DEJINY VÝTVARNÉHO UMENIA

___________________________________________________________________________

Umenie je individuálnym prejavom kreatívnej schopnosti duše - jedna z foriem osvojovania si

sveta človekom. Je predmetom skúmania estetiky, umenovedy a filozofie umenia.

Dejiny výtvarného umenia – ide o históriu výtvarného umenia a jeho históriou podmienené

premeny, ktoré sa prejavujú na umeleckých dielach v podobe premien slohu, smeru, názorov,

tendencie, atď. Označenie zahrňuje maliarstvo, sochárstvo, grafiku, architektúru a úžitkové

umenie.

Architektúra

Staviteľské umenie, vytvára priestor, zákl. delenie:

1. Svetská architektúra (hrady, zámky, paláce, divadlá, mestské budovy);

2. Náboženská architektúra (chrámy, kaplnky, kostoly, katedrály, baziliky).

Sochárstvo

Sochár vytvára hmotné trojrozmerné diela – sochy.

Socha môže mať podoby:

1. skulptúra – soch. umelecké dielo, vzniklo odoberaním hmoty (tesanie do kameňa);

2. plastika – vzniklo pridávaním hmoty, modelovaním;

3. súsošie – soch. kompozícia pozostávajúca najmenej z 2 plastík;

4. reliéf – soch. dielo tvorené v ploche vytvárajúce trojrozmer plastickým náznakom,

môže byť nízky (basreliéf), stredný, vysoký.

Maliarstvo

Má dominantné miesto v umení.

1. Monumentálne maliarstvo – súvisí s architektúrou (fresky, mozaiky)

2. Žánrové obrázky a portréty – žáner predstavuje ustálený námet, ale aj bežný výjav

zo života

3. Krajina a zátišie – zátišie – neživé predmety, alegórie (symboly) – mŕtve vtáky...

Základné mal. techniky: pastel, akvarel, temperová a olejová maľba.

Produktom umenia je výtvarný artefakt, výtvarné dielo. Každé má svoju formu a obsah.

Úžitkové umenie

Úžitkové umenie či aplikované umenie je termín používaný pre umelecké prvky obsiahnuté

vo veciach každodennej potreby a v priemyselných výrobkoch.

Niektoré druhy úžitkového umenia: sklárske umenie, šperkárske umenie, umenie módnej

tvorby atď...

Periodizácia dejín výtvarného umenia:

1. PRAVEK – nástenné maľby v jaskyniach;

2. STAROVEK – Egypt, Babylon, Minojské obdobie, Mykénske, Grécke, Etruské,

Rímske;

3. STREDOVEK – ranné kresťanstvo, byzantské umenie, románske umenie, gotické

umenie;

4. NOVOVEK – neskorá gotika, renesancia, baroko a rokoko;

5. MODERNÉ UMENIE:

a. umenie 19. stor. a prelomu 19. a 20. storočia - klasicizmus, romantizmus,

impresionizmus, postimpresionizmus, symbolizmus, secesia;

b. umenie 20. storočia - fauvizmus, kubizmus, expresionizmus, futurizmus,

funkcionalizmus, dadaizmus, surrealizmus, pop art atď.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Jaskynné maľby

1.výtvarné umenie

Lokalita – napr. jaskynný komplex Lascaux

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Egyptské maľby

Reliéfy a nástenné maľby zdobili hrobky a poskytujú nám živé obrazy zo života Egypťanov.

Mali vyjadrovať 3 čas. úseky:

1. pozemský život

2. zobrazenie obradov na pohrebe

3. posmrtný život

Využívanie koncepčného realizmu, frontálne zobrazenie: hlava, ruky, nohy – z profilu; trup,

oko, ramená – spredu.

Krétske maľby

Motív skákania cez býka, typický pre palác v Knósse

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Grécke maľby

Maľovanie na steny – freska

Maľovanie na keramiku:

1. čiernofigurálna keramika – na červenom pozadí čierne figúry

2. červenofigurálna keramika – na čiernom pozadí červené postavy

Rímske maľby

Nástenné maliarstvo (fresky) – pompejský štýl

Iluzionizmus – „živé záhrady“

Záhrada s Hermesovou sochou a fontánou – Vila Zlatého náramku, Pompeje

Sapfó, Pompeje

Ranokresťanské a byzantské maľby

Ikony – teologicky sa „píšu“ – obrazy svätých, väčšinou na zlatom podklade;

Mozaiky – obrazce vyskladané z farebných dielikov.

Kristus Pantokrátor – mozaika, Katedrála v Monreale

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Gotika

Ešte nedokonalá perspektíva;

Náboženské motívy;

Zlaté pozadie – imaginárny priestor.

Významný gotický maliar M. S. pôsobil v Banskej Štiavnici

Renesancia

Potreba spoznávať seba samého, preskúmať okolitý svet a začať racionálne chápať

zákony, ktorými sa riadi.

Záznam trojrozmerného priestoru na základe matematických zákonov = racionálna

perspektíva.

Svetlo smerovalo jedným jediným smerom tak, aby sa všetky zobrazené postavy

zjednotili do jediného priestoru (v Gotike – zlaté pozadie = imaginárny priestor)

Téma mytológie a záujem o ľudské telo.

Sandro Botticelli – Zrodenie Venuše

Mantegna – Mŕtvy Kristus

Leonardo da Vinci – Dáma s hranostajom a Mona Lisa

Michelangelo Buonarroti – Stvorenie Adama

Hieronymus Bosch

Baroko

Ostrý kontrast medzi svetlom a tieňom (priekopník Caravaggio) = dramatický až násilný

charakter – luminizmus.

Rekatolizácia po náboženských nepokojoch = bohaté zdobenia kostolov, fresky,

sochy, oltáre – snaha osloviť vizuálnym vnemom, priblížiť a osláviť Boha.

Optické zväčšovanie priestoru.

Zachytený iluzionizmus a pohyb (priekopník Pozzo).

Zdokonaľovanie techniky perspektívy.

Používanie šerosvitu.

Obrazy z domáceho prostredia, krajinky, pohľady na mestá a rozličné zátišia.

Caravaggio – Ukrižovanie sv. Petra Hyacinthe Rigaud – portrét Ľudovíta XIV.

Rembrandt – Návrat márnotratného syna Jan Vermeer – Dievča s perlovou náušnicou

Peter Paul Rubens – Únos Leukippových dcér Peter Paul Rubens – Tri grácie

Anthonis van Dyck – Kráľ na love Velázquez – Dvorné dámy

V obraze „Dvorné dámy“ použil Velázquez obrátenú perspektívu. Vrchol spoločnosti čili

kráľovský pár, ustúpil do pozadia, vidíme ho len vzadu v zrkadle. V strednej ploche sú zobrazení maliar a

dvorania, pred nimi infantka (princezná) a jej dvorné dámy. Úplne vpredu stoja dvorní trpaslíci a vrchol

všetkého tvorí pes.

Johann Baptist Wenzel Bergl, pôvodom Čech, bol skvelý iluzionista a krajinkár, čo v týchto

miestnostiach aj naplno ukázal. Bohatá exotická fauna a flóra, pergoly, zábradlia či rokokové

vázy, to všetko je tu k videniu a potešeniu zmyslov. Maľovaniu predchádzali jeho dlhé štúdie

fauny a flóry v zámockom skleníku alebo na základe rozhovorov s cestovateľmi...

Miestnosti boli vymaľované barokovou technikou trompe l'oeil, v rokoch 1768 až 1777,

ktorá klamala oči pozorovateľa ilúzií tretej dimenzie. V prípade priestorov v Schönbrunnu

ide o dvojitú ilúziu - maľby znázorňujú tropickú exotiku, avšak v prízemí, kde sa miestnosti

nachádzajú, bolo a je viac menej chladno. Aj na základe toho sa sem Mária Terézia sťahovala

počas horúcich letných dní. Východné a juhovýchodné izby neskôr využíval korunný princ

Rudolf. Zvláštnosťou je, že krátko po smrti cisárovnej v roku 1780 boli maľby na stenách

zakryté a na ich znovuobjavenie sa čakalo až do roku 1891.

Rokoko

FR – samostatný sloh; EU – pozdné/neskoré baroko

éra Ľudovíta XV.

Týka sa hlavne architektúry a dekorácie interiérov.

V maliarstve ide o frivolné až zmyselné námety zo života na kráľovskom dvore.

Hravé poňatie lásky a mytologických motívov.

Dynamika, živé a žiarivé farby, jemné tkanivá, snaha o dokonalosť a vycibrenosť.

Idealizované pastierky, ktoré sa zabávajú a pozadie tvoria neskutočné krajinky...

Rokaj (fr. rocaille – mušlička) je abstraktný a často nesymetrický ornament, podľa

ktorého dostalo názov rokoko.

Máva tvar dvojstranne závitnicovej mušle alebo plamienkov, často kombinovaný s

rôznymi listami alebo drapériami.

Jean-Honoré Fragonard – Ukradnutý bozk

Jean-Honoré Fragonard – Hojdačka Antoine Watteau – Gilles alebo Pierot

Klasicizmus

Umelecké diela sa mali vyznačovať významovou a výrazovou jasnosťou.

Umenie malo prírodu napodobňovať a zároveň dokazovať, že je možné podriadiť ju

ľudskému rozumu. Preto v klasicistickom umení vystupuje ako ovládnuteľný jav –

prísne upravené klasicistické parky a záhrady.

Kritériom krásy sa stala pravdivosť.

Návrat k antike a renesancii.

Presná perspektíva, predpísaná proporcia.

Maliari museli poslúchať predpisy diktované oficiálnou výtvarnou výchovou.

Jacques-Louis David – Sokratova smrť

Jacques-Louis David – Leonidas v Termopylách

Jacques-Louis David – Korunovácia Napoleona Bonaparta

Preromantizmus a Romantizmus

Romantizmus bol odmietavou reakciou na osvietenstvo v dôsledku sklamania z

historických výsledkov francúzskej revolúcie.

Romantický intelektuál pohŕdal dobre vychovanými ľuďmi, nazýval ich filistrami a

meštiakmi, vystavoval na obdiv svoju výnimočnosť a čudáctvo, pohŕdal empíriou a

matematikou, dôveroval len inštinktom, intuícii, fantázii, veril nie vedeckému výskumu,

lež básnikovmu citu, stotožňoval génia s Bohom.

Orientácia na posilnenie emocionálnej pôsobivosti.

Autentický prejav národnej kultúry.

Záujem o prírodu a bežný život.

William Turner – Rybári na mori

Francisco Goya – 3. máj 1808 v Madride – Popravy na hore kniežaťa Pia

Realizmus

Opravdivosť obrazov.

Kultové uctievanie prírody a vidieckeho života.

Obrazy Gustava Couberta mali tak trochu za cieľ aj pohoršiť a šokovať – vystúpiť

z konvencie.

Gustave Courbet – Žena s papagájom

Gustave Courbet – Pohreb v Ornanse

Tento obraz výrazne pohoršil vtedajšiu spoločnosť, nakoľko zachytával tvrdú realitu, čím bol na tú dobu

nekonvenčný. Courbet bol za svojho života viac menej nepochopený maliar.

Impresionizmus a postimpresionizmus

Vzniká ako smer oponujúci konvenciám a prísnym pravidlám – schvaľovanie

obrazov porotou pred tým, ako ich pustili na výstavu.

Maliari si nerobili pred maľovaním náčrty, maľovali okamžite = snaha zachytiť

moment.

Rýchle ťahy štetca, pestrofarebné škvrny, prerušované čiary, častá absencia

detailu.

Tvorba sa presúva z ateliérov von do prírody.

V týchto obrazoch pulzuje život a autorská vitalita.

Odrážali neúnavný pohyb, ligotali sa na nich svetlá, prekypovali farbami ako nikdy

predtým.

Postimpresionizmus = vyjadrenie pocitu

Claude Oscar Monet – Impresia, východ slnka

Claude Oscar Monet – Lekná

Edgar Degas – Baletná škola Paul Gauguin – Dve Tahiťanky

Vincent van Gogh – Hviezdna noc nad Rhônou

Vincent van Gogh a jeho autoportréty

Vincent van Gogh – Slnečnice a kosatce

Secesia

Za hlavné znaky secesného slohu sa považuje ornamentálnosť, plošnosť a záľuba v

neobyčajných farbách a estetickom využití rozličných materiálov. Vláčny secesný

ornament vyjadruje zvláštnu kvalitu secesného cítenia, ktoré sa vyhýba citovým

výkyvom i silnému vypätiu vôle a tiahne k vyrovnanej náladovosti. Secesná línia je

plynulá vlniaca sa krivka, ktorá vyvoláva v divákovi dojem nenásilného pohybu v

ploche, ktorej jednotvárnosť sa vyrovnáva farebnosťou. Secesia vyhľadáva neobvyklé

farebné odtiene a viaže ich podľa princípu harmónie a kontrastu.

Ústredným znakom je štylizácia, secesia sa snaží prekonať gravidnú tematiku

historických slohov a obracia sa priamo k prírodným tvarom (listy, kvety, ľudské a

zvieracie telo).

Gustav Klimt – Zlatá Adele Gustav Klimt - Bozk

Ostatné smery