porovnanie slovenského a českého energetického trhu · 2017. 5. 22. · porovnanie oboch trhov...

2014

Dátum vydania: 12.2.2014

Zuzana Lukáčová

[POROVNANIE SLOVENSKÉHO

A ČESKÉHO ENERGETICKÉHO

TRHU] REPORT (časť 1/2)

http://www.energyanalytics.sk/sk/

2

energy analytics, s.r.o., Štefánikova 19, 811 05 Bratislava, Slovenská republika

web www.energyanalytics.sk e-mail [email protected] IČO 46 990 470 DIČ 202 369 3507

Zápis: Obchodný register Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka číslo 86962/B.

Vážení partneri a potenciálni partneri,

do rúk sa vám dostáva správa energy analytics, s.r.o. „Porovnanie slovenského a českého

energetického trhu“, ktorej cieľom je popísať hlavné znaky dvoch historicky a geograficky blízkych

trhov s energiami – podobnosti a rozdielnosti.

Zamerali sme sa na základné charakteristiky lokálnych trhov s elektrinou a plynom, ako sú finančné

ukazovatele, prínosy pre štátny rozpočet, proces zmeny dodávateľa a v neposlednom rade vnímanie

trhu samotnými zástupcami energetických podnikov v oblasti regulácie, legislatívy a podnikania.

Motiváciou bola osveta a poznávanie blízkych trhov, ktoré môžu slúžiť ako zdroj námetov a inšpirácie.

Spracovávali sme množstvo verejne dostupných dát o samotných hráčoch na trhu v podobe

výročných správ, štatistické dáta, ale tiež i konsolidované údaje o celej krajine, kde sa ukázala vysoká

informačná hodnota zdrojov českého operátora trhu OTE, ktoré, žiaľ na Slovensku chýbajú. Snažili

sme sa ich nahradiť prieskumom trhu. Je potrebné skonštatovať, že zatiaľ čo noví hráči na

slovenskom trhu požadované dáta bez problémov poskytli, dominantní dodávatelia elektriny a plynu

takúto ochotu zdieľať dáta neprejavili.

Správa obsahuje i základné porovnania, pričom však jej hlavnou pridanou hodnotou je agregovanie

dát v rámci kompaktného textu. Preto zámerne ponecháva priestor pre čitateľa, aby sám pri štúdiu

hľadal ďalšie podobnosti a rozdiely medzi oboma krajinami a vytvoril si predovšetkým vlastný názor.

Hoci je text tejto správy rozsiahlejší, obsahuje len základné dáta v agregovanej podobe. V prípade, že

by ste mali záujem o ďalšiu analýzu a podrobnejšie čísla, k dispozícii je vám náš kontakt na našom

webovom sídle www.energyanalytics.sk.

Zuzana Lukáčová

http://www.energyanalytics.sk/

3




Obsah

OBSAH.............................................................................................................................................................. 3

ZÁKLADNÁ INTERPRETÁCIA ZISTENÍ ................................................................................................................. 5

RESUMÉ ........................................................................................................................................................... 7

I. LIBERALIZÁCIA ENERGETICKÝCH TRHOV V SR A ČR................................................................................. 10

1. TRH S ELEKTRINOU V SR ................................................................................................................................. 11

2. TRH S PLYNOM V SR ...................................................................................................................................... 13

3. TRH S ELEKTRINOU V ČR ................................................................................................................................. 14

4. TRH S PLYNOM V ČR ...................................................................................................................................... 15

II. PRIESKUM NÁZOROV ZÁSTUPCOV ENERGETICKÉHO SEKTORU NA TRH V SR A ČR ................................. 17

1. ENERGETICKÝ TRH A REGULÁCIA ....................................................................................................................... 19

2. LEGISLATÍVA ................................................................................................................................................. 19

3. REGULÁCIA .................................................................................................................................................. 22

4. PODNIKANIE V ENERGETIKE ............................................................................................................................. 23

5. ZHRNUTIE .................................................................................................................................................... 30

III. PRÍJMY ŠTÁTU Z ENERGETIKY V SR A ČR ................................................................................................ 32

1. PRÍJMY ŠTÁTU Z ENERGETIKY PODĽA ZDROJA V SR V TIS. EUR ................................................................................ 32

2. PRÍJMY ŠTÁTU Z ENERGETIKY PODĽA ZDROJA V ČR V TIS. EUR ................................................................................ 33

3. POROVNANIE SR A ČR ................................................................................................................................... 34

Celková spotreba - elektrina ......................................................................................................................... 34

Celková spotreba - plyn ................................................................................................................................ 34

4. ĎALŠIE UKAZOVATELE .................................................................................................................................... 35

Tvorba hrubého kapitálu .............................................................................................................................. 35

Tvorba hrubého kapitálu ako % z celku ........................................................................................................ 36

Implicitná daňová sadzba na energie ........................................................................................................... 36

5. ZHRNUTIE .................................................................................................................................................... 36

IV. FINANČNÉ UKAZOVATELE ENERGETICKÝCH PODNIKOV V SR A ČR ......................................................... 38

1. DODÁVATELIA .............................................................................................................................................. 38

2. DISTRIBUČNÉ SPOLOČNOSTI............................................................................................................................. 42

3. PRENOS A PREPRAVA ..................................................................................................................................... 47

4. ZHRNUTIE .................................................................................................................................................... 51

V. PROCES ZMENY DODÁVATEĽA V ELEKTRINE A PLYNE V SR A ČR ............................................................ 54

1. PROBLEMATICKÉ BODY PROCESU ZMENY DODÁVATEĽA.......................................................................................... 55

2. ZHRNUTIE .................................................................................................................................................... 58

VI. ZDROJE .................................................................................................................................................. 60

PRÍLOHA A: PROCES ZMENY DODÁVATEĽA V SR – ELEKTRINA ........................................................................ 60

1. DEFINÍCIA .................................................................................................................................................... 61

2. POSTUP PRI ZMENE DODÁVATEĽA ELEKTRINY – ZÁKON .......................................................................................... 61

Výpoveď zmluvy ............................................................................................................................................ 61

Proces zmeny dodávateľa – odberateľ a dodávateľ ..................................................................................... 62

4




Proces zmeny dodávateľa – PDS a odberateľ/dodávateľ ............................................................................. 63

Meranie spotreby ......................................................................................................................................... 65

2. POSTUP PRI ZMENE DODÁVATEĽA ELEKTRINY - VZOROVÝ PREVÁDZKOVÝ PORIADOK ..................................................... 66

PRÍLOHA B: PROCES ZMENY DODÁVATEĽA V SR – ELEKTRINA ........................................................................ 73

1. DEFINÍCIA .................................................................................................................................................... 73

2. POSTUP PRI ZMENE DODÁVATEĽA PLYNU – ZÁKON ............................................................................................... 73

Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu ........................................ 73

Výpoveď zmluvy ............................................................................................................................................ 74

Výpovedné lehoty ......................................................................................................................................... 74

3. PROCES ZMENY DODÁVATEĽA – PDS A ODBERATEĽ/DODÁVATEĽ ............................................................................ 75

Uzatvorenie zmluvy o prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu ....................................................... 75

Vznesenie námietky pôvodným dodávateľom .............................................................................................. 76

4. MERANIE SPOTREBY ...................................................................................................................................... 76

5. POSTUP PRI ZMENE DODÁVATEĽA PLYNU - PREVÁDZKOVÝ PORIADOK SPP DISTRIBÚCIA ............................................... 77

PRÍLOHA C: PROCES ZMENY DODÁVATEĽA V ČR – ELEKTRINA ........................................................................ 81

1. POSTUP PRI ZMENE DODÁVATEĽA ELEKTRINY – ZÁKON .......................................................................................... 81

2. NÁLEŽITOSTI ŽIADOSTI O USKUTOČNENIE ZMENY DODÁVATEĽA .............................................................................. 82

3. POVINNOSTI OPERÁTORA TRHU ........................................................................................................................ 82

4. POVINNOSTI PREVÁDZKOVATEĽA PRENOSOVEJ SÚSTAVY ALEBO PREVÁDZKOVATEĽA DISTRIBUČNEJ SÚSTAVY ..................... 83

5. ĎALŠÍ POSTUP SUBJEKTOV V PROCESE ZMENY DODÁVATEĽA ................................................................................... 85

6. ĎALŠÍ POSTUP SUBJEKTOV K DÁTUMU ÚČINNOSTI ZMENY DODÁVATEĽA.................................................................... 87

7. SKRÁTENIE A PREDĹŽENIE DODÁVKY ELEKTRINY ................................................................................................... 91

PRÍLOHA D: PROCES ZMENY DODÁVATEĽA V ČR – PLYN ................................................................................ 94

1. FORMY ZMENY DODÁVATEĽA PLYNU .................................................................................................................. 94

Štandardná zmena dodávateľa plynu – definícia (§ 52) ............................................................................... 94

Náležitosti žiadosti o štandardnú zmenu dodávateľa plynu ......................................................................... 95

2. POVINNOSTI OPERÁTORA TRHU ........................................................................................................................ 95

3. POVINNOSTI PREVÁDZKOVATEĽA PREPRAVNEJ SÚSTAVY ALEBO PREVÁDZKOVATEĽA DISTRIBUČNEJ SÚSTAVY ..................... 96

4. ĎALŠÍ POSTUP SUBJEKTOV V PROCESE ZMENY DODÁVATEĽA ................................................................................... 96

5. ĎALŠÍ POSTUP SUBJEKTOV K DÁTUMU ÚČINNOSTI ZMENY DODÁVATEĽA.................................................................... 99

6. SKRÁTENIE A PREDĹŽENIE DODÁVKY PLYNU ...................................................................................................... 101

7. RÝCHLA ZMENA DODÁVATEĽA PLYNU – DEFINÍCIA (§ 54) .................................................................................... 102

8. NÁLEŽITOSTI ŽIADOSTI O ŠTANDARDNÚ ZMENU DODÁVATEĽA PLYNU ..................................................................... 104

5




Základná interpretácia zistení

Pri porovnaní českého a slovenského trhu s energiami sme našli v oboch krajinách viacero

podobností ale i rozdielov. Zásadné rozdiely by sa dali formulovať v bodoch nasledovne:

I keď je český trh cenovo deregulovaný a zatiaľ čo na slovenskom trhu sú cenovo regulované

segmenty domácností a malých podnikov, porovnanie finančných ukazovateľov spochybňuje

opodstatnenosť cenovej regulácie na Slovensku.

V nadväznosti na vyššie spomenutý bod, cenová regulácia na Slovensku nie je ochranou

spotrebiteľov pred neprimeranými cenami, ale pôsobí najmä ako prekážka pre dynamickejší

rozvoj trhu, spôsobuje dodávateľom administratívnu záťaž a prispieva k zvyšovaniu rizikovosti

podnikania, čo potvrdzuje i dotazníkový prieskum vykonaný medzi zástupcami energetického

sektora.

Z prieskumu tiež vyplynulo, že zatiaľ čo podnikatelia na českom trhu vidia v energetike

obchodnú príležitosť a pre tvorbu marže, slovenskí respondenti sa vyjadrili, že v energetike

môže byť pri niektorých segmentoch zákazníkov marža dokonca záporná. S tým súvisí i vyššia

miera vnímania rizikovosti podnikania v energetike na Slovensku.

Z dotazníkového prieskumu medzi zástupcami energetického sektora vyplynulo, že český

legislatívny a regulačný rámec je v porovnaní so Slovenskom predvídateľnejší, stabilnejší

a v nepomerne väčšej miere reflektuje požiadavky trhu.

Činnosť regulačných úradov (ERÚ v ČR, ÚRSO v SR) vnímajú zástupcovia energetického

sektora rôzne – zatiaľ čo českí respondenti nemali voči spôsobu výkonu regulácia zásadnejšie

negatívne postoje, slovenskí respondenti boli voči činnosti ÚRSO kritickejší, čo sa odrazilo

najmä na hodnotení výkonu cenovej regulácie ako takej.

V podmienkach Slovenska predstavuje energetický sektor oveľa vyšší percentuálny príjem do

štátneho rozpočtu (viac ako 10 %) než akým podielom energetický sektor prispieva do

štátneho rozpočtu v Českej republike (necelé 4 %), čo môže vysvetľovať prirodzený vyšší

záujem politickej reprezentácie v SR o energetiku ako takú.

Proces zmeny dodávateľa v ČR je definovaný konzistentnejšie, v rámci jedného legislatívneho

predpisu a jeho uskutočnenie trvá necelú polovicu z trvania uskutočnenia zmeny dodávateľa

v slovenských podmienkach. Súčasne je pri niektorých sporných momentoch dotknutý

zákazník (odberné miesto) viac angažovaný, čo sa týka vyjadrenia jeho vôle.

6




Zhrnuté, objektívne je potrebné skonštatovať, že hoci český a slovenský trh sú si vo väčšine aspektov

podobné, niektoré rozdiely sú natoľko zásadné, že obchodníci s elektrinou a plynom majú

priaznivejšie podmienky pre podnikanie v ČR. Dôvodom sa zdá byť i cenová regulácia.

7




Resumé

V podrobnejšom slovnom hodnotení, pri porovnávaní českého a slovenského energetického trhu

vychádzame z dvoch rôznych štádií vývoja trhu: český trh sa už adaptoval na trhové neregulované

prostredie dodávky, je vnímaný ako nasýtený a vykazuje pomerne stabilné ekonomické ukazovatele.

Slovenský trh je však stále regulovaný v oblasti dodávky domácnostiam a malým podnikom

a hospodárske ukazovatele sú rozptýlenejšie ako v ČR, predovšetkým na strane dodávky.

Obe krajiny prešli procesom trhovej liberalizácie v rámci integračného procesu do Európskej únie.

Spoločnými znakmi sú vlastnícke oddelenie prenosu, distribúcie a dodávky a postupné otváranie trhu

s elektrinou a plynom pre konkurenciu. V ČR bol proces liberalizácie ukončený už 1. 1. 2006

v elektrine a o rok neskôr v plyne, SR oba trhy otvorila naraz 1. 7. 2007. Jasným ukazovateľom dobre

fungujúceho voľného trhu v Česku sú vysoké počty zmien dodávateľov, prevyšujúce slovenské

hodnoty.

Porovnanie oboch trhov skúmalo aj názory jednotlivcov – zástupcov energetického sektora. Pri

dotazníkovom prieskume sa prejavil negatívnejší pohľad slovenských respondentov na trh, resp. na

prax vplývajúcu na podnikanie na trhu. Zatiaľ čo v Česku si väčšina opýtaných myslí, že legislatíva a

regulácia sú aspoň v prevažnej miere nastavené v súlade s požiadavkami trhu, na Slovensku prevláda

skôr opačný názor.

S kritikou nad rámec bežných výhrad sa na Slovensku stretla činnosť ÚRSO a tiež aj existencia cenovej

regulácie. Naopak českí respondenti sa na adresu regulátora ERÚ vyjadrovali skôr neutrálne.

Regulácia na Slovensku ovplyvňuje aj vnímanú ziskovosť odvetvia. Veľká časť respondentov pokladá

regulované segmenty zákazníkov za stratový alebo neziskový biznis a energetika ako taká sa medzi

slovenskými respondentmi ukázala byť vnímaná ako rizikovejšie prostredie pre podnikanie, než sú

ostatné odvetvia hospodárstva. Českí respondenti väčšinou považujú energetiku za primerane

rizikovú oblasť podnikania.

Na energetiku sme sa pozreli aj z hľadiska jej finančného benefitu pre štát prostredníctvom dividend

a daní. Ide o jeden z dôležitých zdrojov príjmov štátneho rozpočtu. V konzervatívnom odhade, na

Slovensku prispieva sumou približne 1,2 mld. EUR (9 % príjmov do rozpočtu), zatiaľ čo v Česku 1,7

mld. EUR (4 % príjmov).

8




Máme za to, že štát má najmä pre tento dosah energetiky na verejné financie záujem ovplyvňovať

dianie v sektore, čo sa v praxi prejavuje predovšetkým na Slovensku. Podiel príjmov z energetiky do

štátneho rozpočtu je v SR vyšší, čo môže byť dôvodom väčšieho záujmu vlády na Slovensku aktívne sa

angažovať v energetickom sektore, než je tomu tak v prípade českej vlády.

Energetiku môžeme analyzovať aj prostredníctvom finančných ukazovateľov jednotlivých podnikov.

I keď ide o stabilné odvetvie, nájdu sa i rozdiely v sledovaných parametrov, či už na základe odvetvia,

aktivity alebo individuálnych charakteristík.

Pri skúmaní finančných ukazovateľov sa nedá identifikovať nejaká konkrétna zásadná odlišnosť

českého a slovenského trhu, ale môžeme sa zamerať na jednotlivé ukazovatele v kontexte aktivity

subjektu na trhu (dodávatelia, distribúcia, prenos / preprava).

Ukazovatele rentability dodávateľov odzrkadľujú väčšiu stabilitu českého trhu, kde sa vždy zoskupí

väčšina spoločností s podobnými hodnotami. Na Slovensku sa podobne správajú tradiční dodávatelia,

ktorí sa ešte stále odlišujú od zvyšku trhu.

Prekvapivou sa môže zdať porovnateľná rentabilita tržieb v SR aj v ČR, čo naznačuje, že aj na

neregulovanom trhu nerastú zisky neúmerne, ale konkurencia ich udržiava na hladine podobnej

čiastočne regulovanému trhu na Slovensku. Firmy v oboch krajinách dokonca dosahujú aj

porovnateľný EBITDA (po zohľadnení rozdielov v ich veľkosti). Máme za to, že táto skutočnosť by

mala byť zásadným argumentom pri posudzovaní zmyslu cenovej regulácie na Slovensku. Na základe

českého prípadu možno úlohu cenovej regulácie na slovenskom trhu, kde tiež pôsobí široká paleta

konkurujúcich si spoločností v oblasti dodávky elektriny a plynu koncovým zákazníkom, spochybniť.

V súčasnosti cenová regulácia na Slovensku predstavuje pre jednotlivých dodávateľov predovšetkým

dodatočnú administratívnu záťaž a pre trh ako taký je faktorom spôsobujúcim menšiu flexibilitu.

Rok 2012 znamenal pre prevádzkovateľov distribučných sústav na Slovensku (elektrina aj plyn)

a zároveň aj pre českých plynárov pokles všetkých sledovaných ukazovateľov rentability, spôsobený

sprísnením regulácie. V rámci ČR je ziskovejšia distribúcia plynu než distribúcia elektriny a jej hodnoty

rentability sú vyššie aj v porovnaní s SPP - distribúciou. Slovenskí distribútori elektriny vykazujú širšie

spektrum hodnôt. Podobne ako pri dodávateľoch, dosahujú tieto spoločnosti v SR aj v ČR podobný

EBITDA, s výnimkou najväčších hráčov ČEZ Distribuce a SPP – Distribúcia.

Pri sledovaní ziskovosti pri prenose elektriny a preprave plynu vyniká celkovo eustream. Jedine pri

ROS môžeme porovnávať ziskovosť podľa komodity, konkrétne preprava plynu je bez ohľadu na

9




krajinu niekoľkonásobne ziskovejšia ako prenos elektriny. Sektor plynárenstva dosahuje aj vyšší

EBITDA.

Oba trhy sa vnútorne členia aj podľa prístupu ku krytiu zdrojmi. Dominantní dodávatelia v SR silne

preferujú vlastné zdroje (s výnimkou ZSE Energia s vysokým podielom cudzích zdrojov) a podobne,

len v menšej miere, aj časť českých dodávateľov (už sa však nedá hovoriť o vymedzenej skupine

tradičných dodávateľoch, ako v minulosti). Zvyšok trhu sa prikláňa k lacnejšiemu financovaniu formou

dlhu.

Na rozdiel od dodávateľov sa prevádzkovatelia distribučných sústav na oboch trhoch preferujú

zabezpečovať vlastnými zdrojmi (jediná výnimka je RWE GasNet). Takýto konzervatívnejší prístup

vyplýva z regulovania prirodzených monopolov.

Zaujímavé je tiež sledovať CAPEX vzhľadom na EBITDA. Môžeme konštatovať, že spoločnosti

pristupujú ku kapitálovým nákladom veľmi individuálne a len pri porovnávaní priemerných hodnôt

dosahujú českí dodávatelia vyššie čísla. V prípade distribúcie ide o nevyhnutné výdavky smerujúce do

sústav a aj preto sa hodnoty na Slovensku a v Česku približujú.

Český a slovenský trh spája aj európska legislatíva záväzná pre obidve krajiny. Paradoxne konkrétny

prípad úpravy energetickej legislatívy pri procese zmeny dodávateľa sa v každej krajine zrealizoval

inak. V Česku celý proces zastrešuje operátor trhu OTE podporený informačným systémom, ktorý

umožňuje oveľa väčšiu flexibilitu. Zatiaľ čo v ČR trvá celý proces 10 dní, na Slovensku je to 21 dní. I to

je príklad väčšej vyspelosti českého trhu.

Dôležitým účastníkom procesu zmeny dodávateľa sú odberatelia. Kým českí zákazníci aktívne hľadajú

lepšie ponuky (viď počet zmien dodávateľa), slovenskí sú ešte stále opatrní a majú sklon byť

konzervatívnejší.

Český trh nachádza aj lepšiu oporu v podrobne spracovanej legislatíve riešiacej mnoho situácií, na

ktoré slovenská nepamätá. Slovenská legislatíva upravuje základné body s mnohými odvolávkami na

iné zákonné normy a často nereflektuje realizovateľnosť konkrétnych krokov v praxi.

Hoci u oboch krajín existuje priestor na zlepšenie, kriticky treba priznať, že česká východzia situácia je

lepšia a často môže byť aj vzorom riešenia problémov na Slovensku. Z pohľadu podnikateľských

príležitostí pre dodávateľov elektriny a plynu sa český trh javí výhodnejšie.

10




I. Liberalizácia energetických trhov v SR a ČR

Na úvod by sme radi priblížili proces liberalizácie a zmien na trhu s elektrinou a plynom, ktorými obe

krajiny prešli. Nasledujúca schéma zobrazuje základné legislatívne míľniky pri otváraní trhu:

Schéma 1, zdroj: energy analytics, s.r.o.1

1 uvedené termíny platné pre SR platia de jure, de facto nastalo otvorenie trhu o zhruba dva roky neskôr

2 http://www.eru.cz/user_data/files/plyn/10_sdeleni/Proces%20liberalizace%20trhu%20s%20plynem.pdf

11




1. Trh s elektrinou v SR

Trh s elektrinou prešiel na Slovensku v ostatných 15 rokoch pomerne radikálnymi zmenami.

Slovenská republika v rámci integračného procesu do Európskej únie (ďalej len „EÚ“) musela

zosúladiť svoju legislatívu aj v oblasti energetiky. Z platných predpisov a smerníc EÚ vychádzali najmä

zákony o energetike a regulácii ako kľúčové dokumenty. Významným míľnikom bolo založenie

nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) v roku 2001, ktorý mal zo začiatku len

autorizačné kompetencie. Kľúčovú úlohu cenovej politiky a cenovej regulácie až do januára 2003,

kedy prešla kompetencia cenovej regulácia pod ÚRSO, vykonávalo Ministerstvo financií SR.

Rozhodnutím z 27. septembra 2000 schválila slovenská vláda návrh modelu transformácie

a privatizácie akcií energetických podnikov. Tzv. regionálne distribučné energetické podniky (ZSE, SSE,

VSE) pokrývajúce tri geografické regióny krajiny – západ, stred a východ, sa pretransformovali na

samostatné akciové spoločnosti, ktoré boli čiastočne privatizované odpredaním minoritných podielov

zahraničným investorom spolu s manažérskou kontrolou. Od týchto firiem boli tiež oddelené akciové

spoločnosti tepelnej energetiky, ktoré boli dovtedy ich súčasťou.

Navrhnutý bol tiež model reštrukturalizácie podniku dominantného výrobcu elektriny Slovenské

elektrárne, a.s. a jeho divízií na akciovú spoločnosť Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.

(SEPS), Slovenské elektrárne, a.s. a teplárenské spoločnosti Tepláreň Košice, a.s. (TEKO) a výrobcu

tepla v Prešove. Táto transformácia bola prvým krokom v procese privatizácie plánovanom vtedajšou

vládou. Sektor energetiky sa, podobne ako ostatné odvetvia hospodárstva, pripravoval na integráciu

do vnútorného trhu Európskej únie. Vo vzťahu k energetickému trhu išlo najmä o:

aproximáciu práva,

transformáciu,

reštrukturalizáciu,

privatizáciu,

nový regulačný rámec,

internú a externú liberalizáciu,

elimináciu krížových dotácií v cenách.

Štát si však ponechal istú majetkovú účasť vo všetkých relevantných subjektoch, pričom podľa

pôvodného zámeru sa mali tieto podiely doprivatizovať v budúcnosti tak, aby sa výnosy z nich využili

na krytie nákladov spojených predovšetkým s dôchodkovou reformou. Zmenou politickej garnitúry

v roku 2006 však k realizácii tohto zámeru nedošlo.

12




Ďalšie kroky smerovali k vytvoreniu liberalizovaného trhu v súlade so zámermi európskych

energetických iniciatív. V roku 2005 bolo zavŕšené otváranie trhu pre dodávku elektriny všetkým

koncovým zákazníkom okrem domácností. O dva roky neskôr sa trh otvoril aj pre domácnosti

a v rámci regionálnych distribučných podnikov došlo k tzv. unbundlingu, teda právnemu oddeleniu

prevádzkovateľa distribučnej sústavy do samostatnej entity. Cieľom bolo zabezpečenie

nediskriminačného prístupu voči všetkým dodávateľom. Distribučné spoločnosti však ešte dlho po

svojom vzniku a oddelení ich funkcie od obchodníka zápasili s problémami, najmä s poskytovaním

a výmenou dát o zákazníkoch nových dodávateľov. Pri tradičných dodávateľoch tento problém

nevznikal, keďže boli súčasťou vertikálne integrovaného podniku so spoločným, aj keď povinne

oddeleným informačným systémom. Napriek existencii voľného trhu sa významnejší presun

zákazníkov začal až v roku 2009 vstupom dvoch silných hráčov: českého ČEZ-u prostredníctvom

spoločnosti ČEZ Slovensko, s.r.o. a talianskeho ENEL-u cez dcérsku spoločnosť Slovenských elektrární

– SE Predaj, s.r.o. Prioritou bola súťaž o firemných zákazníkov, ktorí novým dodávateľom umožnili

získať objem dodávky potrebný pre obchodovanie s komoditou na veľkoobchodnom trhu. Tradiční

dodávatelia stratili v dôsledku rastúcej konkurencie v priebehu 2 rokov niekoľko desiatok percent

dodávky v segmente najväčších zákazníkov. V ďalšej vlne začali pôsobiť na slovenskom trhu

dodávatelia sústreďujúci sa takmer výlučne na domácnosti. Prvou bola spoločnosť Slovakia Energy

a neskôr Energetické centrum, pričom obe čerpali skúsenosti a zázemie z už rozvinutých aktivít na

susednom českom trhu. Ďalším relevantným hráčom poskytujúcim dodávku domácnostiam bol ČEZ

Slovensko, ktorý bol zároveň prvým dodávateľom poskytujúcim dodávku oboch komodít – elektriny

aj plynu – pre rýchlo rastúce portfólio domácností. Počas procesu liberalizácie bolo pre ÚRSO jednou

z priorít chrániť zákazníkov predovšetkým cenovou regulačnou politikou pred nedostatočne

rozvinutým trhom. Po tom, ako sa legislatívne a trhové prostredie stabilizovalo a konkurencia sa vo

všetkých segmentoch zákazníkov rozrástla, samotný regulátor deklaroval vôľu cenovú reguláciu

uvoľniť, čo sa však doteraz nestalo a naopak, cenová regulácia bola nedávno opätovne zavedená do

segmentu malých podnikov.

Keďže cenová regulácia dodávky je v súčasnosti tak v elektrine ako aj v plyne uplatňovaná

v segmente malých podnikov a domácností, je možné konštatovať, že rozvoj trhového prostredia

založeného na súťaži a ponuke kvalitnejších produktov nie je pre ÚRSO dostatočnou zárukou ochrany

zraniteľných odberateľov. Zatiaľ čo v niektorých európskych krajinách podiel zákazníkov, ktorí menia

dodávateľa, dosahuje v hrubom odhade tretinu, na Slovensku je toto číslo stále jednociferné. Ako

vyplynulo aj z prieskumu názorov predstaviteľov energetického sektora, ktoré výsledky popisujeme

na nasledujúcich stranách, spôsob výkonu cenovej regulácie odrádza nových dodávateľov od

13




investovania do rozvoja svojho podnikania. Počet domácností, ktoré menia dodávateľa, stagnuje,

a počet firemných odberateľov meniacich dodávateľa dokonca v elektrine klesá. Dynamika zmeny

dodávateľa sa v percentuálnych hodnotách pohybuje dlhodobo pod úrovňou v susednej Českej

republike.

2. Trh s plynom v SR

Procesom liberalizácie na základe rozhodnutia Európskej komisie prešiel aj trh s plynom. V roku 2006

sa v súlade s 2. energetickým balíčkom EÚ od pôvodne monopolnej vertikálne integrovanej

spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. odčlenili prepravné (eustream, a.s.) a distribučné

(SPP Distribúcia, a.s.) služby od dodávky plynu konečným odberateľom (Slovenský plynárenský

priemysel a.s., ďalej len „SPP“). Cieľom bolo posilnenie transparentného a nediskriminačného

prístupu iných obchodníkov so zemným plynom do plynárenskej siete, napriek tomu dominantným

dodávateľom ostáva až dodnes SPP, a to i napriek úplnému otvoreniu trhu 1. júla 2007. Treba však

zdôrazniť, že trhový podiel obchodníka SPP je najvyšší v segmente domácností a najnižší v segmente

veľkoodberateľov.

V roku 2008 sa v rámci novelizácie zákona o energetike podrobnejšie zapracovali požiadavky EÚ

týkajúce sa bezpečnosti dodávok plynu a liberalizácie trhu s plynom, čo vyvolalo i zmeny

v sekundárnej legislatíve (napr. vyhláška, ktorou sa ustanovujú štandardy kvality dodávaného plynu a

poskytovaných služieb v plynárenstve). Pri implementácii európskych právnych predpisov sa kládol

dôraz najmä na ustanovenia, ktoré sa dotýkali ochrany najzraniteľnejšej skupiny odberateľov plynu a

ich práva odoberať zemný plyn za primerané ceny.

V roku 2009 ÚRSO prvý raz vykonal cenovú reguláciu podľa novej regulačnej metódy „price cap“

(metóda regulácie cenového stropu), stanovenej pre 3. regulačné obdobie (2009 - 2011). V tom čase

na trh vstúpili štyria noví hráči: RWE Gas Slovensko, Shell Slovakia, VNG Slovakia a Lumius Slovakia.

Najmä RWE Gas Slovensko využil svoj príchod medzi prvými konkurentmi SPP naplno a dnes je

druhým najväčším hráčom na trhu s plynom, s výrazným náskokom pred ďalšími svojimi

konkurentmi.

O rok neskôr začal počet zmien dodávateľov vo všetkých segmentoch, okrem domácností, rásť. Noví

dodávatelia plynu sa orientovali predovšetkým na firemných zákazníkov. S účinnosťou od roku 2010

bola cenová regulácia rozšírená o prístup do zásobníka a uskladňovanie plynu určením maximálnej

ceny.

14




Konkurencia na trhu so zemným plynom v segmente domácností sa začala rozvíjať až v roku 2011,

kedy začali túto skupinu zákazníkov plošne oslovovať najskôr ČEZ Slovensko, nasledovaný v krátkom

čase RWE Gas Slovensko. Medziročne v období 2011 – 2012 narástol počet domácností, ktoré zmenili

dodávateľa, šesťnásobne (nového dodávateľa plynu si vybralo viac ako 131 tis. domácností, čo

predstavuje 11,56 % všetkých domácností). Na trhu pôsobilo v tom čase už 22 konkurentov, ku

ktorým sa pridali aj tradiční dodávatelia elektriny a nastúpil trend ponuky dvoch komodít (elektriny aj

plynu) jedným dodávateľom pre všetky segmenty zákazníkov.

3. Trh s elektrinou v ČR

Jednou z priorít českej zahraničnej politiky po roku 1996 bola integrácia do EÚ, v rámci ktorej sa

muselo pristúpiť k opatreniam aj v oblasti energetiky.

Európska komisia dlhodobo poukazovala na monopolné postavenie firmy ČEZ, a. s., a to i napriek

oddeleniu jej výrobnej a distribučnej zložky. V roku 1998 vyčlenením divízie prenosovej sústavy

vznikla právnym oddelením spoločnosť ČEPS, a.s., prevádzkovateľ prenosovej sústavy v ČR. Pre

dosiahnutie úplného unbundlingu musela česká vláda presunúť každú z týchto firiem pod iné

ministerstvo. ČEZ sa dostal pod Ministerstvo financí ČR a ČEPS pod Ministerstvo průmyslu a obchodu

ČR. Distribúciu zabezpečujú spoločnosti E.ON Distribuce, PRE Distribuce a ČEZ Distribuce.

Pravidelná predvstupová hodnotiaca správa Európskej komisie z roku 2000 už zaznamenala

harmonizáciu českej legislatívy s európskou vďaka prijatiu Energetického zákona č. 458/2000 Sb.

a Zákona o hospodaření s energií č. 406/2000 Sb. Najmä prijatím Energetického zákona začal v roku

2000 proces liberalizácie českého trhu s elektrinou. Bol zvolený model regulovaného prístupu tretích

strán k sústave (TPA), čím došlo k oddeleniu dodávky elektriny od prenosu a distribúcie.

Energetický regulační úřad (ďalej len „ERÚ“) vznikol k 1. januáru 2001, čím si ČR splnila povinnosť

nastaviť nediskriminačný regulačný mechanizmus. S ERÚ spolupracuje aj Státní energetická inspekce

a Úřad pro ochranu hospodářské soutěže.

Významným medzníkom bol rok 2002, keď na trhu začal pôsobiť OTE, a.s., operátor trhu s elektrinou

a zároveň sa otvoril trh pre dodávku prvej skupine zákazníkov s ročnou spotrebou elektriny nad 40

GWh.

Od roku 2003 sa uvoľnil trh v segmente zákazníkov s ročným odberom nad 9 GWh a v danom roku

tiež prebehla majetková konsolidácia všetkých českých distribučných spoločností. Dominantný

15




výrobca elektriny ČEZ získal väčšinu v piatich spoločnostiach a E.ON v dvoch distribučných

spoločnostiach.

Novela energetického zákona č. 278/2003 Sb. urýchlila proces otvárania trhu. Od roku 2004 sa stali

oprávnenými zákazníkmi všetci koncoví odberatelia s priebehovým meraním spotreby pripojení na

napäťovej úrovni VN a súčasne s vyššou rezervovanou kapacitou ako 250 kW. O rok neskôr

nasledovali všetci koncoví odberatelia s výnimkou domácností, pre ktoré sa trh otvoril od roku 2006.

Podľa Národnej správy o elektroenergetike a plynárenstve z roku 2007 sa prostredníctvom

unbundlingu uskutočnilo právne oddelenie v oboch sektoroch v zmysle smerníc 2003/54/ES a

2003/55/ES. Vlastnícky sa oddelil pri prenose elektriny ČEPS, pri distribúcii traja prevádzkovatelia

distribučných sústav: RWE Distribuce, E.ON Distribuce a ČEZ Distribuce. K rozvoju trhu prispel aj vznik

pražskej energetickej burzy PXE.

4. Trh s plynom v ČR

Proces liberalizácie českého trhu s plynom prebehol podstatne neskôr ako pri elektrine. Pre

najväčších odberateľov sa začal v roku 2005 a bol dokončený otvorením trhu pre domácnosti v roku

2007. Od začiatku liberalizácie sa dôraz kládol na posilnenie nezávislého regulátora trhu, a preto bol

namiesto úplného unbundlingu zvolený model nezávislého prevádzkovateľa prepravnej siete (ITO).

Právny unbundling prevádzkovateľa prepravnej sústavy sa ukončil k 1. 1. 2006, keď sa z RWE

Transgas odčlenila spoločnosť RWE Transgas Net (neskôr premenovaná na Net4Gas). Od roku 2007

boli podmienky právneho oddelenia splnené aj pre 8 prevádzkovateľov plynárenských distribučných

sústav.

Podobne ako na Slovensku, aj v Českej republike napriek formálnemu otvoreniu trhu začala

konkurencia nastupovať len veľmi opatrne. Ďalšou podobnosťou je pôvodný záujem nových

dodávateľov najmä o najväčších odberateľov.

Medzníkom bol rok 2009, kedy sa noví obchodníci už sústredili aj na menšie firmy a domácnosti.

Dodávateľa zmenilo šesťkrát viac zákazníkov ako v roku 2008 (33,3 tis.). Zároveň sa legislatíva musela

vysporiadať s nekalými praktikami na trhu (praktiky pri podomovom predaji a iné) a boli podniknuté

kroky na ochranu zákazníka.

16




V roku 2010 významne vzrástol trhový podiel nových dodávateľov a zintenzívnila sa cenová

konkurencia. ERÚ, v snahe podporiť konkurenčné prostredie, zrovnoprávnil podmienky dodávateľov

plynu so zazmluvnenou skladovacou kapacitou na území ČR a tých, ktorí musia flexibilne

zabezpečovať štandard bezpečnosti zo zahraničia, čo sa prejavilo nárastom dovozu.

Noví obchodníci tak dokázali nakúpiť plyn na trhu až o 40 %2 lacnejšie v porovnaní s dlhodobými

kontraktmi a zákazníkom mohli ponúknuť oveľa nižšiu cenu než dominantní dodávatelia. Počet

zákazníkov, ktorí zmenili dodávateľa, medziročne stúpol o polovicu a v roku 2011 dosiahol dokonca

rekordných 361.941 zmien. Následne sa trh ustálil a počty nových zmien dodávateľa, podobne ako pri

elektrine, v roku 2013 výraznejšie poklesli. To si možno vysvetliť na jednej strane nasýtením trhu, ale

súčasne i poklesom cien v dôsledku cenovej konkurencie, čo pre dodávateľov neponecháva

dostatočný priestor na ponuku výrazne atraktívnejších zľavnených produktov voči konkurencii.

2 http://www.eru.cz/user_data/files/plyn/10_sdeleni/Proces%20liberalizace%20trhu%20s%20plynem.pdf

http://www.eru.cz/user_data/files/plyn/10_sdeleni/Proces%20liberalizace%20trhu%20s%20plynem.pdf

17




II. Prieskum názorov zástupcov energetického sektoru na trh v SR

a ČR

Porovnanie českého a slovenského energetického trhu mapovalo okrem iného aj postoje a názory

zástupcov regulovaných subjektov a odborníkov na energetickú legislatívu a reguláciu. V oboch

krajinách sme respondentom kládli rovnaké otázky, ktoré však boli v niektorých prípadoch upravené

o národný kontext (názvy relevantných inštitúcií, označenia legislatívnych noriem a pod.).

Prieskumu sa zúčastnilo 81 respondentov, ich štruktúra je nasledovná:

Graf 1, zdroj: Prieskum názorov zástupcov energetického sektoru na trh v SR a ČR, energy analytics, s.r.o.


18






19




1. Energetický trh a regulácia

Odlišná situácia na trhoch v SR a ČR sa výrazne prejavila už pri základnej otázke o všeobecnom názore

na energetickú legislatívu a reguláciu. Kým väčšina respondentov v SR (61,9 %) si myslí, že

energetická legislatíva a regulácia buď vôbec alebo v prevažnej miere nereflektuje požiadavky

energetického trhu, v ČR je situácia presne opačná a až 82,3 % respondentov je presvedčených, že je

nastavená v prevažnej miere v súlade s požiadavkami energetického trhu.

Podľa Vášho názoru je energetická legislatíva a regulácia v SR/v ČR (vo všeobecnosti):


2. Legislatíva

Negatívny postoj na Slovensku vyjadrili respondenti aj k stabilite legislatívneho rámca

a predvídateľnosti jeho zmien. Negatívny postoj slovenských respondentov kontrastuje s prevažne

pozitívnym hodnotením stability a predvídateľnosti legislatívy v Českej republike. Podobné rozdiely

vo vnímaní sme zaznamenali i pri hodnotení kvality legislatívy a jej prípravy.

Oba trhy sa mierne približujú len v otázkach komunikácie zákonodarcov smerom k energetickému

sektoru. V prípade Slovenska je však vnímanie o trochu negatívnejšie, čo môže byť i dôsledkom

legislatívnej aktivity v roku 2012, kedy sa implementoval tretí liberalizačný balík do národných

zákonov a vo všeobecnosti sa podoba legislatívneho procesu a priestor pre verejnú debatu stretli

s rôznymi ohlasmi z radov zástupcov energetického sektora.

20




Vyjadrite prosím mieru súhlasu s nasledovnými tvrdeniami týkajúcimi sa LEGISLATÍVY:


21





22




3. Regulácia

Podobné závery možno konštatovať aj v oblasti regulácie. Respondenti na Slovensku boli pomerne

kritickí k činnosti ÚRSO, zatiaľ čo český ERÚ nevnímali českí respondenti až tak negatívne, resp. skôr

neutrálne.

Vyjadrite prosím mieru súhlasu s nasledovnými tvrdeniami týkajúcimi sa REGULÁCIE:


23





4. Podnikanie v energetike

Z hľadiska podnikateľských príležitostí vnímajú energetiku ako relatívne zaujímavý sektor vo väčšej

miere respondenti v ČR, a to i napriek tomu, že tamojší trh považujú za nasýtený, a tak i menej

prístupný pre nových hráčov. Za mierne negatívnejším vnímaním respondentov na Slovensku stojí

podľa dotazníkov negatívnejšie vnímanie dôsledkov cenovej regulácie, predovšetkým jej dopad na

obmedzovanie marží. Za ďalší dôvod možno považovať legislatívu.

Vo všeobecnosti a s ohľadom na svoje pôsobenie / pôsobenie Vašej spoločnosti na energetickom

trhu: Ako by ste charakterizovali energetický sektor ako taký z hľadiska podnikateľských príležitostí?

24





Pri dobe návratnosti investície v energetike sa respondenti v SR aj v ČR vo väčšine zhodli na intervale

10 – 15 rokov, ale značná časť opýtaných označila aj kratšiu dobu 5 – 10 rokov, hlavne na Slovensku

sa oba výsledky priblížili.

25




Graf 11, Graf 12, zdroj: Prieskum názorov zástupcov energetického sektoru na trh v SR a ČR, energy analytics, s.r.o.

Pri vnímaní rizikovosti podnikania v energetike sa odpovede v oboch štátoch rozchádzajú. Viac ako

polovica slovenských respondentov označila energetický sektor za rizikovejší z hľadiska podnikania

ako ostatné odvetvia, zatiaľ čo v Českej republike sa viac ako tri štvrtiny priklonili k názoru, že

energetika viac riziková než ostatné odvetvia nie je.

Podľa vášho súkromného názoru, podnikanie v energetike na Slovensku / v Česku je z hľadiska

podnikateľského rizika:


26




Ako najväčšiu prekážku vstupu ďalšej konkurencie na trh vnímajú slovenskí respondenti reguláciu

a časté zmeny ako regulácie, tak i legislatívy. V ČR ju vidia skôr v nasýtenosti trhu a aktivitách

s charakterom prirodzeného monopolu.

V čom vidíte najväčšie prekážky vstupu ďalšej konkurencie na tú časť trhu, v ktorej podniká Vaša

spoločnosť? (vyznačte všetky preferované možnosti)


27




Slovenskí respondenti na rozdiel od českých vidia viacero možností so silným potenciálom motivovať

nových hráčov k vstupu na trh.

Čo by podľa Vás zvýšilo konkurenciu na trhu v SR/ČR a záujem nových hráčov o vstup na trh?

(vyznačte všetky preferované možnosti)


28




O atraktivite podnikania hovorí aj vnímaná ziskovosť. Dotazníkovou metódou sme porovnávali

subjektívne vnímanú mieru ziskovosti voči obratu danej firmy. Výsledky sa líšia nielen v porovnaní SR

vs. ČR, ale rozdielna miera vnímania závisí aj od rozdelenia na podnikateľské aktivity a na

maloobchod a veľkoobchod.

Ak sa pozriete na oblasť Vášho podnikania na energetickom trhu - MALOOBCHOD, ako by ste

charakterizovali ziskovosť?


Ak sa pozriete na oblasť Vášho podnikania na energetickom trhu - VEĽKOOBCHOD, ako by ste

charakterizovali ziskovosť?


29




Ak sa pozeráme na ziskovosť sektorov elektroenergetiky a plynárenstva ako celkov, v ČR je podľa

väčšiny respondentov (71 % elektroenergetika, 86 % plyn) v intervale 5 – 10 %, v SR sa odpovede

rovnomernejšie rozdelili v širšom intervale 0 – 15 % pre oba sektory.

Podľa ukazovateľa ROS (rentabilita tržieb podľa údajov z výročných správ) sa ziskovosť energetiky

pohybuje v priemere od 10 % vyššie, presné hodnoty pre jednotlivé spoločnosti sa samozrejme líšia,

veľký vplyv má aj konkrétna aktivita na trhu.

Podľa Vášho osobného názoru / odhadu, do akého intervalu by ste zaradili celkovú mieru ziskovosti

sektora elektroenergetiky a plynárenstva v SR/ČR (odhad priemeru za sektor, vyjadrený v percentách

z obratu):


V neposlednom rade sa prieskum zameral aj na dopytovanie sa po miere ziskovosti jednotlivých

činností na energetickom trhu. V oboch krajinách sa medzi najziskovejšími aktivitami objavila výroba

elektriny z podporovaných zdrojov (obnoviteľné zdroje, kombinovaná výroba) a prenos elektriny.

Špecifikom na Slovensku je podľa respondentov vysoká miera ziskovosti distribúcie elektriny.

Podľa Vášho osobného názoru / odhadu, ktorá aktivita na trhu s elektrinou v SR/ČR je

charakteristická najvyššou mierou ziskovosti?

TOP 3 aktivity v SR

1. distribúcia elektriny (40,0 %)

2. výroba elektriny z OZE a KVET/z podporovaných zdrojov (33,3 %)

3. prenos elektriny (10,0 %)

30




TOP 3 aktivity v ČR

1. výroba elektriny z podporovaných zdrojov (50,0 %)

2. prenos elektriny (25,0 %)

3. výroba elektriny (okrem podporovaných zdrojov) (25,0 %)

Aj v sektore plynárenstva sú najziskovejšie vnímané aktivity podobné. Je však potrebné vyzdvihnúť

zásadný rozdiel vo vnímaní ziskovosti prepravy zemného plynu medzi respondentmi v SR a ČR (pre

porovnanie, pokiaľ ide o finančné ukazovatele - ROS NET4GAS dosiahol v roku 2012 67 % a ROS

eustream 61 %).

Podľa Vášho osobného názoru / odhadu, ktorá aktivita na trhu s plynom v SR je charakteristická

najvyššou mierou ziskovosti?

TOP 4 najziskovejších aktivít v SR

1. preprava plynu (80,0 %)

2. distribúcia plynu (6,7 %)

3. skladovanie plynu (3,3 %)

4. ťažba zemného plynu (3,3 %)

TOP 4 najziskovejších aktivít v ČR

1. preprava plynu (37,5 %)

2. distribúcia plynu (12,5 %)

3. skladovanie plynu (12,5 %)

4. ťažba zemného plynu (12,5 %)

5. Zhrnutie

Prieskum názorov na energetický trh medzi zástupcami regulovaných subjektov (angl. „decision

makers“) s okruhmi tém ako legislatíva, regulácia a podnikanie v energetike dopadol pre Slovensko

v porovnaní s Českom negatívnejšie.

Aj keď regulované subjekty prirodzene majú isté výhrady voči rozhodnutiam regulátora, motivačnú

silu regulácie z hľadiska investícií popiera drvivá väčšina slovenských aj českých respondentov.

31




Zatiaľ čo na Slovensku prieskum ukazuje, že ÚRSO a cenová regulácia sú prekážkami pre rozvoj trhu,

v ČR regulačný úrad ERÚ v takejto miere v negatívnom kontexte do popredia nevystupuje, názory naň

sú skôr neutrálne. S výrokom „ÚRSO vykonáva CENOVÚ reguláciu transparentne, primerane a

nediskriminačne“ nesúhlasilo takmer 9 z 10 respondentov, v prípade ERÚ boli postoje za a proti

vyrovnané.

Väčšina respondentov z ČR (88,3 %) si myslí, že legislatíva a regulácia sú aspoň v prevažnej miere

nastavené v súlade s požiadavkami trhu, zatiaľ čo v SR si väčšina (71,9 %) myslí opak. Ak je na českom

trhu niečo, čo bráni vstupu nových hráčov, je to prirodzená nasýtenosť trhu, na slovenskom trhu

odrádza najmä regulácia a nepredvídateľnosť zmien.

Regulácia sa prejavila aj pri posudzovaní ziskovosti odvetvia, kde si až 41,2 % opýtaných v SR myslí, že

maloobchod (teda z prevažnej časti cenovo regulovaná časť trhu) je stratový, s čím môže súvisieť aj

vnímanie vyššej rizikovosti podnikania v energetike, v porovnaní s podnikaním v iných odvetviach.

Pre porovnanie, českí respondenti vo väčšine (77,8 %) označili energetiku za nie viac rizikovú oblasť

podnikania ako ostatné odvetvia.

Vo všeobecnosti sa dá ziskovosť na českom trhu v neregulovaných segmentoch vyhodnotiť podľa

prieskumu ako nižšia než na slovenskom.

32




III. Príjmy štátu z energetiky v SR a ČR

Energetika (elektrina a plyn) je pre štát významným odvetvím z hľadiska generovania príjmov. Pri ich

kvantifikácii sme sa pozreli na príjmy:

podiel štátu na zisku v energetických subjektoch, kde má vlastnícky podiel, formou dividend3,

prostredníctvom dane príjmu4 a na Slovensku v roku 2012 a 2013 osobitnej dane,

prostredníctvom spotrebnej dane.

Reálne príjmy štátu z energetiky by mali byť navýšené ešte aj o DPH, ale jej výber nie je sledovaný

v potrebnej štruktúre. Finálny odhad príjmov je z tohto dôvodu konzervatívny.

1. Príjmy štátu z energetiky podľa zdroja v SR v tis. EUR

Zdroj príjmu (tis. eur) 2011 2012

Dividendy 515 423 679 344

Daň z príjmu5 628 755 454 129

Spotrebná daň 37 309 40 284

Osobitná daň6 cca 25 0007

SPOLU 1 181 487 1 198 757

Tabuľka 1, zdroj: Výročné správy energetických podnikov, MF SR

Príjmy štátneho rozpočtu

tis. EUR 2011 2012

SR 13 768 327 12 570 978

3 Vybraná skupina najväčších subjektov podľa jednotlivých kategórií, ktorá pokrýva viac než 90%

4 Vybraná skupina najväčších subjektov podľa jednotlivých kategórií, ktorá pokrýva viac než 90%

5 flat rate 19% pre právnické osoby v oboch rokoch

6 Vyplýva zo zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a

doplnení niektorých zákonov, účinného od 1. septembra 2012. Počas nasledujúcich 16 mesiacov majú firmy s aspoň 50% výnosov z regulovaných činností a hospodárskym výsledkom od 3 mil. EUR povinnosť platiť mesačne mimoriadny odvod vo výške 0,363 % zo zisku.

7 za rok 2013 sa očakáva cca 100 mil. EUR

http://www.google.sk/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=2&sqi=2&ved=0CDgQFjAB&url=http%3A%2F%2Fwww.zbierka.sk%2Fsk%2Fpredpisy%2F235-2012-z-z.p-34789.pdf&ei=DDThUsyyKrKM7AbCk4CQAw&usg=AFQjCNEDxBPHWGshe0yRa7JcTHSmYJCnnA&sig2=wPJdmDRcKVQN8HizsadPgg&bvm=bv

33




Výdavky štátneho rozpočtu

tis. EUR 2011 2012

SR 18 097 267 16 419 460

Tabuľka 2, zdroj: štátny rozpočet SR

Celkový príjem štátu z energetiky tvoril v 2011 aj 2012 minimálne 1,2 mld. EUR, čo predstavuje za rok

2012 zhruba 9 % príjmov štátneho rozpočtu a zároveň pokrýva 7 % výdavkov štátneho rozpočtu (v

medziročnom vyjadrení ide o nárast percentuálneho podielu).

Je zjavné, že energetika je dôležitým zdrojom príjmu štátneho rozpočtu SR, a preto by sa namiesto

zavádzania nových daní a prísnejšej regulácii malo úsilie vlády viac zameriavať na prijímanie opatrení,

ktoré by viedli k ďalšiemu rozvoju tohto sektora.

Ako ukazujú signály z trhu (viď výsledky prieskumu medzi zástupcami energetického sektoru),

súčasný stav je nevyhovujúci a naopak bráni vstupu nových hráčov.

2. Príjmy štátu z energetiky podľa zdroja v ČR v tis. EUR8

Zdroj príjmu (v tis. EUR) 2011 2012

Dividendy 1 108 604 978 591

Daň z príjmu9 677 710 601 908

Spotrebná daň 112 200 N/A

SPOLU 1 898 514 1 692 69910

Tabuľka 3, zdroj: Výročné správy energetických podnikov, MF ČR

Príjmy štátneho rozpočtu

tis. EUR 2011 2012

ČR 41 185 660 41 806 309

Výdavky štátneho rozpočtu

tis. EUR 2011 2012

ČR 46 991 712 45 822 366

Tabuľka 4, zdroj: štátny rozpočet ČR

8 prepočet z CZK na EUR priemerný ročným kurzom NBS EUR/CZK v príslušnom roku

9 flat rate 19% pre právnické osoby v oboch rokoch

10 odhad spotrebnej dane na úrovni roka 2011

34




Celkový príjem štátu z energetiky tvoril v 2012 minimálne 1,7 mld. EUR a v 2011 minimálne 1,9 mld.

EUR. Za rok 2012 to predstavuje zhruba 4 % príjmov štátneho rozpočtu a zároveň pokrýva 3,7 %

výdavkov štátneho rozpočtu (v medziročnom porovnaní došlo k poklesu percentuálneho podielu).

I keď sú absolútne príjmy z energetiky vyššie ako v SR, aj objem štátneho rozpočtu je výrazne vyšší.

Preto v ňom vyššia absolútna hodnota tvorí nižší percentuálny podiel (v porovnaní so SR). Táto

skutočnosť môže byť dôvodom, pre ktorý energetika na Slovensku priťahuje väčšiu pozornosť

politikov.

3. Porovnanie SR a ČR

Ak vezmeme do úvahy celkovú spotrebu elektriny, český trh je viac než dvojnásobne väčší ako

slovenský, pri plyne asi o tretinu väčší, pre obe komodity spolu môžeme konštatovať, že český trh je

takmer dvojnásobne väčší (1,8-násobne v roku 2012).

Celková spotreba - elektrina

Tabuľka 5, zdroj: SEPS, ČEPS

Celková spotreba - plyn

Tabuľka 6, zdroj: SPP Distribúcia, ERÚ

Rozdiely v odhadnutých príjmoch štátu z energetiky však pomeru týchto dvoch trhov nezodpovedajú.

Kým na Slovensku mal štát v roku 2012 na 1 MWH spotreby príjem v konzervatívnom prepočte 14,4

EUR, v Česku je to 11,3 EUR, teda o 22 % menej.

GWh 2011 2012

SR 28 862 28 786

ČR 62 254 63 572

GWh 2011 2012

SR 57 720 54 434

ČR 85 646 86 326

35




Čo znamená energetika pre štátny rozpočet SR a ČR znázorňuje graf nižšie:

Graf 19, zdroj: Výročné správy energetických podnikov, štátne rozpočty, MF SR, MF ČR

S prihliadnutím na rozdielnu veľkosť štátnych rozpočtov v SR a ČR, možno konštatovať i nasledovné:

český trh je 1,8-násobne väčší, ale vyplatené dividendy sú len 1,4-násobne vyššie (vplyv má aj

vyššie zastúpenie štátu vo vlastníckych štruktúrach firiem v SR, ako aj prax v Českej republike

viac investovať do rozvoja firiem než vyplácať finančné prostriedky štátu formou dividend),

daň z príjmu v ČR je len 1,3-násobne vyššia ako v SR, kde dosiahli výborné hospodárske

výsledky výrobcovia a dodávatelia a dostatočne ich nevykompenzoval ani výsledok skupiny

ČEZ.

4. Ďalšie ukazovatele

Tvorba hrubého kapitálu11

Tvorba hrubého kapitálu v národných účtoch je meraná celkovou hodnotou tvorby hrubého fixného

kapitálu, zmenou v zásobách a akvizíciami zníženými o predaj cenných papierov pre určitý sektor.

11

elektrina, plyn, para a klimatizácia

36




Tabuľka 7, zdroj: Eurostat

Tvorba hrubého kapitálu ako % z celku


Implicitná daňová sadzba na energie

Tento indikátor je definovaný ako pomer medzi tržbami z dane za energiu a celkovou koncovou

spotrebou energie počítaný na kalendárny rok. Tržby z dane za energiu sa merajú v eurách a konečná

spotreba energie v toe (tonách ropného ekvivalentu).


5. Zhrnutie

Energetika je jedným z dôležitých zdrojov príjmov štátneho rozpočtu. Na Slovensku prispieva sumou

približne 1,2 mld. EUR (9 % príjmov) a v Česku 1,7 mld. EUR (4 % príjmov.)

Regulovaná dodávka na Slovensku (domácnosti a malé podniky) má podľa aplikačnej praxe v prvom

rade za cieľ chrániť zraniteľných odberateľov (t. j. domácnosti a malé podniky) pred nárastom cien

energií a zabúda na druhú dôležitú úlohu: garantovať marže dodávateľov a prostredníctvom ich

úspešného podnikania zabezpečiť príjmy do štátneho rozpočtu. Zvlášť rozporuplným je postoj štátu

v prípade SPP, pretože chce zabezpečiť zároveň nízke ceny (aj za cenu ich umelého udržiavanie bez

mil. EUR 2011 2012

SR 3 114,5 2 333,6

ČR 1 920,2 1 778,0

% 2011 2012

SR 8,2 6,5

ČR 11,7 12,9

EUR/toe 2006 2007 2009 2010 2011

SR 54,5 53,7 51,7 45,4 48,5

ČR 77,5 76,6 80,6 76,4 78,3

37




ohľadu na trh), ale aj príjmy pre štát (maximalizovať dane a dividendy, teda logicky aj samotné

zisky)12.

Ďalším aspektom je motivácia štátu zasahovať do energetiky a tá je jednoznačne vyššia v SR, kde

príjmy z energetiky predstavujú podstatne vyšší podiel na príjmoch štátneho rozpočtu a vždy budú

aktuálnou politickou otázkou.

12

Premiér SR Róbert Fico sa jednoznačne vyjadril proti zvyšovaniu cien plynu, ale zároveň sa dohodol s ostatnými investormi na vzdaní sa arbitráže v prípade strát vplyvom umelého udržiavania cien pod trhovou úrovňou.

38




IV. Finančné ukazovatele energetických podnikov v SR a ČR

V rámci porovnania finančných ukazovateľov sme sledovali ROE, ROS, ROA, vlastné imanie/dlh,

dlh/EBITDA, EBITDA, OPEX, dlh, CAPEX, vlastné zdroje, a to na vybraných zástupcoch dodávateľov

a prevádzkovateľov sústav.

Pre aktuálnosť dát sa zameriavame predovšetkým na rok 2012, ak nie je uvedené inak.

1. Dodávatelia

V Česku sa približne do roku 2009 ešte objavujú negatívne ukazovatele rentability, ktoré však

následne po adaptácii na voľný trh miznú a dodávatelia vykazujú relatívne stabilné hodnoty.

Rentabilita vlastného imania sa v ČR pohybovala v roku 2012 v dvoch skupinách: okolo 20 % a nad 30

%, čo ukazuje na stabilnú situáciu na trhu so zopár spoločnosťami s nadpriemernými ukazovateľmi

ziskovosti. V SR bola medzi jednotlivými dodávateľmi rozložená veľmi nerovnomerne – na jednej

strane SPP s hodnotou 6,7 %, na druhej strane ZSE Energia so 70,66 %. Túto hodnotu môžeme brať

ako výnimku pretože odzrkadľuje nižší podiel vlastných zdrojov na celkovom majetku v prospech

lacnejších cudzích zdrojov (finančný leveraging). Pomerne veľký rozptyl ostatných dodávateľov ale

ukazuje, že s výnimkou SSE a VSE ako spoločností pôsobiacich na trhu dlhodobo a vykazujúcich

stabilné hodnoty v čase, trh ešte stále prechádza zmenami a jednotliví dodávatelia sa ešte nedostali

do stabilizovanej fázy.

Graf 20, zdroj: Výročné správy energetických podnikov

39




Rentabilita tržieb sa v oboch krajinách približuje: skupina od 11 do 18 % dominuje a časť trhu

dosahuje nižšie hodnoty, v závislosti od výsledkov konkrétnej firmy a úspešnosti hospodárenia

v danom roku. V najväčšej skupine sú stabilné podniky s tradíciou dodávok a i keď v ČR dodávka nie je

regulovaná, ziskovosť tržieb je porovnateľná, čo spochybňuje zmysel regulácie v SR ako ochrany pred

firmami snažiacimi sa len maximalizovať zisky.


U rentability stálych aktív sa prejavuje v SR aj v ČR veľká citlivosť na ich zastúpenie v pomere

k ostatným aktívam a pasívam, preto sa dostávame aj k veľmi vysokým percentám. Opäť však existuje

aj druhá skupina firiem so stabilnými hodnotami na úrovni cca 6 – 19 %, teda podobne zúročujú svoje

stále aktíva.


Pri pomere vlastného imania a dlhu sa medzi trhmi v Česku a na Slovensku objavujú rozdiely. Pri

tradičných dodávateľoch elektriny a plynu je na Slovensku oproti Česku dvoj- až viacnásobný,

40




s výnimkou ZSE Energia (viď komentár k ROE), čiže podniky sa spoliehajú v podstatnej miere na

vlastné zdroje. U ďalších dodávateľov (SE Predaj, RWE Gas Slovensko) sú už hodnoty podstatne nižšie,

čiže hlavným zdrojom je cudzí kapitál. V ČR síce tiež existujú dva prístupy ku krytiu zdrojmi (vlastné

vs. cudzie), ale nedá sa hovoriť o typickej politike kedysi tradičných dodávateľov a tých, ktorí pribudli

po otvorení trhu. V skupine s hodnotami nad 100 % sú napr. Pražská energetika a Jihomoravská,

Severomoravská a Východočeská plynárenská, výrazne nižšie hodnoty dosahujú napr. ČEZ Prodej, E.

ON Energie, Pražská plynárenská...


Pomer dlhu a EBITDA je na oboch trhoch v zásade podobný. U všetkých subjektov prevyšuje 100 %

a dosahuje od 179 % až po 8 543 % a vykazuje predovšetkým citlivosť na výšku dosiahnutého EBITDA,

dve spoločnosti s porovnateľnou výškou dlhu majú v dôsledku rozdielu v EBITDA diametrálne odlišný

pomer dlhu a EBITDA.

41





Samotný EBITDA prirodzene súvisí s úspešným podnikaním, optimalizáciou nákladov, ale zároveň aj

s veľkosťou firmy. V ČR vedie ČEZ Prodej a na Slovensku SPP s porovnateľnými hodnotami. Jeho

hlavným determinantom je veľkosť firmy vzhľadom na objem portfólia bez ohľadu na národné

špecifiká, čo opäť ukazuje, že bez regulácie nie sú zisky firiem výrazne vyššie, pretože na trhu pôsobí

konkurencia.


Ukazovateľ kapitálových nákladov CAPEX resp. vstup potrebný pre jeho výpočet je bežnejšie

zverejňovaný v Česku a z dostupných údajov sa ukazuje, že ich hodnoty sú vyššie ako na Slovensku,

kde dodávatelia (s výnimkou SPP), v tejto oblasti viac šetria na úkor dlhodobého rozvoja.

42





2. Distribučné spoločnosti

V Česku ukazovatele rentability pri distribúcii elektriny ukazujú pomerne stabilnú úroveň, pri plyne

však v roku 2012 klesajú, podobne ako u slovenských distribútorov elektriny aj plynu, pričom

dôvodom môže byť sprísnenie regulácie. Druhou charakteristickou črtou v Česku je, že hodnoty pre

plyn sú rádovo vyššie ako pre elektrinu, teda distribúcia plynu je rentabilnejšie odvetvie.

V rokoch 2010 a 2011 sa rentabilita vlastného imania distribútorov v ČR a v SR dala ešte porovnať

(rozpätie v 2011 dosahovalo 5,9 % až 9,15 %), v 2012 však v SR prudko klesla, najviac v SSE D až na 0

%, čo spôsobil pokles výnosov ovplyvnený reguláciou. Podobný trend nastal u všetkých distribútorov

plynu. V plynárenskom sektore národné trhy v oblasti distribúcie dlhodobo vykazovali veľké rozdiely

medzi ROE SPP a českých spoločností, SPP v priemere dosahovalo cca 8 % nižšiu úroveň.

43





Rentabilita tržieb (ROS) môže byť vyhodnotená presne rovnako ako ROE (pokles v 2012) s jediným

rozdielom – SPP až do roku 2011 stabilne vykazovalo podobnú úroveň ROS ako českí distribútori

približne 30 % a až rok 2012 ho posunul na 10 %, čo je polovičná úroveň v ČR aj po poklese v Česku.


44




Aj rentabilita stálych aktív sa správala podobne ako ROS, so všeobecným poklesom v roku 2012.

Podobne ako u ROE SPP v porovnaní s Českom dlhodobo dosahovalo minimálne o 5 % nižšie hodnoty,

v priemere dosahovalo 4 %. Rozptyl hodnôt naprieč sektormi je však menší než u predchádzajúcich

ukazovateľov a obe krajiny sa priblížili, čo by malo byť prirodzeným efektom regulácie bez dopadu na

úspešnosť podnikania v konkrétnej krajine voči inej, inak by sa mali prehodnotiť parametre

znevýhodňujúce krajinu.


Pri pomere vlastného imania a dlhu majú všetci distribútori (s výnimkou RWE GasNet) výrazne vyššie

vlastné imanie ako dlh, preto je ukazovateľ nad 100 % (157 – 408 %). Slovenský trh sa ukazuje ako

mierne konzervatívnejší, tento pomer u elektriny prevyšuje 300 % a u SPP dosahuje maximálnu

hodnotu 408 %, čo je o viac než 100 % nad českým plynárenským trhom, ale princíp je ten istý: krytie

vlastným imaním v prospech cudzích zdrojov.

45





Pomer dlhu a EBITDA síce v rámci trhov kolíše od 157 do 332 % (vďaka objemu dlhu opäť s výnimkou

RWE GasNet so 435 %), ale Slovensko aj Česko sú porovnateľné, signalizujúc podobnú stratégiu

riadenia dlhu v rámci regulácie.


46




Českí distribútori elektriny dosahujú v porovnaní so SR priemerne vyšší EBITDA, ale po zohľadnení

veľkosti môžeme konštatovať porovnateľnosť hodnôt, najvyššiu hodnotu zaznamenal ČEZ Distribuce

(vzhľadom na veľkosť). Naopak, v plynárenstve slovenský SPP prevyšuje český trh o viac než 100 %

(ale opäť je potrebné zohľadniť veľkosť).


CAPEX pri distribúcii elektriny a plynu pripomínajú rozloženie EBITDA. Jednoznačne vedie ČEZ

Distribuce, viacnásobne prevyšujúc všetky ostatné podniky. CAPEX slovenských distribútorov

elektriny je približne na úrovni českých distribútorov plynu. SPP - distribúcia v minulosti dosahoval

približne dvojnásobnú hodnotu, ale v roku 2012 klesla.

Po zohľadnení veľkosti spoločností a prihliadnutí na rozloženie EBITDA sú kapitálové výdavky

porovnateľné.

47





3. Prenos a preprava

Prevádzkovatelia prenosových a prepravných sústav sú tradične dobre prosperujúce firmy, čomu

nasvedčujú aj dobré finančné ukazovatele.

Od roku 2009 do 2012 je rentabilita vlastného imania SEPS aj ČEPS porovnateľná, oscilujúc okolo 10

% (v grafe hodnoty za rok 2012). Pri porovnaní NET4GAS a eustream sa však trhy rozchádzajú

a slovenský podnik dosahuje niekoľkonásobne vyššiu ROE relatívne nižším podielom vlastného imania

generujúcim podobný zisk ako NET4GAS.

48





Rentabilita tržieb sa medzi ČR a SR v rámci sektoru zásadne nelíši. Výrazné sú ale rozdiely medzi

sektormi plynu a elektriny. V roku 2012 preprava plynu vykázala zhruba päťnásobne vyššiu ROE ako

prenos elektriny. Regulácia prepravy plynu je teda štedrejšia, čo je dôvodom na zamyslenie, či by

nemala byť pre obe komodity nastavená porovnateľne.


Rentabilita stálych aktív sa správa podobne ako ROE. V prípade SEPS aj ČEPS sa približuje. Na druhej

strane eustream dosahuje niekoľkonásobne vyššiu ROE ako NET4GAS vzhľadom na štruktúru aktív.

49





Pomer vlastného imania a dlhu sa líši ako medzi krajinami, tak i medzi sektormi. Hodnota pre ČEPS je

takmer dvojnásobná oproti SEPS, čo spôsobuje asi o polovicu vyššie vlastné imanie ČEPS a o cca

tretinu nižší dlh. V plyne je situácia opačná: eustream dosahuje 2,5-násobne vyšší pomer v porovnaní

s NET4GAS. Vysvetlenie je však iné, pretože vlastné imanie NET4GAS je viac než 4x vyššie, ale dlh je

vyšší

porovnanie slovenského a českého energetického trhu · 2017. 5. 22. · porovnanie oboch trhov...

Documents