Medea

Studia mediaevalia et antiqua XIII. 2009

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua Redakčná rada: Mgr. Branislav Kovár

Mgr. Miroslav Lysý, PhD. Mgr. Marko Mižičko Mgr. Katarína Nádaská Mgr. Daniela Rošková Mgr. Eva Sekerešová

Adresa redakcie: MEDEA

Katedra všeobecných dejín FiFUK Šafárikovo nám. 6 818 01 BRATISLAVA

E-mail: zbornik.medea@post.sk Http://imedea.szm.sk Ďakujeme Filozofickej fakulte Univerzity Komenského za poskytnutie finančnej podpory, vďaka ktorej bolo umožnené vydanie tohto čísla.

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia

NEOLITICKÉ OSÍDLENIE STREDNÉHO POHRONIA

Peter Tóth – Tomáš Zachar Recenzovala: Mgr. Jana Šuteková, PhD.

Článok si kladie za cieľ, súbornou formou podať čo najkompletnejší obraz osídlenia v období neolitu na strednom Pohroní vzhľadom na súčasný stav bádania. Autori pracovali priamo iba s materiálom zo Zvolena-Podborovej. Ďalšie poznatky prezentujeme len na základe citovanej literatúry, pomocou ktorej sme pre lepšiu prehľadnosť zostavili katalóg jednotlivých lokalít.

Základom príspevku je analýza zberového keramického materiálu z lokality Zvolen-Podborová, získaného v uvedenej polohe počas záchranného archeologického výskumu.1 Treba podotknúť, že materiál nie je stratifikovaný a prípadné nálezové celky sa nedochovali. Vzhľadom na zistenú koncentráciu črepového materiálu v mieste nálezu nemožno vylúčiť ani existenciu archeologických objektov.

Výrazný neolitický materiál z tejto ľavobrežnej terasy rieky Hron sa získal už v rokoch 1998 – 2001 a spolu s podrobným opisom lokality ho publikoval R. Malček.2 Naposledy sa dokumentovala súvislá vrstva mladšej lineárnej kultúry s prevažne atypickým črepovým materiálom na temene tej istej riečnej terasy v blízkosti panelových domov stojacich v západnej časti štvrte Zvolen-Podborová.3

Stredné Pohronie je súčasťou centrálnej hornatej časti stredného Slovenska (mapa 1). Charakterizuje ho stredný tok rieky Hron, ktorý v priestore Slovenskej Ľupče vteká do Zvolenskej kotliny z oblasti horného Pohronia. Zvolenskú kotlinu, ktorej osou je rieka Hron so svojím ľavostranným prítokom Slatinou, zo severu lemujú Starohorské vrchy, z východu masív Poľany, zo západu Kremnické vrchy a z juhu pohorie Javorie. V juhozápadnej časti Zvolenskej kotliny sa rieka Hron prudko stáča západným smerom a ústi do Žiarskej kotliny, ktorú obklopujú zo severu Kremnické vrchy, z juhu Štiavnické vrchy a v západnej časti pohorie Vtáčnik. Zvolenskú a Žiarsku kotlinu možno 1 UŠIAK, Peter - ZACHAR, Tomáš - HANULIAK, Václav. Praveké nálezy zo Zvolena-

Podborovej. In AVANS v roku 2005, 2007, s. 194-195. 2 MALČEK, Róbert. Neolitické nálezy zo Zvolena-Podborovej. In CHEBEN, Ivan -

KUZMA, Ivan (eds.). Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 2004. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2005, s. 225-233.

3 ZACHAR, Ján - ZACHAR, Tomáš. Archeologické nálezy zo Zvolenskej kotliny. In AVANS v roku 2006, 2008, s. 176.

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 charakterizovať ako vnútrohorské kotliny stredného výškového stupňa s nad-morskou výškou medzi 300 až 500 m. n. m.4 V mieste tzv. Slovenskej brány pri obce Tlmače, kde rieka Hron opúšťa hornatú oblasť stredného Slovenska a vchádza do Podunajskej nížiny, sa región stredného Pohronia končí.

Záujem o archeologické nálezy z oblasti Zvolena možno registrovať už

z 2. pol. 19. storočia, avšak prvé zmienky o neolitických nálezoch poznáme až z medzivojnového obdobia. Zaslúžili sa o ne predovšetkým českí učitelia pôso-biaci na zvolenských školách ako bol napríklad J. Trnka, ktorý svoje nálezy posielal J. Eisnerovi do Bratislavy.5 Po 2. svetovej vojne dokumentoval neolitické nálezy vo Zvolene amatérsky archeológ a zberateľ Gustáv Lehotský.6 Neskôr všetky známe neolitické lokality zhromaždil vo svojej súbornej práci venovanej praveku stredného Slovenska G. Balaša.7 Ďalšie obdobie charak-terizuje stagnácia výskumu neolitického osídlenia v priestore stredného Pohro-nia, pričom archeológovia iba evidujú staršie neolitické nálezy na iných lokalitách. Najmä pod vplyvom nových nálezov P. Mosného8 a R. Malčeka9 po roku 1989 pomaly narastá rozsah poznatkov a intenzita výskumu na strednom Pohroní. Celkove však možno konštatovať, že hlavne západná časť stredného Pohronia patrí medzi menej archeologicky prebádané regióny Slovenska.

Pri popise materiálu sme vychádzali z tabelárneho spôsobu, ktorý prezentoval D. Válek10 a ten sme ďalej rozpracovali. Uvedený tabelárny spôsob popisu materiálu má oproti tradičnému slovnému popisu výhodu, že je prehľadnejší a umožňuje porovnávať medzi sebou väčšie množstvo keramického materiálu (tabuľka 1). Držali sme sa daného keramického materiálu s tým, že je možné tento spôsob popisu v budúcnosti ďalej doplniť a rozšíriť.

Pri spracovávaní materiálu sme vyčlenili kategórie: fragment, tvar nádo-by, hrúbka črepu, keramický materiál, ostrivo, výpal, výzdoba a druh výzdoby a úpravy povrchu. Pre bližší popis a vysvetlenie jednotlivých bodov pozri „Postup pri vypĺňaní tabelárneho prehľadu.“

4 LUKNIŠ, Michal - PLESNÍK, Pavol. Nížiny, kotliny a pohoria Slovenska. Bratislava:

Osveta, 1961, s. 61, 86. 5 EISNER, Jan. Prehistorický výskum na Slovensku a Podkarpatskej Rusi v roku 1934. In

Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 1935, roč. 29, s. 51-80. 6 MÁCELOVÁ, Marta. Praveké a včasnohistorické osídlenie. In VANÍKOVÁ, Viera (ed.).

Zvolen. Monografia k 750. výročiu obnovenia mestských práv. Martin: Neografia, 1993, s. 32-36.

7 BALAŠA, Gejza. Praveké osídlenie stredného Slovenska. Banská Bystrica: Osveta, 1960, s. 24.

8 MOSNÝ, Peter - ŠIŠKA, Stanislav. Ladomerská Vieska – prvé nálezisko s lineárnou keramikou v Žiarskej kotline. In AVANS v roku 1997, 1998, s. 120.

9 MALČEK, ref. 2, s. 229. 10 VÁLEK, David. Sídliště kultury s lineární keramikou v Bohuslavicích u Kyjova v trati ,,U

tvrze“ . Brno: Ústav archeologie a muzeologie FF MU (rkp. bakalár. dipl. práce), 2005.

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia

Keramika sa zachovala fragmentárne a nedala sa kompletne rekonštruo-vať. Črepy najčastejšie pochádzali z tela nádoby, menej z okraja a dna. Vo väčšine prípadov nebolo možné určiť, o aký druh nádoby ide. Objavili sme len niekoľko možných výnimiek: polguľovitá nádobka (obr. 3:6), kónická miska (obr. 1:6) a dva fragmenty pochádzajú pravdepodobne z misky na nôžke (obr. 3:1, 2).

Priemerná minimálna hrúbka fragmentu bola 5 mm a priemerná maximál-na hrúbka 7 mm. Na výrobu keramiky sa najčastejšie použil plavený11 materiál (24 prípadov), ale zistili sme i materiál „bahnitý“ (črep je na dotyk „mäkký“ a otiera sa o prsty; 11 prípadov). Keramika sa vyrábala z hmoty bez ostriva (28 prípadov),12 ktoré sa vyskytovalo len výnimočne (organické13 – 5 črepov, anorganické14 – 2 črepy). Ak sa pri výrobe keramiky využila „bahnitá“ a plavená hlina, najčastejšie boli bez ostriva. Znamená to, že v nálezovom materiáli dominujú malé nádoby, ktoré nemuseli obsahovať ďalšiu prímes. Ale väčšie nádoby by sa pravdepodobne zdeformovali počas výroby pod ich vlastnou plastickosťou.15 Jemnej keramike sme venovali zvláštnu pozornosť. Vyrábala sa z veľmi kvalitných surovín, ktoré po výpale tvorili homogénny materiál.16

Rastlinná prímes má niekoľko nevýhod. Rastlinné čiastočky počas vypa-ľovania vyhoria, zanechávajúc za sebou dutinky a tak robia nádobu pórovitejšou a menej vhodnou na uchovávanie tekutín.17 Pórovitosť má vplyv i na mechanickú pevnosť, odolnosť voči zmenám teploty, odolnosť proti korózii atď.18 Farba nachádzaná dnes, nemusí nevyhnutne reflektovať originálnu farbu na črepe. Originálne zafarbenie sa mohlo zmeniť použitím nádoby na otvorenom ohni alebo rôznymi environmentálnymi podmienkami, ktoré pôsobili po

11 Je relatívne homogénny, čo môže byť výsledkom prirodzeného stavu (neúmyselne

plavená hlina mohla vzniknúť v nejakom mieste po daždi), vo väčšine prípadov bol materiál úmyselne homogénny pre výrobu jemnej keramiky. PAVLŮ, Ivan. Life on a Neolithic Site. Bylany – Situational Analysis of Artifacts. Praha: Archeologický ústav AV ČR, 2000, s. 118.

12 Musí byť jemná, homogenizovaná a nie makroskopicky viditeľná. PAVLŮ, ref. 11, s. 118.

13 Zahŕňa rozdrvenú slamu, prirodzené nečistoty z pôdy alebo exkrementy domácich zvierat PAVLŮ, ref. 11, s. 118.

14 Pozostáva z piesku, jemných čiastočiek štrku alebo rôznych typov bridlíc s veľkým podielom sľudy, makroskopicky je ľahko rozoznateľná. PAVLŮ, ref. 11, s. 118.

15 FRANKLIN, Julie A. Linear- and Stichbandkeramik Pottery Technology from the Neolithic Site of Bylany (Czech Republic). In PAVLŮ, Ivan (ed.). Bylany, Varia I. Praha: Archeologický ústav AV ČR, 1998, s. 3-16.

16 NOVOTNÁ, Martina. Chemické hodnocení vzorků neolitické keramiky z Bylan. In PAVLŮ, Ivan (ed.). Bylany, Varia II. Praha: Archeologický ústav AV ČR, 2002, s. 39-44.

17 FRANKLIN, ref. 15, s. 6. 18 NOVOTNÁ, ref. 16, s. 41.

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 skončení jej funkcie.19 Z tohto dôvodu sme ju brali iba ako pomocnú kategóriu pri určovaní výpalu.

V uvedenom súbore bol najčastejšie zastúpený sendvičovitý výpal (15 črepov), výpal č. 5 a 7 a redukčný výpal boli rovnako zastúpené (6 črepov), u dvoch črepov sa zistil výpal č. 6. Techniky vypaľovania poukazujú na úroveň pyrotechnológie dostupnej vtedajším ľuďom a schopnosť kontrolovať teplotu výpalu.20

Takmer všetky črepy boli zdobené. Keramika sa najlepšie zdobila po tom, ako schla jeden alebo viac dní (dlhšie pre väčšie nádoby a menej priaznivé podmienky pre vysušovanie). Vtedy bola dostatočne poddajná na rytú a vhĺbenú výzdobu a nedochádzalo k deformovaniu tvaru nádoby.21 Vo výzdobe jemnej keramiky sa objavila rytá i vhĺbená výzdoba (notové hlavičky a jamky rôznych tvarov) v kombináciách aj samostatne. Rytá výzdoba bola prevedená hrubšou (obr. 1: 9, 13) i jemnejšou líniou (obr. 1: 10; 2: 9). Ryté línie sa v danom súbore vyskytli najčastejšie samostatne (obr. 1:13; 2:2 atď.), menej bola zastúpená dvojitá línia (obr. 1:10, 12; 2:2) a jeden črep zdobila i trojitá línia (obr. 1:11). Jamky majú rôzny tvar („notové“ hlavičky – obr. 2:5, oválne – obr. 1:11, 15; 2:8, trojuholníkové – obr. 1:5, 7, 12), ryhy presekávajú (obr. 1:8, 11, 14, atď.), ukončujú (obr. 1:13, 15; 3:3, 4) alebo sa vyskytujú samostatne bez väzby na ryhu (obr. 1:6; 2:8). Jamky sa združujú do dvojíc (obr. 1:7, 12) alebo do trojíc nad sebou (obr. 1:11) a prerušujú tak ryté línie. Zistila sa i výzdoba na vnútornej strane črepu, ktorú predstavuje jednoduchá rytá línia (obr. 2:7).

Pre zlomkovitosť nálezového materiálu sa ťažko určujú výzdobné motívy. Vyskytla sa jednoduchá obežná línia (obr. 1:3) niekedy prerušená jamkami (obr. 1:5), oblúkové línie (obr. 1:11, 13, 14; 2:2) i v kombinácii s obežnou výzdobou (obr. 1:7). V dvoch prípadoch možno ide o krokvice (obr. 1:10, 12) a objavili sa i do seba zavesené oblúky (obr. 1:15).

V črepoch hrubej keramiky sa uplatnili plastické aj vhĺbené prvky. Plastické prvky predstavuje presekávaná páska (obr. 2:10, 11) a uško s nechto-vými vrypmi vodorovne prevŕtané a šikmo nasadené (obr. 3:5). Vhĺbené prvky reprezentuje dvojitý zvislý rad prstovitých zásekov (obr. 2:12) a rad nechtových vrypov pod okrajom, ku ktorému sa zbieha druhý rad nechtových vrypov (obr. 3:6).

Spôsoby tvarovania keramiky sú z archeologického materiálu ťažko urči-teľné. Keď je nádoba urobená starostlivo, každý náznak tvarovania by mal byť prakticky nezistiteľný.22

U jemnej keramiky boli obidva povrchy najčastejšie hladené. Objavilo sa i leštenie vonkajšieho (1 črep) a vnútorného povrchu (2 črepy). Leštenie sa najjednoduchšie aplikuje pred vypálením, odtlačovaním hladkého okruhliaka po 19 FRANKLIN, ref. 15, s. 8; PAVLŮ, ref. 11, s. 131. 20 FRANKLIN, ref. 15, s. 3. 21 FRANKLIN, ref. 15, s. 9. 22 FRANKLIN, ref. 15, s. 7-8.

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia povrchu nádoby, čo robí povrch kompaktnejším a nádobu atraktívnejšou a odolnejšou proti vode. V Bylanoch sú všetky leštené črepy ošetrené iba z vnú-tornej strany, asi polovica črepov má aj vonkajší povrch leštený. Keramika vypálená redukčne tiež lepšie drží vodu.23 U hrubej keramiky sa na oboch povrchoch často nachádzali stopy po rastlinách. U jemnej i hrubej keramiky sa na vnútornom povrchu objavili stopy po odškrabávaní nadbytočnej keramickej hmoty (3+4 črepy). Úpravu povrchu nebolo možné určiť takmer u polovici črepového materiálu.24

Nálezový materiál datujeme do mladšej lineárnej keramiky, do jej klasic-kého stupňa.25 Početné analógie nachádzame v štúrovskom materiáli26 a v zbe-roch publikovaných R. Malčekom v rokoch 1998 – 2001 v uvedenej polohe.27

Postup pri vypĺňaní tabelárneho prehľadu

Črep č. – číslo črepu Obr. č. – číslo obrázku Kategória fragmentu – vyhovujúca položka sa vyplní X

– zapísať do poľa „Poznámky“, ak nevyhovuje žiadna položka Tvar nádoby – napíše sa slovom

– X – ak nemožno určiť tvar nádoby Hr. črepu v mm – vyplní sa min. a max. hodnota

– ak hrúbku nemožno vyplniť, údaj nechať prázdny Keramický materiál:

1 – bahnitý 2 – jemne plavený 3 – stredne zrnitý 4 – hrubo zrnitý

Ostrivo: 1 – bez ostriva 2 – s organickým ostrivom 3 – s anorganickým ostrivom

Výpal: 1 – oxidačný (oranžová až červená farba na oboch povrchoch i na

lome)

23 FRANKLIN, ref. 15, s. 8, 10. 24 Podobný jav pozoroval i I. Pavlů v Bylanoch. Vysvetľuje to pôdnymi podmienkami, ktoré

vplývajú na stav zachovania materiálu ako na skutočný podiel v nálezoch. PAVLŮ, ref. 11, s. 132.

25 Za konzultáciu a cenné rady autori ďakujú doc. E. Kazdovej, CSc. a doc. J. Pavúkovi, DrSc.

26 PAVÚK, Juraj. Štúrovo. Ein Siedlungsplatz der Kultur mit Linearkeramik und der Želiezovce-Gruppe. Nitra: Archeologický ústav SAV, 1994, taf. 6:30; 7:3, 44; 8:46; 11:10; 14:31; 59:35.

27 MALČEK, ref. 2, obr. 3:12, 14, 20, 21.

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009

2 – redukčný (tmavohnedá až čierna farba oboch povrchov i na lome)

3 – poloredukčný (črepy sivých farieb na oboch povrchoch i na lome)

4 – tzv. „sendvičový“ 4a – oranžová až červená farba oboch povrchov a tmavý lom 4b – sivá farba oboch povrchov a tmavý lom

5 – oranžová až červená farba vonkajšieho povrchu a tmavý lom i vnútorný povrch

6 – sivá farba vonkajšieho povrchu a tmavý lom i vnútorný povrch 7 – tmavý vonkajší povrch i lom a sivá farba vnútorného povrchu

Výzdoba: 1 – zdobený 2 – nezdobený 3 – výzdobu nebolo možné určiť

Druh výzdoby: 1 – plastické aplikácie

1a – jazykovité výčnelky 1b – rozoklané výčnelky 1c – zátkovité výčnelky 1d – plastické presekávané pásky 1e – drobné ušká

2 – línie 2a – hrubé línie 2b – jemné línie 2c – kombinácie oboch

3 – vhĺbená výzdoba 3a – „notové“ hlavičky (približne okrúhle) 3b – oválne jamky 3c – trojuholníkové jamky 3d – vpichy 3e – preseky (spájajúce dve a viac línií) 3f – (úzke) záseky 3g – (široké) nechtové vrypy

4 – kombinácie výzdoby 4a – hrubá línia a „notové“ hlavičky 4b – hrubá línia a oválne jamky 4c – hrubá línia a trojuholníkové jamky 4d – jemná línia a „notové“ hlavičky 4e – jemná línia a oválne jamky 4f – jemná línia a trojuholníkové jamky 4g – hrubá aj jemná línia a oválna jamka 4h – jemná línia, „notová“ hlavička a oválna jamka

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia

4i – jemná línia, oválna a trojuholníková jamka 4j – hrubá aj jemná línia, „notová“ hlavička a oválna jamka ak sa na črepe výzdoba nenachádza, nechá sa záznam

prázdny X – ak výzdobu nemožno určiť kvôli nečitateľnosti alebo

erózii jedného z povrchov Úprava povrchu

1 – hladený 2 – leštený 3 – stopy po škrabaní 4 – stopy po odtlačkoch prstov 5 – stopy po rastlinných zvyškoch X – ak nemožno zistiť úpravu povrchu

Poznámky – zapíše sa postreh alebo údaj, ktorý nie je možné vyplniť ani do jednej z položiek

Lokality prezentované v katalógu sú označené číslom, pod ktorým figuru-jú na priloženom vyobrazení (mapa 2). Nasleduje kataster obce (obcí), poloha a okres. Pod skratkou G (geomorfológia) uvádzame informácie o geomorfolo-gickom type polohy, nadmorskej výške a prevýšeniu voči vodnému toku. Vzdia-lenosť polohy od vodného toku sa neuvádza, nakoľko pôvodne meandrujúce toky sú regulované a tento údaj bez rekonštrukcie lokálnych hydrologických po-merov, ktoré zatiaľ nie sú k dispozícií nemá pre nami sledovanú problematiku význam ani pri rámcových údajoch zaokrúhlených na desiatky metrov, ako to pri podobnej situácii prezentovala M. Končelová.28 Hornaté stredné Pohronie má charakter kotlín, ktorých os tvoria rieky či potoky so svojimi širšími či užšími nivami, prevažne lemovanými po obvode vyvýšenými terasami. V uvedenom prostredí je vzťah pravekého osídlenia na riečnych terasách a miernych vyvýšeninách v inundáciách k meandrujúcemu toku či jeho mŕtvym ramenám v nive veľmi pravdepodobný.

Pod skratkou N (nálezy) figuruje druh nálezov z obdobia neolitu a spôsob ich získania. Nálezy lengyelskej kultúry nie sú v citovanej literatúre presnejšie chronologicky zaradené, pričom môžu reprezentovať aj staroeneolitické stupne tejto kultúry a v zozname lokalít sú uvedené len pre úplnosť. V katalógu sa neuvádzajú ojedinelé nálezy štiepanej industrie rámcove datované do doby kamennej, ani typ suroviny použitej na ich výrobu, nakoľko tieto údaje sme už prezentovali.29 Pri skratke D (datovanie) sa uvádza datovanie a kultúrna príslušnosť nálezov. Skratka U (uloženie) označuje miesto uloženia nálezov. 28 KONČELOVÁ, Markéta. Struktura osídlení lidu s lineární keramikou ve východních

Čechách. In AR, 2005, roč. 57, č. 4, s. 658. 29 ZACHAR, Tomáš - GALVÁNEK, Juraj - MALČEK, Róbert. Proveniencia kamenných

surovín na strednom a hornom Pohroní v dobe kamennej. In Sbor. prací Fil. Fak. Brno M12-13, 2009, roč. LVI-LVII, s. 7-13.

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 Katalóg: 1. Hronský Beňadik – Farský kostol (okr. Žarnovica) G. Pravobrežná terasa rieky Hron, 200 m.n.m, prevýšenie 8 m. N. Systematický výskum; keramika, štiepaná industria. D. Neolit – lengyelská kultúra(?). U. AM SNM Bratislava.30 2. Hronský Beňadik, časť Psiare – JRD na juhozápadnom okraji časti Psiare (okr. Žarnovica) G. Pravobrežná terasa rieky Hron, 182 m.n.m., prevýšenie 4 m. N. Zber; keramika, štiepaná industria. D. Neolit. U. PM Nová Baňa.31 3. Hronský Beňadik, časť Psiare – pole pod vinicami, severozápadný okraj miestnej časti Psiare (okr. Žarnovica) G. Mierna vyvýšenina na pravom brehu rieky Hron, 182 m.n.m, prevýšenie 1 m. N. Zber, výskum; keramika, štiepaná industria, zvieracie kosti. D. Mladšia lin. keramika, želiezovská skupina, lengyelská kultúra. U. PM Nová Baňa.32 4. Ladomerská Vieska – cintorín (okr. Žiar nad Hronom) G. Ľavobrežná terasa rieky Hron, 255 m.n.m., prevýšenie 7 m. N. Zber; keramika. D. Záver staršieho neolitu, staršia lineárna keramika. U. AÚ SAV Nitra.33 5. Zvolen – Pod Drahy (okr. Zvolen) G. Ľavobrežná terasa rieky Slatiny, 288 m.n.m., prevýšenie 8 m. N. Zber; keramika. D. Lineárna keramika, želiezovská skupina, mladšia bukovohorská kultúra. U. Nezistené.34

30 HABOVŠTIAK, Alojz - HOLČÍK, Štefan. Archeologické výskumy v Hronskom

Beňadiku. In AVANS v roku 1975, 1976, s. 90. 31 KONEČNÁ, Katarína - TRGINA, Gejza. Prieskum v okrese Žiar nad Hronom. In AVANS

v roku 1988, 1990, s. 99. 32 KONEČNÁ, Katarína. Výskum v Hronskom Beňadiku, časť Psiare. In AVANS v roku

1989, 1991, s. 57; KONEČNÁ - TRGINA, ref. 31, s. 99. 33 MOSNÝ - ŠIŠKA, ref. 8, s. 120. 34 BALAŠA, ref. 7, s. 19-20; EISNER, ref. 5, s. 57; MÁCELOVÁ, ref. 6, s. 31. Materiál zo

zbierok SNM-AM (MÁCELOVÁ, ref. 6, s. 110, pozn. 5) sa nezachoval.

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia 6. Zvolen – Podborová (okr. Zvolen) G. Ľavobrežná terasa rieky Hron, 295 – 306 m.n.m, prevýšenie 8 m. N. Zber, keramika, štiepaná industria. D. Stredný neolit, klasická a neskorá fáza mladšej lineárnej keramiky. U. Štátne lesy SR n. p. – stredisko LDM Zvolen; AÚ SAV Nitra, pracovisko Zvolen.35 7. Zvolen – Zolná (okr. Zvolen) G. Ľavobrežná terasa potok Zolná, 342 – 345 m.n.m., prevýšenie 10 m. N. Zber, keramika, štiepaná industria. D. Stredný neolit, mladšia lineárna keramika. U. Štátne lesy SR n. p. – stredisko LDM Zvolen.36 8. Žiar nad Hronom – Mestský park (okr. Žiar nad Hronom) G. Pravobrežná terasa na sútoku rieky Hron a Lutilského potoka, 250 m.n.m, prevýšenie 5 m. N. Systematický výskum, keramika, štiepaná industria. D. Želiezovská skupina (?). U. Mestské Múzeum v Žiari nad Hronom.37 Najstaršie neolitické nálezy z prostredia stredného Pohronia pochádzajú zo Žiarskej kotliny, z lokality Ladomerská Vieska – cintorín. Datujeme ich do kultúry so staršou lineárnou keramikou, na záver starého neolitu.38 Zatiaľ najbližšie lokality s podobným datovaním, sú vzdialené zhruba 50 km a ležia na dolnom Pohroní.39

V období stredného neolitu vystupuje výrazná koncentrácia sídlisk vo Zvolenskej kotline v priestore Zvolena. V súčasnosti najpočetnejší je materiál zberového charakteru zo Zvolena-Podborovej, kde existuje klasický stupeň kultúry s mladou lineárnou keramikou, pričom niektoré výzdobné prvky nazn-ačujú aj jej záverečnú fázu.40 Osídlenie na tejto lokalite sa zatiaľ javí ako najstaršie vo Zvolenskej kotline a až ďalší výskum ukáže, či je možné aj tu počítať so staroneolitickým osídlením ako v prípade Žiarskej kotliny. Rovnako by sme mohli datovať aj osídlenie v polohe Zvolen-Pod Drahy, kde sa 35 MALČEK, ref. 2, s. 229; UŠIAK - ZACHAR - HANULIAK, ref. 1, s. 194; ZACHAR -

ZACHAR, ref. 3, s. 176. 36 MALČEK, Róbert - PÁLINKÁŠ, Tibor - PÁTERKA, Pál. Prieskumy v okolí Zvolena. In

AVANS v roku 2003, 2004, s. 132. 37 MOSNÝ, Peter - PIETA, Karol. Zisťovací výskum v Žiari nad Hronom. In AVANS v roku

2002, 2003, s. 107, obr. 65:1. 38 MOSNÝ - ŠIŠKA, ref. 8, s. 120. 39 PAVÚK, Juraj. Ältere Linearkeramik in der Slowakei. In Slov. Arch, 1980, roč. 28, č. 1, s.

9, Abb. 1. 40 MALČEK, ref. 2, s. 229.

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 nachádzala bližšie nešpecifikovaná lineárna keramika, mladšia bukovohorská kultúra41 a želiezovská skupina.42 V súčasnosti najvýchodnejšie nálezy mladej lineárnej keramiky zo stredného Pohronia poznáme zo Zvolena-Zolnej.43 Kolonizáciu Zvolenskej kotliny mladšou lineárnou kultúrou z dolného Pohronia, alebo v tomto období už aj z Poiplia nedávno načrtol R. Malček.44 V prípade nálezov bukovohorskej kultúry zo Zvolena-Pod Drahy môžeme predpokladať import do prostredia mladšej lineárnej keramiky či želiezovskej skupiny. Kontakty s územím bukovohorskej kultúry môžu potvrdzovať aj štyri polohy v katastri Zvolena, na ktorých sa uvádza ojedinelý výskyt obsidiánu. Okrem obsidiánu sa na strednom Pohroní v neolite pre potreby štiepanej industrie využíva miestny jaspis a opál, hlavne však v materiálnej kultúre dominujúci limnosilicit zo Žiarskej kotliny, kde treba počítať aj s jeho ťažbou.45 Nálezy pravdepodobne želiezovskej skupiny sa na strednom Pohroní vyskytli na dvoch lokalitách, a to v Žiari nad Hronom-mestskom parku46 a vo Zvolene – Pod Drahy.47 V tomto kontexte je dôležitý poznatok M. Sojáka,48 ktorý predpokladá šírenie želiezovských výzdobných elementov do oblasti dolného Spiša údolím rieky Hron.

Obdobie stredného neolitu (ako i lokalitu zo záveru staršieho neolitu v Ladomerskej Vieske) charakterizuje na strednom Pohroní osídľovanie vyvýšených riečnych terás s priemerným prevýšením oproti inundácií riek asi o 7 metrov (viď katalóg). Na juhozápadnom Slovensku charakterizujú osídlenie lineárnej keramiky okrem spomenutých terás jednotlivých tokov aj mierne elevácie v inundáciách.49 Neolitické lokality situované v spomenutých inundá-ciách riek či potokov, respektíve na nízkych inundačných terasách s prevýšením len niečo okolo jedného metra voči nive toku zatiaľ výskum nedoložil v centrálnych častiach stredného Pohronia (Žiarska a Zvolenská kotlina). Vý-nimku tvorí iba sídlisko v Hronskom Beňadiku – pole pod vinicami, ktoré však leží v oblasti Slovenskej brány na západnom okraji sledovaného územia, pričom zistené lokality tu najskôr nadväzujú na hustejšie neolitické osídlenie dolného

41 MÁCELOVÁ, ref. 6, s. 32. 42 BALAŠA, ref. 7, s. 19-20. 43 MALČEK - PÁLINKÁŠ - PÁTERKA, ref. 36, s. 132. 44 MALČEK, ref. 2, s. 229. 45 CHEBEN, Ivan - ILLÁŠOVÁ, Ľudmila. Chipped industry made of limnoquarzite from

Žiarska kotlina hollow. In CHEBEN, Ivan - KUZMA, Ivan (eds.). Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 2001. Nitra: Archeologický ústav SAV, 2002, s. 106; ZACHAR - GALVÁNEK - MALČEK, ref. 29, s. 14.

46 MOSNÝ - PIETA, ref. 37, s. 107. 47 BALAŠA, ref. 7, s. 19. 48 SOJÁK, Marián. Neolitizácia Spiša a kultúrne vzťahy s Malopoľskom. In KUZMA, Ivan

(ed.). Otázky neolitu a eneolitu našich krajín – 1998. Nitra: Archeologický ústav, 1999, s. 198.

49 PAVÚK, Juraj. Kultúry staršieho a stredného neolitu na západnom Slovensku. In TOČÍK, Anton (ed.). Slovensko v mladšej dobe kamennej. Bratislava, Veda, 1970, s. 22.

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia Pohronia. Z niekoľko málo archeologických výskumov prebiehajúcich na uve-denom type osídlenia v inundáciách tokov rovnako v Žiarskej (Žiar nad Hron-om-Horné Opatovce-Senková)50 ako i vo Zvolenskej kotline (Sliač-Horné zeme)51 však existuje praveké až včasnohistorické osídlenie. Zistenú absenciu neolitického osídlenia v inundáciách tokov v centrálnych častiach stredného Pohronia zatiaľ pripisujeme skôr stavu bádania ako reálnym rozdielom zisteným v charaktere osídlenia medzi Zvolenskou a Žiarskou kotlinou a západným okrajom územia stredného Pohronia, resp. juhozápadného Slovenska.

Osídlenie vnútrohorskej Žiarskej a Zvolenskej kotliny na strednom Pohro-ní, ale i Hornonitrianskej kotliny a Považského podolia na západnom Slovensku stredoneolitickými kultúrami52 i napriek vyššej nadmorskej výške a menej úrodným pôdam voči juhozápadnému Slovensku môže javiť ako prekvapivé.53 J. Pavúk54 poukázal nato, že spomedzi prírodných činiteľov, ovplyvňujúcich roľníctvo a chovateľstvo ako základnú zložku obživy vtedajšieho obyvateľstva majú najväčší význam optimálne zrážky. Práve spomenuté kotliny patria ako jediné z vyššie položených kotlín stredného, severného a východného Slovenska ešte do teplej klimatickej oblasti, typickú pre nížinaté územie Slovenska. Priemerný ročný úhrn zrážok centrálnych častí týchto kotlín nepresahuje hranicu 700 mm, pričom táto hodnota na rozdiel od ďalších podhorským oblastí dnešného Slovenska má najbližšie k údajom uvádzaným pre nížinaté územie (prevažne 500 až 600 mm).55 V tomto smere zaujímavú výnimku tvoria časti Liptovskej, Popradskej a Hornádskej kotliny s analogickou hodnotou priemer-ného ročného úhrnu zrážok do 700 mm s doloženým stredoneolitickým osídle-ním, ktoré však veľmi pravdepodobne prišlo z územia dnešného Poľska.56 V danom kontexte sa stredoneolitické osídlenie sledovaných, vyššie položených podhorských kotlín môže javiť ako prirodzená kolonizácia územia, podporovaná príbuznými prírodnými podmienkami ako vo východiskovom území a doplnená

50 TRGINA, Gejza. Druhá výskumná etapa v Žiari nad Hronom. In AVANS v roku 1981,

1982, s. 293. 51 MÁCELOVÁ, Marta. Ukončenie výskumu dvoch slovanských sídlisk v Sliači. In AVANS

v roku 1986, 1987, s. 69. 52 ŠIŠKA, Stanislav. Osídlenie Slovenska v starom a strednom neolite. In KOVÁČ, Dušan

(ed.). Kronika Slovenska 1. Od najstarších čias do konca 19. Storočia. Bratislava. Fortuna Print., 1998, s. 36.

53 Nemožno úplne vylúčiť, že budúci výskum doloží osídlenie v strednom neolite aj ďalších vyššie položených oblastí Slovenska.

54 PAVÚK, Juraj. Adaptácia neolitického osídlenia na prírodné podmienky. In Štud. Zvesti AÚ SAV, 1990, roč. 26, s. 67.

55 Atlas krajiny Slovenskej republiky. 1. vyd. Bratislava: Ministerstvo životného prostredia SR; Banská Bystrica: Slovenská agentúra životného prostredia, 2002, s. 95, mapa 27; s. 99, mapa 54.

56 SOJÁK, ref. 48, s. 198; tam i ďalšia lit.

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 prípadne o možnosť ťažby kamennej industrie napr. rohovca a radiolaritu v oblasti Bielych Karpát57 či limnosilicitu v Žiarskej kotline.58

Mladoneolitické osídlenie na strednom Pohroní zatiaľ nie je výraznejšie zastúpené. V priestore Slovenskej brány sa nálezy lengyelskej kultúry podarilo doložiť na viacerých polohách v katastri Hronského Beňadika,59 datujú sa však len rámcovo a nemusia reprezentovať mladoneolitické stupne tejto kultúry. Ďalší výskum v regióne musí priniesť odpoveď na otázku, či osídlenie v mla-dom neolite v oblasti stredného Pohronia podlieha zmenám kvôli klimatickým výkyvom, podobne ako sa to predpokladá pre územie juhozápadného Sloven-ska,60 alebo jeho absencia je zapríčinená len súčasným stavom bádania.

Resümee

Den zentralen Teil der mittleren Slowakei bildet das mittlere Grantal. Die ältesten neolithischen Funde kennen wir aus dem Žiar-Kessel von der Fundstelle Ladomerská Vieska. Die Funde gehören zur älteren Bandkeramik. Das mittlere Neolithikum, ihre mittlere sowie auch späte Phase, ist durch Funde der jüngeren Bandkeramik aus dem Raum von Zvolen bekannt. Aus Zvolen kennen wir auch Funde der Bükker Kultur, die sich als Import aus dem südöstlichen Slowakei entpuppt haben. Die Želiezovce-Gruppe ist im mittleren Grantal durch zwei Lagen bekannt. Wir vermuten aber eine Kolonisation von der Unteren Spiš-Region mittelst des Gran Flusses. Bei der Erzeugung der Spaltindustrie dominiert der Limnoquarzit aus dem Žiar-Kessel. Örtlich wird auch Jaspis, Opal und importiertes Obsidian benutzt. Besiedelt werden, ähnlich als in der südwestlichen Slowakei, überhöhte Flussterassen sowie auch niedrige Erhebungen im Inundationsgebiet der Strömungen. Die jung-neolithischen Funde der Lengyel-Kultur fehlen bis jetzt aus dem behandeltem Gebiet. 57 CHEBEN, Ivan - CHEBEN, Michal. Doklady pravekej ťažby radiolaritu v oblasti

Vršatského Podhradia a povodia Vláry. In LABUDA, Jozef (ed.). Montánna archeológia na Slovensku (25 rokov výskumu lokality Glanzenberg v Banskej Štiavnici. Banská Štiavnica: Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici , 2005, s. 13.

58 CHEBEN - ILLÁŠOVÁ, ref. 45, s. 110. 59 KONEČNÁ, ref. 32, s. 57; KONEČNÁ - TRGINA, ref. 31, s. 99. 60 PAVÚK, ref. 54, s. 66.

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia Mapa 1. Oblasť stredného Pohronia na Slovensku.

Mapa 2. Neolitické lokality na strednom Pohroní: 1 – 3 – Hronský Beňadik, 4 – Ladomerská Vieska, 5 – 7 – Zvolen, 8 – Žiar nad Hronom.

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 Obr. 1. Zvolen – Podborová. Keramický materiál zo zberu v roku 2005 (kreslil P. Tóth).

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia Obr. 2. Zvolen – Podborová. Keramický materiál zo zberu v roku 2005 (kreslil P. Tóth).

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009 Obr. 3. Zvolen – Podborová. Keramický materiál zo zberu v roku 2005 (kreslil P.Tóth).

Peter Tóth – Tomáš Zachar Neolitické osídlenie stredného Pohronia Tabuľka 1. Zvolen – Podborová 2005: popisná tabuľka.

Črep č.

Obr. č.

Kategória fragmentu Tvar nádoby

Hr. črepu v

mm Keram.

materiál Ostrivo Výpal Výzdoba

Druh výzdoby

Úprava povrchu Poznámky

okraj výduť dno min max vonk. vnút. vonk. vnút.

1 1 X X 3 3 2 1 2 1 2b 1 1

2 1 X X 2 3 2 1 7 1 2b 1 1

3 1 X X 3 4 1 1 4a 1 2b X X

4 1 X X 5 6 2 1 2 1 2b 1 2

5 1 X X 4 4 2 1 4b 1 4f X X

6 1 X kón. miska 5 5 2 1 6 1 3a 1 1

7 1 X X 4 5 1 1 4a 1 4f X 3

8 1 X X 5 6 2 1 4a 1 4e X X

9 1 X X 9 10 2 1 2 1 2a 1 1

10 1 X X 6 7 2 1 7 1 2b 1 X

11 1 X X 3 4 2 1 6 1 4e 1 3

12 1 X X 5 6 2 1 4b 1 4i 1 1

13 1 X X 3 4 2 1 4a 1 4j X 1

14 1 X X 3 4 1 1 4a 1 4a X 1

15 1 X X 5 7 2 1 7 1 4g 1 X

1 2 X X 3 3 2 1 4b 1 2b 1 X

2 2 X X 3 3 2 1 4b 1 2a 1 X

3 2 X X 3 3 2 1 7 1 2b 1 1

4 2 X X 3 3 1 1 4a 1 4b X X

5 2 X X 4 5 2 1 2 1 4d 1 1

6 2 X X 6 7 2 1 5 3 X X X 3

7 2 X X 3 4 2 1 7 1 2a 2b 2 1

8 2 X X 3 4 2 1 2 1 4e 1 2

9 2 X X 5 5 1 1 7 1 2b 1 1

10 2 X X 5 12 2 3 5 1 1d X 3

11 2 X X 11 18 2 2 5 1 1d X 5

12 2 X X 8 12 2 2 5 1 3f 5 5

13 2 X X 9 12 1 3 5 2 X 3 na vonk.

povrchu sa črtajú dve 2–3

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua, XIII, 2009

cm dlhšie žliabky (stopy po škrabaní?)

14 2 X X 11 13 1 2 4b 2 5 5

1 3 X miska na nôžke? 4 6 1 1 4a 1 2a X X

dno nádoby s

náznakom nôžky?

2 3 X miska na nôžke 4 10 1 1 4a 1 2b X X

dno misky s

prechodom v nôžku

3 3 X X 5 7 1 1 4a 1 4b X X

4 3 X X 4 10 2 1 2 1 4b X X

5 3 X X 10 12 2 2 4b 1 1e 5 3

6 3 X pologuľ. nádoba 8 11 1 2 5 1 3g 5 3

Medea – Studia MEDiaevalia Et Antiqua

Ročník XIII. Bratislava 2009

Vydavatelia: Katedra všeobecných dejín Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, Slovenský archeologický a historický inštitút

Tlač: Zephiros, a. s. Náklad: 200 ks

Grafická úprava: Mgr. Miroslav Lysý, PhD. HTML verzia: Mgr. Miroslav Lysý, PhD.

http://imedea.szm.sk zbornik.medea@post.sk

ISSN 1336-7706