slovnÍk demografickÝch pojmov

Click here to load reader

Post on 28-Jan-2017

220 views

Category:

Documents

1 download

Embed Size (px)

TRANSCRIPT

  • INFOSTAT INTITT INFORMATIKY A TATISTIKY Vskumn demografick centrum

    SLOVNK DEMOGRAFICKCH

    POJMOV

    Danua Jurov

    Edcia: Akty Bratislava, aprl 2005

  • Publikcia prezentuje vklad vybranch demografickch pojmov. Obsahuje termny, ktor sa najastejie pouvaj v demografickch analzach v irom zmysle, ako aj niektor pojmy z oblasti tatisti-ky, medicny, sociolgie. 2005 INFOSTAT Intitt informatiky a tatistiky Bratislava Vetky prva vyhraden. iadna as tejto prce nesmie by akm-kovek spsobom reprodukovan bez predchdzajceho psomnho shlasu autora. Jej text mono poui len po prslunom citovan. Prca neprela jazykovou pravou.

    ISBN 80-85659-40-9

  • OBSAH VOD ....................................................................................................... 5 1. VEOBECN DEMOGRAFICK TERMNY ................................... 9 2. METDY, TECHNIKY, MODELY.................................................. 15 3. ZDROJE DEMOGRAFICKCH DT.............................................. 19 4. DEMOGRAFICK UKAZOVATELE .............................................. 21 5. SOBNOS ..................................................................................... 25 6. ROZVODOVOS............................................................................... 29 7. PRODNOS A PLODNOS ........................................................... 31 8. POTRATOVOS................................................................................ 37 9. MRTNOS....................................................................................... 39 10. MIGRCIA ...................................................................................... 45 11. STAV A PRRASTOK OBYVATESTVA .................................... 51 12. ZKLADN DEMOGRAFICK TRUKTRY .................... 53

    12.1. POHLAVN TRUKTRA..................................................... 53 12.2. VEKOV TRUKTRA.......................................................... 54 12.3. TRUKTRA PODA RODINNHO STAVU ...................... 58 12.4. DOMCNOSTI ......................................................................... 58

    LITERATRA ....................................................................................... 61 ABECEDN ZOZNAM TERMNOV................................................... 64

  • 5

    VOD

    Problmy demografickho vvoja ako pokles potu narodench, starnutie obyvatestva, migrcia, at., s tmy, s ktormi sa stretvame takmer denne aj v mdich. Spoloensk vznam demografie sa sce ne-ustle zvuje, ale demografick termny sa asto pouvaj nevhodne, bez poznania obsahu danho pojmu. Dokonca sa stva, e demografick pojmy s pouit nevhodne aj v odbornej literatre, najm vtedy, ke s sasou nedemografickej prce.

    Demografick terminolgiu v bvalej eskoslovenskej federcii zastreovali hlavne esk demografi. Km demografia v R m viac ako storon tradciu, slovensk demografia je mladia a jej vvoj bol ovea zloitej, ale hlavne pomal. Demografii na Slovensku sa venovalo me-nej pozornosti ako v echch, a to nielen vo vskume, v praktickch ap-likcich, ale aj vo vube. Tento stav sa odrazil aj v oblasti terminol-gie.

    Demografick terminolgia, ktor sa v sasnosti na Slovensku pouva, sa formovala hlavne na tatistickom rade SR, pri vube de-mografie na Ekonomickej univerzite v Bratislave, ako aj v rmci predme-tu geografia na alch univerzitch. V praxi sa zauvali najm preklady z etiny, niekedy to vak boli len poslovenen esk vrazy, ktor nie vdy spali podmienky slovenskho pravopisu.

    Vetky tieto fakty viedli k mylienke zostavi aspo najpouva-nejie demografick pojmy do slovnka.

    Slovnk demografickch pojmov (alej len slovnk) bol pri-praven v INFOSTATe - Vskumnom demografickom centre v Bratisla-ve, v spoluprci s tmom odbornkov pracujcich v oblasti demografie. Bol zostavovan s cieom doplni chbajce podklady v oblasti demo-grafie na Slovensku a zjednoti, prp. aj zavies demografick terminol-giu potrebn pri tdiu demografickch udalost a procesov v Slovenskej republike.

    Slovnk obsahuje viac ako 300 hesiel - vybranch zkladnch termnov, ktor sa pouvaj v demografickch analzach v irom zmysle, t.j. zahruje aj ist aspekty z oblasti tatistiky, medicny, socio-lgie, at., ale aj niektor prvne pojmy, ktor sa pouvaj v demografii.

  • 6

    Termny s v slovnku zoraden do tematickch okruhov a usporiadan s poda abecedy. Ku kadmu termnu je priraden jeho strun defincia alebo vklad. Vo vine termnov je pouit medzin-rodn defincia. U tch termnov, pre ktor tak defincia neexistuje, je uveden defincia platn v SR, prp. je uveden zkonn prava platn v SR. Pre uahenie tdia demografickej literatry v anglitine i pre ely prekladateskch prc s k jednotlivm termnom uveden aj ich anglick ekvivalenty alebo vznamov preklady. Niektor termny s doplnen poznmkou, ktor obsahuje prevane vysvetlivky, spsob pou-itia, prp. uvdza, i a ako sa dan termn pouva v cudzojazynej lite-ratre alebo prina in definciu, napr. definciu OSN, ak je tto od slo-venskej odlin a nie je veobecne akceptovan. Ak m demografick pojem viac nzvov alebo prekladov, s v slovnku uveden tak, e najpo-uvanej vraz je uveden na prvom mieste. Jednotliv asti v truktre termnov s rozlen typom psma. Ako prklad uvdzame heslo hrnn plodnos, ktor m nasledovn truktru:

    Nzov: hrnn plodnos Anglick preklad: Total fertility rate (TFR) Vklad: Priemern poet ivonarodench det pripadajcich na jednu

    enu poas jej celho reproduknho obdobia (15 - 49 ro-kov), pri zachovan rovne plodnosti sledovanho roka a za predpokladu nulovej mrtnosti.

    Poznmka: hrn mier plodnost poda veku.

    Existuj vak aj tak termny, u ktorch zatia adekvtne anglick ekvivalenty bu nepoznme alebo neexistuj, a preto v truktre hesla ich anglick ekvivalent nie je uveden. U hesiel, ktor s definovan jednoznane alebo ich vklad je postaujci, je poznmka vynechan.

    Slovnk je vsledkom niekokch etp prc na demografickej terminolgii. Po zohadnen pripomienok irej demografickej verejnosti bola jeho prv verzia vydan v INFOSTATe Vskumnom demografic-kom centre v Bratislave v roku 2002.

    Nov prepracovan verzia slovnka sa sna dslednejie repek-tova potreby praxe. Je rozren o niektor alie termny a kvli lepej orientcii bola do nej zaraden nov kapitola s nzvom Metdy, techni-ky, modely. V porovnan s prvou verziou slovnka s niektor defincie spresnen a doladen s aj anglick termny.

    pln verzia slovnka je vystaven v pdf - formte na web - strnke Vskumnho demografickho centra na adrese:

  • 7

    http://www.infostat.sk/vdc.

    Na tejto strnke sa nachdza aj interaktvna verzia slovnka.

    Slovnk demografickch pojmov je uren ako praktick prru-ka pre vetkch, ktor sa zoberaj demografiou a demografickou tatisti-kou.

    Za cenn pripomienky a rady pri vypracovvan slovnka aku-jem kolegom z Vskumnho demografickho centra, odbornkom zo tatistickho radu SR, Univerzity Komenskho v Bratislave, Ekono-mickej univerzity v Bratislave, z stavu zdravotnckych informci a tatistiky v Bratislave, z Ministerstva prce, socilnych vec a rodiny SR, Slovenskej akadmie vied, demografom z eskej republiky z Vysokej koly ekonomickej v Prahe a z Prrodovedeckej fakulty UK v Prahe, ako aj pracovnkom alch intitci.

    Autorka

  • 9

    1. VEOBECN DEMOGRAFICK TERMNY COMMON DEMOGRAPHIC TERMS Demogeografia, geografia obyvatestva Demogeography, geography of population Vedn disciplna humnnej geografie, ktor skma zkladn znaky a zkonitosti vvoja, vekosti, rozmiestnenia, zloenia a dynamiky priestorovch truktr obyvatestva v jeho vzjomnch vzbch s ostatnmi geografickmi prvkami. Demografia Demography Vedn disciplna na rozhran viacerch odborov, ktor sa zaober reprodukciou ud-skch populci. Poda OSN: Demografia je veda a praktick innos, ktor sa zaober tatistickou a matematickou analzou vekosti, zloenia a priestorovej distribcie udskch popul-ci a prinami a dsledkami zmien plodnosti, mrtnosti, sobnosti a migrcie. Demografick reprodukcia Demographic reproduction Obmena udskch populci v dsledku prebiehajcich procesov rodenia, umierania a migrcie. V irom zmysle sa do demografickej reprodukcie zahaj aj procesy sobnosti, roz-vodovosti a potratovosti. Na zvraznenie procesov rodenia a umierania sa pouva termn prirodzen reprodukcia. Demografick revolcia Demographic transition Zsadn zmena reimu reprodukcie, charakteristick vraznm poklesom mrtnosti a prodnosti. Demografick revolcia sa niekedy zvykne nazva aj ako prv demografick revolcia. Poda OSN: Zmena vysokej prodnosti a mrtnosti na nzku prodnos a mrtnos ako dsledok industrializcie a modernizcie. Demografick truktra Demographic structure Zloenie obyvatestva poda uritch charakteristk. Najastejie poda biologickch, ekonomickch a kultrnych znakov, v uom zmysle zloenie obyvatestva poda pohlavia a veku.

  • 10

    Demografick procesy Population processes Demografick udalosti uritho typu sledovan ako hromadn jav. Demografickmi procesmi s sobnos, rozvodovos, prodnos potratovos, mrtnos a migrcia. Demografick sprvanie Demographic behaviour Sprvanie sa ud v svislosti s demografickou reprodukciou. Pouva sa aj termn reprodukn sprvanie (reproductive behaviour). Demografick udalosti, demografick javy Demographic events ivotn udalosti, ktor vo vzjomnej kombincii utvraj demografick reprodukciu alebo s ou bezprostredne svisia a ktor s v tejto podobe predmetom demografickej analzy a prognzy. Demografickmi udalosami s uzavretie manelstva, rozvod, narodenie, potrat, mrtie a sahovanie. Demografick prechod 2. demographic transition Zmena reproduknho sprvania obyvatestva, charakteristick poklesom prodnosti, zmenou rodinnho sprvania a posunom v systme hodnt. Zmeny s prejavom postmodernizmu v populanom vvoji. Niekedy sa zvykne nazva aj ako druh demografick revolcia alebo druh demografick prechod. Genercia Generation Sbor osb s rovnakm rokom narodenia. Genercia je zvltnym prpadom kohorty. Historick demografia Historical demography as demografie, ktor sa zaober tdiom reprodukcie za obdobie pred existenciou pravidelnej demografickej tatistiky. Hustota obyvatestva Population density Poet obyvateov pripadajci na jednotku plochy. Najastejie na 1 km2.

  • 11

    Kohorta Cohort Sbor osb, u ktorch dolo v tom istom asovom intervale (obyajne v kalendrnom roku) k uritej demografickej udalosti. Maltuzianizmus Malthusianism, Malthusian population theory Doktrna, zaloen na maltuzinskej terii populanho rastu, ktor zdrazuje potrebu limitov populanho rastu za elom zvenia ivotnej rovne. Migrcia, sahovanie Migration Zmeny v stave obyvatestva, vychdzajce z priestorovho pohybu, pri ktorom doch-dza k zmene trvalho (obvyklho) pobytu obyvatea. Neomaltuzianizmus Neomalthusianism Doktrna, poda ktorej sa biede a preudneniu d eli (a zabezpei ekonomick bla-hobyt) iba regulciou prodnosti pomocou antikoncepcie a prslunho zkonodarstva. Obyvatestvo Inhabitants Populcia ijca na uritom zem. Otvoren populcia Open population Populcia, ktor m migran kontakty s inmi populciami, t.j. v ktorej existuje migr-cia. Pohyb obyvatestva Population change Zmeny v stave obyvatestva, vychdzajce z procesu reprodukcie. Pohyb - prirodzen, priestorov (mechanick). Populcia Population Sbor osb, medzi ktormi dochdza k demografickej reprodukcii. asto sa pouva ako synonymum termnu obyvatestvo.

  • 12

    Populacionizmus Populationism Teria, ktor poetn rast obyvatestva poklad za prv a zkladn predpoklad moci a blahobytu ttu. Je v podstate protikladom maltuzianizmu. Populan klma Shrnn vplyv okolia na populan reprodukciu. Prejavuje sa vo formovan a realizcii reproduknch zvykov skupn obyvatestva. Anglick ekvivalent tohto pojmu neexistuje. Populan politika Population policy Shrn prijatch opatren priamo alebo nepriamo ovplyvujcich reprodukn sprvanie obyvatestva. Populan terie Population theories Shrn hypotz, koncepci a nzorov o krtkodobch a dlhodobch faktoroch podmie-ujcich demografick reprodukciu, zmeny v pote a truktre obyvateov a ich d-sledky. Poda OSN: Koncepcie, zameran na vysvetlenie alebo predikciu interakci medzi zme-nami v populcii a ekonomickmi, socilnymi, psychologickmi a inmi faktormi. Prirodzen pohyb Natural changes of population Zmeny v stave obyvatestva, vychdzajce z procesu prirodzenej reprodukcie. Obnova obyvatestva vmena generci narodench a zomretch. Relna populcia Actual population Skutone existujca populcia. Regionlna demografia Regional demography as demografie, ktor sa zaober tdiom reprodukcie udskch populci v rzne vymedzench reginoch. Obyajne ide o tdium reprodukcie ast populcie, ijcich v uritch reginoch. Rozmiestnenie obyvatestva Spatial distribution of population Lokalizcia obyvatestva v priestore.

  • 13

    Stabiln populcia Stable population Teoretick populcia, v ktorej sa miery plodnosti a mrtnosti poda veku v ase neme-nia a miera migranho prrastku, resp. bytku je nulov. Hrub miera prirodzenho prrastku je teda kontantn a oznauje sa ako vntorn miera prirodzenho prrastku alebo aj Lotkova miera (intrinsic rate of natural increase, Lotka rate). Stacionrna populcia Stationary population pecilny typ stabilnej populcie s nulovou mierou prirodzenho prrastku, kontant-nm potom obyvateov a nemennou vekovou truktrou. Tto stacionrna populcia nie je toton so Sundbrgovm typom stacionrnej popu-lcie. Stav obyvatestva Number of inhabitants Poet, truktra a rozmiestnenie obyvatestva. Tabukov populcia Table population Modelov populcia, ktor sa pouva na simulciu priebehu demografickch procesov. Uzavret populcia Closed population Populcia s prirodzenou reprodukciou s prirodzenou obnovou, bez migrcie. Migrane izolovan populcia. Vekos populcie Population size Poet lenov danej populcie. Zchovn hodnota Replacement level rove hrnnej plodnosti, pri dosiahnut ktorej je zabezpeen jednoduch reprodukcia v populcii. Genercia me zabezpei svoju nhradu pri hodnote hrnnej plodnosti 2,1 alebo pri hodnote istej miery reprodukcie 1,0.

  • 15

    2. METDY, TECHNIKY, MODELY METHODS, TECHNIQUES, MODELS Demografick analza Demographic analysis, population analysis Metdy skmania, vyhodnocovania a interpretcie stavu a pohybu obyvatestva. Extrapolan metda Extrapolation method Metda tvorby populanch projekci, ktor vyuva matematick modely vychdzajce z extrapolcie doterajch trendov vvoja. Je vhodn pre kratie asov obdobia, prp. pre krajiny s menej presnou tatistikou alebo vie regionlne celky (makroreginy, svet). Z extrapolanch metd sa v demografii sa najastejie vyuva logistick, prp. exponencilna krivka. Jednovstupn tabuky ivota Single decrement life tables Tabuky ivota, v ktorch sa neuvauje s psobenm ruivch vplyvov inch udalost. Kohortno-komponentn metda (Cohort-) component method Metda tvorby populanch projekci, zaloen na princpe posvania vekovch skupn, ich zmenovania vplyvom mrtnosti a dopania narodenmi (poda predpokladanej intenzity plodnosti), prpadne migrciou. Najastejie pouvan metda pre rzne asov horizonty, vhodn najm pre relatvne homognne populcie (tty a ich asti). Longitudinlna analza, kohortn analza Cohort analysis, longitudinal analysis. Analza udalost, ktor nastali v tej istej kohorte alebo genercii. Metda koeficientov hlv domcnost Headship rate method Metda tvorby projekcie domcnost, zaloen na aplikcii predpokladanch koeficien-tov hlv domcnost v uritej truktre (najastejie poda pohlavia, rodinnho stavu a typu domcnosti) na projektovan pohlavn a vekov truktru obyvatestva (prp. truktru obyvatestva poda rodinnho stavu). Nepriama tandardizcia Indirect method of standardisation Technika, zaloen na porovnan skutonej a tandardnej intenzity javu. tandardom s vhodne zvolen miery demografickho javu.

  • 16

    Podrobn tabuky ivota Complete life tables Tabuky ivota poda jednotiek veku. Populan prognza Population prognosis, population forecast Nepodmienen, na vedeckom zklade zaloen vpove o oakvanom najpravdepo-dobnejom budcom vvoji potu obyvateov a jeho pohlavnej a vekovej truktry. Svojou nepodmienenosou a snahou o maximlne priblenie sa k budcemu vvoju sa odliuje od projekcie. Niektor autori nerozliuj medzi prognzou a projekciou, in za prognzu povauj len vsledok snh o vyjadrenie oakvanho budceho vvoja. Populan projekcia Population projection Podmienen vpoet a vsledok vpotu budceho vvoja vekosti a demografickej truktry sledovanej populcie alebo jej asti. Projekcie na obdobie do 10 rokov sa zvyajne oznauj ako krtkodob, na obdobie od 10 do 25 rokov strednodob a na obdobie nad 25 rokov dlhodob. Populan odhad Estimate of the population Kad odhad potu obyvatestva a jeho truktr, tkajci sa minulosti alebo prtomnos-ti, ktor nie je sasou tatistickho zisovania. Priama tandardizcia Direct method of standardisation Technika, eliminujca vplyv vekovej truktry na mieru uritho demografickho javu v porovnvanch populcich. tandardom je vhodne zvolen vekov truktra. Rozvodov tabuky Divorce tables Tabuky ivota popisujce proces zniku manelstiev rozvodom. Princp kontrukcie je zaloen na uren pravdepodobnost rozvodu manelstva poda veku osb v uritom obdob a na zmenovan tabukovho potu osb ijcich v manel-stve na zklade tchto pravdepodobnost. Potaj sa oddelene poda pohlavia pre vek 15 do 59 rokov. Skrten tabuky ivota Abridged life tables Tabuky ivota pre vekov skupiny. Najastejie sa potaj pre 5 ron vekov skupiny.

  • 17

    Sobne tabuky Nuptiality tables Tabuky ivota popisujce proces uzavierania manelstiev. Princp kontrukcie je zaloen na uren pravdepodobnosti uzavretia manelstva oso-bou v danom veku v uritom obdob a na zmenovan tabukovho potu sobaschop-nch osb na zklade tchto pravdepodobnost. Potaj sa poda pohlavia a rodinnho stavu pre vek od 15 do 49 rokov. Stochastick demografick modely Stochstic demographic models Modely na podrobn tdium demografickch procesov, ktor ber do vahy psobenie nhodnch javov. Najastejie pouvanou stochastickou metdou v demografii je mikrosimulcia. tandardizcia Standardisation Technika, ktor sa pouva na odstrnenie vplyvu rozdielov vo vekovej truktre alebo inch znakoch pri porovnvan dvoch alebo viacerch populci. truktrne modely Structural models Modely, vysvetujce populan zmeny pomocou jednej alebo viacerch vysvetuj-cich premennch (obvykle nedemografickch). Najznmejie s ekonomicko-demografick a urbanizan truktrne modely. Tabuky plodnosti Fertility table Tabuky ivota popisujce proces rodenia det. Usporiadan sria mier plodnosti poda veku a kumulatvnych mier plodnosti. Potaj sa pre eny v reproduknom veku (15-49 rokov, niekde 15-44 rokov). Tabuky ivota Life tables Modely demografickch procesov zaloen na princpe bytkov (dekrementov) z vchodiskovho sboru. Do sboru tabuliek ivota patria sobne tabuky, rozvodov tabuky, mrtnostn ta-buky a tabuky plodnosti. V anglitine sa termn life tables asto pouva aj na oznaenie mrtnostnch tabuliek. Transverzlna analza, prierezov analza Cross-sectional analysis, current analysis. Analza udalost, ktor nastali v rznych genercich (fiktvnych kohortch), ale v tom istom asovom intervale, obyajne v kalendrnom roku.

  • 18

    mrtnostn tabuky Mortality tables, life tables Tabuky ivota popisujce proces zomierania obyvatestva. Princp kontrukcie je zaloen na uren pravdepodobnost mrtia osb poda veku v uritom obdob a na zmenovan tabukovho potu ijcich osb na zklade tchto pravdepodobnost. Potaj sa oddelene poda pohlavia pre vek od 0 do 104 rokov. Viacvstupn tabuky ivota Multiple decrement life tables Tabuky ivota, v ktorch sa uvauje s psobenm ruivch vplyvov inch udalost.

  • 19

    3. ZDROJE DEMOGRAFICKCH DT SOURCES OF THE DEMOGRAPHIC DATA Anketa Enquete Zisovanie nzoru respondentov (spravidla nhodne vybratch) na urit jav (javy). Nzory sa zisuj kladenm otzok, na ktor sa iada odpove, a to stnou alebo psom-nou formou na anketovch lstkoch. Intercenzlne obdobie Intercensal period Obdobie medzi dvoma staniami. Matrika Registration record, civil registration ttny evidenn systm, obsahujci evidenciu o osobnom stave fyzickch osb, ktor sa narodili, uzavreli manelstvo alebo zomreli na zem SR, a ttnych obanoch SR, ktor sa narodili, uzavreli manelstvo alebo zomreli v cudzine. Zkon o matrikch . 154/1994 Z. z. v znen neskorch predpisov. Pvodne cirkevn evidenn systm, ttne matriky boli na zem Slovenska zaveden v roku 1894. Migran tatistika Migration statistics tatistika zmien pobytu obyvatestva. V SR zaha zmeny trvalho pobytu obyvatestva. Panelov zisovanie Panel survey Opakujca sa anketa. Register obyvateov Population register Automatizovan spsob evidencie obyvatestva na zem. Sli na vyhadvanie dajov o osobch (osobn daje, rodinn vzahy osb, v kombincii s adresou). eskoslovensku bol zaloen v roku 1980 pod nzvom Cen-trlny register obyvatestva (CRO). V zmysle zkona . 500/2004 Z. z. register vedie MV SR. Register sa zatia nepouva na tatistick ely.

  • 20

    Stanie obyvatestva, populan cenzus Population census Vyerpvajce tatistick zisovanie osobnch, socilnych a ekonomickch dajov osb k uritmu okamihu, obyajne v desaronom intervale. V SR zahruje aj stanie domov a bytov. Stanmi osobami s obania SR a cudzinci prtomn na zem SR. Stania zvyajne zohaduj medzinrodn odporania. tatistick hlsenie Statistical report Informcia, ktor spravodajsk jednotka zasiela tatistickmu radu. V demografii je to informcia o vskyte demografickch udalost. tatistick zisovanie Statistical survey Praktick innos, ktorou sa zhromauj zkladn daje o skmanch javoch. tatistika obyvatestva Demographic statistics Praktick innos zameran na zskavanie dt o obyvatestve. V uom zmysle sa pod tatistikou obyvatestva chpe tatistick zisovanie o obyvatestve, v irom zmysle aj spracovanie demografickch dajov. tatistika pohybu obyvatestva Statistics of population change Vitlna a migran tatistika. Vitlna tatistika Vital statistics tatistika prirodzenho pohybu obyvatestva. Vberov zisovanie Sample survey Nepln tatistick zisovanie, ktor sli na zskavanie a spracovanie dajov o urench znakoch danho zkladnho sboru. V sasnosti v SR neexistuje pecilne demografick vberov zisovanie. Z vberovch zisovan, ktor nie s primrne zameran na demografiu, poskytuje najviac demogra-fickch informci mikrocenzus.

  • 21

    4. DEMOGRAFICK UKAZOVATELE DEMOGRAPHIC INDICATORS Analytick demografick ukazovatele Analytic demographic indicators Charakteristiky vypotan zo zkladnch ukazovateov. Najastejie ide o podiel dvoch zkladnch ukazovateov. Analytick ukazovatele sa delia na extenzitn a intenzitn. Celkov ukazovatele Total indicators Ukazovatele vypotan za cel populciu. Definitvne ukazovatele Definitive indicators Ukazovatele spracovan na zklade definitvnych dajov. Demografick ukazovatele Demographic indicators Numerick charakteristiky stavu a pohybu obyvatestva. Na zklade rznych kritri sa delia na zkladn a analytick, na celkov, pecifick a diferenn, na transverzlne a longitudinlne, na definitvne a predben, na hrub a porovnvacie, at. Diferenn ukazovatele Difference indicators Ukazovatele, vypotan za as populcie, vymedzen vzhadom na urit socilnu, nrodnostn, nboensk, prp. in skupinu. Extenzitn analytick ukazovatele Extensive analytic indicators Relatvne sla, ktor vznikn porovnanm rovnorodch dajov v rovnakom ase a za rovnak zemie. Kee vyjadruj truktru sledovanho javu (podiel z celku, resp. proporciu), nazvaj sa aj trukturlnymi ukazovatemi. Najastejie sa uvdzaj v percentch alebo v promile. Hrub miera Crude rate Poet demografickch udalost uritho typu k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile.

  • 22

    Hrub ukazovatele Crude indicators, gross indicators Ukazovatele, vypotan poda najjednoduchch metd, bez vylenia ruivch vply-vov. Poskytuj len hrub (orientan) predstavu o analyzovanom jave alebo procese. Index Index, ratio Podiel dvoch absoltnych sel (rovnorodch alebo nerovnorodch), ale rzne asovo alebo priestorovo vymedzench. Intenzitn analytick ukazovatele Intensive analytic indicators Relatvne sla, ktor vznikn porovnanm rznorodch dajov. daje vyjadren v menovateli mu, ale nemusia by nositemi udalost v itateli. Vyjadruj podiel intenzt dvoch javov, najastejie s to miery jednotlivch demografic-kch procesov. Konen miera Cohort rate, completed rate Set generanch mier uritho demografickho procesu. Zvyajne sa pota na jednu osobu. Longitudinlne (kohortn) ukazovatele Cohort indicators Ukazovatele, ktor charakterizuj presne vymedzen kohortu. Miera Rate Poet demografickch udalost uritho typu, ktor pripad na urit skupinu obyvate-stva (najastejie na obyvatestvo strednho stavu) za urit asov obdobie. Napr. hrub miera, veobecn miera, redukovan miera, pecifick miera, hrnn mie-ra, konen miera, at. Porovnvacie ukazovatele Comparative indicators Ukazovatele, pri vpote ktorch boli vylen tie ruiv vplyvy, ktor so sledovanm procesom priamo nesvisia. S vhodn na porovnvanie a analzy.

  • 23

    Predben ukazovatele Preliminary indicators Ukazovatele zaloen na neplnch alebo nedostatone overench dajoch. pecifick miera Specific rate Poet demografickch udalost uritho typu v uritej skupine osb k strednmu stavu osb tej istej skupiny. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Najastejmi pecifickmi mierami s miery poda pohlavia a veku. pecifick ukazovatele Specific indicators Ukazovatele, vypotan za as populcie, spravidla vymedzen vzhadom na pohla-vie, vek alebo trvanie uritho javu. Transverzlne (prierezov) ukazovatele Cross-sectional indicators Ukazovatele, ktor charakterizuj urit asov sek. Najastejie jeden rok. hrnn miera Total rate Set pecifickch mier uritho demografickho procesu za urit obdobie, obyajne za rok. Zvyajne sa pota na jednu osobu. U plodnosti, potratovosti a mrtnosti ide o miery poda pohlavia a veku, u sobnosti o miery prvosobnosti poda pohlavia a veku a u rozvodovosti o miery poda dky trvania manelstva. Veobecn miera General rate Poet demografickch udalost uritho typu k tej asti strednho stavu populcie, u ktorej tto demografick udalos me nasta. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Populcia, u ktorej urit demografick jav me nasta sa v anglitine nazva popula-tion exposed-to-risk. Zkladn demografick ukazovatele Basic demographic indicators Absoltne daje zskan priamo z jednotlivch dajovch zdrojov.

  • 25

    5. SOBNOS NUPTIALITY Dka trvania manelstva Duration of marriage Rozdiel medzi dtumom soba a dtumom zisovania alebo zniku manelstva, oby-ajne v rokoch. Hrub miera sobnosti Crude marriage rate, crude nuptiality rate Poet sobov k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Kohabitcia, neformlne spoluitie, faktick spoluitie Cohabitation, consensual union, non-marital union Spoluitie mua a eny bez uzavretia manelstva. Konen sobnos Cohort marriage rate Priemern poet sobov prepotan na jednu osobu danej genercie. Obyajne sa uvdza v percentch. Ukazovate sa rta pre 49 ron osoby, oddelene poda pohlavia. Manelia Married couple Partneri opanho pohlavia ijci v manelstve. Manelstvo Marriage, wedlock Prvne a spoloensky uznan vzah medzi dvoma partnermi opanho pohlavia. Miera opakovanej sobnosti Remarriage rate Poet sobov vyieho poradia k potu osb ovdovench a rozvedench. Pota sa oddelene poda pohlavia, spravidla na 1000 osb. Miera prvosobnosti poda veku Age specific first marriage rate Poet sobov slobodnch v danom veku k strednmu stavu obyvateov v tom istom veku, obyajne za rok. Pota sa oddelene poda pohlavia, spravidla na 1000 osb.

  • 26

    Miera sobnosti poda veku Age specific marriage rate Pomer potu sobov osb v danom veku k strednmu stavu obyvateov v tom istom veku, obyajne za rok. Pota sa oddelene poda pohlavia, spravidla na 1000 osb. Oznauje sa aj ako pecifick miera sobnosti. Minimlny vek pri sobi Minimum age at marriage Najni vek, v ktorom sa povouje uzavrie manelstvo. V SR 18 rokov, t.j. plnoletos, resp. 16 dokonench rokov s povolenm sdu. Modlny vek pri sobi Modal age at marriage Najastej vek pri sobi. Uruje sa pre osoby vo veku 15-49 rokov, oddelene poda pohlavia. Nevesta Bride Osoba enskho pohlavia, ktor vstupuje do manelstva. Obyvatestvo schopn uzavrie manelstvo (sobaschopn obyva-testvo) Marriageable population Sbor obyvateov, ktor spa podmienky pre uzavretie manelstva v uritej spolonos-ti. V SR s to osoby slobodn, rozveden a ovdoven, ktor dosiahnu aspo minimlny vek, potrebn pre uzavretie manelstva, ktor s svojprvne a medzi ktormi nie s priame prbuzensk zvzky (predkovia, potomkovia, srodenci). Priemern vek pri sobi Mean (average) age at marriage Priemern vek, v ktorom osoby uzavieraj manelstvo. Pota sa z mier sobnosti poda veku, oddelene poda pohlavia, pre osoby 15-49 ron. Priemern vek pri prvom sobi Mean age at first marriage Priemern vek, v ktorom slobodn osoby uzatvraj manelstvo. Pota sa z mier sobnosti poda veku, oddelene poda pohlavia, pre osoby 15-49 ron.

  • 27

    Prvosobnos First marriage Uzavieranie prvch manelstiev (sobe slobodnch) sledovan ako hromadn demo-grafick jav. Sleduje sa oddelene poda pohlavia. Snbenci Betrothed couple, fianc, spouses Partneri, ktor sa rozhodli uzavrie manelstvo. Sob Marriage, nuptial, wedding Prvny akt, ktorm sa uzaviera manelstvo. Bene zauvan pojem pre uzavretie manelstva je sob. Sobe vyieho poradia Remarriages Uzavieranie manelstiev, pri ktorch aspo jeden zo snbencov je rozveden alebo ov-doven. Pota sa oddelene poda pohlavia. Sobna kohorta Marriage cohort Osoby, ktor uzavreli manelstvo v ten ist rok. Uruje sa oddelene poda pohlavia. Sobnos Nuptiality Uzavieranie manelstiev sledovan ako hromadn demografick jav. Sleduje sa oddelene poda pohlavia. hrnn prvosobnos Total first marriage rate (TFMR) Priemern poet prvch sobov, ktor by poas svojho ivota uzavrel jeden mu (jedna ena) vo veku do 50 rokov, za predpokladu nemennej sobnosti a nulovej mrtnosti. Ide o hrn mier prvosobnosti poda veku, prepotan na jednu osobu. Ukazovate sa pota pre osoby vo veku 15-49 rokov, oddelene poda pohlavia, obyajne za rok. Vek pri sobi Age at marriage, marriage age, nuptial age Vek, v ktorom osoby uzatvraj manelstvo. Ide o dokonen vek, oddelene poda pohlavia.

  • 28

    Veobecn miera sobnosti General marriage rate Poet sobov k strednmu stavu obyvateov schopnch uzavrie manelstvo (sobas-chopnch obyvateov), obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Pota sa oddelene poda pohlavia. ench Bridegroom, groom Osoba muskho pohlavia, ktor vstupuje do manelstva.

  • 29

    6. ROZVODOVOS DIVORCE Hrub miera rozvodovosti Crude divorce rate Poet rozvodov k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Index rozvodovosti Number of divorces per new marriage Poet rozvodov k uzavretm manelstvm, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Miera rozvodovosti poda dky trvania manelstva Duration-specific divorce rate Poet rozvodov v danom roku poda dky trvania manelstva k vchodiskovmu potu sobov. Napr. poet rozvodov trojronch manelstiev sa del potom manelstiev spred troch rokov, at. Pri vpote sa nezohaduje vplyv mrtnosti a migrcie. Miera rozvodovosti poda veku Age specific divorce rate Poet rozvodov v danom veku k strednmu stavu muov, resp. ien v tom istom veku, obyajne za rok. Zvykne sa oznaova aj ako pecifick miera rozvodovosti. Pota sa oddelene poda pohlavia. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. hrn mier rozvodovosti poda veku vyjadruje priemern poet rozvodov pripadajci na jednu osobu. Nvrh na rozvod Divorce petition Psomn forma podnetu na sdne konanie o ukonen manelstva. Prina rozvodu Cause of divorce Dvod, ktor viedol k rozvodu manelstva. Ako prina rozvodu sa v SR tatisticky vykazuje: 1. neuven uzavretie manelstva, 2. alkoholizmus, 3. nevera, 4. nezujem o rodinu, 5. zl zaobchdzanie, odsdenie za trestn in, 6. rozdielnos povh, nzorov a zujmov, 7. zdravotn dvody (vrtane neplodnosti), 8. sexulne nezhody, 9. ostatn dvody a 10. sd nezistil zavinenie.

  • 30

    Priemern dka trvania manelstva pri jeho zniku Average marriage duration at dissolution Aritmetick priemer dok trvania manelstiev pri ich zniku. Rozvod Divorce Prvny spsob zniku manelstva za ivota manelov. V SR o rozvode rozhoduje sd. Rozvedenm osobm prvny poriadok umouje uzavrie nov manelstvo. Rozvodovos Divorce Rozvody manelstiev sledovan ako hromadn demografick jav. hrnn rozvodovos Total divorce rate Priemern poet rozvodov pripadajcich na jeden sob. Ide o hrn mier rozvodovosti poda dky trvania manelstva. Veobecn miera rozvodovosti Divorce rate for married persons Poet rozvodov k potu existujcich manelstiev (obyajne k strednmu stavu enatch muov, resp. vydatch ien ), obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Pota sa oddelene poda pohlavia. Niekedy sa nazva aj mierou rozvodovosti manelstiev. Znik manelstva Dissolution of marriage Ukonenie manelstva rozvodom alebo mrtm jednho z manelov, prp. vyhlsenm jednho z manelov za mtveho. Medzi zaniknutmi manelstvami sa tatisticky vykazuj i manelstv, ktor boli sdom prehlsen za neplatn (annulment of marriage).

  • 31

    7. PRODNOS A PLODNOS FERTILITY ist miera reprodukcie (MR) Net reproduction rate Priemern poet ivonarodench dievat, ktor by sa narodili jednej ene poas jej celho reproduknho obdobia, pri zachovan rovne plodnosti a mrtnosti sledovanho roku. Ak sa MR rovn jednej, hovorme o jednoduchej reprodukcii. Ak je MR via ako jedna, ide o rozren reprodukciu, ak je MR menia ako jedna, ide o zen repro-dukciu. Fyziologick plodnos- fekundita (plodivos) Fecundity Biologick schopnos mua, eny alebo pru plodi, resp. rodi deti. Vo francztine sa pre plodivos pouva termn fertilit. Hrub miera prodnosti Crude birth rate Poet ivonarodench k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Oznauje sa aj ako hrub miera ivorodenosti. Ak sa uvauje aj so vetkmi narodenmi (ivo i mtvo) a oznauje sa ako hrub miera celkovej prodnosti. Hrub miera reprodukcie Gross reproduction rate Priemern poet ivonarodench dievat, ktor by sa narodili jednej ene poas jej celho reproduknho obdobia (15 49 rokov), pri zachovan rovne plodnosti sledo-vanho roka a za predpokladu nulovej mrtnosti. V longitudinlnom zmysle vyjadruje, do akej miery dan genercia zaisuje svoju n-hradu, ak by mrtnos neexistovala. Z transverzlneho hadiska vyjadruje, akm spso-bom by sa dan populcia reprodukovala pri zachovan reimu plodnosti v danom ob-dob. Index plodnosti Child-woman ratio Poet det vo veku 0-4 roky k strednmu stavu ien v reproduknom veku. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Pouva sa v krajinch s neplnou evidenciou ivonarodench.

  • 32

    Konen plodnos Completed fertility rate Priemern poet ivonarodench det pripadajci na jednu enu tej istej genercie za predpokladu nulovej mrtnosti ien poas celho reproduknho obdobia. Set generanch mier plodnosti. Manelsk plodnos Marital fertility Plodnos v manelstve. Medziprodn interval Interval between successive births Interval medzi dvoma za sebou idcimi prodmi. Miera manelskej plodnosti Marital fertility rate Poet ivonarodench det vydatm enm k strednmu stavu vydatch ien v repro-duknom veku, obyajne za rok. Pota sa aj pre muov. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. Miera mimomanelskej plodnosti Non-marital fertility rate Poet ivonarodench det nevydatm enm k strednmu stavu slobodnch, rozvede-nch a ovdovench ien v reproduknom veku, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. Miera muskej plodnosti Male fertility rate Poet ivonarodench det k strednmu stavu muov v reproduknom veku, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. V SR je mon pota len mieru manelskej muskej plodnosti. Miera plodnosti poda veku Age-specific fertility rate Poet ivonarodench det enm v uritom veku k strednmu stavu ien v tom istom veku. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. Miery plodnosti poda veku sa zvykn oznaova aj ako pecifick miery plodnosti.

  • 33

    Miera predmanelskch koncepci Pre-marital conception rate Poet predmanelskch koncepci k potu sobov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Miera tehotnosti poda veku Age- specific pregnancy rate Poet tehotenstiev ien v danom veku k strednmu stavu ien v tom istom veku, oby-ajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. Miera enskej plodnosti Female fertility rate Poet ivonarodench det k strednmu stavu ien v reproduknom veku, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Odpoved veobecnej miere plodnosti. Mimomanelsk plodnos Non-marital fertility, extra-marital fertility, out of wedlock fertility Plodnos mimo manelstva. Mtvonaroden diea Stillbirth Diea, ktor sa narodilo bez znakov ivota a m prodn hmotnos 1000 gramov a viac. Ak nemono zisti hmotnos plodu, kritriom je 28 tdov tehotenstva - poda vyhlky . 22/88 Z. z., inde in defincie. Mtvorodenos Stillbirth Prody mtvych det sledovan ako hromadn demografick jav. Naroden vyieho poradia Bith higher order Diea naroden jednej matke v porad ako druh, tretie, at. S ohadom na vetky naroden predchdzajce deti (iv aj mtve). Plodnos - fertilita Fertility Realizovan fyziologick plodnos. Vo francztine sa pre plodnos pouva termn fecondit.

  • 34

    Poradie narodenho dieaa Birth order, parity Poradie narodenho dieaa jednej ene. S ohadom na vetky naroden predchdzajce deti (iv aj mtve). Niekedy sa berie do vahy len poradie ivonarodench det. Poradie tehotenstva Pregnancy order Uruje sa poda vetkch evidovanch tehotenstiev jednej eny. Prod Childbirth, birth, delivery pln vytlaenie alebo vytiahnutie dieaa z tela matky, s vnimkou potratu. Prod mimo manelstva Birth out of wedlock, extra-marital birth, non-marital birth Prod dieaa nevydatou matkou. Matka slobodn, ovdoven, rozveden. Prod v manelstve Birth in wedlock Prod dieaa vydatou matkou. Prodnos Natality Rodenie det, chpan ako hromadn demografick jav. V anglickej literatre sa asto pouva termn birth alebo fertility. Predmanelsk koncepcia (poatie) Pre-marital (pre-nuptial) conception Diea poat pred sobom. Konvenne: diea naroden do 7. mesiacov od soba, niekde do 8. mesiacov. Priemern vek (matky) pri prode Mean age at childbirth Priemern vek matiek, obyajne v danom roku. Pota sa z mier plodnosti poda veku. pecilne sa sleduje priemern vek matiek pri prvom prode. Reprodukn vek Reproductive age, childbearing age Vek, poas ktorho je ena schopn rodi deti. Obyajne vek 15-49 rokov, niekde vek 15-44 rokov.

  • 35

    Rok narodenia Year of birth Kalendrny rok, v ktorom sa diea narodilo. Tehotenstvo Pregnancy Vntromaternicov vvoj udskho jedinca od poatia a po jeho ukonenie prodom alebo potratom. Trvanie tehotenstva Duration of pregnancy Obdobie, ohranien poatm (spojenm spermie a vajka) a prodom (ivho alebo mtveho) dieaa alebo potratom. V praxi sa uruje od prvho da poslednej mentrucie (spravidla 280-286 dn, resp. 40 tdov). hrnn plodnos Total fertility rate (TFR) Priemern poet ivonarodench det pripadajcich na jednu enu poas jej celho reproduknho obdobia (15 - 49 rokov), pri zachovan rovne plodnosti sledovanho roka a za predpokladu nulovej mrtnosti. hrn mier plodnosti poda veku. hrnn miera ukonench tehotenstiev Total terminated pregnancy rate Priemern poet ukonench tehotenstiev pripadajci na jednu enu poas jej celho reproduknho obdobia (15 - 49 rokov), pri zachovan rovne plodnosti a potratovosti sledovanho roka a za predpokladu nulovej mrtnosti. hrn mier tehotnosti poda veku. Ukonenie tehotenstva Pregnancy termination Ukonenie vntromaternicovho vvoja udskho jedinca prodom alebo potratom. Vek (matky) pri prode Age at birth Vek matky pri prode. Ide o dokonen vek. pecilne sa sleduje vek matiek pri prvom prode. Viacnsobn prod Multiple birth Prod dvojiat, trojiat, at.

  • 36

    Veobecn miera plodnosti General fertility rate Poet ivonarodench det k strednmu stavu ien v reproduknom veku, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Odpoved miere enskej plodnosti. Niekedy sa nazva aj istou mierou plodnosti. Znaky ivota Signs of life Znaky ivota pri naroden dieaa s: dchanie, akcia srdca, pulzcia puponka alebo aktvny pohyb svalstva (aj ke nebol preruen puponk alebo nebola poroden pla-centa). ivonaroden diea Live birth Diea vykazujce aspo jeden znak ivota, s prodnou hmotnosou 500 gramov a viac, alebo s prodnou hmotnosou 499 gramov a menej, ak preije 24 hodn po prode. ivorodenos Live birth Prody ivch det sledovan ako hromadn demografick jav.

  • 37

    8. POTRATOVOS ABORTION Hrub miera potratovosti Crude abortion rate Poet potratov k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Pota sa aj zvl pre umel a pre samovon potraty. Index potratovosti Abortion ratio Poet potratov k potu narodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Pota sa aj pre umel a pre samovon potraty. Niekedy sa pota aj na ivonarode-nch. Miera potratovosti poda veku Age specific abortion rate Poet potratov u ien v danom veku k strednmu stavu ien v tom istom veku, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. Pota sa aj pre umel a pre samovon potraty. Niekedy sa nazva aj pecifickou po-tratovosou. Potrat Abortion Predasn samovon alebo navoden ukonenie tehotenstva, pri ktorom plod nepreja-vuje znaky ivota a prodn hmotnos m niiu ako 1000 gramov, alebo prejavuje niektor znak ivota a prodn hmotnos m niiu ako 500 gramov, ale nepreije 24 hodn, prp. ak sa ned uri hmotnos plodu a ide o tehotenstvo kratie ako 28 tdov. V SR vyhlka . 22/1988 Zb., inde in defincie. Medzinrodn defincia potratu nee-xistuje. Potratovos Abortion Potraty sledovan ako hromadn demografick jav.

  • 38

    Spontnny potrat, samovon potrat Spontaneous abortion, foetal death, miscarriage Samovon ukonenie tehotenstva, t.j. potrat podmienen biologicky, bez zjavnho vonkajieho zsahu. hrnn potratovos Total abortion rate Priemern poet potratov pripadajci na jednu enu poas jej celho reproduknho ob-dobia, za predpokladu nezmenenej rovne plodnosti a potratovosti a nulovej mrtnosti. hrn mier potratovosti poda veku. Pota sa aj pre samovon a umel potraty. Umel preruenie tehotenstva, umel potrat, indukovan potrat, in-terrupcia Induced abortion Navoden ukonenie tehotenstva. tatistiky obyajne vykazuj leglne potraty. V anglitine sa asto pouva termn abor-tion pre umel potrat. Veobecn miera potratovosti General abortion rate Poet potratov k strednmu stavu ien v reproduknom veku, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Pota sa aj pre umel a pre samovon potraty, pre vek 15-49 rokov.

  • 39

    9. MRTNOS MORTALITY Detsk mrtnos Child mortality, under five mortality mrtnos det zvyajne od jednho do tyroch rokov. Horn hranica nebva definovan jednoznane a posva sa alej, napr. do veku 5 ro-kov. Dojensk mrtnos Infant mortality mrtnos det do jednho roka. Dojensk mrtnos na endognne priny Endogenous infant mortality Dojensk mrtnos na vroden chyby, pokodenia pri prode, at. Dojensk mrtnos na exognne priny Exogenous infant mortality Dojensk mrtnos na choroby infekn, parazitlne, choroby dchacej a trviacej sstavy a pod. Hrub miera mrtnosti Crude death rate Poet zomretch k potu obyvateov strednho stavu, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Matersk mrtnos Maternal mortality mrtnos matiek spojen s tehotenstvom, prodom a estonedelm. Maximlna dka ivota Life span Maximlny poet rokov, ktor by mohol prei udsk jedinec za optimlnych podmie-nok. Ide o teoretick hodnotu; presn hodnotu tohto ukazovatea na zklade sasnch ve-domost o udskom organizme nemono zisti. asto sa pouvaj odhady poda veku najdlhie ijcich ud.

  • 40

    Miera detskej mrtnosti Child death rate Poet zomretch det vo veku 1 4 roky k strednmu stavu det tej istej vekovej skupi-ny, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. Vzhadom na dostupnos dajov UNICEF definuje mieru detskej mrtnosti (under - 5 mortality rate) ako poet zomretch det vo veku pod 5 rokov na 1000 ivonarodench. Miera dojenskej mrtnosti Infant mortality rate (IMR) Poet zomretch det do jednho roka k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera materskej mrtnosti Maternal mortality rate (MMR), Poet matiek, ktor zomreli v svislosti s tehotenstvom, prodom a estonedelm, k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera mtvorodenosti Stillbirth rate, rate of stillbirths Poet mtvonarodench k potu narodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera neskorej novorodeneckej mrtnosti Late neonatal mortality rate Poet zomretch vo veku 7-27 dn k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera novorodeneckej mrtnosti Neonatal mortality rate Poet zomretch vo veku 0-27 dn k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera perinatlnej mrtnosti Perinatal mortality rate Poet mtvonarodench a zomretch do 7 dn k potu narodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile.

  • 41

    Miera ponovorodeneckej mrtnosti Postneonatal mortality rate Poet zomretch det vo veku od 28. da do jednho roka k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera poprodnej mrtnosti Post partum mortality rate Poet zomretch vo veku 0-2 dni k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera skorej novorodeneckej mrtnosti Early neonatal mortality rate Poet zomretch vo veku 0-6 dn k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera mrtnosti poda priny smrti Cause-specific death rate Poet zomretch na urit prinu smrti k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Miera mrtnosti poda veku Age-specific mortality rate, age-specific death rate Poet zomretch v uritom veku k strednmu stavu obyvateov v tom istom veku, oby-ajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje na 1000 osb. Pota sa aj oddelene poda pohlavia. Pouva sa aj termn pecifick miera mrtnosti. Miera mrtnosti prvho da First day mortality rate Poet zomretch v prvch 24 hodinch ivota k potu ivonarodench, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. MKCH Medzinrodn tatistick klasifikcia chorb a pridruench zdravotnch problmov ICD - International Statistical Classification of Diseases and Related Health Problems Jednoznan medzinrodn klasifikcia chorb, razov a prin smrti, vypracovan Svetovou zdravotnckou organizciou (WHO). Aktualizuje sa pravidelnmi revziami v desaronch intervaloch. V sasnosti plat jej 10. revzia, t.j. ICD - 10.

  • 42

    Nadmrtnos muov Excess male mortality Prevaha mrtnosti muov nad mrtnosou ien maskulinita zomretch. Vyie miery mrtnosti u muov ako u ien (v uritch vekovch skupinch). Nadmrtnos ien Excess female mortality Prevaha mrtnosti ien nad mrtnosou muov femininita zomretch. Vyie miery mrtnosti u ien ako u muov (v uritch vekovch skupinch). Neskor novorodeneck mrtnos Late neonatal mortality mrtnos det vo veku 7-27 dn. Normlna dka ivota Normal length of life Modus tabukovho potu zomretch. Vek, v ktorom udia najastejie zomieraj. Novorodeneck mrtnos Neonatal mortality mrtnos det vo veku 0-27 dn, t.j. v prvch tyroch tdoch ivota. Perinatlna mrtnos Perinatal death Mtvorodenos a mrtnos det do 7 dn po naroden. Je to mrtnos okolo produ, mrtnos pred potratom sa do perinatlnej mrtnosti nezaha. Ponovorodeneck mrtnos Postneonatal mortality mrtnos det vo veku od 28. da do jednho roka. Poprodn mrtnos Post partum mortality mrtnos vo veku 0-2 dni, t.j. mrtnos prvch 3 dn ivota. Porovnvac index mrtnosti Comparative mortality index Pomer skutonho a oakvanho potu mrt za predpokladu intenzity mrtnosti tan-dardnej populcie (t.j. za predpokladu, e miery mrtnosti poda veku a pohlavia danej populcie s zhodn s mierami tandardnej populcie).

  • 43

    Prina smrti Cause of death Choroba alebo in udalos zapriujca smr. Prvotn prina smrti Underlying cause of death Choroba alebo in udalos, ktorou sa zaal rad chorobnch dejov, ktor viedli priamo k smrti. Skor novorodeneck mrtnos Early neonatal mortality mrtnos det vo veku 0-6 dn, t.j. mrtnos prvch 7 dn. Straten roky ivota mrtm, strata ivotnho potencilu Years of life lost, potential years of life lost Stredn dka ivota vo veku, v ktorom dan osoba zomrela. Stredn dka ivota pri naroden Life expectancy at birth, expectation of life at birth Poet rokov, ktor v priemere ete preije prve naroden osoba za predpokladu, e sa mrtnostn pomery nezmenia. Stredn dka ivota v uritom veku Life expectancy at given age Poet rokov, ktor v priemere ete preije osoba v prslunom veku za predpokladu, e sa mrtnostn pomery nezmenia. Zvykne sa pouva aj nzov ndej na doitie alebo oakvan dka ivota. Je to naj-astejie pouvan globlna charakteristika na hodnotenie mrtnosti. mrtie Death Nezvratn ukonenie bioelektrickch procesov v centrlnej nervovej sstave organiz-mu. mrtnos Mortality Vskyt mrt v danej populcii sledovan ako hromadn demografick jav. mrtnos poda prin smrti Cause-specific mortality mrtnos, klasifikovan poda priny (resp. skupn prin), ktorou bola smr spsoben.

  • 44

    mrtnos prvho da First day mortality mrtnos v prvch 24 hodinch ivota.

  • 45

    10. MIGRCIA MIGRATION Azyl Asylum Ochrana cudzinca, ktor v tte, ktorho je ttnym obanom (alebo v tte, v ktorom bva, ak ide o osobu bez ttneho obianstva), m opodstatnen obavy z prenasledovania z rasovch, nboenskch alebo nrodnostnch dvodov, z dvodov zastvania uritch politickch nzorov alebo prslunosti k uritej socilnej skupine, a vzhadom na tieto obavy sa nechce alebo neme vrti do tohto ttu. Azyl me by udelen aj z humanitnch dvodov, ako aj za elom zlenia rodiny. Dohovor o prvnom postaven uteencov (eneva 1951) Protokol tkajci sa prvneho postavenia uteencov (New York 1967) V SR: Dohovor o prvnom postaven uteencov . 319/1996 Z. z. l.53 stavy Slovenskej republiky Zkon . 480/2002 Z. z. o azyle v znen neskorch predpisov Azylant Refugee Cudzinec, ktormu bol udelen azyl. V praxi sa asto nerozliuje medzi termnmi azylant a iadate o azyl. Celkov, hrnn migrcia Total migration hrn vntornej a vonkajej migrcie. Migrcia danej zemnej jednotky (napr. prisahovan /vysahovan do /z uritho kraja, okresu,...). Na rovni ttu je toton so zahraninou migrciou, na rovni napr. kraja je stom medzikrajskej a zahraninej migrcie danho kraja. Emigrcia Emigration Sahovanie z uritej zemnej jednotky. Hrub miera migranho salda Crude rate of net migration Migran saldo k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile.

  • 46

    Ileglna migrcia, neleglna migrcia Illegal migration Prekroenie ttnych hranc, prp. al pobyt osoby na zem danej krajiny, ktor ne-repektuje medzinrodn dohody a zkonn predpisy tejto krajiny. Napr. pobyt osoby (na zem danej krajiny) dlh ako povolen doba pobytu, t.j. nele-glna migrcia na zklade poruenia pobytovho reimu (over-stay migration). Imigrcia Immigration Sahovanie do uritej zemnej jednotky. Leglna migrcia Legal migration Vstup osoby na zemie danej krajiny a opustenie zemia tejto krajiny spajce medzi-nrodn dohody a zkonn predpisy tejto krajiny. Malolet bez sprievodu Unaccompanied minor Osoba mladia ako 18 rokov, bez sprievodu dospelej osoby, ktor iada o azyl. Mal pohranin styk Local border traffic pecilny reim pre prekraovanie hranice medzi dvoma ttmi na zklade bilaterlnej zmluvy. V SR mu hranicu prekroi iba obania E ijci trvalo alebo prechodne v tch ob-ciach a cez tie prechody, na ktor sa zmluva vzahuje. E nem v tejto oblasti zjednote-n legislatvu. Migrcia, sahovanie Migration Pohyb cez hranice administratvnej jednotky, pri ktorom dochdza k zmene trvalho pobytu osoby (v SR zmena obce trvalho pobytu, niekde zmena obvyklho pobytu). V zahrani sa pod pojmom migrcia chpe hlavne zahranin migrcia, v SR naopak hlavne vntorn a oznauje sa aj ako sahovanie. V sasnosti sa pojem migrcie za-na pouva v irom zmysle v zmysle pohybu za prcou (migrcia za prcou), sezn-neho sahovania (seznne migrcie), kyvadlovho pohybu (kyvadlov migrcie do-chdzka za prcou,...), at. Migran saldo, ist migrcia Net migration, balance of migration, migration balance Rozdiel medzi potom prisahovanch a vysahovanch.

  • 47

    Migran obrat Turnover migration, migration turnover hrn potu prisahovanch a vysahovanch osb za dan zemn jednotku (okres, kraj, at.), obyajne za rok. Obrat sahovania za republiku je zvyajne obrat zahraninho sahovania. Migran prrastok, prrastok sahovanm, ist imigrcia Migration increase, migration surplus, net immigration Prrastok obyvatestva sahovanm, t.j. kladn migran saldo. Oznauje sa aj ako migran zisk (migration surplus, net migration gain). Migran tok, migran prd Migration flow, migration stream Celkov poet migrantov, resp. prpadov sahovania, s rovnakm miestom odchodu a s rovnakm miestom prchodu. Migran bytok, bytok zo sahovania, ist emigrcia Negative net migration count, net emigration bytok obyvatestva zo sahovania, t.j. zporn migran saldo. Migrant Migrant Osoba, ktor men miesto (obec) svojho trvalho (obvyklho) pobytu z jednej krajiny do druhej krajiny alebo z jednho reginu do druhho reginu v rmci krajiny. Obianstvo Citizenship Prvna vzba medzi osobou a ttom, ktor nevyjadruje etnick pvod osoby. Udelenie obianstva v SR nemus by podmienen znikom pvodnho obianstva. V niektorch krajinch sa obianstvo oznauje pojmom nationality. Eurpsky dohovor o obianstve (Oznmenie MZV SR . 418/2000 Z. z.). Objem migrcie Volume of migration Set objemu vntornho sahovania a obratu zahraninho sahovania. Objem vntornho sahovania Volume of internal migration Poet prpadov sahovania v rmci uritho zemia (republiky, kraja, okresu, at.). V SR zaha sahovanie z obce do obce v rmci okresu (vntrookresn sahovanie), z okresu do okresu v rmci kraja (vntrokrajsk sahovanie) a sahovanie medzi krajmi (medzikrajsk sahovanie). Nazva sa aj hrubou migrciou (gross migration).

  • 48

    Obvykl pobyt (Place of) Current residence Miesto (miesta), kde sa osoba obvykle zdriava. Pojem pouvan v zahrani. Obania niektorch ttov mu ma niekoko miest po-bytu. Oddenec De-facto refugee Cudzinec, ktormu je na zem inej krajiny poskytnut doasn toisko (napr. poas vojnovho konfliktu). Povolenie na pobyt Residence permit Doklad, ktor oprvuje cudzinca zdriava sa na zem danho ttu prechodne, resp. trvalo. V SR sa povolenie na prechodn pobyt nevyaduje od zahraninch Slovkov. (Zkon . 48/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov a . 70/1997 Z. z. o zahraninch Slovkoch v znen neskorch predpisov.) Prechodn pobyt Temporary residence Miesto (obec), kde sa oban alebo cudzinec zdriava doasne. Dvodom me by tdium, zamestnanie, at. (V SR zkon . 500/2004 Z. z. a zkon . 48/2002 v znen neskorch predpisov). Presdlenec Displaced person Osoba, ktor bola presahovan do krajiny pvodu. Priestorov pohyb Spatial mobility Kad zmena prtomnosti osoby na uritom mieste, bez ohadu na el pohybu, perio-dicitu, smer, vzdialenos, at. Nazva sa aj mechanickm pohybom alebo geografickou mobilitou. Zaha vetky typy premiestnen (doasn i trval zmeny pobytu, odchdzku a dochdzku do zamestnania, seznne migrcie, at.). Prisahovan Immigrant Osoba, ktor sa prisahovala do uritej zemnej jednotky. Ak prisahovan osoba neprekrauje medzinrodn hranice, v anglickej terminolgii sa oznauje ako in-migrant, ak takto hranice prekrauje oznauje sa ako immigrant.

  • 49

    Reemigrcia Re-migration, return migration Nvratov migrcia, t.j. nvrat migranta do miesta predchdzajceho vysahovania. ttny oban Citizen, national Oban danho ttu. Osoba, ktor nie je ttnym obanom danho ttu, je v om cudzincom (foreigner, alien, non national). Osoba, ktor nie je poda zkonov iadneho ttu povaovan za obana takhoto ttu, sa nazva osobou bez ttnej prslunosti (stateless person). (Oznmenie MZV SR . 206/2001 Z. z. o uzavret dohovoru o prvnom postaven osb bez ttnej prslunosti a dodatku k tomuto dohovoru.) Trval pobyt Permanent residence Trval pobyt je v mieste stleho bydliska osoby. V SR je to miesto - obec, kde sa oban SR alebo cudzinec trvale zdriava, na zklade radnej registrcie - prihlsenia sa na trval pobyt. (Zkon . 500/2004 Z. z. a zkon . 48/2002 Z. z. v znen neskorch predpisov.) Viacnsobn obianstvo Multiple citizenship Sasn vlastnenie dvoch alebo viacerch obianstiev. Vntorn migrcia Internal migration Sahovanie v rmci vymedzenho zemia, bez prekroenia jeho hranc (napr. v rmci ttu, t.j. bez prekroenia ttnych hranc). V zahrani sa na celottnej rovni bene nesleduje. Vonkajia migrcia External migration Sahovanie z danej zemnej jednotky a do danej zemnej jednotky (s prekroenm jej hranc). Vysahovan Emigrant Osoba, ktor sa vysahovala z uritej zemnej jednotky. Ak vysahovan osoba neprekrauje medzinrodn hranice, v anglickej terminolgii sa oznauje ako out-migrant, ak takto hranice prekrauje, oznauje sa ako emigrant.

  • 50

    Zahranin migrcia, medzinrodn migrcia International migration Migrcia, pri ktorej sa prekrauj hranice ttu. Obyajne zahruje migrciu ttnych obanov danej krajiny, cudzincov a osb bez ttneho obianstva. V anglickej terminolgii sa prvlastok international nezvykne bene pouva. Zskanie obianstva Acquisition of citizenship Leglne nadobudnutie obianstva v danej krajine obanom inho ttu alebo osobou bez ttnej prslunosti. iadate o azyl Asylum applicant, asylum seeker Cudzinec, ktor iada v inej krajine o ochranu pred perzekciou alebo nebezpeenstvom hroziacim v krajine pvodu. V SR je to cudzinec, ktor na tvare policajnho zboru vyhlsi, e iada o udelenie azylu na zem SR. (Zkon . 480/2002 Z. z. o azyle v znen neskorch predpisov.)

  • 51

    11. STAV A PRRASTOK OBYVATESTVA NUMBER AND INCREASE OF POPULATION Celkov prrastok Total increase Set prirodzenho prrastku a migranho salda. Zporn set sa oznauje ako celkov bytok. Hrub miera celkovho prrastku Crude rate of total increase Celkov prrastok k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Hrub miera migranho salda Crude rate of net migration Migran saldo k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Hrub miera prirodzenho prrastku Crude rate of natural increase Prirodzen prrastok k strednmu stavu obyvateov, obyajne za rok. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Koncov stav obyvatestva v roku Population on 31 December Stav obyvatestva k 31.12. Migran saldo Net migration Rozdiel medzi potom prisahovanch a vysahovanch. Kladn migran saldo sa oznauje ako migran prrastok alebo migran zisk, z-porn migran saldo ako migran bytok. Poiaton stav obyvatestva v roku Population on 1 January Stav obyvatestva k 1.1. Priemern stav obyvatestva (v obdob) Mean population Chronologick priemer stavov za dan obdobie (mesiac, tvrrok, polrok, rok, ...)

  • 52

    Prirodzen prrastok Natural increase Rozdiel medzi potom ivonarodench a zomretch. Zporn rozdiel medzi potom ivonarodench a zomretch sa oznauje ako prirodzen bytok. Stredn stav obyvatestva v roku Mid-year population Stav obyvatestva k 1.7.

  • 53

    12. ZKLADN DEMOGRAFICK TRUKTRY BASIC DEMOGRAPHIC STRUCTURES 12.1. POHLAVN TRUKTRA SEX STRUCTURE Index femininity Feminity ratio Poet ien k potu muov v populcii. Zvyajne sa vyjadruje v promile. V anglitine sa nepouva. Index maskulinity Sex ratio, masculinity ratio Poet muov k potu ien v populcii. Zvyajne sa vyjadruje v promile. Koeficient femininity Feminity Podiel ien v danej populcii. Odvoden z latinskho femininum ensk rod. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Koeficient maskulinity Masculinity Podiel muov v danej populcii. Odvoden z latinskho masculinum musk rod. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Pohlavie Sex Jedna z dvoch zkladnch biosocilnych charakteristk kadho udskho jedinca (po-pri veku). Musk male, ensk female. Primrny index maskulinity Primary sex ratio, sex ratio at conception Poet chlapcov k potu dievat v populcii. Zvyajne sa vyjadruje v promile.

  • 54

    Sekundrny index maskulinity Secondary sex ratio Poet chlapcov k potu dievat pri naroden. Zvyajne sa vyjadruje v promile. truktra poda pohlavia Sex structure Rozdelenie obyvatestva poda pohlavia. 12.2. VEKOV TRUKTRA AGE STRUCTURE Billeterov index Billeter index Rozdiel medzi potom osb v predreproduknom a poreproduknom veku k osobm v reproduknom veku. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Dokonen vek Age at last birthday Presn vek, zaokrhlen na cel roky nadol, t.j. vek dosiahnut pri poslednch narode-ninch. Udva sa v rokoch. Hlavn vekov skupiny Main age groups Vekov skupiny obyvatestva vymedzen poda vzahu k ekonomickej aktivite. Obyvatestvo v predproduktvnom, produktvnom a poproduktvnom veku. S vymedzen pribline vekovmi hranicami potencilneho zaiatku a konca ekonomickej aktivity. Konvenne sa pouvaj hranice 15 a 60 rokov, resp. 65 rokov. Index ekonomickho zaaenia Economic dependency ratio, index of economic burden Poet osb v predproduktvnom a poproduktvnom veku k osobm v produktvnom veku. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Index ekonomickej zvislosti mladch ud Young age dependency ratio, child dependency ratio, green dependency ratio Poet osb v predproduktvnom veku k osobm v produktvnom veku. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. V slovenskej a eskej literatre sa oznauje aj ako index zvislosti I.

  • 55

    Index ekonomickej zvislosti starch ud Old age dependency ratio, aged dependency ratio, grey dependency ratio Poet osb v poproduktvnom veku k osobm v produktvnom veku. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. V slovenskej a eskej literatre sa oznauje aj ako index zvislosti II. Index starnutia, Sauvyho index Ageing index Poet osb v poproduktvnom veku k osobm v predproduktvnom veku. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Pouvaj sa aj reprodukn vekov skupiny. Index veku Age index Poet osb v predreproduknom veku k osobm v poreproduknom veku. Zvyajne sa vyjadruje v percentch. Pouvaj sa aj in vekov skupiny. Medinov vek, vekov medin, medin veku Median age Vek, ktor rozdeuje populciu na dve rovnako poetn asti (polovicu s nim a polovicu s vym vekom ako je medin). Mladnutie populcie Rejuvenation of population, younging of population Zmeny vo vekovej truktre, spsoben zvyovanm podielu mladch ud v populcii. Modlny vek, modus veku Modal age Vek, ktor k danmu okamihu dosiahlo najviac osb v populcii. U demografickch udalost ide o najastej vek nositea danej demografickej udalosti. Poproduktvny vek Post-productive age Vek, v ktorom vina obyvatestva u nie je ekonomicky aktvna. Konvenne ide o vek 60, prp. 65 rokov a viac pre obidve pohlavia. V SR sa pouval vek 60 rokov a viac (60+) pre muov, 55 rokov a viac (55+) pre eny. Poreprodukn vek (poreprodukn vekov skupina) Post reproductive age (group) Vek 50 rokov a viac. Niekde vek 45 a viac.

  • 56

    Predproduktvny vek Pre-productive age Vek 0-14 rokov. Predreprodukn vek (predreprodukn vekov skupina) Pre - reproductive age (group) Vek 0-14 rokov. Nazva sa aj detskou skupinou alebo detskou zlokou. Presn vek Exact age Presn doba medzi okamihom narodenia a okamihom pozorovania. Priemern vek Mean age Ven aritmetick priemer potu rokov, ktor preili prslunci danej populcie do danho okamihu. Ide o priemern vek ijcich obyvateov. Kee pri vpote z absoltnych hodnt sa vekov truktry udvaj v dokonenom veku, ku kadej hodnote veku treba pripota kontantu 0,5. Produktvny vek Productive age Vek, v ktorom je vina obyvatestva ekonomicky aktvna. V SR bola horn hranica vekovej skupiny odvoden od veku odchodu do dchodku, t.j. vek 15-59 rokov pre muov a 15-54 rokov pre eny, inde najastejie vek 15-59, resp. 15-64 rokov. Reprodukn vekov skupiny Reproductive age groups Vekov skupiny obyvatestva vymedzen poda vzahu k procesu reprodukcie. Obyvatestvo v predreproduknom, reproduknom a poreproduknom veku. Reprodukn vek (reprodukn vekov skupina) Reproductive age (group) Vek 15-49 rokov. Niekde vek 15-44 rokov. Starnutie populcie Population ageing, aging of population Zmeny vo vekovej truktre, spsoben zvyovanm podielu starch ud v populcii.

  • 57

    Starnutie populcie zdola Ageing of population at the base, fertility dominated ageing Starnutie populcie v dsledku zniovania prodnosti. Kles relatvne zastpenie detskej zloky populcie. Starnutie populcie zhora Ageing of population at the summit, mortality dominated ageing Starnutie populcie v dsledku predlovania udskho ivota. Rastie relatvne zastpenie starej zloky populcie. Sundbrgove typy vekovej truktry Sundbrg classification of age structure Progresvny, stacionrny alebo regresvny typ populcie poda zastpenia predrepro-duknej a poreproduknej zloky. Progresvny typ populcie (progressive population) - typ populcie s vraznou preva-hou detskej zloky. Stacionrny typ populcie (stationary population) - typ populcie, v ktorej detsk a poreprodukn zloka s takmer vyrovnan. Regresvny typ populcie (regressive population) - typ populcie, v ktorej poreprodukn zloka m prevahu nad detskou zlokou. Vek Age Jedna z dvoch zkladnch biosocilnych charakteristk kadho udskho jedinca (po-pri pohlav). Ak nie je uveden inak, ide o dokonen vek. Vekov pyramda Population pyramid, age pyramid Dvojit histogram na grafick vyjadrenie vekovej truktry obyvatestva k uritmu dtumu. Kontruuje sa poda jednoronch alebo pronch vekovch skupn (zvisl os) tak, e podiel (alebo poet osb) kadej vekovej skupiny ien je znzornen na pravej a zodpovedajci podiel muov na avej strane vodorovnej osi. Niekedy sa kontruuje aj ako dvojit polygn rozdelenia poetnost a nazva sa stromom ivota. Vekov truktra Age structure, age distribution, age composition Vyjadruje rozdelenie obyvatestva poda veku do jednoronch alebo viacronch skupn. Obyajne ide o pron vekov skupiny , t.j. 0-4 ron (alebo 0 ron a 1-4 ron), 5-9 ron, 10-14 ron, at.), ale aj in, napr. 99+ ron, resp. 60+ ron, 80+ ron, at.

  • 58

    12.3. TRUKTRA PODA RODINNHO STAVU MARITAL STATUS STRUCTURE Rodinn stav Marital status Demografick, socilny, prvny a tatistick znak, ktor oznauje stav osoby poda vzby na manelstvo a rodinu. Rozveden, rozveden Divorced persons Osoby, ktorch manelstvo prvne zaniklo. Slobodn Single persons Osoby, ktor nikdy neuzavreli manelstvo. Vdovci, vdovy, ovdoven Widows, widowers, widowed persons Osoby, ktorch manelstvo zaniklo smrou manelskho partnera (manela, manelky). enat, vydat Married persons Osoby ijce v manelstve. 12.4. DOMCNOSTI HOUSEHOLDS Bytov domcnos Household Domcnos tvoren osobami, ktor ij v jednom byte. Cenzov domcnos Census household Domcnos, tvoren osobami ijcimi v jednom byte na zklade rodinnch alebo inch vzahov v rmci hospodriacej domcnosti. Medzi cenzov domcnosti patria pln rodiny, nepln rodiny, domcnosti jednotliv-cov a viaclenn nerodinn domcnosti. Domcnos jednotlivca One person household Jedna osoba, ktor bva v byte sama alebo s inou cenzovou domcnosou, ale samo-statne hospodri.

  • 59

    Hospodriaca domcnos Economic household Domcnos, tvoren osobami ijcimi v jednom byte, ktor spolone hospodria. Nepln rodina Single parent family Jeden rodi s aspo jednm dieaom. Bez ohadu na vek dieaa, ak dospel diea netvor samostatn cenzov domcnos. Plnovanie rodiny Family planning (FP) Slobodn a zodpovedn rozhodnutie manelskho alebo kohabitujceho pru o pote svojich det a o asovom odstupe medzi nimi prostrednctvom umelch alebo prirodze-nch metd antikoncepcie. Prednosta Household head Osoba, ktor stoj na ele domcnosti. Zvyajne je to majite (uvate) bytu alebo hlavn ivite. Priemern vekos domcnosti Average household size Priemern poet lenov domcnosti. Rodina Family Prirodzen elementrna spoloensk skupina, ktor tvoria osoby v blzkom prbuzen-skom vzahu. Rodiny sa lenia na pln a nepln. V tatistickom zmysle je rodina typom cenzovej domcnosti, v biologickom a prvnom zmysle je to zvzok mua a eny, prpadne aj ich det, a to nezvisle na to tom, i ide o manelstvo alebo kohabitciu. pln rodina Complete family Mu a ena, ijci ako manelsk alebo kohabitujci pr, s demi alebo bez det. Bez ohadu na vek dieaa, ak dospel diea netvor samostatn cenzov domcnos. pln rodina s demi sa zvykne nazva nuklernou rodinou (nuclear family). Vekos rodiny Family size Poet osb v plnej alebo neplnej rodine.

  • 60

    Viaclenn nerodinn domcnos Multi-person non-family household Dve alebo viac osb, ktor spolone hospodria, ale netvoria rodinn domcnos.

  • 61

    LITERATRA

    1. A Quick Reference Compendium of Selected Key Terms used in The World Report 2000. WHO 2000. http://www.who.int/terminology/ter/

    2. Andorka, R.: Determinants of fertility in advanced societies. METHUEN & CO LTD, London 1978.

    3. Bliedung, S., Riesthuis, G. J. A. (eds.): Multilingual Dictionary. Demography. Informationszentrum Socialwissenschaften, Bonn 1995.

    4. Demographic statistics 1999. EUROSTAT 2000. 5. Dictionary of Demographic and Reproductive Health Terminol-

    ogy, POPIN Population Information Network, UN 1999. http://www.popin.org/~unpopterms/

    6. Dictionary of Social Protection Terms. Slovakian English, Eng-lish Slovakian. EC 2000.

    7. European social statistic. Demography. EUROSTAT 2000. 8. European social statistic. Migration. EUROSTAT 2002. 9. Glossary of Social Protection Terms. EC 2000. 10. Glossary of Terms. EMIN - European Migration Information

    Network, UCL, EC, EU 2002. http://www.emin.geog.ucl.ac.uk/glossary/

    11. Hinde, A.: Demographic Methods. Arnold, London 2002. 12. Kalibov, K., Pavlk, Z., Vodkov, A.: Demografie nejen pro

    demografy. SLON a Sociologick stav AV R, Praha 1993.

    13. Kontekov, O., Finkov, Z.: tatistika prce a demografia. VE, Bratislava 1989.

    14. Koschin, F.: Demografie poprv. VE, Katedra informatiky a statistiky, Praha 2000.

    15. Krtky slovnk slovenskho jazyka. Veda, Bratislava 1997.

  • 62

    16. Mszros, J.: Vpoet mrtnostnch tabuliek. Vpoet stratench rokov ivota mrtm. Metodick materil. INFOSTAT, Bratislava 2000.

    17. Mldek, J.: Zklady geografie obyvatestva. SPN, Bratislava 1992.

    18. Oznmenie Ministerstva zahraninch vec SR . 319/1996 Z.z. o enevskom dohovore a newyorskom protokole o prvnom posta-ven uteencov.

    19. Pavlk, Z., Rychtakov, J., ubrtov, A.: Zklady Demografie. Academia, Praha 1986.

    20. Pavlk, Z. a kol.: Populan vvoj esk republiky 2001. Prodo-vdeck fakulta UK, Praha, 2002.

    21. Population French-English Glossary. Council of Europe Press, 1994.

    22. Pressat, R.: Demographic Analysis. Edward Arnold, London 1972.

    23. Preston, S.H., Heuveline, P. Guillot, M.: Demography. Measuring and Modeling Population Processe. Blackwell Publishers, Oxford, Malden 2001.

    24. Pruka demografick statistiky pro potebu oblastnch statistic-kch orgn. Metodick publikace. S, Praha 2000.

    25. Recommendations on Statistics of International Migration. Revi-sion 1. Statistical Papers. Series M, No. 58, Rev.1. United Na-tions, New York, 1998.

    26. Roubek, V.: vod do demografie. CODEX Bohemia, s.r.o., Praha 1997.

    27. Siegel, J.S.: Applied Demography. Accademic Press, San Diego, San Francisco, New York, Boston, London, Sydney, Tokyo 2002.

    28. Srb, V., Kuera, M., Rika, L.: Demografie. Svoboda, Praha, 1971.

    29. ubrtov, A.: Djiny populanho mylen a populanch teori. stav eskoslovenskch a svtovch dejin SAV, Praha 1989.

  • 63

    30. Vandeschrick, Ch.: Demografick analza. Karlova Univerzita, Praha, 2000.

    31. Vodkov, A., Vodkov, O., Soukup, V.: Sociln a kulturn an-tropologie. SLON a Sociologick stav AV R, Praha, 2000.

    32. Vao, B. (ed.): Populan vvoj v Slovenskej republike 2002. INFOSTAT, Bratislava 2003.

    33. Zkon .540/2001 Z. z. o ttnej tatistike. 34. Zkon . 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnen

    niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.

    35. Zkon . 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnen niektorch zkonov v znen neskorch predpisov.

    36. Zkon . 500/2004 Z. z. o hlsen pobytu obanov Slovenskej re-publiky a registri obyvateov Slovenskej republiky.

  • 64

    ABECEDN ZOZNAM TERMNOV Analytick ukazovatele - demografick 21 - extenzitn 21 - intenzitn 22 Analza - demografick 15 - kohortn 15 - longitudinlna 15 - prierezov 17 - transverzlna 17 Anketa 19 Azyl 45 Azylant 45 Billeterov index 54 Bytov domcnos 58 Celkov migrcia 45 Celkov ukazovatele 21 Celkov prrastok 51 Cenzov domcnos 58 Cenzus 20 ist - emigrcia 47 - imigrcia 47 - migrcia 46 ist miera reprodukcie 31 Definitvne ukazovatele 21 Demogeografia 9 Demografia 9 - historick 10 - regionlna 12 Demografick - analza 15 - reprodukcia 9 - revolcia 9 - truktra 9

    Demografick - javy 10 - stochastick modely 17 - procesy 10 - sprvanie 10 - udalosti 10 - ukazovatele 21 - - analytick 21 - - zkladn 23 Demografick prechod 10 Detsk mrtnos 39 Diea - mtvonaroden 33 - ivonaroden 36 Diferenn ukazovatele 21 Dka - trvania manelstva 25 - ivota - - maximlna 39 - - normlna 42 Dojensk mrtnos 39 - na endognne priny 39 - na exognne priny 39 Dokonen vek 54 Domcnos - bytov 58 - cenzov 58 - hospodriaca 59 - jednotlivca 58 - nerodinn, viaclenn 60 Emigrcia 45 Extenzitn analytick ukazo-vatele 21 Extrapolan metda 15 Faktick spoluitie 25 Fekundita 31

  • 65

    Femininita - index 53 - koeficient 53 Fertilita 33 Fyziologick plodnos 31 Genercia 10 Geografia obyvatestva 9 Historick demografia 10 Hlavn vekov skupiny 54 Hospodriaca domcnos 59 Hrub miera 21 - celkovho prrastku 51 - migranho salda 45, 51 - potratovosti 37 - prodnosti 31 - prirodzenho prrastku 51 - reprodukcie 31 - rozvodovosti 29 - sobnosti 25 - mrtnosti 39 Hrub ukazovatele 22 Hustota obyvatestva 10 Ileglna migrcia 46 Imigrcia 46 Index 22 - Billeterov 54 - ekonomickho zaaenia 54 - ekonomickej zvislosti - - mladch ud 54 - - starch ud 55 - femininity 53 - maskulinity 53 - plodnosti 31 - potratovosti 37 - rozvodovosti 29 - starnutia 55 - veku 55 Indukovan potrat 38 Intenzitn analytick ukazova-tele 22

    Intercenzlne obdobie 19 Interrupcia 38 Jednovstupn tabuky ivota 15 Koeficient - femininity 53 - maskulinity 53 Kohabitcia 25 Kohorta 11 Kohortn analza 15 Kohortn ukazovatele 22 Kohortno-komponentn me-tda 15 Koncov stav obyvatestva v roku 51 Konen - miera 22 - plodnos 32 - sobnos 25 Leglna migrcia 46 Longitudinlna analza 15 Longitudinlne ukazovatele 22 Malolet bez sprievodu 46 Maltuzianizmus 11 Mal pohranin styk 46 Manelia 25 Manelsk plodnos 32 Manelstvo 25 - dka trvania 25 Matersk mrtnos 39 Matrika 19 Maximlna dka ivota 39 Medin veku 55 Medinov vek 55 Medzinrodn migrcia 50 Medziprodn interval 32

  • 66

    Metda - extrapolan 15 - koeficientov hlv domcnost 15 - kohortno-komponentn 15 Miera 22 - detskej mrtnosti 40 - dojenskej mrtnosti 40 - hrub 21 - - celkovho prrastku 51 - - migranho salda 45, 51 - - potratovosti 37 - - prodnosti 31 - - prirodzenho prrastku 51 - - reprodukcie 31 - - rozvodovosti 29 - - sobnosti 25 - - mrtnosti 39 - konen 22 - manelskej plodnosti 32 - materskej mrtnosti 40 - mimomanelskej plodnosti 32 - mtvorodenosti 40 - muskej plodnosti 32 - neskorej novorodeneckej mrt-nosti 40 - novorodeneckej mrtnosti 40 - opakovanej sobnosti 25 - perinatlnej mrtnosti 40 - plodnosti poda veku 32 - ponovorodeneckej mrtnosti 41 - poprodnej mrtnosti 41 - potratovosti poda veku 37 - predmanelskch koncepci 33 - prvosobnosti poda veku 25 - reprodukcie - - ist 31 - - hrub 29 - rozvodovosti

    - - poda dky trvania manel-stva 29 - - poda veku 29 - skorej novorodeneckej mrt-nosti 41 - sobnosti poda veku 26 - pecifick 23 - tehotnosti poda veku 33 - hrnn 23 - mrtnosti - - poda priny smrti 41 - - poda veku 41 - - prvho da 41 - veobecn 23 - - plodnosti 36 - - potratovosti 38 - - rozvodovosti 30 - - sobnosti 28 - enskej plodnosti 33 Migrcia 11, 46 - ist 46 - ileglna 46 - leglna 46 - medzinrodn 50 - neleglna 46 - vntorn 49 - vonkajia 49 - zahranin 50 Migran tatistika 19 Migran saldo 46, 51 Migran - obrat 47 - prrastok 47 - prd 47 - tok 47 - bytok 47 Migrant 47 Mimomanelsk plodnos 33 Minimlny vek pri sobi 26

  • 67

    MKCH Medzinrodn ta-tistick klasifikcia chorb a pridruench zdravotnch problmov 41 Mladnutie populcie 55 Modlny vek 55 - pri sobi 26 Modely - stochastick demografick 17 - truktrne 17 Modus veku 55 Mtvonaroden diea 33 Mtvorodenos 33 Nadmrtnos - muov 42 - ien 42 Naroden vyieho poradia 33 Nvrh na rozvod 29 Neformlne spoluitie 25 Neleglna migrcia 46 Neomaltuzianizmus 11 Nepriama tandardizcia 15 Neskor novorodeneck mrt-nos 42 Nepln rodina 59 Nevesta 26 Normlna dka ivota 42 Novorodeneck mrtnos 42 Obianstvo 47 Objem - migrcie 47 - vntornho sahovania 47 Obvykl pobyt 48 Obyvatestvo 11 - hustota 10 - schopn uzavrie manelstvo 26 - stav 13 - pohyb 11

    - rozmiestnenie 12 Oddenec 48 Otvoren populcia 11 Ovdoven 58 Panelov zisovanie 19 Perinatlna mrtnos 42 Plnovanie rodiny 59 Plodivos 31 Plodnos 33 - konen 32 - manelsk 32 - mimomanelsk 33 - hrnn 35 Pobyt - obvykl 48 - prechodn 48 - trval 49 Poiaton stav obyvatestva v roku 51 Podrobn tabuky ivota 16 Pohlavie 53 Pohyb - obyvatestva 11 - prirodzen 12 Ponovorodeneck mrtnos 42 Poprodn mrtnos 42 Poproduktvny vek 55 Populcia 11 - otvoren 11 - relna 12 - stabiln 13 - stacionrna 13 - tabukov 13 - uzavret 13 Populacionizmus 12

  • 68

    Populan - klma 12 - politika 12 - prognza 16 - projekcia 16 Populan terie 12 Populan - cenzus 20 - odhad 16 Poradie 34 - narodenho dieaa 34 - tehotenstva 34 Poreprodukn vekov skupi-na 55 Poreprodukn vek 55 Porovnvac index mrtnosti 42 Porovnvacie ukazovatele 22 Potrat 37 - indukovan 38 - samovon 38 - spontnny 38 - umel 38 Potratovos 37 Povolenie na pobyt 48 Prod 34 - mimo manelstva 34 - v manelstve 34 Prodnos 34 Predben ukazovatele 23 Predmanelsk koncepcia (po-atie) 34 Prednosta 59 Predproduktvny vek 56 Predreprodukn vekov sku-pina 56 Predreprodukn vek 56 Prechodn pobyt 48 Presdlenec 48 Presn vek 56

    Priama tandardizcia 16 Prina - rozvodu 29 - smrti 43 - - prvotn 43 Priemern - dka trvania manelstva pri jeho zniku 30 - vekos domcnosti 59 Priemern - stav obyvatestva (v obdob) 51 - vek 56 - - pri sobi 26 - - (matky) pri prode 34 - - pri prvom sobi 26 Prierezov analza 17 Prierezov ukazovatele 23 Priestorov pohyb 48 Primrny index maskulinity 53 Prrastok - celkov 51 - prirodzen 52 - sahovanm 47 Prirodzen - pohyb 12 - prrastok 52 Prisahovan 48 Produktvny vek 56 Prvosobnos 27 Prvotn prina smrti 43 Relna populcia 12 Reemigrcia 49 Regionlna demografia 12 Register obyvateov 19 Reprodukn vekov skupina 56 Reprodukn vek 34, 56

  • 69

    Rodina - nepln 59 - pln 59 Rodinn stav 58 Rok narodenia 35 Rozmiestnenie obyvatestva 12 Rozveden 58 Rozvod 30 - nvrh 29 - prina 29 Rozvodov tabuky 16 Rozvodovos 30 Samovon potrat 38 Sauvyho index 55 Stanie obyvatestva 20 Sekundrny index maskulini-ty 54 Skor novorodeneck mrt-nos 43 Skrten tabuky ivota 16 Slobodn 58 Snbenci 27 Sob 27 Sobaschopn obyvatestvo 26 Sobe vyieho poradia 27 Sobna kohorta 27 Sobne tabuky 17 Sobnos 27 Spontnny potrat 38 Stabiln populcia 13 Stacionrna populcia 13 Sahovanie 11, 46 Starnutie populcie 56 - zdola 57 - zhora 57 Stav obyvatestva 13 - poiaton v roku 51 - koncov v roku 51

    - priemern (v obdob) 51 - stredn v roku 52 Stochastick demografick modely 17 Strata ivotnho potencilu 43 Straten roky ivota mrtm 43 Stredn dka ivota - pri naroden 43 - v uritom veku 43 Stredn stav obyvatestva v roku 52 Sundbrgove typy vekovej truktry 57 pecifick - miera 23 - ukazovatele 23 tandardizcia 17 - nepriama 15 - priama 16 tatistick - hlsenie 20 - zisovanie 20 tatistika - obyvatestva 20 - pohybu obyvatestva 20 - vitlna 20 ttny oban 49 truktra - demografick 9 - poda pohlavia 54 truktrne modely 17 Tabukov populcia 13 Tabuky - plodnosti 17 - rozvodov 16 - sobne 17 - mrtnostn 18 - ivota 17 - - jednovstupn 15

  • 70

    - - podrobn 16 - - skrten 16 - - viacvstupn 18 Tehotenstvo 35 Transverzlna analza 17 Transverzlne ukazovatele 23 Trval pobyt 49 Trvanie tehotenstva 35 bytok zo sahovania 47 hrnn - plodnos 35 - potratovos 38 - miera 23 - - ukonench tehotenstiev 35 - migrcia 45 - prvosobnos 27 - rozvodovos 30 Ukazovatele - celkov 21 - definitvne 21 - demografick 21 - - analytick 21 - - zkladn 23 - diferenn 21 - extenzitn 21 - hrub 22 - intenzitn 22 - kohortn 22 - longitudinlne 22 - porovnvacie 22 - predben 23 - prierezov 23 - pecifick 23 - transverzlne 23 Ukonenie tehotenstva 35 Umel preruenie tehotenstva 38 Umel potrat 38 mrtie 43 mrtnos 43

    - detsk 39 - dojensk 39 - - na endognne priny 39 - - na exognne priny 39 - matersk 39 - neskor novorodeneck 42 - novorodeneck 42 - perinatlna 42 - poda prin smrti 43 - ponovorodeneck 42 - poprodn 42 - prvho da 44 - skor novorodeneck 43 mrtnostn tabuky 18 pln rodina 59 Uzavret populcia 13 Vdovci 58 Vdovy 58 Vek 57 - (matky) pri prode 35 - dokonen 54 - medinov 55 - minimlny pri sobi 26 - modlny 55 - modlny pri sobi 26 - poproduktvny 55 - poreprodukn 55 - predproduktvny 56 - predreprodukn 56 - presn 56 - pri sobi 27 - priemern 56 - - (matky) pri prode 34 - - pri prvom sobi 26 - - pri sobi 26 - produktvny 56 - reprodukn 34, 56 Vekov - pyramda 57 - truktra 57

  • 71

    Vekov medin 55 Vekos - populcie 13 - rodiny 59 Viaclenn nerodinn domc-nos 60 Viacnsobn obianstvo 49 Viacnsobn prod 35 Viacvstupn tabuky ivota 18 Vitlna tatistika 20 Vntorn migrcia 49 Vonkajia migrcia 49 Veobecn miera 23 - plodnosti 36 - potratovosti 38 - rozvodovosti 30 - sobnosti 28 Vberov zisovanie 20

    Vydat 58 Vysahovan 49 Zahranin migrcia 50 Zchovn hodnota 13 Zkladn demografick uka-zovatele 23 Znik manelstva 30 Zskanie obianstva 50 Zisovanie 19 - panelov 19 - tatistick 20 - vberov 20 Znaky ivota 36 enat 58 ench 28 iadate o azyl 50 ivonaroden diea 36 ivorodenos 36

  • Vydal: Intitt informatiky a tatistiky Dbravsk cesta 3, 845 24 Bratislava V edci: Akty Pod slom: 2 Poet strn: 72 Poet vtlakov: 300 Tla: STATIS Bratislava

    6-2005-A/2