[trendy & stratégie] - [marketingová komunikácia] - [inšpirácie & seriály] - [nápady nad zlato]

w w w . e p r o g r e s s . s k

1/2011 | 9. ročník

Manažéri sa venujú hlavne manažérskym činnostiam!Čo vlastne robia manažéri?[téma čísla]

Predplatné a objednávky partnerských produktov na www.printprogress.sk

Objednávky predplatného do 30.4. získavajú zľavu na predplatné 50%.

,,VYZNAJTE SA V TLAČENICI”

ProgressLetter 1/2011 3redakciačitateľom

Život je zmena. A je fajn, ak

je to zmena k lepšiemu. Ale

asi mi dáte za pravdu, že plusy a mínusy zmeny reálne vždy ukáže až

čas a že každá zmena so sebou nesie isté riziko.Vášmu pozornému čitateľskému oku určite neušlo, že sa čiastočne zmenil dizajn obálky časopisu. Že sme vyšli síce neskôr, ale zato na 28 stranách. Súvisí to so zmenami, ktoré sme v redakcii dlhodobo pripravovali a veríme, že vám prinesú hodnot-nejší časopis a aj nové formy elek-tronickej komunikácie. Nechajte sa prekvapiť.ProgressLetter, tak ako ho poznáte, je minulosťou. Prechádzame na me-sačnú periodicitu na väčšom počte strán. Zároveň budete dostávať

monotematicky zamerané čísla ProgressLetter Špeciál, ktoré budeme pripravovať v spolupráci so študent-skou sekciou vydavateľstva VELDAN a časopisu ProgressLetter. Prečo práve takýto krok?Dlhodobo priaznivý ohlas časopisu v študentskej a pedagogickej obci čitateľov sme sa rozhodli podporiť nezvyčajnou iniciatívou – vytvore-ním reálneho priestoru pre prezentá-ciu schopností dnešných nadaných študentov - a budúcich manažérov - v periodiku ProgressLetter Špeciál. V ňom budú môcť uplatniť svoju kre-ativitu, inovatívne nápady, schop-nosť vnímať a zapájať sa do reálnych podnikateľských aktivít súvisiacich s činnosťou vydavateľstva v tak špe-cifickej oblasti, akou je mediálna komunikácia.Obohatili sme aj portfólio našich ďalších vydavateľských aktivít. Po minuloročnej úspešnej premiére konferencie AGROPROGRESS 2010

prinášame v tomto roku sloven-skému trhu odborný titul pre po-lygrafický priemysel a príbuzné odvetvia – dvojmesačník Papier a polygrafia. Chceme, aby sa inovo-vaný titul z nášho vydavateľstva stal ozajstným stavovským, mienkotvor-ným komunikačným nástrojom nie len pre pracovníkov v polygrafii, ale aj pre manažérov a pracovníkov v médiách, reklamnej produkcii či v marketingových agentúrach.Tak, to sú naše novinky a zmeny pre rok 2011. A čo ste vy pripravili pre svojich partnerov a klientov?Veríme, že veľa zaujímavého a bu-deme vám držať palce aby ste boli tiež úspešní. A samozrejme neza-budnite sa o to podeliť s komunitou ProgressLetter. Synergia myšlienok platí aj pre rok 2011.

Pavel Vitekšéfredaktor

Editoriál

Obsah

Manažérsky časopisPrvé číslo vyšlo v septembri 2003www.eprogress.sk

Vydavateľ a redakcia: VELDAN, spol. s r. o. Študentská 28, 917 01 Trnavatel./fax: 033/533 2386e-mail: veldan@veldan.sk www.veldan.sk

Editor: Marian Hains, hains@veldan.skŠéfredaktor: Pavel Vitek, vitek@veldan.skZástupca šéfredaktora:Tomáš Jaroš, jaros@veldan.skSekretariát:Simona Hainsová, veldan@veldan.skTím konzultantov:Artur Bobovnický, office@imp-consulting.skRadovan Mokošák, mokosak@veldan.skĽudmila Hurajová, hurajova@clipcentrum.skPeter Minárik, minarikp@commpass.skMarian Minárik, minarikm@commpass.skMojmír Kališ, m.kalis@emka.skMichal Micenko, micenko@megaloman.com

Inzercia a predplatné:Objednávky zasielajte na adresu vydavateľa alebo cez elektronický objednávkový formulár: www.eprogress.skPredplatné: 10 Eur+DPH (e-verzia),20 Eur+DPH (tlačená verzia).

Grafika: MMP spol. s r. o., TrnavaTlač: AD TEAM, s.r.o., TrnavaRozširuje: VELDAN, spol. s r. o., Registračné číslo MK SR: EV 81/08.ISSN 1338-3191Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Kopírovanie a šírenia je povolené len s uvedením zdroja a so súhlasom vydavateľa. Za správnosť textu sú zodpovední autori. Niektoré inzeráty neprešli jazykovou korektúrou. Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame.

Partneri ProgressLetter

Čo vlastne robia manažéri? ........4Gramotnosť 21. storočia .............6Cena, cena a zase cena! ............ 10Personál dokáže položit firmu .. 10Zelený marketing ..................... 11Ako nerobiť marketing ............. 11Vzdelávanie má podobu katalógu ................ 12Manažérsky reflexMartin Valovský ........................ 14Smernice sú receptom na komunikáciu ........................ 16Sila komunity v nakupovaní ...... 18Vznikol nový zväz cestovného ruchu SR ................20Ako na redizajn webstránky .....23Automobil v podnikaní .............24Živý plagát ...............................26Ako si udržať vernosť klienta ....26

ProgressLetter 1/2011

ProgressLetter 1/20114 témačísla

Čo manažéri naozaj robia?Výskumy však jednoznačne uka-zujú, že i keď sa subjektívne dom-nievajú že svoj pracovný čas využili na 100%, v skutočnosti strácajú 22 - 25% času činnosťami, ktoré s riadením nemajú nič spoločné. Je treba si uvedomiť, že zákonitosti našej psychiky jednoducho „nepus-tia“: nemôžeme sa domnievať, že po 50-tich minútach intenzívneho rie-šenia nejakého problému je naša schopnosť koncentrácie pozornosti taká istá, ako na začiatku. Medzitým už klesla na cca 45% a tých zvyšných 55% venujeme niečomu inému. Takže ak si neurobíme prestávku, je takmer zbytočné v činnosti po-kračovať. Platia aj iné zákonitosti: pôsobenie proaktívneho a retroak-tívneho účinku činnosti, či pôsobe-nie Zeigarnikovej efektu v podobe tendencie k dokončeniu prerušenej úlohy. To sú zákonitosti akosi mimo nášho vedomia. Ani si neuvedo-mujeme, koľko strácame draho-cenného času a energie. A toto je presne tá chvíľa, kedy je potrebné dokázať zamerať pozornosť na ne-manažérske činnosti. Napríklad tak, ako to robil prvý Československý

prezident T. G. Masaryk, o ktorom je známe, že si vo svojej pracovni veľmi rád ostril ceruzky. Dwight D. Eisenhower tesne pred začiatkom operácie Overlord čítal kovbojku. Ale pozor! Iné je zvoliť takúto nenáročnú aktivitu k zefektívneniu manažérskej práce a iné je sa do bezvedomia vy-vážať na športových autách, či do

nemoty hrať golf. To už nemá nič spoločné s psychohygienou. Ide teda nepochybne o „mieru“ zladenia toho, kedy, čomu a nakoľko sa venovať „nemanažérskym“ činnostiam, aby to stále bolo v prospech efektívnej ma-nažérskej práce. V rámci tohto mýtu sa mi vždy vy-norí spomienka na obdobie, keď u nás bolo v móde odvolávanie ria-diteľov a následné voľby nových.

V jednom z najväčších slovenských podnikov (cca 30 000 zamestnancov) vtedy odvolali generálneho riaditeľa a jeho nástupcom zvolili doteraj-šieho riaditeľa malého odštepného závodu (cca 250 zamestnancov). Ten – napriek tomu, že mal sek-retárku – bol zvyknutý sám spra-covávať poštu. Tento zvyk (či skôr manažérsky zlozvyk) si priniesol aj do novej funkcie. Lenže je trocha rozdiel otvárať, čítať a rozhodovať o osude desiatich zásielok a stovkách kusov doručenej pošty. Námestníci nového generála čakali až do odpo-

ludnia na potrebné informácie, roz-hodnutia, pokyny, pretože pán gene-rálny riaditeľ ešte nemal spracovanú poštu. Niet divu, že kedysi prosperu-júci podnik skrachoval, a tento nový riaditeľ nenašiel dosť síl a odvahy, aby ho aspoň vytuneloval.

Čo by manažéri mali robiť?Podľa klasikov, manažérske činnosti sú orientované na:• plánovanie• organizovanie• motivovanie pracovníkov• hodnotenie pracovníkov• a rozvoj pracovníkov.Tieto oblasti predstavujú päť zák-ladných sfér manažérskych činností. Život však hovorí, že sa im nevenu-jeme rovnomerne, mysliac si, že ro-bíme iba manažérske činnosti.Je zrejmé, že podľa úrovne mana-žéra sa zástoj každej zložky čin-nosti trocha odlišuje, ale treba si položiť otázku, čo v jednotlivých oblastiach manažéri robia, resp. čo nerobia.

Čo vlastne robia manažéri?Manažéri sa venujú hlavne manažérskym činnostiam!

Manažéri prichádzajú do práce ako prví a všetko čo robia sú ma-nažérske činnosti. Nazrú do svojho diára alebo počítača, spravia si trojminútový time management pre tento deň potom už len tvrdo „zarezávajú“ až do doby, kedy síce unavení, ale s pocitom dobre vy-konanej práce odchádzajú.

Mýtus je predstava o príčinách vzniku a fungovania určitých javov. V manažmente sú

to mylné predstavy o efektívnosti nástrojov manažmentu, ktoré stoja firmy nemalé peniaze a hlavne znižujú efektívnosť riadenia. Pritom veci sa dajú riešiť ináč, lacnejšie a efektívnejšie. A o tomto je náš seriál.

ProgressLetter 1/2011 5témačísla

Plánovanie: je zrejmé, že úlohy, ktoré firmu čakajú, majú rôzne úrovne dôležitosti a naliehavosti. Ale ruku na srdce, koľko manažé-rov si uvedomuje túto vzťahovú previazanosť? Na stanovenie pri-orít pri plánovaní je k dispozícii celý rad postupov (metóda ABC, Eisenhowerov princíp...), nie vždy si ich však manažéri pripúšťajú. Často všetky budúce úlohy považujú za rovnako dôležité. Paretovo pravidlo jasne hovorí o tom, že iba 20% na-šich činností sa podieľa na 80% našej úspešnosti. Preto je pri pláno-vaní manažérskych činností najprv jednoznačné nutné stanoviť prio-rity. Tým sa usporí mnoho energie a prostriedkov.

Organizovanie: už dávno neplatí koloniálna zásada „rozdeľ a pa-nuj“ – najmä nie v oblasti riade-nia. Logistika v pôvodnom obsahu (teda nie ako v slovenskej verzii – doprava a skladovanie) hovorí o tom, že je to „sústredenie finan-čných, materiálnych, technologic-kých, informačných a ľudských zdrojov v čase a mieste za účelom dosiahnu-tia čo najväčšieho efektu činnosti.“ A to by malo byť mottom pre orga-nizačnú činnosť manažérov.

Motivovanie pracovníkov: tu je – z hľadiska striktného stanoviska trochu rozdiel. Motivácia je vnú-torný energetický zdroj, ktorý nás smeruje k určitým cieľom (resp. nás od iných odradzuje), zatiaľ čo stimulácia je vonkajšie pôsobenie na správanie ľudí. Činnosť mana-žérov je orientovaná na stimuláciu – stanovenie cieľov, za ktoré bude pracovníkom poskytnutý nejaký bo-nus (napr. „ak urobíte toto, dostanete za to takúto odmenu“). Hodnotová orientácia ľudí je veľmi rozdielna.

Ako sa hovorí v Česku: „niekto je na holky, niekto na vdolky.“ Preto by manažéri mali veľmi dobre zvažo-vať, čo je pre jednotlivých pracov-níkov motivačným faktorom. Komu pridať na plate, ktorého pochvá-liť, koho poslať na školenie, či na prezentáciu.Hodnotenie pracovníkov: bude predmetom samostatnej časti, za-tiaľ iba zdôrazňujeme, že by malo byť previazané na odmeňovanie, rozvoj, satisfakciu a angažovanosť pracovníkov.

Rozvoj pracovníkov: manažéri by mali dbať na kontinuitu rozvoja firmy – vychovávať a „pestovať“ svo-jich nástupcov – ale v súčasných firmách som sa málokedy stretol s tým, čo bolo nazývané „kariérový rozvoj, resp. plány nástupníctva“. Toľko propagované celoživotné vzdelávanie je skôr skromnou zá-ležitosťou pracovníkov, než sú-časťou firemnej kultúry. Manažéri sa viac snažia získať „komplexných hráčov“, než investovať do rozvoja a rastu vlastných pracovníkov. Otázkou je, či vôbec existujú kom-plexní hráči. Osobne sa domnie-vam, že nie – okrem vysoko špe-cializovaných pozícií, ktoré však s riadením nemajú veľa spoločného. V tejto súvislosti si rád spomínam na môjho bývalého šéfa, ktorý si v našej firme raz mesačne našiel čas, aby obišiel všetkých riadiacich pracovníkov, aby im položil otázku: „Čo ste si v poslednom čase prečítali o modernom riadení?“. Keď som mu povedal „to a to“, tak mi odpove-dal: „Ale doktore, to ste mi povedali pred mesiacom!“. To bol skutočný tlak na permanentné vzdelávanie a dodnes som mu za to vďačný. Domnievam sa, že práve táto ob-lasť manažérskych činností je v

súčasnosti nedoceňovaná a nie-kedy dokonca zaznávaná. Pritom takmer v každej publikácii o fi-remnej kultúre nájdeme na prvých miestach odkaz na to, že pracovníci našej firmy sú našim naj-vzácnejším kapitálom a ich rozvoj je predpokladom ďalšej prosperity firmy!

A čo sa v skutočnosti robí? Dostať z ľudí maximum, bez toho, že by sme do nich investovali. Že je to krátkozraká orientácia, je každému z nás zrejmé.Sumár toho, čo by mali manažéri robiť, je dostatočne známy. My sme tu uviedli to, čo väčšinou manažéri nerobia. Je preto až trocha podivné, že slovenská ekonomika napriek tomu ako – tak funguje. Mohla by však určite byť efektívnejšia – a najmä by viac zodpovedala našim tradíciám a nášmu naturelu – ak by sme akceptovali základné atribúty manažmentu.Chápem, že manažér musí občas urobiť i to, čo do náplne jeho pra-covných činností nepatrí. Vypiť si kávičku, debatovať o „vtákovinách“, pohojdať na kolenách mladú sek-retárku, ale nemalo by to byť na úkor hlavných činností, ktoré by mal realizovať. A k tomu súčasnej i budúcej gene-rácii slovenských manažérov držím palce – v prospech nás všetkých.

PhDr. Juraj Martínek

Psychológ, tréner manažérskych zručností a jeden z prvých lek-torov vzdelávania dospelých na Slovensku. Vyštudoval FF UK v Bratislave a kvalifikáciu si po-stupne doplňoval účasťou na kur-zoch a prípravách v Československu,

Holandsku a Veľkej Británii. Prakticky celý profesionálny život pracoval v riadiacich pozíciách, bol dlhoročným riaditeľom zamestna-neckého odboru v Slovnafte, a.s. a viceprezidentom Združenia pre riadenie a rozvoj ľudských zdrojov.

V súčasnosti pracuje ako lektor a tréner v oblasti rozvoja sociálno-psychologických zručností a je au-torom či spoluautorom množstva výcvikových kurzov.

Kto je Juraj Martínek

ProgressLetter 1/20116 trendy& stratégie

Ak hľadáte informácie, ktoré sú nezá-vislé, hľadajte aj na ďalších stránkach výsledkov vyhľadávania.Výsledky na prvej strane v Google, ale aj v iných vyhľadávačoch (Bing, Yahoo, Zoznam, Seznam), sú často sponzorované ako inzercia, pod-porené SEO – optimalizáciou pre vyhľadávače, respektíve dobrí prog-ramátori dokážu zabezpečiť, aby sa po zadaní vášho kľúčového slova práve ich stránka umiestnila na prvej stránke vo vyhľadávači. A dobrého programátora si nemôže dovoliť za-platiť každý. Preto ak hľadáte infor-mácie, ktoré sú nezávislé, hľadajte aj na ďalších stránkach výsledkov vy-hľadávania a buďte trpezliví.

Informácie od každéhoPri otázke o správnom hľadaní a na-chádzaní je potrebné si uvedomiť, ako vzniká systém webových strá-nok na internete. Tvorený je z rôz-nych – napohľad ukrytých - služieb či protokolov, ale pre bežných uží-vateľov je internet tvorený hlavne zo stránok, na ktorých sú textové alebo obrazové informácie za účelom pre-daja, prezentácie informácií alebo názorov. Webovú stránku môže vy-tvoriť ktokoľvek na svete. Tú najjed-noduchšiu stránku dokážete vytvoriť aj v MS Worde: napíšete do tabuľky text, uložíte ho vo formáte webovej stránky (HTML) a potom daný súbor presuniete na webový server. Stačí

mať dostatočné počítačové zručnosti a čokoľvek môžete dať na internet aj vy s pomocou niekoľkých návodov, ktoré tam tiež nájdete. A to je dô-vod, vďaka ktorému sa dá nájsť na internete veľké množstvo informácií. Zverejniť informácie môže bez cen-zúry každý aktívny človek, ktorému záleží na tom, aby sa jeho správu do-zvedeli aj ostatní.

Preverujte si zdrojeNemôžeme slepo dôverovať tomu, čo je na internete napísané. Okrem aktívnych jednotlivcov si robia we-bové stránky rôzne komunity a zá-ujmové zoskupenia, aby informovali svojich členov, firmy, aby informovali a presviedčali svojich zákazníkov, štátne organizácie, aby informovali a presviedčali svojich občanov. Tieto názory či argumenty sú často jed-nostranné, takže okrem uvážlivého a triedenia prijímania informácií si musíme preverovať aj ich zdroje. Slepá dôvera sa v tomto prípade ne-vypláca. Ak nájdete informáciu, ktorá

Gramotnosť 21. storočiaSlepo dôverovať digitálnym zdrojom sa nevypláca

Internet je zázrak dnešnej doby. Je to neuveriteľné množstvo infor-mácií bez cenzúry. Hovorí sa, že na internete nájdete všetko, odpo-veď na každú otázku. Napriek tomu je len málo ľudí, ktorí dokážu na internete nájsť tie skutočne pravdivé a hodnotné informácie. Väčšina ľudí pozná na internete pár stránok, na ktoré pravidelne chodia a ak potrebujú nájsť niečo nové, často to po pár pokusoch vzdajú alebo kliknú na najbližšiu ponúknutú informáciu, ktorá ne-musí byť ani hodnotná, ani pravdivá.

ProgressLetter 1/2011 7trendy& stratégie

sa vám páči alebo nepáči, zistite si, kto to napísal. Premýšľajte nad tým, prečo to napísal? Aký má z toho autor prínos, že vynaložil námahu na písanie a publikovanie? Aká je skutočná motivácia a účel daného článku? Nachádza sa podobný ná-zor aj na iných stránkach? Ak áno, prečo? Ak nie, prečo? Nakoľko dôve-ryhodný je zdroj? Kto na tom zarobí a ako? Kto získa vplyv, moc, obľúbe-nosť a prečo? Nakoľko je informácia ovplyvnená emóciami? Ako vidíte nie je to jednoduché, rovnako ako v živote. A nezabudnime, že aj dô-veryhodná informácia na spoľahli-vom serveri môže byť pozmenená hackermi či niekým, kto má na tom záujem a k dispozícii má prostriedky.

Čítajte, ale tvorte si vlastný názorNa internete naozaj nájdete správne informácie, musíte byť však zruční, trpezliví, trochu nedôverčiví a na druhej strane schopní dôverovať aj stránkam, ktoré nevyzerajú pekne, majú jednoduchú grafiku a tiež au-torom, ktorí nie sú mediálne známi. Správnu informáciu môžete nájsť na peknej stránke, ale aj jednoduchej. Nesmiete sa dať ovplyvniť formou, lebo forma je otázkou počítačových zručností a peňazí. Všetko si pre-čítajte, ale tvorte si vlastný názor. Najlepšie je, ak sa nespoliehate len na jeden zdroj. Hľadajte rovnakú informáciu na viacerých stránkach a čítajte aj referencie a názory ľudí. Vďaka informáciám ušetríte čas, pe-niaze, zdravie a možno aj neskoršie sklamanie.V dnešnej dobe ide o vaše dobro snáď iba vám. A je možné, že v dôsledku nedostatku správnych informácií škodíte hlavne sami sebe. Možno sa nechávate pasívne ovplyvňovať riade-nými informáciami z rádia, televízie, novín, letákov či reklamy. Možno kon-zumujete kontaminované potraviny, možno sa liečite nesprávnymi liekmi, možno kupujete drahé a nekvalitné veci. Skúste čítať tie malé písmenká na potravinách a preverte si na inter-nete, čo ktorá zložka znamená. Skúste čítať príbalové letáky na liekoch a preverte si ich nežiaduce účinky na internete. Výrobok, ktorý plánujete kúpiť, si najskôr preverte na internete. Jeho kvalitu, cenu, referencie od po-užívateľov. Presvedčil vás podomový

predajca na nový výrobok či službu? Skôr než poviete áno, preverte si vý-robok aj firmu predajcu na internete. Verte, že len vďaka správnym infor-máciám sa rozhodnete správne.

Slepá dôvera je drahý luxusIba vy viete, čo je dobré a správne pre vás. Nevie to žiaden obchodník, ani reklama, ktorá na vás vyskočí na internetovej stránke. Ja osobne dôve-rujem ľuďom a verím v dobré úmysly každého. Ale stalo sa mi, že som sa spoľahla na kamaráta, ktorý bol za-mestnaný v neserióznej firme. A tak som prišla o peniaze. Kamarát bol dobrý človek, dôveroval svojmu za-mestnávateľovi. Mojou chybou bolo, že som si nepreverila jeho firmu u známych a na internete. Slepá dô-vera v čase internetu nie je potrebná ani žiaduca. Často nesprávny systém hodnôt a poprekrúcané priority ob-chodníkov, popri úpornej snahe kaž-dého z nás prežiť, môžu kohokoľvek z nás priviesť k nesprávnemu roz-hodnutiu. A práve preto musíte aj pri vyhľadávaní na internete dôverovať svojim pocitom. Získavajte informá-cie a vzdelávajte sa.

Ako na to?Aby ste dokázali dobre a rýchlo vy-hľadávať informácie na internete potrebujete byť počítačovo a inter-netovo gramotní. Mať počítačovú gramotnosť znamená ovládať prácu s operačným systémom v počítači a základnými programami. Vedieť pí-sať, počítať a prezentovať pomocou počítača, vedieť si spustiť internetový prehliadač.

Byť internetovo gramotný je niečo iné. Je to práca s informáciami a schopnosť komunikácie. Väčšina detí a mládeže je už internetovo gra-motná. Skvele ovládajú pohyb po internete. Vedia, čo na ktorých strán-kach nájsť, kam kliknúť, ako si náj-dené informácie uložiť alebo poslať ďalej kamarátom.Internetovo gramotný človek vie, aké kľúčové slová zadať do vyhľadá-vača, aby našiel rýchlo potrebnú in-formáciu. Dokáže si preveriť zdroje informácií, preveriť firmu, človeka. Vie, kde nájsť názory a referencie používateľov produktu. Je to člo-vek, ktorý vám dnes povie: „Neviem nič o danom type auta“, a už zajtra vám o tom aute povie viac ako pre-dajca v autosalóne. Internetovo gra-motný, múdry a informovaný, môže byť každý z nás. Dá sa to naučiť na kurze, ale aj prísť na to metódou pokus-omyl počas dlhšieho obdo-bia. Po určitom čase získate neuve-riteľnú zručnosť vyhľadať k téme, ktorá vás zaujíma, veľké množstvo nezávislých hodnotných informácií. Často aj protichodných, na základe ktorých sa môžete múdro, objek-tívne a efektívne rozhodnúť v biz-nise i v rodine.

Ing. Alena Paľová palova@antre.sk

www.pocitacove-kurzy.sk

ProgressLetter 1/20118 trendy& stratégie

Ako sa meria digitálna gramotnosť? Digitálna gramotnosť predstavuje pomerne zložitý jav, ktorý však možno efektívne vyjadriť prostred-níctvom syntetizujúceho ukazova-teľa – indexu digitálnej gramotnosti (Digital Literacy Index – DLI). Tento index zahŕňa 27 indikátorov (otázok) merajúcich úroveň práce s moder-nou informačnoua komunikačnou technikou, jej apli-káciami a službami. Respondenti pri každej z nich vyjadrovali svojezručnosti a schopnosti na stupnici od 1 – „ovládam veľmi dobre“ do 5 – „neovládam vôbec“. Indikátory sú kvôli prehľadnosti rozdelené do štyroch základných segmentov – ovládanie práce s hardware a software, ovládanie práce s informáciami vo virtuálnom priestore a schopnosť komunikácie prostredníctvom IKT. Hodnoty inde-xov sú uvádzané na bodovej stup-nici od 0=digitálna negramotnosť do 1=maximálna úroveň digitálnej gramotnosti.

Digitálna gramotnosť podľa sektorovCelkový vývoj digitálnej gramot-nosti pracujúcej populácie možno sledovať aj v optike jednotlivých sektorov hospodárstva. Ako ukazuje graf, vo všetkých štyroch sektoroch – v štátnom, verejnom, korporátnom a družstevnom – sa v päťročnej per-spektíve digitálna gramotnosť kon-tinuálne zvyšovala. Podľa posled-ných zisťovaní z roku 2009 dosahujú

najvyššiu úroveň pracovníci štát-neho sektoru (0,62 bodu) nasledo-vaní pracovníkmi verejného sektoru (0,53 bodu) a korporátneho sektoru (0,51 bodu). Najnižšiu úroveň dosa-hujú pracovníci družstevného sek-toru (0,31 bodu).

Na druhej strane sa rozdiely ukázali aj v celkovom päťročnom progrese.

Napriek tomu, že družstevný sek-tor má najnižšiu úroveň schopností a zručností pri práci s IKT, za-znamenal zlepšenie až o 139 %. Naproti tomu štátny sektor sa zlepšil o 38 %, verejný o 51 % a korporátny iba o 28 %.

Trendy rozvoja• Ochota zdokonaľovať svoju digi-

tálnu gramotnosť v budúcnosti všeobecne prevažuje nad ne-ochotou. Najväčší podiel respon-dentov ochotných investovať do svojho „digitálneho vzdelania“ na-chádzame medzi duševne pra-cujúcimi (83 %). Pomerne silné odhodlanie deklarujú tiež pod-nikatelia a živnostníci (71%). Relatívne najslabšie (i keď stále väčšinové), je odhodlanie učiť sa a zdokonaľovať sa u manuálne pra-cujúcich a nezamestnaných (59 %).

Digitálna gramotnosť u násDigitálna gramotnosť vo všeobecnosti zahŕňa schopnosť porozu-mieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov, prezentovaných prostredníctvom moderných informač-ných a komunikačných technológií (IKT). Podľa štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Digitálna gramotnosť a trh práce (2010), autora Mariána Velšica, Slovensko patrí ku krajinám s rozvinutou informačnou spoločnosťou. V niektorých parametroch síce máme nižšie ako priemerné hodnoty v porovnaní s EÚ27, ale dosahujeme nadpriemernú rýchlosť rastu. V roku 2009 bolo na internet pripo-jených 98 % podnikov a 62 % našich domácností. Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch vstúpime do klubu krajín s najvyššou digi-tálnou gramotnosťou.

Ovládanie hardware• práca s PC (desktop)• práca s prenosným/vreckovým

počítačom• tlač dokumentov

na PC tlačiarni• práca so skenerom• zapisovanie údajov

na prenosné médium• inštalovanie zariadení

(hardware k PC)• prenášanie/kopírovanie

údajov v sieti LAN

Ovládanie software• práca s textovým editorom• práca s tabuľkovým

procesorom• práca s databázovým

programom• práca s grafickým editorom• práca s multimediálnym

programom• práca s internetovým

prehliadačom• inštalovanie software

a nastavovanie funkcií PC

Práca s informáciami• vyhľadávanie informácií

a služieb na internete• registrácia prístupu k informá-

ciám a službám na internete• používanie internetbankingu• nakupovanie tovarov alebo

služieb cez internet• vyhľadávanie rôznych

informácií v LAN• vyhľadávanie informácií ulože-

ných v databázach a archívoch• download súborov, údajov cez

internet

Schopnosť komunikácie• odosielanie a prijímanie

e-mailov cez PC• komunikácia prostredníctvom

chatu• telefonovanie z mobilného

telefónu• telefonovanie prostredníctvom

internetu VoIP• zasielanie správ z mobilného

telefónu (SMS, MMS, e-mail)• komunikovanie v diskusných

fórach a sociálnych sieťach

Indikátor digitálnej gramotnosti

ProgressLetter 1/2011 9trendy& stratégie

• Ochota zdokonaľovať sa v digitál-nych zručnostiach stúpa s výškou kvalifikácie a náročnosťou vyko-návaného povolania. Kým medzi nekvalifikovanými robotníkmi je takých iba polovica, medzi pra-covníkmi v obchode a službách už dve tretiny a medzi duševne pracujúcimi viac ako tri štvrtiny. Zvyšovanie digitálnej gramotnosti berú ako samozrejmosť najmä pracovníci na vysokých riadiacich postoch (100 %).

• Konkrétne predstavy o tom, akým spôsobom by zdokonaľovanie v digitálnej gramotnosti malo prebiehať, sa v jednotlivých kate-góriách pracujúcich líšia. U ma-nuálne pracujúcich, kde je tlak na digitálnu gramotnosť menší, prevláda preferencia najbližšieho sociálneho prostredia (pomoc

rodinných príslušníkov, priateľov, známych). V prípade duševne pracujúcich a podnikateľov, kde je tlak pracovného prostredia na zvládanie IKT oveľa silnejší, sú preferované skôr inštitucionálne formy vzdelávania (školenia, kurzy, vzdelávanie na pracovisku), prípadne samoštúdium alebo vzdelávanie cez internet.

• Zdokonaľovať svoju digitálnu gra-motnosť odmieta iba 20 % manu-álne pracujúcich, 14 % duševne pracujúcich, 22 % podnikateľov a živnostníkov a 28 % nezamest-naných. Najčastejšie uvádzané argumenty „proti“ sú najmä ne-potrebnosť používať a nezáujem o modernú techniku.

Zdroj: www.ivo.sk

Digitálna gramotnosť v sektoroch hospodárstva - celkový vývoj(indexy v bodoch)

1,00

0,90

0,80

0,70

0,60

0,50

0,40

0,30

0,20

0,10

0,00štátny verejný korporátny družstevný

2005 2007 2009

Flash newsMalí podnikatelia musia podľa pre-zidenta Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotku každo-ročne štátu a rôznym inštitúciám po-slať až 150 rôznych hlásení a výkazov. Často aj duplicitne, to isté na rôzne inštitúcie. Už v spolupráci s Ficovou vládou (MH SR) sa začalo pracovať na analýze znižovania byrokratickej zá-ťaže podnikateľov. Sirotka očakáva, že súčasná vláda v duchu svojich progra-mových téz bude v procese pokračo-vať. (red.)

Iba asi tretina ľudí na Slovensku má vý-razne odmietavý postoj k napodobe-ninám značkových výrobkov. Rovnaké percento ľudí by si takýto výrobok nikdy nekúpilo. Prevažná väčšina Slovákov je naopak v budúcnosti skôr naklonená k potenciálnej kúpe pla-giátu, dokonca by prevažnej väčšine ľudí na Slovensku ani neprekážalo, ak by mali na sebe niečo „nepravé“ a okolie by o tom nevedelo. Naj-častejšie sa jedná o športové odevné značky a prémiové značky zvučných módnych mien. (GfK)

Česi nakupujú na internetu častejšie než Slováci – s rozdielom 11 %. Až 44 % českých spotrebiteľov podľa svo-jich slov často nakupuje na internete, Slováci sú však menej konzervatívni pri výbere platobných prostriedkov, kde 41 % Slovákov platí platobnou kartou, kým v ČR len 34 % responden-tov výskumu. Obe národnosti zhodne najčastejšie nakupujú elektroniku, ob-lečenie, obuv a módne doplnky, knihy a hudbu. (MasterIndex)

Najčastejšie nakupovaných tovarom na internete je elektronika, čo potvr-dilo 69 % Čechov a 59 % Slovákov. Na Slovensku respondenti uvádzali ako druhý najčastejšie nakupovaný tovar na internete knihy, hudbu, CD a DVD (54 %) a tretím najčastejšie on-line nakupovaným tovarom je oblečenie, obuv a módne doplnky (34 %). Druhou v Čechách najčastejšie na internete nakupovanou položkou je oblečenie, obuv a módne doplnky (40 %). Tretie miesto u českých spot-rebiteľov obsadili knihy, hudba, CD a DVD (35 %). (Master Card)

ProgressLetter 1/201110 marketingovákomunikácia

Azda najčastejšia námietka od zá-kazníkov býva: „Ste drahí!“ Ak vás po-rovnávajú s konkurenciou, môžu byť na to dva dôvody: 1. nevidia rozdiel medzi vašou

a konkurenčnou ponukou alebo

2. skutočne máte vyššiu cenu, ktorá nie je vyvážená vyššou pridanou hodnotou.

Aby ste mohli túto námietku účinne zvládnuť, potrebujete si najprv uro-biť jasno, aké sú ceny vašej konku-rencie a čo za ne skutočne ponúkajú. Porovnávajte nielen ceny samot-ného produktu alebo služby. Zistite si, aké dodatočné služby, garan-cie, bonusy a podobne sú súčasťou konkurenčnej ponuky. Preskúmajte aj to, akú tradíciu, zázemie a renomé má vaša konkurencia. Aj to je niečo, na čo zákazník môže prihliadať pri porovnávaní cien.

V prvom prípade ide o nevedomosť zákazníka. Tú môžete zvládnuť vy-svetlením rozdielov a výhod, ktoré ponúkate navyše oproti konkurencii. Horšie je to v druhom prípade. Ak neexistuje nič, čím by ste zdôvodnili vyššiu cenu, máte len dve možnosti: buď niečo k ponuke pridáte, čím zvýšite jej hodnotu pre zákazníka, alebo znížite cenu. Inak zákazník nemá dôvod, aby kúpil od vás.

Martin Mišíkwww.akopredavat.sk

Tvář opanoval výraz nudy a jed-noslovné odpovědi tvořily hlavně vý-razy jako „nemáme, neděláme, nezajišťu-jeme, vždyť je to tam napsané.“

Perfektní personál je základZaujalo mě to proto, že právě tato firma před časem deklarovala, že při-chází s novým věrnostním systémem, který bude jiný než u ostatní konku-rence. Ve skutečnosti se zase tak moc neliší. Ale co je podstatné: věrnost zákazníků začíná u perfektní obsluhy, dávající nakupujícímu jasně najevo, že si ho v této prodejně váží a že tedy má proč být věrný. Nějakou tu slevu či jinou výhodu, která s tím souvisí, je možno právě na základě těchto zkuše-ností chápat různě. Buď je to třešnička na dortu pozorné péče, nebo úplatek, zakrývající ostatní nedostatky.Majitelé obchodů mi často říkají, že se nedá nic dělat, protože lidé jsou různí. Což ovšem také znamená, že existují i dobří, pro věc zapálení prodavači. Problém je spíše v tom, že personál zrcadlí přístup šéfa, který si také myslí, že prodávat znamená postavit se za pult a podávat přes něj požadované zboží.

Změna postojeZapamatujte si zásadu intuitivního marketingu: se špatnými postoji nelze sloužit zákazníkům. Otázka obchodní úspěšnosti se často redukuje na tech-niku prodeje. Ne že by na ní nezále-želo, ale bez „správných“ postojů (sebe i svých lidí) nedokážete tyto postupy dokonale využít a často je i odmítnete vůbec používat.Typicky špatné postoje se zabývají jen tržbami, ziskem, logistikou. Zákazník je v podstatě jen nástrojem k dosa-hování lepších parametrů. Lidé, kteří zastávají takové názory, obvykle „opti-malizují náklady“ na úkor zákazníka: zužují mu výběr, omezují služby, ote-vírací hodiny atd. Nebo přicházejí

s věrnostními programy, které běží au-tomaticky, ničím nepřekvapí, ale jsou levné a nenáročné na obsluhu.Východiskem podobných postojů je představa, že lidé se rozhodují raci-onálně a - zjednodušeně řečeno - jsou tam, kde je levněji nebo nějaká pe-něžní výhoda navíc. Ovšem právě tato mylná iluze je mnohými odborníky uváděna jako jedna z příčin současné recese. Zákazníci se totiž ani zdaleka racionálně nerozhodují.V praxi to znamená, že si kvůli pár ko-runám nenechají všechno líbit. Nad propočty úspor by tedy měla převážit snaha uspokojit nakupujícího, protože právě spokojený zákazník následně přináší úsporu nákladů. Vždyť je na-příklad známo, že získat nového zá-kazníka je až desetkrát dražší než si udržet toho stávajícího.Platí tedy zásada, že spokojení zákaz-níci přinášejí více zisku. Že by větší zisk generoval spokojené zákazníky, o tom ještě nikdy nikdo neslyšel.

Miloš Toman toman@intuitivnimarketing.cz

Dnes sa venujeme téme:

Cena, cena a zase cena!

Personál dokáže položit firmu

Nedávno jsem se v jedné renomované prodejně s nábytkem dom-louval na poměrně velké zakázce. Jakmile však prodavačka zjistila, že se „teprve ptám“ a nehodlám už v tuto chvíli vypisovat objed-návku, její mírný zájem se změnil na otrávený nezájem.

Ako predávaťSprávný postoj personálu přináší spokojené klienty

článok obsahuje aktívne www linky

ProgressLetter 1/2011 11marketingovákomunikácia

Nekontrolované vydávanie povolení k výstavbe solárnych elektrární a ich pripojeniu do prenosovej sú-stavy spôsobil v susednej Českej republike paniku zo skokového zdraženie elektrickej energie pre podniky až o 17 %. Preto už v prvej polovici roku 2010 prestal príslušný český úrad vydávať povolenia k výs-tavbe, a začiatkom tohto roka vstú-pil do platnosti zákon zdaňujúci príjmy z fotovoltaických elektrární, a cena elektrickej energie pre prie-mysel tak vzrástla iba o 5,2 %.Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) slovenskí zákaz-níci kvôli legislatívnej povinnosti vý-kupu elektriny vyrobenej prostred-níctvom slnečných elektrární budú v tomto roku doplácať na fotovol-taiku - ekologické obnoviteľné zdroje energie zo slnka.Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. už v júni minulého roku nasledovala príklad českého úradu a prestala vydávať povolenia na stavbu a pripojenie fotovoltaických

elektrární, pretože vďaka nestabilite ich dodávok údajne ohrozujú sta-bilitu prenosovej sústavy. Do konca tohto roku by malo pribudnúť až 700 megawattov inštalovaného výkonu. Do konca roku 2011 bude úrad ana-lyzovať cenový a technický dopad novoinštalovaného výkonu na sieť a peňaženky spotrebiteľov, a od za-čiatku roku 2012 znovu začať vydá-vať príslušné povolenia. Podľa informácií ÚRSO slovenskí od-beratelia by kvôli povinnému výkupu elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov mali podporiť napr. biomasu sumou takmer 28 mil. eur, elektrinu z vodných zdrojov 25 mil. eur a bio-plyn sumou 22 mil. eur. Finančná podpora slnečnej energie by mala podľa v tomto roku tvoriť približne až 50 % z celkových nákladov urče-ných na podporu obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanej vý-roby elektriny a tepla. Vlani to však bolo iba 15 %.

(red.)

Pri príprave reklamných materiálov a návrhu úpravy inzertných plôch sa zamýšľané dielo dostáva na „pre-tras“ viacerým zainteresovaným v celom procese. Často však výsledok jazykovo nezodpovedá počtu párov očí, ktoré ho videli a hodnotili. Do re-klamného jazyka sa dostávajú vymys-lené skomoleniny a patvary, ktoré tam nemajú čo robiť.Známy predajca stavebnín by mohol investovať do kontroly pravopisu in-formácií, ktoré propaguje na svojich vozidlách. Prvým problémom, ktorý si všimne ktokoľvek aspoň trošku sa zamýšľajúci na slovenčinou je to, že slovo „Transit“ nie je napísané spi-sovne po slovensky. A aj to dokonca vyzerá cudzo. Nuž a o predložkovom spojení „...stretneme sa na Priori“ už toho bolo popísané veru dosť. Do tejto kategórie patri aj sľubovanie po-skytovania informácií „na našich pre-dajniach“. Prosím vás, kto by až tam hore liezol!

Máte podobný zážitok? Píšte, foťte a posielajte na veldan@veldan.sk.

Gabriel Gulyáš

Ako nerobiť marketing

Slovenčinu, prosím!

Zelený marketing

Fotovoltaika zdraží elektrinuPodpora solárnej energie u nás ešte funguje

Podľa analýzy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví zaplatili slo-venskí spotrebitelia na podporu solárnej energie v minulom roku viac ako 10 mil. euro. Ak sa naplní najhorší scenár tak v tomto roku to bude až 117 mil. euro. Vysoká štátna podpora prilákala množ-stvo investorov z celého sveta.

ProgressLetter 1/201112 marketingovákomunikácia

Vzdelávanie má podobu katalóguČaká trh vzdelávania konsolidácia?

Termín vydania – marec 2011, sa blíži. Ako ďaleko ste pokro-čili v práci?

Pojem „katalóg vzdelávania“ je dosť široký a žiada si pár upresňujúcich poznámok. Pripravovaná publi-kácia bude obsahovať informácie o konferenciách, hoteloch a vzdeláva-cích a poradenských spoločnostiach a školách. Na konferenciách, ktoré budú v katalógu prezentované, do-stane katalóg zadarmo každý účast-ník. Katalógy budú distribuované aj prostredníctvom partnerských ho-telov – v izbách, na recepcii, v hote-lovej kaviarni alebo reštaurácii, vždy podľa možnosti daného zariade-nia. Cieľovou skupinou sú vrcholoví i línioví manažéri a personálni ma-nažéri zabezpečujúci vzdelávanie. Projekt sme spustili v decembri, keď sme začali komunikovať s hotelmi a so spoločnosťami, ktoré organizujú konferencie. Do konca roku 2010 sa nám podarilo dohodnúť partnerstvá, ktoré zabez-pečia distribúciu 15 000 ks katalógov na Slovensku a 15 000 ks katalógov v Českej republike. V januári sme najviac energie venovali obchodnej činnosti a zbieraniu údajov. V týchto dňoch finalizujeme konečnú podobu katalógu. V marci budú katalógy vy-tlačené a začneme s distribúciou.

Nielen na slovenskom trhu pôsobí portál od roku 2001. Prečo ste sa po desiatich ro-koch pôsobenia vo virtuálnom prostredí rozhodli pre projekt, ktorého produktom je tlačený katalóg?

Nad vydaním tlačeného katalógu som premýšľal niekoľko rokov. Za

najdôležitejšie som považoval za-siahnuť inú cieľovú skupinu, nielen návštevníkov stránky www.educa-tion.sk. Keďže internet umožňuje uverejniť informácie v oveľa väč-šom rozsahu ako tlačená verzia, pre pravidelných návštevníkov nášho portálu by nemal takú hodnotu. Hlavným impulzom však bolo stret-nutie pred ostatným Salónom ďal-šieho vzdelávania, na ktoré som bol pôvodne pozvaný ako potenciálny partner projektu. Nakoniec sa situ-ácia vykryštalizovala tak, že realizá-torom projektu sa stala spoločnosť Education v spolupráci s viace-rými partnermi (VKC Intenzíva so Salónom ďalšieho vzdelávania a ProgressLetter na Slovensku, v Česku je to AIVD ČR a ČSRLZ). Ďalším dôležitým impulzom bolo, že sme všetky oblasti, ktoré Education.sk zastrešuje, integrovali do jedného produktu. V krátkom prieskume, ktorý sme zrealizovali koncom novembra a začiatkom de-cembra, vyjadrili podporu projektu takmer všetci klienti Education.sk. Katalóg môže vzniknúť najmä vďaka konferenčným spoločnos-tiam a hotelom, pretože sú záru-kou jeho zmysluplnej distribúcie. My pôsobíme ako integrátor, ktorý zhromažďuje informácie, pričom na tvorbe katalógu sa rôznou formou podieľajú všetky spolupracujúce subjekty pôsobiace na spoločnom trhu vzdelávania. Z jeho ďalšieho rastu budú profitovať všetci.

Aké členenie má katalóg a v čom spočíva jeho prínos pre čitateľa?

Katalóg bude obsahovať informá-cie o konferenciách pripravovaných

v roku 2011, o hoteloch, ktoré po-núkajú konferenčné a školiace prie-story, a o vzdelávacích a poraden-ských spoločnostiach a školách. V dvoch jazykových verziách vyjde súčasne na Slovensku a v Česku. V oboch katalógoch uverejníme konferencie z oboch krajín (viac ako sto významných podujatí), pričom väčší priestor dostanú kon-ferencie z krajiny, v ktorej sa kata-lóg bude distribuovať. Aj naša prax potvrdzuje, že slovenský a český trh sa čoraz väčšmi spájajú. Preto je dôležité nadväzovať kontakty a vymieňať si skúsenosti, na čo sú konferencie priam ideálne. Katalóg bude ďalej obsahovať informácie o hoteloch, v ktorých možno zor-ganizovať školenie, konferenciu alebo firemné podujatie. Veľký dôraz sme kládli na výber informá-cií, ktoré budú v katalógu publiko-vané, aby boli prehľadné a stručné. Ďalšia časť, ktorá bude najrozsiah-lejšia, bude obsahovať informácie o vzdelávacích spoločnostiach. V závere bude zaradená prehľadná tabuľka vzdelávacích spoločností s oblasťami, v ktorých pôsobia, a podrobné informácie o spoloč-nostiach, ktoré sa chcú prezentovať nadštandardne. To znamená, že katalóg čitateľovi pomôže vytvoriť základný prehľad o najdôležitejších dodávateľoch vzdelávacích a kon-ferenčných služieb.

Jednou z noviniek minuloročnej konferencie Salón ďalšieho vzde-lávania bola informácia, že prevádzkovateľ portálu Education.sk spolu s partnermi pripravuje zaujímavý projekt – vydanie Katalógu vzdelávania. Reakcia publika bola sčasti ústretová, sčasti zdržan-livá. Po informácie o aktuálnom stave sme zašli za Ing. Petrom Trgalom, konateľom spoločnosti Education, s. r. o.

ProgressLetter 1/2011 13marketingovákomunikácia

Ide o jednorazový projekt alebo máte ambíciu začať tra-díciu vydávania ročenky?

Katalóg vzdelávania plánujeme vydať každý rok. Veríme, že po-stupne sa pridajú aj ďalšie spoloč-nosti, ktoré organizujú konferencie, a vzdelávacie spoločnosti, aby sme na začiatku roka pravidelne posky-tovali komplexný prehľad o najdô-ležitejších odborných podujatiach v danom roku. Samozrejme, dô-ležité sú aj informácie o hoteloch, poradenských spoločnostiach a ško-lách, pretože ich ponuka je dôleži-tou časťou komplexných informácií z danej oblasti.

S myšlienkou vydať katalóg na českom i slovenskom trhu ste neprišli ani prví, ani jediní. Podobný produkt už existuje niekoľko rokov. Konkurencia je však prospešná nielen pre vlastný trh, ale predovšetkým pre jeho zákazníkov. S čím no-vým prichádzate?

Ako som už spomenul, najdôleži-tejším bodom bolo nájsť vhodný distribučný kanál. Zasielať kata-lóg ľuďom, ktorí sú registrovaní na Education.sk a využívajú jeho služby nadštandardne, nemalo podľa nás nijaký zmysel. Každý dodávateľ vzdelávacích služieb alebo organizátor konferencie chce komunikovať s pracovníkmi, ktorí majú rozhodovaciu právomoc. Našou snahou je zviditeľniť vzde-lávanie medzi ľuďmi, ktorí rozho-dujú o smerovaní organizácií, ktoré vlastnia, alebo v ktorých pracujú. Aby ho nevnímali len ako náklad, ale ako investíciu, ktorá sa niekoľ-konásobne vráti. Samozrejme, ak si správne vyberú kvalitného do-dávateľa. Preto sme do záverečnej porovnávacej tabuľky vzdelávacích spoločností zaradili aj informácie ako certifikát ISO, členstvo v aso-ciáciách a združeniach, rok vzniku, počet interných zamestnancov, atď. Ide o informácie, ktoré by mali pomôcť zorientovať sa medzi tisíckami spoločností, ktoré posky-tujú vzdelávanie. V ďalších roční-koch sa budeme snažiť informácie o vzdelávacích spoločnostiach roz-širovať, aby bola orientácia ešte

jednoduchšia. Ako platforma na diskusiu o prípadných vylepše-niach katalógu bude slúžiť Salón ďalšieho vzdelávania, ktorý kaž-doročne v októbri organizuje VKC Intenzíva.

Už desať rokov sledujete trh vzdelávania na Sloven-sku. Vaše internetové stránky vlastne kontinuálne monito-rujú úroveň jeho rozvoja. Pa-tríte medzi nainformovanej-ších ľudí v tejto oblasti. Mohli by ste zhodnotiť, kam sme sa za desať rokov dostali a aké sú perspektívy vývoja tohto trhu?

Každoročne komunikujeme so stov-kami, ba až tisíckami vzdelávacích spoločností, pričom pochopiteľne rozoberáme aj aktuálnu situáciu na trhu. Do roku 2008 sa darilo posil-ňovať pozíciu personalistiky v jed-notlivých organizáciách a personálni manažéri sa postupne stávali vý-znamnými členmi vrcholového ma-nažmentu. Z toho profitoval aj vzde-lávací trh. Napríklad v roku 2008 nám tržby nerástli, viaceré vzdeláva-cie spoločnosti neinzerovali, pretože mali toľko práce, že aj bez akejkoľvek propagácie len ťažko stíhali zabez-pečiť kurzy a školenia. Od roku 2009 sa však situácia dramaticky zmenila. Bolo to cítiť aj na konferenciách, kde bolo zrazu hlavnou témou udr-žanie kľúčových ľudí na dôležitých pozíciách a ich identifikácia, aby pri nútenom prepúšťaní organizácie neprišli o najdôležitejších zamest-nancov. Došlo k výraznému poklesu investícií do vzdelávania. Rok 2010 bol už lepší, avšak keďže plán vzde-lávania sa pripravuje zväčša s roč-ným predstihom, nikto nevedel, ako sa vyvinie situácia na trhu, a preto sa plánovali obmedzené rozpočty na vzdelávanie. Všetci v oblasti vzdelávania veríme, že rok 2011 prinesie zmenu a po chu-dobných rokoch 2009 a 2010 svitá na lepšie časy.

Čo by podľa vás dokázalo bu-dúci vývoj pozitívne ovplyvniť a v čom naopak vidíte jeho brzdu?

Vzdelávacie spoločnosti trápi, že ne-existuje systém hodnotenia kvality

vzdelávania (či už spoločnosti alebo lektora), existuje len akre-ditácia vzdelávacieho programu. Paradoxne to čiastočne vyriešil trh, keď v roku 2009 a 2010 veľa vzdelá-vacích spoločností ukončilo činnosť (z platiacich klientov Education.sk to boli len necelé 2 %). Odberatelia tlačili na cenu vzdelávania pri za-chovaní vysokej kvality, čo dokážu poskytnúť len spoločnosti s dob-rým riadením a kvalitnými lek-tormi. Trh vzdelávania získal na kvalite, z čoho profitujú v prvom rade odberatelia.Vzdelávací trh ovplyvňuje ešte jeden neštandardný prvok – eu-rópske fondy. Veľa vzdelávacích spoločností tvrdí, že bez fondov v takej podobe, v akej sa realizujú dnes, by sa im podnikalo lepšie. Vypracovanie projektu stojí veľké úsilie. V prípade, že projekt nie je schválený, vzdelávanie sa zvy-čajne nezrealizuje. Okrem toho sa do projektov tohto typu často za-komponuje aj vzdelávanie, ktoré nie je potrebné, avšak tematicky zapadá do vyhláseného rámca. Ak sa na projekt získajú peniaze, zamestnanci sa vzdelávajú aj v oblastiach, ktoré pre nich nie sú dôležité. Následne dochádza k negatívnemu postoju účastníkov k vzdelávaniu. Navyše projekty sú administratívne veľmi náročné a bežnou praxou je, že platby meš-kajú celé mesiace. To všetko obme-dzuje priestor na ďalší rozvoj vzde-lávacej spoločnosti. Európske fondy trh vzdelávania skôr deformujú, ako by mu pomáhali. Za najdôležitejšie však považujem to, že vo vzdelávaní pôsobia ľudia, ktorí dokážu všetky tieto vplyvy prekonať a rozvíjať nielen seba, ale aj svoje spoločnosti. To vytvára sta-bilitu vzdelávacieho trhu a zvyšuje jeho kvalitu (napr. za posledných päť rokov je takmer 80 % klientov portálu Education.sk rovnakých). Ľudia, pôsobiaci na tomto trhu, robia svoju prácu s nadšením a so srdcom aj keď vzdelávanie ne-patrí medzi najvýnosnejšie oblasti v podnikaní.

Za rozhovor poďakovalPavel Vitek

ProgressLetter 1/201114 manažérskyreflex

Pobočky vašej spoločnosti Fleming Group sú vo veľmi lukratívnych oblastiach, ako je Dubaj, Bangalore, Buda-pešť,... Podľa akého kľúča ste vyberali destinácie, v ktorých rozbehnete svoje aktivity?

Nie všetky naše pobočky sú v luk-ratívnych miestach. Kritériá výberu sa rôznia podľa potreby. Lukrativita mesta je potrebná napríklad na zís-kavanie vhodných ľudských zdro-jov. Iné pobočky sú zase vhodné pre firmu nákladovo. Často je voľba mesta podriadená blízkosti poten-ciálnych alebo už existujúcich kli-entov a najmä partnerov, ako sú asociácie, vládne a mimovládne or-ganizácie či kráľovské rodiny. Tým ale samozrejme nekončia kritéria výberu miesta pobočky a do rozho-dovania zasahujú parametre ako ča-sová zóna, existencia alebo neexis-tencia konkurencie, lokálne zákony a podpora podnikania atď.

Fleming Group je v dubaj-ských vodách prezentovaný ako Fleming Gulf. Čo stojí za zmenou názvu spoločnosti práve pre túto oblasť?

Fleming Group je skupina spo-ločností Fleming Gulf a Fleming Europe. Každá firma podniká sa-mostatne a prispôsobuje svoju brandovú politiku trhu, na ktorom pôsobí. Pre Fleming Gulf je hlavným trhom GCC alebo Gulf Cooperation Council, čo je politická a ekono-mická únia arabských krajín okolo Perzského zálivu. Odtiaľ názov Gulf, čo znamená záliv. Fleming Gulf ale pôsobí okrem Blízkeho východu aj v Afrike, a dokonca aj v Ázii, kde sme

nedávno otvorili pobočku v hlav-nom meste Malajzie Kuala Lumpur.

Podnikanie v Dubaji určite nie je ľahké, nevynímajúc ani spoločnosti z oblasti profe-sionálnej organizácie kon-ferencií. Aké sú pre Vás naj-výraznejšie rozdiely medzi biznisom „doma“, teda v Eu-rópe, a obchodovaním v Emi-rátoch?

Podnikanie nie je nikde ľahké. V arabských krajinách ma väčšiu váhu prestíž a status, ako v konzer-vatívnej Európe. V rozhodnutiach z v žia niekedy viac pocity ako ra-cionalita. Čím nechcem povedať, že miestni podnikatelia nepremýšľajú, to vôbec nie, ale ľudí tu nadchnete pre nove myšlienky oveľa ľahšie. Dôležitý je váš prístup. Tu sa dá ešte stále ľahko predať myšlienka, pokiaľ viete ako. A to jednak klientom, ale aj zamestnancom, ktorých si musíte získať prvých. Ale na druhej strane je oveľa jednoduchšie dostať sa na čiernu listinu. Stačí jeden neuvá-žený krok a máte zatvorené dvere. Pre Európana je najväčším prekva-pením spoľahlivosť, ktorá kolíše od firmy k firme. Tu nezavážia zmluvy ani dobré slovo. Klienti vám pohľa-dávky splácajú skôr podľa počasia, než podľa dohodnutých podmie-nok. U dodávateľov sa musíte pre-sadiť a nikdy neprestať sledovať každý ich krok, až kým vám nedo-dajú objednanú službu alebo tovar. Spoľahlivosť je otázna aj u renomo-vaných západných firiem či bánk. Meno firmy môže byť to isté, ale ak si to manažment neustráži, tak si za-mestnanci do firmy prinesú vlastnú kultúru.

Vaše pobočky sú roztrúsené po viacerých krajinách i konti-nentoch, takže máte možnosť porovnávať. Ako ste pociťo-vali recesiu v rôznych štátoch či oblastiach?

Kríza pomohla vyčistiť trh a odha-lila slabiny každej firmy. Veľa na-šich konkurentov muselo v Dubaji skončiť. Tí, čo prežili, museli pre-púšťať, rušiť konferencie, požičiavať si zdroje. Veľa našich konkurentov prežilo len s finančnou podporou. Fleming Gulf bol konkurenčným tlakom nútený ešte pred krízou re-štrukturalizovať, znižovať náklady, zlepšiť produkty a zefektívniť svoju prácu. Našťastie. Keď prišla kríza, boli sme jediní pripravení. Vďaka kríze sa Fleming Gulf dostal medzi top firmy v konferenčnom biznise na Blízkom východe. Boli sme je-diná firma v tomto odvetví, ktorá nemusela prepúšťať zamestnancov, dokázala sa udržať v čiernych čís-lach a dokonca rásť o viac ako 30% ročne počas krízových rokov. Dnes je to oveľa viac. A to všetko bez je-diného požičaného eura. Kríza uvoľ-nila trh a vytvorila veľký priestor pre schopných. My sme mali aj to šťas-tie, že sme mali v správny čas správ-nych ľudí, ktorí sa nezľakli a v kaž-dej situácii dokázali nájsť príležitosť a hlavne sa nebalí isť proti prúdu, postaviť sa silnejším konkurentom a bojovať. Kríza pomohla odhaliť aj dobrých zamestnancov. Ak všetko rastie

Martin Valovský CEO, Fleming Group

Manažérsky reflex

a á

ProgressLetter 1/2011 15manažérskyreflex

a každý zarába, je ľahké bežať s da-vom. Práve v ťažkých situáciách sa ukáže, ktorí ľudia dokážu podržať firmu a ktorí zdupkajú. Aj u nás samozrejme veľa ľudí prekvapilo a musím povedať, že väčšina prek-vapila pozitívne, no našli sa aj opačné prípady.

Dokážu ešte konferencie pri-lákať dostatok odborníkov a exekutívcov, aby boli prí-nosné pre účastníkov aj spon-zorov?

Nepociťujeme žiadny rozdiel v zís-kavaní odborníkov ani exekutívcov. Práve naopak. Dnes máme oveľa ľahší prístup k vládnej podpore na Blízkom východe, ako aj k podpore rôznych asociácií a samotných fi-riem z odvetvia, s ktorými pracu-jeme. Ak niečo kríza ovplyvnila, tak sú to nižšie ceny, ktoré vychádzajú z menších budgetov jednotlivých ľudí a s tým spojený prísnejší po-hľad na produkt samotný. Kvalita je dnes podstatnejšia viac, ako kedy-koľvek predtým.

Čo musíte ponúknuť návštev-níkom konferencií, aby boli ochotní investovať neraz nie-koľko tisíc eur ako vložné na konferenciu?

Je to rovnaké ako v každom inom podnikaní. Musíte im jednoducho ponúknuť hodnotu, ktorú hľadajú, pokryť ich potreby, len s rozdielom, že tie sa v tomto biznise menia asi rýchlejšie, ako kdekoľvek inde. Ak dokážete odpovedať na otázku, čo je pre ľudí v danej chvíli najcen-nejšie a navyše to dokážete dodať, máte vyhrané. Flexibilita a inová-cie sú jediná možnosť ako zostať

úspešný. My ako firma si kladieme za úlohu spájať ľudí medzi sebou, ako aj ľudí s informáciami. A v ne-poslednom rade je to aj o príleži-tostiach, ktoré dokážeme zákazní-kom vytvoriť a z nášho pohľadu nie je príležitosť nič iné, ako správni ľudia a správne poznatky v správny čas.

Čím je Fleming špeciálny?

Flexibilitou a odvahou, ktoré pri-nášajú rast a úspech. Žiadna firma z nášho odvetvia nevyrástla na našu veľkosť za tak krátky čas. Cenou za to je ale nespočetné množstvo chýb a zlých rozhodnutí. Ale bez tých to nejde. Podstatné je, či máte správny smer a chyby sú len nevyhnutná daň za časté zmeny vo vnútri firmy, z ktorých sa musíte poučiť.

Naše posledné skúsenosti z konferencií hovoria o strate chuti či ochoty pre diskusiu na konferenciách, návštev-níci si len v tichosti vypočujú často komerčné prezentácie a idú domov. Ako je to na špič-kových konferenciách v po-daní Fleming Gulfu?

Strata chuti? To určite nie. Nič také u nás nepozorujeme.

Dubaj je pre mnohých vý-kladnou skriňou Blízkeho východu, ako vplýva na vás? Čo na ňom oceňujete a čo by ste zmenili?

Nezmenil by som nič. Dubaj v po-rovnaní s Európou je veľmi prázdny a umelý, bez kultúry, ale len preto, že je mladý – počkajte nie-koľko storočí. To mesto včera ani

neexistovalo. Viete čo je na ňom najk-rajšie? Dubaj je zhmotneným snom a ambíciou. Vznikol v roku 1833, keď sa tam prisťahovalo asi 800 ľudí a za relatívne veľmi krátky čas sa z rybárskej dedinky stala svetová metropola. Rast Dubaja začal dávno predtým, ako našli ropu, dávno predtým, ako sa tam začali va-liť davy turistov na lacné nákupy. Dubaj je dôkaz, že akýkoľvek sen sa môže stať skutočnosťou, ak sa am-bícia spojí s tvrdou prácou a preko-návaním prekážok. Na začiatku mali piesok, slanú vodu a sny. Pozrite sa, kde sú dnes.

Aký bol váš recept na preplá-vanie krízy?

Plávanie proti prúdu.

Na čo ste vo svojej doteraj-šej profesijnej kariére najviac hrdý?

Na ľudí, ktorých som mal možnosť stretnúť a pracovať s nimi, a na zis-tenie, že nie len schopnosti alebo vzdelanie rozhoduje o úspechu jednotlivca a následne firmy, ale na prvom mieste je vôľa a sila, či chuť nevzdávať sa.

Za rozhovor poďakoval Tomáš Jaroš

Od roku 2005 firma organizuje B2B konferencie, ktoré prepájajú špecifické oblasti podnikania so zdrojmi strategických informácií. Účastníkom konferencií posky-tuje kľúčové strategické obchodné

informácie prostredníctvom špič-kových speakrov a možnosti pre networking. Spoločnosť pôsobí v Európe pod značkou Fleming Europe s kanceláriami v Bratislave a Budapešti. V regióne Blízkeho

východu a Ázie vystupuje pod znač-kou Fleming Gulf, ktorej centrála je v Dubaji a pobočky v indických mestách Bangalore a Pune, ako aj v Kuala Lumpur (Malajzia).

Kto je Fleming Group

ProgressLetter 1/201116 inšpirácie& seriály

Otvorene priznám, že nie som fa-núšikom kuchyne a všetkých prác týkajúcich sa varenia či pečenia. S obľubou tvrdím, že som si už svoje odvarila, keď boli moji sy-novia malí a v súčasnosti radšej vychutnávam dobroty pripravené niekým iným. V predvianočnom čase som ne-prozreteľne sľúbila mojim najbliž-ším, že upečiem aspoň jeden koláč. Ale ak si neudržiavate úroveň svo-jich zručností pravidelným trénin-gom, tak ich kvalita prudko klesá a ich získanie chce svoj čas. Na toto som v tej slabej chvíli úplne zabudla.Keďže som veľmi zodpovedná a uznávam dobu rytierov, v ktorej

splnenie aj ústne daného sľubu bolo otázkou cti, začala som zháňať recepty, pokiaľ možno čo najjedno-duchšie a najrýchlejšie.Pochopenie som našla u kolegyne vo firme, a tá mi nadiktovala recept na jednoduchý a chutný koláč.

Recept ako písať recept V osudné ráno som vstala v opti-mistickej a povznesenej nálade s predstavou o úspešnej cukrárke. Splnila som do bodky, čo mi bolo povedané. Koláč bol síce chutný, ale nevyzeral najvábnejšie. Zavolala som kolegyni a prekvapenie na seba nenechalo dlho čakať. V pres-vedčení, že predsa nemôžem byť až taký začiatočník, mi nenadiktovala

Smernice sú receptom na komunikáciuSeriál Biznis očami žien – 9. časť

Čo majú spoločné recept na vianočný koláč s firemnými smerni-cami? Možno sa vám aj titulok dnešnej témy bude zdať úsmevný a akosi mimo misu. Ale to je len zdanie. Dobrý recept je jedným z predpokladov na dobré jedlo, rovnako ako zvládnuté vnútrofi-remné procesy sú základom efektívnej komunikácie.

Slovo odborníka

Pracujem v spoločnosti, kde sa veľmi dbá na obsah a popis všet-kých činností, ktoré prebiehajú vo firme. Jednak to vyplýva z pred-metu činnosti našej spoločnosti a jednak to vyžaduje legislatíva. Aktívne sa podieľam na tvorbe or-ganizačných noriem a zároveň som súčasťou procesu ich implementá-cie. Ak sa mám vyjadriť k téme či sú alebo nie sú smernice resp. normy byrokraciou, najskôr sa pozrime na to, čo o organizačných normách a ich význame hovorí teória. Organizačné normy podčiarkujú jednu zo základných funkcií ma-nažmentu a to organizovanie, čiže usporadúvajú chaos, defi-nujú štruktúru, systémy riadenia a formalizujú vzťahy. Ich úlohou je definovanie poslania firmy, vy-medzenie jej postavenia, určenie vnútorných vzťahov a vzťahov k okoliu. V prípade pracovného

poriadku, ustanovenia podporujú proces riadenia ľudských zdrojov a konkretizujú práva a povinnosti zamestnancov vyplývajúce z práv-nych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, no za-mestnávateľ ho zo zákona vydá-vať nemusí. Ak už ho však vydá, je záväzný pre zamestnávateľa ako aj všetkých zamestnancov. Jeho ob-sahom zvyčajne bývajú ustanove-nia o pracovnej dobe, starostlivosti o zamestnancov, o povinnostiach v oblasti bezpečnosti práce resp. ochrany zdravia a i.Čo teória zaraďuje medzi organi-začné normy? Stanovy, štatúty, or-ganizačný poriadok, smernice, pra-covné postupy, pokyny a i.

Konkrétny pohľadNa to aby mohla firma začať fun-govať mal by podnikateľ (majiteľ firmy) dodržiavať určité pravidlá

a legislatívu tej krajiny, v ktorej pôsobí. A práve túto všeobecnú legislatívu konkretizuje vo svo-jich normách. Tzn., že svoje práva a povinnosti v závislosti od typu zvolenej spoločnosti konkretizuje do sústavy noriem a tým zavedie poriadok, resp. systém, ktorý by mu mal umožniť efektívne praco-vať a uspieť na trhu. Ďalej normami môže upraviť vnútorné vzťahy vo firme, tak aby vyhovovali vnú-tornej deľbe práce a spolupráci. V neposlednom rade je možné takto upraviť aj správanie svojich zamestnancov už spomínaným pra-covným poriadkom. Možno práve pri tvorbe týchto dokumentov si sám podnikateľ uvedomí, ako chce fungovať a čo bude vyžadovať od svojich zamestnancov. Pomocou organizačných noriem si vytvára normatívny model riadenia, teda konkretizuje svoju predstavu, ako

ProgressLetter 1/2011 17inšpirácie& seriály

by mala byť firma usporiadaná, ako by mala fungovať, aby sa efek-tívne plnili všetky jej funkcie a na-pĺňali stanovené ciele. Dôležitou úlohou noriem je aj jej arbitrážna úloha, t.j. využívanie noriem pri riešení rôznych nejasností, sporov medzi jednotlivými organizačnými jednotkami. Aby normy napomáhali racionál-nemu riadeniu mali by vytvárať sú-stavu, resp. usporiadanú množinu. Sústavu organizačných noriem, podľa dôležitosti, zvyčajne tvoria:• Štatút resp. stanovy, ktoré defi-

nujú postavenie, činnosti firmy, jeho riadiace orgány. Tento druh organizačnej normy sa zvyčajne mení len pri zásadných zmenách vo firme.

• Organizačný poriadok, ktorý upravuje a opisuje organi-začnú štruktúru, definuje vzťahy nadriadenosti a podriadenosti,

popisuje funkcie organizačných prvkov a spôsob ich usporiada-nia a fungovania

• Smernice špecifikujúce činnosti potrebné na vykonávanie urči-tej funkcie a vytvárajúce určité stereotypy správania. Smernice patria medzi dynamický druh noriem a mal by v nich byť pone-chaný priestor na sebarealizáciu zamestnancov.

• Pokyny podrobnejšie rozpracú-vajú niektoré ustanovenia smer-níc a obmedzujú sa na konkrétny organizačný útvar.

• Postupy môžu ešte podrobnej-šie popisovať niektoré čiastkové činnosti.

Už tento samotný text znie pove-dzme trochu „byrokraticky“. Takže sa vráťme k téme - sú smernice a pracovný poriadok byrokracia? V určitom pohľade sa to tak môže javiť, ale ak si podnikateľ uvedomí

ich význam a „neprepískne“ to s ich obsahom, nepochybne sú užitoč-ným a efektívnym nástrojom ria-denia firmy. V dnešnej modernej a hlavne rýchlej dobe je vhodné podporiť ich spracovanie a zverej-ňovanie vhodným informačným systémom, aby boli k dispozícii tým zamestnancom, ktorí ich ku svojej práci potrebujú. V určite by sa pri ich tvorbe malo myslieť na čitate-ľov, resp. vykonávateľov úloh, aby im bol ponechaní priestor pre seba-realizáciu, tvorivosť a iniciatívu.

Ing. Ivana Mudrikovámudrikova.ivana@javys.sk

presný postup a preto sa želaný vý-sledok nedostavil.Napriek všetkému som bola na seba hrdá, že som splnila sľub a celú akciu som vzala ako po-učný príbeh pre moje podnikanie. Uvedomila som si, aké dôležité sú postupy, smernice či pracovný poriadok v každej spoločnosti, ak chceme, aby sa dosahovali želané výsledky práce.

Firemné recepty a postupyAj táto skúsenosť mi ukázala, ako dôležité je pre firmu mať spraco-vané vnútropodnikové smernice, pracovné manuály či organizačný a pracovný poriadok - a to aj v prípade malých firiem - pokiaľ chceme dosahovať vždy želaný vý-sledok, výstup a kvalitu práce.Nedávno som čítala publikáciu o systéme riadenia z pohľadu ky-bernetiky. Systémom riadenia sa rozumie kybernetický systém, po-zostávajúci z riadiaceho a riade-ného subsystému, ktorý funguje na základe prenosu informácie a spätnej väzby. V takto riadenom systéme si môžeme stanoviť že-laný výstup, ktorý po sprostred-kovaní informácie očakávame, a zároveň sme schopní ovplyvňovať

vstup. Riadiaci subsystém – mana-žér, vedúci oddelenia, vedúci tímu, riaditeľ atď. by mal zvládnuť príp-ravu vstupnej informácie tak, aby riadený vždy dosiahol želateľný výstup. Riadiaci pracovníci by tak mali byť majstrami komunikácie a to v oblasti voľby úrovne jazyka, formy jazyka, voľby informačného kanálu, ako aj majstrami v oblasti psychológie osobnosti, aby do-kázali kategorizovať riadených za účelom nastavenia efektívnej ko-munikácie. Spätná väzba je nedeli-teľnou súčasťou efektívnej komuni-kácie a nastavenia komunikačných kanálov. Spätnou väzbou overu-jeme správnosť nastavenia vstupov.Neúspech alebo nedosiahnutie že-laného výsledku práce je pritom spravidla vizitkou riadiacich pra-covníkov, nie riadených.

Vrátim sa k môjmu vianočnému koláču. Teší ma, že nevydarený ko-láč nebol len mojím zlyhaním, ale zároveň som si opäť uvedomila moju zodpovednosť riadiaceho pracovníka. Som presvedčená, že rozumne spracované smernice, pracovné manuály, pracovný a or-ganizačný poriadok spoločnosti je prínosom pre akokoľvek veľkú

firmu pri riadení procesov ako aj poznatkov.Bolo to zároveň aj impulzom, aby som skontrolovala a oprášila naše pracovné manuály a smernice. Dokončím pracovný poriadok a z nevinného pečenia vianočného koláča vznikli novoročné predsavza-tia. Hlavu hore, buďme pripravení riadiť naše tímy čo najefektívnejšie v práve rozbiehajúcom sa roku.

Chcem zaželať všetkým čitateľ-kám a čitateľom ProgressLetter (a mojej rubriky zvlášť) do roku 2011 dostatok síl, aby sme dokázali žiť svoje životy a napĺňať svoje role tak v osobnej ako aj v pracovnej oblasti.

Mgr. Ľudmila HurajováCLIP CENTRUM, s.r.o.

www.clipcentrum.skwww.smileschool.sk

ProgressLetter 1/201118 trendy& stratégie

Portály komunitného nakupova-nia, ako média nazvali tento nový marketingový a odbytový kanál, sú čerstvým výmyslom importova-ným do Európy spoza veľkej mláky. Ľudovo sú nazývané aj „zľavomaty“, podľa jednej z prvých webstránok, ktorá ponúkala tento spôsob výhod-ného nakupovania – jedným z pr-vých bol český portál Slevomat, ktorý u nás pôsobí pod lokalizovaným náz-vom Zľavomat. Predmetom zliav sú väčšinou služby, o ktorých by sme za bežných okol-ností nerozmýšľali: rôzne masáže, kurzy zumby a tanca, zážitkové pou-kážky na skok padákom, procedúry u kaderníka či permanentky do solária na opačnom konci mesta. U produk-tov je to už lepšie, najčastejšie ide o rôzne menu v reštauráciách, chys-tajú sa aj odevy, elektronika a ďalší spotrebný tovar. Svojim spôsobom ide o rozšírenie tzv. nákupných klubov, ktoré u nás začali vyrastať pred dvoma rokmi, a ktorých členom sa môžete stať na základe zápisu do poradovníka alebo na zá-klade odporučenia člena. Punc nedo-sažiteľnosti a exkluzivity si však pre zbehlého návštevníka týchto klubov zachovajú len na chvíľu, pretože po-nuka aj dodávka majú svoje mínusy: ponuka je obmedzená na veľkosti, staršie modely a aj počet dostupných kusov, kým na dodávku sa neraz musí čakať aj 3 až 5 týždňov. V tomto sú portály komunitného nakupovania o krok vpred: žiadne registrácie, ča-kanie či exkluzivita. Zľava je tu teraz a pre každého, kto zareaguje rýchlo.

Ako funguje celý systémPrincíp hromadného nakupovania spočíva v tom, že behom určitého časového obdobia (najčastejšie

24 či 48 hodín) musí o nákup tovaru či služieb prejaviť záujem stanovené množstvo záujemcov. Toto množ-stvo si určuje inzerujúci podnikateľ, a vhodné je – najmä z logistických dôvodov – stanoviť aj maximálny počet ponúkaných kusov tovaru či poukazu na služby. Pri dosiahnutí tohto počtu záujemcov je aktivovaná zľava, ktorá môže dosahovať de-siatky percent zo štandardnej ceny. U služieb si záujemcovia prostred-níctvom týchto portálov zakupujú kupóny, pričom platby prebiehajú najmä kvôli rýchlosti elektronickými platbami, a samotné využitie služieb si už dohodne vlastník kupónu a pre-dávajúci podnikateľ. Ako bolo uvedené, zníženie cien sa aktivuje až potom, čo si výrobok či službu zakúpil stanovený počet zá-ujemcov. Tým sa dosiahne kritické množstvo, u ktorého sa v určitých prípadoch znížená cena vyrovnáva

nárastom tržieb v rámci úspor z rozsahu. Na druhú stranu, kupujúci získavajú výrazné zľavy a podnikate-lia zase pomocou tohto systému za-plnia voľné kapacity svojich služieb alebo dopredajú staršie kolekcie.Každý klient takéhoto portálu sa môže zapísať do zoznamu na distri-búciu noviniek, a každý deň nájde vo svojej e-mailovej schránke vyžiadanú poštu, ktorá je priamou bránou do sveta zliav a ťahom na bránku ob-chodníka. Lákavosť ponuky a dobro-voľnosť prijímania reklamných správ na e-mail je jednou z nesporných ko-munikačných výhod tohto systému nakupovania.

Agregátory a etikaAby si mohli klienti udržať prehľad v množstve existujúcich portálov, z ktorých každý má svoju unikátnu ponuku, začali vznikať tzv. agregá-tory, ktoré kompilujú či zlučujú obsah rôznych portálov a zasielajú to svo-jim adresátom ako ucelenú ponuku. Platení sú priamo komunitnými ná-kupnými portálmi za každý obchod, ktorý pomohli dotiahnuť do konca.

Sila komunity v nakupovaníNové odbytové kanály sa stále dajú nájsť

Pred rokom o nich nikto nepočul, a teraz sú ich u nás už desiatky, v susedných Čechách už takmer stovka. Témou sú zľavové servery, na ktorých môže našinec získať produkty a služby s minimálne 40% zľavou.

ProgressLetter 1/2011 19trendy& stratégie

Zatiaľ len krátka história tohto sys-tému nakupovania u nás už vyrobila desiatky, a v Čechách stovky podob-ných portálov. Bariéra pre vstup do odvetvia je veľmi nízka, s minimál-nymi nákladmi si podobnú webs-tránku dokáže zostaviť ktokoľvek vo svojej obývačke. Naplniť ho serióz-nou ponukou je už tvrdší oriešok, a nájsť si svoju klientelu či adresy pre svoj e-mailový distribučný zoznam je však najťažšia práca. Niektoré z ma-lých portálov už údajne začali využí-vať aj spamové techniky či podvodné stránky na sociálnych sieťach, kde lákajú návštevníkov na pofidérne súťaže. Súčasný exponenciálny rozmach zľavových webstránok viedol tiež k údajne neetickej konkurencii, kedy rôzne menšie zľavové systémy umož-nia obchodníkom predať množstvá zľavových kupónov, ktoré nie sú títo schopní fyzicky zvládnuť. Podľa účastníkov trhu nastali aj prípady, kedy po zániku zľavovej webstránky neboli zákazníkom vrátené financie na uskutočnený nákup, kde ale ne-prebehlo plnenie. V Českej repub-like dokonca jeden z pionierov trhu, Slevomat.cz, inicioval vznik Českej asociácie zľavových serverov, ktorý by zaviedol etický kódex, podobne ako u nás spravila Asociácia Direct Marketingu.

Propagácia začínajúcich podnikateľovPortály komunitného nakupovania sú vynikajúcim spôsobom ako pre-raziť s novou službou, reštauráciou, jazykovou školou či kaderníctvom. Tieto portály totiž za vás ako podni-kateľov spravia celý marketing, va-šou úlohou je „iba“ ponúknuť službu s veľmi výraznou zľavou. Minimál-nou zľavou je 40 %, ale neraz dosa-hujú až 70 %. Otcom myšlienky komunitného na-kupovania je zakladateľ americkej firmy Groupon (jazyková hračka vytvorená z anglického slova „cou-pon“) Andrew Mason. V jej slogane je priamo vyjadrená myšlienka ko-munitného, teda spoločného ná-kupu: „Kolektívna sila nakupovania“. Kým lokálne kópie tejto myšlienky u nás zamestnávajú jednotky až desiatky ľudí, v Groupone je ich už 2700, a od roku 2008 sa roz-šírila už na 3 kontinenty, pričom

len v USA inšpirovala 200 nasle-dovníkov. Z týchto zamestnancov je viac než polovica obchodných reprezentantov, ktorí dohadujú s obchodníkmi podmienky ich zliav. Kuloárne informácie hovoria o tom, že sedem z ôsmich ponúk ob-chodníkov je zamietnutých, pretože neponúknu dostatočne zaujímavú zľavu alebo produkt. Pritom zľava u Groupon musí byť minimálne 40 %, a z konečnej predajnej ceny si ešte Groupon necháva polovicu. To je však cena za to, že sa podnikateľ dostane do e-mailových schránok desiatok až stoviek tisíc užívateľov a na druhý deň mu klienti zaplavia reštauráciu alebo hotel. A u nás to nebude inak.

Neklamať klientaV počiatkoch komunitného naku-povania, čo sú v skutočnosti len mesiace či maximálne rok spiatky, využívali niektoré firmy klasický ob-chodnícky trik s veľkou zľavou na umelo nadsadenú pôvodnú cenu. Pre moderného konzumenta, ktorý strávi väčšinu svojho dňa na inter-nete a je aktívnym participantom niekoľkých sociálnych sietí, je veľmi jednoduché zistiť si pôvodné a sku-točné ceny ponúkaných výrobkov a služieb, a v diskusii na webstránke so zľavami vám to poriadne „osolí.“ Nejedna spoločnosť si takto pripra-vila horúce komunikačné faux-pas, a na poslednú chvíľu sa verejne ospravedlňovala či pridávala extra služby zadarmo, len aby ju konzu-menti neukameňovali. Inzerujúce spoločnosti si rovnako musia dávať pozor aj na svoju schop-nosť uspokojiť počet potenciálnych klientov. Lokálne masážne štúdio s dvoma masérmi ťažko obslúži 5000 klientov, ktorí si zakúpili zľavový pre-ukaz a chcú využiť službu v najbliž-ších 6 mesiacoch. Tu je vhodné na-staviť maximálny počet ponúkaných kupónov, čo samo osebe vyvoláva lepší dojem o exkluzívnosti a obme-dzenosti ponuky.Častým prehreškom podnikate-ľov predávajúcich svoje produkty a služby týmto „sociálnym“ kaná-lom je zníženie ich kvality – menšie porcie jedla, horšie izby v hoteloch, kratšie masáže alebo „odfláknuté“ ostrihanie, ktoré dokážu u spotrebi-teľov zdatných v sociálnych sieťach

vyvolať nechuť, ktorú na týchto so-ciálnych sieťach budú aj ventilovať.

Nákup funguje impulzívneZatiaľ sa na portáloch komunitného nakupovania zjavujú služby okra-jového zamerania, ktoré si v našich končinách ešte len hľadajú svoju masovú klientelu: masáže lávovými kameňmi, zoštíhľovacie procedúry, prazvláštne kozmetické zákroky či jazda vo Ferrari. Nákup je v tomto prípade impulzívny, pretože nebyť časového tlaku skorého skončenia ponuky a vysokej zľavy, klientom týchto služieb by sa väčšina zveda-vých kupujúcich nestala.Druhou skupinou sú podnikatelia, ktorí týmito návštevníkmi vyplňujú hluché obdobia vo svojich prevádz-kach. Či ide o jeseň a jar v hotelo-vých zariadeniach, alebo večery v pracovné dni v reštauráciách, mimo sezóny sú lepší nejakí hostia než žiadni hostia.

Obojstranná výhodnosťObchodníci sú ochotní tratiť značnú časť marže, a často ísť aj pod úroveň nákladov, pretože dúfajú, že z časti náhodných klientov sa stanú pravi-delní platiaci klienti, alebo že sa ich služby spropagujú a v konečnom dôsledku bude takto poskytnutá zľava vlastne marketingovým pro-pagačným nákladom. Pre klientov sú portály komunitného nakupova-nia zase možnosťou, ako lacno prísť k produktom, zážitkom a službám, o ktorých by štandardne ani neuva-žovali. Marketéra musí potešiť, že ešte stále existuje možnosť v hyper-konkurenčnom svete prísť na nový predajný kanál, ktorý obchádza tra-dičné médiá a drahú réžiu a takto ušetrené prostriedky dáva do rúk zá-kazníkovi. Obidve strany v tomto prí-pade získajú, a práve preto sa tento spôsob nakupovania rozvíja neoby-čajne rýchlo.

Tomáš Jarošzástupca šéfredaktora

jaros@veldan.sk

ProgressLetter 1/201120 marketingovákomunikácia

Od tejto chvíle sa zásadne mení inšti-tucionálna základňa tohto odvetvia. Navyše ide o tzv. zamestnávateľský zväz, chrániaci práva zamestnáva-teľov ako účastníka „trialógu“ s vlá-dou a zamestnancami, ktorého po-slaním je starať sa o dobré, funkčné, spravodlivé a efektívne podmienky podnikania v cestovnom ruchu na Slovensku. Prezidentom ZCR SR sa stal Ing. Stanislav Macko, viceprezi-dent Slovenskej asociácie cestovných kancelárií a agentúr.

Priority ZCR SR Za svoje priority si nový zväz zvolil:• Aktivizovať všetky relevantné sub-

jekty pôsobiace v CR na Slovensku s cieľom čo najužšej spolupráce v prospech trvalého rozvoja CR na Slovensku.

• Aktívne využívať legislatívny pro-ces tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni spoločenstva, s cieľom zvýraznenia postavenia a podpory rozvoja CR, ochrany spotrebiteľa, vyváženého postavenia podnika-teľov a spotrebiteľov v CR, zohľad-nenia sezónneho charakteru CR, dosiahnutia súladu ochrany prí-rody a optimálneho fungovania CR, aktívnej a efektívnej ochrany pamiatkovo chránených objektov v podmienkach CR.

• Zasadzovať sa o tvorbu priazni-vého podnikateľského prostredia, primeranosť odvodových a da-ňových povinností podnikateľov a celkové zlepšovanie podmienok na podnikanie v CR.

• Zasadzovať sa o posilnenie posta-venia CR ako samostatnej kategó-rie ekonomickej činnosti v zastu-piteľských a výkonných zboroch

a aktívne sa podieľať na ich pô-sobnosti. Presadzovať urýchlené ukončenie prác na satelitnom účte CR a jeho uvedenie do života.

• Zasadzovať sa o vytvorenie sys-tematickej a previazanej štátnej politiky CR s funkčnými nástrojmi v oblasti štátnej propagácie a o jej stabilné financovanie. Aktívne komunikovať so SACR a Radou SR pre jednotnú prezen-táciu SR v zahraničí pre zlepšenia prezentácie Slovenska v zahraničí ako atraktívnej turistickej destiná-cie, ako aj so Sekciou CR MDVRR SR s cieľom akcelerácie rozvoja CR na Slovensku. Vplývať na zlepše-nie vízovej politiky priateľskej pre príslušníkov tretích štátov s cieľom uľahčiť im návštevu a pobyt v SR a tým prispieť k lepšiemu obrazu Slovenska ako zaujímavej turistic-kej destinácie.

• Zasadzovať sa o podporu účasti domáceho obyvateľstva na ces-tovnom ruchu Slovenska.

Koho zväz zastupuje?Ekonomická a spoločenská sila ZCR SR sa vyčísľuje veľmi ťažko. Podľa

údajov od jednotlivých zaklada-júcich členov dosahuje nový Zväz ročné tržby okolo 619,15 mil. eur.V podnikateľských subjektoch za-kladajúcich profesijných združení pracuje približne 11 150 priamych zamestnancov. V skutočnosti však vďaka naviazaným službám ide o podstatne viac ľudí, zárobkovo zá-vislých na cestovnom ruchu.

Slovenský cestovný ruch tak dospel do bodu, kedy sa začína etablovať ako plnohodnotné odvetvie sloven-ského hospodárstva s veľkým rozvo-jovým potenciálom. Oproti iným od-vetviam má okrem iných výhod aj tú, že infraštruktúru CR nie je možné zo dňa na deň presťahovať ako fabriku. Má pred sebou mimoriadne výzvy, s ktorými sa bude musieť popasovať. VýzvyNa verejnosti zásadne chýba pove-domie o prínosoch CR pre slovenskú ekonomiku - je tu zjavná potreba os-vety. Rovnako toto povedomie dlho-dobo chýba u politikov, a to nielen o význame a rozvojom potenciály, ale aj o potrebe odbornosti – niekedy to vyzerá, že na Slovensku je 5 miliónov odborníkov na cestovný ruch.

Vláda potrebuje jasného partnera, ktorý je schopný zastupovať odvet-vie CR a formulovať jeho potreby. CR je nadštandardne prierezové odvetvie (Ministerstvo dopravy,

Vznikol nový zväz cestovného ruchu SRBlýska sa na lepšie časy?

V predvečer tohoročného Medzinárodného veľtrhu cestovného ru-chu ITF Slovakiatour a tak trochu aj v jeho tieni sa odohrala pre toto odvetvie naozaj mimoriadna udalosť. V Bratislave sa 17. janu-ára 2011 zišli na ustanovujúcom Valnom zhromaždení zástupco-via siedmich profesijných a marketingových združení pôsobiacich v slovenskom cestovnom ruchu a založili Zväz cestovného ruchu Slovenskej republiky (ZCR SR).

MS 2011 v hokeji budú nielen veľkou príležitosťou, ale i previerkou Slovenska ako destinácie cestovného ruchu.

ProgressLetter 1/2011 21marketingovákomunikácia

telekomunikácií a regionálneho rozvoja SR, Ministerstvo zdravot-níctva SR – kúpele..., Ministerstvo pôdohospodárstva SR – vidiecky tu-rizmus, Ministerstvo hospodárstva – ochrana spotrebiteľa, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Ministerstvo financií – odvody a dane...) vyžadujúce širokú koordi-náciu. Branža potrebuje byť silným partnerom štátnej SACR. CR je zo všetkých odvetví najviac postavený na spolupráci – produkt CR je všade na svete tvorený širo-kým spektrom poskytovateľov slu-žieb, ktorí sú „odsúdení“ na spolu-prácu. Zväz by mal byť príkladom takejto spolupráce na úrovni celého odvetvia. A napokon cestovný ruch na Slovensku doposiaľ nemá víziu. A tu čaká branžu mimoriadne zložitá úloha.

Kríza „pomohla“ vzniku zväzu Podľa odbornej garantky Zväzu ho-telov a reštaurácií SR Ing. Zuzany Šedivej sa iniciatívy založiť spo-ločnú platformu – zväz cestovného ruchu datujú ešte spred roka 2000. Dokonca sa vtedy dali dohromady aj písomné stanovy, rokovací poria-dok a ďalšie náležitosti. Pre mnohé nedomyslenosti ale úsilie stros-kotalo. Neskôr myšlienku oprášili na „cestovnoruchárskej“ fakulte v Banskej Bystrici, opäť sa však nič konkrétne neudialo. Možno je to aj tým, že každé zo zúčastnených združení malo dosť práce s vlast-nou profesiou, menili sa predpisy, zákony, narastala agenda voči a od členských subjektov. Hospodárska situácia vo svete však napokon za-pôsobila ako katalyzátor. Aj preto, že slovenský nesystémovo podpo-rovaný, či lepšie povedané vôbec nepodporovaný turizmus pocítil jej následky okamžite. Na jar 2009 sa tak rady odborníkov cestovného ruchu museli zjednotiť, aby bol ich hlas silnejší. Prvý raz sa dali dohromady natoľko, že spo-ločne vykročili na stretnutie s vtedaj-ším ministrom hospodárstva, spolu hľadali riešenia pre celé odvetvie cestovného ruchu. Odvtedy sa stre-távanie vedení jednotlivých asociá-cií neprerušilo a v minulom roku vy-ústilo do série rokovaní a hľadania konkrétneho modelu fungovania.

Táto príprava trvala trištvrte roka a a bola úspešne zavŕšená ofi-ciálnym vznikom Zväzu cestov-ného ruchu SR, ktorý ma ambíciu stať sa členom Republikovej únie zamestnávateľov.

SACR víta vznik ZväzuPodľa vyjadrenia Ing. Petra Belinského, riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch sa týmto pádom v slovenskom cestovnom ruchu pohli ľady. V poslednom ob-dobí sú čoraz viditeľnejšie signály prebiehajúcej generačnej výmeny. Dôsledkom toho je ozdravný myš-lienkový proces, ktorý prináša nové riešenia i nové zoskupenia. V tomto duchu sme sa pustili do ozdravenia SACR a jej otvorenia sa pre širokú spoluprácu. Preto vítame akýkoľvek proces, ktorý si postavil za cieľ hľa-dať nové riešenia a robiť veci lepšie. Cestovný ruch na Slovensku musí dobehnúť veľa zameškaného a to dokážeme len otvorenosťou novým myšlienkam a širokej spolupráci.

Očakávania zakladajúcich členovIng. Jozef Bendžala prezident Zväzu hotelov a reštaurácií SR

Turizmus sa zvyčajne stáva jednou zo štátnych priorít preto, že na sto percent využíva domáce zdroje – prírodu, ľudí, doma vypestované plodiny a vyrobené potraviny i ďal-šie produkty a služby. Práve pre túto prepojenosť sa odhaduje, že v našej krajine dáva zárobok pri-bližne 450 000 ľuďom a je aj dô-ležitým tvorcom pridanej hodnoty napriek tomu, že čo do hodnoty pro-duktu nie sme významný rezort. V službách cestovného ruchu je vysoký podiel živej práce. To prináša nielen zamestnanosť, ale cez veľmi vysoké odvody aj peniaze pre štát a nie do rozvoja zariadení ako je to v Rakúsku, Nemecku, Taliansku či Francúzsku, teda krajinách s rozvinutým tu-rizmom, kde dovolili takto svojim podnikateľom investovať. Dnes po rokoch to aj vidno, nemôžeme sa

s nimi ani porovnávať. Pri tvorbe produktu sme – teda jednotlivé sub-jekty – nesmierne poprepájaní. Je preto najvyšší čas, aby sme tú prepo-jenosť využili v inštitucionalizovanej podobe, ako silný partner legislatív-nych i výkonných zložiek štátu.Zväz hotelov a reštaurácií SR - má približne 250 členov, z toho 180 ho-telov a reštaurácií.Z celkového počtu hotelov na sloven-skom trhu (619 v roku 2009 podľa údaju Labartt Hospitality) to tvorí takmer 23 %. Prostredníctvom člen-ských subjektov zamestnáva do 4500 pracovníkov.Odhadované tržby členov sú takmer 154 mil. eur za rok 2010.

Mgr. Tomáš Hasalaprezident Slovenskej asociácie cestovných kancelárií

Cestovný ruch je viac než ktoré-koľvek iné odvetvie založený na spolupráci, preto založenie ZCR SR najvýznamnejšími celoslovenskými združenia-mi profesionálov cestov-ného ruchu púta pozornosť a vy-voláva veľké očakávania. Spoločne urobíme všetko preto, aby sme tieto očakávania naplnili.Slovenská asociácia cestovných kan-celárií a cestovných agentúr - má 150 členov, v branži CK/CA aktívne pôsobí približne 300 CK a 400 CA. Počet zamestnancov členov SACKA je 1 000, (celkový počet zamestnancov v brandži činných CK a CA sa odha-duje na 2 000).Tržby cestovných kancelárií dosa-hujú podľa SŠÚ 381,5 mil. eur, z toho tržby členov SACKA tvoria približne 90 % (343 mil. eur).

JUDr. Peter Jakušíkprezident Bratislavskej hotelovej asociácie

Naše združenie vidí veľký potenciál v spájaní sa subjektov, pôsobiacich v cestovnom ruchu a zastrešením jednou veľkou spoločnou organi-záciou. Samozrejme, od vedenia nového zväzu sa očakáva v prvom rade komunikácia a lobbing na úrovni štátnych tajomníkov a mi-nistra, ktoré tu doposiaľ absento-valo, ale aj zlepšenie komunikácie

pokračovanie na str. 22

ProgressLetter 1/201122 inšpirácie& seriály

medzi jednotlivými združeniami CR, nakoľko rozdrobenosť celého seg-mentu je veľmi veľká.Bratislavská hotelová asociácia - má 8 členov, ktorí zamestnávajú viac než 500 ľudí a dosahujú ročné tržby v hodnote 17 mil. eur.

Daniela Mihálikováprezidentka Historických hotelovSlovenska

V myšlienke spájania sa s ostatnými subjektmi cestovného ruchu na Slovensku nám idú vzorom a inšpi-ráciou turisticky vyspelé krajiny, kde takéto spojenie prináša svoje ovocie. Vidíme to aj na príklade Historických hotelov tej ktorej krajiny, združujú-cich sa do nadnárodnej európskej asociácie s cieľom dosahovať lepší spoločný výsledok. Na Slovensku, kde, žiaľ cestovný ruch dostáva od štátu len veľmi malú podporu, silnie potreba vytvorenia „vyjednávača“ dvojnásobne. ZCR SR premení naše nevypočuté požiadavky na silný spoločný hlas, ktorý bude tlmočiť potreby všetkých oblastí CR na naj-vyšších úrovniach v snahe vybojovať dôstojné miesto pre cestovný ruch. Historické hotely chcú zviditeľniť význam aktivít spojených so záchra-nou pamiatkovo chránených budov pri ich obnove a premene na hotely ako súčasť kultúrno-historického de-dičstva a cestovného ruchu. HHS tiež kladú dôraz na potrebu podpory tra-dície hotelierstva ako súčasť slovan-skej pohostinnosti. Historické hotely Slovenska -majú 8 členov, čo znamená vyše štvr-tinový podiel na celkovom počte slovenských hotelov v historických budovách. Pracuje v nich približne 150 zamestnancov. Dosahujú ročné tržby vo výške 10 mil. eur.

Miroslav Grešopredseda záujmového združeniaLavex - lanovky a vleky

Práve zimný cestovný ruch má u nás silný potenciál - vôbec naj-silnejší z krajín V4. Je to dané geo-grafickými a klimatickými možnos-ťami, polohou Slovenska v rámci Európy a vďaka tradícii zimných športov. Perspektívne môže predsta-vovať spolu s ostatnými službami až 30-40 % z celkového objemu príjmov

z cestovného ruchu. Lavex – la-novky a vleky, záujmové združenie - má 167 členov (ku koncu 2009), z toho 130 lyžiarskych stredísk. Pracuje v nich 4300 zamestnan-cov. Priame tržby sa odhadujú na 50 mil. eur, k tomu ešte 5 mil. eur v požičovniach, ski servisoch a lyžiarskych školách, spolu teda 55 mil. eur.

Štefan Píriprezident Slovenského zväzu vidieckej turistiky a agroturistiky

Považujeme za veľmi dôležité, že sa podnikateľské subjekty cestovného ruchu združili do spoločnej inštitúcie a že bol náš zväz pri tom. Legislatíva, ktorá bude priaznivo ovplyvňovať podnikateľské prostredie sa dá totiž presadzovať len spoločne, nikdy nie osamotene. Slovenský zväz vidieckej turistiky a agroturistiky - zastupuje do 100 zariadení (predovšetkým malé uby-tovacie zariadenia), v ktorých pra-cuje asi 500 ľudí, nezahŕňajúc však rodiny vlastníkov. Združenie hovorí za pätinu trhu vidieckej turistiky, ročný obrat členov sa odhaduje na 1,65 mil. eur.

Mgr. Marián Bilačičpredseda Slovenskej spoločnostisprievodcov cestovného ruchu

Pamiatky či prírodné krásy hovoriť nedokážu - kvalifikovaní sprievodca áno. Našu dynamickú profesiu ne-vnímame len ako prácu obmedzu-júcu sa na podávanie výkladu. Má podstatne hlbšie poslanie. Sme reprezentantmi našim miest, regi-ónov i štátu, avšak rovnako aj spo-ločníkom návštevníka počas jeho pu-tovania v labyrinte služieb. Držíme prst na pulze diania. Vieme čo sa návštevníkom u nás páči, poznáme ich potreby, podnetné aj tie kritické pripomienky. Radi ich poskytneme každému, kto má o ne záujem, aby sme spoločne robili veci lepšie!Slovenská spoločnosť sprievodcov cestovného ruchu - združuje 200 kvalifikovaných sprievodcov, ktorí ročne sprevádzajú vyše 200 000 turistov.

Ing. Soňa Hudecová a redakcia PL

. . . b u d ú c n o s t

v p o ly g r a f i i

ˇ

PRINT IN T IME

K O M P L E X N O S T

K V A L I T A

R Ý C H L O S T

ˇ

ˇ

AD TEAM, s . r.o .Mikovíniho 2/6903 917 02 Trnava

Viničnianska cesta 19 902 01 Pezinok

tel./fax: 033/55 31 260adteam@adteam.sk

www.adteam.eu

ProgressLetter 1/2011 23inšpirácie& seriály

Ale predtým, než si najmete nového grafika a zoženiete programáto-rov na premenu najsilnejšej zbrane vášho on-line marketingu, dobre si naplánujte celý proces. Jednoducho ušetríte: čas, peniaze a svoje aj šé-fove duševné zdravie.

Skutočne ho potrebujete?Na prvý pohľad sa nevyhnutnosť zmeny webovej stránky javí akosi au-tomaticky, ale nie je to len túžba na-miesto skutočnej potreby? Podobné argumenty nie sú skutočným dôvo-dom pre zmenu webstránky:• Zákazník sa sťažoval, že nemohol

nájsť kontakty• Webstránku už máme príliš dlho• Musíme zaviesť nové technológie

Vaše kontaktné údaje sú určite v hlavnej sekcii nazvanej „Kontakty“, a ak ich tam niekto nemohol nájsť, tak ich najskôr ani nehľadal. Webstránku máte príliš dlho? Pokiaľ plní svoj účel, je svieža, nadčasová a originálna, nie je dôvod pre zmenu. Zavádzanie nových tech-nológií? Pokiaľ vám to neprinesie

zvýšený predaj alebo výrazne lepšie služby zákazníkom, tak „neviditeľné“ technológie, ktorých skratkám roz-umejú len programátori, môžu ešte nejaký čas počkať.Hlavným dôvodom pre zmenu di-zajnu sú predajné a finančné ar-gumenty, jednoducho obchodné motívy.

Plán zmenyVenujte dostatok času detailnému naplánovaniu procesu zmeny, ob-sahovej kostry webstránky, pre-viazanosti jednotlivých obsahov a modulov. Vyhnete sa tak náročným a drahým zmenám po spustení no-vého webu. Hlavné kroky:1. Získajte informácie od zákaz-

níkov – pre nich hlavne pripra-vujete nový web, a pokiaľ majú skúsenosti s vašim súčasným, môžu byť cenným zdrojom informácií.

2. Pýtajte sa profesionálov – zain-vestujte do niekoľkých hodín profesionálnych konzultácií. Odborníci na webstránky vedia, čo funguje a čo zákazníka odradí.

Profesionál navyše odstráni vašu profesionálnu slepotu a upozorní vás na úskalia.

3. Pripravte detailný dokument – v ktorom nebudú len úlohy a ter-míny, ale najmä dopodrobna roz-písaná štruktúra, tlačidlá, obsah s kľúčovými slovami, popisy ak-cií po kliknutí na jednotlivé linky a tlačidlá, zobrazenie aktívnych a už navštívených liniek, umiest-nenie log atď. Čím podrobnejší, tým budú programátori webu radšej.

4. Stanovte kritériá pre meranie – zmena webu bez merania kľú-čových parametrov je vyhadzo-vanie peňazí. Ako budete vedieť, že váš nový web je funkčný a zá-kaznícky prijímaný? Viete zistiť, či vám skutočne priniesol viac zá-kazníkov alebo im poskytol lep-šiu službu? Stanovením kritérií vopred sa vyhnete prekvapeniam a zákerným otázkam vedenia, keď uvidia faktúru za prípravu novej webstránky.

Plánovanie a zdravá sebakritika je v tomto prípade matkou múdrosti. Často sa nejaký neduh webstránky dá vyriešiť parciálnou zmenou bez potreby náročného redizajnu. Myslite aj na túto možnosť.

(red.)

Ako na redizajn webstránkyZmeny dizajnu nie sú vždy nevyhnutné

Zmena vzhľadu, usporiadania, obsahu či funkčnosti webovej pre-zentácie firmy je taký marketingový folklór, ktoré si toto oddelenie ordinuje pravidelne ako vojenské cvičenie. Na začiatku stojí tvrde-nie: „S naším webom je potrebné niečo spraviť, už je starý,“ čo vyústi do zdĺhavého a drahého procesu zmeny. Málokedy je však celý proces uchopený správne, a potom prichádzajú oneskorenia a omyly.

ProgressLetter 1/201124 inšpirácie& seriály

Prvý spôsob je podľa cien platných v čase ich nákupu, prepočítané podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evi-dencii alebo v technickom preukaze, pričom ak táto spotreba v osvedčení o evidencii alebo v technickom pre-ukaze sa nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, vychádza sa zo spotreby preukázanej dokladom vy-daným osobou, ktorej bolo udelené oprávnenie autorizácie (tzv. „prelit-rovanie“ vozidla) alebo doplňujúcimi údajmi výrobcu alebo predajcu pre-ukazujúce inú spotrebu pohonných látok.V prípade, že ide o nákladné automo-bily alebo pracovné mechanizmy, pri ktorých sa táto spotreba v osvedčení

o evidencii alebo v technickom pre-ukaze nezhoduje so skutočnou spot-rebou pohonných látok alebo sa tam neuvádza, podľa preukázanej spo-treby vrátane spotreby preukázanej vnútropodnikovou smernicou, ktorá preukázateľným spôsobom určuje a odôvodňuje spôsob výpočtu spo-treby pohonných látok.

Druhý spôsob je na základe dokla-dov o nákupe pohonných látok naj-viac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania pre-vádzky vozidiel.

Tretí spôsob je vo forme paušál-nych výdavkov do výšky 80 % z cel-kového preukázateľného nákupu

pohonných látok za príslušné zda-ňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdo-bia pre každé motorové vozidlo samostatne.

Podľa môjho názoru, pre daňovníka je najvýhodnejší druhý spôsob - pre-ukazovanie spotreby podľa prístro-jov satelitného systému, nakoľko pri tomto spôsobe sa do daňových vý-davkov môže zahrnúť aj nadspotreba pohonných látok. Samozrejme tento spôsob sa môže používať iba pre vo-zidlá, ktoré majú nainštalovaný sa-telitný systém sledovania prevádzky vozidiel. Výhodou tretieho spôsobu - uplat-nenie paušálnych výdavkov je, že daňovník nemusí viesť prevádzkovú knihu vozidla. Avšak, ak sa rozhod-nete pre tento spôsob, tak si ne-môže pri nákupe pohonných látok

Doprava a logistika

Automobil v podnikaníVýdavky na spotrebované pohonné látky

Zákon o dani z príjmov umožňuje tromi spôsobmi zahŕňať do da-ňových výdavkov výdavky na spotrebované pohonné látky. Zákon neukladá povinnosť, že musíte použiť iba jeden spôsob na všetky vozidlá. Na každé vozidlo môžete použiť iný spôsob uplatnenia vý-davkov na spotrebované pohonné látky.

ProgressLetter 1/2011 25inšpirácie& seriály

odpočítať v plnej výške DPH. DPH si môže odpočítať maximálne do výšky paušálnych výdavkov. V praxi potom môže nastať problém, ak sa rozhod-nete až na konci roku, resp. pri po-daní daňového priznania, že si uplat-níte paušálne výdavky. Ak ste si celý rok odpočítavali DPH v plnej výške z nakupovaných pohonných látok, tak potom by ste mali podať doda-točné daňové priznanie za každé zdaňovacie obdobie, v ktorom ste si uplatnili odpočet DPH z týchto pohonných látok a mali by ste vrátiť alikvótnu časť odpočítanej DPH. To znamená, že ak ste sa rozhodli up-latniť paušálne výdavky na pohonné látky vo výške 70%, tak potom 30% z odpočítanej DPH musíte vrátiť do štátneho rozpočtu.Prvý spôsob je najnáročnejší na ad-ministratívu. Je potrebné, aby ste viedli prevádzkovú knihu vozidla.

Potom na konci roku musíte prepo-čítať spotrebu podľa normovanej spotreby, ktorá sa určí buď podľa spotreby uvedenej v technickom preukaze alebo na základe údajov výrobcu resp. predajcu alebo na základe certifikátu od spoločnosti, ktorá vykonala tzv. „prelitrovanie“ vo-zidla. Vykázaná nadspotreba nie je daňovo uznaný výdavok. V prípade, že máte vo firme nákladné automo-bily alebo pracovné mechanizmy a skutočná spotreba sa odlišuje od normovanej spotreby alebo sa v technickom preukaze neuvádza je potrebné, aby ste mali vypracovanú vnútropodnikovú smernicu, v ktorej bude uvedený spôsob výpočtu spo-treby pohonných látok. Zákon o Dani z príjmov neukladá po-vinnosť, že musíte použiť iba jeden spôsob na všetky vozidlá. Na každé vozidlo môžete použiť iný spôsob

uplatnenia výdavkov na spotre-bované pohonné látky. Dokonca aj počas roku môžete zmeniť spô-sob uplatnenia týchto výdavkov. Napríklad prvý polrok budete použí-vať prvý spôsob a v druhom polroku zakúpite satelitný systém sledovania vozidiel a začnete používať druhý spôsob. Uvedené neplatí pre pau-šálne výdavky. Ak sa rozhodnete pre uplatnenie paušálnych výdavkov, tak tieto musíte použiť za celé zdaňova-cie obdobie pre príslušné vozidlo.

Ing. Mgr. Anna Šutovská,CAAudítor & daňový poradca

www.amdpartners.sk

Spresnenie informácieV ProgressLetter číslo č. 20/2010 som uviedla, že v navrhovanej novele Zákona, ktorá by mala platiť od 1. 1. 2011, platiteľ bude musieť krátiť DPH na vstupe už pri nadobudnutí majetku, ak bude vedieť, že zamestna-nec bude auto používať aj na súkromné účely. Nebude mať možnosť odpočítať si DPH v plnom rozsahu pri ob-staraní. Uvedená skutočnosť platí iba pri nadobudnutí nehnuteľností. To znamená, že pri obstaraní motorového vozidla bude môcť platiteľ odpočítať v plnej výške DPH, aj keď bude vedieť, že automobil bude používaný aj na iný účel ako na podnikanie.

ProgressLetter 1/201126nápady nad zlato

Čo by mal obchodník v oblasti zá-kazníckeho servisu spraviť, aby zá-kazníci s ním ostali čo najdlhšie:• Živá osoba vybavujúca telefo-

náty: pokiaľ vám rôzne dôvody neumožňujú využiť živú osobu, nahrajte si na záznamník či do od-kazovej služby príjemné uvítanie s oznámením, že do 24 hodín – v rámci pracovného týždňa – odpo-viete. A svoje slovo dodržujte.

• Odpovedajte na pracovné e-maily do 24 hodín – v rámci pracovného týždňa. Dva dni sú maximum.

• Predstavujte sa celým menom, pri zoznamovaní sa pozrite poznáva-nej osobe do očí a ponúknite vrelé a solídne podanie ruky.

• Počúvajte zákazníkov a pýtajte sa. Predaj či poskytnutie služieb nie je o rétorike predajcu, ale o spá-rovaní ponuky a dopytu, takže

musíte poriadne vedieť, čo zákaz-níkovi ponúknuť. A on sám je naj-lepší zdroj informácií.

• Dodržujte dané sľuby. Urobte to, čo ste prisľúbili. Jediná výhovorka je živelná pohroma.

• Zabudnite na nepríjemné prekva-penia. Váš zákazník to nemá prečo znášať. Ak sa vyskytne problém, ospravedlňte sa a okamžite ho vyriešte.

• Zákazník nemá prečo chápať vaše výhovorky na nedostatok perso-nálu alebo času. On si prišiel po službu či produkt, ktorý má dostať. Nesklamte ho vyhováraním sa.

(red.)

Myšlienka na záver

Ak nechcete byť zabudnutí hneď po smrti, začnite písať veci, ktoré stoja za prečítanie, alebo robte veci, o ktorých stojí za to písať.

Americký štátnik a vynálezca Benjamin Franklin (1706 - 1790)

Živý plagátPohyblivá reklamná vitrína zabralaFrankfurtská reštaurácia potrebovala zapracovať na svojej návštevnosti, požiadala teda lokálnu sieťovú agen-túru Publicis o komunikačné riešenie. Odpoveďou bolo nízkonákladové, no veľmi netradičné riešenie. Reklamnú vitrína formátu citylight špeciálne upravili, naplnili vodou a vpustili tam živé ryby. Takto kreatívne spracovaný „živý plagát“ nielen že doslova zasta-voval chodcov na pešej zóne, ale pre deti pôsobil ako magnet a najmä ich prostredníctvom sa enormne zvýšila návštevnosť propagovanej reštaurá-cie. Lacné a efektívne riešenie zabralo a získalo medzinárodný ohlas.

(red.)

Ako si udržať vernosť klientaŤažká cesta do srdca zákazníka

Každý podnikateľ vie, že udržanie si opakovane nakupujúceho zákazníka je momentom, ktorý potvrdzuje kvalitu produktu, spokojnosť zákazníka a jeho momentálnu potrebu pre získanie produktu. Lenže potreby zákazníka aj ponuka na trhu sa v čase menia, preto nemôžete čakať, že všetci zákazníci s vami naveky zostanú.

Naša sila je v moderných a komplexných

technológiách, kapacitách, kvalite a rýchlosti.

PRINT IN TIME

AD TEAM, s.r.o., Mikovíniho 2/6903, 917 02 Trnava, tel./fax: 033/55 31 260, adteam@adteam. , www.adteam.eu

už 5 rokov

eu

http://www.money.sk