Osobitosti demografických štruktúr Slovenska (rómska otázka).

Rómovia sa stali, možno povedať z večera na ráno, veľmi vážnou, ale aj citlivou problematikou pre bádateľov nielen z oblasti demografie, sociológie, etnografie, prípadne geografie, ale aj bádateľov z iných vedných oblastí, napríklad aj politológov.

Na otázku v čom spočíva aktuálnosť problematiky rómskeho obyvateľstva po roku 1989 je zdanlivo jednoduchá odpoveď. Pre demografov predstavujú Rómovia populačnú skupinu s mimoriadne osobitnými štruktúrami jednotlivých biologických, ekonomických a kultúrnych charakteristík a v porovnaní s ostatnou populáciou Slovenska skupinu s originálnym reprodukčným správaním. Pre sociológov predstavujú objekt výskumu s typickými spôsobmi správania a svojskými vzťahmi k ostatným skupinám obyvateľstva. Politológovia si už dávnejšie uvedomili, že Rómovia predstavujú jednu z kľúčových otázok vnútroštátnej politickej stability. Vzniknuté rómske politické strany a ovplyvňovanie zahraničných politických vzťahov Rómmi je pre politológov len akási „čerešnička na torte“.

Geografi si na Rómoch „cenia“ najmä ich tesný vzťah prakticky ku všetkým otázkam ekonomického a sociálneho rozvoja štátu i jeho jednotlivých regiónov.

Aj rómska problematika sa naplno otvorila pre bádateľov až po roku 1989. V predchádzajúcich štyridsiatich rokoch bola utlmovaná, aj o nej možno povedať, že bola „tabuizovaná“. Problém Rómov sa vtedajšie (komunistické) vlády pokúšali riešiť na úrovni vládnych politických rozhodnutí a verejnosti sa zdalo, resp. predpokladalo sa, že sa to darí.

Až rok 1989 ukázal, že tomu tak nebolo. Nástup demokratických princípov v riadení štátu priniesol veľké zmeny, snáď je lepšie povedať, že veľké možnosti, aj pre Rómov. Rómovia, okrem iného, prestali byť donucovaní zamestnávať sa, prestalo im hroziť násilné presídľovanie, deti Rómov nemuseli povinne chodiť do školy, jednoducho Rómovia si mohli začať žiť podľa svojich predstáv.

Zdalo sa, že mimoriadne dôležitou zmenou pre Rómov bude aj fakt, že od sčítania obyvateľstva v roku 1991 prestanú byť definovaní len ako etnická skupina, ale že tvoria národ.

Sú obavy, že hlavný problém rómskej otázky vo vzťahu k celospoločen-skému vývoju na Slovensku spočíva v tom, že táto otázka sa zdá neriešiteľná. Ako hovorí vo svojej práci Podolák (2000), Rómovia sa vyznačujú výraznou sociálnou izolovanosťou od ostatného obyvateľstva, ktorá je podmienená najmä špecifikami ich kultúry a z nej odvodeného spôsobu života a zároveň z toho vyplývajúcimi problémami pri začleňovaní do spoločenského života, spojeného s celým radom javov sociálno-patologickej povahy, a to tak na celoštátnej, ako aj regionálnej úrovni.

Bádatelia, politici alebo len obyčajní návštevníci z bývalej západnej Európy, prípadne vyslaní pozorovatelia Európskej únie zhodne konštatujú, že v strede Európy sa možno stretnúť v reálnom živote so stredovekom, že životné podmienky (život) Rómov sú ľudsky nedôstojné.

Rómovia sú druhou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Slovenskej republike. Pri sčítaní ľudu v roku 1991 sa k rómskej menšine prihlásilo 75 802 obyvateľov, čo predstavovalo 1,4% obyvateľov Slovenskej republiky, pri sčítaní ľudu v roku 2001 to bolo o niečo viac, 89 920 obyvateľov, čo bolo 1,67 % populácie Slovenska. Odhad počtu Rómov na Slovensku je však niekoľkonásobne vyšší.

Podľa súpisu mestských a obecných úradov štátnej správy z roku 1989 žilo na Slovensku 253 943 Rómov, čo predstavovalo až 4,8 % populácie Slovenska. Tieto štatistiky však evidovali iba sociálne odkázaných občanov rómskeho etnika a preto sa dá predpokladať, že počet Rómov na Slovensku bol v uvedenom roku ešte vyšší.

Podľa odhadu demografa B. Vaňa (2002) v roku 2001 žilo na Slovensku približne 380 tisíc Rómov, v súčasnosti, na začiatku roku 2004, sa odhady odborníkov pohybujú medzi 420 až 500 tisíc, čo vzhľadom na vysokú natalitu rómskej populácie a ich početnosť v roku 1989 (uvedených 253 943 je, ako sme už uviedli asi podhodnotené číslo) pravdepodobne nie je až taký preexponovaný odhad.

Podľa najnovšieho sociografického mapovania z roku 2004, realizovanom Úradom splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity sa zistilo 1 575 rómskych osídlení rozličného typu s počtom 281 379 obyvateľov.

Na základe toho sa odhaduje, že na Slovensku žije približne 320 tisíc Rómov (resp. obyvateľov rómskeho etnika), pričom približne polovica (53,1 %) z nich žije integrovane a v rozptyle v majoritnej populácii, (3,1 %) žije v siedmich výrazne segregovaných komunitách (Chimianske Jakubovany, Jurské, Lentvora, Lomnička, Luník IX, Širelice, Trenč) a(43,8 %) žije v separovaných osadách.

Čiže časť Rómov, 46,9 % ich populácie, žije v oddelených štvrtiach miest a dedín, v osídleniach na okrajoch miest a dedín alebo až v priestorovo oddelených osídleniach.

Problémom sú práve segregované a separované rómske komunity, pretože sa v nich sa koncentrujú základné sociálno-demografické problémy rómskej populácie. Kým v roku 1989 žilo v takýchto osadách asi 15 000 obyvateľov, v roku 2004 sa ich neoficiálnym zisťovaním napočítalo už asi 150 000. Počet samotných takýchto osád bol 621.

Rok Počet Rómov Podiel Rómov Zdroj údajov

18.st. 20 000 1,05 uhorský súpis 1893 36 237 1,40 uhorský súpis 1921 8 035 0,25 sčítanie obyvateľov (Vaňo, Haviarová

2002) 1921 7 284 0,23 sčítanie obyvateľov (Podolák 2000) 1927 62 192 súpis 1930 31 188 0,90 sčítanie obyvateľov (Vaňo, Haviarová 2002) 1930 26 956 0,78 sčítanie obyvateľov (Podolák 2000)1938 60 000 policajná evidencia (osoby žijúce

cigánskym spôsobom života) 1947 84 438 2,48 súpis1959 27 933 súpis kočujúcich a polokočujúcich osôb 1966 165 006 3,74 evidencia národných výborov1967 164 526 3,69 evidencia národných výborov1968 165 382 3,69 evidencia národných výborov1970 159 275 3,52 sčítanie obyvateľov1980 199 853 4,01 sčítanie obyvateľov1989 253 943 4,81 evidencia národných výborov 1990 263 337 4,93 odhad Štatistického úradu SR1991 75 802 1,44 sčítanie obyvateľov2001 89 920 1,67 sčítanie obyvateľov 2001 380 000 7,06 odhad Vaňo (2002)2004 320 000 6,04 sociografické mapovanie

Year Number Share Source of Romas of Romas

18.st. 20 000 1,05 hungarian inventory (non-oficial) 1893 36 237 1,40 hungarian inventory (non-oficial) 1921 8 035 0,25 Oficial census 1921 1927 62 192 2,12 evidence of communities (non-oficial)

1930 31 188 0,90 Oficial census 1930 1938 60 000 2,05 police evidence (non-oficial) 1947 84 438 2,48 evidence of communities (non-oficial)

1966 165 006 3,74 evidence of communities (non-oficial)1970 159 275 3,52 evidence of communities in the time of oficial census (non-oficial)1980 199 853 4,01 evidence of communities in the time of oficial census (non-oficial)1989 253 943 4,81 evidence of communities (non-oficial)1990 263 337 4,93 estimate of Statistical office of the Slovakia1991 75 802 1,44 Oficial census 1991 2001 89 920 1,67 Oficial census 2001 2001 380 000 7,06 estimate of Statistical office of the Slovakia2004 320 000 6,04 social mapping of Romas

1980 199 853 sčítanie obyvateľov

1989 253 943 evidencia národných výborov

1990 263 337 odhad Štatistického úradu SR

1991 75 802 sčítanie obyvateľov

1997 87 779 evidencia národných výborov

1999 130 356 výkazy o rómskych osadách

2000 365 000 odhad (Vaňo, 2002)

20012003

89 920281 379

sčítanie obyvateľovsociografické mapovanie (2003-2004)

2005 295 000 odhad (Kalibová)

2020 515 000 odhad (Vaňo, 2002)

2025 520 000 odhad Štatistického úradu SR

Zdroj: P. Korec (2002), doplnené autorom

*zahrnutí, iba kočujúci a polokočujúci Rómovia, nie usadení

Osobitosti demografických štruktúr regiónov (SODB 2001)

Podiel Rómov v %

Osobitosti demografických štruktúr regiónov SR (evidencia národných výborov 1989)

SODB 2001 Rómske obyvateľstvo podľa krajov, SODB 2001

Kraj Počet Rómov Podiel v %Bratislavský 755 0,1

Trnavský 3163 0,6

Trenčiansky 1547 0,3

Nitriansky 4741 0,7

Žilinský 2795 0,4

Banskobystrický 15463 2,3

Prešovský 31653 4

Košický 29803 3,9

SR 89920 1,7

Zdroj: Štatistický úrad SR

Sociografické mapovanie 2003-2004

Rómske obyvateľstvo podľa krajov, Sociografické mapovanie 2003-2004

Kraj Počet Rómov Podiel v %Bratislavský 3535 0,6

Trnavský 14073 2,5

Trenčiansky 4325 0,7

Nitriansky 25428 3,6

Žilinský 6295 0,9

Banskobystrický 55840 8,5

Prešovský 86515 10,9

Košický 85368 11,1

SR 281379 5,2

Zdroj: Sociografické mapovanie, upravené autorom

Efforts to integrate the Roma to Slovak (majority) society:

- 1767: Austro-Hungarian emperor Maria Theresa issued the “The Gypsy Settlement Decree of Hungary”- 1784: Joseph II the son of Maria Theresa dictated the settlement of wandering Gypsies in the Slovak lands

- Just after Second World War: a lot of Gypsies had settled to Czech lands

- 1958: Communist government issued “The law to permanent settle down of wandering Gypsies and dispersing Gypsies among majority society“- 1972: Communist government issued “Principles of social-political provisions on welfare work to Gypsies” (jobs for Gypsies, education of Gypsies’ children, solution of reside of Gypsies, elimination of great crime of Gypsies) - 1976: Special care for social underprivileged Romany citizens was established in “The Social Security Act”. The Roma were defined in this act as “… citizens who, as a result of their past origins, live in unusually circumstances …” (Gypsies were observed on territory of Slovakia in 1322 first time in history)

Romany after 1989

- A considerable degree of Romany emancipation began just after 1990- In addition to the traditional social dimension, a political and legal

dimension was added- During the census count of 1991, the Roma were allowed to declare their

Romany nationality for the first time ever- A host of Romany political parties and interest groups were then founded- A large number of non-Roma started to become interested in Roma life- Various non-governmental and charitable organizations began to have an impact upon the Roma- The Government repeatedly attempted to come up with a way to improve the livelihood of the Roma, and offered to provide considerable financial support

- In spite of this, it is not possible to claim that the development of Romany integration into Slovak society has been more successful in the last eighteen years than in the forty previous communist years (or than in

the 222 years from first decree of Maria Theresa

Prístupy štátu k riešeniu rómskej otázky v jednotlivých časových obdobiach

Prístupy štátu k riešeniu rómskej otázky by sa z časového hľadiska dali rozdeliť do niekoľkých etáp. Každá z týchto etáp je charakterizovaná jedným, alebo viacerými zákonmi a nariadeniami, ktoré ovplyvnili vývoj v danom období.

Jednotlivé časové etapy:1. etapa - do roku 19452. etapa - rok 1945 – 19483. etapa - rok 1948 – 19584. etapa - rok 1958 – koniec 60-tych rokov5. etapa - rok 1968 – 19896. etapa - rok 1989 – 1993

1. Etapa – (do r. 1945)

-15 stor. - Rómom udeľované rôzne ochranné listiny- Mária Terézia a Jozef II. sa ako prví výraznejšie zaoberali rómskou otázkou – Rómovia sa mali vzdať svojho kočovného života- r. 1916 – zavedené osobitné preukazy pre Rómov- r. 1927 – prijatý Zákon o potulných Cigánoch – voči Rómom sa mohlo uplatňovať množstvo represívnych opatrení- pozitívne kroky – založenie Ligy pre kultúrne povznesenie Cigánov- r. 1940 prijaté opatrenie, ktoré ustanovovalo: - pracovnú povinnosť - zákaz vstupu do parkov - zákaz vstupu do verejných miestností a prostriedkov verejnej dopravy - Rómovia, ktorí sa vyhýbali práci, boli posielaní do pracovných táborov- r. 1941 a r. 1943 – predpisy na likvidáciu cigánskych obydlí pri frekventovaných cestách a ich presun na odľahlé miesta

2. Etapa - (r.1945-1948)

- odchod Rómov do Čiech – problém bol zamestnať týchto Rómov (napr. odpratávanie vojnových trosiek v Prahe)- 2 spôsoby pristupovania k Rómom (pomoc od štátu pri riešení problémov, perzekúcie, utláčanie, predsudky a averzia)- r. 1945 – vydané nariadenie o pracovných táboroch – Rómovia zaraďovaní do táborov v Megovej Doline, Kraľovanoch a Tichej Doline- pokračovalo násilné premiestňovanie Rómov do obcou vyznačených miest- snaha o zrovnoprávnenie rómskeho etnika - zamietnuté- vymenovaní rómski bezpečnostní referenti v Košickom a v Prešovskom kraji- vymenovaná medzirezortná komisia na prípravu celoštátnych smerníc riešenia a definovania problematiky- intenzívnejšie zaraďovanie Rómov do táborov nútených prác

3. Etapa – (r. 1948-1958)

- od r. 1948 sa Rómom začína upierať ich etnická identita a prijala sa politika sociálnej asimilácie- Rómom boli odobraté živnostenské povolenia, zrušili sa hudobnícke licencie, zakázala sa námezdná práca u súkromných roľníkov, atď.- r. 1952 vydaná smernica „O úprave pomerov osôb cigánskeho pôvodu“- začal sa prieskum rómskych osád, pri ktorom sa zistil katastrofálny zdravotno-hygienický stav- r. 1956 vypracovaný postup na likvidáciu najzaostalejších osád- snaha o riešenie bytovej otázky Rómov za pomoci štátu (prideľovanie podnikových bytov, osídľovanie pohraničia, poskytovaním štátnych príspevkov...)- na druhej strane bola Rómom, ktorí sa snažili adaptovať medzi majoritné obyvateľstvo zakázaná výstavba medzi ostatnými obyvateľmi obce, ale boli im vyčlenené stavebné parcely čo najbližšie k okresným mestám a v malých osadách v ich blízkosti

4. Etapa – (r. 1958-kon. 60-tych r.)

- obdobie násilnej asimilácie Rómov- aj naďalej neúspešne pokračujú snahy o oficiálne priznanie štatútu- r. 1958 vydané uznesenie O práci medzi cigánskym obyvateľstvom – cieľ, splynutie rómskeho obyvateľstva s majoritou odstránením nedostatkov v rôznych oblastiach- stroskotávanie celej koncepcie na neustálom kočovaní Rómov, preto v r.1958 prijatý zákon o Trvalom usídlení kočujúcich a polokočujúcich osôb- problémy pri uplatňovaní tohto zákona – nedostatok možností bývania a pracovných príležitostí- r. 1959 uskutočnený súpis Rómov- uplatňovala sa koncepcia rozptylu a odsunu rómskeho obyvateľstva z miest veľkej koncentrácie – vyčlenených množstvo fin. prostriedkov- r. 1965 vytvorený Vládny výbor pre otázky cigánskych obyvateľov, zrušený

v r. 1968- odsun rómskeho obyvateľstva do českých krajov podľa postupu, napr. stredoslovenskému kraju bol pridelený juhomoravský...

5. Etapa – (r. 1968–1989)

- politika násilnej asimilácie uplatňovaná až do r. 1972- r. 1972 – začiatok realizácie Koncepcie všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie Rómov- za hlavné ciele si stanovila:

- riešenie úrovne bývania- elimináciu zvýšenej kriminality- výchovu rómskej mládeže a prevýchovu dospelých- zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do prac. procesu

- v r. 1989 vypracovaná „Zpráva o stavu řešení problematiky romského obyvateťstva v ČSSR a základní zaměření dalšího postupu“ – uvažovalo sa o uplatnení rómskeho jazyka, odporučilo sa používať termín Róm a nie Cigán, mala sa akceptovať určitá rómska reprezentácia- zhoršenie vzťahov medzi majoritou a Rómami

6. Etapa – (r. 1989-1993)

- začínajú prvé konflikty so skupinou skinhead- v r. 1991 oficiálne uznaná rómska národnosť- prijaté Zásady vládnej politiky k Rómom a ich rozpracovanie v rezortoch školstva, mládeže a športu, kultúry, práce a sociálnych vecí a financií- v priebehu rokov 1991 a 1992 boli zásady postupne rozpracované jednotlivými rezortmi a ich návrhy prerokovali Rada vlády SR pre národnosti a etnické menšiny- vláda však realizáciu Zásad v podobe akčného plánu nepodporila

Richard Sulík: Určité etnikum. Hospodárske noviny, 29.12.2008, str.7.

- toto je politicky korektný názov pre našich „počerných bratov“,- popri prvom dôchodkovom pilieri je to najväčší problém našej spoločnosti,- prvý problém – peniaze (a existuje aspoň náznak riešenia), druhý problém je multidimenzionálny (a riešenie v nedohľadne)- sociológovia sú šokovaní, že v 21. storočí žijú v strednej Európe takto ľudia- demografi sú fascinovaní ich dynamikou prirodzeného prírastku- ekonómovia sú frustrovaní z faktu, že táto skupina je netto príjemcom transferov a teda ničím neprispieva k chodu štátu (do rozpočtu) - kriminalisti sú radšej ticho, pretože zverejňovanie podielu tejto skupiny ľudí

na kriminalite v štáte (a nebodaj v relatívnom vyjadrení) vždy zaváňa odsúdením z rasizmu

- pred problémami s určitým etnikom posledných 20 rokov usilovne zatvárame oči- napr.: poberatelia sociálnych dávok alebo páchatelia trestných činov nie sú evidovaní podľa rasovej (etnickej) príslušnosti- ako to vyzerá dnes: v podstate o nich nič nevieme!!!- nevieme koľko ich je, nevieme koľko nás stoja, nevieme aké percento z nich pracuje, nevieme koľkí páchajú trestnú činnosť a nevieme o nich ešte veľa dôležitých vecí- nevieme to, lebo toto zisťovanie sa nepatrí, lebo úradníci z Bruselu sú z takýchto informácií nervózni a komu by sa chcelo byť za rasistu (alebo dostať sa do povedomia ako rasistický štát)- navyše, problém je to síce veľký, ale ako stvorený na odloženie do ďalšieho volebného obdobia (veď aj rómske etnikum prinesie dosť hlasov)

- samozrejme, že nie je nevyhnutné evidovať rasovú príslušnosť pri sociálnych dávkach ani pri kriminalite, ale potom ju neevidujme vôbec - ani pri pohlavnom styku s maloletou, ani pri zanedbaní rodičovskej povinnosti, ani pri niekoľkoročnom neplatení účtov za elektrinu, ani pri kradnutí zemiakov a dreva- „biely“ za takéto priestupky putuje do basy príslušníkovi určitého etnika sa nestane nič- toto nie je rasizmus, toto sú holé fakty a my pred nimi stále zatvárame oči- štátna moc jednoducho rezignovala a jediné na čo sa zmohla, je zaplatiť 75 000 Sk (2489,50 eur) za prvé tri deti- v prípade, že je matka maloletá, dostanú peniaze rodičia- A je to.

Súčasná legislatíva (po roku 1993 bolo vydaných niekoľko dokumentov):

- Návrh úloh a opatrení na riešenie problémov občanov ktorí potrebujú osobitnú pomoc na rok 1996 (december 1995)- Koncepčné zámery vlády SR na riešenie problémov Rómov v súčasných spoločensko-ekonomických podmienkach (november 1997)- Stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny a súbor opatrení na jej realizáciu, I. – etapa (september 1999)- Rozpracovaná stratégia vlády SR na riešenie problémov rómskej národnostnej menšiny do súboru konkrétnych opatrení na rok 2000 - II. etapa - Priority vlády SR vo vzťahu k rómskym komunitám na rok 2002- Komplexný rozvojový program rómskych osád- Program sociálnych terénnych pracovníkov- Vyhodnotenie Priorít vlády SR vo vzťahu k rómskym komunitám za rok 2002 a Stratégie vlády SR na riešenie problémov rómskej komunity za rok 2001- základné tézy koncepcie politiky vlády SR v integrácii rómskych komunít