Kočník XXX. V Budapešti, v piatok, 28. mája 1915. Číslo 121. Predplatná cena pie

Uhorsko a Rakúsko: Na celý rot . . 12 korún Na pol roka . . 6 Na ítrrf roka . •. 8 . Na l mesiac . , 1 .

t»o cudzozemská: do Nemecka . . 12 matiek do Ameriky . ' . 4 doBáre TELEFON 2a—14.

Redakcia, vydavatelstvo a expedícia •:

B U D A P E Š Ť , VI., Ó - U T C A Ď. 12. Sem sa majú zasielal všetky

dopisy a predplatby. Nefrankovans listy a liez-iíencé dopisy neprijímajú sa.

Rukopisy sa nevracajú. TELEFON 22—14.

Ds'slo za 2 haliere Mimo dňa po nedeli a sviatku vyohodia každý deň

Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÁNY

Inserty rátajú sa dra Tavnej tarify a platia sa vopred Číslo za 2 haliere

é 1 1

Snem o talianskej zrade. Uhorský krajinský snem včera vy­

držiaval zasadnutie, posledné v tejto dru­hej válečnej sessii, na ktorom bola páru nemajúca vierolomnosť Talianska pred tvárou krajiny dokumentárni dokázaná a stanovisko vlády čo stanovisko eelého uhorského národa voči talianskej zrade označené.

Ministerskí predseda gróf Tisza v obšírnej reči dopodrobna rozpovedal, ako sa Taliansko držalo oproti nám od prvého okamihu nášho konfliktu so Srbskom až do 23. mája po odkázanie vojny. Reč ministerského predsedu podrobne predo­stiera odskočenie Talianska od smluvy, čo je obsažené v známej odpovedi, ktorú naše zahraničné ministerium 21. t. m. dalo na notu talianskej vlády zo dňa 4. t. m. s tým ale, že podal snemu aj písomné dôkazy talianskej zrady. Ministersky predseda v pôvodnej osnove prečítal všetky tie prí­pisy, ktoré si naša diplomacia s talian­skou vládou od vypuknutia vojny zamě­nila. V prečítaných prípisoch talianskej vlády nemožno najsf ani len najmen­šej narážky, že by talianska vláda v na­šom ultimate na Srbsko nachodila úra-zenie alebo prestúpenie spojeneckej smlu­vy. Ba práve naopak. Ďalšie dopisy ta­lianskej vlády, ktoré ministersky predseda v pôvodine prečítal, dokazujú, že ten istý taliansky ministersky predseda Salandra, ktorý sa teraz na tento ultimát odvolával, aby našiel falošnú príčinu ku pretrhnutiu pomeru a ku napadnutiu svojich dosa-vádnych spojencov, ten istý Salandra v auguste lanského roku, o tri týždne po srbskom ultimate, spolu so zahraničným ministrom talianskym markýzom San-Giu-lianom písomne vyslovil svoj» poľutova­nie nad tým, že Taliansko nemôže bojovať so zbraňou v ruke pri našom boku, sľúbil ale, že diplomatickou cestou bude nás pod­porovať. Ministerský predseda prečítal ten mnoho spomínaný 7. punkt spojeneckej smluvy a dokázal, ako talianska vláda vykrúcala obsah a smysel tohto punkta na odôvodnenie svojej žiadosti o odškod­není. A ani počas týchto vyjednávaní, vôbec do 28. apríla tohto roku talianska vláda ani raz nepredstúpila s obvinou, že naša monarchia urazila spojeneckú smluvu, ked svoj ultimát len po jeho odoslaní Srbsku sdělila talianskej vláde. Tu gróf Tisza prečítal aj telegramm, ktorý taliansky kráľ poslal nášmu kráľovi po po ultinfáte Srbsku a v ktorom kráľ Itálie Viktor Emanuel III. ubezpečuje nášho kráľa o svojej spojeneckej vernosti a o svojom úprimnom priateľstve.

Potom ministerský predseda podrobne rozpovedal priebeh vyjednávaní s talianskou vládou o žiadanom odškodnom a dokázal, že monarchia zašla vo svojej trpezlivosti

a ústupnosti až po najkrajnejšie hranice a Taliansku bola hotová dať všetko, čo vážne chcelo, tak ako sme o tom už v našich novinách boli písali. Rozpovediac celé držanie sa talianskej vlády minister­ský predseda vyhlásil, že to, čo Talian­sko urobilo, nemá páru na svete. Zapo­čalo vojnu proti svojim priateľom, kdežto v pokoji by bolo všetko dosiahlo. Talian­ska vláda terrorom s hora znemožnila uplatnenie sa triezveho smýšľania väčšiny národa.

Predostrúc perfídnu zradu Talianska ministerský predseda dal výraz dôvere a a vernosti, ktoré boly dosial a sú i v budúcnosti zárukou nášho víťazstva.

„Ruskú presilu — končil minister­ský predseda — sme zastavili, somleli a vo víťazných bojoch zbili. Teraz znova stojíme proti presile, nuž pozřeme v oči aj tejto presile. Dni Marie Terezie obno­vujú sa v našej mysli. Myšlienka M o-r i a m u r p r o r e g e n o s t r o aj dnes žije v duchu, každého Uhra. Uhor­ský národ spojený s národami Austrie a s mohutným spojencom nemeckým, dô­verujúc jeden v druhom, vydržiac je­den pri druhom dp posledného dychu budeme bojovať proti všetkým čer­tom pekla. Viáda, ktorá vo svojej pokojamilovnej ústupnosti zašla až po najkrajnejšie hranice, ba snád až za tie,

teraz zná len jednu povinnosť, tú totiž aby tú utešenú slávnu silu, ktorú dosia' za spravodlivú vec plápolajúca duša ce­lého uhorského národa javila, viedla ku víťazstvu aj tejto spravodlivej veci."

Všeobecný súhlas, búrlivé éljenova-nie, frenetický potlesk na všetkých stra­nách ozval sa zasedacou dvoranou po reči ministerského predsedu.

Reči vodcov opposície, ktoré potom následovaly, boly ozvenou na reč mini­sterského predsedu. Gróf Albert Apponyi v mene neodvislej, gróf Július Andrássy v mene ústavnej a Štefan Rakovszky v me­ne ľudovej strany s najväčším pohoršením zmienili sa o páru nemajúcej zrade Ta­lianov a slovami hlbokého uznania a oslavovania chrabrosti našich a spojenec­kých čiat hlásali svoje presvedčenie vo víťazstvo našich zbraní, našej spravodli­vej veci.

A jako prv grófovi Tiszovi éljenovala a tlieskala celá opposícia so svojimi vodcami spolu s pracovnou stranou, tak teraz pracov­ná strana s grófom Tiszom, s ministrami spolu s opposíciou tlieskala a éljenovala vodcom opposície.

Duch vlasteneckej svornosti a zápa-listej obetavosti opäť vznášal sa nad shro­mážděním zástupcov uhorského národa. Na spravodlivej veci môže spočívať len požehnanie Božie.

větová* voj na. Ťažká porážka Rusov pri Sane. — Dosial sme zajali 25.000 Rusov, ukoristili 64 kanónov a 64 strojových pušiek, - Vojna proti Taliansku. -Odrazené útoky Talianov. - Udalosti na západ­

nom bojišti Í

Vojna proti Rusku. Ť&Řká porážka Kusov pozdĺž Sana.

(Úradná zpráva vydaná 26. mája.) Pri Przemyšli bitka trvá. Armáda ge-

nerálobersta Mackensena útočiac na oboch brehoch Sanu v juhovýchodnom smere z d a r n é n a p r e d u j e . Od Ra-dymna na východ priechod cez San vy­bojovala. 6. rakúsko-uhorský vojenský sbor útokom z a u j a l p r e d m o s t i e v Z a g r o d y , od tohto mesta na východ. Od Przemyšlu na „juh a na juhovýchod naše armády proti pevným, zčiastky betono­vaným posíciam Rusov pomaly napredujúc útočia. Počet z bojov posledných dvoch dní dovezených zajatcov v z r á s t o l n a

2 5 . 0 0 0 h l á v . Vo válečnom materiáli do včera večera ukoristili sme 5 4 ľ a h k ý c h , 10 ť a ž k ý c h k a n ó n o v , 6 4 s t r o j o v ý c h p u š i e k a 14 vo­z o v s m u n í c i o u . Od Dnjestra na juh a v Ruskom Poľsku všeobecné položenie je nezmenené. Od Visly na sever v jednej bitke z a j a l i s m e 998 R u s o v.

FodmarícUl Bofer, námestník fiéfii generáfceho štábu.

Nemecké úradné správy. Hlavný válečný stan nemecký o ud&lostach

na juhovýchodnom bojišti 26. mája vydal na­sledovná úradnú zprávu:

Útočenie armády generálobersía Mackensena d o b c f ^ a p i e d u j e.

SLOVENSKÉ NOVIN? 28. mája 1U15.

Od Radymna na juhovýchod po prudkom boji zaujali sme obec Sviete. Od Radymna na východ r a k ú s k o - u h o r s k é č a t y z a u j a l y z á p a d n é p ř e d ­m o s t í e S á n u , načo aj priechod cez San vynutily. Ďalej na sever naše čaty po boji přišly na okolie od Lazy a od Lásky na východ ležiace a na čiaru Korzenica—Zápalov (pozdĺž Lubašovky). P o č e t v á l e č n ý c h z a j a t c o v a u k o r i s t e n ý v á l e č n ý m a t e r i á l s a s t á l e r o z m n o ž u j e *

Hlavný válečný stán nemecký 26. mája o východnom bojišti vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Jednotlivé slabé nočné útoky sme odrazili.

Naše fiaty přešly cez San. Z novinárskeho válečného stanu ozna­

mujú: V turíčny pondelok vydobité vítazstvo Mackensenovej armády len v utorok bolo možno celkom využit. Rusi sice vyvinuli divy odpor, aby čiaru San obránili, spojencom následkom vítazstva sa však predsa podarilo zaujať od Sanu na východ ležiace oporné body Rusov.

Ku Mackensenovej armáde prislúchajúci 6. košický vojenský sbor, veliteľom ktorého je podmaršall Arz, pri Radymne prešiel cez San a zaujal naproti Rsdymnu ležiace Zagrody.

Ked sa rozpomenieme, že jaké ťažké boje boly v októbri okolo Radymna, ďalej ked pová­žime, že Rusi obránením od Przemyšlu po Ra-dymno ťahajúcej sa čiary chceli obrániť aj čiaru San, len tak môžme náležitým spôsobom oceniť naše úspechy. , •

Počet zajatcov vzrástol na pätadvadsaf tisíc hláv, ale ztráta Rusov aj v mrtvých a ra-uených je obrovská, lebo by neboli ľutovali žiadnu obeť, aby prekazili napredovanie našich do ich frontu zacviknutých čiat.

4 0 0 0 rakúsko-uhorskýoh a nemeckých kanónov n a bojišti.

Rotterdam, 27. mája. Petrohradské ča­sopisy tvrdia, že bitka, ktorá sa teraz v Haliči vedie, je najväčšia, jakú svetové dejiny dosiaľ zaznačit mohly, bijú sa 2 - 3 milliony ľudí a rakúsko-uhorská a nemecká armáda asi 4000 kanúDov postavila do boja.

Vojna proti Taliansku. Odrazené tal ianske útoky.

(Dradná zpráva vydaná 26. mája.) V Tyrolsku jedno nepriatelské odde­

lenie vliahío do Kondina (Judicaria). Pri priesmyku Padon od Marmolady na se­verovýchod T a l i a n i n a ; p r v é v ý s t r e l y s a r o z u t e k a l i Na korutánskej hranici naše čaty o d r a z i ­ly mac ú t o k o v z a z n a č n ý c h z t r á ť T a B i a n o v . Od PlOckena na zá­pad n e p r i a t e ! s a r o z u t e k a l á z a n e c h a l s v o j e z b r a n e . Na pobrežnom pohraničnom území boje sa dosial ešte nestrhly.

Podmaršall BSfer, námestník äéfa generálneho ätáhu-

S r a l k u admirálovi Hausovi. Lhoraká Telegrafičná Kancellária czna-

ii.uje: Jeho veličenstvo admirálovi Hausovi, ve­liteľovi flottj poslal aasledOFoy teJejjramni;

Blahoželám Vám, milý admirál, a mojej pod Vaším vedením dobre osvedčenej válečnej flotte ku tej daleko slyšateľnej odpovedi, ktorú ste Vy na odkázanie vojny so strany Talianska naskutku dali smelým napadnutím nepriateľ­ských pobreží. Moje požehnanie nech Vás spre­vádza vo všetkých Vašich dalších skutkoch.

Franc Josef,

Bombardovanie talianskeho východného pobrežia.

Chiasso, 27. mája. Včera ráno okolo 5. hodiny nad Benátkami zase sa zjavil jeden ra-kúsko-uhorský letúň. V blízkosti plynovej fabriky hodil bombu a metal i strely, na ktorých bol nápis: „Francúzsky vynález, nemecký výrobok." Letúna palbou odstrašili.

Zprávodajca berlínského „Lokalanzeiger"-a telegrafuje z Chiasso-va: Sem prišlo z Ta­lianska mnoho ubehlíkov, ktorí prinášajú chýr, že na talianskom východnom pobreží kanóny rakúsko uhorských válečných lodí a bomby lie­tadiel zapříčinily nesmierne škody. Len v obci Jesi (provincia Ankona) dvesto ľudí prišlo o život.

Lugano, 27. mája. 0 útočení rakúsko-uhorskej flotty na Ankonu jSecolo'- oznamuje: Mesto pokojne spalo. Obyvatelia počujúc ne­očakávanú kanonádu nazdávali sa, že talianske námorníctvo koná cvičby. Ale čoskoro sa pre­budili na skutočnosŕ. Celá nepriateľská flotta zastala si do bojovnej čiary, aby približujúc sa bombardovala mesto. Súčasne zjavili sa nad mestom i letúni a metali bomby. Letúni patrne dobre preštudovali polohu mesta, lebo ich bom­by padaly na najdôležitejšie punkty. Bomby trafily vojenskú nemocnicu a stolný chrám. Kanónové gule trafily aj dve kasárne. Jedna bomba trafila fabriku na lode, druhá budovu Talianskej banky. Velké škody zapříčinily bomby aj v obciach Senigaglia, Poriore, Canati a San Benedetto.

Sonninu, Saianťhu a D'Anmmzla podplatili.

Gear, 27. mája. Lyonskému „La Depe-che" oznamujú z Ríma, že dvoch politických redaktorov socialistického časopisu „Ävanti" na nariadenie vlády zatkli, lebo proti ministrom Salandrovi a Sonninovi pozdvihli ťažké obviny; dľa švajčiarskych časopisov o tom je reč, 5e menovaní dvaja ministri p r i j a 1 i od F r a n ­c ú z s k a p e n i a z e z a t o , ž e o d t r o j s p o 1 k u p r e s k o č i l i ku t r o ­j i t e j d o h o d e . Časopis „Avanti" zhabali.

Miinchen, 27. mája. Jeden professor, ktorý sa vrátil z Talianska, rozpráva, že dľa vedomia rímskych bankových kruhov 16. mája z Paríža prišlo 70 millionov frankov na financi-rovame demonštrácií za vojnu. Sám D'Annunzio dostal polmilliona vopred, druhý polmiUiona sľubní mu pp vypovedaní vojny Rakúsko-Uhorsku.

Tal ianska vojaa a ba lkánske š táty . Berlin, 27. mája. rBerliner Tageblalt"

oznamuje z Athén, že zamiešame sa Talianska do svetovej vojny n e u t r á l n o s t i G r é c ­k a s a n e t ý k a .

_ ( Bukurešt, 27. mája. «Vittorul'-u ozna­mujú zo Sofie: Po vypovedaní vojny so strany Tahanska bulharská vláda vydržiavala minister­skú radu, na ktorej boli prítomní aj generáli Fičev a Bogadjev. Vláda na ministerskej rade uzavrela, že n e u t r a l i l u a j d a l e i u d r ž í . l

Udalosti na západnom bojišti. Nemecká ú r a d n á zpráva.

Hlavný válečný stán nemecký 26. mája o udaloslaeh na zapadnem bojišti vydal nasle­dovnú úradnú zprávu:

Nočné nepriateľské napredovanie urobené Djoti našim position^ ktoré sme od jazera Belie

Vaarde na západ novšie zaujali, s m e I a h-,k ý m s p ô s o.b o m o d r a z i l i . Počet od Angličanov ukoristených strojových pu­šiek vzrástol na 10. Od Givenchy na severovýchod barvistým Angličanom včera večer podarilo sa dostat do rúk jednu vyčnievajúcu Cast našej najprednejšej zá­kopy. Ďalej na juh medzi Lievin a vŕškom Lo-retto Francúzi popoludní začali veľký útek, ktorý s a ú p l n e z m a r i L Od cesty Souchcz —Béthune na sever a na juh nepriateľovi zpo-čiatku podarilo sa vniknúť do našich zákop, ale nočnými protiútokami s m e i c h z a s e ú p l n e z p ä t z a u j a 1 i. V našich rukách ostalo 100 francúzskych zajatcov. Aj od Souchezu na juh viackrát opakované silué útoky bielych a barvistýeh Francúzov proti tunajším na­ším čiaram bezprostredne pred prekáž­kami s a ú p l n e r o z p a d l y . Nepriciel všade utrpel v e l m i í a ž k é z t r á t y , V bojoch svedených pri vŕšku Loretto zvláště vynikol jeden sliezsky peší pluk. Napredovanie proti nám na východnej časti Bois de Prétre s m e l a h k ý m s p ô s o b o m o d b i l i . Od Lensu na juh naši letúni sostrelili jedno nepriatelské lietadlo.

_ Nová angl ická vláda. Z Londýna oznamujú, 2e nová anglická

vláda za predsedníctva Asquitba sa už utvorila. Ministrom zahraničných záležitostí ostal Gŕey; ministrom vojny lord Kitchener; ministrom vnútra John Simon ; ministrom koloniálnych záležitostí Bonar Law ; ministrom záležitostí vojenského vystrojenia George Lloyd; prvým lordom admirality Balfour ; kancellárom äráru Mac Kenna, ministrom bez torby lord Lands-downe attí.

Vojna Turecka proti trojitej dohode. Tureoká úradná zpráva.

Hlavný válečný stán turecký 25. mája vy­dal nasledovnú úradnú zprávu:

Anglická pancierová lod .Triumph* 25. mája popoludní v Saroskom zálive pred Ari Búrnom od výstrelu torpéda utonula.

Ináč na dardanellskora fronte a na ostat­ných bojišfach významnejšia událost sa nestala-

Eoje n a Gallipolskom polostrove. Londýnsky ,Daily Telegraf" o bojoch na

Gallipolskom polostrove oznamuje nasledovné: Turci koncentrovali veľké množstvo posil­

ňujúcich čiaSk Kedykoľvek čaty trojitej dohody odbijú útočiacich Turkov, vždy novšie turecké čaty přijdu do boja. Turci v svojich útokoch proti našim posíciam z 200.000 hláv pozostáva­júce čaty môžu hodiť do boja.

Nepriateľská flotta tiež vyvinuje činnost. Prudkosť boja nemožno opísať. Turci s času na čas so všetkých strán odrazu útočia. Takýto čas celý polostrov je peklom duniacich a hvízdajú­cich výstrelov. Následkom tohto sa vôbec niet čomu divit, ked — vzhľadom na ťažkú a ne­bezpečnú úlohu — len veľmi pomaly (!) môžu postupovať napred.

S k a z a ruskej válečnej lode „Panteleimon,"

Z Galaeu sdelujú: Viac hodnoverných ce­stovateľov, ktorí z Odessy prišli.sem, rozpráva podrobnosti o utonutí ruskej válečnej lbde , Panteleimon". Rozprávajú, že pred ôsmimi dňami 180 lodí odplávalo z Odessy a Sebastc-polu, aby zaviezly čaty ku Midii. Dopravné lode sprevádzaly križiaky a torpédové lode. Medzi nimi bola i lod „Panteleimon", na ktorej mimo osobníetva lode bolo i suchozemné vojsko. Lod na ceste napadla nepriateľská torpédová lod a strelila do nej ekrazitovó torpedo, ktoré na prostriedku trafilo lod. Výbuch bol taký silný, že ruská lod o štvrťhodiny úplne Utonula. Na lodi bolo 200Ô vojakov, z ktorých sa len 20 zachránilo.

28. mája 1915.

K R A J I N S K Ý SNEM. , . ;3H Zasadnutie snemovne vyslancov.

Na stredajšom zasadnutí snemovne vy­slancov po rečiach vodcov opposičnych strán snem vyzdvihol immunitné právo Imricha Ivánku, ktorého immunitné právo prešporsky královsky fiškalát prosil vyzdvihnut pre podo­zrenie priestupku pri lifrovaní ličhvy pre ar­mádu.

Žatým Gejza P o 1 ó n y i interpelloval ministerského predsedu, aby vláda v plnom znení uverejnila hodnovernú osnovu trojspolko-vej smluvy.

Ministerský predseda gróf Stefan T i s z a hned odpovedal na interpelláciu. Vyhlásil, že trojspolková smluva je jednotnou smluvou, ktorá bola uzavretá medzi troma spojencami. Osobi­tého dohodnutia poťahom na Balkán niet. Je isté dohodnutie ohladom albánskej otázky medzi Talianskom a monarchiou, ktoré uzavreli zame­nením noty. Uverejnenie trojspolkovej smluvy nestretalo by sa s prekážkami, lenže v tomto ohlade museli by sme pokračovat v dorozumení s Nemeckom.

Interpellant a snem odpoved ministerské­ho predsedu vzal v známost.

Žatým bol prečítaný královský reškript, ktorým sa zasadnutia krajinského snemu n a n e i s t ý č a s o d r o č u j ú .

Snem najvyšší rukopis s holdujúcou úctou v známost vzal a oduševnene privolal: „Nech žije král!

Potom predseda Pavel B e ô t h y vzlet­nými slovami sa zmienil o hrdinskosti našich vojakov a o obetavosti uhorského národa. Aj po­minulé víťazné bitky v Haliči budia city opráv­nenej hrdosti, obdivu a nepoklátitelnej dôvery oproti našej slávnej armáde. (Živé éljenovanie.) Celý národ v nezlomnej jednote stojí za našou armádou. Naše city nemôže poklátit ani objave­nie sa nového nepriatela. Povinnovatä úcta oproti snemu ho zdržuje, aby charakterisoval pokračovanie talianskej vlády. Ale rozmnožením sa počtu našich nepriateľov vzrastá v nás aj pocit jednoty, sily a odhodlanosti, pocit sympa-tieaspoludržania oproti druhému štátu monarchie, vreläím sa stane naše priateľstvo a věrnost oproti* nášmu slávnemu spojencovi Nemcovi autúži sa v nás odhodlanie, žena obránenie našich spoločných záujmov do posledného nášho chlapa a haliera vydržíme. Dôverujme v pravde našej svätej zá­ležitosti, v našich verných spojencoch, ale v prvom rade v hrdinskosti našej armády. Nech Boh chráni a žehná nášho dobrotivého, šedi­vého panovníka, našu armádu a morskú váleč­ná silu, aby sme mohli . vydobif poctivý pokoj. (Živé éljenovanie.)

Po uhodnovemení zápisnice zasadnutie sa skončilo. \j;\

Zasadnutie snemovne veľmožov. V stredu popoludní o 5. hodine aj sne­

movňa veľmožov vydržiavala zadnutie, nä kto­rom ministerský predseda gróf Štefan T i-s z a Y krátkosti zahrnul svoje v snemovni vyslancov učinené osvedčenie o vierolomnosti Talianska.

Po reči ministerského predsedu knieža-primas Ján G s e r n o c h ujal sa slova. Talian­sko za ten čas, kým bolo s námi v spolku, po­tajomky ustavične sa ozbrojovalo proti nám. A • vypovedalo nám vojnu v tom domnění, že sme už slabší, ako sme boli, vojnu vypovedalo na Turice, v jedon z najväčších sviatkov kresťan­stva zničiac na pokoj naměřené snahy rímskeho pápeža, ktorý práve v tomto mesiaci nariadil modlitby za všeobecný pokoj. Počtom našich nepriateľov vzrástne aj naša obetavosť a hrdin-skost našich vojakov. V zápale turíčneho ohňa roznieti sa naša láska oproti vlasti, naša verná prítulnosť oproti nášmu kráľovi a vlasti a prinesieme všetky tie obete, ktoré sú po­trebné, aby sme aj v tomto veľkom nebezpečí obstáli a obránili monarchiu. Snemovňa veľmo­žov ako dosial aj odteraz ochotne bude podpo­rovať vládu v tažkých časoch. Nech Boh živí krála! (Živé éljenovanie.)

Potom bol prečítaný kráľovský reškript o odročení krajinského snemu.

Žatým predseda prosiac Božie požehnanie na kráľa, na vlasť, na našu slávnu armádu a na našich spojencov zasadnutie zaklúčil. j,

S'-LOVENSKE KľOVIEre

Druhá vojenská pôžička. Obetavosť uhorského národa dni, ktoré

boly určené k upisovaniu druhej vojenskej pô­žičky, urobila najkrajšou pamiatkou týchto hi­storických časov. Zprávy, ktoré prichodia z upi-sovacích miest, v každom svojom riadku o tom hovoria, že obyvatelia našej vlasti s oduševne­ním plnia svoju povinnosť: za posledné dva dni na mnohých miestach podpísali toľko, koľko za celé predošlé dva týždne. S dôverou oprávne­ného očakávania treba teda prijať, že finančný minister povolil žiadosti vidieku a t e r m í n u p i s o v a n i a d r u h e j v o j e n s k e j p ô ž i č k y p r e d ĺ ž i l d o 7. j ú n a . Týchto pozostávajúcich dvanásť dní prinesie nám vopred nevypočitateľný národohospodársky osoh.

V stredu popoludní vydržiavané valné shro­mážděme hlavného a sídelného mesta Budapešti na návrh mešťanostu Bárczyho uzavrelo, že na druhú vojenskú pôžičku podpíše 10 millionov korún. Valné shromaždenie dalej uzavrelo, že právomocnosti požiada, aby v záujme zdaru vojenskej pôžičky zaviedly zodpovednú akciu.

Na druhú vojenskú pôžičku medzi inými novšie podpísali: Krajinský pensijny ústav ad­vokátov (ktorý na druhú vojenskú pôžičku už podpísal 350.000 korún) novších 289.000 korún, členovia predsedníctva, direktoriuma a povere­níctva Krajinského priemyselného spolku vyše 10 millionov, Prvá cis. priv. Dunajská plavebná spoločnosť jedon million, obec Nagylak 50.000, viacerí slovenskí gazdovia z Abaujskej u Ko­šickej úverkovej banky 60.000, obec Csongräd 40.000, pivovar Haggenmaehera v Kôbányi a v Budafoku 400.000, manželka ministerského pred­sedu grófa Štefana Tiszu 60.000, Vojsko na­pomáhajúci úrad honvédskeho ministerstva 60.000, štátny sekretár ministerského predsed­níctva Alexander Jeszenszky 10.000, cukro­var vo Velkých Šuranoch (stolica nitrianska) 100.000, Viktor Hornyánszky 30.000, Občiansky pivovar v Kôbányi akciová spol. 210.000, malí gazdovia obce Nógrádkôvesd 6000, Krajinské družstvo uhorských pozemkoúverovýeh ústavov 10.000, Krajinský spolok stoličných úradníkov 30.000, Berlínská všeobecná a3sekuračná akciová spoločnosť „Viktoria" 2 milliony, fôišpán Eugen Szontagh 18.000, Plavebná spoločnosť „ Atlantica" 500.000, gróf Gejza Andrássy 100.000, manželka grófa Gejzu Andrássyho 100.000 korún aid.

Demonštrácia proti Taliansku. Budapeštiansky mešťanosta pred pár dňami

na plakátoch vyzval obyvateľov hlavného mesta, aby v stredu pred večerom vyšli na ulice a aby sa ohradzovali proti zákernému útoku Talianska. Následkom tohto vyzvania už popoludní na do­moch vialy zástavy, domy boly ozdobené dra­périami, mnohé i palmami a pred večerom okolie Petóíiho námestia na brehu Dunaja hem­žilo sa od množstva shromážděného ľudu. Okolo polšiestej hodiny jazdeckí a peší policajti v úplnej paráde stali si do radov na námestí, potom přišly ta všelijaké korporácie, spevokoly, universitná mládež, dobrovoľní, ochránci. Medzi­tým na námestí odohral sa dojímavý výjav. Štyriadvadsať nemeckých dôstojníkov a poddô­stojníkov prišlo na námestie pod velením obi­dvoma železnými krízami ozdobeného poručíka Jablonského. Ked ich zástup zazrel, z tisícich úst sa ozvalo:

Sláva hrdinom! Nech žije nemecká ar­máda.^

Ženské kvetami obsypaly Nemcov. Okolité obloky sa otvoŕilý a na ' nemeckých hrdinov padal opravdový dážď kvetov. One­dlho zas došla jedna skupina obecenstva pod uhorskými, nemeckými a tureckými zástavami, ale na předku skupiny niesli jednu tabulu s týmito štyrmi písmenami: ,1. V. M. I.a,(Isten verd meg Itáiiát. Bože, potŕesci Taliansko!)' Zástup zas zahučal, ale vtedy už bolo počuť takéto výkriky!

— Dolu s Talianskom ! Dolu so zákernými vrahmi!

— Lazzaroni! Zbojníci! Zákérnfci! Takmer za polhodiny trvalo prejavovr.nic

pohoršenia obecenstva proti Taliansku, polom ná­sledovaly vlastenecké piesne, Kosšuthova pie­seň, nacionálny hymnus, nemecká pieseň „Wacht

am Rhein« a ulice ozývaly sa od hromového éijenovania.

O trištvrte na 7. hodinu prišli na náme-. stie hlavnomestski vyborníci a radcovia s mešťano­stom Bárczym. Obrovský zástup sa pohol ku ne­meckému hlavnému konsulátu. Napredku šli poli­cajti na koňoch, za nimi kráčalo oddelenie neme­ckých vojakov, potom chlapi s lampionami, za nimi dôstojníci, spolky, kruhy a nekonečný zástup. Pred nemeckým hlavným konsufátom ohromný zástup zaspieval nemeckú hymnu, načo nemecký hlavný konsul gróf Furstenberg v krátkej reči privolal na slávu uhorskému národu a zbrannému priateľ­stvu nás s Nemcami. Tu sa zástup rozišiel na dvoje. Jedni po Karolovej okružnej ceste šli na Andrássyho cestu, kde sa pripojili ku inému po­chodu. Pred palotou Krajinského kassína zástup sa zastavil a z balkóna kassína Alexander He-gedús ml. povedal pár oduševňujúcich slov. Zástup potom demonštroval pred kruhom ná­rodnej pracovnej strany a chcel počuť minister­ského predsedu grófa Tiszu. Tu snemovy vy­slanec Július Pekár povedal vlasteneckú reč, načo sa zástup pohol, sišiel sa s tou čiastkou pôvodného pochodu, od ktorej sa bol rozlúčila tiahol ku tureckému konsulátu, kde hlavný konsul Achinet Hikmet povedal krátku reč, v ktorej prízvukoval, že táto vojna znamená naše víťazstvo, čo by nás koľkíkoľvek napadli. Vtedy sa spustil dážd a pochod sa pomaly rozchádzal, ale po uliciach ešte dlho bolo počuť výkriky:

—• Nech zhynie Taliansko! — Krapa beštia Italiana!

Foštov& etepraira, časopisov.

Následkom dočasných zmien v železničnej premávke poštová ezpe-dovanie časopisov spojené je s istým, miestami aj dlhším opozdením. P r o ­síme tedy našich vidieckych čitate­ľov, aby týmto zmenám pripisovali, keď „ S l o v e n s k é Noviny** na čas nedostanú a aby boli shovievavi do-tiaf, až p r e m á v k a vlakov zase umožni poštové doručovanie nášho časopisu v obvyklom čase.

Expedícia ,.Slov. Novín."

C H Ý H N I K . ',; Budapešť, 27. mája.

Počas ie mame v Budapešti dnes jasné a chlad­nejšie. — Po krajine na početných s í ranách boly väčšic-menšic dažde. Tempera túra irochu klesla. — Krajinský meteorologický ústav predpovedá teplé počasie, miestami — najmä na západe — hurku a dážd.

Kráľ o karpat ských bojoch. Vieden­ský mešťanosta Weisskirchner s podmešfano-Stami bol na audiencii u jeho veličenstva, aby mu tlumočili vernosť mesta Viedne. Jeho veli­čenstvo vo svojej odpovedi obyvateľstvu a plu­kom mesía Viedne vyslovil svoje uznanie, po­tom hovoriac o vydobitom víťazstve, povedal nasledovné:

— Celá naša armáda vykonala čosi mi­moriadneho. Zvláště karpatsko boje tie najväčšie úlohy vyžadovaly od našich čiat. Za nemožnost by bol človek držal, žeby bolo možno vystáť také únavy, jaké moje čaty skutočne přestály.

Mešťanostovia po audiencii hovorili, že jeho veličenstvo výtečné vyzerá a teší sa tomu naj­lepšiemu zdraviu,

Smrť. Leo Z s i t v a y, p.ensionovaný predseda senátu kurie v 75. roku svojho života po dvojdňovej chorobe v stredu večer v Buda­pešti na zapálenie brušnej blany zomrel. Zo­snulý bol jedným z našich najvynikajúcejších a naj9pravedlivejšíeh sudcov, ktorého si celý práv­nický svet a široké obecenstvo vysoko vá­žilo. Zpočiatku ,bol advokátom, potom hlav­ným fiškusom stolice sopronstaj a roku 1872. vymenovali ho za štátneho zástupcu súd­nej stolice v Magyaróváre a jako taký bol pre­ložený do Prešporka. Tu i jako predseda vzdelá­vacieho spolku vyvinul zvláštnu činnosť. Za

SLOVEHSKE NOVINY 23. mája 1915.

ministerstva Fábinyiho bol vymenovavý za před­sedu súdnej stolice v Szombathelyi a r, 1895. stal sa predsedom budapeštianskej trestnej súdnej stolice a konečne predsedom jednoho senátu kurie. Asi pred rokom utiahol sa do pensie.

Arciknieža Eugen — generáloberst. Úradný čaáopis armády prináša najvyšší reškript, ktorý král upravil na hlavného veliteľa naSej jainej armády, arciknieža Eugena. Král v reškripte vyhlasuje, že uviedol nový rang pri armáde, rang g e n e r á l o b e r s t a a teší sa, že na tento rang arciknieža Eugena prvého môže povýšiť. Rang generálobersta dosial bol len v nemeckej armáde. Hindenburg bol tiež generál-Oberstom, ked prevzal vodcovstvo východnej ne­meckej armády a po veffibm víťazstve priMazur-ských jazerách stal sa maršallom. Maršali Bulow, jedon z najyýtečnejších vodcov západnej neme­ckej armády, na počiatku vojny tiež bol gene-ráloberstom. Nový vojenský rang je väčší ako rang generála jazdy a generála pechoty, ale je menší ako rang maršalla.

Pŕocessia z a víťazstvo našich zbraní. Rímsko-katolícke kňažstvo za vítazstvo našich zbraní v Budapešti v nedelu,30. mája usporiada jřelkúprocessiUjkonečnýprogramm ktorej riaditeľ­stvo už ustálilo. Na processii jeho veličenstvo krála bude zastupovat arciknieža Jozef Franc. Na pro­cessii sa zúčastní: vláda, snemovňa vyslancov, snemovňa veľmožov, všetky občianske a vojen­ské vrchnosti, budapeštianske rímsko-katolíeke fary, všetky budapeštianske katolícke korporácie a početné vidiecke deputácie. Processiu povedie Iknieža-primas dr Ján Csernoch za asistencie hlavnomestských a okolitých kňazov. Pŕocessia pohne sa ráno o 8. hodine z Kossuth Lajos-ulice a po Karolovej okružnej ceste a ceste cisára Vilhelma pojde do basiliky sv. Stefana, kde bude kázať, fejérvársky biskup Prohásžka a odtiaľ pojde ku parlamentu, kde bude vojenská omša. Odtiaľto pŕocessia vráti sa do chrámu vnútorného mesta. V processii svätú pravicu ponesie týmto cieľom sostavenó vojenské oddelenie.

N á v r a t horvatskéao ministra z Francúzska . Dľa zprávy záhrebských časopi­sov horvatský minister gróf Teodor ťejacsevieh, ktorý bezmála za 10 mesiacov bol vo Fran­cúzsku internovaný, tieto dni odíde z Frantíúz-ska. Sněmový vyslanec gróf Marko Pejacsevich, ministrov syn, už odcestoval do Kreuzlingenu v ústrety svojmu otcovi.

Krát dcéry dediča nemeckého trónu. Z Berlina oznamujú, že novonarodenú dcéru dediča nemeckého trónu v úzkom rodin­nom kruhu v berlínskej palote dediča trónu v utorok večer pokrstili. Novonarodzeniatko pri 'krste dostalo meno Alexandrine, Irena. Dedič trónu nebol prítomný, lebo jako veliteľ armády nechcel opustil! svoje miesto. Medzi krstnými otcami vo válečných časoch narodenej princezny zastúpená je i 5. armáda, veliteľom ktorej je dedič trónu a aj malrózi válečnej lode ,Kron-prinz*.

Zodpovedný redaktor : Karol Csecsottea.

— ľsrjrvai oÄmanami vyarutôenS. —

KALMI LÄIOSmotorgyára BUDAJPSST, VX, OyfcMitoia 98. M i m . Gazdovskému obecenstvu atjjlepiie odporúčajú

^LAJOSA KÁLLAI-hoí í^ koraobllov* B l U f u t o g a r n i t ú r y

/^^S^.ĎpInázárufcazavíttónúialaťbn! # M U M

|MtVtV

BOTOtet Najjednodacncjiia m najdokoKalajsia motorová

mlitaoia. garnitúra tejto éoi j . Ľahko n dá • nim! aachodK 1 be» rtrojnika,

aj madxi tlamo* krytými domami. Obrazkorf akroataf oannik n« poBadanto zdarma a franko.

Najdokolanej&ié ™

, a každému cieľu zodpovedajúce

šijacie stroje vedia garancie Od 25 korún vždy predáva

Alojz Habán j dielia na šijacie stroj*

B u d a p e s t , VSI., I z a b e l l a - t é r 3 . Tie! dávam na vedomie, £e bársjakú Šijaciu mašinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predavača, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to* var len preto chváli, aby hó mohol sa velké peniaze predal. Pošlite ale ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohó_ roky. Cielom presvedčenia sa spolehlivosti mojej dielne, ktorá pre dobrú prácu v celej uhorskej krajine je pochvalne gaŔmá, pýtajte si moj velký cenník

zdarma. .

M«ítepH proiaeft kúpy I

L t á m k a , r h e u m a , trhanie v údoch, bolenie v chrbte, l;e(í aj zastrané a tvrdošijné, proti ktorému už mnoho liekov upotrebovali, hneď bude vylie­čené, jestli bolavý úd natřeme

Zoltánovou masťou.

I | Zoltánova aps ieka, Budapest

NepoSetné listy usnánís dokazujú výteínost patent, Hsmgar la firótověho plet iva,

ktorí }» BeprcTÍ-iäitelaé, Hotovi ta z galvanizovaného drôtn 1 Caua šiTOiMvéíj nct io Si! iiaijt.-ot- a rršo, lioiut objednat

u Jediného dorabatela:

sľsasadFa Haidekkera Sabrifca na dr6íovó pletivá a ohrady

Be-'ssposS, yitíf, ŮUSUůt 43/23. ' EavnA, puntíorna a rýchla obsluha! — Obrázkový cenník iwcrma a íranko.

fe~

Lacno posteľné perie 1

.' k i l o h n e d é h o , í o b r i - j 'ho, d r i a p a n i h o p • r i a l 2 K., lepSieho 2.410 K., p r j - J j n a p o l o f e l o l o b o 2.90 K.,i biotab* i K., b 1» 1 e b o j n e p e r i o i ó h o 5.:0 JC-, 1 !

\kilo v o l m i j c m n é h o , i n a - j y b o b i o l * h o , d r i a p a s é

h o 8.<0 K., 8 K., 1 fcíio p a p o-I r j a , hnedého* K , T K., bieleho, jemného 10 K., nanajvýš j l Í M m r é t o n i p o r i a z p o d p ŕ z 12 £ . m o t J « d a * a i j [T jg» • % Od 5 kg . í í s a l o . , , Ä Í " ' " ' * » . , | £ 4 $ . - ' H o t o v á p e r i n y . * • '. ,x*8!k>l ľ ž Klita Btanífco aorvoncio, modrého, bielche alebo íKého Ran-! jldnsu, 1 d u c h n a , 180 em. dlM, asi 120 cm. Siro&á, a p o j o j j a ž p o d n i k a m i , každé 80 cm. dlha, ari K) cm. älioki na-1 ľplnans novfm hnedým, Telmi trvicim pápetistfm p o c t a l - i f B ý a j e r l m 16 K., f.o l o p i p e i ^ m ^ S O K., p a p • r íjn |

. 8«níschJ

j 24 J S ^ J o d n o t l i h S n c h n a 10 K., 12 K„ :}**~\ n y xw-a-

[ d u í k r *0 «"»• <Uhé, TO cm.JUtoké, 4.60 K.. Í.20_K, jS.Jp kC,

I j o d i á á p o d l i a k a Š K.,8.S0 K^ í ť , D - o č k n y &W Sd&6, liO cm. Široké, 18 K., 14.10.2.,17.80 K^^ 21 S - . _ | ^ r |

l a a o d á * d u o h n y no silného, gb-iloranoho grádlu 189 " M L t lS cm. SiioS* ltSO TĽ, 14.80 K. Rozposielanie na doMarkn

íits vi 12 kor ín franko. Zámena doroksi , sa a a n d p e n d s i w0a poniaxo fsátí*.

S. BEmSCKvBssohenitsd, S. 898. Cechy. Bcjiai* illaaíľoíanf eannik adarma a ttaako. SHKSS

¥ Z D O B VOJNY

o 50 fsercesafov lacnejšia ! Amerikánska Csrorná káva, velmi voňavá, vfdainá a asporná 5 kgrové vrece Sávy na próbu K 11.— franko na dobierku. »/» kg

najfajnovšiebo čaju za K 2.20 rozposiela:

A. SCHÄFIRA, č. 226. vývoz kávy a Saja G a l á n t a .

•ii mu.! SSĹ^jl i it ' i1

Aj najmenšie poranenie

môžesastaf nebezpečným!

Chýrečna.od 4C rokov ti­

sícnásobne vyprobovaná j a dokázaná, antiseptická

Pražokä T%omáoa TV/ľasť chráni pred znečistením, zapálení' nami a ranami, ulavuje bolasti, Bpô-sobuja rýchlejšie vyliečenie a ná­sledkom jej mnohonásobného účin­kovania aj do zmäkčujúca masť je

v každej domácnosti nevyhnutná. I krabica TO h, , denno rozposielanie p» ponte za vopred poslaný obnos za 4 kra­bice K 8-16, za 10 krablo K 7, — fcanke

na ka2dú stanicu.

B. FRAGNER.tí'd^SST lekáreň „ku Čiernemu orlovi".

P r a h a , ttalá. S t r a n a , r o h H c m d a T c l ttlloe A. B03.

Sklady vo Tletkých lekárňach Uhorska.

V l e t k y r a s t . obalu o p a t r e n é s ú

t o u t o sale, o h r á n a n o u ooJa-anaoa saáxakou,

ro S5 csoisn *'i. A von3lok indulústt Budapest keleli p.-u.-ról.

Ém'éuyes li>ir.

5 s

n

-i

&

7«

e»

: i "

H l i l»

T

. O V i

Zlninnyl crjilli'iui'ri

Ruttlt'a. Herlin littlaloulured. TflpoICtt

UjviiJŕk. i lr«d

Fiuiue. P ť a , 0»ij«a

ZJOIOŮVÍ unllůsolt Ar*a. B r a - i i , Bukatrest Sú to ml j a újUul v, M u nltůc *

!D*l)Jtic««ji, KĚj»>rattĎ, IKoiouvor. Unuuu

• '

rt5;oa hú Í-t3K

11 | | M Y-f

um

•M

Žií

'í?,''

| u

1 "

,-.»

] . ,

?;;

í.-s Í-:Í

"

! s

On

3-:,

- 0 « '

ĎJvidék, Samjervo Stombalbely, Wica

I'ľlirtiw. Gntz, Sotiroa Wieii. Zurich. l h M i Amrt! TlyJun^I

nifisko11 *íS* : i siĽĎiraka, \aá^\

H o m á r o m ^ ^ ' I r ; Miskolc* V r'.

Naf^kálfl, ?řo!oofi Ruiiba. CKlerbera >

No^ykAta, S to lack

Siajjfljvn. BMf) u ;

A rad. l i ras jů h a bi a. Lnwoartb,

Saor&baihets, Wlen Kútika, r lirizi fsjfci

,

, ! ! • •

•ař**

A Tonatok é r k e z é s e Budapest keleli p.-«.-ra> Ervfinyw 1015 május hó l . t a .

rW*_

1 " <l£ riSSaí »r*t

• esc» I'opnid-FrfizW I n Nasykata GódoIlA

A Toantok érkesése Bndapesl̂ óxseíírárosra.

KOJÍ B * ; »tirrDcW»^T» « -

Za o b s a h inso «ut o. y redakcia neni zodpovedná. 'JL^ČÍ a yjdém^kpíhjlaí ^ úaastiřiájska spoloC-nost .Európa" v Budapešti,. VI. okr. Ô;utcza 12,;