[trendy & stratégie] - [marketingová komunikácia] - [inšpirácie & seriály] - [nápady nad zlato]

Cieľom konferencie Agroprogress 2010 bolo poskytnúť manažérom pôdohos-podárstve odborný pohľad na očaká-vaný vývoj v najbližších rokoch z hľa-diska pripravovaných zmien v agrárnej politike EÚ na domáce podmienky a limity. Účastníci konferencie sa záro-veň spoločne zamýšľali nad lepším vy-užitím potenciálu slovenských značiek a budúcnosťou agroturistiky u nás. Sú-časťou celodenného programu sa stalo slávnostné odovzdávanie certifikátov Slovak Gold.

Viac v téme čísla: Agrobiznis potrebuje výrazné zmeny

V Palma-Tumys sme hneď od začiatku videli jedinečnú príležitosť, ako sa presa-diť v tvrdej konkurencii trhu. Vízia mož-nosti získania značky Slovak Gold nás hnala k ešte väčšej zodpovednosti pri vý-robe kvalitných potravín vo všetkých ob-lastiach – vstupné suroviny, spracovanie, technologické postupy so zameraním na dosiahnutie najvyššej kvality výrobkov.

Viac v článku: Značka Slovak Gold v obchodnej praxi

Podľa aktuálneho výskumu 200 nad-národných spoločností v Európe sa téma talent manažmentu dostáva opäť do popredia. Európske firmy plánujú, vzhľadom k postupnému koncu recesie globálnej ekonomiky, zmenu štruktúry svojich programov pre riadenie talentov v horizonte 3 – 5 rokov. Očakávajú ná-rast konkurencie v boji o talenty.

Viac v článku: Talent manažment je opäť v kurze

V polovině devadesátých let, když jsem začal podnikat, nebylo téměř mož-né sehnat nějakou použitelnou knihu o marketingu. Ty, které byly k dostání, se zaměřovaly na velké firmy a hýřily radami typu „přidejte do marketingového rozpočtu milion dolarů navíc“. Takže mi nezbývalo nic jiného, než si za pochodu vytvářet marketing vlastní, za pomoci osobních zkušeností a metodou pokusů a omylů.

Viac v manažérskom reflexe: Ing. Miloš Toman

19/2010manažérsky dvojtýždenník8. ročník

Téma čísla:Agrobiznis potrebuje výrazné zmeny 4

Marketingová komunikácia:Omluva nic nestojí 8Žiarovky alebo vykurovacie telesá? 9Značka Slovak Gold v obchodnej praxi 10Talent manažment je opäť v kurze 12

Inšpirácie & seriály:Manažérsky reflex Ing. Miloš Toman 14Doprava a logistika 16

Nápady nad zlato:Nudná značka presvedčila 18Kde začať pri optimalizácii webu 18

[téma čísla]

Agrobiznis potrebuje výrazné zmenyKonferencia Agroprogress 2010 manažérsky nazrela na súčasnosť a budúcnosť agrobiznisu u nás

http://www.agroprogress.sk

ProgressLetter 19/2010 3redakciačitateľom

Konečne to niekto povedal bez ser-vítky. Slovensko ako turistickú destiná-ciu cudzinci nepoznajú, a keď majú tú česť, tak narazia na nevrlého čašníka bez jazykových znalostí, na kuchára čo odišiel domov ešte pred prícho-dom hostí, či natrafia na vlekára, ktorý vás vyhodí z vleku aj keď máte platný lístok za 28 eur. Čerpám z vlastných skúseností, a nespokojnosť ma naučila sťažovať sa. Ide to pomaly, pretože sme národom holubičím, čo rád zvesí hlavu a pokorne pretrpí útlak. Ale ak prídem do reštaurácie, kde večer už nemajú kuchára, tak sa zodvihnem a odídem. Na vlekára sa sťažujem prevádzkovateľovi. Bohužiaľ zohnať ich cez víkend, akurát keď stojíte na vleku a chcete sa sťažovať, je väčšinou nemožné. A nevrlý čašník? Žiadne prepitné.

Ako často narazíte na milú obsluhu a dobré služby? Túto a aj ďalšie otázky riešilo takmer 150 manažérov a pod-nikateľov z agrosektoru na konferen-cii Agroprogress 2010. Naša redak-cia sa stala významným partnerom a jedným z usporiadateľov tejto prvej slovenskej konferencie pre biznis v ag-rosektore. V čom bola táto konferencia špecifická? Neriešila primárne tech-nickú stránku poľnohospodárskej pr-vovýroby či kŕmenie dobytka, ale bola určená manažérom a podnikateľom v agrobiznise zodpovedným za strate-gické smerovanie svojich firiem.

Diskusia nad prezentáciou Slovenska v zahraničí a perspektívami agroturis-tiky u nás bola iba časťou obsahu celej konferencie. Mimo iného na ňu zaví-tali dvaja historickí a jeden súčasný mi-nister pôdohospodárstva, preberala

sa budúcnosť agrosektoru po roku 2013, hovo- rilo sa o dotá-ciách a financo-vaní poľnohos- podárskych pod- nikov z pohľadu bánk. Nechýbala ani rozprava na tému informatizácia sektoru, budúc-nosť slovenských potravinárskych zna-čiek či už spomínaná agroturistika. Z prezentácií okrem iného vyply-nulo, že naša krajina je zaujímavá. Ale zmeny politického kurzu, ktorý bezmyšlienkovito rozpráši prácu pred-chodcov, veľmi ubližujú strategickej prezentácii Slovenska ako značky, ale aj vnášajú chaos do plánov rozvoja sektoru ako celku. A ten v najbližších rokoch čakajú naozaj zásadné zmeny, ktoré sú bez dohody relevantných politických aj odborných kruhov jed-noducho nezrealizovateľné. Na škodu nás všetkých.

Veríme, že koncept oddelenia odbor-nej a manažérskej rozpravy o agro-sektore na samostatné konferencie sa ukáže ako vitálny. V dobe globálnej hyperkonkurencie je už roky jasné, že vyrobiť dokáže skoro každý, no predať produkciu či svoju značku zvládne už iba šikovný podnikateľ. Preto sa te-šíme, ako špičkových manažérov z pri-márneho sektoru hospodárstva priví-tame aj o rok. Tém na diskusiu máme na veľa rokov dopredu.

Tomáš Jarošzástupca šéfredaktora

jaros@veldan.sk

EditoriálManažérsky dvojtýždenník

Prvé číslo vyšlo v septembri 2003www.eprogress.sk

Vydavateľ a redakcia: VELDAN, spol. s r. o.

Študentská 28, 917 01 Trnavatel./fax: 033/533 2386

e-mail: veldan@veldan.sk www.veldan.sk

Editor:Marian Hains, hains@veldan.sk

Šéfredaktor: Pavel Vitek, vitek@veldan.sk

Zástupca šéfredaktora:Tomáš Jaroš, jaros@veldan.sk

Sekretariát:Simona Hainsová, veldan@veldan.sk

Tím konzultantov:Artur Bobovnický, office@imp-consulting.skRadovan Mokošák, mokosak@veldan.sk

Ľudmila Hurajová hurajova@clipcentrum.sk

Ivan Rapčan - USAPeter Minárik, minarikp@commpass.sk

Marian Minárik, minarikm@commpass.skMartina Dimová

martina.dimova@caspermedia.skMichal Micenko

micenko@megaloman.com

Inzercia a predplatné:Objednávky zasielajte na adresu vydavateľa alebo cez elektronický

objednávkový formulár: www.eprogress.sk

Predplatné: 10 Eur+DPH (e-verzia),20 Eur+DPH (tlačená verzia).

Grafika: MMP spol. s r. o., Trnava

Tlač: AD TEAM, s.r.o., Trnava

Rozširuje: VELDAN, spol. s r. o.,

Registračné číslo MK SR: EV 81/08.

Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.

Kopírovanie a šírenia je povolené len s uvedením zdroja

a so súhlasom vydavateľa.Za správnosť textu sú zodpovední autori. Niektoré inzeráty neprešli

jazykovou korektúrou. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.

Partneri ProgressLetter

ProgressLetter 19/20104 témačísla

Na konferenciu sa registrovalo bez-mála 150 manažérov z agrosektoru, potravinárstva a príbuzných odvetví. Prijali na ňu pozvanie okrem súčas-ného ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona i dvaja predchádza-júci ministri - Peter Baco a Vladimír Chovan. Vystúpili kľúčoví finanční odborníci na agrosektor z banko-vého prostredia. Veľkej pozornosti sa tešili prípadové štúdie z oblasti mar-ketingovej podpory poľnohospodár-stva a vinárstva, budovania sloven-ských značiek a rozvoja agroturistiky. Prezentovaný medzinárodný pries-kum o vnímaní Slovenska ako des-tinácie cestovného ruchu potvrdil perspektívy aj úskalia rozvoja tohto odvetvia, predovšetkým v oblasti agroturizmu.(Všetky prezentácie je možné pre-vziať na konferenčnej web stránke www.agroprogress.sk)

Zsolt Simon – kontinuita, alebo zmena? Minister zhodnotil doterajší vývoj pôdohospodárstva a samotné ria-denie rezortu ako chaotické a ma-névrovací priestor na zmeny pre rezort do roku 2013 za minimálne. Konštatoval, že nové vedenie minis-terstva i z dôvodu, že plán rozvoja vidieka a jeho finančné rámce sú už dnes prakticky vyčerpané rozhodnu-tiami predchádzajúcej vlády, bude väčší dôraz klásť na to, kam má sme-rovať agrárny sektor a potravinársky priemysel po roku 2013. Za krátkodobú prioritu rezortu označil plnú certifikáciu Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Pritom však ča-sové limity a zároveň mimoriadnu ná-ročnosť celého procesu, ktorý má byť zrealizovaný v priebehu niekoľkých mesiacov do konca marca budúceho roku, minister považuje za krkolomné.

Priority ministerstva • Zásadné ovplyvnenie pripravo-

vaných zmien v spoločnej poľno-hospodárskej politike EU v pros-pech krajín bývalého východného bloku, ktoré sa dnešným systé-mom jednoznačne cítia byť dis-kriminované. Závery nedávneho bratislavského stretnutia rezort-ných ministrov V4 spoločne s ko-legami z Bulharska a Rumunska označil za prelomové.

• Kontrola kvality výrobkov dová-žaných z tretích krajín a dodržia-vanie výrobných štandardov. Oni totiž majú priamy dopad na pro-duktivitu, kvalitu a cenu výrob-kov nielen u nás, ale i v zahraničí. Tu a rovnako tak i v politike voči obchodným reťazcom musí dať jasné pravidlá EÚ. Tieto problémy sa nedajú riešiť len na úrovni jed-notlivých členských štátov.

• „Budeme sa zaoberať aj nastavením vzťahov medzi prvovýrobou, spra-covateľom a obchodom,“ uviedol minister, „považujeme ho za značne nevyvážený.“

• Otvárame diskusiu a pozývame k nej farmárov, k nastaveniu pa-rametrov pre správnu farmársku prax, ktoré budú slúžiť ako základ na poskytovanie podpôr agrosek-toru od roku 2013. Jej výsledky sa

Agrobiznis potrebuje výrazné zmenyKonferencia Agroprogress 2010 manažérsky nazrela na súčasnosť a budúcnosť agrobiznisu u nás

Jedenásteho novembra sa v Senci uskutočnila prvá a jedinečná kon-ferencia AgroProgress 2010. Jej cieľom bolo poskytnúť manažérom pracujúcim v odvetví pôdohospodárstva a príbuzných sektoroch odborný pohľad na očakávaný vývoj v najbližších rokoch z hľadiska pripravovaných zmien v agrárnej politike Európskej únie s prihliad-nutím na domáce podmienky a limity. Účastníci konferencie sa zároveň spoločne zamýšľali nad lepším vy-užitím potenciálu slovenských značiek a budúcnosťou agroturistiky u nás. Súčasťou celodenného programu sa stalo slávnostné odo-vzdávanie certifikátov Slovak Gold.

Minister Zsolt Simon diskutuje s účastníkmi konferencie.

ProgressLetter 19/2010 5témačísla

premietnu do nariadenia vlády v polovici budúceho roka a pla-tiť začne od januára 2013. Je to mimoriadne závažný krok, ktorý môže úplne zmeniť charakter poľnohospodárskej prvovýroby v tejto krajine.

• „Vyriešenie chaosu v pozemkovom a užívateľskom práve, ktorý sa ná-sledne premieta do finančnej pod-pory pôdohospodárstva je pre mňa jednou z najväčších výziev môjho pôsobenia v rezorte. V tomto smere nám chýba moderný a funkčný sys-tém. A ten je vôbec základom pre bu-dúci rozvoj agrosektoru.“

Financovanie a dotačná politikaPodľa odpovedí účastníkov konfe-renčnej ankety sa práve táto časť odborného programu tešila naj-väčšej pozornosti prítomných.

Radovan Mik z Tatra banky a Jaromír Matoušek z Uni Credit Bank Slovakia veľmi precízne pomenovali para-metre a limity financovania agro-sektoru a jeho kritické miesta. Július Rebeťák z ASSECO Solutions zhod-notil stav informatizácie agrosektoru a jeho perspektívy. Ich vystúpenia samostatne pripravujeme do ďalších čísel ProgressLetter.

Budúcnosť slovenských značiek a produktov Tematický blok konferencie otvoril Igor Šarmír prezentáciou úlohy SPPK pri podpore slovenských značiek na trhu. Silvia Sabová z Agrokomplexu Nitra a Ľudmila Miškovičová z Národného salónu vín predstavili nové obchodné a marketingové pro-jekty svojich spoločností. Význam ochrannej environmentálnej značky

Slovenska a EÚ pre politiku kvality slovenských firiem podčiarkla vo svo-jom vystúpení Marcela Drgoňová zo Slovenskej agentúry životného prostredia. Vystúpenie obchodného riaditeľa JAV – AKC z Vlčian o vy-užití v obchodnej praxi certifikácie v systéme Slovak Gold prinášame v samostatnom článku na ďalších stranách časopisu.

Agroturistika na chvostecestovného ruchuAko je vnímané Slovensko v zahra-ničí? Pekné prírodné scenérie sú plu-som, dojem kazí nezáujem o turistov. Slovensko nepoznajú v zahraničí ako dovolenkovú destináciu. Ako vhodné miesto pre dovolenku ho vníma len 38,4 percenta respondentov.Aj tento záver vyplynul z analýz, ktoré sú súčasťou Marketingovej stratégie cestovného ruchu. Pre SACR ju robila spoločnosť Innovative Management Partner (IMP). Imidž značky Slovensko dostal medzi respondentmi „známku“ 3,58, čo je v školskej terminológii horšie

Podľa obchodného riaditeľa Asseco Solutions Júliusa Rebeťáka, agrosektor v oblasti IT značne zaostáva a to má priamy dopad aj na jeho konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch.

Vystúpenie finančných odborníkov z bankového sektora sa tešilo vari najväčšej pozornosti. Zľava Jaromír Matoušek z Uni Credit Bank Slovakia a Radovan Mik z Tatra banky.

Ľudmila Miškovičová - Národný salón vín.

Pokračovanie na strane 6

ProgressLetter 19/20106 trendy& stratégie

než tri mínus, keďže aj tu sa hod-notí stupnicou od jedna do päť. Prieskumy sa robili na vzorke takmer 4 000 náhodne vybraných obyva-teľov z deviatich krajín EÚ, Ruska a USA.Podľa respondentov Slovensko po-skytuje najmä krásne scenérie a prí- rodné krásy, tie boli hodnotené naj-lepšou známkou 2,02. Pomerne dobre bola hodnotená aj tradícia a originalita (2,27) a fakt, že tu sú zaujímavé kultúrne a historické atrak-cie (2,28). Naopak najhoršie dopadli možnosti dopriať si na Slovensku luxus (3,26) a pre zahraničie nie sme atraktívni ani ako cieľ nákupov (3,05).

Zarobiť ihneďV 18 krajinách sa robil aj kvalita-tívny prieskum s odborníkmi v sek-tore turizmu, pričom 70 percent z nich boli pracovníci cestovných kancelárií a agentúr, zvyšok no-vinári zaoberajúci sa turizmom. Spolu bolo s nimi urobených 231 rozhovorov. Ich názory na Slovensko sa niekedy dosť líšili od

názorov bežnej populácie, čo je dané podľa Artura Bobovnického z IMP tým, že všeobecná popu-lácia sa pri hodnotení riadi skôr svojimi dojmami. Odborníci majú oveľa viac vlastných skúseností a preto je ich pohľad objektívnejší a jednoznačnejší ako názory bežnej populácie.

„Keďže práve oni Slovensko v zahra-ničí ponúkajú a môžu ovplyvniť roz-hodovanie turistu o návšteve konkrét-nej destinácie, mali by byť ich názory brané vážne,“ myslí si A. Bobovnický. A to z pohľadu krajiny, ale aj desti-nácií a podnikateľov v turizme, ak chcú rozširovať a zlepšovať svoju ponuku.Očami profesionálov je Slovensko krajinou, kde je cieľom zarobiť hneď, kde zdierajú turistu od prí-chodu na parkovisko až po odchod z lanovky. Nie je tu ochota prispôso-biť sa turistom, návštevník má pocit, že je v turistických strediskách na obtiaž.Slovensko považujú za krajinu, ktorá má dokonalé spojenie prírody, hôr, termálnych prameňov, histórie a to všetko dobre dostupné. Ale nič z toho nekomunikuje. Slovensko žije zo starých väzieb, tie však vymierajú. Kritizujú aj prístup ľudí v službách – máme síce nové pekné hotely, ale starý prístup, odpoveď z hotela tu trvá dvakrát toľko ako v iných kra-jinách, neexistuje tu nočný život. Kuchár končí skôr ako si turisti začnú objednávať.

Sme vaším partnerom už vyše 10 rokovp yFarmárom a podnikateľom v agrosektore ponúkame viac ako 10 rokov komplexné fi nančné riešenia pre všetky potreby.

02/6866 1000 > 02/5919 1000 > 0903 903 902 > 0906 011 000 > 0850 111 100 | dialog@tatrabanka.sk | www.tatrabanka.sk | agrofinancovanie@tatrabanka.sk | 02/5919 1896

tb_inzercia_agrouver_176x41_0910.indd 1 14.9.2010 12:13:33

Peter Baco poodhalil zákulisie agrárnej politiky EÚ.

Martina Dimová z CASPER media zaradila do spoločenského programu Pavla Hamela. Bol to dobrý tip - niektoré hviezdy naozaj nestarnú.

ProgressLetter 19/2010 7trendy& stratégie

Zmeniť treba komunikáciu a prístupV rozhovoroch sa ľudí z turistickej brandže pýtali aj na to, čo by bolo treba v slovenskom turizme zmeniť, aby sa stal konkurencieschopnejší. V odpovediach najčastejšie zaznie-valo, že jednoznačne komunikáciu krajiny, zvýšiť povedomie a znalosť značky, byť v komunikácii krajiny agresívnejší, keďže Slovensko je len jedna z krajín, ktoré bojujú o turistov.Zlepšiť by sa mala celková kvalita po-skytovaných služieb a zmeniť starý štýl myslenia. Taktiež zmeniť prístup k turistom v turistických (lyžiarskych, rekreačných) strediskách, zlepšiť kvalitu a flexibilitu gastronomických zariadení, a jazykové schopnosti per-sonálu. Za veľmi dôležité touroperá-tori považujú aj čistotu okolo turistic-kých atrakcií a fakt, aby boli otvorené vtedy, keď tam chodia turisti. Taktiež zlepšenie ponuky tak, aby bola konkurencieschopná, keďže nap-ríklad ceny lyžiarskych pobytov na

Slovensku sú niekedy porovnateľné s cenami v Rakúsku, pričom kvalitou im konkurovať nemôžu.Ďalšie, čo podľa odborníkov treba bezpodmienečne zlepšiť, je do-pravná dostupnosť krajiny. Bez vhod-ného spojenia, predovšetkým letec-kého, bude Slovensko podľa nich stále len tranzitnou krajinou alebo destináciou na jednodňové cesty. Za dôležité považujú aj vytvorenie „fact-booku“ teda manuálu pre predaj pro-duktov na Slovensku, ktorý by mal byť akousi argumentačnou základ-ňou, prečo práve Slovensko by malo byť destináciou pre najbližšiu dovo-lenkovú cestu zahraničného turistu.

Agroturizmus v plienkachAgroturizmus je u nás najmladšou a najslabšie zastúpenou kategóriou cestovného ruchu. To neznamená, že sa do budúcnosti nemôže stať do-statočne atraktívnou formou podni-kania vo vidieckom prostredí, myslí sa Artur Bobovnický. Podľa mienky

Petry Tomášovej z Top Projektu, ktorá sa profesionálne venuje poradenstvu v destinačnom manažmente a mar-ketingu, sme len na počiatku pro-cesu budovania skutočného priemy-selného odvetvia cestovného ruchu a v tomto smere je agroturizmus vlastne len v plienkach.Andrej Hlina z Biofarmy v Stupave a Vladimír Chovan zo spoločnosti Agropartner v Plaveckom Podhradí naopak ukázali, že ich agroturistický biznis je na vzostupe a napriek chý-bajúcej podpore a infraštruktúre zá-konov a podporných marketingových aktivít štátu a regiónu sa im darí. Konferencia priniesla množstvo ná-metov pre zúčastnených manažé-rov a podľa ich vyjadrení poukázala na deficit tohto typu informácií, ale i vecnej diskusie manažérov. I preto sa redakcia v ďalších číslach ProgressLetter vráti k jednotlivým té-mam a všetky vystúpenia ponúka na www.agroprogress.sk.

(Red.)

Petra Tomášová - TopProjekt, Vladimír Chovan - Agropartner Plavecké Podhradie a Alojz Hlina z Biofarmy v Stupave diskutovali o budúcnosti agroturistiky u nás.

Slávnostné odovzdávanie Certifikátov Slovak Gold bolo dôstojným vyvrcholením celodennej konferencie. Aj tento krát si väčšinu certifikátov prevzali spoločnosti z agrosektora. Viac na stranách 10 - 11.

ProgressLetter 19/20108 trendy& stratégie

Pan vedoucí mi také oznámil, že volný termín bude tak začátkem příštího týdne. Ale v průběhu hovoru se za to několikrát omluvil. Špatné svědomí mě tedy netíží. A jsem navíc schopen pochopit, že všechno nemůže mít hned, když si zrovna vzpomenu.Nestává se mi to zrovna často. Spíše se setkávám s výčitkami všeho druhu - že přicházím pozdě či nevhod, na špatné místo, že nevím to či ono... Že by na sebe podnikatel vzal mé „hří-chy“, to je opravdu vzácnost. Přitom ho to nic nestojí - na kolik vás přijde jedna omluva? Jde jen o překonání pocitu, že se tím snad nějak ponižu-jete. Prosím vás - vždyť před nějakými sto lety byste říkali „služebník uctivý“ a klaněli se hluboce. Proti tomu je dnes uctivost k zákazníkovi hračkou.

Zákazník je pánemCo můžete udělat pro svůj úspěch? Zapamatujte si zásadu intuitivního marketingu: Dávejte zákazníkovi najevo, že on je tu pánem. Často se setkávám s názorem, že je lépe držet zákazníka zkrátka, aby si nevymýšlel. Říkají to i lidé, kteří jinak nemají prob-lém nabízet něco navíc a poskytovat pozornou péči. Mají pocit, že to je pojistka proti věčným kverulantům, kteří dokáží znepříjemnit život i těm

dobrým. Typickým znakem je „stan-dard“. Poskytuje se standardní zboží za standardních podmínek. Jinými slovy: nevymýšlej si zákazníku, vět-šině to stačí!Položte si ovšem otázku, zda v dnešní době můžete umlčet toho, kdo si vymýšlí nebo je s vámi nespokojen. Internetové nástroje jsou kdykoliv po ruce a opravdu je scestné čekat, že takový zákazník zatne zuby a nějak to s vámi vydrží. Vždyť i když nenajde nic lepšího, může jít ke srovnatelné konkurenci, a to někdy jen proto, aby vám ukázal.Jsou určitě požadavky zákazníků, které ani ten nejsnaživější dodavatel nedokáže naplnit. Co s tím? Ačkoliv to asi zní trochu zvláštně, omluvte se, že takové přání splnit neumíte. Někteří zákazníci to pochopí a ze svých ná-roků sleví. Jistě jich bude více, než kdybyste mluvili o standardech.

Ing. Miloš Tomanautor a konzultant, Intuitivní marketing s.r.o.

info@intuitivnimarketing.cz

Čo je cieľom vyjednávania? Do-hodnúť podmienky spolupráce, ktoré budú prijateľné pre obe strany. Dnes síce zákazník stojí na strane silnej-šieho, ale stále existujú dva dôvody, prečo by tiež mohol byť ochotný ustúpiť: • máte jedinečnú konkurenčnú vý-

hodu, o ktorú zákazník nechce prísť,• ak bola vaša doterajšia spolu-

práca bezproblémová, zákazník nechce ísť do rizika s novým, ne-známym dodávateľom.

Akokoľvek, vyjednávanie má nie-koľko zásad, ktoré sa oplatí dodržia-vať. Tu sú niektoré z nich:1. Do vyjednávania by ste mali ísť až

vtedy, keď ste si istí vhodnosťou vašej ponuky.

2. Majte jasne stanovené hranice, pokiaľ ste ochotní ustúpiť.

3. Uvoľnite sa: vyjednávanie nie je poprava, ale rozhovor dvoch ľudí.

4. Nikdy nedávajte najavo, ako veľmi vám na zákazke záleží.

5. Ak má zákazník nejakú požia-davku, pýtajte sa, prečo je to pre neho dôležité - snažte sa mu po-rozumieť. Rovnako vysvetlite zá-kazníkovi vaše požiadavky.

6. O cene jednajte až vtedy, keď sú všetky ostatné podmienky odsúhlasené.

7. Neznižujte cenu hneď, ako zákaz-ník požiada o zľavu - najprv cenu vysvetlite.

8. Za každý cenový ústupok žiadajte nejakú protihodnotu - kratšiu splatnosť, vyššiu zálohu, odporú-čania apod.

9. Nenechajte sa zatlačiť do kúta, buďte pripravení z vyjednávania vycúvať.

Vyjednávanie môže byť zaujímavá hra, ak ste dobre pripravení a máte správny postoj. Zákazníci vždy oce-nia rovnocenného súpera.

Martin Mišík, M Consultingwww.akopredavat.sk

Dnes sa venujeme téme:

Ako úspešne vyjednávať

Omluva nic nestojí

Jako každý rok i letos mě teprve první sněžení přimělo, abych zvedl telefon a zjistil, kdy mohu zajet do pneuservisu přezout pneuma-tiky. Přiznám se, že z toho mívám špatný pocit, protože vím, že v servisech lidi tohoto typu zrovna dvakrát nemilují. Jeden den kvůli nim nemají co dělat a druhý aby se ztrhali.

Ako predávaťUkažte zákazníkovi, že si jej vážíte

článok obsahuje aktívne www linky

ProgressLetter 19/2010 9marketingovákomunikácia

Podľa predpokladov nové naria-denia vyvolali vlnu nevôle nielen u laickej verejnosti, ale najmä u ob-chodníkov, ktorí sa zaoberajú pre-dajom práve tohto sortimentu. Ako však obísť nové nariadenia, ktoré sú ošetrené európskym predpisom? Na elegantný spôsob ako predávať klasické žiarovky s vysokým príko-nom bez toho, aby porušoval legis-latívu Európskej únie, prišiel pred časom nemecký podnikateľ Siegfried Rotthäuser. Na pultoch jeho obchodu sa žiarovky predávajú ďalej, avšak v oddelení vykurovacích telies ako tzv. „tepelné gule“. Nepredáva ich teda ako sve-telný ale ako tepelný zdroj v kategó-rii malé vykurovacie telesá. Inžinier z Essenu takto protestuje proti legis-latíve, ktorú Brusel podľa neho za-vádza bez opory v demokratických a parlamentných postupoch.

Rotthäuser si po preštudovaní le-gislatívy EÚ uvedomil, že klasické Edisonove žiarovky sa môžu legálne predávať ako zariadenia pre kúrenie, pretože produkujú oveľa viac tepla ako svetla. Navyše našiel dobrú prí-ležitosť ako zarobiť. Rotthäuser svoje „tepelné gule“ necháva vyrábať v Číne a na webovej stránke ich popisuje ako „akčné umenie“. A je vidieť, že zakázané ovocie chutí zákazníkom najviac. Prvá várka 4 tisíc kusov sa rozpredala za tri dni. Jednu žiarovku predáva za 1,69 eura. Rotthäuser sľúbil, že 30 centov z každej preda-nej žiarovky daruje na záchranu daž-ďových pralesov. To je podľa neho lepší spôsob, ako chrániť prírodu, nie investovať do úsporných žiaroviek, ktoré obsahujú toxickú ortuť.V nasledujúcich rokoch plánuje EÚ z trhu postupne sťahovať žiarovky s nižším príkonom. V roku 2011 skon-čia 60 wattové žiarovky, o rok neskôr všetky svetelné zdroje pre bežné osvetlenie, ktoré nedosahujú úroveň energetickej triedy C.EÚ však nie je v tomto nariadení žiadnym priekopníkom. Brazília a Venezuela začali s odstraňova-ním tohto druhu žiaroviek už v roku 2005, na Kube úplne zakázali takéto žiarovky už v roku 2007. Toto európ-ske nariadenie má za cieľ významne znížiť spotrebu elektrickej energie a tým znížiť celkovú produkciu oxidu uhličitého. Výmenou bežných žiaro-viek na území všetkých členských štá-tov by bolo možné dosiahnuť pokles emisií CO2 o 32 mil. ton.

Radovan Mokošákenvironmentálny špecialista

mokosak@veldan.sk

Pri prechádzke centrom mesta, kde sa vždy pletie veľa turistov, sa na mňa z jedného baru usmievala obrazovka s nechceným obsahom. Namiesto propagačného videa tam svietila informačná hláška softvéru, ktorý bol evidentne zodpovedný za to, čo sa malo odohrávať na obrazovke.

Ale predstavenie sa nekonalo. Po chvíli dumania pred výkladom s televíziou som si sadol do baru a sledoval, čo mala táto obrazovka na starosti. Obstarávala spojenie s ďalším počítačom pre hudobnú produkciu v bare, a pre okoloidú-cich na ulici zase sprostredkovávala informáciu o bare.

Nebolo by na tom nič zlé, práve naopak: jedna šikovná mašinka baví hostí a zároveň propaguje podnik. Kóšer však nebola infor-mácia na obrazovke: využívate bezplatnú verziu softvéru pre ne-komerčné použitie. A využívanie softvéru v bare veru nekomerčným použitím nie je, čo už zaváňa para-grafmi, hlavne keď táto obrazovka smerovala do frekventovanej ulice. Nuž, v tomto prípade by si majiteľ nádherného baru s koženými se-dačkami mal dať záležať na férovej hre, najmä keď ide iba o niekoľko dolárov za licenciu. To hlavne preto, aby zážitok z návštevy nebol pokazený takou drobnosťou.

Máte podobný zážitok? Píšte, foťte a posielajte na veldan@veldan.sk.

(SP)

Ako nerobiť marketingHrajte legálne!Žiarovky alebo vykurovacie telesá?

Zelený marketing

Začiatkom septembra tohto roku vstúpila EÚ do druhej etapy plánu na ukončenie výroby klasických odporových žiaroviek. Od tohto dátumu sa úplne prestali vyrábať a predávať žiarovky nad 60 wat-tov. Plán definitívneho ukončenia výroby a predaja sa začal realizo-vať v roku 2009, keď prvého septembra vstúpil do platnosti zákaz produkcie 100 wattových žiaroviek.

EU legislatíva na lopatkách

ProgressLetter 19/201010 marketingovákomunikácia

Značka Slovak Gold v obchodnej praxi Príspevok odznel na konferencii AgroProgress 2010

Ak teda máme kvalitný produkt, posolstvo o jeho vysokej kvalite je účelné komunikovať smerom k najširšej verejnosti. Možno to uro-biť niekoľkými spôsobmi. Jedným z najefektívnejších je získať reno-movanú značku, ktorá takéto po-solstvo šíri. Najstaršou v našom priestore je ochranná značka Slovak Gold, ktorá sa udeľuje už viac ako 16 rokov. Úspešne pretrvala všetky transformačné peripetie našej ekonomiky. V období, keď podni-kateľské kruhy pojem kvalita ešte len hľadali a pripomínal skôr bez-obsažné zaklínadlo, zohrala veľmi dôležitú úlohu v podpore rozvoja nášho hospodárstva.

Začiatky Slovak GoldNadáciu pôvodne založili štyri právne subjekty: Slovenská pois-ťovňa, Zväz priemyslu SR, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Danubiaprint a dve fyzické osoby: Jozef Sitko a Miroslav Behúň. Ten prvý bol štrnásť rokov jej preziden-tom a má rozhodujúcu zásluhu na tom, že sa dostala do povedomia ve-rejnosti. A to jednoznačne kladným spôsobom. Nadácia za roky svojho pôsobenia vybudovala nezávislý, univerzálny, otvorený a transpa-rentný systém odborného posudzo-vania a hodnotenia kvality výrobkov i služieb. Jeho konkrétnym výstu-pom sa stali Certifikát a Zlatá me-daila Slovak Gold ako symbol nad-štandardnej kvality. A tiež ochranná značka v osobitnej, konkrétnej po-dobe, ktorá sa prepožičiava na ob-medzenú dobu 18 mesiacov s mož-nosťou dvojnásobného predĺženia. Držiteľ ju môže používať napríklad na obale konkrétneho produktu alebo v jeho dokumentácii, tiež pri

reklame alebo propagácii v médiách a podobne. Šlo o prvé systémové ocenenie pre kvalitnú slovenskú produkciu. Jeho hlavným zmyslom bolo podporovať výrobu a predaj konkurencieschop-ných výrobkov a služieb, vyzdviho-vať a propagovať ich – a to aj zvy-šovaním informovanosti cez médiá, vytvárať tým priaznivý vzťah ve-rejnosti k ich spotrebe, posilňovať dôveru v kvalitnú domácu produk-ciu, vytvárať lepšie podmienky pre jej export a v konečnom dôsledku aj chrániť spotrebiteľa pred ne-kvalitou najrôznejšieho pôvodu. Po vstupe Slovenska do Európskej únie orientácia na čisto slovenskú produkciu stratila opodstatnenie a systém sa otvoril aj pre zahra-ničné výrobky.

Prínosy certifikácieČo môže ochranná značka jej drži-teľovi konkrétne priniesť a v praxi aj prináša? To môžem ilustrovať na zá-klade vlastných dlhoročných skúse-ností z predchádzajúceho pôsobenia v spoločnosti Palma-Tumys, kde sme získali historicky najviac Certifikátov Slovak Gold.Hneď od začiatku sme tu videli je-dinečnú príležitosť, ako sa presadiť v tvrdej konkurencii trhu.Vízia možnosti získania značky Slovak Gold nás hnala k ešte väčšej zodpovednosti pri výrobe kvalitných potravín vo všetkých oblastiach – vstupné suroviny, spracovanie, technologické postupy so zamera-ním na dosiahnutie najvyššej kvality výrobkov. Pokiaľ ide o výber výrobkov, prihla-sovaných do systému Slovak Gold, tento vždy vychádzal z inovačného programu výrobkovej štruktúry a snahy presadiť sa u zákazníka. K tomu nám pomáhala certifikácia značky kvality. Pritom sme vždy cítili, že hodnotiaci proces Nadácie Slovak Gold je náročný, poctivý a naozaj

Základným predpokladom úspechu výrobku na trhu je jeho kva-lita. Tento atribút postupom času nabral na dôležitosti, pretože už nejde len o priestor medzi výrobcom a predajcom. V čoraz väčšej miere sa oň zaujíma aj radový spotrebiteľ. Pre toho je však kvalita významná nie ako jednorazový akt, ale ako dlhodobý fenomén. Hovoríme preto o stálosti kvality, ktorá môže k významným spôso-bom ovplyvniť predajnú úspešnosť produktu.

Už druhý Certifikát Slovak Gold, tento krát za ekonomický systém MONEY S3, si z rúk prezidentky Nadácie Adriany Petrovej prevzali predseda predstavenstva Cígler Software, a.s., Dušan Peško a predseda dozornej rady spoločnosti Martin Cígler. Foto Vlado Benko.

ProgressLetter 19/2010 11marketingovákomunikácia

nie formálny. Veď nie každý uchá-dzač v konečnom dôsledku uspel. Veď z doterajších 642 prihlášok, 84 neskončilo udelením Certifikátu. Aj to vyvracia občas sa objavujúci ne-žičlivý názor, že túto značku kvality si možno jednoducho kúpiť. Po nástupe zahraničných obchod-ných reťazcov na slovenský trh sa držitelia certifikátu kvality, ako do-dávatelia, ocitli vo výhodnejšom postavení oproti iným. Získali lep-šiu vyjednávaciu pozíciu. Uvedené reťazce, vrátane domácich, majú totiž záujem o takéto výrobky s po-tvrdenou kvalitou a zaraďujú ich do svojho sortimentu. V Palme sme preto so získanou značkou kvality pracovali vždy veľmi dôsledne a na každý certifikovaný výrobok sme umiestňovali príslušné logo Slovak Gold tak, aby bolo dobre viditeľné a čitateľné. Brali sme to aj ako in-formačnú službu potenciálnemu spotrebiteľovi. Na základe dlhoročných skúseností môžem povedať, že spotrebiteľ po-zorne vníma správy o udelení certifi-kátu značky kvality a vo svojich vyjad-reniach s úctou oceňuje tuzemských výrobcov. Na druhej strane však aj prísne porovnáva s konkurenciou. Tu treba povedať, že ani jeden ocenený výrobca si nemôže dovoliť sklamať zákazníka. Toto je jeho hnacia sila a zároveň zodpovednosť.

Ďalšia skúsenosťPodobnú skúsenosť môžem potvrdiť aj z môjho nového pracoviska v spo-ločnosti JAV-AKC Vlčany – spraco-vateľa živočíšnych tukov. Vyrábame a dodávame predovšetkým: brav-čovú masť, husaciu masť, kačaciu masť pre obchodnú sieť na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a pre výrobnú spotrebu potravinárskeho priemyslu – hlavne pekársky priemy-sel. Okrem toho živočíšne tuky dodá-vame výrobcom kŕmnych zmesí pre hospodárske a spoločenské zvieratá (psov a mačky). Väčšinu produkcie exportujeme.V rámci nášho výrobkového sorti-mentu sme doteraz získali dva cer-tifikáty kvality – najprv za škvarenú bravčovú masť, následne za husa-ciu masť. Získanie značky Slovak Gold nebolo vôbec ľahké. Keď sme sa rozhodli prihlásiť spomenuté vý-robky do systému, ozvali sa názory

– čo už môže byť z hľadiska kvality zaujímavé na bravčovej masti? My sme však vedeli, že na živočíšne tuky platí od roku 2004 kvalita-tívne veľmi prísna európska norma. Vedomí si toho, že na našom no-vom modernom technologickom zariadení sme schopní trvale do-sahovať požadované kvalitatívne parametre, výrobky sme prihlá-sili. Výsledok je, že aj na pohľad bežný výrobok môže získať značku kvality.

Z pohľadu praktických skúseností a poznatkov s používaním značky kvality Slovak Gold môžem konšta-tovať, že pre každého jej držiteľa je prínosom z niekoľkých hľadísk:• propagácia výrobcu a výrobku• zvýšenie predaja a výnosov• posilnenie výrobkovej komuniká-

cie so spotrebiteľom• zvýšená spotrebiteľská dôvera

voči značke – opakovaný nákup• lepšie vyjednávacie podmienky

s obchodnými reťazcami a získa-nie možnosti byť dodávateľom v tuzemsku i zahraničí

• držiteľ certifikátu má potenciálnu výhodu stať sa výrobcom a dodá-vateľom vlastnej značky obchod-ného reťazca

Okrem značky kvality Slovak Gold už niekoľko rokov Ministerstvo pôdo-hospodárstva SR podporuje a rozvíja systém kvality udeľovaním certifi-kátu Značka kvality SK.V rámci medzinárodných obchod-ných reťazcov je rozvinutý systém kontroly kvality pre výrobcov a do-dávateľov vlastných značiek IFS – International Food Standard.Oba tieto systémy dávajú výrobcom ďalšiu možnosť – okrem najstaršej, tradičnej značky Slovak Gold – pre-sadiť sa aj touto cestou v konkurencii na trhu.

Ing. Štefan Buzinkaiobchodný riaditeľ JAV-AKC, s.r.o.

Vlčany

Nové certifikáty Slovak Gold

Udelené na konferencii agroprogress 2010

• Mitická minerálna voda perlivá, jemne perlivá, tichá Výrobca: TRENČIANSKE MINERÁLNE

VODY, a.s., Bratislava

• LUCKA pramenitá voda Výrobca: AGROMA, s.r.o., Skalica Distribútor: VODAX, a.s., Bratislava

• OLD HEROLD ANGELIKA bitter 26% Výrobca: OLD HEROLD, s.r.o., Trenčín

• WEBER. THERM PLUS ULTRA kontaktný zatepľovací systém

Výrobca: SAINT-GOBAIN CONSTRUCTION

PRODUCTS, s.r.o., Divízia WEBER TERRANOVA, Bratislava

• MONEY S3 ekonomický systém Spoluautor: CÍGLER S FTWARE, a.s.,Bratislava

• Račianska frankovka červené víno suché, neskorý

zber, ročník 2009 Výrobca: VILLA VINO RAČA, a.s.,

Bratislava

• Rulandské modré červené víno suché, výber z hrozna, ročník 2009

• Radošinský Klevner biele víno polosuché, výber z hrozna, ročník 2009 Výrobca: PIVNICA RADOŠINA, s.r.o.,

Trnava

O

ProgressLetter 19/201012 marketingovákomunikácia

PERSONÁLNY PROGRESS

Talent manažment je opäť v kurze

Keď Excellent Training v máji tohto roku uskutočnil 2. diskusné fórum „Rozvoj ľudských zdrojov v krízovom období“, téma talent manažmentu rezonovala v mnohých diskusných príspevkoch. Prezieraví manažéri aj v slabnúcej ekonomike hľadali spôsoby ako budovať a podporovať svoju infraštruktúru talentov, aby sa lepšie pripravili na výzvy, ktoré ich budú čakať. Ako hlavné výzvy boli označené:• Nábor kvalifikovaných talentov

a obsadzovanie kľúčových pozícií• Zdokonaľovanie nástupníctva

vodcov• Angažovanie a motivovanie pra-

covnej sily

• Identifikácia a udržovanie najvý-konnejších ľudí

• Budovanie kultúry zameranej na výkonnosť.

Aj podľa aktuálneho výskumu 200 nadnárodných spoločností v Európe sa téma talent manaž-mentu dostáva opäť do popredia. Európske firmy plánujú, vzhľadom k postupnému koncu recesie glo-bálnej ekonomiky, zmenu štruktúry svojich programov pre riadenie talentov v horizonte 3 – 5 rokov. Očakávajú nárast konkurencie v boji o talenty. Respondenti za najväčšie výzvy označili:• Plány nástupníctva• Tréning a rozvoj vodcovstva

• Identifikácia a udržanie kľúčo-vých talentov

Ako udržiavať a motivovať najlepšie talenty?Zapojte ich do programov znižo-vania nákladov či stavov. Zložité rozhodovanie o ľudských zdrojoch je jedným z najkritickejších aspektov dlhodobého rozvoja. Je preto treba, aby ste svoje talenty zapojili do ve-denia programov znižovania nákla-dov, a pomáhali tak v svojej orga-nizácii budovať kultúru povedomia o nákladoch.

Udržiavajte náročné výkonnostné ciele. Jednou z chýb, ktorých sa firmy často dopúšťajú v dobe zni-žovania nákladov je to, že pres-tanú vytyčovať podnetné ciele pre svojich najvýkonnejších ľudí. Udržanie náročných cieľov a oča-kávanie ich splnenia je zásadné pre to, aby ste udržali vysokú úro-veň motivácie.

Riadenie talentov umožňuje získať, udržať a rozvíjať správnych za-mestnancov na správnych pozíciách – maximalizovať hodnotu pra-covnej sily. Kým podľa medzinárodných prieskumov v rokoch 2006 – 2008 bolo kľúčovou prioritou vodcov ekonomiky rozvíjanie za-mestnancov a riadenie talentov, v roku 2009 sa prepadla takmer na koniec zoznamu priorít. Top prioritou sa stalo znižovanie nákladov a riešenie rýchleho poklesu trhov. Ale situácia sa opäť mení.

ProgressLetter 19/2010 13marketingovákomunikácia

. . . b u d ú c n o s t

v p o ly g r a f i i

ˇ

PRINT IN T IME

K O M P L E X N O S T

K V A L I T A

R Ý C H L O S T

ˇ

ˇ

AD TEAM, s . r.o .Mikovíniho 2/6903 917 02 Trnava

Viničnianska cesta 19 902 01 Pezinok

tel./fax: 033/55 31 260adteam@adteam.sk

www.adteam.eu

Sledujte správanie nezodpovedajúce hodnotám Znovu zhodnoťte svoju základňu talentov. Ťažké časy sú príležitosťou k novému zhodnoteniu vašich ta-lentov, do ktorých chcete investovať v budúcnosti.

Firmy všetkých veľkostí sa snažia zlepšiť plánovanie v rámci ľudských zdrojov a rozvíjať dokonalejšie stra-tégie, aby uspeli v boji o talenty. Nové techniky riadenia talentov sa premietajú aj do oblasti firemného vzdelávania. Začína sa objavovať viac vzdelávacích programov, kto-rých cieľom nie je primárne zlepšiť výkonnosť, ale rozvíjať talent za-mestnancov. Tieto programy majú svoje špecifiká:• Sú nákladné a časovo náročné na

zavedenie• Vyžadujú hlbšiu úroveň zna-

losti potrieb organizácie - kľú-čových kompetencií a zručností na rôznych úrovniach kariéry zamestnancov

• Vyžadujú použitie sofistiko-vaných systémov pre riadenie vzdelávania

• Ťažko sa merajú

Manažéri vzdelávania by sa mali zamerať na väčšie prepojenie vzde-lávacích aktivít s riadením ľudských zdrojov a lepšie chápanie výziev a stratégií spojených s talentom vo firme. Učenie sa premieta do všet-kých sfér riadenia talentov. Tí, ktorí dokážu prevziať vodcovskú rolu v tejto oblasti, majú do budúcna väčšiu šancu ovplyvniť úspech organizácie.

Excellent Training vytvoril priestor na diskusiu, výmenu názorov a in-špirácii s HR a HRD manažérmi vý-znamných a úspešných spoločností pre všetkých, ktorých otázka Talent manažmentu zaujíma, teda pre manažérov vzdelávania, HR ma-nažérov a špecialistov, majiteľov či riaditeľov.

Boris KapucianManaging Partner

Excellent Training s.r.o.

Viac sa o téme Talent manažment dozviete na workshope z cyklu Human Resources Development Academy 9. 12. 2010 v hoteli Falkensteiner v Bratislave.Informácie žiadajte na hrnciarova@appel.sk, 0902 77 33 77.

ProgressLetter 19/201014 inšpirácie& seriály

Jste autorem koncepce intu-itivního marketingu, známé svou jednoduchostí a přímo-čarostí. Co vás přimělo k je-jímu vytvoření a jak se tato koncepce uchytila v Čechách a časem i na Slovensku?

V polovině devadesátých let, když jsem začal podnikat, nebylo téměř možné sehnat nějakou použitelnou knihu o marketingu. Ty, které byly k dostání, se zaměřovaly na velké firmy a hýřily radami typu „přidejte do marketingového rozpočtu milion do-larů navíc“.Takže mi nezbývalo nic jiného, než si za pochodu vytvářet marketing vlastní, za pomoci osobních zkuše-ností a metodou pokusů a omylů. Nebyl to tedy marketing založený na bůhvíjakých teoretických znalostech, ale na praxi. Podstatné bylo, že fun-goval a funguje.Je zajímavé, že dnes se intuitivní marketing vyučuje na vysokých ško-lách, ale v praxi se málokdy setkám s někým, kdo by prohlásil, že ho

skutečně praktikuje. Ne proto, že by se nepoužíval, ale protože mnoha li-dem připadá, že je to naprosto při-rozená součást jejich podnikání bez ohledu na název. Takové „zlidovění“ vnímám jako nejlepší ocenění, kte-rého se mohlo intuitivnímu marke-tingu dostat.

V koncepci propagujete zej-ména etický přístup a osobní vazby k zákazníkům. Můžete představit některého ze svých klientů, který to s touto kon-cepcí dotáhl výjimečně da-leko?

Malí podnikatelé obvykle nemají ambice stát se jedničkou na globál-ním trhu, takže jejich úspěchy nejsou tak viditelné. Zvláště když – jak jsem uvedl – mají pocit, že je to jejich při-rozený přístup k podnikání. Tak ales-poň jeden příklad za všechny: Zrovna před chvílí mi napsala Ing. Rýdlová, které jsem pomáhal s marketingem, že její program pro jazykovou výuku dyslektiků dostal stříbrnou medaili

na mezinárodním veletrhu IENA 2010 v Norimberku.

Zaznamenal jste případ, že některým firmám tato kon-cepce jednoduše nevyšla, a ra-ději od ní odstoupili?

Intuitivní marketing je založen na lidském přístupu k zákazníkům, takže samozřejmě hodně záleží na osobnosti podnikatele či manažera. Někteří lidé s tím mají problém, pro-tože marketingové koncepce chápou jako hotový návod, „software“, který se nainstaluje a pak už funguje sám. Jakmile zjistí, že intuitivní marke-ting po nich chce nejenom každo-denní osobní angažovanost, ale také upřímnost ve vztahu k zákazníkům, jdou hledat něco jiného.

Vaše publikace Intuitivní mar-keting a Intuitivní reklama jsou pro mnohé firmy doslova knižní klasikou. Po jejich přeč-tení bych je určitě doporučil malým a středně velkým fir-mám. Jak je to s její aplikací u velkých firem?

Víceméně platí to, co jsem teď řekl. Velké firmy potřebují – nebo alespoň o tom panuje všeobecné přesvědčení – detailně propraco-vanou organizaci. A v ní je osobní iniciativa nežádoucí. Ideálem je na-opak zaměstnanec, dokonale plnící předepsané úkoly. Moje manželka narazila před časem v jednom fast-foodovém řetězci na pracovnici,

Ing. Miloš Toman autor a konzultant společnosti Intuitivní marketing, s.r.o.

Manažérsky reflex

ProgressLetter 19/2010 15marketingovákomunikácia

která odmítla přijmout objednávku v opačném pořadí položek, než měla napsáno v popisu práce. Musela si tedy nejdříve objednat jídlo a pak až pití. Takže se zdá, že intuitivní marketing pro velké firmy vhodný není. Myslím si však, že je na druhé straně dobré, když malí podnikatelé mají něco, co ti velcí a mocní mít nemohou.

Jaké jsou – z vašeho pohledu – hlavní rozdíly mezi českými a slo- venskými manažery a v čem mají rezervy? Mají podobné hodnoty v etice, vzdělávání, kultuře a znalostech?

V tomto směru je velice těžké pau-šalizovat, protože i mezi manažery v jedné zemi jsou velké rozdíly. Kultura je určitě podobná, bohužel v poslední době sjednocovaná spíše pracovním „newspeakem“ velkých korporací. Hlavně však mám pocit, že nám zo-ufale chybí osobnosti. Pár vizionářů najdete mezi majiteli firem, ale ma-nažeři se dnes většinou chovají jako úředníci. Obrovské rezervy jsou také ve schopnosti vést lidi a vytvářet jim vhodné podmínky pro práci.

V poslední době vaše kroky stále častěji směřují na Sloven-sko. Je to zvýšenou poptávkou po konzultacích a školeních, rostoucím zájmem o váš kon-cept marketingu nebo jedno-duše vaším záměrem prosadit tuto koncepci i na Slovensku?

Na Slovensku jsem vždycky rád přednášel, protože mám pocit, že Slováci jsou ve srovnání s Čechy sr-dečnější, otevřenější a přímější. Což

je mimo jiné i vhodné prostředí pro intuitivní marketing. A protože o in-tuitivním marketingu přednáším na Slovensku zhruba stejně dlouho jako v Česku, není zapotřebí právě teď něco dohánět. On tu samozřejmě je, ale jak jsem řekl, obvykle splývá s prostředím.

Jak moc změnila současná re-cese trh vzdělávacích a pora-denských služeb? Šetřily firmy každou korunu, nebo se prob-lému postavily čelem a začaly skutečně pracovat na vztazích se zákazníky?

Většina firem zvolila spíše pštrosí pří-stup. Nehybně čekají, až se zlé časy přeženou. Bylo by sice logické právě teď prohlubovat vztahy se zákazníky a zdokonalovat marketing či doved-nosti obchodníků, ale ve skutečnosti je tomu přesně naopak. Vzdělávání a poradenství bylo první na řadě, když se začalo šetřit.Svůj podíl na tom mají i vzdělávací a poradenské organizace. Když se podíváte o nějaké dva roky nazpá-tek, zjistíte, že mnoho vzdělávacích společností nabízelo předražené kurzy, jejichž jediným přínosem byl vznešeně se tvářící cizojazyčný ná-zev. A poradci citovali z Kotlera nebo doporučovali software za miliony, ať to k něčemu bylo nebo ne. Není divu, že bez takového vzdělávání a takových rad se podniky obejdou. Na druhé straně mnohé firmy přesně po tomto druhu pozlátka toužily.Shodou okolností jsem na internetu narazil na hořkou zpověď jedné ob-chodní pracovnice, která navrho-vala dát přednost intuitivnímu mar-ketingu před takovým formálním školením. Byla za to svým šéfem

vyloučena z dalšího vzdělávání. Prý pro „neodpovídající morální a znalostní úroveň“.

Nejeden politolog či sloupkař se vyjádřil, že v současnosti nejde o recesi ekonomiky, ale etiky. Jak ji vnímáte vy, a co vám recese dala a co vzala?

Před několika lety se mi jeden český emigrant chlubil, že lidé ve Spojených státech už nemusí pra-covat, prý stačí, když přesouvají pe-níze. Tomáš Baťa, který možná jako první mluvil o krizi etických hodnot ve spojitosti s krizí ekonomickou, ne-slavil svátek práce proto, že to bylo zvykem, ale protože si práce sku-tečně vážil. Spekulace nepřinášejí žádné skutečně hodnoty a jednou museli lidé zjistit, že vzdušné zámky blahobytu nemají pevné základy. Je to jako v pohádce: Důvěra je otře-sena, kouzlo pomine a zlatý palác se rozplyne.Recese víceméně potvrdila platnost principů intuitivního marketingu. Kdo se skutečně dobře staral o své zákazníky, tomu byli oporou i ve špatných časech. Takže mně spíše dala, než vzala.

Který je váš dosavadní největší manažerský nebo pracovní úspěch?

Já myslím, že je to právě intuitivní marketing. Když budu trochu ne-skromný: Setkáte se na školách i v praxi s nějakou jinou českou či slo-venskou marketingovou koncepci?

Za rozhovor poděkovalTomáš Jaroš

Ing. Miloš Toman je poradcem a lek- torem v oborech marketingu, ma-nagementu a komunikace. Je au-torem více jak stovky odborných článků a komentářů, publikovaných v Hospodářských novinách, časo-pisech Moderní řízení, Výběr, Zisk, Brands & Stories, v Marketingových novinách a ve vlastním interneto-vém magazínu Intuitivní marketing

(www.intuitivnimarketing.cz).Je autorem koncepce Intuitivního marketingu, která je založena na vytváření a upevňování individuál-ních až osobních vztahů k zákazní-kům, na psychologickém přístupu a etice. K této koncepci napsal i knihy Intuitivní marketing, Intu-itivní reklama, Řízení změn a Jak zvládnout maloobchod. Jím pro-

vozovaný internetový magazín Intuitivní marketing je zahrnován do doporučených studijních ma-teriálů pro studenty marketingu a managementu na vysokých školách.

Jeho biografie je zařazena v en-cyklopedii Who is... (v České republice).

Kdo je Miloš Toman?

ProgressLetter 19/201016 inšpirácie& seriály

Toyota predstavuje na autosalóne v Los Angeles koncept RAV4 EV s dojazdom až 160 km

Doprava a logistika

SUV na elektrinu už o 2 roky

Vopred plánovanéNa popud Akio Toyodu, prezidenta a CEO automobilky Toyota motors, sa technika nového auta vyvíjala na základe modelu RAV4. Vývoja sa ujalo technické stredisko TEMA (Toyota Motor Engineering and Manufacturing North America) v americkom Michigane. Vďaka no-vému modelu vývoja bolo možné skrátiť dobu potrebnú k vývoju bez kompromisov v otázkach kvality fi-nálneho produktu.

Americké know-howFirma Tesla mala za úlohu pripraviť a dodať akumulátory a ďalšie súvi-siace komponenty spĺňajúce kon-krétne požiadavky automobilky Toyota v otázkach technického rie-šenia, výkonu, kvality a životnosti. Toyota zodpovedala za vývoj a za-vedenie výroby, rovnako tak ako bezproblémové začlenenie nového pohonu. Zameranie na praktickú skúsenosť zákazníkov sa do veľkej miery týkalo jazdných vlastností. V tomto prípade bolo konečným cieľom vytvoriť taký automobil, ktorého jazdné vlast-nosti sa čo najviac podobajú bež-nému modelu RAV4. Koncept nap-ríklad váži približne o 100 kg viac ako súčasný model RAV4 s motorom V6, viac menej vykazuje prakticky rovnaké zrýchlenie z 0 na 100 km/h. Navýšenie hmotnosti si vyžia-dalo významné úpravy u niekoľko hlavných komponentov a vynútilo

si väčšie zameranie na rozloženie hmotnosti.

Nové batérieKoncept, ktorý je v súčasnosti podro-bovaný testom automobilky Toyota, poháňajú lithium-iontové akumulá-tory, ktorých využiteľná kapacita je rádovo 30 kWh. Doposiaľ však neboli doriešené niektoré otázky týkajúce sa samotného produktu i príslušného obchodného modelu. Je potrebné rozhodnúť o veľkosti akumulátorov a konečnej kapacite, cenovej politike a plánovaných výrobných objemoch modelu, ktorý chce Toyota uviesť na trh už v roku 2012.

Trh diktuje požiadavkyV roku 1997 Toyota uviedla na trh model RAV4 EV prvej generácie ako

reakciu na požiadavky kalifornskej vlády vyrábať vozidlá s nulovými emisiami (ZEV – Zero Emission Vehicle). Toyota bola taktiež prvým výrobcom, ktorý splnil spoločnú dohodu (Memo of Agreement) ohľadne objemu predaja. Vozidlo poháňané modulom s NiMH aku-mulátormi vykazovalo jazdný do-sah 128 až 177 km na jedno nabitie. V Spojených štátoch sa predalo alebo prenajalo formou leasingu 1484 týchto vozidiel (platí pre mo-delové prevedenie 1998 až 2003). Plných 746 vozidiel RAV4 EV prvej generácie je stále v prevádzke.

Nový prístup Toyoty Prístup automobilky Toyota k trvalo udržateľnej mobilite stavia na tom, že budúce riešenia mobility v glo-bálnom meradle budú upravované potrebám konkrétnych regiónov alebo trhu, miesto spoliehania sa na jednotlivé modely alebo technoló-gie. Toyota zastáva názor, že žiadna jednotlivá technológia nebude „ví-ťazom“, a že riešenie mobility v ob-lasti Los Angeles bude pravdepo-dobne veľmi odlišné od riešenia

Toyota Motor Corporation predstavila na tlačovej konferencii na autosalóne v Los Angeles novú Toyotu RAV4 EV druhej generá-cie. Počas roku 2011 sa v rámci skúšobnej prevádzky a vyhod-nocovaniu vyrobí celkom 35 týchto vozidiel. Po technickom do-končení by sa vozidlo malo začať predávať od roku 2012. Sériový model bude za reálnych jazdných podmienok vykazovať dojaz-dovú vzdialenosť až 160 km a to bez ohľadu na klimatické pod-mienky a ďalšie okolnosti.

Toyota Prius Plug In patrí už roky k najekologickejším vozidlám na našom trhu.

ProgressLetter 19/2010 17inšpirácie& seriály

v okolí Dallasu, prípadne v New Yorku, Londýna alebo Šanghaji. Komplexná technologická straté-gia firmy Toyota stavia na portfó-liu, ktoré zahŕňa dlhodobú snahu o presadenie vodíkových palivových článkov, hybridných modelov typu plug-in a elektromobilov poháňa-ných akumulátormi, samozrejme na pozadí ďalšieho presadzovania

kľúčovej technológie hybridných modelov so zážihovým motorom v kombinácii s elektromotormi, ako je napr. model Prius. Toyota oznámila, že spoločne s pred-stavením sériového modelu RAV4 EV v roku 2012 uvedie na kľúčové globálne trhy i model Prius PHV (plug-in hybrid) a malý elektromo-bil vhodný pre každodenné mestské

využitie. Zároveň najneskôr do roku 2015 uvedie na hlavných svetových trhoch prvé sériové vozidlo pohá-nané palivovými článkami. Okrem toho Toyota do konca roku 2012 roz-šíri vo svete svoje portfólio o sedem úplne nových hybridných modelov (t.j. modelov, ktoré nebudú len ďal-šou generáciou tých existujúcich).

Už dva milióny Mercedesov triedy A

Milióny vyrobených ÁčiekTrieda A poznačila závod Rastatt neustálym vývojom: v roku 2001 sa začala výroba verzie s dlhším rázvorom; zároveň bol konštrukčný rad podrobený faceliftingu karo-série, vnútra a techniky – s týmto cieľom bolo zmenených alebo no-vovyvinutých asi 980 dielcov. Do konca roku sa tohto kompaktného mercedesu predalo už 500 000 kusov. V septembri 2003 bol po-tom vyrobený miliónty kus triedy A. Závod mal v tom čase už 4 700 zamestnancov. Zatiaľ čo sa oslavuje toto výrobné jubileum, časť týchto ľudí už pripravuje ďalší míľnik. Druhá generácia triedy A od roku 2004 poskytuje pasažierom a ba-tožine ešte viac miesta; nový je aj trojdverový model. Na auto s inter-ným označením W169 sa uplatnilo viac ako 200 patentov, napríklad

v novovyvinutom systéme bezpeč-nostných pásov a airbagov. V ka-rosérii sa o príkladnú bezpečnosť v prípade nehody starajú okrem iného oceľové zliatiny s vyššou a najvyššou pevnosťou, vysoko-pevné lepené spoje, ako aj prí-davné nosné profily. Produktová rodina v Rastatte bola v roku 2005 rozšírená o nový model: triedu B.

Novinky budúceho roku Od konca 2011 rozšíri Mercedes-Benz výrobné portfólio kompakt-ných vozidiel z dvoch na štyri vo-zidlá. Táto nasledujúca generácia triedy A a triedy B sa bude vyrábať vo výrobnom tandeme Rastattu a nového závodu v Maďarsku. Do rozšírenia existujúcich výrobných kapacít v Rastatte investuje Daimler AG 600 miliónov eur. Budúci zá-vod v maďarskom Kecskeméte

oslávil nedávno dokončenie hrubej stavby. Daimler do neho investuje 800 miliónov eur.

Rubriku DOPRAVA a LOGISTIKA pripravila

Text: Vladimír DimovSnímky: Archív CASPER media

Malý kompaktný Mercedes-Benz triedy A mal svetovú premiéru v roku 1997. Auto prinieslo do tejto kategórie viac ako dvadsať technických noviniek súčasne, ktoré boli dovtedy vyhradené väčším vozidlám: jedinečná sendvičová koncepcia karosérie sa stará o bezpečnosť pri náraze a priestorové pohodlie, pretože motor, prevodovka a nápravy sú umiestnené pred a pod kabí-nou. Vnútro vozidla je extrémne variabilné a aj sériovo monto-vaný elektronický stabilizačný program ESP® je priekopnícky.

preprava zamestnancovletisková a hotelová prepravakoordinácia prepravy eventovzájazdy v rámci SR a krajín EUod limuzín až po lux busy

optimalizácia nákladovprofesionálny klient servis�exibilita a ochota pomôcť24/7 call centrumrozumné ceny

Pohneme s vami a zanecháme výraznú stopu

www.da.sk

Dopravná agentúra DA.SK, s.r.o., email: info@da.sk

Hotline: 18 606 alebo 0908 606 303

ProgressLetter 19/201018nápady nad zlato

Americká značka papierových ku-chynských utierok zvolila netra-dičné miesto, predmet aj tému pre svoju propagáciu. Ideou bol slogan značky: „Málo práce s veľkou mlá-kou,“ ktorý bol predstavený v uli-ciach New Yorku. Obrovský pohár s vyliatou mlákou kávy, dokonale napodobujúci horúci nápoj svojou parou a kávovou arómou, tam za-stavoval chodcov na jednej z ruš-ných ulíc. Priamo siedma Avenue svedkom tejto nápaditej prezentácie inak nudnej značky. V uliciach Los Angeles to bolo iné: agentúra ne-chala na ulici postupne sa rozpúš-ťať 250 kilogramový nanuk. Ľudia

sa zastavovali, dotýkali sa, turisti sa fotili. Značka dokázala zaujať, za-staviť, dala ľuďom zámienku aby si predmety vyfotili a ďalej sa o nich

rozprávali. Vynikajúca práca pre agentúru Publicis New York, ktorá je zodpovedná za túto kreáciu.

(red.)

SEO zaberie časNemôžete očakávať, že dnes vylep-šíte stránku a o týždeň vám desať-násobne vzrastie návštevnosť. Každá kvalitná zmena vyžaduje čas, nielen pri príprave, ale aj pri čakaní na ďal-šiu návštevu prehliadacieho robota, ktorý stránku raz za čas analyzuje a zaradí do indexu vyhľadávača.

Musí nastať zmenaNedostanete sa ďaleko bez toho, aby ste pridávali správne kľúčové slová do správnych elementov

stránok. Jednoducho musí nastať zmena v kóde stránky, inak sa nikde nedostanete.

Získať správne linkySpätné odkazy – linky z rôznych webstránok smerujúce na váš web – pomáhajú získať lepšie hodnotenie u vyhľadávačov. Čím ťažšie je takú linku získať, tým lepšie je hodnotená. Musí byť z relevantnej webstránky (cukráreň by nemala odkazovať na IT firmu) a dobré je, keď obsahuje kľú-čové slová zviazané s vašou firmou.

Správne kľúčové slováAk optimalizovať stránku, tak pre správne kľúčové slová. Hudobná skupina bude zbytočne upravovať webstránku pre kľúčové slovo „mp3“, lepšie je „rocková skupina“ či „stiahnuť piesne rocková kapela“.

Reálne cieleKaždá firma chce byť prvá vo výsled-koch vyhľadávania nie pre prestíž, ale pre viac klikov, čo znamená viac náv-števníkov a generujúcich vyšší obrat. Ak so SEO len začínate, nesnažte sa preraziť medzi firmami, ktoré sa svo-jimi kľúčovými slovami v priebehu ro-kov „zabetónovali“ na predných pozí-ciách. Skúste radšej zažiariť kľúčovými slovami, ktoré sú síce menej vyhľadá-vané, ale je v nich menšia konkuren-cia, ale budete vpredu.

(red)

Kvalitná reklama zastaví a nechá premýšľať

Myšlienka na záver

Každé podnikanie a každý produkt sú spojené s riskom. Bez neho to jednoducho nejde.

Legendárny americký manažér Lee Iacocca

Nudná značka presvedčila

Kde začať pri optimalizácii webu

Dostať sa na prvú stránku výsledkov vyhľadávania pre určité kľú-čové slová je snom každého marketéra, ktorý má za úlohu doviesť na svoju webstránku čo najviac zákazníkov kvalifikovaných pre ur-čitú akciu: objednávka, kúpa, informácie, zadanie osobných dát, požiadavka o kontakt, atď. Väčšinou však majú pri použití SEO (Search engine optimization - optimalizácia webstránok pre vyhľa-dávače) veľké oči a očakávajú okamžité výsledky.

Kvalita zaberie čas

ŽI LEPŠIE

POZNÁVAJ VIAC

ODDYCHUJ AKTÍVNE

Varadero / Kuba Kto súťaží? :)

Disciplína: oranie ryžových polí Bali / Indonézia

�Programy pre individuálnych cestovateľov�

�Skupinové programy � Cestovanie na kľúč�

�Teambuildingové a motivačné cesty�

Paradise Travel, s.r.o.

www.paradisetravel.sk

Firemná olympiáda Cancun / Mexiko

PARADISE 210x297 Progr 10/20/10 5:56 PM Page 1

Viac informácií vám poskytneme vo Firemných centrách Tatra banky (ich zoznam nájdete na www.tatrabanka.sk v sekcii Pobočky a bankomaty), u pracovníkov oddelenia agrofinancovania a projektov EÚ na telefónnom čísle 02 5919 1896 alebo na e-mailovej adrese agrofinancovanie@tatrabanka.sk

02/6866 1000 > 02/5919 1000 > 0903 903 902 > 0906 011 000 > 0850 111 100dialog@tatrabanka.sk | www.tatrabanka.sk | agrofinancovanie@tatrabanka.sk | 02/5919 1896

Farmárom a podnikateľom v agrosektore ponúkame viac ako 10 rokov komplexné fi nančné riešenia pre vaše potreby:

•predfinancovanie rôznych druhov dotácií •prevádzkové financovanie •investičné aktivity, rekonštrukcie a výstavby nehnuteľností•obnovu technologického a vozového parku •nákupy vstupov na zakladanie úrody •kúpu poľnohospodárskej pôdy•poradenstvo v oblasti financií a EÚ fondov

Sme vaším partneromuž vyše 10 rokov

tb_inzercia_agrouver_275x397_1209.indd 1 15.1.2010 8:50:39