieť návodom a pokynom k činnosti - aktívne používať stratégie efektívneho počúvania, napr. globálne porozumenie textu,

porozumenie špecifických informácií, porozumenie kľúčových slov v texte a pod. - vedieť pri počúvaní rozlíšiť základné a rozširujúce informácie - vedieť pochopiť úmysel hovoriaceho, zachytiť logickú štruktúru textu, porovnávať a analyzovať

získané informácie Čítanie - získať potrebné informácie z textu, pochopiť hlavnú myšlienku textu, porozumieť textom s obrazovou informáciou - porozumieť hlavnému zámeru bežne používaných nápisov a vývesných štítov, získať konkrétne informácie z bežne používaných textov - odhadovať význam neznámych slov na základe kontextu, pochopiť obsah textu aj bez znalosti niekoľkých slov - aktívne využívať techniky efektívneho čítania - chápať vzťahy medzi časťami kontextu, porozumieť sledu faktov a udalostí v krátkom literárnom útvare a hlavným častiam dlhšieho vecného textu, napísaného jednoduchým jazykom - zaujať stanovisko k prečítanému textu, rozlíšiť podstatné a nepodstatné informácie a vedieť ho kriticky zhodnotiť - porozumieť vyjadreniam názorov, odôvodneniam a argumentáciám v jasne štruktúrovaných textoch - získať konkrétne informácie z odborného alebo mediálneho textu - vedieť priradiť a porovnať informácie z rôznych textov Ústny prejav • vedieť sa primerane vyjadriť k témam týkajúcim sa každodenného života • aktívne sa zúčastňovať rozhovorov na bežné témy a na témy týkajúce sa vlastných záujmov, jednoduchými vyjadreniami, opismi, vysvetleniami alebo názormi bez predchádzajúcej prípravy • zdokonaľovať zručnosti potrebné na bežnú komunikáciu • naučiť sa zostaviť osnovu a rozprávať podľa osnovy • reprodukovať krátky prečítaný text a prerozprávať krátky príbeh na základe vypočutého textu • vedieť získať a sprostredkovať informácie o prítomných, minulých a budúcich udalostiach • opísať skúsenosti a udalosti, svoje očakávania, nádeje, ciele, želania a záujmy • vymieňať si informácie o predvídateľných každodenných situáciách • porozumieť krátkym návodom a pokynom • dokázať vyjadriť vlastný názor a odôvodniť ho • rozvíjať prezentačné schopnosti študentov napr. pri prezentácii projektu • kompetentne používať osvojené zručnosti ústneho prejavu s využitím vetných štruktúr, slovnej zásoby a gramatických konštrukcií • vedieť predniesť krátky prejav na danú tému (max. 3 minúty) • vedieť prebrať iniciatívu počas rozhovoru • prezentovať jednoduchú projektovú prácu vo svojom odbore Písomný prejav • správne používať osvojené lexikálne, gramatické a syntaktické prostriedky v písomnom prejave, zdokonaľovať zručnosti špecifické pre písomný prejav, s využitím lexikálnych jednotiek, uviesť a rozvinúť hlavnú myšlienku a pod. • kompetentne používať osvojené jazykové prostriedky v písomnom prejave, zdokonaľovať výber jazykových prostriedkov • písanie poznámok v súvislosti s aktivitami pri čítaní a počúvaní s porozumením • písanie krátkych diktátov na precvičovanie počúvania s porozumením a pravopisu • osvojiť si kompozičné postupy: opis, rozprávanie, inštrukcia, naučiť sa samostatne si pripraviť koncept a členiť písomný prejav do odsekov

• naučiť sa napísať jednoduchšie útvary úradného štýlu (list so žiadosťou o informácie) a vyplniť základné úradné tlačivá (napr. jednoduchý osobný dotazník, prihlasovací lístok v ubytovni a pod.) • naučiť sa opísať predmet, osobu, využívajúc prídavné mená a príčastia, jednoduchšie vetné konštrukcie • vytvoriť krátke, jednoduché texty so súvislými vetami o každodenných aspektoch okolitého sveta • vedieť jednoducho sformulovať výpovede o rodine, škole, životných pomeroch, vlastných aktivitách a záujmoch • vedieť zostaviť jednoduchú osnovu odborného textu podľa určeného odboru a stručne rozvinúť jednotlivé body osnovy • písomne vyjadriť predtým ústne sformulované informácie, želania, záľuby a pocity v krátkych vetách Odporúča sa napísať dve kontrolné slohové práce v danom ročníku (jedna za polrok): - súkromný list (podľa osnovy pripravenej učiteľom) - opis miesta (na základe vizuálneho podnetu – obrázku) - opis osoby (priateľ, rodinný príslušník, známa osobnosť) - jednoduchý príbeh v minulom čase (napr. podľa série obrázkov) - úradný list na základe východiskového textu (inzerát, brožúrka, leták) - vyrozprávať príbeh na základe vizuálneho podnetu - opis jednoduchého pracovného postupu - krátka kompozícia s vyjadrením vlastného názoru s možnosťou výberu z niekoľkých navrhnutých tém Odporúča sa písať kontrolnú slohovú prácu na dvoch vyučovacích hodinách (na prvej hodine si žiak pripraví koncept, na druhej hodine na základe konceptu vypracuje čistopis. Žiak môže používať slovník. Mediačné rečové zručnosti v ústnom a písomnom prejave Mediačné rečové zručnosti neslúžia na vyjadrenie postoja či názoru hovoriaceho, ale na sprostredkovanie komunikatívneho odkazu medzi komunikujúcimi, ktorí nemôžu komunikovať priamo, napr. s užívateľmi rôznych jazykov. Vedieť voľne preložiť či pretlmočiť základné informácie z vypočutého a prečítaného textu. Jazykové funkcie

1. Kontaktné rečové funkcie (pozdraviť a reagovať na pozdrav, predstaviť seba aj iných, vyjadriť aj prijať pozvanie, rozlúčiť sa, ospravedlniť sa a prijať ospravedlnenie, vyjadriť blahoželanie).

2. Regulačné rečové funkcie (poďakovať, poprosiť o niečo, požiadať o radu a poradiť, vyjadriť požiadavku, príkaz, vyjadriť súhlas/nesúhlas, vyjadriť možnosť, nevyhnutnosť, zámer, vyjadriť istotu/neistotu.

3. Hodnotiace rečové funkcie (vyjadriť vlastný názor/stanovisko k niečomu, vyjadriť radosť/sklamanie, vyjadriť prekvapenie, nádej, nespokojnosť/obavy).

4. Informatívne rečové funkcie (získať a podať informáciu, vyjadriť priestorové vzťahy: smer, polohu, vzdialenosť, mieru, veľkosť, hmotnosť, objem. Vyjadriť časové vzťahy: presný a približný čas, následnosť dejov, frekventovanosť, vyjadriť kvalitatívne javy: počet, množstvo, mieru).

Tematické okruhy Témy sa orientujú na jednoduché požiadavky všedného dňa, v ktorých je v popredí najmä ústna komunikácia. Sú to najmä situačne orientované témy, ktoré je možné preberať a stvárniť vo forme každodenných situácií a dialógov, zaradením krátkych a jednoduchých textov ne čítanie a počúvanie a jednoduchých písomných aktivít k preberaným témam, prípadne k témam podľa vlastného záujmu. Témy:

1. Rodina 2. Kultúra a umenie 3. Šport 4. Bývanie 5. Obchod a služby 6. Starostlivosť o zdravie 7. Cestovanie

8. Vzdelanie 9. Zamestnanie 10. Vzťahy medzi ľuďmi 11. Človek a príroda 12. Vedecko-technický rozvoj 13. Človek a spoločnosť 14. Komunikácia a jej formy 15. Masmédiá 16. Mládež a jej svet 17. Stravovanie 18. Záľuby, voľný čas a životný štýl 19. Multikultúrna spoločnosť 20. Mestá a miesta 21. Obliekanie a móda 22. Kniha – priateľ človeka 23. Vzory a ideály 24. Krajina, ktorej jazyk sa učím 25. Slovensko – moja vlasť

Jazykové prostriedky

1. Lexika 1.1. Aktívna slovná zásoba

a) aktívna slovná zásoba 2000 slov a pasívna slovná zásoba 400 slov b) osvojenie si aspoň 200 lexikálnych jednotiek v jednom odbore podľa vlastnej profesijnej orientácie c) používanie primeraných lexikálnych prejavov d) viacvýznamové slová v rôznych kontextoch e) synonymá f) homonymá g) antonymá h) rozlišovanie homofónov v grafickom prejave i) základné frázové slová

1.2. Slovníky a) dvojjazyčné a výkladové

1.3. Rozdiely v slovnej zásobe britskej a americkej angličtiny 1.4. Tvorenie slov

a) základné spôsoby tvorenia slov - konverziou, skladaním, odvodzovaním, skracovaním a skratkami

2. Morfológia 2.1. Podstatné mená

a) gramatická kategória čísla podstatných mien b) počítateľné a nepočítateľné podstatné mená c) neurčítý a určitý člen d) nulový člen e) rod podstatných mien f) pád podstatných mien

2.2. Prídavné mená a) stupňovanie b) predložkové väzby c) porovnávanie d) zložené prídavné mená

2.3. Zámená a) osobné b) privlastňovacie, zvratné a zdvôrazňovacie c) recipročné, opytovacie, neurčité d) vzťažné

2.4. Číslovky a) základné, rádové , násobné b) základné počtové výrazy c) udávanie času, dátum

2.5. Príslovky a) času a častosti deja b) miesta a spôsobu c) tvorenie prísloviek d) stupňovanie prísloviek

2.6. Slovesá a) určité slovesné tvary plnovýznamových, pomocných a modálnych slovies b) neurčité slovesné tvary c) slovesné podstatné meno d) neurčitok prítomný e) slovesné časy a slovesný rod f) slovesný spôsob oznamovací, rozkazovací, podmieňovací g) tvary nepravidelných slovies h) otázka a zápor v daných slovesách i) skrátené slovesné tvary

2.7. Predložky a) jednoduché, zložené a viacslovné b) viacvýznamovosť predložiek

2.8. Spojky a) priraďovacie, podraďovacie a spájacie výrazy

3. Syntax 3.1. Slovosled

a) pevný slovosled v oznamovacej vete b) zvláštnosti vetnej stavby anglickej vety c) postavenie priameho a nepriameho podmetu, príslovkového určenia, prísloviek a

predložky 3.2. Zápor

a) pri pomocných a spôsobových slovesách b) pri plnovýznamových slovesách c) pomocou menných a príslovkových výrazov

3.3. Druhy viet podľa modálnosti a obsahu a) vetné konštrukcie na vyjadrenie rozkazu, zákazu, výzvy a želania b) spôsob tvorenia otázok podľa slovosledu c) otázka na podmet d) otázka na ostatné vetné členy e) krátka prídavná otázka f) zisťovacie otázky

3.4. Komunikatívne funkcie slovesných časov vo vete a) základné pravidlá tvorby súvetí b) podmienkové vety – nulové a zmiešané c) používanie priamej a nepriamej reči d) základné slovesá a nominálne väzby

4. Výslovnosť a intonácia 4.1. Fonetický prepis a jeho znaky

a) znaky fonetického prepisu b) správna výslovnosť slov podľa fonetického prepisu

4.2. Výslovnosť a) viazaná výslovnosť b) zásady správnej výslovnosti c) dvojhlásky a trojhlásky d) obojperné a pernozubné w a v e) podnebná hláska n a zadnopodnebná hláska ng f) graficky podobné slová g) znelá a neznelá podoba th h) výslovnosť stiahnutých slovesných tvarov i) správna výslovnosť znelých hlások na konci

4.3. Intonácia a) správna intonácia v rôznych opytovacích vetách b) rozlišovanie intonácie v krátkych otázkach

5. Grafická stránka a pravopis

5.1. Pravopis a) rozdiely v britskej a americkej angličtine

Nemecký jazyk UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu nemecký jazyk Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Prvotný cieľ jazykového vyučovania je komunikatívny cieĺ, t.j. osvojenie si komunikatívnej kompetencie s cieĺom rozvíjať všetky rečové zručnosti. Vyučovanie cudzieho jazyka má podstatný význam pre rozvoj interkultúrnej komunikačnej schopnosti, k vzájomnému porozumeniu medzi národmi a tolerancii k iným kultúram, prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života. Okrem toho vyučovanie cudzích jazykov formuje kritické myslenie, myšlienkovú a rečovú tvorivosť, motiváciu žiakov k dosiahnutiu čo najvyššej jazykovej úrovne, samostatnosť v učení sa a zodpovednosť za štúdijné výsledky. Obsahom výučby cudzích jazykov je systematické formovanie a sústavné prehlbovanie zručností, vedomostí a návykov zameraných na tieto oblasti:

• rečové zručnosti • jazykové funkcie • tematické okruhy • jazykové prostriedky

Žiaci majú nadobudnuté vedomosti a zručnosti aplikovať a rozširovať o odbornú terminológiu v súlade s odborným profilom absolventa. Rečové zručnosti Počúvanie s porozumením Žiaci dokážu: - porozumieť bežným, jednoducho formulovaným výpovediam, ktoré sú zreteľne artikulované - určiť tému a hlavnú myšlienku vypočutého textu - rozlíšiť základné a rozširujúce informácie - zachytiť špecifické informácie z vypočutého textu - pochopiť úmysel hovoriaceho - zachytiť logickú štruktúru textu - po vypočutí krátkeho príbehu tvoriť hypotézy, čo bude ďalej nasledovať - odhadnúť význam neznámych slov/ viet na základe kontextu - porozumieť obsah primeraných rozhlasových a TV programov, v ktorých sa hovorí

štandardným jazykom, relatívne pomaly a zreteľne. Charakteristika textov na počúvanie: Tematické zameranie textov zodpovedá tematickým okruhom. Texty na počúvanie sú autentické, hovorené zreteľne a spisovným jazykom.

Rozsah textu pre začiatočníkov: 3 – 5 minút. Druhy textov a nahrávok: • monologický prejav osôb hovoriacich príslušným cudzím jazykom • dialogický prejav osôb hovoriacich príslušným cudzím jazykom • súvislý prejav spolužiakov • prednáška na známu tému • bežné informácie, oznamy (na stanici, na letisku,...) • správy • interview • reklama • predpoveď počasia • prehľad programov v rozhlase, televízii • ukážky z filmu.

Čítanie s porozumením Žiaci vedia: • pochopiť hlavnú myšlienku textu, ktorý sa týka vymedzených tematických okruhov • prečítať a pochopiť obsah textu a jeho tematické zameranie • rozlíšiť podstatné a nepodstatné informácie • vyhľadať špecifické informácie v texte • zachytiť logickú štruktúru textu • odhadnúť význam neznámych slov a fráz v texte bez použitia slovníka • pri práci s textom používať slovníky (prekladové, výkladové)| | • získavať potrebné informácie z rôznych písaných zdrojov.

Charakteristika textov na čítanie: rozsah textu pre začiatočníkov je 300 – 400 slov Tematické zameranie textov: zodpovedá tematickým okruhom. Typy textov: • korešpondencia – list, e-mail, pohľadnica, telegram • informatívne texty – verejné nápisy, oznam, inzerát, reklama, osobné poznámky, plagát,

informačná tabuľa, nápisy na obaloch tovarov, návod na použitie, predpoveď počasia, prehľad programov, prospekt, časový harmonogram, schéma mestskej dopravy, účet, osobný list, mapa, plán, schéma, jedálny lístok

• novinové texty - primerane náročný článok z časopisu novín, • literárne texty - ukážka z poviedky; príbeh.

Ústny prejav Žiaci: • sa vedia primerane vyjadriť k témam, týkajúcich sa každodenného života a témam

vymedzeným tematickými okruhmi • sa dokážu podieľať na krátkych rozhovoroch v predvídateľných každodenných

situáciách • dokážu začať, udržiavať a ukončiť jednoduchý rozhovor na im známe témy • niekedy dokážu počas rozhovoru prebrať iniciatívu (napr. zmeniť tému) • vedia získať a sprostredkovať informácie o prítomných, minulých a budúcich udalostiach • dokážu vyjadriť svoj názor a odôvodniť ho • vedia primerane opísať osoby, predmety a činnosti • vedia súvislo popísať skúsenosti a udalosti • vedia popísať sny, nádeje a ciele

• vedia porozprávať príbeh, zreprodukovať obsah rozhovoru, príbehu, poviedky • vedia jednoduchými jazykovými prostriedkami porozprávať dej filmu, knihy • vedia ústne prezentovať výsledky svojej samostatnej práce.

Písomný prejav Žiaci sa dokážu: • jednoducho a jasne písomne vyjadrovať k témam, ktoré sú im známe • Žiaci dokážu: • zrozumiteľne, pravopisne a štylisticky správne zhrnúť napísaný/ vypočutý text v rozsahu

asi 180-200 slov • zostaviť osnovu a na základe osnovy vytvoriť koncept a súvislý text • napísať stručný oznam, správu, ospravedlnenie • vyplniť jednoduchý formulár • zostaviť jednoduchý text opisno-výkladového charakteru na danú • tému v rozsahu asi 120-150 slov (napr. opis osoby, miesta, činnosti) • napísať pohľadnicu, prianie k sviatkom a osobný list, napr. o svojej rodine, záujmoch,

plánoch a škole • písomne reagovať na inzerát • napísať životopis.

Jazykové funkcie špecifikujú, čo všetko by mali vedieť študenti pomocou jazyka vyjadriť. Kontaktné rečové funkcie • Žiaci sa vedia primeraným spôsobom: • pozdraviť a reagovať na pozdrav • predstaviť seba aj iných • vyjadriť aj prijať pozvanie • rozlúčiť sa • ospravedlniť sa a prijať ospravedlnenie • vyjadriť blahoželanie.

Regulačné rečové funkcie Žiaci vedia: • poďakovať • poprosiť o niečo • požiadať o radu a poradiť • vyjadriť požiadavku, príkaz • vyjadriť súhlas/ nesúhlas • vyjadriť možnosť, nevyhnutnosť, zámer • vyjadriť istotu / neistotu.

Hodnotiace rečové funkcie Žiaci dokážu: • vyjadriť vlastný názor / stanovisko k niečomu • vyjadriť radosť / sklamanie • vyjadriť prekvapenie • vyjadriť nádej • vyjadriť nespokojnosť / obavy.

Informatívne rečové funkcie

Žiaci vedia: • získať a podať informáciu • vyjadriť priestorové vzťahy: smer, polohu, vzdialenosť, mieru, veľkosť, hmotnosť, objem • vyjadriť časové vzťahy: presný a približný čas, následnosť dejov, frekventovanosť • vyjadriť kvalitatívne javy: počet, množstvo, mieru

Tematické okruhy Každý okruh obsahuje niekoľko bodov, ktoré charakterizujú minimálny obsah každého tematického okruhu. Obsahovú náplň každého okruhu je možné rozšíriť podľa záujmu a schopností žiakov. Rodina Kultúra a umenie Šport Bývanie Obchod a služby Starostlivosť o zdravie Cestovanie Vzdelanie Zamestnanie Vzťahy medzi ľuďmi Človek a príroda Vedecko-technický rozvoj Človek a spoločnosť Komunikácia a jej formy Masmédiá Mládež a jej svet Stravovanie Záľuby, voľný čas a životný štýl Multikultúrna spoločnosť Mestá a miesta Obliekanie a móda Vzory a ideály Krajina, ktorej jazyk sa učím Slovensko – moja vlasť Jazykové prostriedky Obsahujú požiadavky na vedomosti žiakov, týkajúce sa lexiky, morfológie, syntaxe, zvukovej a grafickej stránky cudzieho jazyka.

Etická výchova Učebné osnovy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu etická výchova Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovať osobnosť s vlastnou identitou

a hodnotovou orientáciou,v ktorej úcta k človeku a prírode, spolupráca, prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto. Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách, ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu /zvnútornenie/ mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa, ktoré je s nimi v súlade. Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle, aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine, na pracovisku,medzi spoločenskými skupinami, v národe a medzi národmi. Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosocálnosti,ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov. Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania. Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností /otvorená komunikácia, empatia, pozitívne hodnotenie iných../, ako aj podpora mentálnej hygieny podieľa sa i na primárnej prevencii porúch správania a učenia. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery):

Cieľom predmetu je žiakom vysvetliť a pomenovať základné etické postoje a spôsobilosti,rozvíjať a zdokonaľovať komunikačné zručnosti, sebaovládanie, pozitívne hodnotenie seba i druhých, tvorivé riešenie medziľudských vzťahov,súvislosť hodnôt a noriem v živote človeka. Dôležité je aj objasniť princípy náboženskej a nenáboženskej etiky, ukázať im cestu k pochopeniu a tolerovaniu správania a názorov spoluobčanov a spolužiakov. Súvisle žiakom treba objasniť normy súvisiace so životom a zdravím, rodinným životom s rozvíjaním morálneho úsudku a zmyslu pre zodpovednosť pomocou zážitkových metód v spojitosti s každodenným životom. Rozpis učiva

1 Komunikácia 8 1.1 Základy komunikácie

1.2 Neverbálna komunikácia 1.3 Otvorená komunikácia

2 Dôstojnosť ľudskej osobnosti 8

2.1 Poznanie svojich silných stránok 2.2 Poznanie svojich slabých stránok

2.3 Sebaovládanie,sebavýchova

3 Riešenie problémov a záťažových situácií 8 3.1 Brainstorming 3.2 Verbálna tvorivosť,chyby a úspechy 3.3 Radosť,smútok,strach a obavy

4 Empatia 9

4.1 Empatia v každodennom živote 4.2 Asertivita 4.3 Druhy správania 4.4 Pozitívne a negatívne vzory

Dejepis Učebné osnovy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu dejepis Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Vzdelávací okruh tvorí učivo zo slovenských a všeobecných dejín. Je vybrané tak, aby žiaci mohli lepšie porozumieť súčasnosti, preto sa hlavný dôraz kladie na najnovšie dejiny až do súčasnosti. Obdobie praveku nie je zaradené vôbec, starovek a stredovek je zameraný na život ľudí a na ich odkaz dnešku. Zo všeobecných dejín je zaradené do dejepisu to, čo znamenalo významnú zmenu s veľkým dosahom (svetovým alebo európskym), ďalej to, čo výrazne ovplyvnilo naše dejiny a takisto to, čo patrilo k základnému „ kultúrnemu" vybaveniu človeka dnešnej doby. Zastúpenie politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych dejín v jednotlivých historických epochách je rozdielne, pretože ho určujú zámery, ktoré sme si pre obsahový okruh dejepis stanovili. Žiak má poznať, akým historickým vývinom vznikala dnešná podoba spoločnosti, aby sa lepšie orientovali v súčasnosti. Výučba má posilniť žiakovo vedomie národnej príslušnosti, prispieť k jeho mravnému vybaveniu a k príprave na občiansky život v demokratickej spoločnosti. Dejepis má žiaka viesť k oceňovaniu kultúrnych historických pamiatok, ku starostlivosti o ne, a takisto o životné prostredie. Žiak nemá mať len vedomosti, ale má získať a prehĺbiť si rad schopností, napríklad schopnosti čerpať informácie z rôznych zdrojov, zhromažďovať ich, porovnávať, triediť, interpretovať, spracovávať do referátov, výkladov, pripravovať diskusiu.

Hlavnou funkciou dejepisu je kultivovanie historického vedomia žiaka ako celistvej osobnosti a uchovanie kontinuity historickej pamäti v zmysle odovzdávania historickej skúsenosti či už z miestnej, regionálnej, celoslovenskej, európskej alebo svetovej perspektívy. Súčasťou jej odovzdávania je predovšetkým postupné poznávanie takých historických udalostí, dejov, javov a procesov v priestore a čase, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj slovenskej spoločnosti a premietli sa do obrazu našej prítomnosti. Pričom kladie dôraz na dejiny 19. a 20. storočia, v ktorých môžeme nájsť z väčšej časti korene súčasných spoločenských javov i problémov. Takto vedie žiakov k úcte k vlastnému národu, k rozvíjaniu vlastenectva ako súčasti kultivovania ich historického vedomia, v ktorom rezonuje i úcta k iným národom a etnikám, rovnako tak rešpektovanie kultúrnych a iných odlišností, ľudí, rôznych diverzifikovaných skupín a spoločenstiev. Prispieva tak k rozvíjaniu hodnotovej škály demokratickej spoločnosti. Rovnako dôležitosť pripisuje aj demokratickým hodnotám európskej civilizácie. Ciele predmetu

Za základnú cieľovú kategóriu výučby dejepisu považujeme tvorbu štúdijných predmetových kompetencií – spôsobilostí, schopností využívať kvalitu získaných znalostí v rôznych poznávacích i praktických situáciách, ktoré umožnia žiakom:

• poznávať históriu, ktorá nepredstavuje uzavretú minulosť (sumu faktov a letopočtov) so vždy konečnými a jednostrannými interpretáciami

• poznávať históriu, ktorá je výsledkom mnohostranného a protirečivého procesu • poznávať históriu na základe kritickej analýzy primeraných multiperspektívnych

(mnohostranných) školských historických prameňov, ktoré považujeme za základný prostriedok nadobúdania spôsobilosti rozumieť dejinám, preto aj za integrálnu súčasť didaktického systému výučby dejepisu i učebníc dejepisu

• rozvíjať komplex kompetencií – spôsobilostí, schopností klásť si v aktívnej činnosti kognitívne rôznorodé otázky, prostredníctvom ktorých žiaci riešia uvedené úlohy a problémy

• rozvíjať a kultivovať kultúrny dialóg a otvorenú diskusiu ako základný princíp fungovania histórie i školského dejepisu v demokratickej spoločnosti

• závažným predpokladom rozvíjania a uplatňovania uvedených cieľových kategórií je prekonávať transmisívnu výučbu dejepisu, ktorej podstatou je odovzdávanie poznatkov v hotovej podobe prevažne explikačnými (vysvetľujúcimi) metódami a prostredníctvom frontálnej výučby, a v širšej miere aplikovať prístupy, ktoré kladú dôraz na aktívne učenie, na proces hľadania, objavovania a konštruovania (vytvárania) poznatkov na základe vlastnej činnosti a skúsenosti v interakcii s učiteľom a spolužiakmi v kooperatívnom učení

Základné predmetové kompetencie (spôsobilosti) Žiaci si kladú otázky a použijú ich na osvojovanie daných významov, ktoré súvisia s riešením základných operácií

• s historickým časom - zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy v chronologickej postupnosti - zaraďovať historické fakty, udalosti, javy, procesy do synchrónnych celkov - rozpoznať nerovnomernosť historického vývoja na základe prijatých kritérií - identifikovať rôzne časové štruktúry historického vývoja - používať periodické termíny – medzníky ako jeden z prostriedkov orientácie

v minulosti • s historickým priestorom

- rozlišovať medzi miestnymi, regionálnymi, národnými, globálnymi historickými javmi a procesmi

- vystihnúť základné vývinové chrakteristiky miestnych, regionálnych, národných, globálnych historických javov a procesov a prepojenosť medzi nimi

- chápať vzájomnú prepojenosť a podmienenosť hospodárstva, politiky, sociálnej organizácie a kultúry

- chápať vzťahy medzi individuálnym a sociálnym životom - chápať úlohu osobností v dejinách

• s historickými faktami, udalosťami, javmi a procesmi - vyčleniť jednotlivú historickú udalosť, jav, proces - charakterizovať historické udalosti, javy, procesy na základe určujúcich znakov - určiť príčiny a vymedziť dôsledky historických udalostí, javov a procesov - vymedziť a popísať charakteristické znaky jednotlivých historických období, civilizácií,

kultúr - objasniť vývinové a typologické zvláštnosti historických období, civilizácií

v jednotlivých krajinách, oblastiach a regiónoch - charakterizovať vzhľadom na historickú podmienenosť ekonomické, sociálne, politické

a kultúrne faktory, ktoré ovplyvňovali historický vývoj - určiť vzhľadom na historickú situáciu význam a úlohu jednotlivých oblastí života

spoločnosti a človeka, predovšetkým mytológiu, náboženstvo, vedy, umenie, každodenný život

Žiaci aplikujú otázky v nových situáciách, v „skúmateľských“ postojoch a pracovných postupoch pri analýze školských historických písomných, obrazových, grafických a hmotných prameňov-stopách po minulosti:

• pri vymedzovaní predmetu skúmania • pri analyzovaní štruktúry problému • pri rozlišovaní kľúčových problémov, otázok • pri vyjadrovaní toho, čo už vieme a čo ešte musíme odhaliť • pri myslení v alternatívach

• pri vytvorení plánu skúmania • pri komunikácii v „skúmateľskom“ tíme o výsledkoch skúmania • pri vytváraní záznamu zo skúmania

- pri vyhľadávaní relevantných informácií • z rôznych zdrojov – textov verbálnych, obrazových, grafických i z textov kombinovaných • z učebníc, cvičebníc, pracovných zošitov, slovníka cudzích slov, atlasov, novín, časopisov,

webových stránok • z odbornej, populárnovedeckej literatúry a historickej beletrie

- pri využívaní týchto informácií a verifikovaní ich hodnoty • pri vyberaní informácií • pri organizovaní informácií • pri porovnávaní informácií • pri rozlišovaní informácií • pri zaraďovaní informácií • pri kritickom zhodnotení rôznych zdrojov informácií

- pri štruktúrovaní výsledkov, výstupov a potvrdení vybraného postupu • pri zoradení výsledkov • pri rozpoznaní podstatného od nepodstatného • pri určovaní podstatného, kľúčového • pri integrovaní výsledkov do chronologického a historického rámca • pri vyhodnocovaní správnosti postupu • pri tvorbe súboru vlastných prác (portfólio)

Občianska náuka UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu občianska náuka Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet občianska náuka oboznamuje študentov so základmi vybraných spoločenských vied dôležitých pre ich orientáciu v etických a estetických otázkach a vedie ich k poznávaniu seba a druhých, k pochopeniu vzájomných vzťahov medzi jednotlivcom a spoločnosťou v duchu demokracie, slobody a humanity.

Predmet sa významnou mierou podieľa na mravnom, občianskom a intelektuálnom rozvoji študentov, posilňuje ich všeobecné vzdelanie a prispieva k ich príprave na život.

Študenti štúdiom tohto predmetu • získavajú prehľad o štruktúre vybraných spoločenskovedných disciplín • rozvíjajú svoje schopnosti formulovať a klásť otázky v príslušných vedných disciplínách

a v oblastiach spoločenského života, posudzovať ich rôzne riešenie, rozvíjať tolerantnú výmenu názorov

• vytvárajú si vlastné názory na základné otázky a postoje k nim. Obsah predmetu pre 1. ročník stredných odborných škôl je tvorený vybranými poznatkami z etiky, estetiky a etikety.

Osnovy nie sú striktným predpisom učiva, ale predstavujú rámec, v ktorom sa má výučba realizovať.

Jeho definitívnu podobu realizuje učiteľ v súlade s potrebami študentov, zamerania školy a do istej miery i podľa svojho zamerania. Učiteľ si urobí sám primeraný výber učiva tak, aby sa vo vybraných spoločenských vedách prebrala iba základná orientácia v daných disciplínach. Didaktická štruktúra a ciele predmetu

Cieľom etiky je oboznámiť študentov so vznikom, vývojom a funkciou morálky v spoločnosti, základnými ľudskými hodnotami a ich vzťahom k spoločenským normám, morálnymi problémami súčasného človeka.

Cieľom estetiky a etikety je posilniť u študentov estetické vnímanie a cítenie, oboznámiť študentov so základnými formami a druhmi umenia, poukázať na vývoj estetických vzťahov človeka k prostrediu, potrebu estetiky v každodennom živote človeka. Študenti sa oboznamujú aj so všeobecnými zásadami kultivovaného spoločenského správania (etiketou).

Pre zvýšenie efektívnosti učebného procesu je vhodné uplatňovať problémové vyučovanie, využívať dialogické metódy, napr. sokratovský rozhovor, heuristický rozhovor, besedu, diskusiu ako aj používať didaktické hry, resp. experimentálne hry ako napr. brainstorming, situačné hry, inscenačné hry. Dôležitú funkciu plní tiež dobrý kontakt so študentami, prispôsobenie učiva ich mentálnej

a intelektuálnej úrovni. Je preto potrebné nájsť vhodné prostriedky, ako podať učivo čo najzrozumiteľnejšie, zachovajúc pritom nároky na vedomosti študentov i na vedeckosť. Rozpis učiva Základy etiky (20 hodín) - Morálka v spoločnosti (vznik, vývoj, etika, moralizovanie, etiketa) - Základné ľudské hodnoty a ich vzťah k spoločenským normám (sloboda, ľudskosť, zodpovednosť,

svedomie, šťastie, zmysel a hodnota života) - Medziľudské vzťahy v spoločnosti (svedomie a mienka druhých, potreba ľudskej vzájomnosti,

mravnosť) - Náboženstvá a spoločnosť (tolerancia) - Morálne problémy súčasného človeka (environmentálna etika, globálne problémy súčasného

sveta) Základy estetiky a etikety (13 hodín) - Potreba krásna v živote človeka - Vývoj estetických vzťahov človeka k prostrediu - Základné formy a druhy umenia - Estetika v každodennom živote (odievanie, bývanie, práca, životné prostredie) - Všeobecné zásady kultivovaného spoločenského správania - Konkrétne prejavy kultivovaného spoločenského správania

Fyzika UUččeebbnnéé oossnnoovvyy



Názov predmetu fyzika Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Základnou charakteristikou predmetu fyzika je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Fyzika patrí medzi všeobecnovzdelávacie predmety. Okrem všeobecnovzdelávacej funkcie plní aj

prípravnú funkciu vzhľadom na odbornú zložku vzdelania. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku

spoluprácu s chémiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú

zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne

vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a

postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá im schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch

výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Ciele predmetu

Výchovno - vzdelávací proces vo fyzike smeruje k tomu, aby žiaci:

• poznali fyzikálne javy, deje, stavy, zákony a teórie, pochopili ich podstatu, súvislosti a príčinné vzťahy medzi nimi,

• poznali fyzikálne pojmy, veličiny a ich jednotky, sústavu SI, • pochopili fyzikálnu podstatu javov bežného života, vzťah fyziky k iným vedným disciplínam a

technike, • osvojili si a používali metódy a techniky fyzikálneho poznávania, • zvládli systematické pozorovanie a opis javov, meranie vybraných fyzikálnych veličín,

fyzikálny experiment, vedeli zaznamenať, spracovať, vyhodnotiť a zovšeobecniť výsledky, • vedeli uvažovať induktívne, deduktívne a pomocou analógií, vedeli používať terminológiu,

frazeológiu a symboliku, prijaté konvencie, • nadobudli zručnosť používať matematický aparát vo fyzike, čítať a konštruovať grafy

funkčných závislostí medzi fyzikálnymi veličinami, • vedeli aplikovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení fyzikálnych problémov a úloh, pri

štúdiu ďalších prírodovedných či technických predmetov, modelovať jednoduché fyzikálne javy a procesy, efektívne pritom využívať výpočtovú techniku,

• vedeli aplikovať postupy získané riešením fyzikálnych problémov na riešenie problémov bežného života,

• vedeli získavať informácie z textu a iných zdrojov, triediť a zaznamenať ich, začleniť do sústavy fyzikálnych poznatkov,

• vedeli vyhodnocovať informácie sprostredkované tabuľkou, či grafickou formou, • dokázali posúdiť sociálne a environmentálne dôsledky aplikácií fyziky, chápali potrebu a

poznali spôsoby ochrany zdravia a životného prostredia, • chápali fyzikálne poznanie ako dôležitú súčasť ľudskej kultúry a ako podmienku rozvoja vedy,

techniky a spoločnosti, • osvojili si návyky, postoje, hodnoty dôležité pre ďalšie vzdelávanie, tvorivú činnosť, vzťah k

iným a k sebe.

Nevyhnutnou súčasťou vyučovania fyziky sú pokusy a experimenty. Aby žiak nadobudol určité kompetencie a vedel pracovať s informáciami, je potrebné v maximálnej miere využívať demonštračné a žiacke pokusy. Veľmi vhodné je do vyučovania zaradiť aj výpočtovú techniku. Internet je vhodným zdrojom informácií i motiváciou pre ďalšie fyzikálne bádanie. Rozpis učiva 1. ročníka

• Úvod 2 hod • • Mechanika 37 hod

o Kinematika o Dynamika o Mechanická práca, energia a výkon o Gravitačné pole o Mechanika tuhého telesa o Mechanika kvapalín a plynov

• Molekulová fyzika a termodynamika 17 hod o Základné poznatky z termiky a termodynamiky o Kvapaliny a plyny o Štruktúra a vlastnosti pevných látok

• Mechanické kmitanie a vlnenie 10 hod o Kinematika a dynamika kmitavého pohybu o Mechanické vlnenie

Chémia UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu chémia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Obsah výučby vychádza zo vzdelávacej oblasti „Človek a príroda“ Na vytvorenie predmetu sme integrovali 4 obsahové štandardy „Všeobecná chémia“, „Anorganická chémia“, „Organická chémia“ a „Biochémia“. Na túto vzdelávaciu oblasť ŠVP vyčlenil 1 hodinu týždenne. Predmet chémia v učebnom odbore svojím obsahom nadväzuje na učivo základnej školy, rozvíja, rozširuje a prehlbuje ho. Jeho obsah je štruktúrovaný do tematických celkov. Učivo sa skladá z poznatkov o všeobecnej chémii, periodickej sústave prvkov, chemickom názvosloví prvkov a zlúčenín, chemických zlúčeninách a ich chemickej väzbe, endotermických a exoterických reakciách, základoch organickej chémie a biochémie a vzťahu chémie k metabolickému procesu živých organizmov. Žiaci si musia uvedomiť, že chémia a jej chemické procesy poskytujú ľuďom nielen nové poznatky, ktoré postupne využívajú, ale ovplyvňuje aj zmeny výroby, spôsobu života, výživu a rôzne biochemické výskumy. Preto sme pri výbere učiva veľmi citlivo pristupovali už aj vzhľadom k jej aplikácii v odborných predmetoch a s prihliadnutím na vymedzenú týždennú hodinovú dotáciu. Prihliadali sme aj na proporcionalitu a primeranosť učiva podľa schopností žiakov. Predmet vedie žiakov k tomu, aby základné komunikačné spôsobilosti a personálne vzťahy budovali na základe tolerancie, aby získali a osvojili si teoretické vedomosti a zručnosti v oblasti bezpečnej práce a manipulácie s chemickými látkami, aby tieto mohli využiť aj v občianskom živote, hlavne schopnosti poskytnúť prvú pomoc pri popálení kyselinami alebo zásadami, aby si uvedomili pozitívny a negatívny dopad chemických látok na zdravie a životné prostredie človeka. Metódy, formy a prostriedky vyučovania chémie majú stimulovať rozvoj poznávacích schopností žiakov, podporovať ich cieľavedomosť, samostatnosť a tvorivosť. Uprednostňujeme také stratégie vyučovania, pri ktorých žiak ako aktívny subjekt v procese výučby má možnosť spolurozhodovať a spolupracovať, učiteľ zase má povinnosť motivovať, povzbudzovať a viesť žiaka k čo najlepším výkonom, podporovať jeho aktivity všeobecne, ale aj v oblasti zvýšeného záujmu v rámci učebného odboru. Stimulovať poznávacie činnosti žiaka predpokladá uplatňovať vo vyučovaní predmetu chémia proporcionálne zastúpenie a prepojenie empirického a teoretického poznávania. Výchovné a vzdelávacie stratégie napomôžu rozvoju a upevňovaniu kľúčových kompetencií žiaka. V tomto predmete budeme rozvíjať a skvalitňovať kľúčové kompetencie komunikatívne a sociálno interakčné, interpersonálne a intrapersonálne, spôsobilosti tvorivo riešiť problémy, spôsobilosti využívať informačné technológie a spôsobilosti byť demokratickým občanom. Preto je dôležitou súčasťou teoretického poznávania a zároveň prostriedkom precvičovania, upevňovania, prehlbovania a systematizácie poznatkov okrem iného aj riešenie kvantitatívnych a kvalitatívnych úloh z učiva

jednotlivých tematických celkov, úloh komplexného charakteru, ktoré umožňujú spájať a využívať poznatky z viacerých častí učiva v rámci medzipredmetových vzťahov.

K významným prvkom vo výchovno-vzdelávacom procese predmetu chémia patria aj chemické experimenty a práca na projektoch :technológia využitia obnovitelných zdrojov energie v novo navrhnutých budovách.

Hodnotenie žiakov bude založené na kritériách hodnotenia v každom vzdelávacom výstupe. Klasifikácia bude vychádzať z pravidiel hodnotenia tohto školského vzdelávacieho programu. Použijú sa adekvátne metódy a prostriedky hodnotenia. Ciele vyučovacieho predmetu Cieľom vyučovacieho predmetu chémia v učebnom odbore je poskytnúť žiakom súbor vedomostí, zručností a kompetencií o chemických látkach, javoch, zákonitostiach a vzťahoch medzi nimi, formovať logické myslenie a rozvíjať vedomosti, zručnosti a kľúčové kompetencie využiteľné aj v ďalšom vzdelávaní, odbornom výcviku a občianskom živote. Žiaci získajú poznatky o vybraných pojmoch, osvoja si chemické názvoslovie, budú ovládať základné pravidlá bezpečnosti práce s chemickými látkami. Žiaci nadobudnú presvedčenie o užitočnosti teoretických poznatkov a praktických zručností, že chemické poznanie má význam pre ich osobnostný rast nielen z hľadiska konkrétneho praktického obsahu, ale aj z odhaľovania všeobecných princípov života na zemi.

Prehľad výchovných a vzdelávacích stratégií:

Vo vyučovacom predmete chémia využívame pre utváranie a rozvíjanie nasledujúcich kľúčových kompetencií výchovné a vzdelávacie stratégie, ktoré žiakom umožňujú:

Komunikatívne a sociálne interakčné spôsobilosti

• sprostredkovať informácie vhodným spôsobom (video, text, hovorené slovo, diagram) tak, aby každý každému porozumel,

• vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) vlastný názor a záver, • kriticky hodnotiť informácie (časopis, internet), • správne interpretovať získané fakty, vyvodzovať z nich závery a dôsledky.

Interpersonálne a intrapersonálne spôsobilosti

• rozvíjať prácu v kolektíve, v družnej a priateľskej atmosfére, • osvojiť si pocit zodpovednosti za seba a spoluzodpovednosti za prácu v kolektíve, • hodnotiť a rešpektovať svoju vlastnú prácu a prácu druhých.

Schopnosti riešiť problémy

• rozpoznávať problémy v priebehu ich chemického vzdelávania využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii (pozorovanie, meranie, experimentovanie, matematické prostriedky, grafické prostriedky a pod.),

• vyjadriť alebo formulovať (jednoznačne) problém, ktorý sa objaví pri ich chemickom vzdelávaní, • hľadať, navrhovať alebo používať ďalšie metódy, informácie alebo nástroje, ktoré by mohli prispieť

k riešeniu daného problému, pokiaľ doteraz používané metódy, informácie a prostriedky neviedli k cieľu,

• posudzovať riešenie daného chemického problému z hľadiska jeho správnosti, jednoznačnosti alebo efektívnosti a na základe týchto hľadísk prípadne porovnávať aj rôzne riešenia daného problému,

• korigovať nesprávne riešenia problému, • používať osvojené metódy riešenia chemických problémov aj v iných oblastiach vzdelávania

žiakov, pokiaľ sú dané metódy v týchto oblastiach aplikovateľné.

Spôsobilosti využívať informačné technológie

• získavať informácie v priebehu ich chemického vzdelávania využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii,

• zhromažďovať, triediť, posudzovať a využívať informácie, ktoré by mohli prispieť k riešeniu daného problému alebo osvojiť si nové poznatky.

Spôsobilosť byť demokratickým občanom

• formulovať a prezentovať svoje postoje v priebehu ich chemického vzdelávania využívaním všetkých metód a prostriedkov, ktoré majú v danom okamihu k dispozícii,

• preukázať vlastnú zodpovednosť za zverené veci, za svoje vlastné správanie sa, zdravie a spoluzodpovednosť za životné prostredie alebo stav spoločnosti ako celku.

Stratégia vyučovania Pri vyučovaní sa budú využívať nasledovné metódy a formy vyučovania

Názov tematického celku Stratégia vyučovania Metódy Formy práce

Všeobecná a anorganická chémia Informačnoreceptívna - výklad Reproduktívna – riadený rozhovor Heuristická - rozhovor, riešenie úloh

Frontálna výučba Frontálna a individuálna práca žiakov Skupinová práca žiakov Práca s knihou Demonštrácia a pozorovanie Laboratórna práca Exkurzia – Konzerváreň s.r.o. Hodonín

Organická chémia Informačnoreceptívna - výklad Reproduktívna – rozhovor Heuristická - rozhovor, riešenie úloh

Frontálna výučba Frontálna a individuálna práca žiakov Skupinová práca žiakov Práca s knihou Demonštrácia a pozorovanie Laboratórna práca

Základy biochémie Informačnoreceptívna - výklad Reproduktívna – rozhovor Heuristická - rozhovor, riešenie úloh

Frontálna výučba Frontálna a individuálna práca žiakov Skupinová práca žiakov Práca s knihou Demonštrácia a pozorovanie Laboratórna práca

Učebné zdroje Na podporou a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

Názov tematického celku

Odborná literatúra Didaktická technika

Materiálne výučbové prostriedky

Ďalšie zdroje (internet, knižnica, ...

Všeobecná a anorganická chémia

Čipera J. a kol.: Chémia pre UO SOU. SPN. Bratislava 1984 Čipera J., Kučera V., Beneš P.: Chémia 1., 2., 3. pre ŠO SOU. SPN. Blažek, Fabiani: Chémia pre SOŠ a ŠO SOU nechemického zamerania Očkayová, Blažek: Chémia pre UO SOU

Dataprojektor PC Magnetická tabuľa Tabuľa Filpchart

Chemické tabuľky Laboratórne sklo Chemické suroviny Ochranné pomôcky

Internet

Organická chémia Čipera J. a kol.: Chémia pre UO SOU. SPN. Bratislava 1984 Čipera J., Kučera V., Beneš P.: Chémia 1., 2., 3. pre ŠO SOU. SPN. Blažek, Fabiani: Chémia pre SOŠ a ŠO SOU nechemického zamerania Očkayová, Blažek: Chémia pre UO SOU

Dataprojektor PC Tabuľa Filpchart Videotechnika


CD – prírodné zdroje uhľovodíkov a princíp priemyselného spracovania ropy

Základy biochémie Škára B., Szemes V.: Biochémia pre SOŠ. PROMP. Bratislava. 2005

Dataprojektor Videotechnika PC Tabuľa Filpchart


CD – Význam enzýmov pri priebehu chemických reakcií v živých organizmoch

Laboratórne cvičenia: Meranie objemov a hustoty roztokov: všeobecná a anorganická chémia – zmesi roztokov Stanovovanie PH roztokov: všeobecná a anorganická chémia – chemické reakcie Skúmanie vlastností kyselín a zásad: organická chémia – deriváty uhľovodíkov

ROČNÍK: PRVÝ ROZPIS UČIVA PREDMETU: CHÉMIA 1 hodina týždenne, spolu 33

vyučovacích hodín Názov tematického celku Témy

Hodiny Očakávané vzdelávacie

výstupy

Kritériá hodnotenia

vzdelávacích výstupov

Metódy hodnotenia

Prostriedky hodnotenia

Všeobecná chémia a anorganická chémia

15 Žiak má:

Žiak:

• Atómy a chemické prvky

11 • Charakterizovať časticové zloženie látok

• Opísať zloženie atómu

• Poznať význam pojmov: protónové číslo, nukleónové číslo

• Vysvetliť vzťah medzi chemickými vlastnosťami prvkov a ich elektrónovou štruktúrou

• Používať slovenské názvy a značky vybraných prvkov

• Správne charakterizoval časticové zloženie látok

• Opísal zloženie atómu

• Poznal význam pojmov: protónové číslo, nukleónové číslo

• Vysvetlil vzťah medzi chemickými vlastnosťami prvkov a ich elektrónovou štruktúrou

• Používal správne slovenské názvy a značky vybraných prvkov

Písomné skúšanie

Didaktický test

• Periodický zákon a periodická sústava prvkov

2 • Poznať periodický zákon

• Opísať periodickú tabuľku prvkov (PTP)

• Rozlišovať periódy a skupiny v PTP

• Ovládať triviálne názvy skupín prvkov PTP

• Vysvetliť význam čísla periódy a orientovať sa v PTP

• Vysvetlil periodický zákon

• Popísal periodickú tabuľku prvkov (PTP)

• Rozlíšil periódy a skupiny v PTP

• Zvládol názvy skupín prvkov PTP

• Vysvetlil význam čísla periódy a orientovať sa v PTP

Ústne frontálne skúšanie


Ústne odpovede

Neštandardizovaný didaktický test

• Chemické väzby, molekuly, chemické zlúčeniny

2 • Vysvetliť podstatu chemickej väzby a poznať podmienky vzniku chemickej väzby

• Vymenovať typy chemických väzieb

• Používať pojmy chemický prvok, chemická zlúčenina, atóm, molekula, anión, katión, chemická látka

• Charakterizovať kovalentnú väzbu, nepolárnu a polárnu kovalentnú väzbu, iónovú väzbu

• Vysvetlil podstatu chemickej väzby a poznať podmienky vzniku chemickej väzby

• Vymenoval typy chemických väzieb

• Správne používal všetky pojmy

• Vysvetlil kovalentnú väzbu, nepolárnu a polárnu kovalentnú väzbu, iónovú väzbu



Ústne odpovede


• Názvy a vzorce anorganických zlúčenín

3 • Definovať oxidačné číslo

• Aplikovať pravidlá určovania oxidačných čísel atómov v molekulách prvkov a zlúčenín

• Napísať názvy a vzorce vybraných anorganických zlúčenín

• Správne definoval oxidačné číslo

• Správne použil pravidlá na určovanie oxidačných čísel atómov v molekulách prvkov a zlúčenín

• Vedel správne písať vzorce vybraných anorganických zlúčenín

Ústne skúšanie


Ústne odpovede

Skupinová písomná práca

• Zmesi a roztoky

2 • Definovať pojmy chemická látka, zmes (homogénna, nehomogénna), zložky zmesi

• Vysvetliť rozdiel medzi zmesou a chemickou látkou

• Charakterizovať roztoky a rozdelenie roztokov

• Vysvetliť pojem rozpustnosť látok

• Vedieť určiť mólovú hmotnosť prvkov a zlúčenín pomocou PSP

• Poznať zloženie vzduchu

• Vysvetli pojmy chemická látka, zmes (homogénna, nehomogénna), zložky zmesi

• Vysvetlil rozdiel medzi zmesou a chemickou látkou

• Charakterizoval roztoky a rozdelenie roztokov

• Vysvetliť pojem rozpustnosť látok

• Vedel určiť mólovú hmotnosť 3 prvkov a 3 zlúčenín pomocou PSP

• Poznal zloženie vzduchu

Ústne skúšanie


Ústne odpovede

Písomná práca

• Chemické reakcie

2 • Vysvetliť pojem chemická rekcia (dej), reaktanty, produkty chemickej rekcie, chemická rovnica, zákon zachovania chemických rovníc

• Zapísať jednoduché chemické reakcie chemickými rovnicami

• Vysvetliť pojem oxidácia a redukcia, oxidovadlo a redukovadlo

• Vysvetliť rozdiel medzi kyslými a zásaditými roztokmi, zavedenie PH, indikátory

• Vysvetlil pojem chemická rekcia (dej), reaktanty, produkty chemickej rekcie, chemická rovnica, zákon zachovania chemických rovníc

• Správne písal jednoduché chemické reakcie chemickými rovnicami

• Vysvetlil pojem oxidácia a redukcia, oxidovadlo a redukovadlo

• Vysvetlil rozdiel medzi kyslými a zásaditými roztokmi, zavedenie PH, indikátory

Ústne skúšanie


Ústne odpovede

Písomná práca

• Nekovy

1 • Poznať vlastnosti, výskyt a použitie prvkov (vodík, kyslík, ozón, síra, uhlík, dusík, halogény

• Ovládať vlastnosti kyseliny sírovej a chlorovodíkovej

• Popísal vlastnosti, výskyt a použitie prvkov (vodík, kyslík, ozón, síra, uhlík, dusík, halogény

• Vysvetlil vlastnosti kyseliny sírovej a chlorovodíkovej


Frontálne ústne skúšanie


Demonštrácia – Stanovenie PH roztokov

• Kovy

1 • Poznať niektoré významné kovy a ich základné vlastnosti

• Opísať koróziu ako chemický dej, jej dôsledky a ochranu proti korózii

• Ovládať význam a použitie dôležitých zliatin

• Popísal niektoré významné kovy a ich základné vlastnosti

• Vysvetlil koróziu a jej dôsledky a ochranu proti korózii

• Vysvetlil význam a použitie dôležitých zliatin




Ústne odpovede

• Prvá pomoc pri popáleninách kyselinami a zásadami

1 • Vysvetliť postup prvej pomoci pri popálení kyselinami

• Vysvetliť postup prvej pomoci pri popálení hydroxidmi

• Demonštroval postup prvej pomoci pri popálení kyselinami

• Demonštroval postup prvej pomoci pri popálení hydroxidmi

Ústne skúšanie

Ústne odpovede

Prezentácia - Referát

Organická chémia 10 Žiak má:

Žiak:

• Pojmy organickej chémie

1

• Definovať predmet organická chémia

• Vysvetliť spoločenský a hospodársky význam organickej chémie

• Vysvetlil význam predmetu organická chémia

• Vysvetlil spoločenský a hospodársky význam organickej chémie


Ústne odpovede

• Vlastnosti uhlíka a organické zlúčeniny

2 • Popísať vlastnosti uhlíka a organických zlúčenín

• Vysvetliť prvkové zloženie organických látok

• Ovládať základné princípy názvoslovia organických látok

• Popísal správne vlastnosti uhlíka a organických zlúčenín

• Vysvetlil prvkové zloženie organických látok

• Prezentoval základné princípy tvorby názvoslovia organických látok

Ústne skúšanie


Ústna odpoveď

Didaktický test

• Uhľovodíky a ich zdroje

1 • Poznať klasifikáciu uhľovodíkov, ich zdroje, charakteristiku a použitie

• Ovládať názvoslovie a vlastnosti alkánov, alkénov a alkínov

• Poznal klasifikáciu uhľovodíkov, ich zdroje, charakteristiku a použitie

• Uviedol názvoslovie a vlastnosti alkánov, alkénov a alkínov

Ústne skúšanie


Ústna odpoveď

Skupinová práca

• Deriváty uhľovodíkov

2 • Charakterizovať deriváty uhľovodíkov a poznať ich základné názvoslovie

• Rozdeliť deriváty uhľovodíkov podľa charakteristickej skupiny

• Vysvetliť vplyv freónov na životné prostredie

• Poznať vlastnosti toluénu

• Opísať vlastnosti a použitie aldehydov a ketónov

• Charakterizoval deriváty uhľovodíkov a poznal ich základné názvoslovie

• Správne rozdeliť deriváty uhľovodíkov podľa charakteristickej skupiny

• Vysvetlil vplyv freónov na životné prostredie

• Poznal vlastnosti toluénu

• Opísal vlastnosti a použitie aldehydov a ketónov

Ústne skúšanie


Ústna odpoveď

Praktické cvičenie

• Makromolekulové látky

1 • Vysvetliť pojem makromolekulové látky a uviesť príklady

• Vedieť rozdeliť plasty podľa správania sa pri zahrievaní

• Poznať všeobecné vlastnosti plastov, ich význam, použitie a vplyv na životné prostredie

• Vysvetlil pojem makromolekulové látky a uviedol 3 príklady

• Vedel rozdeliť plasty podľa ich správania sa pri zahrievaní

• Poznal všeobecné vlastnosti plastov, ich význam, použitie a vplyv na životné prostredie


Didaktický test

• Heterocyklické zlúčeniny

1 • Charakterizovať heterocyklické zlúčeniny

• Poznať vybrané heterocyklické zlúčeniny a ich význam

• Popísal heterocyklické zlúčeniny

• Poznal 3 heterocyklické zlúčeniny a ich význam


Didaktický test

• Prírodné látky

1 • Charakterizovať zloženie a vlastnosti živých organizmov

• Poznať vybrané prírodné látky a ich význam

• Charakterizoval zloženie a vlastnosti živých organizmov

• Poznal 3 prírodné látky a ich význam


Didaktický test

• Organické zlúčeniny uplatňujúce sa v odbore a bežnom živote

1 • Uviesť príklady organických látok, ktoré sa využívajú v odbore

• Vysvetliť ich význam a použitie

• Uviedol 3 príklady organických látok, ktoré sa využívajú v odbore

• Vysvetlil ich význam a použitie


Skupinová práca

Základy biochémie 8 Žiak má:

Žiak:

• Význam biochémie

1

• Vysvetlí miesto biochémie v systéme chemických vied

• Vysvetlil význam biochémie v systéme chemických vied


Ústne odpovede

• Vlastnosti a zloženie živých sústav

1 • Charakterizuje biogénne prvky

• Uvedie zloženie, výskyt, význam najdôležitejších prírodných látok

• Charakterizoval biogénne prvky

• Uviedol zloženie, výskyt, význam 5 prírodných látok


Didaktický test

• Chemické deje v živých organizmoch

1 • Popíše chemické deje v živých organizmoch

• Uvedie príklady biochemických dejov

• Popísal chemické deje v živých organizmoch

• Uviedol 3 príklady biochemických dejov


Didaktický test

• Enzýmy

1 • Vysvetlí význam enzýmov na priebeh chemických reakciách v živých organizmoch a a popíše ich špecifiká

• Vysvetlil význam enzýmov na priebeh chemických reakciách v živých organizmoch a a popísal biokatalitické účinky


Ústne odpovede

• Bielkoviny

1 • Opíše vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam bielkovín

• Opíše vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam nukleových kyselín

• Opísal vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam bielkovín

• Vysvetlil vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam nukleových kyselín


Skupinová práca

• Lipidy

1 • Opíše vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam lipidov

• Uviedol vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam lipidov


Didaktický test

• Sacharidy

1 • Opíše vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam sacharidov

• Uviedol vlastnosti, zloženie, klasifikáciu a biologický význam sacharidov


Ústne odpovede

• Alkaloidy

1 • Opíše fyziologický účinok niektorých alkaloidov

• Opísal fyziologický účinok 3 alkaloidov


Skupinová práca

Matematika UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu matematika Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Učebný predmet matematika na SOŠ je zameraný na rozvoj matematickej kompetencie tak, ako ju formuloval Európsky parlament: „Matematická kompetencia je schopnosť rozvíjať a používať matematické myslenie na riešenie rôznych problémov v každodenných situáciách. Vychádzajúc z dobrých numerických znalostí sa dôraz kladie na postup a aktivitu, ako aj na vedomosti. Matematická kompetencia zahŕňa na rôznych stupňoch schopnosť a ochotu používať matematické modely myslenia (logické a priestorové myslenie) a prezentácie (vzorce, modely, diagramy, grafy, tabuľky).“

Tento predmet zahŕňa matematické poznatky a zručnosti, ktoré študenti budú potrebovať v svojom

ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.) a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote · rozvoj presného myslenia a formovanie argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia · súhrn matematického, ktoré patria k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka · informácie dokumentujúce potrebu matematiky pre spoločnosť. Ciele učebného predmetu

Prvoradým cieľom vyučovania matematiky by malo byť získanie pozitívneho vzťahu k matematike. Nedeliteľným cieľom matematiky na stredných odborných školách (SOŠ) je poskytnúť žiakom vedomosti a zručnosti, ktoré sú potrebné pre úspešné zvládnutie odborných predmetov príslušného študijného odboru. Zároveň by si mal absolvent SOŠ utvoriť obraz o matematike ako celku, mal by získať vedomosti z oblasti algebry, z planimetrie a zo stereometrie, z analytickej geometrie roviny a priestoru, zo základov matematickej analýzy, z kombinatoriky, zo základov pravdepodobnosti a štatistiky s využitím dostupných informačných technológii.

Žiak si osvojí pojmy, vzťahy, súvislosti, osvojí si niektoré postupy a činnosti pri riešení úloh z praxe.

Naučí sa využívať výpočtovú techniku pri riešení matematických úloh. Naučí sa logickému mysleniu, argumentácii, tvorivému prístupu pri riešení problémov, prezentovaniu svojich postupov a úvah.

Úvod do štúdia matematiky Cieľ • tvoriť výrazy, zapísať slovný text pomocou konštánt, premenných a znakov operácií • poznať algoritmus delenia mnohočlena mnohočlenom • upraviť výraz pomocou vzorcov 22 ba − , ( )ba ±• krátiť algebraické zlomky s využitím rozkladu na súčin

2

• vedieť spamäti rozložiť vhodný kvadratický trojčlen na súčin lineárnych činiteľov • poznať vety pre počítanie s mocninami s racionálnym exponentom • vedieť zapísať algebraické výrazy s odmocninami ako výrazy s racionálnymi exponentmi • odhadom určiť približnú hodnotu druhej a tretej odmocniny • upraviť zlomky s odmocninou v menovateli na zlomky, ktorých menovateľ je prirodzené číslo

(usmerňovanie zlomkov) • určiť hodnotu číselného výrazu s mocninami a odmocninami • vyjadrovať neznámu zo vzorcov, ktoré žiaci poznajú z odborných predmetov a z fyziky • rozlíšiť používanie logických spojok a kvantifikátorov vo vyjadrovaní sa v bežnom živote na jednej

strane a v rovine zákonov, nariadení, zmlúv, návodov, matematiky na strane druhej, • zistiť pravdivostnú hodnotu zloženého výroku, • rozhodnúť, či je výrok negáciou daného výroku, vytvoriť negáciu zloženého výroku, • zapísať a určiť množinu vymenovaním jej prvkov, charakteristickou vlastnosťou, • rozhodnúť o konečnosti či nekonečnosti danej množiny • opísať priamy, nepriamy dôkaz a dôkaz sporom a dokumentovať ich príkladmi, • určiť zjednotenie, prienik a rozdiel množín i doplnok množiny A vzhľadom na množinu B , • použiť vzorec pre počet prvkov zjednotenia 2 množín pri hľadaní počtu prvkov týchto množín,

resp. ich prieniku alebo zjednotenia, • pri riešení úloh o množinách použiť ako pomôcku Vennove diagramy (pre 2-4 množiny). Obsah • číslo, číslica • matematizácia slovnej úlohy • rozklad mnohočlenov na súčin vynímaním a pomocou vzorcov 22 ba − , ( )ba ±• delenie mnohočlena mnohočlenom

2

• rozklad kvadratického trojčlenu na súčin lineárnych činiteľov • mocniny s racionálnym exponentom • odmocniny • vyjadrovanie neznámej zo vzorca • výrok, pravdivostná hodnota výroku, pravdivý-nepravdivý výrok, hypotéza, jednoduchý-zložený

výrok, základné logické spojky, negácia výroku • množina, prvky množiny, základné spôsoby určovania množín • podmnožina, rovnosť množín, zjednotenie, prienik, doplnok • základné vlastnosti množinových operácií a ich súvis s logickými spojkami a operátormi • počet prvkov množiny, prázdna-neprázdna množina, disjunktná množina, konečná-nekonečná

množina • Vennove diagramy. • intervaly, ich druhy a operácie s nimi • základné metódy dôkazov • existenčný a všeobecný kvantifikátor

Prehľad tematických celkov Orientačný počet hodín

1. Úvod do štúdia matematiky 26 2. Funkcie, rovnice a nerovnice 1 18 3. Goniometrické funkcie a planimetria 1 25 4. Kvadratické funkcie, rovnice a nerovnice 2 13 5. Rozširujúce učivo, písomné práce 17

Spolu 99

Funkcie, rovnice a nerovnice I Cieľ • vedieť ekvivalentné úpravy rovníc a nerovníc • vedieť riešiť sústavy dvoch lineárnych rovníc s dvomi neznámymi (poznať, kedy sústava má

jedno, žiadne, nekonečne veľa riešení) • vyriešiť sústavu troch lineárnych rovníc s troma neznámymi • riešiť slovné úlohy na rovnice alebo sústavy rovníc (dôraz na pochopenie úlohy, matematizácia

úlohy) • poznať vlastnosti lineárnej funkcie, určiť uhol ktorý zviera graf s kladnou poloosou x, k danému

def. oboru určiť obor hodnôt a naopak, • poznať metódu grafického riešenia sústavy dvoch rovníc o dvoch neznámych • vyriešiť lineárnu nerovnicu, jej riešenie znázorniť a zapísať intervalom • riešiť vhodné kvadratické rovnice spamäti (rozkladom kvadratického trojčlenu na súčin lineárnych

činiteľov) • vyriešiť kvadratickú rovnicu pomocou vzorca • riešiť slovné úlohy na kvadratické rovnice (dôraz na pochopenie úlohy, matematizácia úlohy) • kresliť grafy kvadratických funkcií, určovať vlastnosti funkcií z grafov • vyriešiť kvadratickú nerovnicu využitím grafu príslušnej kvadratickej funkcie • vyriešiť nerovnicu v súčinovom a podielovom tvare • vyriešiť rovnice s neznámou v menovateli s určením podmienok riešiteľnosti Obsah • sústavy dvoch lineárnych rovníc s dvoma premennými • sústavy lineárnych rovníc s troma a viac premennými • grafické riešenie sústavy lineárnych rovníc s dvoma premennými • lineárna funkcia a jej graf • lineárne nerovnice, intervaly • jednoduché rovnice a nerovnice s absolútnou hodnotou • kvadratická rovnica • kvadratická funkcia, graf kvadratickej funkcie • rovnice s neznámou v menovateli • kvadratická nerovnica • nerovnice v súčinovom a podielovom tvare • iracionálne rovnice, dôsledkové úpravy Obsah • pravouhlý trojuholník • trojuholník • kružnica, stredový a obvodový uhol • štvoruholníky Cieľom matematiky na SOŠ je, aby žiak získal schopnosť používať matematiku v svojom budúcom živote. Matematika má rozvíjať žiakovo logické a kritické myslenie, schopnosť argumentovať a komunikovať a spolupracovať v skupine pri riešení problému. Žiak by mal spoznať matematiku ako súčasť ľudskej kultúry a dôležitý nástroj pre spoločnosť. Vyučovanie matematiky musí byť vedené snahou umožniť študentom, aby získavali nové vedomosti špirálovite a s množstvom propedeutiky, prostredníctvom riešenia úloh s rôznorodým kontextom, tvorili jednoduché hypotézy a skúmali ich pravdivosť, vedeli používať rôzne spôsoby reprezentácie matematického obsahu (text, tabuľky, grafy, diagramy), rozvíjali svoju schopnosť orientácie v rovine a priestore. Má napomôcť rozvoju ich algoritmického myslenia, schopnosti pracovať s návodmi a tvoriť ich. Výsledkom vyučovania matematiky na SOŠ by malo byť správne používanie matematickej symboliky a znázorňovania a schopnosť čítať s porozumením súvislé texty obsahujúce čísla, závislosti a vzťahy a nesúvislé texty obsahujúce tabuľky, grafy a diagramy. Obsah vzdelávania 1. ročník

(3 hodiny týždenne, 99 hodín za rok) Logika Výrok, zložený výrok, definícia, hypotéza, tvrdenie, úsudok, pravdivostná hodnota. Logické spojky (negácia, a súčasne, alebo, buď–alebo, implikácia, vyplýva, ekvivalencia), ich používanie v bežnom živote, v matematike, v právnych formuláciách – odlišnosti a spoločné znaky. Kvantifikátory (existenčný, všeobecný, aspoň, najviac, najmenej, práve, minimálne, maximálne) a vzťahy medzi nimi. Čísla a operácie, vzťahy, závislosti a změna Desiatková číselná sústava. Zápis veľkých čísel pomocou mocniny čísla 10. Odhad a rádový odhad výsledku. Iné číselné sústavy (rímska, dvojková, hexadecimálna), zápis prirodzených čísel v týchto sústavách. Sčítanie a násobenie v dvojkovej sústave. Vypĺňanie formulárov s číselnými údajmi a práca s údajmi vyjadrenými v percentách (napr. úroky, miera nezamestnanosti, promile alkoholu v krvi). Práca s jednotkami. Mierky máp a plánov. Kurzy a meny peňazí. Elementárna finančná matematika v domácnosti (rozhodovanie o výhodnosti nákupu alebo zľavy, poistenie, rôzne typy daní a ich výpočet, výpisy z účtov a faktúry). Práca s kalkulačkou (bežné výpočty – súčet, rozdiel, podiel, súčin, percentá, druhá mocnina a odmocnina; poradie operácií, zátvorky, použitie pamäti; na základe návodu zložitejšie výpočty); problémy, ktoré môžu nastať pri výpočtoch na kalkulačke. Rôzne (negrafické) metódy reprezentácie vzťahov (slovné, algebrické, tabuľkové). Algebrizácia a modelovanie jednoduchých kvantitatívnych vzťahov (výrazy, vzorce, nerovnosti). Riešenie rovníc a sústav Funkcia Súradnicová sústava v rovine, graf funkcie (jednej premennej). Opis základných vlastností funkcií na základe ich grafu . Planimetria Základné rovinné útvary, obvod a obsah rovinných útvarov. Meranie.

Informatika UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu informatika Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie. Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným pôsobením predmetu informatika a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy. Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme. Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Úlohou predmetu informatika pre prvý ročník je oboznámiť študentov so základnými pojmami a základnými pracovnými operáciami na počítači, ako aj pochopiť funkciu a činnosť jednotlivých častí a zariadení počítača. Poskytuje základné informácie ohľadom najmodernejších techník a operačných systémov používaných na celom svete. Informatika pomáha žiakom rozvíjať myslenie, schopnosť analyzovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Slúži ako všeobecný prostriedok komunikácie. Cieľom vyučovania je oboznámiť študentov s pojmami údaj a informácia, s rôznymi typmi údajov, s ich zbieraním, uchovávaním, spracovaním a manipuláciou s údajmi pomocou základných aplikácií. Pomáha študentom oboznámiť sa s celosvetovou informačnou sieťou nazývanou internet, ktorá sa stáva nevyhnutnosťou dnešnej existencie. Internet poskytuje neobmedzenú možnosť čerpania informácií, ako aj možnosť komunikácie s ľuďmi nezávisle od vzdialenosti a miesta bydliska. Napomáha rozvíjanie schopnosti komunikácie, čerpanie informácií a riešenia problémov. Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatiky široký priestor na motiváciu a praktické projekty. Žiakov je potrebné viesť k dodržiavaniu autorských práv a licenčných obmedzení na používanie programového vybavenia.

Rozpis učiva počet hodín

1. ročník 1 hodina týždenne, spolu 33 hodín

1. Úvodné pojmy informačného procesu 1 1.1. BOZP, zásady správania v počítačovej učebni 2. Práca s operačným systémom - s jeho aplikáciami 6 2.1. Prieskumník – štruktúra údajov v počítači, adresáre, súbory. Spôsob ukladania informácií na pamäťové médiá - CD, disketu a USB kľúč. Sieť v učebni. 2.2. Kalkulačka jednoduché, vedecké, štatistické výpočty. Práca s pamäťou. Číselnými

sústavami 2.3. Maľovanie typy obrázkov práca s nimi. 3. Počítačové siete 4 3.1. internet a počítačové siete 3.2. Pracovné prostredia Internetových prehliadačov Explorer, Mozila, Opera 3.2. Vyhľadávacie nástroje 4. Neinteraktívna komunikácia4 4 4.1. Elektronická pošta, e – mail, vytvorenie vlastnej schránky 4.2. Štruktúra e – poštovej správy 4.3. Posielanie, prijímanie a odpovedanie na správu 4.4. Netiketa 5. Interaktívna komunikácia 1 5.1. Windows live mesenger, Skype 6. Práca s tabuľkovým procesorom MS Excel 17 6.2. Oboznámenie sa s prostredím, základné nastavenia, panely nástrojov, podokno úloh,

nápoveda 6.2. Základné operácie s bunkami – formátovanie, vysvietenie súvislej a nesúvislej oblasti,

operácie: kopírovať, prilepiť, presun buniek 6.3. Základná práca s hárkami 6.4. Tvorba vzorcov (pravidlá pre zápis vzorcov relatívny a absolútny odkaz na bunku odkaz na

bunku v inom liste) 6.5. Práca s dátami (zoradenie, výber dát pomocou automatického filtra, súhrny, zložené súhrny,

základy práce s kontingenčnou tabuľkou) 6.6. Práca s tabuľkami (okná, priečky, rozdelenie, zlučovanie, hľadanie, zámena, prejsť na,

voľby pre tlač rozsiahlych tabuliek) 6.7. Zásady bezpečnosti (heslovanie prístupu k súboru, zamedzenie uloženiu zmien v

dokumente) 6.8. Graf, formátovanie grafu, tvorba grafu z nesúvislých dátových oblastí, tvorba a použitie

vlastného typu grafu 6.9. Úprava stránky (vzhľad, okraje, číslovanie, prispôsobenie veľkosti pred tlačou)

Telesná výchova UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu telesná výchova Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Telesná výchova vytvára priestor na realizáciu a uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti žiakov o svoje zdravie, osvojenie si teoretických vedomostí a praktických skúseností vo výchove k zdraviu prostredníctvom pohybových aktivít, telesnej výchovy, športovej činnosti a pohybových aktivít. Poskytuje základné informácie o biologických, fyzických, pohybových, psychologických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak získa kompetencie, ktoré súvisia s poznaním a starostlivosťou o vlastné telo, pohybový rozvoj, zdatnosť a zdravie, ktoré určujú kvalitu budúceho života v dospelosti. Osvojí si postupy ochrany a upevnenia zdravia, princípy prevencie proti civilizačným ochoreniam, metódy rozvoja pohybových schopností a pohybovej výkonnosti. Na jednotlivých stupňoch vzdelávania postupne získaný komplex predmetových a kľúčových kompetencií spolu s osvojenými telovýchovnými a športovými zručnosťami by sa mal takto stať v konečnom dôsledku súčasťou jeho životného štýlu a výrazom jeho životnej filozofie. Vzdelávacia oblasť spája vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti o pohybe, športe, zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom realizovaných foriem vyučovania telesnej a športovej výchovy, zdravotnej telesnej výchovy alebo formou integrovanej telesnej a športovej výchovy. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela, z telesnej výchovy a zo športu, utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie. Rozpis učiva

1 Metodické pokyny a diagnostika 2

1.1 Bezpečnosť na hodinách telesnej výchovy 1.2 Diagnostika vstupné testy

2 Atletika 12

2.1 Bežecké disciplíny – abeceda, štarty, šprinty, beh 800m, 1500m 2.2 Technické disciplíny – hod granátom, skok do diaľky

3 Športové hry – Alternatíva pre dievčatá a chlapcov 17

3.1 Dievčatá – basketbal – dribling, vedenie lopty, streľba, dvojtakt, herné kombinácie obranné a útočné, hra družstva

3.2 Chlapci – futbal – herné činnosti jednotlivca – prihrávky, hlavičkovanie, streľba, hra družstva

3.3 Chlapci – florbal – pravidlá, prihrávky, činnosť brankára, hra družstiev 4 Gymnastika – Alternatíva pre dievčatá 13

4.1 Akrobacia – kotúľ vpred, vzad, stojka, premet bokom, zostava 4.2 Preskoky – roznožka, skrčka 4.3 Hrazda – vzpory, visy, náskoky, zoskoky, výmyk, toč 4.4 Kladina – chôdza, poskoky, obraty, zoskoky 4.5 Dievčatá - Aerobná gymnastika – cvičenie na hudbu

5 Plávanie 22 4.6 Splývanie, hry vo vode, dýchanie 4.7 Prsia – technika nôh, paží, súhra, obrátka, kontrola 4.8 Kraul – technika nôh, paží, súhra, obrátka, kontrola 4.9 Plávanie pod vodou, lovenie predmetov, zdokonaľovanie štýlov 4.10 Diagnostika, hodnotenie práce žiakov

Deskriptívna geometria UUččeebbnnéé oossnnoovvyy



Názov predmetu deskriptívna geometria Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Učivo predmetu poskytuje žiakom vedomosti konštruktívneho zobrazovania rovinných a priestorových útvarov. Predmet je zameraný na získanie základných vedomostí z pravouhlého, kótovaného a stredového premietania. Poskytuje základné pojmy o kužeľosečkách, prehľade o rotačných telesách a ich rezoch. Obsahom predmetu sú aj základy kartografických projekcií, základy projektívnej geometrie a projektívne vlastnosti snímky. Vzhľadom k odboru geodézia sú v predmete obsiahnuté aj topografické plochy a ich použitie pri riešení priamych a zakrivených komunikácií. Získané vedomosti a zručnosti sa vzájomne dopĺňajú a prehlbujú s vedomosťami a zručnosťami z predmetov matematika, geodézia, kartografické rysovanie a žiak ich môže uplatniť aj v iných odborných predmetoch, napr. fotogrametria a kartografia. Všeobecné ciele vyučovania predmetu

Výchovno-vzdelávacie ciele majú ťažisko vo výchove žiakov k presnej, svedomitej a dôslednej práci, vo výchove k poriadku, uvedomelej pracovnej disciplíne, k systematickému postupu v práci. Žiakov treba viesť k úhľadnému a presnému grafickému prejavu tak, aby všetky výkresy mali charakter technickej dokumentácie. Spolu s matematikou a odbornými predmetmi pomáha deskriptívna geometria rozvíjať priestorovú predstavivosť, ktorá je potrebná pri čítaní máp, plánov a technických výkresov.

Predmet umožňuje žiakom získať zručnosti v rysovaní a rozvíja ich tvorivosť a priestorovú predstavivosť pri praktickom uplatnení získaných vedomostí pri riešení polohových a metrických úloh v Mogeovej projekcii, v kótovanom a stredovom premietaní.

V každom ročníku žiaci na vyučovaní vypracujú tušom tri výkresy na kladivkový papier formátu A3. Pre výučbu deskriptívnej geometrie sa trieda delí na skupiny podľa príslušných predpisov. Rozpis učiva 1. ročník

/ 3 hodiny týždenne, spolu 99 hodín cvičení /

Počet hodín

1 Úvod 5 1.1 Predmet deskriptívnej geometrie, jej úloha a význam pre geodéziu. 1.2 Základné geometrické útvary. 1.3 Axiómy. definície a vety. 1.4 Princípy a druhy premietaní.

2 Pravouhlé premietanie 48 2.1 Základné pojmy, priemet bodu. 2.2 Priamka, zvláštna poloha priamky, vzájomná poloha priamok. 2.3 Rovina, zvláštna poloha roviny, vzájomná poloha rovín. 2.4 Vzájomná poloha priamky a roviny, priamka kolmá na rovinu. 2.5 Otáčanie roviny, skutočná veľkosť obrazca, afinita. 2.6 Priemety hranatých telies vo všeobecnej rovine.

3 Kužeľosečky 19 3.1 Elipsa a jej konštrukcia. 3.2 Dotyčnica k elipse a jej vlastnosti. 3.3 Hyperbola a jej vlastnosti. 3.4 Parabola a jej vlastnosti.

4 Pravouhlé premietanie 27 4.1 Priemet kružnice. 4.2 Priemet valca a kužeľa. 4.3 Quételet - Dandelinova veta. 4.4 Rez rotačného valca kolmou rovinou, skutočná veľkosť rezu, sieť. 4.5 Rez rotačného kužeľa kolmou rovinou, skutočná veľkosť rezu, sieť.

2. ročník


Počet hodín

1 Kótované premietanie 14 1.1 Priemet bodu a priamky. 1.2 Stupňovanie priamky, spád priamky, priamka daného spádu. 1.3 Priemet roviny, vzájomná poloha rovín 1.4 Vzájomná poloha priamky a roviny, priamka kolmá na rovinu. 1.5 Otáčanie roviny, afinita, obrazec v rovine. 1.6 Priemet kružnice. 1.7 Priemety jednoduchých telies.

2 Topografické plochy 14

2.1 Topografická plocha, body a krivky na topografickej ploche. 2.2 Rez topografickej plochy rovinou. 2.3 Priesečníky priamky s topografickou plochou. 2.4 Riešenie výkopov a násypov v rovinatom teréne.

2.5 Riešenie výkopov a násypov v topografickej ploche.

3 Rotačné telesá 8 3.1 Priemet guľovej plochy, dotyková rovina. 3.2 Rez guľovej plochy kolmou rovinou. 3.3 Priemet rotačného elipsoidu.

3.4 Rez rotačného elipsoidu kolmou rovinou.

4 Základy stredového premietania 14 4.1 Stredový priemet bodu. 4.2 Stredový priemet priamky.

4.3 Stredový priemet roviny. 5 Základy kartografických projekcií 10

5.1 Prehľad kartografických projekcií. 5.2 Ortografická projekcia. 5.3 Gnómonická projekcia. 5.4 Stereografická projekcia.

5.5 Valcová a kužeľová projekcia.

6 Projektívna geometria 6 6.1 Projektívne vlastnosti snímky. 6.2 Deliaci pomer bodu. 6.3 Dvojpomer.

6.4 Pappova veta.

Geografia UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša

Staničná 4, 911 05 Trenčín Názov školského vzdelávacieho programu Geodézia Kód a názov ŠVP 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Stupeň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie – ISCED 3A Dĺžka štúdia 4 roky Forma štúdia denná

Názov predmetu geografia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet geografia umožňuje žiakom získať poznatky o základných zákonitostiach stavu a vývoja

krajinnej sféry a jej diferenciácie v priestore. Dôležité je chápať problematiku krajinnej sféry, ktorá je výsledkom vývoja fyzicko-geografickej a socio-ekonomickej sféry, spolu s uvedomovaním si problémov zásahov človeka a jeho aktivít do krajinnej sféry Zeme. K tomu je potrebné, aby si žiaci osvojili vybrané fakty, pojmy o stave a procesoch v krajinnej sfére Zeme, o rozmiestnení a základných charakteristikách obyvateľstva a učili sa žiť v priestore.

Predmet umožňuje žiakom získať vedomosti, ktoré sú všeobecným východiskom pri vyučovaní niektorých tematických celkov odborných predmetov a všeobecnovzdelávacích predmetov. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je umožniť žiakom získať vedomosti o postavení geografie v systéme vied a jej význame, naučiť sa vnímať Zem ako vesmírne teleso v Slnečnej sústave a osvojiť si dôsledky pohybov Zeme na diferenciáciu krajinnej sféry. V rámci fyzickej geografie vedieť vyvodiť vzťahy medzi čiastkovými sférami krajiny na Zemi a ich vzájomné ovplyvňovanie. Na ich základe vedieť sledovať javy a procesy prebiehajúce v prírode, zhodnotiť príčiny a následky poškodenia prírodnej časti Zeme. V rámci humánnej geografie sa oboznámiť so základnými zložkami humánno-geografického systému. Vedieť vzájomné súvislosti pri osídľovaní územia, pri rozmiestnení obyvateľstva a jeho pohybe, poznať súčasné tendencie urbanizácie sveta. Mať základný prehľad o stave a vývoji odvetví hospodárstva v jednotlivých regiónoch sveta. Rozpis učiva 1. ročník

1 Úvod do geografie. 1 1.1 Geografia ako veda, predmet geografie. 2 Zem ako vesmírne teleso 4

2.1 Slnečná sústava a jej vzťah k vesmíru. 2.2 Pohyby Zeme okolo Slnka. 2.3 Pohyby Zeme okolo osi. 2.4 Tvar a veľkosť Zeme.

3 Fyzická geografia 17 3.1 Úvod, základné zložky. 3.2 Atmosféra - všeobecná cirkulácia vzduchu, cyklóny a anticyklóny, monzúny,

klimatické pásma Zeme 3.3 Hydrosféra - moria, rieky, jazerá, ľadovce, podzemné vody 3.4 Litosféra - základné poznatky, stavba zemského telesa 3.5 Georeliéf - tvary zemského povrchu 3.6 Pedosféra - zloženie a vlastnosti pôdy, pôdotvorné procesy a činitele,

znehodnotenie a ochrana pôd 3.7 Biosféra - bioklimatické pásma a zóny, členenie, vplyv človeka na biosféru.

4 Humánna geografia 10

4.1 Obyvateľstvo – vývoj, prognózy vývoja, rozmiestnenie obyvateľstva, dynamika obyvateľstva, štruktúra obyvateľstva (pohlavie, vek, rasy, národ, vzdelanie a náboženstvo).

4.2 Sídla - základné termíny a jednotky, štruktúra sídiel, vnútorná štruktúra mesta, proces urbanizácie.

4.3 Poľnohospodárstvo - význam, základná charakteristika, typy poľnohospodárskej krajiny.

4.4 Priemysel a doprava. - základné členenie priemyslu, energia, rozmiestnenie priemyslu, - druhy dopravy, svetové dopravné systémy.

4.5 Cestovný ruch - vývoj a význam, služby a zahraničný obchod. 5 Humánnogeografické systémy 1 5.1 Priestorová diferencovanosť socio-ekonomického rozvoja.

5.2 Kultúrno-geografické komplexné regióny sveta.

Kartografické rysovanie UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu kartografické rysovanie Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet poskytuje žiakom vedomosti a zručnosti rysovania používaného pri zobrazovaní a popise grafických prác, ktoré sú výsledkom geodetickej a mapovacej činnosti. Obsah predmetu tvoria grafické práce zamerané na technické písmo, mapové značky, zobrazovanie polohopisu a výškopisu, vydavateľské originály máp veľkej a strednej mierky a konštrukcia vrstevníc. Žiak získava vedomosti o základných aj moderných grafických technikách pri tvorbe máp, o použití mapových značiek a typov písma podľa technickej normy. Zároveň nadobúda zručnosti potrebné pre popis grafických prác ručne i šablónou, pre konštrukčné práce polohopisu i výškopisu pri tvorbe originálu mapy, pre spracovanie jednoduchého kartografického originálu a pre riešenie technických úloh na podklade výškopisu mapy. Žiak sa naučí prácu s bežnými kartografickými pomôckami. Po technickej stránke vyberá vyučujúci predlohy z pôvodných predlôh a využíva aj ďalšie dostupné materiály, metódy a pomôcky v súlade s učebnými osnovami a charakterom učiva. Vedomosti a zručnosti získané v predmete sú základom pre väčšinu odborných predmetov, kde sa vyžadujú grafické práce a ich dobrá technická i estetická úroveň. Sú to najmä predmety prax, geodézia, kartografia, mapovanie, geodetické výpočty, model 3D. Pokračovanie predmetu tvorí predmet automatizácia zobrazovacích prác, zameraný na moderné grafické technológie využívané pri tvorbe máp. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je umožniť žiakom získať vedomosti a zručnosti rysovania, ktoré sa používa pri zobrazovaní a popise grafických prác, ktoré sú výsledkom geodetickej a mapovacej činnosti. Vzdelávacie ciele sú zamerané na osvojenie grafického prejavu a miery presnosti, ktoré zodpovedajú predstavám o úrovni kartografických diel. Dôležitá je výchova k presnosti, poriadku, k zmyslu pre estetickú úpravu grafických prác, k systematickému postupu a organizácii prác. Rozpis učiva 1. ročník

1 Normalizované písmo, číslice a mapové značky 22

1.3 Nácvik kreslenia kolmých a šikmých čiar a kriviek voľnou rukou 1.4 Nácvik písania veľkej a malej abecedy a písania číslic podľa normy

1.5 Písanie súvislého textu technickým písmom ceruzkou 1.6 Písanie súvislého textu pomocou šablóny 1.7 Kreslenie mapových značiek

2 Základné prvky rysovania, čiary, tvary 20

2.3 Rysovanie kolmých, vodorovných a šikmých čiar ceruzkou 2.4 Rysovanie kolmých, vodorovných a šikmých čiar a rysovanie rovnobežných

čiar rôznej hrúbky tušovým perom 2.5 Rysovanie kružníc a oblúkov pomocou šablón a kružidla

3 Zobrazovanie polohopisu a výškopisu 24

3.4 Vyhotovenie originálu polohopisu na transparentný materiál a na rysovací papier

3.5 Vyhotovenie originálu výškopisu 3.6 Vyhotovenie náčrtu podľa daných mier a adjustácia tušom 3.7 Vyhotovenie profilu

Geodetické výpočty UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu geodetické výpočty Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet je zameraný na získanie vedomostí a zručností v oblasti výpočtového spracovania geodetických úloh v oblastiach budovania bodových polí, mapovacích úloh na tvorbu číselnej mapy, výpočtu výmer parciel a ich dielov na údržbu máp katastra nehnuteľností, transformácie súradníc a na účely investičnej výstavby (kubatúry zemných telies). Pre výučbu predmetu geodetické výpočty sa trieda delí na skupiny. Delenie sa vykoná podľa príslušných predpisov. V rámci vyučovania jednotlivých tematických okruhov sú teoretické časti učiva súbežne s výkladom učiteľa precvičované žiakmi na vyučovaní a do vyučovacieho procesu sú zaraďované úlohy na precvičovanie získaných vedomostí. Vyučovanie sa vedie tak, aby žiaci získali dostatočné zručnosti pri výpočtoch, chápali vzťahy jednotlivých úloh, vedeli vyhodnotiť dosiahnutú presnosť výsledkov. Pri výpočtoch musia vedieť uplatniť vhodný počtársky postup vzhľadom na dostupné pomôcky. Vedieť analyzovať a hľadať chyby vo výpočte odhadom čiastkových výsledkov. V rámci vyučovania predmetu sa žiaci oboznámia aj s dostupným programovým vybavením pre túto oblasť geodézie a vedia výpočty spracovať aj automatizovane. Aplikovanie príkladov z praxe je potrebné vyučovať zásadne v učebniach výpočtovej techniky. Predpokladom pre vyučovanie predmetu sú dobré znalosti z predmetu matematika, nadväznosť treba sledovať s odbornými predmetmi geodézia, mapovanie a prax. Zároveň získané vedomosti spätne ovplyvňujú vedomosti žiakov v týchto predmetoch tým, že prakticky ukazujú, ako nevhodný spôsob merania alebo jeho nedostatočná presnosť znehodnocujú výsledky. Počas vyučovania sa žiaci usmerňujú na prehľadné a úhľadné spracovávanie výpočtov, zrozumiteľné aj iným osobám. Zároveň sa učia hodnotiť dosahovanú presnosť pri dodržaní technických predpisov (najmä výpočty s bodovými poliami). Vyučujúci všetky úlohy zadáva s orientáciou na ich praktické použitie, zopakuje so žiakmi potrebnú meračskú časť, ktorá každému výpočtu predchádza, aby sa vytvorili u žiakov jednoznačné nadväznosti na praktické uplatnenie ako ucelených úloh. Zároveň sa snaží využívať všetky moderné vyučovacie metódy a pomôcky súvisiace s preberaným učivom. V rámci možností školy sa snaží o počítačové spracovanie výpočtov a riešenie úloh z praxe s použitím školského programového vybavenia. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je umožniť žiakom získať vedomosti a zručnosti v oblasti spracovania geodetických úloh. Pri výpočtoch musia žiaci vedieť uplatňovať vhodné počtárske postupy vzhľadom

na požadovanú presnosť, technológiu merania a použité meračské pomôcky a s ohľadom na postup spracovania nameraných údajov analyzovať a hľadať chyby vo výpočte odhadom čiastkových výsledkov. Žiaci musia tiež zvládnuť výpočet geodetických úloh s kalkulačkou a s dostupným programovým vybavením Rozpis učiva 1. ročník

1 Práca s kalkulačkou 6

1.1 Základné funkcie, sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie 1.2 Práca s goniometrickými funkciami 1.3 Práca s pamäťou

2 Grécka abeceda 2 2.1 Nácvik čítania a písania, praktické použitie 3 Základné matematické operácie pre geodetické výpočty 28

3.1 Uhlové jednotky (sčítanie, odčítanie uhlov, priemer, meranie a zobrazovanie s uhlomermi)

3.2 Pravouhlý trojuholník (Pythagorova veta, podobnosť trojuholníkov, aritmetický priemer, goniometrické fukcie)

3.3 Práca s mierkou

4 Geometrické útvary v rovine 12 4.1 Výpočet obvodu a plochy 5 Telesá 10 5.1 Povrchy telies 5.2 Objemy 6 Súradnicové systémy 10 6.1 Pravouhlé súradnicové systémy (všeobecne) 6.2 Polárny súradnicový systém 6.3 Zobrazenie polohy bodov

TTeemmaattiicckkýý pplláánn pprree vvyyuuččoovvaanniiee pprreeddmmeettuu

Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu geodetické výpočty Časový rozsah výučby 2 hodiny týždenne, spolu 66 vyučovacích hodín Ročník prvý Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk Vyučujúci predmetu Ing. Martina Rojkovičová Školský rok 2008/2009 Dátum schválenia vedúcim PK 25. 08. 2008

Mes

iac

Tematický celok a téma Počet hodín

Pomôcky, didaktická technika

Poznám- ky

1 2 3 4 5 9 1. Práca s kalkulačkou. 6 Mončeková, Vavro, Žiaci 1.1 Základné funkcie kalkulačky. 1 Rojkovičová: používajú Sčítanie, odčítanie, násobenie a delenie. 1 Geodetické výpočty 1, na každej 1.2 Práca s goniometrickými funkciami. 2 SOČ, 2007. hodine 1.3 Práca s pamäťou. 2 kalkulačku a knihu. 2. Grécka abeceda. 2 2.1 Nácvik čítania a písania gréckej abecedy. 1 Praktické použitie. 1 3. Základné matematické operácie pre 28 geodetické výpočty. 3.1 Uhlové jednotky.

10 Stupňová miera. 1 Grádová miera. 1 Oblúková miera. 1 Súčet a rozdiel. 1 Prevody mier. 2 3.2 Pravouhlý trojuholník. Pythagorova veta. 1 Riešenie príkladov. 2 Podobnosť trojuholníkov. 1 Jesenné prázdniny.

11 Riešenie príkladov. 2

Aritmetický priemer, riešenie príkladov. 2 Goniometrické funkcie. 2 3.3 Práca s mierkou 2

12 Zobrazenie polohy bodu, výpočty s použitím mierok. 2 Deformácia mapového listu. 2 Dĺžková zrážka. 2 Vianočné prázdniny. 1 Plošná zrážka. 2 Riešenie príkladov. 2 4. Geometrické útvary v rovine. 12 4.1 Výpočet obvodu a plochy: - trojuholníka, 2 2 - štvroca, 2 - obdĺžnika, 2 - lichobežníka, 2 Výpočet plochy zložených obrazcov. 2 Jarné prázdniny. 3 Riešenie príkladov. 2 5. Telesá 10 5.1 Povrchy telies Výpočet povrchu telies jednoduchých obrazcov: - kvádra, 1 - kužeľa, 1 - valca, 1 - ihlana, 1 4 - gule. 1 5.2 Objemy Výpočet objemu telies jednoduchých obrazcov: - kvádra, 1 - kužeľa, 1 - valca, 1 Veľkonočné prázdniny 4 - ihlana, 1 - gule. 1 6. Súradnicové systémy 10 6.1 Pravouhlé súradnicové systémy: - princíp, 2 5 - definovanie kvadrantov. 2 6.2 Polárny súradnicový systém: - princíp 2 Sústredená prax. 2 t – učebná prax 6 6.3 Zobrazenie polohy bodov - pravouhlými súradnicami, 2 - polárnymi súradnicami. 2 Opakovanie učiva a časová rezerva.

Geodézia UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu geodézia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Učivo vyučovacieho predmetu poskytuje žiakom základné teoretické vedomosti, ktoré sú potrebné na získanie postačujúceho prehľadu v odbore geodézia na vykonávanie prác stredného zememeračského technika v geodetickej praxi. Predmet je zameraný na získanie potrebných vedomostí a schopností pri práci s geodetickými pomôckami a prístrojmi. Žiaci musia poznať ich funkciu, použitie, presnosť a základnú údržbu. Žiaci sa oboznámia s meračskými, výpočtovými a vytyčovacími metódami pri polohovom a výškovom meraní, a to pre pozemné meranie, podzemné priestory aj investičnú výstavbu. Všetky meračské a vytyčovacie postupy vedia analyzovať z hľadiska vhodnosti ich použitia pre konkrétnu úlohu (hospodárnosť a dodržanie požadovanej presnosti). Súčasťou sú znalosti o zdrojoch meračských a prístrojových chýb a výber postupu na ich odstránenie z nameraných údajov. Predmet poskytuje žiakom prehľadné vedomosti o možnostiach zobrazovania výsledkov merania klasicky aj automatizovanými technológiami. Predmet vychováva žiakov k zodpovednosti, presnosti, poriadku, systematickému postupu a správnej organizácii prác v meračskej skupine pri dodržiavaní predpísaných noriem, vyhlášok, smerníc a pod. Súčasťou vyučovania predmetu sú otázky bezpečnosti a zdravia pri práci, ako aj starostlivosť o životné prostredie. Spôsob výučby predmetu v nadväznosti na príbuzné odborné aj všeobecno-vzdelávacie predmety dáva žiakovi možnosť pochopiť dôležité vzťahy, súvislosti a nadväznosti jednotlivých poznatkov ako celku. Predmet tvorí základnú osnovu vedomostí, ktoré sa rozširujú ďalšími odbornými predmetmi. Na dosiahnutie zodpovedajúcich zručností k získaným teoretickým vedomostiam je predmet úzko koordinovaný s predmetom prax. Vo výučbe predmetu je potrebné trvalo uplatňovať najnovšie vedecko-technické poznatky z odboru a podľa možností ho dopĺňať organizovaním odborných exkurzií na moderné pracoviská alebo výstavy modernej geodetickej techniky. Učivo je potrebné žiakom predkladať v názornej forme, vždy zásadne v prepojení na praktické využitie. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je umožniť žiakom získať vedomosti o postavení a úlohách geodézie v systéme vied a osvojiť si meračské postupy a technológie pomocou ktorých je možné zvládnuť geodetické úlohy v požadovanej presnosti, kvalite a efektivite. Dôraz je kladený na schopnosť prezentovania výsledkov meraní a výpočtov.

Rozpis učiva 1. ročník

1 Úvod 3 1.1 Úlohy geodézie v národnom hospodárstve 1.2 Základné pojmy - mapa, plán, náčrt, mierka, súradnicové systémy 1.3 Definícia vodorovného a zvislého smeru

2 Jednoduché geodetické úlohy 8 2.1 Určovanie vodorovného a zvislého smeru, olovnica, libela 2.2 Jednoduchá stabilizácia a signalizácia koncových bodov meračskej priamky, predĺženie priamky voľným okom 2.3 Zaraďovanie bodu do priamky, zaradenie bodu do priamky zo stredu 2.4 Určenie priesečníka dvoch priamok voľným okom

3 Priame meranie dĺžok 12

3.1 Dĺžkové miery, prevody mier 3.2 Pomôcky pre priame meranie dĺžok 3.3 Meranie dĺžok pásmom v rovinatom teréne a vo svahu 3.4 Chyby pri priamom meraní dĺžok

4 Pomôcky a prístroje na meranie uhlov 38

4.1 Uhlové miery , súčet, rozdiel, priemer, vzájomné prevody mier 4.2 Pomôcky na meranie uhlov – uhlomery 4.3 Prístroje na meranie uhlov – teodolity, druhy a typy 4.4 Schéma a základná časti teodolitu 4.5 Mechanické a optické súčasti teodolitov a odčítacie systémy 4.6 Osi teodolitu, osové podmienky, chyby a ich zisťovanie 4.7 Príprava teodolitu na meranie – centrácia, horizontácia a cielenie

5 Meranie vodorovných uhlov 16

5.1 Pojem vodorovný smer a vodorovný uhol 5.2 Metódy merania vodorovných uhlov, vedenie a výpočet zápisníkov 5.3 Využitie vodorovných uhlov na výpočet dĺžok strán trojuholníka

6 Meranie zvislých uhlov 14

6.1 Definícia zvislých uhlov a vzťahy medzi nimi 6.2 Konštrukcia a delenie zvislých kruhov 6.3 Spôsoby merania zvislých uhlov a zisťovanie indexovej chyby 6.4 Vedenie a výpočet zápisníkov zvislých uhlov 6.5 Využitie výškových uhlov na výpočet prevýšenia ako odvesny pravouhlého trojuholníka

7 Podrobné polohové meranie 8

7.1 Geodetické metódy podrobného polohového merania podľa typu úlohy 7.2 Ortogonálna metóda, typ úlohy 0 – rekognoskácia terénu, voľba siete

meračských priamok a miestopisné náčrty koncových bodov priamky, spúšťanie kolmíc pomocou hranolčeka, staničenia, meračský náčrt, zápisník podrobného polohového merania, polohopisný plán

7.3 Polárna metóda, typ úlohy 1 – rekognoskácia terénu, voľba bodov meračskej siete a miestopisné náčrty, optické meranie dĺžok, meračský náčrt, zápisník podrobného polohového merania, omerné miery

7.4 Metóda konštrukčných a omerných mier 7.5 Metóda pretínanie napred 7.6 Porovnanie jednotlivých metód

Prax UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Názov predmetu prax Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet prax využíva, doplňuje, prehlbuje a upevňuje vedomosti žiakov získané v odborných predmetoch a vytvára u žiakov potrebné zručnosti a pracovné návyky. Predmet je určený na spájanie čiastkových teoretických vedomostí, na poznanie širších súvislostí medzi odbornými predmetmi a dotvára široký základ odborného vzdelania. Vedie žiakov k samostatnej tvorivej práci. Rozvíja iniciatívu, organizačné schopnosti, vytvárajú sa sociálne kontakty a rozvíja sa schopnosť jednať s ľuďmi. Pri plnení zverených úloh sa žiaci učia rozhodovať a za svoje rozhodnutia a dosiahnuté výsledky niesť zodpovednosť. Pri vedení meračskej dokumentácie (zápisníky, náčrt a pri zobrazovaní výsledkov merania sú žiaci vedení k presnosti, úplnosti a úhľadnosti údajov podľa zásad technickej praxe. Dokumentácia musí byť zrozumiteľná nielen vyhotoviteľovi, ale všetkým, ktorí podľa nej robia realizačné práce alebo kontrolujú jej správnosť. Predmet prax má žiakov naučiť viesť malý kolektív spolužiakov, samostatne sa rozhodovať pri výbere správnej technológie spracovania konkrétnych úloh od použitia meračských prístrojov, pomôcok a meračských metód, vedenie meračských náčrtov a zápisníkov po základné zobrazovacie, vytyčovacie, meračské práce a konštrukčné práce pri údržbe máp katastra nehnuteľností a v bodových poliach. V záujme bezpečnej práce žiakov a ochrany ich zdravia pri práci treba rešpektovať všetky zákonné ustanovenia o bezpečnosti a ochrane žien a mladistvých. Základné poučenie žiakov o problematike bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa vykoná na začiatku školského roka v rámci úvodného tematického celku, pričom žiaci svojim podpisom potvrdia, že boli riadne poučení o bezpečnostných predpisoch a ochrane zdravia pri práci. Vyučovacie hodiny predmetu prax sa môžu združovať do viachodinových celkov. Ďalšou formou praxe je súvislá dvojtýždňová prax, ktorá sa organizuje ako odborná učebná a súvislá odborná prax v 1. až 3. ročníku. Súvislá prax je súčasťou predmetu prax a absolvuje sa počas štúdia alternatívne:

1. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako odborná učebná prax na konci školského roka, 2. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako súvislá odborná prax na konci školského roka, 3. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako súvislá odborná prax na konci

školského roka. Konkrétny obsah učebnej praxe a súvislej odbornej praxe navrhne predmetová komisia a schváli riaditeľ školy. Odborná učebná prax pre žiakov 1. ročníka sa zabezpečuje v priestoroch školy. Súvislá odborná prax žiakov 2. a 3. ročníka sa zabezpečuje rámcovou pracovnou zmluvou. Pred začatím súvislej odbornej praxe vyučujúci vysvetlí žiakom jej účel, obsah a organizačné zásady. Tiež vysvetlí spôsob vedenia pracovného denníka a problematiku spojenú s bezpečnosťou práce. Pracoviská na vykonanie súvislej odbornej praxe si zabezpečia žiaci sami alebo ich zabezpečí škola. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu prax je aplikácia a utvrdzovanie doposiaľ osvojených vedomostí z odborných predmetov a nácvik zručností pri plnení konkrétnych úloh. Úlohy musia byť primerané vedomostiam žiakov a musia nadväzovať na prebrané učivo. Pre výučbu sa trieda delí na skupiny. Rozpis učiva 1. ročník

1 Úvod 6 1.1 Poučenie o predpisoch hygieny, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zásady prvej pomoci 1.2 Poučenie o organizácii práce v skupinách., starostlivosť o geodetické

prístroje a pomôcky, preberanie a odovzdávanie materiálu 2 Jednoduché geodetické úlohy 12 2.1 Zaradenie bodu do priamky, predĺženie priamky od oka 2.2 Zaradenie bodu do priamky zo stredu 2.3 Určenie priesečníka dvoch priamok voľným okom 3 Priame meranie dĺžok 9 3.1 Meranie dĺžok pásmom v rovinatom teréne 3.2 Meranie dĺžok pásmom vo svahu 4 Práca s teodolitom 27 4.1 Základné časti teodolitu

4.2 Príprava ďalekohľadu, cielenie 4.3 Čítacie zariadenia, odčítanie 4.4 Zisťovanie chyby alidádovej libely 4.5 Centrácia a horizontácia teodolitu 5 Meranie vodorovných uhlov 15

5.1 Meranie vodorovného uhla v jednej polohe ďalekohľadu 5.2 Meranie vodorovného uhla v dvoch polohách ďalekohľadu

5.3 Meranie osnovy smerov v radoch a skupinách 5.4 Meranie uhla násobením

5.5 Využitie vodorovných uhlov na výpočet dĺžok strán trojuholníka 6 Meranie zvislých uhlov 9 6.1 Meranie zvislých uhlov v jednej polohe ďalekohľadu 6.2 Meranie zvislých uhlov v dvoch polohách ďalekohľadu

6.3 Využitie výškových uhlov na výpočet prevýšenia v pravouhlom trojuholníku 7 Podrobné polohopisné meranie 21 7.1 Rekognoskácia terénu a príprava meračského náčrtu 7.2 Stabilizácia bodov meračskej siete 7.3 Zameranie polohopisu polárnou a ortogonálnou metódou

UUččeebbnnéé oossnnoovvyy aa tteemmaattiicckkéé pplláánnyy

pprreeddmmeettoovv 2.ročník

6. UČEBNÝ PLÁN ŠTUDIJNÉHO ODBORU 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER Škola (názov, adresa) Stredná odborná škola stavebná Emila

Belluša, Staničná 4, Trenčín Názov ŠkVP Geodézia Kód a názov ŠVP 36 Stavebníctvo, geodézia a kartografia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Stupeň vzdelania úplné stredné odborné vzdelanie – ISCED 3A Dĺžka štúdia 4 roky Forma štúdia denná Druh školy štátna Vyučovací jazyk slovenský jazyk



1. 2. 3. 4. Spolu:

Všeobecné vzdelávanie 19 18

slovenský jazyk a literatúra 3 3 cudzí jazyk 4 4 etická výchova/náboženská výchova 1 1 dejepis 1 1 náuka o spoločnosti 1 1 fyzika 2 2 chémia 1 - matematika 3 3 informatika 1 1 telesná výchova 2 2

Odborné vzdelávanie 14 16

deskriptívna geometria 3 2 geografia 1 - kartografické rysovanie 2 - geodetické výpočty 2 3 geodézia 3 3 prax 3 4 mapovanie - 2 počítačová grafika - 2 model 3.D - - pozemkové právo - - aktualizácia geodetických informácií - - kartografia - - geografické informačné systémy - - základy staviteľstva - - ekonomika - - Spolu 33 34

29

Slovenský jazyk a literatúra UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Učebné osnovy pre slovenský jazyk a literatúru sú spoločné s prvým ročnikom

Anglický jazyk UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu Anglický jazyk Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet odráža najnovšie zmeny v ponímaní výučby cudzieho jazyka na stredných odborných školách. Ich prioritnou úlohou je umožniť absolventom stredných odborných škôl aktívne zvládnuť jazykové zručnosti a vedomosti. Jazykové vyučovanie vytvára a podporuje spoločenskú, individuálnu a profesionálnu spôsobilosť dorozumieť sa a komunikovať v cudzom jazyku v reálnych podmienkach a tým slúži k rozvoju osobnosti a umožňuje lepšie uplatnenie na trhu práce. Cieľ Cieľom jazykového vyučovania je komunikatívny cieľ, t.j. osvojenie si komunikatívnej kompetencie s cieľom rozvíjať všetky štyri rečové zručnosti. Vyučovanie jazyka má podstatný význam pre rozvoj interkultúrnej komunikačnej schopnosti, k vzájomnému porozumeniu medzi národmi a toleranciu k iným kultúram prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života. Okrem toho vyučovanie cudzích jazykov formuje kritické myslenie, myšlienkovú a rečovú tvorivosť, motiváciu žiakov k dosiahnutiu čo najvyššej jazykovej úrovne, samostatnosť v učení sa a zodpovednosť za študijné výsledky. Obsah Obsahom výučby cudzích jazykov je systematické formovanie, rozvíjanie a sústavné prehlbovanie zručností, vedomostí a návykov zameraných na tieto oblasti:

rečové zručnosti jazykové funkcie tematické okruhy jazykové prostriedky.

Rečové zručnosti Táto kapitola kladie dôraz na základné požiadavky týkajúce sa rečových zručností – počúvania s porozumením, čítania s porozumením, ústneho prejavu, písomného prejavu a mediačných zručností. Počúvanie

- porozumieť bežným výpovediam, porozumieť podstatným informáciám v textoch na počúvanie a v rozhovoroch - určiť tému a hlavnú myšlienku vypočutého textu - porozumieť podstatným obsahovým detailom v jednoduchých výpovediach - porozumieť návodom a pokynom k činnosti - aktívne používať stratégie efektívneho počúvania, napr. globálne porozumenie textu, porozumenie špecifických informácií, porozumenie kľúčových slov v texte a pod. - vedieť pri počúvaní rozlíšiť základné a rozširujúce informácie - vedieť pochopiť úmysel hovoriaceho, zachytiť logickú štruktúru textu, porovnávať a analyzovať získané informácie

Čítanie

- získať potrebné informácie z textu, pochopiť hlavnú myšlienku textu, porozumieť textom s obrazovou informáciou - porozumieť hlavnému zámeru bežne používaných nápisov a vývesných štítov, získať konkrétne informácie z bežne používaných textov - odhadovať význam neznámych slov na základe kontextu, pochopiť obsah textu aj bez znalosti niekoľkých slov - aktívne využívať techniky efektívneho čítania - chápať vzťahy medzi časťami kontextu, porozumieť sledu faktov a udalostí v krátkom literárnom útvare a hlavným častiam dlhšieho vecného textu, napísaného jednoduchým jazykom - zaujať stanovisko k prečítanému textu, rozlíšiť podstatné a nepodstatné informácie a vedieť ho kriticky zhodnotiť - porozumieť vyjadreniam názorov, odôvodneniam a argumentáciám v jasne štruktúrovaných textoch - získať konkrétne informácie z odborného alebo mediálneho textu - vedieť priradiť a porovnať informácie z rôznych textov

Ústny prejav

• vedieť sa primerane vyjadriť k témam týkajúcim sa každodenného života • aktívne sa zúčastňovať rozhovorov na bežné témy a na témy týkajúce sa vlastných záujmov, jednoduchými vyjadreniami, opismi, vysvetleniami alebo názormi bez predchádzajúcej prípravy • zdokonaľovať zručnosti potrebné na bežnú komunikáciu • naučiť sa zostaviť osnovu a rozprávať podľa osnovy • reprodukovať krátky prečítaný text a prerozprávať krátky príbeh na základe vypočutého textu • vedieť získať a sprostredkovať informácie o prítomných, minulých a budúcich udalostiach • opísať skúsenosti a udalosti, svoje očakávania, nádeje, ciele, želania a záujmy • vymieňať si informácie o predvídateľných každodenných situáciách • porozumieť krátkym návodom a pokynom • dokázať vyjadriť vlastný názor a odôvodniť ho • rozvíjať prezentačné schopnosti študentov napr. pri prezentácii projektu • kompetentne používať osvojené zručnosti ústneho prejavu s využitím vetných štruktúr, slovnej zásoby a gramatických konštrukcií • vedieť predniesť krátky prejav na danú tému (max. 3 minúty) • vedieť prebrať iniciatívu počas rozhovoru • prezentovať jednoduchú projektovú prácu vo svojom odbore

Písomný prejav

• správne používať osvojené lexikálne, gramatické a syntaktické prostriedky v písomnom prejave, zdokonaľovať zručnosti špecifické pre písomný prejav, s využitím lexikálnych jednotiek, uviesť a rozvinúť hlavnú myšlienku a pod. • kompetentne používať osvojené jazykové prostriedky v písomnom prejave, zdokonaľovať výber jazykových prostriedkov • písanie poznámok v súvislosti s aktivitami pri čítaní a počúvaní s porozumením • písanie krátkych diktátov na precvičovanie počúvania s porozumením a pravopisu • osvojiť si kompozičné postupy: opis, rozprávanie, inštrukcia, naučiť sa samostatne si pripraviť koncept a členiť písomný prejav do odsekov • naučiť sa napísať jednoduchšie útvary úradného štýlu (list so žiadosťou o informácie) a vyplniť základné úradné tlačivá (napr. jednoduchý osobný dotazník, prihlasovací lístok v ubytovni a pod.) • naučiť sa opísať predmet, osobu, využívajúc prídavné mená a príčastia, jednoduchšie vetné konštrukcie • vytvoriť krátke, jednoduché texty so súvislými vetami o každodenných aspektoch okolitého sveta • vedieť jednoducho sformulovať výpovede o rodine, škole, životných pomeroch, vlastných aktivitách a záujmoch • vedieť zostaviť jednoduchú osnovu odborného textu podľa určeného odboru a stručne rozvinúť jednotlivé body osnovy • písomne vyjadriť predtým ústne sformulované informácie, želania, záľuby a pocity v krátkych vetách

Odporúča sa napísať dve kontrolné slohové práce v danom ročníku (jedna za polrok): - súkromný list (podľa osnovy pripravenej učiteľom) - opis miesta (na základe vizuálneho podnetu – obrázku) - opis osoby (priateľ, rodinný príslušník, známa osobnosť) - jednoduchý príbeh v minulom čase (napr. podľa série obrázkov) - úradný list na základe východiskového textu (inzerát, brožúrka, leták) - vyrozprávať príbeh na základe vizuálneho podnetu - opis jednoduchého pracovného postupu - krátka kompozícia s vyjadrením vlastného názoru s možnosťou výberu z niekoľkých navrhnutých tém Odporúča sa písať kontrolnú slohovú prácu na dvoch vyučovacích hodinách (na prvej hodine si žiak pripraví koncept, na druhej hodine na základe konceptu vypracuje čistopis. Žiak môže používať slovník. Mediačné rečové zručnosti v ústnom a písomnom prejave Mediačné rečové zručnosti neslúžia na vyjadrenie postoja či názoru hovoriaceho, ale na sprostredkovanie komunikatívneho odkazu medzi komunikujúcimi, ktorí nemôžu komunikovať priamo, napr. s užívateľmi rôznych jazykov. Vedieť voľne preložiť či pretlmočiť základné informácie z vypočutého a prečítaného textu. Jazykové funkcie

5. Kontaktné rečové funkcie (pozdraviť a reagovať na pozdrav, predstaviť seba aj iných, vyjadriť aj prijať pozvanie, rozlúčiť sa, ospravedlniť sa a prijať ospravedlnenie, vyjadriť blahoželanie). 6. Regulačné rečové funkcie (poďakovať, poprosiť o niečo, požiadať o radu a poradiť, vyjadriť požiadavku, príkaz, vyjadriť súhlas/nesúhlas, vyjadriť možnosť, nevyhnutnosť, zámer, vyjadriť istotu/neistotu. 7. Hodnotiace rečové funkcie (vyjadriť vlastný názor/stanovisko k niečomu, vyjadriť radosť/sklamanie, vyjadriť prekvapenie, nádej, nespokojnosť/obavy). 8. Informatívne rečové funkcie (získať a podať informáciu, vyjadriť priestorové vzťahy: smer, polohu, vzdialenosť, mieru, veľkosť, hmotnosť, objem. Vyjadriť časové vzťahy: presný a približný čas, následnosť dejov, frekventovanosť, vyjadriť kvalitatívne javy: počet, množstvo, mieru).

Tematické okruhy Témy sa orientujú na jednoduché požiadavky všedného dňa, v ktorých je v popredí najmä ústna komunikácia. Sú to najmä situačne orientované témy, ktoré je možné preberať a stvárniť vo forme každodenných situácií a dialógov, zaradením krátkych a jednoduchých textov ne čítanie a počúvanie a jednoduchých písomných aktivít k preberaným témam, prípadne k témam podľa vlastného záujmu.

Témy: 26. Rodina 27. Kultúra a umenie 28. Šport 29. Bývanie 30. Obchod a služby 31. Starostlivosť o zdravie 32. Cestovanie 33. Vzdelanie 34. Zamestnanie 35. Vzťahy medzi ľuďmi 36. Človek a príroda 37. Vedecko-technický rozvoj 38. Človek a spoločnosť 39. Komunikácia a jej formy 40. Masmédiá 41. Mládež a jej svet 42. Stravovanie 43. Záľuby, voľný čas a životný štýl 44. Multikultúrna spoločnosť 45. Mestá a miesta 46. Obliekanie a móda 47. Kniha – priateľ človeka 48. Vzory a ideály 49. Krajina, ktorej jazyk sa učím 50. Slovensko – moja vlasť

Jazykové prostriedky

2. Lexika 2.1. Aktívna slovná zásoba

a) aktívna slovná zásoba 2000 slov a pasívna slovná zásoba 400 slov b) osvojenie si aspoň 200 lexikálnych jednotiek v jednom odbore podľa vlastnej profesijnej orientácie c) používanie primeraných lexikálnych prejavov d) viacvýznamové slová v rôznych kontextoch e) synonymá f) homonymá g) antonymá h) rozlišovanie homofónov v grafickom prejave i) základné frázové slová

2.2. Slovníky a) dvojjazyčné a výkladové

2.3. Rozdiely v slovnej zásobe britskej a americkej angličtiny 2.4. Tvorenie slov

a) základné spôsoby tvorenia slov - konverziou, skladaním, odvodzovaním, skracovaním a skratkami

6. Morfológia 6.1. Podstatné mená

a) gramatická kategória čísla podstatných mien b) počítateľné a nepočítateľné podstatné mená c) neurčítý a určitý člen d) nulový člen e) rod podstatných mien f) pád podstatných mien

6.2. Prídavné mená a) stupňovanie b) predložkové väzby c) porovnávanie d) zložené prídavné mená

6.3. Zámená

a) osobné b) privlastňovacie, zvratné a zdvôrazňovacie c) recipročné, opytovacie, neurčité d) vzťažné

6.4. Číslovky a) základné, rádové , násobné b) základné počtové výrazy c) udávanie času, dátum

6.5. Príslovky a) času a častosti deja b) miesta a spôsobu c) tvorenie prísloviek d) stupňovanie prísloviek

6.6. Slovesá a) určité slovesné tvary plnovýznamových, pomocných a modálnych slovies b) neurčité slovesné tvary c) slovesné podstatné meno d) neurčitok prítomný e) slovesné časy a slovesný rod f) slovesný spôsob oznamovací, rozkazovací, podmieňovací g) tvary nepravidelných slovies h) otázka a zápor v daných slovesách i) skrátené slovesné tvary

6.7. Predložky a) jednoduché, zložené a viacslovné b) viacvýznamovosť predložiek

6.8. Spojky a) priraďovacie, podraďovacie a spájacie výrazy

7. Syntax 7.1. Slovosled

a) pevný slovosled v oznamovacej vete b) zvláštnosti vetnej stavby anglickej vety c) postavenie priameho a nepriameho podmetu, príslovkového určenia, prísloviek a predložky

7.2. Zápor a) pri pomocných a spôsobových slovesách b) pri plnovýznamových slovesách c) pomocou menných a príslovkových výrazov

7.3. Druhy viet podľa modálnosti a obsahu a) vetné konštrukcie na vyjadrenie rozkazu, zákazu, výzvy a želania b) spôsob tvorenia otázok podľa slovosledu c) otázka na podmet d) otázka na ostatné vetné členy e) krátka prídavná otázka f) zisťovacie otázky

7.4. Komunikatívne funkcie slovesných časov vo vete a) základné pravidlá tvorby súvetí b) podmienkové vety – nulové a zmiešané c) používanie priamej a nepriamej reči d) základné slovesá a nominálne väzby

8. Výslovnosť a intonácia 8.1. Fonetický prepis a jeho znaky

a) znaky fonetického prepisu b) správna výslovnosť slov podľa fonetického prepisu

8.2. Výslovnosť a) viazaná výslovnosť b) zásady správnej výslovnosti c) dvojhlásky a trojhlásky d) obojperné a pernozubné w a v e) podnebná hláska n a zadnopodnebná hláska ng

f) graficky podobné slová g) znelá a neznelá podoba th h) výslovnosť stiahnutých slovesných tvarov i) správna výslovnosť znelých hlások na konci

8.3. Intonácia a) správna intonácia v rôznych opytovacích vetách b) rozlišovanie intonácie v krátkych otázkach

9. Grafická stránka a pravopis 9.1. Pravopis

Nemecký jazyk UUččeebbnnéé oossnnoovvyy



Názov predmetu nemecký jazyk Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Prvotný cieľ jazykového vyučovania je komunikatívny cieĺ, t.j. osvojenie si komunikatívnej kompetencie s cieĺom rozvíjať všetky rečové zručnosti. Vyučovanie cudzieho jazyka má podstatný význam pre rozvoj interkultúrnej komunikačnej schopnosti, k vzájomnému porozumeniu medzi národmi a tolerancii k iným kultúram, prostredníctvom poznatkov z rôznych oblastí života. Okrem toho vyučovanie cudzích jazykov formuje kritické myslenie, myšlienkovú a rečovú tvorivosť, motiváciu žiakov k dosiahnutiu čo najvyššej jazykovej úrovne, samostatnosť v učení sa a zodpovednosť za štúdijné výsledky. Obsahom výučby cudzích jazykov je systematické formovanie a sústavné prehlbovanie zručností, vedomostí a návykov zameraných na tieto oblasti:

• rečové zručnosti • jazykové funkcie • tematické okruhy • jazykové prostriedky

Žiaci majú nadobudnuté vedomosti a zručnosti aplikovať a rozširovať o odbornú terminológiu v súlade s odborným profilom absolventa. Rečové zručnosti Počúvanie s porozumením Žiaci dokážu: - porozumieť bežným, jednoducho formulovaným výpovediam, ktoré sú zreteľne artikulované - určiť tému a hlavnú myšlienku vypočutého textu - rozlíšiť základné a rozširujúce informácie - zachytiť špecifické informácie z vypočutého textu - pochopiť úmysel hovoriaceho - zachytiť logickú štruktúru textu - po vypočutí krátkeho príbehu tvoriť hypotézy, čo bude ďalej nasledovať - odhadnúť význam neznámych slov/ viet na základe kontextu - porozumieť obsah primeraných rozhlasových a TV programov, v ktorých sa hovorí

štandardným jazykom, relatívne pomaly a zreteľne. Charakteristika textov na počúvanie: Tematické zameranie textov zodpovedá tematickým okruhom. Texty na počúvanie sú autentické, hovorené zreteľne a spisovným jazykom.

Rozsah textu pre začiatočníkov: 3 – 5 minút. Druhy textov a nahrávok: • monologický prejav osôb hovoriacich príslušným cudzím jazykom • dialogický prejav osôb hovoriacich príslušným cudzím jazykom • súvislý prejav spolužiakov • prednáška na známu tému • bežné informácie, oznamy (na stanici, na letisku,...) • správy • interview • reklama • predpoveď počasia • prehľad programov v rozhlase, televízii • ukážky z filmu.

Čítanie s porozumením Žiaci vedia: • pochopiť hlavnú myšlienku textu, ktorý sa týka vymedzených tematických okruhov • prečítať a pochopiť obsah textu a jeho tematické zameranie • rozlíšiť podstatné a nepodstatné informácie • vyhľadať špecifické informácie v texte • zachytiť logickú štruktúru textu • odhadnúť význam neznámych slov a fráz v texte bez použitia slovníka • pri práci s textom používať slovníky (prekladové, výkladové)| | • získavať potrebné informácie z rôznych písaných zdrojov.

Charakteristika textov na čítanie: rozsah textu pre začiatočníkov je 300 – 400 slov Tematické zameranie textov: zodpovedá tematickým okruhom. Typy textov: • korešpondencia – list, e-mail, pohľadnica, telegram • informatívne texty – verejné nápisy, oznam, inzerát, reklama, osobné poznámky, plagát,

informačná tabuľa, nápisy na obaloch tovarov, návod na použitie, predpoveď počasia, prehľad programov, prospekt, časový harmonogram, schéma mestskej dopravy, účet, osobný list, mapa, plán, schéma, jedálny lístok

• novinové texty - primerane náročný článok z časopisu novín, • literárne texty - ukážka z poviedky; príbeh.

Ústny prejav Žiaci: • sa vedia primerane vyjadriť k témam, týkajúcich sa každodenného života a témam

vymedzeným tematickými okruhmi • sa dokážu podieľať na krátkych rozhovoroch v predvídateľných každodenných

situáciách • dokážu začať, udržiavať a ukončiť jednoduchý rozhovor na im známe témy • niekedy dokážu počas rozhovoru prebrať iniciatívu (napr. zmeniť tému) • vedia získať a sprostredkovať informácie o prítomných, minulých a budúcich udalostiach • dokážu vyjadriť svoj názor a odôvodniť ho • vedia primerane opísať osoby, predmety a činnosti • vedia súvislo popísať skúsenosti a udalosti • vedia popísať sny, nádeje a ciele

• vedia porozprávať príbeh, zreprodukovať obsah rozhovoru, príbehu, poviedky • vedia jednoduchými jazykovými prostriedkami porozprávať dej filmu, knihy • vedia ústne prezentovať výsledky svojej samostatnej práce.

Písomný prejav Žiaci sa dokážu: • jednoducho a jasne písomne vyjadrovať k témam, ktoré sú im známe • Žiaci dokážu: • zrozumiteľne, pravopisne a štylisticky správne zhrnúť napísaný/ vypočutý text v rozsahu

asi 180-200 slov • zostaviť osnovu a na základe osnovy vytvoriť koncept a súvislý text • napísať stručný oznam, správu, ospravedlnenie • vyplniť jednoduchý formulár • zostaviť jednoduchý text opisno-výkladového charakteru na danú • tému v rozsahu asi 120-150 slov (napr. opis osoby, miesta, činnosti) • napísať pohľadnicu, prianie k sviatkom a osobný list, napr. o svojej rodine, záujmoch,

plánoch a škole • písomne reagovať na inzerát • napísať životopis.

Jazykové funkcie špecifikujú, čo všetko by mali vedieť študenti pomocou jazyka vyjadriť. Kontaktné rečové funkcie • Žiaci sa vedia primeraným spôsobom: • pozdraviť a reagovať na pozdrav • predstaviť seba aj iných • vyjadriť aj prijať pozvanie • rozlúčiť sa • ospravedlniť sa a prijať ospravedlnenie • vyjadriť blahoželanie.

Regulačné rečové funkcie Žiaci vedia: • poďakovať • poprosiť o niečo • požiadať o radu a poradiť • vyjadriť požiadavku, príkaz • vyjadriť súhlas/ nesúhlas • vyjadriť možnosť, nevyhnutnosť, zámer • vyjadriť istotu / neistotu.

Hodnotiace rečové funkcie Žiaci dokážu: • vyjadriť vlastný názor / stanovisko k niečomu • vyjadriť radosť / sklamanie • vyjadriť prekvapenie • vyjadriť nádej • vyjadriť nespokojnosť / obavy.

Informatívne rečové funkcie

Žiaci vedia: • získať a podať informáciu • vyjadriť priestorové vzťahy: smer, polohu, vzdialenosť, mieru, veľkosť, hmotnosť, objem • vyjadriť časové vzťahy: presný a približný čas, následnosť dejov, frekventovanosť • vyjadriť kvalitatívne javy: počet, množstvo, mieru

Tematické okruhy Každý okruh obsahuje niekoľko bodov, ktoré charakterizujú minimálny obsah každého tematického okruhu. Obsahovú náplň každého okruhu je možné rozšíriť podľa záujmu a schopností žiakov. Rodina Kultúra a umenie Šport Bývanie Obchod a služby Starostlivosť o zdravie Cestovanie Vzdelanie Zamestnanie Vzťahy medzi ľuďmi Človek a príroda Vedecko-technický rozvoj Človek a spoločnosť Komunikácia a jej formy Masmédiá Mládež a jej svet Stravovanie Záľuby, voľný čas a životný štýl Multikultúrna spoločnosť Mestá a miesta Obliekanie a móda Vzory a ideály Krajina, ktorej jazyk sa učím Slovensko – moja vlasť Jazykové prostriedky Obsahujú požiadavky na vedomosti žiakov, týkajúce sa lexiky, morfológie, syntaxe, zvukovej a grafickej stránky cudzieho jazyka.

Etická výchova UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu etická výchova Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Poslaním povinne voliteľného predmetu etická výchova je vychovať osobnosť s vlastnou identitou a hodnotovou orientáciou,v ktorej úcta k človeku a prírode,spolupráca,prosociálnosť a národné hodnoty zaujímajú významné miesto.Pri plnení tohto cieľa sa neuspokojuje iba s poskytovaním informácií o morálnych zásadách,ale zážitkovým učením účinne podporuje pochopenie a interiorizáciu /zvnútornenie/ mravných noriem a napomáha osvojeniu správania sa,ktoré je s nimi v súlade.Pripravuje mladých ľudí pre život v tom zmysle,aby raz ako dospelí prispeli k vytváraniu harmonických a stabilných vzťahov v rodine,na pracovisku,medzi spoločenskými skupinami,v národe a medzi národmi.Etická výchova sa v prvom rade zameriava na výchovu k prosocálnosti,ktorá sa odráža v morálnych postojoch a v regulácii správania žiakov.Pre etickú výchovu je primárny rozvoj etických postojov a prosociálneho správania.Jej súčasťou je aj rozvoj sociálnych zručností/otvorená komunikácia,empatia,pozitívne hodnotenie iných../,ako aj podpora mentálnej hygieny,podieľa sa i na primárnej prevencii porúch správania a učenia. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je žiakom vysvetliť a pomenovať základné etické postoje a spôsobilosti,rozvíjať a zdokonaľovať komunikačné zručnosti,sebaovládanie,pozitívne hodnotenie seba i druhých,tvorivé riešenie medziľudských vzťahov,súvislosť hodnôt a noriem v živote človeka.Dôležité je aj objasniť princípy náboženskej a nenáboženskej etiky,ukázať im cestu k pochopeniu a tolerovaniu správania a názorov spoluobčanov a spolužiakov.Súvisle žiakom treba objasniť normy súvisiace so životom a zdravím,rodinným životom s rozvíjaním morálneho úsudku a zmyslu pre zodpovednosť pomocou zážitkových metód v spojitosti s každodenným životom.

Rozpis učiva

1 Mravné zásady a hodnoty 1.1 Etika,etiketa 8

1.4 Sebaovládanie 1.5 Svetové náboženstvá

2 Zdravie 8

2.4 Reproduktívny spôsob života 2.5 Závislosti 2.6 Šikanovane

3 Rodina 3.4 Moje miesto v rodine 8 3.5 Moji rodičia a ja 3.6 Rodinné pravidlá

4 Výchova k rodinnému životu 9

4.5 Láska 4.6 Sexualita 4.7 Zodpovednosť za partnera

Dejepis UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu dejepis Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

1. Slovensko po revolúcii a za dualizmu Obdobie Bachovho absolutizmu, oživenie národného života - Matica slovenská, gymnáziá. Následky

rakúsko-uhorského vyrovnania pre slovenský národný život. Vplyv zjednotenia Nemecka a Talianska na Európu. Politická a spolková činnosť Slovákov po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Hospodárstvo a kultúrny vývoj na Slovensku.

2. Zmeny vo svete v II. polovici 19. storočia

Vznik kolonializmu. Občianska vojna v USA. Rozvoj vedy, techniky a kultúry v II. pol. 19. storočia. 3. Slovensko a I. svetová vojna

Charakteristika hospodárskeho, politického, kultúrneho a sociálneho života na Slovensku, problém vysťahovalectva. Vznik národných štátov na Balkáne, príčiny vojny, rozdelenie blokov. Slováci v armáde Rakúsko-Uhorska. Priebeh vojny, udalosti v Rusku, vstup USA do vojny, výsledky I. svetovej vojny. Politické a vojenské aktivity Slovákov v zahraničí - významné osobnosti domáceho a zahraničného odboja. Vznik ČSR. Vznik Versailleského systému a úloha ČSR v ňom. 4. Charakteristika Československej republiky

Zhodnotenie hospodárskej, národnostnej, kultúrnej a sociálnej situácie v ČSR, zahraničnopolitická orientácia, vnútorná politika, postavenie Slovenska v ČSR, snaha o autonómiu, zmeny v životnom štýle. 5. Na ceste k II. svetovej vojne

Európa tridsiatych rokov - následky hospodárskej krízy. Vznik autoritatívnych režimov v Taliansku, Nemecku a Rusku. Od politiky "appeasementu" k II. svetovej vojne. Mníchovská konferencia, Viedenská arbitráž. 6. Druhá svetová vojna

Vojna proti Poľsku, účasť ZSSR na ťažení v Poľsku, "čudná" vojna. "Blesková" vojna na Západe, vojna v Ázii. Útok na ZSSR. Holocaust. Prelom v II. svetovej vojne, diplomacia spojencov. Koniec II. svetovej vojny, použitie jadrových bômb, Postupimská konferencia, rozdelenie sfér vplyvu moci medzi veľmocami. 7. Slovensko počas II. svetovej vojny

Vznik Slovenskej republiky 14. marca 1939. Charakteristika hospodárskeho, politického života na Slovensku. Vplyv vojny na život občanov, účasť na vojne proti ZSSR. Riešenie židovskej otázky na Slovensku. SNP, jeho ciele a význam. Protifašistický odboj doma a v zahraničí. Oslobodenie ČSR. Košický vládny program. 8. Vývoj vo svete po II. svetovej vojne

Zmeny v Európe a vo svete, Rozdelenie sfér vplyvu medzi mocnosti. Integrácia západnej Európy a sovietizácia východnej Európy. Vznik "studenej" vojny. Politické krízy na Strednom a Ďalekom východe a v Karibskej oblasti. Helsinský mierový proces, Gorbačovova perestrojka. Rozklad sovietskeho bloku a pád komunistických režimov vo východnej Európe v roku 1989, zjednotenie Nemecka. 9. Slovensko v Československej republike v rokoch 1945-1993

Udalosti na Slovensku po roku 1945, odsun nemeckého obyvateľstva, povojnové voľby, februárové udalosti 1948 a ich následky na hospodársky, politický život a zahraničnopolitickú orientáciu. Charakteristika 50-tych rokov na Slovensku, industrializácia, kolektivizácia, stalinské procesy. Postavenie národnostných menšín na Slovensku a snahy Slovenska o federatívne usporiadanie republiky. Pokus o "socializmus s ľudskou tvárou" v roku 1968, nástup normalizácie. Charta 77, udalosti v roku 1989, pád komunistickej diktatúry, vznik Slovenskej republiky 1993.

Kritériá klasifikácie žiakov v predmete dejepis

1. Čiastkové hodnotenie

Po jednotlivých tematických celkoch žiaci napíšu test (celkový počet bodov za malé testy 50) Termíny testov vyučujúci žiakom vopred oznámia Otázky testov budú mať bodové hodnoty Polročné opakovanie je zahrnuté do veľkého testu (25 bodov) Žiaci majú možnosť získať ďalších 25 bodov za ústne odpovede, aktivitu prípravu na vyučovanie, referáty, eseje, učebné pomôcky) 2. Alternatívne možnosti hodnotenia

Žiaci majú možnosť získať 100 bodov v práci na projektoch Témy projektov a podrobné kritériá hodnotenia budú v septembri zverejnené na nástenke na 3 poschodí

3. Celkové hodnotenie Za klasifikačné obdobie získa žiak známku za súčet získaných bodov za testy, aktivitu, príp. ústnu odpoveď v pomere k celkovému počtu bodov za testy a ústne odpovede, vyjadrenom v %.

za 100 % - 90 % úspešnosť – známka 1 / výborný / za 89 % - 75 % úspešnosť – známka 2 / chválitebný / za 74% – 60 % úspešnosť – známka 3 / dobrý / za 59 % - 41 % úspešnosť – známka 4 / dostatočný / za 40 % - 0% úspešnosť – známka 5 / nedostatečný/

Občianska náuka UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša


Názov predmetu Občianska náuka Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Poslaním predmetu je objasniť študentom základnú problematiku ľudskej psychiky,ktorá je podrobne rozoberaná na hodinách Náuky o spoločnosti.Študent získava objasnenie základných pojmov z oblasti ľudskej psychiky,pomocou ktorých získa o sebe väčšie poznanie.Už samotný názov predmetu vraví o tom,čo je súčasťou našej spoločnosti,ktorí tvoria aj mladí študenti.Predmet obsahuje stručný prehľad z oblastí,v ktorých sa človek každodenne nachádza a rieši často aj životne dôležité problémy,napríklad i v oblasti práva.Preto je právo neoddeliteľnou súčasťou tohto predmetu,ktoré jasne nadväzuje a súvisí s psychlógiou človeka.Tá ho učí,ako zvládať ťažké životné i právne problémy človeka. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je objasniť a spoznať svoju psychiku,spoznať význam jej základných pojmov a vedieť ich použiť v každodennom živote.Naučiť sa sebaovládať a vedieť zaujať stanovisko ku konkrétnemu problému,ktorý človek rieši.Cieľom je poznať a ovládať svoje práva a vedieť ich uplatňovať v spoločnosti i v konkrétnych prípadoch.K všeobecnému prehľadu patrí aj znalosť z oblasti politiky,či už slovenskej a európskej.

Rozpis učiva

1 Psychológia 8

1.8 Pojmy psychológie 1.9 City 1.10 Ľudská osobnosť 1.11 Psychické zdravie

2 Sociálna psychológia 8

2.6 Pojmy a význam sociálnej psychológie 2.7 Sociálne potreby 2.8 Skupiny v spoločnosti

3 Právo 9

3.8 Vznik a podstata práva 3.9 Ústava SR 3.10 Súd a prokuratúra 3.11 Druhy práva

4 Ľudské práva 8

4.1 Generácie ľudských práv 4.2 Ochrana spotrebiteľa 4.3 Reklamovanie tovaru

Fyzika UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu fyzika Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Základnou charakteristikou predmetu fyzika je hľadanie zákonitých súvislostí medzi

pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote. Fyzika patrí medzi všeobecnovzdelávacie predmety. Okrem všeobecnovzdelávacej funkcie

plní aj prípravnú funkciu vzhľadom na odbornú zložku vzdelania. Porozumenie podstate javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku

spoluprácu s chémiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretované aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Pri výučbe je najväčšia pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov – aktivitám, ktoré sú

zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a pojmových máp a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií fyzikálne

vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí a postupov potrebných pre osobné rozhodnutia, na účasť v občianskych a kultúrnych záležitostiach a dá im schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy na rozvoj vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a

prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Žiaci preto budú mať čo najviac príležitostí na aktivitách osvojovať si vybrané (najčastejšie experimentálne) formy skúmania fyzikálnych javov. Každý žiak dostane také základy, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Ciele predmetu

Výchovno - vzdelávací proces vo fyzike smeruje k tomu, aby žiaci:

• poznali fyzikálne javy, deje, stavy, zákony a teórie, pochopili ich podstatu, súvislosti a príčinné vzťahy medzi nimi,

• poznali fyzikálne pojmy, veličiny a ich jednotky, sústavu SI, • pochopili fyzikálnu podstatu javov bežného života, vzťah fyziky k iným vedným disciplínam a

technike, • osvojili si a používali metódy a techniky fyzikálneho poznávania, • zvládli systematické pozorovanie a opis javov, meranie vybraných fyzikálnych veličín,

fyzikálny experiment, vedeli zaznamenať, spracovať, vyhodnotiť a zovšeobecniť výsledky, • vedeli uvažovať induktívne, deduktívne a pomocou analógií, vedeli používať terminológiu,

frazeológiu a symboliku, prijaté konvencie, • nadobudli zručnosť používať matematický aparát vo fyzike, čítať a konštruovať grafy

funkčných závislostí medzi fyzikálnymi veličinami, • vedeli aplikovať získané vedomosti a zručnosti pri riešení fyzikálnych problémov a úloh, pri

štúdiu ďalších prírodovedných či technických predmetov, modelovať jednoduché fyzikálne javy a procesy, efektívne pritom využívať výpočtovú techniku,

• vedeli aplikovať postupy získané riešením fyzikálnych problémov na riešenie problémov bežného života,

• vedeli získavať informácie z textu a iných zdrojov, triediť a zaznamenať ich, začleniť do sústavy fyzikálnych poznatkov,

• vedeli vyhodnocovať informácie sprostredkované tabuľkou, či grafickou formou, • dokázali posúdiť sociálne a environmentálne dôsledky aplikácií fyziky, chápali potrebu a

poznali spôsoby ochrany zdravia a životného prostredia, • chápali fyzikálne poznanie ako dôležitú súčasť ľudskej kultúry a ako podmienku rozvoja vedy,

techniky a spoločnosti, • osvojili si návyky, postoje, hodnoty dôležité pre ďalšie vzdelávanie, tvorivú činnosť, vzťah k

iným a k sebe.

Nevyhnutnou súčasťou vyučovania fyziky sú pokusy a experimenty. Aby žiak nadobudol určité kompetencie a vedel pracovať s informáciami, je potrebné v maximálnej miere využívať demonštračné a žiacke pokusy. Veľmi vhodné je do vyučovania zaradiť aj výpočtovú techniku. Internet je vhodným zdrojom informácií i motiváciou pre ďalšie fyzikálne bádanie. Štruktúra kompetencií rozvíjaných vyučovaním fyziky:

Poznávacia (kognitívna) Komunikačná Interpersonálna Intrapersonálna

Používať kognitívne operácia.

Tvoriť, prijať a spracovať informácie.

Akceptovať skupinové rozhodnutia.

Regulovať svoje správanie.

Formulovať a riešiť problémy, používať stratégie riešenia.

Vyhľadávať informácie. Kooperovať v skupine. Vytvárať si vlastný hodnotový systém.

Uplatňovať kritické myslenie.

Formulovať svoj názor a argumentovať.

Tolerovať odlišnosti jednotlivcov a iných.

Nájsť si vlastný štýl učenia a vedieť sa učiť

v skupine.

Diskutovať a viesť diskusiu o odbornom

probléme.

Myslieť tvorivo a uplatniť jeho výsledky.

Obsah predmetu 1. ročníka

• Úvod • Elektrina a magnetizmus

o Elektrické pole 11 hod o Elektrický prúd 22 hod o Magnetické pole 5 hod o Elektromagnetická indukcia 6 hod o Striedavý prúd 8 hod o Výroba a prenos elektrickej energie 9 hod o Elektromagnetické vlnenie 5 hod

Matematika UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu matematika Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Vzdelávací štandart na stredných odborných školách zachováva klasickú štruktúru obsahu učebného predmetu vymedzeného učebnými osnovami.V druhom ročníku sa učivo zameriava na funkcie a na priestorovú vizualizáciu telies.

Matematika ako všeobecnovzdelávací predmet sústavne upevňuje, doplňuje, rozširuje a prehlbuje vedomosti, zručnosti a náviky žiakov získané na základnej škole.Vedie žiakov k osvojeniu si pojmového aparátu pre opis a pochopenie tých prírodných, technických a ekonomických javov a súvislostí, s kotrými sa stretávajú v odborných predmetoch a v praxi príslušného štdijného odboru, súčasne dáva žiakom také vedomosti a zručnosti, ktoré im umožňujú racionálne riešiť úlohy z praxe príslušného odboru. Ciele učebného predmetu Najzákladnejším cieľom výuky druhého ročníka je vysvetliť pojem funkcia, prepis funkcie, rozoznať v slovnom texte funkčnú závislosť a a matematicky ju formulovať, vedieť kresliť grafy, funkcie sínus, kosínus, tangens, kotangens, poznať ich definičné obory , obory hodnôt, určiť hodnotu goniometrických funkcií ľubovoľného uhla na jednotkovej kružnici, na grafe a výpočtom s použitím kalkulačky. Dané teoretické vedomosti previesť do praxe. V druhej časti – stereometrie – získavame priestorovú orientáciu.

Prehľad tematických celkov Orientačný počet hodín

1. Goniometria a trigonometria 39 2. Funkcie 33 3. Stereometria 20 4. Písomné práce 7

Spolu 99

Informatika UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu informatika Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Rozpis učiva (33 hodín) 2.ročník

Úvod do predmetu (2)

- Oboznámenie s tematickým plánom, zásady práce s počítačmi, prevádzkový poriadok učebne, bezpečnosť práce, pracovný poriadok a právne predpisy 2

Práca s tabuľkovým proces. MS Excel (14)

- Opakovanie MS Excel – 1. ročník 1

- Práca s grafikou • Pridanie obrázku, formátovanie obrázku 1 • Kreslenie základných tvarov 1 • Formátovanie tvarov, pridanie text. efektu 1 • Zoskupenie, zarovnanie a presun objektov 1 • Práca s importovanými obrázkami a klipartami 1 • Vytvorenie vlastného grafického návrhu 2

- Automatizácia úloh- makrá

• Makrá- význam, použitie 1 • Vytvorenie, záznam makra, spúšťanie makra 1 • Kopírovanie, odstránenie, zastavenie makra 1 • Úprava makra 1 • Vytvorenie vlastného makra, aplikácia makra 2

Spotreba energií- druhy energií, možnosti šetrenia energií (1) 1

Základy tvorby webových stránok (16)

• Terminológia 1 • Internet a webová stránka, previazanosť stránok 1

• Skladby webovej stránky 1 • Zdrojový kód HTML 1

- Program FrontPage

• Význam, princíp programu 1 • Formátovanie textu 1 • Pridanie obrázkov, klipartov a odkazov 1 • Uloženie stránky, náhľad na zdrojový kód 1 • Značky webovej stránky, formát zdrojového kódu 1 • Párové značky- body, pomenovanie stránky 1 • Práca s textom- formátovanie , farba web. stránky 1 • Zásady pre tvorbu stránok 1 • Umiestnenie webových stránok na internete 1 • Vytvorenie vlastných stránok 2

- Opakovanie

Telesná výchova UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu telesná výchova Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Telesná výchova vytvára priestor na realizáciu a uvedomenie si potreby celoživotnej starostlivosti žiakov o svoje zdravie, osvojenie si teoretických vedomostí a praktických skúseností vo výchove k zdraviu prostredníctvom pohybových aktivít, telesnej výchovy, športovej činnosti a pohybových aktivít. Poskytuje základné informácie o biologických, fyzických, pohybových, psychologických a sociálnych základoch zdravého životného štýlu. Žiak získa kompetencie, ktoré súvisia s poznaním a starostlivosťou o vlastné telo, pohybový rozvoj, zdatnosť a zdravie, ktoré určujú kvalitu budúceho života v dospelosti. Osvojí si postupy ochrany a upevnenia zdravia, princípy prevencie proti civilizačným ochoreniam, metódy rozvoja pohybových schopností a pohybovej výkonnosti. Na jednotlivých stupňoch vzdelávania postupne získaný komplex predmetových a kľúčových kompetencií spolu s osvojenými telovýchovnými a športovými zručnosťami by sa mal takto stať v konečnom dôsledku súčasťou jeho životného štýlu a výrazom jeho životnej filozofie. Vzdelávacia oblasť spája vedomosti, návyky, postoje, schopnosti a zručnosti o pohybe, športe, zdraví a zdravom životnom štýle, ktoré sú utvárané prostredníctvom realizovaných foriem vyučovania telesnej a športovej výchovy, zdravotnej telesnej výchovy alebo formou integrovanej telesnej a športovej výchovy.

Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Všeobecným cieľom telesnej a športovej výchovy ako vyučovacieho predmetu je umožniť žiakom primerane sa oboznamovať, osvojovať si, zdokonaľovať a upevňovať správne pohybové návyky a zručnosti, zvyšovať pohybovú gramotnosť, rozvíjať kondičné a koordinačné schopnosti, podporovať rozvoj všeobecnej pohybovej výkonnosti a zdatnosti, zvyšovať aktivitu v starostlivosti o zdravie, nadobúdať vedomosti o motorike svojho tela, z telesnej výchovy a zo športu, utvárať trvalý vzťah k pohybovej aktivite, telesnej výchove a športu v nadväznosti na ich záujmy a individuálne potreby ako súčasť zdravého životného štýlu a predpoklad schopnosti k celoživotnej starostlivosti o svoje zdravie.

Rozpis učiva 1 Metodické pokyny a diagnostika 2

1.12 Bezpečnosť na hodinách telesnej výchovy 1.13 Diagnostika vstupné testy

2 Atletika 12

2.9 Bežecké disciplíny – abeceda, štarty, šprinty, beh 800m, 1500m 2.10 Technické disciplíny – štafetový beh, skok do výšky (nožničky a straddle)

3 Športové hry – Alternatíva pre dievčatá a chlapcov 17

3.12 Dievčatá – volejbal – nahrávky, podanie, príjem podania, bloky, smeče, hra 3.13 Chlapci – florbal – pravidlá, prihrávky, herné činnosti jednotlivcov, herné

systémy – útočné , obranné, hra brankára a družstiev 3.14 Chlapci – futbal – herné činnosti jednotlivca – prihrávky, streľba, hra družstva

4 Gymnastika 13

4.11 Akrobacia – kotúľ vpred, vzad, kotúľ letmo , stojka na rukách, kotúľ vzad do stojky s dopomocou

4.12 Preskoky – roznožka, skrčka (s dopomocou odrazového mostíka) 4.13 Hrazda – výmyk na hrazde po čelo – zákmihom zoskok Alternatíva pre dievčatá 4.14 Kladina – chôdza, poskoky, obraty, zoskoky 4.15 Aerobná gymnastika – cvičenie na hudbu, step aerobik, aerobik so švihadlami

Plávanie 22 4.16 Overovanie plaveckých zručností 4.17 Znak – technika nôh, paží, súhra, obrátka, kontrola 4.18 Kraul – technika nôh, paží, súhra, obrátka, kontrola 4.19 Záchrana topiaceho sa a prvá pomoc topiacemu - pomoc unavenému plavcovi,

zdokonaľovanie štýlov 4.20 Diagnostika, hodnotenie prace žiakov

Deskriptívna geometria UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša


Názov predmetu deskriptívna geometria Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Učivo predmetu poskytuje žiakom vedomosti konštruktívneho zobrazovania rovinných a priestorových útvarov. Predmet je zameraný na získanie základných vedomostí z pravouhlého, kótovaného a stredového premietania. Poskytuje základné pojmy o kužeľosečkách, prehľade o rotačných telesách a ich rezoch. Obsahom predmetu sú aj základy kartografických projekcií, základy projektívnej geometrie a projektívne vlastnosti snímky. Vzhľadom k odboru geodézia sú v predmete obsiahnuté aj topografické plochy a ich použitie pri riešení priamych a zakrivených komunikácií. Získané vedomosti a zručnosti sa vzájomne dopĺňajú a prehlbujú s vedomosťami a zručnosťami z predmetov matematika, geodézia, kartografické rysovanie a žiak ich môže uplatniť aj v iných odborných predmetoch, napr. fotogrametria a kartografia. Všeobecné ciele vyučovania predmetu

Výchovno-vzdelávacie ciele majú ťažisko vo výchove žiakov k presnej, svedomitej a dôslednej práci, vo výchove k poriadku, uvedomelej pracovnej disciplíne, k systematickému postupu v práci. Žiakov treba viesť k úhľadnému a presnému grafickému prejavu tak, aby všetky výkresy mali charakter technickej dokumentácie. Spolu s matematikou a odbornými predmetmi pomáha deskriptívna geometria rozvíjať priestorovú predstavivosť, ktorá je potrebná pri čítaní máp, plánov a technických výkresov. Predmet umožňuje žiakom získať zručnosti v rysovaní a rozvíja ich tvorivosť a priestorovú predstavivosť pri praktickom uplatnení získaných vedomostí pri riešení polohových a metrických úloh v Mongeovej projekcii, v kótovanom a stredovom premietaní. V každom ročníku žiaci na vyučovaní vypracujú tušom tri výkresy na kladivkový papier formátu A3. Pre výučbu deskriptívnej geometrie sa trieda delí na skupiny podľa príslušných predpisov.

Rozpis učiva

1. ročník


Počet hodín

1 Úvod 5 1.1 Predmet deskriptívnej geometrie, jej úloha a význam pre geodéziu. 1.2 Základné geometrické útvary.

1.3 Axiómy. definície a vety. 1.5 Princípy a druhy premietaní.

2 Pravouhlé premietanie 48 2.1 Základné pojmy, priemet bodu. 2.2 Priamka, zvláštna poloha priamky, vzájomná poloha priamok. 2.3 Rovina, zvláštna poloha roviny, vzájomná poloha rovín. 2.4 Vzájomná poloha priamky a roviny, priamka kolmá na rovinu. 2.5 Otáčanie roviny, skutočná veľkosť obrazca, afinita. 2.7 Priemety hranatých telies vo všeobecnej rovine.

3 Kužeľosečky 19

3.1 Elipsa a jej konštrukcia. 3.2 Dotyčnica k elipse a jej vlastnosti. 3.3 Hyperbola a jej vlastnosti. 3.5 Parabola a jej vlastnosti.

4 Pravouhlé premietanie 27 4.1 Priemet kružnice. 4.5 Priemet valca a kužeľa. 4.6 Quételet - Dandelinova veta. 4.7 Rez rotačného valca kolmou rovinou, skutočná veľkosť rezu, sieť. 4.5 Rez rotačného kužeľa kolmou rovinou, skutočná veľkosť rezu, sieť.

2. ročník

/ 2 hodiny týždenne, spolu 66 hodín cvičení / Počet hodín

1 Kótované premietanie 14 1.6 Priemet bodu a priamky. 1.7 Stupňovanie priamky, spád priamky, priamka daného spádu. 1.8 Priemet roviny, vzájomná poloha rovín 1.9 Vzájomná poloha priamky a roviny, priamka kolmá na rovinu. 1.10 Otáčanie roviny, afinita, obrazec v rovine. 1.6 Priemet kružnice. 1.7 Priemety jednoduchých telies.

2 Topografické plochy 14

2.5 Topografická plocha, body a krivky na topografickej ploche. 2.6 Rez topografickej plochy rovinou. 2.7 Priesečníky priamky s topografickou plochou. 2.8 Riešenie výkopov a násypov v rovinatom teréne.

2.5 Riešenie výkopov a násypov v topografickej ploche.

3 Rotačné telesá 8 3.5 Priemet guľovej plochy, dotyková rovina. 3.6 Rez guľovej plochy kolmou rovinou. 3.7 Priemet rotačného elipsoidu. 3.8 Rez rotačného elipsoidu kolmou rovinou.

4 Základy stredového premietania 20

4.3 Stredový priemet bodu. 4.4 Stredový priemet priamky. 4.5 Stredový priemet roviny. 4.6 Stredový priemet n-uholníka a kružnice. 4.7 Stredový priemet jednoduchých telies.

5 Základy kartografických projekcií 10 5.5 Prehľad kartografických projekcií. 5.6 Ortografická projekcia. 5.7 Gnómonická projekcia. 5.8 Stereografická projekcia.

5.5 Valcová a kužeľová projekcia.

Geodetické výpočty UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu geodetické výpočty Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet je zameraný na získanie vedomostí a zručností v oblasti výpočtového spracovania geodetických úloh v oblastiach budovania bodových polí, mapovacích úloh na tvorbu číselnej mapy, výpočtu výmer parciel a ich dielov na údržbu máp katastra nehnuteľností, transformácie súradníc a na účely investičnej výstavby (kubatúry zemných telies). Pre výučbu predmetu geodetické výpočty sa trieda delí na skupiny. Delenie sa vykoná podľa príslušných predpisov. V rámci vyučovania jednotlivých tematických okruhov sú teoretické časti učiva súbežne s výkladom učiteľa precvičované žiakmi na vyučovaní a do vyučovacieho procesu sú zaraďované úlohy na precvičovanie získaných vedomostí. Vyučovanie sa vedie tak, aby žiaci získali dostatočné zručnosti pri výpočtoch, chápali vzťahy jednotlivých úloh, vedeli vyhodnotiť dosiahnutú presnosť výsledkov. Pri výpočtoch musia vedieť uplatniť vhodný počtársky postup vzhľadom na dostupné pomôcky. Vedieť analyzovať a hľadať chyby vo výpočte odhadom čiastkových výsledkov. V rámci vyučovania predmetu sa žiaci oboznámia aj s dostupným programovým vybavením pre túto oblasť geodézie a vedia výpočty spracovať aj automatizovane. Aplikovanie príkladov z praxe je potrebné vyučovať zásadne v učebniach výpočtovej techniky. Predpokladom pre vyučovanie predmetu sú dobré znalosti z predmetu matematika, nadväznosť treba sledovať s odbornými predmetmi geodézia, mapovanie a prax. Zároveň získané vedomosti spätne ovplyvňujú vedomosti žiakov v týchto predmetoch tým, že prakticky ukazujú, ako nevhodný spôsob merania alebo jeho nedostatočná presnosť znehodnocujú výsledky. Počas vyučovania sa žiaci usmerňujú na prehľadné a úhľadné spracovávanie výpočtov, zrozumiteľné aj iným osobám. Zároveň sa učia hodnotiť dosahovanú presnosť pri dodržaní technických predpisov (najmä výpočty s bodovými poliami). Vyučujúci všetky úlohy zadáva s orientáciou na ich praktické použitie, zopakuje so žiakmi potrebnú meračskú časť, ktorá každému výpočtu predchádza, aby sa vytvorili u žiakov jednoznačné nadväznosti na praktické uplatnenie ako ucelených úloh. Zároveň sa snaží využívať všetky moderné vyučovacie metódy a pomôcky súvisiace s preberaným učivom. V rámci možností školy sa snaží o počítačové spracovanie výpočtov a riešenie úloh z praxe s použitím školského programového vybavenia. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je umožniť žiakom získať vedomosti a zručnosti v oblasti spracovania geodetických úloh. Pri výpočtoch musia žiaci vedieť uplatňovať vhodné počtárske postupy vzhľadom na požadovanú presnosť, technológiu merania a použité meračské pomôcky a s ohľadom na postup spracovania nameraných údajov analyzovať a hľadať chyby vo výpočte odhadom čiastkových

výsledkov. Žiaci musia tiež zvládnuť výpočet geodetických úloh s kalkulačkou a s dostupným programovým vybavením Rozpis učiva

1. ročník (2 hodiny týždenne, spolu 68 hodín cvičení)

Počet hodín

1 Práca s kalkulačkou 6 1.4 Základné funkcie, sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie. 1.5 Práca s goniometrickými funkciami. 1.6 Práca s pamäťou.

2 Grécka abeceda 2 2.1 Nácvik čítania a písania, praktické použitie. 3 Základné matematické operácie pre geodetické výpočty 28

3.1 Uhlové jednotky (sčítanie, odčítanie uhlov, priemer, meranie a zobrazovanie s uhlomermi).

3.3 Pravouhlý trojuholník (Pythagorova veta, podobnosť trojuholníkov, aritmetický priemer, goniometrické fukcie).

3.3 Práca s mierkou.

4 Geometrické útvary v rovine 12 4.1 Výpočet obvodu a plochy. 5 Telesá 10 5.1 Povrchy telies. 5.2 Objemy. 6 Súradnicové systémy 10 6.1 Pravouhlé súradnicové systémy (všeobecne). 6.2 Polárny súradnicový systém. 6.3 Zobrazenie polohy bodov.


Počet hodín

1 Výpočet výmer. 21 1.1 Výpočet výmer rozkladom.

1.2 Výpočet výmer z pravouhlých súradníc. 1.3 Výpočet výmer z polárnych súradníc. 1.4 Delenie pozemkov.

2 Základné súradnicové výpočty. 21 2.1 Smerník a dĺžka strany. 2.2 Výpočet rajónu.

3 Polygonometria. 60

3.1 Definícia, voľba bodov, geometrické parametre polygónových ťahov. 3.2 Výpočet súradníc voľného polygónového ťahu. 3.3 Výpočet súradníc obojstranne pripojeného a orientovaného ťahu. 3.4 Nepriame pripojenie polygónového ťahu. 3.5 Uzavretý polygónový ťah v miestnej sústave. 3.6 Orientovaný uzavretý polygónový ťah . 3.7 Vložený polygónový ťah.

Geodézia UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu geodézia Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Učivo vyučovacieho predmetu poskytuje žiakom základné teoretické vedomosti, ktoré sú potrebné na získanie postačujúceho prehľadu v odbore geodézia na vykonávanie prác stredného zememeračského technika v geodetickej praxi. Predmet je zameraný na získanie potrebných vedomostí a schopností pri práci s geodetickými pomôckami a prístrojmi. Žiaci musia poznať ich funkciu, použitie, presnosť a základnú údržbu. Žiaci sa oboznámia s meračskými, výpočtovými a vytyčovacími metódami pri polohovom a výškovom meraní, a to pre pozemné meranie, podzemné priestory aj investičnú výstavbu. Všetky meračské a vytyčovacie postupy vedia analyzovať z hľadiska vhodnosti ich použitia pre konkrétnu úlohu (hospodárnosť a dodržanie požadovanej presnosti). Súčasťou sú znalosti o zdrojoch meračských a prístrojových chýb a výber postupu na ich odstránenie z nameraných údajov. Predmet poskytuje žiakom prehľadné vedomosti o možnostiach zobrazovania výsledkov merania klasicky aj automatizovanými technológiami. Predmet vychováva žiakov k zodpovednosti, presnosti, poriadku, systematickému postupu a správnej organizácii prác v meračskej skupine pri dodržiavaní predpísaných noriem, vyhlášok, smerníc a pod. Súčasťou vyučovania predmetu sú otázky bezpečnosti a zdravia pri práci, ako aj starostlivosť o životné prostredie. Spôsob výučby predmetu v nadväznosti na príbuzné odborné aj všeobecno-vzdelávacie predmety dáva žiakovi možnosť pochopiť dôležité vzťahy, súvislosti a nadväznosti jednotlivých poznatkov ako celku. Predmet tvorí základnú osnovu vedomostí, ktoré sa rozširujú ďalšími odbornými predmetmi. Na dosiahnutie zodpovedajúcich zručností k získaným teoretickým vedomostiam je predmet úzko koordinovaný s predmetom prax. Vo výučbe predmetu je potrebné trvalo uplatňovať najnovšie vedecko-technické poznatky z odboru a podľa možností ho dopĺňať organizovaním odborných exkurzií na moderné pracoviská alebo výstavy modernej geodetickej techniky. Učivo je potrebné žiakom predkladať v názornej forme, vždy zásadne v prepojení na praktické využitie. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je umožniť žiakom získať vedomosti o postavení a úlohách geodézie v systéme vied a osvojiť si meračské postupy a technológie pomocou ktorých je možné zvládnuť geodetické úlohy v požadovanej presnosti, kvalite a efektivite. Dôraz je kladený na schopnosť prezentovania výsledkov meraní a výpočtov.

Rozpis učiva 1. ročník

(3 hodiny týždenne, spolu 102 hodín) Počet hodín

1 Úvod 3

7.7 Úlohy geodézie v národnom hospodárstve. 7.8 Základné pojmy - mapa, plán, náčrt, mierka, súradnicové systémy. 7.9 Definícia vodorovného a zvislého smeru.

8 Jednoduché geodetické úlohy 9 8.1 Určovanie vodorovného a zvislého smeru, olovnica, libela. 8.2 Jednoduchá stabilizácia a signalizácia koncových bodov meračskej priamky, predĺženie priamky voľným okom. 8.3 Zaraďovanie bodu do priamky, zaradenie bodu do priamky zo stredu. 8.4 Určenie priesečníka dvoch priamok voľným okom.

9 Priame meranie dĺžok 12

9.1 Dĺžkové miery, prevody mier. 9.2 Pomôcky pre priame meranie dĺžok. 9.3 Meranie dĺžok pásmom v rovinatom teréne a vo svahu. 9.4 Chyby pri priamom meraní dĺžok.

10 Pomôcky a prístroje na meranie uhlov 30

10.1 Uhlové miery , súčet, rozdiel, priemer, vzájomné prevody mier. 10.2 Pomôcky na meranie uhlov – uhlomery. 10.3 Prístroje na meranie uhlov – teodolity, druhy a typy. 10.4 Schéma a základná časti teodolitu. 10.5 Mechanické a optické súčasti teodolitov a odčítacie systémy. 10.6 Príprava teodolitu na meranie – centrácia, horizontácia a cielenie.

11 Meranie vodorovných uhlov 15

11.1 Pojem vodorovný smer a vodorovný uhol. 11.2 Metódy merania vodorovných uhlov, vedenie a výpočet zápisníkov. 11.3 Využitie vodorovných uhlov na výpočet dĺžok strán trojuholníka.

12 Meranie zvislých uhlov 15

12.1 Definícia zvislých uhlov a vzťahy medzi nimi. 12.2 Konštrukcia a delenie zvislých kruhov. 12.3 Spôsoby merania zvislých uhlov a zisťovanie indexovej chyby. 12.4 Vedenie a výpočet zápisníkov zvislých uhlov. 12.5 Využitie výškových uhlov na výpočet prevýšenia ako odvesny pravouhlého

trojuholníka.

13 Podrobné polohové meranie 9 13.1 Geodetické metódy podrobného polohového merania podľa typu úlohy. 13.2 Ortogonálna metóda, typ úlohy 0 – rekognoskácia terénu, voľba siete

meračských priamok a miestopisné náčrty koncových bodov priamky, spúšťanie kolmíc pomocou hranolčeka, staničenia, meračský náčrt, zápisník podrobného polohového merania, polohopisný plán.

13.3 Polárna metóda, typ úlohy 1 – rekognoskácia terénu, voľba bodov meračskej siete a miestopisné náčrty, optické meranie dĺžok, meračský náčrt, zápisník podrobného polohového merania, omerné miery.

13.4 Metóda konštrukčných a omerných mier. 13.5 Metóda pretínanie napred. 13.6 Porovnanie jednotlivých metód.

14 Skúška a rektifikácia teodolitov 9

14.1 Geometrické podmienky teodolitov. 14.2 Osové chyby, ich zisťovanie a rektifikácia. 14.3 Konštrukčné chyby a vylúčenie ich vplyvu z merania.

2. ročník (3 hodiny týždenne, spolu 102 hodín)

Počet hodín Úvod 3

1.1 Preverovanie vedomostí z učiva 1. ročníka.

1 Výškové meranie 42 1.1 Metódy výškového merania. 1.2 Základné pojmy: geometrická, hydrostatická nivelácia

- nivelačné prístroje a pomôcky pre TN a PN, - úprava nivelačného prístroja na stanovisku, - nivelačné metódy, porovnanie metód, presnosť, - vedenie a výpočet nivelačných zápisníkov pre TN a PN, - skúška nivelačného prístroja a laty, - meračské chyby pri nivelácii a ich odstránenie.

1.3 Trigonometrické určovanie výšok - spôsoby trigonometrického určovania výšok predmetov

s prístupnou a neprístupnou pätou, - spôsoby trigonometrického určovania nadmorskej výšky bodov na

krátke a dlhé vzdialenosti. 1.4 Barometrické určovanie výšok.

2 Nepriame meranie dĺžok 21 2.1 Trigonometrický spôsob určovania dĺžok. 2.2 Paralaktický spôsob merania dĺžok. 2.3 Nitkové a diagramové meranie dĺžok. 2.4 Elektronické meranie dĺžok.

3 Tachymetria 27

3.1 Polohopisné mapovanie. 3.2 Výškopisné mapovanie.

4 Prístroje a pomôcky na zobrazovanie a určovanie výmer 9 4.1 Prístroje a pomôcky na zobrazenie výsledkov podrobného merania. 4.2 Prístroje a pomôcky na určovanie výmer planimetrovaním.

Prax UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu prax Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk


Predmet prax využíva, doplňuje, prehlbuje a upevňuje vedomosti žiakov získané v odborných predmetoch a vytvára u žiakov potrebné zručnosti a pracovné návyky. Predmet je určený na spájanie čiastkových teoretických vedomostí, na poznanie širších súvislostí medzi odbornými predmetmi a dotvára široký základ odborného vzdelania. Vedie žiakov k samostatnej tvorivej práci. Rozvíja iniciatívu, organizačné schopnosti, vytvárajú sa sociálne kontakty a rozvíja sa schopnosť jednať s ľuďmi. Pri plnení zverených úloh sa žiaci učia rozhodovať a za svoje rozhodnutia a dosiahnuté výsledky niesť zodpovednosť. Pri vedení meračskej dokumentácie (zápisníky, náčrt a pri zobrazovaní výsledkov merania sú žiaci vedení k presnosti, úplnosti a úhľadnosti údajov podľa zásad technickej praxe. Dokumentácia musí byť zrozumiteľná nielen vyhotoviteľovi, ale všetkým, ktorí podľa nej robia realizačné práce alebo kontrolujú jej správnosť. Predmet prax má žiakov naučiť viesť malý kolektív spolužiakov, samostatne sa rozhodovať pri výbere správnej technológie spracovania konkrétnych úloh od použitia meračských prístrojov, pomôcok a meračských metód, vedenie meračských náčrtov a zápisníkov po základné zobrazovacie, vytyčovacie, meračské práce a konštrukčné práce pri údržbe máp katastra nehnuteľností a v bodových poliach. V záujme bezpečnej práce žiakov a ochrany ich zdravia pri práci treba rešpektovať všetky zákonné ustanovenia o bezpečnosti a ochrane žien a mladistvých. Základné poučenie žiakov o problematike bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sa vykoná na začiatku školského roka v rámci úvodného tematického celku, pričom žiaci svojim podpisom potvrdia, že boli riadne poučení o bezpečnostných predpisoch a ochrane zdravia pri práci. Vyučovacie hodiny predmetu prax sa môžu združovať do viachodinových celkov. Ďalšou formou praxe je súvislá dvojtýždňová prax, ktorá sa organizuje ako odborná učebná a súvislá odborná prax v 1. až 3. ročníku. Súvislá prax je súčasťou predmetu prax a absolvuje sa počas štúdia alternatívne:

1. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako odborná učebná prax na konci školského roka, 2. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako súvislá odborná prax na konci školského roka, 3. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako súvislá odborná prax na konci školského roka.

Konkrétny obsah učebnej praxe a súvislej odbornej praxe navrhne predmetová komisia a schváli

riaditeľ školy. Odborná učebná prax pre žiakov 1. ročníka sa zabezpečuje v priestoroch školy. Súvislá odborná prax žiakov 2. a 3. ročníka sa zabezpečuje rámcovou pracovnou zmluvou. Pred začatím súvislej odbornej praxe vyučujúci vysvetlí žiakom jej účel, obsah a organizačné zásady. Tiež vysvetlí spôsob vedenia pracovného denníka a problematiku spojenú s bezpečnosťou práce. Pracoviská na vykonanie súvislej odbornej praxe si zabezpečia žiaci sami alebo ich zabezpečí škola. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu prax je aplikácia a utvrdzovanie doposiaľ osvojených vedomostí z odborných predmetov a nácvik zručností pri plnení konkrétnych úloh. Úlohy musia byť primerané vedomostiam žiakov a musia nadväzovať na prebrané učivo. Pre výučbu sa trieda delí na skupiny. Rozpis učiva


Počet hodín

1 Úvod 6 1.3 Poučenie o predpisoch hygieny, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zásady prvej pomoci. 1.4 Poučenie o organizácii práce v skupinách, starostlivosť o geodetické

prístroje a pomôcky, preberanie a odovzdávanie materiálu. 2 Jednoduché geodetické úlohy 12 2.1 Zaradenie bodu do priamky, predĺženie priamky od oka 2.2 Zaradenie bodu do priamky zo stredu 2.3 Určenie priesečníka dvoch priamok voľným okom 3 Priame meranie dĺžok 9 3.1 Meranie dĺžok pásmom v rovinatom teréne 3.2 Meranie dĺžok pásmom vo svahu 4 Práca s teodolitom 27 4.1 Základné časti teodolitu. 4.2 Príprava ďalekohľadu, cielenie. 4.3 Čítacie zariadenia, odčítanie. 4.4 Zisťovanie chyby alidádovej libely. 4.5 Centrácia a horizontácia teodolitu. 5 Meranie vodorovných uhlov 15

5.1 Meranie vodorovného uhla v jednej polohe ďalekohľadu. 5.2 Meranie vodorovného uhla v dvoch polohách ďalekohľadu.

5.3 Meranie osnovy smerov v radoch a skupinách. 5.4 Meranie uhla násobením.

5.5 Využitie vodorovných uhlov na výpočet dĺžok strán trojuholníka. 6 Meranie zvislých uhlov 9 6.1 Meranie zvislých uhlov v jednej polohe ďalekohľadu. 6.2 Meranie zvislých uhlov v dvoch polohách ďalekohľadu.

6.3 Využitie výškových uhlov na výpočet prevýšenia v pravouhlom trojuholníku. 7 Podrobné polohopisné meranie 24 7.1 Rekognoskácia terénu a príprava meračského náčrtu. 7.2 Stabilizácia bodov meračskej siete. 7.3 Zameranie polohopisu polárnou a ortogonálnou metódou.

2. ročník

(4 hodiny týždenne, spolu 136 hodín cvičení) Počet hodín

1 Úvod 3

1.1 Poučenie o predpisoch hygieny, bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zásady prvej pomoci. 1.2 Poučenie o organizácii práce v skupinách, starostlivosť o geodetické

prístroje a pomôcky, preberanie a odovzdávanie materiálu. 2 Výškové meranie 57

2.1 Nivelácia – geometrická (technická, presná), hydrostatická. - Nivelačný prístroj, popis a časti prístroja - Určenie nadmorskej výšky bodu nivelačným ťahom TN a PN. - Zameranie časti intravilánu plošnou niveláciou. - Zameranie priečnych profilov cestnej komunikácie niveláciou. - Skúška nivelačných prístrojov.

2.2 Trigonometrické určovanie výšok. - Určenie výšky predmetu a nadmorskej výšky bodu. - Určenie priestorovej vzdialenosti.

3 Zobrazovacie prístroje a pomôcky 16

3.1 Zobrazenie bodov do mapového podkladu zobrazovacími trojuholníčkami. 3.2 Zobrazenie bodov polárnymi súradnicami. 3.3 Určenie zrážky mapového listu. 3.4 Určenie výmery parcely na mapovom podklade.

4 Nepriame meranie dĺžok 20 4.1 Trigonometrické meranie dĺžok. 4.2 Paralaktické meranie dĺžok. 4.3 Meranie dĺžok dvojobrazovým diaľkomerom 4.4 Meranie dĺžok diagramovým a nitkovým diaľkomerom 4.5 Elektronické meranie dĺžok.

5 Tachymetria 8

5.1 Nitková tachymetria. 5.2 Diagramová tachymetria. 5.3 Presná tachymetria.

6 Tachymetria – meračské a kancelárske práce 32

6.1 Meračské práce - Rekognoskácia terénu a v yhľadanie bodov PBPP podľa miestopisov. - Založenie bodového poľa. - Podrobné a výškové zameranie pomocného bodového poľa. - Podrobné meranie polohopisu a výškopisu.

6.2 Kancelárske práce. - Výpočtové práce – vystredenie a adjustácia zápisníkov. - Zobrazovacie práce – vyhotovenie tachymetrického plánu.

S Ú V I S L Á P R A X

Súvislá prax je súčasťou predmetu prax a absolvuje sa počas štúdia v 1. až 3. ročníku na konci školského roka v rozsahu: 1. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako odborná učebná prax, 2. ročník - v rozsahu 5 pracovných dní (6 hodín denne) ako odborná učebná a 10 pracovných (6 hodín denne) ako súvislá odborná prax, 3. ročník - v rozsahu 10 pracovných dní (6 hodín denne) ako súvislá odborná prax.

1. ročník

(odborná učebná prax spolu 60 pracovných hodín) Počet hodín Odborná učebná prax 1 Podrobné polohopisné meranie 30

1.1 Rekognoskácia terénu a príprava meračského náčrtu. 1.2 Stabilizácia meračskej siete a jej jednoduché zameranie. 1.3 Zameranie polohopisu polárnou metódou. 1.4 Zameranie polohopisu ortogonálnou metódou.

Počas odbornej učebnej praxe v rozsahu 30 pracovných hodín si žiaci budú upevňovať vedomosti

z podrobného polohopisného merania. Odborná učebná prax bude tematicky zameraná na obsah odborných predmetov. Úlohy musia nadväzovať na prebrané učivo. Konkrétny obsah a témy odbornej učebnej praxe navrhne príslušná predmetová komisia podľa možností a miestnych podmienok a schváli riaditeľ školy.

2. ročník (odborná učebná prax spolu 30 pracovných hodín) (súvislá odborná prax, spolu 60 pracovných hodín)

Počet hodín Odborná učebná prax 1 Meračské práce v tachymetrii 30 1.1 Rekognoskácia terénu a založenie PBPP 1.2 Polohové zameranie PBPP 1.3 Výškové zameranie PBPP 1.4 Podrobné meranie

Počas odbornej učebnej praxe v rozsahu 30 pracovných hodín si žiaci budú upevňovať vedomosti

z prác v tachymetrii. Odborná učebná prax bude tematicky zameraná na obsah odborných predmetov. Úlohy musia nadväzovať na prebrané učivo. Konkrétny obsah a témy odbornej učebnej praxe navrhne príslušná predmetová komisia podľa možností a miestnych podmienok a schváli riaditeľ školy.

Počas súvislej odbornej praxe v rozsahu 60 pracovných hodín sa žiaci budú oboznamovať s prácou stredných zememeračských technikov individuálne v geodetických organizáciách, podnikoch a firmách na základe rámcovej pracovnej zmluvy.

Žiaci, pre ktorých sa nepodarí zabezpečiť odbornú prax v štátnej resp. komerčnej sfére absolvujú

odbornú učebnú prax poriadanú školou. Odborná učebná prax bude tematicky zameraná na obsah odborných predmetov. Úlohy musia nadväzovať na prebrané učivo. Konkrétny obsah a témy odbornej učebnej praxe navrhne príslušná predmetová komisia podľa možností a miestnych podmienok a schváli riaditeľ školy.

3. ročník (súvislá odborná prax spolu 60 pracovných hodín)

Počas súvislej odbornej praxe v rozsahu 60 pracovných hodín sa žiaci budú oboznamovať s prácou

stredných zememeračských technikov individuálne v geodetických organizáciách, podnikoch a firmách na základe rámcovej pracovnej zmluvy.

Žiaci, pre ktorých sa nepodarí zabezpečiť odbornú prax v štátnej resp. komerčnej sfére absolvujú

odbornú učebnú prax poriadanú školou. Odborná učebná prax bude tematicky zameraná na obsah odborných predmetov. Úlohy musia nadväzovať na prebrané učivo. Konkrétny obsah a témy odbornej učebnej praxe navrhne príslušná predmetová komisia podľa možností a miestnych podmienok a schváli riaditeľ školy.

.

Mapovanie UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu mapovanie Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Učivo vyučovacieho predmetu mapovanie poskytuje žiakom vedomosti zodpovedajúce vykonávaným mapovacím prácam v súčasnosti a v nevyhnutnej miere aj prehľad o vývoji mapovania z historického hľadiska. V učive predmetu sa aplikujú poznatky z ostatných odborných predmetov, najmä z geodézie, fotogrametrie, kartografie, geodetických výpočtov, automatizácie zobrazovacích prác. V predmete sa musia využívať aktuálne platné technické predpisy, smernice a inštrukcie. Predmet úzko súvisí s predmetom pozemkové právo. Obsah predmetu tvorí učivo o informáciách o budovaní, údržbe, obnove a dokumentovaní bodových polí, ako sú polohové, výškové a tiažové. Oboznámia sa s odbornou terminológiou, získajú prehľad o všeobecných základoch mapovania, o metódach a postupoch pri vyhotovovaní máp, o teréne a jeho zobrazovaní. Pri výučbe sa používajú všetky dostupné pomôcky, najmä technické predpisy, v súlade s charakterom učiva. Výučba sa vhodne doplní exkurziami na vybraných pracoviskách úseku geodézie, kartografie a katastra, ktoré sa zaoberajú tvorbou a aktualizáciou štátnych mapových diel. Všeobecné ciele vyučovania predmetu (vyučovacie zámery): Cieľom predmetu je umožniť žiakom získať vedomosti a zručnosti v oblasti budovania geodetických základov, metódach tvorby mapových diel a ich aktualizácii, získať poznatky o zákonitostiach stavu a vývoja zemského povrchu. Žiak sa má naučiť vnímať terén ako priestor a rozvíjať priestorovú predstavivosť, ktorá je potrebná pri tvorbe a čítaní mapových diel, plánov a technických výkresov. Predmet má za úlohu vybudovať u žiakov kladný postoj k prírode.

Rozpis učiva


Počet hodín

1 Úvod 2 1.1 Účel mapovania. 1.2 Tvar a rozmery Zeme, nahradné a referenčné plochy.

2 Geodetické základy mapovania 20 2.1 Základné polohové bodové pole. 2.2 Podrobné polohové bodové pole. 2.3 Výškové a tiažové bodové polia.

2.4 SLOVGERENET.

3 Záväzné geodetické systémy 6 3.1 Svetový geodetický systém WGS – 84. 3.2 Európsky terestrický referenčný systém ETRS 89. 3.3 Súradnicový systém S-JTSK. 3.4 Súradnicový systém S-42/83.

3.5 Baltský výškový systém po vyrovnaní Bpv. 3.6 Gravimetrický systém 1971.

4 Zobrazovacie základy mapovania 12 4.1 Delenie máp. 4.2 Mapové listy (klad, rozmery, označovanie). 4.3 Kartografické základy mapovania. 4.4 Presnosť a podrobnosť máp. 4.5 História mapovania. 4.6 Mapovanie v súradnicovom systéme S-JTSK. 4.7 Mapovanie v Gauss-Krügerovom zobrazení.

5 Náuka o teréne 28 5.1 Vznik a vývoj terénu. 5.2 Rozbor terénu. 5.3 Obsah mapy.

Počítačová grafika UUččeebbnnéé oossnnoovvyy Názov a adresa školy Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša,


Názov predmetu počítačová grafika Kód a názov študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster Vyučovací jazyk slovenský jazyk

Charakteristika predmetu Predmet počítačová grafika rozširuje doterajšie vedomosti žiakov o prácu s výpočtovou technikou v interaktívnych grafických systémoch. Obsah učiva nadväzuje na predmet informatika a je náhradou kartografického rysovania a deskriptívnej geometrie na novej, modernej platforme. Zároveň je prípravou pre ďaľšie odborné predmety – prax, automatizácia zobrazovacích prác, geodetické výpočty a geografické informačné systémy. Cieľom predmetu je vytvoriť ucelenú sústavu vedomostí o počítačovom spracovaní geodetických meraní. Predmet u žiakov rozvíja intelektuálne schopnosti a praktické zručnosti, schopnosť samostatnej tvorivej práce, logický úsudok, trpezlivosť, vytrvalosť a zodpovednosť za vykonanú prácu. Obsahové zameranie predmetu poskytuje žiakom informácie a umožňuje získanie praktických zručností z počítačového riešenia geodetických a konštrukčných výpočtov, vytvárania a aktualizácie interaktívnej kresby máp, zakladania a údržby popisných údajov k objektom a bodom mapy, digitalizácie grafických podkladov, zobrazovania a spracovania binárnych rastrových údajov a ich vektorizácie, grafických a tlačových výstupov na tlačiarne a automatické kresliace zariadenia. Predmet sa vyučuje v rozsahu 2 hodín týždenne, pričom sa trieda delí na skupiny podľa platných predpisov. Výučba prebieha zásadne v odbornej učebni výpočtovej techniky vo forme cvičení s maximálne dvoma žiakmi pri jednom počítači. Teoretické časti učiva sú súbežne s výkladom učiteľa precvičované žiakmi na počítačoch. Vyučujúci ponecháva žiakom dostatočný priestor na ich samostatnú tvorivú prácu. V druhom polroku žiaci s použitím štandartných technológií samostatne vytvárajú polohopisný a výškopisný plán.

Rozpis učiva


Počet hodín

1 Možnosti počítačového spracovania geod.meraní. 4 1.1 Textové údaje. 1.2 Zápisníky a tabuľky. 1.3 Grafické údaje.

2 Spracovanie textových podkladov. 10

2.1 Vytvorenie textového súboru. 2.2 Formáty textového súboru. 2.3 Spracovanie textovej časti geodetických meraní 2.4 Zadanie.

3 Spracovanie údajov zo zápisníkov a tabuliek. 12 3.1 Vytvorenie tabuľky. 3.2 Formáty buniek v tabuľkách.. 3.3 Tvorba zápisníkov. 3.4 Základné výpočty. 3.5 Práca s goniometrickými funkciami. 3.6 Zadanie.

4 Úvod do počítačovej grafiky. 2

4.1 Základný princíp počítačovej grafiky. 4.2 Farby v počítačovej grafike. 4.3 Formy počítačovej grafiky

5 Rastrová počítačová grafika. 4

5.1 Pixel, bitmapy, rozlíšenie. 5.2 Výmenné formáty rastrových máp.

5.3 Rastrové údaje v geodézii 5.4 Zadanie.

6 Vektorová počítačová grafika. 6

6.1 Vektor, vektorové údaje. 6.2 Objekty a typy objektov. 6.3 Vrstvy, definície, význam, farby. 6.4 Výmenné formáty vektorových dát.

6.5 Grafické funkcie, výrez, mierka, detaily. 6.6 Zadanie

7 Počítačová grafika v geodézii a kartografii. 4 7.1 Vývoj kartografických a zobrazovacích prác. 7.2 Grafické interaktívne systémy - kategorizácia, základné pojmy. 7.3 Konverzia údajov.

8 Kokeš. 26

8.1 Popis programu 8.2 Vytvorenie zoznamu súradníc. 8.3 Práca so zoznamom súradníc. 8.4 Vytvorenie výkresu. 8.5 Práca s výkresom. 8.6 Praca so symbolmi 8.7 Práca s textom 8.8 Vytvorenie polohopisného a výškopisného plánu.

9. PODMIENKY PRE REALIZÁCIU ŠKOLSKÉHO VZDELÁVACIEHO PROGRAMU V ŠTUDIJNOM ODBORE 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER

9.1 Materiálne podmienky

Teoretické vyučovanie je realizované v budove školy na Staničnej 4, Trenčín.

Školský manažment: kancelária riaditeľa školy, kancelárie pre zástupcu riaditeľa školy, kancelárie pre ekonomický úsek, sociálne zariadenie.

Pedagogickí zamestnanci školy: zborovňa pre rokovania pedagogickej rady, kabinety pre učiteľov, sociálne zariadenie.

Nepedagogickí zamestnanci školy: kancelárie pre sekretariát, ekonómov a správcu, strojovňa bazénu, kotolňa s klimatizačnou jednotkou, archív.

Ďalšie priestory: Hygienické priestory (WC, sprchy), sociálne zariadenia, šatne Priestory pre uloženie učebných pomôcok a didaktickej techniky Knižnica

Makrointeriéry:

Školská budova Školský dvor

Vyučovacie interiéry

1. Klasické triedy/ - učebne pre teoretické vyučovanie (16) 2. Odborná učebňa fyziky 3. 1 odborná učebňa pre spoločenskovedné predmety 4. 12 odborné učebne pre vyučovanie odborných predmetov (7 s PC) 5. Telocvičňa, bazén

Vyučovacie exteriéry Školský dvor

9.2 Personálne podmienky

• Požiadavky na manažment školy, ktorý realizuje školský vzdelávací program je v súlade s požiadavkami odbornej a pedagogickej spôsobilosti a s kvalifikačnými predpokladmi, ktoré sú nevyhnutné pre výkon náročných riadiacich činnosti podľa platných predpisov.

• Odborná a pedagogická spôsobilosť pedagogických zamestnancov všeobecnovzdelávacích predmetov, ktorí realizujú školský vzdelávací program je v súlade s platnými predpismi. Plnenie ďalších kvalifikačných predpokladov potrebných pre výkon zložitejších, zodpovednejších a náročnejších pedagogických činností sa riadi platnými predpismi. Pedagogickí zamestnanci zabezpečujú súlad všetkých vzdelávacích a výchovných činností s cieľmi vzdelávania v danom študijnom odbore v súlade so štátnym vzdelávacím program. Práva a povinnosti pedagogických zamestnancov sú zabezpečené a naplňované po dobu ich pedagogickej činnosti v rámci platných predpisov.

• Odborná a pedagogická spôsobilosť pedagogických zamestnancov odborných predmetov, ktorí realizujú školský vzdelávací program je v súlade s platnými predpismi. Plnenie ďalších kvalifikačných predpokladov potrebných pre výkon zložitejších, zodpovednejších a náročnejších pedagogických činností sa riadi platnými predpismi. Pedagogickí zamestnanci zabezpečujú súlad všetkých vzdelávacích a výchovných činností s cieľmi vzdelávania v danom študijnom odbore v súlade so štátnym vzdelávacím programom. Práva a povinnosti pedagogických zamestnancov sú zabezpečené a naplňované po dobu ich pedagogickej činnosti v rámci platných predpisov.

• Odborná spôsobilosť nepedagogických zamestnancov (ekonóm, správca, školník, upratovačky a pod.), ktorí sa podieľajú na realizácii školského vzdelávacieho programu je v súlade s platnými predpismi. Práva a povinnosti nepedagogických zamestnancov sú zabezpečené a naplňované po dobu ich činnosti v rámci platných predpisov.

• Plnenie požiadaviek poradenskej činnosti sa riadi platnými predpismi. Výchovný poradca je pedagogický zamestnanec, ktorého poslaním je poskytovanie odbornej psychologickej a pedagogickej starostlivosti žiakom, rodičom a pedagogickým zamestnancom školy. Prácu výchovného poradcu usmerňujú metodické, pedagogické a psychologické centrá. Práca výchovného poradcu a dodržiavanie všeobecne záväzných platných predpisov v oblasti výchovného poradenstva podlieha kontrolnej činnosti zo strany zriaďovateľa strednej školy. Ďalšie práva a povinnosti výchovných poradcov vymedzujú vnútorné predpisy školy (pracovný poriadok, vnútorný poriadok školy, vnútorný mzdový predpis a pod.).

9.3 Organizačné podmienky

• Plnenie stanovenej miery vyučovacej a výchovnej povinnosti vyplýva z platnej legislatívy a rámcového učebného plánu štátneho vzdelávacieho programu. Rámcové rozvrhnutie obsahu vzdelávania v školských vzdelávacích programoch vychádza zo ŠVP. Stanovené vzdelávacie oblasti a ich minimálne počty hodín boli v tomto programe dodržané a sú preukázateľné. Vzdelávanie a príprava žiakov je organizovaná ako štvorročné štúdium.

• Organizácia školského roka sa riadi podľa pedagogicko-organizačných pokynov v danom školskom roku.

• Plnenie školskej legislatívy vzhľadom na organizáciu a priebeh školského vzdelávacieho programu vo väzbe na teoretické vyučovanie je v súlade. Výchovno-vzdelávací proces sa riadi Zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

• Vzdelávanie a príprava sa riadi podľa Školského poriadku. Zabezpečuje jednotnosť v celom výchovno-vzdelávacom procese. Upravuje pravidla správania sa žiakov v teoretickom a praktickom vyučovaní. Obsahuje tiež práva a povinnosti žiakov. Školský poriadok je súčasťou Organizačného poriadku školy a Pracovného poriadku školy a riadi sa podľa nich. Žiaci sa oboznamujú so Školským poriadkom každý rok na prvej vyučovacej hodine prvý deň školského roka a podpisujú v osobitnom zázname svojím podpisom jeho rešpektovanie. Táto skutočnosť je zaznamenaná aj v triednych knihách.

• Na začiatku každého školského roka je spoločné zoznamovanie sa žiakov prvých ročníkov so žiakmi vyšších ročníkov. Oboznamujú sa nielen so svojími povinnosťami, ale aj vzájomne nadväzujú kontakty medzi sebou, vymieňajú si postrehy a informácie. Prispieva to k vytvoreniu veľmi priaznivej atmosféry na škole a k ľahšiemu zaraďovaniu žiakov do kolektívu.

• Hodnotenie a klasifikácia žiakov sa riadi Metodickým usmernením č.15/2006-R .O všetkých kritériách hodnotenia, výchovných opatreniach a podmienok vykonania záverečných a opravných skúšok sú žiaci a rodičia vopred informovaní.

• Ukončovanie štúdia a organizácia maturitnej skúšky sa riadi platným legislatívnym predpisom • Kurzy, exkurzie, športové akcie sa organizujú v rámci 7 týždňov školského roka. Kurzy

nevyhnutné pre výkon povolania vyplývajúce z kompetencií (profilu) absolventa sa môžu vykonávať aj ako súčasť súvislej odbornej praxe Kurz na ochranu života a zdravia sa organizuje priebežne počas roka skupinovou formou v 6 – 7 hodinových celkoch. Telovýchovný výcvikový kurz podľa podmienok v regióne školy organizovať s náplňou lyžiarsky kurz skupinovou formou, najlepšie v 1. ročníku. Organizácia exkurzií je súčasťou praktického a teoretického vyučovania a zameriavajú sa na poznávanie nových prístrojov a pomôcok, nových technológií merania. Exkurzie sa konajú v každom ročníku po dva dni (12 – 14 hodín) s pedagogickým dozorom a počtom žiakov v zmysle platných predpisov. Odborný obsah exkurzií vyplýva z obsahu učebných osnov odboru štúdia a plánuje sa v ročných plánoch práce školy.

• Spolupráca s rodičmi sa realizuje predovšetkým prostredníctvom triednych učiteľov, výchovných poradcov, manažmentu školy a jednotlivých vyučujúcich všeobecnovzdelávacích a odborných predmetov, osobnou komunikáciou s rodičmi, prípadne zákonnými zástupcami rodičov. Sú to pravidelné, plánované zasadnutia Rodičovskej rady a zasadnutia Rady školy, v ktorých sú zastúpení rodičia a sociálni partneri. Obsahom týchto zasadnutí sú informácie o plánoch a dosiahnutých výsledkov školy, riešenie problémových výchovných situácií, organizovanie spoločenských, vzdelávacích, kultúrnych a športových akcií organizovaných školou.

• Súťaže a prezentácia zručností a odborných spôsobilostí v odbore na školskej úrovni sa organizuje formou stredoškolskej odbornej činnosti. Žiak si v spolupráci s konzultantom určí

obsah, rozsah, úroveň, formu práce a prezentácie. Žiaci sa môžu zúčastňovať aj na súťažiach a prezentáciách vo svojom odbore na národnej a medzinárodnej úrovni.

9.4 Podmienky bezpečnosti práce a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

Vytváranie podmienok bezpečnej a hygienickej práce je organickou súčasťou celého vyučovacieho procesu. Postupuje sa podľa platných predpisov, nariadení, vyhlášok, noriem a pod. Priestory, v ktorých prebieha teoretické a praktické vyučovanie musia zodpovedať platným právnym predpisom, vyhláškam, technickým normám a predpisom ES.

Škola zabezpečuje všetky technické a organizačné opatrenia na elimináciu všetkých rizík. Učitelia, žiaci a rodičia sú podrobne s týmito rizikami oboznámení.

Žiaci sú s predpismi podrobne oboznámení a poučení vždy v úvodných hodinách jednotlivých predmetoch. Obsahom školenia sú predpisy a normy, poučenie o poskytovaní prvej pomoci, o požiarnom nebezpečenstve v organizácii, používania prenosných hasiacich prístrojov a pod.

10. PODMIENKY VZDELÁVANIE ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI V ŠTUDIJNOM ODBORE 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Vzdelávanie žiakov prebieha v súlade so štátnym vzdelávacím programom a Zákonom o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktoré stanovujú zásadné pravidlá vzdelávania a prípravy žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“). Pri formulovaní požiadaviek na ich štúdium sme vychádzali z analýzy podmienok školy, analýzy potrieb a požiadaviek trhu práce, analýzy povolania a odborných konzultácii so špecializovanými zamestnancami pedagogicko – psychologickej poradne a dorastového lekára. Platná legislatíva označuje názvom žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len „ŠVVP“) žiakov s mentálnym, zmyslovým alebo telesným postihnutím, zdravotne oslabených alebo chorých, s narušenou komunikačnou schopnosťou, so špecifickými poruchami učenia alebo správania sa, s autistickým syndrómom, s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu, tiež žiakov pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia (rómske etnikum, imigranti). Špecifickou skupinou žiakov so ŠVVP sú žiaci mimoriadne nadaní. Štúdium v študijnom odbore 3692 6 geodézia, kartografia a kataster vzhľadom k svojím špecifikám nemôže byť poskytnuté žiakom s mentálnym, zmyslovým a telesným postihnutím, ako aj žiakom s autistickým syndrómom, s poruchami psychického a sociálneho vývinu. Nakoľko náš absolvent pracuje väčšinou vonku, je tiež potrebné počítať s prácou na prevádzkach v teréne za všetkých poveternostných a klimatických podmienok. Vo všeobecnosti môžu byť prijatí uchádzači s dobrým zdravotným stavom. Uchádzači nesmú trpieť predovšetkým: • diskalkúliou • poruchami priestorovej predstavivosti a zobrazovania

• prognosticky závažným ochorením obmedzujúcim funkcie horných končatín (porucha hrubej a jemnej motoriky),

• prognosticky závažným ochorením funkcie nosného a pohybového systému (ochorenia chrbtice), • prognosticky závažným ochorením dýchacích ciest a alergickými ochoreniami (alergia na prach a

peľ vzhľadom na predpokladanú prácu vonku a v prašnom prostredí), • prognosticky závažným ochorením kože (alergia na prach, farby a niektoré stavebné materiály), • prognosticky závažnými a nekompenzovanými formami epilepsie a epileptických syndrómov

a kolapsových stavov vzhľadom k možnej práci vo výškach), • psychickými chorobami (alkoholizmus, toxikománia, nervové choroby), • fóbia z výšky a z výťahu • prognosticky závažnými ochoreniami oka a sluchu, Zdravotnú spôsobilosť uchádzačov posúdi a písomne potvrdí dorastový lekár, v prípade zmenenej pracovnej schopnosti aj posudková komisia sociálneho zabezpečenia. Integrácia žiakov s ŠVVP Tento vzdelávací program je otvorený pre žiakov s ŠVVP. Sú to žiaci, ktorí spĺňajú nasledujúce kritériá: 1. žiak bol na ZŠ individuálne integrovaný, 2. k prihláške na našu školu je priložená žiadosť rodičov o individuálnu integráciu žiaka, 3. k žiadosti rodičia predložia potrebnú dokumentáciu od špeciálneho pedagóga a psychológa, 4. žiak ovláda úradný jazyk v takej miere, ktorá mu umožní zvládnuť náročný študijný odbor, 5. pri dyslexii žiak disponuje dobrou pamäťou, aby v odborných predmetoch mohol zládnuť náročné

učivo v požadovanom rozsahu, 6. dôležitá je schopnosť dobrej priestorovej predstavivosti a počtárske schopnosti, aby žiak zvládol

vyhotovovanie náročných odborných výkresov a projektovej dokumentácie. . Integrácia tejto skupiny žiakov do študijného odboru 3692 6 geodézia, kartografia a kataster bude spĺňať nasledovné požiadavky: • žiaci budú integrovaní do bežných tried, ich vzdelávanie a príprava budú prebiehať v súlade s

IVVP a budú individuálne sledované, • využijú sa všetky dostupné motivačné prostriedky na ich zapojenie sa do vzdelávacieho

procesu, bude im poskytovaná individuálna konzultácia, ak o ňu požiadajú, • pravidelne budú navštevovať výchovnú poradkyňu a v mimoriadnych prípadoch budú

navštevovať aj špecializované odborné pracoviská, • škola bude intenzívne spolupracovať najmä s rodičmi, bude organizovať stretnutia

(neformálne) s učiteľmi vrátane výchovnej poradkyne, počas ktorých budú rodičia, učitelia a prípadne i žiaci prezentovať svoje názory a požiadavky, aby sa mohli operatívne riešiť,

• žiakom nebudú poskytované úľavy nad rámec IVVP • všetci žiaci bez výnimky (aj bežní žiaci) budú dodržiavať školský a internátny poriadok. Integrácia a vzdelávanie nadaných žiakov Škola vytvára v súlade so svojim profilom aj podmienky pre rozvoj nadaných žiakov. Výchova a vzdelávanie mimoriadne nadaných žiakov patrí vo všeobecnosti za veľmi efektívne, žiadúce, a to tak zo spoločenského, individuálneho ľudského hľadiska, ako aj z hľadiska ekonomického, návratnosti investovaného času a finančných prostriedkov. Osobitne aj v našom odbore je žiadúce podchytiť nadaných žiakov a systematicky s nimi pracovať. Pritom nemusí ísť len o podporu mimoriadne intelektovo nadaných žiakov, ale aj žiakov nadaných manuálne, prakticky, ktorí vynikajú svojimi vedomosťami, zručnosťami, záujmom, kreativitou, výsledkami práce a zaslúžia si výnimočnú pedagogicko-psychologickú starostlivosť pri rozvíjaní svojho špecifického nadania. Pre mimoriadne nadaných žiakov sme pripravili tieto úpravy: • žiaci budú integrovaní do bežných tried (nebudeme zriaďovať osobitné triedy, nepokladáme to

za dobrý výchovný moment),

• ak si to žiaci budú vyžadovať, budú umiestnení do domova mládeže so súhlasom zákonného zástupcu,

• v prípade mimoriadnych podmienok a situácií pripravíme individuálne učebné plány a vzdelávací program, ktorý by im eventuálne umožnil ukončiť študijný odbor aj v skrátenom čase ako je daný týmto vzdelávacím programom,

• umožní sa im štúdium väčšieho počtu voliteľných predmetov, ako aj ďalších cudzích jazykov, pokiaľ to umožnia podmienky rozvrhu,

• podľa potreby budú navštevovať výchovnú poradkyňu a v mimoriadnych prípadoch budú navštevovať aj špecializované odborné pracoviská (za podmienok výskytu istých anomálii v ich správaní),

• škola môže do tohto odboru štúdia prijať aj žiaka, ktorý úspešne ukončil základnú školu aj v nižšom ako 9. ročníku. Pre týchto žiakov zvážime vypracovanie individuálneho plánu vzdelávania a prípravy pre výnimočne športovo nadaných žiakov sa vypracuje individuálny plán štúdia s vymedzením konzultačných hodín,

• vo výučbe týchto žiakov budeme využívať nadštandardné vyučovacie metódy a postupy, budú zapájaní do problémového a projektového vyučovania, umožní sa im práca na vlastných projektoch, vo výnimočných prípadoch môže byť poskytnuté štúdium formou on-line,

• škola bude intenzívne spolupracovať najmä s rodičmi, bude organizovať stretnutia (neformálne) s učiteľmi vrátane výchovnej poradkyne, počas ktorých budú rodičia, učitelia a prípadne i žiaci prezentovať svoje názory a požiadavky, aby sa mohli operatívne riešiť,

• škola môže umožniť žiakom aj aktívnu spoluprácu s vysokou/vysokými školami. Pre týchto žiakov bude s týmito vzdelávacími inštitúciami intenzívne spolupracovať,

• všetci žiaci bez výnimky (aj bežní žiaci) budú dodržiavať školský a internátny poriadok.

Klasifikácia a hodnotenie žiakov so ŠVVP sa robí s prihliadnutím na stupeň poruchy. Vyučujúci rešpektujú doporučenia pedagogicko-psychologických vyšetrení žiaka a uplatňujú ich pri klasifikácii a hodnotení správania žiaka. Vyberajú vhodné a primerané spôsoby hodnotenia vrátane podkladov na hodnotenie. Uprednostňujú také formy a spôsoby skúšania, ktoré zodpovedajú schopnostiam žiaka a minimalizujú negatívny vplyv na ich rozvoj a psychiku. Volia taký druh prejavu, v ktorom má žiak väčšie predpoklady preukázať lepšie výkony.

11. VNÚTORNÝ SYSTÉM KONTROLY A HODNOTENIA ŽIAKOV ŠTUDIJNÉHO ODBORU 3692 6 GEODÉZIA, KARTOGRAFIA A KATASTER Názov a adresa školy Spojená škola, organizačná zložka Stredná



Stredná odborná škola stavebná Emila Belluša v Trenčíne považuje vnútorný systém kontroly a hodnotenia žiakov za najvýznamnejšiu kategóriu celého procesu. Naším cieľom je poskytovať žiakovi spätnú väzbu, prostredníctvom ktorej získava informácie o tom, ako danú problematiku zvládol, ako dokáže zaobchádzať s tým, čo sa naučil, v čom sa zlepšil a v čom má ešte nedostatky. Hodnotenie žiaka vychádza z jasne stanovených cieľov a konkrétnych kritérií, ktorými sa dá jeho výkon zmerať. Preto neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia musí byť aj konkrétne odporúčanie alebo rada, ako má žiak ďalej postupovať, aby svoje nedostatky odstránil. Kontrolu vyučovacieho procesu budeme orientovať na skúšanie a hodnotenie žiakov.

Skúšanie

Počas skúšania budeme preverovať, čo žiak vie a čo nevie, alebo čo má vedieť, ako sa má zlepšiť v porovnaní sám so sebou alebo s kolektívom – zisťujeme stupeň dosiahnutia cieľov vyučovacieho procesu. Pri skúšaní využijeme širokú škálu rôznych spôsobov a postupov – individuálne, frontálne,

skupinovo, priebežne alebo súhrne po ukončení tematického celku alebo na konci školského roka, ústne, písomne (didaktické testy, písomné cvičenia a úlohy, projekty, a pod.). Skúšaním budeme preverovať výkon žiaka z hľadiska jeho relatívneho výkonu (porovnáme výkon žiaka s výkonmi ostatných žiakov) alebo individuálneho výkonu (porovnáme jeho súčasný výkon s jeho prechádzajúcim výkonom). Pri každom skúšaní budeme preverovať výkon žiaka na základe jeho výkonového štandardu. Dôležitou súčasťou skúšania je aj formatívne hodnotenie, ktoré považujeme za významnú súčasť motivácie žiaka do jeho ďalšej práce, za súčasť spätnej väzby medzi učiteľom a žiakom.

Hodnotenie

Cieľom hodnotenie žiaka v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky a kde má rezervy. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov.

Hodnotenie žiakov budeme vyjadrovať rôznymi formami: slovom, číslom, známkou. V rámci hodnotenia budeme preverovať výsledky činnosti žiakov podľa určených kritérií. Niektoré kritériá budú všeobecne platné pre všetky predmety, špecifické výkony žiakov budú hodnotené podľa stanovených kritérií hodnotenia.

Neoddeliteľnou súčasťou hodnotenia žiaka je aj jeho správanie, prístup a postoje. Hodnotenie nikdy nesmie viesť k znižovaniu dôstojnosti, sebadôvery a sebaúcty žiaka.

11.1Pravidlá hodnotenia žiakov

Pravidlá hodnotenia žiakov definuje súbor kritérií, organizačných a metodických postupov na overenie dosiahnutých výkonových štandardov. Vzťahuje sa na hodnotenie:

• Počas štúdia hodnotíme všetky očakávané vzdelávacie výstupy. Ku každému vzdelávaciemu výstupu vymedzujeme kritériá hodnotenia, učebné zdroje, medzipredmetové vzťahy a metódy a prostriedky hodnotenia, ktoré sú v súlade s cieľmi vyučovacieho predmetu a jeho výchovnými a vzdelávacími stratégiami. Tým zabezpečíme komplexnosť vedomostí a ich aplikáciu.

Nasledujúce pravidlá sú platné pre celé obdobie vzdelávania žiaka a sú v súlade so spoločenskými výchovnými a vzdelávacími stratégiami na úrovni školy:

1. Hodnotenie zameriavame a formulujeme pozitívne. 2. Žiak sa hodnotí podľa miery splnenia daných kritérií. 3. Známka z vyučovacieho predmetu nezahŕňa hodnotenie správania žiaka. 4. Vyučujúci klasifikujú iba prebrané a precvičené učivo. 5. Žiak má dostatok času na učenie, precvičovanie a upevnenie učiva. 6. Podklady pre hodnotenie a klasifikáciu získava vyučujúci hlavne: sledovaním výkonov

a pripravenosti žiaka na vyučovanie, rôznymi druhmi písomných prác, analýzou výsledkov rôznych činnosti žiakov, konzultáciami s ostatnými vyučujúcimi a podľa potreby s psychologickými a sociálnymi pracovníkmi.

7. Pri klasifikácii používa vyučujúci platnú klasifikačnú stupnicu. 8. Výsledky žiakov posudzuje učiteľ objektívne. 9. V predmete, v ktorom vyučujú viacerí učitelia, je výsledný stupeň klasifikácie stanovený po

vzájomnej dohode. 10. Písomné práce sú žiakom oznámené vopred, aby mali dostatok času na prípravu. 11. Významným prvkom procesu učenia je práca s chybou.

Pri hodnotení žiakov počas jeho štúdia jednotlivých predmetov sa podľa povahy predmetu zameriavame predovšetkým na:

• Hodnotenie vo vyučovacom predmete s prevahou teoretického zamerania.

Hodnotíme hlavne ucelenosť, presnosť, trvalosť osvojenia požadovaných poznatkov, kvalitu, rozsah získaných spôsobilostí, schopnosť uplatňovať osvojené poznatky a zručnosti pri riešení teoretických a najmä praktických úloh, pri výklade a hodnotení spoločenských a prírodných javov a zákonitostí. Posudzuje sa kvalita myslenia, jeho logika, samostatnosť a tvorivosť, aktivita v prístupe k činnostiam, záujem o tieto činnosti a vzťah k týmto

činnostiam, výstižnosť a odborná jazyková správnosť ústneho a písomného prejavu, kvalita výsledkov činností, osvojené metódy samostatného štúdia.

Pri hodnotení vzdelávacích výstupov sa budú používať nasledovné všeobecné kritériá hodnotenia tak aby žiak:

- Uplatnil osvojené poznatky, fakty, pojmy, definície, zákonitostí, vzťahy a zručnosti pri riešení teoretických a praktických úloh, pri vysvetľovaní a hodnotení spoločenských a prírodných javov.

- Preukázal kvalitu a rozsah získaných vedomostí vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti.

- Prezentoval kvalitu myslenia, predovšetkým jeho logiku, samostatnosť a tvorivosť. - Mal aktívny prístup, záujem a vzťah k daným činnostiam. - Preukázal presný, výstižný, odborný a jazykovo správny ústny a písomný prejav. - Preukázal kvalitu výsledkov zadaných činností. - Si osvojil účinné metódy a formy štúdia.

• Hodnotenie vo vyučovacom predmete s prevahou praktického zamerania.

Hodnotí sa vzťah k práci, pracovnému kolektívu a praktickým činnostiam, osvojenie praktických zručností a návykov, ovládania účelných spôsobov práce, využívanie získaných teoretických vedomostí v praktických činnostiach, aktivita, samostatnosť, tvorivosť, iniciatíva v praktických činnostiach, kvalita výsledkov činnosti, organizácia vlastnej práce a pracoviska, udržiavanie poriadku na pracovisku, dodržiavanie predpisov a bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, starostlivosť o životné prostredie, hospodárne používanie geodetických prístrojov a pomôcok.

Pri hodnotení vzdelávacích výstupov sa budú používať nasledovné všeobecné kritériá hodnotenia tak, aby žiak:

- Si osvojil praktické zručností a návyky a ich využitie. - Preukázal vzťah k práci, pracovnému kolektívu, pracovným činnostiam, aktivitu,

samostatnosť a tvorivosť. - Preukázal kvalitu výsledkov zadaných činností. - Zvládol efektívne spôsoby práce a organizáciu vlastnej práce ako aj pracoviska, udržiaval

na pracovisku poriadok. - Dodržiaval predpisy o BOZP a starostlivosť o životné prostredie. - Hospodárne využíval geodetické prístroje a pomôcoky, prekonal prekážky v práci. - Zvládol obsluhu a údržbu laboratórnych zariadení, používaných prístrojov, nástrojov

a náradia, prekonal prekážky v práci.

• Hodnotenie vo vyučovacom predmete s prevahou výchovného zamerania.

Hodnotíme hlavne tvorivosť a samostatnosť prejavu, osvojenie potrebných vedomostí a zručností, ich tvorivú aplikáciu, poznávanie zákonitostí daných činností a ich uplatňovanie vo vlastnej činnosti, kvalitu prejavu, vzťah žiaka k činnostiam a jeho záujem o tieto činnosti, estetické vnímanie, prístup k umeleckému dielu a estetike spoločnosti, rešpekt k tradíciám, kultúrnemu a historickému dedičstvu našej krajiny, aktívne zapojenie sa do kultúrneho diania a športových akcií.

Pri hodnotení vzdelávacích výstupov sa budú používať nasledovné všeobecné kritériá hodnotenia tak, aby žiak:

- Preukázal tvorivosť a samostatnosť prejavu. - Si osvojil potrebné vedomostí, skúseností, činností a ich tvorivú aplikáciu. - Prezentoval poznatky o zákonitostiach daných činností a uplatnil ich vo vlastnej činnosti. - Preukázal kvalitu prejavu. - Preukázal vzťah a záujem o dané činnosti. - Prezentoval estetické vnímanie, svoj prístup k umeleckému dielu a skomentoval estetické

reakcie spoločnosti.

· 1 Úvodné identifikačné údaje 2 ciele a poslanie výchovy a vzdelávania 3 vlastné...

Documents