MASARYKOVA UNIVERZITA V bRNĚ

FILOZOFICKÁ FAKULTA

Španielsky a taliansky jazyk

Porovnanie gramatických štruktúr

Bc. Katarína Šodorová

1. 6. 2012

Autor: Bc.Katarína ŠodorováUČO: 384 599

Predmet: ROMIA051 Jazyky světa - italické a románské jazykyVyučujúci: prof. RNDr. Václav Blažek, CSc.Akademický rok: 2011/2012

Obsah1. Úvod................................................................................................................................................................................. 5

2. Všeobecná charakteristika.....................................................................................................................................6

2.1. Španielsky jazyk................................................................................................................................................62.2. Taliansky jazyk.................................................................................................................................................. 7

3. Abeceda...........................................................................................................................................................................8

4. Výslovnosť.....................................................................................................................................................................9

4.1. Výslovnosť v španielskom jazyku.............................................................................................................94.2. Výslovnosť v talianskom jazyku.................................................................................................................9

5. Prízvuk..........................................................................................................................................................................11

5.1. Prízvuk v španielčine....................................................................................................................................115.2. Prízvuk v taliančine.......................................................................................................................................11

6. Gramatický rod......................................................................................................................................................... 12

7. Členy.............................................................................................................................................................................. 12

8. Slovné druhy.............................................................................................................................................................. 13

8.1. Podstatné mená..............................................................................................................................................138.1.1. Tvorenie množného čísla v taliančine.........................................................................................13

8.1.2. Tvorenie množného čísla v španielčine......................................................................................14

8.2. Prídavné mená................................................................................................................................................148.2.1. Stupňovanie prídavných mien........................................................................................................15

8.3. Zámená............................................................................................................................................................... 178.3.1. Základné osobné zámená..................................................................................................................17

8.3.2. Osobné privlastňovanie zámená...................................................................................................17

8.3.3. Opytovacie a vzťažné zámená........................................................................................................17

8.3.4. Neurčité a ukazovacie zámená.......................................................................................................18

8.3.5. Zvratné zámená.....................................................................................................................................18

8.4. Číslovky.............................................................................................................................................................. 188.4.1. Zlomky...................................................................................................................................................... 19

8.5. Slovesá................................................................................................................................................................ 208.5.1. Pomocné slovesá..................................................................................................................................20

8.5.2. Koncovky jednodnotlivých konjugácií........................................................................................20

8.5.3. Rozkazovací spôsob – imperatív...................................................................................................21

8.5.4. Prehľad slovesných časov oznamovacieho spôsobu v španielčine a taliančine.......22

8.5.5. Podmieňovací spôsob.........................................................................................................................26

8.5.6. Konjunktív...............................................................................................................................................26

8.5.7. Časová súslednosť...............................................................................................................................28

8.6. Príslovky............................................................................................................................................................ 298.7. Predložky...........................................................................................................................................................318.8. Spojky..................................................................................................................................................................32

9. Záver.............................................................................................................................................................................. 33

10. Bibliografia............................................................................................................................................................ 34

1. Úvod

V predloženej seminárnej práci sa venujem porovnaniu dvoch románskych jazykov- jazyka španielskeho a talianskeho, a to konkrétne paralelizovaniu ich gramatických štruktúr.

Práca je zameraná predovšetkým na gramatiku daných jazykov a jej stručné a prehľadné zhrnutie doplnené o tabuľky pre jednoduchšiu orientáciu v prezentovaných gramatických javoch. Značnú časť výkladu tvorí kapitola venovaná slovnému druhu slovies a ich časovaniu, ktoré sa výrazne líši od tvorby časov v slovanských jazykoch ako napríklad v češtine či v slovenčine.

Okrem konkrétnych gramatických aspektov je časť tohto rozboru venovaná predstaveniu geografických oblastí, v ktorých sú spomínané jazyky úradnými a stručnému historickému prehľadu vývoja, ktorý viedol k ich vzniku.

Cieľom tejto práce je stručne a zrozumiteľne zhrnúť základné poznatky o talianskom a španielskom jazyku a porovnanie rozdielov medzi nimi.

Text je doplnený o niekoľko tabuliek pre zvýšenie prehľadnosti a umožneniu priameho porovnania pojednávaných javov.

2. Všeobecná charakteristika

2.1. Španielsky jazyk

Španielčina patrí medzi najrozšírenejšie jazyky na svete a je používaná nie len v Španielsku, ale tiež vo všetkých štátoch Latinskej Ameriky okrem Brazílie, hovoria ňou aj milióny ľudí v Spojených štátoch amerických a v bývalých španielskych kolóniách v Afrike. V tabuľke uvedenej pod textom je možné pozorovať rozšírenie španielčiny vo svete a počet ľudí hovoriacich týmto jazykom v jednotlivých krajinách.

Patrí medzi románske jazyky pochádzajúce z latinčiny, ktorou hovorili rímski legionári, ktorí v druhom storočí pred našim letopočtom kolonizovali Pyrenejský polostrov. Pojmy pochádzajúce z latinčiny tvoria hlavnú a pôvodnú časť španielčiny. Ďalšie jazykové prvky, ktoré pomáhali vytvárať tento jazyk, boli prevzaté z gréčtiny, germánštiny, francúzštiny a predovšetkým z arabčiny.

V modernej histórii španielskeho jazyka môžeme pozorovať prenikanie množstva anglicizmov z rôznych sémantických oblastí ako napríklad z politiky, obchodu, športu, informatiky, atď., z ktorých však mnohé počas diktatúry generála Franca v prvej polovici dvadsiateho storočia prešli takzvanou nacionalizáciou a boli nahradené španielskymi ekvivalentmi. Je to prípad napríklad lexika z oblasti futbalu, či rádiového vysielania.

Medzi kontinentálnou a latinskoamerickou španielčinou existujú isté rozdiely terminologické, fonetické a výnimočne aj odlišnosti v gramatike.

Španielsky hovoriace krajiny a počet ich španielsky hovoriacich obyvateľov

KRAJINA  ŠPANIELSKY HOVORIACA POPULÁCIA

1. MEXIKO 800000002. ŠPANIELSKO 395000003. KOLUMBIA 336000004. ARGENTÍNA 325000005. U.S.A 225000006. PERU 220000007. VENEZUELA 180000008. CHILE 136000009. CUBA 1080000010. EKVÁDOR 1000000011. GUATEMALA 920000012. DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA 730000013. BOLÍVIA 690000014. SALVADOR 520000015. HONDURAS  450000016. PARAGUAY 450000017. PORTORIKO 350000018. URUGUAY 315000019. KOSTARIKA 310000020. NIKARAGUA 310000021. FILIPÍNY 290000022. PANAMA 210000023. EKVATORIÁLNA GUINEA 300000

Celkom 338250000

2.2. Taliansky jazyk

Rovnako ako španielčina, taliančina patrí do skupiny románskych jazykov a hovorí ním asi 70 miliónov ľudí, z ktorých väčšina žije v Taliansku, San Marine a vo švajčiarskych kantónoch Ticino a Grigioni. Je tiež po latine druhým oficiálnym jazykom vo Vatikáne a v niektorých častiach Slovinska a Chorvátska, kde sú prítomné talianske menšiny. Malé skupiny imigrantov v Luxembursku, USA, Venezuele, Brazílii, Argentíne, Kanade a Austrálii hovoria tiež talianskym jazykom, ktorý je rozšírený aj na susednom ostrove Malta a v Albánsku.

Štandardná taliančina je založená na toskánskych dialektoch a je „kompromisom“ medzi jazykmi južného Talianska a galo-románskymi jazykmi na severe. Ustálený toskánsky štandard bol však v priebehu posledných desaťročí mierne ovplyvnený dialektmi, ktorými sa rozpráva v Miláne, ekonomickom centre krajiny.

Na rozdiel od väčšiny dnešných románskych jazykov ako sú francúzština a španielčina si taliančina zachovala zdvojené (alebo dlhé) spoluhlásky z latinčiny. Tento prízvuk má, ako vo väčšine románskych jazykov (s významnou výnimkou francúzštiny), vplyv na význam slov.

španielsky jazyk

taliansky jazyk

Obrázok č. 1: Jazykové oblasti španielskeho a talianskeho jazyka

3. Abeceda

Slovník slovenského jazyka definuje pojem abeceda ako súbor všetkých písmen istej grafickej sústavy. Abeceda je teda úplná, štandardizovaná sada písmen – základných písaných symbolov – ktoré zhruba predstavujú fonémy hovoreného jazyka. Tým sa abecedy odlišujú od iných systémov zápisu, kde základné písané symboly predstavujú buď slabiky (sylabáre) alebo myšlienkové pojmy (ideogramy). Napríklad španielsky jazyk používa rozšírenú latinskú abecedu. Talianska abeceda sa príliš nelíši od českej, či slovenskej, rozdiel je však v pomenovaní jednotlivých písmen. Ďalej si predstavíme systém španielskej a talianskej abecedy.

Talianska abeceda – Abbiccí Španielska abeceda – El alfabeto

Písmeno Výslovnosťa [á]b [bí]c [čí]d [dý]e [é]f [effe]g [dží]h [akka]i [í]l [elle]m [emme]n [enne]o [ó]p [pí]q [kú]r [erre]s [esse]t [tý]u [ú]v [vú n. ví]z [dzéta]j* [í lungo]k* [kappa]w* [vú doppjo]x* [iks]y* [ipsilon]

Písmeno Výslovnosťa [a]b [be]c [θe]ch [če]d [de]e [e]f [efe]g [che]h [ače]i [i latyna]j [chota]k [ka]l [ele]ll [eľe]m [eme]n [ene]ñ [eñe]o [o]p [pe]q [ku]r [erre]s [ese]t [te]u [u]v [ube]w [ube doble]x [ekis]y [i grjega]z [θeta, θeda]

4. Výslovnosť

4.1. Výslovnosť v španielskom jazyku

Výslovnosť hlások v španielčine je v mnohých prípadoch rovnaká ako v českom či v slovenskom jazyku. Totožná je výslovnosť samohlások a rovnako sa vyslovujú tiež spoluhlásky f, k, l, m, n, ñ, p, r, s, t, x. Písomné vyjadrenie alebo výslovnosť ďalších hlások je výrazne odlišná ako v slovenčine a češtine, nakoľko ich výslovnosť sa líši v závislosti od ich polohy v konkrétnych slovách, alebo vetách.

Hlásky, ktoré sa líšia svojou výslovnosťou od českých hlások sú uvedené v nasledujúcej tabuľke.

Spoluhlásky líšiace sa svojou výslovnosťou od českých hlások

b,v

Tieto spoluhlásky sa v písme dôsledne rozlišujú a ich zámena je hrubou chybou. Výslovnosť oboch je však rovnaká, a to:

1. Po pauze na začiatku slova a po m, n sa obe vyslovujú ako české [b] : bastante [bastante] , bomba [bomba], virus [birus].

2. Uprostred slova (ak nenasledujú po m, n) tvoria akýsi prechod medzi b a v: Cuba [kuba], tabaco [tabako].

c

1. Pred spoluhláskou, na konci slova a pred a, o, u sa vyslovuje ako české [k]: clásico [klasiko], clima [klima].2. Pred e, i sa v španielčine vyslovuje ako v češtine neexistujúca neznelá medzizubná trená hláska, podobná

anglickému th [θ: Marcela [marθela], Valencia [Valenθia]. V Latinskej Amerike sa c pred e, i vyslovuje približne ako české [s].

ch V španielskej abecede nasleduje po c a znie ako české [č]: China [čina], muchacha [mučača].

d1. Po pauze, na začiatku slova a po l, n znie približne ako české [d] : Dinamarca [dynamarca].2. Uprostred slova (nikdy po l, n) sa líši od českého [d], ktoré znie omnoho tvrdšie: Toledo [toledo].3. Na konci slova sa vyslovuje veľmi slabo, takmer zaniká: facultad [fakultad].

g

1. Pred e, i znie ako české[ch] : general [cheneral].2. Pred samohláskami a, o, u alebo pred spoluhláskami na začiatku slova sa vyslovuje ako české [g]: goma

[goma].3. Gui, gue sa číta ako [gi, ge]. Písmeno u je vsadené medzi g a i, g a e, aby sa nevyslovovalo [ch, che]: Miguel

[migel].4. Gua, guo sa vyslovuje ako [gua, guo]: antiguo [antyguo].5. Güe, güi sa číta ako [gue, gui]: antigüedad [antyguedad] .

h Nevyslovuje sa vôbec, je nehlasné: hotel [otel].j Znie približne ako české [ch]: jefe [chefe].

llSpisovne sa vyslovuje ako slovenské alebo ruské mäkké ľ: Mallorca [maľorka]. V niektorých latinskoamerických zemiach sa vyslovuje ako české [ž] alebo [j].

q Vždy je nasledované písmenom u (teda qu) a vyslovuje sa ako české [k]: Quijote [kichote].z Znie rovnako ako hláska c pred e, i, v Španielsku ako [θ] v Amerike ako [s]: Zaragoza [θaragoθa] .

4.2. Výslovnosť v talianskom jazyku

Pre taliančinu sú charakteristické zdvojené spoluhlásky, ktoré sa zdvojene nielen píšu, ale aj vyslovujú. Niektoré z nich vyslovíme veľmi ľahko tým, že spoluhlásku necháme dlhšie znieť(f, l, m, n, r, s, v), u ostatných (napr. p, t) prevedieme zdvojenie tým, že si pripravíme ústa na vyslovenie príslušnej spoluhlásky, ale až za okamžik ju vyslovíme (napr. stoffa, stella, mamma, donna, terra...).

V nižšie uvedenej tabuľke si predstavíme taliansku výslovnosť hlások, ktoré sa odlišujú od hlások českých.

Spoluhlásky líšiace sa svojou výslovnosťou od českých hlások

c

Vyslovuje sa dvojakým spôsobom:1. Pred samohláskami a, o, u a pred všetkými spoluhláskami sa vyslovuje ako české [k]: caro [káro],

Marco [marko], cura [kúra], crema [kréma].2. Pred samohláskami e,i sa vyslovuje ako české [č]: cena [čena], cifra [čífra].

c + hPísmeno H je v taliančine len grafický znak, ktorému neodpovedá žiadna hláska. Ak nasleduje po spoluhláske c, vyslovuje sa ako české [k]: Michele [mikéle], chi [ki].

g

Dva spôsoby výslovnosti:1. Pred samohláskami a, o, u a pred všetkými spoluhláskami sa vyslovuje ako české [g]: elegante

[elegante], prego [prégo],gusto [gusto], gruppo [gruppo].2. Pred samohláskami e,i sa vyslovuje ako české [dž]: gelato [dželáto], Gina [džína].1

g + h V prípade, že H nasleduje po spoluhláske g, číta sa ako české [g]: Margherita [margeríta], alberghi [albergy].g + n Sa vyslovuje ako české [ň]: signora [siňóra].

s

Vyslovuje sa dvojakým spôsobom:1. Ako [z] ak sa nachádza medzi dvoma samohláskami alebo pred znelou spoluhláskou (b, d, g, l, r, m, n,

v): francese [frančéze].2. Ako [s] ak sa nachádza na začiatku slova pred samohláskou, pred neznelou spoluhláskou, po

spoluhláske a ak je zdvojené: sono [sóno], posta [posta], borsa [borsa], rosso [rosso].

s + c

Vyslovujú sa dvojakým spôsobom:1. V prípade, že po nich nasleduje samohláska a, o, u alebo spoluhláska, vyslovujú sa ako [sk]: scatola

[skatola], sconto [skonto], scuro [skúro], scrittore [skrittore].2. Ak po nich naseduje samohláska e,i čítajú sa ako [š]: capisce [kapišše], capisci [kapišši].

scia [ša]: lasciare [lašáre]scio [šo]: sciopero [šopéro]sciu [šu]: sciupare [šupáre]sche Vyslovuje sa ako [ske]: scherzo [skerco]schi Číta sa ako [ski]: dischi [díski].

zV taliančine sa Z nikdy nečíta ako naše [z]. Väčšinou sa vyslovuje ako [c], menej často ako [dz]: grazie [grácje], zero [dzéro].

1 I vložené medzi C alebo G a samohlásku sa nečíta, znamená len zmäkčenie (napr. aranciata [arančáta], giorno [džorno] ).

5. Prízvuk

5.1. Prízvuk v španielčine

Slovný prízvuk je v španielčine výraznejší, silnejší než v češtine alebo v slovenčine a riadi sa striktnými pravidlami. Slová končiace sa samohlásku alebo na –n, -s majú prirodzený prízvuk na predposlednej slabike: artista, cubano, checo, inteligente, joven, Carlos. Slová, ktoré končia na spoluhlásku, okrem –n, -s, majú prirodzený prízvuk na poslednej slabike : español, profesor, mujer. V prípade, že prízvuk pripadá na inú slabiku, musí byť označený čiarkou (dĺžňom), ktorá ale na rozdiel od slovenských jazykov nevyjadruje dĺžku slabiky: José, Ramón, Tomás, cráter, carácter. Pravopisný prízvuk (teda prízvuk písaný) rozlišuje slová majúce rovnaký tvar, ale rôzny význam, napr. : ¿qué? (čo?) x que (ktorý).

Podľa označovaného prízvuku rozlišujeme slová agudas (s ostrým prízvukom), llanas (s prízvukom na predposlednej slabike), esdrújulas alebo proparoxítonas (s prízvukom na tretej slabike od konca) y sobreesdrújulas (s prízvukom na štvrtej slabike od konca).

5.2. Prízvuk v taliančine

Podobne ako v španielčine je prízvuk v taliančine najčastejšie na druhej slabike od konca, menej často na tretej alebo prvej a veľmi zriedkavo na štvrtej slabike od konca slova.Príklady:

- Na druhej slabike od konca : tempo, forte, momento, albergo, oliva, bambino.- Na tretej slabike od konca: opera, Rimini, telefono, automobile.- Na prvej slabike od konca: metrò, unità.- Na štvrtej slabike od konca: teléfonano.

Pri niektorých slovách sa prízvuk označuje priamo v slove a to:

- u slov s prízvukom na poslednej slabike: pietà [pjeta] súcit, città [čitta] mesto- u niektorých jednoslabičných slov: più [pju] viac, piè [pję] noha, può [pwo] môže- na odlíšenie jednoslabičných slov od ich homoným (rovnako znejúcich slov, ktoré majú

ale odlišný význam)ché (pretože) x che (že, ktorý)dà (dáva) x da (od, z)è (1. os. sg od slovesa essere)) x e (a (spojka))sì (áno) x si (si, sa)

- u slov s prízvukom na tretej alebo štvrtej slabike od konca, u ktorých by mohlo dôjsť zámene s významovo odlišnými slovami, ktoré majú prízvuk na druhej slabike, ale inak sa svojou grafickou podobou nelíšia: àncora - kotva ancora – ešte

6. Gramatický rod

Taliančina rovnako ako španielčina majú na rozdiel od češtiny alebo napr. aj slovenčiny (ktoré majú tri rody – ženský, stredný a mužský) rody len dva, a to: mužský (špan. masculino, tal. maschile) a ženský (špan. femenino, tal. femminille).

V nasledujúcej tabuľke je uvedený prehľad rodov v taliančine a španielčine s diferenciáciou koncoviek podstatných mien.

Rody v španielskom a talianskom jazyku

jazyk ženský rod mužský rod

španielčina - a, -ión - otaliančina -a, -e - o, -e

V tabuľke je možné pozorovať, že podstatné mená v španielčine a taliančine majú podobné koncovky určujúce rod. Tak v taliančine, ako aj v španielčine existujú aj slová zakončené na -a, ktoré sú rodu mužského (napr. poeta- tal., šp. básnik) a výnimku tvoria aj slová končiace na -o, patriace v oboch jazykoch do rodu ženského (napr. mano- tal., šp. ruka).

7. Členy

V románskych jazykoch sú podstatné mená väčšinou sprevádzané určitým alebo neurčitým členom. Člen neurčitý stojí pri menách bytostí alebo vecí bližšie neurčených, o ktorých sa zmieňujeme po prvýkrát, má význam slovenského jeden alebo nejaký, väčšinou ho však neprekladáme. Člen určitý, naopak, stojí pred podstatnými menami pomenúvajúcimi osoby alebo predmety určité, známe, ktoré boli už v danom kontexte spomenuté. Má podobný význam ako slovenské či české ten, tá, ale väčšinou sa neprekladá. V Tabuľke 7 môžeme pozorovať systém členov v taliančine a španielčine.

Ženský rod Mužský rod

Sg. Pl. Sg. Pl.

španielčina Neurčitý člen

una unas un unos

Určitý člen la las el los

taliančina Neurčitý člen

una – un (uno)* –

Určitý člen la, l´, le il, lo, l´ i, gli

8. Slovné druhy

8.1. Podstatné mená

Podstatné mená sú v španielčine ako aj v taliančine väčšinou sprevádzané určitými alebo neurčitými členmi. Členmi sme sa zaoberali už v predchádzajúcej kapitole. Pri podstatných menách oboch jazykov si všímame zakončenie, ktoré nás informuje o rode podstatného mena.

8.1.1. Tvorenie množného čísla v taliančine

Tvorenie množného čísla v talianskom jazyku.

Podstatné mená v jednotnom čísle s koncovkou:

Majú v množnom čísle koncovku: Príklady

-a-i ak sú mužského rodu-e ak sú ženského rodu

problema – problemidonna - donne

-o -i ragazzo - ragazzi

-e -i padre - padri

-i -i crisi - crisi

Špeciálne prípady

-ca/ga-chi/-ghi ak sú mužského rodu-che/-ghe ak sú ženského rodu

collega – colleghibarca – barche

-co/-go-chi/-ghi ak majú prízvuk na predposlednej slabike gioco - giochi

-ci/gi ak majú prízvuk na tretej slabike od konca medico – medici

Výnimky: amico – amici

-logo-loghi ak sú to veci dialogo – dialoghi

-logi ak sú to osoby psicologo - psicologi

-cia/-gia -ce/-ge ak je pred c spoluhláska pioggia - piogge

** V talinčine sa neurčitý člen un pred podstatným menom začínajúcim na s + spoluhláska alebo pred Z, používa vo forme uno.

-cie/-gie ak je pred c samohláska camicia - camicie

-cìa/-gìa -cìe/-gìe farmacia - farmacìe

-io -i figlio – figli

-ìo -ii zio – zii

Nepravidelné podstatné mená

uomo – umominidio – deiuovo – uovabraccio – braccia

8.1.2. Tvorenie množného čísla v španielčine

Tvorenie množného čísla v španielskom jazyku je zhrnuté v nasledujúcej tabuľke:

Podstatné mená v jednotnom

čísle končiace naMajú v množnom čísle koncovku Príklady

samohlásku -s clase - clases

spoluhlásku -es lecció – lecciones

-y -es rey - reyes

-a -s Mamá –mamás

-e -s café –cafés

-o -s mano - manos

-í -es marroquí - marroquíes

-ú -es (u niektorých sa dajú použiť aj –s) champú - champúes

-s -es (v prípade, že sú jednoslabičné) mes - meses

-s-es (v prípade, že sú viacslabičné a ich posledná

slabika je prízvučná)inglés - ingleses

-s- (bez zmeny, v prípade, že sú viacslabičné a ich

posledná slabika je neprízvučná)el análisis – los análisis

-z -es + mení sa z na c lápiz - lápices

-x -es + mení sa x na c ónix - ónices

8.2. Prídavné mená

Prídavné mená sa v španielčine a taliančine vždy zhodujú so svojím podstatným menom v rode a v čísle.

Príklady: La lingua italiana è bella. – Taliansky jazyk je krásny. La lengua española es hermosa. – Španielsky jazyk je krásny.

V oboch jazykoch stoja prídavné mená väčšinou za podstatným menom.Príklady: vino rosso – tal. červené víno

vino tinto – šp. červené víno

Len niekoľko prídavným mien sa častejšie umiestňuje pred podstatné meno. Zoznam tých najčastejších v taliančine a španielčine je uvedený v tabuľke. Postavenie prídavného mena býva často štylistickou záležitosťou. V určitých prípadoch je rozhodujúci aj významový rozdiel.

Prídavné mená umiestňované pred podstatné meno

španielčina santo/santa grande – buen*

taliančina santo/santa grande bella buon*

Prehľad tvarov koncoviek prídavných mien v španielčine a taliančine

španielčina

taliančina

jednovýchodné **** -e -e

dvojvýchodné ženský rod - a -a

mužský rod -o -o

8.2.1. Stupňovanie prídavných mien

Rozlišujeme tri spôsoby stupňovania prídavných mien:1. stupeň (grado positivo) 2. stupeň (grado comparativo)3. stupeň (grado superlativo)

Spôsob stupňovania prídavných mien v španielčine a taliančine sa zakladá na jednotnom princípe. Spôsob ich tvorenia je znázornený v nasledujúcej tabuľke.

taliančina španielčina

1. stupeň (grado positivo) intelligente (inteligentný) inteligente

2. stupeň (grado comparativo)

più intelligente (inteligentnejší) más inteligente

meno intelligente (menej inteligentný)

menos inteligente

tanto intelligente quanto (taký inteligetný ako)

tan inteligente como

3. stupeň (grado superlativo)il più intelligente ( najiteligentnejší)

el más inteligente

** V taliančine a španielčine sa prídavné meno dobrý skracuje pred podstatnými menami.**** Prídavné mená, ktoré majú jeden tvar pre oba rody.

superlativo relativoil meno intelligentne (najmenej inteligentný)

el menos inteligente

superlativo assolutointelligentissimo (veľmi inteligentný)

inteligentísimo

Nepravidelné stupňovanie prídavných mien v taliančine

buonodobrý

migliorepiù buono

lepšíil miglioreil più buono

najlepšíottimobuonissimo

výborný

cattivozlý

peggiorepiù cattivo

horšíil peggioreil più cattivo

najhoršípessimocattivissimo

veľmi zlý

grandeveľký

magiorepiù grande

väčšíil maggioreil massimoil più grande

najväčšímassimograndissimo

obrovský

piccolomalý

minorepiù piccolo

menšíil minoreil minimoil più piccolo

najmenšíminimopicolissimo

veľmi malý

Nepravidelné stupňovanie prídavných mien v španielčine

bueno (dobrý) mejor el mejor

malo (zlý) peor el peor

grande (veľký)más grandemayor

el más grandeel mayor

pequeño (malý)más pequeñomenor

el más pequeñoel menor

alto (vysoký)más altosuperior

el más altoel superior

bajo (nízky)más bajoinferioir

el más bajoel inferior

8.3. Zámená

8.3.1. Základné osobné zámená

OsobaJednotné číslo Množné číslo

španielčina taliančina španielčina taliančina

1. yo io nosotros/as noi

2. tú tu vosotros/as voi

3. él, ella lui, lei ellos/as loro

8.3.2. Osobné privlastňovanie zámená

Osoba Jednotné číslo Množné číslo

španielčina taliančina španielčina taliančina

1. mía/mío/míos/mías mio/mia/miei/mie

nuestro/a/as/os nostro/a/i/e

2. tuyo/tuya/tuyos/tuyas

tuo/tua/tuoi/tue vuestro/a/as/os vostro/a/i/e

3. suyo/suya/suyos/suyas

suo/sua/suoi/sue suyo/a/as/os loro

8.3.3. Opytovacie a vzťažné zámená

Nasledujúca tabuľka predstavuje zoznam najzákladnejších opytovacích a vzťažných zámen v španielčine a taliančine.

španielčinaopytovacie ¿quién? ¿qué? ¿cuál? ¿cuánto?vzťažné quien que cual cuanto

taliančinaopytovacie chi? che? quale? quanto?vzťažné chi che quale quanto

8.3.4. Neurčité a ukazovacie zámená

V nasledujúcich tabuľkách je uvedený stručný prehľad základných neurčitých a ukazovacích zámen v španielčine a taliančine.

španielčina taliančinaneurčité ukazovacie neurčité ukazovacie

cualquiera (hocikto) este/a/os/as (tento, táto,tieto, títo)ogniquavolta (kedykoľvek)

questo

quienquiera (ktokoľvek)ese/a/os/as (tamtá, tamten, tamtie, tamtí)

ovunque (kdekoľvek)quello

dondequiera (kdekoľvek) aquel/aquella/os/as (hentamtie)qualunque (ktorýkoľvek)

–

cuando quiera (kedykoľvek)

– qualsiasi (ktokoľvek) –

como quiera (akokoľvek) – comunque (akokoľvek) –

8.3.5. Zvratné zámená

Zvratné zámeno má funkciu priameho predmetu (v slovenčine 4. pád) a je totožné s podmetom.

Zvratné zámená v španielčine a taliančine

osoba

španielčina taliančina

Sg. Pl. Sg. Pl.

1. me nos me ci

2. te os ti vi

3. se se si si

8.4. Číslovky

Nasledujúca kapitola je venovaná základným a radovým číslovkám od 1-30 v španielčine a taliančine a systému tvorby ostatných čísloviek.

Vyššie číslovky od 31-99 v španielčine sa tvoria pomocou spojky y (a) a v taliančine pomocou spojky e, ktorá sa vloží medzi desiatku a jednotku, napr. treinta y dos (tridsaťdva). Pri číslovkách, ktoré končia na uno (jedna) sa tento tvar kráti na un pred podstatnými menami mužského rodu, napr. treinta y un alumnos (tridsaťjeden žiakov). Uno sa chová ako neurčitý člen.

Spojka y ,resp. e teda stojí medzi desiatkami od 30 a jednotkami. Po stovkách sa už nepoužíva, napr. 108 – ciento ocho. Tvar ciento sa používa pred nižšou číslovkou (desiatky alebo jednotky), napr. 128 – ciento veintiocho. Pred vyššou číslovkou (tisíc, milión) alebo podstatným menom sa kráti na cien, napr. cien mil (100 000). Ciento má v množnom čísle tvar cientos (stovky). Je to číslovka hromadná, po ktorej sa používa spojka de, napr. cientos y cientos de estudiantes (stovky a stovky študentov).

základné radovéšpanielčina taliančina španielčina taliančina

1 uno uno primero primo2 dos duo segundo secondo3 tres tre tercero terzo4 cuatro quattro cuarto quarto5 cinco cinque quinto quinto6 seis sei sexto sesto7 siete sette séptimo settimo8 ocho otto octavo ottavo9 nueve nove noveno nonno10 diez dieci décimo decimo11 once undici undécimo undicesimo12 doce dodici duodécimo dodicesimo13 trece tredici decimotercero tredicesimo14 catorce quattordici decimocuarto quattordicesimo15 quince quindici decimoquinto quindicesimo16 dieciséis sedici decimosexto sedicesimo17 diecisiete diciassette decimoséptimo diciasettesimo18 dieciocho diciotto decimoctavo diciottesimo19 diecinueve diciannove decimonoveno diccianovesimo20 veinte venti vigésimo ventesimo21 veintiuno ventiuno vigésimo primero ventunesimo22 veintidós ventidue vigésimo segundo veintiduesimo23 veintitrés ventitre vigésimo tercero ventitreesimo24 veinticuatro ventiquattro vigésimo cuarto ventiquattresimo25 veinticinco venticinque vigésimo quinto venticinquesimo26 veintiséis ventisei vigésimo sexto ventiseesimo27 veintisiete ventisette vigésimo séptimo ventisettesimo28 veintiocho ventiotto vigésimo octavo ventottesimo29 veintinueve ventinove vigésimo noveno ventinovesimo30 treinta trenta trigésimo trentesimo

číslovka španielčina taliančina40 cuarenta quaranta50 cincuenta cinquanta60 sesenta sessanta70 setenta settanta80 ochenta ottanta90 noventa novanta100 ciento cento1000 mil mille

8.4.1. ZlomkyZlomky sa tvoria pomocou radových a základných čísloviek.

1/3 ¾ 5/6španielčina

un tercio tres cuartos cinco sextos

taliančina un terzo tre quarti cinque sesti

8.5. Slovesá

V nasledujúcej kapitole sa budeme zaoberať slovesami. Rozoberieme si ich z viacerých hľadísk. Najprv si predstavíme pomocné slovesá v španielčine a taliančine, slovesá podľa jednotlivých konjugácií, predstavíme si pár príkladov ekvivalentných výrazov v španielčine a taliančine spolu s ich vyskloňovaním, predstavíme si časy v jednotlivých jazykov, stručne okomentujeme ich použitie a formy. Na záver sa budeme zaoberať nepravidelnými slovesami. Všetky spomínané časti budú sprevádzané jednoduchými a zrozumiteľnými tabuľkami tak, aby sme získali základný prehľad slovies v oboch jazykoch. V jednotlivých častiach budeme uvádzať aj názorné príklady.

8.5.1. Pomocné slovesáJedným z najdôležitejších a zároveň najzákladnejších slovies v každom jazyku je

pomocné sloveso byť. V nasledujúcej tabuľke si predstavíme toto sloveso v španielčine a taliančine.

španielčina (ser) taliančina (assere)Sg. Pl. Sg. Pl.

1. soy somos sono siamo2. eres sois sei siete3. es son è sono

Napr. : Yo soy una estudiante. – Ja som študentka. (španielčina) Siete italiani? – Ste Taliani? (taliančina)

Ďalším pomocným slovesom je sloveso mať.

španielčina (haber) taliančina (avere*)Sg. Pl. Sg. Pl.

1. he hemos ho abbiamo2. has habéis hai avete3. ha han ha hanno

Napr.: ¿Había mucha gente? – Bolo veľa ľudí? (španielčina) Non ho tempo. – Nemám čas. (taliančina)

8.5.2. Koncovky jednotlivých konjugáciíV španielčine, tak ako aj v taliančine existujú slovesá trojakého typu. Tie, ktoré končia v španielčine na –ar, -er, -ir a v taliančine na –are, -ire, - ere. Nasledujúca tabuľka nám predstaví tieto slovesá s ich koncovkami, keď sú vyskloňované (platia pre pravidelné slovesá).

** Sloveso avere a tener v spojení s niektorými podstatnými menami bez členov tvorí súslovie, ktoré sa do slovenčiny prekladá odlišne, napr.: Non hai freddo? – Nie je ti zima? ¿No tienes frío?

8.5.2.1. Slovesá končiace v španielčine na –ar, -er, -ir

Slová končiace na -AR -ER -IROsoba Sg. Pl. Sg. Pl. Sg. Pl.1. -o -amos -o -emos -o -imos2. -as -aís -es -éis -es -ís3. -a -an -e -en -e -en

Napr.: estudiar – estudio, estudias, estudia, estudiamos, estudiaís, estudian entender – entiendo, entiendes, entiende, entendemos, entendéis, entienden vivir – vivo, vives, vive, vivimus, vivís, viven

8.5.2.2. Slovesá končiace v taliančine na – are, - ere, -ire

Slovesá končiace na -ARE -ERE -IREOsoba Sg. Pl. Sg. Pl. Sg. Pl.1. -o -iamo -o -iamo -o -iamo2. -i -ate -i -ete -i -ite3. -a -ano -e -ono -e -ono

Napr.: parlare – parlo, parli, parla, parliamo, parlate, parlano scrivere – scrivo, scrivi, scrive, scriviamo, scrivete, scrivono partire – parto, parti, parte, partiamo, partite, partono

8.5.3. Rozkazovací spôsob – imperatív

TALIANČINAImperatív pravidelných slovies na –ARE****-A -IAMO -ATE -Iparla parliamo parlate parlihovor hovorme hovorte hovorte -zdvor. forma

Imperatív pravidelných slovies na –ERE-I -IAMO -ETEscrivi scriviamo scrivetepíš píšme píšte

Imperatív pravidelných slovies na – IRE-I -IAMO -ITEparti partiamo partiteodíď odíďme odíďte

**** Pri slovesách tejto triedy sú v jednotnom čísle medzi rozkazovacím a oznamovacím spôsobom prevrátené koncovky pre tykanie a zdvorilostnú formu.

ŠPANIELČINAImperatív pravidelných slovies na – AR-A -EMOS -ADhabla hablemos habladhovor hovorme hovorte

Imperatív pravidelných slovies na –ER-E -AMOS -edcomprende comprendamos comprendedrozumej rozumejme rozumejte

Imperatív pravidelných slovies na –IR-E -AMOS -IDvive vivamos vividži žime žite

8.5.4. Prehľad slovesných časov oznamovacieho spôsobu v španielčine a taliančine

španielčina taliančinajednoduchý čas prítomný presente presentesúminulý čas imperfecto imperfettojednoduchý čas minulý pretérito indefinido passato remotopredprítomný čas pretérito perfecto compuesto passato prossimopredminulý čas pretérito imperfecto compuesto trapassato prossimopredminulý čas skonalý pretérito perfecto anterior trapassato remotobudúci čas futuro simple futuro semplicebudúci čas zložený futuro compuesto futuro anteriore

Prítomným časom pravidelných slovies sme sa už zaoberali v podkapitolách 8.5.2.1. a 8.5.2.2.

8.5.4.1. Predprítomný čas

Nasledujúca podkapitola je venovaná predprítomnému času a jeho formy sú stručne zhrnuté v prehľadnej tabuľke.

Predprítomný čas je v taliančine najužívanejším minulým časom. Vyjadrujú sa ním deje, ktoré mali nejaký vzťah alebo spojenie s prítomnosťou, zasahujú do prítomnosti, súvisia s ňou, či spadajú do časového úseku, ktorý ešte doposiaľ neuplynul. Tvar predprítomného času sa v oboch jazykoch skladá z dvoch častí a to z pomocného slovesa a príčastia minulého plnovýznamového slovesa, tzv. participia.

8.5.4.1.1. Participium

Významovú časť predprítomného času, ako sme už naznačili v úvode tejto podkapitoly, tvorí participium, teda minulé príčastie plnovýznamového slovesa. V španielčine sa tvorí odtrhnutím koncoviek -ar, -er, -ir slovies a ich nahradením koncovkami -ado, -ido, a to nasledovne: koncovka –ar je nahradená koncovkou -ado, -er a -ir rovnakou koncovkou -ido pre oba druhy slovies. V taliančine príčastia fungujú na rovnakom princípe. Koncovky –are, -ere, -ire sú nahradené –ato, -uto, -ito, v tomto poradí. Uvedené pravidlá platia pre pravidelné slovesá, zoznam nepravidelných slovies je uvedený nižšie v tejto podkapitole.

Príklady:Španielčina: hablar > hablado comer > comido vivir > vividoTaliančina: partire >partito vendere > venduto parlare > parlato

Prehľad nepravidelných príčastí v taliančine:

aprire/apreto attendere/atteso chiedere/chiesto chiudere/chiuso leggere/letto mettere/messo

perdere/perso permettere/permesso prendere/preso promettere/promesso ridere/risorispondere/risposto

scrivere/scrittospendere/spesovedere/vistovincere/vinto

Prehľad nepravidelných príčastí v španielčine:

abrir/abiertoescribir/escritocubrir/cubiertoromper/roto

ver/vistoponer/puestovolver/vueltomorir/muerto

decir/dichohacer/hecho

Ako bolo už vyššie spomenuté, plnovýznamové sloveso musí byť v prípade predprítomného času vždy sprevádzané neplnovýznamovým slovesom, v španielčine haber v taliančine avere, ktoré je vyčasované v príslušnej osobe a čísle, a je znakom predprítomného času. Kompletné tvary pre každý z jazykov sú nasledovné:

Španielsky jazyk:

he hablado hovoril som hemos hablado hovorili smehas hablado hovoril si habéis hablado hovorili steha hablado hovoril han hablado hovorili

Taliansky jazyk

ho avuto mal som abbiamo avuto mali smehai avuto mal si avete avuto mali steha avuto mal hanno avuto mali

8.5.4.2. Súminulý čas

Súminulý čas vyjadruje dlhšie trvajúce deje minulé, opakujúci sa minulý dej a popis vlastností, vzhľadu, situácie, okolností a stavu v minulosti. Súminulý čas sa tvorí odtrhnutím infinitívnej koncovky -are, -ere, -ire v taliančine a -ar, -er, -ir v španielčine a ich nahradením koncovkami uvedenými v nasledujúcej tabuľke.

španielčina taliančinaSg. Pl. Sg. Pl.AR ER IR AR ER IR ARE ERE IRE ARE ERE IRE

1.

ba ía ía ábamos íamosíamos

vo vo vo vamo vamo vamo

2.

abas ías ías abais íais íais vi vi vi vate vate vate

3.

aba ía ía aban ían ían va va va vano vano vano

8.5.4.3. Predminulý čas

Predminulý čas vyjadruje deje, ktoré sa stali pred inými minulými dejmi a slúži predovšetkým na zachovanie súslednosti časov.

V španielčine je, podobne ako predprítomný čas, tvorený participiom a pomocným slovesom haber, ktoré je však v tomto prípade vyčasované v čase súminulom.

había hablado hovoril som habíamos hablado hovorili sme

habías hablado hovoril si habíais hablado hovorili ste

había hablado hovoril habían hablado hovorili

V taliančine sa tvorí z imperfekta pomocného slovesa avere alebo essere a z príčastia minulého slovesa významového:

avevo parlato hovoril som avevamo parlato hovorili sme

avevi parlato hovoril si avevate parlato hovorili ste

aveva parlato hovoril avevano parlato hovorili

ero partito/a odišiel som eravamo partiti odišli sme

eri partito/a odišiel si eravate partiti/e odišli ste

era partito/a odišiel erano partiti/e odišli

8.5.4.4. Jednoduchý minulý čas

Jednoduchý čas minulý vyjadruje ukončený dej, ktorý sa stal v minulosti a nemá žiaden vzťah k prítomnosti. Ako už napovedá jeho názov, k jeho vytvoreniu nie je potrebné žiadne pomocné sloveso. Plnovýznamové sloveso sa pravidelne časuje za pomoci koncoviek, ktoré sú pre jednotlivé jazyky nasledovné:

Španielsky jazyk

- AR -ER -IRSg. Pl. Sg. Pl. Sg. Pl.

1.

-é -amos -í -imos -í -imos

2.

-aste -asteis -iste

-isteis -iste

-isteis

3.

-ó -aron -ió -ieron -ió -ieron

Taliansky jazyk

- ARE -ERE -IRESg. Pl. Sg. Pl. Sg. Pl.

1.

-ai -ammo -ei -emmo -ii -immo

2.

-asti -aste -esti

-este -isti -iste

3.

-ò -arono -è -erono -í -irono

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené konkrétne príklady časovania pravidelných slovies v jednoduchom minulom čase v španielskom a talianskom jazyku.

10 1.os.sg. 2.os.sg. 3.os.sg. 1.os.pl. 2.os.pl. 3.os.pl.

španielčina -ar hablé hablaste habló hablamos hablasteis hablaron-er comí comiste comió comimos comisteis comieron-ir viví viviste vivió vivimos vivisteis vivieron

taliančina -are

parlai parlasti parlò paralammo parlaste parlarono

-ere

vendei vendesti vendè vendemmo vendeste venderono

-ire partii partisti parti partimmo partiste partirono

8.5.4.5. Predminulý čas dokonalý

Týmto časom sa budeme zaoberať len veľmi stručne, vzhľadom na to, že tento čas sa používa len veľmi sporadicky. Tento zložený minulý čas vyjadruje dej skončený pred iným minulým dejom. Skladá sa z pomocného slovesa v tvaroch passata remota v taliančine a z príčastia minulého v taliančine a z pomocného slovesa haber v tvare pretérito indefinido a z minulého príčastia.

8.5.4.6. Budúci čas

Budúci čas oznamovacieho spôsobu sa tvorí u všetkých slovies rovnako v španielčine a taliančine. Koncovky sa viažu celému tvaru infinitívu.

Španielčina TaliančinaSg. Pl. Sg. Pl.

1. -é(hablaré) -emos(hablaremos) -ò(parlerò) -emo(parleremo)2. -ás(hablarás) -éis(hablaréis) -ai(partirai) -ete(partirete)3. -á(hablará) -án(hablarán) -à(partirà) -anno(partiranno)

8.5.4.7. Zložený budúci čas

Budúci čas zložený vyjadruje budúci dej ukončený pred iným dejom budúcim. Tvorí sa z futuro semplice pomocných slovies AVERE a ESSERE a z príčastia minulého slovesa plnovýznamového v taliančine a z futuro simple pomocného slovesa HABER a z príčastia plnovýznamového slovesa v španielčine.

TALIANČINA ŠPANIELČINA

avrò parlato avremo parlato sarò partito/a saremo partiti/ehabré terminado

habremos terminado

avrai parlato avrete parlato sarai partito/a sarete partiti/ehabrás terminado

habréis terminado

avrà parlato avranno parlato sarà partito/asaranno partiti/e

habrá terminado

habrán terminado

8.5.5. Podmieňovací spôsob

Okrem oznamovacieho spôsobu sa v španielčine a taliančine používajú aj podmieňovacie spôsoby. Rozlišujeme dve formy podmieňovacieho spôsobu a to: jednoduchý a zložený.

Podmieňovací spôsob jednoduchý sa tvorí, podobne ako budúci čas, pridaním špecifických koncoviek k infinitívu slovesa. Podmieňovací spôsob zložený sa tvorí z podmieňovacieho tvaru slovesa HABER (v španielčine) a slovesa pomocného AVERE (v taliančine) a príčastia plnovýznamového slovesa. Konkrétne príklady oboch typov podmieňovacieho spôsobu sú uvedené v tabuľkách.

8.5.5.1. Podmieňovací spôsob jednoduchý

španielčina taliančinaSg. Pl. Sg. Pl.

1.

-ía-íamos

-ei -emmo

2.

-ías -iaís -esti -este

3.

-ía -ían -ebbe -ebbero

8.5.5.2. Podmieňovací spôsob zložený

španielčina taliančina

Sg. Pl. Sg. Pl.1.

habría termianado habríamos terminado avrei parlato avremmo parlato

2.

habrías terminado habríais terminado avresti parlato avreste parlato

3.

habría terminado habrían terminado avrebbe parlato avrebbero parlato

8.5.6. Konjunktív

Konjunktív, spojovací spôsob, (v španielčine SUBJUNTIVO a v taliančine CONGIUNTIVO) je slovesný spôsob, ktorý nemá v slovenčine ani češtine ekvivalent a prekladá sa buď oznamovacím, alebo podmieňovacím spôsobom. V rámci konjunktívu existujú štyri gramatické časy– prítomný, minulý, súminulý, predminulý. Tvorí sa oddelením koncoviek -ar, -er, -ir v pravidelných slovesách v španielčine, a –are, -ere, -ire v taliančine a pridaním koncoviek.

8.5.6.1. Prítomný čas konjunktívu

V nasledujúcej tabuľke sú uvedené koncovky pravidelných slovies pre prítomný čas konjunktívu:

Španielčina TaliančinaKoncovky -AR -ER/-IR -ARE -ERE/-IRE

Sg.1. -e -a -i -a2. -es -as -i -a3. -e -a -i -a

Pl.1. -emos -amos -iamo -iamo2. -éis -áis -iate -iate3. -en -an -ino -ano

8.5.6.2. Súminulý čas konjunktívu

V nižšie uvedenej tabuľke je možné pozorovať, že súminulý konjunktív sa v taliančine tvorí odtrhnutím koncovky -re od infinitívu a pridaním špecifických koncoviek. V španielčine sa tvorí pridaním koncoviek u slovies prvej konjugácie a u slovies druhej a tretej konjugácie sa tvorí pridaním koncoviek a vložením samohláska e alebo i (entendiera, viviera) do kmeňa slovesa.

Španielčina TaliančinaKoncovky

-AR -ER/-IR -ARE/ERE/IRE

Sg.1. -hablara -entendiera/viviera -ssi2. -hablaras -entendieras/viveras -ssi3. hablara-a -entendiera/viviera -sse

Pl.1. -hablaramos -entendieramos/vivieramo -ssimo2. -hablarais -entendieráis/vivieráis -ste3. -hablaran -entendieran/vivieran -ssero

8.5.6.3. Predminulý čas konjunktívu

Predminulú konjunktív sa skladá z imperfekta pomocného slovesa AVERE (v taliančine) a HABER (v španielčine) a z príčastia minulého.

španielčina taliančina

Sg.1. hubiera dicho avessi parlato2. hubieras dicho avessi parlato3. hubiera dicho avesse parlato

Pl.1. hubieramos dicho avessimo parlato2. hubierais dicho aveste parlato3. hubieran dicho avessero parlato

8.5.6.4. Predprítomný čas konjunktívu

Predprítomný konjunktív sa tvorí z prítomného konjunktívu slovesa AVERE (v taliančine) a HABER (v španielčine) a príčastia významového slovesa.

španielčina taliančina

Sg.1. haya dicho abbia parlato2. hayas dicho abbia parlato3. haya dicho abbia parlato

Pl.1. hayamos dicho abbiamo parlato2. hayais dicho abbiate parlato3. hayan dicho abbiano parlato

8.5.7. Časová súslednosť

V španielčine a taliančine sa používanie slovies vo vedľajšej vete riadi časom, v ktorom je sloveso hlavnej vety. Preto hovoríme v španielčine a taliančine o tzv. časovej súslednosti.

Ak je sloveso hlavnej vety v niektorom z tzv. hlavných časov (prítomný čas, budúci čas alebo rozkazovací spôsob), používame vo vedľajšej vete na vyjadrenie súčasnosti prítomný čas, na vyjadrenie následnosti budúci čas a na vyjadrenie predčasnosti niektorý z minulých časov. Ak je sloveso hlavnej vety v niektorom z tzv. vedľajších časov (minulé časy, podmieňovací spôsob), potom používame vo vedľajšej vete na vyjadrenie súčasnosti imperfektum, na vyjadrenie následnosti podmieňovací spôsob a na vyjadrenie predčasnosti predminulý čas. Ak je v hlavnej vete zložený minulý čas, môžeme vo vedľajšej vete voliť časy podľa prvej aj podľa druhej schémy. Dôvodom je, že deje vyjadrené zloženým minulým časom sa odohrali v časovom období, ktoré sa začína v minulosti a plynule prechádza do prítomnosti, čiže hovoriaci ich môže chápať buď ako deje situované viac do minulosti, alebo ako deje uskutočnené v prítomnosti.

8.6. Príslovky

Ako napovedá už názov tohto slovného druhu, príslovky stoja vždy v blízkosti slova, na

ktoré sa vzťahujú. Najčastejšie nasledujú prídavné meno a predchádzajú sloveso, napr.:

taliančina španielčina

molto bello veľmi pekný muy bonito

sono troppo stanco som príliš unavený estoy demasiado cansada

veramente piccolo skutočne malý realmente pequeño

parlare lentamente hovoriť pomaly hablar lentamente

venire subito prísť hneď venir inmediato

abita lontano býva ďaleko vive lejos

Príslovky spôsobu majú vo vete úplne voľnú pozíciu a teda ich pozícia nemení význam vety.

improvvisamente scoppiò un temporale de repente apareció la tormenta

scoppiò un temporale improvvisamente apareció la tormenta de repente

scoppiò improvvisamente un temporale apareció de repente la tormenta

= slov. znenazdajky prepukla búrka

V iných prípadoch, postavenie príslovky vo vete mení celkový význam vety. Ako názorný príklad slúžia dvojice viet v nasledujúcej tabuľke s ich slovenským prekladom.

Taliančina Preklad Španielčina

stranamente, Carlo dorme je zvláštne, že Carlo spí extraño que Carlos duerme en casa

Carlo dorme stranamente Carlo spí zvláštnym spôsobom Carlos duerme extraño

sinceramente, non so se risponderti úprimne, neviem, či ti odpovedať sinceramente no sé que responderte

non so se risponderti sinceramente neviem, či ti odpovedať úprimne no sé si te respondo sinceramente

Príslovky sa najčastejšie tvoria z prídavných mien pridaním koncovky -mente v oboch jazykoch (napr. lentamente, sinceramente). Podobne ako prídavné mená sa stupňujú aj príslovky. Pravidelné stupňovanie prísloviek v komparatíve sa vykonáva za pomoci prísloviek más v španielčine a piùr v taliančine a superlatív získame pridaním člena lo v španielčine a il v taliančine pred druhý stupeň prísloviek. Prvá tabuľka je venovaná pravidelnému stupňovaniu prísloviek, druhá nepravidelnému.

španielčina taliančina1.stupeň 2.stupeň 3.stupeň 1.stupeň 2.stupeň 3.stupeňlejos más lejos lo más lejos spesso piừ spesso il piừ spesso

španielčina taliančina1.stupeň 2.stupeň 3.stupeň 1.stupeň 2.stupeň 3.stupeňbien mejor lo mejor bene meglio benissimomal peor lo peor male peggio malissimomucho más lo más molto piừ moltissimopoco menos lo menos poco meno pochissimo

8.7. Predložky

Predložky sú slová, ktoré stoja pred podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami, príslovkami, slovesami v neurčitku a vyjadrujú vzťahy medzi pomenovaniami (osôb, zvierat, vecí). V tabuľke sú uvedené základné predložky v oboch jazykoch a ich význam a použitie.

PREDLOŽKA v taliančine PREDLOŽKA v španielčine VÝZNAM

DI DE

Určuje charakteristiky niekoho alebo niečoho● majetok, vlastníctvo● kvalitu● obsah, príčinu● čas● spôsob

A A

Určuje smer danej činnosti:● cieľ (smerom ku komu)● pohyb na nejaké miesto

● stav v určitom mieste● vek● čas

DA PARA

Označuje pôvod niekoho alebo niečoho● pohyb na miesto, pôvod● činiteľ, faktor● pohyb z miesta (od niekoho)●účel

IN EN

Určuje pozíciu:● v priestore● čas● prostriedok● spôsob

CON CON

Určuje:● spoločnosť● prostriedok● spôsob

SU SOBRE

Určuje ● pozíciu v priestore● argument, obsah● priblíženie

PER POR

Určuje prechod● cez nejaký priestor● cez nejaký čas● miesto určenia● účel, cieľ, príčinu

TRA/FRA ENTREUrčujú prostrednú pozíciu● v priestore a v čase● konečný určený čas

8.8. Spojky

Spojky v taliančine a v španielčine sú rozdelené do skupín na základe vedľajších viet, ktoré spájajú, prípadne viet, ktoré uvádzajú. Zoznam základných typov spojok spolu s konkrétnymi príkladmi je uvedený v tabuľke. Môžeme pozorovať odlišnú typizáciu spojok a s tým súvisiace odlišnosti v terminológii.

spojky španielčina spojky taliančina

časové

cuando, en cuanto, así que, apenas, no bien, tan pronto como, desde que, hasta que, mientras, una vez que, cada vez que, toda vez que, siempre que

zlučovaciee, anche, inoltre, né, neanche, nemmeno, neppure

odporovaciepero, mas, sin embargo, no obstante, sino

vylučovacie o, oppure, altrimenti, ossia, ovvero

podmienkové si odporovaciema, tuttavia, però, pure, eppure, anzi, nondimeno,altrimenti

želacie ojalá účelovédunque, perciò, quindi, pertanto, allora

prípustkové a pesar de que, aunque vysvetľujúce infatti, difatti, invero, cioè

porovnávacietan como, más que, menos que, cuantos más – tantos más, que

porovnávacie... e, o... o, né... né, sia... sia, sia... che, non solo... ma anche, ora... ora, tanto... quanto, tale... quale.)

účelové que, para que, a fin de que, a que - -

spôsobovécomo si, cual si,de modo que, de manera que

- -

9. Záver

Táto seminárna práca je venovaná stručnému a prehľadnému porovnaniu základných gramatických javov v dvoch románskych jazykoch a to: v španielskom a talianskom jazyku.

Okrem stručného úvodu do fonetiky oboch jazykov pojednáva o slovných druhoch a javoch s nimi súvisiacich. Na konkrétnych príkladoch a v prehľadných tabuľkách predstavuje základné podobnosti a odlišnosti medzi španielčinou a taliančinou.

Jadro tejto práce tvorí kapitola zameraná na slovesá a základné slovesné spôsoby a časy, a popisuje časovanie v jednotlivých minulých, prítomných a budúcich časoch v oboch jazykoch.

10. Bibliografia

1. Prokopová, L.; Španĕlština, Leda, 2008

2. Janešová, J.; Italština pro samouky, Praha, 1991

3. Bartoš, Ľ.; Základy obecné a španĕlské fonetiky a fonologie, Ostrava, 2008

4. Košťál, A.; Talianska gramatika, Knižné centrum, 2000

elektronické zdroje:

5. it.wikipedia.org6. es.wikipedia.org7. sk.wikipedia.org